This is the multi-page printable view of this section. Click here to print.

Return to the regular view of this page.

Mahabharata - Drona Parva

Drona Parva narrates the middle phase of the Kurukshetra war after the fall of Bhishma. Under Drona’s command, the conflict becomes more intense, strategic, and destructive. The Parva includes the Chakravyuha battle, the death of Abhimanyu, and the eventual fall of Drona.

    Editorial Note

    Drona Parva represents the escalation of the Kurukshetra war into extreme brutality and irreversible loss.

    After Bhishma falls, Drona becomes commander of the Kaurava army.

    The tone of the war changes significantly.

    The conflict now becomes:

    • more strategic
    • more ruthless
    • and emotionally darker.

    This Parva contains some of the most tragic episodes in the Mahabharata, especially:

    • the death of Abhimanyu
    • and the fall of Drona.

    It demonstrates how prolonged war gradually destroys ethical restraint on all sides.


    Structure and Composition

    • Total Adhyayas: ~173 (Critical Edition alignment)

    • Narrative Coverage:

      • Drona appointed commander of the Kaurava army
      • Intensification of battlefield strategy
      • Use of complex military formations
      • Chakravyuha battle
      • Death of Abhimanyu
      • Arjuna’s vow against Jayadratha
      • Massive destruction during later war days
      • Deception leading to Drona’s fall
      • Death of Drona

    📌 Textual Note: This edition follows the BORI Critical Edition, a scholarly reconstruction based on extensive manuscript comparison, digitally preserved and maintained through the work of Tokunaga and John Smith.


    Major Characters and Roles

    • Drona - commander of the Kaurava army and master military teacher
    • Arjuna - central Pandava warrior seeking justice and revenge
    • Abhimanyu - young warrior whose death becomes a major turning point
    • Krishna - strategist guiding the Pandavas through moral and military crisis
    • Jayadratha - key figure connected to Abhimanyu’s death
    • Ashvatthama - son of Drona, deeply tied to the emotional conflict of the Parva

    Thematic Flow

    1. New Military Leadership Drona takes command after Bhishma’s fall

    2. Strategic Warfare Battle formations and tactical planning dominate the war

    3. Collapse of Fairness Ethical rules increasingly weaken during combat

    4. Death of Abhimanyu Emotional tragedy transforms the atmosphere of the conflict

    5. Revenge and Vows Personal grief intensifies the violence of war

    6. Fall of Drona Moral ambiguity deepens as deception becomes necessary for victory


    Philosophical Significance

    Drona Parva explores how prolonged conflict erodes moral order.

    Major themes include:

    • War and Ethical Decline - rules weaken when survival becomes central
    • Youth and Sacrifice - Abhimanyu represents courage destroyed by collective violence
    • Revenge and Anger - grief drives increasingly destructive action
    • Duty versus Emotion - warriors struggle between personal attachment and battlefield responsibility
    • Moral Ambiguity - victory sometimes depends on ethically difficult decisions

    This Parva shows that even righteous causes become morally complicated during sustained violence.


    Simple Summary (For Easy Understanding)

    Drona Parva continues the Kurukshetra war after Bhishma’s fall.

    Drona becomes the new commander of the Kaurava army.

    The battles become more aggressive and strategic.

    One of the most important events is the Chakravyuha battle.

    A powerful circular battle formation is created by the Kauravas.

    Abhimanyu, the young son of Arjuna, knows how to enter the formation but not how to escape it.

    He fights bravely inside the formation.

    But many warriors attack him together unfairly, and he is killed.

    This becomes one of the saddest moments in the Mahabharata.

    Arjuna becomes furious and vows to kill Jayadratha before sunset the next day.

    After intense fighting, he succeeds.

    Later, the Pandavas realize that Drona cannot easily be defeated in direct battle.

    A plan is created where Drona is led to believe that his son Ashvatthama has died.

    Overcome by grief, Drona stops fighting and is eventually killed.

    Drona Parva teaches that:

    • war destroys both sides emotionally and morally
    • revenge increases suffering
    • and even great teachers and heroes become trapped in tragedy.

    Important Events in Drona Parva

    1. Drona Becomes Commander

    After Bhishma’s fall, Drona takes leadership of the Kaurava army.

    The war becomes more tactical and severe.


    2. Chakravyuha Formation

    Drona arranges the famous Chakravyuha battle formation, a highly complex military structure difficult to penetrate.


    3. Abhimanyu Enters the Formation

    Abhimanyu bravely enters the Chakravyuha despite incomplete knowledge of its structure.

    His courage becomes legendary.


    4. Death of Abhimanyu

    Multiple Kaurava warriors attack Abhimanyu together after isolating him inside the formation.

    His death becomes a major emotional turning point of the war.


    5. Arjuna’s Vow

    Arjuna promises to kill Jayadratha before sunset in revenge for Abhimanyu’s death.

    This creates one of the most intense battle sequences in the epic.


    6. Fall of Drona

    The Pandavas use a morally difficult strategy involving the announcement of “Ashvatthama’s death.”

    Believing his son has died, Drona loses the will to fight and is killed.


    Historical and Literary Importance

    Drona Parva is one of the most emotionally powerful sections of the Mahabharata.

    It combines:

    • military strategy
    • psychological conflict
    • tragic heroism
    • and ethical uncertainty.

    The story of Abhimanyu became especially influential in Indian literature and cultural memory, often representing youthful courage facing overwhelming odds.

    The Parva also demonstrates one of the epic’s central insights: in prolonged war, clear distinctions between right and wrong become increasingly difficult to maintain.


    Source Note: This presentation follows the Mahabharata Critical Edition prepared at the Bhandarkar Oriental Research Institute (BORI), based on systematic manuscript comparison. The digital text lineage originates from Prof. Tokunaga and has been maintained and updated by Prof. John Smith.

    Reading Mode - Change for details

    Original Texts

    Adhyaya: 1/173 (49)

    MHB 7-1-1

    जनमेजय उवाच ।
    तमप्रतिमसत्त्वौजोबलवीर्यपराक्रमम् ।
    हतं देवव्रतं श्रुत्वा पाञ्चाल्येन शिखण्डिना ॥ ७-१-१॥
    janamejaya uvāca |
    tamapratimasattvaujobalavīryaparākramam |
    hataṃ devavrataṃ śrutvā pāñcālyena śikhaṇḍinā || 7-1-1||

    MHB 7-1-2

    धृतराष्ट्रस्तदा राजा शोकव्याकुलचेतनः ।
    किमचेष्टत विप्रर्षे हते पितरि वीर्यवान् ॥ ७-१-२॥
    dhṛtarāṣṭrastadā rājā śokavyākulacetanaḥ |
    kimaceṣṭata viprarṣe hate pitari vīryavān || 7-1-2||

    MHB 7-1-3

    तस्य पुत्रो हि भगवन्भीष्मद्रोणमुखै रथैः ।
    पराजित्य महेष्वासान्पाण्डवान्राज्यमिच्छति ॥ ७-१-३॥
    tasya putro hi bhagavanbhīṣmadroṇamukhai rathaiḥ |
    parājitya maheṣvāsānpāṇḍavānrājyamicchati || 7-1-3||

    MHB 7-1-4

    तस्मिन्हते तु भगवन्केतौ सर्वधनुष्मताम् ।
    यदचेष्टत कौरव्यस्तन्मे ब्रूहि द्विजोत्तम ॥ ७-१-४॥
    tasminhate tu bhagavanketau sarvadhanuṣmatām |
    yadaceṣṭata kauravyastanme brūhi dvijottama || 7-1-4||

    MHB 7-1-5

    वैशंपायन उवाच ।
    निहतं पितरं श्रुत्वा धृतराष्ट्रो जनाधिपः ।
    लेभे न शान्तिं कौरव्यश्चिन्ताशोकपरायणः ॥ ७-१-५॥
    vaiśaṃpāyana uvāca |
    nihataṃ pitaraṃ śrutvā dhṛtarāṣṭro janādhipaḥ |
    lebhe na śāntiṃ kauravyaścintāśokaparāyaṇaḥ || 7-1-5||

    MHB 7-1-6

    तस्य चिन्तयतो दुःखमनिशं पार्थिवस्य तत् ।
    आजगाम विशुद्धात्मा पुनर्गावल्गणिस्तदा ॥ ७-१-६॥
    tasya cintayato duḥkhamaniśaṃ pārthivasya tat |
    ājagāma viśuddhātmā punargāvalgaṇistadā || 7-1-6||

    MHB 7-1-7

    शिबिरात्संजयं प्राप्तं निशि नागाह्वयं पुरम् ।
    आम्बिकेयो महाराज धृतराष्ट्रोऽन्वपृच्छत ॥ ७-१-७॥
    śibirātsaṃjayaṃ prāptaṃ niśi nāgāhvayaṃ puram |
    āmbikeyo mahārāja dhṛtarāṣṭro'nvapṛcchata || 7-1-7||

    MHB 7-1-8

    श्रुत्वा भीष्मस्य निधनमप्रहृष्टमना भृशम् ।
    पुत्राणां जयमाकाङ्क्षन्विललापातुरो यथा ॥ ७-१-८॥
    śrutvā bhīṣmasya nidhanamaprahṛṣṭamanā bhṛśam |
    putrāṇāṃ jayamākāṅkṣanvilalāpāturo yathā || 7-1-8||

    MHB 7-1-9

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    संसाध्य तु महात्मानं भीष्मं भीमपराक्रमम् ।
    किमकार्षुः परं तात कुरवः कालचोदिताः ॥ ७-१-९॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    saṃsādhya tu mahātmānaṃ bhīṣmaṃ bhīmaparākramam |
    kimakārṣuḥ paraṃ tāta kuravaḥ kālacoditāḥ || 7-1-9||

    MHB 7-1-10

    तस्मिन्विनिहते शूरे दुराधर्षे महौजसि ।
    किं नु स्वित्कुरवोऽकार्षुर्निमग्नाः शोकसागरे ॥ ७-१-१०॥
    tasminvinihate śūre durādharṣe mahaujasi |
    kiṃ nu svitkuravo'kārṣurnimagnāḥ śokasāgare || 7-1-10||

    MHB 7-1-11

    तदुदीर्णं महत्सैन्यं त्रैलोक्यस्यापि संजय ।
    भयमुत्पादयेत्तीव्रं पाण्डवानां महात्मनाम् ॥ ७-१-११॥
    tadudīrṇaṃ mahatsainyaṃ trailokyasyāpi saṃjaya |
    bhayamutpādayettīvraṃ pāṇḍavānāṃ mahātmanām || 7-1-11||

    MHB 7-1-12

    देवव्रते तु निहते कुरूणामृषभे तदा ।
    यदकार्षुर्नृपतयस्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१-१२॥
    devavrate tu nihate kurūṇāmṛṣabhe tadā |
    yadakārṣurnṛpatayastanmamācakṣva saṃjaya || 7-1-12||

    MHB 7-1-13

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्नेकमना वचनं ब्रुवतो मम ।
    यत्ते पुत्रास्तदाकार्षुर्हते देवव्रते मृधे ॥ ७-१-१३॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājannekamanā vacanaṃ bruvato mama |
    yatte putrāstadākārṣurhate devavrate mṛdhe || 7-1-13||

    MHB 7-1-14

    निहते तु तदा भीष्मे राजन्सत्यपराक्रमे ।
    तावकाः पाण्डवेयाश्च प्राध्यायन्त पृथक्पृथक् ॥ ७-१-१४॥
    nihate tu tadā bhīṣme rājansatyaparākrame |
    tāvakāḥ pāṇḍaveyāśca prādhyāyanta pṛthakpṛthak || 7-1-14||

    MHB 7-1-15

    विस्मिताश्च प्रहृष्टाश्च क्षत्रधर्मं निशाम्य ते ।
    स्वधर्मं निन्दमानाश्च प्रणिपत्य महात्मने ॥ ७-१-१५॥
    vismitāśca prahṛṣṭāśca kṣatradharmaṃ niśāmya te |
    svadharmaṃ nindamānāśca praṇipatya mahātmane || 7-1-15||

    MHB 7-1-16

    शयनं कल्पयामासुर्भीष्मायामिततेजसे ।
    सोपधानं नरव्याघ्र शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१-१६॥
    śayanaṃ kalpayāmāsurbhīṣmāyāmitatejase |
    sopadhānaṃ naravyāghra śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-1-16||

    MHB 7-1-17

    विधाय रक्षां भीष्माय समाभाष्य परस्परम् ।
    अनुमान्य च गाङ्गेयं कृत्वा चापि प्रदक्षिणम् ॥ ७-१-१७॥
    vidhāya rakṣāṃ bhīṣmāya samābhāṣya parasparam |
    anumānya ca gāṅgeyaṃ kṛtvā cāpi pradakṣiṇam || 7-1-17||

    MHB 7-1-18

    क्रोधसंरक्तनयनाः समवेक्ष्य परस्परम् ।
    पुनर्युद्धाय निर्जग्मुः क्षत्रियाः कालचोदिताः ॥ ७-१-१८॥
    krodhasaṃraktanayanāḥ samavekṣya parasparam |
    punaryuddhāya nirjagmuḥ kṣatriyāḥ kālacoditāḥ || 7-1-18||

    MHB 7-1-19

    ततस्तूर्यनिनादैश्च भेरीणां च महास्वनैः ।
    तावकानामनीकानि परेषां चापि निर्ययुः ॥ ७-१-१९॥
    tatastūryaninādaiśca bherīṇāṃ ca mahāsvanaiḥ |
    tāvakānāmanīkāni pareṣāṃ cāpi niryayuḥ || 7-1-19||

    MHB 7-1-20

    व्यावृत्तेऽहनि राजेन्द्र पतिते जाह्नवीसुते ।
    अमर्षवशमापन्नाः कालोपहतचेतसः ॥ ७-१-२०॥
    vyāvṛtte'hani rājendra patite jāhnavīsute |
    amarṣavaśamāpannāḥ kālopahatacetasaḥ || 7-1-20||

    MHB 7-1-21

    अनादृत्य वचः पथ्यं गाङ्गेयस्य महात्मनः ।
    निर्ययुर्भरतश्रेष्ठाः शस्त्राण्यादाय सर्वशः ॥ ७-१-२१॥
    anādṛtya vacaḥ pathyaṃ gāṅgeyasya mahātmanaḥ |
    niryayurbharataśreṣṭhāḥ śastrāṇyādāya sarvaśaḥ || 7-1-21||

    MHB 7-1-22

    मोहात्तव सपुत्रस्य वधाच्छांतनवस्य च ।
    कौरव्या मृत्युसाद्भूताः सहिताः सर्वराजभिः ॥ ७-१-२२॥
    mohāttava saputrasya vadhācchāṃtanavasya ca |
    kauravyā mṛtyusādbhūtāḥ sahitāḥ sarvarājabhiḥ || 7-1-22||

    MHB 7-1-23

    अजावय इवागोपा वने श्वापदसंकुले ।
    भृशमुद्विग्नमनसो हीना देवव्रतेन ते ॥ ७-१-२३॥
    ajāvaya ivāgopā vane śvāpadasaṃkule |
    bhṛśamudvignamanaso hīnā devavratena te || 7-1-23||

    MHB 7-1-24

    पतिते भरतश्रेष्ठे बभूव कुरुवाहिनी ।
    द्यौरिवापेतनक्षत्रा हीनं खमिव वायुना ॥ ७-१-२४॥
    patite bharataśreṣṭhe babhūva kuruvāhinī |
    dyaurivāpetanakṣatrā hīnaṃ khamiva vāyunā || 7-1-24||

    MHB 7-1-25

    विपन्नसस्येव मही वाक्चैवासंस्कृता यथा ।
    आसुरीव यथा सेना निगृहीते पुरा बलौ ॥ ७-१-२५॥
    vipannasasyeva mahī vākcaivāsaṃskṛtā yathā |
    āsurīva yathā senā nigṛhīte purā balau || 7-1-25||

    MHB 7-1-26

    विधवेव वरारोहा शुष्कतोयेव निम्नगा ।
    वृकैरिव वने रुद्धा पृषती हतयूथपा ॥ ७-१-२६॥
    vidhaveva varārohā śuṣkatoyeva nimnagā |
    vṛkairiva vane ruddhā pṛṣatī hatayūthapā || 7-1-26||

    MHB 7-1-27

    स्वाधर्षा हतसिंहेव महती गिरिकन्दरा ।
    भारती भरतश्रेष्ठ पतिते जाह्नवीसुते ॥ ७-१-२७॥
    svādharṣā hatasiṃheva mahatī girikandarā |
    bhāratī bharataśreṣṭha patite jāhnavīsute || 7-1-27||

    MHB 7-1-28

    विष्वग्वातहता रुग्णा नौरिवासीन्महार्णवे ।
    बलिभिः पाण्डवैर्वीरैर्लब्धलक्षैर्भृशार्दिता ॥ ७-१-२८॥
    viṣvagvātahatā rugṇā naurivāsīnmahārṇave |
    balibhiḥ pāṇḍavairvīrairlabdhalakṣairbhṛśārditā || 7-1-28||

    MHB 7-1-29

    सा तदासीद्भृशं सेना व्याकुलाश्वरथद्विपा ।
    विषण्णभूयिष्ठनरा कृपणा द्रष्टुमाबभौ ॥ ७-१-२९॥
    sā tadāsīdbhṛśaṃ senā vyākulāśvarathadvipā |
    viṣaṇṇabhūyiṣṭhanarā kṛpaṇā draṣṭumābabhau || 7-1-29||

    MHB 7-1-30

    तस्यां त्रस्ता नृपतयः सैनिकाश्च पृथग्विधाः ।
    पाताल इव मज्जन्तो हीना देवव्रतेन ते ।
    कर्णं हि कुरवोऽस्मार्षुः स हि देवव्रतोपमः ॥ ७-१-३०॥
    tasyāṃ trastā nṛpatayaḥ sainikāśca pṛthagvidhāḥ |
    pātāla iva majjanto hīnā devavratena te |
    karṇaṃ hi kuravo'smārṣuḥ sa hi devavratopamaḥ || 7-1-30||

    MHB 7-1-31

    सर्वशस्त्रभृतां श्रेष्ठं रोचमानमिवातिथिम् ।
    बन्धुमापद्गतस्येव तमेवोपागमन्मनः ॥ ७-१-३१॥
    sarvaśastrabhṛtāṃ śreṣṭhaṃ rocamānamivātithim |
    bandhumāpadgatasyeva tamevopāgamanmanaḥ || 7-1-31||

    MHB 7-1-32

    चुक्रुशुः कर्ण कर्णेति तत्र भारत पार्थिवाः ।
    राधेयं हितमस्माकं सूतपुत्रं तनुत्यजम् ॥ ७-१-३२॥
    cukruśuḥ karṇa karṇeti tatra bhārata pārthivāḥ |
    rādheyaṃ hitamasmākaṃ sūtaputraṃ tanutyajam || 7-1-32||

    MHB 7-1-33

    स हि नायुध्यत तदा दशाहानि महायशाः ।
    सामात्यबन्धुः कर्णो वै तमाह्वयत माचिरम् ॥ ७-१-३३॥
    sa hi nāyudhyata tadā daśāhāni mahāyaśāḥ |
    sāmātyabandhuḥ karṇo vai tamāhvayata māciram || 7-1-33||

    MHB 7-1-34

    भीष्मेण हि महाबाहुः सर्वक्षत्रस्य पश्यतः ।
    रथेषु गण्यमानेषु बलविक्रमशालिषु ।
    संख्यातोऽर्धरथः कर्णो द्विगुणः सन्नरर्षभः ॥ ७-१-३४॥
    bhīṣmeṇa hi mahābāhuḥ sarvakṣatrasya paśyataḥ |
    ratheṣu gaṇyamāneṣu balavikramaśāliṣu |
    saṃkhyāto'rdharathaḥ karṇo dviguṇaḥ sannararṣabhaḥ || 7-1-34||

    MHB 7-1-35

    रथातिरथसंख्यायां योऽग्रणीः शूरसंमतः ।
    पितृवित्ताम्बुदेवेशानपि यो योद्धुमुत्सहेत् ॥ ७-१-३५॥
    rathātirathasaṃkhyāyāṃ yo'graṇīḥ śūrasaṃmataḥ |
    pitṛvittāmbudeveśānapi yo yoddhumutsahet || 7-1-35||

    MHB 7-1-36

    स तु तेनैव कोपेन राजन्गाङ्गेयमुक्तवान् ।
    त्वयि जीवति कौरव्य नाहं योत्स्ये कथंचन ॥ ७-१-३६॥
    sa tu tenaiva kopena rājangāṅgeyamuktavān |
    tvayi jīvati kauravya nāhaṃ yotsye kathaṃcana || 7-1-36||

    MHB 7-1-37

    त्वया तु पाण्डवेयेषु निहतेषु महामृधे ।
    दुर्योधनमनुज्ञाप्य वनं यास्यामि कौरव ॥ ७-१-३७॥
    tvayā tu pāṇḍaveyeṣu nihateṣu mahāmṛdhe |
    duryodhanamanujñāpya vanaṃ yāsyāmi kaurava || 7-1-37||

    MHB 7-1-38

    पाण्डवैर्वा हते भीष्मे त्वयि स्वर्गमुपेयुषि ।
    हन्तास्म्येकरथेनैव कृत्स्नान्यान्मन्यसे रथान् ॥ ७-१-३८॥
    pāṇḍavairvā hate bhīṣme tvayi svargamupeyuṣi |
    hantāsmyekarathenaiva kṛtsnānyānmanyase rathān || 7-1-38||

    MHB 7-1-39

    एवमुक्त्वा महाराज दशाहानि महायशाः ।
    नायुध्यत ततः कर्णः पुत्रस्य तव संमते ॥ ७-१-३९॥
    evamuktvā mahārāja daśāhāni mahāyaśāḥ |
    nāyudhyata tataḥ karṇaḥ putrasya tava saṃmate || 7-1-39||

    MHB 7-1-40

    भीष्मः समरविक्रान्तः पाण्डवेयस्य पार्थिव ।
    जघान समरे योधानसंख्येयपराक्रमः ॥ ७-१-४०॥
    bhīṣmaḥ samaravikrāntaḥ pāṇḍaveyasya pārthiva |
    jaghāna samare yodhānasaṃkhyeyaparākramaḥ || 7-1-40||

    MHB 7-1-41

    तस्मिंस्तु निहते शूरे सत्यसंधे महौजसि ।
    त्वत्सुताः कर्णमस्मार्षुस्तर्तुकामा इव प्लवम् ॥ ७-१-४१॥
    tasmiṃstu nihate śūre satyasaṃdhe mahaujasi |
    tvatsutāḥ karṇamasmārṣustartukāmā iva plavam || 7-1-41||

    MHB 7-1-42

    तावकास्तव पुत्राश्च सहिताः सर्वराजभिः ।
    हा कर्ण इति चाक्रन्दन्कालोऽयमिति चाब्रुवन् ॥ ७-१-४२॥
    tāvakāstava putrāśca sahitāḥ sarvarājabhiḥ |
    hā karṇa iti cākrandankālo'yamiti cābruvan || 7-1-42||

    MHB 7-1-43

    जामदग्न्याभ्यनुज्ञातमस्त्रे दुर्वारपौरुषम् ।
    अगमन्नो मनः कर्णं बन्धुमात्ययिकेष्विव ॥ ७-१-४३॥
    jāmadagnyābhyanujñātamastre durvārapauruṣam |
    agamanno manaḥ karṇaṃ bandhumātyayikeṣviva || 7-1-43||

    MHB 7-1-44

    स हि शक्तो रणे राजंस्त्रातुमस्मान्महाभयात् ।
    त्रिदशानिव गोविन्दः सततं सुमहाभयात् ॥ ७-१-४४॥
    sa hi śakto raṇe rājaṃstrātumasmānmahābhayāt |
    tridaśāniva govindaḥ satataṃ sumahābhayāt || 7-1-44||

    MHB 7-1-45

    वैशंपायन उवाच ।
    तथा कर्णं युधि वरं कीर्तयन्तं पुनः पुनः ।
    आशीविषवदुच्छ्वस्य धृतराष्ट्रोऽब्रवीदिदम् ॥ ७-१-४५॥
    vaiśaṃpāyana uvāca |
    tathā karṇaṃ yudhi varaṃ kīrtayantaṃ punaḥ punaḥ |
    āśīviṣavaducchvasya dhṛtarāṣṭro'bravīdidam || 7-1-45||

    MHB 7-1-46

    यत्तद्वैकर्तनं कर्णमगमद्वो मनस्तदा ।
    अप्यपश्यत राधेयं सूतपुत्रं तनुत्यजम् ॥ ७-१-४६॥
    yattadvaikartanaṃ karṇamagamadvo manastadā |
    apyapaśyata rādheyaṃ sūtaputraṃ tanutyajam || 7-1-46||

    MHB 7-1-47

    अपि तन्न मृषाकार्षीद्युधि सत्यपराक्रमः ।
    संभ्रान्तानां तदार्तानां त्रस्तानां त्राणमिच्छताम् ॥ ७-१-४७॥
    api tanna mṛṣākārṣīdyudhi satyaparākramaḥ |
    saṃbhrāntānāṃ tadārtānāṃ trastānāṃ trāṇamicchatām || 7-1-47||

    MHB 7-1-48

    अपि तत्पूरयां चक्रे धनुर्धरवरो युधि ।
    यत्तद्विनिहते भीष्मे कौरवाणामपावृतम् ॥ ७-१-४८॥
    api tatpūrayāṃ cakre dhanurdharavaro yudhi |
    yattadvinihate bhīṣme kauravāṇāmapāvṛtam || 7-1-48||

    MHB 7-1-49

    तत्खण्डं पूरयामास परेषामादधद्भयम् ।
    कृतवान्मम पुत्राणां जयाशां सफलामपि ॥ ७-१-४९॥
    tatkhaṇḍaṃ pūrayāmāsa pareṣāmādadhadbhayam |
    kṛtavānmama putrāṇāṃ jayāśāṃ saphalāmapi || 7-1-49||

    Adhyaya: 2/173 (37)

    MHB 7-2-1

    संजय उवाच ।
    हतं भीष्ममाधिरथिर्विदित्वा भिन्नां नावमिवात्यगाधे कुरूणाम् ।
    सोदर्यवद्व्यसनात्सूतपुत्रः संतारयिष्यंस्तव पुत्रस्य सेनाम् ॥ ७-२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    hataṃ bhīṣmamādhirathirviditvā bhinnāṃ nāvamivātyagādhe kurūṇām |
    sodaryavadvyasanātsūtaputraḥ saṃtārayiṣyaṃstava putrasya senām || 7-2-1||

    MHB 7-2-2

    श्रुत्वा तु कर्णः पुरुषेन्द्रमच्युतं निपातितं शांतनवं महारथम् ।
    अथोपायात्तूर्णममित्रकर्शनो धनुर्धराणां प्रवरस्तदा वृषः ॥ ७-२-२॥
    śrutvā tu karṇaḥ puruṣendramacyutaṃ nipātitaṃ śāṃtanavaṃ mahāratham |
    athopāyāttūrṇamamitrakarśano dhanurdharāṇāṃ pravarastadā vṛṣaḥ || 7-2-2||

    MHB 7-2-3

    हते तु भीष्मे रथसत्तमे परैर्निमज्जतीं नावमिवार्णवे कुरून् ।
    पितेव पुत्रांस्त्वरितोऽभ्ययात्ततः संतारयिष्यंस्तव पुत्रस्य सेनाम् ॥ ७-२-३॥
    hate tu bhīṣme rathasattame parairnimajjatīṃ nāvamivārṇave kurūn |
    piteva putrāṃstvarito'bhyayāttataḥ saṃtārayiṣyaṃstava putrasya senām || 7-2-3||

    MHB 7-2-4

    कर्ण उवाच ।
    यस्मिन्धृतिर्बुद्धिपराक्रमौजो दमः सत्यं वीरगुणाश्च सर्वे ।
    अस्त्राणि दिव्यान्यथ संनतिर्ह्रीः प्रिया च वागनपायीनि भीष्मे ॥ ७-२-४॥
    karṇa uvāca |
    yasmindhṛtirbuddhiparākramaujo damaḥ satyaṃ vīraguṇāśca sarve |
    astrāṇi divyānyatha saṃnatirhrīḥ priyā ca vāganapāyīni bhīṣme || 7-2-4||

    MHB 7-2-5

    ब्रह्मद्विषघ्ने सततं कृतज्ञे सनातनं चन्द्रमसीव लक्ष्म ।
    स चेत्प्रशान्तः परवीरहन्ता मन्ये हतानेव हि सर्वयोधान् ॥ ७-२-५॥
    brahmadviṣaghne satataṃ kṛtajñe sanātanaṃ candramasīva lakṣma |
    sa cetpraśāntaḥ paravīrahantā manye hatāneva hi sarvayodhān || 7-2-5||

    MHB 7-2-6

    नेह ध्रुवं किंचन जातु विद्यते अस्मिँल्लोके कर्मणोऽनित्ययोगात् ।
    सूर्योदये को हि विमुक्तसंशयो भावं कुर्वीताद्य महाव्रते हते ॥ ७-२-६॥
    neha dhruvaṃ kiṃcana jātu vidyate asmi~lloke karmaṇo'nityayogāt |
    sūryodaye ko hi vimuktasaṃśayo bhāvaṃ kurvītādya mahāvrate hate || 7-2-6||

    MHB 7-2-7

    वसुप्रभावे वसुवीर्यसंभवे गते वसूनेव वसुंधराधिपे ।
    वसूनि पुत्रांश्च वसुंधरां तथा कुरूंश्च शोचध्वमिमां च वाहिनीम् ॥ ७-२-७॥
    vasuprabhāve vasuvīryasaṃbhave gate vasūneva vasuṃdharādhipe |
    vasūni putrāṃśca vasuṃdharāṃ tathā kurūṃśca śocadhvamimāṃ ca vāhinīm || 7-2-7||

    MHB 7-2-8

    संजय उवाच ।
    महाप्रभावे वरदे निपातिते लोकश्रेष्ठे शांतनवे महौजसि ।
    पराजितेषु भरतेषु दुर्मनाः कर्णो भृशं न्यश्वसदश्रु वर्तयन् ॥ ७-२-८॥
    saṃjaya uvāca |
    mahāprabhāve varade nipātite lokaśreṣṭhe śāṃtanave mahaujasi |
    parājiteṣu bharateṣu durmanāḥ karṇo bhṛśaṃ nyaśvasadaśru vartayan || 7-2-8||

    MHB 7-2-9

    इदं तु राधेयवचो निशम्य ते सुताश्च राजंस्तव सैनिकाश्च ह ।
    परस्परं चुक्रुशुरार्तिजं भृशं तदाश्रु नेत्रैर्मुमुचुर्हि शब्दवत् ॥ ७-२-९॥
    idaṃ tu rādheyavaco niśamya te sutāśca rājaṃstava sainikāśca ha |
    parasparaṃ cukruśurārtijaṃ bhṛśaṃ tadāśru netrairmumucurhi śabdavat || 7-2-9||

    MHB 7-2-10

    प्रवर्तमाने तु पुनर्महाहवे विगाह्यमानासु चमूषु पार्थिवैः ।
    अथाब्रवीद्धर्षकरं वचस्तदा रथर्षभान्सर्वमहारथर्षभः ॥ ७-२-१०॥
    pravartamāne tu punarmahāhave vigāhyamānāsu camūṣu pārthivaiḥ |
    athābravīddharṣakaraṃ vacastadā ratharṣabhānsarvamahāratharṣabhaḥ || 7-2-10||

    MHB 7-2-11

    कर्ण उवाच ।
    जगत्यनित्ये सततं प्रधावति प्रचिन्तयन्नस्थिरमद्य लक्षये ।
    भवत्सु तिष्ठत्स्विह पातितो रणे गिरिप्रकाशः कुरुपुंगवः कथम् ॥ ७-२-११॥
    karṇa uvāca |
    jagatyanitye satataṃ pradhāvati pracintayannasthiramadya lakṣaye |
    bhavatsu tiṣṭhatsviha pātito raṇe giriprakāśaḥ kurupuṃgavaḥ katham || 7-2-11||

    MHB 7-2-12

    निपातिते शांतनवे महारथे दिवाकरे भूतलमास्थिते यथा ।
    न पार्थिवाः सोढुमलं धनंजयं गिरिप्रवोढारमिवानिलं द्रुमाः ॥ ७-२-१२॥
    nipātite śāṃtanave mahārathe divākare bhūtalamāsthite yathā |
    na pārthivāḥ soḍhumalaṃ dhanaṃjayaṃ giripravoḍhāramivānilaṃ drumāḥ || 7-2-12||

    MHB 7-2-13

    हतप्रधानं त्विदमार्तरूपं परैर्हतोत्साहमनाथमद्य वै ।
    मया कुरूणां परिपाल्यमाहवे बलं यथा तेन महात्मना तथा ॥ ७-२-१३॥
    hatapradhānaṃ tvidamārtarūpaṃ parairhatotsāhamanāthamadya vai |
    mayā kurūṇāṃ paripālyamāhave balaṃ yathā tena mahātmanā tathā || 7-2-13||

    MHB 7-2-14

    समाहितं चात्मनि भारमीदृशं जगत्तथानित्यमिदं च लक्षये ।
    निपातितं चाहवशौण्डमाहवे कथं नु कुर्यामहमाहवे भयम् ॥ ७-२-१४॥
    samāhitaṃ cātmani bhāramīdṛśaṃ jagattathānityamidaṃ ca lakṣaye |
    nipātitaṃ cāhavaśauṇḍamāhave kathaṃ nu kuryāmahamāhave bhayam || 7-2-14||

    MHB 7-2-15

    अहं तु तान्कुरुवृषभानजिह्मगैः प्रवेरयन्यमसदनं रणे चरन् ।
    यशः परं जगति विभाव्य वर्तिता परैर्हतो युधि शयिताथ वा पुनः ॥ ७-२-१५॥
    ahaṃ tu tānkuruvṛṣabhānajihmagaiḥ praverayanyamasadanaṃ raṇe caran |
    yaśaḥ paraṃ jagati vibhāvya vartitā parairhato yudhi śayitātha vā punaḥ || 7-2-15||

    MHB 7-2-16

    युधिष्ठिरो धृतिमतिधर्मतत्त्ववान्वृकोदरो गजशततुल्यविक्रमः ।
    तथार्जुनस्त्रिदशवरात्मजो यतो न तद्बलं सुजयमथामरैरपि ॥ ७-२-१६॥
    yudhiṣṭhiro dhṛtimatidharmatattvavānvṛkodaro gajaśatatulyavikramaḥ |
    tathārjunastridaśavarātmajo yato na tadbalaṃ sujayamathāmarairapi || 7-2-16||

    MHB 7-2-17

    यमौ रणे यत्र यमोपमौ बले ससात्यकिर्यत्र च देवकीसुतः ।
    न तद्बलं कापुरुषोऽभ्युपेयिवान्निवर्तते मृत्युमुखादिवासकृत् ॥ ७-२-१७॥
    yamau raṇe yatra yamopamau bale sasātyakiryatra ca devakīsutaḥ |
    na tadbalaṃ kāpuruṣo'bhyupeyivānnivartate mṛtyumukhādivāsakṛt || 7-2-17||

    MHB 7-2-18

    तपोऽभ्युदीर्णं तपसैव गम्यते बलं बलेनापि तथा मनस्विभिः ।
    मनश्च मे शत्रुनिवारणे ध्रुवं स्वरक्षणे चाचलवद्व्यवस्थितम् ॥ ७-२-१८॥
    tapo'bhyudīrṇaṃ tapasaiva gamyate balaṃ balenāpi tathā manasvibhiḥ |
    manaśca me śatrunivāraṇe dhruvaṃ svarakṣaṇe cācalavadvyavasthitam || 7-2-18||

    MHB 7-2-19

    एवं चैषां बुध्यमानः प्रभावं गत्वैवाहं ताञ्जयाम्यद्य सूत ।
    मित्रद्रोहो मर्षणीयो न मेऽयं भग्ने सैन्ये यः सहायः स मित्रम् ॥ ७-२-१९॥
    evaṃ caiṣāṃ budhyamānaḥ prabhāvaṃ gatvaivāhaṃ tāñjayāmyadya sūta |
    mitradroho marṣaṇīyo na me'yaṃ bhagne sainye yaḥ sahāyaḥ sa mitram || 7-2-19||

    MHB 7-2-20

    कर्तास्म्येतत्सत्पुरुषार्यकर्म त्यक्त्वा प्राणाननुयास्यामि भीष्मम् ।
    सर्वान्संख्ये शत्रुसंघान्हनिष्ये हतस्तैर्वा वीरलोकं गमिष्ये ॥ ७-२-२०॥
    kartāsmyetatsatpuruṣāryakarma tyaktvā prāṇānanuyāsyāmi bhīṣmam |
    sarvānsaṃkhye śatrusaṃghānhaniṣye hatastairvā vīralokaṃ gamiṣye || 7-2-20||

    MHB 7-2-21

    संप्राक्रुष्टे रुदितस्त्रीकुमारे पराभूते पौरुषे धार्तराष्ट्रे ।
    मया कृत्यमिति जानामि सूत तस्माच्छत्रून्धार्तराष्ट्रस्य जेष्ये ॥ ७-२-२१॥
    saṃprākruṣṭe ruditastrīkumāre parābhūte pauruṣe dhārtarāṣṭre |
    mayā kṛtyamiti jānāmi sūta tasmācchatrūndhārtarāṣṭrasya jeṣye || 7-2-21||

    MHB 7-2-22

    कुरून्रक्षन्पाण्डुपुत्राञ्जिघांसंस्त्यक्त्वा प्राणान्घोररूपे रणेऽस्मिन् ।
    सर्वान्संख्ये शत्रुसंघान्निहत्य दास्याम्यहं धार्तराष्ट्राय राज्यम् ॥ ७-२-२२॥
    kurūnrakṣanpāṇḍuputrāñjighāṃsaṃstyaktvā prāṇānghorarūpe raṇe'smin |
    sarvānsaṃkhye śatrusaṃghānnihatya dāsyāmyahaṃ dhārtarāṣṭrāya rājyam || 7-2-22||

    MHB 7-2-23

    निबध्यतां मे कवचं विचित्रं हैमं शुभ्रं मणिरत्नावभासि ।
    शिरस्त्राणं चार्कसमानभासं धनुः शरांश्चापि विषाहिकल्पान् ॥ ७-२-२३॥
    nibadhyatāṃ me kavacaṃ vicitraṃ haimaṃ śubhraṃ maṇiratnāvabhāsi |
    śirastrāṇaṃ cārkasamānabhāsaṃ dhanuḥ śarāṃścāpi viṣāhikalpān || 7-2-23||

    MHB 7-2-24

    उपासङ्गान्षोडश योजयन्तु धनूंषि दिव्यानि तथाहरन्तु ।
    असींश्च शक्तीश्च गदाश्च गुर्वीः शङ्खं च जाम्बूनदचित्रभासम् ॥ ७-२-२४॥
    upāsaṅgānṣoḍaśa yojayantu dhanūṃṣi divyāni tathāharantu |
    asīṃśca śaktīśca gadāśca gurvīḥ śaṅkhaṃ ca jāmbūnadacitrabhāsam || 7-2-24||

    MHB 7-2-25

    एतां रौक्मीं नागकक्ष्यां च जैत्रीं जैत्रं च मे ध्वजमिन्दीवराभम् ।
    श्लक्ष्णैर्वस्त्रैर्विप्रमृज्यानयस्व चित्रां मालां चात्र बद्ध्वा सजालाम् ॥ ७-२-२५॥
    etāṃ raukmīṃ nāgakakṣyāṃ ca jaitrīṃ jaitraṃ ca me dhvajamindīvarābham |
    ślakṣṇairvastrairvipramṛjyānayasva citrāṃ mālāṃ cātra baddhvā sajālām || 7-2-25||

    MHB 7-2-26

    अश्वानग्र्यान्पाण्डुराभ्रप्रकाशान्पुष्टान्स्नातान्मन्त्रपूताभिरद्भिः ।
    तप्तैर्भाण्डैः काञ्चनैरभ्युपेताञ्शीघ्राञ्शीघ्रं सूतपुत्रानयस्व ॥ ७-२-२६॥
    aśvānagryānpāṇḍurābhraprakāśānpuṣṭānsnātānmantrapūtābhiradbhiḥ |
    taptairbhāṇḍaiḥ kāñcanairabhyupetāñśīghrāñśīghraṃ sūtaputrānayasva || 7-2-26||

    MHB 7-2-27

    रथं चाग्र्यं हेमजालावनद्धं रत्नैश्चित्रं चन्द्रसूर्यप्रकाशैः ।
    द्रव्यैर्युक्तं संप्रहारोपपन्नैर्वाहैर्युक्तं तूर्णमावर्तयस्व ॥ ७-२-२७॥
    rathaṃ cāgryaṃ hemajālāvanaddhaṃ ratnaiścitraṃ candrasūryaprakāśaiḥ |
    dravyairyuktaṃ saṃprahāropapannairvāhairyuktaṃ tūrṇamāvartayasva || 7-2-27||

    MHB 7-2-28

    चित्राणि चापानि च वेगवन्ति ज्याश्चोत्तमाः संहननोपपन्नाः ।
    तूणांश्च पूर्णान्महतः शराणामासज्य गात्रावरणानि चैव ॥ ७-२-२८॥
    citrāṇi cāpāni ca vegavanti jyāścottamāḥ saṃhananopapannāḥ |
    tūṇāṃśca pūrṇānmahataḥ śarāṇāmāsajya gātrāvaraṇāni caiva || 7-2-28||

    MHB 7-2-29

    प्रायात्रिकं चानयताशु सर्वं कन्याः पूर्णं वीरकांस्यं च हैमम् ।
    आनीय मालामवबध्य चाङ्गे प्रवादयन्त्वाशु जयाय भेरीः ॥ ७-२-२९॥
    prāyātrikaṃ cānayatāśu sarvaṃ kanyāḥ pūrṇaṃ vīrakāṃsyaṃ ca haimam |
    ānīya mālāmavabadhya cāṅge pravādayantvāśu jayāya bherīḥ || 7-2-29||

    MHB 7-2-30

    प्रयाहि सूताशु यतः किरीटी वृकोदरो धर्मसुतो यमौ च ।
    तान्वा हनिष्यामि समेत्य संख्ये भीष्माय वैष्यामि हतो द्विषद्भिः ॥ ७-२-३०॥
    prayāhi sūtāśu yataḥ kirīṭī vṛkodaro dharmasuto yamau ca |
    tānvā haniṣyāmi sametya saṃkhye bhīṣmāya vaiṣyāmi hato dviṣadbhiḥ || 7-2-30||

    MHB 7-2-31

    यस्मिन्राजा सत्यधृतिर्युधिष्ठिरः समास्थितो भीमसेनार्जुनौ च ।
    वासुदेवः सात्यकिः सृञ्जयाश्च मन्ये बलं तदजय्यं महीपैः ॥ ७-२-३१॥
    yasminrājā satyadhṛtiryudhiṣṭhiraḥ samāsthito bhīmasenārjunau ca |
    vāsudevaḥ sātyakiḥ sṛñjayāśca manye balaṃ tadajayyaṃ mahīpaiḥ || 7-2-31||

    MHB 7-2-32

    तं चेन्मृत्युः सर्वहरोऽभिरक्षेत्सदाप्रमत्तः समरे किरीटिनम् ।
    तथापि हन्तास्मि समेत्य संख्ये यास्यामि वा भीष्मपथा यमाय ॥ ७-२-३२॥
    taṃ cenmṛtyuḥ sarvaharo'bhirakṣetsadāpramattaḥ samare kirīṭinam |
    tathāpi hantāsmi sametya saṃkhye yāsyāmi vā bhīṣmapathā yamāya || 7-2-32||

    MHB 7-2-33

    न त्वेवाहं न गमिष्यामि तेषां मध्ये शूराणां तत्तथाहं ब्रवीमि ।
    मित्रद्रुहो दुर्बलभक्तयो ये पापात्मानो न ममैते सहायाः ॥ ७-२-३३॥
    na tvevāhaṃ na gamiṣyāmi teṣāṃ madhye śūrāṇāṃ tattathāhaṃ bravīmi |
    mitradruho durbalabhaktayo ye pāpātmāno na mamaite sahāyāḥ || 7-2-33||

    MHB 7-2-34

    संजय उवाच ।
    स सिद्धिमन्तं रथमुत्तमं दृढं सकूबरं हेमपरिष्कृतं शुभम् ।
    पताकिनं वातजवैर्हयोत्तमैर्युक्तं समास्थाय ययौ जयाय ॥ ७-२-३४॥
    saṃjaya uvāca |
    sa siddhimantaṃ rathamuttamaṃ dṛḍhaṃ sakūbaraṃ hemapariṣkṛtaṃ śubham |
    patākinaṃ vātajavairhayottamairyuktaṃ samāsthāya yayau jayāya || 7-2-34||

    MHB 7-2-35

    संपूज्यमानः कुरुभिर्महात्मा रथर्षभः पाण्डुरवाजियाता ।
    ययौ तदायोधनमुग्रधन्वा यत्रावसानं भरतर्षभस्य ॥ ७-२-३५॥
    saṃpūjyamānaḥ kurubhirmahātmā ratharṣabhaḥ pāṇḍuravājiyātā |
    yayau tadāyodhanamugradhanvā yatrāvasānaṃ bharatarṣabhasya || 7-2-35||

    MHB 7-2-36

    वरूथिना महता सध्वजेन सुवर्णमुक्तामणिवज्रशालिना ।
    सदश्वयुक्तेन रथेन कर्णो मेघस्वनेनार्क इवामितौजाः ॥ ७-२-३६॥
    varūthinā mahatā sadhvajena suvarṇamuktāmaṇivajraśālinā |
    sadaśvayuktena rathena karṇo meghasvanenārka ivāmitaujāḥ || 7-2-36||

    MHB 7-2-37

    हुताशनाभः स हुताशनप्रभे शुभः शुभे वै स्वरथे धनुर्धरः ।
    स्थितो रराजाधिरथिर्महारथः स्वयं विमाने सुरराडिव स्थितः ॥ ७-२-३७॥
    hutāśanābhaḥ sa hutāśanaprabhe śubhaḥ śubhe vai svarathe dhanurdharaḥ |
    sthito rarājādhirathirmahārathaḥ svayaṃ vimāne surarāḍiva sthitaḥ || 7-2-37||

    Adhyaya: 3/173 (23)

    MHB 7-3-1

    संजय उवाच ।
    शरतल्पे महात्मानं शयानममितौजसम् ।
    महावातसमूहेन समुद्रमिव शोषितम् ॥ ७-३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    śaratalpe mahātmānaṃ śayānamamitaujasam |
    mahāvātasamūhena samudramiva śoṣitam || 7-3-1||

    MHB 7-3-2

    दिव्यैरस्त्रैर्महेष्वासं पातितं सव्यसाचिना ।
    जयाशां तव पुत्राणां संभग्नां शर्म वर्म च ॥ ७-३-२॥
    divyairastrairmaheṣvāsaṃ pātitaṃ savyasācinā |
    jayāśāṃ tava putrāṇāṃ saṃbhagnāṃ śarma varma ca || 7-3-2||

    MHB 7-3-3

    अपाराणामिव द्वीपमगाधे गाधमिच्छताम् ।
    स्रोतसा यामुनेनेव शरौघेण परिप्लुतम् ॥ ७-३-३॥
    apārāṇāmiva dvīpamagādhe gādhamicchatām |
    srotasā yāmuneneva śaraugheṇa pariplutam || 7-3-3||

    MHB 7-3-4

    महान्तमिव मैनाकमसह्यं भुवि पातितम् ।
    नभश्च्युतमिवादित्यं पतितं धरणीतले ॥ ७-३-४॥
    mahāntamiva mainākamasahyaṃ bhuvi pātitam |
    nabhaścyutamivādityaṃ patitaṃ dharaṇītale || 7-3-4||

    MHB 7-3-5

    शतक्रतोरिवाचिन्त्यं पुरा वृत्रेण निर्जयम् ।
    मोहनं सर्वसैन्यस्य युधि भीष्मस्य पातनम् ॥ ७-३-५॥
    śatakratorivācintyaṃ purā vṛtreṇa nirjayam |
    mohanaṃ sarvasainyasya yudhi bhīṣmasya pātanam || 7-3-5||

    MHB 7-3-6

    ककुदं सर्वसैन्यानां लक्ष्म सर्वधनुष्मताम् ।
    धनंजयशरव्याप्तं पितरं ते महाव्रतम् ॥ ७-३-६॥
    kakudaṃ sarvasainyānāṃ lakṣma sarvadhanuṣmatām |
    dhanaṃjayaśaravyāptaṃ pitaraṃ te mahāvratam || 7-3-6||

    MHB 7-3-7

    तं वीरशयने वीरं शयानं पुरुषर्षभम् ।
    भीष्ममाधिरथिर्दृष्ट्वा भरतानाममध्यमम् ॥ ७-३-७॥
    taṃ vīraśayane vīraṃ śayānaṃ puruṣarṣabham |
    bhīṣmamādhirathirdṛṣṭvā bharatānāmamadhyamam || 7-3-7||

    MHB 7-3-8

    अवतीर्य रथादार्तो बाष्पव्याकुलिताक्षरम् ।
    अभिवाद्याञ्जलिं बद्ध्वा वन्दमानोऽभ्यभाषत ॥ ७-३-८॥
    avatīrya rathādārto bāṣpavyākulitākṣaram |
    abhivādyāñjaliṃ baddhvā vandamāno'bhyabhāṣata || 7-3-8||

    MHB 7-3-9

    कर्णोऽहमस्मि भद्रं ते अद्य मा वद भारत ।
    पुण्यया क्षेमया वाचा चक्षुषा चावलोकय ॥ ७-३-९॥
    karṇo'hamasmi bhadraṃ te adya mā vada bhārata |
    puṇyayā kṣemayā vācā cakṣuṣā cāvalokaya || 7-3-9||

    MHB 7-3-10

    न नूनं सुकृतस्येह फलं कश्चित्समश्नुते ।
    यत्र धर्मपरो वृद्धः शेते भुवि भवानिह ॥ ७-३-१०॥
    na nūnaṃ sukṛtasyeha phalaṃ kaścitsamaśnute |
    yatra dharmaparo vṛddhaḥ śete bhuvi bhavāniha || 7-3-10||

    MHB 7-3-11

    कोशसंजनने मन्त्रे व्यूहप्रहरणेषु च ।
    नाथमन्यं न पश्यामि कुरूणां कुरुसत्तम ॥ ७-३-११॥
    kośasaṃjanane mantre vyūhapraharaṇeṣu ca |
    nāthamanyaṃ na paśyāmi kurūṇāṃ kurusattama || 7-3-11||

    MHB 7-3-12

    बुद्ध्या विशुद्धया युक्तो यः कुरूंस्तारयेद्भयात् ।
    योधांस्त्वमप्लवे हित्वा पितृलोकं गमिष्यसि ॥ ७-३-१२॥
    buddhyā viśuddhayā yukto yaḥ kurūṃstārayedbhayāt |
    yodhāṃstvamaplave hitvā pitṛlokaṃ gamiṣyasi || 7-3-12||

    MHB 7-3-13

    अद्य प्रभृति संक्रुद्धा व्याघ्रा इव मृगक्षयम् ।
    पाण्डवा भरतश्रेष्ठ करिष्यन्ति कुरुक्षयम् ॥ ७-३-१३॥
    adya prabhṛti saṃkruddhā vyāghrā iva mṛgakṣayam |
    pāṇḍavā bharataśreṣṭha kariṣyanti kurukṣayam || 7-3-13||

    MHB 7-3-14

    अद्य गाण्डीवघोषस्य वीर्यज्ञाः सव्यसाचिनः ।
    कुरवः संत्रसिष्यन्ति वज्रपाणेरिवासुराः ॥ ७-३-१४॥
    adya gāṇḍīvaghoṣasya vīryajñāḥ savyasācinaḥ |
    kuravaḥ saṃtrasiṣyanti vajrapāṇerivāsurāḥ || 7-3-14||

    MHB 7-3-15

    अद्य गाण्डीवमुक्तानामशनीनामिव स्वनः ।
    त्रासयिष्यति संग्रामे कुरूनन्यांश्च पार्थिवान् ॥ ७-३-१५॥
    adya gāṇḍīvamuktānāmaśanīnāmiva svanaḥ |
    trāsayiṣyati saṃgrāme kurūnanyāṃśca pārthivān || 7-3-15||

    MHB 7-3-16

    समिद्धोऽग्निर्यथा वीर महाज्वालो द्रुमान्दहेत् ।
    धार्तराष्ट्रान्प्रधक्ष्यन्ति तथा बाणाः किरीटिनः ॥ ७-३-१६॥
    samiddho'gniryathā vīra mahājvālo drumāndahet |
    dhārtarāṣṭrānpradhakṣyanti tathā bāṇāḥ kirīṭinaḥ || 7-3-16||

    MHB 7-3-17

    येन येन प्रसरतो वाय्वग्नी सहितौ वने ।
    तेन तेन प्रदहतो भगवन्तौ यदिच्छतः ॥ ७-३-१७॥
    yena yena prasarato vāyvagnī sahitau vane |
    tena tena pradahato bhagavantau yadicchataḥ || 7-3-17||

    MHB 7-3-18

    यादृशोऽग्निः समिद्धो हि तादृक्पार्थो न संशयः ।
    यथा वायुर्नरव्याघ्र तथा कृष्णो न संशयः ॥ ७-३-१८॥
    yādṛśo'gniḥ samiddho hi tādṛkpārtho na saṃśayaḥ |
    yathā vāyurnaravyāghra tathā kṛṣṇo na saṃśayaḥ || 7-3-18||

    MHB 7-3-19

    नदतः पाञ्चजन्यस्य रसतो गाण्डिवस्य च ।
    श्रुत्वा सर्वाणि सैन्यानि त्रासं यास्यन्ति भारत ॥ ७-३-१९॥
    nadataḥ pāñcajanyasya rasato gāṇḍivasya ca |
    śrutvā sarvāṇi sainyāni trāsaṃ yāsyanti bhārata || 7-3-19||

    MHB 7-3-20

    कपिध्वजस्य चोत्पाते रथस्यामित्रकर्शिनः ।
    शब्दं सोढुं न शक्ष्यन्ति त्वामृते वीर पार्थिवाः ॥ ७-३-२०॥
    kapidhvajasya cotpāte rathasyāmitrakarśinaḥ |
    śabdaṃ soḍhuṃ na śakṣyanti tvāmṛte vīra pārthivāḥ || 7-3-20||

    MHB 7-3-21

    को ह्यर्जुनं रणे योद्धुं त्वदन्यः पार्थिवोऽर्हति ।
    यस्य दिव्यानि कर्माणि प्रवदन्ति मनीषिणः ॥ ७-३-२१॥
    ko hyarjunaṃ raṇe yoddhuṃ tvadanyaḥ pārthivo'rhati |
    yasya divyāni karmāṇi pravadanti manīṣiṇaḥ || 7-3-21||

    MHB 7-3-22

    अमानुषश्च संग्रामस्त्र्यम्बकेन च धीमतः ।
    तस्माच्चैव वरः प्राप्तो दुष्प्रापश्चाकृतात्मभिः ॥ ७-३-२२॥
    amānuṣaśca saṃgrāmastryambakena ca dhīmataḥ |
    tasmāccaiva varaḥ prāpto duṣprāpaścākṛtātmabhiḥ || 7-3-22||

    MHB 7-3-23

    तमद्याहं पाण्डवं युद्धशौण्डममृष्यमाणो भवतानुशिष्टः ।
    आशीविषं दृष्टिहरं सुघोरमियां पुरस्कृत्य वधं जयं वा ॥ ७-३-२३॥
    tamadyāhaṃ pāṇḍavaṃ yuddhaśauṇḍamamṛṣyamāṇo bhavatānuśiṣṭaḥ |
    āśīviṣaṃ dṛṣṭiharaṃ sughoramiyāṃ puraskṛtya vadhaṃ jayaṃ vā || 7-3-23||

    Adhyaya: 4/173 (15)

    MHB 7-4-1

    संजय उवाच ।
    तस्य लालप्यतः श्रुत्वा वृद्धः कुरुपितामहः ।
    देशकालोचितं वाक्यमब्रवीत्प्रीतमानसः ॥ ७-४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasya lālapyataḥ śrutvā vṛddhaḥ kurupitāmahaḥ |
    deśakālocitaṃ vākyamabravītprītamānasaḥ || 7-4-1||

    MHB 7-4-2

    समुद्र इव सिन्धूनां ज्योतिषामिव भास्करः ।
    सत्यस्य च यथा सन्तो बीजानामिव चोर्वरा ॥ ७-४-२॥
    samudra iva sindhūnāṃ jyotiṣāmiva bhāskaraḥ |
    satyasya ca yathā santo bījānāmiva corvarā || 7-4-2||

    MHB 7-4-3

    पर्जन्य इव भूतानां प्रतिष्ठा सुहृदां भव ।
    बान्धवास्त्वानुजीवन्तु सहस्राक्षमिवामराः ॥ ७-४-३॥
    parjanya iva bhūtānāṃ pratiṣṭhā suhṛdāṃ bhava |
    bāndhavāstvānujīvantu sahasrākṣamivāmarāḥ || 7-4-3||

    MHB 7-4-4

    स्वबाहुबलवीर्येण धार्तराष्ट्रप्रियैषिणा ।
    कर्ण राजपुरं गत्वा काम्बोजा निहतास्त्वया ॥ ७-४-४॥
    svabāhubalavīryeṇa dhārtarāṣṭrapriyaiṣiṇā |
    karṇa rājapuraṃ gatvā kāmbojā nihatāstvayā || 7-4-4||

    MHB 7-4-5

    गिरिव्रजगताश्चापि नग्नजित्प्रमुखा नृपाः ।
    अम्बष्ठाश्च विदेहाश्च गान्धाराश्च जितास्त्वया ॥ ७-४-५॥
    girivrajagatāścāpi nagnajitpramukhā nṛpāḥ |
    ambaṣṭhāśca videhāśca gāndhārāśca jitāstvayā || 7-4-5||

    MHB 7-4-6

    हिमवद्दुर्गनिलयाः किराता रणकर्कशाः ।
    दुर्योधनस्य वशगाः कृताः कर्ण त्वया पुरा ॥ ७-४-६॥
    himavaddurganilayāḥ kirātā raṇakarkaśāḥ |
    duryodhanasya vaśagāḥ kṛtāḥ karṇa tvayā purā || 7-4-6||

    MHB 7-4-7

    तत्र तत्र च संग्रामे दुर्योधनहितैषिणा ।
    बहवश्च जिता वीरास्त्वया कर्ण महौजसा ॥ ७-४-७॥
    tatra tatra ca saṃgrāme duryodhanahitaiṣiṇā |
    bahavaśca jitā vīrāstvayā karṇa mahaujasā || 7-4-7||

    MHB 7-4-8

    यथा दुर्योधनस्तात सज्ञातिकुलबान्धवः ।
    तथा त्वमपि सर्वेषां कौरवाणां गतिर्भव ॥ ७-४-८॥
    yathā duryodhanastāta sajñātikulabāndhavaḥ |
    tathā tvamapi sarveṣāṃ kauravāṇāṃ gatirbhava || 7-4-8||

    MHB 7-4-9

    शिवेनाभिवदामि त्वां गच्छ युध्यस्व शत्रुभिः ।
    अनुशाधि कुरून्संख्ये धत्स्व दुर्योधने जयम् ॥ ७-४-९॥
    śivenābhivadāmi tvāṃ gaccha yudhyasva śatrubhiḥ |
    anuśādhi kurūnsaṃkhye dhatsva duryodhane jayam || 7-4-9||

    MHB 7-4-10

    भवान्पौत्रसमोऽस्माकं यथा दुर्योधनस्तथा ।
    तवापि धर्मतः सर्वे यथा तस्य वयं तथा ॥ ७-४-१०॥
    bhavānpautrasamo'smākaṃ yathā duryodhanastathā |
    tavāpi dharmataḥ sarve yathā tasya vayaṃ tathā || 7-4-10||

    MHB 7-4-11

    यौनात्संबन्धकाल्लोके विशिष्टं संगतं सताम् ।
    सद्भिः सह नरश्रेष्ठ प्रवदन्ति मनीषिणः ॥ ७-४-११॥
    yaunātsaṃbandhakālloke viśiṣṭaṃ saṃgataṃ satām |
    sadbhiḥ saha naraśreṣṭha pravadanti manīṣiṇaḥ || 7-4-11||

    MHB 7-4-12

    स सत्यसंगरो भूत्वा ममेदमिति निश्चितम् ।
    कुरूणां पालय बलं यथा दुर्योधनस्तथा ॥ ७-४-१२॥
    sa satyasaṃgaro bhūtvā mamedamiti niścitam |
    kurūṇāṃ pālaya balaṃ yathā duryodhanastathā || 7-4-12||

    MHB 7-4-13

    इति श्रुत्वा वचः सोऽथ चरणावभिवाद्य च ।
    ययौ वैकर्तनः कर्णस्तूर्णमायोधनं प्रति ॥ ७-४-१३॥
    iti śrutvā vacaḥ so'tha caraṇāvabhivādya ca |
    yayau vaikartanaḥ karṇastūrṇamāyodhanaṃ prati || 7-4-13||

    MHB 7-4-14

    सोऽभिवीक्ष्य नरौघाणां स्थानमप्रतिमं महत् ।
    व्यूढप्रहरणोरस्कं सैन्यं तत्समबृंहयत् ॥ ७-४-१४॥
    so'bhivīkṣya naraughāṇāṃ sthānamapratimaṃ mahat |
    vyūḍhapraharaṇoraskaṃ sainyaṃ tatsamabṛṃhayat || 7-4-14||

    MHB 7-4-15

    कर्णं दृष्ट्वा महेष्वासं युद्धाय समवस्थितम् ।
    क्ष्वेडितास्फोटितरवैः सिंहनादरवैरपि ।
    धनुःशब्दैश्च विविधैः कुरवः समपूजयन् ॥ ७-४-१५॥
    karṇaṃ dṛṣṭvā maheṣvāsaṃ yuddhāya samavasthitam |
    kṣveḍitāsphoṭitaravaiḥ siṃhanādaravairapi |
    dhanuḥśabdaiśca vividhaiḥ kuravaḥ samapūjayan || 7-4-15||

    Adhyaya: 5/173 (40)

    MHB 7-5-1

    संजय उवाच ।
    रथस्थं पुरुषव्याघ्रं दृष्ट्वा कर्णमवस्थितम् ।
    हृष्टो दुर्योधनो राजन्निदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    rathasthaṃ puruṣavyāghraṃ dṛṣṭvā karṇamavasthitam |
    hṛṣṭo duryodhano rājannidaṃ vacanamabravīt || 7-5-1||

    MHB 7-5-2

    सनाथमिदमत्यर्थं भवता पालितं बलम् ।
    मन्ये किं तु समर्थं यद्धितं तत्संप्रधार्यताम् ॥ ७-५-२॥
    sanāthamidamatyarthaṃ bhavatā pālitaṃ balam |
    manye kiṃ tu samarthaṃ yaddhitaṃ tatsaṃpradhāryatām || 7-5-2||

    MHB 7-5-3

    कर्ण उवाच ।
    ब्रूहि तत्पुरुषव्याघ्र त्वं हि प्राज्ञतमो नृप ।
    यथा चार्थपतिः कृत्यं पश्यते न तथेतरः ॥ ७-५-३॥
    karṇa uvāca |
    brūhi tatpuruṣavyāghra tvaṃ hi prājñatamo nṛpa |
    yathā cārthapatiḥ kṛtyaṃ paśyate na tathetaraḥ || 7-5-3||

    MHB 7-5-4

    ते स्म सर्वे तव वचः श्रोतुकामा नरेश्वर ।
    नान्याय्यं हि भवान्वाक्यं ब्रूयादिति मतिर्मम ॥ ७-५-४॥
    te sma sarve tava vacaḥ śrotukāmā nareśvara |
    nānyāyyaṃ hi bhavānvākyaṃ brūyāditi matirmama || 7-5-4||

    MHB 7-5-5

    दुर्योधन उवाच ।
    भीष्मः सेनाप्रणेतासीद्वयसा विक्रमेण च ।
    श्रुतेन च सुसंपन्नः सर्वैर्योधगुणैस्तथा ॥ ७-५-५॥
    duryodhana uvāca |
    bhīṣmaḥ senāpraṇetāsīdvayasā vikrameṇa ca |
    śrutena ca susaṃpannaḥ sarvairyodhaguṇaistathā || 7-5-5||

    MHB 7-5-6

    तेनातियशसा कर्ण घ्नता शत्रुगणान्मम ।
    सुयुद्धेन दशाहानि पालिताः स्मो महात्मना ॥ ७-५-६॥
    tenātiyaśasā karṇa ghnatā śatrugaṇānmama |
    suyuddhena daśāhāni pālitāḥ smo mahātmanā || 7-5-6||

    MHB 7-5-7

    तस्मिन्नसुकरं कर्म कृतवत्यास्थिते दिवम् ।
    कं नु सेनाप्रणेतारं मन्यसे तदनन्तरम् ॥ ७-५-७॥
    tasminnasukaraṃ karma kṛtavatyāsthite divam |
    kaṃ nu senāpraṇetāraṃ manyase tadanantaram || 7-5-7||

    MHB 7-5-8

    न ऋते नायकं सेना मुहूर्तमपि तिष्ठति ।
    आहवेष्वाहवश्रेष्ठ नेतृहीनेव नौर्जले ॥ ७-५-८॥
    na ṛte nāyakaṃ senā muhūrtamapi tiṣṭhati |
    āhaveṣvāhavaśreṣṭha netṛhīneva naurjale || 7-5-8||

    MHB 7-5-9

    यथा ह्यकर्णधारा नौ रथश्चासारथिर्यथा ।
    द्रवेद्यथेष्टं तद्वत्स्यादृते सेनापतिं बलम् ॥ ७-५-९॥
    yathā hyakarṇadhārā nau rathaścāsārathiryathā |
    dravedyatheṣṭaṃ tadvatsyādṛte senāpatiṃ balam || 7-5-9||

    MHB 7-5-10

    स भवान्वीक्ष्य सर्वेषु मामकेषु महात्मसु ।
    पश्य सेनापतिं युक्तमनु शांतनवादिह ॥ ७-५-१०॥
    sa bhavānvīkṣya sarveṣu māmakeṣu mahātmasu |
    paśya senāpatiṃ yuktamanu śāṃtanavādiha || 7-5-10||

    MHB 7-5-11

    यं हि सेनाप्रणेतारं भवान्वक्ष्यति संयुगे ।
    तं वयं सहिताः सर्वे प्रकरिष्याम मारिष ॥ ७-५-११॥
    yaṃ hi senāpraṇetāraṃ bhavānvakṣyati saṃyuge |
    taṃ vayaṃ sahitāḥ sarve prakariṣyāma māriṣa || 7-5-11||

    MHB 7-5-12

    कर्ण उवाच ।
    सर्व एव महात्मान इमे पुरुषसत्तमाः ।
    सेनापतित्वमर्हन्ति नात्र कार्या विचारणा ॥ ७-५-१२॥
    karṇa uvāca |
    sarva eva mahātmāna ime puruṣasattamāḥ |
    senāpatitvamarhanti nātra kāryā vicāraṇā || 7-5-12||

    MHB 7-5-13

    कुलसंहननज्ञानैर्बलविक्रमबुद्धिभिः ।
    युक्ताः कृतज्ञा ह्रीमन्त आहवेष्वनिवर्तिनः ॥ ७-५-१३॥
    kulasaṃhananajñānairbalavikramabuddhibhiḥ |
    yuktāḥ kṛtajñā hrīmanta āhaveṣvanivartinaḥ || 7-5-13||

    MHB 7-5-14

    युगपन्न तु ते शक्याः कर्तुं सर्वे पुरःसराः ।
    एक एवात्र कर्तव्यो यस्मिन्वैशेषिका गुणाः ॥ ७-५-१४॥
    yugapanna tu te śakyāḥ kartuṃ sarve puraḥsarāḥ |
    eka evātra kartavyo yasminvaiśeṣikā guṇāḥ || 7-5-14||

    MHB 7-5-15

    अन्योन्यस्पर्धिनां तेषां यद्येकं सत्करिष्यसि ।
    शेषा विमनसो व्यक्तं न योत्स्यन्ते हि भारत ॥ ७-५-१५॥
    anyonyaspardhināṃ teṣāṃ yadyekaṃ satkariṣyasi |
    śeṣā vimanaso vyaktaṃ na yotsyante hi bhārata || 7-5-15||

    MHB 7-5-16

    अयं तु सर्वयोधानामाचार्यः स्थविरो गुरुः ।
    युक्तः सेनापतिः कर्तुं द्रोणः शस्त्रभृतां वरः ॥ ७-५-१६॥
    ayaṃ tu sarvayodhānāmācāryaḥ sthaviro guruḥ |
    yuktaḥ senāpatiḥ kartuṃ droṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ || 7-5-16||

    MHB 7-5-17

    को हि तिष्ठति दुर्धर्षे द्रोणे ब्रह्मविदुत्तमे ।
    सेनापतिः स्यादन्योऽस्माच्छुक्राङ्गिरसदर्शनात् ॥ ७-५-१७॥
    ko hi tiṣṭhati durdharṣe droṇe brahmaviduttame |
    senāpatiḥ syādanyo'smācchukrāṅgirasadarśanāt || 7-5-17||

    MHB 7-5-18

    न च स ह्यस्ति ते योधः सर्वराजसु भारत ।
    यो द्रोणं समरे यान्तं नानुयास्यति संयुगे ॥ ७-५-१८॥
    na ca sa hyasti te yodhaḥ sarvarājasu bhārata |
    yo droṇaṃ samare yāntaṃ nānuyāsyati saṃyuge || 7-5-18||

    MHB 7-5-19

    एष सेनाप्रणेतॄणामेष शस्त्रभृतामपि ।
    एष बुद्धिमतां चैव श्रेष्ठो राजन्गुरुश्च ते ॥ ७-५-१९॥
    eṣa senāpraṇetṝṇāmeṣa śastrabhṛtāmapi |
    eṣa buddhimatāṃ caiva śreṣṭho rājanguruśca te || 7-5-19||

    MHB 7-5-20

    एवं दुर्योधनाचार्यमाशु सेनापतिं कुरु ।
    जिगीषन्तोऽसुरान्संख्ये कार्त्तिकेयमिवामराः ॥ ७-५-२०॥
    evaṃ duryodhanācāryamāśu senāpatiṃ kuru |
    jigīṣanto'surānsaṃkhye kārttikeyamivāmarāḥ || 7-5-20||

    MHB 7-5-21

    संजय उवाच ।
    कर्णस्य वचनं श्रुत्वा राजा दुर्योधनस्तदा ।
    सेनामध्यगतं द्रोणमिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-५-२१॥
    saṃjaya uvāca |
    karṇasya vacanaṃ śrutvā rājā duryodhanastadā |
    senāmadhyagataṃ droṇamidaṃ vacanamabravīt || 7-5-21||

    MHB 7-5-22

    वर्णश्रैष्ठ्यात्कुलोत्पत्त्या श्रुतेन वयसा धिया ।
    वीर्याद्दाक्ष्यादधृष्यत्वादर्थज्ञानान्नयाज्जयात् ॥ ७-५-२२॥
    varṇaśraiṣṭhyātkulotpattyā śrutena vayasā dhiyā |
    vīryāddākṣyādadhṛṣyatvādarthajñānānnayājjayāt || 7-5-22||

    MHB 7-5-23

    तपसा च कृतज्ञत्वाद्वृद्धः सर्वगुणैरपि ।
    युक्तो भवत्समो गोप्ता राज्ञामन्यो न विद्यते ॥ ७-५-२३॥
    tapasā ca kṛtajñatvādvṛddhaḥ sarvaguṇairapi |
    yukto bhavatsamo goptā rājñāmanyo na vidyate || 7-5-23||

    MHB 7-5-24

    स भवान्पातु नः सर्वान्विबुधानिव वासवः ।
    भवन्नेत्राः पराञ्जेतुमिच्छामो द्विजसत्तम ॥ ७-५-२४॥
    sa bhavānpātu naḥ sarvānvibudhāniva vāsavaḥ |
    bhavannetrāḥ parāñjetumicchāmo dvijasattama || 7-5-24||

    MHB 7-5-25

    रुद्राणामिव कापाली वसूनामिव पावकः ।
    कुबेर इव यक्षाणां मरुतामिव वासवः ॥ ७-५-२५॥
    rudrāṇāmiva kāpālī vasūnāmiva pāvakaḥ |
    kubera iva yakṣāṇāṃ marutāmiva vāsavaḥ || 7-5-25||

    MHB 7-5-26

    वसिष्ठ इव विप्राणां तेजसामिव भास्करः ।
    पितॄणामिव धर्मोऽथ आदित्यानामिवाम्बुराट् ॥ ७-५-२६॥
    vasiṣṭha iva viprāṇāṃ tejasāmiva bhāskaraḥ |
    pitṝṇāmiva dharmo'tha ādityānāmivāmburāṭ || 7-5-26||

    MHB 7-5-27

    नक्षत्राणामिव शशी दितिजानामिवोशनाः ।
    श्रेष्ठः सेनाप्रणेतॄणां स नः सेनापतिर्भव ॥ ७-५-२७॥
    nakṣatrāṇāmiva śaśī ditijānāmivośanāḥ |
    śreṣṭhaḥ senāpraṇetṝṇāṃ sa naḥ senāpatirbhava || 7-5-27||

    MHB 7-5-28

    अक्षौहिण्यो दशैका च वशगाः सन्तु तेऽनघ ।
    ताभिः शत्रून्प्रतिव्यूह्य जहीन्द्रो दानवानिव ॥ ७-५-२८॥
    akṣauhiṇyo daśaikā ca vaśagāḥ santu te'nagha |
    tābhiḥ śatrūnprativyūhya jahīndro dānavāniva || 7-5-28||

    MHB 7-5-29

    प्रयातु नो भवानग्रे देवानामिव पावकिः ।
    अनुयास्यामहे त्वाजौ सौरभेया इवर्षभम् ॥ ७-५-२९॥
    prayātu no bhavānagre devānāmiva pāvakiḥ |
    anuyāsyāmahe tvājau saurabheyā ivarṣabham || 7-5-29||

    MHB 7-5-30

    उग्रधन्वा महेष्वासो दिव्यं विस्फारयन्धनुः ।
    अग्रे भवन्तं दृष्ट्वा नो नार्जुनः प्रसहिष्यते ॥ ७-५-३०॥
    ugradhanvā maheṣvāso divyaṃ visphārayandhanuḥ |
    agre bhavantaṃ dṛṣṭvā no nārjunaḥ prasahiṣyate || 7-5-30||

    MHB 7-5-31

    ध्रुवं युधिष्ठिरं संख्ये सानुबन्धं सबान्धवम् ।
    जेष्यामि पुरुषव्याघ्र भवान्सेनापतिर्यदि ॥ ७-५-३१॥
    dhruvaṃ yudhiṣṭhiraṃ saṃkhye sānubandhaṃ sabāndhavam |
    jeṣyāmi puruṣavyāghra bhavānsenāpatiryadi || 7-5-31||

    MHB 7-5-32

    एवमुक्ते ततो द्रोणे जयेत्यूचुर्नराधिपाः ।
    सिंहनादेन महता हर्षयन्तस्तवात्मजम् ॥ ७-५-३२॥
    evamukte tato droṇe jayetyūcurnarādhipāḥ |
    siṃhanādena mahatā harṣayantastavātmajam || 7-5-32||

    MHB 7-5-33

    सैनिकाश्च मुदा युक्ता वर्धयन्ति द्विजोत्तमम् ।
    दुर्योधनं पुरस्कृत्य प्रार्थयन्तो महद्यशः ॥ ७-५-३३॥
    sainikāśca mudā yuktā vardhayanti dvijottamam |
    duryodhanaṃ puraskṛtya prārthayanto mahadyaśaḥ || 7-5-33||

    MHB 7-5-34

    द्रोण उवाच ।
    वेदं षडङ्गं वेदाहमर्थविद्यां च मानवीम् ।
    त्रैयम्बकमथेष्वस्त्रमस्त्राणि विविधानि च ॥ ७-५-३४॥
    droṇa uvāca |
    vedaṃ ṣaḍaṅgaṃ vedāhamarthavidyāṃ ca mānavīm |
    traiyambakamatheṣvastramastrāṇi vividhāni ca || 7-5-34||

    MHB 7-5-35

    ये चाप्युक्ता मयि गुणा भवद्भिर्जयकाङ्क्षिभिः ।
    चिकीर्षुस्तानहं सत्यान्योधयिष्यामि पाण्डवान् ॥ ७-५-३५॥
    ye cāpyuktā mayi guṇā bhavadbhirjayakāṅkṣibhiḥ |
    cikīrṣustānahaṃ satyānyodhayiṣyāmi pāṇḍavān || 7-5-35||

    MHB 7-5-36

    संजय उवाच ।
    स एवमभ्यनुज्ञातश्चक्रे सेनापतिं ततः ।
    द्रोणं तव सुतो राजन्विधिदृष्टेन कर्मणा ॥ ७-५-३६॥
    saṃjaya uvāca |
    sa evamabhyanujñātaścakre senāpatiṃ tataḥ |
    droṇaṃ tava suto rājanvidhidṛṣṭena karmaṇā || 7-5-36||

    MHB 7-5-37

    अथाभिषिषिचुर्द्रोणं दुर्योधनमुखा नृपाः ।
    सेनापत्ये यथा स्कन्दं पुरा शक्रमुखाः सुराः ॥ ७-५-३७॥
    athābhiṣiṣicurdroṇaṃ duryodhanamukhā nṛpāḥ |
    senāpatye yathā skandaṃ purā śakramukhāḥ surāḥ || 7-5-37||

    MHB 7-5-38

    ततो वादित्रघोषेण सह पुंसां महास्वनैः ।
    प्रादुरासीत्कृते द्रोणे हर्षः सेनापतौ तदा ॥ ७-५-३८॥
    tato vāditraghoṣeṇa saha puṃsāṃ mahāsvanaiḥ |
    prādurāsītkṛte droṇe harṣaḥ senāpatau tadā || 7-5-38||

    MHB 7-5-39

    ततः पुण्याहघोषेण स्वस्तिवादस्वनेन च ।
    संस्तवैर्गीतशब्दैश्च सूतमागधबन्दिनाम् ॥ ७-५-३९॥
    tataḥ puṇyāhaghoṣeṇa svastivādasvanena ca |
    saṃstavairgītaśabdaiśca sūtamāgadhabandinām || 7-5-39||

    MHB 7-5-40

    जयशब्दैर्द्विजाग्र्याणां सुभगानर्तितैस्तथा ।
    सत्कृत्य विधिवद्द्रोणं जितान्मन्यन्त पाण्डवान् ॥ ७-५-४०॥
    jayaśabdairdvijāgryāṇāṃ subhagānartitaistathā |
    satkṛtya vidhivaddroṇaṃ jitānmanyanta pāṇḍavān || 7-5-40||

    Adhyaya: 6/173 (43)

    MHB 7-6-1

    संजय उवाच ।
    सेनापत्यं तु संप्राप्य भारद्वाजो महारथः ।
    युयुत्सुर्व्यूह्य सैन्यानि प्रायात्तव सुतैः सह ॥ ७-६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    senāpatyaṃ tu saṃprāpya bhāradvājo mahārathaḥ |
    yuyutsurvyūhya sainyāni prāyāttava sutaiḥ saha || 7-6-1||

    MHB 7-6-2

    सैन्धवश्च कलिङ्गश्च विकर्णश्च तवात्मजः ।
    दक्षिणं पार्श्वमास्थाय समतिष्ठन्त दंशिताः ॥ ७-६-२॥
    saindhavaśca kaliṅgaśca vikarṇaśca tavātmajaḥ |
    dakṣiṇaṃ pārśvamāsthāya samatiṣṭhanta daṃśitāḥ || 7-6-2||

    MHB 7-6-3

    प्रपक्षः शकुनिस्तेषां प्रवरैर्हयसादिभिः ।
    ययौ गान्धारकैः सार्धं विमलप्रासयोधिभिः ॥ ७-६-३॥
    prapakṣaḥ śakunisteṣāṃ pravarairhayasādibhiḥ |
    yayau gāndhārakaiḥ sārdhaṃ vimalaprāsayodhibhiḥ || 7-6-3||

    MHB 7-6-4

    कृपश्च कृतवर्मा च चित्रसेनो विविंशतिः ।
    दुःशासनमुखा यत्ताः सव्यं पार्श्वमपालयन् ॥ ७-६-४॥
    kṛpaśca kṛtavarmā ca citraseno viviṃśatiḥ |
    duḥśāsanamukhā yattāḥ savyaṃ pārśvamapālayan || 7-6-4||

    MHB 7-6-5

    तेषां प्रपक्षाः काम्बोजाः सुदक्षिणपुरःसराः ।
    ययुरश्वैर्महावेगैः शकाश्च यवनैः सह ॥ ७-६-५॥
    teṣāṃ prapakṣāḥ kāmbojāḥ sudakṣiṇapuraḥsarāḥ |
    yayuraśvairmahāvegaiḥ śakāśca yavanaiḥ saha || 7-6-5||

    MHB 7-6-6

    मद्रास्त्रिगर्ताः साम्बष्ठाः प्रतीच्योदीच्यवासिनः ।
    शिबयः शूरसेनाश्च शूद्राश्च मलदैः सह ॥ ७-६-६॥
    madrāstrigartāḥ sāmbaṣṭhāḥ pratīcyodīcyavāsinaḥ |
    śibayaḥ śūrasenāśca śūdrāśca maladaiḥ saha || 7-6-6||

    MHB 7-6-7

    सौवीराः कितवाः प्राच्या दाक्षिणात्याश्च सर्वशः ।
    तवात्मजं पुरस्कृत्य सूतपुत्रस्य पृष्ठतः ॥ ७-६-७॥
    sauvīrāḥ kitavāḥ prācyā dākṣiṇātyāśca sarvaśaḥ |
    tavātmajaṃ puraskṛtya sūtaputrasya pṛṣṭhataḥ || 7-6-7||

    MHB 7-6-8

    हर्षयन्सर्वसैन्यानि बलेषु बलमादधत् ।
    ययौ वैकर्तनः कर्णः प्रमुखे सर्वधन्विनाम् ॥ ७-६-८॥
    harṣayansarvasainyāni baleṣu balamādadhat |
    yayau vaikartanaḥ karṇaḥ pramukhe sarvadhanvinām || 7-6-8||

    MHB 7-6-9

    तस्य दीप्तो महाकायः स्वान्यनीकानि हर्षयन् ।
    हस्तिकक्ष्यामहाकेतुर्बभौ सूर्यसमद्युतिः ॥ ७-६-९॥
    tasya dīpto mahākāyaḥ svānyanīkāni harṣayan |
    hastikakṣyāmahāketurbabhau sūryasamadyutiḥ || 7-6-9||

    MHB 7-6-10

    न भीष्मव्यसनं कश्चिद्दृष्ट्वा कर्णममन्यत ।
    विशोकाश्चाभवन्सर्वे राजानः कुरुभिः सह ॥ ७-६-१०॥
    na bhīṣmavyasanaṃ kaściddṛṣṭvā karṇamamanyata |
    viśokāścābhavansarve rājānaḥ kurubhiḥ saha || 7-6-10||

    MHB 7-6-11

    हृष्टाश्च बहवो योधास्तत्राजल्पन्त संगताः ।
    न हि कर्णं रणे दृष्ट्वा युधि स्थास्यन्ति पाण्डवाः ॥ ७-६-११॥
    hṛṣṭāśca bahavo yodhāstatrājalpanta saṃgatāḥ |
    na hi karṇaṃ raṇe dṛṣṭvā yudhi sthāsyanti pāṇḍavāḥ || 7-6-11||

    MHB 7-6-12

    कर्णो हि समरे शक्तो जेतुं देवान्सवासवान् ।
    किमु पाण्डुसुतान्युद्धे हीनवीर्यपराक्रमान् ॥ ७-६-१२॥
    karṇo hi samare śakto jetuṃ devānsavāsavān |
    kimu pāṇḍusutānyuddhe hīnavīryaparākramān || 7-6-12||

    MHB 7-6-13

    भीष्मेण तु रणे पार्थाः पालिता बाहुशालिना ।
    तांस्तु कर्णः शरैस्तीक्ष्णैर्नाशयिष्यत्यसंशयम् ॥ ७-६-१३॥
    bhīṣmeṇa tu raṇe pārthāḥ pālitā bāhuśālinā |
    tāṃstu karṇaḥ śaraistīkṣṇairnāśayiṣyatyasaṃśayam || 7-6-13||

    MHB 7-6-14

    एवं ब्रुवन्तस्तेऽन्योन्यं हृष्टरूपा विशां पते ।
    राधेयं पूजयन्तश्च प्रशंसन्तश्च निर्ययुः ॥ ७-६-१४॥
    evaṃ bruvantaste'nyonyaṃ hṛṣṭarūpā viśāṃ pate |
    rādheyaṃ pūjayantaśca praśaṃsantaśca niryayuḥ || 7-6-14||

    MHB 7-6-15

    अस्माकं शकटव्यूहो द्रोणेन विहितोऽभवत् ।
    परेषां क्रौञ्च एवासीद्व्यूहो राजन्महात्मनाम् ।
    प्रीयमाणेन विहितो धर्मराजेन भारत ॥ ७-६-१५॥
    asmākaṃ śakaṭavyūho droṇena vihito'bhavat |
    pareṣāṃ krauñca evāsīdvyūho rājanmahātmanām |
    prīyamāṇena vihito dharmarājena bhārata || 7-6-15||

    MHB 7-6-16

    व्यूहप्रमुखतस्तेषां तस्थतुः पुरुषर्षभौ ।
    वानरध्वजमुच्छ्रित्य विष्वक्सेनधनंजयौ ॥ ७-६-१६॥
    vyūhapramukhatasteṣāṃ tasthatuḥ puruṣarṣabhau |
    vānaradhvajamucchritya viṣvaksenadhanaṃjayau || 7-6-16||

    MHB 7-6-17

    ककुदं सर्वसैन्यानां लक्ष्म सर्वधनुष्मताम् ।
    आदित्यपथगः केतुः पार्थस्यामिततेजसः ॥ ७-६-१७॥
    kakudaṃ sarvasainyānāṃ lakṣma sarvadhanuṣmatām |
    ādityapathagaḥ ketuḥ pārthasyāmitatejasaḥ || 7-6-17||

    MHB 7-6-18

    दीपयामास तत्सैन्यं पाण्डवस्य महात्मनः ।
    यथा प्रज्वलितः सूर्यो युगान्ते वै वसुंधराम् ॥ ७-६-१८॥
    dīpayāmāsa tatsainyaṃ pāṇḍavasya mahātmanaḥ |
    yathā prajvalitaḥ sūryo yugānte vai vasuṃdharām || 7-6-18||

    MHB 7-6-19

    अस्यतामर्जुनः श्रेष्ठो गाण्डीवं धनुषां वरम् ।
    वासुदेवश्च भूतानां चक्राणां च सुदर्शनम् ॥ ७-६-१९॥
    asyatāmarjunaḥ śreṣṭho gāṇḍīvaṃ dhanuṣāṃ varam |
    vāsudevaśca bhūtānāṃ cakrāṇāṃ ca sudarśanam || 7-6-19||

    MHB 7-6-20

    चत्वार्येतानि तेजांसि वहञ्श्वेतहयो रथः ।
    परेषामग्रतस्तस्थौ कालचक्रमिवोद्यतम् ॥ ७-६-२०॥
    catvāryetāni tejāṃsi vahañśvetahayo rathaḥ |
    pareṣāmagratastasthau kālacakramivodyatam || 7-6-20||

    MHB 7-6-21

    एवमेतौ महात्मानौ बलसेनाग्रगावुभौ ।
    तावकानां मुखं कर्णः परेषां च धनंजयः ॥ ७-६-२१॥
    evametau mahātmānau balasenāgragāvubhau |
    tāvakānāṃ mukhaṃ karṇaḥ pareṣāṃ ca dhanaṃjayaḥ || 7-6-21||

    MHB 7-6-22

    ततो जाताभिसंरम्भौ परस्परवधैषिणौ ।
    अवेक्षेतां तदान्योन्यं समरे कर्णपाण्डवौ ॥ ७-६-२२॥
    tato jātābhisaṃrambhau parasparavadhaiṣiṇau |
    avekṣetāṃ tadānyonyaṃ samare karṇapāṇḍavau || 7-6-22||

    MHB 7-6-23

    ततः प्रयाते सहसा भारद्वाजे महारथे ।
    अन्तर्नादेन घोरेण वसुधा समकम्पत ॥ ७-६-२३॥
    tataḥ prayāte sahasā bhāradvāje mahārathe |
    antarnādena ghoreṇa vasudhā samakampata || 7-6-23||

    MHB 7-6-24

    ततस्तुमुलमाकाशमावृणोत्सदिवाकरम् ।
    वातोद्धूतं रजस्तीव्रं कौशेयनिकरोपमम् ॥ ७-६-२४॥
    tatastumulamākāśamāvṛṇotsadivākaram |
    vātoddhūtaṃ rajastīvraṃ kauśeyanikaropamam || 7-6-24||

    MHB 7-6-25

    अनभ्रे प्रववर्ष द्यौर्मांसास्थिरुधिराण्युत ।
    गृध्राः श्येना बडाः कङ्का वायसाश्च सहस्रशः ।
    उपर्युपरि सेनां ते तदा पर्यपतन्नृप ॥ ७-६-२५॥
    anabhre pravavarṣa dyaurmāṃsāsthirudhirāṇyuta |
    gṛdhrāḥ śyenā baḍāḥ kaṅkā vāyasāśca sahasraśaḥ |
    uparyupari senāṃ te tadā paryapatannṛpa || 7-6-25||

    MHB 7-6-26

    गोमायवश्च प्राक्रोशन्भयदान्दारुणान्रवान् ।
    अकार्षुरपसव्यं च बहुशः पृतनां तव ।
    चिखादिषन्तो मांसानि पिपासन्तश्च शोणितम् ॥ ७-६-२६॥
    gomāyavaśca prākrośanbhayadāndāruṇānravān |
    akārṣurapasavyaṃ ca bahuśaḥ pṛtanāṃ tava |
    cikhādiṣanto māṃsāni pipāsantaśca śoṇitam || 7-6-26||

    MHB 7-6-27

    अपतद्दीप्यमाना च सनिर्घाता सकम्पना ।
    उल्का ज्वलन्ती संग्रामे पुच्छेनावृत्य सर्वशः ॥ ७-६-२७॥
    apataddīpyamānā ca sanirghātā sakampanā |
    ulkā jvalantī saṃgrāme pucchenāvṛtya sarvaśaḥ || 7-6-27||

    MHB 7-6-28

    परिवेषो महांश्चापि सविद्युत्स्तनयित्नुमान् ।
    भास्करस्याभवद्राजन्प्रयाते वाहिनीपतौ ॥ ७-६-२८॥
    pariveṣo mahāṃścāpi savidyutstanayitnumān |
    bhāskarasyābhavadrājanprayāte vāhinīpatau || 7-6-28||

    MHB 7-6-29

    एते चान्ये च बहवः प्रादुरासन्सुदारुणाः ।
    उत्पाता युधि वीराणां जीवितक्षयकारकाः ॥ ७-६-२९॥
    ete cānye ca bahavaḥ prādurāsansudāruṇāḥ |
    utpātā yudhi vīrāṇāṃ jīvitakṣayakārakāḥ || 7-6-29||

    MHB 7-6-30

    ततः प्रववृते युद्धं परस्परवधैषिणाम् ।
    कुरुपाण्डवसैन्यानां शब्देनानादयज्जगत् ॥ ७-६-३०॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ parasparavadhaiṣiṇām |
    kurupāṇḍavasainyānāṃ śabdenānādayajjagat || 7-6-30||

    MHB 7-6-31

    ते त्वन्योन्यं सुसंरब्धाः पाण्डवाः कौरवैः सह ।
    प्रत्यघ्नन्निशितैर्बाणैर्जयगृद्धाः प्रहारिणः ॥ ७-६-३१॥
    te tvanyonyaṃ susaṃrabdhāḥ pāṇḍavāḥ kauravaiḥ saha |
    pratyaghnanniśitairbāṇairjayagṛddhāḥ prahāriṇaḥ || 7-6-31||

    MHB 7-6-32

    स पाण्डवानां महतीं महेष्वासो महाद्युतिः ।
    वेगेनाभ्यद्रवत्सेनां किरञ्शरशतैः शितैः ॥ ७-६-३२॥
    sa pāṇḍavānāṃ mahatīṃ maheṣvāso mahādyutiḥ |
    vegenābhyadravatsenāṃ kirañśaraśataiḥ śitaiḥ || 7-6-32||

    MHB 7-6-33

    द्रोणमभ्युद्यतं दृष्ट्वा पाण्डवाः सह सृञ्जयैः ।
    प्रत्यगृह्णंस्तदा राजञ्शरवर्षैः पृथक्पृथक् ॥ ७-६-३३॥
    droṇamabhyudyataṃ dṛṣṭvā pāṇḍavāḥ saha sṛñjayaiḥ |
    pratyagṛhṇaṃstadā rājañśaravarṣaiḥ pṛthakpṛthak || 7-6-33||

    MHB 7-6-34

    संक्षोभ्यमाणा द्रोणेन भिद्यमाना महाचमूः ।
    व्यशीर्यत सपाञ्चाला वातेनेव बलाहकाः ॥ ७-६-३४॥
    saṃkṣobhyamāṇā droṇena bhidyamānā mahācamūḥ |
    vyaśīryata sapāñcālā vāteneva balāhakāḥ || 7-6-34||

    MHB 7-6-35

    बहूनीह विकुर्वाणो दिव्यान्यस्त्राणि संयुगे ।
    अपीडयत्क्षणेनैव द्रोणः पाण्डवसृञ्जयान् ॥ ७-६-३५॥
    bahūnīha vikurvāṇo divyānyastrāṇi saṃyuge |
    apīḍayatkṣaṇenaiva droṇaḥ pāṇḍavasṛñjayān || 7-6-35||

    MHB 7-6-36

    ते वध्यमाना द्रोणेन वासवेनेव दानवाः ।
    पाञ्चालाः समकम्पन्त धृष्टद्युम्नपुरोगमाः ॥ ७-६-३६॥
    te vadhyamānā droṇena vāsaveneva dānavāḥ |
    pāñcālāḥ samakampanta dhṛṣṭadyumnapurogamāḥ || 7-6-36||

    MHB 7-6-37

    ततो दिव्यास्त्रविच्छूरो याज्ञसेनिर्महारथः ।
    अभिनच्छरवर्षेण द्रोणानीकमनेकधा ॥ ७-६-३७॥
    tato divyāstravicchūro yājñasenirmahārathaḥ |
    abhinaccharavarṣeṇa droṇānīkamanekadhā || 7-6-37||

    MHB 7-6-38

    द्रोणस्य शरवर्षैस्तु शरवर्षाणि भागशः ।
    संनिवार्य ततः सेनां कुरूनप्यवधीद्बली ॥ ७-६-३८॥
    droṇasya śaravarṣaistu śaravarṣāṇi bhāgaśaḥ |
    saṃnivārya tataḥ senāṃ kurūnapyavadhīdbalī || 7-6-38||

    MHB 7-6-39

    संहृत्य तु ततो द्रोणः समवस्थाप्य चाहवे ।
    स्वमनीकं महाबाहुः पार्षतं समुपाद्रवत् ॥ ७-६-३९॥
    saṃhṛtya tu tato droṇaḥ samavasthāpya cāhave |
    svamanīkaṃ mahābāhuḥ pārṣataṃ samupādravat || 7-6-39||

    MHB 7-6-40

    स बाणवर्षं सुमहदसृजत्पार्षतं प्रति ।
    मघवान्समभिक्रुद्धः सहसा दानवेष्विव ॥ ७-६-४०॥
    sa bāṇavarṣaṃ sumahadasṛjatpārṣataṃ prati |
    maghavānsamabhikruddhaḥ sahasā dānaveṣviva || 7-6-40||

    MHB 7-6-41

    ते कम्प्यमाना द्रोणेन बाणैः पाण्डवसृञ्जयाः ।
    पुनः पुनरभज्यन्त सिंहेनेवेतरे मृगाः ॥ ७-६-४१॥
    te kampyamānā droṇena bāṇaiḥ pāṇḍavasṛñjayāḥ |
    punaḥ punarabhajyanta siṃhenevetare mṛgāḥ || 7-6-41||

    MHB 7-6-42

    अथ पर्यपतद्द्रोणः पाण्डवानां बलं बली ।
    अलातचक्रवद्राजंस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-६-४२॥
    atha paryapataddroṇaḥ pāṇḍavānāṃ balaṃ balī |
    alātacakravadrājaṃstadadbhutamivābhavat || 7-6-42||

    MHB 7-6-43

    खचरनगरकल्पं कल्पितं शास्त्रदृष्ट्या चलदनिलपताकं ह्रादिनं वल्गिताश्वम् ।
    स्फटिकविमलकेतुं तापनं शात्रवाणां रथवरमधिरूढः संजहारारिसेनाम् ॥ ७-६-४३॥
    khacaranagarakalpaṃ kalpitaṃ śāstradṛṣṭyā caladanilapatākaṃ hrādinaṃ valgitāśvam |
    sphaṭikavimalaketuṃ tāpanaṃ śātravāṇāṃ rathavaramadhirūḍhaḥ saṃjahārārisenām || 7-6-43||

    Adhyaya: 7/173 (36)

    MHB 7-7-1

    संजय उवाच ।
    तथा द्रोणमभिघ्नन्तं साश्वसूतरथद्विपान् ।
    व्यथिताः पाण्डवा दृष्ट्वा न चैनं पर्यवारयन् ॥ ७-७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā droṇamabhighnantaṃ sāśvasūtarathadvipān |
    vyathitāḥ pāṇḍavā dṛṣṭvā na cainaṃ paryavārayan || 7-7-1||

    MHB 7-7-2

    ततो युधिष्ठिरो राजा धृष्टद्युम्नधनंजयौ ।
    अब्रवीत्सर्वतो यत्तैः कुम्भयोनिर्निवार्यताम् ॥ ७-७-२॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā dhṛṣṭadyumnadhanaṃjayau |
    abravītsarvato yattaiḥ kumbhayonirnivāryatām || 7-7-2||

    MHB 7-7-3

    तत्रैनमर्जुनश्चैव पार्षतश्च सहानुगः ।
    पर्यगृह्णंस्ततः सर्वे समायान्तं महारथाः ॥ ७-७-३॥
    tatrainamarjunaścaiva pārṣataśca sahānugaḥ |
    paryagṛhṇaṃstataḥ sarve samāyāntaṃ mahārathāḥ || 7-7-3||

    MHB 7-7-4

    केकया भीमसेनश्च सौभद्रोऽथ घटोत्कचः ।
    युधिष्ठिरो यमौ मत्स्या द्रुपदस्यात्मजास्तथा ॥ ७-७-४॥
    kekayā bhīmasenaśca saubhadro'tha ghaṭotkacaḥ |
    yudhiṣṭhiro yamau matsyā drupadasyātmajāstathā || 7-7-4||

    MHB 7-7-5

    द्रौपदेयाश्च संहृष्टा धृष्टकेतुः ससात्यकिः ।
    चेकितानश्च संक्रुद्धो युयुत्सुश्च महारथः ॥ ७-७-५॥
    draupadeyāśca saṃhṛṣṭā dhṛṣṭaketuḥ sasātyakiḥ |
    cekitānaśca saṃkruddho yuyutsuśca mahārathaḥ || 7-7-5||

    MHB 7-7-6

    ये चान्ये पार्थिवा राजन्पाण्डवस्यानुयायिनः ।
    कुलवीर्यानुरूपाणि चक्रुः कर्माण्यनेकशः ॥ ७-७-६॥
    ye cānye pārthivā rājanpāṇḍavasyānuyāyinaḥ |
    kulavīryānurūpāṇi cakruḥ karmāṇyanekaśaḥ || 7-7-6||

    MHB 7-7-7

    संगृह्यमाणां तां दृष्ट्वा पाण्डवैर्वाहिनीं रणे ।
    व्यावृत्य चक्षुषी कोपाद्भारद्वाजोऽन्ववैक्षत ॥ ७-७-७॥
    saṃgṛhyamāṇāṃ tāṃ dṛṣṭvā pāṇḍavairvāhinīṃ raṇe |
    vyāvṛtya cakṣuṣī kopādbhāradvājo'nvavaikṣata || 7-7-7||

    MHB 7-7-8

    स तीव्रं कोपमास्थाय रथे समरदुर्मदः ।
    व्यधमत्पाण्डवानीकमभ्राणीव सदागतिः ॥ ७-७-८॥
    sa tīvraṃ kopamāsthāya rathe samaradurmadaḥ |
    vyadhamatpāṇḍavānīkamabhrāṇīva sadāgatiḥ || 7-7-8||

    MHB 7-7-9

    रथानश्वान्नरान्नागानभिधावंस्ततस्ततः ।
    चचारोन्मत्तवद्द्रोणो वृद्धोऽपि तरुणो यथा ॥ ७-७-९॥
    rathānaśvānnarānnāgānabhidhāvaṃstatastataḥ |
    cacāronmattavaddroṇo vṛddho'pi taruṇo yathā || 7-7-9||

    MHB 7-7-10

    तस्य शोणितदिग्धाङ्गाः शोणास्ते वातरंहसः ।
    आजानेया हया राजन्नविभ्रान्ताः श्रियं दधुः ॥ ७-७-१०॥
    tasya śoṇitadigdhāṅgāḥ śoṇāste vātaraṃhasaḥ |
    ājāneyā hayā rājannavibhrāntāḥ śriyaṃ dadhuḥ || 7-7-10||

    MHB 7-7-11

    तमन्तकमिव क्रुद्धमापतन्तं यतव्रतम् ।
    दृष्ट्वा संप्राद्रवन्योधाः पाण्डवस्य ततस्ततः ॥ ७-७-११॥
    tamantakamiva kruddhamāpatantaṃ yatavratam |
    dṛṣṭvā saṃprādravanyodhāḥ pāṇḍavasya tatastataḥ || 7-7-11||

    MHB 7-7-12

    तेषां प्रद्रवतां भीमः पुनरावर्ततामपि ।
    वीक्षतां तिष्ठतां चासीच्छब्दः परमदारुणः ॥ ७-७-१२॥
    teṣāṃ pradravatāṃ bhīmaḥ punarāvartatāmapi |
    vīkṣatāṃ tiṣṭhatāṃ cāsīcchabdaḥ paramadāruṇaḥ || 7-7-12||

    MHB 7-7-13

    शूराणां हर्षजननो भीरूणां भयवर्धनः ।
    द्यावापृथिव्योर्विवरं पूरयामास सर्वतः ॥ ७-७-१३॥
    śūrāṇāṃ harṣajanano bhīrūṇāṃ bhayavardhanaḥ |
    dyāvāpṛthivyorvivaraṃ pūrayāmāsa sarvataḥ || 7-7-13||

    MHB 7-7-14

    ततः पुनरपि द्रोणो नाम विश्रावयन्युधि ।
    अकरोद्रौद्रमात्मानं किरञ्शरशतैः परान् ॥ ७-७-१४॥
    tataḥ punarapi droṇo nāma viśrāvayanyudhi |
    akarodraudramātmānaṃ kirañśaraśataiḥ parān || 7-7-14||

    MHB 7-7-15

    स तथा तान्यनीकानि पाण्डवेयस्य धीमतः ।
    कालवन्न्यवधीद्द्रोणो युवेव स्थविरो बली ॥ ७-७-१५॥
    sa tathā tānyanīkāni pāṇḍaveyasya dhīmataḥ |
    kālavannyavadhīddroṇo yuveva sthaviro balī || 7-7-15||

    MHB 7-7-16

    उत्कृत्य च शिरांस्युग्रो बाहूनपि सभूषणान् ।
    कृत्वा शून्यान्रथोपस्थानुदक्रोशन्महारथः ॥ ७-७-१६॥
    utkṛtya ca śirāṃsyugro bāhūnapi sabhūṣaṇān |
    kṛtvā śūnyānrathopasthānudakrośanmahārathaḥ || 7-7-16||

    MHB 7-7-17

    तस्य हर्षप्रणादेन बाणवेगेन चाभिभो ।
    प्राकम्पन्त रणे योधा गावः शीतार्दिता इव ॥ ७-७-१७॥
    tasya harṣapraṇādena bāṇavegena cābhibho |
    prākampanta raṇe yodhā gāvaḥ śītārditā iva || 7-7-17||

    MHB 7-7-18

    द्रोणस्य रथघोषेण मौर्वीनिष्पेषणेन च ।
    धनुःशब्देन चाकाशे शब्दः समभवन्महान् ॥ ७-७-१८॥
    droṇasya rathaghoṣeṇa maurvīniṣpeṣaṇena ca |
    dhanuḥśabdena cākāśe śabdaḥ samabhavanmahān || 7-7-18||

    MHB 7-7-19

    अथास्य बहुशो बाणा निश्चरन्तः सहस्रशः ।
    व्याप्य सर्वा दिशः पेतुर्गजाश्वरथपत्तिषु ॥ ७-७-१९॥
    athāsya bahuśo bāṇā niścarantaḥ sahasraśaḥ |
    vyāpya sarvā diśaḥ peturgajāśvarathapattiṣu || 7-7-19||

    MHB 7-7-20

    तं कार्मुकमहावेगमस्त्रज्वलितपावकम् ।
    द्रोणमासादयां चक्रुः पाञ्चालाः पाण्डवैः सह ॥ ७-७-२०॥
    taṃ kārmukamahāvegamastrajvalitapāvakam |
    droṇamāsādayāṃ cakruḥ pāñcālāḥ pāṇḍavaiḥ saha || 7-7-20||

    MHB 7-7-21

    तान्वै सरथहस्त्यश्वान्प्राहिणोद्यमसादनम् ।
    द्रोणोऽचिरेणाकरोच्च महीं शोणितकर्दमाम् ॥ ७-७-२१॥
    tānvai sarathahastyaśvānprāhiṇodyamasādanam |
    droṇo'cireṇākarocca mahīṃ śoṇitakardamām || 7-7-21||

    MHB 7-7-22

    तन्वता परमास्त्राणि शरान्सततमस्यता ।
    द्रोणेन विहितं दिक्षु बाणजालमदृश्यत ॥ ७-७-२२॥
    tanvatā paramāstrāṇi śarānsatatamasyatā |
    droṇena vihitaṃ dikṣu bāṇajālamadṛśyata || 7-7-22||

    MHB 7-7-23

    पदातिषु रथाश्वेषु वारणेषु च सर्वशः ।
    तस्य विद्युदिवाभ्रेषु चरन्केतुरदृश्यत ॥ ७-७-२३॥
    padātiṣu rathāśveṣu vāraṇeṣu ca sarvaśaḥ |
    tasya vidyudivābhreṣu caranketuradṛśyata || 7-7-23||

    MHB 7-7-24

    स केकयानां प्रवरांश्च पञ्च पाञ्चालराजं च शरैः प्रमृद्य ।
    युधिष्ठिरानीकमदीनयोधी द्रोणोऽभ्ययात्कार्मुकबाणपाणिः ॥ ७-७-२४॥
    sa kekayānāṃ pravarāṃśca pañca pāñcālarājaṃ ca śaraiḥ pramṛdya |
    yudhiṣṭhirānīkamadīnayodhī droṇo'bhyayātkārmukabāṇapāṇiḥ || 7-7-24||

    MHB 7-7-25

    तं भीमसेनश्च धनंजयश्च शिनेश्च नप्ता द्रुपदात्मजश्च ।
    शैब्यात्मजः काशिपतिः शिबिश्च हृष्टा नदन्तो व्यकिरञ्शरौघैः ॥ ७-७-२५॥
    taṃ bhīmasenaśca dhanaṃjayaśca śineśca naptā drupadātmajaśca |
    śaibyātmajaḥ kāśipatiḥ śibiśca hṛṣṭā nadanto vyakirañśaraughaiḥ || 7-7-25||

    MHB 7-7-26

    तेषामथो द्रोणधनुर्विमुक्ताः पतत्रिणः काञ्चनचित्रपुङ्खाः ।
    भित्त्वा शरीराणि गजाश्वयूनां जग्मुर्महीं शोणितदिग्धवाजाः ॥ ७-७-२६॥
    teṣāmatho droṇadhanurvimuktāḥ patatriṇaḥ kāñcanacitrapuṅkhāḥ |
    bhittvā śarīrāṇi gajāśvayūnāṃ jagmurmahīṃ śoṇitadigdhavājāḥ || 7-7-26||

    MHB 7-7-27

    सा योधसंघैश्च रथैश्च भूमिः शरैर्विभिन्नैर्गजवाजिभिश्च ।
    प्रच्छाद्यमाना पतितैर्बभूव समन्ततो द्यौरिव कालमेघैः ॥ ७-७-२७॥
    sā yodhasaṃghaiśca rathaiśca bhūmiḥ śarairvibhinnairgajavājibhiśca |
    pracchādyamānā patitairbabhūva samantato dyauriva kālameghaiḥ || 7-7-27||

    MHB 7-7-28

    शैनेयभीमार्जुनवाहिनीपाञ्शैब्याभिमन्यू सह काशिराज्ञा ।
    अन्यांश्च वीरान्समरे प्रमृद्नाद्द्रोणः सुतानां तव भूतिकामः ॥ ७-७-२८॥
    śaineyabhīmārjunavāhinīpāñśaibyābhimanyū saha kāśirājñā |
    anyāṃśca vīrānsamare pramṛdnāddroṇaḥ sutānāṃ tava bhūtikāmaḥ || 7-7-28||

    MHB 7-7-29

    एतानि चान्यानि च कौरवेन्द्र कर्माणि कृत्वा समरे महात्मा ।
    प्रताप्य लोकानिव कालसूर्यो द्रोणो गतः स्वर्गमितो हि राजन् ॥ ७-७-२९॥
    etāni cānyāni ca kauravendra karmāṇi kṛtvā samare mahātmā |
    pratāpya lokāniva kālasūryo droṇo gataḥ svargamito hi rājan || 7-7-29||

    MHB 7-7-30

    एवं रुक्मरथः शूरो हत्वा शतसहस्रशः ।
    पाण्डवानां रणे योधान्पार्षतेन निपातितः ॥ ७-७-३०॥
    evaṃ rukmarathaḥ śūro hatvā śatasahasraśaḥ |
    pāṇḍavānāṃ raṇe yodhānpārṣatena nipātitaḥ || 7-7-30||

    MHB 7-7-31

    अक्षौहिणीमभ्यधिकां शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    निहत्य पश्चाद्धृतिमानगच्छत्परमां गतिम् ॥ ७-७-३१॥
    akṣauhiṇīmabhyadhikāṃ śūrāṇāmanivartinām |
    nihatya paścāddhṛtimānagacchatparamāṃ gatim || 7-7-31||

    MHB 7-7-32

    पाण्डवैः सह पाञ्चालैरशिवैः क्रूरकर्मभिः ।
    हतो रुक्मरथो राजन्कृत्वा कर्म सुदुष्करम् ॥ ७-७-३२॥
    pāṇḍavaiḥ saha pāñcālairaśivaiḥ krūrakarmabhiḥ |
    hato rukmaratho rājankṛtvā karma suduṣkaram || 7-7-32||

    MHB 7-7-33

    ततो निनादो भूतानामाकाशे समजायत ।
    सैन्यानां च ततो राजन्नाचार्ये निहते युधि ॥ ७-७-३३॥
    tato ninādo bhūtānāmākāśe samajāyata |
    sainyānāṃ ca tato rājannācārye nihate yudhi || 7-7-33||

    MHB 7-7-34

    द्यां धरां खं दिशो वारि प्रदिशश्चानुनादयन् ।
    अहो धिगिति भूतानां शब्दः समभवन्महान् ॥ ७-७-३४॥
    dyāṃ dharāṃ khaṃ diśo vāri pradiśaścānunādayan |
    aho dhigiti bhūtānāṃ śabdaḥ samabhavanmahān || 7-7-34||

    MHB 7-7-35

    देवताः पितरश्चैव पूर्वे ये चास्य बान्धवाः ।
    ददृशुर्निहतं तत्र भारद्वाजं महारथम् ॥ ७-७-३५॥
    devatāḥ pitaraścaiva pūrve ye cāsya bāndhavāḥ |
    dadṛśurnihataṃ tatra bhāradvājaṃ mahāratham || 7-7-35||

    MHB 7-7-36

    पाण्डवास्तु जयं लब्ध्वा सिंहनादान्प्रचक्रिरे ।
    तेन नादेन महता समकम्पत मेदिनी ॥ ७-७-३६॥
    pāṇḍavāstu jayaṃ labdhvā siṃhanādānpracakrire |
    tena nādena mahatā samakampata medinī || 7-7-36||

    Adhyaya: 8/173 (39)

    MHB 7-8-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    किं कुर्वाणं रणे द्रोणं जघ्नुः पाण्डवसृञ्जयाः ।
    तथा निपुणमस्त्रेषु सर्वशस्त्रभृतामपि ॥ ७-८-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    kiṃ kurvāṇaṃ raṇe droṇaṃ jaghnuḥ pāṇḍavasṛñjayāḥ |
    tathā nipuṇamastreṣu sarvaśastrabhṛtāmapi || 7-8-1||

    MHB 7-8-2

    रथभङ्गो बभूवास्य धनुर्वाशीर्यतास्यतः ।
    प्रमत्तो वाभवद्द्रोणस्ततो मृत्युमुपेयिवान् ॥ ७-८-२॥
    rathabhaṅgo babhūvāsya dhanurvāśīryatāsyataḥ |
    pramatto vābhavaddroṇastato mṛtyumupeyivān || 7-8-2||

    MHB 7-8-3

    कथं नु पार्षतस्तात शत्रुभिर्दुष्प्रधर्षणम् ।
    किरन्तमिषुसंघातान्रुक्मपुङ्खाननेकशः ॥ ७-८-३॥
    kathaṃ nu pārṣatastāta śatrubhirduṣpradharṣaṇam |
    kirantamiṣusaṃghātānrukmapuṅkhānanekaśaḥ || 7-8-3||

    MHB 7-8-4

    क्षिप्रहस्तं द्विजश्रेष्ठं कृतिनं चित्रयोधिनम् ।
    दूरेषुपातिनं दान्तमस्त्रयुद्धे च पारगम् ॥ ७-८-४॥
    kṣiprahastaṃ dvijaśreṣṭhaṃ kṛtinaṃ citrayodhinam |
    dūreṣupātinaṃ dāntamastrayuddhe ca pāragam || 7-8-4||

    MHB 7-8-5

    पाञ्चालपुत्रो न्यवधीद्दिष्ट्या स वरमच्युतम् ।
    कुर्वाणं दारुणं कर्म रणे यत्तं महारथम् ॥ ७-८-५॥
    pāñcālaputro nyavadhīddiṣṭyā sa varamacyutam |
    kurvāṇaṃ dāruṇaṃ karma raṇe yattaṃ mahāratham || 7-8-5||

    MHB 7-8-6

    व्यक्तं दिष्टं हि बलवत्पौरुषादिति मे मतिः ।
    यद्द्रोणो निहतः शूरः पार्षतेन महात्मना ॥ ७-८-६॥
    vyaktaṃ diṣṭaṃ hi balavatpauruṣāditi me matiḥ |
    yaddroṇo nihataḥ śūraḥ pārṣatena mahātmanā || 7-8-6||

    MHB 7-8-7

    अस्त्रं चतुर्विधं वीरे यस्मिन्नासीत्प्रतिष्ठितम् ।
    तमिष्वस्त्रवराचार्यं द्रोणं शंससि मे हतम् ॥ ७-८-७॥
    astraṃ caturvidhaṃ vīre yasminnāsītpratiṣṭhitam |
    tamiṣvastravarācāryaṃ droṇaṃ śaṃsasi me hatam || 7-8-7||

    MHB 7-8-8

    श्रुत्वा हतं रुक्मरथं वैयाघ्रपरिवारणम् ।
    जातरूपपरिष्कारं नाद्य शोकमपानुदे ॥ ७-८-८॥
    śrutvā hataṃ rukmarathaṃ vaiyāghraparivāraṇam |
    jātarūpapariṣkāraṃ nādya śokamapānude || 7-8-8||

    MHB 7-8-9

    न नूनं परदुःखेन कश्चिन्म्रियति संजय ।
    यत्र द्रोणमहं श्रुत्वा हतं जीवामि न म्रिये ॥ ७-८-९॥
    na nūnaṃ paraduḥkhena kaścinmriyati saṃjaya |
    yatra droṇamahaṃ śrutvā hataṃ jīvāmi na mriye || 7-8-9||

    MHB 7-8-10

    अश्मसारमयं नूनं हृदयं सुदृढं मम ।
    यच्छ्रुत्वा निहतं द्रोणं शतधा न विदीर्यते ॥ ७-८-१०॥
    aśmasāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ sudṛḍhaṃ mama |
    yacchrutvā nihataṃ droṇaṃ śatadhā na vidīryate || 7-8-10||

    MHB 7-8-11

    ब्राह्मे वेदे तथेष्वस्त्रे यमुपासन्गुणार्थिनः ।
    ब्राह्मणा राजपुत्राश्च स कथं मृत्युना हतः ॥ ७-८-११॥
    brāhme vede tatheṣvastre yamupāsanguṇārthinaḥ |
    brāhmaṇā rājaputrāśca sa kathaṃ mṛtyunā hataḥ || 7-8-11||

    MHB 7-8-12

    शोषणं सागरस्येव मेरोरिव विसर्पणम् ।
    पतनं भास्करस्येव न मृष्ये द्रोणपातनम् ॥ ७-८-१२॥
    śoṣaṇaṃ sāgarasyeva meroriva visarpaṇam |
    patanaṃ bhāskarasyeva na mṛṣye droṇapātanam || 7-8-12||

    MHB 7-8-13

    दृप्तानां प्रतिषेद्धासीद्धार्मिकानां च रक्षिता ।
    योऽत्याक्षीत्कृपणस्यार्थे प्राणानपि परंतपः ॥ ७-८-१३॥
    dṛptānāṃ pratiṣeddhāsīddhārmikānāṃ ca rakṣitā |
    yo'tyākṣītkṛpaṇasyārthe prāṇānapi paraṃtapaḥ || 7-8-13||

    MHB 7-8-14

    मन्दानां मम पुत्राणां जयाशा यस्य विक्रमे ।
    बृहस्पत्युशनस्तुल्यो बुद्ध्या स निहतः कथम् ॥ ७-८-१४॥
    mandānāṃ mama putrāṇāṃ jayāśā yasya vikrame |
    bṛhaspatyuśanastulyo buddhyā sa nihataḥ katham || 7-8-14||

    MHB 7-8-15

    ते च शोणा बृहन्तोऽश्वाः सैन्धवा हेममालिनः ।
    रथे वातजवा युक्ताः सर्वशब्दातिगा रणे ॥ ७-८-१५॥
    te ca śoṇā bṛhanto'śvāḥ saindhavā hemamālinaḥ |
    rathe vātajavā yuktāḥ sarvaśabdātigā raṇe || 7-8-15||

    MHB 7-8-16

    बलिनो घोषिणो दान्ताः सैन्धवाः साधुवाहिनः ।
    दृढाः संग्राममध्येषु कच्चिदासन्न विह्वलाः ॥ ७-८-१६॥
    balino ghoṣiṇo dāntāḥ saindhavāḥ sādhuvāhinaḥ |
    dṛḍhāḥ saṃgrāmamadhyeṣu kaccidāsanna vihvalāḥ || 7-8-16||

    MHB 7-8-17

    करिणां बृंहतां युद्धे शङ्खदुन्दुभिनिस्वनम् ।
    ज्याक्षेपशरवर्षाणां शस्त्राणां च सहिष्णवः ॥ ७-८-१७॥
    kariṇāṃ bṛṃhatāṃ yuddhe śaṅkhadundubhinisvanam |
    jyākṣepaśaravarṣāṇāṃ śastrāṇāṃ ca sahiṣṇavaḥ || 7-8-17||

    MHB 7-8-18

    आशंसन्तः पराञ्जेतुं जितश्वासा जितव्यथाः ।
    हयाः प्रजविताः शीघ्रा भारद्वाजरथोद्वहाः ॥ ७-८-१८॥
    āśaṃsantaḥ parāñjetuṃ jitaśvāsā jitavyathāḥ |
    hayāḥ prajavitāḥ śīghrā bhāradvājarathodvahāḥ || 7-8-18||

    MHB 7-8-19

    ते स्म रुक्मरथे युक्ता नरवीरसमाहिताः ।
    कथं नाभ्यतरंस्तात पाण्डवानामनीकिनीम् ॥ ७-८-१९॥
    te sma rukmarathe yuktā naravīrasamāhitāḥ |
    kathaṃ nābhyataraṃstāta pāṇḍavānāmanīkinīm || 7-8-19||

    MHB 7-8-20

    जातरूपपरिष्कारमास्थाय रथमुत्तमम् ।
    भारद्वाजः किमकरोच्छूरः संक्रन्दनो युधि ॥ ७-८-२०॥
    jātarūpapariṣkāramāsthāya rathamuttamam |
    bhāradvājaḥ kimakarocchūraḥ saṃkrandano yudhi || 7-8-20||

    MHB 7-8-21

    विद्यां यस्योपजीवन्ति सर्वलोकधनुर्भृतः ।
    स सत्यसंधो बलवान्द्रोणः किमकरोद्युधि ॥ ७-८-२१॥
    vidyāṃ yasyopajīvanti sarvalokadhanurbhṛtaḥ |
    sa satyasaṃdho balavāndroṇaḥ kimakarodyudhi || 7-8-21||

    MHB 7-8-22

    दिवि शक्रमिव श्रेष्ठं महामात्रं धनुर्भृताम् ।
    के नु तं रौद्रकर्माणं युद्धे प्रत्युद्ययू रथाः ॥ ७-८-२२॥
    divi śakramiva śreṣṭhaṃ mahāmātraṃ dhanurbhṛtām |
    ke nu taṃ raudrakarmāṇaṃ yuddhe pratyudyayū rathāḥ || 7-8-22||

    MHB 7-8-23

    ननु रुक्मरथं दृष्ट्वा प्रद्रवन्ति स्म पाण्डवाः ।
    दिव्यमस्त्रं विकुर्वाणं सेनां क्षिण्वन्तमव्ययम् ॥ ७-८-२३॥
    nanu rukmarathaṃ dṛṣṭvā pradravanti sma pāṇḍavāḥ |
    divyamastraṃ vikurvāṇaṃ senāṃ kṣiṇvantamavyayam || 7-8-23||

    MHB 7-8-24

    उताहो सर्वसैन्येन धर्मराजः सहानुजः ।
    पाञ्चाल्यप्रग्रहो द्रोणं सर्वतः समवारयत् ॥ ७-८-२४॥
    utāho sarvasainyena dharmarājaḥ sahānujaḥ |
    pāñcālyapragraho droṇaṃ sarvataḥ samavārayat || 7-8-24||

    MHB 7-8-25

    नूनमावारयत्पार्थो रथिनोऽन्यानजिह्मगैः ।
    ततो द्रोणं समारोहत्पार्षतः पापकर्मकृत् ॥ ७-८-२५॥
    nūnamāvārayatpārtho rathino'nyānajihmagaiḥ |
    tato droṇaṃ samārohatpārṣataḥ pāpakarmakṛt || 7-8-25||

    MHB 7-8-26

    न ह्यन्यं परिपश्यामि वधे कंचन शुष्मिणः ।
    धृष्टद्युम्नादृते रौद्रात्पाल्यमानात्किरीटिना ॥ ७-८-२६॥
    na hyanyaṃ paripaśyāmi vadhe kaṃcana śuṣmiṇaḥ |
    dhṛṣṭadyumnādṛte raudrātpālyamānātkirīṭinā || 7-8-26||

    MHB 7-8-27

    तैर्वृतः सर्वतः शूरैः पाञ्चाल्यापसदस्ततः ।
    केकयैश्चेदिकारूषैर्मत्स्यैरन्यैश्च भूमिपैः ॥ ७-८-२७॥
    tairvṛtaḥ sarvataḥ śūraiḥ pāñcālyāpasadastataḥ |
    kekayaiścedikārūṣairmatsyairanyaiśca bhūmipaiḥ || 7-8-27||

    MHB 7-8-28

    व्याकुलीकृतमाचार्यं पिपीलैरुरगं यथा ।
    कर्मण्यसुकरे सक्तं जघानेति मतिर्मम ॥ ७-८-२८॥
    vyākulīkṛtamācāryaṃ pipīlairuragaṃ yathā |
    karmaṇyasukare saktaṃ jaghāneti matirmama || 7-8-28||

    MHB 7-8-29

    योऽधीत्य चतुरो वेदान्सर्वानाख्यानपञ्चमान् ।
    ब्राह्मणानां प्रतिष्ठासीत्स्रोतसामिव सागरः ।
    स कथं ब्राह्मणो वृद्धः शस्त्रेण वधमाप्तवान् ॥ ७-८-२९॥
    yo'dhītya caturo vedānsarvānākhyānapañcamān |
    brāhmaṇānāṃ pratiṣṭhāsītsrotasāmiva sāgaraḥ |
    sa kathaṃ brāhmaṇo vṛddhaḥ śastreṇa vadhamāptavān || 7-8-29||

    MHB 7-8-30

    अमर्षणो मर्षितवान्क्लिश्यमानः सदा मया ।
    अनर्हमाणः कौन्तेयः कर्मणस्तस्य तत्फलम् ॥ ७-८-३०॥
    amarṣaṇo marṣitavānkliśyamānaḥ sadā mayā |
    anarhamāṇaḥ kaunteyaḥ karmaṇastasya tatphalam || 7-8-30||

    MHB 7-8-31

    यस्य कर्मानुजीवन्ति लोके सर्वधनुर्भृतः ।
    स सत्यसंधः सुकृती श्रीकामैर्निहतः कथम् ॥ ७-८-३१॥
    yasya karmānujīvanti loke sarvadhanurbhṛtaḥ |
    sa satyasaṃdhaḥ sukṛtī śrīkāmairnihataḥ katham || 7-8-31||

    MHB 7-8-32

    दिवि शक्र इव श्रेष्ठो महासत्त्वो महाबलः ।
    स कथं निहतः पार्थैः क्षुद्रमत्स्यैर्यथा तिमिः ॥ ७-८-३२॥
    divi śakra iva śreṣṭho mahāsattvo mahābalaḥ |
    sa kathaṃ nihataḥ pārthaiḥ kṣudramatsyairyathā timiḥ || 7-8-32||

    MHB 7-8-33

    क्षिप्रहस्तश्च बलवान्दृढधन्वारिमर्दनः ।
    न यस्य जीविताकाङ्क्षी विषयं प्राप्य जीवति ॥ ७-८-३३॥
    kṣiprahastaśca balavāndṛḍhadhanvārimardanaḥ |
    na yasya jīvitākāṅkṣī viṣayaṃ prāpya jīvati || 7-8-33||

    MHB 7-8-34

    यं द्वौ न जहतः शब्दौ जीवमानं कदाचन ।
    ब्राह्मश्च वेदकामानां ज्याघोषश्च धनुर्भृताम् ॥ ७-८-३४॥
    yaṃ dvau na jahataḥ śabdau jīvamānaṃ kadācana |
    brāhmaśca vedakāmānāṃ jyāghoṣaśca dhanurbhṛtām || 7-8-34||

    MHB 7-8-35

    नाहं मृष्ये हतं द्रोणं सिंहद्विरदविक्रमम् ।
    कथं संजय दुर्धर्षमनाधृष्ययशोबलम् ॥ ७-८-३५॥
    nāhaṃ mṛṣye hataṃ droṇaṃ siṃhadviradavikramam |
    kathaṃ saṃjaya durdharṣamanādhṛṣyayaśobalam || 7-8-35||

    MHB 7-8-36

    केऽरक्षन्दक्षिणं चक्रं सव्यं के च महात्मनः ।
    पुरस्तात्के च वीरस्य युध्यमानस्य संयुगे ॥ ७-८-३६॥
    ke'rakṣandakṣiṇaṃ cakraṃ savyaṃ ke ca mahātmanaḥ |
    purastātke ca vīrasya yudhyamānasya saṃyuge || 7-8-36||

    MHB 7-8-37

    के च तत्र तनुं त्यक्त्वा प्रतीपं मृत्युमाव्रजन् ।
    द्रोणस्य समरे वीराः केऽकुर्वन्त परां धृतिम् ॥ ७-८-३७॥
    ke ca tatra tanuṃ tyaktvā pratīpaṃ mṛtyumāvrajan |
    droṇasya samare vīrāḥ ke'kurvanta parāṃ dhṛtim || 7-8-37||

    MHB 7-8-38

    एतदार्येण कर्तव्यं कृच्छ्रास्वापत्सु संजय ।
    पराक्रमेद्यथाशक्त्या तच्च तस्मिन्प्रतिष्ठितम् ॥ ७-८-३८॥
    etadāryeṇa kartavyaṃ kṛcchrāsvāpatsu saṃjaya |
    parākramedyathāśaktyā tacca tasminpratiṣṭhitam || 7-8-38||

    MHB 7-8-39

    मुह्यते मे मनस्तात कथा तावन्निवर्त्यताम् ।
    भूयस्तु लब्धसंज्ञस्त्वा परिप्रक्ष्यामि संजय ॥ ७-८-३९॥
    muhyate me manastāta kathā tāvannivartyatām |
    bhūyastu labdhasaṃjñastvā pariprakṣyāmi saṃjaya || 7-8-39||

    Adhyaya: 9/173 (73)

    MHB 7-9-1

    वैशंपायन उवाच ।
    एवं पृष्ट्वा सूतपुत्रं हृच्छोकेनार्दितो भृशम् ।
    जये निराशः पुत्राणां धृतराष्ट्रोऽपतत्क्षितौ ॥ ७-९-१॥
    vaiśaṃpāyana uvāca |
    evaṃ pṛṣṭvā sūtaputraṃ hṛcchokenārdito bhṛśam |
    jaye nirāśaḥ putrāṇāṃ dhṛtarāṣṭro'patatkṣitau || 7-9-1||

    MHB 7-9-2

    तं विसंज्ञं निपतितं सिषिचुः परिचारकाः ।
    जलेनात्यर्थशीतेन वीजन्तः पुण्यगन्धिना ॥ ७-९-२॥
    taṃ visaṃjñaṃ nipatitaṃ siṣicuḥ paricārakāḥ |
    jalenātyarthaśītena vījantaḥ puṇyagandhinā || 7-9-2||

    MHB 7-9-3

    पतितं चैनमाज्ञाय समन्ताद्भरतस्त्रियः ।
    परिवव्रुर्महाराजमस्पृशंश्चैव पाणिभिः ॥ ७-९-३॥
    patitaṃ cainamājñāya samantādbharatastriyaḥ |
    parivavrurmahārājamaspṛśaṃścaiva pāṇibhiḥ || 7-9-3||

    MHB 7-9-4

    उत्थाप्य चैनं शनकै राजानं पृथिवीतलात् ।
    आसनं प्रापयामासुर्बाष्पकण्ठ्यो वराङ्गनाः ॥ ७-९-४॥
    utthāpya cainaṃ śanakai rājānaṃ pṛthivītalāt |
    āsanaṃ prāpayāmāsurbāṣpakaṇṭhyo varāṅganāḥ || 7-9-4||

    MHB 7-9-5

    आसनं प्राप्य राजा तु मूर्छयाभिपरिप्लुतः ।
    निश्चेष्टोऽतिष्ठत तदा वीज्यमानः समन्ततः ॥ ७-९-५॥
    āsanaṃ prāpya rājā tu mūrchayābhipariplutaḥ |
    niśceṣṭo'tiṣṭhata tadā vījyamānaḥ samantataḥ || 7-9-5||

    MHB 7-9-6

    स लब्ध्वा शनकैः संज्ञां वेपमानो महीपतिः ।
    पुनर्गावल्गणिं सूतं पर्यपृच्छद्यथातथम् ॥ ७-९-६॥
    sa labdhvā śanakaiḥ saṃjñāṃ vepamāno mahīpatiḥ |
    punargāvalgaṇiṃ sūtaṃ paryapṛcchadyathātatham || 7-9-6||

    MHB 7-9-7

    यत्तदुद्यन्निवादित्यो ज्योतिषा प्रणुदंस्तमः ।
    आयादजातशत्रुर्वै कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-७॥
    yattadudyannivādityo jyotiṣā praṇudaṃstamaḥ |
    āyādajātaśatrurvai kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-7||

    MHB 7-9-8

    प्रभिन्नमिव मातङ्गं तथा क्रुद्धं तरस्विनम् ।
    आसक्तमनसं दीप्तं प्रतिद्विरदघातिनम् ।
    वाशितासंगमे यद्वदजय्यं प्रतियूथपैः ॥ ७-९-८॥
    prabhinnamiva mātaṅgaṃ tathā kruddhaṃ tarasvinam |
    āsaktamanasaṃ dīptaṃ pratidviradaghātinam |
    vāśitāsaṃgame yadvadajayyaṃ pratiyūthapaiḥ || 7-9-8||

    MHB 7-9-9

    अति चान्यान्रणे योधान्वीरः पुरुषसत्तमः ।
    यो ह्येको हि महाबाहुर्निर्दहेद्घोरचक्षुषा ।
    कृत्स्नं दुर्योधनबलं धृतिमान्सत्यसंगरः ॥ ७-९-९॥
    ati cānyānraṇe yodhānvīraḥ puruṣasattamaḥ |
    yo hyeko hi mahābāhurnirdahedghoracakṣuṣā |
    kṛtsnaṃ duryodhanabalaṃ dhṛtimānsatyasaṃgaraḥ || 7-9-9||

    MHB 7-9-10

    चक्षुर्हणं जये सक्तमिष्वासवररक्षितम् ।
    दान्तं बहुमतं लोके के शूराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-१०॥
    cakṣurhaṇaṃ jaye saktamiṣvāsavararakṣitam |
    dāntaṃ bahumataṃ loke ke śūrāḥ paryavārayan || 7-9-10||

    MHB 7-9-11

    के दुष्प्रधर्षं राजानमिष्वासवरमच्युतम् ।
    समासेदुर्नरव्याघ्रं कौन्तेयं तत्र मामकाः ॥ ७-९-११॥
    ke duṣpradharṣaṃ rājānamiṣvāsavaramacyutam |
    samāsedurnaravyāghraṃ kaunteyaṃ tatra māmakāḥ || 7-9-11||

    MHB 7-9-12

    तरसैवाभिपत्याथ यो वै द्रोणमुपाद्रवत् ।
    तं भीमसेनमायान्तं के शूराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-१२॥
    tarasaivābhipatyātha yo vai droṇamupādravat |
    taṃ bhīmasenamāyāntaṃ ke śūrāḥ paryavārayan || 7-9-12||

    MHB 7-9-13

    यदायाज्जलदप्रख्यो रथः परमवीर्यवान् ।
    पर्जन्य इव बीभत्सुस्तुमुलामशनिं सृजन् ॥ ७-९-१३॥
    yadāyājjaladaprakhyo rathaḥ paramavīryavān |
    parjanya iva bībhatsustumulāmaśaniṃ sṛjan || 7-9-13||

    MHB 7-9-14

    ववर्ष शरवर्षाणि वर्षाणि मघवानिव ।
    इषुसंबाधमाकाशं कुर्वन्कपिवरध्वजः ।
    अवस्फूर्जन्दिशः सर्वास्तलनेमिस्वनेन च ॥ ७-९-१४॥
    vavarṣa śaravarṣāṇi varṣāṇi maghavāniva |
    iṣusaṃbādhamākāśaṃ kurvankapivaradhvajaḥ |
    avasphūrjandiśaḥ sarvāstalanemisvanena ca || 7-9-14||

    MHB 7-9-15

    चापविद्युत्प्रभो घोरो रथगुल्मबलाहकः ।
    रथनेमिघोषस्तनितः शरशब्दातिबन्धुरः ॥ ७-९-१५॥
    cāpavidyutprabho ghoro rathagulmabalāhakaḥ |
    rathanemighoṣastanitaḥ śaraśabdātibandhuraḥ || 7-9-15||

    MHB 7-9-16

    रोषनिर्जितजीमूतो मनोऽभिप्रायशीघ्रगः ।
    मर्मातिगो बाणधारस्तुमुलः शोणितोदकः ॥ ७-९-१६॥
    roṣanirjitajīmūto mano'bhiprāyaśīghragaḥ |
    marmātigo bāṇadhārastumulaḥ śoṇitodakaḥ || 7-9-16||

    MHB 7-9-17

    संप्लावयन्महीं सर्वां मानवैरास्तरंस्तदा ।
    गदानिष्टनितो रौद्रो दुर्योधनकृतोद्यमः ॥ ७-९-१७॥
    saṃplāvayanmahīṃ sarvāṃ mānavairāstaraṃstadā |
    gadāniṣṭanito raudro duryodhanakṛtodyamaḥ || 7-9-17||

    MHB 7-9-18

    युद्धेऽभ्यषिञ्चद्विजयो गार्ध्रपत्रैः शिलाशितैः ।
    गाण्डीवं धारयन्धीमान्कीदृशं वो मनस्तदा ॥ ७-९-१८॥
    yuddhe'bhyaṣiñcadvijayo gārdhrapatraiḥ śilāśitaiḥ |
    gāṇḍīvaṃ dhārayandhīmānkīdṛśaṃ vo manastadā || 7-9-18||

    MHB 7-9-19

    कच्चिद्गाण्डीवशब्देन न प्रणश्यत वै बलम् ।
    यद्वः स भैरवं कुर्वन्नर्जुनो भृशमभ्यगात् ॥ ७-९-१९॥
    kaccidgāṇḍīvaśabdena na praṇaśyata vai balam |
    yadvaḥ sa bhairavaṃ kurvannarjuno bhṛśamabhyagāt || 7-9-19||

    MHB 7-9-20

    कच्चिन्नापानुदद्द्रोणादिषुभिर्वो धनंजयः ।
    वातो मेघानिवाविध्यन्प्रवाञ्शरवनानिलः ।
    को हि गाण्डीवधन्वानं नरः सोढुं रणेऽर्हति ॥ ७-९-२०॥
    kaccinnāpānudaddroṇādiṣubhirvo dhanaṃjayaḥ |
    vāto meghānivāvidhyanpravāñśaravanānilaḥ |
    ko hi gāṇḍīvadhanvānaṃ naraḥ soḍhuṃ raṇe'rhati || 7-9-20||

    MHB 7-9-21

    यत्सेनाः समकम्पन्त यद्वीरानस्पृशद्भयम् ।
    के तत्र नाजहुर्द्रोणं के क्षुद्राः प्राद्रवन्भयात् ॥ ७-९-२१॥
    yatsenāḥ samakampanta yadvīrānaspṛśadbhayam |
    ke tatra nājahurdroṇaṃ ke kṣudrāḥ prādravanbhayāt || 7-9-21||

    MHB 7-9-22

    के वा तत्र तनूस्त्यक्त्वा प्रतीपं मृत्युमाव्रजन् ।
    अमानुषाणां जेतारं युद्धेष्वपि धनंजयम् ॥ ७-९-२२॥
    ke vā tatra tanūstyaktvā pratīpaṃ mṛtyumāvrajan |
    amānuṣāṇāṃ jetāraṃ yuddheṣvapi dhanaṃjayam || 7-9-22||

    MHB 7-9-23

    न च वेगं सिताश्वस्य विशक्ष्यन्तीह मामकाः ।
    गाण्डीवस्य च निर्घोषं प्रावृड्जलदनिस्वनम् ॥ ७-९-२३॥
    na ca vegaṃ sitāśvasya viśakṣyantīha māmakāḥ |
    gāṇḍīvasya ca nirghoṣaṃ prāvṛḍjaladanisvanam || 7-9-23||

    MHB 7-9-24

    विष्वक्सेनो यस्य यन्ता योद्धा चैव धनंजयः ।
    अशक्यः स रथो जेतुं मन्ये देवासुरैरपि ॥ ७-९-२४॥
    viṣvakseno yasya yantā yoddhā caiva dhanaṃjayaḥ |
    aśakyaḥ sa ratho jetuṃ manye devāsurairapi || 7-9-24||

    MHB 7-9-25

    सुकुमारो युवा शूरो दर्शनीयश्च पाण्डवः ।
    मेधावी निपुणो धीमान्युधि सत्यपराक्रमः ॥ ७-९-२५॥
    sukumāro yuvā śūro darśanīyaśca pāṇḍavaḥ |
    medhāvī nipuṇo dhīmānyudhi satyaparākramaḥ || 7-9-25||

    MHB 7-9-26

    आरावं विपुलं कुर्वन्व्यथयन्सर्वकौरवान् ।
    यदायान्नकुलो धीमान्के शूराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-२६॥
    ārāvaṃ vipulaṃ kurvanvyathayansarvakauravān |
    yadāyānnakulo dhīmānke śūrāḥ paryavārayan || 7-9-26||

    MHB 7-9-27

    आशीविष इव क्रुद्धः सहदेवो यदाभ्ययात् ।
    शत्रूणां कदनं कुर्वञ्जेतासौ दुर्जयो युधि ॥ ७-९-२७॥
    āśīviṣa iva kruddhaḥ sahadevo yadābhyayāt |
    śatrūṇāṃ kadanaṃ kurvañjetāsau durjayo yudhi || 7-9-27||

    MHB 7-9-28

    आर्यव्रतममोघेषुं ह्रीमन्तमपराजितम् ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं के शूराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-२८॥
    āryavratamamogheṣuṃ hrīmantamaparājitam |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke śūrāḥ paryavārayan || 7-9-28||

    MHB 7-9-29

    यः स सौवीरराजस्य प्रमथ्य महतीं चमूम् ।
    आदत्त महिषीं भोज्यां काम्यां सर्वाङ्गशोभनाम् ॥ ७-९-२९॥
    yaḥ sa sauvīrarājasya pramathya mahatīṃ camūm |
    ādatta mahiṣīṃ bhojyāṃ kāmyāṃ sarvāṅgaśobhanām || 7-9-29||

    MHB 7-9-30

    सत्यं धृतिश्च शौर्यं च ब्रह्मचर्यं च केवलम् ।
    सर्वाणि युयुधानेऽस्मिन्नित्यानि पुरुषर्षभे ॥ ७-९-३०॥
    satyaṃ dhṛtiśca śauryaṃ ca brahmacaryaṃ ca kevalam |
    sarvāṇi yuyudhāne'sminnityāni puruṣarṣabhe || 7-9-30||

    MHB 7-9-31

    बलिनं सत्यकर्माणमदीनमपराजितम् ।
    वासुदेवसमं युद्धे वासुदेवादनन्तरम् ॥ ७-९-३१॥
    balinaṃ satyakarmāṇamadīnamaparājitam |
    vāsudevasamaṃ yuddhe vāsudevādanantaram || 7-9-31||

    MHB 7-9-32

    युक्तं धनंजयप्रेष्ये शूरमाचार्यकर्मणि ।
    पार्थेन सममस्त्रेषु कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-३२॥
    yuktaṃ dhanaṃjayapreṣye śūramācāryakarmaṇi |
    pārthena samamastreṣu kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-32||

    MHB 7-9-33

    वृष्णीनां प्रवरं वीरं शूरं सर्वधनुष्मताम् ।
    रामेण सममस्त्रेषु यशसा विक्रमेण च ॥ ७-९-३३॥
    vṛṣṇīnāṃ pravaraṃ vīraṃ śūraṃ sarvadhanuṣmatām |
    rāmeṇa samamastreṣu yaśasā vikrameṇa ca || 7-9-33||

    MHB 7-9-34

    सत्यं धृतिर्दमः शौर्यं ब्रह्मचर्यमनुत्तमम् ।
    सात्वते तानि सर्वाणि त्रैलोक्यमिव केशवे ॥ ७-९-३४॥
    satyaṃ dhṛtirdamaḥ śauryaṃ brahmacaryamanuttamam |
    sātvate tāni sarvāṇi trailokyamiva keśave || 7-9-34||

    MHB 7-9-35

    तमेवंगुणसंपन्नं दुर्वारमपि दैवतैः ।
    समासाद्य महेष्वासं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-३५॥
    tamevaṃguṇasaṃpannaṃ durvāramapi daivataiḥ |
    samāsādya maheṣvāsaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-35||

    MHB 7-9-36

    पाञ्चालेषूत्तमं शूरमुत्तमाभिजनप्रियम् ।
    नित्यमुत्तमकर्माणमुत्तमौजसमाहवे ॥ ७-९-३६॥
    pāñcāleṣūttamaṃ śūramuttamābhijanapriyam |
    nityamuttamakarmāṇamuttamaujasamāhave || 7-9-36||

    MHB 7-9-37

    युक्तं धनंजयहिते ममानर्थाय चोत्तमम् ।
    यमवैश्रवणादित्यमहेन्द्रवरुणोपमम् ॥ ७-९-३७॥
    yuktaṃ dhanaṃjayahite mamānarthāya cottamam |
    yamavaiśravaṇādityamahendravaruṇopamam || 7-9-37||

    MHB 7-9-38

    महारथसमाख्यातं द्रोणायोद्यन्तमाहवे ।
    त्यजन्तं तुमुले प्राणान्के शूराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-३८॥
    mahārathasamākhyātaṃ droṇāyodyantamāhave |
    tyajantaṃ tumule prāṇānke śūrāḥ paryavārayan || 7-9-38||

    MHB 7-9-39

    एकोऽपसृत्य चेदिभ्यः पाण्डवान्यः समाश्रितः ।
    धृष्टकेतुं तमायान्तं द्रोणात्कः समवारयत् ॥ ७-९-३९॥
    eko'pasṛtya cedibhyaḥ pāṇḍavānyaḥ samāśritaḥ |
    dhṛṣṭaketuṃ tamāyāntaṃ droṇātkaḥ samavārayat || 7-9-39||

    MHB 7-9-40

    योऽवधीत्केतुमाञ्शूरो राजपुत्रं सुदर्शनम् ।
    अपरान्तगिरिद्वारे कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-४०॥
    yo'vadhītketumāñśūro rājaputraṃ sudarśanam |
    aparāntagiridvāre kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-40||

    MHB 7-9-41

    स्त्रीपूर्वो यो नरव्याघ्रो यः स वेद गुणागुणान् ।
    शिखण्डिनं याज्ञसेनिमम्लानमनसं युधि ॥ ७-९-४१॥
    strīpūrvo yo naravyāghro yaḥ sa veda guṇāguṇān |
    śikhaṇḍinaṃ yājñasenimamlānamanasaṃ yudhi || 7-9-41||

    MHB 7-9-42

    देवव्रतस्य समरे हेतुं मृत्योर्महात्मनः ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-४२॥
    devavratasya samare hetuṃ mṛtyormahātmanaḥ |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-42||

    MHB 7-9-43

    यस्मिन्नभ्यधिका वीरे गुणाः सर्वे धनंजयात् ।
    यस्मिन्नस्त्राणि सत्यं च ब्रह्मचर्यं च नित्यदा ॥ ७-९-४३॥
    yasminnabhyadhikā vīre guṇāḥ sarve dhanaṃjayāt |
    yasminnastrāṇi satyaṃ ca brahmacaryaṃ ca nityadā || 7-9-43||

    MHB 7-9-44

    वासुदेवसमं वीर्ये धनंजयसमं बले ।
    तेजसादित्यसदृशं बृहस्पतिसमं मतौ ॥ ७-९-४४॥
    vāsudevasamaṃ vīrye dhanaṃjayasamaṃ bale |
    tejasādityasadṛśaṃ bṛhaspatisamaṃ matau || 7-9-44||

    MHB 7-9-45

    अभिमन्युं महात्मानं व्यात्ताननमिवान्तकम् ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-४५॥
    abhimanyuṃ mahātmānaṃ vyāttānanamivāntakam |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-45||

    MHB 7-9-46

    तरुणस्त्वरुणप्रख्यः सौभद्रः परवीरहा ।
    यदाभ्याद्रवत द्रोणं तदासीद्वो मनः कथम् ॥ ७-९-४६॥
    taruṇastvaruṇaprakhyaḥ saubhadraḥ paravīrahā |
    yadābhyādravata droṇaṃ tadāsīdvo manaḥ katham || 7-9-46||

    MHB 7-9-47

    द्रौपदेया नरव्याघ्राः समुद्रमिव सिन्धवः ।
    यद्द्रोणमाद्रवन्संख्ये के वीरास्तानवारयन् ॥ ७-९-४७॥
    draupadeyā naravyāghrāḥ samudramiva sindhavaḥ |
    yaddroṇamādravansaṃkhye ke vīrāstānavārayan || 7-9-47||

    MHB 7-9-48

    ये ते द्वादशवर्षाणि क्रीडामुत्सृज्य बालकाः ।
    अस्त्रार्थमवसन्भीष्मे बिभ्रतो व्रतमुत्तमम् ॥ ७-९-४८॥
    ye te dvādaśavarṣāṇi krīḍāmutsṛjya bālakāḥ |
    astrārthamavasanbhīṣme bibhrato vratamuttamam || 7-9-48||

    MHB 7-9-49

    क्षत्रंजयः क्षत्रदेवः क्षत्रधर्मा च मानिनः ।
    धृष्टद्युम्नात्मजा वीराः के तान्द्रोणादवारयन् ॥ ७-९-४९॥
    kṣatraṃjayaḥ kṣatradevaḥ kṣatradharmā ca māninaḥ |
    dhṛṣṭadyumnātmajā vīrāḥ ke tāndroṇādavārayan || 7-9-49||

    MHB 7-9-50

    शताद्विशिष्टं यं युद्धे समपश्यन्त वृष्णयः ।
    चेकितानं महेष्वासं कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-५०॥
    śatādviśiṣṭaṃ yaṃ yuddhe samapaśyanta vṛṣṇayaḥ |
    cekitānaṃ maheṣvāsaṃ kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-50||

    MHB 7-9-51

    वार्धक्षेमिः कलिङ्गानां यः कन्यामाहरद्युधि ।
    अनाधृष्टिरदीनात्मा कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-५१॥
    vārdhakṣemiḥ kaliṅgānāṃ yaḥ kanyāmāharadyudhi |
    anādhṛṣṭiradīnātmā kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-51||

    MHB 7-9-52

    भ्रातरः पञ्च कैकेया धार्मिकाः सत्यविक्रमाः ।
    इन्द्रगोपकवर्णाश्च रक्तवर्मायुधध्वजाः ॥ ७-९-५२॥
    bhrātaraḥ pañca kaikeyā dhārmikāḥ satyavikramāḥ |
    indragopakavarṇāśca raktavarmāyudhadhvajāḥ || 7-9-52||

    MHB 7-9-53

    मातृष्वसुः सुता वीराः पाण्डवानां जयार्थिनः ।
    तान्द्रोणं हन्तुमायातान्के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-५३॥
    mātṛṣvasuḥ sutā vīrāḥ pāṇḍavānāṃ jayārthinaḥ |
    tāndroṇaṃ hantumāyātānke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-53||

    MHB 7-9-54

    यं योधयन्तो राजानो नाजयन्वारणावते ।
    षण्मासानभिसंरब्धा जिघांसन्तो युधां पतिम् ॥ ७-९-५४॥
    yaṃ yodhayanto rājāno nājayanvāraṇāvate |
    ṣaṇmāsānabhisaṃrabdhā jighāṃsanto yudhāṃ patim || 7-9-54||

    MHB 7-9-55

    धनुष्मतां वरं शूरं सत्यसंधं महाबलम् ।
    द्रोणात्कस्तं नरव्याघ्रं युयुत्सुं प्रत्यवारयत् ॥ ७-९-५५॥
    dhanuṣmatāṃ varaṃ śūraṃ satyasaṃdhaṃ mahābalam |
    droṇātkastaṃ naravyāghraṃ yuyutsuṃ pratyavārayat || 7-9-55||

    MHB 7-9-56

    यः पुत्रं काशिराजस्य वाराणस्यां महारथम् ।
    समरे स्त्रीषु गृध्यन्तं भल्लेनापहरद्रथात् ॥ ७-९-५६॥
    yaḥ putraṃ kāśirājasya vārāṇasyāṃ mahāratham |
    samare strīṣu gṛdhyantaṃ bhallenāpaharadrathāt || 7-9-56||

    MHB 7-9-57

    धृष्टद्युम्नं महेष्वासं पार्थानां मन्त्रधारिणम् ।
    युक्तं दुर्योधनानर्थे सृष्टं द्रोणवधाय च ॥ ७-९-५७॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ maheṣvāsaṃ pārthānāṃ mantradhāriṇam |
    yuktaṃ duryodhanānarthe sṛṣṭaṃ droṇavadhāya ca || 7-9-57||

    MHB 7-9-58

    निर्दहन्तं रणे योधान्दारयन्तं च सर्वशः ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-५८॥
    nirdahantaṃ raṇe yodhāndārayantaṃ ca sarvaśaḥ |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-58||

    MHB 7-9-59

    उत्सङ्ग इव संवृद्धं द्रुपदस्यास्त्रवित्तमम् ।
    शैखण्डिनं क्षत्रदेवं के तं द्रोणादवारयन् ॥ ७-९-५९॥
    utsaṅga iva saṃvṛddhaṃ drupadasyāstravittamam |
    śaikhaṇḍinaṃ kṣatradevaṃ ke taṃ droṇādavārayan || 7-9-59||

    MHB 7-9-60

    य इमां पृथिवीं कृत्स्नां चर्मवत्समवेष्टयत् ।
    महता रथवंशेन मुख्यारिघ्नो महारथः ॥ ७-९-६०॥
    ya imāṃ pṛthivīṃ kṛtsnāṃ carmavatsamaveṣṭayat |
    mahatā rathavaṃśena mukhyārighno mahārathaḥ || 7-9-60||

    MHB 7-9-61

    दशाश्वमेधानाजह्रे स्वन्नपानाप्तदक्षिणान् ।
    निरर्गलान्सर्वमेधान्पुत्रवत्पालयन्प्रजाः ॥ ७-९-६१॥
    daśāśvamedhānājahre svannapānāptadakṣiṇān |
    nirargalānsarvamedhānputravatpālayanprajāḥ || 7-9-61||

    MHB 7-9-62

    पिबन्त्यो दक्षिणां यस्य गङ्गास्रोतः समापिबन् ।
    तावतीर्गा ददौ वीर उशीनरसुतोऽध्वरे ॥ ७-९-६२॥
    pibantyo dakṣiṇāṃ yasya gaṅgāsrotaḥ samāpiban |
    tāvatīrgā dadau vīra uśīnarasuto'dhvare || 7-9-62||

    MHB 7-9-63

    न पूर्वे नापरे चक्रुरिदं केचन मानवाः ।
    इति संचुक्रुशुर्देवाः कृते कर्मणि दुष्करे ॥ ७-९-६३॥
    na pūrve nāpare cakruridaṃ kecana mānavāḥ |
    iti saṃcukruśurdevāḥ kṛte karmaṇi duṣkare || 7-9-63||

    MHB 7-9-64

    पश्यामस्त्रिषु लोकेषु न तं संस्थास्नुचारिषु ।
    जातं वापि जनिष्यं वा द्वितीयं वापि संप्रति ॥ ७-९-६४॥
    paśyāmastriṣu lokeṣu na taṃ saṃsthāsnucāriṣu |
    jātaṃ vāpi janiṣyaṃ vā dvitīyaṃ vāpi saṃprati || 7-9-64||

    MHB 7-9-65

    अन्यमौशीनराच्छैब्याद्धुरो वोढारमित्युत ।
    गतिं यस्य न यास्यन्ति मानुषा लोकवासिनः ॥ ७-९-६५॥
    anyamauśīnarācchaibyāddhuro voḍhāramityuta |
    gatiṃ yasya na yāsyanti mānuṣā lokavāsinaḥ || 7-9-65||

    MHB 7-9-66

    तस्य नप्तारमायान्तं शैब्यं कः समवारयत् ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं व्यात्ताननमिवान्तकम् ॥ ७-९-६६॥
    tasya naptāramāyāntaṃ śaibyaṃ kaḥ samavārayat |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ vyāttānanamivāntakam || 7-9-66||

    MHB 7-9-67

    विराटस्य रथानीकं मत्स्यस्यामित्रघातिनः ।
    प्रेप्सन्तं समरे द्रोणं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-९-६७॥
    virāṭasya rathānīkaṃ matsyasyāmitraghātinaḥ |
    prepsantaṃ samare droṇaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-9-67||

    MHB 7-9-68

    सद्यो वृकोदराज्जातो महाबलपराक्रमः ।
    मायावी राक्षसो घोरो यस्मान्मम महद्भयम् ॥ ७-९-६८॥
    sadyo vṛkodarājjāto mahābalaparākramaḥ |
    māyāvī rākṣaso ghoro yasmānmama mahadbhayam || 7-9-68||

    MHB 7-9-69

    पार्थानां जयकामं तं पुत्राणां मम कण्टकम् ।
    घटोत्कचं महाबाहुं कस्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-९-६९॥
    pārthānāṃ jayakāmaṃ taṃ putrāṇāṃ mama kaṇṭakam |
    ghaṭotkacaṃ mahābāhuṃ kastaṃ droṇādavārayat || 7-9-69||

    MHB 7-9-70

    एते चान्ये च बहवो येषामर्थाय संजय ।
    त्यक्तारः संयुगे प्राणान्किं तेषामजितं युधि ॥ ७-९-७०॥
    ete cānye ca bahavo yeṣāmarthāya saṃjaya |
    tyaktāraḥ saṃyuge prāṇānkiṃ teṣāmajitaṃ yudhi || 7-9-70||

    MHB 7-9-71

    येषां च पुरुषव्याघ्रः शार्ङ्गधन्वा व्यपाश्रयः ।
    हितार्थी चापि पार्थानां कथं तेषां पराजयः ॥ ७-९-७१॥
    yeṣāṃ ca puruṣavyāghraḥ śārṅgadhanvā vyapāśrayaḥ |
    hitārthī cāpi pārthānāṃ kathaṃ teṣāṃ parājayaḥ || 7-9-71||

    MHB 7-9-72

    लोकानां गुरुरत्यन्तं लोकनाथः सनातनः ।
    नारायणो रणे नाथो दिव्यो दिव्यात्मवान्प्रभुः ॥ ७-९-७२॥
    lokānāṃ gururatyantaṃ lokanāthaḥ sanātanaḥ |
    nārāyaṇo raṇe nātho divyo divyātmavānprabhuḥ || 7-9-72||

    MHB 7-9-73

    यस्य दिव्यानि कर्माणि प्रवदन्ति मनीषिणः ।
    तान्यहं कीर्तयिष्यामि भक्त्या स्थैर्यार्थमात्मनः ॥ ७-९-७३॥
    yasya divyāni karmāṇi pravadanti manīṣiṇaḥ |
    tānyahaṃ kīrtayiṣyāmi bhaktyā sthairyārthamātmanaḥ || 7-9-73||

    Adhyaya: 10/173 (51)

    MHB 7-10-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    शृणु दिव्यानि कर्माणि वासुदेवस्य संजय ।
    कृतवान्यानि गोविन्दो यथा नान्यः पुमान्क्वचित् ॥ ७-१०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    śṛṇu divyāni karmāṇi vāsudevasya saṃjaya |
    kṛtavānyāni govindo yathā nānyaḥ pumānkvacit || 7-10-1||

    MHB 7-10-2

    संवर्धता गोपकुले बालेनैव महात्मना ।
    विख्यापितं बलं बाह्वोस्त्रिषु लोकेषु संजय ॥ ७-१०-२॥
    saṃvardhatā gopakule bālenaiva mahātmanā |
    vikhyāpitaṃ balaṃ bāhvostriṣu lokeṣu saṃjaya || 7-10-2||

    MHB 7-10-3

    उच्चैःश्रवस्तुल्यबलं वायुवेगसमं जवे ।
    जघान हयराजं यो यमुनावनवासिनम् ॥ ७-१०-३॥
    uccaiḥśravastulyabalaṃ vāyuvegasamaṃ jave |
    jaghāna hayarājaṃ yo yamunāvanavāsinam || 7-10-3||

    MHB 7-10-4

    दानवं घोरकर्माणं गवां मृत्युमिवोत्थितम् ।
    वृषरूपधरं बाल्ये भुजाभ्यां निजघान ह ॥ ७-१०-४॥
    dānavaṃ ghorakarmāṇaṃ gavāṃ mṛtyumivotthitam |
    vṛṣarūpadharaṃ bālye bhujābhyāṃ nijaghāna ha || 7-10-4||

    MHB 7-10-5

    प्रलम्बं नरकं जम्भं पीठं चापि महासुरम् ।
    मुरुं चाचलसंकाशमवधीत्पुष्करेक्षणः ॥ ७-१०-५॥
    pralambaṃ narakaṃ jambhaṃ pīṭhaṃ cāpi mahāsuram |
    muruṃ cācalasaṃkāśamavadhītpuṣkarekṣaṇaḥ || 7-10-5||

    MHB 7-10-6

    तथा कंसो महातेजा जरासंधेन पालितः ।
    विक्रमेणैव कृष्णेन सगणः शातितो रणे ॥ ७-१०-६॥
    tathā kaṃso mahātejā jarāsaṃdhena pālitaḥ |
    vikrameṇaiva kṛṣṇena sagaṇaḥ śātito raṇe || 7-10-6||

    MHB 7-10-7

    सुनामा नाम विक्रान्तः समग्राक्षौहिणीपतिः ।
    भोजराजस्य मध्यस्थो भ्राता कंसस्य वीर्यवान् ॥ ७-१०-७॥
    sunāmā nāma vikrāntaḥ samagrākṣauhiṇīpatiḥ |
    bhojarājasya madhyastho bhrātā kaṃsasya vīryavān || 7-10-7||

    MHB 7-10-8

    बलदेवद्वितीयेन कृष्णेनामित्रघातिना ।
    तरस्वी समरे दग्धः ससैन्यः शूरसेनराट् ॥ ७-१०-८॥
    baladevadvitīyena kṛṣṇenāmitraghātinā |
    tarasvī samare dagdhaḥ sasainyaḥ śūrasenarāṭ || 7-10-8||

    MHB 7-10-9

    दुर्वासा नाम विप्रर्षिस्तथा परमकोपनः ।
    आराधितः सदारेण स चास्मै प्रददौ वरान् ॥ ७-१०-९॥
    durvāsā nāma viprarṣistathā paramakopanaḥ |
    ārādhitaḥ sadāreṇa sa cāsmai pradadau varān || 7-10-9||

    MHB 7-10-10

    तथा गान्धारराजस्य सुतां वीरः स्वयंवरे ।
    निर्जित्य पृथिवीपालानवहत्पुष्करेक्षणः ॥ ७-१०-१०॥
    tathā gāndhārarājasya sutāṃ vīraḥ svayaṃvare |
    nirjitya pṛthivīpālānavahatpuṣkarekṣaṇaḥ || 7-10-10||

    MHB 7-10-11

    अमृष्यमाणा राजानो यस्य जात्या हया इव ।
    रथे वैवाहिके युक्ताः प्रतोदेन कृतव्रणाः ॥ ७-१०-११॥
    amṛṣyamāṇā rājāno yasya jātyā hayā iva |
    rathe vaivāhike yuktāḥ pratodena kṛtavraṇāḥ || 7-10-11||

    MHB 7-10-12

    जरासंधं महाबाहुमुपायेन जनार्दनः ।
    परेण घातयामास पृथगक्षौहिणीपतिम् ॥ ७-१०-१२॥
    jarāsaṃdhaṃ mahābāhumupāyena janārdanaḥ |
    pareṇa ghātayāmāsa pṛthagakṣauhiṇīpatim || 7-10-12||

    MHB 7-10-13

    चेदिराजं च विक्रान्तं राजसेनापतिं बली ।
    अर्घे विवदमानं च जघान पशुवत्तदा ॥ ७-१०-१३॥
    cedirājaṃ ca vikrāntaṃ rājasenāpatiṃ balī |
    arghe vivadamānaṃ ca jaghāna paśuvattadā || 7-10-13||

    MHB 7-10-14

    सौभं दैत्यपुरं स्वस्थं शाल्वगुप्तं दुरासदम् ।
    समुद्रकुक्षौ विक्रम्य पातयामास माधवः ॥ ७-१०-१४॥
    saubhaṃ daityapuraṃ svasthaṃ śālvaguptaṃ durāsadam |
    samudrakukṣau vikramya pātayāmāsa mādhavaḥ || 7-10-14||

    MHB 7-10-15

    अङ्गान्वङ्गान्कलिङ्गांश्च मागधान्काशिकोसलान् ।
    वत्सगर्गकरूषांश्च पुण्ड्रांश्चाप्यजयद्रणे ॥ ७-१०-१५॥
    aṅgānvaṅgānkaliṅgāṃśca māgadhānkāśikosalān |
    vatsagargakarūṣāṃśca puṇḍrāṃścāpyajayadraṇe || 7-10-15||

    MHB 7-10-16

    आवन्त्यान्दाक्षिणात्यांश्च पार्वतीयान्दशेरकान् ।
    काश्मीरकानौरसकान्पिशाचांश्च समन्दरान् ॥ ७-१०-१६॥
    āvantyāndākṣiṇātyāṃśca pārvatīyāndaśerakān |
    kāśmīrakānaurasakānpiśācāṃśca samandarān || 7-10-16||

    MHB 7-10-17

    काम्बोजान्वाटधानांश्च चोलान्पाण्ड्यांश्च संजय ।
    त्रिगर्तान्मालवांश्चैव दरदांश्च सुदुर्जयान् ॥ ७-१०-१७॥
    kāmbojānvāṭadhānāṃśca colānpāṇḍyāṃśca saṃjaya |
    trigartānmālavāṃścaiva daradāṃśca sudurjayān || 7-10-17||

    MHB 7-10-18

    नानादिग्भ्यश्च संप्राप्तान्व्रातानश्वशकान्प्रति ।
    जितवान्पुण्डरीकाक्षो यवनांश्च सहानुगान् ॥ ७-१०-१८॥
    nānādigbhyaśca saṃprāptānvrātānaśvaśakānprati |
    jitavānpuṇḍarīkākṣo yavanāṃśca sahānugān || 7-10-18||

    MHB 7-10-19

    प्रविश्य मकरावासं यादोभिरभिसंवृतम् ।
    जिगाय वरुणं युद्धे सलिलान्तर्गतं पुरा ॥ ७-१०-१९॥
    praviśya makarāvāsaṃ yādobhirabhisaṃvṛtam |
    jigāya varuṇaṃ yuddhe salilāntargataṃ purā || 7-10-19||

    MHB 7-10-20

    युधि पञ्चजनं हत्वा पातालतलवासिनम् ।
    पाञ्चजन्यं हृषीकेशो दिव्यं शङ्खमवाप्तवान् ॥ ७-१०-२०॥
    yudhi pañcajanaṃ hatvā pātālatalavāsinam |
    pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśo divyaṃ śaṅkhamavāptavān || 7-10-20||

    MHB 7-10-21

    खाण्डवे पार्थसहितस्तोषयित्वा हुताशनम् ।
    आग्नेयमस्त्रं दुर्धर्षं चक्रं लेभे महाबलः ॥ ७-१०-२१॥
    khāṇḍave pārthasahitastoṣayitvā hutāśanam |
    āgneyamastraṃ durdharṣaṃ cakraṃ lebhe mahābalaḥ || 7-10-21||

    MHB 7-10-22

    वैनतेयं समारुह्य त्रासयित्वामरावतीम् ।
    महेन्द्रभवनाद्वीरः पारिजातमुपानयत् ॥ ७-१०-२२॥
    vainateyaṃ samāruhya trāsayitvāmarāvatīm |
    mahendrabhavanādvīraḥ pārijātamupānayat || 7-10-22||

    MHB 7-10-23

    तच्च मर्षितवाञ्शक्रो जानंस्तस्य पराक्रमम् ।
    राज्ञां चाप्यजितं कंचित्कृष्णेनेह न शुश्रुम ॥ ७-१०-२३॥
    tacca marṣitavāñśakro jānaṃstasya parākramam |
    rājñāṃ cāpyajitaṃ kaṃcitkṛṣṇeneha na śuśruma || 7-10-23||

    MHB 7-10-24

    यच्च तन्महदाश्चर्यं सभायां मम संजय ।
    कृतवान्पुण्डरीकाक्षः कस्तदन्य इहार्हति ॥ ७-१०-२४॥
    yacca tanmahadāścaryaṃ sabhāyāṃ mama saṃjaya |
    kṛtavānpuṇḍarīkākṣaḥ kastadanya ihārhati || 7-10-24||

    MHB 7-10-25

    यच्च भक्त्या प्रपन्नोऽहमद्राक्षं कृष्णमीश्वरम् ।
    तन्मे सुविदितं सर्वं प्रत्यक्षमिव चागमत् ॥ ७-१०-२५॥
    yacca bhaktyā prapanno'hamadrākṣaṃ kṛṣṇamīśvaram |
    tanme suviditaṃ sarvaṃ pratyakṣamiva cāgamat || 7-10-25||

    MHB 7-10-26

    नान्तो विक्रमयुक्तस्य बुद्ध्या युक्तस्य वा पुनः ।
    कर्मणः शक्यते गन्तुं हृषीकेशस्य संजय ॥ ७-१०-२६॥
    nānto vikramayuktasya buddhyā yuktasya vā punaḥ |
    karmaṇaḥ śakyate gantuṃ hṛṣīkeśasya saṃjaya || 7-10-26||

    MHB 7-10-27

    तथा गदश्च साम्बश्च प्रद्युम्नोऽथ विदूरथः ।
    आगावहोऽनिरुद्धश्च चारुदेष्णश्च सारणः ॥ ७-१०-२७॥
    tathā gadaśca sāmbaśca pradyumno'tha vidūrathaḥ |
    āgāvaho'niruddhaśca cārudeṣṇaśca sāraṇaḥ || 7-10-27||

    MHB 7-10-28

    उल्मुको निशठश्चैव झल्ली बभ्रुश्च वीर्यवान् ।
    पृथुश्च विपृथुश्चैव समीकोऽथारिमेजयः ॥ ७-१०-२८॥
    ulmuko niśaṭhaścaiva jhallī babhruśca vīryavān |
    pṛthuśca vipṛthuścaiva samīko'thārimejayaḥ || 7-10-28||

    MHB 7-10-29

    एते वै बलवन्तश्च वृष्णिवीराः प्रहारिणः ।
    कथंचित्पाण्डवानीकं श्रयेयुः समरे स्थिताः ॥ ७-१०-२९॥
    ete vai balavantaśca vṛṣṇivīrāḥ prahāriṇaḥ |
    kathaṃcitpāṇḍavānīkaṃ śrayeyuḥ samare sthitāḥ || 7-10-29||

    MHB 7-10-30

    आहूता वृष्णिवीरेण केशवेन महात्मना ।
    ततः संशयितं सर्वं भवेदिति मतिर्मम ॥ ७-१०-३०॥
    āhūtā vṛṣṇivīreṇa keśavena mahātmanā |
    tataḥ saṃśayitaṃ sarvaṃ bhavediti matirmama || 7-10-30||

    MHB 7-10-31

    नागायुतबलो वीरः कैलासशिखरोपमः ।
    वनमाली हली रामस्तत्र यत्र जनार्दनः ॥ ७-१०-३१॥
    nāgāyutabalo vīraḥ kailāsaśikharopamaḥ |
    vanamālī halī rāmastatra yatra janārdanaḥ || 7-10-31||

    MHB 7-10-32

    यमाहुः सर्वपितरं वासुदेवं द्विजातयः ।
    अपि वा ह्येष पाण्डूनां योत्स्यतेऽर्थाय संजय ॥ ७-१०-३२॥
    yamāhuḥ sarvapitaraṃ vāsudevaṃ dvijātayaḥ |
    api vā hyeṣa pāṇḍūnāṃ yotsyate'rthāya saṃjaya || 7-10-32||

    MHB 7-10-33

    स यदा तात संनह्येत्पाण्डवार्थाय केशवः ।
    न तदा प्रत्यनीकेषु भविता तस्य कश्चन ॥ ७-१०-३३॥
    sa yadā tāta saṃnahyetpāṇḍavārthāya keśavaḥ |
    na tadā pratyanīkeṣu bhavitā tasya kaścana || 7-10-33||

    MHB 7-10-34

    यदि स्म कुरवः सर्वे जयेयुः सर्वपाण्डवान् ।
    वार्ष्णेयोऽर्थाय तेषां वै गृह्णीयाच्छस्त्रमुत्तमम् ॥ ७-१०-३४॥
    yadi sma kuravaḥ sarve jayeyuḥ sarvapāṇḍavān |
    vārṣṇeyo'rthāya teṣāṃ vai gṛhṇīyācchastramuttamam || 7-10-34||

    MHB 7-10-35

    ततः सर्वान्नरव्याघ्रो हत्वा नरपतीन्रणे ।
    कौरवांश्च महाबाहुः कुन्त्यै दद्यात्स मेदिनीम् ॥ ७-१०-३५॥
    tataḥ sarvānnaravyāghro hatvā narapatīnraṇe |
    kauravāṃśca mahābāhuḥ kuntyai dadyātsa medinīm || 7-10-35||

    MHB 7-10-36

    यस्य यन्ता हृषीकेशो योद्धा यस्य धनंजयः ।
    रथस्य तस्य कः संख्ये प्रत्यनीको भवेद्रथः ॥ ७-१०-३६॥
    yasya yantā hṛṣīkeśo yoddhā yasya dhanaṃjayaḥ |
    rathasya tasya kaḥ saṃkhye pratyanīko bhavedrathaḥ || 7-10-36||

    MHB 7-10-37

    न केनचिदुपायेन कुरूणां दृश्यते जयः ।
    तस्मान्मे सर्वमाचक्ष्व यथा युद्धमवर्तत ॥ ७-१०-३७॥
    na kenacidupāyena kurūṇāṃ dṛśyate jayaḥ |
    tasmānme sarvamācakṣva yathā yuddhamavartata || 7-10-37||

    MHB 7-10-38

    अर्जुनः केशवस्यात्मा कृष्णोऽप्यात्मा किरीटिनः ।
    अर्जुने विजयो नित्यं कृष्णे कीर्तिश्च शाश्वती ॥ ७-१०-३८॥
    arjunaḥ keśavasyātmā kṛṣṇo'pyātmā kirīṭinaḥ |
    arjune vijayo nityaṃ kṛṣṇe kīrtiśca śāśvatī || 7-10-38||

    MHB 7-10-39

    प्राधान्येन हि भूयिष्ठममेयाः केशवे गुणाः ।
    मोहाद्दुर्योधनः कृष्णं यन्न वेत्तीह माधवम् ॥ ७-१०-३९॥
    prādhānyena hi bhūyiṣṭhamameyāḥ keśave guṇāḥ |
    mohādduryodhanaḥ kṛṣṇaṃ yanna vettīha mādhavam || 7-10-39||

    MHB 7-10-40

    मोहितो दैवयोगेन मृत्युपाशपुरस्कृतः ।
    न वेद कृष्णं दाशार्हमर्जुनं चैव पाण्डवम् ॥ ७-१०-४०॥
    mohito daivayogena mṛtyupāśapuraskṛtaḥ |
    na veda kṛṣṇaṃ dāśārhamarjunaṃ caiva pāṇḍavam || 7-10-40||

    MHB 7-10-41

    पूर्वदेवौ महात्मानौ नरनारायणावुभौ ।
    एकात्मानौ द्विधाभूतौ दृश्येते मानवैर्भुवि ॥ ७-१०-४१॥
    pūrvadevau mahātmānau naranārāyaṇāvubhau |
    ekātmānau dvidhābhūtau dṛśyete mānavairbhuvi || 7-10-41||

    MHB 7-10-42

    मनसापि हि दुर्धर्षौ सेनामेतां यशस्विनौ ।
    नाशयेतामिहेच्छन्तौ मानुषत्वात्तु नेच्छतः ॥ ७-१०-४२॥
    manasāpi hi durdharṣau senāmetāṃ yaśasvinau |
    nāśayetāmihecchantau mānuṣatvāttu necchataḥ || 7-10-42||

    MHB 7-10-43

    युगस्येव विपर्यासो लोकानामिव मोहनम् ।
    भीष्मस्य च वधस्तात द्रोणस्य च महात्मनः ॥ ७-१०-४३॥
    yugasyeva viparyāso lokānāmiva mohanam |
    bhīṣmasya ca vadhastāta droṇasya ca mahātmanaḥ || 7-10-43||

    MHB 7-10-44

    न ह्येव ब्रह्मचर्येण न वेदाध्ययनेन च ।
    न क्रियाभिर्न शस्त्रेण मृत्योः कश्चिद्विमुच्यते ॥ ७-१०-४४॥
    na hyeva brahmacaryeṇa na vedādhyayanena ca |
    na kriyābhirna śastreṇa mṛtyoḥ kaścidvimucyate || 7-10-44||

    MHB 7-10-45

    लोकसंभावितौ वीरौ कृतास्त्रौ युद्धदुर्मदौ ।
    भीष्मद्रोणौ हतौ श्रुत्वा किं नु जीवामि संजय ॥ ७-१०-४५॥
    lokasaṃbhāvitau vīrau kṛtāstrau yuddhadurmadau |
    bhīṣmadroṇau hatau śrutvā kiṃ nu jīvāmi saṃjaya || 7-10-45||

    MHB 7-10-46

    यां तां श्रियमसूयामः पुरा यातां युधिष्ठिरे ।
    अद्य तामनुजानीमो भीष्मद्रोणवधेन च ॥ ७-१०-४६॥
    yāṃ tāṃ śriyamasūyāmaḥ purā yātāṃ yudhiṣṭhire |
    adya tāmanujānīmo bhīṣmadroṇavadhena ca || 7-10-46||

    MHB 7-10-47

    तथा च मत्कृते प्राप्तः कुरूणामेष संक्षयः ।
    पक्वानां हि वधे सूत वज्रायन्ते तृणान्यपि ॥ ७-१०-४७॥
    tathā ca matkṛte prāptaḥ kurūṇāmeṣa saṃkṣayaḥ |
    pakvānāṃ hi vadhe sūta vajrāyante tṛṇānyapi || 7-10-47||

    MHB 7-10-48

    अनन्यमिदमैश्वर्यं लोके प्राप्तो युधिष्ठिरः ।
    यस्य कोपान्महेष्वासौ भीष्मद्रोणौ निपातितौ ॥ ७-१०-४८॥
    ananyamidamaiśvaryaṃ loke prāpto yudhiṣṭhiraḥ |
    yasya kopānmaheṣvāsau bhīṣmadroṇau nipātitau || 7-10-48||

    MHB 7-10-49

    प्राप्तः प्रकृतितो धर्मो नाधर्मो मानवान्प्रति ।
    क्रूरः सर्वविनाशाय कालः समतिवर्तते ॥ ७-१०-४९॥
    prāptaḥ prakṛtito dharmo nādharmo mānavānprati |
    krūraḥ sarvavināśāya kālaḥ samativartate || 7-10-49||

    MHB 7-10-50

    अन्यथा चिन्तिता ह्यर्था नरैस्तात मनस्विभिः ।
    अन्यथैव हि गच्छन्ति दैवादिति मतिर्मम ॥ ७-१०-५०॥
    anyathā cintitā hyarthā naraistāta manasvibhiḥ |
    anyathaiva hi gacchanti daivāditi matirmama || 7-10-50||

    MHB 7-10-51

    तस्मादपरिहार्येऽर्थे संप्राप्ते कृच्छ्र उत्तमे ।
    अपारणीये दुश्चिन्त्ये यथाभूतं प्रचक्ष्व मे ॥ ७-१०-५१॥
    tasmādaparihārye'rthe saṃprāpte kṛcchra uttame |
    apāraṇīye duścintye yathābhūtaṃ pracakṣva me || 7-10-51||

    Adhyaya: 11/173 (31)

    MHB 7-11-1

    संजय उवाच ।
    हन्त ते वर्णयिष्यामि सर्वं प्रत्यक्षदर्शिवान् ।
    यथा स न्यपतद्द्रोणः सादितः पाण्डुसृञ्जयैः ॥ ७-११-१॥
    saṃjaya uvāca |
    hanta te varṇayiṣyāmi sarvaṃ pratyakṣadarśivān |
    yathā sa nyapataddroṇaḥ sāditaḥ pāṇḍusṛñjayaiḥ || 7-11-1||

    MHB 7-11-2

    सेनापतित्वं संप्राप्य भारद्वाजो महारथः ।
    मध्ये सर्वस्य सैन्यस्य पुत्रं ते वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-११-२॥
    senāpatitvaṃ saṃprāpya bhāradvājo mahārathaḥ |
    madhye sarvasya sainyasya putraṃ te vākyamabravīt || 7-11-2||

    MHB 7-11-3

    यत्कौरवाणामृषभादापगेयादनन्तरम् ।
    सेनापत्येन मां राजन्नद्य सत्कृतवानसि ॥ ७-११-३॥
    yatkauravāṇāmṛṣabhādāpageyādanantaram |
    senāpatyena māṃ rājannadya satkṛtavānasi || 7-11-3||

    MHB 7-11-4

    सदृशं कर्मणस्तस्य फलं प्राप्नुहि पार्थिव ।
    करोमि कामं कं तेऽद्य प्रवृणीष्व यमिच्छसि ॥ ७-११-४॥
    sadṛśaṃ karmaṇastasya phalaṃ prāpnuhi pārthiva |
    karomi kāmaṃ kaṃ te'dya pravṛṇīṣva yamicchasi || 7-11-4||

    MHB 7-11-5

    ततो दुर्योधनश्चिन्त्य कर्णदुःशासनादिभिः ।
    तमथोवाच दुर्धर्षमाचार्यं जयतां वरम् ॥ ७-११-५॥
    tato duryodhanaścintya karṇaduḥśāsanādibhiḥ |
    tamathovāca durdharṣamācāryaṃ jayatāṃ varam || 7-11-5||

    MHB 7-11-6

    ददासि चेद्वरं मह्यं जीवग्राहं युधिष्ठिरम् ।
    गृहीत्वा रथिनां श्रेष्ठं मत्समीपमिहानय ॥ ७-११-६॥
    dadāsi cedvaraṃ mahyaṃ jīvagrāhaṃ yudhiṣṭhiram |
    gṛhītvā rathināṃ śreṣṭhaṃ matsamīpamihānaya || 7-11-6||

    MHB 7-11-7

    ततः कुरूणामाचार्यः श्रुत्वा पुत्रस्य ते वचः ।
    सेनां प्रहर्षयन्सर्वामिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-११-७॥
    tataḥ kurūṇāmācāryaḥ śrutvā putrasya te vacaḥ |
    senāṃ praharṣayansarvāmidaṃ vacanamabravīt || 7-11-7||

    MHB 7-11-8

    धन्यः कुन्तीसुतो राजा यस्य ग्रहणमिच्छसि ।
    न वधार्थं सुदुर्धर्ष वरमद्य प्रयाचसि ॥ ७-११-८॥
    dhanyaḥ kuntīsuto rājā yasya grahaṇamicchasi |
    na vadhārthaṃ sudurdharṣa varamadya prayācasi || 7-11-8||

    MHB 7-11-9

    किमर्थं च नरव्याघ्र न वधं तस्य काङ्क्षसि ।
    नाशंससि क्रियामेतां मत्तो दुर्योधन ध्रुवम् ॥ ७-११-९॥
    kimarthaṃ ca naravyāghra na vadhaṃ tasya kāṅkṣasi |
    nāśaṃsasi kriyāmetāṃ matto duryodhana dhruvam || 7-11-9||

    MHB 7-11-10

    आहोस्विद्धर्मपुत्रस्य द्वेष्टा तस्य न विद्यते ।
    यदिच्छसि त्वं जीवन्तं कुलं रक्षसि चात्मनि ॥ ७-११-१०॥
    āhosviddharmaputrasya dveṣṭā tasya na vidyate |
    yadicchasi tvaṃ jīvantaṃ kulaṃ rakṣasi cātmani || 7-11-10||

    MHB 7-11-11

    अथ वा भरतश्रेष्ठ निर्जित्य युधि पाण्डवान् ।
    राज्यांशं प्रतिदत्त्वा च सौभ्रात्रं कर्तुमिच्छसि ॥ ७-११-११॥
    atha vā bharataśreṣṭha nirjitya yudhi pāṇḍavān |
    rājyāṃśaṃ pratidattvā ca saubhrātraṃ kartumicchasi || 7-11-11||

    MHB 7-11-12

    धन्यः कुन्तीसुतो राजा सुजाता चास्य धीमतः ।
    अजातशत्रुता सत्या तस्य यत्स्निह्यते भवान् ॥ ७-११-१२॥
    dhanyaḥ kuntīsuto rājā sujātā cāsya dhīmataḥ |
    ajātaśatrutā satyā tasya yatsnihyate bhavān || 7-11-12||

    MHB 7-11-13

    द्रोणेन त्वेवमुक्तस्य तव पुत्रस्य भारत ।
    सहसा निःसृतो भावो योऽस्य नित्यं प्रवर्तते ॥ ७-११-१३॥
    droṇena tvevamuktasya tava putrasya bhārata |
    sahasā niḥsṛto bhāvo yo'sya nityaṃ pravartate || 7-11-13||

    MHB 7-11-14

    नाकारो गूहितुं शक्यो बृहस्पतिसमैरपि ।
    तस्मात्तव सुतो राजन्प्रहृष्टो वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-११-१४॥
    nākāro gūhituṃ śakyo bṛhaspatisamairapi |
    tasmāttava suto rājanprahṛṣṭo vākyamabravīt || 7-11-14||

    MHB 7-11-15

    वधे कुन्तीसुतस्याजौ नाचार्य विजयो मम ।
    हते युधिष्ठिरे पार्थो हन्यात्सर्वान्हि नो ध्रुवम् ॥ ७-११-१५॥
    vadhe kuntīsutasyājau nācārya vijayo mama |
    hate yudhiṣṭhire pārtho hanyātsarvānhi no dhruvam || 7-11-15||

    MHB 7-11-16

    न च शक्यो रणे सर्वैर्निहन्तुममरैरपि ।
    य एव चैषां शेषः स्यात्स एवास्मान्न शेषयेत् ॥ ७-११-१६॥
    na ca śakyo raṇe sarvairnihantumamarairapi |
    ya eva caiṣāṃ śeṣaḥ syātsa evāsmānna śeṣayet || 7-11-16||

    MHB 7-11-17

    सत्यप्रतिज्ञे त्वानीते पुनर्द्यूतेन निर्जिते ।
    पुनर्यास्यन्त्यरण्याय कौन्तेयास्तमनुव्रताः ॥ ७-११-१७॥
    satyapratijñe tvānīte punardyūtena nirjite |
    punaryāsyantyaraṇyāya kaunteyāstamanuvratāḥ || 7-11-17||

    MHB 7-11-18

    सोऽयं मम जयो व्यक्तं दीर्घकालं भविष्यति ।
    अतो न वधमिच्छामि धर्मराजस्य कर्हिचित् ॥ ७-११-१८॥
    so'yaṃ mama jayo vyaktaṃ dīrghakālaṃ bhaviṣyati |
    ato na vadhamicchāmi dharmarājasya karhicit || 7-11-18||

    MHB 7-11-19

    तस्य जिह्ममभिप्रायं ज्ञात्वा द्रोणोऽर्थतत्त्ववित् ।
    तं वरं सान्तरं तस्मै ददौ संचिन्त्य बुद्धिमान् ॥ ७-११-१९॥
    tasya jihmamabhiprāyaṃ jñātvā droṇo'rthatattvavit |
    taṃ varaṃ sāntaraṃ tasmai dadau saṃcintya buddhimān || 7-11-19||

    MHB 7-11-20

    द्रोण उवाच ।
    न चेद्युधिष्ठिरं वीर पालयेदर्जुनो युधि ।
    मन्यस्व पाण्डवं ज्येष्ठमानीतं वशमात्मनः ॥ ७-११-२०॥
    droṇa uvāca |
    na cedyudhiṣṭhiraṃ vīra pālayedarjuno yudhi |
    manyasva pāṇḍavaṃ jyeṣṭhamānītaṃ vaśamātmanaḥ || 7-11-20||

    MHB 7-11-21

    न हि पार्थो रणे शक्यः सेन्द्रैर्देवासुरैरपि ।
    प्रत्युद्यातुमतस्तात नैतदामर्षयाम्यहम् ॥ ७-११-२१॥
    na hi pārtho raṇe śakyaḥ sendrairdevāsurairapi |
    pratyudyātumatastāta naitadāmarṣayāmyaham || 7-11-21||

    MHB 7-11-22

    असंशयं स शिष्यो मे मत्पूर्वश्चास्त्रकर्मणि ।
    तरुणः कीर्तियुक्तश्च एकायनगतश्च सः ॥ ७-११-२२॥
    asaṃśayaṃ sa śiṣyo me matpūrvaścāstrakarmaṇi |
    taruṇaḥ kīrtiyuktaśca ekāyanagataśca saḥ || 7-11-22||

    MHB 7-11-23

    अस्त्राणीन्द्राच्च रुद्राच्च भूयांसि समवाप्तवान् ।
    अमर्षितश्च ते राजंस्तेन नामर्षयाम्यहम् ॥ ७-११-२३॥
    astrāṇīndrācca rudrācca bhūyāṃsi samavāptavān |
    amarṣitaśca te rājaṃstena nāmarṣayāmyaham || 7-11-23||

    MHB 7-11-24

    स चापक्रम्यतां युद्धाद्येनोपायेन शक्यते ।
    अपनीते ततः पार्थे धर्मराजो जितस्त्वया ॥ ७-११-२४॥
    sa cāpakramyatāṃ yuddhādyenopāyena śakyate |
    apanīte tataḥ pārthe dharmarājo jitastvayā || 7-11-24||

    MHB 7-11-25

    ग्रहणं चेज्जयं तस्य मन्यसे पुरुषर्षभ ।
    एतेन चाभ्युपायेन ध्रुवं ग्रहणमेष्यति ॥ ७-११-२५॥
    grahaṇaṃ cejjayaṃ tasya manyase puruṣarṣabha |
    etena cābhyupāyena dhruvaṃ grahaṇameṣyati || 7-11-25||

    MHB 7-11-26

    अहं गृहीत्वा राजानं सत्यधर्मपरायणम् ।
    आनयिष्यामि ते राजन्वशमद्य न संशयः ॥ ७-११-२६॥
    ahaṃ gṛhītvā rājānaṃ satyadharmaparāyaṇam |
    ānayiṣyāmi te rājanvaśamadya na saṃśayaḥ || 7-11-26||

    MHB 7-11-27

    यदि स्थास्यति संग्रामे मुहूर्तमपि मेऽग्रतः ।
    अपनीते नरव्याघ्रे कुन्तीपुत्रे धनंजये ॥ ७-११-२७॥
    yadi sthāsyati saṃgrāme muhūrtamapi me'grataḥ |
    apanīte naravyāghre kuntīputre dhanaṃjaye || 7-11-27||

    MHB 7-11-28

    फल्गुनस्य समक्षं तु न हि पार्थो युधिष्ठिरः ।
    ग्रहीतुं समरे शक्यः सेन्द्रैरपि सुरासुरैः ॥ ७-११-२८॥
    phalgunasya samakṣaṃ tu na hi pārtho yudhiṣṭhiraḥ |
    grahītuṃ samare śakyaḥ sendrairapi surāsuraiḥ || 7-11-28||

    MHB 7-11-29

    संजय उवाच ।
    सान्तरं तु प्रतिज्ञाते राज्ञो द्रोणेन निग्रहे ।
    गृहीतं तममन्यन्त तव पुत्राः सुबालिशाः ॥ ७-११-२९॥
    saṃjaya uvāca |
    sāntaraṃ tu pratijñāte rājño droṇena nigrahe |
    gṛhītaṃ tamamanyanta tava putrāḥ subāliśāḥ || 7-11-29||

    MHB 7-11-30

    पाण्डवेषु हि सापेक्षं द्रोणं जानाति ते सुतः ।
    ततः प्रतिज्ञास्थैर्यार्थं स मन्त्रो बहुलीकृतः ॥ ७-११-३०॥
    pāṇḍaveṣu hi sāpekṣaṃ droṇaṃ jānāti te sutaḥ |
    tataḥ pratijñāsthairyārthaṃ sa mantro bahulīkṛtaḥ || 7-11-30||

    MHB 7-11-31

    ततो दुर्योधनेनापि ग्रहणं पाण्डवस्य तत् ।
    सैन्यस्थानेषु सर्वेषु व्याघोषितमरिंदम ॥ ७-११-३१॥
    tato duryodhanenāpi grahaṇaṃ pāṇḍavasya tat |
    sainyasthāneṣu sarveṣu vyāghoṣitamariṃdama || 7-11-31||

    Adhyaya: 12/173 (28)

    MHB 7-12-1

    संजय उवाच ।
    ततस्ते सैनिकाः श्रुत्वा तं युधिष्ठिरनिग्रहम् ।
    सिंहनादरवांश्चक्रुर्बाणशङ्खरवैः सह ॥ ७-१२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataste sainikāḥ śrutvā taṃ yudhiṣṭhiranigraham |
    siṃhanādaravāṃścakrurbāṇaśaṅkharavaiḥ saha || 7-12-1||

    MHB 7-12-2

    तत्तु सर्वं यथा वृत्तं धर्मराजेन भारत ।
    आप्तैराशु परिज्ञातं भारद्वाजचिकीर्षितम् ॥ ७-१२-२॥
    tattu sarvaṃ yathā vṛttaṃ dharmarājena bhārata |
    āptairāśu parijñātaṃ bhāradvājacikīrṣitam || 7-12-2||

    MHB 7-12-3

    ततः सर्वान्समानाय्य भ्रातॄन्सैन्यांश्च सर्वशः ।
    अब्रवीद्धर्मराजस्तु धनंजयमिदं वचः ॥ ७-१२-३॥
    tataḥ sarvānsamānāyya bhrātṝnsainyāṃśca sarvaśaḥ |
    abravīddharmarājastu dhanaṃjayamidaṃ vacaḥ || 7-12-3||

    MHB 7-12-4

    श्रुतं ते पुरुषव्याघ्र द्रोणस्याद्य चिकीर्षितम् ।
    यथा तन्न भवेत्सत्यं तथा नीतिर्विधीयताम् ॥ ७-१२-४॥
    śrutaṃ te puruṣavyāghra droṇasyādya cikīrṣitam |
    yathā tanna bhavetsatyaṃ tathā nītirvidhīyatām || 7-12-4||

    MHB 7-12-5

    सान्तरं हि प्रतिज्ञातं द्रोणेनामित्रकर्शन ।
    तच्चान्तरममोघेषौ त्वयि तेन समाहितम् ॥ ७-१२-५॥
    sāntaraṃ hi pratijñātaṃ droṇenāmitrakarśana |
    taccāntaramamogheṣau tvayi tena samāhitam || 7-12-5||

    MHB 7-12-6

    स त्वमद्य महाबाहो युध्यस्व मदनन्तरम् ।
    यथा दुर्योधनः कामं नेमं द्रोणादवाप्नुयात् ॥ ७-१२-६॥
    sa tvamadya mahābāho yudhyasva madanantaram |
    yathā duryodhanaḥ kāmaṃ nemaṃ droṇādavāpnuyāt || 7-12-6||

    MHB 7-12-7

    अर्जुन उवाच ।
    यथा मे न वधः कार्य आचार्यस्य कथंचन ।
    तथा तव परित्यागो न मे राजंश्चिकीर्षितः ॥ ७-१२-७॥
    arjuna uvāca |
    yathā me na vadhaḥ kārya ācāryasya kathaṃcana |
    tathā tava parityāgo na me rājaṃścikīrṣitaḥ || 7-12-7||

    MHB 7-12-8

    अप्येवं पाण्डव प्राणानुत्सृजेयमहं युधि ।
    प्रतीयां नाहमाचार्यं त्वां न जह्यां कथंचन ॥ ७-१२-८॥
    apyevaṃ pāṇḍava prāṇānutsṛjeyamahaṃ yudhi |
    pratīyāṃ nāhamācāryaṃ tvāṃ na jahyāṃ kathaṃcana || 7-12-8||

    MHB 7-12-9

    त्वां निगृह्याहवे राजन्धार्तराष्ट्रो यमिच्छति ।
    न स तं जीवलोकेऽस्मिन्कामं प्राप्तः कथंचन ॥ ७-१२-९॥
    tvāṃ nigṛhyāhave rājandhārtarāṣṭro yamicchati |
    na sa taṃ jīvaloke'sminkāmaṃ prāptaḥ kathaṃcana || 7-12-9||

    MHB 7-12-10

    प्रपतेद्द्यौः सनक्षत्रा पृथिवी शकलीभवेत् ।
    न त्वां द्रोणो निगृह्णीयाज्जीवमाने मयि ध्रुवम् ॥ ७-१२-१०॥
    prapateddyauḥ sanakṣatrā pṛthivī śakalībhavet |
    na tvāṃ droṇo nigṛhṇīyājjīvamāne mayi dhruvam || 7-12-10||

    MHB 7-12-11

    यदि तस्य रणे साह्यं कुरुते वज्रभृत्स्वयम् ।
    देवैर्वा सहितो दैत्यैर्न त्वां प्राप्स्यत्यसौ मृधे ॥ ७-१२-११॥
    yadi tasya raṇe sāhyaṃ kurute vajrabhṛtsvayam |
    devairvā sahito daityairna tvāṃ prāpsyatyasau mṛdhe || 7-12-11||

    MHB 7-12-12

    मयि जीवति राजेन्द्र न भयं कर्तुमर्हसि ।
    द्रोणादस्त्रभृतां श्रेष्ठात्सर्वशस्त्रभृतामपि ॥ ७-१२-१२॥
    mayi jīvati rājendra na bhayaṃ kartumarhasi |
    droṇādastrabhṛtāṃ śreṣṭhātsarvaśastrabhṛtāmapi || 7-12-12||

    MHB 7-12-13

    न स्मराम्यनृतां वाचं न स्मरामि पराजयम् ।
    न स्मरामि प्रतिश्रुत्य किंचिदप्यनपाकृतम् ॥ ७-१२-१३॥
    na smarāmyanṛtāṃ vācaṃ na smarāmi parājayam |
    na smarāmi pratiśrutya kiṃcidapyanapākṛtam || 7-12-13||

    MHB 7-12-14

    संजय उवाच ।
    ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च मृदङ्गाश्चानकैः सह ।
    प्रावाद्यन्त महाराज पाण्डवानां निवेशने ॥ ७-१२-१४॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca mṛdaṅgāścānakaiḥ saha |
    prāvādyanta mahārāja pāṇḍavānāṃ niveśane || 7-12-14||

    MHB 7-12-15

    सिंहनादश्च संजज्ञे पाण्डवानां महात्मनाम् ।
    धनुर्ज्यातलशब्दश्च गगनस्पृक्सुभैरवः ॥ ७-१२-१५॥
    siṃhanādaśca saṃjajñe pāṇḍavānāṃ mahātmanām |
    dhanurjyātalaśabdaśca gaganaspṛksubhairavaḥ || 7-12-15||

    MHB 7-12-16

    तं श्रुत्वा शङ्खनिर्घोषं पाण्डवस्य महात्मनः ।
    त्वदीयेष्वप्यनीकेषु वादित्राण्यभिजघ्निरे ॥ ७-१२-१६॥
    taṃ śrutvā śaṅkhanirghoṣaṃ pāṇḍavasya mahātmanaḥ |
    tvadīyeṣvapyanīkeṣu vāditrāṇyabhijaghnire || 7-12-16||

    MHB 7-12-17

    ततो व्यूढान्यनीकानि तव तेषां च भारत ।
    शनैरुपेयुरन्योन्यं योत्स्यमानानि संयुगे ॥ ७-१२-१७॥
    tato vyūḍhānyanīkāni tava teṣāṃ ca bhārata |
    śanairupeyuranyonyaṃ yotsyamānāni saṃyuge || 7-12-17||

    MHB 7-12-18

    ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम् ।
    पाण्डवानां कुरूणां च द्रोणपाञ्चाल्ययोरपि ॥ ७-१२-१८॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam |
    pāṇḍavānāṃ kurūṇāṃ ca droṇapāñcālyayorapi || 7-12-18||

    MHB 7-12-19

    यतमानाः प्रयत्नेन द्रोणानीकविशातने ।
    न शेकुः सृञ्जया राजंस्तद्धि द्रोणेन पालितम् ॥ ७-१२-१९॥
    yatamānāḥ prayatnena droṇānīkaviśātane |
    na śekuḥ sṛñjayā rājaṃstaddhi droṇena pālitam || 7-12-19||

    MHB 7-12-20

    तथैव तव पुत्रस्य रथोदाराः प्रहारिणः ।
    न शेकुः पाण्डवीं सेनां पाल्यमानां किरीटिना ॥ ७-१२-२०॥
    tathaiva tava putrasya rathodārāḥ prahāriṇaḥ |
    na śekuḥ pāṇḍavīṃ senāṃ pālyamānāṃ kirīṭinā || 7-12-20||

    MHB 7-12-21

    आस्तां ते स्तिमिते सेने रक्ष्यमाणे परस्परम् ।
    संप्रसुप्ते यथा नक्तं वनराज्यौ सुपुष्पिते ॥ ७-१२-२१॥
    āstāṃ te stimite sene rakṣyamāṇe parasparam |
    saṃprasupte yathā naktaṃ vanarājyau supuṣpite || 7-12-21||

    MHB 7-12-22

    ततो रुक्मरथो राजन्नर्केणेव विराजता ।
    वरूथिना विनिष्पत्य व्यचरत्पृतनान्तरे ॥ ७-१२-२२॥
    tato rukmaratho rājannarkeṇeva virājatā |
    varūthinā viniṣpatya vyacaratpṛtanāntare || 7-12-22||

    MHB 7-12-23

    तमुद्यतं रथेनैकमाशुकारिणमाहवे ।
    अनेकमिव संत्रासान्मेनिरे पाण्डुसृञ्जयाः ॥ ७-१२-२३॥
    tamudyataṃ rathenaikamāśukāriṇamāhave |
    anekamiva saṃtrāsānmenire pāṇḍusṛñjayāḥ || 7-12-23||

    MHB 7-12-24

    तेन मुक्ताः शरा घोरा विचेरुः सर्वतोदिशम् ।
    त्रासयन्तो महाराज पाण्डवेयस्य वाहिनीम् ॥ ७-१२-२४॥
    tena muktāḥ śarā ghorā viceruḥ sarvatodiśam |
    trāsayanto mahārāja pāṇḍaveyasya vāhinīm || 7-12-24||

    MHB 7-12-25

    मध्यं दिनमनुप्राप्तो गभस्तिशतसंवृतः ।
    यथादृश्यत घर्मांशुस्तथा द्रोणोऽप्यदृश्यत ॥ ७-१२-२५॥
    madhyaṃ dinamanuprāpto gabhastiśatasaṃvṛtaḥ |
    yathādṛśyata gharmāṃśustathā droṇo'pyadṛśyata || 7-12-25||

    MHB 7-12-26

    न चैनं पाण्डवेयानां कश्चिच्छक्नोति मारिष ।
    वीक्षितुं समरे क्रुद्धं महेन्द्रमिव दानवाः ॥ ७-१२-२६॥
    na cainaṃ pāṇḍaveyānāṃ kaścicchaknoti māriṣa |
    vīkṣituṃ samare kruddhaṃ mahendramiva dānavāḥ || 7-12-26||

    MHB 7-12-27

    मोहयित्वा ततः सैन्यं भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    धृष्टद्युम्नबलं तूर्णं व्यधमन्निशितैः शरैः ॥ ७-१२-२७॥
    mohayitvā tataḥ sainyaṃ bhāradvājaḥ pratāpavān |
    dhṛṣṭadyumnabalaṃ tūrṇaṃ vyadhamanniśitaiḥ śaraiḥ || 7-12-27||

    MHB 7-12-28

    स दिशः सर्वतो रुद्ध्वा संवृत्य खमजिह्मगैः ।
    पार्षतो यत्र तत्रैव ममृदे पाण्डुवाहिनीम् ॥ ७-१२-२८॥
    sa diśaḥ sarvato ruddhvā saṃvṛtya khamajihmagaiḥ |
    pārṣato yatra tatraiva mamṛde pāṇḍuvāhinīm || 7-12-28||

    Adhyaya: 13/173 (80)

    MHB 7-13-1

    संजय उवाच ।
    ततः स पाण्डवानीके जनयंस्तुमुलं महत् ।
    व्यचरत्पाण्डवान्द्रोणो दहन्कक्षमिवानलः ॥ ७-१३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ sa pāṇḍavānīke janayaṃstumulaṃ mahat |
    vyacaratpāṇḍavāndroṇo dahankakṣamivānalaḥ || 7-13-1||

    MHB 7-13-2

    निर्दहन्तमनीकानि साक्षादग्निमिवोत्थितम् ।
    दृष्ट्वा रुक्मरथं युद्धे समकम्पन्त सृञ्जयाः ॥ ७-१३-२॥
    nirdahantamanīkāni sākṣādagnimivotthitam |
    dṛṣṭvā rukmarathaṃ yuddhe samakampanta sṛñjayāḥ || 7-13-2||

    MHB 7-13-3

    प्रततं चास्यमानस्य धनुषोऽस्याशुकारिणः ।
    ज्याघोषः श्रूयतेऽत्यर्थं विस्फूर्जितमिवाशनेः ॥ ७-१३-३॥
    pratataṃ cāsyamānasya dhanuṣo'syāśukāriṇaḥ |
    jyāghoṣaḥ śrūyate'tyarthaṃ visphūrjitamivāśaneḥ || 7-13-3||

    MHB 7-13-4

    रथिनः सादिनश्चैव नागानश्वान्पदातिनः ।
    रौद्रा हस्तवता मुक्ताः प्रमथ्नन्ति स्म सायकाः ॥ ७-१३-४॥
    rathinaḥ sādinaścaiva nāgānaśvānpadātinaḥ |
    raudrā hastavatā muktāḥ pramathnanti sma sāyakāḥ || 7-13-4||

    MHB 7-13-5

    नानद्यमानः पर्जन्यः सानिलः शुचिसंक्षये ।
    अश्मवर्षमिवावर्षत्परेषामावहद्भयम् ॥ ७-१३-५॥
    nānadyamānaḥ parjanyaḥ sānilaḥ śucisaṃkṣaye |
    aśmavarṣamivāvarṣatpareṣāmāvahadbhayam || 7-13-5||

    MHB 7-13-6

    व्यचरत्स तदा राजन्सेनां विक्षोभयन्प्रभुः ।
    वर्धयामास संत्रासं शात्रवाणाममानुषम् ॥ ७-१३-६॥
    vyacaratsa tadā rājansenāṃ vikṣobhayanprabhuḥ |
    vardhayāmāsa saṃtrāsaṃ śātravāṇāmamānuṣam || 7-13-6||

    MHB 7-13-7

    तस्य विद्युदिवाभ्रेषु चापं हेमपरिष्कृतम् ।
    भ्रमद्रथाम्बुदे तस्मिन्दृश्यते स्म पुनः पुनः ॥ ७-१३-७॥
    tasya vidyudivābhreṣu cāpaṃ hemapariṣkṛtam |
    bhramadrathāmbude tasmindṛśyate sma punaḥ punaḥ || 7-13-7||

    MHB 7-13-8

    स वीरः सत्यवान्प्राज्ञो धर्मनित्यः सुदारुणः ।
    युगान्तकाले यन्तेव रौद्रां प्रास्कन्दयन्नदीम् ॥ ७-१३-८॥
    sa vīraḥ satyavānprājño dharmanityaḥ sudāruṇaḥ |
    yugāntakāle yanteva raudrāṃ prāskandayannadīm || 7-13-8||

    MHB 7-13-9

    अमर्षवेगप्रभवां क्रव्यादगणसंकुलाम् ।
    बलौघैः सर्वतः पूर्णां वीरवृक्षापहारिणीम् ॥ ७-१३-९॥
    amarṣavegaprabhavāṃ kravyādagaṇasaṃkulām |
    balaughaiḥ sarvataḥ pūrṇāṃ vīravṛkṣāpahāriṇīm || 7-13-9||

    MHB 7-13-10

    शोणितोदां रथावर्तां हस्त्यश्वकृतरोधसम् ।
    कवचोडुपसंयुक्तां मांसपङ्कसमाकुलाम् ॥ ७-१३-१०॥
    śoṇitodāṃ rathāvartāṃ hastyaśvakṛtarodhasam |
    kavacoḍupasaṃyuktāṃ māṃsapaṅkasamākulām || 7-13-10||

    MHB 7-13-11

    मेदोमज्जास्थिसिकतामुष्णीषवरफेनिलाम् ।
    संग्रामजलदापूर्णां प्रासमत्स्यसमाकुलाम् ॥ ७-१३-११॥
    medomajjāsthisikatāmuṣṇīṣavaraphenilām |
    saṃgrāmajaladāpūrṇāṃ prāsamatsyasamākulām || 7-13-11||

    MHB 7-13-12

    नरनागाश्वसंभूतां शरवेगौघवाहिनीम् ।
    शरीरदारुशृङ्गाटां भुजनागसमाकुलाम् ॥ ७-१३-१२॥
    naranāgāśvasaṃbhūtāṃ śaravegaughavāhinīm |
    śarīradāruśṛṅgāṭāṃ bhujanāgasamākulām || 7-13-12||

    MHB 7-13-13

    उत्तमाङ्गोपलतलां निस्त्रिंशझषसेविताम् ।
    रथनागह्रदोपेतां नानाभरणनीरजाम् ॥ ७-१३-१३॥
    uttamāṅgopalatalāṃ nistriṃśajhaṣasevitām |
    rathanāgahradopetāṃ nānābharaṇanīrajām || 7-13-13||

    MHB 7-13-14

    महारथशतावर्तां भूमिरेणूर्मिमालिनीम् ।
    महावीर्यवतां संख्ये सुतरां भीरुदुस्तराम् ॥ ७-१३-१४॥
    mahārathaśatāvartāṃ bhūmireṇūrmimālinīm |
    mahāvīryavatāṃ saṃkhye sutarāṃ bhīrudustarām || 7-13-14||

    MHB 7-13-15

    शूरव्यालसमाकीर्णां प्राणिवाणिजसेविताम् ।
    छिन्नच्छत्रमहाहंसां मुकुटाण्डजसंकुलाम् ॥ ७-१३-१५॥
    śūravyālasamākīrṇāṃ prāṇivāṇijasevitām |
    chinnacchatramahāhaṃsāṃ mukuṭāṇḍajasaṃkulām || 7-13-15||

    MHB 7-13-16

    चक्रकूर्मां गदानक्रां शरक्षुद्रझषाकुलाम् ।
    बडगृध्रसृगालानां घोरसंघैर्निषेविताम् ॥ ७-१३-१६॥
    cakrakūrmāṃ gadānakrāṃ śarakṣudrajhaṣākulām |
    baḍagṛdhrasṛgālānāṃ ghorasaṃghairniṣevitām || 7-13-16||

    MHB 7-13-17

    निहतान्प्राणिनः संख्ये द्रोणेन बलिना शरैः ।
    वहन्तीं पितृलोकाय शतशो राजसत्तम ॥ ७-१३-१७॥
    nihatānprāṇinaḥ saṃkhye droṇena balinā śaraiḥ |
    vahantīṃ pitṛlokāya śataśo rājasattama || 7-13-17||

    MHB 7-13-18

    शरीरशतसंबाधां केशशैवलशाद्वलाम् ।
    नदीं प्रावर्तयद्राजन्भीरूणां भयवर्धिनीम् ॥ ७-१३-१८॥
    śarīraśatasaṃbādhāṃ keśaśaivalaśādvalām |
    nadīṃ prāvartayadrājanbhīrūṇāṃ bhayavardhinīm || 7-13-18||

    MHB 7-13-19

    तं जयन्तमनीकानि तानि तान्येव भारत ।
    सर्वतोऽभ्यद्रवन्द्रोणं युधिष्ठिरपुरोगमाः ॥ ७-१३-१९॥
    taṃ jayantamanīkāni tāni tānyeva bhārata |
    sarvato'bhyadravandroṇaṃ yudhiṣṭhirapurogamāḥ || 7-13-19||

    MHB 7-13-20

    तानभिद्रवतः शूरांस्तावका दृढकार्मुकाः ।
    सर्वतः प्रत्यगृह्णन्त तदभूल्लोमहर्षणम् ॥ ७-१३-२०॥
    tānabhidravataḥ śūrāṃstāvakā dṛḍhakārmukāḥ |
    sarvataḥ pratyagṛhṇanta tadabhūllomaharṣaṇam || 7-13-20||

    MHB 7-13-21

    शतमायस्तु शकुनिः सहदेवं समाद्रवत् ।
    सनियन्तृध्वजरथं विव्याध निशितैः शरैः ॥ ७-१३-२१॥
    śatamāyastu śakuniḥ sahadevaṃ samādravat |
    saniyantṛdhvajarathaṃ vivyādha niśitaiḥ śaraiḥ || 7-13-21||

    MHB 7-13-22

    तस्य माद्रीसुतः केतुं धनुः सूतं हयानपि ।
    नातिक्रुद्धः शरैश्छित्त्वा षष्ट्या विव्याध मातुलम् ॥ ७-१३-२२॥
    tasya mādrīsutaḥ ketuṃ dhanuḥ sūtaṃ hayānapi |
    nātikruddhaḥ śaraiśchittvā ṣaṣṭyā vivyādha mātulam || 7-13-22||

    MHB 7-13-23

    सौबलस्तु गदां गृह्य प्रचस्कन्द रथोत्तमात् ।
    स तस्य गदया राजन्रथात्सूतमपातयत् ॥ ७-१३-२३॥
    saubalastu gadāṃ gṛhya pracaskanda rathottamāt |
    sa tasya gadayā rājanrathātsūtamapātayat || 7-13-23||

    MHB 7-13-24

    ततस्तौ विरथौ राजन्गदाहस्तौ महाबलौ ।
    चिक्रीडतू रणे शूरौ सशृङ्गाविव पर्वतौ ॥ ७-१३-२४॥
    tatastau virathau rājangadāhastau mahābalau |
    cikrīḍatū raṇe śūrau saśṛṅgāviva parvatau || 7-13-24||

    MHB 7-13-25

    द्रोणः पाञ्चालराजानं विद्ध्वा दशभिराशुगैः ।
    बहुभिस्तेन चाभ्यस्तस्तं विव्याध शताधिकैः ॥ ७-१३-२५॥
    droṇaḥ pāñcālarājānaṃ viddhvā daśabhirāśugaiḥ |
    bahubhistena cābhyastastaṃ vivyādha śatādhikaiḥ || 7-13-25||

    MHB 7-13-26

    विविंशतिं भीमसेनो विंशत्या निशितैः शरैः ।
    विद्ध्वा नाकम्पयद्वीरस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१३-२६॥
    viviṃśatiṃ bhīmaseno viṃśatyā niśitaiḥ śaraiḥ |
    viddhvā nākampayadvīrastadadbhutamivābhavat || 7-13-26||

    MHB 7-13-27

    विविंशतिस्तु सहसा व्यश्वकेतुशरासनम् ।
    भीमं चक्रे महाराज ततः सैन्यान्यपूजयन् ॥ ७-१३-२७॥
    viviṃśatistu sahasā vyaśvaketuśarāsanam |
    bhīmaṃ cakre mahārāja tataḥ sainyānyapūjayan || 7-13-27||

    MHB 7-13-28

    स तन्न ममृषे वीरः शत्रोर्विजयमाहवे ।
    ततोऽस्य गदया दान्तान्हयान्सर्वानपातयत् ॥ ७-१३-२८॥
    sa tanna mamṛṣe vīraḥ śatrorvijayamāhave |
    tato'sya gadayā dāntānhayānsarvānapātayat || 7-13-28||

    MHB 7-13-29

    शल्यस्तु नकुलं वीरः स्वस्रीयं प्रियमात्मनः ।
    विव्याध प्रहसन्बाणैर्लाडयन्कोपयन्निव ॥ ७-१३-२९॥
    śalyastu nakulaṃ vīraḥ svasrīyaṃ priyamātmanaḥ |
    vivyādha prahasanbāṇairlāḍayankopayanniva || 7-13-29||

    MHB 7-13-30

    तस्याश्वानातपत्रं च ध्वजं सूतमथो धनुः ।
    निपात्य नकुलः संख्ये शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् ॥ ७-१३-३०॥
    tasyāśvānātapatraṃ ca dhvajaṃ sūtamatho dhanuḥ |
    nipātya nakulaḥ saṃkhye śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān || 7-13-30||

    MHB 7-13-31

    धृष्टकेतुः कृपेनास्ताञ्छित्त्वा बहुविधाञ्शरान् ।
    कृपं विव्याध सप्तत्या लक्ष्म चास्याहरत्त्रिभिः ॥ ७-१३-३१॥
    dhṛṣṭaketuḥ kṛpenāstāñchittvā bahuvidhāñśarān |
    kṛpaṃ vivyādha saptatyā lakṣma cāsyāharattribhiḥ || 7-13-31||

    MHB 7-13-32

    तं कृपः शरवर्षेण महता समवाकिरत् ।
    निवार्य च रणे विप्रो धृष्टकेतुमयोधयत् ॥ ७-१३-३२॥
    taṃ kṛpaḥ śaravarṣeṇa mahatā samavākirat |
    nivārya ca raṇe vipro dhṛṣṭaketumayodhayat || 7-13-32||

    MHB 7-13-33

    सात्यकिः कृतवर्माणं नाराचेन स्तनान्तरे ।
    विद्ध्वा विव्याध सप्तत्या पुनरन्यैः स्मयन्निव ॥ ७-१३-३३॥
    sātyakiḥ kṛtavarmāṇaṃ nārācena stanāntare |
    viddhvā vivyādha saptatyā punaranyaiḥ smayanniva || 7-13-33||

    MHB 7-13-34

    सप्तसप्ततिभिर्भोजस्तं विद्ध्वा निशितैः शरैः ।
    नाकम्पयत शैनेयं शीघ्रो वायुरिवाचलम् ॥ ७-१३-३४॥
    saptasaptatibhirbhojastaṃ viddhvā niśitaiḥ śaraiḥ |
    nākampayata śaineyaṃ śīghro vāyurivācalam || 7-13-34||

    MHB 7-13-35

    सेनापतिः सुशर्माणं शीघ्रं मर्मस्वताडयत् ।
    स चापि तं तोमरेण जत्रुदेशे अताडयत् ॥ ७-१३-३५॥
    senāpatiḥ suśarmāṇaṃ śīghraṃ marmasvatāḍayat |
    sa cāpi taṃ tomareṇa jatrudeśe atāḍayat || 7-13-35||

    MHB 7-13-36

    वैकर्तनं तु समरे विराटः प्रत्यवारयत् ।
    सह मत्स्यैर्महावीर्यैस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१३-३६॥
    vaikartanaṃ tu samare virāṭaḥ pratyavārayat |
    saha matsyairmahāvīryaistadadbhutamivābhavat || 7-13-36||

    MHB 7-13-37

    तत्पौरुषमभूत्तत्र सूतपुत्रस्य दारुणम् ।
    यत्सैन्यं वारयामास शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१३-३७॥
    tatpauruṣamabhūttatra sūtaputrasya dāruṇam |
    yatsainyaṃ vārayāmāsa śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-13-37||

    MHB 7-13-38

    द्रुपदस्तु स्वयं राजा भगदत्तेन संगतः ।
    तयोर्युद्धं महाराज चित्ररूपमिवाभवत् ।
    भूतानां त्रासजननं चक्रातेऽस्त्रविशारदौ ॥ ७-१३-३८॥
    drupadastu svayaṃ rājā bhagadattena saṃgataḥ |
    tayoryuddhaṃ mahārāja citrarūpamivābhavat |
    bhūtānāṃ trāsajananaṃ cakrāte'straviśāradau || 7-13-38||

    MHB 7-13-39

    भूरिश्रवा रणे राजन्याज्ञसेनिं महारथम् ।
    महता सायकौघेन छादयामास वीर्यवान् ॥ ७-१३-३९॥
    bhūriśravā raṇe rājanyājñaseniṃ mahāratham |
    mahatā sāyakaughena chādayāmāsa vīryavān || 7-13-39||

    MHB 7-13-40

    शिखण्डी तु ततः क्रुद्धः सौमदत्तिं विशां पते ।
    नवत्या सायकानां तु कम्पयामास भारत ॥ ७-१३-४०॥
    śikhaṇḍī tu tataḥ kruddhaḥ saumadattiṃ viśāṃ pate |
    navatyā sāyakānāṃ tu kampayāmāsa bhārata || 7-13-40||

    MHB 7-13-41

    राक्षसौ भीमकर्माणौ हैडिम्बालम्बुसावुभौ ।
    चक्रातेऽत्यद्भुतं युद्धं परस्परवधैषिणौ ॥ ७-१३-४१॥
    rākṣasau bhīmakarmāṇau haiḍimbālambusāvubhau |
    cakrāte'tyadbhutaṃ yuddhaṃ parasparavadhaiṣiṇau || 7-13-41||

    MHB 7-13-42

    मायाशतसृजौ दृप्तौ मायाभिरितरेतरम् ।
    अन्तर्हितौ चेरतुस्तौ भृशं विस्मयकारिणौ ॥ ७-१३-४२॥
    māyāśatasṛjau dṛptau māyābhiritaretaram |
    antarhitau ceratustau bhṛśaṃ vismayakāriṇau || 7-13-42||

    MHB 7-13-43

    चेकितानोऽनुविन्देन युयुधे त्वतिभैरवम् ।
    यथा देवासुरे युद्धे बलशक्रौ महाबलौ ॥ ७-१३-४३॥
    cekitāno'nuvindena yuyudhe tvatibhairavam |
    yathā devāsure yuddhe balaśakrau mahābalau || 7-13-43||

    MHB 7-13-44

    लक्ष्मणः क्षत्रदेवेन विमर्दमकरोद्भृशम् ।
    यथा विष्णुः पुरा राजन्हिरण्याक्षेण संयुगे ॥ ७-१३-४४॥
    lakṣmaṇaḥ kṣatradevena vimardamakarodbhṛśam |
    yathā viṣṇuḥ purā rājanhiraṇyākṣeṇa saṃyuge || 7-13-44||

    MHB 7-13-45

    ततः प्रजविताश्वेन विधिवत्कल्पितेन च ।
    रथेनाभ्यपतद्राजन्सौभद्रं पौरवो नदन् ॥ ७-१३-४५॥
    tataḥ prajavitāśvena vidhivatkalpitena ca |
    rathenābhyapatadrājansaubhadraṃ pauravo nadan || 7-13-45||

    MHB 7-13-46

    ततोऽभियाय त्वरितो युद्धाकाङ्क्षी महाबलः ।
    तेन चक्रे महद्युद्धमभिमन्युररिंदमः ॥ ७-१३-४६॥
    tato'bhiyāya tvarito yuddhākāṅkṣī mahābalaḥ |
    tena cakre mahadyuddhamabhimanyurariṃdamaḥ || 7-13-46||

    MHB 7-13-47

    पौरवस्त्वथ सौभद्रं शरव्रातैरवाकिरत् ।
    तस्यार्जुनिर्ध्वजं छत्रं धनुश्चोर्व्यामपातयत् ॥ ७-१३-४७॥
    pauravastvatha saubhadraṃ śaravrātairavākirat |
    tasyārjunirdhvajaṃ chatraṃ dhanuścorvyāmapātayat || 7-13-47||

    MHB 7-13-48

    सौभद्रः पौरवं त्वन्यैर्विद्ध्वा सप्तभिराशुगैः ।
    पञ्चभिस्तस्य विव्याध हयान्सूतं च सायकैः ॥ ७-१३-४८॥
    saubhadraḥ pauravaṃ tvanyairviddhvā saptabhirāśugaiḥ |
    pañcabhistasya vivyādha hayānsūtaṃ ca sāyakaiḥ || 7-13-48||

    MHB 7-13-49

    ततः संहर्षयन्सेनां सिंहवद्विनदन्मुहुः ।
    समादत्तार्जुनिस्तूर्णं पौरवान्तकरं शरम् ॥ ७-१३-४९॥
    tataḥ saṃharṣayansenāṃ siṃhavadvinadanmuhuḥ |
    samādattārjunistūrṇaṃ pauravāntakaraṃ śaram || 7-13-49||

    MHB 7-13-50

    द्वाभ्यां शराभ्यां हार्दिक्यश्चकर्त सशरं धनुः ।
    तदुत्सृज्य धनुश्छिन्नं सौभद्रः परवीरहा ।
    उद्बबर्ह सितं खड्गमाददानः शरावरम् ॥ ७-१३-५०॥
    dvābhyāṃ śarābhyāṃ hārdikyaścakarta saśaraṃ dhanuḥ |
    tadutsṛjya dhanuśchinnaṃ saubhadraḥ paravīrahā |
    udbabarha sitaṃ khaḍgamādadānaḥ śarāvaram || 7-13-50||

    MHB 7-13-51

    स तेनानेकतारेण चर्मणा कृतहस्तवत् ।
    भ्रान्तासिरचरन्मार्गान्दर्शयन्वीर्यमात्मनः ॥ ७-१३-५१॥
    sa tenānekatāreṇa carmaṇā kṛtahastavat |
    bhrāntāsiracaranmārgāndarśayanvīryamātmanaḥ || 7-13-51||

    MHB 7-13-52

    भ्रामितं पुनरुद्भ्रान्तमाधूतं पुनरुच्छ्रितम् ।
    चर्मनिस्त्रिंशयो राजन्निर्विशेषमदृश्यत ॥ ७-१३-५२॥
    bhrāmitaṃ punarudbhrāntamādhūtaṃ punarucchritam |
    carmanistriṃśayo rājannirviśeṣamadṛśyata || 7-13-52||

    MHB 7-13-53

    स पौरवरथस्येषामाप्लुत्य सहसा नदन् ।
    पौरवं रथमास्थाय केशपक्षे परामृशत् ॥ ७-१३-५३॥
    sa pauravarathasyeṣāmāplutya sahasā nadan |
    pauravaṃ rathamāsthāya keśapakṣe parāmṛśat || 7-13-53||

    MHB 7-13-54

    जघानास्य पदा सूतमसिनापातयद्ध्वजम् ।
    विक्षोभ्याम्भोनिधिं तार्क्ष्यस्तं नागमिव चाक्षिपत् ॥ ७-१३-५४॥
    jaghānāsya padā sūtamasināpātayaddhvajam |
    vikṣobhyāmbhonidhiṃ tārkṣyastaṃ nāgamiva cākṣipat || 7-13-54||

    MHB 7-13-55

    तमाकलितकेशान्तं ददृशुः सर्वपार्थिवाः ।
    उक्षाणमिव सिंहेन पात्यमानमचेतनम् ॥ ७-१३-५५॥
    tamākalitakeśāntaṃ dadṛśuḥ sarvapārthivāḥ |
    ukṣāṇamiva siṃhena pātyamānamacetanam || 7-13-55||

    MHB 7-13-56

    तमार्जुनिवशं प्राप्तं कृष्यमाणमनाथवत् ।
    पौरवं पतितं दृष्ट्वा नामृष्यत जयद्रथः ॥ ७-१३-५६॥
    tamārjunivaśaṃ prāptaṃ kṛṣyamāṇamanāthavat |
    pauravaṃ patitaṃ dṛṣṭvā nāmṛṣyata jayadrathaḥ || 7-13-56||

    MHB 7-13-57

    स बर्हिणमहावाजं किङ्किणीशतजालवत् ।
    चर्म चादाय खड्गं च नदन्पर्यपतद्रथात् ॥ ७-१३-५७॥
    sa barhiṇamahāvājaṃ kiṅkiṇīśatajālavat |
    carma cādāya khaḍgaṃ ca nadanparyapatadrathāt || 7-13-57||

    MHB 7-13-58

    ततः सैन्धवमालोक्य कार्ष्णिरुत्सृज्य पौरवम् ।
    उत्पपात रथात्तूर्णं श्येनवन्निपपात च ॥ ७-१३-५८॥
    tataḥ saindhavamālokya kārṣṇirutsṛjya pauravam |
    utpapāta rathāttūrṇaṃ śyenavannipapāta ca || 7-13-58||

    MHB 7-13-59

    प्रासपट्टिशनिस्त्रिंशाञ्शत्रुभिः संप्रवेरितान् ।
    चिच्छेदाथासिना कार्ष्णिश्चर्मणा संरुरोध च ॥ ७-१३-५९॥
    prāsapaṭṭiśanistriṃśāñśatrubhiḥ saṃpraveritān |
    cicchedāthāsinā kārṣṇiścarmaṇā saṃrurodha ca || 7-13-59||

    MHB 7-13-60

    स दर्शयित्वा सैन्यानां स्वबाहुबलमात्मनः ।
    तमुद्यम्य महाखड्गं चर्म चाथ पुनर्बली ॥ ७-१३-६०॥
    sa darśayitvā sainyānāṃ svabāhubalamātmanaḥ |
    tamudyamya mahākhaḍgaṃ carma cātha punarbalī || 7-13-60||

    MHB 7-13-61

    वृद्धक्षत्रस्य दायादं पितुरत्यन्तवैरिणम् ।
    ससाराभिमुखः शूरः शार्दूल इव कुञ्जरम् ॥ ७-१३-६१॥
    vṛddhakṣatrasya dāyādaṃ pituratyantavairiṇam |
    sasārābhimukhaḥ śūraḥ śārdūla iva kuñjaram || 7-13-61||

    MHB 7-13-62

    तौ परस्परमासाद्य खड्गदन्तनखायुधौ ।
    हृष्टवत्संप्रजह्राते व्याघ्रकेसरिणाविव ॥ ७-१३-६२॥
    tau parasparamāsādya khaḍgadantanakhāyudhau |
    hṛṣṭavatsaṃprajahrāte vyāghrakesariṇāviva || 7-13-62||

    MHB 7-13-63

    संपातेष्वभिपातेषु निपातेष्वसिचर्मणोः ।
    न तयोरन्तरं कश्चिद्ददर्श नरसिंहयोः ॥ ७-१३-६३॥
    saṃpāteṣvabhipāteṣu nipāteṣvasicarmaṇoḥ |
    na tayorantaraṃ kaściddadarśa narasiṃhayoḥ || 7-13-63||

    MHB 7-13-64

    अवक्षेपोऽसिनिर्ह्रादः शस्त्रान्तरनिदर्शनम् ।
    बाह्यान्तरनिपातश्च निर्विशेषमदृश्यत ॥ ७-१३-६४॥
    avakṣepo'sinirhrādaḥ śastrāntaranidarśanam |
    bāhyāntaranipātaśca nirviśeṣamadṛśyata || 7-13-64||

    MHB 7-13-65

    बाह्यमाभ्यन्तरं चैव चरन्तौ मार्गमुत्तमम् ।
    ददृशाते महात्मानौ सपक्षाविव पर्वतौ ॥ ७-१३-६५॥
    bāhyamābhyantaraṃ caiva carantau mārgamuttamam |
    dadṛśāte mahātmānau sapakṣāviva parvatau || 7-13-65||

    MHB 7-13-66

    ततो विक्षिपतः खड्गं सौभद्रस्य यशस्विनः ।
    शरावरणपक्षान्ते प्रजहार जयद्रथः ॥ ७-१३-६६॥
    tato vikṣipataḥ khaḍgaṃ saubhadrasya yaśasvinaḥ |
    śarāvaraṇapakṣānte prajahāra jayadrathaḥ || 7-13-66||

    MHB 7-13-67

    रुक्मपक्षान्तरे सक्तस्तस्मिंश्चर्मणि भास्वरे ।
    सिन्धुराजबलोद्धूतः सोऽभज्यत महानसिः ॥ ७-१३-६७॥
    rukmapakṣāntare saktastasmiṃścarmaṇi bhāsvare |
    sindhurājabaloddhūtaḥ so'bhajyata mahānasiḥ || 7-13-67||

    MHB 7-13-68

    भग्नमाज्ञाय निस्त्रिंशमवप्लुत्य पदानि षट् ।
    सोऽदृश्यत निमेषेण स्वरथं पुनरास्थितः ॥ ७-१३-६८॥
    bhagnamājñāya nistriṃśamavaplutya padāni ṣaṭ |
    so'dṛśyata nimeṣeṇa svarathaṃ punarāsthitaḥ || 7-13-68||

    MHB 7-13-69

    तं कार्ष्णिं समरान्मुक्तमास्थितं रथमुत्तमम् ।
    सहिताः सर्वराजानः परिवव्रुः समन्ततः ॥ ७-१३-६९॥
    taṃ kārṣṇiṃ samarānmuktamāsthitaṃ rathamuttamam |
    sahitāḥ sarvarājānaḥ parivavruḥ samantataḥ || 7-13-69||

    MHB 7-13-70

    ततश्चर्म च खड्गं च समुत्क्षिप्य महाबलः ।
    ननादार्जुनदायादः प्रेक्षमाणो जयद्रथम् ॥ ७-१३-७०॥
    tataścarma ca khaḍgaṃ ca samutkṣipya mahābalaḥ |
    nanādārjunadāyādaḥ prekṣamāṇo jayadratham || 7-13-70||

    MHB 7-13-71

    सिन्धुराजं परित्यज्य सौभद्रः परवीरहा ।
    तापयामास तत्सैन्यं भुवनं भास्करो यथा ॥ ७-१३-७१॥
    sindhurājaṃ parityajya saubhadraḥ paravīrahā |
    tāpayāmāsa tatsainyaṃ bhuvanaṃ bhāskaro yathā || 7-13-71||

    MHB 7-13-72

    तस्य सर्वायसीं शक्तिं शल्यः कनकभूषणाम् ।
    चिक्षेप समरे घोरां दीप्तामग्निशिखामिव ॥ ७-१३-७२॥
    tasya sarvāyasīṃ śaktiṃ śalyaḥ kanakabhūṣaṇām |
    cikṣepa samare ghorāṃ dīptāmagniśikhāmiva || 7-13-72||

    MHB 7-13-73

    तामवप्लुत्य जग्राह सकोशं चाकरोदसिम् ।
    वैनतेयो यथा कार्ष्णिः पतन्तमुरगोत्तमम् ॥ ७-१३-७३॥
    tāmavaplutya jagrāha sakośaṃ cākarodasim |
    vainateyo yathā kārṣṇiḥ patantamuragottamam || 7-13-73||

    MHB 7-13-74

    तस्य लाघवमाज्ञाय सत्त्वं चामिततेजसः ।
    सहिताः सर्वराजानः सिंहनादमथानदन् ॥ ७-१३-७४॥
    tasya lāghavamājñāya sattvaṃ cāmitatejasaḥ |
    sahitāḥ sarvarājānaḥ siṃhanādamathānadan || 7-13-74||

    MHB 7-13-75

    ततस्तामेव शल्यस्य सौभद्रः परवीरहा ।
    मुमोच भुजवीर्येण वैडूर्यविकृताजिराम् ॥ ७-१३-७५॥
    tatastāmeva śalyasya saubhadraḥ paravīrahā |
    mumoca bhujavīryeṇa vaiḍūryavikṛtājirām || 7-13-75||

    MHB 7-13-76

    सा तस्य रथमासाद्य निर्मुक्तभुजगोपमा ।
    जघान सूतं शल्यस्य रथाच्चैनमपातयत् ॥ ७-१३-७६॥
    sā tasya rathamāsādya nirmuktabhujagopamā |
    jaghāna sūtaṃ śalyasya rathāccainamapātayat || 7-13-76||

    MHB 7-13-77

    ततो विराटद्रुपदौ धृष्टकेतुर्युधिष्ठिरः ।
    सात्यकिः केकया भीमो धृष्टद्युम्नशिखण्डिनौ ।
    यमौ च द्रौपदेयाश्च साधु साध्विति चुक्रुशुः ॥ ७-१३-७७॥
    tato virāṭadrupadau dhṛṣṭaketuryudhiṣṭhiraḥ |
    sātyakiḥ kekayā bhīmo dhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinau |
    yamau ca draupadeyāśca sādhu sādhviti cukruśuḥ || 7-13-77||

    MHB 7-13-78

    बाणशब्दाश्च विविधाः सिंहनादाश्च पुष्कलाः ।
    प्रादुरासन्हर्षयन्तः सौभद्रमपलायिनम् ।
    तन्नामृष्यन्त पुत्रास्ते शत्रोर्विजयलक्षणम् ॥ ७-१३-७८॥
    bāṇaśabdāśca vividhāḥ siṃhanādāśca puṣkalāḥ |
    prādurāsanharṣayantaḥ saubhadramapalāyinam |
    tannāmṛṣyanta putrāste śatrorvijayalakṣaṇam || 7-13-78||

    MHB 7-13-79

    अथैनं सहसा सर्वे समन्तान्निशितैः शरैः ।
    अभ्याकिरन्महाराज जलदा इव पर्वतम् ॥ ७-१३-७९॥
    athainaṃ sahasā sarve samantānniśitaiḥ śaraiḥ |
    abhyākiranmahārāja jaladā iva parvatam || 7-13-79||

    MHB 7-13-80

    तेषां च प्रियमन्विच्छन्सूतस्य च पराभवात् ।
    आर्तायनिरमित्रघ्नः क्रुद्धः सौभद्रमभ्ययात् ॥ ७-१३-८०॥
    teṣāṃ ca priyamanvicchansūtasya ca parābhavāt |
    ārtāyaniramitraghnaḥ kruddhaḥ saubhadramabhyayāt || 7-13-80||

    Adhyaya: 14/173 (37)

    MHB 7-14-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    बहूनि सुविचित्राणि द्वंद्वयुद्धानि संजय ।
    त्वयोक्तानि निशम्याहं स्पृहयामि सचक्षुषाम् ॥ ७-१४-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    bahūni suvicitrāṇi dvaṃdvayuddhāni saṃjaya |
    tvayoktāni niśamyāhaṃ spṛhayāmi sacakṣuṣām || 7-14-1||

    MHB 7-14-2

    आश्चर्यभूतं लोकेषु कथयिष्यन्ति मानवाः ।
    कुरूणां पाण्डवानां च युद्धं देवासुरोपमम् ॥ ७-१४-२॥
    āścaryabhūtaṃ lokeṣu kathayiṣyanti mānavāḥ |
    kurūṇāṃ pāṇḍavānāṃ ca yuddhaṃ devāsuropamam || 7-14-2||

    MHB 7-14-3

    न हि मे तृप्तिरस्तीह शृण्वतो युद्धमुत्तमम् ।
    तस्मादार्तायनेर्युद्धं सौभद्रस्य च शंस मे ॥ ७-१४-३॥
    na hi me tṛptirastīha śṛṇvato yuddhamuttamam |
    tasmādārtāyaneryuddhaṃ saubhadrasya ca śaṃsa me || 7-14-3||

    MHB 7-14-4

    संजय उवाच ।
    सादितं प्रेक्ष्य यन्तारं शल्यः सर्वायषीं गदाम् ।
    समुत्क्षिप्य नदन्क्रुद्धः प्रचस्कन्द रथोत्तमात् ॥ ७-१४-४॥
    saṃjaya uvāca |
    sāditaṃ prekṣya yantāraṃ śalyaḥ sarvāyaṣīṃ gadām |
    samutkṣipya nadankruddhaḥ pracaskanda rathottamāt || 7-14-4||

    MHB 7-14-5

    तं दीप्तमिव कालाग्निं दण्डहस्तमिवान्तकम् ।
    जवेनाभ्यपतद्भीमः प्रगृह्य महतीं गदाम् ॥ ७-१४-५॥
    taṃ dīptamiva kālāgniṃ daṇḍahastamivāntakam |
    javenābhyapatadbhīmaḥ pragṛhya mahatīṃ gadām || 7-14-5||

    MHB 7-14-6

    सौभद्रोऽप्यशनिप्रख्यां प्रगृह्य महतीं गदाम् ।
    एह्येहीत्यब्रवीच्छल्यं यत्नाद्भीमेन वारितः ॥ ७-१४-६॥
    saubhadro'pyaśaniprakhyāṃ pragṛhya mahatīṃ gadām |
    ehyehītyabravīcchalyaṃ yatnādbhīmena vāritaḥ || 7-14-6||

    MHB 7-14-7

    वारयित्वा तु सौभद्रं भीमसेनः प्रतापवान् ।
    शल्यमासाद्य समरे तस्थौ गिरिरिवाचलः ॥ ७-१४-७॥
    vārayitvā tu saubhadraṃ bhīmasenaḥ pratāpavān |
    śalyamāsādya samare tasthau giririvācalaḥ || 7-14-7||

    MHB 7-14-8

    तथैव मद्रराजोऽपि भीमं दृष्ट्वा महाबलम् ।
    ससाराभिमुखस्तूर्णं शार्दूल इव कुञ्जरम् ॥ ७-१४-८॥
    tathaiva madrarājo'pi bhīmaṃ dṛṣṭvā mahābalam |
    sasārābhimukhastūrṇaṃ śārdūla iva kuñjaram || 7-14-8||

    MHB 7-14-9

    ततस्तूर्यनिनादाश्च शङ्खानां च सहस्रशः ।
    सिंहनादाश्च संजज्ञुर्भेरीणां च महास्वनाः ॥ ७-१४-९॥
    tatastūryaninādāśca śaṅkhānāṃ ca sahasraśaḥ |
    siṃhanādāśca saṃjajñurbherīṇāṃ ca mahāsvanāḥ || 7-14-9||

    MHB 7-14-10

    पश्यतां शतशो ह्यासीदन्योन्यसमचेतसाम् ।
    पाण्डवानां कुरूणां च साधु साध्विति निस्वनः ॥ ७-१४-१०॥
    paśyatāṃ śataśo hyāsīdanyonyasamacetasām |
    pāṇḍavānāṃ kurūṇāṃ ca sādhu sādhviti nisvanaḥ || 7-14-10||

    MHB 7-14-11

    न हि मद्राधिपादन्यः सर्वराजसु भारत ।
    सोढुमुत्सहते वेगं भीमसेनस्य संयुगे ॥ ७-१४-११॥
    na hi madrādhipādanyaḥ sarvarājasu bhārata |
    soḍhumutsahate vegaṃ bhīmasenasya saṃyuge || 7-14-11||

    MHB 7-14-12

    तथा मद्राधिपस्यापि गदावेगं महात्मनः ।
    सोढुमुत्सहते लोके कोऽन्यो युधि वृकोदरात् ॥ ७-१४-१२॥
    tathā madrādhipasyāpi gadāvegaṃ mahātmanaḥ |
    soḍhumutsahate loke ko'nyo yudhi vṛkodarāt || 7-14-12||

    MHB 7-14-13

    पट्टैर्जाम्बूनदैर्बद्धा बभूव जनहर्षिणी ।
    प्रजज्वाल तथाविद्धा भीमेन महती गदा ॥ ७-१४-१३॥
    paṭṭairjāmbūnadairbaddhā babhūva janaharṣiṇī |
    prajajvāla tathāviddhā bhīmena mahatī gadā || 7-14-13||

    MHB 7-14-14

    तथैव चरतो मार्गान्मण्डलानि च भागशः ।
    महाविद्युत्प्रतीकाशा शल्यस्य शुशुभे गदा ॥ ७-१४-१४॥
    tathaiva carato mārgānmaṇḍalāni ca bhāgaśaḥ |
    mahāvidyutpratīkāśā śalyasya śuśubhe gadā || 7-14-14||

    MHB 7-14-15

    तौ वृषाविव नर्दन्तौ मण्डलानि विचेरतुः ।
    आवर्जितगदाशृङ्गावुभौ शल्यवृकोदरौ ॥ ७-१४-१५॥
    tau vṛṣāviva nardantau maṇḍalāni viceratuḥ |
    āvarjitagadāśṛṅgāvubhau śalyavṛkodarau || 7-14-15||

    MHB 7-14-16

    मण्डलावर्तमार्गेषु गदाविहरणेषु च ।
    निर्विशेषमभूद्युद्धं तयोः पुरुषसिंहयोः ॥ ७-१४-१६॥
    maṇḍalāvartamārgeṣu gadāviharaṇeṣu ca |
    nirviśeṣamabhūdyuddhaṃ tayoḥ puruṣasiṃhayoḥ || 7-14-16||

    MHB 7-14-17

    ताडिता भीमसेनेन शल्यस्य महती गदा ।
    साग्निज्वाला महारौद्रा गदाचूर्णमशीर्यत ॥ ७-१४-१७॥
    tāḍitā bhīmasenena śalyasya mahatī gadā |
    sāgnijvālā mahāraudrā gadācūrṇamaśīryata || 7-14-17||

    MHB 7-14-18

    तथैव भीमसेनस्य द्विषताभिहता गदा ।
    वर्षाप्रदोषे खद्योतैर्वृतो वृक्ष इवाबभौ ॥ ७-१४-१८॥
    tathaiva bhīmasenasya dviṣatābhihatā gadā |
    varṣāpradoṣe khadyotairvṛto vṛkṣa ivābabhau || 7-14-18||

    MHB 7-14-19

    गदा क्षिप्ता तु समरे मद्रराजेन भारत ।
    व्योम संदीपयाना सा ससृजे पावकं बहु ॥ ७-१४-१९॥
    gadā kṣiptā tu samare madrarājena bhārata |
    vyoma saṃdīpayānā sā sasṛje pāvakaṃ bahu || 7-14-19||

    MHB 7-14-20

    तथैव भीमसेनेन द्विषते प्रेषिता गदा ।
    तापयामास तत्सैन्यं महोल्का पतती यथा ॥ ७-१४-२०॥
    tathaiva bhīmasenena dviṣate preṣitā gadā |
    tāpayāmāsa tatsainyaṃ maholkā patatī yathā || 7-14-20||

    MHB 7-14-21

    ते चैवोभे गदे श्रेष्ठे समासाद्य परस्परम् ।
    श्वसन्त्यौ नागकन्येव ससृजाते विभावसुम् ॥ ७-१४-२१॥
    te caivobhe gade śreṣṭhe samāsādya parasparam |
    śvasantyau nāgakanyeva sasṛjāte vibhāvasum || 7-14-21||

    MHB 7-14-22

    नखैरिव महाव्याघ्रौ दन्तैरिव महागजौ ।
    तौ विचेरतुरासाद्य गदाभ्यां च परस्परम् ॥ ७-१४-२२॥
    nakhairiva mahāvyāghrau dantairiva mahāgajau |
    tau viceraturāsādya gadābhyāṃ ca parasparam || 7-14-22||

    MHB 7-14-23

    ततो गदाग्राभिहतौ क्षणेन रुधिरोक्षितौ ।
    ददृशाते महात्मानौ पुष्पिताविव किंशुकौ ॥ ७-१४-२३॥
    tato gadāgrābhihatau kṣaṇena rudhirokṣitau |
    dadṛśāte mahātmānau puṣpitāviva kiṃśukau || 7-14-23||

    MHB 7-14-24

    शुश्रुवे दिक्षु सर्वासु तयोः पुरुषसिंहयोः ।
    गदाभिघातसंह्रादः शक्राशनिरवोपमः ॥ ७-१४-२४॥
    śuśruve dikṣu sarvāsu tayoḥ puruṣasiṃhayoḥ |
    gadābhighātasaṃhrādaḥ śakrāśaniravopamaḥ || 7-14-24||

    MHB 7-14-25

    गदया मद्रराजेन सव्यदक्षिणमाहतः ।
    नाकम्पत तदा भीमो भिद्यमान इवाचलः ॥ ७-१४-२५॥
    gadayā madrarājena savyadakṣiṇamāhataḥ |
    nākampata tadā bhīmo bhidyamāna ivācalaḥ || 7-14-25||

    MHB 7-14-26

    तथा भीमगदावेगैस्ताड्यमानो महाबलः ।
    धैर्यान्मद्राधिपस्तस्थौ वज्रैर्गिरिरिवाहतः ॥ ७-१४-२६॥
    tathā bhīmagadāvegaistāḍyamāno mahābalaḥ |
    dhairyānmadrādhipastasthau vajrairgiririvāhataḥ || 7-14-26||

    MHB 7-14-27

    आपेततुर्महावेगौ समुच्छ्रितमहागदौ ।
    पुनरन्तरमार्गस्थौ मण्डलानि विचेरतुः ॥ ७-१४-२७॥
    āpetaturmahāvegau samucchritamahāgadau |
    punarantaramārgasthau maṇḍalāni viceratuḥ || 7-14-27||

    MHB 7-14-28

    अथाप्लुत्य पदान्यष्टौ संनिपत्य गजाविव ।
    सहसा लोहदण्डाभ्यामन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१४-२८॥
    athāplutya padānyaṣṭau saṃnipatya gajāviva |
    sahasā lohadaṇḍābhyāmanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-14-28||

    MHB 7-14-29

    तौ परस्परवेगाच्च गदाभ्यां च भृशाहतौ ।
    युगपत्पेततुर्वीरौ क्षिताविन्द्रध्वजाविव ॥ ७-१४-२९॥
    tau parasparavegācca gadābhyāṃ ca bhṛśāhatau |
    yugapatpetaturvīrau kṣitāvindradhvajāviva || 7-14-29||

    MHB 7-14-30

    ततो विह्वलमानं तं निःश्वसन्तं पुनः पुनः ।
    शल्यमभ्यपतत्तूर्णं कृतवर्मा महारथः ॥ ७-१४-३०॥
    tato vihvalamānaṃ taṃ niḥśvasantaṃ punaḥ punaḥ |
    śalyamabhyapatattūrṇaṃ kṛtavarmā mahārathaḥ || 7-14-30||

    MHB 7-14-31

    दृष्ट्वा चैनं महाराज गदयाभिनिपीडितम् ।
    विचेष्टन्तं यथा नागं मूर्छयाभिपरिप्लुतम् ॥ ७-१४-३१॥
    dṛṣṭvā cainaṃ mahārāja gadayābhinipīḍitam |
    viceṣṭantaṃ yathā nāgaṃ mūrchayābhipariplutam || 7-14-31||

    MHB 7-14-32

    ततः सगदमारोप्य मद्राणामधिपं रथम् ।
    अपोवाह रणात्तूर्णं कृतवर्मा महारथः ॥ ७-१४-३२॥
    tataḥ sagadamāropya madrāṇāmadhipaṃ ratham |
    apovāha raṇāttūrṇaṃ kṛtavarmā mahārathaḥ || 7-14-32||

    MHB 7-14-33

    क्षीबवद्विह्वलो वीरो निमेषात्पुनरुत्थितः ।
    भीमोऽपि सुमहाबाहुर्गदापाणिरदृश्यत ॥ ७-१४-३३॥
    kṣībavadvihvalo vīro nimeṣātpunarutthitaḥ |
    bhīmo'pi sumahābāhurgadāpāṇiradṛśyata || 7-14-33||

    MHB 7-14-34

    ततो मद्राधिपं दृष्ट्वा तव पुत्राः पराङ्मुखम् ।
    सनागरथपत्त्यश्वाः समकम्पन्त मारिष ॥ ७-१४-३४॥
    tato madrādhipaṃ dṛṣṭvā tava putrāḥ parāṅmukham |
    sanāgarathapattyaśvāḥ samakampanta māriṣa || 7-14-34||

    MHB 7-14-35

    ते पाण्डवैरर्द्यमानास्तावका जितकाशिभिः ।
    भीता दिशोऽन्वपद्यन्त वातनुन्ना घना इव ॥ ७-१४-३५॥
    te pāṇḍavairardyamānāstāvakā jitakāśibhiḥ |
    bhītā diśo'nvapadyanta vātanunnā ghanā iva || 7-14-35||

    MHB 7-14-36

    निर्जित्य धार्तराष्ट्रांस्तु पाण्डवेया महारथाः ।
    व्यरोचन्त रणे राजन्दीप्यमाना यशस्विनः ॥ ७-१४-३६॥
    nirjitya dhārtarāṣṭrāṃstu pāṇḍaveyā mahārathāḥ |
    vyarocanta raṇe rājandīpyamānā yaśasvinaḥ || 7-14-36||

    MHB 7-14-37

    सिंहनादान्भृशं चक्रुः शङ्खान्दध्मुश्च हर्षिताः ।
    भेरीश्च वादयामासुर्मृदङ्गांश्चानकैः सह ॥ ७-१४-३७॥
    siṃhanādānbhṛśaṃ cakruḥ śaṅkhāndadhmuśca harṣitāḥ |
    bherīśca vādayāmāsurmṛdaṅgāṃścānakaiḥ saha || 7-14-37||

    Adhyaya: 15/173 (52)

    MHB 7-15-1

    संजय उवाच ।
    तद्बलं सुमहद्दीर्णं त्वदीयं प्रेक्ष्य वीर्यवान् ।
    दधारैको रणे पाण्डून्वृषसेनोऽस्त्रमायया ॥ ७-१५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tadbalaṃ sumahaddīrṇaṃ tvadīyaṃ prekṣya vīryavān |
    dadhāraiko raṇe pāṇḍūnvṛṣaseno'stramāyayā || 7-15-1||

    MHB 7-15-2

    शरा दश दिशो मुक्ता वृषसेनेन मारिष ।
    विचेरुस्ते विनिर्भिद्य नरवाजिरथद्विपान् ॥ ७-१५-२॥
    śarā daśa diśo muktā vṛṣasenena māriṣa |
    viceruste vinirbhidya naravājirathadvipān || 7-15-2||

    MHB 7-15-3

    तस्य दीप्ता महाबाणा विनिश्चेरुः सहस्रशः ।
    भानोरिव महाबाहो ग्रीष्मकाले मरीचयः ॥ ७-१५-३॥
    tasya dīptā mahābāṇā viniśceruḥ sahasraśaḥ |
    bhānoriva mahābāho grīṣmakāle marīcayaḥ || 7-15-3||

    MHB 7-15-4

    तेनार्दिता महाराज रथिनः सादिनस्तथा ।
    निपेतुरुर्व्यां सहसा वातनुन्ना इव द्रुमाः ॥ ७-१५-४॥
    tenārditā mahārāja rathinaḥ sādinastathā |
    nipetururvyāṃ sahasā vātanunnā iva drumāḥ || 7-15-4||

    MHB 7-15-5

    हयौघांश्च रथौघांश्च गजौघांश्च समन्ततः ।
    अपातयद्रणे राजञ्शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१५-५॥
    hayaughāṃśca rathaughāṃśca gajaughāṃśca samantataḥ |
    apātayadraṇe rājañśataśo'tha sahasraśaḥ || 7-15-5||

    MHB 7-15-6

    दृष्ट्वा तमेवं समरे विचरन्तमभीतवत् ।
    सहिताः सर्वराजानः परिवव्रुः समन्ततः ॥ ७-१५-६॥
    dṛṣṭvā tamevaṃ samare vicarantamabhītavat |
    sahitāḥ sarvarājānaḥ parivavruḥ samantataḥ || 7-15-6||

    MHB 7-15-7

    नाकुलिस्तु शतानीको वृषसेनं समभ्ययात् ।
    विव्याध चैनं दशभिर्नाराचैर्मर्मभेदिभिः ॥ ७-१५-७॥
    nākulistu śatānīko vṛṣasenaṃ samabhyayāt |
    vivyādha cainaṃ daśabhirnārācairmarmabhedibhiḥ || 7-15-7||

    MHB 7-15-8

    तस्य कर्णात्मजश्चापं छित्त्वा केतुमपातयत् ।
    तं भ्रातरं परीप्सन्तो द्रौपदेयाः समभ्ययुः ॥ ७-१५-८॥
    tasya karṇātmajaścāpaṃ chittvā ketumapātayat |
    taṃ bhrātaraṃ parīpsanto draupadeyāḥ samabhyayuḥ || 7-15-8||

    MHB 7-15-9

    कर्णात्मजं शरव्रातैश्चक्रुश्चादृश्यमञ्जसा ।
    तान्नदन्तोऽभ्यधावन्त द्रोणपुत्रमुखा रथाः ॥ ७-१५-९॥
    karṇātmajaṃ śaravrātaiścakruścādṛśyamañjasā |
    tānnadanto'bhyadhāvanta droṇaputramukhā rathāḥ || 7-15-9||

    MHB 7-15-10

    छादयन्तो महाराज द्रौपदेयान्महारथान् ।
    शरैर्नानाविधैस्तूर्णं पर्वताञ्जलदा इव ॥ ७-१५-१०॥
    chādayanto mahārāja draupadeyānmahārathān |
    śarairnānāvidhaistūrṇaṃ parvatāñjaladā iva || 7-15-10||

    MHB 7-15-11

    तान्पाण्डवाः प्रत्यगृह्णंस्त्वरिताः पुत्रगृद्धिनः ।
    पाञ्चालाः केकया मत्स्याः सृञ्जयाश्चोद्यतायुधाः ॥ ७-१५-११॥
    tānpāṇḍavāḥ pratyagṛhṇaṃstvaritāḥ putragṛddhinaḥ |
    pāñcālāḥ kekayā matsyāḥ sṛñjayāścodyatāyudhāḥ || 7-15-11||

    MHB 7-15-12

    तद्युद्धमभवद्घोरं तुमुलं लोमहर्षणम् ।
    त्वदीयैः पाण्डुपुत्राणां देवानामिव दानवैः ॥ ७-१५-१२॥
    tadyuddhamabhavadghoraṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam |
    tvadīyaiḥ pāṇḍuputrāṇāṃ devānāmiva dānavaiḥ || 7-15-12||

    MHB 7-15-13

    एवमुत्तमसंरम्भा युयुधुः कुरुपाण्डवाः ।
    परस्परमुदीक्षन्तः परस्परकृतागसः ॥ ७-१५-१३॥
    evamuttamasaṃrambhā yuyudhuḥ kurupāṇḍavāḥ |
    parasparamudīkṣantaḥ parasparakṛtāgasaḥ || 7-15-13||

    MHB 7-15-14

    तेषां ददृशिरे कोपाद्वपूंष्यमिततेजसाम् ।
    युयुत्सूनामिवाकाशे पतत्रिवरभोगिनाम् ॥ ७-१५-१४॥
    teṣāṃ dadṛśire kopādvapūṃṣyamitatejasām |
    yuyutsūnāmivākāśe patatrivarabhoginām || 7-15-14||

    MHB 7-15-15

    भीमकर्णकृपद्रोणद्रौणिपार्षतसात्यकैः ।
    बभासे स रणोद्देशः कालसूर्यैरिवोदितैः ॥ ७-१५-१५॥
    bhīmakarṇakṛpadroṇadrauṇipārṣatasātyakaiḥ |
    babhāse sa raṇoddeśaḥ kālasūryairivoditaiḥ || 7-15-15||

    MHB 7-15-16

    तदासीत्तुमुलं युद्धं निघ्नतामितरेतरम् ।
    महाबलानां बलिभिर्दानवानां यथा सुरैः ॥ ७-१५-१६॥
    tadāsīttumulaṃ yuddhaṃ nighnatāmitaretaram |
    mahābalānāṃ balibhirdānavānāṃ yathā suraiḥ || 7-15-16||

    MHB 7-15-17

    ततो युधिष्ठिरानीकमुद्धूतार्णवनिस्वनम् ।
    त्वदीयमवधीत्सैन्यं संप्रद्रुतमहारथम् ॥ ७-१५-१७॥
    tato yudhiṣṭhirānīkamuddhūtārṇavanisvanam |
    tvadīyamavadhītsainyaṃ saṃpradrutamahāratham || 7-15-17||

    MHB 7-15-18

    तत्प्रभग्नं बलं दृष्ट्वा शत्रुभिर्भृशमर्दितम् ।
    अलं द्रुतेन वः शूरा इति द्रोणोऽभ्यभाषत ॥ ७-१५-१८॥
    tatprabhagnaṃ balaṃ dṛṣṭvā śatrubhirbhṛśamarditam |
    alaṃ drutena vaḥ śūrā iti droṇo'bhyabhāṣata || 7-15-18||

    MHB 7-15-19

    ततः शोणहयः क्रुद्धश्चतुर्दन्त इव द्विपः ।
    प्रविश्य पाण्डवानीकं युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ॥ ७-१५-१९॥
    tataḥ śoṇahayaḥ kruddhaścaturdanta iva dvipaḥ |
    praviśya pāṇḍavānīkaṃ yudhiṣṭhiramupādravat || 7-15-19||

    MHB 7-15-20

    तमविध्यच्छितैर्बाणैः कङ्कपत्रैर्युधिष्ठिरः ।
    तस्य द्रोणो धनुश्छित्त्वा तं द्रुतं समुपाद्रवत् ॥ ७-१५-२०॥
    tamavidhyacchitairbāṇaiḥ kaṅkapatrairyudhiṣṭhiraḥ |
    tasya droṇo dhanuśchittvā taṃ drutaṃ samupādravat || 7-15-20||

    MHB 7-15-21

    चक्ररक्षः कुमारस्तु पाञ्चालानां यशस्करः ।
    दधार द्रोणमायान्तं वेलेव सरितां पतिम् ॥ ७-१५-२१॥
    cakrarakṣaḥ kumārastu pāñcālānāṃ yaśaskaraḥ |
    dadhāra droṇamāyāntaṃ veleva saritāṃ patim || 7-15-21||

    MHB 7-15-22

    द्रोणं निवारितं दृष्ट्वा कुमारेण द्विजर्षभम् ।
    सिंहनादरवो ह्यासीत्साधु साध्विति भाषताम् ॥ ७-१५-२२॥
    droṇaṃ nivāritaṃ dṛṣṭvā kumāreṇa dvijarṣabham |
    siṃhanādaravo hyāsītsādhu sādhviti bhāṣatām || 7-15-22||

    MHB 7-15-23

    कुमारस्तु ततो द्रोणं सायकेन महाहवे ।
    विव्याधोरसि संक्रुद्धः सिंहवच्चानदन्मुहुः ॥ ७-१५-२३॥
    kumārastu tato droṇaṃ sāyakena mahāhave |
    vivyādhorasi saṃkruddhaḥ siṃhavaccānadanmuhuḥ || 7-15-23||

    MHB 7-15-24

    संवार्य तु रणे द्रोणः कुमारं वै महाबलः ।
    शरैरनेकसाहस्रैः कृतहस्तो जितक्लमः ॥ ७-१५-२४॥
    saṃvārya tu raṇe droṇaḥ kumāraṃ vai mahābalaḥ |
    śarairanekasāhasraiḥ kṛtahasto jitaklamaḥ || 7-15-24||

    MHB 7-15-25

    तं शूरमार्यव्रतिनमस्त्रार्थकृतनिश्रमम् ।
    चक्ररक्षमपामृद्नात्कुमारं द्विजसत्तमः ॥ ७-१५-२५॥
    taṃ śūramāryavratinamastrārthakṛtaniśramam |
    cakrarakṣamapāmṛdnātkumāraṃ dvijasattamaḥ || 7-15-25||

    MHB 7-15-26

    स मध्यं प्राप्य सेनायाः सर्वाः परिचरन्दिशः ।
    तव सैन्यस्य गोप्तासीद्भारद्वाजो रथर्षभः ॥ ७-१५-२६॥
    sa madhyaṃ prāpya senāyāḥ sarvāḥ paricarandiśaḥ |
    tava sainyasya goptāsīdbhāradvājo ratharṣabhaḥ || 7-15-26||

    MHB 7-15-27

    शिखण्डिनं द्वादशभिर्विंशत्या चोत्तमौजसम् ।
    नकुलं पञ्चभिर्विद्ध्वा सहदेवं च सप्तभिः ॥ ७-१५-२७॥
    śikhaṇḍinaṃ dvādaśabhirviṃśatyā cottamaujasam |
    nakulaṃ pañcabhirviddhvā sahadevaṃ ca saptabhiḥ || 7-15-27||

    MHB 7-15-28

    युधिष्ठिरं द्वादशभिर्द्रौपदेयांस्त्रिभिस्त्रिभिः ।
    सात्यकिं पञ्चभिर्विद्ध्वा मत्स्यं च दशभिः शरैः ॥ ७-१५-२८॥
    yudhiṣṭhiraṃ dvādaśabhirdraupadeyāṃstribhistribhiḥ |
    sātyakiṃ pañcabhirviddhvā matsyaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ || 7-15-28||

    MHB 7-15-29

    व्यक्षोभयद्रणे योधान्यथामुख्यानभिद्रवन् ।
    अभ्यवर्तत संप्रेप्सुः कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम् ॥ ७-१५-२९॥
    vyakṣobhayadraṇe yodhānyathāmukhyānabhidravan |
    abhyavartata saṃprepsuḥ kuntīputraṃ yudhiṣṭhiram || 7-15-29||

    MHB 7-15-30

    युगंधरस्ततो राजन्भारद्वाजं महारथम् ।
    वारयामास संक्रुद्धं वातोद्धूतमिवार्णवम् ॥ ७-१५-३०॥
    yugaṃdharastato rājanbhāradvājaṃ mahāratham |
    vārayāmāsa saṃkruddhaṃ vātoddhūtamivārṇavam || 7-15-30||

    MHB 7-15-31

    युधिष्ठिरं स विद्ध्वा तु शरैः संनतपर्वभिः ।
    युगंधरं च भल्लेन रथनीडादपाहरत् ॥ ७-१५-३१॥
    yudhiṣṭhiraṃ sa viddhvā tu śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    yugaṃdharaṃ ca bhallena rathanīḍādapāharat || 7-15-31||

    MHB 7-15-32

    ततो विराटद्रुपदौ केकयाः सात्यकिः शिबिः ।
    व्याघ्रदत्तश्च पाञ्चाल्यः सिंहसेनश्च वीर्यवान् ॥ ७-१५-३२॥
    tato virāṭadrupadau kekayāḥ sātyakiḥ śibiḥ |
    vyāghradattaśca pāñcālyaḥ siṃhasenaśca vīryavān || 7-15-32||

    MHB 7-15-33

    एते चान्ये च बहवः परीप्सन्तो युधिष्ठिरम् ।
    आवव्रुस्तस्य पन्थानं किरन्तः सायकान्बहून् ॥ ७-१५-३३॥
    ete cānye ca bahavaḥ parīpsanto yudhiṣṭhiram |
    āvavrustasya panthānaṃ kirantaḥ sāyakānbahūn || 7-15-33||

    MHB 7-15-34

    व्याघ्रदत्तश्च पाञ्चाल्यो द्रोणं विव्याध मार्गणैः ।
    पञ्चाशद्भिः शितै राजंस्तत उच्चुक्रुशुर्जनाः ॥ ७-१५-३४॥
    vyāghradattaśca pāñcālyo droṇaṃ vivyādha mārgaṇaiḥ |
    pañcāśadbhiḥ śitai rājaṃstata uccukruśurjanāḥ || 7-15-34||

    MHB 7-15-35

    त्वरितं सिंहसेनस्तु द्रोणं विद्ध्वा महारथम् ।
    प्राहसत्सहसा हृष्टस्त्रासयन्वै यतव्रतम् ॥ ७-१५-३५॥
    tvaritaṃ siṃhasenastu droṇaṃ viddhvā mahāratham |
    prāhasatsahasā hṛṣṭastrāsayanvai yatavratam || 7-15-35||

    MHB 7-15-36

    ततो विस्फार्य नयने धनुर्ज्यामवमृज्य च ।
    तलशब्दं महत्कृत्वा द्रोणस्तं समुपाद्रवत् ॥ ७-१५-३६॥
    tato visphārya nayane dhanurjyāmavamṛjya ca |
    talaśabdaṃ mahatkṛtvā droṇastaṃ samupādravat || 7-15-36||

    MHB 7-15-37

    ततस्तु सिंहसेनस्य शिरः कायात्सकुण्डलम् ।
    व्याघ्रदत्तस्य चाक्रम्य भल्लाभ्यामहरद्बली ॥ ७-१५-३७॥
    tatastu siṃhasenasya śiraḥ kāyātsakuṇḍalam |
    vyāghradattasya cākramya bhallābhyāmaharadbalī || 7-15-37||

    MHB 7-15-38

    तान्प्रमृद्य शरव्रातैः पाण्डवानां महारथान् ।
    युधिष्ठिरसमभ्याशे तस्थौ मृत्युरिवान्तकः ॥ ७-१५-३८॥
    tānpramṛdya śaravrātaiḥ pāṇḍavānāṃ mahārathān |
    yudhiṣṭhirasamabhyāśe tasthau mṛtyurivāntakaḥ || 7-15-38||

    MHB 7-15-39

    ततोऽभवन्महाशब्दो राजन्यौधिष्ठिरे बले ।
    हृतो राजेति योधानां समीपस्थे यतव्रते ॥ ७-१५-३९॥
    tato'bhavanmahāśabdo rājanyaudhiṣṭhire bale |
    hṛto rājeti yodhānāṃ samīpasthe yatavrate || 7-15-39||

    MHB 7-15-40

    अब्रुवन्सैनिकास्तत्र दृष्ट्वा द्रोणस्य विक्रमम् ।
    अद्य राजा धार्तराष्ट्रः कृतार्थो वै भविष्यति ।
    आगमिष्यति नो नूनं धार्तराष्ट्रस्य संयुगे ॥ ७-१५-४०॥
    abruvansainikāstatra dṛṣṭvā droṇasya vikramam |
    adya rājā dhārtarāṣṭraḥ kṛtārtho vai bhaviṣyati |
    āgamiṣyati no nūnaṃ dhārtarāṣṭrasya saṃyuge || 7-15-40||

    MHB 7-15-41

    एवं संजल्पतां तेषां तावकानां महारथः ।
    आयाज्जवेन कौन्तेयो रथघोषेण नादयन् ॥ ७-१५-४१॥
    evaṃ saṃjalpatāṃ teṣāṃ tāvakānāṃ mahārathaḥ |
    āyājjavena kaunteyo rathaghoṣeṇa nādayan || 7-15-41||

    MHB 7-15-42

    शोणितोदां रथावर्तां कृत्वा विशसने नदीम् ।
    शूरास्थिचयसंकीर्णां प्रेतकूलापहारिणीम् ॥ ७-१५-४२॥
    śoṇitodāṃ rathāvartāṃ kṛtvā viśasane nadīm |
    śūrāsthicayasaṃkīrṇāṃ pretakūlāpahāriṇīm || 7-15-42||

    MHB 7-15-43

    तां शरौघमहाफेनां प्रासमत्स्यसमाकुलाम् ।
    नदीमुत्तीर्य वेगेन कुरून्विद्राव्य पाण्डवः ॥ ७-१५-४३॥
    tāṃ śaraughamahāphenāṃ prāsamatsyasamākulām |
    nadīmuttīrya vegena kurūnvidrāvya pāṇḍavaḥ || 7-15-43||

    MHB 7-15-44

    ततः किरीटी सहसा द्रोणानीकमुपाद्रवत् ।
    छादयन्निषुजालेन महता मोहयन्निव ॥ ७-१५-४४॥
    tataḥ kirīṭī sahasā droṇānīkamupādravat |
    chādayanniṣujālena mahatā mohayanniva || 7-15-44||

    MHB 7-15-45

    शीघ्रमभ्यस्यतो बाणान्संदधानस्य चानिशम् ।
    नान्तरं ददृशे कश्चित्कौन्तेयस्य यशस्विनः ॥ ७-१५-४५॥
    śīghramabhyasyato bāṇānsaṃdadhānasya cāniśam |
    nāntaraṃ dadṛśe kaścitkaunteyasya yaśasvinaḥ || 7-15-45||

    MHB 7-15-46

    न दिशो नान्तरिक्षं च न द्यौर्नैव च मेदिनी ।
    अदृश्यत महाराज बाणभूतमिवाभवत् ॥ ७-१५-४६॥
    na diśo nāntarikṣaṃ ca na dyaurnaiva ca medinī |
    adṛśyata mahārāja bāṇabhūtamivābhavat || 7-15-46||

    MHB 7-15-47

    नादृश्यत तदा राजंस्तत्र किंचन संयुगे ।
    बाणान्धकारे महति कृते गाण्डीवधन्वना ॥ ७-१५-४७॥
    nādṛśyata tadā rājaṃstatra kiṃcana saṃyuge |
    bāṇāndhakāre mahati kṛte gāṇḍīvadhanvanā || 7-15-47||

    MHB 7-15-48

    सूर्ये चास्तमनुप्राप्ते रजसा चाभिसंवृते ।
    नाज्ञायत तदा शत्रुर्न सुहृन्न च किंचन ॥ ७-१५-४८॥
    sūrye cāstamanuprāpte rajasā cābhisaṃvṛte |
    nājñāyata tadā śatrurna suhṛnna ca kiṃcana || 7-15-48||

    MHB 7-15-49

    ततोऽवहारं चक्रुस्ते द्रोणदुर्योधनादयः ।
    तान्विदित्वा भृशं त्रस्तानयुद्धमनसः परान् ॥ ७-१५-४९॥
    tato'vahāraṃ cakruste droṇaduryodhanādayaḥ |
    tānviditvā bhṛśaṃ trastānayuddhamanasaḥ parān || 7-15-49||

    MHB 7-15-50

    स्वान्यनीकानि बीभत्सुः शनकैरवहारयत् ।
    ततोऽभितुष्टुवुः पार्थं प्रहृष्टाः पाण्डुसृञ्जयाः ।
    पाञ्चालाश्च मनोज्ञाभिर्वाग्भिः सूर्यमिवर्षयः ॥ ७-१५-५०॥
    svānyanīkāni bībhatsuḥ śanakairavahārayat |
    tato'bhituṣṭuvuḥ pārthaṃ prahṛṣṭāḥ pāṇḍusṛñjayāḥ |
    pāñcālāśca manojñābhirvāgbhiḥ sūryamivarṣayaḥ || 7-15-50||

    MHB 7-15-51

    एवं स्वशिबिरं प्रायाज्जित्वा शत्रून्धनंजयः ।
    पृष्ठतः सर्वसैन्यानां मुदितो वै सकेशवः ॥ ७-१५-५१॥
    evaṃ svaśibiraṃ prāyājjitvā śatrūndhanaṃjayaḥ |
    pṛṣṭhataḥ sarvasainyānāṃ mudito vai sakeśavaḥ || 7-15-51||

    MHB 7-15-52

    मसारगल्वर्कसुवर्णरूप्यैर्वज्रप्रवालस्फटिकैश्च मुख्यैः ।
    चित्रे रथे पाण्डुसुतो बभासे नक्षत्रचित्रे वियतीव चन्द्रः ॥ ७-१५-५२॥
    masāragalvarkasuvarṇarūpyairvajrapravālasphaṭikaiśca mukhyaiḥ |
    citre rathe pāṇḍusuto babhāse nakṣatracitre viyatīva candraḥ || 7-15-52||

    Adhyaya: 16/173 (49)

    MHB 7-16-1

    संजय उवाच ।
    ते सेने शिबिरं गत्वा न्यविशेतां विशां पते ।
    यथाभागं यथान्यायं यथागुल्मं च सर्वशः ॥ ७-१६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    te sene śibiraṃ gatvā nyaviśetāṃ viśāṃ pate |
    yathābhāgaṃ yathānyāyaṃ yathāgulmaṃ ca sarvaśaḥ || 7-16-1||

    MHB 7-16-2

    कृत्वावहारं सैन्यानां द्रोणः परमदुर्मनाः ।
    दुर्योधनमभिप्रेक्ष्य सव्रीडमिदमब्रवीत् ॥ ७-१६-२॥
    kṛtvāvahāraṃ sainyānāṃ droṇaḥ paramadurmanāḥ |
    duryodhanamabhiprekṣya savrīḍamidamabravīt || 7-16-2||

    MHB 7-16-3

    उक्तमेतन्मया पूर्वं न तिष्ठति धनंजये ।
    शक्यो ग्रहीतुं संग्रामे देवैरपि युधिष्ठिरः ॥ ७-१६-३॥
    uktametanmayā pūrvaṃ na tiṣṭhati dhanaṃjaye |
    śakyo grahītuṃ saṃgrāme devairapi yudhiṣṭhiraḥ || 7-16-3||

    MHB 7-16-4

    इति तद्वः प्रयततां कृतं पार्थेन संयुगे ।
    मातिशङ्कीर्वचो मह्यमजेयौ कृष्णपाण्डवौ ॥ ७-१६-४॥
    iti tadvaḥ prayatatāṃ kṛtaṃ pārthena saṃyuge |
    mātiśaṅkīrvaco mahyamajeyau kṛṣṇapāṇḍavau || 7-16-4||

    MHB 7-16-5

    अपनीते तु योगेन केनचिच्छ्वेतवाहने ।
    तत एष्यति ते राजन्वशमद्य युधिष्ठिरः ॥ ७-१६-५॥
    apanīte tu yogena kenacicchvetavāhane |
    tata eṣyati te rājanvaśamadya yudhiṣṭhiraḥ || 7-16-5||

    MHB 7-16-6

    कश्चिदाह्वयतां संख्ये देशमन्यं प्रकर्षतु ।
    तमजित्वा तु कौन्तेयो न निवर्तेत्कथंचन ॥ ७-१६-६॥
    kaścidāhvayatāṃ saṃkhye deśamanyaṃ prakarṣatu |
    tamajitvā tu kaunteyo na nivartetkathaṃcana || 7-16-6||

    MHB 7-16-7

    एतस्मिन्नन्तरे शून्ये धर्मराजमहं नृप ।
    ग्रहीष्यामि चमूं भित्त्वा धृष्टद्युम्नस्य पश्यतः ॥ ७-१६-७॥
    etasminnantare śūnye dharmarājamahaṃ nṛpa |
    grahīṣyāmi camūṃ bhittvā dhṛṣṭadyumnasya paśyataḥ || 7-16-7||

    MHB 7-16-8

    अर्जुनेन विहीनस्तु यदि नोत्सृजते रणम् ।
    मामुपायान्तमालोक्य गृहीतमिति विद्धि तम् ॥ ७-१६-८॥
    arjunena vihīnastu yadi notsṛjate raṇam |
    māmupāyāntamālokya gṛhītamiti viddhi tam || 7-16-8||

    MHB 7-16-9

    एवं ते सहसा राजन्धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    समानेष्यामि सगणं वशमद्य न संशयः ॥ ७-१६-९॥
    evaṃ te sahasā rājandharmaputraṃ yudhiṣṭhiram |
    samāneṣyāmi sagaṇaṃ vaśamadya na saṃśayaḥ || 7-16-9||

    MHB 7-16-10

    यदि तिष्ठति संग्रामे मुहूर्तमपि पाण्डवः ।
    अथापयाति संग्रामाद्विजयात्तद्विशिष्यते ॥ ७-१६-१०॥
    yadi tiṣṭhati saṃgrāme muhūrtamapi pāṇḍavaḥ |
    athāpayāti saṃgrāmādvijayāttadviśiṣyate || 7-16-10||

    MHB 7-16-11

    द्रोणस्य तु वचः श्रुत्वा त्रिगर्ताधिपतिस्ततः ।
    भ्रातृभिः सहितो राजन्निदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१६-११॥
    droṇasya tu vacaḥ śrutvā trigartādhipatistataḥ |
    bhrātṛbhiḥ sahito rājannidaṃ vacanamabravīt || 7-16-11||

    MHB 7-16-12

    वयं विनिकृता राजन्सदा गाण्डीवधन्वना ।
    अनागःस्वपि चागस्कृदस्मासु भरतर्षभ ॥ ७-१६-१२॥
    vayaṃ vinikṛtā rājansadā gāṇḍīvadhanvanā |
    anāgaḥsvapi cāgaskṛdasmāsu bharatarṣabha || 7-16-12||

    MHB 7-16-13

    ते वयं स्मरमाणास्तान्विनिकारान्पृथग्विधान् ।
    क्रोधाग्निना दह्यमाना न शेमहि सदा निशाः ॥ ७-१६-१३॥
    te vayaṃ smaramāṇāstānvinikārānpṛthagvidhān |
    krodhāgninā dahyamānā na śemahi sadā niśāḥ || 7-16-13||

    MHB 7-16-14

    स नो दिव्यास्त्रसंपन्नश्चक्षुर्विषयमागतः ।
    कर्तारः स्म वयं सर्वं यच्चिकीर्षाम हृद्गतम् ॥ ७-१६-१४॥
    sa no divyāstrasaṃpannaścakṣurviṣayamāgataḥ |
    kartāraḥ sma vayaṃ sarvaṃ yaccikīrṣāma hṛdgatam || 7-16-14||

    MHB 7-16-15

    भवतश्च प्रियं यत्स्यादस्माकं च यशस्करम् ।
    वयमेनं हनिष्यामो निकृष्यायोधनाद्बहिः ॥ ७-१६-१५॥
    bhavataśca priyaṃ yatsyādasmākaṃ ca yaśaskaram |
    vayamenaṃ haniṣyāmo nikṛṣyāyodhanādbahiḥ || 7-16-15||

    MHB 7-16-16

    अद्यास्त्वनर्जुना भूमिरत्रिगर्ताथ वा पुनः ।
    सत्यं ते प्रतिजानीमो नैतन्मिथ्या भविष्यति ॥ ७-१६-१६॥
    adyāstvanarjunā bhūmiratrigartātha vā punaḥ |
    satyaṃ te pratijānīmo naitanmithyā bhaviṣyati || 7-16-16||

    MHB 7-16-17

    एवं सत्यरथश्चोक्त्वा सत्यधर्मा च भारत ।
    सत्यवर्मा च सत्येषुः सत्यकर्मा तथैव च ॥ ७-१६-१७॥
    evaṃ satyarathaścoktvā satyadharmā ca bhārata |
    satyavarmā ca satyeṣuḥ satyakarmā tathaiva ca || 7-16-17||

    MHB 7-16-18

    सहिता भ्रातरः पञ्च रथानामयुतेन च ।
    न्यवर्तन्त महाराज कृत्वा शपथमाहवे ॥ ७-१६-१८॥
    sahitā bhrātaraḥ pañca rathānāmayutena ca |
    nyavartanta mahārāja kṛtvā śapathamāhave || 7-16-18||

    MHB 7-16-19

    मालवास्तुण्डिकेराश्च रथानामयुतैस्त्रिभिः ।
    सुशर्मा च नरव्याघ्रस्त्रिगर्तः प्रस्थलाधिपः ॥ ७-१६-१९॥
    mālavāstuṇḍikerāśca rathānāmayutaistribhiḥ |
    suśarmā ca naravyāghrastrigartaḥ prasthalādhipaḥ || 7-16-19||

    MHB 7-16-20

    माचेल्लकैर्ललित्थैश्च सहितो मद्रकैरपि ।
    रथानामयुतेनैव सोऽशपद्भ्रातृभिः सह ॥ ७-१६-२०॥
    mācellakairlalitthaiśca sahito madrakairapi |
    rathānāmayutenaiva so'śapadbhrātṛbhiḥ saha || 7-16-20||

    MHB 7-16-21

    नानाजनपदेभ्यश्च रथानामयुतं पुनः ।
    समुत्थितं विशिष्टानां संशपार्थमुपागतम् ॥ ७-१६-२१॥
    nānājanapadebhyaśca rathānāmayutaṃ punaḥ |
    samutthitaṃ viśiṣṭānāṃ saṃśapārthamupāgatam || 7-16-21||

    MHB 7-16-22

    ततो ज्वलनमादाय हुत्वा सर्वे पृथक्पृथक् ।
    जगृहुः कुशचीराणि चित्राणि कवचानि च ॥ ७-१६-२२॥
    tato jvalanamādāya hutvā sarve pṛthakpṛthak |
    jagṛhuḥ kuśacīrāṇi citrāṇi kavacāni ca || 7-16-22||

    MHB 7-16-23

    ते च बद्धतनुत्राणा घृताक्ताः कुशचीरिणः ।
    मौर्वीमेखलिनो वीराः सहस्रशतदक्षिणाः ॥ ७-१६-२३॥
    te ca baddhatanutrāṇā ghṛtāktāḥ kuśacīriṇaḥ |
    maurvīmekhalino vīrāḥ sahasraśatadakṣiṇāḥ || 7-16-23||

    MHB 7-16-24

    यज्वानः पुत्रिणो लोक्याः कृतकृत्यास्तनुत्यजः ।
    योक्ष्यमाणास्तदात्मानं यशसा विजयेन च ॥ ७-१६-२४॥
    yajvānaḥ putriṇo lokyāḥ kṛtakṛtyāstanutyajaḥ |
    yokṣyamāṇāstadātmānaṃ yaśasā vijayena ca || 7-16-24||

    MHB 7-16-25

    ब्रह्मचर्यश्रुतिमुखैः क्रतुभिश्चाप्तदक्षिणैः ।
    प्राप्य लोकान्सुयुद्धेन क्षिप्रमेव यियासवः ॥ ७-१६-२५॥
    brahmacaryaśrutimukhaiḥ kratubhiścāptadakṣiṇaiḥ |
    prāpya lokānsuyuddhena kṣiprameva yiyāsavaḥ || 7-16-25||

    MHB 7-16-26

    ब्राह्मणांस्तर्पयित्वा च निष्कान्दत्त्वा पृथक्पृथक् ।
    गाश्च वासांसि च पुनः समाभाष्य परस्परम् ॥ ७-१६-२६॥
    brāhmaṇāṃstarpayitvā ca niṣkāndattvā pṛthakpṛthak |
    gāśca vāsāṃsi ca punaḥ samābhāṣya parasparam || 7-16-26||

    MHB 7-16-27

    प्रज्वाल्य कृष्णवर्त्मानमुपागम्य रणे व्रतम् ।
    तस्मिन्नग्नौ तदा चक्रुः प्रतिज्ञां दृढनिश्चयाः ॥ ७-१६-२७॥
    prajvālya kṛṣṇavartmānamupāgamya raṇe vratam |
    tasminnagnau tadā cakruḥ pratijñāṃ dṛḍhaniścayāḥ || 7-16-27||

    MHB 7-16-28

    शृण्वतां सर्वभूतानामुच्चैर्वाचः स्म मेनिरे ।
    धृत्वा धनंजयवधे प्रतिज्ञां चापि चक्रिरे ॥ ७-१६-२८॥
    śṛṇvatāṃ sarvabhūtānāmuccairvācaḥ sma menire |
    dhṛtvā dhanaṃjayavadhe pratijñāṃ cāpi cakrire || 7-16-28||

    MHB 7-16-29

    ये वै लोकाश्चानृतानां ये चैव ब्रह्मघातिनाम् ।
    पानपस्य च ये लोका गुरुदाररतस्य च ॥ ७-१६-२९॥
    ye vai lokāścānṛtānāṃ ye caiva brahmaghātinām |
    pānapasya ca ye lokā gurudāraratasya ca || 7-16-29||

    MHB 7-16-30

    ब्रह्मस्वहारिणश्चैव राजपिण्डापहारिणः ।
    शरणागतं च त्यजतो याचमानं तथा घ्नतः ॥ ७-१६-३०॥
    brahmasvahāriṇaścaiva rājapiṇḍāpahāriṇaḥ |
    śaraṇāgataṃ ca tyajato yācamānaṃ tathā ghnataḥ || 7-16-30||

    MHB 7-16-31

    अगारदाहिनां ये च ये च गां निघ्नतामपि ।
    अपचारिणां च ये लोका ये च ब्रह्मद्विषामपि ॥ ७-१६-३१॥
    agāradāhināṃ ye ca ye ca gāṃ nighnatāmapi |
    apacāriṇāṃ ca ye lokā ye ca brahmadviṣāmapi || 7-16-31||

    MHB 7-16-32

    जायां च ऋतुकाले वै ये मोहादभिगच्छताम् ।
    श्राद्धसंगतिकानां च ये चाप्यात्मापहारिणाम् ॥ ७-१६-३२॥
    jāyāṃ ca ṛtukāle vai ye mohādabhigacchatām |
    śrāddhasaṃgatikānāṃ ca ye cāpyātmāpahāriṇām || 7-16-32||

    MHB 7-16-33

    न्यासापहारिणां ये च श्रुतं नाशयतां च ये ।
    कोपेन युध्यमानानां ये च नीचानुसारिणाम् ॥ ७-१६-३३॥
    nyāsāpahāriṇāṃ ye ca śrutaṃ nāśayatāṃ ca ye |
    kopena yudhyamānānāṃ ye ca nīcānusāriṇām || 7-16-33||

    MHB 7-16-34

    नास्तिकानां च ये लोका येऽग्निहोरापितृत्यजाम् ।
    तानाप्नुयामहे लोकान्ये च पापकृतामपि ॥ ७-१६-३४॥
    nāstikānāṃ ca ye lokā ye'gnihorāpitṛtyajām |
    tānāpnuyāmahe lokānye ca pāpakṛtāmapi || 7-16-34||

    MHB 7-16-35

    यद्यहत्वा वयं युद्धे निवर्तेम धनंजयम् ।
    तेन चाभ्यर्दितास्त्रासाद्भवेम हि पराङ्मुखाः ॥ ७-१६-३५॥
    yadyahatvā vayaṃ yuddhe nivartema dhanaṃjayam |
    tena cābhyarditāstrāsādbhavema hi parāṅmukhāḥ || 7-16-35||

    MHB 7-16-36

    यदि त्वसुकरं लोके कर्म कुर्याम संयुगे ।
    इष्टान्पुण्यकृतां लोकान्प्राप्नुयाम न संशयः ॥ ७-१६-३६॥
    yadi tvasukaraṃ loke karma kuryāma saṃyuge |
    iṣṭānpuṇyakṛtāṃ lokānprāpnuyāma na saṃśayaḥ || 7-16-36||

    MHB 7-16-37

    एवमुक्त्वा ततो राजंस्तेऽभ्यवर्तन्त संयुगे ।
    आह्वयन्तोऽर्जुनं वीराः पितृजुष्टां दिशं प्रति ॥ ७-१६-३७॥
    evamuktvā tato rājaṃste'bhyavartanta saṃyuge |
    āhvayanto'rjunaṃ vīrāḥ pitṛjuṣṭāṃ diśaṃ prati || 7-16-37||

    MHB 7-16-38

    आहूतस्तैर्नरव्याघ्रैः पार्थः परपुरंजयः ।
    धर्मराजमिदं वाक्यमपदान्तरमब्रवीत् ॥ ७-१६-३८॥
    āhūtastairnaravyāghraiḥ pārthaḥ parapuraṃjayaḥ |
    dharmarājamidaṃ vākyamapadāntaramabravīt || 7-16-38||

    MHB 7-16-39

    आहूतो न निवर्तेयमिति मे व्रतमाहितम् ।
    संशप्तकाश्च मां राजन्नाह्वयन्ति पुनः पुनः ॥ ७-१६-३९॥
    āhūto na nivarteyamiti me vratamāhitam |
    saṃśaptakāśca māṃ rājannāhvayanti punaḥ punaḥ || 7-16-39||

    MHB 7-16-40

    एष च भ्रातृभिः सार्धं सुशर्माह्वयते रणे ।
    वधाय सगणस्यास्य मामनुज्ञातुमर्हसि ॥ ७-१६-४०॥
    eṣa ca bhrātṛbhiḥ sārdhaṃ suśarmāhvayate raṇe |
    vadhāya sagaṇasyāsya māmanujñātumarhasi || 7-16-40||

    MHB 7-16-41

    नैतच्छक्नोमि संसोढुमाह्वानं पुरुषर्षभ ।
    सत्यं ते प्रतिजानामि हतान्विद्धि परान्युधि ॥ ७-१६-४१॥
    naitacchaknomi saṃsoḍhumāhvānaṃ puruṣarṣabha |
    satyaṃ te pratijānāmi hatānviddhi parānyudhi || 7-16-41||

    MHB 7-16-42

    युधिष्ठिर उवाच ।
    श्रुतमेतत्त्वया तात यद्द्रोणस्य चिकीर्षितम् ।
    यथा तदनृतं तस्य भवेत्तद्वत्समाचर ॥ ७-१६-४२॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    śrutametattvayā tāta yaddroṇasya cikīrṣitam |
    yathā tadanṛtaṃ tasya bhavettadvatsamācara || 7-16-42||

    MHB 7-16-43

    द्रोणो हि बलवाञ्शूरः कृतास्त्रश्च जितश्रमः ।
    प्रतिज्ञातं च तेनैतद्ग्रहणं मे महारथ ॥ ७-१६-४३॥
    droṇo hi balavāñśūraḥ kṛtāstraśca jitaśramaḥ |
    pratijñātaṃ ca tenaitadgrahaṇaṃ me mahāratha || 7-16-43||

    MHB 7-16-44

    अर्जुन उवाच ।
    अयं वै सत्यजिद्राजन्नद्य ते रक्षिता युधि ।
    ध्रियमाणे हि पाञ्चाल्ये नाचार्यः काममाप्स्यति ॥ ७-१६-४४॥
    arjuna uvāca |
    ayaṃ vai satyajidrājannadya te rakṣitā yudhi |
    dhriyamāṇe hi pāñcālye nācāryaḥ kāmamāpsyati || 7-16-44||

    MHB 7-16-45

    हते तु पुरुषव्याघ्रे रणे सत्यजिति प्रभो ।
    सर्वैरपि समेतैर्वा न स्थातव्यं कथंचन ॥ ७-१६-४५॥
    hate tu puruṣavyāghre raṇe satyajiti prabho |
    sarvairapi sametairvā na sthātavyaṃ kathaṃcana || 7-16-45||

    MHB 7-16-46

    संजय उवाच ।
    अनुज्ञातस्ततो राज्ञा परिष्वक्तश्च फल्गुनः ।
    प्रेम्णा दृष्टश्च बहुधा आशिषा च प्रयोजितः ॥ ७-१६-४६॥
    saṃjaya uvāca |
    anujñātastato rājñā pariṣvaktaśca phalgunaḥ |
    premṇā dṛṣṭaśca bahudhā āśiṣā ca prayojitaḥ || 7-16-46||

    MHB 7-16-47

    विहायैनं ततः पार्थस्त्रिगर्तान्प्रत्ययाद्बली ।
    क्षुधितः क्षुद्विघातार्थं सिंहो मृगगणानिव ॥ ७-१६-४७॥
    vihāyainaṃ tataḥ pārthastrigartānpratyayādbalī |
    kṣudhitaḥ kṣudvighātārthaṃ siṃho mṛgagaṇāniva || 7-16-47||

    MHB 7-16-48

    ततो दौर्योधनं सैन्यं मुदा परमया युतम् ।
    गतेऽर्जुने भृशं क्रुद्धं धर्मराजस्य निग्रहे ॥ ७-१६-४८॥
    tato dauryodhanaṃ sainyaṃ mudā paramayā yutam |
    gate'rjune bhṛśaṃ kruddhaṃ dharmarājasya nigrahe || 7-16-48||

    MHB 7-16-49

    ततोऽन्योन्येन ते सेने समाजग्मतुरोजसा ।
    गङ्गासरय्वोर्वेगेन प्रावृषीवोल्बणोदके ॥ ७-१६-४९॥
    tato'nyonyena te sene samājagmaturojasā |
    gaṅgāsarayvorvegena prāvṛṣīvolbaṇodake || 7-16-49||

    Adhyaya: 17/173 (31)

    MHB 7-17-1

    संजय उवाच ।
    ततः संशप्तका राजन्समे देशे व्यवस्थिताः ।
    व्यूह्यानीकं रथैरेव चन्द्रार्धाख्यं मुदान्विताः ॥ ७-१७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ saṃśaptakā rājansame deśe vyavasthitāḥ |
    vyūhyānīkaṃ rathaireva candrārdhākhyaṃ mudānvitāḥ || 7-17-1||

    MHB 7-17-2

    ते किरीटिनमायान्तं दृष्ट्वा हर्षेण मारिष ।
    उदक्रोशन्नरव्याघ्राः शब्देन महता तदा ॥ ७-१७-२॥
    te kirīṭinamāyāntaṃ dṛṣṭvā harṣeṇa māriṣa |
    udakrośannaravyāghrāḥ śabdena mahatā tadā || 7-17-2||

    MHB 7-17-3

    स शब्दः प्रदिशः सर्वा दिशः खं च समावृणोत् ।
    आवृतत्वाच्च लोकस्य नासीत्तत्र प्रतिस्वनः ॥ ७-१७-३॥
    sa śabdaḥ pradiśaḥ sarvā diśaḥ khaṃ ca samāvṛṇot |
    āvṛtatvācca lokasya nāsīttatra pratisvanaḥ || 7-17-3||

    MHB 7-17-4

    अतीव संप्रहृष्टांस्तानुपलभ्य धनंजयः ।
    किंचिदभ्युत्स्मयन्कृष्णमिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१७-४॥
    atīva saṃprahṛṣṭāṃstānupalabhya dhanaṃjayaḥ |
    kiṃcidabhyutsmayankṛṣṇamidaṃ vacanamabravīt || 7-17-4||

    MHB 7-17-5

    पश्यैतान्देवकीमातर्मुमूर्षूनद्य संयुगे ।
    भ्रातॄंस्त्रैगर्तकानेवं रोदितव्ये प्रहर्षितान् ॥ ७-१७-५॥
    paśyaitāndevakīmātarmumūrṣūnadya saṃyuge |
    bhrātṝṃstraigartakānevaṃ roditavye praharṣitān || 7-17-5||

    MHB 7-17-6

    अथ वा हर्षकालोऽयं त्रैगर्तानामसंशयम् ।
    कुनरैर्दुरवापान्हि लोकान्प्राप्स्यन्त्यनुत्तमान् ॥ ७-१७-६॥
    atha vā harṣakālo'yaṃ traigartānāmasaṃśayam |
    kunarairduravāpānhi lokānprāpsyantyanuttamān || 7-17-6||

    MHB 7-17-7

    एवमुक्त्वा महाबाहुर्हृषीकेशं ततोऽर्जुनः ।
    आससाद रणे व्यूढां त्रैगर्तानामनीकिनीम् ॥ ७-१७-७॥
    evamuktvā mahābāhurhṛṣīkeśaṃ tato'rjunaḥ |
    āsasāda raṇe vyūḍhāṃ traigartānāmanīkinīm || 7-17-7||

    MHB 7-17-8

    स देवदत्तमादाय शङ्खं हेमपरिष्कृतम् ।
    दध्मौ वेगेन महता फल्गुनः पूरयन्दिशः ॥ ७-१७-८॥
    sa devadattamādāya śaṅkhaṃ hemapariṣkṛtam |
    dadhmau vegena mahatā phalgunaḥ pūrayandiśaḥ || 7-17-8||

    MHB 7-17-9

    तेन शब्देन वित्रस्ता संशप्तकवरूथिनी ।
    निश्चेष्टावस्थिता संक्ये अश्मसारमयी यथा ॥ ७-१७-९॥
    tena śabdena vitrastā saṃśaptakavarūthinī |
    niśceṣṭāvasthitā saṃkye aśmasāramayī yathā || 7-17-9||

    MHB 7-17-10

    वाहास्तेषां विवृत्ताक्षाः स्तब्धकर्णशिरोधराः ।
    विष्टब्धचरणा मूत्रं रुधिरं च प्रसुस्रुवुः ॥ ७-१७-१०॥
    vāhāsteṣāṃ vivṛttākṣāḥ stabdhakarṇaśirodharāḥ |
    viṣṭabdhacaraṇā mūtraṃ rudhiraṃ ca prasusruvuḥ || 7-17-10||

    MHB 7-17-11

    उपलभ्य च ते संज्ञामवस्थाप्य च वाहिनीम् ।
    युगपत्पाण्डुपुत्राय चिक्षिपुः कङ्कपत्रिणः ॥ ७-१७-११॥
    upalabhya ca te saṃjñāmavasthāpya ca vāhinīm |
    yugapatpāṇḍuputrāya cikṣipuḥ kaṅkapatriṇaḥ || 7-17-11||

    MHB 7-17-12

    तान्यर्जुनः सहस्राणि दश पञ्चैव चाशुगैः ।
    अनागतान्येव शरैश्चिच्छेदाशुपराक्रमः ॥ ७-१७-१२॥
    tānyarjunaḥ sahasrāṇi daśa pañcaiva cāśugaiḥ |
    anāgatānyeva śaraiścicchedāśuparākramaḥ || 7-17-12||

    MHB 7-17-13

    ततोऽर्जुनं शितैर्बाणैर्दशभिर्दशभिः पुनः ।
    प्रत्यविध्यंस्ततः पार्थस्तानविध्यत्त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-१७-१३॥
    tato'rjunaṃ śitairbāṇairdaśabhirdaśabhiḥ punaḥ |
    pratyavidhyaṃstataḥ pārthastānavidhyattribhistribhiḥ || 7-17-13||

    MHB 7-17-14

    एकैकस्तु ततः पार्थं राजन्विव्याध पञ्चभिः ।
    स च तान्प्रतिविव्याध द्वाभ्यां द्वाभ्यां पराक्रमी ॥ ७-१७-१४॥
    ekaikastu tataḥ pārthaṃ rājanvivyādha pañcabhiḥ |
    sa ca tānprativivyādha dvābhyāṃ dvābhyāṃ parākramī || 7-17-14||

    MHB 7-17-15

    भूय एव तु संरब्धास्तेऽर्जुनं सहकेशवम् ।
    आपूरयञ्शरैस्तीक्ष्णैस्तटाकमिव वृष्टिभिः ॥ ७-१७-१५॥
    bhūya eva tu saṃrabdhāste'rjunaṃ sahakeśavam |
    āpūrayañśaraistīkṣṇaistaṭākamiva vṛṣṭibhiḥ || 7-17-15||

    MHB 7-17-16

    ततः शरसहस्राणि प्रापतन्नर्जुनं प्रति ।
    भ्रमराणामिव व्राताः फुल्लद्रुमगणे वने ॥ ७-१७-१६॥
    tataḥ śarasahasrāṇi prāpatannarjunaṃ prati |
    bhramarāṇāmiva vrātāḥ phulladrumagaṇe vane || 7-17-16||

    MHB 7-17-17

    ततः सुबाहुस्त्रिंशद्भिरद्रिसारमयैर्दृढैः ।
    अविध्यदिषुभिर्गाढं किरीटे सव्यसाचिनम् ॥ ७-१७-१७॥
    tataḥ subāhustriṃśadbhiradrisāramayairdṛḍhaiḥ |
    avidhyadiṣubhirgāḍhaṃ kirīṭe savyasācinam || 7-17-17||

    MHB 7-17-18

    तैः किरीटी किरीटस्थैर्हेमपुङ्खैरजिह्मगैः ।
    शातकुम्भमयापीडो बभौ यूप इवोच्छ्रितः ॥ ७-१७-१८॥
    taiḥ kirīṭī kirīṭasthairhemapuṅkhairajihmagaiḥ |
    śātakumbhamayāpīḍo babhau yūpa ivocchritaḥ || 7-17-18||

    MHB 7-17-19

    हस्तावापं सुबाहोस्तु भल्लेन युधि पाण्डवः ।
    चिच्छेद तं चैव पुनः शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१७-१९॥
    hastāvāpaṃ subāhostu bhallena yudhi pāṇḍavaḥ |
    ciccheda taṃ caiva punaḥ śaravarṣairavākirat || 7-17-19||

    MHB 7-17-20

    ततः सुशर्मा दशभिः सुरथश्च किरीटिनम् ।
    सुधर्मा सुधनुश्चैव सुबाहुश्च समर्पयन् ॥ ७-१७-२०॥
    tataḥ suśarmā daśabhiḥ surathaśca kirīṭinam |
    sudharmā sudhanuścaiva subāhuśca samarpayan || 7-17-20||

    MHB 7-17-21

    तांस्तु सर्वान्पृथग्बाणैर्वानरप्रवरध्वजः ।
    प्रत्यविध्यद्ध्वजांश्चैषां भल्लैश्चिच्छेद काञ्चनान् ॥ ७-१७-२१॥
    tāṃstu sarvānpṛthagbāṇairvānarapravaradhvajaḥ |
    pratyavidhyaddhvajāṃścaiṣāṃ bhallaiściccheda kāñcanān || 7-17-21||

    MHB 7-17-22

    सुधन्वनो धनुश्छित्त्वा हयान्वै न्यवधीच्छरैः ।
    अथास्य सशिरस्त्राणं शिरः कायादपाहरत् ॥ ७-१७-२२॥
    sudhanvano dhanuśchittvā hayānvai nyavadhīccharaiḥ |
    athāsya saśirastrāṇaṃ śiraḥ kāyādapāharat || 7-17-22||

    MHB 7-17-23

    तस्मिंस्तु पतिते वीरे त्रस्तास्तस्य पदानुगाः ।
    व्यद्रवन्त भयाद्भीता येन दौर्योधनं बलम् ॥ ७-१७-२३॥
    tasmiṃstu patite vīre trastāstasya padānugāḥ |
    vyadravanta bhayādbhītā yena dauryodhanaṃ balam || 7-17-23||

    MHB 7-17-24

    ततो जघान संक्रुद्धो वासविस्तां महाचमूम् ।
    शरजालैरविच्छिन्नैस्तमः सूर्य इवांशुभिः ॥ ७-१७-२४॥
    tato jaghāna saṃkruddho vāsavistāṃ mahācamūm |
    śarajālairavicchinnaistamaḥ sūrya ivāṃśubhiḥ || 7-17-24||

    MHB 7-17-25

    ततो भग्ने बले तस्मिन्विप्रयाते समन्ततः ।
    सव्यसाचिनि संक्रुद्धे त्रैगर्तान्भयमाविशत् ॥ ७-१७-२५॥
    tato bhagne bale tasminviprayāte samantataḥ |
    savyasācini saṃkruddhe traigartānbhayamāviśat || 7-17-25||

    MHB 7-17-26

    ते वध्यमानाः पार्थेन शरैः संनतपर्वभिः ।
    अमुह्यंस्तत्र तत्रैव त्रस्ता मृगगणा इव ॥ ७-१७-२६॥
    te vadhyamānāḥ pārthena śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    amuhyaṃstatra tatraiva trastā mṛgagaṇā iva || 7-17-26||

    MHB 7-17-27

    ततस्त्रिगर्तराट्क्रुद्धस्तानुवाच महारथान् ।
    अलं द्रुतेन वः शूरा न भयं कर्तुमर्हथ ॥ ७-१७-२७॥
    tatastrigartarāṭkruddhastānuvāca mahārathān |
    alaṃ drutena vaḥ śūrā na bhayaṃ kartumarhatha || 7-17-27||

    MHB 7-17-28

    शप्त्वा तु शपथान्घोरान्सर्वसैन्यस्य पश्यतः ।
    गत्वा दौर्योधनं सैन्यं किं वै वक्ष्यथ मुख्यगाः ॥ ७-१७-२८॥
    śaptvā tu śapathānghorānsarvasainyasya paśyataḥ |
    gatvā dauryodhanaṃ sainyaṃ kiṃ vai vakṣyatha mukhyagāḥ || 7-17-28||

    MHB 7-17-29

    नावहास्याः कथं लोके कर्मणानेन संयुगे ।
    भवेम सहिताः सर्वे निवर्तध्वं यथाबलम् ॥ ७-१७-२९॥
    nāvahāsyāḥ kathaṃ loke karmaṇānena saṃyuge |
    bhavema sahitāḥ sarve nivartadhvaṃ yathābalam || 7-17-29||

    MHB 7-17-30

    एवमुक्तास्तु ते राजन्नुदक्रोशन्मुहुर्मुहुः ।
    शङ्खांश्च दध्मिरे वीरा हर्षयन्तः परस्परम् ॥ ७-१७-३०॥
    evamuktāstu te rājannudakrośanmuhurmuhuḥ |
    śaṅkhāṃśca dadhmire vīrā harṣayantaḥ parasparam || 7-17-30||

    MHB 7-17-31

    ततस्ते संन्यवर्तन्त संशप्तकगणाः पुनः ।
    नारायणाश्च गोपालाः कृत्वा मृत्युं निवर्तनम् ॥ ७-१७-३१॥
    tataste saṃnyavartanta saṃśaptakagaṇāḥ punaḥ |
    nārāyaṇāśca gopālāḥ kṛtvā mṛtyuṃ nivartanam || 7-17-31||

    Adhyaya: 18/173 (39)

    MHB 7-18-1

    संजय उवाच ।
    दृष्ट्वा तु संनिवृत्तांस्तान्संशप्तकगणान्पुनः ।
    वासुदेवं महात्मानमर्जुनः समभाषत ॥ ७-१८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    dṛṣṭvā tu saṃnivṛttāṃstānsaṃśaptakagaṇānpunaḥ |
    vāsudevaṃ mahātmānamarjunaḥ samabhāṣata || 7-18-1||

    MHB 7-18-2

    चोदयाश्वान्हृषीकेश संशप्तकगणान्प्रति ।
    नैते हास्यन्ति संग्रामं जीवन्त इति मे मतिः ॥ ७-१८-२॥
    codayāśvānhṛṣīkeśa saṃśaptakagaṇānprati |
    naite hāsyanti saṃgrāmaṃ jīvanta iti me matiḥ || 7-18-2||

    MHB 7-18-3

    पश्य मेऽस्त्रबलं घोरं बाह्वोरिष्वसनस्य च ।
    अद्यैतान्पातयिष्यामि क्रुद्धो रुद्रः पशूनिव ॥ ७-१८-३॥
    paśya me'strabalaṃ ghoraṃ bāhvoriṣvasanasya ca |
    adyaitānpātayiṣyāmi kruddho rudraḥ paśūniva || 7-18-3||

    MHB 7-18-4

    ततः कृष्णः स्मितं कृत्वा परिणन्द्य शिवेन तम् ।
    प्रावेशयत दुर्धर्षो यत्र यत्रैच्छदर्जुनः ॥ ७-१८-४॥
    tataḥ kṛṣṇaḥ smitaṃ kṛtvā pariṇandya śivena tam |
    prāveśayata durdharṣo yatra yatraicchadarjunaḥ || 7-18-4||

    MHB 7-18-5

    बभ्राजे स रथोऽत्यर्थमुह्यमानो रणे तदा ।
    उह्यमानमिवाकाशे विमानं पाण्डुरैर्हयैः ॥ ७-१८-५॥
    babhrāje sa ratho'tyarthamuhyamāno raṇe tadā |
    uhyamānamivākāśe vimānaṃ pāṇḍurairhayaiḥ || 7-18-5||

    MHB 7-18-6

    मण्डलानि ततश्चक्रे गतप्रत्यागतानि च ।
    यथा शक्ररथो राजन्युद्धे देवासुरे पुरा ॥ ७-१८-६॥
    maṇḍalāni tataścakre gatapratyāgatāni ca |
    yathā śakraratho rājanyuddhe devāsure purā || 7-18-6||

    MHB 7-18-7

    अथ नारायणाः क्रुद्धा विविधायुधपाणयः ।
    छादयन्तः शरव्रातैः परिवव्रुर्धनंजयम् ॥ ७-१८-७॥
    atha nārāyaṇāḥ kruddhā vividhāyudhapāṇayaḥ |
    chādayantaḥ śaravrātaiḥ parivavrurdhanaṃjayam || 7-18-7||

    MHB 7-18-8

    अदृश्यं च मुहूर्तेन चक्रुस्ते भरतर्षभ ।
    कृष्णेन सहितं युद्धे कुन्तीपुत्रं धनंजयम् ॥ ७-१८-८॥
    adṛśyaṃ ca muhūrtena cakruste bharatarṣabha |
    kṛṣṇena sahitaṃ yuddhe kuntīputraṃ dhanaṃjayam || 7-18-8||

    MHB 7-18-9

    क्रुद्धस्तु फल्गुनः संख्ये द्विगुणीकृतविक्रमः ।
    गाण्डीवमुपसंमृज्य तूर्णं जग्राह संयुगे ॥ ७-१८-९॥
    kruddhastu phalgunaḥ saṃkhye dviguṇīkṛtavikramaḥ |
    gāṇḍīvamupasaṃmṛjya tūrṇaṃ jagrāha saṃyuge || 7-18-9||

    MHB 7-18-10

    बद्ध्वा च भृकुटीं वक्त्रे क्रोधस्य प्रतिलक्षणम् ।
    देवदत्तं महाशङ्खं पूरयामास पाण्डवः ॥ ७-१८-१०॥
    baddhvā ca bhṛkuṭīṃ vaktre krodhasya pratilakṣaṇam |
    devadattaṃ mahāśaṅkhaṃ pūrayāmāsa pāṇḍavaḥ || 7-18-10||

    MHB 7-18-11

    अथास्त्रमरिसंघघ्नं त्वाष्ट्रमभ्यस्यदर्जुनः ।
    ततो रूपसहस्राणि प्रादुरासन्पृथक्पृथक् ॥ ७-१८-११॥
    athāstramarisaṃghaghnaṃ tvāṣṭramabhyasyadarjunaḥ |
    tato rūpasahasrāṇi prādurāsanpṛthakpṛthak || 7-18-11||

    MHB 7-18-12

    आत्मनः प्रतिरूपैस्तैर्नानारूपैर्विमोहिताः ।
    अन्योन्यमर्जुनं मत्वा स्वमात्मानं च जघ्निरे ॥ ७-१८-१२॥
    ātmanaḥ pratirūpaistairnānārūpairvimohitāḥ |
    anyonyamarjunaṃ matvā svamātmānaṃ ca jaghnire || 7-18-12||

    MHB 7-18-13

    अयमर्जुनोऽयं गोविन्द इमौ यादवपाण्डवौ ।
    इति ब्रुवाणाः संमूढा जघ्नुरन्योन्यमाहवे ॥ ७-१८-१३॥
    ayamarjuno'yaṃ govinda imau yādavapāṇḍavau |
    iti bruvāṇāḥ saṃmūḍhā jaghnuranyonyamāhave || 7-18-13||

    MHB 7-18-14

    मोहिताः परमास्त्रेण क्षयं जग्मुः परस्परम् ।
    अशोभन्त रणे योधाः पुष्पिता इव किंशुकाः ॥ ७-१८-१४॥
    mohitāḥ paramāstreṇa kṣayaṃ jagmuḥ parasparam |
    aśobhanta raṇe yodhāḥ puṣpitā iva kiṃśukāḥ || 7-18-14||

    MHB 7-18-15

    ततः शरसहस्राणि तैर्विमुक्तानि भस्मसात् ।
    कृत्वा तदस्त्रं तान्वीराननयद्यमसादनम् ॥ ७-१८-१५॥
    tataḥ śarasahasrāṇi tairvimuktāni bhasmasāt |
    kṛtvā tadastraṃ tānvīrānanayadyamasādanam || 7-18-15||

    MHB 7-18-16

    अथ प्रहस्य बीभत्सुर्ललित्थान्मालवानपि ।
    माचेल्लकांस्त्रिगर्तांश्च यौधेयांश्चार्दयच्छरैः ॥ ७-१८-१६॥
    atha prahasya bībhatsurlalitthānmālavānapi |
    mācellakāṃstrigartāṃśca yaudheyāṃścārdayaccharaiḥ || 7-18-16||

    MHB 7-18-17

    ते वध्यमाना वीरेण क्षत्रियाः कालचोदिताः ।
    व्यसृजञ्शरवर्षाणि पार्थे नानाविधानि च ॥ ७-१८-१७॥
    te vadhyamānā vīreṇa kṣatriyāḥ kālacoditāḥ |
    vyasṛjañśaravarṣāṇi pārthe nānāvidhāni ca || 7-18-17||

    MHB 7-18-18

    ततो नैवार्जुनस्तत्र न रथो न च केशवः ।
    प्रत्यदृश्यत घोरेण शरवर्षेण संवृतः ॥ ७-१८-१८॥
    tato naivārjunastatra na ratho na ca keśavaḥ |
    pratyadṛśyata ghoreṇa śaravarṣeṇa saṃvṛtaḥ || 7-18-18||

    MHB 7-18-19

    ततस्ते लब्धलक्ष्यत्वादन्योन्यमभिचुक्रुशुः ।
    हतौ कृष्णाविति प्रीता वासांस्यादुधुवुस्तदा ॥ ७-१८-१९॥
    tataste labdhalakṣyatvādanyonyamabhicukruśuḥ |
    hatau kṛṣṇāviti prītā vāsāṃsyādudhuvustadā || 7-18-19||

    MHB 7-18-20

    भेरीमृदङ्गशङ्खांश्च दध्मुर्वीराः सहस्रशः ।
    सिंहनादरवांश्चोग्रांश्चक्रिरे तत्र मारिष ॥ ७-१८-२०॥
    bherīmṛdaṅgaśaṅkhāṃśca dadhmurvīrāḥ sahasraśaḥ |
    siṃhanādaravāṃścogrāṃścakrire tatra māriṣa || 7-18-20||

    MHB 7-18-21

    ततः प्रसिष्विदे कृष्णः खिन्नश्चार्जुनमब्रवीत् ।
    क्वासि पार्थ न पश्ये त्वां कच्चिज्जीवसि शत्रुहन् ॥ ७-१८-२१॥
    tataḥ prasiṣvide kṛṣṇaḥ khinnaścārjunamabravīt |
    kvāsi pārtha na paśye tvāṃ kaccijjīvasi śatruhan || 7-18-21||

    MHB 7-18-22

    तस्य तं मानुषं भावं भावज्ञोऽऽज्ञाय पाण्डवः ।
    वायव्यास्त्रेण तैरस्तां शरवृष्टिमपाहरत् ॥ ७-१८-२२॥
    tasya taṃ mānuṣaṃ bhāvaṃ bhāvajño''jñāya pāṇḍavaḥ |
    vāyavyāstreṇa tairastāṃ śaravṛṣṭimapāharat || 7-18-22||

    MHB 7-18-23

    ततः संशप्तकव्रातान्साश्वद्विपरथायुधान् ।
    उवाह भगवान्वायुः शुष्कपर्णचयानिव ॥ ७-१८-२३॥
    tataḥ saṃśaptakavrātānsāśvadviparathāyudhān |
    uvāha bhagavānvāyuḥ śuṣkaparṇacayāniva || 7-18-23||

    MHB 7-18-24

    उह्यमानास्तु ते राजन्बह्वशोभन्त वायुना ।
    प्रडीनाः पक्षिणः काले वृक्षेभ्य इव मारिष ॥ ७-१८-२४॥
    uhyamānāstu te rājanbahvaśobhanta vāyunā |
    praḍīnāḥ pakṣiṇaḥ kāle vṛkṣebhya iva māriṣa || 7-18-24||

    MHB 7-18-25

    तांस्तथा व्याकुलीकृत्य त्वरमाणो धनंजयः ।
    जघान निशितैर्बाणैः सहस्राणि शतानि च ॥ ७-१८-२५॥
    tāṃstathā vyākulīkṛtya tvaramāṇo dhanaṃjayaḥ |
    jaghāna niśitairbāṇaiḥ sahasrāṇi śatāni ca || 7-18-25||

    MHB 7-18-26

    शिरांसि भल्लैरहरद्बाहूनपि च सायुधान् ।
    हस्तिहस्तोपमांश्चोरूञ्शरैरुर्व्यामपातयत् ॥ ७-१८-२६॥
    śirāṃsi bhallairaharadbāhūnapi ca sāyudhān |
    hastihastopamāṃścorūñśarairurvyāmapātayat || 7-18-26||

    MHB 7-18-27

    पृष्ठच्छिन्नान्विचरणान्विमस्तिष्केक्षणाङ्गुलीन् ।
    नानाङ्गावयवैर्हीनांश्चकारारीन्धनंजयः ॥ ७-१८-२७॥
    pṛṣṭhacchinnānvicaraṇānvimastiṣkekṣaṇāṅgulīn |
    nānāṅgāvayavairhīnāṃścakārārīndhanaṃjayaḥ || 7-18-27||

    MHB 7-18-28

    गन्धर्वनगराकारान्विधिवत्कल्पितान्रथान् ।
    शरैर्विशकलीकुर्वंश्चक्रे व्यश्वरथद्विपान् ॥ ७-१८-२८॥
    gandharvanagarākārānvidhivatkalpitānrathān |
    śarairviśakalīkurvaṃścakre vyaśvarathadvipān || 7-18-28||

    MHB 7-18-29

    मुण्डतालवनानीव तत्र तत्र चकाशिरे ।
    छिन्नध्वजरथव्राताः केचित्केचित्क्वचित्क्वचित् ॥ ७-१८-२९॥
    muṇḍatālavanānīva tatra tatra cakāśire |
    chinnadhvajarathavrātāḥ kecitkecitkvacitkvacit || 7-18-29||

    MHB 7-18-30

    सोत्तरायुधिनो नागाः सपताकाङ्कुशायुधाः ।
    पेतुः शक्राशनिहता द्रुमवन्त इवाचलाः ॥ ७-१८-३०॥
    sottarāyudhino nāgāḥ sapatākāṅkuśāyudhāḥ |
    petuḥ śakrāśanihatā drumavanta ivācalāḥ || 7-18-30||

    MHB 7-18-31

    चामरापीडकवचाः स्रस्तान्त्रनयनासवः ।
    सारोहास्तुरगाः पेतुः पार्थबाणहताः क्षितौ ॥ ७-१८-३१॥
    cāmarāpīḍakavacāḥ srastāntranayanāsavaḥ |
    sārohāsturagāḥ petuḥ pārthabāṇahatāḥ kṣitau || 7-18-31||

    MHB 7-18-32

    विप्रविद्धासिनखराश्छिन्नवर्मर्ष्टिशक्तयः ।
    पत्तयश्छिन्नवर्माणः कृपणं शेरते हताः ॥ ७-१८-३२॥
    vipraviddhāsinakharāśchinnavarmarṣṭiśaktayaḥ |
    pattayaśchinnavarmāṇaḥ kṛpaṇaṃ śerate hatāḥ || 7-18-32||

    MHB 7-18-33

    तैर्हतैर्हन्यमानैश्च पतद्भिः पतितैरपि ।
    भ्रमद्भिर्निष्टनद्भिश्च घोरमायोधनं बभौ ॥ ७-१८-३३॥
    tairhatairhanyamānaiśca patadbhiḥ patitairapi |
    bhramadbhirniṣṭanadbhiśca ghoramāyodhanaṃ babhau || 7-18-33||

    MHB 7-18-34

    रजश्च महदुद्भूतं शान्तं रुधिरवृष्टिभिः ।
    मही चाप्यभवद्दुर्गा कबन्धशतसंकुला ॥ ७-१८-३४॥
    rajaśca mahadudbhūtaṃ śāntaṃ rudhiravṛṣṭibhiḥ |
    mahī cāpyabhavaddurgā kabandhaśatasaṃkulā || 7-18-34||

    MHB 7-18-35

    तद्बभौ रौद्रबीभत्सं बीभत्सोर्यानमाहवे ।
    आक्रीड इव रुद्रस्य घ्नतः कालात्यये पशून् ॥ ७-१८-३५॥
    tadbabhau raudrabībhatsaṃ bībhatsoryānamāhave |
    ākrīḍa iva rudrasya ghnataḥ kālātyaye paśūn || 7-18-35||

    MHB 7-18-36

    ते वध्यमानाः पार्थेन व्याकुलाश्वरथद्विपाः ।
    तमेवाभिमुखाः क्षीणाः शक्रस्यातिथितां गताः ॥ ७-१८-३६॥
    te vadhyamānāḥ pārthena vyākulāśvarathadvipāḥ |
    tamevābhimukhāḥ kṣīṇāḥ śakrasyātithitāṃ gatāḥ || 7-18-36||

    MHB 7-18-37

    सा भूमिर्भरतश्रेष्ठ निहतैस्तैर्महारथैः ।
    आस्तीर्णा संबभौ सर्वा प्रेतीभूतैः समन्ततः ॥ ७-१८-३७॥
    sā bhūmirbharataśreṣṭha nihataistairmahārathaiḥ |
    āstīrṇā saṃbabhau sarvā pretībhūtaiḥ samantataḥ || 7-18-37||

    MHB 7-18-38

    एतस्मिन्नन्तरे चैव प्रमत्ते सव्यसाचिनि ।
    व्यूढानीकस्ततो द्रोणो युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ॥ ७-१८-३८॥
    etasminnantare caiva pramatte savyasācini |
    vyūḍhānīkastato droṇo yudhiṣṭhiramupādravat || 7-18-38||

    MHB 7-18-39

    तं प्रत्यगृह्णंस्त्वरिता व्यूढानीकाः प्रहारिणः ।
    युधिष्ठिरं परीप्सन्तस्तदासीत्तुमुलं महत् ॥ ७-१८-३९॥
    taṃ pratyagṛhṇaṃstvaritā vyūḍhānīkāḥ prahāriṇaḥ |
    yudhiṣṭhiraṃ parīpsantastadāsīttumulaṃ mahat || 7-18-39||

    Adhyaya: 19/173 (64)

    MHB 7-19-1

    संजय उवाच ।
    परिणाम्य निशां तां तु भारद्वाजो महारथः ।
    बहूक्त्वा च ततो राजन्राजानं च सुयोधनम् ॥ ७-१९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    pariṇāmya niśāṃ tāṃ tu bhāradvājo mahārathaḥ |
    bahūktvā ca tato rājanrājānaṃ ca suyodhanam || 7-19-1||

    MHB 7-19-2

    विधाय योगं पार्थेन संशप्तकगणैः सह ।
    निष्क्रान्ते च रणात्पार्थे संशप्तकवधं प्रति ॥ ७-१९-२॥
    vidhāya yogaṃ pārthena saṃśaptakagaṇaiḥ saha |
    niṣkrānte ca raṇātpārthe saṃśaptakavadhaṃ prati || 7-19-2||

    MHB 7-19-3

    व्यूढानीकस्ततो द्रोणः पाण्डवानां महाचमूम् ।
    अभ्ययाद्भरतश्रेष्ठ धर्मराजजिघृक्षया ॥ ७-१९-३॥
    vyūḍhānīkastato droṇaḥ pāṇḍavānāṃ mahācamūm |
    abhyayādbharataśreṣṭha dharmarājajighṛkṣayā || 7-19-3||

    MHB 7-19-4

    व्यूहं दृष्ट्वा सुपर्णं तु भारद्वाजकृतं तदा ।
    व्यूहेन मण्डलार्धेन प्रत्यव्यूहद्युधिष्ठिरः ॥ ७-१९-४॥
    vyūhaṃ dṛṣṭvā suparṇaṃ tu bhāradvājakṛtaṃ tadā |
    vyūhena maṇḍalārdhena pratyavyūhadyudhiṣṭhiraḥ || 7-19-4||

    MHB 7-19-5

    मुखमासीत्सुपर्णस्य भारद्वाजो महारथः ।
    शिरो दुर्योधनो राजा सोदर्यैः सानुगैः सह ॥ ७-१९-५॥
    mukhamāsītsuparṇasya bhāradvājo mahārathaḥ |
    śiro duryodhano rājā sodaryaiḥ sānugaiḥ saha || 7-19-5||

    MHB 7-19-6

    चक्षुषी कृतवर्मा च गौतमश्चास्यतां वरः ।
    भूतवर्मा क्षेमशर्मा करकर्षश्च वीर्यवान् ॥ ७-१९-६॥
    cakṣuṣī kṛtavarmā ca gautamaścāsyatāṃ varaḥ |
    bhūtavarmā kṣemaśarmā karakarṣaśca vīryavān || 7-19-6||

    MHB 7-19-7

    कलिङ्गाः सिंहलाः प्राच्याः शूराभीरा दशेरकाः ।
    शका यवनकाम्बोजास्तथा हंसपदाश्च ये ॥ ७-१९-७॥
    kaliṅgāḥ siṃhalāḥ prācyāḥ śūrābhīrā daśerakāḥ |
    śakā yavanakāmbojāstathā haṃsapadāśca ye || 7-19-7||

    MHB 7-19-8

    ग्रीवायां शूरसेनाश्च दरदा मद्रकेकयाः ।
    गजाश्वरथपत्त्यौघास्तस्थुः शतसहस्रशः ॥ ७-१९-८॥
    grīvāyāṃ śūrasenāśca daradā madrakekayāḥ |
    gajāśvarathapattyaughāstasthuḥ śatasahasraśaḥ || 7-19-8||

    MHB 7-19-9

    भूरिश्रवाः शलः शल्यः सोमदत्तश्च बाह्लिकः ।
    अक्षौहिण्या वृता वीरा दक्षिणं पक्षमाश्रिताः ॥ ७-१९-९॥
    bhūriśravāḥ śalaḥ śalyaḥ somadattaśca bāhlikaḥ |
    akṣauhiṇyā vṛtā vīrā dakṣiṇaṃ pakṣamāśritāḥ || 7-19-9||

    MHB 7-19-10

    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ काम्बोजश्च सुदक्षिणः ।
    वामं पक्षं समाश्रित्य द्रोणपुत्राग्रगाः स्थिताः ॥ ७-१९-१०॥
    vindānuvindāvāvantyau kāmbojaśca sudakṣiṇaḥ |
    vāmaṃ pakṣaṃ samāśritya droṇaputrāgragāḥ sthitāḥ || 7-19-10||

    MHB 7-19-11

    पृष्ठे कलिङ्गाः साम्बष्ठा मागधाः पौण्ड्रमद्रकाः ।
    गान्धाराः शकुनिप्राग्याः पार्वतीया वसातयः ॥ ७-१९-११॥
    pṛṣṭhe kaliṅgāḥ sāmbaṣṭhā māgadhāḥ pauṇḍramadrakāḥ |
    gāndhārāḥ śakuniprāgyāḥ pārvatīyā vasātayaḥ || 7-19-11||

    MHB 7-19-12

    पुच्छे वैकर्तनः कर्णः सपुत्रज्ञातिबान्धवः ।
    महत्या सेनया तस्थौ नानाध्वजसमुत्थया ॥ ७-१९-१२॥
    pucche vaikartanaḥ karṇaḥ saputrajñātibāndhavaḥ |
    mahatyā senayā tasthau nānādhvajasamutthayā || 7-19-12||

    MHB 7-19-13

    जयद्रथो भीमरथः सांयात्रिकसभो जयः ।
    भूमिंजयो वृषक्राथो नैषधश्च महाबलः ॥ ७-१९-१३॥
    jayadratho bhīmarathaḥ sāṃyātrikasabho jayaḥ |
    bhūmiṃjayo vṛṣakrātho naiṣadhaśca mahābalaḥ || 7-19-13||

    MHB 7-19-14

    वृता बलेन महता ब्रह्मलोकपुरस्कृताः ।
    व्यूहस्योपरि ते राजन्स्थिता युद्धविशारदाः ॥ ७-१९-१४॥
    vṛtā balena mahatā brahmalokapuraskṛtāḥ |
    vyūhasyopari te rājansthitā yuddhaviśāradāḥ || 7-19-14||

    MHB 7-19-15

    द्रोणेन विहितो व्यूहः पदात्यश्वरथद्विपैः ।
    वातोद्धूतार्णवाकारः प्रवृत्त इव लक्ष्यते ॥ ७-१९-१५॥
    droṇena vihito vyūhaḥ padātyaśvarathadvipaiḥ |
    vātoddhūtārṇavākāraḥ pravṛtta iva lakṣyate || 7-19-15||

    MHB 7-19-16

    तस्य पक्षप्रपक्षेभ्यो निष्पतन्ति युयुत्सवः ।
    सविद्युत्स्तनिता मेघाः सर्वदिग्भ्य इवोष्णगे ॥ ७-१९-१६॥
    tasya pakṣaprapakṣebhyo niṣpatanti yuyutsavaḥ |
    savidyutstanitā meghāḥ sarvadigbhya ivoṣṇage || 7-19-16||

    MHB 7-19-17

    तस्य प्राग्ज्योतिषो मध्ये विधिवत्कल्पितं गजम् ।
    आस्थितः शुशुभे राजन्नंशुमानुदये यथा ॥ ७-१९-१७॥
    tasya prāgjyotiṣo madhye vidhivatkalpitaṃ gajam |
    āsthitaḥ śuśubhe rājannaṃśumānudaye yathā || 7-19-17||

    MHB 7-19-18

    माल्यदामवता राजा श्वेतच्छत्रेण धार्यता ।
    कृत्तिकायोगयुक्तेन पौर्णमास्यामिवेन्दुना ॥ ७-१९-१८॥
    mālyadāmavatā rājā śvetacchatreṇa dhāryatā |
    kṛttikāyogayuktena paurṇamāsyāmivendunā || 7-19-18||

    MHB 7-19-19

    नीलाञ्जनचयप्रख्यो मदान्धो द्विरदो बभौ ।
    अभिवृष्टो महामेघैर्यथा स्यात्पर्वतो महान् ॥ ७-१९-१९॥
    nīlāñjanacayaprakhyo madāndho dvirado babhau |
    abhivṛṣṭo mahāmeghairyathā syātparvato mahān || 7-19-19||

    MHB 7-19-20

    नानानृपतिभिर्वीरैर्विविधायुधभूषणैः ।
    समन्वितः पार्वतीयैः शक्रो देवगणैरिव ॥ ७-१९-२०॥
    nānānṛpatibhirvīrairvividhāyudhabhūṣaṇaiḥ |
    samanvitaḥ pārvatīyaiḥ śakro devagaṇairiva || 7-19-20||

    MHB 7-19-21

    ततो युधिष्ठिरः प्रेक्ष्य व्यूहं तमतिमानुषम् ।
    अजय्यमरिभिः संख्ये पार्षतं वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१९-२१॥
    tato yudhiṣṭhiraḥ prekṣya vyūhaṃ tamatimānuṣam |
    ajayyamaribhiḥ saṃkhye pārṣataṃ vākyamabravīt || 7-19-21||

    MHB 7-19-22

    ब्राह्मणस्य वशं नाहमियामद्य यथा प्रभो ।
    पारावतसवर्णाश्व तथा नीतिर्विधीयताम् ॥ ७-१९-२२॥
    brāhmaṇasya vaśaṃ nāhamiyāmadya yathā prabho |
    pārāvatasavarṇāśva tathā nītirvidhīyatām || 7-19-22||

    MHB 7-19-23

    धृष्टद्युम्न उवाच ।
    द्रोणस्य यतमानस्य वशं नैष्यसि सुव्रत ।
    अहमावारयिष्यामि द्रोणमद्य सहानुगम् ॥ ७-१९-२३॥
    dhṛṣṭadyumna uvāca |
    droṇasya yatamānasya vaśaṃ naiṣyasi suvrata |
    ahamāvārayiṣyāmi droṇamadya sahānugam || 7-19-23||

    MHB 7-19-24

    मयि जीवति कौरव्य नोद्वेगं कर्तुमर्हसि ।
    न हि शक्तो रणे द्रोणो विजेतुं मां कथंचन ॥ ७-१९-२४॥
    mayi jīvati kauravya nodvegaṃ kartumarhasi |
    na hi śakto raṇe droṇo vijetuṃ māṃ kathaṃcana || 7-19-24||

    MHB 7-19-25

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा किरन्बाणान्द्रुपदस्य सुतो बली ।
    पारावतसवर्णाश्वः स्वयं द्रोणमुपाद्रवत् ॥ ७-१९-२५॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā kiranbāṇāndrupadasya suto balī |
    pārāvatasavarṇāśvaḥ svayaṃ droṇamupādravat || 7-19-25||

    MHB 7-19-26

    अनिष्टदर्शनं दृष्ट्वा धृष्टद्युम्नमवस्थितम् ।
    क्षणेनैवाभवद्द्रोणो नातिहृष्टमना इव ॥ ७-१९-२६॥
    aniṣṭadarśanaṃ dṛṣṭvā dhṛṣṭadyumnamavasthitam |
    kṣaṇenaivābhavaddroṇo nātihṛṣṭamanā iva || 7-19-26||

    MHB 7-19-27

    तं तु संप्रेक्ष्य पुत्रस्ते दुर्मुखः शत्रुकर्शनः ।
    प्रियं चिकीर्षन्द्रोणस्य धृष्टद्युम्नमवारयत् ॥ ७-१९-२७॥
    taṃ tu saṃprekṣya putraste durmukhaḥ śatrukarśanaḥ |
    priyaṃ cikīrṣandroṇasya dhṛṣṭadyumnamavārayat || 7-19-27||

    MHB 7-19-28

    स संप्रहारस्तुमुलः समरूप इवाभवत् ।
    पार्षतस्य च शूरस्य दुर्मुखस्य च भारत ॥ ७-१९-२८॥
    sa saṃprahārastumulaḥ samarūpa ivābhavat |
    pārṣatasya ca śūrasya durmukhasya ca bhārata || 7-19-28||

    MHB 7-19-29

    पार्षतः शरजालेन क्षिप्रं प्रच्छाद्य दुर्मुखम् ।
    भारद्वाजं शरौघेण महता समवारयत् ॥ ७-१९-२९॥
    pārṣataḥ śarajālena kṣipraṃ pracchādya durmukham |
    bhāradvājaṃ śaraugheṇa mahatā samavārayat || 7-19-29||

    MHB 7-19-30

    द्रोणमावारितं दृष्ट्वा भृशायस्तस्तवात्मजः ।
    नानालिङ्गैः शरव्रातैः पार्षतं सममोहयत् ॥ ७-१९-३०॥
    droṇamāvāritaṃ dṛṣṭvā bhṛśāyastastavātmajaḥ |
    nānāliṅgaiḥ śaravrātaiḥ pārṣataṃ samamohayat || 7-19-30||

    MHB 7-19-31

    तयोर्विषक्तयोः संख्ये पाञ्चाल्यकुरुमुख्ययोः ।
    द्रोणो यौधिष्ठिरं सैन्यं बहुधा व्यधमच्छरैः ॥ ७-१९-३१॥
    tayorviṣaktayoḥ saṃkhye pāñcālyakurumukhyayoḥ |
    droṇo yaudhiṣṭhiraṃ sainyaṃ bahudhā vyadhamaccharaiḥ || 7-19-31||

    MHB 7-19-32

    अनिलेन यथाभ्राणि विच्छिन्नानि समन्ततः ।
    तथा पार्थस्य सैन्यानि विच्छिन्नानि क्वचित्क्वचित् ॥ ७-१९-३२॥
    anilena yathābhrāṇi vicchinnāni samantataḥ |
    tathā pārthasya sainyāni vicchinnāni kvacitkvacit || 7-19-32||

    MHB 7-19-33

    मुहूर्तमिव तद्युद्धमासीन्मधुरदर्शनम् ।
    तत उन्मत्तवद्राजन्निर्मर्यादमवर्तत ॥ ७-१९-३३॥
    muhūrtamiva tadyuddhamāsīnmadhuradarśanam |
    tata unmattavadrājannirmaryādamavartata || 7-19-33||

    MHB 7-19-34

    नैव स्वे न परे राजन्नज्ञायन्त परस्परम् ।
    अनुमानेन संज्ञाभिर्युद्धं तत्समवर्तत ॥ ७-१९-३४॥
    naiva sve na pare rājannajñāyanta parasparam |
    anumānena saṃjñābhiryuddhaṃ tatsamavartata || 7-19-34||

    MHB 7-19-35

    चूडामणिषु निष्केषु भूषणेष्वसिचर्मसु ।
    तेषामादित्यवर्णाभा मरीच्यः प्रचकाशिरे ॥ ७-१९-३५॥
    cūḍāmaṇiṣu niṣkeṣu bhūṣaṇeṣvasicarmasu |
    teṣāmādityavarṇābhā marīcyaḥ pracakāśire || 7-19-35||

    MHB 7-19-36

    तत्प्रकीर्णपताकानां रथवारणवाजिनाम् ।
    बलाकाशबलाभ्राभं ददृशे रूपमाहवे ॥ ७-१९-३६॥
    tatprakīrṇapatākānāṃ rathavāraṇavājinām |
    balākāśabalābhrābhaṃ dadṛśe rūpamāhave || 7-19-36||

    MHB 7-19-37

    नरानेव नरा जघ्नुरुदग्राश्च हया हयान् ।
    रथांश्च रथिनो जघ्नुर्वारणा वरवारणान् ॥ ७-१९-३७॥
    narāneva narā jaghnurudagrāśca hayā hayān |
    rathāṃśca rathino jaghnurvāraṇā varavāraṇān || 7-19-37||

    MHB 7-19-38

    समुच्छ्रितपताकानां गजानां परमद्विपैः ।
    क्षणेन तुमुलो घोरः संग्रामः समवर्तत ॥ ७-१९-३८॥
    samucchritapatākānāṃ gajānāṃ paramadvipaiḥ |
    kṣaṇena tumulo ghoraḥ saṃgrāmaḥ samavartata || 7-19-38||

    MHB 7-19-39

    तेषां संसक्तगात्राणां कर्षतामितरेतरम् ।
    दन्तसंघातसंघर्षात्सधूमोऽग्निरजायत ॥ ७-१९-३९॥
    teṣāṃ saṃsaktagātrāṇāṃ karṣatāmitaretaram |
    dantasaṃghātasaṃgharṣātsadhūmo'gnirajāyata || 7-19-39||

    MHB 7-19-40

    विप्रकीर्णपताकास्ते विषाणजनिताग्नयः ।
    बभूवुः खं समासाद्य सविद्युत इवाम्बुदाः ॥ ७-१९-४०॥
    viprakīrṇapatākāste viṣāṇajanitāgnayaḥ |
    babhūvuḥ khaṃ samāsādya savidyuta ivāmbudāḥ || 7-19-40||

    MHB 7-19-41

    विक्षरद्भिर्नदद्भिश्च निपतद्भिश्च वारणैः ।
    संबभूव मही कीर्णा मेघैर्द्यौरिव शारदी ॥ ७-१९-४१॥
    vikṣaradbhirnadadbhiśca nipatadbhiśca vāraṇaiḥ |
    saṃbabhūva mahī kīrṇā meghairdyauriva śāradī || 7-19-41||

    MHB 7-19-42

    तेषामाहन्यमानानां बाणतोमरवृष्टिभिः ।
    वारणानां रवो जज्ञे मेघानामिव संप्लवे ॥ ७-१९-४२॥
    teṣāmāhanyamānānāṃ bāṇatomaravṛṣṭibhiḥ |
    vāraṇānāṃ ravo jajñe meghānāmiva saṃplave || 7-19-42||

    MHB 7-19-43

    तोमराभिहताः केचिद्बाणैश्च परमद्विपाः ।
    वित्रेसुः सर्वभूतानां शब्दमेवापरेऽव्रजन् ॥ ७-१९-४३॥
    tomarābhihatāḥ kecidbāṇaiśca paramadvipāḥ |
    vitresuḥ sarvabhūtānāṃ śabdamevāpare'vrajan || 7-19-43||

    MHB 7-19-44

    विषाणाभिहताश्चापि केचित्तत्र गजा गजैः ।
    चक्रुरार्तस्वरं घोरमुत्पातजलदा इव ॥ ७-१९-४४॥
    viṣāṇābhihatāścāpi kecittatra gajā gajaiḥ |
    cakrurārtasvaraṃ ghoramutpātajaladā iva || 7-19-44||

    MHB 7-19-45

    प्रतीपं ह्रियमाणाश्च वारणा वरवारणैः ।
    उन्मथ्य पुनराजह्रुः प्रेरिताः परमाङ्कुशैः ॥ ७-१९-४५॥
    pratīpaṃ hriyamāṇāśca vāraṇā varavāraṇaiḥ |
    unmathya punarājahruḥ preritāḥ paramāṅkuśaiḥ || 7-19-45||

    MHB 7-19-46

    महामात्रा महामात्रैस्ताडिताः शरतोमरैः ।
    गजेभ्यः पृथिवीं जग्मुर्मुक्तप्रहरणाङ्कुशाः ॥ ७-१९-४६॥
    mahāmātrā mahāmātraistāḍitāḥ śaratomaraiḥ |
    gajebhyaḥ pṛthivīṃ jagmurmuktapraharaṇāṅkuśāḥ || 7-19-46||

    MHB 7-19-47

    निर्मनुष्याश्च मातङ्गा विनदन्तस्ततस्ततः ।
    छिन्नाभ्राणीव संपेतुः संप्रविश्य परस्परम् ॥ ७-१९-४७॥
    nirmanuṣyāśca mātaṅgā vinadantastatastataḥ |
    chinnābhrāṇīva saṃpetuḥ saṃpraviśya parasparam || 7-19-47||

    MHB 7-19-48

    हतान्परिवहन्तश्च यन्त्रिताः परमायुधैः ।
    दिशो जग्मुर्महानागाः केचिदेकचरा इव ॥ ७-१९-४८॥
    hatānparivahantaśca yantritāḥ paramāyudhaiḥ |
    diśo jagmurmahānāgāḥ kecidekacarā iva || 7-19-48||

    MHB 7-19-49

    ताडितास्ताड्यमानाश्च तोमरर्ष्टिपरश्वधैः ।
    पेतुरार्तस्वरं कृत्वा तदा विशसने गजाः ॥ ७-१९-४९॥
    tāḍitāstāḍyamānāśca tomararṣṭiparaśvadhaiḥ |
    peturārtasvaraṃ kṛtvā tadā viśasane gajāḥ || 7-19-49||

    MHB 7-19-50

    तेषां शैलोपमैः कायैर्निपतद्भिः समन्ततः ।
    आहता सहसा भूमिश्चकम्पे च ननाद च ॥ ७-१९-५०॥
    teṣāṃ śailopamaiḥ kāyairnipatadbhiḥ samantataḥ |
    āhatā sahasā bhūmiścakampe ca nanāda ca || 7-19-50||

    MHB 7-19-51

    सादितैः सगजारोहैः सपताकैः समन्ततः ।
    मातङ्गैः शुशुभे भूमिर्विकीर्णैरिव पर्वतैः ॥ ७-१९-५१॥
    sāditaiḥ sagajārohaiḥ sapatākaiḥ samantataḥ |
    mātaṅgaiḥ śuśubhe bhūmirvikīrṇairiva parvataiḥ || 7-19-51||

    MHB 7-19-52

    गजस्थाश्च महामात्रा निर्भिन्नहृदया रणे ।
    रथिभिः पातिता भल्लैर्विकीर्णाङ्कुशतोमराः ॥ ७-१९-५२॥
    gajasthāśca mahāmātrā nirbhinnahṛdayā raṇe |
    rathibhiḥ pātitā bhallairvikīrṇāṅkuśatomarāḥ || 7-19-52||

    MHB 7-19-53

    क्रौञ्चवद्विनदन्तोऽन्ये नाराचाभिहता गजाः ।
    परान्स्वांश्चापि मृद्नन्तः परिपेतुर्दिशो दश ॥ ७-१९-५३॥
    krauñcavadvinadanto'nye nārācābhihatā gajāḥ |
    parānsvāṃścāpi mṛdnantaḥ paripeturdiśo daśa || 7-19-53||

    MHB 7-19-54

    गजाश्वरथसंघानां शरीरौघसमावृता ।
    बभूव पृथिवी राजन्मांसशोणितकर्दमा ॥ ७-१९-५४॥
    gajāśvarathasaṃghānāṃ śarīraughasamāvṛtā |
    babhūva pṛthivī rājanmāṃsaśoṇitakardamā || 7-19-54||

    MHB 7-19-55

    प्रमथ्य च विषाणाग्रैः समुत्क्षिप्य च वारणैः ।
    सचक्राश्च विचक्राश्च रथैरेव महारथाः ॥ ७-१९-५५॥
    pramathya ca viṣāṇāgraiḥ samutkṣipya ca vāraṇaiḥ |
    sacakrāśca vicakrāśca rathaireva mahārathāḥ || 7-19-55||

    MHB 7-19-56

    रथाश्च रथिभिर्हीना निर्मनुष्याश्च वाजिनः ।
    हतारोहाश्च मातङ्गा दिशो जग्मुः शरातुराः ॥ ७-१९-५६॥
    rathāśca rathibhirhīnā nirmanuṣyāśca vājinaḥ |
    hatārohāśca mātaṅgā diśo jagmuḥ śarāturāḥ || 7-19-56||

    MHB 7-19-57

    जघानात्र पिता पुत्रं पुत्रश्च पितरं तथा ।
    इत्यासीत्तुमुलं युद्धं न प्रज्ञायत किंचन ॥ ७-१९-५७॥
    jaghānātra pitā putraṃ putraśca pitaraṃ tathā |
    ityāsīttumulaṃ yuddhaṃ na prajñāyata kiṃcana || 7-19-57||

    MHB 7-19-58

    आ गुल्फेभ्योऽवसीदन्त नराः शोणितकर्दमे ।
    दीप्यमानैः परिक्षिप्ता दावैरिव महाद्रुमाः ॥ ७-१९-५८॥
    ā gulphebhyo'vasīdanta narāḥ śoṇitakardame |
    dīpyamānaiḥ parikṣiptā dāvairiva mahādrumāḥ || 7-19-58||

    MHB 7-19-59

    शोणितैः सिच्यमानानि वस्त्राणि कवचानि च ।
    छत्राणि च पताकाश्च सर्वं रक्तमदृश्यत ॥ ७-१९-५९॥
    śoṇitaiḥ sicyamānāni vastrāṇi kavacāni ca |
    chatrāṇi ca patākāśca sarvaṃ raktamadṛśyata || 7-19-59||

    MHB 7-19-60

    हयौघाश्च रथौघाश्च नरौघाश्च निपातिताः ।
    संवृत्ताः पुनरावृत्ता बहुधा रथनेमिभिः ॥ ७-१९-६०॥
    hayaughāśca rathaughāśca naraughāśca nipātitāḥ |
    saṃvṛttāḥ punarāvṛttā bahudhā rathanemibhiḥ || 7-19-60||

    MHB 7-19-61

    स गजौघमहावेगः परासुनरशैवलः ।
    रथौघतुमुलावर्तः प्रबभौ सैन्यसागरः ॥ ७-१९-६१॥
    sa gajaughamahāvegaḥ parāsunaraśaivalaḥ |
    rathaughatumulāvartaḥ prababhau sainyasāgaraḥ || 7-19-61||

    MHB 7-19-62

    तं वाहनमहानौभिर्योधा जयधनैषिणः ।
    अवगाह्यावमज्जन्तो नैव मोहं प्रचक्रिरे ॥ ७-१९-६२॥
    taṃ vāhanamahānaubhiryodhā jayadhanaiṣiṇaḥ |
    avagāhyāvamajjanto naiva mohaṃ pracakrire || 7-19-62||

    MHB 7-19-63

    शरवर्षाभिवृष्टेषु योधेष्वजितलक्ष्मसु ।
    न हि स्वचित्ततां लेभे कश्चिदाहतलक्षणः ॥ ७-१९-६३॥
    śaravarṣābhivṛṣṭeṣu yodheṣvajitalakṣmasu |
    na hi svacittatāṃ lebhe kaścidāhatalakṣaṇaḥ || 7-19-63||

    MHB 7-19-64

    वर्तमाने तथा युद्धे घोररूपे भयंकरे ।
    मोहयित्वा परान्द्रोणो युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ॥ ७-१९-६४॥
    vartamāne tathā yuddhe ghorarūpe bhayaṃkare |
    mohayitvā parāndroṇo yudhiṣṭhiramupādravat || 7-19-64||

    Adhyaya: 20/173 (53)

    MHB 7-20-1

    संजय उवाच ।
    ततो युधिष्ठिरो द्रोणं दृष्ट्वान्तिकमुपागतम् ।
    महता शरवर्षेण प्रत्यगृह्णादभीतवत् ॥ ७-२०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato yudhiṣṭhiro droṇaṃ dṛṣṭvāntikamupāgatam |
    mahatā śaravarṣeṇa pratyagṛhṇādabhītavat || 7-20-1||

    MHB 7-20-2

    ततो हलहलाशब्द आसीद्यौधिष्ठिरे बले ।
    जिघृक्षति महासिंहे गजानामिव यूथपम् ॥ ७-२०-२॥
    tato halahalāśabda āsīdyaudhiṣṭhire bale |
    jighṛkṣati mahāsiṃhe gajānāmiva yūthapam || 7-20-2||

    MHB 7-20-3

    दृष्ट्वा द्रोणं ततः शूरः सत्यजित्सत्यविक्रमः ।
    युधिष्ठिरं परिप्रेप्सुमाचार्यं समुपाद्रवत् ॥ ७-२०-३॥
    dṛṣṭvā droṇaṃ tataḥ śūraḥ satyajitsatyavikramaḥ |
    yudhiṣṭhiraṃ pariprepsumācāryaṃ samupādravat || 7-20-3||

    MHB 7-20-4

    तत आचार्यपाञ्चाल्यौ युयुधाते परस्परम् ।
    विक्षोभयन्तौ तत्सैन्यमिन्द्रवैरोचनाविव ॥ ७-२०-४॥
    tata ācāryapāñcālyau yuyudhāte parasparam |
    vikṣobhayantau tatsainyamindravairocanāviva || 7-20-4||

    MHB 7-20-5

    ततः सत्यजितं तीक्ष्णैर्दशभिर्मर्मभेदिभिः ।
    अविध्यच्छीघ्रमाचार्यश्छित्त्वास्य सशरं धनुः ॥ ७-२०-५॥
    tataḥ satyajitaṃ tīkṣṇairdaśabhirmarmabhedibhiḥ |
    avidhyacchīghramācāryaśchittvāsya saśaraṃ dhanuḥ || 7-20-5||

    MHB 7-20-6

    स शीघ्रतरमादाय धनुरन्यत्प्रतापवान् ।
    द्रोणं सोऽभिजघानाशु विंशद्भिः कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-२०-६॥
    sa śīghrataramādāya dhanuranyatpratāpavān |
    droṇaṃ so'bhijaghānāśu viṃśadbhiḥ kaṅkapatribhiḥ || 7-20-6||

    MHB 7-20-7

    ज्ञात्वा सत्यजिता द्रोणं ग्रस्यमानमिवाहवे ।
    वृकः शरशतैस्तीक्ष्णैः पाञ्चाल्यो द्रोणमर्दयत् ॥ ७-२०-७॥
    jñātvā satyajitā droṇaṃ grasyamānamivāhave |
    vṛkaḥ śaraśataistīkṣṇaiḥ pāñcālyo droṇamardayat || 7-20-7||

    MHB 7-20-8

    संछाद्यमानं समरे द्रोणं दृष्ट्वा महारथम् ।
    चुक्रुशुः पाण्डवा राजन्वस्त्राणि दुधुवुश्च ह ॥ ७-२०-८॥
    saṃchādyamānaṃ samare droṇaṃ dṛṣṭvā mahāratham |
    cukruśuḥ pāṇḍavā rājanvastrāṇi dudhuvuśca ha || 7-20-8||

    MHB 7-20-9

    वृकस्तु परमक्रुद्धो द्रोणं षष्ट्या स्तनान्तरे ।
    विव्याध बलवान्राजंस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-२०-९॥
    vṛkastu paramakruddho droṇaṃ ṣaṣṭyā stanāntare |
    vivyādha balavānrājaṃstadadbhutamivābhavat || 7-20-9||

    MHB 7-20-10

    द्रोणस्तु शरवर्षेण छाद्यमानो महारथः ।
    वेगं चक्रे महावेगः क्रोधादुद्वृत्य चक्षुषी ॥ ७-२०-१०॥
    droṇastu śaravarṣeṇa chādyamāno mahārathaḥ |
    vegaṃ cakre mahāvegaḥ krodhādudvṛtya cakṣuṣī || 7-20-10||

    MHB 7-20-11

    ततः सत्यजितश्चापं छित्त्वा द्रोणो वृकस्य च ।
    षड्भिः ससूतं सहयं शरैर्द्रोणोऽवधीद्वृकम् ॥ ७-२०-११॥
    tataḥ satyajitaścāpaṃ chittvā droṇo vṛkasya ca |
    ṣaḍbhiḥ sasūtaṃ sahayaṃ śarairdroṇo'vadhīdvṛkam || 7-20-11||

    MHB 7-20-12

    अथान्यद्धनुरादाय सत्यजिद्वेगवत्तरम् ।
    साश्वं ससूतं विशिखैर्द्रोणं विव्याध सध्वजम् ॥ ७-२०-१२॥
    athānyaddhanurādāya satyajidvegavattaram |
    sāśvaṃ sasūtaṃ viśikhairdroṇaṃ vivyādha sadhvajam || 7-20-12||

    MHB 7-20-13

    स तन्न ममृषे द्रोणः पाञ्चाल्येनार्दनं मृधे ।
    ततस्तस्य विनाशाय सत्वरं व्यसृजच्छरान् ॥ ७-२०-१३॥
    sa tanna mamṛṣe droṇaḥ pāñcālyenārdanaṃ mṛdhe |
    tatastasya vināśāya satvaraṃ vyasṛjaccharān || 7-20-13||

    MHB 7-20-14

    हयान्ध्वजं धनुर्मुष्टिमुभौ च पार्ष्णिसारथी ।
    अवाकिरत्ततो द्रोणः शरवर्षैः सहस्रशः ॥ ७-२०-१४॥
    hayāndhvajaṃ dhanurmuṣṭimubhau ca pārṣṇisārathī |
    avākirattato droṇaḥ śaravarṣaiḥ sahasraśaḥ || 7-20-14||

    MHB 7-20-15

    तथा संछिद्यमानेषु कार्मुकेषु पुनः पुनः ।
    पाञ्चाल्यः परमास्त्रज्ञः शोणाश्वं समयोधयत् ॥ ७-२०-१५॥
    tathā saṃchidyamāneṣu kārmukeṣu punaḥ punaḥ |
    pāñcālyaḥ paramāstrajñaḥ śoṇāśvaṃ samayodhayat || 7-20-15||

    MHB 7-20-16

    स सत्यजितमालक्ष्य तथोदीर्णं महाहवे ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद शिरस्तस्य महात्मनः ॥ ७-२०-१६॥
    sa satyajitamālakṣya tathodīrṇaṃ mahāhave |
    ardhacandreṇa ciccheda śirastasya mahātmanaḥ || 7-20-16||

    MHB 7-20-17

    तस्मिन्हते महामात्रे पाञ्चालानां रथर्षभे ।
    अपायाज्जवनैरश्वैर्द्रोणात्त्रस्तो युधिष्ठिरः ॥ ७-२०-१७॥
    tasminhate mahāmātre pāñcālānāṃ ratharṣabhe |
    apāyājjavanairaśvairdroṇāttrasto yudhiṣṭhiraḥ || 7-20-17||

    MHB 7-20-18

    पाञ्चालाः केकया मत्स्याश्चेदिकारूषकोसलाः ।
    युधिष्ठिरमुदीक्षन्तो हृष्टा द्रोणमुपाद्रवन् ॥ ७-२०-१८॥
    pāñcālāḥ kekayā matsyāścedikārūṣakosalāḥ |
    yudhiṣṭhiramudīkṣanto hṛṣṭā droṇamupādravan || 7-20-18||

    MHB 7-20-19

    ततो युधिष्ठिरप्रेप्सुराचार्यः शत्रुपूगहा ।
    व्यधमत्तान्यनीकानि तूलराशिमिवानिलः ॥ ७-२०-१९॥
    tato yudhiṣṭhiraprepsurācāryaḥ śatrupūgahā |
    vyadhamattānyanīkāni tūlarāśimivānilaḥ || 7-20-19||

    MHB 7-20-20

    निर्दहन्तमनीकानि तानि तानि पुनः पुनः ।
    द्रोणं मत्स्यादवरजः शतानीकोऽभ्यवर्तत ॥ ७-२०-२०॥
    nirdahantamanīkāni tāni tāni punaḥ punaḥ |
    droṇaṃ matsyādavarajaḥ śatānīko'bhyavartata || 7-20-20||

    MHB 7-20-21

    सूर्यरश्मिप्रतीकाशैः कर्मारपरिमार्जितैः ।
    षड्भिः ससूतं सहयं द्रोणं विद्ध्वानदद्भृशम् ॥ ७-२०-२१॥
    sūryaraśmipratīkāśaiḥ karmāraparimārjitaiḥ |
    ṣaḍbhiḥ sasūtaṃ sahayaṃ droṇaṃ viddhvānadadbhṛśam || 7-20-21||

    MHB 7-20-22

    तस्य नानदतो द्रोणः शिरः कायात्सकुण्डलम् ।
    क्षुरेणापाहरत्तूर्णं ततो मत्स्याः प्रदुद्रुवुः ॥ ७-२०-२२॥
    tasya nānadato droṇaḥ śiraḥ kāyātsakuṇḍalam |
    kṣureṇāpāharattūrṇaṃ tato matsyāḥ pradudruvuḥ || 7-20-22||

    MHB 7-20-23

    मत्स्याञ्जित्वाजयच्चेदीन्कारूषान्केकयानपि ।
    पाञ्चालान्सृञ्जयान्पाण्डून्भारद्वाजः पुनः पुनः ॥ ७-२०-२३॥
    matsyāñjitvājayaccedīnkārūṣānkekayānapi |
    pāñcālānsṛñjayānpāṇḍūnbhāradvājaḥ punaḥ punaḥ || 7-20-23||

    MHB 7-20-24

    तं दहन्तमनीकानि क्रुद्धमग्निं यथा वनम् ।
    दृष्ट्वा रुक्मरथं क्रुद्धं समकम्पन्त सृञ्जयाः ॥ ७-२०-२४॥
    taṃ dahantamanīkāni kruddhamagniṃ yathā vanam |
    dṛṣṭvā rukmarathaṃ kruddhaṃ samakampanta sṛñjayāḥ || 7-20-24||

    MHB 7-20-25

    उत्तमं ह्यादधानस्य धनुरस्याशुकारिणः ।
    ज्याघोषो निघ्नतोऽमित्रान्दिक्षु सर्वासु शुश्रुवे ॥ ७-२०-२५॥
    uttamaṃ hyādadhānasya dhanurasyāśukāriṇaḥ |
    jyāghoṣo nighnato'mitrāndikṣu sarvāsu śuśruve || 7-20-25||

    MHB 7-20-26

    नागानश्वान्पदातींश्च रथिनो गजसादिनः ।
    रौद्रा हस्तवता मुक्ताः प्रमथ्नन्ति स्म सायकाः ॥ ७-२०-२६॥
    nāgānaśvānpadātīṃśca rathino gajasādinaḥ |
    raudrā hastavatā muktāḥ pramathnanti sma sāyakāḥ || 7-20-26||

    MHB 7-20-27

    नानद्यमानः पर्जन्यो मिश्रवातो हिमात्यये ।
    अश्मवर्षमिवावर्षत्परेषां भयमादधत् ॥ ७-२०-२७॥
    nānadyamānaḥ parjanyo miśravāto himātyaye |
    aśmavarṣamivāvarṣatpareṣāṃ bhayamādadhat || 7-20-27||

    MHB 7-20-28

    सर्वा दिशः समचरत्सैन्यं विक्षोभयन्निव ।
    बली शूरो महेष्वासो मित्राणामभयंकरः ॥ ७-२०-२८॥
    sarvā diśaḥ samacaratsainyaṃ vikṣobhayanniva |
    balī śūro maheṣvāso mitrāṇāmabhayaṃkaraḥ || 7-20-28||

    MHB 7-20-29

    तस्य विद्युदिवाभ्रेषु चापं हेमपरिष्कृतम् ।
    दिक्षु सर्वास्वपश्याम द्रोणस्यामिततेजसः ॥ ७-२०-२९॥
    tasya vidyudivābhreṣu cāpaṃ hemapariṣkṛtam |
    dikṣu sarvāsvapaśyāma droṇasyāmitatejasaḥ || 7-20-29||

    MHB 7-20-30

    द्रोणस्तु पाण्डवानीके चकार कदनं महत् ।
    यथा दैत्यगणे विष्णुः सुरासुरनमस्कृतः ॥ ७-२०-३०॥
    droṇastu pāṇḍavānīke cakāra kadanaṃ mahat |
    yathā daityagaṇe viṣṇuḥ surāsuranamaskṛtaḥ || 7-20-30||

    MHB 7-20-31

    स शूरः सत्यवाक्प्राज्ञो बलवान्सत्यविक्रमः ।
    महानुभावः कालान्ते रौद्रीं भीरुविभीषणाम् ॥ ७-२०-३१॥
    sa śūraḥ satyavākprājño balavānsatyavikramaḥ |
    mahānubhāvaḥ kālānte raudrīṃ bhīruvibhīṣaṇām || 7-20-31||

    MHB 7-20-32

    कवचोर्मिध्वजावर्तां मर्त्यकूलापहारिणीम् ।
    गजवाजिमहाग्राहामसिमीनां दुरासदाम् ॥ ७-२०-३२॥
    kavacormidhvajāvartāṃ martyakūlāpahāriṇīm |
    gajavājimahāgrāhāmasimīnāṃ durāsadām || 7-20-32||

    MHB 7-20-33

    वीरास्थिशर्करां रौद्रां भेरीमुरजकच्छपाम् ।
    चर्मवर्मप्लवां घोरां केशशैवलशाड्वलाम् ॥ ७-२०-३३॥
    vīrāsthiśarkarāṃ raudrāṃ bherīmurajakacchapām |
    carmavarmaplavāṃ ghorāṃ keśaśaivalaśāḍvalām || 7-20-33||

    MHB 7-20-34

    शरौघिणीं धनुःस्रोतां बाहुपन्नगसंकुलाम् ।
    रणभूमिवहां घोरां कुरुसृञ्जयवाहिनीम् ।
    मनुष्यशीर्षपाषाणां शक्तिमीनां गदोडुपाम् ॥ ७-२०-३४॥
    śaraughiṇīṃ dhanuḥsrotāṃ bāhupannagasaṃkulām |
    raṇabhūmivahāṃ ghorāṃ kurusṛñjayavāhinīm |
    manuṣyaśīrṣapāṣāṇāṃ śaktimīnāṃ gadoḍupām || 7-20-34||

    MHB 7-20-35

    उष्णीषफेनवसनां निष्कीर्णान्त्रसरीसृपाम् ।
    वीरापहारिणीमुग्रां मांसशोणितकर्दमाम् ॥ ७-२०-३५॥
    uṣṇīṣaphenavasanāṃ niṣkīrṇāntrasarīsṛpām |
    vīrāpahāriṇīmugrāṃ māṃsaśoṇitakardamām || 7-20-35||

    MHB 7-20-36

    हस्तिग्राहां केतुवृक्षां क्षत्रियाणां निमज्जनीम् ।
    क्रूरां शरीरसंघाटां सादिनक्रां दुरत्ययाम् ।
    द्रोणः प्रावर्तयत्तत्र नदीमन्तकगामिनीम् ॥ ७-२०-३६॥
    hastigrāhāṃ ketuvṛkṣāṃ kṣatriyāṇāṃ nimajjanīm |
    krūrāṃ śarīrasaṃghāṭāṃ sādinakrāṃ duratyayām |
    droṇaḥ prāvartayattatra nadīmantakagāminīm || 7-20-36||

    MHB 7-20-37

    क्रव्यादगणसंघुष्टां श्वशृगालगणायुताम् ।
    निषेवितां महारौद्रैः पिशिताशैः समन्ततः ॥ ७-२०-३७॥
    kravyādagaṇasaṃghuṣṭāṃ śvaśṛgālagaṇāyutām |
    niṣevitāṃ mahāraudraiḥ piśitāśaiḥ samantataḥ || 7-20-37||

    MHB 7-20-38

    तं दहन्तमनीकानि रथोदारं कृतान्तवत् ।
    सर्वतोऽभ्यद्रवन्द्रोणं कुन्तीपुत्रपुरोगमाः ॥ ७-२०-३८॥
    taṃ dahantamanīkāni rathodāraṃ kṛtāntavat |
    sarvato'bhyadravandroṇaṃ kuntīputrapurogamāḥ || 7-20-38||

    MHB 7-20-39

    तांस्तु शूरान्महेष्वासांस्तावकाभ्युद्यतायुधाः ।
    राजानो राजपुत्राश्च समन्तात्पर्यवारयन् ॥ ७-२०-३९॥
    tāṃstu śūrānmaheṣvāsāṃstāvakābhyudyatāyudhāḥ |
    rājāno rājaputrāśca samantātparyavārayan || 7-20-39||

    MHB 7-20-40

    ततो द्रोणः सत्यसंधः प्रभिन्न इव कुञ्जरः ।
    अभ्यतीत्य रथानीकं दृढसेनमपातयत् ॥ ७-२०-४०॥
    tato droṇaḥ satyasaṃdhaḥ prabhinna iva kuñjaraḥ |
    abhyatītya rathānīkaṃ dṛḍhasenamapātayat || 7-20-40||

    MHB 7-20-41

    ततो राजानमासाद्य प्रहरन्तमभीतवत् ।
    अविध्यन्नवभिः क्षेमं स हतः प्रापतद्रथात् ॥ ७-२०-४१॥
    tato rājānamāsādya praharantamabhītavat |
    avidhyannavabhiḥ kṣemaṃ sa hataḥ prāpatadrathāt || 7-20-41||

    MHB 7-20-42

    स मध्यं प्राप्य सैन्यानां सर्वाः प्रविचरन्दिशः ।
    त्राता ह्यभवदन्येषां न त्रातव्यः कथंचन ॥ ७-२०-४२॥
    sa madhyaṃ prāpya sainyānāṃ sarvāḥ pravicarandiśaḥ |
    trātā hyabhavadanyeṣāṃ na trātavyaḥ kathaṃcana || 7-20-42||

    MHB 7-20-43

    शिखण्डिनं द्वादशभिर्विंशत्या चोत्तमौजसम् ।
    वसुदानं च भल्लेन प्रेषयद्यमसादनम् ॥ ७-२०-४३॥
    śikhaṇḍinaṃ dvādaśabhirviṃśatyā cottamaujasam |
    vasudānaṃ ca bhallena preṣayadyamasādanam || 7-20-43||

    MHB 7-20-44

    अशीत्या क्षत्रवर्माणं षड्विंशत्या सुदक्षिणम् ।
    क्षत्रदेवं तु भल्लेन रथनीडादपाहरत् ॥ ७-२०-४४॥
    aśītyā kṣatravarmāṇaṃ ṣaḍviṃśatyā sudakṣiṇam |
    kṣatradevaṃ tu bhallena rathanīḍādapāharat || 7-20-44||

    MHB 7-20-45

    युधामन्युं चतुःषष्ट्या त्रिंशता चैव सात्यकिम् ।
    विद्ध्वा रुक्मरथस्तूर्णं युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ॥ ७-२०-४५॥
    yudhāmanyuṃ catuḥṣaṣṭyā triṃśatā caiva sātyakim |
    viddhvā rukmarathastūrṇaṃ yudhiṣṭhiramupādravat || 7-20-45||

    MHB 7-20-46

    ततो युधिष्ठिरः क्षिप्रं कितवो राजसत्तमः ।
    अपायाज्जवनैरश्वैः पाञ्चाल्यो द्रोणमभ्ययात् ॥ ७-२०-४६॥
    tato yudhiṣṭhiraḥ kṣipraṃ kitavo rājasattamaḥ |
    apāyājjavanairaśvaiḥ pāñcālyo droṇamabhyayāt || 7-20-46||

    MHB 7-20-47

    तं द्रोणः सधनुष्कं तु साश्वयन्तारमक्षिणोत् ।
    स हतः प्रापतद्भूमौ रथाज्ज्योतिरिवाम्बरात् ॥ ७-२०-४७॥
    taṃ droṇaḥ sadhanuṣkaṃ tu sāśvayantāramakṣiṇot |
    sa hataḥ prāpatadbhūmau rathājjyotirivāmbarāt || 7-20-47||

    MHB 7-20-48

    तस्मिन्हते राजपुत्रे पाञ्चालानां यशस्करे ।
    हत द्रोणं हत द्रोणमित्यासीत्तुमुलं महत् ॥ ७-२०-४८॥
    tasminhate rājaputre pāñcālānāṃ yaśaskare |
    hata droṇaṃ hata droṇamityāsīttumulaṃ mahat || 7-20-48||

    MHB 7-20-49

    तांस्तथा भृशसंक्रुद्धान्पाञ्चालान्मत्स्यकेकयान् ।
    सृञ्जयान्पाण्डवांश्चैव द्रोणो व्यक्षोभयद्बली ॥ ७-२०-४९॥
    tāṃstathā bhṛśasaṃkruddhānpāñcālānmatsyakekayān |
    sṛñjayānpāṇḍavāṃścaiva droṇo vyakṣobhayadbalī || 7-20-49||

    MHB 7-20-50

    सात्यकिं चेकितानं च धृष्टद्युम्नशिखण्डिनौ ।
    वार्धक्षेमिं चित्रसेनं सेनाबिन्दुं सुवर्चसम् ॥ ७-२०-५०॥
    sātyakiṃ cekitānaṃ ca dhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinau |
    vārdhakṣemiṃ citrasenaṃ senābinduṃ suvarcasam || 7-20-50||

    MHB 7-20-51

    एतांश्चान्यांश्च सुबहून्नानाजनपदेश्वरान् ।
    सर्वान्द्रोणोऽजयद्युद्धे कुरुभिः परिवारितः ॥ ७-२०-५१॥
    etāṃścānyāṃśca subahūnnānājanapadeśvarān |
    sarvāndroṇo'jayadyuddhe kurubhiḥ parivāritaḥ || 7-20-51||

    MHB 7-20-52

    तावकास्तु महाराज जयं लब्ध्वा महाहवे ।
    पाण्डवेयान्रणे जघ्नुर्द्रवमाणान्समन्ततः ॥ ७-२०-५२॥
    tāvakāstu mahārāja jayaṃ labdhvā mahāhave |
    pāṇḍaveyānraṇe jaghnurdravamāṇānsamantataḥ || 7-20-52||

    MHB 7-20-53

    ते दानवा इवेन्द्रेण वध्यमाना महात्मना ।
    पाञ्चालाः केकया मत्स्याः समकम्पन्त भारत ॥ ७-२०-५३॥
    te dānavā ivendreṇa vadhyamānā mahātmanā |
    pāñcālāḥ kekayā matsyāḥ samakampanta bhārata || 7-20-53||

    Adhyaya: 21/173 (29)

    MHB 7-21-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    भारद्वाजेन भग्नेषु पाण्डवेषु महामृधे ।
    पाञ्चालेषु च सर्वेषु कश्चिदन्योऽभ्यवर्तत ॥ ७-२१-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    bhāradvājena bhagneṣu pāṇḍaveṣu mahāmṛdhe |
    pāñcāleṣu ca sarveṣu kaścidanyo'bhyavartata || 7-21-1||

    MHB 7-21-2

    आर्यां युद्धे मतिं कृत्वा क्षत्रियाणां यशस्करीम् ।
    असेवितां कापुरुषैः सेवितां पुरुषर्षभैः ॥ ७-२१-२॥
    āryāṃ yuddhe matiṃ kṛtvā kṣatriyāṇāṃ yaśaskarīm |
    asevitāṃ kāpuruṣaiḥ sevitāṃ puruṣarṣabhaiḥ || 7-21-2||

    MHB 7-21-3

    स हि वीरो नरः सूत यो भग्नेषु निवर्तते ।
    अहो नासीत्पुमान्कश्चिद्दृष्ट्वा द्रोणं व्यवस्थितम् ॥ ७-२१-३॥
    sa hi vīro naraḥ sūta yo bhagneṣu nivartate |
    aho nāsītpumānkaściddṛṣṭvā droṇaṃ vyavasthitam || 7-21-3||

    MHB 7-21-4

    जृम्भमाणमिव व्याघ्रं प्रभिन्नमिव कुञ्जरम् ।
    त्यजन्तमाहवे प्राणान्संनद्धं चित्रयोधिनम् ॥ ७-२१-४॥
    jṛmbhamāṇamiva vyāghraṃ prabhinnamiva kuñjaram |
    tyajantamāhave prāṇānsaṃnaddhaṃ citrayodhinam || 7-21-4||

    MHB 7-21-5

    महेष्वासं नरव्याघ्रं द्विषतामघवर्धनम् ।
    कृतज्ञं सत्यनिरतं दुर्योधनहितैषिणम् ॥ ७-२१-५॥
    maheṣvāsaṃ naravyāghraṃ dviṣatāmaghavardhanam |
    kṛtajñaṃ satyanirataṃ duryodhanahitaiṣiṇam || 7-21-5||

    MHB 7-21-6

    भारद्वाजं तथानीके दृष्ट्वा शूरमवस्थितम् ।
    के वीराः संन्यवर्तन्त तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-२१-६॥
    bhāradvājaṃ tathānīke dṛṣṭvā śūramavasthitam |
    ke vīrāḥ saṃnyavartanta tanmamācakṣva saṃjaya || 7-21-6||

    MHB 7-21-7

    संजय उवाच ।
    तान्दृष्ट्वा चलितान्संख्ये प्रणुन्नान्द्रोणसायकैः ।
    पाञ्चालान्पाण्डवान्मत्स्यान्सृञ्जयांश्चेदिकेकयान् ॥ ७-२१-७॥
    saṃjaya uvāca |
    tāndṛṣṭvā calitānsaṃkhye praṇunnāndroṇasāyakaiḥ |
    pāñcālānpāṇḍavānmatsyānsṛñjayāṃścedikekayān || 7-21-7||

    MHB 7-21-8

    द्रोणचापविमुक्तेन शरौघेणासुहारिणा ।
    सिन्धोरिव महौघेन ह्रियमाणान्यथा प्लवान् ॥ ७-२१-८॥
    droṇacāpavimuktena śaraugheṇāsuhāriṇā |
    sindhoriva mahaughena hriyamāṇānyathā plavān || 7-21-8||

    MHB 7-21-9

    कौरवाः सिंहनादेन नानावाद्यस्वनेन च ।
    रथद्विपनराश्वैश्च सर्वतः पर्यवारयन् ॥ ७-२१-९॥
    kauravāḥ siṃhanādena nānāvādyasvanena ca |
    rathadvipanarāśvaiśca sarvataḥ paryavārayan || 7-21-9||

    MHB 7-21-10

    तान्पश्यन्सैन्यमध्यस्थो राजा स्वजनसंवृतः ।
    दुर्योधनोऽब्रवीत्कर्णं प्रहृष्टः प्रहसन्निव ॥ ७-२१-१०॥
    tānpaśyansainyamadhyastho rājā svajanasaṃvṛtaḥ |
    duryodhano'bravītkarṇaṃ prahṛṣṭaḥ prahasanniva || 7-21-10||

    MHB 7-21-11

    पश्य राधेय पाञ्चालान्प्रणुन्नान्द्रोणसायकैः ।
    सिंहेनेव मृगान्वन्यांस्त्रासितान्दृढधन्वना ॥ ७-२१-११॥
    paśya rādheya pāñcālānpraṇunnāndroṇasāyakaiḥ |
    siṃheneva mṛgānvanyāṃstrāsitāndṛḍhadhanvanā || 7-21-11||

    MHB 7-21-12

    नैते जातु पुनर्युद्धमीहेयुरिति मे मतिः ।
    यथा तु भग्ना द्रोणेन वातेनेव महाद्रुमाः ॥ ७-२१-१२॥
    naite jātu punaryuddhamīheyuriti me matiḥ |
    yathā tu bhagnā droṇena vāteneva mahādrumāḥ || 7-21-12||

    MHB 7-21-13

    अर्द्यमानाः शरैरेते रुक्मपुङ्खैर्महात्मना ।
    पथा नैकेन गच्छन्ति घूर्णमानास्ततस्ततः ॥ ७-२१-१३॥
    ardyamānāḥ śarairete rukmapuṅkhairmahātmanā |
    pathā naikena gacchanti ghūrṇamānāstatastataḥ || 7-21-13||

    MHB 7-21-14

    संनिरुद्धाश्च कौरव्यैर्द्रोणेन च महात्मना ।
    एतेऽन्ये मण्डलीभूताः पावकेनेव कुञ्जराः ॥ ७-२१-१४॥
    saṃniruddhāśca kauravyairdroṇena ca mahātmanā |
    ete'nye maṇḍalībhūtāḥ pāvakeneva kuñjarāḥ || 7-21-14||

    MHB 7-21-15

    भ्रमरैरिव चाविष्टा द्रोणस्य निशितैः शरैः ।
    अन्योन्यं समलीयन्त पलायनपरायणाः ॥ ७-२१-१५॥
    bhramarairiva cāviṣṭā droṇasya niśitaiḥ śaraiḥ |
    anyonyaṃ samalīyanta palāyanaparāyaṇāḥ || 7-21-15||

    MHB 7-21-16

    एष भीमो दृढक्रोधो हीनः पाण्डवसृञ्जयैः ।
    मदीयैरावृतो योधैः कर्ण तर्जयतीव माम् ॥ ७-२१-१६॥
    eṣa bhīmo dṛḍhakrodho hīnaḥ pāṇḍavasṛñjayaiḥ |
    madīyairāvṛto yodhaiḥ karṇa tarjayatīva mām || 7-21-16||

    MHB 7-21-17

    व्यक्तं द्रोणमयं लोकमद्य पश्यति दुर्मतिः ।
    निराशो जीवितान्नूनमद्य राज्याच्च पाण्डवः ॥ ७-२१-१७॥
    vyaktaṃ droṇamayaṃ lokamadya paśyati durmatiḥ |
    nirāśo jīvitānnūnamadya rājyācca pāṇḍavaḥ || 7-21-17||

    MHB 7-21-18

    कर्ण उवाच ।
    नैष जातु महाबाहुर्जीवन्नाहवमुत्सृजेत् ।
    न चेमान्पुरुषव्याघ्र सिंहनादान्विशक्ष्यते ॥ ७-२१-१८॥
    karṇa uvāca |
    naiṣa jātu mahābāhurjīvannāhavamutsṛjet |
    na cemānpuruṣavyāghra siṃhanādānviśakṣyate || 7-21-18||

    MHB 7-21-19

    न चापि पाण्डवा युद्धे भज्येरन्निति मे मतिः ।
    शूराश्च बलवन्तश्च कृतास्त्रा युद्धदुर्मदाः ॥ ७-२१-१९॥
    na cāpi pāṇḍavā yuddhe bhajyeranniti me matiḥ |
    śūrāśca balavantaśca kṛtāstrā yuddhadurmadāḥ || 7-21-19||

    MHB 7-21-20

    विषाग्निद्यूतसंक्लेशान्वनवासं च पाण्डवाः ।
    स्मरमाणा न हास्यन्ति संग्राममिति मे मतिः ॥ ७-२१-२०॥
    viṣāgnidyūtasaṃkleśānvanavāsaṃ ca pāṇḍavāḥ |
    smaramāṇā na hāsyanti saṃgrāmamiti me matiḥ || 7-21-20||

    MHB 7-21-21

    निकृतो हि महाबाहुरमितौजा वृकोदरः ।
    वरान्वरान्हि कौन्तेयो रथोदारान्हनिष्यति ॥ ७-२१-२१॥
    nikṛto hi mahābāhuramitaujā vṛkodaraḥ |
    varānvarānhi kaunteyo rathodārānhaniṣyati || 7-21-21||

    MHB 7-21-22

    असिना धनुषा शक्त्या हयैर्नागैर्नरै रथैः ।
    आयसेन च दण्डेन व्रातान्व्रातान्हनिष्यति ॥ ७-२१-२२॥
    asinā dhanuṣā śaktyā hayairnāgairnarai rathaiḥ |
    āyasena ca daṇḍena vrātānvrātānhaniṣyati || 7-21-22||

    MHB 7-21-23

    तमेते चानुवर्तन्ते सात्यकिप्रमुखा रथाः ।
    पाञ्चालाः केकया मत्स्याः पाण्डवाश्च विशेषतः ॥ ७-२१-२३॥
    tamete cānuvartante sātyakipramukhā rathāḥ |
    pāñcālāḥ kekayā matsyāḥ pāṇḍavāśca viśeṣataḥ || 7-21-23||

    MHB 7-21-24

    शूराश्च बलवन्तश्च विक्रान्ताश्च महारथाः ।
    विशेषतश्च भीमेन संरब्धेनाभिचोदिताः ॥ ७-२१-२४॥
    śūrāśca balavantaśca vikrāntāśca mahārathāḥ |
    viśeṣataśca bhīmena saṃrabdhenābhicoditāḥ || 7-21-24||

    MHB 7-21-25

    ते द्रोणमभिवर्तन्ते सर्वतः कुरुपुंगवाः ।
    वृकोदरं परीप्सन्तः सूर्यमभ्रगणा इव ॥ ७-२१-२५॥
    te droṇamabhivartante sarvataḥ kurupuṃgavāḥ |
    vṛkodaraṃ parīpsantaḥ sūryamabhragaṇā iva || 7-21-25||

    MHB 7-21-26

    एकायनगता ह्येते पीडयेयुर्यतव्रतम् ।
    अरक्ष्यमाणं शलभा यथा दीपं मुमूर्षवः ।
    असंशयं कृतास्त्राश्च पर्याप्ताश्चापि वारणे ॥ ७-२१-२६॥
    ekāyanagatā hyete pīḍayeyuryatavratam |
    arakṣyamāṇaṃ śalabhā yathā dīpaṃ mumūrṣavaḥ |
    asaṃśayaṃ kṛtāstrāśca paryāptāścāpi vāraṇe || 7-21-26||

    MHB 7-21-27

    अतिभारं त्वहं मन्ये भारद्वाजे समाहितम् ।
    ते शीघ्रमनुगच्छामो यत्र द्रोणो व्यवस्थितः ।
    काका इव महानागं मा वै हन्युर्यतव्रतम् ॥ ७-२१-२७॥
    atibhāraṃ tvahaṃ manye bhāradvāje samāhitam |
    te śīghramanugacchāmo yatra droṇo vyavasthitaḥ |
    kākā iva mahānāgaṃ mā vai hanyuryatavratam || 7-21-27||

    MHB 7-21-28

    संजय उवाच ।
    राधेयस्य वचः श्रुत्वा राजा दुर्योधनस्तदा ।
    भ्रातृभिः सहितो राजन्प्रायाद्द्रोणरथं प्रति ॥ ७-२१-२८॥
    saṃjaya uvāca |
    rādheyasya vacaḥ śrutvā rājā duryodhanastadā |
    bhrātṛbhiḥ sahito rājanprāyāddroṇarathaṃ prati || 7-21-28||

    MHB 7-21-29

    तत्रारावो महानासीदेकं द्रोणं जिघांसताम् ।
    पाण्डवानां निवृत्तानां नानावर्णैर्हयोत्तमैः ॥ ७-२१-२९॥
    tatrārāvo mahānāsīdekaṃ droṇaṃ jighāṃsatām |
    pāṇḍavānāṃ nivṛttānāṃ nānāvarṇairhayottamaiḥ || 7-21-29||

    Adhyaya: 22/173 (63)

    MHB 7-22-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    सर्वेषामेव मे ब्रूहि रथचिह्नानि संजय ।
    ये द्रोणमभ्यवर्तन्त क्रुद्धा भीमपुरोगमाः ॥ ७-२२-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    sarveṣāmeva me brūhi rathacihnāni saṃjaya |
    ye droṇamabhyavartanta kruddhā bhīmapurogamāḥ || 7-22-1||

    MHB 7-22-2

    संजय उवाच ।
    ऋश्यवर्णैर्हयैर्दृष्ट्वा व्यायच्छन्तं वृकोदरम् ।
    रजताश्वस्ततः शूरः शैनेयः संन्यवर्तत ॥ ७-२२-२॥
    saṃjaya uvāca |
    ṛśyavarṇairhayairdṛṣṭvā vyāyacchantaṃ vṛkodaram |
    rajatāśvastataḥ śūraḥ śaineyaḥ saṃnyavartata || 7-22-2||

    MHB 7-22-3

    दर्शनीयास्तु काम्बोजाः शुकपत्रपरिच्छदाः ।
    वहन्तो नकुलं शीघ्रं तावकानभिदुद्रुवुः ॥ ७-२२-३॥
    darśanīyāstu kāmbojāḥ śukapatraparicchadāḥ |
    vahanto nakulaṃ śīghraṃ tāvakānabhidudruvuḥ || 7-22-3||

    MHB 7-22-4

    कृष्णास्तु मेघसंकाशाः सहदेवमुदायुधम् ।
    भीमवेगा नरव्याघ्रमवहन्वातरंहसः ॥ ७-२२-४॥
    kṛṣṇāstu meghasaṃkāśāḥ sahadevamudāyudham |
    bhīmavegā naravyāghramavahanvātaraṃhasaḥ || 7-22-4||

    MHB 7-22-5

    हेमोत्तमप्रतिच्छन्नैर्हयैर्वातसमैर्जवे ।
    अभ्यवर्तन्त सैन्यानि सर्वाण्येव युधिष्ठिरम् ॥ ७-२२-५॥
    hemottamapraticchannairhayairvātasamairjave |
    abhyavartanta sainyāni sarvāṇyeva yudhiṣṭhiram || 7-22-5||

    MHB 7-22-6

    राज्ञस्त्वनन्तरं राजा पाञ्चाल्यो द्रुपदोऽभवत् ।
    जातरूपमयच्छत्रः सर्वैः स्वैरभिरक्षितः ॥ ७-२२-६॥
    rājñastvanantaraṃ rājā pāñcālyo drupado'bhavat |
    jātarūpamayacchatraḥ sarvaiḥ svairabhirakṣitaḥ || 7-22-6||

    MHB 7-22-7

    ललामैर्हरिभिर्युक्तैः सर्वशब्दक्षमैर्युधि ।
    राज्ञां मध्ये महेष्वासः शान्तभीरभ्यवर्तत ॥ ७-२२-७॥
    lalāmairharibhiryuktaiḥ sarvaśabdakṣamairyudhi |
    rājñāṃ madhye maheṣvāsaḥ śāntabhīrabhyavartata || 7-22-7||

    MHB 7-22-8

    तं विराटोऽन्वयात्पश्चात्सह शूरैर्महारथैः ।
    केकयाश्च शिखण्डी च धृष्टकेतुस्तथैव च ।
    स्वैः स्वैः सैन्यैः परिवृता मत्स्यराजानमन्वयुः ॥ ७-२२-८॥
    taṃ virāṭo'nvayātpaścātsaha śūrairmahārathaiḥ |
    kekayāśca śikhaṇḍī ca dhṛṣṭaketustathaiva ca |
    svaiḥ svaiḥ sainyaiḥ parivṛtā matsyarājānamanvayuḥ || 7-22-8||

    MHB 7-22-9

    ते तु पाटलपुष्पाणां समवर्णा हयोत्तमाः ।
    वहमाना व्यराजन्त मत्स्यस्यामित्रघातिनः ॥ ७-२२-९॥
    te tu pāṭalapuṣpāṇāṃ samavarṇā hayottamāḥ |
    vahamānā vyarājanta matsyasyāmitraghātinaḥ || 7-22-9||

    MHB 7-22-10

    हारिद्रसमवर्णास्तु जवना हेममालिनः ।
    पुत्रं विराटराजस्य सत्वराः समुदावहन् ॥ ७-२२-१०॥
    hāridrasamavarṇāstu javanā hemamālinaḥ |
    putraṃ virāṭarājasya satvarāḥ samudāvahan || 7-22-10||

    MHB 7-22-11

    इन्द्रगोपकवर्णैस्तु भ्रातरः पञ्च केकयाः ।
    जातरूपसमाभासः सर्वे लोहितकध्वजाः ॥ ७-२२-११॥
    indragopakavarṇaistu bhrātaraḥ pañca kekayāḥ |
    jātarūpasamābhāsaḥ sarve lohitakadhvajāḥ || 7-22-11||

    MHB 7-22-12

    ते हेममालिनः शूराः सर्वे युद्धविशारदाः ।
    वर्षन्त इव जीमूताः प्रत्यदृश्यन्त दंशिताः ॥ ७-२२-१२॥
    te hemamālinaḥ śūrāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ |
    varṣanta iva jīmūtāḥ pratyadṛśyanta daṃśitāḥ || 7-22-12||

    MHB 7-22-13

    आमपात्रनिभाकाराः पाञ्चाल्यममितौजसम् ।
    दान्तास्ताम्रारुणा युक्ताः शिखण्डिनमुदावहन् ॥ ७-२२-१३॥
    āmapātranibhākārāḥ pāñcālyamamitaujasam |
    dāntāstāmrāruṇā yuktāḥ śikhaṇḍinamudāvahan || 7-22-13||

    MHB 7-22-14

    तथा द्वादशसाहस्राः पाञ्चालानां महारथाः ।
    तेषां तु षट्सहस्राणि ये शिखण्डिनमन्वयुः ॥ ७-२२-१४॥
    tathā dvādaśasāhasrāḥ pāñcālānāṃ mahārathāḥ |
    teṣāṃ tu ṣaṭsahasrāṇi ye śikhaṇḍinamanvayuḥ || 7-22-14||

    MHB 7-22-15

    पुत्रं तु शिशुपालस्य नरसिंहस्य मारिष ।
    आक्रीडन्तो वहन्ति स्म सारङ्गशबला हयाः ॥ ७-२२-१५॥
    putraṃ tu śiśupālasya narasiṃhasya māriṣa |
    ākrīḍanto vahanti sma sāraṅgaśabalā hayāḥ || 7-22-15||

    MHB 7-22-16

    धृष्टकेतुश्च चेदीनामृषभोऽतिबलोदितः ।
    काम्बोजैः शबलैरश्वैरभ्यवर्तत दुर्जयः ॥ ७-२२-१६॥
    dhṛṣṭaketuśca cedīnāmṛṣabho'tibaloditaḥ |
    kāmbojaiḥ śabalairaśvairabhyavartata durjayaḥ || 7-22-16||

    MHB 7-22-17

    बृहत्क्षत्रं तु कैकेयं सुकुमारं हयोत्तमाः ।
    पलालधूमवर्णाभाः सैन्धवाः शीघ्रमावहन् ॥ ७-२२-१७॥
    bṛhatkṣatraṃ tu kaikeyaṃ sukumāraṃ hayottamāḥ |
    palāladhūmavarṇābhāḥ saindhavāḥ śīghramāvahan || 7-22-17||

    MHB 7-22-18

    मल्लिकाक्षाः पद्मवर्णा बाह्लिजाताः स्वलंकृताः ।
    शूरं शिखण्डिनः पुत्रं क्षत्रदेवमुदावहन् ॥ ७-२२-१८॥
    mallikākṣāḥ padmavarṇā bāhlijātāḥ svalaṃkṛtāḥ |
    śūraṃ śikhaṇḍinaḥ putraṃ kṣatradevamudāvahan || 7-22-18||

    MHB 7-22-19

    युवानमवहन्युद्धे क्रौञ्चवर्णा हयोत्तमाः ।
    काश्यस्याभिभुवः पुत्रं सुकुमारं महारथम् ॥ ७-२२-१९॥
    yuvānamavahanyuddhe krauñcavarṇā hayottamāḥ |
    kāśyasyābhibhuvaḥ putraṃ sukumāraṃ mahāratham || 7-22-19||

    MHB 7-22-20

    श्वेतास्तु प्रतिविन्ध्यं तं कृष्णग्रीवा मनोजवाः ।
    यन्तुः प्रेष्यकरा राजन्राजपुत्रमुदावहन् ॥ ७-२२-२०॥
    śvetāstu prativindhyaṃ taṃ kṛṣṇagrīvā manojavāḥ |
    yantuḥ preṣyakarā rājanrājaputramudāvahan || 7-22-20||

    MHB 7-22-21

    सुतसोमं तु यं धौम्यात्पार्थः पुत्रमयाचत ।
    माषपुष्पसवर्णास्तमवहन्वाजिनो रणे ॥ ७-२२-२१॥
    sutasomaṃ tu yaṃ dhaumyātpārthaḥ putramayācata |
    māṣapuṣpasavarṇāstamavahanvājino raṇe || 7-22-21||

    MHB 7-22-22

    सहस्रसोमप्रतिमा बभूवुः पुरे कुरूणामुदयेन्दुनाम्नि ।
    तस्मिञ्जातः सोमसंक्रन्दमध्ये यस्मात्तस्मात्सुतसोमोऽभवत्सः ॥ ७-२२-२२॥
    sahasrasomapratimā babhūvuḥ pure kurūṇāmudayendunāmni |
    tasmiñjātaḥ somasaṃkrandamadhye yasmāttasmātsutasomo'bhavatsaḥ || 7-22-22||

    MHB 7-22-23

    नाकुलिं तु शतानीकं शालपुष्पनिभा हयाः ।
    आदित्यतरुणप्रख्याः श्लाघनीयमुदावहन् ॥ ७-२२-२३॥
    nākuliṃ tu śatānīkaṃ śālapuṣpanibhā hayāḥ |
    ādityataruṇaprakhyāḥ ślāghanīyamudāvahan || 7-22-23||

    MHB 7-22-24

    काञ्चनप्रतिमैर्योक्त्रैर्मयूरग्रीवसंनिभाः ।
    द्रौपदेयं नरव्याघ्रं श्रुतकर्माणमावहन् ॥ ७-२२-२४॥
    kāñcanapratimairyoktrairmayūragrīvasaṃnibhāḥ |
    draupadeyaṃ naravyāghraṃ śrutakarmāṇamāvahan || 7-22-24||

    MHB 7-22-25

    श्रुतकीर्तिं श्रुतनिधिं द्रौपदेयं हयोत्तमाः ।
    ऊहुः पार्थसमं युद्धे चाषपत्रनिभा हयाः ॥ ७-२२-२५॥
    śrutakīrtiṃ śrutanidhiṃ draupadeyaṃ hayottamāḥ |
    ūhuḥ pārthasamaṃ yuddhe cāṣapatranibhā hayāḥ || 7-22-25||

    MHB 7-22-26

    यमाहुरध्यर्धगुणं कृष्णात्पार्थाच्च संयुगे ।
    अभिमन्युं पिशङ्गास्तं कुमारमवहन्रणे ॥ ७-२२-२६॥
    yamāhuradhyardhaguṇaṃ kṛṣṇātpārthācca saṃyuge |
    abhimanyuṃ piśaṅgāstaṃ kumāramavahanraṇe || 7-22-26||

    MHB 7-22-27

    एकस्तु धार्तराष्ट्रेभ्यः पाण्डवान्यः समाश्रितः ।
    तं बृहन्तो महाकाया युयुत्सुमवहन्रणे ॥ ७-२२-२७॥
    ekastu dhārtarāṣṭrebhyaḥ pāṇḍavānyaḥ samāśritaḥ |
    taṃ bṛhanto mahākāyā yuyutsumavahanraṇe || 7-22-27||

    MHB 7-22-28

    पलालकाण्डवर्णास्तु वार्धक्षेमिं तरस्विनम् ।
    ऊहुः सुतुमुले युद्धे हया हृष्टाः स्वलंकृताः ॥ ७-२२-२८॥
    palālakāṇḍavarṇāstu vārdhakṣemiṃ tarasvinam |
    ūhuḥ sutumule yuddhe hayā hṛṣṭāḥ svalaṃkṛtāḥ || 7-22-28||

    MHB 7-22-29

    कुमारं शितिपादास्तु रुक्मपत्रैरुरश्छदैः ।
    सौचित्तिमवहन्युद्धे यन्तुः प्रेष्यकरा हयाः ॥ ७-२२-२९॥
    kumāraṃ śitipādāstu rukmapatrairuraśchadaiḥ |
    saucittimavahanyuddhe yantuḥ preṣyakarā hayāḥ || 7-22-29||

    MHB 7-22-30

    रुक्मपृष्ठावकीर्णास्तु कौशेयसदृशा हयाः ।
    सुवर्णमालिनः क्षान्ताः श्रेणिमन्तमुदावहन् ॥ ७-२२-३०॥
    rukmapṛṣṭhāvakīrṇāstu kauśeyasadṛśā hayāḥ |
    suvarṇamālinaḥ kṣāntāḥ śreṇimantamudāvahan || 7-22-30||

    MHB 7-22-31

    रुक्ममालाधराः शूरा हेमवर्णाः स्वलंकृताः ।
    काशिराजं हयश्रेष्ठाः श्लाघनीयमुदावहन् ॥ ७-२२-३१॥
    rukmamālādharāḥ śūrā hemavarṇāḥ svalaṃkṛtāḥ |
    kāśirājaṃ hayaśreṣṭhāḥ ślāghanīyamudāvahan || 7-22-31||

    MHB 7-22-32

    अस्त्राणां च धनुर्वेदे ब्राह्मे वेदे च पारगम् ।
    तं सत्यधृतिमायान्तमरुणाः समुदावहन् ॥ ७-२२-३२॥
    astrāṇāṃ ca dhanurvede brāhme vede ca pāragam |
    taṃ satyadhṛtimāyāntamaruṇāḥ samudāvahan || 7-22-32||

    MHB 7-22-33

    यः स पाञ्चालसेनानीर्द्रोणमंशमकल्पयत् ।
    पारावतसवर्णाश्वा धृष्टद्युम्नमुदावहन् ॥ ७-२२-३३॥
    yaḥ sa pāñcālasenānīrdroṇamaṃśamakalpayat |
    pārāvatasavarṇāśvā dhṛṣṭadyumnamudāvahan || 7-22-33||

    MHB 7-22-34

    तमन्वयात्सत्यधृतिः सौचित्तिर्युद्धदुर्मदः ।
    श्रेणिमान्वसुदानश्च पुत्रः काश्यस्य चाभिभो ॥ ७-२२-३४॥
    tamanvayātsatyadhṛtiḥ saucittiryuddhadurmadaḥ |
    śreṇimānvasudānaśca putraḥ kāśyasya cābhibho || 7-22-34||

    MHB 7-22-35

    युक्तैः परमकाम्बोजैर्जवनैर्हेममालिभिः ।
    भीषयन्तो द्विषत्सैन्यं यमवैश्रवणोपमाः ॥ ७-२२-३५॥
    yuktaiḥ paramakāmbojairjavanairhemamālibhiḥ |
    bhīṣayanto dviṣatsainyaṃ yamavaiśravaṇopamāḥ || 7-22-35||

    MHB 7-22-36

    प्रभद्रकास्तु पाञ्चालाः षट्सहस्राण्युदायुधाः ।
    नानावर्णैर्हयश्रेष्ठैर्हेमचित्ररथध्वजाः ॥ ७-२२-३६॥
    prabhadrakāstu pāñcālāḥ ṣaṭsahasrāṇyudāyudhāḥ |
    nānāvarṇairhayaśreṣṭhairhemacitrarathadhvajāḥ || 7-22-36||

    MHB 7-22-37

    शरव्रातैर्विधुन्वन्तः शत्रून्विततकार्मुकाः ।
    समानमृत्यवो भूत्वा धृष्टद्युम्नं समन्वयुः ॥ ७-२२-३७॥
    śaravrātairvidhunvantaḥ śatrūnvitatakārmukāḥ |
    samānamṛtyavo bhūtvā dhṛṣṭadyumnaṃ samanvayuḥ || 7-22-37||

    MHB 7-22-38

    बभ्रुकौशेयवर्णास्तु सुवर्णवरमालिनः ।
    ऊहुरग्लानमनसश्चेकितानं हयोत्तमाः ॥ ७-२२-३८॥
    babhrukauśeyavarṇāstu suvarṇavaramālinaḥ |
    ūhuraglānamanasaścekitānaṃ hayottamāḥ || 7-22-38||

    MHB 7-22-39

    इन्द्रायुधसवर्णैस्तु कुन्तिभोजो हयोत्तमैः ।
    आयात्सुवश्यैः पुरुजिन्मातुलः सव्यसाचिनः ॥ ७-२२-३९॥
    indrāyudhasavarṇaistu kuntibhojo hayottamaiḥ |
    āyātsuvaśyaiḥ purujinmātulaḥ savyasācinaḥ || 7-22-39||

    MHB 7-22-40

    अन्तरिक्षसवर्णास्तु तारकाचित्रिता इव ।
    राजानं रोचमानं ते हयाः संख्ये समावहन् ॥ ७-२२-४०॥
    antarikṣasavarṇāstu tārakācitritā iva |
    rājānaṃ rocamānaṃ te hayāḥ saṃkhye samāvahan || 7-22-40||

    MHB 7-22-41

    कर्बुराः शितिपादास्तु स्वर्णजालपरिच्छदाः ।
    जारासंधिं हयश्रेष्ठाः सहदेवमुदावहन् ॥ ७-२२-४१॥
    karburāḥ śitipādāstu svarṇajālaparicchadāḥ |
    jārāsaṃdhiṃ hayaśreṣṭhāḥ sahadevamudāvahan || 7-22-41||

    MHB 7-22-42

    ये तु पुष्करनालस्य समवर्णा हयोत्तमाः ।
    जवे श्येनसमाश्चित्राः सुदामानमुदावहन् ॥ ७-२२-४२॥
    ye tu puṣkaranālasya samavarṇā hayottamāḥ |
    jave śyenasamāścitrāḥ sudāmānamudāvahan || 7-22-42||

    MHB 7-22-43

    शशलोहितवर्णास्तु पाण्डुरोद्गतराजयः ।
    पाञ्चाल्यं गोपतेः पुत्रं सिंहसेनमुदावहन् ॥ ७-२२-४३॥
    śaśalohitavarṇāstu pāṇḍurodgatarājayaḥ |
    pāñcālyaṃ gopateḥ putraṃ siṃhasenamudāvahan || 7-22-43||

    MHB 7-22-44

    पाञ्चालानां नरव्याघ्रो यः ख्यातो जनमेजयः ।
    तस्य सर्षपपुष्पाणां तुल्यवर्णा हयोत्तमाः ॥ ७-२२-४४॥
    pāñcālānāṃ naravyāghro yaḥ khyāto janamejayaḥ |
    tasya sarṣapapuṣpāṇāṃ tulyavarṇā hayottamāḥ || 7-22-44||

    MHB 7-22-45

    माषवर्णास्तु जवना बृहन्तो हेममालिनः ।
    दधिपृष्ठाश्चन्द्रमुखाः पाञ्चाल्यमवहन्द्रुतम् ॥ ७-२२-४५॥
    māṣavarṇāstu javanā bṛhanto hemamālinaḥ |
    dadhipṛṣṭhāścandramukhāḥ pāñcālyamavahandrutam || 7-22-45||

    MHB 7-22-46

    शूराश्च भद्रकाश्चैव शरकाण्डनिभा हयाः ।
    पद्मकिञ्जल्कवर्णाभा दण्डधारमुदावहन् ॥ ७-२२-४६॥
    śūrāśca bhadrakāścaiva śarakāṇḍanibhā hayāḥ |
    padmakiñjalkavarṇābhā daṇḍadhāramudāvahan || 7-22-46||

    MHB 7-22-47

    बिभ्रतो हेममालाश्च चक्रवाकोदरा हयाः ।
    कोसलाधिपतेः पुत्रं सुक्षत्रं वाजिनोऽवहन् ॥ ७-२२-४७॥
    bibhrato hemamālāśca cakravākodarā hayāḥ |
    kosalādhipateḥ putraṃ sukṣatraṃ vājino'vahan || 7-22-47||

    MHB 7-22-48

    शबलास्तु बृहन्तोऽश्वा दान्ता जाम्बूनदस्रजः ।
    युद्धे सत्यधृतिं क्षैमिमवहन्प्रांशवः शुभाः ॥ ७-२२-४८॥
    śabalāstu bṛhanto'śvā dāntā jāmbūnadasrajaḥ |
    yuddhe satyadhṛtiṃ kṣaimimavahanprāṃśavaḥ śubhāḥ || 7-22-48||

    MHB 7-22-49

    एकवर्णेन सर्वेण ध्वजेन कवचेन च ।
    अश्वैश्च धनुषा चैव शुक्लैः शुक्लो न्यवर्तत ॥ ७-२२-४९॥
    ekavarṇena sarveṇa dhvajena kavacena ca |
    aśvaiśca dhanuṣā caiva śuklaiḥ śuklo nyavartata || 7-22-49||

    MHB 7-22-50

    समुद्रसेनपुत्रं तु सामुद्रा रुद्रतेजसम् ।
    अश्वाः शशाङ्कसदृशाश्चन्द्रदेवमुदावहन् ॥ ७-२२-५०॥
    samudrasenaputraṃ tu sāmudrā rudratejasam |
    aśvāḥ śaśāṅkasadṛśāścandradevamudāvahan || 7-22-50||

    MHB 7-22-51

    नीलोत्पलसवर्णास्तु तपनीयविभूषिताः ।
    शैब्यं चित्ररथं युद्धे चित्रमाल्यावहन्हयाः ॥ ७-२२-५१॥
    nīlotpalasavarṇāstu tapanīyavibhūṣitāḥ |
    śaibyaṃ citrarathaṃ yuddhe citramālyāvahanhayāḥ || 7-22-51||

    MHB 7-22-52

    कलायपुष्पवर्णास्तु श्वेतलोहितराजयः ।
    रथसेनं हयश्रेष्ठाः समूहुर्युद्धदुर्मदम् ॥ ७-२२-५२॥
    kalāyapuṣpavarṇāstu śvetalohitarājayaḥ |
    rathasenaṃ hayaśreṣṭhāḥ samūhuryuddhadurmadam || 7-22-52||

    MHB 7-22-53

    यं तु सर्वमनुष्येभ्यः प्राहुः शूरतरं नृपम् ।
    तं पटच्चरहन्तारं शुकवर्णावहन्हयाः ॥ ७-२२-५३॥
    yaṃ tu sarvamanuṣyebhyaḥ prāhuḥ śūrataraṃ nṛpam |
    taṃ paṭaccarahantāraṃ śukavarṇāvahanhayāḥ || 7-22-53||

    MHB 7-22-54

    चित्रायुधं चित्रमाल्यं चित्रवर्मायुधध्वजम् ।
    ऊहुः किंशुकपुष्पाणां तुल्यवर्णा हयोत्तमाः ॥ ७-२२-५४॥
    citrāyudhaṃ citramālyaṃ citravarmāyudhadhvajam |
    ūhuḥ kiṃśukapuṣpāṇāṃ tulyavarṇā hayottamāḥ || 7-22-54||

    MHB 7-22-55

    एकवर्णेन सर्वेण ध्वजेन कवचेन च ।
    धनुषा रथवाहैश्च नीलैर्नीलोऽभ्यवर्तत ॥ ७-२२-५५॥
    ekavarṇena sarveṇa dhvajena kavacena ca |
    dhanuṣā rathavāhaiśca nīlairnīlo'bhyavartata || 7-22-55||

    MHB 7-22-56

    नानारूपै रत्नचित्रैर्वरूथध्वजकार्मुकैः ।
    वाजिध्वजपताकाभिश्चित्रैश्चित्रोऽभ्यवर्तत ॥ ७-२२-५६॥
    nānārūpai ratnacitrairvarūthadhvajakārmukaiḥ |
    vājidhvajapatākābhiścitraiścitro'bhyavartata || 7-22-56||

    MHB 7-22-57

    ये तु पुष्करपत्रस्य तुल्यवर्णा हयोत्तमाः ।
    ते रोचमानस्य सुतं हेमवर्णमुदावहन् ॥ ७-२२-५७॥
    ye tu puṣkarapatrasya tulyavarṇā hayottamāḥ |
    te rocamānasya sutaṃ hemavarṇamudāvahan || 7-22-57||

    MHB 7-22-58

    योधाश्च भद्रकाराश्च शरदण्डानुदण्डजाः ।
    श्वेताण्डाः कुक्कुटाण्डाभा दण्डकेतुमुदावहन् ॥ ७-२२-५८॥
    yodhāśca bhadrakārāśca śaradaṇḍānudaṇḍajāḥ |
    śvetāṇḍāḥ kukkuṭāṇḍābhā daṇḍaketumudāvahan || 7-22-58||

    MHB 7-22-59

    आटरूषकपुष्पाभा हयाः पाण्ड्यानुयायिनाम् ।
    अवहन्रथमुख्यानामयुतानि चतुर्दश ॥ ७-२२-५९॥
    āṭarūṣakapuṣpābhā hayāḥ pāṇḍyānuyāyinām |
    avahanrathamukhyānāmayutāni caturdaśa || 7-22-59||

    MHB 7-22-60

    नानारूपेण वर्णेन नानाकृतिमुखा हयाः ।
    रथचक्रध्वजं वीरं घटोत्कचमुदावहन् ॥ ७-२२-६०॥
    nānārūpeṇa varṇena nānākṛtimukhā hayāḥ |
    rathacakradhvajaṃ vīraṃ ghaṭotkacamudāvahan || 7-22-60||

    MHB 7-22-61

    सुवर्णवर्णा धर्मज्ञमनीकस्थं युधिष्ठिरम् ।
    राजश्रेष्ठं हयश्रेष्ठाः सर्वतः पृष्ठतोऽन्वयुः ।
    वर्णैश्चोच्चावचैर्दिव्यैः सदश्वानां प्रभद्रकाः ॥ ७-२२-६१॥
    suvarṇavarṇā dharmajñamanīkasthaṃ yudhiṣṭhiram |
    rājaśreṣṭhaṃ hayaśreṣṭhāḥ sarvataḥ pṛṣṭhato'nvayuḥ |
    varṇaiścoccāvacairdivyaiḥ sadaśvānāṃ prabhadrakāḥ || 7-22-61||

    MHB 7-22-62

    ते यत्ता भीमसेनेन सहिताः काञ्चनध्वजाः ।
    प्रत्यदृश्यन्त राजेन्द्र सेन्द्रा इव दिवौकसः ॥ ७-२२-६२॥
    te yattā bhīmasenena sahitāḥ kāñcanadhvajāḥ |
    pratyadṛśyanta rājendra sendrā iva divaukasaḥ || 7-22-62||

    MHB 7-22-63

    अत्यरोचत तान्सर्वान्धृष्टद्युम्नः समागतान् ।
    सर्वाण्यपि च सैन्यानि भारद्वाजोऽत्यरोचत ॥ ७-२२-६३॥
    atyarocata tānsarvāndhṛṣṭadyumnaḥ samāgatān |
    sarvāṇyapi ca sainyāni bhāradvājo'tyarocata || 7-22-63||

    Adhyaya: 23/173 (19)

    MHB 7-23-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    व्यथयेयुरिमे सेनां देवानामपि संयुगे ।
    आहवे ये न्यवर्तन्त वृकोदरमुखा रथाः ॥ ७-२३-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    vyathayeyurime senāṃ devānāmapi saṃyuge |
    āhave ye nyavartanta vṛkodaramukhā rathāḥ || 7-23-1||

    MHB 7-23-2

    संप्रयुक्तः किलैवायं दिष्टैर्भवति पूरुषः ।
    तस्मिन्नेव तु सर्वार्था दृश्यन्ते वै पृथग्विधाः ॥ ७-२३-२॥
    saṃprayuktaḥ kilaivāyaṃ diṣṭairbhavati pūruṣaḥ |
    tasminneva tu sarvārthā dṛśyante vai pṛthagvidhāḥ || 7-23-2||

    MHB 7-23-3

    दीर्घं विप्रोषितः कालमरण्ये जटिलोऽजिनी ।
    अज्ञातश्चैव लोकस्य विजहार युधिष्ठिरः ॥ ७-२३-३॥
    dīrghaṃ viproṣitaḥ kālamaraṇye jaṭilo'jinī |
    ajñātaścaiva lokasya vijahāra yudhiṣṭhiraḥ || 7-23-3||

    MHB 7-23-4

    स एव महतीं सेनां समावर्तयदाहवे ।
    किमन्यद्दैवसंयोगान्मम पुत्रस्य चाभवत् ॥ ७-२३-४॥
    sa eva mahatīṃ senāṃ samāvartayadāhave |
    kimanyaddaivasaṃyogānmama putrasya cābhavat || 7-23-4||

    MHB 7-23-5

    युक्त एव हि भाग्येन ध्रुवमुत्पद्यते नरः ।
    स तथाकृष्यते तेन न यथा स्वयमिच्छति ॥ ७-२३-५॥
    yukta eva hi bhāgyena dhruvamutpadyate naraḥ |
    sa tathākṛṣyate tena na yathā svayamicchati || 7-23-5||

    MHB 7-23-6

    द्यूतव्यसनमासाद्य क्लेशितो हि युधिष्ठिरः ।
    स पुनर्भागधेयेन सहायानुपलब्धवान् ॥ ७-२३-६॥
    dyūtavyasanamāsādya kleśito hi yudhiṣṭhiraḥ |
    sa punarbhāgadheyena sahāyānupalabdhavān || 7-23-6||

    MHB 7-23-7

    अर्धं मे केकया लब्धाः काशिकाः कोसलाश्च ये ।
    चेदयश्चापरे वङ्गा मामेव समुपाश्रिताः ॥ ७-२३-७॥
    ardhaṃ me kekayā labdhāḥ kāśikāḥ kosalāśca ye |
    cedayaścāpare vaṅgā māmeva samupāśritāḥ || 7-23-7||

    MHB 7-23-8

    पृथिवी भूयसी तात मम पार्थस्य नो तथा ।
    इति मामब्रवीत्सूत मन्दो दुर्योधनस्तदा ॥ ७-२३-८॥
    pṛthivī bhūyasī tāta mama pārthasya no tathā |
    iti māmabravītsūta mando duryodhanastadā || 7-23-8||

    MHB 7-23-9

    तस्य सेनासमूहस्य मध्ये द्रोणः सुरक्षितः ।
    निहतः पार्षतेनाजौ किमन्यद्भागधेयतः ॥ ७-२३-९॥
    tasya senāsamūhasya madhye droṇaḥ surakṣitaḥ |
    nihataḥ pārṣatenājau kimanyadbhāgadheyataḥ || 7-23-9||

    MHB 7-23-10

    मध्ये राज्ञां महाबाहुं सदा युद्धाभिनन्दिनम् ।
    सर्वास्त्रपारगं द्रोणं कथं मृत्युरुपेयिवान् ॥ ७-२३-१०॥
    madhye rājñāṃ mahābāhuṃ sadā yuddhābhinandinam |
    sarvāstrapāragaṃ droṇaṃ kathaṃ mṛtyurupeyivān || 7-23-10||

    MHB 7-23-11

    समनुप्राप्तकृच्छ्रोऽहं संमोहं परमं गतः ।
    भीष्मद्रोणौ हतौ श्रुत्वा नाहं जीवितुमुत्सहे ॥ ७-२३-११॥
    samanuprāptakṛcchro'haṃ saṃmohaṃ paramaṃ gataḥ |
    bhīṣmadroṇau hatau śrutvā nāhaṃ jīvitumutsahe || 7-23-11||

    MHB 7-23-12

    यन्मा क्षत्ताब्रवीत्तात प्रपश्यन्पुत्रगृद्धिनम् ।
    दुर्योधनेन तत्सर्वं प्राप्तं सूत मया सह ॥ ७-२३-१२॥
    yanmā kṣattābravīttāta prapaśyanputragṛddhinam |
    duryodhanena tatsarvaṃ prāptaṃ sūta mayā saha || 7-23-12||

    MHB 7-23-13

    नृशंसं तु परं तत्स्यात्त्यक्त्वा दुर्योधनं यदि ।
    पुत्रशेषं चिकीर्षेयं कृच्छ्रं न मरणं भवेत् ॥ ७-२३-१३॥
    nṛśaṃsaṃ tu paraṃ tatsyāttyaktvā duryodhanaṃ yadi |
    putraśeṣaṃ cikīrṣeyaṃ kṛcchraṃ na maraṇaṃ bhavet || 7-23-13||

    MHB 7-23-14

    यो हि धर्मं परित्यज्य भवत्यर्थपरो नरः ।
    सोऽस्माच्च हीयते लोकात्क्षुद्रभावं च गच्छति ॥ ७-२३-१४॥
    yo hi dharmaṃ parityajya bhavatyarthaparo naraḥ |
    so'smācca hīyate lokātkṣudrabhāvaṃ ca gacchati || 7-23-14||

    MHB 7-23-15

    अद्य चाप्यस्य राष्ट्रस्य हतोत्साहस्य संजय ।
    अवशेषं न पश्यामि ककुदे मृदिते सति ॥ ७-२३-१५॥
    adya cāpyasya rāṣṭrasya hatotsāhasya saṃjaya |
    avaśeṣaṃ na paśyāmi kakude mṛdite sati || 7-23-15||

    MHB 7-23-16

    कथं स्यादवशेषं हि धुर्ययोरभ्यतीतयोः ।
    यौ नित्यमनुजीवामः क्षमिणौ पुरुषर्षभौ ॥ ७-२३-१६॥
    kathaṃ syādavaśeṣaṃ hi dhuryayorabhyatītayoḥ |
    yau nityamanujīvāmaḥ kṣamiṇau puruṣarṣabhau || 7-23-16||

    MHB 7-23-17

    व्यक्तमेव च मे शंस यथा युद्धमवर्तत ।
    केऽयुध्यन्के व्यपाकर्षन्के क्षुद्राः प्राद्रवन्भयात् ॥ ७-२३-१७॥
    vyaktameva ca me śaṃsa yathā yuddhamavartata |
    ke'yudhyanke vyapākarṣanke kṣudrāḥ prādravanbhayāt || 7-23-17||

    MHB 7-23-18

    धनंजयं च मे शंस यद्यच्चक्रे रथर्षभः ।
    तस्माद्भयं नो भूयिष्ठं भ्रातृव्याच्च विशेषतः ॥ ७-२३-१८॥
    dhanaṃjayaṃ ca me śaṃsa yadyaccakre ratharṣabhaḥ |
    tasmādbhayaṃ no bhūyiṣṭhaṃ bhrātṛvyācca viśeṣataḥ || 7-23-18||

    MHB 7-23-19

    यथासीच्च निवृत्तेषु पाण्डवेषु च संजय ।
    मम सैन्यावशेषस्य संनिपातः सुदारुणः ।
    मामकानां च ये शूराः कांस्तत्र समवारयन् ॥ ७-२३-१९॥
    yathāsīcca nivṛtteṣu pāṇḍaveṣu ca saṃjaya |
    mama sainyāvaśeṣasya saṃnipātaḥ sudāruṇaḥ |
    māmakānāṃ ca ye śūrāḥ kāṃstatra samavārayan || 7-23-19||

    Adhyaya: 24/173 (61)

    MHB 7-24-1

    संजय उवाच ।
    महद्भैरवमासीन्नः संनिवृत्तेषु पाण्डुषु ।
    दृष्ट्वा द्रोणं छाद्यमानं तैर्भास्करमिवाम्बुदैः ॥ ७-२४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    mahadbhairavamāsīnnaḥ saṃnivṛtteṣu pāṇḍuṣu |
    dṛṣṭvā droṇaṃ chādyamānaṃ tairbhāskaramivāmbudaiḥ || 7-24-1||

    MHB 7-24-2

    तैश्चोद्धूतं रजस्तीव्रमवचक्रे चमूं तव ।
    ततो हतममन्याम द्रोणं दृष्टिपथे हते ॥ ७-२४-२॥
    taiścoddhūtaṃ rajastīvramavacakre camūṃ tava |
    tato hatamamanyāma droṇaṃ dṛṣṭipathe hate || 7-24-2||

    MHB 7-24-3

    तांस्तु शूरान्महेष्वासान्क्रूरं कर्म चिकीर्षतः ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनस्तूर्णं स्वसैन्यं समचूचुदत् ॥ ७-२४-३॥
    tāṃstu śūrānmaheṣvāsānkrūraṃ karma cikīrṣataḥ |
    dṛṣṭvā duryodhanastūrṇaṃ svasainyaṃ samacūcudat || 7-24-3||

    MHB 7-24-4

    यथाशक्ति यथोत्साहं यथासत्त्वं नराधिपाः ।
    वारयध्वं यथायोगं पाण्डवानामनीकिनीम् ॥ ७-२४-४॥
    yathāśakti yathotsāhaṃ yathāsattvaṃ narādhipāḥ |
    vārayadhvaṃ yathāyogaṃ pāṇḍavānāmanīkinīm || 7-24-4||

    MHB 7-24-5

    ततो दुर्मर्षणो भीममभ्यगच्छत्सुतस्तव ।
    आराद्दृष्ट्वा किरन्बाणैरिच्छन्द्रोणस्य जीवितम् ॥ ७-२४-५॥
    tato durmarṣaṇo bhīmamabhyagacchatsutastava |
    ārāddṛṣṭvā kiranbāṇairicchandroṇasya jīvitam || 7-24-5||

    MHB 7-24-6

    तं बाणैरवतस्तार क्रुद्धो मृत्युमिवाहवे ।
    तं च भीमोऽतुदद्बाणैस्तदासीत्तुमुलं महत् ॥ ७-२४-६॥
    taṃ bāṇairavatastāra kruddho mṛtyumivāhave |
    taṃ ca bhīmo'tudadbāṇaistadāsīttumulaṃ mahat || 7-24-6||

    MHB 7-24-7

    त ईश्वरसमादिष्टाः प्राज्ञाः शूराः प्रहारिणः ।
    बाह्यं मृत्युभयं कृत्वा प्रत्यतिष्ठन्परान्युधि ॥ ७-२४-७॥
    ta īśvarasamādiṣṭāḥ prājñāḥ śūrāḥ prahāriṇaḥ |
    bāhyaṃ mṛtyubhayaṃ kṛtvā pratyatiṣṭhanparānyudhi || 7-24-7||

    MHB 7-24-8

    कृतवर्मा शिनेः पुत्रं द्रोणप्रेप्सुं विशां पते ।
    पर्यवारयदायान्तं शूरं समितिशोभनम् ॥ ७-२४-८॥
    kṛtavarmā śineḥ putraṃ droṇaprepsuṃ viśāṃ pate |
    paryavārayadāyāntaṃ śūraṃ samitiśobhanam || 7-24-8||

    MHB 7-24-9

    तं शैनेयः शरव्रातैः क्रुद्धः क्रुद्धमवारयत् ।
    कृतवर्मा च शैनेयं मत्तो मत्तमिव द्विपम् ॥ ७-२४-९॥
    taṃ śaineyaḥ śaravrātaiḥ kruddhaḥ kruddhamavārayat |
    kṛtavarmā ca śaineyaṃ matto mattamiva dvipam || 7-24-9||

    MHB 7-24-10

    सैन्धवः क्षत्रधर्माणमापतन्तं शरौघिणम् ।
    उग्रधन्वा महेष्वासं यत्तो द्रोणादवारयत् ॥ ७-२४-१०॥
    saindhavaḥ kṣatradharmāṇamāpatantaṃ śaraughiṇam |
    ugradhanvā maheṣvāsaṃ yatto droṇādavārayat || 7-24-10||

    MHB 7-24-11

    क्षत्रधर्मा सिन्धुपतेश्छित्त्वा केतनकार्मुके ।
    नाराचैर्बहुभिः क्रुद्धः सर्वमर्मस्वताडयत् ॥ ७-२४-११॥
    kṣatradharmā sindhupateśchittvā ketanakārmuke |
    nārācairbahubhiḥ kruddhaḥ sarvamarmasvatāḍayat || 7-24-11||

    MHB 7-24-12

    अथान्यद्धनुरादाय सैन्धवः कृतहस्तवत् ।
    विव्याध क्षत्रधर्माणं रणे सर्वायसैः शरैः ॥ ७-२४-१२॥
    athānyaddhanurādāya saindhavaḥ kṛtahastavat |
    vivyādha kṣatradharmāṇaṃ raṇe sarvāyasaiḥ śaraiḥ || 7-24-12||

    MHB 7-24-13

    युयुत्सुं पाण्डवार्थाय यतमानं महारथम् ।
    सुबाहुर्भ्रातरं शूरं यत्तो द्रोणादवारयत् ॥ ७-२४-१३॥
    yuyutsuṃ pāṇḍavārthāya yatamānaṃ mahāratham |
    subāhurbhrātaraṃ śūraṃ yatto droṇādavārayat || 7-24-13||

    MHB 7-24-14

    सुबाहोः सधनुर्बाणावस्यतः परिघोपमौ ।
    युयुत्सुः शितपीताभ्यां क्षुराभ्यामच्छिनद्भुजौ ॥ ७-२४-१४॥
    subāhoḥ sadhanurbāṇāvasyataḥ parighopamau |
    yuyutsuḥ śitapītābhyāṃ kṣurābhyāmacchinadbhujau || 7-24-14||

    MHB 7-24-15

    राजानं पाण्डवश्रेष्ठं धर्मात्मानं युधिष्ठिरम् ।
    वेलेव सागरं क्षुब्धं मद्रराट्समवारयत् ॥ ७-२४-१५॥
    rājānaṃ pāṇḍavaśreṣṭhaṃ dharmātmānaṃ yudhiṣṭhiram |
    veleva sāgaraṃ kṣubdhaṃ madrarāṭsamavārayat || 7-24-15||

    MHB 7-24-16

    तं धर्मराजो बहुभिर्मर्मभिद्भिरवाकिरत् ।
    मद्रेशस्तं चतुःषष्ट्या शरैर्विद्ध्वानदद्भृशम् ॥ ७-२४-१६॥
    taṃ dharmarājo bahubhirmarmabhidbhiravākirat |
    madreśastaṃ catuḥṣaṣṭyā śarairviddhvānadadbhṛśam || 7-24-16||

    MHB 7-24-17

    तस्य नानदतः केतुमुच्चकर्त सकार्मुकम् ।
    क्षुराभ्यां पाण्डवश्रेष्ठस्तत उच्चुक्रुशुर्जनाः ॥ ७-२४-१७॥
    tasya nānadataḥ ketumuccakarta sakārmukam |
    kṣurābhyāṃ pāṇḍavaśreṣṭhastata uccukruśurjanāḥ || 7-24-17||

    MHB 7-24-18

    तथैव राजा बाह्लीको राजानं द्रुपदं शरैः ।
    आद्रवन्तं सहानीकं सहानीको न्यवारयत् ॥ ७-२४-१८॥
    tathaiva rājā bāhlīko rājānaṃ drupadaṃ śaraiḥ |
    ādravantaṃ sahānīkaṃ sahānīko nyavārayat || 7-24-18||

    MHB 7-24-19

    तद्युद्धमभवद्घोरं वृद्धयोः सहसेनयोः ।
    यथा महायूथपयोर्द्विपयोः संप्रभिन्नयोः ॥ ७-२४-१९॥
    tadyuddhamabhavadghoraṃ vṛddhayoḥ sahasenayoḥ |
    yathā mahāyūthapayordvipayoḥ saṃprabhinnayoḥ || 7-24-19||

    MHB 7-24-20

    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ विराटं मत्स्यमार्च्छताम् ।
    सहसैन्यौ सहानीकं यथेन्द्राग्नी पुरा बलिम् ॥ ७-२४-२०॥
    vindānuvindāvāvantyau virāṭaṃ matsyamārcchatām |
    sahasainyau sahānīkaṃ yathendrāgnī purā balim || 7-24-20||

    MHB 7-24-21

    तदुत्पिञ्जलकं युद्धमासीद्देवासुरोपमम् ।
    मत्स्यानां केकयैः सार्धमभीताश्वरथद्विपम् ॥ ७-२४-२१॥
    tadutpiñjalakaṃ yuddhamāsīddevāsuropamam |
    matsyānāṃ kekayaiḥ sārdhamabhītāśvarathadvipam || 7-24-21||

    MHB 7-24-22

    नाकुलिं तु शतानीकं भूतकर्मा सभापतिः ।
    अस्यन्तमिषुजालानि यान्तं द्रोणादवारयत् ॥ ७-२४-२२॥
    nākuliṃ tu śatānīkaṃ bhūtakarmā sabhāpatiḥ |
    asyantamiṣujālāni yāntaṃ droṇādavārayat || 7-24-22||

    MHB 7-24-23

    ततो नकुलदायादस्त्रिभिर्भल्लैः सुसंशितैः ।
    चक्रे विबाहुशिरसं भूतकर्माणमाहवे ॥ ७-२४-२३॥
    tato nakuladāyādastribhirbhallaiḥ susaṃśitaiḥ |
    cakre vibāhuśirasaṃ bhūtakarmāṇamāhave || 7-24-23||

    MHB 7-24-24

    सुतसोमं तु विक्रान्तमापतन्तं शरौघिणम् ।
    द्रोणायाभिमुखं वीरं विविंशतिरवारयत् ॥ ७-२४-२४॥
    sutasomaṃ tu vikrāntamāpatantaṃ śaraughiṇam |
    droṇāyābhimukhaṃ vīraṃ viviṃśatiravārayat || 7-24-24||

    MHB 7-24-25

    सुतसोमस्तु संक्रुद्धः स्वपितृव्यमजिह्मगैः ।
    विविंशतिं शरैर्विद्ध्वा नाभ्यवर्तत दंशितः ॥ ७-२४-२५॥
    sutasomastu saṃkruddhaḥ svapitṛvyamajihmagaiḥ |
    viviṃśatiṃ śarairviddhvā nābhyavartata daṃśitaḥ || 7-24-25||

    MHB 7-24-26

    अथ भीमरथः शाल्वमाशुगैरायसैः शितैः ।
    षड्भिः साश्वनियन्तारमनयद्यमसादनम् ॥ ७-२४-२६॥
    atha bhīmarathaḥ śālvamāśugairāyasaiḥ śitaiḥ |
    ṣaḍbhiḥ sāśvaniyantāramanayadyamasādanam || 7-24-26||

    MHB 7-24-27

    श्रुतकर्माणमायान्तं मयूरसदृशैर्हयैः ।
    चैत्रसेनिर्महाराज तव पौत्रो न्यवारयत् ॥ ७-२४-२७॥
    śrutakarmāṇamāyāntaṃ mayūrasadṛśairhayaiḥ |
    caitrasenirmahārāja tava pautro nyavārayat || 7-24-27||

    MHB 7-24-28

    तौ पौत्रौ तव दुर्धर्षौ परस्परवधैषिणौ ।
    पितॄणामर्थसिद्ध्यर्थं चक्रतुर्युद्धमुत्तमम् ॥ ७-२४-२८॥
    tau pautrau tava durdharṣau parasparavadhaiṣiṇau |
    pitṝṇāmarthasiddhyarthaṃ cakraturyuddhamuttamam || 7-24-28||

    MHB 7-24-29

    तिष्ठन्तमग्रतो दृष्ट्वा प्रतिविन्ध्यं तमाहवे ।
    द्रौणिर्मानं पितुः कुर्वन्मार्गणैः समवारयत् ॥ ७-२४-२९॥
    tiṣṭhantamagrato dṛṣṭvā prativindhyaṃ tamāhave |
    drauṇirmānaṃ pituḥ kurvanmārgaṇaiḥ samavārayat || 7-24-29||

    MHB 7-24-30

    तं क्रुद्धः प्रतिविव्याध प्रतिविन्ध्यः शितैः शरैः ।
    सिंहलाङ्गूललक्ष्माणं पितुरर्थे व्यवस्थितम् ॥ ७-२४-३०॥
    taṃ kruddhaḥ prativivyādha prativindhyaḥ śitaiḥ śaraiḥ |
    siṃhalāṅgūlalakṣmāṇaṃ piturarthe vyavasthitam || 7-24-30||

    MHB 7-24-31

    प्रवपन्निव बीजानि बीजकाले नरर्षभ ।
    द्रौणायनिर्द्रौपदेयं शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-२४-३१॥
    pravapanniva bījāni bījakāle nararṣabha |
    drauṇāyanirdraupadeyaṃ śaravarṣairavākirat || 7-24-31||

    MHB 7-24-32

    यस्तु शूरतमो राजन्सेनयोरुभयोर्मतः ।
    तं पटच्चरहन्तारं लक्ष्मणः समवारयत् ॥ ७-२४-३२॥
    yastu śūratamo rājansenayorubhayormataḥ |
    taṃ paṭaccarahantāraṃ lakṣmaṇaḥ samavārayat || 7-24-32||

    MHB 7-24-33

    स लक्ष्मणस्येष्वसनं छित्त्वा लक्ष्म च भारत ।
    लक्ष्मणे शरजालानि विसृजन्बह्वशोभत ॥ ७-२४-३३॥
    sa lakṣmaṇasyeṣvasanaṃ chittvā lakṣma ca bhārata |
    lakṣmaṇe śarajālāni visṛjanbahvaśobhata || 7-24-33||

    MHB 7-24-34

    विकर्णस्तु महाप्राज्ञो याज्ञसेनिं शिखण्डिनम् ।
    पर्यवारयदायान्तं युवानं समरे युवा ॥ ७-२४-३४॥
    vikarṇastu mahāprājño yājñaseniṃ śikhaṇḍinam |
    paryavārayadāyāntaṃ yuvānaṃ samare yuvā || 7-24-34||

    MHB 7-24-35

    ततस्तमिषुजालेन याज्ञसेनिः समावृणोत् ।
    विधूय तद्बाणजालं बभौ तव सुतो बली ॥ ७-२४-३५॥
    tatastamiṣujālena yājñaseniḥ samāvṛṇot |
    vidhūya tadbāṇajālaṃ babhau tava suto balī || 7-24-35||

    MHB 7-24-36

    अङ्गदोऽभिमुखः शूरमुत्तमौजसमाहवे ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं वत्सदन्तैरवारयत् ॥ ७-२४-३६॥
    aṅgado'bhimukhaḥ śūramuttamaujasamāhave |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ vatsadantairavārayat || 7-24-36||

    MHB 7-24-37

    स संप्रहारस्तुमुलस्तयोः पुरुषसिंहयोः ।
    सैनिकानां च सर्वेषां तयोश्च प्रीतिवर्धनः ॥ ७-२४-३७॥
    sa saṃprahārastumulastayoḥ puruṣasiṃhayoḥ |
    sainikānāṃ ca sarveṣāṃ tayośca prītivardhanaḥ || 7-24-37||

    MHB 7-24-38

    दुर्मुखस्तु महेष्वासो वीरं पुरुजितं बली ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं कुन्तिभोजमवारयत् ॥ ७-२४-३८॥
    durmukhastu maheṣvāso vīraṃ purujitaṃ balī |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ kuntibhojamavārayat || 7-24-38||

    MHB 7-24-39

    स दुर्मुखं भ्रुवोर्मध्ये नाराचेन व्यताडयत् ।
    तस्य तद्विबभौ वक्त्रं सनालमिव पङ्कजम् ॥ ७-२४-३९॥
    sa durmukhaṃ bhruvormadhye nārācena vyatāḍayat |
    tasya tadvibabhau vaktraṃ sanālamiva paṅkajam || 7-24-39||

    MHB 7-24-40

    कर्णस्तु केकयान्भ्रातॄन्पञ्च लोहितकध्वजान् ।
    द्रोणायाभिमुखं याताञ्शरवर्षैरवारयत् ॥ ७-२४-४०॥
    karṇastu kekayānbhrātṝnpañca lohitakadhvajān |
    droṇāyābhimukhaṃ yātāñśaravarṣairavārayat || 7-24-40||

    MHB 7-24-41

    ते चैनं भृशसंक्रुद्धाः शरव्रातैरवाकिरन् ।
    स च तांश्छादयामास शरजालैः पुनः पुनः ॥ ७-२४-४१॥
    te cainaṃ bhṛśasaṃkruddhāḥ śaravrātairavākiran |
    sa ca tāṃśchādayāmāsa śarajālaiḥ punaḥ punaḥ || 7-24-41||

    MHB 7-24-42

    नैव कर्णो न ते पञ्च ददृशुर्बाणसंवृताः ।
    साश्वसूतध्वजरथाः परस्परशराचिताः ॥ ७-२४-४२॥
    naiva karṇo na te pañca dadṛśurbāṇasaṃvṛtāḥ |
    sāśvasūtadhvajarathāḥ parasparaśarācitāḥ || 7-24-42||

    MHB 7-24-43

    पुत्रस्ते दुर्जयश्चैव जयश्च विजयश्च ह ।
    नीलं काश्यं जयं शूरास्त्रयस्त्रीन्प्रत्यवारयन् ॥ ७-२४-४३॥
    putraste durjayaścaiva jayaśca vijayaśca ha |
    nīlaṃ kāśyaṃ jayaṃ śūrāstrayastrīnpratyavārayan || 7-24-43||

    MHB 7-24-44

    तद्युद्धमभवद्घोरमीक्षितृप्रीतिवर्धनम् ।
    सिंहव्याघ्रतरक्षूणां यथेभमहिषर्षभैः ॥ ७-२४-४४॥
    tadyuddhamabhavadghoramīkṣitṛprītivardhanam |
    siṃhavyāghratarakṣūṇāṃ yathebhamahiṣarṣabhaiḥ || 7-24-44||

    MHB 7-24-45

    क्षेमधूर्तिबृहन्तौ तौ भ्रातरौ सात्वतं युधि ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं शरैस्तीक्ष्णैस्ततक्षतुः ॥ ७-२४-४५॥
    kṣemadhūrtibṛhantau tau bhrātarau sātvataṃ yudhi |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ śaraistīkṣṇaistatakṣatuḥ || 7-24-45||

    MHB 7-24-46

    तयोस्तस्य च तद्युद्धमत्यद्भुतमिवाभवत् ।
    सिंहस्य द्विपमुख्याभ्यां प्रभिन्नाभ्यां यथा वने ॥ ७-२४-४६॥
    tayostasya ca tadyuddhamatyadbhutamivābhavat |
    siṃhasya dvipamukhyābhyāṃ prabhinnābhyāṃ yathā vane || 7-24-46||

    MHB 7-24-47

    राजानं तु तथाम्बष्ठमेकं युद्धाभिनन्दिनम् ।
    चेदिराजः शरानस्यन्क्रुद्धो द्रोणादवारयत् ॥ ७-२४-४७॥
    rājānaṃ tu tathāmbaṣṭhamekaṃ yuddhābhinandinam |
    cedirājaḥ śarānasyankruddho droṇādavārayat || 7-24-47||

    MHB 7-24-48

    तमम्बष्ठोऽस्थिभेदिन्या निरविध्यच्छलाकया ।
    स त्यक्त्वा सशरं चापं रथाद्भूमिमथापतत् ॥ ७-२४-४८॥
    tamambaṣṭho'sthibhedinyā niravidhyacchalākayā |
    sa tyaktvā saśaraṃ cāpaṃ rathādbhūmimathāpatat || 7-24-48||

    MHB 7-24-49

    वार्धक्षेमिं तु वार्ष्णेयं कृपः शारद्वतः शरैः ।
    अक्षुद्रः क्षुद्रकैर्द्रोणात्क्रुद्धरूपमवारयत् ॥ ७-२४-४९॥
    vārdhakṣemiṃ tu vārṣṇeyaṃ kṛpaḥ śāradvataḥ śaraiḥ |
    akṣudraḥ kṣudrakairdroṇātkruddharūpamavārayat || 7-24-49||

    MHB 7-24-50

    युध्यन्तौ कृपवार्ष्णेयौ येऽपश्यंश्चित्रयोधिनौ ।
    ते युद्धसक्तमनसो नान्या बुबुधिरे क्रियाः ॥ ७-२४-५०॥
    yudhyantau kṛpavārṣṇeyau ye'paśyaṃścitrayodhinau |
    te yuddhasaktamanaso nānyā bubudhire kriyāḥ || 7-24-50||

    MHB 7-24-51

    सौमदत्तिस्तु राजानं मणिमन्तमतन्द्रितम् ।
    पर्यवारयदायान्तं यशो द्रोणस्य वर्धयन् ॥ ७-२४-५१॥
    saumadattistu rājānaṃ maṇimantamatandritam |
    paryavārayadāyāntaṃ yaśo droṇasya vardhayan || 7-24-51||

    MHB 7-24-52

    स सौमदत्तेस्त्वरितश्छित्त्वेष्वसनकेतने ।
    पुनः पताकां सूतं च छत्रं चापातयद्रथात् ॥ ७-२४-५२॥
    sa saumadattestvaritaśchittveṣvasanaketane |
    punaḥ patākāṃ sūtaṃ ca chatraṃ cāpātayadrathāt || 7-24-52||

    MHB 7-24-53

    अथाप्लुत्य रथात्तूर्णं यूपकेतुरमित्रहा ।
    साश्वसूतध्वजरथं तं चकर्त वरासिना ॥ ७-२४-५३॥
    athāplutya rathāttūrṇaṃ yūpaketuramitrahā |
    sāśvasūtadhvajarathaṃ taṃ cakarta varāsinā || 7-24-53||

    MHB 7-24-54

    रथं च स्वं समास्थाय धनुरादाय चापरम् ।
    स्वयं यच्छन्हयान्राजन्व्यधमत्पाण्डवीं चमूम् ॥ ७-२४-५४॥
    rathaṃ ca svaṃ samāsthāya dhanurādāya cāparam |
    svayaṃ yacchanhayānrājanvyadhamatpāṇḍavīṃ camūm || 7-24-54||

    MHB 7-24-55

    मुसलैर्मुद्गरैश्चक्रैर्भिण्डिपालैः परश्वधैः ।
    पांसुवाताग्निसलिलैर्भस्मलोष्ठतृणद्रुमैः ॥ ७-२४-५५॥
    musalairmudgaraiścakrairbhiṇḍipālaiḥ paraśvadhaiḥ |
    pāṃsuvātāgnisalilairbhasmaloṣṭhatṛṇadrumaiḥ || 7-24-55||

    MHB 7-24-56

    आरुजन्प्ररुजन्भञ्जन्निघ्नन्विद्रावयन्क्षिपन् ।
    सेनां विभीषयन्नायाद्द्रोणप्रेप्सुर्घटोत्कचः ॥ ७-२४-५६॥
    ārujanprarujanbhañjannighnanvidrāvayankṣipan |
    senāṃ vibhīṣayannāyāddroṇaprepsurghaṭotkacaḥ || 7-24-56||

    MHB 7-24-57

    तं तु नानाप्रहरणैर्नानायुद्धविशेषणैः ।
    राक्षसं राक्षसः क्रुद्धः समाजघ्ने ह्यलम्बुसः ॥ ७-२४-५७॥
    taṃ tu nānāpraharaṇairnānāyuddhaviśeṣaṇaiḥ |
    rākṣasaṃ rākṣasaḥ kruddhaḥ samājaghne hyalambusaḥ || 7-24-57||

    MHB 7-24-58

    तयोस्तदभवद्युद्धं रक्षोग्रामणिमुख्ययोः ।
    तादृग्यादृक्पुरा वृत्तं शम्बरामरराजयोः ॥ ७-२४-५८॥
    tayostadabhavadyuddhaṃ rakṣogrāmaṇimukhyayoḥ |
    tādṛgyādṛkpurā vṛttaṃ śambarāmararājayoḥ || 7-24-58||

    MHB 7-24-59

    एवं द्वंद्वशतान्यासन्रथवारणवाजिनाम् ।
    पदातीनां च भद्रं ते तव तेषां च संकुलम् ॥ ७-२४-५९॥
    evaṃ dvaṃdvaśatānyāsanrathavāraṇavājinām |
    padātīnāṃ ca bhadraṃ te tava teṣāṃ ca saṃkulam || 7-24-59||

    MHB 7-24-60

    नैतादृशो दृष्टपूर्वः संग्रामो नैव च श्रुतः ।
    द्रोणस्याभावभावेषु प्रसक्तानां यथाभवत् ॥ ७-२४-६०॥
    naitādṛśo dṛṣṭapūrvaḥ saṃgrāmo naiva ca śrutaḥ |
    droṇasyābhāvabhāveṣu prasaktānāṃ yathābhavat || 7-24-60||

    MHB 7-24-61

    इदं घोरमिदं चित्रमिदं रौद्रमिति प्रभो ।
    तत्र युद्धान्यदृश्यन्त प्रततानि बहूनि च ॥ ७-२४-६१॥
    idaṃ ghoramidaṃ citramidaṃ raudramiti prabho |
    tatra yuddhānyadṛśyanta pratatāni bahūni ca || 7-24-61||

    Adhyaya: 25/173 (59)

    MHB 7-25-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तेष्वेवं संनिवृत्तेषु प्रत्युद्यातेषु भागशः ।
    कथं युयुधिरे पार्था मामकाश्च तरस्विनः ॥ ७-२५-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    teṣvevaṃ saṃnivṛtteṣu pratyudyāteṣu bhāgaśaḥ |
    kathaṃ yuyudhire pārthā māmakāśca tarasvinaḥ || 7-25-1||

    MHB 7-25-2

    किमर्जुनश्चाप्यकरोत्संशप्तकबलं प्रति ।
    संशप्तका वा पार्थस्य किमकुर्वत संजय ॥ ७-२५-२॥
    kimarjunaścāpyakarotsaṃśaptakabalaṃ prati |
    saṃśaptakā vā pārthasya kimakurvata saṃjaya || 7-25-2||

    MHB 7-25-3

    संजय उवाच ।
    तथा तेषु निवृत्तेषु प्रत्युद्यातेषु भागशः ।
    स्वयमभ्यद्रवद्भीमं नागानीकेन ते सुतः ॥ ७-२५-३॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā teṣu nivṛtteṣu pratyudyāteṣu bhāgaśaḥ |
    svayamabhyadravadbhīmaṃ nāgānīkena te sutaḥ || 7-25-3||

    MHB 7-25-4

    स नाग इव नागेन गोवृषेणेव गोवृषः ।
    समाहूतः स्वयं राज्ञा नागानीकमुपाद्रवत् ॥ ७-२५-४॥
    sa nāga iva nāgena govṛṣeṇeva govṛṣaḥ |
    samāhūtaḥ svayaṃ rājñā nāgānīkamupādravat || 7-25-4||

    MHB 7-25-5

    स युद्धकुशलः पार्थो बाहुवीर्येण चान्वितः ।
    अभिनत्कुञ्जरानीकमचिरेणैव मारिष ॥ ७-२५-५॥
    sa yuddhakuśalaḥ pārtho bāhuvīryeṇa cānvitaḥ |
    abhinatkuñjarānīkamacireṇaiva māriṣa || 7-25-5||

    MHB 7-25-6

    ते गजा गिरिसंकाशाः क्षरन्तः सर्वतो मदम् ।
    भीमसेनस्य नाराचैर्विमुखा विमदीकृताः ॥ ७-२५-६॥
    te gajā girisaṃkāśāḥ kṣarantaḥ sarvato madam |
    bhīmasenasya nārācairvimukhā vimadīkṛtāḥ || 7-25-6||

    MHB 7-25-7

    विधमेदभ्रजालानि यथा वायुः समन्ततः ।
    व्यधमत्तान्यनीकानि तथैव पवनात्मजः ॥ ७-२५-७॥
    vidhamedabhrajālāni yathā vāyuḥ samantataḥ |
    vyadhamattānyanīkāni tathaiva pavanātmajaḥ || 7-25-7||

    MHB 7-25-8

    स तेषु विसृजन्बाणान्भीमो नागेष्वशोभत ।
    भुवनेष्विव सर्वेषु गभस्तीनुदितो रविः ॥ ७-२५-८॥
    sa teṣu visṛjanbāṇānbhīmo nāgeṣvaśobhata |
    bhuvaneṣviva sarveṣu gabhastīnudito raviḥ || 7-25-8||

    MHB 7-25-9

    ते भीमबाणैः शतशः संस्यूता विबभुर्गजाः ।
    गभस्तिभिरिवार्कस्य व्योम्नि नानाबलाहकाः ॥ ७-२५-९॥
    te bhīmabāṇaiḥ śataśaḥ saṃsyūtā vibabhurgajāḥ |
    gabhastibhirivārkasya vyomni nānābalāhakāḥ || 7-25-9||

    MHB 7-25-10

    तथा गजानां कदनं कुर्वाणमनिलात्मजम् ।
    क्रुद्धो दुर्योधनोऽभ्येत्य प्रत्यविध्यच्छितैः शरैः ॥ ७-२५-१०॥
    tathā gajānāṃ kadanaṃ kurvāṇamanilātmajam |
    kruddho duryodhano'bhyetya pratyavidhyacchitaiḥ śaraiḥ || 7-25-10||

    MHB 7-25-11

    ततः क्षणेन क्षितिपं क्षतजप्रतिमेक्षणः ।
    क्षयं निनीषुर्निशितैर्भीमो विव्याध पत्रिभिः ॥ ७-२५-११॥
    tataḥ kṣaṇena kṣitipaṃ kṣatajapratimekṣaṇaḥ |
    kṣayaṃ ninīṣurniśitairbhīmo vivyādha patribhiḥ || 7-25-11||

    MHB 7-25-12

    स शरार्पितसर्वाङ्गः क्रुद्धो विव्याध पाण्डवम् ।
    नाराचैरर्करश्म्याभैर्भीमसेनं स्मयन्निव ॥ ७-२५-१२॥
    sa śarārpitasarvāṅgaḥ kruddho vivyādha pāṇḍavam |
    nārācairarkaraśmyābhairbhīmasenaṃ smayanniva || 7-25-12||

    MHB 7-25-13

    तस्य नागं मणिमयं रत्नचित्रं ध्वजे स्थितम् ।
    भल्लाभ्यां कार्मुकं चैव क्षिप्रं चिच्छेद पाण्डवः ॥ ७-२५-१३॥
    tasya nāgaṃ maṇimayaṃ ratnacitraṃ dhvaje sthitam |
    bhallābhyāṃ kārmukaṃ caiva kṣipraṃ ciccheda pāṇḍavaḥ || 7-25-13||

    MHB 7-25-14

    दुर्योधनं पीड्यमानं दृष्ट्वा भीमेन मारिष ।
    चुक्षोभयिषुरभ्यागादङ्गो मातङ्गमास्थितः ॥ ७-२५-१४॥
    duryodhanaṃ pīḍyamānaṃ dṛṣṭvā bhīmena māriṣa |
    cukṣobhayiṣurabhyāgādaṅgo mātaṅgamāsthitaḥ || 7-25-14||

    MHB 7-25-15

    तमापतन्तं मातङ्गमम्बुदप्रतिमस्वनम् ।
    कुम्भान्तरे भीमसेनो नाराचेनार्दयद्भृशम् ॥ ७-२५-१५॥
    tamāpatantaṃ mātaṅgamambudapratimasvanam |
    kumbhāntare bhīmaseno nārācenārdayadbhṛśam || 7-25-15||

    MHB 7-25-16

    तस्य कायं विनिर्भिद्य ममज्ज धरणीतले ।
    ततः पपात द्विरदो वज्राहत इवाचलः ॥ ७-२५-१६॥
    tasya kāyaṃ vinirbhidya mamajja dharaṇītale |
    tataḥ papāta dvirado vajrāhata ivācalaḥ || 7-25-16||

    MHB 7-25-17

    तस्यावर्जितनागस्य म्लेच्छस्यावपतिष्यतः ।
    शिरश्चिच्छेद भल्लेन क्षिप्रकारी वृकोदरः ॥ ७-२५-१७॥
    tasyāvarjitanāgasya mlecchasyāvapatiṣyataḥ |
    śiraściccheda bhallena kṣiprakārī vṛkodaraḥ || 7-25-17||

    MHB 7-25-18

    तस्मिन्निपतिते वीरे संप्राद्रवत सा चमूः ।
    संभ्रान्ताश्वद्विपरथा पदातीनवमृद्नती ॥ ७-२५-१८॥
    tasminnipatite vīre saṃprādravata sā camūḥ |
    saṃbhrāntāśvadviparathā padātīnavamṛdnatī || 7-25-18||

    MHB 7-25-19

    तेष्वनीकेषु सर्वेषु विद्रवत्सु समन्ततः ।
    प्राग्ज्योतिषस्ततो भीमं कुञ्जरेण समाद्रवत् ॥ ७-२५-१९॥
    teṣvanīkeṣu sarveṣu vidravatsu samantataḥ |
    prāgjyotiṣastato bhīmaṃ kuñjareṇa samādravat || 7-25-19||

    MHB 7-25-20

    येन नागेन मघवानजयद्दैत्यदानवान् ।
    स नागप्रवरो भीमं सहसा समुपाद्रवत् ॥ ७-२५-२०॥
    yena nāgena maghavānajayaddaityadānavān |
    sa nāgapravaro bhīmaṃ sahasā samupādravat || 7-25-20||

    MHB 7-25-21

    श्रवणाभ्यामथो पद्भ्यां संहतेन करेण च ।
    व्यावृत्तनयनः क्रुद्धः प्रदहन्निव पाण्डवम् ॥ ७-२५-२१॥
    śravaṇābhyāmatho padbhyāṃ saṃhatena kareṇa ca |
    vyāvṛttanayanaḥ kruddhaḥ pradahanniva pāṇḍavam || 7-25-21||

    MHB 7-25-22

    ततः सर्वस्य सैन्यस्य नादः समभवन्महान् ।
    हा हा विनिहतो भीमः कुञ्जरेणेति मारिष ॥ ७-२५-२२॥
    tataḥ sarvasya sainyasya nādaḥ samabhavanmahān |
    hā hā vinihato bhīmaḥ kuñjareṇeti māriṣa || 7-25-22||

    MHB 7-25-23

    तेन नादेन वित्रस्ता पाण्डवानामनीकिनी ।
    सहसाभ्यद्रवद्राजन्यत्र तस्थौ वृकोदरः ॥ ७-२५-२३॥
    tena nādena vitrastā pāṇḍavānāmanīkinī |
    sahasābhyadravadrājanyatra tasthau vṛkodaraḥ || 7-25-23||

    MHB 7-25-24

    ततो युधिष्ठिरो राजा हतं मत्वा वृकोदरम् ।
    भगदत्तं सपाञ्चालः सर्वतः समवारयत् ॥ ७-२५-२४॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā hataṃ matvā vṛkodaram |
    bhagadattaṃ sapāñcālaḥ sarvataḥ samavārayat || 7-25-24||

    MHB 7-25-25

    तं रथै रथिनां श्रेष्ठाः परिवार्य समन्ततः ।
    अवाकिरञ्शरैस्तीक्ष्णैः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-२५-२५॥
    taṃ rathai rathināṃ śreṣṭhāḥ parivārya samantataḥ |
    avākirañśaraistīkṣṇaiḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-25-25||

    MHB 7-25-26

    स विघातं पृषत्कानामङ्कुशेन समाचरन् ।
    गजेन पाण्डुपाञ्चालान्व्यधमत्पर्वतेश्वरः ॥ ७-२५-२६॥
    sa vighātaṃ pṛṣatkānāmaṅkuśena samācaran |
    gajena pāṇḍupāñcālānvyadhamatparvateśvaraḥ || 7-25-26||

    MHB 7-25-27

    तदद्भुतमपश्याम भगदत्तस्य संयुगे ।
    तथा वृद्धस्य चरितं कुञ्जरेण विशां पते ॥ ७-२५-२७॥
    tadadbhutamapaśyāma bhagadattasya saṃyuge |
    tathā vṛddhasya caritaṃ kuñjareṇa viśāṃ pate || 7-25-27||

    MHB 7-25-28

    ततो राजा दशार्णानां प्राग्ज्योतिषमुपाद्रवत् ।
    तिर्यग्यातेन नागेन समदेनाशुगामिना ॥ ७-२५-२८॥
    tato rājā daśārṇānāṃ prāgjyotiṣamupādravat |
    tiryagyātena nāgena samadenāśugāminā || 7-25-28||

    MHB 7-25-29

    तयोर्युद्धं समभवन्नागयोर्भीमरूपयोः ।
    सपक्षयोः पर्वतयोर्यथा सद्रुमयोः पुरा ॥ ७-२५-२९॥
    tayoryuddhaṃ samabhavannāgayorbhīmarūpayoḥ |
    sapakṣayoḥ parvatayoryathā sadrumayoḥ purā || 7-25-29||

    MHB 7-25-30

    प्राग्ज्योतिषपतेर्नागः संनिपत्यापवृत्य च ।
    पार्श्वे दशार्णाधिपतेर्भित्त्वा नागमपातयत् ॥ ७-२५-३०॥
    prāgjyotiṣapaternāgaḥ saṃnipatyāpavṛtya ca |
    pārśve daśārṇādhipaterbhittvā nāgamapātayat || 7-25-30||

    MHB 7-25-31

    तोमरैः सूर्यरश्म्याभैर्भगदत्तोऽथ सप्तभिः ।
    जघान द्विरदस्थं तं शत्रुं प्रचलितासनम् ॥ ७-२५-३१॥
    tomaraiḥ sūryaraśmyābhairbhagadatto'tha saptabhiḥ |
    jaghāna dviradasthaṃ taṃ śatruṃ pracalitāsanam || 7-25-31||

    MHB 7-25-32

    उपसृत्य तु राजानं भगदत्तं युधिष्ठिरः ।
    रथानीकेन महता सर्वतः पर्यवारयत् ॥ ७-२५-३२॥
    upasṛtya tu rājānaṃ bhagadattaṃ yudhiṣṭhiraḥ |
    rathānīkena mahatā sarvataḥ paryavārayat || 7-25-32||

    MHB 7-25-33

    स कुञ्जरस्थो रथिभिः शुशुभे सर्वतो वृतः ।
    पर्वते वनमध्यस्थो ज्वलन्निव हुताशनः ॥ ७-२५-३३॥
    sa kuñjarastho rathibhiḥ śuśubhe sarvato vṛtaḥ |
    parvate vanamadhyastho jvalanniva hutāśanaḥ || 7-25-33||

    MHB 7-25-34

    मण्डलं सर्वतः श्लिष्टं रथिनामुग्रधन्विनाम् ।
    किरतां शरवर्षाणि स नागः पर्यवर्तत ॥ ७-२५-३४॥
    maṇḍalaṃ sarvataḥ śliṣṭaṃ rathināmugradhanvinām |
    kiratāṃ śaravarṣāṇi sa nāgaḥ paryavartata || 7-25-34||

    MHB 7-25-35

    ततः प्राग्ज्योतिषो राजा परिगृह्य द्विपर्षभम् ।
    प्रेषयामास सहसा युयुधानरथं प्रति ॥ ७-२५-३५॥
    tataḥ prāgjyotiṣo rājā parigṛhya dviparṣabham |
    preṣayāmāsa sahasā yuyudhānarathaṃ prati || 7-25-35||

    MHB 7-25-36

    शिनेः पौत्रस्य तु रथं परिगृह्य महाद्विपः ।
    अभिचिक्षेप वेगेन युयुधानस्त्वपाक्रमत् ॥ ७-२५-३६॥
    śineḥ pautrasya tu rathaṃ parigṛhya mahādvipaḥ |
    abhicikṣepa vegena yuyudhānastvapākramat || 7-25-36||

    MHB 7-25-37

    बृहतः सैन्धवानश्वान्समुत्थाप्य तु सारथिः ।
    तस्थौ सात्यकिमासाद्य संप्लुतस्तं रथं पुनः ॥ ७-२५-३७॥
    bṛhataḥ saindhavānaśvānsamutthāpya tu sārathiḥ |
    tasthau sātyakimāsādya saṃplutastaṃ rathaṃ punaḥ || 7-25-37||

    MHB 7-25-38

    स तु लब्ध्वान्तरं नागस्त्वरितो रथमण्डलात् ।
    निश्चक्राम ततः सर्वान्परिचिक्षेप पार्थिवान् ॥ ७-२५-३८॥
    sa tu labdhvāntaraṃ nāgastvarito rathamaṇḍalāt |
    niścakrāma tataḥ sarvānparicikṣepa pārthivān || 7-25-38||

    MHB 7-25-39

    ते त्वाशुगतिना तेन त्रास्यमाना नरर्षभाः ।
    तमेकं द्विरदं संख्ये मेनिरे शतशो नृपाः ॥ ७-२५-३९॥
    te tvāśugatinā tena trāsyamānā nararṣabhāḥ |
    tamekaṃ dviradaṃ saṃkhye menire śataśo nṛpāḥ || 7-25-39||

    MHB 7-25-40

    ते गजस्थेन काल्यन्ते भगदत्तेन पाण्डवाः ।
    ऐरावतस्थेन यथा देवराजेन दानवाः ॥ ७-२५-४०॥
    te gajasthena kālyante bhagadattena pāṇḍavāḥ |
    airāvatasthena yathā devarājena dānavāḥ || 7-25-40||

    MHB 7-25-41

    तेषां प्रद्रवतां भीमः पाञ्चालानामितस्ततः ।
    गजवाजिकृतः शब्दः सुमहान्समजायत ॥ ७-२५-४१॥
    teṣāṃ pradravatāṃ bhīmaḥ pāñcālānāmitastataḥ |
    gajavājikṛtaḥ śabdaḥ sumahānsamajāyata || 7-25-41||

    MHB 7-25-42

    भगदत्तेन समरे काल्यमानेषु पाण्डुषु ।
    प्राग्ज्योतिषमभिक्रुद्धः पुनर्भीमः समभ्ययात् ॥ ७-२५-४२॥
    bhagadattena samare kālyamāneṣu pāṇḍuṣu |
    prāgjyotiṣamabhikruddhaḥ punarbhīmaḥ samabhyayāt || 7-25-42||

    MHB 7-25-43

    तस्याभिद्रवतो वाहान्हस्तमुक्तेन वारिणा ।
    सिक्त्वा व्यत्रासयन्नागस्ते पार्थमहरंस्ततः ॥ ७-२५-४३॥
    tasyābhidravato vāhānhastamuktena vāriṇā |
    siktvā vyatrāsayannāgaste pārthamaharaṃstataḥ || 7-25-43||

    MHB 7-25-44

    ततस्तमभ्ययात्तूर्णं रुचिपर्वाकृतीसुतः ।
    समुक्षञ्शरवर्षेण रथस्थोऽन्तकसंनिभः ॥ ७-२५-४४॥
    tatastamabhyayāttūrṇaṃ ruciparvākṛtīsutaḥ |
    samukṣañśaravarṣeṇa rathastho'ntakasaṃnibhaḥ || 7-25-44||

    MHB 7-25-45

    ततो रुचिरपर्वाणं शरेण नतपर्वणा ।
    सुपर्वा पर्वतपतिर्निन्ये वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-२५-४५॥
    tato ruciraparvāṇaṃ śareṇa nataparvaṇā |
    suparvā parvatapatirninye vaivasvatakṣayam || 7-25-45||

    MHB 7-25-46

    तस्मिन्निपतिते वीरे सौभद्रो द्रौपदीसुताः ।
    चेकितानो धृष्टकेतुर्युयुत्सुश्चार्दयन्द्विपम् ॥ ७-२५-४६॥
    tasminnipatite vīre saubhadro draupadīsutāḥ |
    cekitāno dhṛṣṭaketuryuyutsuścārdayandvipam || 7-25-46||

    MHB 7-25-47

    त एनं शरधाराभिर्धाराभिरिव तोयदाः ।
    सिषिचुर्भैरवान्नादान्विनदन्तो जिघांसवः ॥ ७-२५-४७॥
    ta enaṃ śaradhārābhirdhārābhiriva toyadāḥ |
    siṣicurbhairavānnādānvinadanto jighāṃsavaḥ || 7-25-47||

    MHB 7-25-48

    ततः पार्ष्ण्यङ्कुशाङ्गुष्ठैः कृतिना चोदितो द्विपः ।
    प्रसारितकरः प्रायात्स्तब्धकर्णेक्षणो द्रुतम् ॥ ७-२५-४८॥
    tataḥ pārṣṇyaṅkuśāṅguṣṭhaiḥ kṛtinā codito dvipaḥ |
    prasāritakaraḥ prāyātstabdhakarṇekṣaṇo drutam || 7-25-48||

    MHB 7-25-49

    सोऽधिष्ठाय पदा वाहान्युयुत्सोः सूतमारुजत् ।
    पुत्रस्तु तव संभ्रान्तः सौभद्रस्याप्लुतो रथम् ॥ ७-२५-४९॥
    so'dhiṣṭhāya padā vāhānyuyutsoḥ sūtamārujat |
    putrastu tava saṃbhrāntaḥ saubhadrasyāpluto ratham || 7-25-49||

    MHB 7-25-50

    स कुञ्जरस्थो विसृजन्निषूनरिषु पार्थिवः ।
    बभौ रश्मीनिवादित्यो भुवनेषु समुत्सृजन् ॥ ७-२५-५०॥
    sa kuñjarastho visṛjanniṣūnariṣu pārthivaḥ |
    babhau raśmīnivādityo bhuvaneṣu samutsṛjan || 7-25-50||

    MHB 7-25-51

    तमार्जुनिर्द्वादशभिर्युयुत्सुर्दशभिः शरैः ।
    त्रिभिस्त्रिभिर्द्रौपदेया धृष्टकेतुश्च विव्यधुः ॥ ७-२५-५१॥
    tamārjunirdvādaśabhiryuyutsurdaśabhiḥ śaraiḥ |
    tribhistribhirdraupadeyā dhṛṣṭaketuśca vivyadhuḥ || 7-25-51||

    MHB 7-25-52

    सोऽरियत्नार्पितैर्बाणैराचितो द्विरदो बभौ ।
    संस्यूत इव सूर्यस्य रश्मिभिर्जलदो महान् ॥ ७-२५-५२॥
    so'riyatnārpitairbāṇairācito dvirado babhau |
    saṃsyūta iva sūryasya raśmibhirjalado mahān || 7-25-52||

    MHB 7-25-53

    नियन्तुः शिल्पयत्नाभ्यां प्रेषितोऽरिशरार्दितः ।
    परिचिक्षेप तान्नागः स रिपून्सव्यदक्षिणम् ॥ ७-२५-५३॥
    niyantuḥ śilpayatnābhyāṃ preṣito'riśarārditaḥ |
    paricikṣepa tānnāgaḥ sa ripūnsavyadakṣiṇam || 7-25-53||

    MHB 7-25-54

    गोपाल इव दण्डेन यथा पशुगणान्वने ।
    आवेष्टयत तां सेनां भगदत्तस्तथा मुहुः ॥ ७-२५-५४॥
    gopāla iva daṇḍena yathā paśugaṇānvane |
    āveṣṭayata tāṃ senāṃ bhagadattastathā muhuḥ || 7-25-54||

    MHB 7-25-55

    क्षिप्रं श्येनाभिपन्नानां वायसानामिव स्वनः ।
    बभूव पाण्डवेयानां भृशं विद्रवतां स्वनः ॥ ७-२५-५५॥
    kṣipraṃ śyenābhipannānāṃ vāyasānāmiva svanaḥ |
    babhūva pāṇḍaveyānāṃ bhṛśaṃ vidravatāṃ svanaḥ || 7-25-55||

    MHB 7-25-56

    स नागराजः प्रवराङ्कुशाहतः पुरा सपक्षोऽद्रिवरो यथा नृप ।
    भयं तथा रिपुषु समादधद्भृशं वणिग्गणानां क्षुभितो यथार्णवः ॥ ७-२५-५६॥
    sa nāgarājaḥ pravarāṅkuśāhataḥ purā sapakṣo'drivaro yathā nṛpa |
    bhayaṃ tathā ripuṣu samādadhadbhṛśaṃ vaṇiggaṇānāṃ kṣubhito yathārṇavaḥ || 7-25-56||

    MHB 7-25-57

    ततो ध्वनिर्द्विरदरथाश्वपार्थिवैर्भयाद्द्रवद्भिर्जनितोऽतिभैरवः ।
    क्षितिं वियद्द्यां विदिशो दिशस्तथा समावृणोत्पार्थिव संयुगे तदा ॥ ७-२५-५७॥
    tato dhvanirdviradarathāśvapārthivairbhayāddravadbhirjanito'tibhairavaḥ |
    kṣitiṃ viyaddyāṃ vidiśo diśastathā samāvṛṇotpārthiva saṃyuge tadā || 7-25-57||

    MHB 7-25-58

    स तेन नागप्रवरेण पार्थिवो भृशं जगाहे द्विषतामनीकिनीम् ।
    पुरा सुगुप्तां विबुधैरिवाहवे विरोचनो देववरूथिनीमिव ॥ ७-२५-५८॥
    sa tena nāgapravareṇa pārthivo bhṛśaṃ jagāhe dviṣatāmanīkinīm |
    purā suguptāṃ vibudhairivāhave virocano devavarūthinīmiva || 7-25-58||

    MHB 7-25-59

    भृशं ववौ ज्वलनसखो वियद्रजः समावृणोन्मुहुरपि चैव सैनिकान् ।
    तमेकनागं गणशो यथा गजाः समन्ततो द्रुतमिव मेनिरे जनाः ॥ ७-२५-५९॥
    bhṛśaṃ vavau jvalanasakho viyadrajaḥ samāvṛṇonmuhurapi caiva sainikān |
    tamekanāgaṃ gaṇaśo yathā gajāḥ samantato drutamiva menire janāḥ || 7-25-59||

    Adhyaya: 26/173 (29)

    MHB 7-26-1

    संजय उवाच ।
    यन्मां पार्थस्य संग्रामे कर्माणि परिपृच्छसि ।
    तच्छृणुष्व महाराज पार्थो यदकरोन्मृधे ॥ ७-२६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    yanmāṃ pārthasya saṃgrāme karmāṇi paripṛcchasi |
    tacchṛṇuṣva mahārāja pārtho yadakaronmṛdhe || 7-26-1||

    MHB 7-26-2

    रजो दृष्ट्वा समुद्भूतं श्रुत्वा च गजनिस्वनम् ।
    भज्यतां भगदत्तेन कौन्तेयः कृष्णमब्रवीत् ॥ ७-२६-२॥
    rajo dṛṣṭvā samudbhūtaṃ śrutvā ca gajanisvanam |
    bhajyatāṃ bhagadattena kaunteyaḥ kṛṣṇamabravīt || 7-26-2||

    MHB 7-26-3

    यथा प्राग्ज्योतिषो राजा गजेन मधुसूदन ।
    त्वरमाणोऽभ्यतिक्रान्तो ध्रुवं तस्यैष निस्वनः ॥ ७-२६-३॥
    yathā prāgjyotiṣo rājā gajena madhusūdana |
    tvaramāṇo'bhyatikrānto dhruvaṃ tasyaiṣa nisvanaḥ || 7-26-3||

    MHB 7-26-4

    इन्द्रादनवरः संख्ये गजयानविशारदः ।
    प्रथमो वा द्वितीयो वा पृथिव्यामिति मे मतिः ॥ ७-२६-४॥
    indrādanavaraḥ saṃkhye gajayānaviśāradaḥ |
    prathamo vā dvitīyo vā pṛthivyāmiti me matiḥ || 7-26-4||

    MHB 7-26-5

    स चापि द्विरदश्रेष्ठः सदाप्रतिगजो युधि ।
    सर्वशब्दातिगः संख्ये कृतकर्मा जितक्लमः ॥ ७-२६-५॥
    sa cāpi dviradaśreṣṭhaḥ sadāpratigajo yudhi |
    sarvaśabdātigaḥ saṃkhye kṛtakarmā jitaklamaḥ || 7-26-5||

    MHB 7-26-6

    सहः शस्त्रनिपातानामग्निस्पर्शस्य चानघ ।
    स पाण्डवबलं व्यक्तमद्यैको नाशयिष्यति ॥ ७-२६-६॥
    sahaḥ śastranipātānāmagnisparśasya cānagha |
    sa pāṇḍavabalaṃ vyaktamadyaiko nāśayiṣyati || 7-26-6||

    MHB 7-26-7

    न चावाभ्यामृतेऽन्योऽस्ति शक्तस्तं प्रतिबाधितुम् ।
    त्वरमाणस्ततो याहि यतः प्राग्ज्योतिषाधिपः ॥ ७-२६-७॥
    na cāvābhyāmṛte'nyo'sti śaktastaṃ pratibādhitum |
    tvaramāṇastato yāhi yataḥ prāgjyotiṣādhipaḥ || 7-26-7||

    MHB 7-26-8

    शक्रसख्याद्द्विपबलैर्वयसा चापि विस्मितम् ।
    अद्यैनं प्रेषयिष्यामि बलहन्तुः प्रियातिथिम् ॥ ७-२६-८॥
    śakrasakhyāddvipabalairvayasā cāpi vismitam |
    adyainaṃ preṣayiṣyāmi balahantuḥ priyātithim || 7-26-8||

    MHB 7-26-9

    वचनादथ कृष्णस्तु प्रययौ सव्यसाचिनः ।
    दार्यते भगदत्तेन यत्र पाण्डववाहिनी ॥ ७-२६-९॥
    vacanādatha kṛṣṇastu prayayau savyasācinaḥ |
    dāryate bhagadattena yatra pāṇḍavavāhinī || 7-26-9||

    MHB 7-26-10

    तं प्रयान्तं ततः पश्चादाह्वयन्तो महारथाः ।
    संशप्तकाः समारोहन्सहस्राणि चतुर्दश ॥ ७-२६-१०॥
    taṃ prayāntaṃ tataḥ paścādāhvayanto mahārathāḥ |
    saṃśaptakāḥ samārohansahasrāṇi caturdaśa || 7-26-10||

    MHB 7-26-11

    दशैव तु सहस्राणि त्रिगर्तानां नराधिप ।
    चत्वारि तु सहस्राणि वासुदेवस्य येऽनुगाः ॥ ७-२६-११॥
    daśaiva tu sahasrāṇi trigartānāṃ narādhipa |
    catvāri tu sahasrāṇi vāsudevasya ye'nugāḥ || 7-26-11||

    MHB 7-26-12

    दार्यमाणां चमूं दृष्ट्वा भगदत्तेन मारिष ।
    आहूयमानस्य च तैरभवद्धृदयं द्विधा ॥ ७-२६-१२॥
    dāryamāṇāṃ camūṃ dṛṣṭvā bhagadattena māriṣa |
    āhūyamānasya ca tairabhavaddhṛdayaṃ dvidhā || 7-26-12||

    MHB 7-26-13

    किं नु श्रेयस्करं कर्म भवेदिति विचिन्तयन् ।
    इतो वा विनिवर्तेयं गच्छेयं वा युधिष्ठिरम् ॥ ७-२६-१३॥
    kiṃ nu śreyaskaraṃ karma bhavediti vicintayan |
    ito vā vinivarteyaṃ gaccheyaṃ vā yudhiṣṭhiram || 7-26-13||

    MHB 7-26-14

    तस्य बुद्ध्या विचार्यैतदर्जुनस्य कुरूद्वह ।
    अभवद्भूयसी बुद्धिः संशप्तकवधे स्थिरा ॥ ७-२६-१४॥
    tasya buddhyā vicāryaitadarjunasya kurūdvaha |
    abhavadbhūyasī buddhiḥ saṃśaptakavadhe sthirā || 7-26-14||

    MHB 7-26-15

    स संनिवृत्तः सहसा कपिप्रवरकेतनः ।
    एको रथसहस्राणि निहन्तुं वासवी रणे ॥ ७-२६-१५॥
    sa saṃnivṛttaḥ sahasā kapipravaraketanaḥ |
    eko rathasahasrāṇi nihantuṃ vāsavī raṇe || 7-26-15||

    MHB 7-26-16

    सा हि दुर्योधनस्यासीन्मतिः कर्णस्य चोभयोः ।
    अर्जुनस्य वधोपाये तेन द्वैधमकल्पयत् ॥ ७-२६-१६॥
    sā hi duryodhanasyāsīnmatiḥ karṇasya cobhayoḥ |
    arjunasya vadhopāye tena dvaidhamakalpayat || 7-26-16||

    MHB 7-26-17

    स तु संवर्तयामास द्वैधीभावेन पाण्डवः ।
    रथेन तु रथाग्र्याणामकरोत्तां मृषा तदा ॥ ७-२६-१७॥
    sa tu saṃvartayāmāsa dvaidhībhāvena pāṇḍavaḥ |
    rathena tu rathāgryāṇāmakarottāṃ mṛṣā tadā || 7-26-17||

    MHB 7-26-18

    ततः शतसहस्राणि शराणां नतपर्वणाम् ।
    व्यसृजन्नर्जुने राजन्संशप्तकमहारथाः ॥ ७-२६-१८॥
    tataḥ śatasahasrāṇi śarāṇāṃ nataparvaṇām |
    vyasṛjannarjune rājansaṃśaptakamahārathāḥ || 7-26-18||

    MHB 7-26-19

    नैव कुन्तीसुतः पार्थो नैव कृष्णो जनार्दनः ।
    न हया न रथो राजन्दृश्यन्ते स्म शरैश्चिताः ॥ ७-२६-१९॥
    naiva kuntīsutaḥ pārtho naiva kṛṣṇo janārdanaḥ |
    na hayā na ratho rājandṛśyante sma śaraiścitāḥ || 7-26-19||

    MHB 7-26-20

    यदा मोहमनुप्राप्तः सस्वेदश्च जनार्दनः ।
    ततस्तान्प्रायशः पार्थो वज्रास्त्रेण निजघ्निवान् ॥ ७-२६-२०॥
    yadā mohamanuprāptaḥ sasvedaśca janārdanaḥ |
    tatastānprāyaśaḥ pārtho vajrāstreṇa nijaghnivān || 7-26-20||

    MHB 7-26-21

    शतशः पाणयश्छिन्नाः सेषुज्यातलकार्मुकाः ।
    केतवो वाजिनः सूता रथिनश्चापतन्क्षितौ ॥ ७-२६-२१॥
    śataśaḥ pāṇayaśchinnāḥ seṣujyātalakārmukāḥ |
    ketavo vājinaḥ sūtā rathinaścāpatankṣitau || 7-26-21||

    MHB 7-26-22

    द्रुमाचलाग्राम्बुधरैः समरूपाः सुकल्पिताः ।
    हतारोहाः क्षितौ पेतुर्द्विपाः पार्थशराहताः ॥ ७-२६-२२॥
    drumācalāgrāmbudharaiḥ samarūpāḥ sukalpitāḥ |
    hatārohāḥ kṣitau peturdvipāḥ pārthaśarāhatāḥ || 7-26-22||

    MHB 7-26-23

    विप्रविद्धकुथावल्गाश्छिन्नभाण्डाः परासवः ।
    सारोहास्तुरगाः पेतुर्मथिताः पार्थमार्गणैः ॥ ७-२६-२३॥
    vipraviddhakuthāvalgāśchinnabhāṇḍāḥ parāsavaḥ |
    sārohāsturagāḥ peturmathitāḥ pārthamārgaṇaiḥ || 7-26-23||

    MHB 7-26-24

    सर्ष्टिचर्मासिनखराः समुद्गरपरश्वधाः ।
    संछिन्ना बाहवः पेतुर्नृणां भल्लैः किरीटिना ॥ ७-२६-२४॥
    sarṣṭicarmāsinakharāḥ samudgaraparaśvadhāḥ |
    saṃchinnā bāhavaḥ peturnṛṇāṃ bhallaiḥ kirīṭinā || 7-26-24||

    MHB 7-26-25

    बालादित्याम्बुजेन्दूनां तुल्यरूपाणि मारिष ।
    संछिन्नान्यर्जुनशरैः शिरांस्युर्वीं प्रपेदिरे ॥ ७-२६-२५॥
    bālādityāmbujendūnāṃ tulyarūpāṇi māriṣa |
    saṃchinnānyarjunaśaraiḥ śirāṃsyurvīṃ prapedire || 7-26-25||

    MHB 7-26-26

    जज्वालालंकृतैः सेना पत्रिभिः प्राणभोजनैः ।
    नानालिङ्गैस्तदामित्रान्क्रुद्धे निघ्नति फल्गुने ॥ ७-२६-२६॥
    jajvālālaṃkṛtaiḥ senā patribhiḥ prāṇabhojanaiḥ |
    nānāliṅgaistadāmitrānkruddhe nighnati phalgune || 7-26-26||

    MHB 7-26-27

    क्षोभयन्तं तदा सेनां द्विरदं नलिनीमिव ।
    धनंजयं भूतगणाः साधु साध्वित्यपूजयन् ॥ ७-२६-२७॥
    kṣobhayantaṃ tadā senāṃ dviradaṃ nalinīmiva |
    dhanaṃjayaṃ bhūtagaṇāḥ sādhu sādhvityapūjayan || 7-26-27||

    MHB 7-26-28

    दृष्ट्वा तत्कर्म पार्थस्य वासवस्येव माधवः ।
    विस्मयं परमं गत्वा तलमाहत्य पूजयत् ॥ ७-२६-२८॥
    dṛṣṭvā tatkarma pārthasya vāsavasyeva mādhavaḥ |
    vismayaṃ paramaṃ gatvā talamāhatya pūjayat || 7-26-28||

    MHB 7-26-29

    ततः संशप्तकान्हत्वा भूयिष्ठं ये व्यवस्थिताः ।
    भगदत्ताय याहीति पार्थः कृष्णमचोदयत् ॥ ७-२६-२९॥
    tataḥ saṃśaptakānhatvā bhūyiṣṭhaṃ ye vyavasthitāḥ |
    bhagadattāya yāhīti pārthaḥ kṛṣṇamacodayat || 7-26-29||

    Adhyaya: 27/173 (30)

    MHB 7-27-1

    संजय उवाच ।
    यियासतस्ततः कृष्णः पार्थस्याश्वान्मनोजवान् ।
    अप्रैषीद्धेमसंछन्नान्द्रोणानीकाय पाण्डुरान् ॥ ७-२७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    yiyāsatastataḥ kṛṣṇaḥ pārthasyāśvānmanojavān |
    apraiṣīddhemasaṃchannāndroṇānīkāya pāṇḍurān || 7-27-1||

    MHB 7-27-2

    तं प्रयान्तं कुरुश्रेष्ठं स्वांस्त्रातुं द्रोणतापितान् ।
    सुशर्मा भ्रातृभिः सार्धं युद्धार्थी पृष्ठतोऽन्वयात् ॥ ७-२७-२॥
    taṃ prayāntaṃ kuruśreṣṭhaṃ svāṃstrātuṃ droṇatāpitān |
    suśarmā bhrātṛbhiḥ sārdhaṃ yuddhārthī pṛṣṭhato'nvayāt || 7-27-2||

    MHB 7-27-3

    ततः श्वेतहयः कृष्णमब्रवीदजितं जयः ।
    एष मां भ्रातृभिः सार्धं सुशर्माह्वयतेऽच्युत ॥ ७-२७-३॥
    tataḥ śvetahayaḥ kṛṣṇamabravīdajitaṃ jayaḥ |
    eṣa māṃ bhrātṛbhiḥ sārdhaṃ suśarmāhvayate'cyuta || 7-27-3||

    MHB 7-27-4

    दीर्यते चोत्तरेणैतत्सैन्यं नः शत्रुसूदन ।
    द्वैधीभूतं मनो मेऽद्य कृतं संशप्तकैरिदम् ॥ ७-२७-४॥
    dīryate cottareṇaitatsainyaṃ naḥ śatrusūdana |
    dvaidhībhūtaṃ mano me'dya kṛtaṃ saṃśaptakairidam || 7-27-4||

    MHB 7-27-5

    किं नु संशप्तकान्हन्मि स्वान्रक्षाम्यहितार्दितान् ।
    इति मे त्वं मतं वेत्थ तत्र किं सुकृतं भवेत् ॥ ७-२७-५॥
    kiṃ nu saṃśaptakānhanmi svānrakṣāmyahitārditān |
    iti me tvaṃ mataṃ vettha tatra kiṃ sukṛtaṃ bhavet || 7-27-5||

    MHB 7-27-6

    एवमुक्तस्तु दाशार्हः स्यन्दनं प्रत्यवर्तयत् ।
    येन त्रिगर्ताधिपतिः पाण्डवं समुपाह्वयत् ॥ ७-२७-६॥
    evamuktastu dāśārhaḥ syandanaṃ pratyavartayat |
    yena trigartādhipatiḥ pāṇḍavaṃ samupāhvayat || 7-27-6||

    MHB 7-27-7

    ततोऽर्जुनः सुशर्माणं विद्ध्वा सप्तभिराशुगैः ।
    ध्वजं धनुश्चास्य तथा क्षुराभ्यां समकृन्तत ॥ ७-२७-७॥
    tato'rjunaḥ suśarmāṇaṃ viddhvā saptabhirāśugaiḥ |
    dhvajaṃ dhanuścāsya tathā kṣurābhyāṃ samakṛntata || 7-27-7||

    MHB 7-27-8

    त्रिगर्ताधिपतेश्चापि भ्रातरं षड्भिरायसैः ।
    साश्वं ससूतं त्वरितः पार्थः प्रैषीद्यमक्षयम् ॥ ७-२७-८॥
    trigartādhipateścāpi bhrātaraṃ ṣaḍbhirāyasaiḥ |
    sāśvaṃ sasūtaṃ tvaritaḥ pārthaḥ praiṣīdyamakṣayam || 7-27-8||

    MHB 7-27-9

    ततो भुजगसंकाशां सुशर्मा शक्तिमायसीम् ।
    चिक्षेपार्जुनमादिश्य वासुदेवाय तोमरम् ॥ ७-२७-९॥
    tato bhujagasaṃkāśāṃ suśarmā śaktimāyasīm |
    cikṣepārjunamādiśya vāsudevāya tomaram || 7-27-9||

    MHB 7-27-10

    शक्तिं त्रिभिः शरैश्छित्त्वा तोमरं त्रिभिरर्जुनः ।
    सुशर्माणं शरव्रातैर्मोहयित्वा न्यवर्तत ॥ ७-२७-१०॥
    śaktiṃ tribhiḥ śaraiśchittvā tomaraṃ tribhirarjunaḥ |
    suśarmāṇaṃ śaravrātairmohayitvā nyavartata || 7-27-10||

    MHB 7-27-11

    तं वासवमिवायान्तं भूरिवर्षशरौघिणम् ।
    राजंस्तावकसैन्यानां नोग्रं कश्चिदवारयत् ॥ ७-२७-११॥
    taṃ vāsavamivāyāntaṃ bhūrivarṣaśaraughiṇam |
    rājaṃstāvakasainyānāṃ nograṃ kaścidavārayat || 7-27-11||

    MHB 7-27-12

    ततो धनंजयो बाणैस्तत एव महारथान् ।
    आयाद्विनिघ्नन्कौरव्यान्दहन्कक्षमिवानलः ॥ ७-२७-१२॥
    tato dhanaṃjayo bāṇaistata eva mahārathān |
    āyādvinighnankauravyāndahankakṣamivānalaḥ || 7-27-12||

    MHB 7-27-13

    तस्य वेगमसह्यं तु कुन्तीपुत्रस्य धीमतः ।
    नाशक्नुवंस्ते संसोढुं स्पर्शमग्नेरिव प्रजाः ॥ ७-२७-१३॥
    tasya vegamasahyaṃ tu kuntīputrasya dhīmataḥ |
    nāśaknuvaṃste saṃsoḍhuṃ sparśamagneriva prajāḥ || 7-27-13||

    MHB 7-27-14

    संवेष्टयन्ननीकानि शरवर्षेण पाण्डवः ।
    सुपर्णपातवद्राजन्नायात्प्राग्ज्योतिषं प्रति ॥ ७-२७-१४॥
    saṃveṣṭayannanīkāni śaravarṣeṇa pāṇḍavaḥ |
    suparṇapātavadrājannāyātprāgjyotiṣaṃ prati || 7-27-14||

    MHB 7-27-15

    यत्तदानामयज्जिष्णुर्भरतानामपायिनाम् ।
    धनुः क्षेमकरं संख्ये द्विषतामश्रुवर्धनम् ॥ ७-२७-१५॥
    yattadānāmayajjiṣṇurbharatānāmapāyinām |
    dhanuḥ kṣemakaraṃ saṃkhye dviṣatāmaśruvardhanam || 7-27-15||

    MHB 7-27-16

    तदेव तव पुत्रस्य राजन्दुर्द्यूतदेविनः ।
    कृते क्षत्रविनाशाय धनुरायच्छदर्जुनः ॥ ७-२७-१६॥
    tadeva tava putrasya rājandurdyūtadevinaḥ |
    kṛte kṣatravināśāya dhanurāyacchadarjunaḥ || 7-27-16||

    MHB 7-27-17

    तथा विक्षोभ्यमाणा सा पार्थेन तव वाहिनी ।
    व्यदीर्यत महाराज नौरिवासाद्य पर्वतम् ॥ ७-२७-१७॥
    tathā vikṣobhyamāṇā sā pārthena tava vāhinī |
    vyadīryata mahārāja naurivāsādya parvatam || 7-27-17||

    MHB 7-27-18

    ततो दश सहस्राणि न्यवर्तन्त धनुष्मताम् ।
    मतिं कृत्वा रणे क्रुद्धा वीरा जयपराजये ॥ ७-२७-१८॥
    tato daśa sahasrāṇi nyavartanta dhanuṣmatām |
    matiṃ kṛtvā raṇe kruddhā vīrā jayaparājaye || 7-27-18||

    MHB 7-27-19

    व्यपेतहृदयत्रास आपद्धर्मातिगो रथः ।
    आर्छत्पार्थो गुरुं भारं सर्वभारसहो युधि ॥ ७-२७-१९॥
    vyapetahṛdayatrāsa āpaddharmātigo rathaḥ |
    ārchatpārtho guruṃ bhāraṃ sarvabhārasaho yudhi || 7-27-19||

    MHB 7-27-20

    यथा नडवनं क्रुद्धः प्रभिन्नः षष्टिहायनः ।
    मृद्नीयात्तद्वदायस्तः पार्थोऽमृद्नाच्चमूं तव ॥ ७-२७-२०॥
    yathā naḍavanaṃ kruddhaḥ prabhinnaḥ ṣaṣṭihāyanaḥ |
    mṛdnīyāttadvadāyastaḥ pārtho'mṛdnāccamūṃ tava || 7-27-20||

    MHB 7-27-21

    तस्मिन्प्रमथिते सैन्ये भगदत्तो नराधिपः ।
    तेन नागेन सहसा धनंजयमुपाद्रवत् ॥ ७-२७-२१॥
    tasminpramathite sainye bhagadatto narādhipaḥ |
    tena nāgena sahasā dhanaṃjayamupādravat || 7-27-21||

    MHB 7-27-22

    तं रथेन नरव्याघ्रः प्रत्यगृह्णादभीतवत् ।
    स संनिपातस्तुमुलो बभूव रथनागयोः ॥ ७-२७-२२॥
    taṃ rathena naravyāghraḥ pratyagṛhṇādabhītavat |
    sa saṃnipātastumulo babhūva rathanāgayoḥ || 7-27-22||

    MHB 7-27-23

    कल्पिताभ्यां यथाशास्त्रं रथेन च गजेन च ।
    संग्रामे चेरतुर्वीरौ भगदत्तधनंजयौ ॥ ७-२७-२३॥
    kalpitābhyāṃ yathāśāstraṃ rathena ca gajena ca |
    saṃgrāme ceraturvīrau bhagadattadhanaṃjayau || 7-27-23||

    MHB 7-27-24

    ततो जीमूतसंकाशान्नागादिन्द्र इवाभिभूः ।
    अभ्यवर्षच्छरौघेण भगदत्तो धनंजयम् ॥ ७-२७-२४॥
    tato jīmūtasaṃkāśānnāgādindra ivābhibhūḥ |
    abhyavarṣaccharaugheṇa bhagadatto dhanaṃjayam || 7-27-24||

    MHB 7-27-25

    स चापि शरवर्षं तच्छरवर्षेण वासविः ।
    अप्राप्तमेव चिच्छेद भगदत्तस्य वीर्यवान् ॥ ७-२७-२५॥
    sa cāpi śaravarṣaṃ taccharavarṣeṇa vāsaviḥ |
    aprāptameva ciccheda bhagadattasya vīryavān || 7-27-25||

    MHB 7-27-26

    ततः प्राग्ज्योतिषो राजा शरवर्षं निवार्य तत् ।
    शरैर्जघ्ने महाबाहुं पार्थं कृष्णं च भारत ॥ ७-२७-२६॥
    tataḥ prāgjyotiṣo rājā śaravarṣaṃ nivārya tat |
    śarairjaghne mahābāhuṃ pārthaṃ kṛṣṇaṃ ca bhārata || 7-27-26||

    MHB 7-27-27

    ततः स शरजालेन महताभ्यवकीर्य तौ ।
    चोदयामास तं नागं वधायाच्युतपार्थयोः ॥ ७-२७-२७॥
    tataḥ sa śarajālena mahatābhyavakīrya tau |
    codayāmāsa taṃ nāgaṃ vadhāyācyutapārthayoḥ || 7-27-27||

    MHB 7-27-28

    तमापतन्तं द्विरदं दृष्ट्वा क्रुद्धमिवान्तकम् ।
    चक्रेऽपसव्यं त्वरितः स्यन्दनेन जनार्दनः ॥ ७-२७-२८॥
    tamāpatantaṃ dviradaṃ dṛṣṭvā kruddhamivāntakam |
    cakre'pasavyaṃ tvaritaḥ syandanena janārdanaḥ || 7-27-28||

    MHB 7-27-29

    संप्राप्तमपि नेयेष परावृत्तं महाद्विपम् ।
    सारोहं मृत्युसात्कर्तुं स्मरन्धर्मं धनंजयः ॥ ७-२७-२९॥
    saṃprāptamapi neyeṣa parāvṛttaṃ mahādvipam |
    sārohaṃ mṛtyusātkartuṃ smarandharmaṃ dhanaṃjayaḥ || 7-27-29||

    MHB 7-27-30

    स तु नागो द्विपरथान्हयांश्चारुज्य मारिष ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय ततोऽक्रुध्यद्धनंजयः ॥ ७-२७-३०॥
    sa tu nāgo dviparathānhayāṃścārujya māriṣa |
    prāhiṇonmṛtyulokāya tato'krudhyaddhanaṃjayaḥ || 7-27-30||

    Adhyaya: 28/173 (44)

    MHB 7-28-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा क्रुद्धः किमकरोद्भगदत्तस्य पाण्डवः ।
    प्राग्ज्योतिषो वा पार्थस्य तन्मे शंस यथातथम् ॥ ७-२८-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā kruddhaḥ kimakarodbhagadattasya pāṇḍavaḥ |
    prāgjyotiṣo vā pārthasya tanme śaṃsa yathātatham || 7-28-1||

    MHB 7-28-2

    संजय उवाच ।
    प्राग्ज्योतिषेण संसक्तावुभौ दाशार्हपाण्डवौ ।
    मृत्योरिवान्तिकं प्राप्तौ सर्वभूतानि मेनिरे ॥ ७-२८-२॥
    saṃjaya uvāca |
    prāgjyotiṣeṇa saṃsaktāvubhau dāśārhapāṇḍavau |
    mṛtyorivāntikaṃ prāptau sarvabhūtāni menire || 7-28-2||

    MHB 7-28-3

    तथा हि शरवर्षाणि पातयत्यनिशं प्रभो ।
    भगदत्तो गजस्कन्धात्कृष्णयोः स्यन्दनस्थयोः ॥ ७-२८-३॥
    tathā hi śaravarṣāṇi pātayatyaniśaṃ prabho |
    bhagadatto gajaskandhātkṛṣṇayoḥ syandanasthayoḥ || 7-28-3||

    MHB 7-28-4

    अथ कार्ष्णायसैर्बाणैः पूर्णकार्मुकनिःसृतैः ।
    अविध्यद्देवकीपुत्रं हेमपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-२८-४॥
    atha kārṣṇāyasairbāṇaiḥ pūrṇakārmukaniḥsṛtaiḥ |
    avidhyaddevakīputraṃ hemapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-28-4||

    MHB 7-28-5

    अग्निस्पर्शसमास्तीक्ष्णा भगदत्तेन चोदिताः ।
    निर्भिद्य देवकीपुत्रं क्षितिं जग्मुः शरास्ततः ॥ ७-२८-५॥
    agnisparśasamāstīkṣṇā bhagadattena coditāḥ |
    nirbhidya devakīputraṃ kṣitiṃ jagmuḥ śarāstataḥ || 7-28-5||

    MHB 7-28-6

    तस्य पार्थो धनुश्छित्त्वा शरावापं निहत्य च ।
    लाडयन्निव राजानं भगदत्तमयोधयत् ॥ ७-२८-६॥
    tasya pārtho dhanuśchittvā śarāvāpaṃ nihatya ca |
    lāḍayanniva rājānaṃ bhagadattamayodhayat || 7-28-6||

    MHB 7-28-7

    सोऽर्करश्मिनिभांस्तीक्ष्णांस्तोमरान्वै चतुर्दश ।
    प्रेरयत्सव्यसाची तांस्त्रिधैकैकमथाच्छिनत् ॥ ७-२८-७॥
    so'rkaraśminibhāṃstīkṣṇāṃstomarānvai caturdaśa |
    prerayatsavyasācī tāṃstridhaikaikamathācchinat || 7-28-7||

    MHB 7-28-8

    ततो नागस्य तद्वर्म व्यधमत्पाकशासनिः ।
    शरजालेन स बभौ व्यभ्रः पर्वतराडिव ॥ ७-२८-८॥
    tato nāgasya tadvarma vyadhamatpākaśāsaniḥ |
    śarajālena sa babhau vyabhraḥ parvatarāḍiva || 7-28-8||

    MHB 7-28-9

    ततः प्राग्ज्योतिषः शक्तिं हेमदण्डामयस्मयीम् ।
    व्यसृजद्वासुदेवाय द्विधा तामर्जुनोऽच्छिनत् ॥ ७-२८-९॥
    tataḥ prāgjyotiṣaḥ śaktiṃ hemadaṇḍāmayasmayīm |
    vyasṛjadvāsudevāya dvidhā tāmarjuno'cchinat || 7-28-9||

    MHB 7-28-10

    ततश्छत्रं ध्वजं चैव छित्त्वा राज्ञोऽर्जुनः शरैः ।
    विव्याध दशभिस्तूर्णमुत्स्मयन्पर्वताधिपम् ॥ ७-२८-१०॥
    tataśchatraṃ dhvajaṃ caiva chittvā rājño'rjunaḥ śaraiḥ |
    vivyādha daśabhistūrṇamutsmayanparvatādhipam || 7-28-10||

    MHB 7-28-11

    सोऽतिविद्धोऽर्जुनशरैः सुपुङ्खैः कङ्कपत्रिभिः ।
    भगदत्तस्ततः क्रुद्धः पाण्डवस्य महात्मनः ॥ ७-२८-११॥
    so'tividdho'rjunaśaraiḥ supuṅkhaiḥ kaṅkapatribhiḥ |
    bhagadattastataḥ kruddhaḥ pāṇḍavasya mahātmanaḥ || 7-28-11||

    MHB 7-28-12

    व्यसृजत्तोमरान्मूर्ध्नि श्वेताश्वस्योन्ननाद च ।
    तैरर्जुनस्य समरे किरीटं परिवर्तितम् ॥ ७-२८-१२॥
    vyasṛjattomarānmūrdhni śvetāśvasyonnanāda ca |
    tairarjunasya samare kirīṭaṃ parivartitam || 7-28-12||

    MHB 7-28-13

    परिवृत्तं किरीटं तं यमयन्नेव फल्गुनः ।
    सुदृष्टः क्रियतां लोक इति राजानमब्रवीत् ॥ ७-२८-१३॥
    parivṛttaṃ kirīṭaṃ taṃ yamayanneva phalgunaḥ |
    sudṛṣṭaḥ kriyatāṃ loka iti rājānamabravīt || 7-28-13||

    MHB 7-28-14

    एवमुक्तस्तु संक्रुद्धः शरवर्षेण पाण्डवम् ।
    अभ्यवर्षत्सगोविन्दं धनुरादाय भास्वरम् ॥ ७-२८-१४॥
    evamuktastu saṃkruddhaḥ śaravarṣeṇa pāṇḍavam |
    abhyavarṣatsagovindaṃ dhanurādāya bhāsvaram || 7-28-14||

    MHB 7-28-15

    तस्य पार्थो धनुश्छित्त्वा तूणीरान्संनिकृत्य च ।
    त्वरमाणो द्विसप्तत्या सर्वमर्मस्वताडयत् ॥ ७-२८-१५॥
    tasya pārtho dhanuśchittvā tūṇīrānsaṃnikṛtya ca |
    tvaramāṇo dvisaptatyā sarvamarmasvatāḍayat || 7-28-15||

    MHB 7-28-16

    विद्धस्तथाप्यव्यथितो वैष्णवास्त्रमुदीरयन् ।
    अभिमन्त्र्याङ्कुशं क्रुद्धो व्यसृजत्पाण्डवोरसि ॥ ७-२८-१६॥
    viddhastathāpyavyathito vaiṣṇavāstramudīrayan |
    abhimantryāṅkuśaṃ kruddho vyasṛjatpāṇḍavorasi || 7-28-16||

    MHB 7-28-17

    विसृष्टं भगदत्तेन तदस्त्रं सर्वघातकम् ।
    उरसा प्रतिजग्राह पार्थं संछाद्य केशवः ॥ ७-२८-१७॥
    visṛṣṭaṃ bhagadattena tadastraṃ sarvaghātakam |
    urasā pratijagrāha pārthaṃ saṃchādya keśavaḥ || 7-28-17||

    MHB 7-28-18

    वैजयन्त्यभवन्माला तदस्त्रं केशवोरसि ।
    ततोऽर्जुनः क्लान्तमनाः केशवं प्रत्यभाषत ॥ ७-२८-१८॥
    vaijayantyabhavanmālā tadastraṃ keśavorasi |
    tato'rjunaḥ klāntamanāḥ keśavaṃ pratyabhāṣata || 7-28-18||

    MHB 7-28-19

    अयुध्यमानस्तुरगान्संयन्तास्मि जनार्दन ।
    इत्युक्त्वा पुण्डरीकाक्ष प्रतिज्ञां स्वां न रक्षसि ॥ ७-२८-१९॥
    ayudhyamānasturagānsaṃyantāsmi janārdana |
    ityuktvā puṇḍarīkākṣa pratijñāṃ svāṃ na rakṣasi || 7-28-19||

    MHB 7-28-20

    यद्यहं व्यसनी वा स्यामशक्तो वा निवारणे ।
    ततस्त्वयैवं कार्यं स्यान्न तु कार्यं मयि स्थिते ॥ ७-२८-२०॥
    yadyahaṃ vyasanī vā syāmaśakto vā nivāraṇe |
    tatastvayaivaṃ kāryaṃ syānna tu kāryaṃ mayi sthite || 7-28-20||

    MHB 7-28-21

    सबाणः सधनुश्चाहं ससुरासुरमानवान् ।
    शक्तो लोकानिमाञ्जेतुं तच्चापि विदितं तव ॥ ७-२८-२१॥
    sabāṇaḥ sadhanuścāhaṃ sasurāsuramānavān |
    śakto lokānimāñjetuṃ taccāpi viditaṃ tava || 7-28-21||

    MHB 7-28-22

    ततोऽर्जुनं वासुदेवः प्रत्युवाचार्थवद्वचः ।
    शृणु गुह्यमिदं पार्थ यथा वृत्तं पुरानघ ॥ ७-२८-२२॥
    tato'rjunaṃ vāsudevaḥ pratyuvācārthavadvacaḥ |
    śṛṇu guhyamidaṃ pārtha yathā vṛttaṃ purānagha || 7-28-22||

    MHB 7-28-23

    चतुर्मूर्तिरहं शश्वल्लोकत्राणार्थमुद्यतः ।
    आत्मानं प्रविभज्येह लोकानां हितमादधे ॥ ७-२८-२३॥
    caturmūrtirahaṃ śaśvallokatrāṇārthamudyataḥ |
    ātmānaṃ pravibhajyeha lokānāṃ hitamādadhe || 7-28-23||

    MHB 7-28-24

    एका मूर्तिस्तपश्चर्यां कुरुते मे भुवि स्थिता ।
    अपरा पश्यति जगत्कुर्वाणं साध्वसाधुनी ॥ ७-२८-२४॥
    ekā mūrtistapaścaryāṃ kurute me bhuvi sthitā |
    aparā paśyati jagatkurvāṇaṃ sādhvasādhunī || 7-28-24||

    MHB 7-28-25

    अपरा कुरुते कर्म मानुषं लोकमाश्रिता ।
    शेते चतुर्थी त्वपरा निद्रां वर्षसहस्रिकाम् ॥ ७-२८-२५॥
    aparā kurute karma mānuṣaṃ lokamāśritā |
    śete caturthī tvaparā nidrāṃ varṣasahasrikām || 7-28-25||

    MHB 7-28-26

    यासौ वर्षसहस्रान्ते मूर्तिरुत्तिष्ठते मम ।
    वरार्हेभ्यो वराञ्श्रेष्ठांस्तस्मिन्काले ददाति सा ॥ ७-२८-२६॥
    yāsau varṣasahasrānte mūrtiruttiṣṭhate mama |
    varārhebhyo varāñśreṣṭhāṃstasminkāle dadāti sā || 7-28-26||

    MHB 7-28-27

    तं तु कालमनुप्राप्तं विदित्वा पृथिवी तदा ।
    प्रायाचत वरं यं मां नरकार्थाय तं शृणु ॥ ७-२८-२७॥
    taṃ tu kālamanuprāptaṃ viditvā pṛthivī tadā |
    prāyācata varaṃ yaṃ māṃ narakārthāya taṃ śṛṇu || 7-28-27||

    MHB 7-28-28

    देवानामसुराणां च अवध्यस्तनयोऽस्तु मे ।
    उपेतो वैष्णवास्त्रेण तन्मे त्वं दातुमर्हसि ॥ ७-२८-२८॥
    devānāmasurāṇāṃ ca avadhyastanayo'stu me |
    upeto vaiṣṇavāstreṇa tanme tvaṃ dātumarhasi || 7-28-28||

    MHB 7-28-29

    एवं वरमहं श्रुत्वा जगत्यास्तनये तदा ।
    अमोघमस्त्रमददं वैष्णवं तदहं पुरा ॥ ७-२८-२९॥
    evaṃ varamahaṃ śrutvā jagatyāstanaye tadā |
    amoghamastramadadaṃ vaiṣṇavaṃ tadahaṃ purā || 7-28-29||

    MHB 7-28-30

    अवोचं चैतदस्त्रं वै ह्यमोघं भवतु क्षमे ।
    नरकस्याभिरक्षार्थं नैनं कश्चिद्वधिष्यति ॥ ७-२८-३०॥
    avocaṃ caitadastraṃ vai hyamoghaṃ bhavatu kṣame |
    narakasyābhirakṣārthaṃ nainaṃ kaścidvadhiṣyati || 7-28-30||

    MHB 7-28-31

    अनेनास्त्रेण ते गुप्तः सुतः परबलार्दनः ।
    भविष्यति दुराधर्षः सर्वलोकेषु सर्वदा ॥ ७-२८-३१॥
    anenāstreṇa te guptaḥ sutaḥ parabalārdanaḥ |
    bhaviṣyati durādharṣaḥ sarvalokeṣu sarvadā || 7-28-31||

    MHB 7-28-32

    तथेत्युक्त्वा गता देवी कृतकामा मनस्विनी ।
    स चाप्यासीद्दुराधर्षो नरकः शत्रुतापनः ॥ ७-२८-३२॥
    tathetyuktvā gatā devī kṛtakāmā manasvinī |
    sa cāpyāsīddurādharṣo narakaḥ śatrutāpanaḥ || 7-28-32||

    MHB 7-28-33

    तस्मात्प्राग्ज्योतिषं प्राप्तं तदस्त्रं पार्थ मामकम् ।
    नास्यावध्योऽस्ति लोकेषु सेन्द्ररुद्रेषु मारिष ॥ ७-२८-३३॥
    tasmātprāgjyotiṣaṃ prāptaṃ tadastraṃ pārtha māmakam |
    nāsyāvadhyo'sti lokeṣu sendrarudreṣu māriṣa || 7-28-33||

    MHB 7-28-34

    तन्मया त्वत्कृतेनैतदन्यथा व्यपनाशितम् ।
    वियुक्तं परमास्त्रेण जहि पार्थ महासुरम् ॥ ७-२८-३४॥
    tanmayā tvatkṛtenaitadanyathā vyapanāśitam |
    viyuktaṃ paramāstreṇa jahi pārtha mahāsuram || 7-28-34||

    MHB 7-28-35

    वैरिणं युधि दुर्धर्षं भगदत्तं सुरद्विषम् ।
    यथाहं जघ्निवान्पूर्वं हितार्थं नरकं तथा ॥ ७-२८-३५॥
    vairiṇaṃ yudhi durdharṣaṃ bhagadattaṃ suradviṣam |
    yathāhaṃ jaghnivānpūrvaṃ hitārthaṃ narakaṃ tathā || 7-28-35||

    MHB 7-28-36

    एवमुक्तस्ततः पार्थः केशवेन महात्मना ।
    भगदत्तं शितैर्बाणैः सहसा समवाकिरत् ॥ ७-२८-३६॥
    evamuktastataḥ pārthaḥ keśavena mahātmanā |
    bhagadattaṃ śitairbāṇaiḥ sahasā samavākirat || 7-28-36||

    MHB 7-28-37

    ततः पार्थो महाबाहुरसंभ्रान्तो महामनाः ।
    कुम्भयोरन्तरे नागं नाराचेन समार्पयत् ॥ ७-२८-३७॥
    tataḥ pārtho mahābāhurasaṃbhrānto mahāmanāḥ |
    kumbhayorantare nāgaṃ nārācena samārpayat || 7-28-37||

    MHB 7-28-38

    समासाद्य तु तं नागं बाणो वज्र इवाचलम् ।
    अभ्यगात्सह पुङ्खेन वल्मीकमिव पन्नगः ॥ ७-२८-३८॥
    samāsādya tu taṃ nāgaṃ bāṇo vajra ivācalam |
    abhyagātsaha puṅkhena valmīkamiva pannagaḥ || 7-28-38||

    MHB 7-28-39

    स तु विष्टभ्य गात्राणि दन्ताभ्यामवनिं ययौ ।
    नदन्नार्तस्वरं प्राणानुत्ससर्ज महाद्विपः ॥ ७-२८-३९॥
    sa tu viṣṭabhya gātrāṇi dantābhyāmavaniṃ yayau |
    nadannārtasvaraṃ prāṇānutsasarja mahādvipaḥ || 7-28-39||

    MHB 7-28-40

    ततश्चन्द्रार्धबिम्बेन शरेण नतपर्वणा ।
    बिभेद हृदयं राज्ञो भगदत्तस्य पाण्डवः ॥ ७-२८-४०॥
    tataścandrārdhabimbena śareṇa nataparvaṇā |
    bibheda hṛdayaṃ rājño bhagadattasya pāṇḍavaḥ || 7-28-40||

    MHB 7-28-41

    स भिन्नहृदयो राजा भगदत्तः किरीटिना ।
    शरासनं शरांश्चैव गतासुः प्रमुमोच ह ॥ ७-२८-४१॥
    sa bhinnahṛdayo rājā bhagadattaḥ kirīṭinā |
    śarāsanaṃ śarāṃścaiva gatāsuḥ pramumoca ha || 7-28-41||

    MHB 7-28-42

    शिरसस्तस्य विभ्रष्टः पपात च वराङ्कुशः ।
    नालताडनविभ्रष्टं पलाशं नलिनादिव ॥ ७-२८-४२॥
    śirasastasya vibhraṣṭaḥ papāta ca varāṅkuśaḥ |
    nālatāḍanavibhraṣṭaṃ palāśaṃ nalinādiva || 7-28-42||

    MHB 7-28-43

    स हेममाली तपनीयभाण्डात्पपात नागाद्गिरिसंनिकाशात् ।
    सुपुष्पितो मारुतवेगरुग्णो महीधराग्रादिव कर्णिकारः ॥ ७-२८-४३॥
    sa hemamālī tapanīyabhāṇḍātpapāta nāgādgirisaṃnikāśāt |
    supuṣpito mārutavegarugṇo mahīdharāgrādiva karṇikāraḥ || 7-28-43||

    MHB 7-28-44

    निहत्य तं नरपतिमिन्द्रविक्रमं सखायमिन्द्रस्य तथैन्द्रिराहवे ।
    ततोऽपरांस्तव जयकाङ्क्षिणो नरान्बभञ्ज वायुर्बलवान्द्रुमानिव ॥ ७-२८-४४॥
    nihatya taṃ narapatimindravikramaṃ sakhāyamindrasya tathaindrirāhave |
    tato'parāṃstava jayakāṅkṣiṇo narānbabhañja vāyurbalavāndrumāniva || 7-28-44||

    Adhyaya: 29/173 (41)

    MHB 7-29-1

    संजय उवाच ।
    प्रियमिन्द्रस्य सततं सखायममितौजसम् ।
    हत्वा प्राग्ज्योतिषं पार्थः प्रदक्षिणमवर्तत ॥ ७-२९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    priyamindrasya satataṃ sakhāyamamitaujasam |
    hatvā prāgjyotiṣaṃ pārthaḥ pradakṣiṇamavartata || 7-29-1||

    MHB 7-29-2

    ततो गान्धारराजस्य सुतौ परपुरंजयौ ।
    आर्छेतामर्जुनं संख्ये भ्रातरौ वृषकाचलौ ॥ ७-२९-२॥
    tato gāndhārarājasya sutau parapuraṃjayau |
    ārchetāmarjunaṃ saṃkhye bhrātarau vṛṣakācalau || 7-29-2||

    MHB 7-29-3

    तौ समेत्यार्जुनं वीरौ पुरः पश्चाच्च धन्विनौ ।
    अविध्येतां महावेगैर्निशितैराशुगैर्भृशम् ॥ ७-२९-३॥
    tau sametyārjunaṃ vīrau puraḥ paścācca dhanvinau |
    avidhyetāṃ mahāvegairniśitairāśugairbhṛśam || 7-29-3||

    MHB 7-29-4

    वृषकस्य हयान्सूतं धनुश्छत्रं रथं ध्वजम् ।
    तिलशो व्यधमत्पार्थः सौबलस्य शितैः शरैः ॥ ७-२९-४॥
    vṛṣakasya hayānsūtaṃ dhanuśchatraṃ rathaṃ dhvajam |
    tilaśo vyadhamatpārthaḥ saubalasya śitaiḥ śaraiḥ || 7-29-4||

    MHB 7-29-5

    ततोऽर्जुनः शरव्रातैर्नानाप्रहरणैरपि ।
    गान्धारान्व्याकुलांश्चक्रे सौबलप्रमुखान्पुनः ॥ ७-२९-५॥
    tato'rjunaḥ śaravrātairnānāpraharaṇairapi |
    gāndhārānvyākulāṃścakre saubalapramukhānpunaḥ || 7-29-5||

    MHB 7-29-6

    ततः पञ्चशतान्वीरान्गान्धारानुद्यतायुधान् ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय क्रुद्धो बाणैर्धनंजयः ॥ ७-२९-६॥
    tataḥ pañcaśatānvīrāngāndhārānudyatāyudhān |
    prāhiṇonmṛtyulokāya kruddho bāṇairdhanaṃjayaḥ || 7-29-6||

    MHB 7-29-7

    हताश्वात्तु रथात्तूर्णमवतीर्य महाभुजः ।
    आरुरोह रथं भ्रातुरन्यच्च धनुराददे ॥ ७-२९-७॥
    hatāśvāttu rathāttūrṇamavatīrya mahābhujaḥ |
    āruroha rathaṃ bhrāturanyacca dhanurādade || 7-29-7||

    MHB 7-29-8

    तावेकरथमारूढौ भ्रातरौ वृषकाचलौ ।
    शरवर्षेण बीभत्सुमविध्येतां पुनः पुनः ॥ ७-२९-८॥
    tāvekarathamārūḍhau bhrātarau vṛṣakācalau |
    śaravarṣeṇa bībhatsumavidhyetāṃ punaḥ punaḥ || 7-29-8||

    MHB 7-29-9

    स्यालौ तव महात्मानौ राजानौ वृषकाचलौ ।
    भृशं निजघ्नतुः पार्थमिन्द्रं वृत्रबलाविव ॥ ७-२९-९॥
    syālau tava mahātmānau rājānau vṛṣakācalau |
    bhṛśaṃ nijaghnatuḥ pārthamindraṃ vṛtrabalāviva || 7-29-9||

    MHB 7-29-10

    लब्धलक्ष्यौ तु गान्धारावहतां पाण्डवं पुनः ।
    निदाघवार्षिकौ मासौ लोकं घर्माम्बुभिर्यथा ॥ ७-२९-१०॥
    labdhalakṣyau tu gāndhārāvahatāṃ pāṇḍavaṃ punaḥ |
    nidāghavārṣikau māsau lokaṃ gharmāmbubhiryathā || 7-29-10||

    MHB 7-29-11

    तौ रथस्थौ नरव्याघ्रौ राजानौ वृषकाचलौ ।
    संश्लिष्टाङ्गौ स्थितौ राजञ्जघानैकेषुणार्जुनः ॥ ७-२९-११॥
    tau rathasthau naravyāghrau rājānau vṛṣakācalau |
    saṃśliṣṭāṅgau sthitau rājañjaghānaikeṣuṇārjunaḥ || 7-29-11||

    MHB 7-29-12

    तौ रथात्सिंहसंकाशौ लोहिताक्षौ महाभुजौ ।
    गतासू पेततुर्वीरौ सोदर्यावेकलक्षणौ ॥ ७-२९-१२॥
    tau rathātsiṃhasaṃkāśau lohitākṣau mahābhujau |
    gatāsū petaturvīrau sodaryāvekalakṣaṇau || 7-29-12||

    MHB 7-29-13

    तयोर्देहौ रथाद्भूमिं गतौ बन्धुजनप्रियौ ।
    यशो दश दिशः पुण्यं गमयित्वा व्यवस्थितौ ॥ ७-२९-१३॥
    tayordehau rathādbhūmiṃ gatau bandhujanapriyau |
    yaśo daśa diśaḥ puṇyaṃ gamayitvā vyavasthitau || 7-29-13||

    MHB 7-29-14

    दृष्ट्वा विनिहतौ संख्ये मातुलावपलायिनौ ।
    भृशं मुमुचुरश्रूणि पुत्रास्तव विशां पते ॥ ७-२९-१४॥
    dṛṣṭvā vinihatau saṃkhye mātulāvapalāyinau |
    bhṛśaṃ mumucuraśrūṇi putrāstava viśāṃ pate || 7-29-14||

    MHB 7-29-15

    निहतौ भ्रातरौ दृष्ट्वा मायाशतविशारदः ।
    कृष्णौ संमोहयन्मायां विदधे शकुनिस्ततः ॥ ७-२९-१५॥
    nihatau bhrātarau dṛṣṭvā māyāśataviśāradaḥ |
    kṛṣṇau saṃmohayanmāyāṃ vidadhe śakunistataḥ || 7-29-15||

    MHB 7-29-16

    लगुडायोगुडाश्मानः शतघ्न्यश्च सशक्तयः ।
    गदापरिघनिस्त्रिंशशूलमुद्गरपट्टिशाः ॥ ७-२९-१६॥
    laguḍāyoguḍāśmānaḥ śataghnyaśca saśaktayaḥ |
    gadāparighanistriṃśaśūlamudgarapaṭṭiśāḥ || 7-29-16||

    MHB 7-29-17

    सकम्पनर्ष्टिनखरा मुसलानि परश्वधाः ।
    क्षुराः क्षुरप्रनालीका वत्सदन्तास्त्रिसंधिनः ॥ ७-२९-१७॥
    sakampanarṣṭinakharā musalāni paraśvadhāḥ |
    kṣurāḥ kṣurapranālīkā vatsadantāstrisaṃdhinaḥ || 7-29-17||

    MHB 7-29-18

    चक्राणि विशिखाः प्रासा विविधान्यायुधानि च ।
    प्रपेतुः सर्वतो दिग्भ्यः प्रदिग्भ्यश्चार्जुनं प्रति ॥ ७-२९-१८॥
    cakrāṇi viśikhāḥ prāsā vividhānyāyudhāni ca |
    prapetuḥ sarvato digbhyaḥ pradigbhyaścārjunaṃ prati || 7-29-18||

    MHB 7-29-19

    खरोष्ट्रमहिषाः सिंहा व्याघ्राः सृमरचिल्लिकाः ।
    ऋक्षाः सालावृका गृध्राः कपयोऽथ सरीसृपाः ॥ ७-२९-१९॥
    kharoṣṭramahiṣāḥ siṃhā vyāghrāḥ sṛmaracillikāḥ |
    ṛkṣāḥ sālāvṛkā gṛdhrāḥ kapayo'tha sarīsṛpāḥ || 7-29-19||

    MHB 7-29-20

    विविधानि च रक्षांसि क्षुधितान्यर्जुनं प्रति ।
    संक्रुद्धान्यभ्यधावन्त विविधानि वयांसि च ॥ ७-२९-२०॥
    vividhāni ca rakṣāṃsi kṣudhitānyarjunaṃ prati |
    saṃkruddhānyabhyadhāvanta vividhāni vayāṃsi ca || 7-29-20||

    MHB 7-29-21

    ततो दिव्यास्त्रविच्छूरः कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    विसृजन्निषुजालानि सहसा तान्यताडयत् ॥ ७-२९-२१॥
    tato divyāstravicchūraḥ kuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    visṛjanniṣujālāni sahasā tānyatāḍayat || 7-29-21||

    MHB 7-29-22

    ते हन्यमानाः शूरेण प्रवरैः सायकैर्दृढैः ।
    विरुवन्तो महारावान्विनेशुः सर्वतो हताः ॥ ७-२९-२२॥
    te hanyamānāḥ śūreṇa pravaraiḥ sāyakairdṛḍhaiḥ |
    viruvanto mahārāvānvineśuḥ sarvato hatāḥ || 7-29-22||

    MHB 7-29-23

    ततस्तमः प्रादुरभूदर्जुनस्य रथं प्रति ।
    तस्माच्च तमसो वाचः क्रूराः पार्थमभर्त्सयन् ॥ ७-२९-२३॥
    tatastamaḥ prādurabhūdarjunasya rathaṃ prati |
    tasmācca tamaso vācaḥ krūrāḥ pārthamabhartsayan || 7-29-23||

    MHB 7-29-24

    तत्तमोऽस्त्रेण महता ज्योतिषेणार्जुनोऽवधीत् ।
    हते तस्मिञ्जलौघास्तु प्रादुरासन्भयानकाः ॥ ७-२९-२४॥
    tattamo'streṇa mahatā jyotiṣeṇārjuno'vadhīt |
    hate tasmiñjalaughāstu prādurāsanbhayānakāḥ || 7-29-24||

    MHB 7-29-25

    अम्भसस्तस्य नाशार्थमादित्यास्त्रमथार्जुनः ।
    प्रायुङ्क्ताम्भस्ततस्तेन प्रायशोऽस्त्रेण शोषितम् ॥ ७-२९-२५॥
    ambhasastasya nāśārthamādityāstramathārjunaḥ |
    prāyuṅktāmbhastatastena prāyaśo'streṇa śoṣitam || 7-29-25||

    MHB 7-29-26

    एवं बहुविधा मायाः सौबलस्य कृताः कृताः ।
    जघानास्त्रबलेनाशु प्रहसन्नर्जुनस्तदा ॥ ७-२९-२६॥
    evaṃ bahuvidhā māyāḥ saubalasya kṛtāḥ kṛtāḥ |
    jaghānāstrabalenāśu prahasannarjunastadā || 7-29-26||

    MHB 7-29-27

    तथा हतासु मायासु त्रस्तोऽर्जुनशराहतः ।
    अपायाज्जवनैरश्वैः शकुनिः प्राकृतो यथा ॥ ७-२९-२७॥
    tathā hatāsu māyāsu trasto'rjunaśarāhataḥ |
    apāyājjavanairaśvaiḥ śakuniḥ prākṛto yathā || 7-29-27||

    MHB 7-29-28

    ततोऽर्जुनोऽस्त्रविच्छ्रैष्ठ्यं दर्शयन्नात्मनोऽरिषु ।
    अभ्यवर्षच्छरौघेण कौरवाणामनीकिनीम् ॥ ७-२९-२८॥
    tato'rjuno'stravicchraiṣṭhyaṃ darśayannātmano'riṣu |
    abhyavarṣaccharaugheṇa kauravāṇāmanīkinīm || 7-29-28||

    MHB 7-29-29

    सा हन्यमाना पार्थेन पुत्रस्य तव वाहिनी ।
    द्वैधीभूता महाराज गङ्गेवासाद्य पर्वतम् ॥ ७-२९-२९॥
    sā hanyamānā pārthena putrasya tava vāhinī |
    dvaidhībhūtā mahārāja gaṅgevāsādya parvatam || 7-29-29||

    MHB 7-29-30

    द्रोणमेवान्वपद्यन्त केचित्तत्र महारथाः ।
    केचिद्दुर्योधनं राजन्नर्द्यमानाः किरीटिना ॥ ७-२९-३०॥
    droṇamevānvapadyanta kecittatra mahārathāḥ |
    kecidduryodhanaṃ rājannardyamānāḥ kirīṭinā || 7-29-30||

    MHB 7-29-31

    नापश्याम ततस्त्वेतत्सैन्यं वै तमसावृतम् ।
    गाण्डीवस्य च निर्घोषः श्रुतो दक्षिणतो मया ॥ ७-२९-३१॥
    nāpaśyāma tatastvetatsainyaṃ vai tamasāvṛtam |
    gāṇḍīvasya ca nirghoṣaḥ śruto dakṣiṇato mayā || 7-29-31||

    MHB 7-29-32

    शङ्खदुन्दुभिनिर्घोषं वादित्राणां च निस्वनम् ।
    गाण्डीवस्य च निर्घोषो व्यतिक्रम्यास्पृशद्दिवम् ॥ ७-२९-३२॥
    śaṅkhadundubhinirghoṣaṃ vāditrāṇāṃ ca nisvanam |
    gāṇḍīvasya ca nirghoṣo vyatikramyāspṛśaddivam || 7-29-32||

    MHB 7-29-33

    ततः पुनर्दक्षिणतः संग्रामश्चित्रयोधिनाम् ।
    सुयुद्धमर्जुनस्यासीदहं तु द्रोणमन्वगाम् ॥ ७-२९-३३॥
    tataḥ punardakṣiṇataḥ saṃgrāmaścitrayodhinām |
    suyuddhamarjunasyāsīdahaṃ tu droṇamanvagām || 7-29-33||

    MHB 7-29-34

    नानाविधान्यनीकानि पुत्राणां तव भारत ।
    अर्जुनो व्यधमत्काले दिवीवाभ्राणि मारुतः ॥ ७-२९-३४॥
    nānāvidhānyanīkāni putrāṇāṃ tava bhārata |
    arjuno vyadhamatkāle divīvābhrāṇi mārutaḥ || 7-29-34||

    MHB 7-29-35

    तं वासवमिवायान्तं भूरिवर्षशरौघिणम् ।
    महेष्वासं नरव्याघ्रं नोग्रं कश्चिदवारयत् ॥ ७-२९-३५॥
    taṃ vāsavamivāyāntaṃ bhūrivarṣaśaraughiṇam |
    maheṣvāsaṃ naravyāghraṃ nograṃ kaścidavārayat || 7-29-35||

    MHB 7-29-36

    ते हन्यमानाः पार्थेन त्वदीया व्यथिता भृशम् ।
    स्वानेव बहवो जघ्नुर्विद्रवन्तस्ततस्ततः ॥ ७-२९-३६॥
    te hanyamānāḥ pārthena tvadīyā vyathitā bhṛśam |
    svāneva bahavo jaghnurvidravantastatastataḥ || 7-29-36||

    MHB 7-29-37

    तेऽर्जुनेन शरा मुक्ताः कङ्कपत्रास्तनुच्छिदः ।
    शलभा इव संपेतुः संवृण्वाना दिशो दश ॥ ७-२९-३७॥
    te'rjunena śarā muktāḥ kaṅkapatrāstanucchidaḥ |
    śalabhā iva saṃpetuḥ saṃvṛṇvānā diśo daśa || 7-29-37||

    MHB 7-29-38

    तुरगं रथिनं नागं पदातिमपि मारिष ।
    विनिर्भिद्य क्षितिं जग्मुर्वल्मीकमिव पन्नगाः ॥ ७-२९-३८॥
    turagaṃ rathinaṃ nāgaṃ padātimapi māriṣa |
    vinirbhidya kṣitiṃ jagmurvalmīkamiva pannagāḥ || 7-29-38||

    MHB 7-29-39

    न च द्वितीयं व्यसृजत्कुञ्जराश्वनरेषु सः ।
    पृथगेकशरारुग्णा निपेतुस्ते गतासवः ॥ ७-२९-३९॥
    na ca dvitīyaṃ vyasṛjatkuñjarāśvanareṣu saḥ |
    pṛthagekaśarārugṇā nipetuste gatāsavaḥ || 7-29-39||

    MHB 7-29-40

    हतैर्मनुष्यैस्तुरगैश्च सर्वतः शराभिवृष्टैर्द्विरदैश्च पातितैः ।
    तदा श्वगोमायुबडाभिनादितं विचित्रमायोधशिरो बभूव ह ॥ ७-२९-४०॥
    hatairmanuṣyaisturagaiśca sarvataḥ śarābhivṛṣṭairdviradaiśca pātitaiḥ |
    tadā śvagomāyubaḍābhināditaṃ vicitramāyodhaśiro babhūva ha || 7-29-40||

    MHB 7-29-41

    पिता सुतं त्यजति सुहृद्वरं सुहृत्तथैव पुत्रः पितरं शरातुरः ।
    स्वरक्षणे कृतमतयस्तदा जनास्त्यजन्ति वाहानपि पार्थपीडिताः ॥ ७-२९-४१॥
    pitā sutaṃ tyajati suhṛdvaraṃ suhṛttathaiva putraḥ pitaraṃ śarāturaḥ |
    svarakṣaṇe kṛtamatayastadā janāstyajanti vāhānapi pārthapīḍitāḥ || 7-29-41||

    Adhyaya: 30/173 (29)

    MHB 7-30-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तेष्वनीकेषु भग्नेषु पाण्डुपुत्रेण संजय ।
    चलितानां द्रुतानां च कथमासीन्मनो हि वः ॥ ७-३०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    teṣvanīkeṣu bhagneṣu pāṇḍuputreṇa saṃjaya |
    calitānāṃ drutānāṃ ca kathamāsīnmano hi vaḥ || 7-30-1||

    MHB 7-30-2

    अनीकानां प्रभग्नानां व्यवस्थानमपश्यताम् ।
    दुष्करं प्रतिसंधानं तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-३०-२॥
    anīkānāṃ prabhagnānāṃ vyavasthānamapaśyatām |
    duṣkaraṃ pratisaṃdhānaṃ tanmamācakṣva saṃjaya || 7-30-2||

    MHB 7-30-3

    संजय उवाच ।
    तथापि तव पुत्रस्य प्रियकामा विशां पते ।
    यशः प्रवीरा लोकेषु रक्षन्तो द्रोणमन्वयुः ॥ ७-३०-३॥
    saṃjaya uvāca |
    tathāpi tava putrasya priyakāmā viśāṃ pate |
    yaśaḥ pravīrā lokeṣu rakṣanto droṇamanvayuḥ || 7-30-3||

    MHB 7-30-4

    समुद्यतेषु शस्त्रेषु संप्राप्ते च युधिष्ठिरे ।
    अकुर्वन्नार्यकर्माणि भैरवे सत्यभीतवत् ॥ ७-३०-४॥
    samudyateṣu śastreṣu saṃprāpte ca yudhiṣṭhire |
    akurvannāryakarmāṇi bhairave satyabhītavat || 7-30-4||

    MHB 7-30-5

    अन्तरं भीमसेनस्य प्रापतन्नमितौजसः ।
    सात्यकेश्चैव शूरस्य धृष्टद्युम्नस्य चाभिभो ॥ ७-३०-५॥
    antaraṃ bhīmasenasya prāpatannamitaujasaḥ |
    sātyakeścaiva śūrasya dhṛṣṭadyumnasya cābhibho || 7-30-5||

    MHB 7-30-6

    द्रोणं द्रोणमिति क्रूराः पाञ्चालाः समचोदयन् ।
    मा द्रोणमिति पुत्रास्ते कुरून्सर्वानचोदयन् ॥ ७-३०-६॥
    droṇaṃ droṇamiti krūrāḥ pāñcālāḥ samacodayan |
    mā droṇamiti putrāste kurūnsarvānacodayan || 7-30-6||

    MHB 7-30-7

    द्रोणं द्रोणमिति ह्येके मा द्रोणमिति चापरे ।
    कुरूणां पाण्डवानां च द्रोणद्यूतमवर्तत ॥ ७-३०-७॥
    droṇaṃ droṇamiti hyeke mā droṇamiti cāpare |
    kurūṇāṃ pāṇḍavānāṃ ca droṇadyūtamavartata || 7-30-7||

    MHB 7-30-8

    यं यं स्म भजते द्रोणः पाञ्चालानां रथव्रजम् ।
    तत्र तत्र स्म पाञ्चाल्यो धृष्टद्युम्नोऽथ धीयते ॥ ७-३०-८॥
    yaṃ yaṃ sma bhajate droṇaḥ pāñcālānāṃ rathavrajam |
    tatra tatra sma pāñcālyo dhṛṣṭadyumno'tha dhīyate || 7-30-8||

    MHB 7-30-9

    यथाभागविपर्यासे संग्रामे भैरवे सति ।
    वीराः समासदन्वीरानगच्छन्भीरवः परान् ॥ ७-३०-९॥
    yathābhāgaviparyāse saṃgrāme bhairave sati |
    vīrāḥ samāsadanvīrānagacchanbhīravaḥ parān || 7-30-9||

    MHB 7-30-10

    अकम्पनीयाः शत्रूणां बभूवुस्तत्र पाण्डवाः ।
    अकम्पयंस्त्वनीकानि स्मरन्तः क्लेशमात्मनः ॥ ७-३०-१०॥
    akampanīyāḥ śatrūṇāṃ babhūvustatra pāṇḍavāḥ |
    akampayaṃstvanīkāni smarantaḥ kleśamātmanaḥ || 7-30-10||

    MHB 7-30-11

    ते त्वमर्षवशं प्राप्ता ह्रीमन्तः सत्त्वचोदिताः ।
    त्यक्त्वा प्राणान्न्यवर्तन्त घ्नन्तो द्रोणं महाहवे ॥ ७-३०-११॥
    te tvamarṣavaśaṃ prāptā hrīmantaḥ sattvacoditāḥ |
    tyaktvā prāṇānnyavartanta ghnanto droṇaṃ mahāhave || 7-30-11||

    MHB 7-30-12

    अयसामिव संपातः शिलानामिव चाभवत् ।
    दीव्यतां तुमुले युद्धे प्राणैरमिततेजसाम् ॥ ७-३०-१२॥
    ayasāmiva saṃpātaḥ śilānāmiva cābhavat |
    dīvyatāṃ tumule yuddhe prāṇairamitatejasām || 7-30-12||

    MHB 7-30-13

    न तु स्मरन्ति संग्राममपि वृद्धास्तथाविधम् ।
    दृष्टपूर्वं महाराज श्रुतपूर्वमथापि वा ॥ ७-३०-१३॥
    na tu smaranti saṃgrāmamapi vṛddhāstathāvidham |
    dṛṣṭapūrvaṃ mahārāja śrutapūrvamathāpi vā || 7-30-13||

    MHB 7-30-14

    प्राकम्पतेव पृथिवी तस्मिन्वीरावसादने ।
    प्रवर्तता बलौघेन महता भारपीडिता ॥ ७-३०-१४॥
    prākampateva pṛthivī tasminvīrāvasādane |
    pravartatā balaughena mahatā bhārapīḍitā || 7-30-14||

    MHB 7-30-15

    घूर्णतो हि बलौघस्य दिवं स्तब्ध्वेव निस्वनः ।
    अजातशत्रोः क्रुद्धस्य पुत्रस्य तव चाभवत् ॥ ७-३०-१५॥
    ghūrṇato hi balaughasya divaṃ stabdhveva nisvanaḥ |
    ajātaśatroḥ kruddhasya putrasya tava cābhavat || 7-30-15||

    MHB 7-30-16

    समासाद्य तु पाण्डूनामनीकानि सहस्रशः ।
    द्रोणेन चरता संख्ये प्रभग्नानि शितैः शरैः ॥ ७-३०-१६॥
    samāsādya tu pāṇḍūnāmanīkāni sahasraśaḥ |
    droṇena caratā saṃkhye prabhagnāni śitaiḥ śaraiḥ || 7-30-16||

    MHB 7-30-17

    तेषु प्रमथ्यमानेषु द्रोणेनाद्भुतकर्मणा ।
    पर्यवारयदासाद्य द्रोणं सेनापतिः स्वयम् ॥ ७-३०-१७॥
    teṣu pramathyamāneṣu droṇenādbhutakarmaṇā |
    paryavārayadāsādya droṇaṃ senāpatiḥ svayam || 7-30-17||

    MHB 7-30-18

    तदद्भुतमभूद्युद्धं द्रोणपाञ्चाल्ययोस्तदा ।
    नैव तस्योपमा काचित्संभवेदिति मे मतिः ॥ ७-३०-१८॥
    tadadbhutamabhūdyuddhaṃ droṇapāñcālyayostadā |
    naiva tasyopamā kācitsaṃbhavediti me matiḥ || 7-30-18||

    MHB 7-30-19

    ततो नीलोऽनलप्रख्यो ददाह कुरुवाहिनीम् ।
    शरस्फुलिङ्गश्चापार्चिर्दहन्कक्षमिवानलः ॥ ७-३०-१९॥
    tato nīlo'nalaprakhyo dadāha kuruvāhinīm |
    śarasphuliṅgaścāpārcirdahankakṣamivānalaḥ || 7-30-19||

    MHB 7-30-20

    तं दहन्तमनीकानि द्रोणपुत्रः प्रतापवान् ।
    पूर्वाभिभाषी सुश्लक्ष्णं स्मयमानोऽभ्यभाषत ॥ ७-३०-२०॥
    taṃ dahantamanīkāni droṇaputraḥ pratāpavān |
    pūrvābhibhāṣī suślakṣṇaṃ smayamāno'bhyabhāṣata || 7-30-20||

    MHB 7-30-21

    नील किं बहुभिर्दग्धैस्तव योधैः शरार्चिषा ।
    मयैकेन हि युध्यस्व क्रुद्धः प्रहर चाशुगैः ॥ ७-३०-२१॥
    nīla kiṃ bahubhirdagdhaistava yodhaiḥ śarārciṣā |
    mayaikena hi yudhyasva kruddhaḥ prahara cāśugaiḥ || 7-30-21||

    MHB 7-30-22

    तं पद्मनिकराकारं पद्मपत्रनिभेक्षणम् ।
    व्याकोशपद्माभमुखं नीलो विव्याध सायकैः ॥ ७-३०-२२॥
    taṃ padmanikarākāraṃ padmapatranibhekṣaṇam |
    vyākośapadmābhamukhaṃ nīlo vivyādha sāyakaiḥ || 7-30-22||

    MHB 7-30-23

    तेनातिविद्धः सहसा द्रौणिर्भल्लैः शितैस्त्रिभिः ।
    धनुर्ध्वजं च छत्रं च द्विषतः स न्यकृन्तत ॥ ७-३०-२३॥
    tenātividdhaḥ sahasā drauṇirbhallaiḥ śitaistribhiḥ |
    dhanurdhvajaṃ ca chatraṃ ca dviṣataḥ sa nyakṛntata || 7-30-23||

    MHB 7-30-24

    सोत्प्लुत्य स्यन्दनात्तस्मान्नीलश्चर्मवरासिधृक् ।
    द्रोणायनेः शिरः कायाद्धर्तुमैच्छत्पतत्रिवत् ॥ ७-३०-२४॥
    sotplutya syandanāttasmānnīlaścarmavarāsidhṛk |
    droṇāyaneḥ śiraḥ kāyāddhartumaicchatpatatrivat || 7-30-24||

    MHB 7-30-25

    तस्योद्यतासेः सुनसं शिरः कायात्सकुण्डलम् ।
    भल्लेनापाहरद्द्रौणिः स्मयमान इवानघ ॥ ७-३०-२५॥
    tasyodyatāseḥ sunasaṃ śiraḥ kāyātsakuṇḍalam |
    bhallenāpāharaddrauṇiḥ smayamāna ivānagha || 7-30-25||

    MHB 7-30-26

    संपूर्णचन्द्राभमुखः पद्मपत्रनिभेक्षणः ।
    प्रांशुरुत्पलगर्भाभो निहतो न्यपतत्क्षितौ ॥ ७-३०-२६॥
    saṃpūrṇacandrābhamukhaḥ padmapatranibhekṣaṇaḥ |
    prāṃśurutpalagarbhābho nihato nyapatatkṣitau || 7-30-26||

    MHB 7-30-27

    ततः प्रविव्यथे सेना पाण्डवी भृशमाकुला ।
    आचार्यपुत्रेण हते नीले ज्वलिततेजसि ॥ ७-३०-२७॥
    tataḥ pravivyathe senā pāṇḍavī bhṛśamākulā |
    ācāryaputreṇa hate nīle jvalitatejasi || 7-30-27||

    MHB 7-30-28

    अचिन्तयंश्च ते सर्वे पाण्डवानां महारथाः ।
    कथं नो वासविस्त्रायाच्छत्रुभ्य इति मारिष ॥ ७-३०-२८॥
    acintayaṃśca te sarve pāṇḍavānāṃ mahārathāḥ |
    kathaṃ no vāsavistrāyācchatrubhya iti māriṣa || 7-30-28||

    MHB 7-30-29

    दक्षिणेन तु सेनायाः कुरुते कदनं बली ।
    संशप्तकावशेषस्य नारायणबलस्य च ॥ ७-३०-२९॥
    dakṣiṇena tu senāyāḥ kurute kadanaṃ balī |
    saṃśaptakāvaśeṣasya nārāyaṇabalasya ca || 7-30-29||

    Adhyaya: 31/173 (77)

    MHB 7-31-1

    संजय उवाच ।
    प्रतिघातं तु सैन्यस्य नामृष्यत वृकोदरः ।
    सोऽभिनद्बाह्लिकं षष्ट्या कर्णं च दशभिः शरैः ॥ ७-३१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    pratighātaṃ tu sainyasya nāmṛṣyata vṛkodaraḥ |
    so'bhinadbāhlikaṃ ṣaṣṭyā karṇaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ || 7-31-1||

    MHB 7-31-2

    तस्य द्रोणः शितैर्बाणैस्तीक्ष्णधारैरयस्मयैः ।
    जीवितान्तमभिप्रेप्सुर्मर्मण्याशु जघान ह ॥ ७-३१-२॥
    tasya droṇaḥ śitairbāṇaistīkṣṇadhārairayasmayaiḥ |
    jīvitāntamabhiprepsurmarmaṇyāśu jaghāna ha || 7-31-2||

    MHB 7-31-3

    कर्णो द्वादशभिर्बाणैरश्वत्थामा च सप्तभिः ।
    षड्भिर्दुर्योधनो राजा तत एनमवाकिरत् ॥ ७-३१-३॥
    karṇo dvādaśabhirbāṇairaśvatthāmā ca saptabhiḥ |
    ṣaḍbhirduryodhano rājā tata enamavākirat || 7-31-3||

    MHB 7-31-4

    भीमसेनोऽपि तान्सर्वान्प्रत्यविध्यन्महाबलः ।
    द्रोणं पञ्चाशतेषूणां कर्णं च दशभिः शरैः ॥ ७-३१-४॥
    bhīmaseno'pi tānsarvānpratyavidhyanmahābalaḥ |
    droṇaṃ pañcāśateṣūṇāṃ karṇaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ || 7-31-4||

    MHB 7-31-5

    दुर्योधनं द्वादशभिर्द्रौणिं चाष्टाभिराशुगैः ।
    आरावं तुमुलं कुर्वन्नभ्यवर्तत तान्रणे ॥ ७-३१-५॥
    duryodhanaṃ dvādaśabhirdrauṇiṃ cāṣṭābhirāśugaiḥ |
    ārāvaṃ tumulaṃ kurvannabhyavartata tānraṇe || 7-31-5||

    MHB 7-31-6

    तस्मिन्संत्यजति प्राणान्मृत्युसाधारणीकृते ।
    अजातशत्रुस्तान्योधान्भीमं त्रातेत्यचोदयत् ॥ ७-३१-६॥
    tasminsaṃtyajati prāṇānmṛtyusādhāraṇīkṛte |
    ajātaśatrustānyodhānbhīmaṃ trātetyacodayat || 7-31-6||

    MHB 7-31-7

    ते ययुर्भीमसेनस्य समीपममितौजसः ।
    युयुधानप्रभृतयो माद्रीपुत्रौ च पाण्डवौ ॥ ७-३१-७॥
    te yayurbhīmasenasya samīpamamitaujasaḥ |
    yuyudhānaprabhṛtayo mādrīputrau ca pāṇḍavau || 7-31-7||

    MHB 7-31-8

    ते समेत्य सुसंरब्धाः सहिताः पुरुषर्षभाः ।
    महेष्वासवरैर्गुप्तं द्रोणानीकं बिभित्सवः ॥ ७-३१-८॥
    te sametya susaṃrabdhāḥ sahitāḥ puruṣarṣabhāḥ |
    maheṣvāsavarairguptaṃ droṇānīkaṃ bibhitsavaḥ || 7-31-8||

    MHB 7-31-9

    समापेतुर्महावीर्या भीमप्रभृतयो रथाः ।
    तान्प्रत्यगृह्णादव्यग्रो द्रोणोऽपि रथिनां वरः ॥ ७-३१-९॥
    samāpeturmahāvīryā bhīmaprabhṛtayo rathāḥ |
    tānpratyagṛhṇādavyagro droṇo'pi rathināṃ varaḥ || 7-31-9||

    MHB 7-31-10

    महाबलानतिरथान्वीरान्समरशोभिनः ।
    बाह्यं मृत्युभयं कृत्वा तावकाः पाण्डवान्ययुः ॥ ७-३१-१०॥
    mahābalānatirathānvīrānsamaraśobhinaḥ |
    bāhyaṃ mṛtyubhayaṃ kṛtvā tāvakāḥ pāṇḍavānyayuḥ || 7-31-10||

    MHB 7-31-11

    सादिनः सादिनोऽभ्यघ्नंस्तथैव रथिनो रथान् ।
    आसीच्छक्त्यसिसंपातो युद्धमासीत्परश्वधैः ॥ ७-३१-११॥
    sādinaḥ sādino'bhyaghnaṃstathaiva rathino rathān |
    āsīcchaktyasisaṃpāto yuddhamāsītparaśvadhaiḥ || 7-31-11||

    MHB 7-31-12

    निकृष्टमसियुद्धं च बभूव कटुकोदयम् ।
    कुञ्जराणां च संघातैर्युद्धमासीत्सुदारुणम् ॥ ७-३१-१२॥
    nikṛṣṭamasiyuddhaṃ ca babhūva kaṭukodayam |
    kuñjarāṇāṃ ca saṃghātairyuddhamāsītsudāruṇam || 7-31-12||

    MHB 7-31-13

    अपतत्कुञ्जरादन्यो हयादन्यस्त्ववाक्शिराः ।
    नरो बाणेन निर्भिन्नो रथादन्यश्च मारिष ॥ ७-३१-१३॥
    apatatkuñjarādanyo hayādanyastvavākśirāḥ |
    naro bāṇena nirbhinno rathādanyaśca māriṣa || 7-31-13||

    MHB 7-31-14

    तत्रान्यस्य च संमर्दे पतितस्य विवर्मणः ।
    शिरः प्रध्वंसयामास वक्षस्याक्रम्य कुञ्जरः ॥ ७-३१-१४॥
    tatrānyasya ca saṃmarde patitasya vivarmaṇaḥ |
    śiraḥ pradhvaṃsayāmāsa vakṣasyākramya kuñjaraḥ || 7-31-14||

    MHB 7-31-15

    अपरेऽप्यपराञ्जघ्नुर्वारणाः पतितान्नरान् ।
    विषाणैश्चावनिं गत्वा व्यभिन्दन्रथिनो बहून् ॥ ७-३१-१५॥
    apare'pyaparāñjaghnurvāraṇāḥ patitānnarān |
    viṣāṇaiścāvaniṃ gatvā vyabhindanrathino bahūn || 7-31-15||

    MHB 7-31-16

    नरान्त्रैः केचिदपरे विषाणालग्नसंस्रवैः ।
    बभ्रमुः शतशो नागा मृद्नन्तः शतशो नरान् ॥ ७-३१-१६॥
    narāntraiḥ kecidapare viṣāṇālagnasaṃsravaiḥ |
    babhramuḥ śataśo nāgā mṛdnantaḥ śataśo narān || 7-31-16||

    MHB 7-31-17

    कांस्यायसतनुत्राणान्नराश्वरथकुञ्जरान् ।
    पतितान्पोथयां चक्रुर्द्विपाः स्थूलनडानिव ॥ ७-३१-१७॥
    kāṃsyāyasatanutrāṇānnarāśvarathakuñjarān |
    patitānpothayāṃ cakrurdvipāḥ sthūlanaḍāniva || 7-31-17||

    MHB 7-31-18

    गृध्रपत्राधिवासांसि शयनानि नराधिपाः ।
    ह्रीमन्तः कालसंपक्वाः सुदुःखान्यधिशेरते ॥ ७-३१-१८॥
    gṛdhrapatrādhivāsāṃsi śayanāni narādhipāḥ |
    hrīmantaḥ kālasaṃpakvāḥ suduḥkhānyadhiśerate || 7-31-18||

    MHB 7-31-19

    हन्ति स्मात्र पिता पुत्रं रथेनाभ्यतिवर्तते ।
    पुत्रश्च पितरं मोहान्निर्मर्यादमवर्तत ॥ ७-३१-१९॥
    hanti smātra pitā putraṃ rathenābhyativartate |
    putraśca pitaraṃ mohānnirmaryādamavartata || 7-31-19||

    MHB 7-31-20

    अक्षो भग्नो ध्वजश्छिन्नश्छत्रमुर्व्यां निपातितम् ।
    युगार्धं छिन्नमादाय प्रदुद्राव तथा हयः ॥ ७-३१-२०॥
    akṣo bhagno dhvajaśchinnaśchatramurvyāṃ nipātitam |
    yugārdhaṃ chinnamādāya pradudrāva tathā hayaḥ || 7-31-20||

    MHB 7-31-21

    सासिर्बाहुर्निपतितः शिरश्छिन्नं सकुण्डलम् ।
    गजेनाक्षिप्य बलिना रथः संचूर्णितः क्षितौ ॥ ७-३१-२१॥
    sāsirbāhurnipatitaḥ śiraśchinnaṃ sakuṇḍalam |
    gajenākṣipya balinā rathaḥ saṃcūrṇitaḥ kṣitau || 7-31-21||

    MHB 7-31-22

    रथिना ताडितो नागो नाराचेनापतद्व्यसुः ।
    सारोहश्चापतद्वाजी गजेनाताडितो भृशम् ॥ ७-३१-२२॥
    rathinā tāḍito nāgo nārācenāpatadvyasuḥ |
    sārohaścāpatadvājī gajenātāḍito bhṛśam || 7-31-22||

    MHB 7-31-23

    निर्मर्यादं महद्युद्धमवर्तत सुदारुणम् ।
    हा तात हा पुत्र सखे क्वासि तिष्ठ क्व धावसि ॥ ७-३१-२३॥
    nirmaryādaṃ mahadyuddhamavartata sudāruṇam |
    hā tāta hā putra sakhe kvāsi tiṣṭha kva dhāvasi || 7-31-23||

    MHB 7-31-24

    प्रहराहर जह्येनं स्मितक्ष्वेडितगर्जितैः ।
    इत्येवमुच्चरन्त्यः स्म श्रूयन्ते विविधा गिरः ॥ ७-३१-२४॥
    praharāhara jahyenaṃ smitakṣveḍitagarjitaiḥ |
    ityevamuccarantyaḥ sma śrūyante vividhā giraḥ || 7-31-24||

    MHB 7-31-25

    नरस्याश्वस्य नागस्य समसज्जत शोणितम् ।
    उपाशाम्यद्रजो भौमं भीरून्कश्मलमाविशत् ॥ ७-३१-२५॥
    narasyāśvasya nāgasya samasajjata śoṇitam |
    upāśāmyadrajo bhaumaṃ bhīrūnkaśmalamāviśat || 7-31-25||

    MHB 7-31-26

    आसीत्केशपरामर्शो मुष्टियुद्धं च दारुणम् ।
    नखैर्दन्तैश्च शूराणमद्वीपे द्वीपमिच्छताम् ॥ ७-३१-२६॥
    āsītkeśaparāmarśo muṣṭiyuddhaṃ ca dāruṇam |
    nakhairdantaiśca śūrāṇamadvīpe dvīpamicchatām || 7-31-26||

    MHB 7-31-27

    तत्राच्छिद्यत वीरस्य सखड्गो बाहुरुद्यतः ।
    सधनुश्चापरस्यापि सशरः साङ्कुशस्तथा ॥ ७-३१-२७॥
    tatrācchidyata vīrasya sakhaḍgo bāhurudyataḥ |
    sadhanuścāparasyāpi saśaraḥ sāṅkuśastathā || 7-31-27||

    MHB 7-31-28

    प्राक्रोशदन्यमन्योऽत्र तथान्यो विमुखोऽद्रवत् ।
    अन्यः प्राप्तस्य चान्यस्य शिरः कायादपाहरत् ॥ ७-३१-२८॥
    prākrośadanyamanyo'tra tathānyo vimukho'dravat |
    anyaḥ prāptasya cānyasya śiraḥ kāyādapāharat || 7-31-28||

    MHB 7-31-29

    शब्दमभ्यद्रवच्चान्यः शब्दादन्योऽद्रवद्भृशम् ।
    स्वानन्योऽथ परानन्यो जघान निशितैः शरैः ॥ ७-३१-२९॥
    śabdamabhyadravaccānyaḥ śabdādanyo'dravadbhṛśam |
    svānanyo'tha parānanyo jaghāna niśitaiḥ śaraiḥ || 7-31-29||

    MHB 7-31-30

    गिरिशृङ्गोपमश्चात्र नाराचेन निपातितः ।
    मातङ्गो न्यपतद्भूमौ नदीरोध इवोष्णगे ॥ ७-३१-३०॥
    giriśṛṅgopamaścātra nārācena nipātitaḥ |
    mātaṅgo nyapatadbhūmau nadīrodha ivoṣṇage || 7-31-30||

    MHB 7-31-31

    तथैव रथिनं नागः क्षरन्गिरिरिवारुजत् ।
    अध्यतिष्ठत्पदा भूमौ सहाश्वं सहसारथिम् ॥ ७-३१-३१॥
    tathaiva rathinaṃ nāgaḥ kṣarangiririvārujat |
    adhyatiṣṭhatpadā bhūmau sahāśvaṃ sahasārathim || 7-31-31||

    MHB 7-31-32

    शूरान्प्रहरतो दृष्ट्वा कृतास्त्रान्रुधिरोक्षितान् ।
    बहूनप्याविशन्मोहो भीरून्हृदयदुर्बलान् ॥ ७-३१-३२॥
    śūrānpraharato dṛṣṭvā kṛtāstrānrudhirokṣitān |
    bahūnapyāviśanmoho bhīrūnhṛdayadurbalān || 7-31-32||

    MHB 7-31-33

    सर्वमाविग्नमभवन्न प्राज्ञायत किंचन ।
    सैन्ये च रजसा ध्वस्ते निर्मर्यादमवर्तत ॥ ७-३१-३३॥
    sarvamāvignamabhavanna prājñāyata kiṃcana |
    sainye ca rajasā dhvaste nirmaryādamavartata || 7-31-33||

    MHB 7-31-34

    ततः सेनापतिः शीघ्रमयं काल इति ब्रुवन् ।
    नित्याभित्वरितानेव त्वरयामास पाण्डवान् ॥ ७-३१-३४॥
    tataḥ senāpatiḥ śīghramayaṃ kāla iti bruvan |
    nityābhitvaritāneva tvarayāmāsa pāṇḍavān || 7-31-34||

    MHB 7-31-35

    कुर्वन्तः शासनं तस्य पाण्डवेया यशस्विनः ।
    सरो हंसा इवापेतुर्घ्नन्तो द्रोणरथं प्रति ॥ ७-३१-३५॥
    kurvantaḥ śāsanaṃ tasya pāṇḍaveyā yaśasvinaḥ |
    saro haṃsā ivāpeturghnanto droṇarathaṃ prati || 7-31-35||

    MHB 7-31-36

    गृह्णीताद्रवतान्योन्यं विभीता विनिकृन्तत ।
    इत्यासीत्तुमुलः शब्दो दुर्धर्षस्य रथं प्रति ॥ ७-३१-३६॥
    gṛhṇītādravatānyonyaṃ vibhītā vinikṛntata |
    ityāsīttumulaḥ śabdo durdharṣasya rathaṃ prati || 7-31-36||

    MHB 7-31-37

    ततो द्रोणः कृपः कर्णो द्रौणी राजा जयद्रथः ।
    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ शल्यश्चैनानवारयन् ॥ ७-३१-३७॥
    tato droṇaḥ kṛpaḥ karṇo drauṇī rājā jayadrathaḥ |
    vindānuvindāvāvantyau śalyaścainānavārayan || 7-31-37||

    MHB 7-31-38

    ते त्वार्यधर्मसंरब्धा दुर्निवार्या दुरासदाः ।
    शरार्ता न जहुर्द्रोणं पाञ्चालाः पाण्डवैः सह ॥ ७-३१-३८॥
    te tvāryadharmasaṃrabdhā durnivāryā durāsadāḥ |
    śarārtā na jahurdroṇaṃ pāñcālāḥ pāṇḍavaiḥ saha || 7-31-38||

    MHB 7-31-39

    ततो द्रोणोऽभिसंक्रुद्धो विसृजञ्शतशः शरान् ।
    चेदिपाञ्चालपाण्डूनामकरोत्कदनं महत् ॥ ७-३१-३९॥
    tato droṇo'bhisaṃkruddho visṛjañśataśaḥ śarān |
    cedipāñcālapāṇḍūnāmakarotkadanaṃ mahat || 7-31-39||

    MHB 7-31-40

    तस्य ज्यातलनिर्घोषः शुश्रुवे दिक्षु मारिष ।
    वज्रसंघातसंकाशस्त्रासयन्पाण्डवान्बहून् ॥ ७-३१-४०॥
    tasya jyātalanirghoṣaḥ śuśruve dikṣu māriṣa |
    vajrasaṃghātasaṃkāśastrāsayanpāṇḍavānbahūn || 7-31-40||

    MHB 7-31-41

    एतस्मिन्नन्तरे जिष्णुर्हत्वा संशप्तकान्बली ।
    अभ्ययात्तत्र यत्र स्म द्रोणः पाण्डून्प्रमर्दति ॥ ७-३१-४१॥
    etasminnantare jiṣṇurhatvā saṃśaptakānbalī |
    abhyayāttatra yatra sma droṇaḥ pāṇḍūnpramardati || 7-31-41||

    MHB 7-31-42

    तं शरौघमहावर्तं शोणितोदं महाह्रदम् ।
    तीर्णः संशप्तकान्हत्वा प्रत्यदृश्यत फल्गुनः ॥ ७-३१-४२॥
    taṃ śaraughamahāvartaṃ śoṇitodaṃ mahāhradam |
    tīrṇaḥ saṃśaptakānhatvā pratyadṛśyata phalgunaḥ || 7-31-42||

    MHB 7-31-43

    तस्य कीर्तिमतो लक्ष्म सूर्यप्रतिमतेजसः ।
    दीप्यमानमपश्याम तेजसा वानरध्वजम् ॥ ७-३१-४३॥
    tasya kīrtimato lakṣma sūryapratimatejasaḥ |
    dīpyamānamapaśyāma tejasā vānaradhvajam || 7-31-43||

    MHB 7-31-44

    संशप्तकसमुद्रं तमुच्छोष्यास्त्रगभस्तिभिः ।
    स पाण्डवयुगान्तार्कः कुरूनप्यभ्यतीतपत् ॥ ७-३१-४४॥
    saṃśaptakasamudraṃ tamucchoṣyāstragabhastibhiḥ |
    sa pāṇḍavayugāntārkaḥ kurūnapyabhyatītapat || 7-31-44||

    MHB 7-31-45

    प्रददाह कुरून्सर्वानर्जुनः शस्त्रतेजसा ।
    युगान्ते सर्वभूतानि धूमकेतुरिवोत्थितः ॥ ७-३१-४५॥
    pradadāha kurūnsarvānarjunaḥ śastratejasā |
    yugānte sarvabhūtāni dhūmaketurivotthitaḥ || 7-31-45||

    MHB 7-31-46

    तेन बाणसहस्रौघैर्गजाश्वरथयोधिनः ।
    ताड्यमानाः क्षितिं जग्मुर्मुक्तशस्त्राः शरार्दिताः ॥ ७-३१-४६॥
    tena bāṇasahasraughairgajāśvarathayodhinaḥ |
    tāḍyamānāḥ kṣitiṃ jagmurmuktaśastrāḥ śarārditāḥ || 7-31-46||

    MHB 7-31-47

    केचिदार्तस्वरं चक्रुर्विनेदुरपरे पुनः ।
    पार्थबाणहताः केचिन्निपेतुर्विगतासवः ॥ ७-३१-४७॥
    kecidārtasvaraṃ cakrurvinedurapare punaḥ |
    pārthabāṇahatāḥ kecinnipeturvigatāsavaḥ || 7-31-47||

    MHB 7-31-48

    तेषामुत्पततां कांश्चित्पतितांश्च पराङ्मुखान् ।
    न जघानार्जुनो योधान्योधव्रतमनुस्मरन् ॥ ७-३१-४८॥
    teṣāmutpatatāṃ kāṃścitpatitāṃśca parāṅmukhān |
    na jaghānārjuno yodhānyodhavratamanusmaran || 7-31-48||

    MHB 7-31-49

    ते विशीर्णरथाश्वेभाः प्रायशश्च पराङ्मुखाः ।
    कुरवः कर्ण कर्णेति हा हेति च विचुक्रुशुः ॥ ७-३१-४९॥
    te viśīrṇarathāśvebhāḥ prāyaśaśca parāṅmukhāḥ |
    kuravaḥ karṇa karṇeti hā heti ca vicukruśuḥ || 7-31-49||

    MHB 7-31-50

    तमाधिरथिराक्रन्दं विज्ञाय शरणैषिणाम् ।
    मा भैष्टेति प्रतिश्रुत्य ययावभिमुखोऽर्जुनम् ॥ ७-३१-५०॥
    tamādhirathirākrandaṃ vijñāya śaraṇaiṣiṇām |
    mā bhaiṣṭeti pratiśrutya yayāvabhimukho'rjunam || 7-31-50||

    MHB 7-31-51

    स भारतरथश्रेष्ठः सर्वभारतहर्षणः ।
    प्रादुश्चक्रे तदाग्नेयमस्त्रमस्त्रविदां वरः ॥ ७-३१-५१॥
    sa bhāratarathaśreṣṭhaḥ sarvabhārataharṣaṇaḥ |
    prāduścakre tadāgneyamastramastravidāṃ varaḥ || 7-31-51||

    MHB 7-31-52

    तस्य दीप्तशरौघस्य दीप्तचापधरस्य च ।
    शरौघाञ्शरजालेन विदुधाव धनंजयः ।
    अस्त्रमस्त्रेण संवार्य प्राणदद्विसृजञ्शरान् ॥ ७-३१-५२॥
    tasya dīptaśaraughasya dīptacāpadharasya ca |
    śaraughāñśarajālena vidudhāva dhanaṃjayaḥ |
    astramastreṇa saṃvārya prāṇadadvisṛjañśarān || 7-31-52||

    MHB 7-31-53

    धृष्टद्युम्नश्च भीमश्च सात्यकिश्च महारथः ।
    विव्यधुः कर्णमासाद्य त्रिभिस्त्रिभिरजिह्मगैः ॥ ७-३१-५३॥
    dhṛṣṭadyumnaśca bhīmaśca sātyakiśca mahārathaḥ |
    vivyadhuḥ karṇamāsādya tribhistribhirajihmagaiḥ || 7-31-53||

    MHB 7-31-54

    अर्जुनास्त्रं तु राधेयः संवार्य शरवृष्टिभिः ।
    तेषां त्रयाणां चापानि चिच्छेद विशिखैस्त्रिभिः ॥ ७-३१-५४॥
    arjunāstraṃ tu rādheyaḥ saṃvārya śaravṛṣṭibhiḥ |
    teṣāṃ trayāṇāṃ cāpāni ciccheda viśikhaistribhiḥ || 7-31-54||

    MHB 7-31-55

    ते निकृत्तायुधाः शूरा निर्विषा भुजगा इव ।
    रथशक्तीः समुत्क्षिप्य भृशं सिंहा इवानदन् ॥ ७-३१-५५॥
    te nikṛttāyudhāḥ śūrā nirviṣā bhujagā iva |
    rathaśaktīḥ samutkṣipya bhṛśaṃ siṃhā ivānadan || 7-31-55||

    MHB 7-31-56

    ता भुजाग्रैर्महावेगा विसृष्टा भुजगोपमाः ।
    दीप्यमाना महाशक्त्यो जग्मुराधिरथिं प्रति ॥ ७-३१-५६॥
    tā bhujāgrairmahāvegā visṛṣṭā bhujagopamāḥ |
    dīpyamānā mahāśaktyo jagmurādhirathiṃ prati || 7-31-56||

    MHB 7-31-57

    ता निकृत्य शितैर्बाणैस्त्रिभिस्त्रिभिरजिह्मगैः ।
    ननाद बलवान्कर्णः पार्थाय विसृजञ्शरान् ॥ ७-३१-५७॥
    tā nikṛtya śitairbāṇaistribhistribhirajihmagaiḥ |
    nanāda balavānkarṇaḥ pārthāya visṛjañśarān || 7-31-57||

    MHB 7-31-58

    अर्जुनश्चापि राधेयं विद्ध्वा सप्तभिराशुगैः ।
    कर्णादवरजं बाणैर्जघान निशितैस्त्रिभिः ॥ ७-३१-५८॥
    arjunaścāpi rādheyaṃ viddhvā saptabhirāśugaiḥ |
    karṇādavarajaṃ bāṇairjaghāna niśitaistribhiḥ || 7-31-58||

    MHB 7-31-59

    ततः शत्रुंजयं हत्वा पार्थः षड्भिरजिह्मगैः ।
    जहार सद्यो भल्लेन विपाटस्य शिरो रथात् ॥ ७-३१-५९॥
    tataḥ śatruṃjayaṃ hatvā pārthaḥ ṣaḍbhirajihmagaiḥ |
    jahāra sadyo bhallena vipāṭasya śiro rathāt || 7-31-59||

    MHB 7-31-60

    पश्यतां धार्तराष्ट्राणामेकेनैव किरीटिना ।
    प्रमुखे सूतपुत्रस्य सोदर्या निहतास्त्रयः ॥ ७-३१-६०॥
    paśyatāṃ dhārtarāṣṭrāṇāmekenaiva kirīṭinā |
    pramukhe sūtaputrasya sodaryā nihatāstrayaḥ || 7-31-60||

    MHB 7-31-61

    ततो भीमः समुत्पत्य स्वरथाद्वैनतेयवत् ।
    वरासिना कर्णपक्षाञ्जघान दश पञ्च च ॥ ७-३१-६१॥
    tato bhīmaḥ samutpatya svarathādvainateyavat |
    varāsinā karṇapakṣāñjaghāna daśa pañca ca || 7-31-61||

    MHB 7-31-62

    पुनः स्वरथमास्थाय धनुरादाय चापरम् ।
    विव्याध दशभिः कर्णं सूतमश्वांश्च पञ्चभिः ॥ ७-३१-६२॥
    punaḥ svarathamāsthāya dhanurādāya cāparam |
    vivyādha daśabhiḥ karṇaṃ sūtamaśvāṃśca pañcabhiḥ || 7-31-62||

    MHB 7-31-63

    धृष्टद्युम्नोऽप्यसिवरं चर्म चादाय भास्वरम् ।
    जघान चन्द्रवर्माणं बृहत्क्षत्रं च पौरवम् ॥ ७-३१-६३॥
    dhṛṣṭadyumno'pyasivaraṃ carma cādāya bhāsvaram |
    jaghāna candravarmāṇaṃ bṛhatkṣatraṃ ca pauravam || 7-31-63||

    MHB 7-31-64

    ततः स्वरथमास्थाय पाञ्चाल्योऽन्यच्च कार्मुकम् ।
    आदाय कर्णं विव्याध त्रिसप्तत्या नदन्रणे ॥ ७-३१-६४॥
    tataḥ svarathamāsthāya pāñcālyo'nyacca kārmukam |
    ādāya karṇaṃ vivyādha trisaptatyā nadanraṇe || 7-31-64||

    MHB 7-31-65

    शैनेयोऽप्यन्यदादाय धनुरिन्द्रायुधद्युति ।
    सूतपुत्रं चतुःषष्ट्या विद्ध्वा सिंह इवानदत् ॥ ७-३१-६५॥
    śaineyo'pyanyadādāya dhanurindrāyudhadyuti |
    sūtaputraṃ catuḥṣaṣṭyā viddhvā siṃha ivānadat || 7-31-65||

    MHB 7-31-66

    भल्लभ्यां साधुमुक्ताभ्यां छित्त्वा कर्णस्य कार्मुकम् ।
    पुनः कर्णं त्रिभिर्बाणैर्बाह्वोरुरसि चार्पयत् ॥ ७-३१-६६॥
    bhallabhyāṃ sādhumuktābhyāṃ chittvā karṇasya kārmukam |
    punaḥ karṇaṃ tribhirbāṇairbāhvorurasi cārpayat || 7-31-66||

    MHB 7-31-67

    ततो दुर्योधनो द्रोणो राजा चैव जयद्रथः ।
    निमज्जमानं राधेयमुज्जह्रुः सात्यकार्णवात् ॥ ७-३१-६७॥
    tato duryodhano droṇo rājā caiva jayadrathaḥ |
    nimajjamānaṃ rādheyamujjahruḥ sātyakārṇavāt || 7-31-67||

    MHB 7-31-68

    धृष्टद्युम्नश्च भीमश्च सौभद्रोऽर्जुन एव च ।
    नकुलः सहदेवश्च सात्यकिं जुगुपू रणे ॥ ७-३१-६८॥
    dhṛṣṭadyumnaśca bhīmaśca saubhadro'rjuna eva ca |
    nakulaḥ sahadevaśca sātyakiṃ jugupū raṇe || 7-31-68||

    MHB 7-31-69

    एवमेष महारौद्रः क्षयार्थं सर्वधन्विनाम् ।
    तावकानां परेषां च त्यक्त्वा प्राणानभूद्रणः ॥ ७-३१-६९॥
    evameṣa mahāraudraḥ kṣayārthaṃ sarvadhanvinām |
    tāvakānāṃ pareṣāṃ ca tyaktvā prāṇānabhūdraṇaḥ || 7-31-69||

    MHB 7-31-70

    पदातिरथनागाश्वैर्गजाश्वरथपत्तयः ।
    रथिनो नागपत्त्यश्वै रथपत्ती रथद्विपैः ॥ ७-३१-७०॥
    padātirathanāgāśvairgajāśvarathapattayaḥ |
    rathino nāgapattyaśvai rathapattī rathadvipaiḥ || 7-31-70||

    MHB 7-31-71

    अश्वैरश्वा गजैर्नागा रथिनो रथिभिः सह ।
    संसक्ताः समदृश्यन्त पत्तयश्चापि पत्तिभिः ॥ ७-३१-७१॥
    aśvairaśvā gajairnāgā rathino rathibhiḥ saha |
    saṃsaktāḥ samadṛśyanta pattayaścāpi pattibhiḥ || 7-31-71||

    MHB 7-31-72

    एवं सुकलिलं युद्धमासीत्क्रव्यादहर्षणम् ।
    महद्भिस्तैरभीतानां यमराष्ट्रविवर्धनम् ॥ ७-३१-७२॥
    evaṃ sukalilaṃ yuddhamāsītkravyādaharṣaṇam |
    mahadbhistairabhītānāṃ yamarāṣṭravivardhanam || 7-31-72||

    MHB 7-31-73

    ततो हता नररथवाजिकुञ्जरैरनेकशो द्विपरथवाजिपत्तयः ।
    गजैर्गजा रथिभिरुदायुधा रथा हयैर्हयाः पत्तिगणैश्च पत्तयः ॥ ७-३१-७३॥
    tato hatā nararathavājikuñjarairanekaśo dviparathavājipattayaḥ |
    gajairgajā rathibhirudāyudhā rathā hayairhayāḥ pattigaṇaiśca pattayaḥ || 7-31-73||

    MHB 7-31-74

    रथैर्द्विपा द्विरदवरैर्महाहया हयैर्नरा वररथिभिश्च वाजिनः ।
    निरस्तजिह्वादशनेक्षणाः क्षितौ क्षयं गताः प्रमथितवर्मभूषणाः ॥ ७-३१-७४॥
    rathairdvipā dviradavarairmahāhayā hayairnarā vararathibhiśca vājinaḥ |
    nirastajihvādaśanekṣaṇāḥ kṣitau kṣayaṃ gatāḥ pramathitavarmabhūṣaṇāḥ || 7-31-74||

    MHB 7-31-75

    तथा परैर्बहुकरणैर्वरायुधैर्हता गताः प्रतिभयदर्शनाः क्षितिम् ।
    विपोथिता हयगजपादताडिता भृशाकुला रथखुरनेमिभिर्हताः ॥ ७-३१-७५॥
    tathā parairbahukaraṇairvarāyudhairhatā gatāḥ pratibhayadarśanāḥ kṣitim |
    vipothitā hayagajapādatāḍitā bhṛśākulā rathakhuranemibhirhatāḥ || 7-31-75||

    MHB 7-31-76

    प्रमोदने श्वापदपक्षिरक्षसां जनक्षये वर्तति तत्र दारुणे ।
    महाबलास्ते कुपिताः परस्परं निषूदयन्तः प्रविचेरुरोजसा ॥ ७-३१-७६॥
    pramodane śvāpadapakṣirakṣasāṃ janakṣaye vartati tatra dāruṇe |
    mahābalāste kupitāḥ parasparaṃ niṣūdayantaḥ pravicerurojasā || 7-31-76||

    MHB 7-31-77

    ततो बले भृशलुलिते परस्परं निरीक्षमाणे रुधिरौघसंप्लुते ।
    दिवाकरेऽस्तंगिरिमास्थिते शनैरुभे प्रयाते शिबिराय भारत ॥ ७-३१-७७॥
    tato bale bhṛśalulite parasparaṃ nirīkṣamāṇe rudhiraughasaṃplute |
    divākare'staṃgirimāsthite śanairubhe prayāte śibirāya bhārata || 7-31-77||

    Adhyaya: 32/173 (26)

    MHB 7-32-1

    संजय उवाच ।
    पूर्वमस्मासु भग्नेषु फल्गुनेनामितौजसा ।
    द्रोणे च मोघसंकल्पे रक्षिते च युधिष्ठिरे ॥ ७-३२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    pūrvamasmāsu bhagneṣu phalgunenāmitaujasā |
    droṇe ca moghasaṃkalpe rakṣite ca yudhiṣṭhire || 7-32-1||

    MHB 7-32-2

    सर्वे विध्वस्तकवचास्तावका युधि निर्जिताः ।
    रजस्वला भृशोद्विग्ना वीक्षमाणा दिशो दश ॥ ७-३२-२॥
    sarve vidhvastakavacāstāvakā yudhi nirjitāḥ |
    rajasvalā bhṛśodvignā vīkṣamāṇā diśo daśa || 7-32-2||

    MHB 7-32-3

    अवहारं ततः कृत्वा भारद्वाजस्य संमते ।
    लब्धलक्ष्यैः परैर्दीना भृशावहसिता रणे ॥ ७-३२-३॥
    avahāraṃ tataḥ kṛtvā bhāradvājasya saṃmate |
    labdhalakṣyaiḥ parairdīnā bhṛśāvahasitā raṇe || 7-32-3||

    MHB 7-32-4

    श्लाघमानेषु भूतेषु फल्गुनस्यामितान्गुणान् ।
    केशवस्य च सौहार्दे कीर्त्यमानेऽर्जुनं प्रति ।
    अभिशस्ता इवाभूवन्ध्यानमूकत्वमास्थिताः ॥ ७-३२-४॥
    ślāghamāneṣu bhūteṣu phalgunasyāmitānguṇān |
    keśavasya ca sauhārde kīrtyamāne'rjunaṃ prati |
    abhiśastā ivābhūvandhyānamūkatvamāsthitāḥ || 7-32-4||

    MHB 7-32-5

    ततः प्रभातसमये द्रोणं दुर्योधनोऽब्रवीत् ।
    प्रणयादभिमानाच्च द्विषद्वृद्ध्या च दुर्मनाः ।
    शृण्वतां सर्वभूतानां संरब्धो वाक्यकोविदः ॥ ७-३२-५॥
    tataḥ prabhātasamaye droṇaṃ duryodhano'bravīt |
    praṇayādabhimānācca dviṣadvṛddhyā ca durmanāḥ |
    śṛṇvatāṃ sarvabhūtānāṃ saṃrabdho vākyakovidaḥ || 7-32-5||

    MHB 7-32-6

    नूनं वयं वध्यपक्षे भवतो ब्रह्मवित्तम ।
    तथा हि नाग्रहीः प्राप्तं समीपेऽद्य युधिष्ठिरम् ॥ ७-३२-६॥
    nūnaṃ vayaṃ vadhyapakṣe bhavato brahmavittama |
    tathā hi nāgrahīḥ prāptaṃ samīpe'dya yudhiṣṭhiram || 7-32-6||

    MHB 7-32-7

    इच्छतस्ते न मुच्येत चक्षुःप्राप्तो रणे रिपुः ।
    जिघृक्षतो रक्ष्यमाणः सामरैरपि पाण्डवैः ॥ ७-३२-७॥
    icchataste na mucyeta cakṣuḥprāpto raṇe ripuḥ |
    jighṛkṣato rakṣyamāṇaḥ sāmarairapi pāṇḍavaiḥ || 7-32-7||

    MHB 7-32-8

    वरं दत्त्वा मम प्रीतः पश्चाद्विकृतवानसि ।
    आशाभङ्गं न कुर्वन्ति भक्तस्यार्याः कथंचन ॥ ७-३२-८॥
    varaṃ dattvā mama prītaḥ paścādvikṛtavānasi |
    āśābhaṅgaṃ na kurvanti bhaktasyāryāḥ kathaṃcana || 7-32-8||

    MHB 7-32-9

    ततोऽप्रीतस्तथोक्तः स भारद्वाजोऽब्रवीन्नृपम् ।
    नार्हसे मान्यथा ज्ञातुं घटमानं तव प्रिये ॥ ७-३२-९॥
    tato'prītastathoktaḥ sa bhāradvājo'bravīnnṛpam |
    nārhase mānyathā jñātuṃ ghaṭamānaṃ tava priye || 7-32-9||

    MHB 7-32-10

    ससुरासुरगन्धर्वाः सयक्षोरगराक्षसाः ।
    नालं लोका रणे जेतुं पाल्यमानं किरीटिना ॥ ७-३२-१०॥
    sasurāsuragandharvāḥ sayakṣoragarākṣasāḥ |
    nālaṃ lokā raṇe jetuṃ pālyamānaṃ kirīṭinā || 7-32-10||

    MHB 7-32-11

    विश्वसृग्यत्र गोविन्दः पृतनारिस्तथार्जुनः ।
    तत्र कस्य बलं क्रामेदन्यत्र त्र्यम्बकात्प्रभोः ॥ ७-३२-११॥
    viśvasṛgyatra govindaḥ pṛtanāristathārjunaḥ |
    tatra kasya balaṃ krāmedanyatra tryambakātprabhoḥ || 7-32-11||

    MHB 7-32-12

    सत्यं तु ते ब्रवीम्यद्य नैतज्जात्वन्यथा भवेत् ।
    अद्यैषां प्रवरं वीरं पातयिष्ये महारथम् ॥ ७-३२-१२॥
    satyaṃ tu te bravīmyadya naitajjātvanyathā bhavet |
    adyaiṣāṃ pravaraṃ vīraṃ pātayiṣye mahāratham || 7-32-12||

    MHB 7-32-13

    तं च व्यूहं विधास्यामि योऽभेद्यस्त्रिदशैरपि ।
    योगेन केनचिद्राजन्नर्जुनस्त्वपनीयताम् ॥ ७-३२-१३॥
    taṃ ca vyūhaṃ vidhāsyāmi yo'bhedyastridaśairapi |
    yogena kenacidrājannarjunastvapanīyatām || 7-32-13||

    MHB 7-32-14

    न ह्यज्ञातमसाध्यं वा तस्य संख्येऽस्ति किंचन ।
    तेन ह्युपात्तं बलवत्सर्वज्ञानमितस्ततः ॥ ७-३२-१४॥
    na hyajñātamasādhyaṃ vā tasya saṃkhye'sti kiṃcana |
    tena hyupāttaṃ balavatsarvajñānamitastataḥ || 7-32-14||

    MHB 7-32-15

    द्रोणेन व्याहृते त्वेवं संशप्तकगणाः पुनः ।
    आह्वयन्नर्जुनं संख्ये दक्षिणामभितो दिशम् ॥ ७-३२-१५॥
    droṇena vyāhṛte tvevaṃ saṃśaptakagaṇāḥ punaḥ |
    āhvayannarjunaṃ saṃkhye dakṣiṇāmabhito diśam || 7-32-15||

    MHB 7-32-16

    तत्रार्जुनस्याथ परैः सार्धं समभवद्रणः ।
    तादृशो यादृशो नान्यः श्रुतो दृष्टोऽपि वा क्वचित् ॥ ७-३२-१६॥
    tatrārjunasyātha paraiḥ sārdhaṃ samabhavadraṇaḥ |
    tādṛśo yādṛśo nānyaḥ śruto dṛṣṭo'pi vā kvacit || 7-32-16||

    MHB 7-32-17

    ततो द्रोणेन विहितो राजन्व्यूहो व्यरोचत ।
    चरन्मध्यंदिने सूर्यः प्रतपन्निव दुर्दृशः ॥ ७-३२-१७॥
    tato droṇena vihito rājanvyūho vyarocata |
    caranmadhyaṃdine sūryaḥ pratapanniva durdṛśaḥ || 7-32-17||

    MHB 7-32-18

    तं चाभिमन्युर्वचनात्पितुर्ज्येष्ठस्य भारत ।
    बिभेद दुर्भिदं संख्ये चक्रव्यूहमनेकधा ॥ ७-३२-१८॥
    taṃ cābhimanyurvacanātpiturjyeṣṭhasya bhārata |
    bibheda durbhidaṃ saṃkhye cakravyūhamanekadhā || 7-32-18||

    MHB 7-32-19

    स कृत्वा दुष्करं कर्म हत्वा वीरान्सहस्रशः ।
    षट्सु वीरेषु संसक्तो दौःशासनिवशं गतः ॥ ७-३२-१९॥
    sa kṛtvā duṣkaraṃ karma hatvā vīrānsahasraśaḥ |
    ṣaṭsu vīreṣu saṃsakto dauḥśāsanivaśaṃ gataḥ || 7-32-19||

    MHB 7-32-20

    वयं परमसंहृष्टाः पाण्डवाः शोककर्शिताः ।
    सौभद्रे निहते राजन्नवहारमकुर्वत ॥ ७-३२-२०॥
    vayaṃ paramasaṃhṛṣṭāḥ pāṇḍavāḥ śokakarśitāḥ |
    saubhadre nihate rājannavahāramakurvata || 7-32-20||

    MHB 7-32-21

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    पुत्रं पुरुषसिंहस्य संजयाप्राप्तयौवनम् ।
    रणे विनिहतं श्रुत्वा भृशं मे दीर्यते मनः ॥ ७-३२-२१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    putraṃ puruṣasiṃhasya saṃjayāprāptayauvanam |
    raṇe vinihataṃ śrutvā bhṛśaṃ me dīryate manaḥ || 7-32-21||

    MHB 7-32-22

    दारुणः क्षत्रधर्मोऽयं विहितो धर्मकर्तृभिः ।
    यत्र राज्येप्सवः शूरा बाले शस्त्रमपातयन् ॥ ७-३२-२२॥
    dāruṇaḥ kṣatradharmo'yaṃ vihito dharmakartṛbhiḥ |
    yatra rājyepsavaḥ śūrā bāle śastramapātayan || 7-32-22||

    MHB 7-32-23

    बालमत्यन्तसुखिनं विचरन्तमभीतवत् ।
    कृतास्त्रा बहवो जघ्नुर्ब्रूहि गावल्गणे कथम् ॥ ७-३२-२३॥
    bālamatyantasukhinaṃ vicarantamabhītavat |
    kṛtāstrā bahavo jaghnurbrūhi gāvalgaṇe katham || 7-32-23||

    MHB 7-32-24

    बिभित्सता रथानीकं सौभद्रेणामितौजसा ।
    विक्रीडितं यथा संख्ये तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-३२-२४॥
    bibhitsatā rathānīkaṃ saubhadreṇāmitaujasā |
    vikrīḍitaṃ yathā saṃkhye tanmamācakṣva saṃjaya || 7-32-24||

    MHB 7-32-25

    संजय उवाच ।
    यन्मां पृच्छसि राजेन्द्र सौभद्रस्य निपातनम् ।
    तत्ते कार्त्स्न्येन वक्ष्यामि शृणु राजन्समाहितः ।
    विक्रीडितं कुमारेण यथानीकं बिभित्सता ॥ ७-३२-२५॥
    saṃjaya uvāca |
    yanmāṃ pṛcchasi rājendra saubhadrasya nipātanam |
    tatte kārtsnyena vakṣyāmi śṛṇu rājansamāhitaḥ |
    vikrīḍitaṃ kumāreṇa yathānīkaṃ bibhitsatā || 7-32-25||

    MHB 7-32-26

    दावाग्न्यभिपरीतानां भूरिगुल्मतृणद्रुमे ।
    वनौकसामिवारण्ये त्वदीयानामभूद्भयम् ॥ ७-३२-२६॥
    dāvāgnyabhiparītānāṃ bhūrigulmatṛṇadrume |
    vanaukasāmivāraṇye tvadīyānāmabhūdbhayam || 7-32-26||

    Adhyaya: 33/173 (20)

    MHB 7-33-1

    संजय उवाच ।
    समरेऽत्युग्रकर्माणः कर्मभिर्व्यञ्जितश्रमाः ।
    सकृष्णाः पाण्डवाः पञ्च देवैरपि दुरासदाः ॥ ७-३३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    samare'tyugrakarmāṇaḥ karmabhirvyañjitaśramāḥ |
    sakṛṣṇāḥ pāṇḍavāḥ pañca devairapi durāsadāḥ || 7-33-1||

    MHB 7-33-2

    सत्त्वकर्मान्वयैर्बुद्ध्या प्रकृत्या यशसा श्रिया ।
    नैव भूतो न भविता कृष्णतुल्यगुणः पुमान् ॥ ७-३३-२॥
    sattvakarmānvayairbuddhyā prakṛtyā yaśasā śriyā |
    naiva bhūto na bhavitā kṛṣṇatulyaguṇaḥ pumān || 7-33-2||

    MHB 7-33-3

    सत्यधर्मपरो दाता विप्रपूजादिभिर्गुणैः ।
    सदैव त्रिदिवं प्राप्तो राजा किल युधिष्ठिरः ॥ ७-३३-३॥
    satyadharmaparo dātā viprapūjādibhirguṇaiḥ |
    sadaiva tridivaṃ prāpto rājā kila yudhiṣṭhiraḥ || 7-33-3||

    MHB 7-33-4

    युगान्ते चान्तको राजञ्जामदग्न्यश्च वीर्यवान् ।
    रणस्थो भीमसेनश्च कथ्यन्ते सदृशास्त्रयः ॥ ७-३३-४॥
    yugānte cāntako rājañjāmadagnyaśca vīryavān |
    raṇastho bhīmasenaśca kathyante sadṛśāstrayaḥ || 7-33-4||

    MHB 7-33-5

    प्रतिज्ञाकर्मदक्षस्य रणे गाण्डीवधन्वनः ।
    उपमां नाधिगच्छामि पार्थस्य सदृशीं क्षितौ ॥ ७-३३-५॥
    pratijñākarmadakṣasya raṇe gāṇḍīvadhanvanaḥ |
    upamāṃ nādhigacchāmi pārthasya sadṛśīṃ kṣitau || 7-33-5||

    MHB 7-33-6

    गुरुवात्सल्यमत्यन्तं नैभृत्यं विनयो दमः ।
    नकुलेऽप्रातिरूप्यं च शौर्यं च नियतानि षट् ॥ ७-३३-६॥
    guruvātsalyamatyantaṃ naibhṛtyaṃ vinayo damaḥ |
    nakule'prātirūpyaṃ ca śauryaṃ ca niyatāni ṣaṭ || 7-33-6||

    MHB 7-33-7

    श्रुतगाम्भीर्यमाधुर्यसत्त्ववीर्यपराक्रमैः ।
    सदृशो देवयोर्वीरः सहदेवः किलाश्विनोः ॥ ७-३३-७॥
    śrutagāmbhīryamādhuryasattvavīryaparākramaiḥ |
    sadṛśo devayorvīraḥ sahadevaḥ kilāśvinoḥ || 7-33-7||

    MHB 7-33-8

    ये च कृष्णे गुणाः स्फीताः पाण्डवेषु च ये गुणाः ।
    अभिमन्यौ किलैकस्था दृश्यन्ते गुणसंचयाः ॥ ७-३३-८॥
    ye ca kṛṣṇe guṇāḥ sphītāḥ pāṇḍaveṣu ca ye guṇāḥ |
    abhimanyau kilaikasthā dṛśyante guṇasaṃcayāḥ || 7-33-8||

    MHB 7-33-9

    युधिष्ठिरस्य धैर्येण कृष्णस्य चरितेन च ।
    कर्मभिर्भीमसेनस्य सदृशो भीमकर्मणः ॥ ७-३३-९॥
    yudhiṣṭhirasya dhairyeṇa kṛṣṇasya caritena ca |
    karmabhirbhīmasenasya sadṛśo bhīmakarmaṇaḥ || 7-33-9||

    MHB 7-33-10

    धनंजयस्य रूपेण विक्रमेण श्रुतेन च ।
    विनयात्सहदेवस्य सदृशो नकुलस्य च ॥ ७-३३-१०॥
    dhanaṃjayasya rūpeṇa vikrameṇa śrutena ca |
    vinayātsahadevasya sadṛśo nakulasya ca || 7-33-10||

    MHB 7-33-11

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अभिमन्युमहं सूत सौभद्रमपराजितम् ।
    श्रोतुमिच्छामि कार्त्स्न्येन कथमायोधने हतः ॥ ७-३३-११॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    abhimanyumahaṃ sūta saubhadramaparājitam |
    śrotumicchāmi kārtsnyena kathamāyodhane hataḥ || 7-33-11||

    MHB 7-33-12

    संजय उवाच ।
    चक्रव्यूहो महाराज आचार्येणाभिकल्पितः ।
    तत्र शक्रोपमाः सर्वे राजानो विनिवेशिताः ॥ ७-३३-१२॥
    saṃjaya uvāca |
    cakravyūho mahārāja ācāryeṇābhikalpitaḥ |
    tatra śakropamāḥ sarve rājāno viniveśitāḥ || 7-33-12||

    MHB 7-33-13

    संघातो राजपुत्राणां सर्वेषामभवत्तदा ।
    कृताभिसमयाः सर्वे सुवर्णविकृतध्वजाः ॥ ७-३३-१३॥
    saṃghāto rājaputrāṇāṃ sarveṣāmabhavattadā |
    kṛtābhisamayāḥ sarve suvarṇavikṛtadhvajāḥ || 7-33-13||

    MHB 7-33-14

    रक्ताम्बरधराः सर्वे सर्वे रक्तविभूषणाः ।
    सर्वे रक्तपताकाश्च सर्वे वै हेममालिनः ॥ ७-३३-१४॥
    raktāmbaradharāḥ sarve sarve raktavibhūṣaṇāḥ |
    sarve raktapatākāśca sarve vai hemamālinaḥ || 7-33-14||

    MHB 7-33-15

    तेषां दशसहस्राणि बभूवुर्दृढधन्विनाम् ।
    पौत्रं तव पुरस्कृत्य लक्ष्मणं प्रियदर्शनम् ॥ ७-३३-१५॥
    teṣāṃ daśasahasrāṇi babhūvurdṛḍhadhanvinām |
    pautraṃ tava puraskṛtya lakṣmaṇaṃ priyadarśanam || 7-33-15||

    MHB 7-33-16

    अन्योन्यसमदुःखास्ते अन्योन्यसमसाहसाः ।
    अन्योन्यं स्पर्धमानाश्च अन्योन्यस्य हिते रताः ॥ ७-३३-१६॥
    anyonyasamaduḥkhāste anyonyasamasāhasāḥ |
    anyonyaṃ spardhamānāśca anyonyasya hite ratāḥ || 7-33-16||

    MHB 7-33-17

    कर्णदुःशासनकृपैर्वृतो राजा महारथैः ।
    देवराजोपमः श्रीमाञ्श्वेतच्छत्राभिसंवृतः ।
    चामरव्यजनाक्षेपैरुदयन्निव भास्करः ॥ ७-३३-१७॥
    karṇaduḥśāsanakṛpairvṛto rājā mahārathaiḥ |
    devarājopamaḥ śrīmāñśvetacchatrābhisaṃvṛtaḥ |
    cāmaravyajanākṣepairudayanniva bhāskaraḥ || 7-33-17||

    MHB 7-33-18

    प्रमुखे तस्य सैन्यस्य द्रोणोऽवस्थितनायके ।
    सिन्धुराजस्तथातिष्ठच्छ्रीमान्मेरुरिवाचलः ॥ ७-३३-१८॥
    pramukhe tasya sainyasya droṇo'vasthitanāyake |
    sindhurājastathātiṣṭhacchrīmānmerurivācalaḥ || 7-33-18||

    MHB 7-33-19

    सिन्धुराजस्य पार्श्वस्था अश्वत्थामपुरोगमाः ।
    सुतास्तव महाराज त्रिंशत्त्रिदशसंनिभाः ॥ ७-३३-१९॥
    sindhurājasya pārśvasthā aśvatthāmapurogamāḥ |
    sutāstava mahārāja triṃśattridaśasaṃnibhāḥ || 7-33-19||

    MHB 7-33-20

    गान्धारराजः कितवः शल्यो भूरिश्रवास्तथा ।
    पार्श्वतः सिन्धुराजस्य व्यराजन्त महारथाः ॥ ७-३३-२०॥
    gāndhārarājaḥ kitavaḥ śalyo bhūriśravāstathā |
    pārśvataḥ sindhurājasya vyarājanta mahārathāḥ || 7-33-20||

    Adhyaya: 34/173 (29)

    MHB 7-34-1

    संजय उवाच ।
    तदनीकमनाधृष्यं भारद्वाजेन रक्षितम् ।
    पार्थाः समभ्यवर्तन्त भीमसेनपुरोगमाः ॥ ७-३४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tadanīkamanādhṛṣyaṃ bhāradvājena rakṣitam |
    pārthāḥ samabhyavartanta bhīmasenapurogamāḥ || 7-34-1||

    MHB 7-34-2

    सात्यकिश्चेकितानश्च धृष्टद्युम्नश्च पार्षतः ।
    कुन्तिभोजश्च विक्रान्तो द्रुपदश्च महारथः ॥ ७-३४-२॥
    sātyakiścekitānaśca dhṛṣṭadyumnaśca pārṣataḥ |
    kuntibhojaśca vikrānto drupadaśca mahārathaḥ || 7-34-2||

    MHB 7-34-3

    आर्जुनिः क्षत्रधर्मा च बृहत्क्षत्रश्च वीर्यवान् ।
    चेदिपो धृष्टकेतुश्च माद्रीपुत्रौ घटोत्कचः ॥ ७-३४-३॥
    ārjuniḥ kṣatradharmā ca bṛhatkṣatraśca vīryavān |
    cedipo dhṛṣṭaketuśca mādrīputrau ghaṭotkacaḥ || 7-34-3||

    MHB 7-34-4

    युधामन्युश्च विक्रान्तः शिखण्डी चापराजितः ।
    उत्तमौजाश्च दुर्धर्षो विराटश्च महारथः ॥ ७-३४-४॥
    yudhāmanyuśca vikrāntaḥ śikhaṇḍī cāparājitaḥ |
    uttamaujāśca durdharṣo virāṭaśca mahārathaḥ || 7-34-4||

    MHB 7-34-5

    द्रौपदेयाश्च संरब्धाः शैशुपालिश्च वीर्यवान् ।
    केकयाश्च महावीर्याः सृञ्जयाश्च सहस्रशः ॥ ७-३४-५॥
    draupadeyāśca saṃrabdhāḥ śaiśupāliśca vīryavān |
    kekayāśca mahāvīryāḥ sṛñjayāśca sahasraśaḥ || 7-34-5||

    MHB 7-34-6

    एते चान्ये च सगणाः कृतास्त्रा युद्धदुर्मदाः ।
    समभ्यधावन्सहसा भारद्वाजं युयुत्सवः ॥ ७-३४-६॥
    ete cānye ca sagaṇāḥ kṛtāstrā yuddhadurmadāḥ |
    samabhyadhāvansahasā bhāradvājaṃ yuyutsavaḥ || 7-34-6||

    MHB 7-34-7

    समवेतांस्तु तान्सर्वान्भारद्वाजोऽपि वीर्यवान् ।
    असंभ्रान्तः शरौघेण महता समवारयत् ॥ ७-३४-७॥
    samavetāṃstu tānsarvānbhāradvājo'pi vīryavān |
    asaṃbhrāntaḥ śaraugheṇa mahatā samavārayat || 7-34-7||

    MHB 7-34-8

    महौघाः सलिलस्येव गिरिमासाद्य दुर्भिदम् ।
    द्रोणं ते नाभ्यवर्तन्त वेलामिव जलाशयाः ॥ ७-३४-८॥
    mahaughāḥ salilasyeva girimāsādya durbhidam |
    droṇaṃ te nābhyavartanta velāmiva jalāśayāḥ || 7-34-8||

    MHB 7-34-9

    पीड्यमानाः शरै राजन्द्रोणचापविनिःसृतैः ।
    न शेकुः प्रमुखे स्थातुं भारद्वाजस्य पाण्डवाः ॥ ७-३४-९॥
    pīḍyamānāḥ śarai rājandroṇacāpaviniḥsṛtaiḥ |
    na śekuḥ pramukhe sthātuṃ bhāradvājasya pāṇḍavāḥ || 7-34-9||

    MHB 7-34-10

    तदद्भुतमपश्याम द्रोणस्य भुजयोर्बलम् ।
    यदेनं नाभ्यवर्तन्त पाञ्चालाः सृञ्जयैः सह ॥ ७-३४-१०॥
    tadadbhutamapaśyāma droṇasya bhujayorbalam |
    yadenaṃ nābhyavartanta pāñcālāḥ sṛñjayaiḥ saha || 7-34-10||

    MHB 7-34-11

    तमायान्तमभिक्रुद्धं द्रोणं दृष्ट्वा युधिष्ठिरः ।
    बहुधा चिन्तयामास द्रोणस्य प्रतिवारणम् ॥ ७-३४-११॥
    tamāyāntamabhikruddhaṃ droṇaṃ dṛṣṭvā yudhiṣṭhiraḥ |
    bahudhā cintayāmāsa droṇasya prativāraṇam || 7-34-11||

    MHB 7-34-12

    अशक्यं तु तमन्येन द्रोणं मत्वा युधिष्ठिरः ।
    अविषह्यं गुरुं भारं सौभद्रे समवासृजत् ॥ ७-३४-१२॥
    aśakyaṃ tu tamanyena droṇaṃ matvā yudhiṣṭhiraḥ |
    aviṣahyaṃ guruṃ bhāraṃ saubhadre samavāsṛjat || 7-34-12||

    MHB 7-34-13

    वासुदेवादनवरं फल्गुनाच्चामितौजसम् ।
    अब्रवीत्परवीरघ्नमभिमन्युमिदं वचः ॥ ७-३४-१३॥
    vāsudevādanavaraṃ phalgunāccāmitaujasam |
    abravītparavīraghnamabhimanyumidaṃ vacaḥ || 7-34-13||

    MHB 7-34-14

    एत्य नो नार्जुनो गर्हेद्यथा तात तथा कुरु ।
    चक्रव्यूहस्य न वयं विद्म भेदं कथंचन ॥ ७-३४-१४॥
    etya no nārjuno garhedyathā tāta tathā kuru |
    cakravyūhasya na vayaṃ vidma bhedaṃ kathaṃcana || 7-34-14||

    MHB 7-34-15

    त्वं वार्जुनो वा कृष्णो वा भिन्द्यात्प्रद्युम्न एव वा ।
    चक्रव्यूहं महाबाहो पञ्चमोऽन्यो न विद्यते ॥ ७-३४-१५॥
    tvaṃ vārjuno vā kṛṣṇo vā bhindyātpradyumna eva vā |
    cakravyūhaṃ mahābāho pañcamo'nyo na vidyate || 7-34-15||

    MHB 7-34-16

    अभिमन्यो वरं तात याचतां दातुमर्हसि ।
    पितॄणां मातुलानां च सैन्यानां चैव सर्वशः ॥ ७-३४-१६॥
    abhimanyo varaṃ tāta yācatāṃ dātumarhasi |
    pitṝṇāṃ mātulānāṃ ca sainyānāṃ caiva sarvaśaḥ || 7-34-16||

    MHB 7-34-17

    धनंजयो हि नस्तात गर्हयेदेत्य संयुगात् ।
    क्षिप्रमस्त्रं समादाय द्रोणानीकं विशातय ॥ ७-३४-१७॥
    dhanaṃjayo hi nastāta garhayedetya saṃyugāt |
    kṣipramastraṃ samādāya droṇānīkaṃ viśātaya || 7-34-17||

    MHB 7-34-18

    अभिमन्युरुवाच ।
    द्रोणस्य दृढमव्यग्रमनीकप्रवरं युधि ।
    पितॄणां जयमाकाङ्क्षन्नवगाहे भिनद्मि च ॥ ७-३४-१८॥
    abhimanyuruvāca |
    droṇasya dṛḍhamavyagramanīkapravaraṃ yudhi |
    pitṝṇāṃ jayamākāṅkṣannavagāhe bhinadmi ca || 7-34-18||

    MHB 7-34-19

    उपदिष्टो हि मे पित्रा योगोऽनीकस्य भेदने ।
    नोत्सहे तु विनिर्गन्तुमहं कस्यांचिदापदि ॥ ७-३४-१९॥
    upadiṣṭo hi me pitrā yogo'nīkasya bhedane |
    notsahe tu vinirgantumahaṃ kasyāṃcidāpadi || 7-34-19||

    MHB 7-34-20

    युधिष्ठिर उवाच ।
    भिन्ध्यनीकं युधा श्रेष्ठ द्वारं संजनयस्व नः ।
    वयं त्वानुगमिष्यामो येन त्वं तात यास्यसि ॥ ७-३४-२०॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    bhindhyanīkaṃ yudhā śreṣṭha dvāraṃ saṃjanayasva naḥ |
    vayaṃ tvānugamiṣyāmo yena tvaṃ tāta yāsyasi || 7-34-20||

    MHB 7-34-21

    धनंजयसमं युद्धे त्वां वयं तात संयुगे ।
    प्रणिधायानुयास्यामो रक्षन्तः सर्वतोमुखाः ॥ ७-३४-२१॥
    dhanaṃjayasamaṃ yuddhe tvāṃ vayaṃ tāta saṃyuge |
    praṇidhāyānuyāsyāmo rakṣantaḥ sarvatomukhāḥ || 7-34-21||

    MHB 7-34-22

    भीम उवाच ।
    अहं त्वानुगमिष्यामि धृष्टद्युम्नोऽथ सात्यकिः ।
    पाञ्चालाः केकया मत्स्यास्तथा सर्वे प्रभद्रकाः ॥ ७-३४-२२॥
    bhīma uvāca |
    ahaṃ tvānugamiṣyāmi dhṛṣṭadyumno'tha sātyakiḥ |
    pāñcālāḥ kekayā matsyāstathā sarve prabhadrakāḥ || 7-34-22||

    MHB 7-34-23

    सकृद्भिन्नं त्वया व्यूहं तत्र तत्र पुनः पुनः ।
    वयं प्रध्वंसयिष्यामो निघ्नमाना वरान्वरान् ॥ ७-३४-२३॥
    sakṛdbhinnaṃ tvayā vyūhaṃ tatra tatra punaḥ punaḥ |
    vayaṃ pradhvaṃsayiṣyāmo nighnamānā varānvarān || 7-34-23||

    MHB 7-34-24

    अभिमन्युरुवाच ।
    अहमेतत्प्रवेक्ष्यामि द्रोणानीकं दुरासदम् ।
    पतंग इव संक्रुद्धो ज्वलितं जातवेदसम् ॥ ७-३४-२४॥
    abhimanyuruvāca |
    ahametatpravekṣyāmi droṇānīkaṃ durāsadam |
    pataṃga iva saṃkruddho jvalitaṃ jātavedasam || 7-34-24||

    MHB 7-34-25

    तत्कर्माद्य करिष्यामि हितं यद्वंशयोर्द्वयोः ।
    मातुलस्य च या प्रीतिर्भविष्यति पितुश्च मे ॥ ७-३४-२५॥
    tatkarmādya kariṣyāmi hitaṃ yadvaṃśayordvayoḥ |
    mātulasya ca yā prītirbhaviṣyati pituśca me || 7-34-25||

    MHB 7-34-26

    शिशुनैकेन संग्रामे काल्यमानानि संघशः ।
    अद्य द्रक्ष्यन्ति भूतानि द्विषत्सैन्यानि वै मया ॥ ७-३४-२६॥
    śiśunaikena saṃgrāme kālyamānāni saṃghaśaḥ |
    adya drakṣyanti bhūtāni dviṣatsainyāni vai mayā || 7-34-26||

    MHB 7-34-27

    युधिष्ठिर उवाच ।
    एवं ते भाषमाणस्य बलं सौभद्र वर्धताम् ।
    यस्त्वमुत्सहसे भेत्तुं द्रोणानीकं सुदुर्भिदम् ॥ ७-३४-२७॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    evaṃ te bhāṣamāṇasya balaṃ saubhadra vardhatām |
    yastvamutsahase bhettuṃ droṇānīkaṃ sudurbhidam || 7-34-27||

    MHB 7-34-28

    रक्षितं पुरुषव्याघ्रैर्महेष्वासैः प्रहारिभिः ।
    साध्यरुद्रमरुत्कल्पैर्वस्वग्न्यादित्यविक्रमैः ॥ ७-३४-२८॥
    rakṣitaṃ puruṣavyāghrairmaheṣvāsaiḥ prahāribhiḥ |
    sādhyarudramarutkalpairvasvagnyādityavikramaiḥ || 7-34-28||

    MHB 7-34-29

    संजय उवाच ।
    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा स यन्तारमचोदयत् ।
    सुमित्राश्वान्रणे क्षिप्रं द्रोणानीकाय चोदय ॥ ७-३४-२९॥
    saṃjaya uvāca |
    tasya tadvacanaṃ śrutvā sa yantāramacodayat |
    sumitrāśvānraṇe kṣipraṃ droṇānīkāya codaya || 7-34-29||

    Adhyaya: 35/173 (44)

    MHB 7-35-1

    संजय उवाच ।
    सौभद्रस्तु वचः श्रुत्वा धर्मराजस्य धीमतः ।
    अचोदयत यन्तारं द्रोणानीकाय भारत ॥ ७-३५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    saubhadrastu vacaḥ śrutvā dharmarājasya dhīmataḥ |
    acodayata yantāraṃ droṇānīkāya bhārata || 7-35-1||

    MHB 7-35-2

    तेन संचोद्यमानस्तु याहि याहीति सारथिः ।
    प्रत्युवाच ततो राजन्नभिमन्युमिदं वचः ॥ ७-३५-२॥
    tena saṃcodyamānastu yāhi yāhīti sārathiḥ |
    pratyuvāca tato rājannabhimanyumidaṃ vacaḥ || 7-35-2||

    MHB 7-35-3

    अतिभारोऽयमायुष्मन्नाहितस्त्वयि पाण्डवैः ।
    संप्रधार्य क्षमं बुद्ध्या ततस्त्वं योद्धुमर्हसि ॥ ७-३५-३॥
    atibhāro'yamāyuṣmannāhitastvayi pāṇḍavaiḥ |
    saṃpradhārya kṣamaṃ buddhyā tatastvaṃ yoddhumarhasi || 7-35-3||

    MHB 7-35-4

    आचार्यो हि कृती द्रोणः परमास्त्रे कृतश्रमः ।
    अत्यन्तसुखसंवृद्धस्त्वं च युद्धविशारदः ॥ ७-३५-४॥
    ācāryo hi kṛtī droṇaḥ paramāstre kṛtaśramaḥ |
    atyantasukhasaṃvṛddhastvaṃ ca yuddhaviśāradaḥ || 7-35-4||

    MHB 7-35-5

    ततोऽभिमन्युः प्रहसन्सारथिं वाक्यमब्रवीत् ।
    सारथे को न्वयं द्रोणः समग्रं क्षत्रमेव वा ॥ ७-३५-५॥
    tato'bhimanyuḥ prahasansārathiṃ vākyamabravīt |
    sārathe ko nvayaṃ droṇaḥ samagraṃ kṣatrameva vā || 7-35-5||

    MHB 7-35-6

    ऐरावतगतं शक्रं सहामरगणैरहम् ।
    योधयेयं रणमुखे न मे क्षत्रेऽद्य विस्मयः ।
    न ममैतद्द्विषत्सैन्यं कलामर्हति षोडशीम् ॥ ७-३५-६॥
    airāvatagataṃ śakraṃ sahāmaragaṇairaham |
    yodhayeyaṃ raṇamukhe na me kṣatre'dya vismayaḥ |
    na mamaitaddviṣatsainyaṃ kalāmarhati ṣoḍaśīm || 7-35-6||

    MHB 7-35-7

    अपि विश्वजितं विष्णुं मातुलं प्राप्य सूतज ।
    पितरं चार्जुनं संख्ये न भीर्मामुपयास्यति ॥ ७-३५-७॥
    api viśvajitaṃ viṣṇuṃ mātulaṃ prāpya sūtaja |
    pitaraṃ cārjunaṃ saṃkhye na bhīrmāmupayāsyati || 7-35-7||

    MHB 7-35-8

    ततोऽभिमन्युस्तां वाचं कदर्थीकृत्य सारथेः ।
    याहीत्येवाब्रवीदेनं द्रोणानीकाय माचिरम् ॥ ७-३५-८॥
    tato'bhimanyustāṃ vācaṃ kadarthīkṛtya sāratheḥ |
    yāhītyevābravīdenaṃ droṇānīkāya māciram || 7-35-8||

    MHB 7-35-9

    ततः संचोदयामास हयानस्य त्रिहायनान् ।
    नातिहृष्टमनाः सूतो हेमभाण्डपरिच्छदान् ॥ ७-३५-९॥
    tataḥ saṃcodayāmāsa hayānasya trihāyanān |
    nātihṛṣṭamanāḥ sūto hemabhāṇḍaparicchadān || 7-35-9||

    MHB 7-35-10

    ते प्रेषिताः सुमित्रेण द्रोणानीकाय वाजिनः ।
    द्रोणमभ्यद्रवन्राजन्महावेगपराक्रमाः ॥ ७-३५-१०॥
    te preṣitāḥ sumitreṇa droṇānīkāya vājinaḥ |
    droṇamabhyadravanrājanmahāvegaparākramāḥ || 7-35-10||

    MHB 7-35-11

    तमुदीक्ष्य तथायान्तं सर्वे द्रोणपुरोगमाः ।
    अभ्यवर्तन्त कौरव्याः पाण्डवाश्च तमन्वयुः ॥ ७-३५-११॥
    tamudīkṣya tathāyāntaṃ sarve droṇapurogamāḥ |
    abhyavartanta kauravyāḥ pāṇḍavāśca tamanvayuḥ || 7-35-11||

    MHB 7-35-12

    स कर्णिकारप्रवरोच्छ्रितध्वजः सुवर्णवर्मार्जुनिरर्जुनाद्वरः ।
    युयुत्सया द्रोणमुखान्महारथान्समासदत्सिंहशिशुर्यथा गजान् ॥ ७-३५-१२॥
    sa karṇikārapravarocchritadhvajaḥ suvarṇavarmārjunirarjunādvaraḥ |
    yuyutsayā droṇamukhānmahārathānsamāsadatsiṃhaśiśuryathā gajān || 7-35-12||

    MHB 7-35-13

    ते विंशतिपदे यत्ताः संप्रहारं प्रचक्रिरे ।
    आसीद्गाङ्ग इवावर्तो मुहूर्तमुदधेरिव ॥ ७-३५-१३॥
    te viṃśatipade yattāḥ saṃprahāraṃ pracakrire |
    āsīdgāṅga ivāvarto muhūrtamudadheriva || 7-35-13||

    MHB 7-35-14

    शूराणां युध्यमानानां निघ्नतामितरेतरम् ।
    संग्रामस्तुमुलो राजन्प्रावर्तत सुदारुणः ॥ ७-३५-१४॥
    śūrāṇāṃ yudhyamānānāṃ nighnatāmitaretaram |
    saṃgrāmastumulo rājanprāvartata sudāruṇaḥ || 7-35-14||

    MHB 7-35-15

    प्रवर्तमाने संग्रामे तस्मिन्नतिभयंकरे ।
    द्रोणस्य मिषतो व्यूहं भित्त्वा प्राविशदार्जुनिः ॥ ७-३५-१५॥
    pravartamāne saṃgrāme tasminnatibhayaṃkare |
    droṇasya miṣato vyūhaṃ bhittvā prāviśadārjuniḥ || 7-35-15||

    MHB 7-35-16

    तं प्रविष्टं परान्घ्नन्तं शत्रुमध्ये महाबलम् ।
    हस्त्यश्वरथपत्त्यौघाः परिवव्रुरुदायुधाः ॥ ७-३५-१६॥
    taṃ praviṣṭaṃ parānghnantaṃ śatrumadhye mahābalam |
    hastyaśvarathapattyaughāḥ parivavrurudāyudhāḥ || 7-35-16||

    MHB 7-35-17

    नानावादित्रनिनदैः क्ष्वेडितोत्क्रुष्टगर्जितैः ।
    हुंकारैः सिंहनादैश्च तिष्ठ तिष्ठेति निस्वनैः ॥ ७-३५-१७॥
    nānāvāditraninadaiḥ kṣveḍitotkruṣṭagarjitaiḥ |
    huṃkāraiḥ siṃhanādaiśca tiṣṭha tiṣṭheti nisvanaiḥ || 7-35-17||

    MHB 7-35-18

    घोरैर्हलहलाशब्दैर्मा गास्तिष्ठैहि मामिति ।
    असावहममुत्रेति प्रवदन्तो मुहुर्मुहुः ॥ ७-३५-१८॥
    ghorairhalahalāśabdairmā gāstiṣṭhaihi māmiti |
    asāvahamamutreti pravadanto muhurmuhuḥ || 7-35-18||

    MHB 7-35-19

    बृंहितैः शिञ्जितैर्हासैः खुरनेमिस्वनैरपि ।
    संनादयन्तो वसुधामभिदुद्रुवुरार्जुनिम् ॥ ७-३५-१९॥
    bṛṃhitaiḥ śiñjitairhāsaiḥ khuranemisvanairapi |
    saṃnādayanto vasudhāmabhidudruvurārjunim || 7-35-19||

    MHB 7-35-20

    तेषामापततां वीरः पूर्वं शीघ्रमथो दृढम् ।
    क्षिप्रास्त्रो न्यवधीद्व्रातान्मर्मज्ञो मर्मभेदिभिः ॥ ७-३५-२०॥
    teṣāmāpatatāṃ vīraḥ pūrvaṃ śīghramatho dṛḍham |
    kṣiprāstro nyavadhīdvrātānmarmajño marmabhedibhiḥ || 7-35-20||

    MHB 7-35-21

    ते हन्यमानाश्च तथा नानालिङ्गैः शितैः शरैः ।
    अभिपेतुस्तमेवाजौ शलभा इव पावकम् ॥ ७-३५-२१॥
    te hanyamānāśca tathā nānāliṅgaiḥ śitaiḥ śaraiḥ |
    abhipetustamevājau śalabhā iva pāvakam || 7-35-21||

    MHB 7-35-22

    ततस्तेषां शरीरैश्च शरीरावयवैश्च सः ।
    संतस्तार क्षितिं क्षिप्रं कुशैर्वेदिमिवाध्वरे ॥ ७-३५-२२॥
    tatasteṣāṃ śarīraiśca śarīrāvayavaiśca saḥ |
    saṃtastāra kṣitiṃ kṣipraṃ kuśairvedimivādhvare || 7-35-22||

    MHB 7-35-23

    बद्धगोधाङ्गुलित्राणान्सशरावरकार्मुकान् ।
    सासिचर्माङ्कुशाभीशून्सतोमरपरश्वधान् ॥ ७-३५-२३॥
    baddhagodhāṅgulitrāṇānsaśarāvarakārmukān |
    sāsicarmāṅkuśābhīśūnsatomaraparaśvadhān || 7-35-23||

    MHB 7-35-24

    सगुडायोमुखप्रासान्सर्ष्टितोमरपट्टिशान् ।
    सभिण्डिपालपरिघान्सशक्तिवरकम्पनान् ॥ ७-३५-२४॥
    saguḍāyomukhaprāsānsarṣṭitomarapaṭṭiśān |
    sabhiṇḍipālaparighānsaśaktivarakampanān || 7-35-24||

    MHB 7-35-25

    सप्रतोदमहाशङ्खान्सकुन्तान्सकचग्रहान् ।
    समुद्गरक्षेपणीयान्सपाशपरिघोपलान् ॥ ७-३५-२५॥
    sapratodamahāśaṅkhānsakuntānsakacagrahān |
    samudgarakṣepaṇīyānsapāśaparighopalān || 7-35-25||

    MHB 7-35-26

    सकेयूराङ्गदान्बाहून्हृद्यगन्धानुलेपनान् ।
    संचिच्छेदार्जुनिर्वृत्तांस्त्वदीयानां सहस्रशः ॥ ७-३५-२६॥
    sakeyūrāṅgadānbāhūnhṛdyagandhānulepanān |
    saṃcicchedārjunirvṛttāṃstvadīyānāṃ sahasraśaḥ || 7-35-26||

    MHB 7-35-27

    तैः स्फुरद्भिर्महाराज शुशुभे लोहितोक्षितैः ।
    पञ्चास्यैः पन्नगैश्छिन्नैर्गरुडेनेव मारिष ॥ ७-३५-२७॥
    taiḥ sphuradbhirmahārāja śuśubhe lohitokṣitaiḥ |
    pañcāsyaiḥ pannagaiśchinnairgaruḍeneva māriṣa || 7-35-27||

    MHB 7-35-28

    सुनासाननकेशान्तैरव्रणैश्चारुकुण्डलैः ।
    संदष्टौष्ठपुटैः क्रोधात्क्षरद्भिः शोणितं बहु ॥ ७-३५-२८॥
    sunāsānanakeśāntairavraṇaiścārukuṇḍalaiḥ |
    saṃdaṣṭauṣṭhapuṭaiḥ krodhātkṣaradbhiḥ śoṇitaṃ bahu || 7-35-28||

    MHB 7-35-29

    चारुस्रङ्मुकुटोष्णीषैर्मणिरत्नविराजितैः ।
    विनालनलिनाकारैर्दिवाकरशशिप्रभैः ॥ ७-३५-२९॥
    cārusraṅmukuṭoṣṇīṣairmaṇiratnavirājitaiḥ |
    vinālanalinākārairdivākaraśaśiprabhaiḥ || 7-35-29||

    MHB 7-35-30

    हितप्रियंवदैः काले बहुभिः पुण्यगन्धिभिः ।
    द्विषच्छिरोभिः पृथिवीमवतस्तार फाल्गुणिः ॥ ७-३५-३०॥
    hitapriyaṃvadaiḥ kāle bahubhiḥ puṇyagandhibhiḥ |
    dviṣacchirobhiḥ pṛthivīmavatastāra phālguṇiḥ || 7-35-30||

    MHB 7-35-31

    गन्धर्वनगराकारान्विधिवत्कल्पितान्रथान् ।
    वीषामुखान्वित्रिवेणून्व्यस्तदण्डकबन्धुरान् ॥ ७-३५-३१॥
    gandharvanagarākārānvidhivatkalpitānrathān |
    vīṣāmukhānvitriveṇūnvyastadaṇḍakabandhurān || 7-35-31||

    MHB 7-35-32

    विजङ्घकूबराक्षांश्च विनेमीननरानपि ।
    विचक्रोपस्करोपस्थान्भग्नोपकरणानपि ॥ ७-३५-३२॥
    vijaṅghakūbarākṣāṃśca vinemīnanarānapi |
    vicakropaskaropasthānbhagnopakaraṇānapi || 7-35-32||

    MHB 7-35-33

    प्रशातितोपकरणान्हतयोधान्सहस्रशः ।
    शरैर्विशकलीकुर्वन्दिक्षु सर्वास्वदृश्यत ॥ ७-३५-३३॥
    praśātitopakaraṇānhatayodhānsahasraśaḥ |
    śarairviśakalīkurvandikṣu sarvāsvadṛśyata || 7-35-33||

    MHB 7-35-34

    पुनर्द्विपान्द्विपारोहान्वैजयन्त्यङ्कुशध्वजान् ।
    तूणान्वर्माण्यथो कक्ष्या ग्रैवेयानथ कम्बलान् ॥ ७-३५-३४॥
    punardvipāndvipārohānvaijayantyaṅkuśadhvajān |
    tūṇānvarmāṇyatho kakṣyā graiveyānatha kambalān || 7-35-34||

    MHB 7-35-35

    घण्टाः शुण्डान्विषाणाग्रान्क्षुरपालान्पदानुगान् ।
    शरैर्निशितधाराग्रैः शात्रवाणामशातयत् ॥ ७-३५-३५॥
    ghaṇṭāḥ śuṇḍānviṣāṇāgrānkṣurapālānpadānugān |
    śarairniśitadhārāgraiḥ śātravāṇāmaśātayat || 7-35-35||

    MHB 7-35-36

    वनायुजान्पार्वतीयान्काम्बोजारट्टबाह्लिकान् ।
    स्थिरवालधिकर्णाक्षाञ्जवनान्साधुवाहिनः ॥ ७-३५-३६॥
    vanāyujānpārvatīyānkāmbojāraṭṭabāhlikān |
    sthiravāladhikarṇākṣāñjavanānsādhuvāhinaḥ || 7-35-36||

    MHB 7-35-37

    स्वारूढाञ्शिक्षितैर्योधैः शक्त्यृष्टिप्रासयोधिभिः ।
    विध्वस्तचामरकुथान्विप्रकीर्णप्रकीर्णकान् ॥ ७-३५-३७॥
    svārūḍhāñśikṣitairyodhaiḥ śaktyṛṣṭiprāsayodhibhiḥ |
    vidhvastacāmarakuthānviprakīrṇaprakīrṇakān || 7-35-37||

    MHB 7-35-38

    निरस्तजिह्वानयनान्निष्कीर्णान्त्रयकृद्घनान् ।
    हतारोहान्भिन्नभाण्डान्क्रव्यादगणमोदनान् ॥ ७-३५-३८॥
    nirastajihvānayanānniṣkīrṇāntrayakṛdghanān |
    hatārohānbhinnabhāṇḍānkravyādagaṇamodanān || 7-35-38||

    MHB 7-35-39

    निकृत्तवर्मकवचाञ्शकृन्मूत्रासृगाप्लुतान् ।
    निपातयन्नश्ववरांस्तावकान्सोऽभ्यरोचत ॥ ७-३५-३९॥
    nikṛttavarmakavacāñśakṛnmūtrāsṛgāplutān |
    nipātayannaśvavarāṃstāvakānso'bhyarocata || 7-35-39||

    MHB 7-35-40

    एको विष्णुरिवाचिन्त्यः कृत्वा प्राक्कर्म दुष्करम् ।
    तथा विमथितं तेन त्र्यङ्गं तव बलं महत् ।
    व्यहनत्स पदात्योघांस्त्वदीयानेव भारत ॥ ७-३५-४०॥
    eko viṣṇurivācintyaḥ kṛtvā prākkarma duṣkaram |
    tathā vimathitaṃ tena tryaṅgaṃ tava balaṃ mahat |
    vyahanatsa padātyoghāṃstvadīyāneva bhārata || 7-35-40||

    MHB 7-35-41

    एवमेकेन तां सेनां सौभद्रेण शितैः शरैः ।
    भृशं विप्रहतां दृष्ट्वा स्कन्देनेवासुरीं चमूम् ॥ ७-३५-४१॥
    evamekena tāṃ senāṃ saubhadreṇa śitaiḥ śaraiḥ |
    bhṛśaṃ viprahatāṃ dṛṣṭvā skandenevāsurīṃ camūm || 7-35-41||

    MHB 7-35-42

    त्वदीयास्तव पुत्राश्च वीक्षमाणा दिशो दश ।
    संशुष्कास्याश्चलन्नेत्राः प्रस्विन्ना लोमहर्षणाः ॥ ७-३५-४२॥
    tvadīyāstava putrāśca vīkṣamāṇā diśo daśa |
    saṃśuṣkāsyāścalannetrāḥ prasvinnā lomaharṣaṇāḥ || 7-35-42||

    MHB 7-35-43

    पलायनकृतोत्साहा निरुत्साहा द्विषज्जये ।
    गोत्रनामभिरन्योन्यं क्रन्दन्तो जीवितैषिणः ॥ ७-३५-४३॥
    palāyanakṛtotsāhā nirutsāhā dviṣajjaye |
    gotranāmabhiranyonyaṃ krandanto jīvitaiṣiṇaḥ || 7-35-43||

    MHB 7-35-44

    हतान्पुत्रांस्तथा पितॄन्सुहृत्संबन्धिबान्धवान् ।
    प्रातिष्ठन्त समुत्सृज्य त्वरयन्तो हयद्विपान् ॥ ७-३५-४४॥
    hatānputrāṃstathā pitṝnsuhṛtsaṃbandhibāndhavān |
    prātiṣṭhanta samutsṛjya tvarayanto hayadvipān || 7-35-44||

    Adhyaya: 36/173 (36)

    MHB 7-36-1

    संजय उवाच ।
    तां प्रभग्नां चमूं दृष्ट्वा सौभद्रेणामितौजसा ।
    दुर्योधनो भृशं क्रुद्धः स्वयं सौभद्रमभ्ययात् ॥ ७-३६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tāṃ prabhagnāṃ camūṃ dṛṣṭvā saubhadreṇāmitaujasā |
    duryodhano bhṛśaṃ kruddhaḥ svayaṃ saubhadramabhyayāt || 7-36-1||

    MHB 7-36-2

    ततो राजानमावृत्तं सौभद्रं प्रति संयुगे ।
    दृष्ट्वा द्रोणोऽब्रवीद्योधान्पर्याप्नुत नराधिपम् ॥ ७-३६-२॥
    tato rājānamāvṛttaṃ saubhadraṃ prati saṃyuge |
    dṛṣṭvā droṇo'bravīdyodhānparyāpnuta narādhipam || 7-36-2||

    MHB 7-36-3

    पुराभिमन्युर्लक्ष्यं नः पश्यतां हन्ति वीर्यवान् ।
    तमाद्रवत मा भैष्ट क्षिप्रं रक्षत कौरवम् ॥ ७-३६-३॥
    purābhimanyurlakṣyaṃ naḥ paśyatāṃ hanti vīryavān |
    tamādravata mā bhaiṣṭa kṣipraṃ rakṣata kauravam || 7-36-3||

    MHB 7-36-4

    ततः कृतज्ञा बलिनः सुहृदो जितकाशिनः ।
    त्रास्यमाना भयाद्वीरं परिवव्रुस्तवात्मजम् ॥ ७-३६-४॥
    tataḥ kṛtajñā balinaḥ suhṛdo jitakāśinaḥ |
    trāsyamānā bhayādvīraṃ parivavrustavātmajam || 7-36-4||

    MHB 7-36-5

    द्रोणो द्रौणिः कृपः कर्णः कृतवर्मा च सौबलः ।
    बृहद्बलो मद्रराजो भूरिर्भूरिश्रवाः शलः ॥ ७-३६-५॥
    droṇo drauṇiḥ kṛpaḥ karṇaḥ kṛtavarmā ca saubalaḥ |
    bṛhadbalo madrarājo bhūrirbhūriśravāḥ śalaḥ || 7-36-5||

    MHB 7-36-6

    पौरवो वृषसेनश्च विसृजन्तः शिताञ्शरान् ।
    सौभद्रं शरवर्षेण महता समवाकिरन् ॥ ७-३६-६॥
    pauravo vṛṣasenaśca visṛjantaḥ śitāñśarān |
    saubhadraṃ śaravarṣeṇa mahatā samavākiran || 7-36-6||

    MHB 7-36-7

    संमोहयित्वा तमथ दुर्योधनममोचयन् ।
    आस्याद्ग्रासमिवाक्षिप्तं ममृषे नार्जुनात्मजः ॥ ७-३६-७॥
    saṃmohayitvā tamatha duryodhanamamocayan |
    āsyādgrāsamivākṣiptaṃ mamṛṣe nārjunātmajaḥ || 7-36-7||

    MHB 7-36-8

    ताञ्शरौघेण महता साश्वसूतान्महारथान् ।
    विमुखीकृत्य सौभद्रः सिंहनादमथानदत् ॥ ७-३६-८॥
    tāñśaraugheṇa mahatā sāśvasūtānmahārathān |
    vimukhīkṛtya saubhadraḥ siṃhanādamathānadat || 7-36-8||

    MHB 7-36-9

    तस्य नादं ततः श्रुत्वा सिंहस्येवामिषैषिणः ।
    नामृष्यन्त सुसंरब्धाः पुनर्द्रोणमुखा रथाः ॥ ७-३६-९॥
    tasya nādaṃ tataḥ śrutvā siṃhasyevāmiṣaiṣiṇaḥ |
    nāmṛṣyanta susaṃrabdhāḥ punardroṇamukhā rathāḥ || 7-36-9||

    MHB 7-36-10

    त एनं कोष्ठकीकृत्य रथवंशेन मारिष ।
    व्यसृजन्निषुजालानि नानालिङ्गानि संघशः ॥ ७-३६-१०॥
    ta enaṃ koṣṭhakīkṛtya rathavaṃśena māriṣa |
    vyasṛjanniṣujālāni nānāliṅgāni saṃghaśaḥ || 7-36-10||

    MHB 7-36-11

    तान्यन्तरिक्षे चिच्छेद पौत्रस्तव शितैः शरैः ।
    तांश्चैव प्रतिविव्याध तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-३६-११॥
    tānyantarikṣe ciccheda pautrastava śitaiḥ śaraiḥ |
    tāṃścaiva prativivyādha tadadbhutamivābhavat || 7-36-11||

    MHB 7-36-12

    ततस्ते कोपितास्तेन शरैराशीविषोपमैः ।
    परिवव्रुर्जिघांसन्तः सौभद्रमपलायिनम् ॥ ७-३६-१२॥
    tataste kopitāstena śarairāśīviṣopamaiḥ |
    parivavrurjighāṃsantaḥ saubhadramapalāyinam || 7-36-12||

    MHB 7-36-13

    समुद्रमिव पर्यस्तं त्वदीयं तद्बलार्णवम् ।
    अभिमन्युर्दधारैको वेलेव मकरालयम् ॥ ७-३६-१३॥
    samudramiva paryastaṃ tvadīyaṃ tadbalārṇavam |
    abhimanyurdadhāraiko veleva makarālayam || 7-36-13||

    MHB 7-36-14

    शूराणां युध्यमानानां निघ्नतामितरेतरम् ।
    अभिमन्योः परेषां च नासीत्कश्चित्पराङ्मुखः ॥ ७-३६-१४॥
    śūrāṇāṃ yudhyamānānāṃ nighnatāmitaretaram |
    abhimanyoḥ pareṣāṃ ca nāsītkaścitparāṅmukhaḥ || 7-36-14||

    MHB 7-36-15

    तस्मिंस्तु घोरे संग्रामे वर्तमाने भयंकरे ।
    दुःसहो नवभिर्बाणैरभिमन्युमविध्यत ॥ ७-३६-१५॥
    tasmiṃstu ghore saṃgrāme vartamāne bhayaṃkare |
    duḥsaho navabhirbāṇairabhimanyumavidhyata || 7-36-15||

    MHB 7-36-16

    दुःशासनो द्वादशभिः कृपः शारद्वतस्त्रिभिः ।
    द्रोणस्तु सप्तदशभिः शरैराशीविषोपमैः ॥ ७-३६-१६॥
    duḥśāsano dvādaśabhiḥ kṛpaḥ śāradvatastribhiḥ |
    droṇastu saptadaśabhiḥ śarairāśīviṣopamaiḥ || 7-36-16||

    MHB 7-36-17

    विविंशतिस्तु विंशत्या कृतवर्मा च सप्तभिः ।
    बृहद्बलस्तथाष्टाभिरश्वत्थामा च सप्तभिः ॥ ७-३६-१७॥
    viviṃśatistu viṃśatyā kṛtavarmā ca saptabhiḥ |
    bṛhadbalastathāṣṭābhiraśvatthāmā ca saptabhiḥ || 7-36-17||

    MHB 7-36-18

    भूरिश्रवास्त्रिभिर्बाणैर्मद्रेशः षड्भिराशुगैः ।
    द्वाभ्यां शराभ्यां शकुनिस्त्रिभिर्दुर्योधनो नृपः ॥ ७-३६-१८॥
    bhūriśravāstribhirbāṇairmadreśaḥ ṣaḍbhirāśugaiḥ |
    dvābhyāṃ śarābhyāṃ śakunistribhirduryodhano nṛpaḥ || 7-36-18||

    MHB 7-36-19

    स तु तान्प्रतिविव्याध त्रिभिस्त्रिभिरजिह्मगैः ।
    नृत्यन्निव महाराज चापहस्तः प्रतापवान् ॥ ७-३६-१९॥
    sa tu tānprativivyādha tribhistribhirajihmagaiḥ |
    nṛtyanniva mahārāja cāpahastaḥ pratāpavān || 7-36-19||

    MHB 7-36-20

    ततोऽभिमन्युः संक्रुद्धस्ताप्यमानस्तवात्मजैः ।
    विदर्शयन्वै सुमहच्छिक्षौरसकृतं बलम् ॥ ७-३६-२०॥
    tato'bhimanyuḥ saṃkruddhastāpyamānastavātmajaiḥ |
    vidarśayanvai sumahacchikṣaurasakṛtaṃ balam || 7-36-20||

    MHB 7-36-21

    गरुडानिलरंहोभिर्यन्तुर्वाक्यकरैर्हयैः ।
    दान्तैरश्मकदायादं त्वरमाणोऽभ्यहारयत् ।
    विव्याध चैनं दशभिर्बाणैस्तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-३६-२१॥
    garuḍānilaraṃhobhiryanturvākyakarairhayaiḥ |
    dāntairaśmakadāyādaṃ tvaramāṇo'bhyahārayat |
    vivyādha cainaṃ daśabhirbāṇaistiṣṭheti cābravīt || 7-36-21||

    MHB 7-36-22

    तस्याभिमन्युर्दशभिर्बाणैः सूतं हयान्ध्वजम् ।
    बाहू धनुः शिरश्चोर्व्यां स्मयमानोऽभ्यपातयत् ॥ ७-३६-२२॥
    tasyābhimanyurdaśabhirbāṇaiḥ sūtaṃ hayāndhvajam |
    bāhū dhanuḥ śiraścorvyāṃ smayamāno'bhyapātayat || 7-36-22||

    MHB 7-36-23

    ततस्तस्मिन्हते वीरे सौभद्रेणाश्मकेश्वरे ।
    संचचाल बलं सर्वं पलायनपरायणम् ॥ ७-३६-२३॥
    tatastasminhate vīre saubhadreṇāśmakeśvare |
    saṃcacāla balaṃ sarvaṃ palāyanaparāyaṇam || 7-36-23||

    MHB 7-36-24

    ततः कर्णः कृपो द्रोणो द्रौणिर्गान्धारराट्शलः ।
    शल्यो भूरिश्रवाः क्राथः सोमदत्तो विविंशतिः ॥ ७-३६-२४॥
    tataḥ karṇaḥ kṛpo droṇo drauṇirgāndhārarāṭśalaḥ |
    śalyo bhūriśravāḥ krāthaḥ somadatto viviṃśatiḥ || 7-36-24||

    MHB 7-36-25

    वृषसेनः सुषेणश्च कुण्डभेदी प्रतर्दनः ।
    वृन्दारको ललित्थश्च प्रबाहुर्दीर्घलोचनः ।
    दुर्योधनश्च संक्रुद्धः शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-३६-२५॥
    vṛṣasenaḥ suṣeṇaśca kuṇḍabhedī pratardanaḥ |
    vṛndārako lalitthaśca prabāhurdīrghalocanaḥ |
    duryodhanaśca saṃkruddhaḥ śaravarṣairavākiran || 7-36-25||

    MHB 7-36-26

    सोऽतिक्रुद्धो महेष्वासैरभिमन्युरजिह्मगैः ।
    शरमादत्त कर्णाय परकायावभेदनम् ॥ ७-३६-२६॥
    so'tikruddho maheṣvāsairabhimanyurajihmagaiḥ |
    śaramādatta karṇāya parakāyāvabhedanam || 7-36-26||

    MHB 7-36-27

    तस्य भित्त्वा तनुत्राणं देहं निर्भिद्य चाशुगः ।
    प्राविशद्धरणीं राजन्वल्मीकमिव पन्नगः ॥ ७-३६-२७॥
    tasya bhittvā tanutrāṇaṃ dehaṃ nirbhidya cāśugaḥ |
    prāviśaddharaṇīṃ rājanvalmīkamiva pannagaḥ || 7-36-27||

    MHB 7-36-28

    स तेनातिप्रहारेण व्यथितो विह्वलन्निव ।
    संचचाल रणे कर्णः क्षितिकम्पे यथाचलः ॥ ७-३६-२८॥
    sa tenātiprahāreṇa vyathito vihvalanniva |
    saṃcacāla raṇe karṇaḥ kṣitikampe yathācalaḥ || 7-36-28||

    MHB 7-36-29

    अथान्यैर्निशितैर्बाणैः सुषेणं दीर्घलोचनम् ।
    कुण्डभेदिं च संक्रुद्धस्त्रिभिस्त्रीनवधीद्बली ॥ ७-३६-२९॥
    athānyairniśitairbāṇaiḥ suṣeṇaṃ dīrghalocanam |
    kuṇḍabhediṃ ca saṃkruddhastribhistrīnavadhīdbalī || 7-36-29||

    MHB 7-36-30

    कर्णस्तं पञ्चविंशत्या नाराचानां समर्पयत् ।
    अश्वत्थामा च विंशत्या कृतवर्मा च सप्तभिः ॥ ७-३६-३०॥
    karṇastaṃ pañcaviṃśatyā nārācānāṃ samarpayat |
    aśvatthāmā ca viṃśatyā kṛtavarmā ca saptabhiḥ || 7-36-30||

    MHB 7-36-31

    स शरार्दितसर्वाङ्गः क्रुद्धः शक्रात्मजात्मजः ।
    विचरन्दृश्यते सैन्ये पाशहस्त इवान्तकः ॥ ७-३६-३१॥
    sa śarārditasarvāṅgaḥ kruddhaḥ śakrātmajātmajaḥ |
    vicarandṛśyate sainye pāśahasta ivāntakaḥ || 7-36-31||

    MHB 7-36-32

    शल्यं च बाणवर्षेण समीपस्थमवाकिरत् ।
    उदक्रोशन्महाबाहुस्तव सैन्यानि भीषयन् ॥ ७-३६-३२॥
    śalyaṃ ca bāṇavarṣeṇa samīpasthamavākirat |
    udakrośanmahābāhustava sainyāni bhīṣayan || 7-36-32||

    MHB 7-36-33

    ततः स विद्धोऽस्त्रविदा मर्मभिद्भिरजिह्मगैः ।
    शल्यो राजन्रथोपस्थे निषसाद मुमोह च ॥ ७-३६-३३॥
    tataḥ sa viddho'stravidā marmabhidbhirajihmagaiḥ |
    śalyo rājanrathopasthe niṣasāda mumoha ca || 7-36-33||

    MHB 7-36-34

    तं हि विद्धं तथा दृष्ट्वा सौभद्रेण यशस्विना ।
    संप्राद्रवच्चमूः सर्वा भारद्वाजस्य पश्यतः ॥ ७-३६-३४॥
    taṃ hi viddhaṃ tathā dṛṣṭvā saubhadreṇa yaśasvinā |
    saṃprādravaccamūḥ sarvā bhāradvājasya paśyataḥ || 7-36-34||

    MHB 7-36-35

    प्रेक्षन्तस्तं महाबाहुं रुक्मपुङ्खैः समावृतम् ।
    त्वदीयाश्च पलायन्ते मृगाः सिंहार्दिता इव ॥ ७-३६-३५॥
    prekṣantastaṃ mahābāhuṃ rukmapuṅkhaiḥ samāvṛtam |
    tvadīyāśca palāyante mṛgāḥ siṃhārditā iva || 7-36-35||

    MHB 7-36-36

    स तु रणयशसाभिपूज्यमानः पितृसुरचारणसिद्धयक्षसंघैः ।
    अवनितलगतैश्च भूतसंघैरतिविबभौ हुतभुग्यथाज्यसिक्तः ॥ ७-३६-३६॥
    sa tu raṇayaśasābhipūjyamānaḥ pitṛsuracāraṇasiddhayakṣasaṃghaiḥ |
    avanitalagataiśca bhūtasaṃghairativibabhau hutabhugyathājyasiktaḥ || 7-36-36||

    Adhyaya: 37/173 (23)

    MHB 7-37-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा प्रमथमानं तं महेष्वासमजिह्मगैः ।
    आर्जुनिं मामकाः सर्वे के त्वेनं समवाकिरन् ॥ ७-३७-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā pramathamānaṃ taṃ maheṣvāsamajihmagaiḥ |
    ārjuniṃ māmakāḥ sarve ke tvenaṃ samavākiran || 7-37-1||

    MHB 7-37-2

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्कुमारस्य रणे विक्रीडितं महत् ।
    बिभित्सतो रथानीकं भारद्वाजेन रक्षितम् ॥ ७-३७-२॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājankumārasya raṇe vikrīḍitaṃ mahat |
    bibhitsato rathānīkaṃ bhāradvājena rakṣitam || 7-37-2||

    MHB 7-37-3

    मद्रेशं सादितं दृष्ट्वा सौभाद्रेणाशुगै रणे ।
    शल्यादवरजः क्रुद्धः किरन्बाणान्समभ्ययात् ॥ ७-३७-३॥
    madreśaṃ sāditaṃ dṛṣṭvā saubhādreṇāśugai raṇe |
    śalyādavarajaḥ kruddhaḥ kiranbāṇānsamabhyayāt || 7-37-3||

    MHB 7-37-4

    स विद्ध्वा दशभिर्बाणैः साश्वयन्तारमार्जुनिम् ।
    उदक्रोशन्महाशब्दं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-३७-४॥
    sa viddhvā daśabhirbāṇaiḥ sāśvayantāramārjunim |
    udakrośanmahāśabdaṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-37-4||

    MHB 7-37-5

    तस्यार्जुनिः शिरोग्रीवं पाणिपादं धनुर्हयान् ।
    छत्रं ध्वजं नियन्तारं त्रिवेणुं शम्युपस्करम् ॥ ७-३७-५॥
    tasyārjuniḥ śirogrīvaṃ pāṇipādaṃ dhanurhayān |
    chatraṃ dhvajaṃ niyantāraṃ triveṇuṃ śamyupaskaram || 7-37-5||

    MHB 7-37-6

    चक्रे युगेषां तूणीराननुकर्षं च सायकैः ।
    पताकां चक्रगोप्तारौ सर्वोपकरणानि च ।
    व्यधमल्लाघवात्तच्च ददृशे नास्य कश्चन ॥ ७-३७-६॥
    cakre yugeṣāṃ tūṇīrānanukarṣaṃ ca sāyakaiḥ |
    patākāṃ cakragoptārau sarvopakaraṇāni ca |
    vyadhamallāghavāttacca dadṛśe nāsya kaścana || 7-37-6||

    MHB 7-37-7

    स पपात क्षितौ क्षीणः प्रविद्धाभरणाम्बरः ।
    वायुनेव महाचैत्यः संभग्नोऽमिततेजसा ।
    अनुगाश्चास्य वित्रस्ताः प्राद्रवन्सर्वतोदिशम् ॥ ७-३७-७॥
    sa papāta kṣitau kṣīṇaḥ praviddhābharaṇāmbaraḥ |
    vāyuneva mahācaityaḥ saṃbhagno'mitatejasā |
    anugāścāsya vitrastāḥ prādravansarvatodiśam || 7-37-7||

    MHB 7-37-8

    आर्जुनेः कर्म तद्दृष्ट्व प्रणेदुश्च समन्ततः ।
    नादेन सर्वभूतानि साधु साध्विति भारत ॥ ७-३७-८॥
    ārjuneḥ karma taddṛṣṭva praṇeduśca samantataḥ |
    nādena sarvabhūtāni sādhu sādhviti bhārata || 7-37-8||

    MHB 7-37-9

    शल्यभ्रातर्यथारुग्णे बहुशस्तस्य सैनिकाः ।
    कुलाधिवासनामानि श्रावयन्तोऽर्जुनात्मजम् ॥ ७-३७-९॥
    śalyabhrātaryathārugṇe bahuśastasya sainikāḥ |
    kulādhivāsanāmāni śrāvayanto'rjunātmajam || 7-37-9||

    MHB 7-37-10

    अभ्यवर्तन्त संक्रुद्धा विविधायुधपाणयः ।
    रथैरश्वैर्गजैश्चान्ये पादातैश्च बलोत्कटाः ॥ ७-३७-१०॥
    abhyavartanta saṃkruddhā vividhāyudhapāṇayaḥ |
    rathairaśvairgajaiścānye pādātaiśca balotkaṭāḥ || 7-37-10||

    MHB 7-37-11

    बाणशब्देन महता खुरनेमिस्वनेन च ।
    हुंकारैः क्ष्वेडितोत्क्रुष्टैः सिंहनादैः सगर्जितैः ॥ ७-३७-११॥
    bāṇaśabdena mahatā khuranemisvanena ca |
    huṃkāraiḥ kṣveḍitotkruṣṭaiḥ siṃhanādaiḥ sagarjitaiḥ || 7-37-11||

    MHB 7-37-12

    ज्यातलत्रस्वनैरन्ये गर्जन्तोऽर्जुननन्दनम् ।
    ब्रुवन्तश्च न नो जीवन्मोक्ष्यसे जीवतामिति ॥ ७-३७-१२॥
    jyātalatrasvanairanye garjanto'rjunanandanam |
    bruvantaśca na no jīvanmokṣyase jīvatāmiti || 7-37-12||

    MHB 7-37-13

    तांस्तथा ब्रुवतो दृष्ट्वा सौभद्रः प्रहसन्निव ।
    यो यः स्म प्राहरत्पूर्वं तं तं विव्याध पत्रिभिः ॥ ७-३७-१३॥
    tāṃstathā bruvato dṛṣṭvā saubhadraḥ prahasanniva |
    yo yaḥ sma prāharatpūrvaṃ taṃ taṃ vivyādha patribhiḥ || 7-37-13||

    MHB 7-37-14

    संदर्शयिष्यन्नस्त्राणि चित्राणि च लघूनि च ।
    आर्जुनिः समरे शूरो मृदुपूर्वमयुध्यत ॥ ७-३७-१४॥
    saṃdarśayiṣyannastrāṇi citrāṇi ca laghūni ca |
    ārjuniḥ samare śūro mṛdupūrvamayudhyata || 7-37-14||

    MHB 7-37-15

    वासुदेवादुपात्तं यद्यदस्त्रं च धनंजयात् ।
    अदर्शयत तत्कार्ष्णिः कृष्णाभ्यामविशेषयन् ॥ ७-३७-१५॥
    vāsudevādupāttaṃ yadyadastraṃ ca dhanaṃjayāt |
    adarśayata tatkārṣṇiḥ kṛṣṇābhyāmaviśeṣayan || 7-37-15||

    MHB 7-37-16

    दूरमस्यन्गुरुं भारं साधयंश्च पुनः पुनः ।
    संदधद्विसृजंश्चेषून्निर्विशेषमदृश्यत ॥ ७-३७-१६॥
    dūramasyanguruṃ bhāraṃ sādhayaṃśca punaḥ punaḥ |
    saṃdadhadvisṛjaṃśceṣūnnirviśeṣamadṛśyata || 7-37-16||

    MHB 7-37-17

    चापमण्डलमेवास्य विस्फुरद्दिक्ष्वदृश्यत ।
    तमो घ्नतः सुदीप्तस्य सवितुर्मण्डलं यथा ॥ ७-३७-१७॥
    cāpamaṇḍalamevāsya visphuraddikṣvadṛśyata |
    tamo ghnataḥ sudīptasya saviturmaṇḍalaṃ yathā || 7-37-17||

    MHB 7-37-18

    ज्याशब्दः शुश्रुवे तस्य तलशब्दश्च दारुणः ।
    महाशनिमुचः काले पयोदस्येव निस्वनः ॥ ७-३७-१८॥
    jyāśabdaḥ śuśruve tasya talaśabdaśca dāruṇaḥ |
    mahāśanimucaḥ kāle payodasyeva nisvanaḥ || 7-37-18||

    MHB 7-37-19

    ह्रीमानमर्षी सौभद्रो मानकृत्प्रियदर्शनः ।
    संमिमानयिषुर्वीरानिष्वासांश्चाप्ययुध्यत ॥ ७-३७-१९॥
    hrīmānamarṣī saubhadro mānakṛtpriyadarśanaḥ |
    saṃmimānayiṣurvīrāniṣvāsāṃścāpyayudhyata || 7-37-19||

    MHB 7-37-20

    मृदुर्भूत्वा महाराज दारुणः समपद्यत ।
    वर्षाभ्यतीतो भगवाञ्शरदीव दिवाकरः ॥ ७-३७-२०॥
    mṛdurbhūtvā mahārāja dāruṇaḥ samapadyata |
    varṣābhyatīto bhagavāñśaradīva divākaraḥ || 7-37-20||

    MHB 7-37-21

    शरान्विचित्रान्महतो रुक्मपुङ्खाञ्शिलाशितान् ।
    मुमोच शतशः क्रुद्धो गभस्तीनिव भास्करः ॥ ७-३७-२१॥
    śarānvicitrānmahato rukmapuṅkhāñśilāśitān |
    mumoca śataśaḥ kruddho gabhastīniva bhāskaraḥ || 7-37-21||

    MHB 7-37-22

    क्षुरप्रैर्वत्सदन्तैश्च विपाठैश्च महायशाः ।
    नाराचैरर्धनाराचैर्भल्लैरज्ञलिकैरपि ॥ ७-३७-२२॥
    kṣuraprairvatsadantaiśca vipāṭhaiśca mahāyaśāḥ |
    nārācairardhanārācairbhallairajñalikairapi || 7-37-22||

    MHB 7-37-23

    अवाकिरद्रथानीकं भारद्वाजस्य पश्यतः ।
    ततस्तत्सैन्यमभवद्विमुखं शरपीडितम् ॥ ७-३७-२३॥
    avākiradrathānīkaṃ bhāradvājasya paśyataḥ |
    tatastatsainyamabhavadvimukhaṃ śarapīḍitam || 7-37-23||

    Adhyaya: 38/173 (30)

    MHB 7-38-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    द्वैधीभवति मे चित्तं ह्रिया तुष्ट्या च संजय ।
    मम पुत्रस्य यत्सैन्यं सौभद्रः समवारयत् ॥ ७-३८-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    dvaidhībhavati me cittaṃ hriyā tuṣṭyā ca saṃjaya |
    mama putrasya yatsainyaṃ saubhadraḥ samavārayat || 7-38-1||

    MHB 7-38-2

    विस्तरेणैव मे शंस सर्वं गावल्गणे पुनः ।
    विक्रीडितं कुमारस्य स्कन्दस्येवासुरैः सह ॥ ७-३८-२॥
    vistareṇaiva me śaṃsa sarvaṃ gāvalgaṇe punaḥ |
    vikrīḍitaṃ kumārasya skandasyevāsuraiḥ saha || 7-38-2||

    MHB 7-38-3

    संजय उवाच ।
    हन्त ते संप्रवक्ष्यामि विमर्दमतिदारुणम् ।
    एकस्य च बहूनां च यथासीत्तुमुलो रणः ॥ ७-३८-३॥
    saṃjaya uvāca |
    hanta te saṃpravakṣyāmi vimardamatidāruṇam |
    ekasya ca bahūnāṃ ca yathāsīttumulo raṇaḥ || 7-38-3||

    MHB 7-38-4

    अभिमन्युः कृतोत्साहः कृतोत्साहानरिंदमान् ।
    रथस्थो रथिनः सर्वांस्तावकानप्यहर्षयत् ॥ ७-३८-४॥
    abhimanyuḥ kṛtotsāhaḥ kṛtotsāhānariṃdamān |
    rathastho rathinaḥ sarvāṃstāvakānapyaharṣayat || 7-38-4||

    MHB 7-38-5

    द्रोणं कर्णं कृपं शल्यं द्रौणिं भोजं बृहद्बलम् ।
    दुर्योधनं सौमदत्तिं शकुनिं च महाबलम् ॥ ७-३८-५॥
    droṇaṃ karṇaṃ kṛpaṃ śalyaṃ drauṇiṃ bhojaṃ bṛhadbalam |
    duryodhanaṃ saumadattiṃ śakuniṃ ca mahābalam || 7-38-5||

    MHB 7-38-6

    नानानृपान्नृपसुतान्सैन्यानि विविधानि च ।
    अलातचक्रवत्सर्वांश्चरन्बाणैः समभ्ययात् ॥ ७-३८-६॥
    nānānṛpānnṛpasutānsainyāni vividhāni ca |
    alātacakravatsarvāṃścaranbāṇaiḥ samabhyayāt || 7-38-6||

    MHB 7-38-7

    निघ्नन्नमित्रान्सौभद्रः परमास्त्रः प्रतापवान् ।
    अदर्शयत तेजस्वी दिक्षु सर्वासु भारत ॥ ७-३८-७॥
    nighnannamitrānsaubhadraḥ paramāstraḥ pratāpavān |
    adarśayata tejasvī dikṣu sarvāsu bhārata || 7-38-7||

    MHB 7-38-8

    तद्दृष्ट्वा चरितं तस्य सौभद्रस्यामितौजसः ।
    समकम्पन्त सैन्यानि त्वदीयानि पुनः पुनः ॥ ७-३८-८॥
    taddṛṣṭvā caritaṃ tasya saubhadrasyāmitaujasaḥ |
    samakampanta sainyāni tvadīyāni punaḥ punaḥ || 7-38-8||

    MHB 7-38-9

    अथाब्रवीन्महाप्राज्ञो भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    हर्षेणोत्फुल्लनयनः कृपमाभाष्य सत्वरम् ॥ ७-३८-९॥
    athābravīnmahāprājño bhāradvājaḥ pratāpavān |
    harṣeṇotphullanayanaḥ kṛpamābhāṣya satvaram || 7-38-9||

    MHB 7-38-10

    घट्टयन्निव मर्माणि तव पुत्रस्य मारिष ।
    अभिमन्युं रणे दृष्ट्वा तदा रणविशारदम् ॥ ७-३८-१०॥
    ghaṭṭayanniva marmāṇi tava putrasya māriṣa |
    abhimanyuṃ raṇe dṛṣṭvā tadā raṇaviśāradam || 7-38-10||

    MHB 7-38-11

    एष गच्छति सौभद्रः पार्थानामग्रतो युवा ।
    नन्दयन्सुहृदः सर्वान्राजानं च युधिष्ठिरम् ॥ ७-३८-११॥
    eṣa gacchati saubhadraḥ pārthānāmagrato yuvā |
    nandayansuhṛdaḥ sarvānrājānaṃ ca yudhiṣṭhiram || 7-38-11||

    MHB 7-38-12

    नकुलं सहदेवं च भीमसेनं च पाण्डवम् ।
    बन्धून्संबन्धिनश्चान्यान्मध्यस्थान्सुहृदस्तथा ॥ ७-३८-१२॥
    nakulaṃ sahadevaṃ ca bhīmasenaṃ ca pāṇḍavam |
    bandhūnsaṃbandhinaścānyānmadhyasthānsuhṛdastathā || 7-38-12||

    MHB 7-38-13

    नास्य युद्धे समं मन्ये कंचिदन्यं धनुर्धरम् ।
    इच्छन्हन्यादिमां सेनां किमर्थमपि नेच्छति ॥ ७-३८-१३॥
    nāsya yuddhe samaṃ manye kaṃcidanyaṃ dhanurdharam |
    icchanhanyādimāṃ senāṃ kimarthamapi necchati || 7-38-13||

    MHB 7-38-14

    द्रोणस्य प्रीतिसंयुक्तं श्रुत्वा वाक्यं तवात्मजः ।
    आर्जुनिं प्रति संक्रुद्धो द्रोणं दृष्ट्वा स्मयन्निव ॥ ७-३८-१४॥
    droṇasya prītisaṃyuktaṃ śrutvā vākyaṃ tavātmajaḥ |
    ārjuniṃ prati saṃkruddho droṇaṃ dṛṣṭvā smayanniva || 7-38-14||

    MHB 7-38-15

    अथ दुर्योधनः कर्णमब्रवीद्बाह्लिकं कृपम् ।
    दुःसासनं मद्रराजं तांस्तांश्चान्यान्महारथान् ॥ ७-३८-१५॥
    atha duryodhanaḥ karṇamabravīdbāhlikaṃ kṛpam |
    duḥsāsanaṃ madrarājaṃ tāṃstāṃścānyānmahārathān || 7-38-15||

    MHB 7-38-16

    सर्वमूर्धावसिक्तानामाचार्यो ब्रह्मवित्तमः ।
    अर्जुनस्य सुतं मूढं नाभिहन्तुमिहेच्छति ॥ ७-३८-१६॥
    sarvamūrdhāvasiktānāmācāryo brahmavittamaḥ |
    arjunasya sutaṃ mūḍhaṃ nābhihantumihecchati || 7-38-16||

    MHB 7-38-17

    न ह्यस्य समरे मुच्येदन्तकोऽप्याततायिनः ।
    किमङ्ग पुनरेवान्यो मर्त्यः सत्यं ब्रवीमि वः ॥ ७-३८-१७॥
    na hyasya samare mucyedantako'pyātatāyinaḥ |
    kimaṅga punarevānyo martyaḥ satyaṃ bravīmi vaḥ || 7-38-17||

    MHB 7-38-18

    अर्जुनस्य सुतं त्वेष शिष्यत्वादभिरक्षति ।
    पुत्राः शिष्याश्च दयितास्तदपत्यं च धर्मिणाम् ॥ ७-३८-१८॥
    arjunasya sutaṃ tveṣa śiṣyatvādabhirakṣati |
    putrāḥ śiṣyāśca dayitāstadapatyaṃ ca dharmiṇām || 7-38-18||

    MHB 7-38-19

    संरक्ष्यमाणो द्रोणेन मन्यते वीर्यमात्मनः ।
    आत्मसंभावितो मूढस्तं प्रमथ्नीत माचिरम् ॥ ७-३८-१९॥
    saṃrakṣyamāṇo droṇena manyate vīryamātmanaḥ |
    ātmasaṃbhāvito mūḍhastaṃ pramathnīta māciram || 7-38-19||

    MHB 7-38-20

    एवमुक्तास्तु ते राज्ञा सात्वतीपुत्रमभ्ययुः ।
    संरब्धास्तं जिघांसन्तो भारद्वाजस्य पश्यतः ॥ ७-३८-२०॥
    evamuktāstu te rājñā sātvatīputramabhyayuḥ |
    saṃrabdhāstaṃ jighāṃsanto bhāradvājasya paśyataḥ || 7-38-20||

    MHB 7-38-21

    दुःशासनस्तु तच्छ्रुत्वा दुर्योधनवचस्तदा ।
    अब्रवीत्कुरुशार्दूलो दुर्योधनमिदं वचः ॥ ७-३८-२१॥
    duḥśāsanastu tacchrutvā duryodhanavacastadā |
    abravītkuruśārdūlo duryodhanamidaṃ vacaḥ || 7-38-21||

    MHB 7-38-22

    अहमेनं हनिष्यामि महाराज ब्रवीमि ते ।
    मिषतां पाण्डुपुत्राणां पाञ्चालानां च पश्यताम् ।
    ग्रसिष्याम्यद्य सौभद्रं यथा राहुर्दिवाकरम् ॥ ७-३८-२२॥
    ahamenaṃ haniṣyāmi mahārāja bravīmi te |
    miṣatāṃ pāṇḍuputrāṇāṃ pāñcālānāṃ ca paśyatām |
    grasiṣyāmyadya saubhadraṃ yathā rāhurdivākaram || 7-38-22||

    MHB 7-38-23

    उत्क्रुश्य चाब्रवीद्वाक्यं कुरुराजमिदं पुनः ।
    श्रुत्वा कृष्णौ मया ग्रस्तं सौभद्रमतिमानिनौ ।
    गमिष्यतः प्रेतलोकं जीवलोकान्न संशयः ॥ ७-३८-२३॥
    utkruśya cābravīdvākyaṃ kururājamidaṃ punaḥ |
    śrutvā kṛṣṇau mayā grastaṃ saubhadramatimāninau |
    gamiṣyataḥ pretalokaṃ jīvalokānna saṃśayaḥ || 7-38-23||

    MHB 7-38-24

    तौ च श्रुत्वा मृतौ व्यक्तं पाण्डोः क्षेत्रोद्भवाः सुताः ।
    एकाह्ना ससुहृद्वर्गाः क्लैब्याद्धास्यन्ति जीवितम् ॥ ७-३८-२४॥
    tau ca śrutvā mṛtau vyaktaṃ pāṇḍoḥ kṣetrodbhavāḥ sutāḥ |
    ekāhnā sasuhṛdvargāḥ klaibyāddhāsyanti jīvitam || 7-38-24||

    MHB 7-38-25

    तस्मादस्मिन्हते शत्रौ हताः सर्वेऽहितास्तव ।
    शिवेन ध्याहि मा राजन्नेष हन्मि रिपुं तव ॥ ७-३८-२५॥
    tasmādasminhate śatrau hatāḥ sarve'hitāstava |
    śivena dhyāhi mā rājanneṣa hanmi ripuṃ tava || 7-38-25||

    MHB 7-38-26

    एवमुक्त्वा नदन्राजन्पुत्रो दुःशासनस्तव ।
    सौभद्रमभ्ययात्क्रुद्धः शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-३८-२६॥
    evamuktvā nadanrājanputro duḥśāsanastava |
    saubhadramabhyayātkruddhaḥ śaravarṣairavākiran || 7-38-26||

    MHB 7-38-27

    तमभिक्रुद्धमायान्तं तव पुत्रमरिंदमः ।
    अभिमन्युः शरैस्तीक्ष्णैः षड्विंशत्या समर्पयत् ॥ ७-३८-२७॥
    tamabhikruddhamāyāntaṃ tava putramariṃdamaḥ |
    abhimanyuḥ śaraistīkṣṇaiḥ ṣaḍviṃśatyā samarpayat || 7-38-27||

    MHB 7-38-28

    दुःशासनस्तु संक्रुद्धः प्रभिन्न इव कुञ्जरः ।
    अयोधयत सौभद्रमभिमन्युश्च तं रणे ॥ ७-३८-२८॥
    duḥśāsanastu saṃkruddhaḥ prabhinna iva kuñjaraḥ |
    ayodhayata saubhadramabhimanyuśca taṃ raṇe || 7-38-28||

    MHB 7-38-29

    तौ मण्डलानि चित्राणि रथाभ्यां सव्यदक्षिणम् ।
    चरमाणावयुध्येतां रथशिक्षाविशारदौ ॥ ७-३८-२९॥
    tau maṇḍalāni citrāṇi rathābhyāṃ savyadakṣiṇam |
    caramāṇāvayudhyetāṃ rathaśikṣāviśāradau || 7-38-29||

    MHB 7-38-30

    अथ पणवमृदङ्गदुन्दुभीनां कृकरमहानकभेरिझर्झराणाम् ।
    निनदमतिभृशं नराः प्रचक्रुर्लवणजलोद्भवसिंहनादमिश्रम् ॥ ७-३८-३०॥
    atha paṇavamṛdaṅgadundubhīnāṃ kṛkaramahānakabherijharjharāṇām |
    ninadamatibhṛśaṃ narāḥ pracakrurlavaṇajalodbhavasiṃhanādamiśram || 7-38-30||

    Adhyaya: 39/173 (31)

    MHB 7-39-1

    संजय उवाच ।
    शरविक्षतगात्रस्तु प्रत्यमित्रमवस्थितम् ।
    अभिमन्युः स्मयन्धीमान्दुःशासनमथाब्रवीत् ॥ ७-३९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    śaravikṣatagātrastu pratyamitramavasthitam |
    abhimanyuḥ smayandhīmānduḥśāsanamathābravīt || 7-39-1||

    MHB 7-39-2

    दिष्ट्या पश्यामि संग्रामे मानिनं शत्रुमागतम् ।
    निष्ठुरं त्यक्तधर्माणमाक्रोशनपरायणम् ॥ ७-३९-२॥
    diṣṭyā paśyāmi saṃgrāme māninaṃ śatrumāgatam |
    niṣṭhuraṃ tyaktadharmāṇamākrośanaparāyaṇam || 7-39-2||

    MHB 7-39-3

    यत्सभायां त्वया राज्ञो धृतराष्ट्रस्य शृण्वतः ।
    कोपितः परुषैर्वाक्यैर्धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    जयोन्मत्तेन भीमश्च बह्वबद्धं प्रभाषता ॥ ७-३९-३॥
    yatsabhāyāṃ tvayā rājño dhṛtarāṣṭrasya śṛṇvataḥ |
    kopitaḥ paruṣairvākyairdharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    jayonmattena bhīmaśca bahvabaddhaṃ prabhāṣatā || 7-39-3||

    MHB 7-39-4

    परवित्तापहारस्य क्रोधस्याप्रशमस्य च ।
    लोभस्य ज्ञाननाशस्य द्रोहस्यात्याहितस्य च ॥ ७-३९-४॥
    paravittāpahārasya krodhasyāpraśamasya ca |
    lobhasya jñānanāśasya drohasyātyāhitasya ca || 7-39-4||

    MHB 7-39-5

    पितॄणां मम राज्यस्य हरणस्योग्रधन्विनाम् ।
    तत्त्वामिदमनुप्राप्तं तत्कोपाद्वै महात्मनाम् ॥ ७-३९-५॥
    pitṝṇāṃ mama rājyasya haraṇasyogradhanvinām |
    tattvāmidamanuprāptaṃ tatkopādvai mahātmanām || 7-39-5||

    MHB 7-39-6

    सद्यश्चोग्रमधर्मस्य फलं प्राप्नुहि दुर्मते ।
    शासितास्म्यद्य ते बाणैः सर्वसैन्यस्य पश्यतः ॥ ७-३९-६॥
    sadyaścogramadharmasya phalaṃ prāpnuhi durmate |
    śāsitāsmyadya te bāṇaiḥ sarvasainyasya paśyataḥ || 7-39-6||

    MHB 7-39-7

    अद्याहमनृणस्तस्य कोपस्य भविता रणे ।
    अमर्षितायाः कृष्णायाः काङ्क्षितस्य च मे पितुः ॥ ७-३९-७॥
    adyāhamanṛṇastasya kopasya bhavitā raṇe |
    amarṣitāyāḥ kṛṣṇāyāḥ kāṅkṣitasya ca me pituḥ || 7-39-7||

    MHB 7-39-8

    अद्य कौरव्य भीमस्य भवितास्म्यनृणो युधि ।
    न हि मे मोक्ष्यसे जीवन्यदि नोत्सृजसे रणम् ॥ ७-३९-८॥
    adya kauravya bhīmasya bhavitāsmyanṛṇo yudhi |
    na hi me mokṣyase jīvanyadi notsṛjase raṇam || 7-39-8||

    MHB 7-39-9

    एवमुक्त्वा महाबाहुर्बाणं दुःशासनान्तकम् ।
    संदधे परवीरघ्नः कालाग्न्यनिलवर्चसम् ॥ ७-३९-९॥
    evamuktvā mahābāhurbāṇaṃ duḥśāsanāntakam |
    saṃdadhe paravīraghnaḥ kālāgnyanilavarcasam || 7-39-9||

    MHB 7-39-10

    तस्योरस्तूर्णमासाद्य जत्रुदेशे विभिद्य तम् ।
    अथैनं पञ्चविंशत्या पुनश्चैव समर्पयत् ॥ ७-३९-१०॥
    tasyorastūrṇamāsādya jatrudeśe vibhidya tam |
    athainaṃ pañcaviṃśatyā punaścaiva samarpayat || 7-39-10||

    MHB 7-39-11

    स गाढविद्धो व्यथितो रथोपस्थ उपाविशत् ।
    दुःशासनो महाराज कश्मलं चाविशन्महत् ॥ ७-३९-११॥
    sa gāḍhaviddho vyathito rathopastha upāviśat |
    duḥśāsano mahārāja kaśmalaṃ cāviśanmahat || 7-39-11||

    MHB 7-39-12

    सारथिस्त्वरमाणस्तु दुःशासनमचेतसम् ।
    रणमध्यादपोवाह सौभद्रशरपीडितम् ॥ ७-३९-१२॥
    sārathistvaramāṇastu duḥśāsanamacetasam |
    raṇamadhyādapovāha saubhadraśarapīḍitam || 7-39-12||

    MHB 7-39-13

    पाण्डवा द्रौपदेयाश्च विराटश्च समीक्ष्य तम् ।
    पाञ्चालाः केकयाश्चैव सिंहनादमथानदन् ॥ ७-३९-१३॥
    pāṇḍavā draupadeyāśca virāṭaśca samīkṣya tam |
    pāñcālāḥ kekayāścaiva siṃhanādamathānadan || 7-39-13||

    MHB 7-39-14

    वादित्राणि च सर्वाणि नानालिङ्गानि सर्वशः ।
    प्रावादयन्त संहृष्टाः पाण्डूनां तत्र सैनिकाः ॥ ७-३९-१४॥
    vāditrāṇi ca sarvāṇi nānāliṅgāni sarvaśaḥ |
    prāvādayanta saṃhṛṣṭāḥ pāṇḍūnāṃ tatra sainikāḥ || 7-39-14||

    MHB 7-39-15

    पश्यन्तः स्मयमानाश्च सौभद्रस्य विचेष्टितम् ।
    अत्यन्तवैरिणं दृप्तं दृष्ट्वा शत्रुं पराजितम् ॥ ७-३९-१५॥
    paśyantaḥ smayamānāśca saubhadrasya viceṣṭitam |
    atyantavairiṇaṃ dṛptaṃ dṛṣṭvā śatruṃ parājitam || 7-39-15||

    MHB 7-39-16

    धर्ममारुतशक्राणामाश्विनोः प्रतिमास्तथा ।
    धारयन्तो ध्वजाग्रेषु द्रौपदेया महारथाः ॥ ७-३९-१६॥
    dharmamārutaśakrāṇāmāśvinoḥ pratimāstathā |
    dhārayanto dhvajāgreṣu draupadeyā mahārathāḥ || 7-39-16||

    MHB 7-39-17

    सात्यकिश्चेकितानश्च धृष्टद्युम्नशिखण्डिनौ ।
    केकया धृष्टकेतुश्च मत्स्यपाञ्चालसृंजयाः ॥ ७-३९-१७॥
    sātyakiścekitānaśca dhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinau |
    kekayā dhṛṣṭaketuśca matsyapāñcālasṛṃjayāḥ || 7-39-17||

    MHB 7-39-18

    पाण्डवाश्च मुदा युक्ता युधिष्ठिरपुरोगमाः ।
    अभ्यवर्तन्त सहिता द्रोणानीकं बिभित्सवः ॥ ७-३९-१८॥
    pāṇḍavāśca mudā yuktā yudhiṣṭhirapurogamāḥ |
    abhyavartanta sahitā droṇānīkaṃ bibhitsavaḥ || 7-39-18||

    MHB 7-39-19

    ततोऽभवन्महद्युद्धं त्वदीयानां परैः सह ।
    जयमाकाङ्क्षमाणानां शूराणामनिवर्तिनाम् ॥ ७-३९-१९॥
    tato'bhavanmahadyuddhaṃ tvadīyānāṃ paraiḥ saha |
    jayamākāṅkṣamāṇānāṃ śūrāṇāmanivartinām || 7-39-19||

    MHB 7-39-20

    दुर्योधनो महाराज राधेयमिदमब्रवीत् ।
    पश्य दुःशासनं वीरमभिमन्युवशं गतम् ॥ ७-३९-२०॥
    duryodhano mahārāja rādheyamidamabravīt |
    paśya duḥśāsanaṃ vīramabhimanyuvaśaṃ gatam || 7-39-20||

    MHB 7-39-21

    प्रतपन्तमिवादित्यं निघ्नन्तं शात्रवान्रणे ।
    सौभद्रमुद्यतास्त्रातुमभिधावन्ति पाण्डवाः ॥ ७-३९-२१॥
    pratapantamivādityaṃ nighnantaṃ śātravānraṇe |
    saubhadramudyatāstrātumabhidhāvanti pāṇḍavāḥ || 7-39-21||

    MHB 7-39-22

    ततः कर्णः शरैस्तीक्ष्णैरभिमन्युं दुरासदम् ।
    अभ्यवर्षत संक्रुद्धः पुत्रस्य हितकृत्तव ॥ ७-३९-२२॥
    tataḥ karṇaḥ śaraistīkṣṇairabhimanyuṃ durāsadam |
    abhyavarṣata saṃkruddhaḥ putrasya hitakṛttava || 7-39-22||

    MHB 7-39-23

    तस्य चानुचरांस्तीक्ष्णैर्विव्याध परमेषुभिः ।
    अवज्ञापूर्वकं वीरः सौभद्रस्य रणाजिरे ॥ ७-३९-२३॥
    tasya cānucarāṃstīkṣṇairvivyādha parameṣubhiḥ |
    avajñāpūrvakaṃ vīraḥ saubhadrasya raṇājire || 7-39-23||

    MHB 7-39-24

    अभिमन्युस्तु राधेयं त्रिसप्तत्या शिलीमुखैः ।
    अविध्यत्त्वरितो राजन्द्रोणं प्रेप्सुर्महामनाः ॥ ७-३९-२४॥
    abhimanyustu rādheyaṃ trisaptatyā śilīmukhaiḥ |
    avidhyattvarito rājandroṇaṃ prepsurmahāmanāḥ || 7-39-24||

    MHB 7-39-25

    तं तदा नाशकत्कश्चिद्द्रोणाद्वारयितुं रणे ।
    आरुजन्तं रथश्रेष्ठान्वज्रहस्तमिवासुरान् ॥ ७-३९-२५॥
    taṃ tadā nāśakatkaściddroṇādvārayituṃ raṇe |
    ārujantaṃ rathaśreṣṭhānvajrahastamivāsurān || 7-39-25||

    MHB 7-39-26

    ततः कर्णो जयप्रेप्सुर्मानी सर्वधनुर्भृताम् ।
    सौभद्रं शतशोऽविध्यदुत्तमास्त्राणि दर्शयन् ॥ ७-३९-२६॥
    tataḥ karṇo jayaprepsurmānī sarvadhanurbhṛtām |
    saubhadraṃ śataśo'vidhyaduttamāstrāṇi darśayan || 7-39-26||

    MHB 7-39-27

    सोऽस्त्रैरस्त्रविदां श्रेष्ठो रामशिष्यः प्रतापवान् ।
    समरे शत्रुदुर्धर्षमभिमन्युमपीडयत् ॥ ७-३९-२७॥
    so'strairastravidāṃ śreṣṭho rāmaśiṣyaḥ pratāpavān |
    samare śatrudurdharṣamabhimanyumapīḍayat || 7-39-27||

    MHB 7-39-28

    स तथा पीड्यमानस्तु राधेयेनास्त्रवृष्टिभिः ।
    समरेऽमरसंकाशः सौभद्रो न व्यषीदत ॥ ७-३९-२८॥
    sa tathā pīḍyamānastu rādheyenāstravṛṣṭibhiḥ |
    samare'marasaṃkāśaḥ saubhadro na vyaṣīdata || 7-39-28||

    MHB 7-39-29

    ततः शिलाशितैस्तीक्ष्णैर्भल्लैः संनतपर्वभिः ।
    छित्त्वा धनूंषि शूराणामार्जुनिः कर्णमार्दयत् ।
    स ध्वजं कार्मुकं चास्य छित्त्वा भूमौ न्यपातयत् ॥ ७-३९-२९॥
    tataḥ śilāśitaistīkṣṇairbhallaiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    chittvā dhanūṃṣi śūrāṇāmārjuniḥ karṇamārdayat |
    sa dhvajaṃ kārmukaṃ cāsya chittvā bhūmau nyapātayat || 7-39-29||

    MHB 7-39-30

    ततः कृच्छ्रगतं कर्णं दृष्ट्वा कर्णादनन्तरः ।
    सौभद्रमभ्ययात्तूर्णं दृढमुद्यम्य कार्मुकम् ॥ ७-३९-३०॥
    tataḥ kṛcchragataṃ karṇaṃ dṛṣṭvā karṇādanantaraḥ |
    saubhadramabhyayāttūrṇaṃ dṛḍhamudyamya kārmukam || 7-39-30||

    MHB 7-39-31

    तत उच्चुक्रुशुः पार्थास्तेषां चानुचरा जनाः ।
    वादित्राणि च संजघ्नुः सौभद्रं चापि तुष्टुवुः ॥ ७-३९-३१॥
    tata uccukruśuḥ pārthāsteṣāṃ cānucarā janāḥ |
    vāditrāṇi ca saṃjaghnuḥ saubhadraṃ cāpi tuṣṭuvuḥ || 7-39-31||

    Adhyaya: 40/173 (24)

    MHB 7-40-1

    संजय उवाच ।
    सोऽभिगर्जन्धनुष्पाणिर्ज्यां विकर्षन्पुनः पुनः ।
    तयोर्महात्मनोस्तूर्णं रथान्तरमवापतत् ॥ ७-४०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    so'bhigarjandhanuṣpāṇirjyāṃ vikarṣanpunaḥ punaḥ |
    tayormahātmanostūrṇaṃ rathāntaramavāpatat || 7-40-1||

    MHB 7-40-2

    सोऽविध्यद्दशभिर्बाणैरभिमन्युं दुरासदम् ।
    सच्छत्रध्वजयन्तारं साश्वमाशु स्मयन्निव ॥ ७-४०-२॥
    so'vidhyaddaśabhirbāṇairabhimanyuṃ durāsadam |
    sacchatradhvajayantāraṃ sāśvamāśu smayanniva || 7-40-2||

    MHB 7-40-3

    पितृपैतामहं कर्म कुर्वाणमतिमानुषम् ।
    दृष्ट्वार्दितं शरैः कार्ष्णिं त्वदीया हृषिताभवन् ॥ ७-४०-३॥
    pitṛpaitāmahaṃ karma kurvāṇamatimānuṣam |
    dṛṣṭvārditaṃ śaraiḥ kārṣṇiṃ tvadīyā hṛṣitābhavan || 7-40-3||

    MHB 7-40-4

    तस्याभिमन्युरायम्य स्मयन्नेकेन पत्रिणा ।
    शिरः प्रच्यावयामास स रथात्प्रापतद्भुवि ॥ ७-४०-४॥
    tasyābhimanyurāyamya smayannekena patriṇā |
    śiraḥ pracyāvayāmāsa sa rathātprāpatadbhuvi || 7-40-4||

    MHB 7-40-5

    कर्णिकारमिवोद्धूतं वातेन मथितं नगात् ।
    भ्रातरं निहतं दृष्ट्वा राजन्कर्णो व्यथां ययौ ॥ ७-४०-५॥
    karṇikāramivoddhūtaṃ vātena mathitaṃ nagāt |
    bhrātaraṃ nihataṃ dṛṣṭvā rājankarṇo vyathāṃ yayau || 7-40-5||

    MHB 7-40-6

    विमुखीकृत्य कर्णं तु सौभद्रः कङ्कपत्रिभिः ।
    अन्यानपि महेष्वासांस्तूर्णमेवाभिदुद्रुवे ॥ ७-४०-६॥
    vimukhīkṛtya karṇaṃ tu saubhadraḥ kaṅkapatribhiḥ |
    anyānapi maheṣvāsāṃstūrṇamevābhidudruve || 7-40-6||

    MHB 7-40-7

    ततस्तद्विततं जालं हस्त्यश्वरथपत्तिमत् ।
    झषः क्रुद्ध इवाभिन्ददभिमन्युर्महायशाः ॥ ७-४०-७॥
    tatastadvitataṃ jālaṃ hastyaśvarathapattimat |
    jhaṣaḥ kruddha ivābhindadabhimanyurmahāyaśāḥ || 7-40-7||

    MHB 7-40-8

    कर्णस्तु बहुभिर्बाणैरर्द्यमानोऽभिमन्युना ।
    अपायाज्जवनैरश्वैस्ततोऽनीकमभिद्यत ॥ ७-४०-८॥
    karṇastu bahubhirbāṇairardyamāno'bhimanyunā |
    apāyājjavanairaśvaistato'nīkamabhidyata || 7-40-8||

    MHB 7-40-9

    शलभैरिव चाकाशे धाराभिरिव चावृते ।
    अभिमन्योः शरै राजन्न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-४०-९॥
    śalabhairiva cākāśe dhārābhiriva cāvṛte |
    abhimanyoḥ śarai rājanna prājñāyata kiṃcana || 7-40-9||

    MHB 7-40-10

    तावकानां तु योधानां वध्यतां निशितैः शरैः ।
    अन्यत्र सैन्धवाद्राजन्न स्म कश्चिदतिष्ठत ॥ ७-४०-१०॥
    tāvakānāṃ tu yodhānāṃ vadhyatāṃ niśitaiḥ śaraiḥ |
    anyatra saindhavādrājanna sma kaścidatiṣṭhata || 7-40-10||

    MHB 7-40-11

    सौभद्रस्तु ततः शङ्खं प्रध्माप्य पुरुषर्षभः ।
    शीघ्रमभ्यपतत्सेनां भारतीं भरतर्षभ ॥ ७-४०-११॥
    saubhadrastu tataḥ śaṅkhaṃ pradhmāpya puruṣarṣabhaḥ |
    śīghramabhyapatatsenāṃ bhāratīṃ bharatarṣabha || 7-40-11||

    MHB 7-40-12

    स कक्षेऽग्निरिवोत्सृष्टो निर्दहंस्तरसा रिपून् ।
    मध्ये भारतसैन्यानामार्जुनिः पर्यवर्तत ॥ ७-४०-१२॥
    sa kakṣe'gnirivotsṛṣṭo nirdahaṃstarasā ripūn |
    madhye bhāratasainyānāmārjuniḥ paryavartata || 7-40-12||

    MHB 7-40-13

    रथनागाश्वमनुजानर्दयन्निशितैः शरैः ।
    स प्रविश्याकरोद्भूमिं कबन्धगणसंकुलाम् ॥ ७-४०-१३॥
    rathanāgāśvamanujānardayanniśitaiḥ śaraiḥ |
    sa praviśyākarodbhūmiṃ kabandhagaṇasaṃkulām || 7-40-13||

    MHB 7-40-14

    सौभद्रचापप्रभवैर्निकृत्ताः परमेषुभिः ।
    स्वानेवाभिमुखान्घ्नन्तः प्राद्रवञ्जीवितार्थिनः ॥ ७-४०-१४॥
    saubhadracāpaprabhavairnikṛttāḥ parameṣubhiḥ |
    svānevābhimukhānghnantaḥ prādravañjīvitārthinaḥ || 7-40-14||

    MHB 7-40-15

    ते घोरा रौद्रकर्माणो विपाठाः पृथवः शिताः ।
    निघ्नन्तो रथनागाश्वाञ्जग्मुराशु वसुंधराम् ॥ ७-४०-१५॥
    te ghorā raudrakarmāṇo vipāṭhāḥ pṛthavaḥ śitāḥ |
    nighnanto rathanāgāśvāñjagmurāśu vasuṃdharām || 7-40-15||

    MHB 7-40-16

    सायुधाः साङ्गुलित्राणाः सखड्गाः साङ्गदा रणे ।
    दृश्यन्ते बाहवश्छिन्ना हेमाभरणभूषिताः ॥ ७-४०-१६॥
    sāyudhāḥ sāṅgulitrāṇāḥ sakhaḍgāḥ sāṅgadā raṇe |
    dṛśyante bāhavaśchinnā hemābharaṇabhūṣitāḥ || 7-40-16||

    MHB 7-40-17

    शराश्चापानि खड्गाश्च शरीराणि शिरांसि च ।
    सकुण्डलानि स्रग्वीणि भूमावासन्सहस्रशः ॥ ७-४०-१७॥
    śarāścāpāni khaḍgāśca śarīrāṇi śirāṃsi ca |
    sakuṇḍalāni sragvīṇi bhūmāvāsansahasraśaḥ || 7-40-17||

    MHB 7-40-18

    अपस्करैरधिष्ठानैरीषादण्डकबन्धुरैः ।
    अक्षैर्विमथितैश्चक्रैर्भग्नैश्च बहुधा रथैः ।
    शक्तिचापायुधैश्चापि पतितैश्च महाध्वजैः ॥ ७-४०-१८॥
    apaskarairadhiṣṭhānairīṣādaṇḍakabandhuraiḥ |
    akṣairvimathitaiścakrairbhagnaiśca bahudhā rathaiḥ |
    śakticāpāyudhaiścāpi patitaiśca mahādhvajaiḥ || 7-40-18||

    MHB 7-40-19

    निहतैः क्षत्रियैरश्वैर्वारणैश्च विशां पते ।
    अगम्यकल्पा पृथिवी क्षणेनासीत्सुदारुणा ॥ ७-४०-१९॥
    nihataiḥ kṣatriyairaśvairvāraṇaiśca viśāṃ pate |
    agamyakalpā pṛthivī kṣaṇenāsītsudāruṇā || 7-40-19||

    MHB 7-40-20

    वध्यतां राजपुत्राणां क्रन्दतामितरेतरम् ।
    प्रादुरासीन्महाशब्दो भीरूणां भयवर्धनः ।
    स शब्दो भरतश्रेष्ठ दिशः सर्वा व्यनादयत् ॥ ७-४०-२०॥
    vadhyatāṃ rājaputrāṇāṃ krandatāmitaretaram |
    prādurāsīnmahāśabdo bhīrūṇāṃ bhayavardhanaḥ |
    sa śabdo bharataśreṣṭha diśaḥ sarvā vyanādayat || 7-40-20||

    MHB 7-40-21

    सौभद्रश्चाद्रवत्सेनां निघ्नन्नश्वरथद्विपान् ।
    व्यचरत्स दिशः सर्वाः प्रदिशश्चाहितान्रुजन् ॥ ७-४०-२१॥
    saubhadraścādravatsenāṃ nighnannaśvarathadvipān |
    vyacaratsa diśaḥ sarvāḥ pradiśaścāhitānrujan || 7-40-21||

    MHB 7-40-22

    तं तदा नानुपश्याम सैन्येन रजसावृतम् ।
    आददानं गजाश्वानां नृणां चायूंषि भारत ॥ ७-४०-२२॥
    taṃ tadā nānupaśyāma sainyena rajasāvṛtam |
    ādadānaṃ gajāśvānāṃ nṛṇāṃ cāyūṃṣi bhārata || 7-40-22||

    MHB 7-40-23

    क्षणेन भूयोऽपश्याम सूर्यं मध्यंदिने यथा ।
    अभिमन्युं महाराज प्रतपन्तं द्विषद्गणान् ॥ ७-४०-२३॥
    kṣaṇena bhūyo'paśyāma sūryaṃ madhyaṃdine yathā |
    abhimanyuṃ mahārāja pratapantaṃ dviṣadgaṇān || 7-40-23||

    MHB 7-40-24

    स वासवसमः संख्ये वासवस्यात्मजात्मजः ।
    अभिमन्युर्महाराज सैन्यमध्ये व्यरोचत ॥ ७-४०-२४॥
    sa vāsavasamaḥ saṃkhye vāsavasyātmajātmajaḥ |
    abhimanyurmahārāja sainyamadhye vyarocata || 7-40-24||

    Adhyaya: 41/173 (20)

    MHB 7-41-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    बालमत्यन्तसुखिनमवार्यबलदर्पितम् ।
    युद्धेषु कुशलं वीरं कुलपुत्रं तनुत्यजम् ॥ ७-४१-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    bālamatyantasukhinamavāryabaladarpitam |
    yuddheṣu kuśalaṃ vīraṃ kulaputraṃ tanutyajam || 7-41-1||

    MHB 7-41-2

    गाहमानमनीकानि सदश्वैस्तं त्रिहायनैः ।
    अपि यौधिष्ठिरात्सैन्यात्कश्चिदन्वपतद्रथी ॥ ७-४१-२॥
    gāhamānamanīkāni sadaśvaistaṃ trihāyanaiḥ |
    api yaudhiṣṭhirātsainyātkaścidanvapatadrathī || 7-41-2||

    MHB 7-41-3

    संजय उवाच ।
    युधिष्ठिरो भीमसेनः शिखण्डी सात्यकिर्यमौ ।
    धृष्टद्युम्नो विराटश्च द्रुपदश्च सकेकयः ।
    धृष्टकेतुश्च संरब्धो मत्स्याश्चान्वपतन्रणे ॥ ७-४१-३॥
    saṃjaya uvāca |
    yudhiṣṭhiro bhīmasenaḥ śikhaṇḍī sātyakiryamau |
    dhṛṣṭadyumno virāṭaśca drupadaśca sakekayaḥ |
    dhṛṣṭaketuśca saṃrabdho matsyāścānvapatanraṇe || 7-41-3||

    MHB 7-41-4

    अभ्यद्रवन्परीप्सन्तो व्यूढानीकाः प्रहारिणः ।
    तान्दृष्ट्वा द्रवतः शूरांस्त्वदीया विमुखाभवन् ॥ ७-४१-४॥
    abhyadravanparīpsanto vyūḍhānīkāḥ prahāriṇaḥ |
    tāndṛṣṭvā dravataḥ śūrāṃstvadīyā vimukhābhavan || 7-41-4||

    MHB 7-41-5

    ततस्तद्विमुखं दृष्ट्वा तव सूनोर्महद्बलम् ।
    जामाता तव तेजस्वी विष्टम्भयिषुराद्रवत् ॥ ७-४१-५॥
    tatastadvimukhaṃ dṛṣṭvā tava sūnormahadbalam |
    jāmātā tava tejasvī viṣṭambhayiṣurādravat || 7-41-5||

    MHB 7-41-6

    सैन्धवस्य महाराज पुत्रो राजा जयद्रथः ।
    स पुत्रगृद्धिनः पार्थान्सहसैन्यानवारयत् ॥ ७-४१-६॥
    saindhavasya mahārāja putro rājā jayadrathaḥ |
    sa putragṛddhinaḥ pārthānsahasainyānavārayat || 7-41-6||

    MHB 7-41-7

    उग्रधन्वा महेष्वासो दिव्यमस्त्रमुदीरयन् ।
    वार्धक्षत्रिरुपासेधत्प्रवणादिव कुञ्जरान् ॥ ७-४१-७॥
    ugradhanvā maheṣvāso divyamastramudīrayan |
    vārdhakṣatrirupāsedhatpravaṇādiva kuñjarān || 7-41-7||

    MHB 7-41-8

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अतिभारमहं मन्ये सैन्धवे संजयाहितम् ।
    यदेकः पाण्डवान्क्रुद्धान्पुत्रगृद्धीनवारयत् ॥ ७-४१-८॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    atibhāramahaṃ manye saindhave saṃjayāhitam |
    yadekaḥ pāṇḍavānkruddhānputragṛddhīnavārayat || 7-41-8||

    MHB 7-41-9

    अत्यद्भुतमिदं मन्ये बलं शौर्यं च सैन्धवे ।
    तदस्य ब्रूहि मे वीर्यं कर्म चाग्र्यं महात्मनः ॥ ७-४१-९॥
    atyadbhutamidaṃ manye balaṃ śauryaṃ ca saindhave |
    tadasya brūhi me vīryaṃ karma cāgryaṃ mahātmanaḥ || 7-41-9||

    MHB 7-41-10

    किं दत्तं हुतमिष्टं वा सुतप्तमथ वा तपः ।
    सिन्धुराजेन येनैकः क्रुद्धान्पार्थानवारयत् ॥ ७-४१-१०॥
    kiṃ dattaṃ hutamiṣṭaṃ vā sutaptamatha vā tapaḥ |
    sindhurājena yenaikaḥ kruddhānpārthānavārayat || 7-41-10||

    MHB 7-41-11

    संजय उवाच ।
    द्रौपदीहरणे यत्तद्भीमसेनेन निर्जितः ।
    मानात्स तप्तवान्राजा वरार्थी सुमहत्तपः ॥ ७-४१-११॥
    saṃjaya uvāca |
    draupadīharaṇe yattadbhīmasenena nirjitaḥ |
    mānātsa taptavānrājā varārthī sumahattapaḥ || 7-41-11||

    MHB 7-41-12

    इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेभ्यः प्रियेभ्यः संनिवर्त्य सः ।
    क्षुत्पिपासातपसहः कृशो धमनिसंततः ।
    देवमाराधयच्छर्वं गृणन्ब्रह्म सनातनम् ॥ ७-४१-१२॥
    indriyāṇīndriyārthebhyaḥ priyebhyaḥ saṃnivartya saḥ |
    kṣutpipāsātapasahaḥ kṛśo dhamanisaṃtataḥ |
    devamārādhayaccharvaṃ gṛṇanbrahma sanātanam || 7-41-12||

    MHB 7-41-13

    भक्तानुकम्पी भगवांस्तस्य चक्रे ततो दयाम् ।
    स्वप्नान्तेऽप्यथ चैवाह हरः सिन्धुपतेः सुतम् ।
    वरं वृणीष्व प्रीतोऽस्मि जयद्रथ किमिच्छसि ॥ ७-४१-१३॥
    bhaktānukampī bhagavāṃstasya cakre tato dayām |
    svapnānte'pyatha caivāha haraḥ sindhupateḥ sutam |
    varaṃ vṛṇīṣva prīto'smi jayadratha kimicchasi || 7-41-13||

    MHB 7-41-14

    एवमुक्तस्तु शर्वेण सिन्धुराजो जयद्रथः ।
    उवाच प्रणतो रुद्रं प्राञ्जलिर्नियतात्मवान् ॥ ७-४१-१४॥
    evamuktastu śarveṇa sindhurājo jayadrathaḥ |
    uvāca praṇato rudraṃ prāñjalirniyatātmavān || 7-41-14||

    MHB 7-41-15

    पाण्डवेयानहं संख्ये भीमवीर्यपराक्रमान् ।
    एको रणे धारयेयं समस्तानिति भारत ॥ ७-४१-१५॥
    pāṇḍaveyānahaṃ saṃkhye bhīmavīryaparākramān |
    eko raṇe dhārayeyaṃ samastāniti bhārata || 7-41-15||

    MHB 7-41-16

    एवमुक्तस्तु देवेशो जयद्रथमथाब्रवीत् ।
    ददामि ते वरं सौम्य विना पार्थं धनंजयम् ॥ ७-४१-१६॥
    evamuktastu deveśo jayadrathamathābravīt |
    dadāmi te varaṃ saumya vinā pārthaṃ dhanaṃjayam || 7-41-16||

    MHB 7-41-17

    धारयिष्यसि संग्रामे चतुरः पाण्डुनन्दनान् ।
    एवमस्त्विति देवेशमुक्त्वाबुध्यत पार्थिवः ॥ ७-४१-१७॥
    dhārayiṣyasi saṃgrāme caturaḥ pāṇḍunandanān |
    evamastviti deveśamuktvābudhyata pārthivaḥ || 7-41-17||

    MHB 7-41-18

    स तेन वरदानेन दिव्येनास्त्रबलेन च ।
    एकः संधारयामास पाण्डवानामनीकिनीम् ॥ ७-४१-१८॥
    sa tena varadānena divyenāstrabalena ca |
    ekaḥ saṃdhārayāmāsa pāṇḍavānāmanīkinīm || 7-41-18||

    MHB 7-41-19

    तस्य ज्यातलघोषेण क्षत्रियान्भयमाविशत् ।
    परांस्तु तव सैन्यस्य हर्षः परमकोऽभवत् ॥ ७-४१-१९॥
    tasya jyātalaghoṣeṇa kṣatriyānbhayamāviśat |
    parāṃstu tava sainyasya harṣaḥ paramako'bhavat || 7-41-19||

    MHB 7-41-20

    दृष्ट्वा तु क्षत्रिया भारं सैन्धवे सर्वमर्पितम् ।
    उत्क्रुश्याभ्यद्रवन्राजन्येन यौधिष्ठिरं बलम् ॥ ७-४१-२०॥
    dṛṣṭvā tu kṣatriyā bhāraṃ saindhave sarvamarpitam |
    utkruśyābhyadravanrājanyena yaudhiṣṭhiraṃ balam || 7-41-20||

    Adhyaya: 42/173 (19)

    MHB 7-42-1

    संजय उवाच ।
    यन्मा पृच्छसि राजेन्द्र सिन्धुराजस्य विक्रमम् ।
    शृणु तत्सर्वमाख्यास्ये यथा पाण्डूनयोधयत् ॥ ७-४२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    yanmā pṛcchasi rājendra sindhurājasya vikramam |
    śṛṇu tatsarvamākhyāsye yathā pāṇḍūnayodhayat || 7-42-1||

    MHB 7-42-2

    तमूहुः सारथेर्वश्याः सैन्धवाः साधुवाहिनः ।
    विकुर्वाणा बृहन्तोऽश्वाः श्वसनोपमरंहसः ॥ ७-४२-२॥
    tamūhuḥ sārathervaśyāḥ saindhavāḥ sādhuvāhinaḥ |
    vikurvāṇā bṛhanto'śvāḥ śvasanopamaraṃhasaḥ || 7-42-2||

    MHB 7-42-3

    गन्धर्वनगराकारं विधिवत्कल्पितं रथम् ।
    तस्याभ्यशोभयत्केतुर्वाराहो राजतो महान् ॥ ७-४२-३॥
    gandharvanagarākāraṃ vidhivatkalpitaṃ ratham |
    tasyābhyaśobhayatketurvārāho rājato mahān || 7-42-3||

    MHB 7-42-4

    श्वेतच्छत्रपताकाभिश्चामरव्यजनेन च ।
    स बभौ राजलिङ्गैस्तैस्तारापतिरिवाम्बरे ॥ ७-४२-४॥
    śvetacchatrapatākābhiścāmaravyajanena ca |
    sa babhau rājaliṅgaistaistārāpatirivāmbare || 7-42-4||

    MHB 7-42-5

    मुक्तावज्रमणिस्वर्णैर्भूषितं तदयस्मयम् ।
    वरूथं विबभौ तस्य ज्योतिर्भिः खमिवावृतम् ॥ ७-४२-५॥
    muktāvajramaṇisvarṇairbhūṣitaṃ tadayasmayam |
    varūthaṃ vibabhau tasya jyotirbhiḥ khamivāvṛtam || 7-42-5||

    MHB 7-42-6

    स विस्फार्य महच्चापं किरन्निषुगणान्बहून् ।
    तत्खण्डं पूरयामास यद्व्यदारयदार्जुनिः ॥ ७-४२-६॥
    sa visphārya mahaccāpaṃ kiranniṣugaṇānbahūn |
    tatkhaṇḍaṃ pūrayāmāsa yadvyadārayadārjuniḥ || 7-42-6||

    MHB 7-42-7

    स सात्यकिं त्रिभिर्बाणैरष्टभिश्च वृकोदरम् ।
    धृष्टद्युम्नं तथा षष्ट्या विराटं दशभिः शरैः ॥ ७-४२-७॥
    sa sātyakiṃ tribhirbāṇairaṣṭabhiśca vṛkodaram |
    dhṛṣṭadyumnaṃ tathā ṣaṣṭyā virāṭaṃ daśabhiḥ śaraiḥ || 7-42-7||

    MHB 7-42-8

    द्रुपदं पञ्चभिस्तीक्ष्णैर्दशभिश्च शिखण्डिनम् ।
    केकयान्पञ्चविंशत्या द्रौपदेयांस्त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-४२-८॥
    drupadaṃ pañcabhistīkṣṇairdaśabhiśca śikhaṇḍinam |
    kekayānpañcaviṃśatyā draupadeyāṃstribhistribhiḥ || 7-42-8||

    MHB 7-42-9

    युधिष्ठिरं च सप्तत्या ततः शेषानपानुदत् ।
    इषुजालेन महता तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-४२-९॥
    yudhiṣṭhiraṃ ca saptatyā tataḥ śeṣānapānudat |
    iṣujālena mahatā tadadbhutamivābhavat || 7-42-9||

    MHB 7-42-10

    अथास्य शितपीतेन भल्लेनादिश्य कार्मुकम् ।
    चिच्छेद प्रहसन्राजा धर्मपुत्रः प्रतापवान् ॥ ७-४२-१०॥
    athāsya śitapītena bhallenādiśya kārmukam |
    ciccheda prahasanrājā dharmaputraḥ pratāpavān || 7-42-10||

    MHB 7-42-11

    अक्ष्णोर्निमेषमात्रेण सोऽन्यदादाय कार्मुकम् ।
    विव्याध दशभिः पार्थ तांश्चैवान्यांस्त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-४२-११॥
    akṣṇornimeṣamātreṇa so'nyadādāya kārmukam |
    vivyādha daśabhiḥ pārtha tāṃścaivānyāṃstribhistribhiḥ || 7-42-11||

    MHB 7-42-12

    तस्य तल्लाघवं ज्ञात्वा भीमो भल्लैस्त्रिभिः पुनः ।
    धनुर्ध्वजं च छत्रं च क्षितौ क्षिप्रमपातयत् ॥ ७-४२-१२॥
    tasya tallāghavaṃ jñātvā bhīmo bhallaistribhiḥ punaḥ |
    dhanurdhvajaṃ ca chatraṃ ca kṣitau kṣipramapātayat || 7-42-12||

    MHB 7-42-13

    सोऽन्यदादाय बलवान्सज्यं कृत्वा च कार्मुकम् ।
    भीमस्यापोथयत्केतुं धनुरश्वांश्च मारिष ॥ ७-४२-१३॥
    so'nyadādāya balavānsajyaṃ kṛtvā ca kārmukam |
    bhīmasyāpothayatketuṃ dhanuraśvāṃśca māriṣa || 7-42-13||

    MHB 7-42-14

    स हताश्वादवप्लुत्य छिन्नधन्वा रथोत्तमात् ।
    सात्यकेराप्लुतो यानं गिर्यग्रमिव केसरी ॥ ७-४२-१४॥
    sa hatāśvādavaplutya chinnadhanvā rathottamāt |
    sātyakerāpluto yānaṃ giryagramiva kesarī || 7-42-14||

    MHB 7-42-15

    ततस्त्वदीयाः संहृष्टाः साधु साध्विति चुक्रुशुः ।
    सिन्धुराजस्य तत्कर्म प्रेक्ष्याश्रद्धेयमुत्तमम् ॥ ७-४२-१५॥
    tatastvadīyāḥ saṃhṛṣṭāḥ sādhu sādhviti cukruśuḥ |
    sindhurājasya tatkarma prekṣyāśraddheyamuttamam || 7-42-15||

    MHB 7-42-16

    संक्रुद्धान्पाण्डवानेको यद्दधारास्त्रतेजसा ।
    तत्तस्य कर्म भूतानि सर्वाण्येवाभ्यपूजयन् ॥ ७-४२-१६॥
    saṃkruddhānpāṇḍavāneko yaddadhārāstratejasā |
    tattasya karma bhūtāni sarvāṇyevābhyapūjayan || 7-42-16||

    MHB 7-42-17

    सौभद्रेण हतैः पूर्वं सोत्तरायुधिभिर्द्विपैः ।
    पाण्डूनां दर्शितः पन्थाः सैन्धवेन निवारितः ॥ ७-४२-१७॥
    saubhadreṇa hataiḥ pūrvaṃ sottarāyudhibhirdvipaiḥ |
    pāṇḍūnāṃ darśitaḥ panthāḥ saindhavena nivāritaḥ || 7-42-17||

    MHB 7-42-18

    यतमानास्तु ते वीरा मत्स्यपाञ्चालकेकयाः ।
    पाण्डवाश्चान्वपद्यन्त प्रत्यैकश्येन सैन्धवम् ॥ ७-४२-१८॥
    yatamānāstu te vīrā matsyapāñcālakekayāḥ |
    pāṇḍavāścānvapadyanta pratyaikaśyena saindhavam || 7-42-18||

    MHB 7-42-19

    यो यो हि यतते भेत्तुं द्रोणानीकं तवाहितः ।
    तं तं देववरप्राप्त्या सैन्धवः प्रत्यवारयत् ॥ ७-४२-१९॥
    yo yo hi yatate bhettuṃ droṇānīkaṃ tavāhitaḥ |
    taṃ taṃ devavaraprāptyā saindhavaḥ pratyavārayat || 7-42-19||

    Adhyaya: 43/173 (21)

    MHB 7-43-1

    संजय उवाच ।
    सैन्धवेन निरुद्धेषु जयगृद्धिषु पाण्डुषु ।
    सुघोरमभवद्युद्धं त्वदीयानां परैः सह ॥ ७-४३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    saindhavena niruddheṣu jayagṛddhiṣu pāṇḍuṣu |
    sughoramabhavadyuddhaṃ tvadīyānāṃ paraiḥ saha || 7-43-1||

    MHB 7-43-2

    प्रविश्य त्वार्जुनिः सेनां सत्यसंधो दुरासदाम् ।
    व्यक्षोभयत तेजस्वी मकरः सागरं यथा ॥ ७-४३-२॥
    praviśya tvārjuniḥ senāṃ satyasaṃdho durāsadām |
    vyakṣobhayata tejasvī makaraḥ sāgaraṃ yathā || 7-43-2||

    MHB 7-43-3

    तं तथा शरवर्षेण क्षोभयन्तमरिंदमम् ।
    यथाप्रधानाः सौभद्रमभ्ययुः कुरुसत्तमाः ॥ ७-४३-३॥
    taṃ tathā śaravarṣeṇa kṣobhayantamariṃdamam |
    yathāpradhānāḥ saubhadramabhyayuḥ kurusattamāḥ || 7-43-3||

    MHB 7-43-4

    तेषां तस्य च संमर्दो दारुणः समपद्यत ।
    सृजतां शरवर्षाणि प्रसक्तममितौजसाम् ॥ ७-४३-४॥
    teṣāṃ tasya ca saṃmardo dāruṇaḥ samapadyata |
    sṛjatāṃ śaravarṣāṇi prasaktamamitaujasām || 7-43-4||

    MHB 7-43-5

    रथव्रजेन संरुद्धस्तैरमित्रैरथार्जुनिः ।
    वृषसेनस्य यन्तारं हत्वा चिच्छेद कार्मुकम् ॥ ७-४३-५॥
    rathavrajena saṃruddhastairamitrairathārjuniḥ |
    vṛṣasenasya yantāraṃ hatvā ciccheda kārmukam || 7-43-5||

    MHB 7-43-6

    तस्य विव्याध बलवाञ्शरैरश्वानजिह्मगैः ।
    वातायमानैरथ तैरश्वैरपहृतो रणात् ॥ ७-४३-६॥
    tasya vivyādha balavāñśarairaśvānajihmagaiḥ |
    vātāyamānairatha tairaśvairapahṛto raṇāt || 7-43-6||

    MHB 7-43-7

    तेनान्तरेणाभिमन्योर्यन्तापासारयद्रथम् ।
    रथव्रजास्ततो हृष्टाः साधु साध्विति चुक्रुशुः ॥ ७-४३-७॥
    tenāntareṇābhimanyoryantāpāsārayadratham |
    rathavrajāstato hṛṣṭāḥ sādhu sādhviti cukruśuḥ || 7-43-7||

    MHB 7-43-8

    तं सिंहमिव संक्रुद्धं प्रमथ्नन्तं शरैररीन् ।
    आरादायान्तमभ्येत्य वसातीयोऽभ्ययाद्द्रुतम् ॥ ७-४३-८॥
    taṃ siṃhamiva saṃkruddhaṃ pramathnantaṃ śarairarīn |
    ārādāyāntamabhyetya vasātīyo'bhyayāddrutam || 7-43-8||

    MHB 7-43-9

    सोऽभिमन्युं शरैः षष्ट्या रुक्मपुङ्खैरवाकिरत् ।
    अब्रवीच्च न मे जीवञ्जीवतो युधि मोक्ष्यसे ॥ ७-४३-९॥
    so'bhimanyuṃ śaraiḥ ṣaṣṭyā rukmapuṅkhairavākirat |
    abravīcca na me jīvañjīvato yudhi mokṣyase || 7-43-9||

    MHB 7-43-10

    तमयस्मयवर्माणमिषुणा आशुपातिना ।
    विव्याध हृदि सौभद्रः स पपात व्यसुः क्षितौ ॥ ७-४३-१०॥
    tamayasmayavarmāṇamiṣuṇā āśupātinā |
    vivyādha hṛdi saubhadraḥ sa papāta vyasuḥ kṣitau || 7-43-10||

    MHB 7-43-11

    वसात्यं निहतं दृष्ट्वा क्रुद्धाः क्षत्रियपुंगवाः ।
    परिवव्रुस्तदा राजंस्तव पौत्रं जिघांसवः ॥ ७-४३-११॥
    vasātyaṃ nihataṃ dṛṣṭvā kruddhāḥ kṣatriyapuṃgavāḥ |
    parivavrustadā rājaṃstava pautraṃ jighāṃsavaḥ || 7-43-11||

    MHB 7-43-12

    विस्फारयन्तश्चापानि नानारूपाण्यनेकशः ।
    तद्युद्धमभवद्रौद्रं सौभद्रस्यारिभिः सह ॥ ७-४३-१२॥
    visphārayantaścāpāni nānārūpāṇyanekaśaḥ |
    tadyuddhamabhavadraudraṃ saubhadrasyāribhiḥ saha || 7-43-12||

    MHB 7-43-13

    तेषां शरान्सेष्वसनाञ्शरीराणि शिरांसि च ।
    सकुण्डलानि स्रग्वीणि क्रुद्धश्चिच्छेद फाल्गुनिः ॥ ७-४३-१३॥
    teṣāṃ śarānseṣvasanāñśarīrāṇi śirāṃsi ca |
    sakuṇḍalāni sragvīṇi kruddhaściccheda phālguniḥ || 7-43-13||

    MHB 7-43-14

    सखड्गाः साङ्गुलित्राणाः सपट्टिशपरश्वधाः ।
    अदृश्यन्त भुजाश्छिन्ना हेमाभरणभूषिताः ॥ ७-४३-१४॥
    sakhaḍgāḥ sāṅgulitrāṇāḥ sapaṭṭiśaparaśvadhāḥ |
    adṛśyanta bhujāśchinnā hemābharaṇabhūṣitāḥ || 7-43-14||

    MHB 7-43-15

    स्रग्भिराभरणैर्वस्त्रैः पतितैश्च महाध्वजैः ।
    वर्मभिश्चर्मभिर्हारैर्मुकुटैश्छत्रचामरैः ॥ ७-४३-१५॥
    sragbhirābharaṇairvastraiḥ patitaiśca mahādhvajaiḥ |
    varmabhiścarmabhirhārairmukuṭaiśchatracāmaraiḥ || 7-43-15||

    MHB 7-43-16

    अपस्करैरधिष्ठानैरीषादण्डकबन्धुरैः ।
    अक्षैर्विमथितैश्चक्रैर्भग्नैश्च बहुधा युगैः ॥ ७-४३-१६॥
    apaskarairadhiṣṭhānairīṣādaṇḍakabandhuraiḥ |
    akṣairvimathitaiścakrairbhagnaiśca bahudhā yugaiḥ || 7-43-16||

    MHB 7-43-17

    अनुकर्षैः पताकाभिस्तथा सारथिवाजिभिः ।
    रथैश्च भग्नैर्नागैश्च हतैः कीर्णाभवन्मही ॥ ७-४३-१७॥
    anukarṣaiḥ patākābhistathā sārathivājibhiḥ |
    rathaiśca bhagnairnāgaiśca hataiḥ kīrṇābhavanmahī || 7-43-17||

    MHB 7-43-18

    निहतैः क्षत्रियैः शूरैर्नानाजनपदेश्वरैः ।
    जयगृद्धैर्वृता भूमिर्दारुणा समपद्यत ॥ ७-४३-१८॥
    nihataiḥ kṣatriyaiḥ śūrairnānājanapadeśvaraiḥ |
    jayagṛddhairvṛtā bhūmirdāruṇā samapadyata || 7-43-18||

    MHB 7-43-19

    दिशो विचरतस्तस्य सर्वाश्च प्रदिशस्तथा ।
    रणेऽभिमन्योः क्रुद्धस्य रूपमन्तरधीयत ॥ ७-४३-१९॥
    diśo vicaratastasya sarvāśca pradiśastathā |
    raṇe'bhimanyoḥ kruddhasya rūpamantaradhīyata || 7-43-19||

    MHB 7-43-20

    काञ्चनं यद्यदस्यासीद्वर्म चाभरणानि च ।
    धनुषश्च शराणां च तदपश्याम केवलम् ॥ ७-४३-२०॥
    kāñcanaṃ yadyadasyāsīdvarma cābharaṇāni ca |
    dhanuṣaśca śarāṇāṃ ca tadapaśyāma kevalam || 7-43-20||

    MHB 7-43-21

    तं तदा नाशकत्कश्चिच्चक्षुर्भ्यामभिवीक्षितुम् ।
    आददानं शरैर्योधान्मध्ये सूर्यमिव स्थितम् ॥ ७-४३-२१॥
    taṃ tadā nāśakatkaściccakṣurbhyāmabhivīkṣitum |
    ādadānaṃ śarairyodhānmadhye sūryamiva sthitam || 7-43-21||

    Adhyaya: 44/173 (30)

    MHB 7-44-1

    संजय उवाच ।
    आददानस्तु शूराणामायूंष्यभवदार्जुनिः ।
    अन्तकः सर्वभूतानां प्राणान्काल इवागते ॥ ७-४४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    ādadānastu śūrāṇāmāyūṃṣyabhavadārjuniḥ |
    antakaḥ sarvabhūtānāṃ prāṇānkāla ivāgate || 7-44-1||

    MHB 7-44-2

    स शक्र इव विक्रान्तः शक्रसूनोः सुतो बली ।
    अभिमन्युस्तदानीकं लोडयन्बह्वशोभत ॥ ७-४४-२॥
    sa śakra iva vikrāntaḥ śakrasūnoḥ suto balī |
    abhimanyustadānīkaṃ loḍayanbahvaśobhata || 7-44-2||

    MHB 7-44-3

    प्रविश्यैव तु राजेन्द्र क्षत्रियेन्द्रान्तकोपमः ।
    सत्यश्रवसमादत्त व्याघ्रो मृगमिवोल्बणम् ॥ ७-४४-३॥
    praviśyaiva tu rājendra kṣatriyendrāntakopamaḥ |
    satyaśravasamādatta vyāghro mṛgamivolbaṇam || 7-44-3||

    MHB 7-44-4

    सत्यश्रवसि चाक्षिप्ते त्वरमाणा महारथाः ।
    प्रगृह्य विपुलं शस्त्रमभिमन्युमुपाद्रवन् ॥ ७-४४-४॥
    satyaśravasi cākṣipte tvaramāṇā mahārathāḥ |
    pragṛhya vipulaṃ śastramabhimanyumupādravan || 7-44-4||

    MHB 7-44-5

    अहं पूर्वमहं पूर्वमिति क्षत्रियपुंगवाः ।
    स्पर्धमानाः समाजग्मुर्जिघांसन्तोऽर्जुनात्मजम् ॥ ७-४४-५॥
    ahaṃ pūrvamahaṃ pūrvamiti kṣatriyapuṃgavāḥ |
    spardhamānāḥ samājagmurjighāṃsanto'rjunātmajam || 7-44-5||

    MHB 7-44-6

    क्षत्रियाणामनीकानि प्रद्रुतान्यभिधावताम् ।
    जग्रास तिमिरासाद्य क्षुद्रमत्स्यानिवार्णवे ॥ ७-४४-६॥
    kṣatriyāṇāmanīkāni pradrutānyabhidhāvatām |
    jagrāsa timirāsādya kṣudramatsyānivārṇave || 7-44-6||

    MHB 7-44-7

    ये केचन गतास्तस्य समीपमपलायिनः ।
    न ते प्रतिन्यवर्तन्त समुद्रादिव सिन्धवः ॥ ७-४४-७॥
    ye kecana gatāstasya samīpamapalāyinaḥ |
    na te pratinyavartanta samudrādiva sindhavaḥ || 7-44-7||

    MHB 7-44-8

    महाग्राहगृहीतेव वातवेगभयार्दिता ।
    समकम्पत सा सेना विभ्रष्टा नौरिवार्णवे ॥ ७-४४-८॥
    mahāgrāhagṛhīteva vātavegabhayārditā |
    samakampata sā senā vibhraṣṭā naurivārṇave || 7-44-8||

    MHB 7-44-9

    अथ रुक्मरथो नाम मद्रेश्वरसुतो बली ।
    त्रस्तामाश्वासयन्सेनामत्रस्तो वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-४४-९॥
    atha rukmaratho nāma madreśvarasuto balī |
    trastāmāśvāsayansenāmatrasto vākyamabravīt || 7-44-9||

    MHB 7-44-10

    अलं त्रासेन वः शूरा नैष कश्चिन्मयि स्थिते ।
    अहमेनं ग्रहीष्यामि जीवग्राहं न संशयः ॥ ७-४४-१०॥
    alaṃ trāsena vaḥ śūrā naiṣa kaścinmayi sthite |
    ahamenaṃ grahīṣyāmi jīvagrāhaṃ na saṃśayaḥ || 7-44-10||

    MHB 7-44-11

    एवमुक्त्वा तु सौभद्रमभिदुद्राव वीर्यवान् ।
    सुकल्पितेनोह्यमानः स्यन्दनेन विराजता ॥ ७-४४-११॥
    evamuktvā tu saubhadramabhidudrāva vīryavān |
    sukalpitenohyamānaḥ syandanena virājatā || 7-44-11||

    MHB 7-44-12

    सोऽभिमन्युं त्रिभिर्बाणैर्विद्ध्वा वक्षस्यथानदत् ।
    त्रिभिश्च दक्षिणे बाहौ सव्ये च निशितैस्त्रिभिः ॥ ७-४४-१२॥
    so'bhimanyuṃ tribhirbāṇairviddhvā vakṣasyathānadat |
    tribhiśca dakṣiṇe bāhau savye ca niśitaistribhiḥ || 7-44-12||

    MHB 7-44-13

    स तस्येष्वसनं छित्त्वा फाल्गुणिः सव्यदक्षिणौ ।
    भुजौ शिरश्च स्वक्षिभ्रु क्षितौ क्षिप्रमपातयत् ॥ ७-४४-१३॥
    sa tasyeṣvasanaṃ chittvā phālguṇiḥ savyadakṣiṇau |
    bhujau śiraśca svakṣibhru kṣitau kṣipramapātayat || 7-44-13||

    MHB 7-44-14

    दृष्ट्वा रुक्मरथं रुग्णं पुत्रं शल्यस्य मानिनम् ।
    जीवग्राहं जिघृक्षन्तं सौभद्रेण यशस्विना ॥ ७-४४-१४॥
    dṛṣṭvā rukmarathaṃ rugṇaṃ putraṃ śalyasya māninam |
    jīvagrāhaṃ jighṛkṣantaṃ saubhadreṇa yaśasvinā || 7-44-14||

    MHB 7-44-15

    संग्रामदुर्मदा राजन्राजपुत्राः प्रहारिणः ।
    वयस्याः शल्यपुत्रस्य सुवर्णविकृतध्वजाः ॥ ७-४४-१५॥
    saṃgrāmadurmadā rājanrājaputrāḥ prahāriṇaḥ |
    vayasyāḥ śalyaputrasya suvarṇavikṛtadhvajāḥ || 7-44-15||

    MHB 7-44-16

    तालमात्राणि चापानि विकर्षन्तो महारथाः ।
    आर्जुनिं शरवर्षेण समन्तात्पर्यवारयन् ॥ ७-४४-१६॥
    tālamātrāṇi cāpāni vikarṣanto mahārathāḥ |
    ārjuniṃ śaravarṣeṇa samantātparyavārayan || 7-44-16||

    MHB 7-44-17

    शूरैः शिक्षाबलोपेतैस्तरुणैरत्यमर्षणैः ।
    दृष्ट्वैकं समरे शूरं सौभद्रमपराजितम् ॥ ७-४४-१७॥
    śūraiḥ śikṣābalopetaistaruṇairatyamarṣaṇaiḥ |
    dṛṣṭvaikaṃ samare śūraṃ saubhadramaparājitam || 7-44-17||

    MHB 7-44-18

    छाद्यमानं शरव्रातैर्हृष्टो दुर्योधनोऽभवत् ।
    वैवस्वतस्य भवनं गतमेनममन्यत ॥ ७-४४-१८॥
    chādyamānaṃ śaravrātairhṛṣṭo duryodhano'bhavat |
    vaivasvatasya bhavanaṃ gatamenamamanyata || 7-44-18||

    MHB 7-44-19

    सुवर्णपुङ्खैरिषुभिर्नानालिङ्गैस्त्रिभिस्त्रिभिः ।
    अदृश्यमार्जुनिं चक्रुर्निमेषात्ते नृपात्मजाः ॥ ७-४४-१९॥
    suvarṇapuṅkhairiṣubhirnānāliṅgaistribhistribhiḥ |
    adṛśyamārjuniṃ cakrurnimeṣātte nṛpātmajāḥ || 7-44-19||

    MHB 7-44-20

    ससूताश्वध्वजं तस्य स्यन्दनं तं च मारिष ।
    आचितं समपश्याम श्वाविधं शललैरिव ॥ ७-४४-२०॥
    sasūtāśvadhvajaṃ tasya syandanaṃ taṃ ca māriṣa |
    ācitaṃ samapaśyāma śvāvidhaṃ śalalairiva || 7-44-20||

    MHB 7-44-21

    स गाढविद्धः क्रुद्धश्च तोत्त्रैर्गज इवार्दितः ।
    गान्धर्वमस्त्रमायच्छद्रथमायां च योजयत् ॥ ७-४४-२१॥
    sa gāḍhaviddhaḥ kruddhaśca tottrairgaja ivārditaḥ |
    gāndharvamastramāyacchadrathamāyāṃ ca yojayat || 7-44-21||

    MHB 7-44-22

    अर्जुनेन तपस्तप्त्वा गन्धर्वेभ्यो यदाहृतम् ।
    तुम्बुरुप्रमुखेभ्यो वै तेनामोहयताहितान् ॥ ७-४४-२२॥
    arjunena tapastaptvā gandharvebhyo yadāhṛtam |
    tumburupramukhebhyo vai tenāmohayatāhitān || 7-44-22||

    MHB 7-44-23

    एकः स शतधा राजन्दृश्यते स्म सहस्रधा ।
    अलातचक्रवत्संख्ये क्षिप्रमस्त्राणि दर्शयन् ॥ ७-४४-२३॥
    ekaḥ sa śatadhā rājandṛśyate sma sahasradhā |
    alātacakravatsaṃkhye kṣipramastrāṇi darśayan || 7-44-23||

    MHB 7-44-24

    रथचर्यास्त्रमायाभिर्मोहयित्वा परंतपः ।
    बिभेद शतधा राजञ्शरीराणि महीक्षिताम् ॥ ७-४४-२४॥
    rathacaryāstramāyābhirmohayitvā paraṃtapaḥ |
    bibheda śatadhā rājañśarīrāṇi mahīkṣitām || 7-44-24||

    MHB 7-44-25

    प्राणाः प्राणभृतां संख्ये प्रेषिता निशितैः शरैः ।
    राजन्प्रापुरमुं लोकं शरीराण्यवनिं ययुः ॥ ७-४४-२५॥
    prāṇāḥ prāṇabhṛtāṃ saṃkhye preṣitā niśitaiḥ śaraiḥ |
    rājanprāpuramuṃ lokaṃ śarīrāṇyavaniṃ yayuḥ || 7-44-25||

    MHB 7-44-26

    धनूंष्यश्वान्नियन्तॄंश्च ध्वजान्बाहूंश्च साङ्गदान् ।
    शिरांसि च शितैर्भल्लैस्तेषां चिच्छेद फाल्गुनिः ॥ ७-४४-२६॥
    dhanūṃṣyaśvānniyantṝṃśca dhvajānbāhūṃśca sāṅgadān |
    śirāṃsi ca śitairbhallaisteṣāṃ ciccheda phālguniḥ || 7-44-26||

    MHB 7-44-27

    चूतारामो यथा भग्नः पञ्चवर्षफलोपगः ।
    राजपुत्रशतं तद्वत्सौभद्रेणापतद्धतम् ॥ ७-४४-२७॥
    cūtārāmo yathā bhagnaḥ pañcavarṣaphalopagaḥ |
    rājaputraśataṃ tadvatsaubhadreṇāpataddhatam || 7-44-27||

    MHB 7-44-28

    क्रुद्धाशीविषसंकाशान्सुकुमारान्सुखोचितान् ।
    एकेन निहतान्दृष्ट्वा भीतो दुर्योधनोऽभवत् ॥ ७-४४-२८॥
    kruddhāśīviṣasaṃkāśānsukumārānsukhocitān |
    ekena nihatāndṛṣṭvā bhīto duryodhano'bhavat || 7-44-28||

    MHB 7-44-29

    रथिनः कुञ्जरानश्वान्पदातींश्चावमर्दितान् ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनः क्षिप्रमुपायात्तममर्षितः ॥ ७-४४-२९॥
    rathinaḥ kuñjarānaśvānpadātīṃścāvamarditān |
    dṛṣṭvā duryodhanaḥ kṣipramupāyāttamamarṣitaḥ || 7-44-29||

    MHB 7-44-30

    तयोः क्षणमिवापूर्णः संग्रामः समपद्यत ।
    अथाभवत्ते विमुखः पुत्रः शरशतार्दितः ॥ ७-४४-३०॥
    tayoḥ kṣaṇamivāpūrṇaḥ saṃgrāmaḥ samapadyata |
    athābhavatte vimukhaḥ putraḥ śaraśatārditaḥ || 7-44-30||

    Adhyaya: 45/173 (26)

    MHB 7-45-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    यथा वदसि मे सूत एकस्य बहुभिः सह ।
    संग्रामं तुमुलं घोरं जयं चैव महात्मनः ॥ ७-४५-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yathā vadasi me sūta ekasya bahubhiḥ saha |
    saṃgrāmaṃ tumulaṃ ghoraṃ jayaṃ caiva mahātmanaḥ || 7-45-1||

    MHB 7-45-2

    अश्रद्धेयमिवाश्चर्यं सौभद्रस्याथ विक्रमम् ।
    किं तु नात्यद्भुतं तेषां येषां धर्मो व्यपाश्रयः ॥ ७-४५-२॥
    aśraddheyamivāścaryaṃ saubhadrasyātha vikramam |
    kiṃ tu nātyadbhutaṃ teṣāṃ yeṣāṃ dharmo vyapāśrayaḥ || 7-45-2||

    MHB 7-45-3

    दुर्योधनेऽथ विमुखे राजपुत्रशते हते ।
    सौभद्रे प्रतिपत्तिं कां प्रत्यपद्यन्त मामकाः ॥ ७-४५-३॥
    duryodhane'tha vimukhe rājaputraśate hate |
    saubhadre pratipattiṃ kāṃ pratyapadyanta māmakāḥ || 7-45-3||

    MHB 7-45-4

    संजय उवाच ।
    संशुष्कास्याश्चलन्नेत्राः प्रस्विन्ना लोमहर्षिणः ।
    पलायनकृतोत्साहा निरुत्साहा द्विषज्जये ॥ ७-४५-४॥
    saṃjaya uvāca |
    saṃśuṣkāsyāścalannetrāḥ prasvinnā lomaharṣiṇaḥ |
    palāyanakṛtotsāhā nirutsāhā dviṣajjaye || 7-45-4||

    MHB 7-45-5

    हतान्भ्रातॄन्पितॄन्पुत्रान्सुहृत्संबन्धिबान्धवान् ।
    उत्सृज्योत्सृज्य समियुस्त्वरयन्तो हयद्विपान् ॥ ७-४५-५॥
    hatānbhrātṝnpitṝnputrānsuhṛtsaṃbandhibāndhavān |
    utsṛjyotsṛjya samiyustvarayanto hayadvipān || 7-45-5||

    MHB 7-45-6

    तान्प्रभग्नांस्तथा दृष्ट्वा द्रोणो द्रौणिर्बृहद्बलः ।
    कृपो दुर्योधनः कर्णः कृतवर्माथ सौबलः ॥ ७-४५-६॥
    tānprabhagnāṃstathā dṛṣṭvā droṇo drauṇirbṛhadbalaḥ |
    kṛpo duryodhanaḥ karṇaḥ kṛtavarmātha saubalaḥ || 7-45-6||

    MHB 7-45-7

    अभिद्रुताः सुसंक्रुद्धाः सौभद्रमपराजितम् ।
    तेऽपि पौत्रेण ते राजन्प्रायशो विमुखीकृताः ॥ ७-४५-७॥
    abhidrutāḥ susaṃkruddhāḥ saubhadramaparājitam |
    te'pi pautreṇa te rājanprāyaśo vimukhīkṛtāḥ || 7-45-7||

    MHB 7-45-8

    एकस्तु सुखसंवृद्धो बाल्याद्दर्पाच्च निर्भयः ।
    इष्वस्त्रविन्महातेजा लक्ष्मणोऽऽर्जुनिमभ्ययात् ॥ ७-४५-८॥
    ekastu sukhasaṃvṛddho bālyāddarpācca nirbhayaḥ |
    iṣvastravinmahātejā lakṣmaṇo''rjunimabhyayāt || 7-45-8||

    MHB 7-45-9

    तमन्वगेवास्य पिता पुत्रगृद्धी न्यवर्तत ।
    अनु दुर्योधनं चान्ये न्यवर्तन्त महारथाः ॥ ७-४५-९॥
    tamanvagevāsya pitā putragṛddhī nyavartata |
    anu duryodhanaṃ cānye nyavartanta mahārathāḥ || 7-45-9||

    MHB 7-45-10

    तं तेऽभिषिषिचुर्बाणैर्मेघा गिरिमिवाम्बुभिः ।
    स च तान्प्रममाथैको विष्वग्वातो यथाम्बुदान् ॥ ७-४५-१०॥
    taṃ te'bhiṣiṣicurbāṇairmeghā girimivāmbubhiḥ |
    sa ca tānpramamāthaiko viṣvagvāto yathāmbudān || 7-45-10||

    MHB 7-45-11

    पौत्रं तु तव दुर्धर्षं लक्ष्मणं प्रियदर्शनम् ।
    पितुः समीपे तिष्ठन्तं शूरमुद्यतकार्मुकम् ॥ ७-४५-११॥
    pautraṃ tu tava durdharṣaṃ lakṣmaṇaṃ priyadarśanam |
    pituḥ samīpe tiṣṭhantaṃ śūramudyatakārmukam || 7-45-11||

    MHB 7-45-12

    अत्यन्तसुखसंवृद्धं धनेश्वरसुतोपमम् ।
    आससाद रणे कार्ष्णिर्मत्तो मत्तमिव द्विपम् ॥ ७-४५-१२॥
    atyantasukhasaṃvṛddhaṃ dhaneśvarasutopamam |
    āsasāda raṇe kārṣṇirmatto mattamiva dvipam || 7-45-12||

    MHB 7-45-13

    लक्ष्मणेन तु संगम्य सौभद्रः परवीरहा ।
    शरैः सुनिशितैस्तीक्ष्णैर्बाह्वोरुरसि चार्पितः ॥ ७-४५-१३॥
    lakṣmaṇena tu saṃgamya saubhadraḥ paravīrahā |
    śaraiḥ suniśitaistīkṣṇairbāhvorurasi cārpitaḥ || 7-45-13||

    MHB 7-45-14

    संक्रुद्धो वै महाबाहुर्दण्डाहत इवोरगः ।
    पौत्रस्तव महाराज तव पौत्रमभाषत ॥ ७-४५-१४॥
    saṃkruddho vai mahābāhurdaṇḍāhata ivoragaḥ |
    pautrastava mahārāja tava pautramabhāṣata || 7-45-14||

    MHB 7-45-15

    सुदृष्टः क्रियतां लोको अमुं लोकं गमिष्यसि ।
    पश्यतां बान्धवानां त्वां नयामि यमसादनम् ॥ ७-४५-१५॥
    sudṛṣṭaḥ kriyatāṃ loko amuṃ lokaṃ gamiṣyasi |
    paśyatāṃ bāndhavānāṃ tvāṃ nayāmi yamasādanam || 7-45-15||

    MHB 7-45-16

    एवमुक्त्वा ततो भल्लं सौभद्रः परवीरहा ।
    उद्बबर्ह महाबाहुर्निर्मुक्तोरगसंनिभम् ॥ ७-४५-१६॥
    evamuktvā tato bhallaṃ saubhadraḥ paravīrahā |
    udbabarha mahābāhurnirmuktoragasaṃnibham || 7-45-16||

    MHB 7-45-17

    स तस्य भुजनिर्मुक्तो लक्ष्मणस्य सुदर्शनम् ।
    सुनसं सुभ्रु केशान्तं शिरोऽहार्षीत्सकुण्डलम् ।
    लक्ष्मणं निहतं दृष्ट्वा हा हेत्युच्चुक्रुशुर्जनाः ॥ ७-४५-१७॥
    sa tasya bhujanirmukto lakṣmaṇasya sudarśanam |
    sunasaṃ subhru keśāntaṃ śiro'hārṣītsakuṇḍalam |
    lakṣmaṇaṃ nihataṃ dṛṣṭvā hā hetyuccukruśurjanāḥ || 7-45-17||

    MHB 7-45-18

    ततो दुर्योधनः क्रुद्धः प्रिये पुत्रे निपातिते ।
    हतैनमिति चुक्रोश क्षत्रियान्क्षत्रियर्षभः ॥ ७-४५-१८॥
    tato duryodhanaḥ kruddhaḥ priye putre nipātite |
    hatainamiti cukrośa kṣatriyānkṣatriyarṣabhaḥ || 7-45-18||

    MHB 7-45-19

    ततो द्रोणः कृपः कर्णो द्रोणपुत्रो बृहद्बलः ।
    कृतवर्मा च हार्दिक्यः षड्रथाः पर्यवारयन् ॥ ७-४५-१९॥
    tato droṇaḥ kṛpaḥ karṇo droṇaputro bṛhadbalaḥ |
    kṛtavarmā ca hārdikyaḥ ṣaḍrathāḥ paryavārayan || 7-45-19||

    MHB 7-45-20

    स तान्विद्ध्वा शितैर्बाणैर्विमुखीकृत्य चार्जुनिः ।
    वेगेनाभ्यपतत्क्रुद्धः सैन्धवस्य महद्बलम् ॥ ७-४५-२०॥
    sa tānviddhvā śitairbāṇairvimukhīkṛtya cārjuniḥ |
    vegenābhyapatatkruddhaḥ saindhavasya mahadbalam || 7-45-20||

    MHB 7-45-21

    आवव्रुस्तस्य पन्थानं गजानीकेन दंशिताः ।
    कलिङ्गाश्च निषादाश्च क्राथपुत्रश्च वीर्यवान् ।
    तत्प्रसक्तमिवात्यर्थं युद्धमासीद्विशां पते ॥ ७-४५-२१॥
    āvavrustasya panthānaṃ gajānīkena daṃśitāḥ |
    kaliṅgāśca niṣādāśca krāthaputraśca vīryavān |
    tatprasaktamivātyarthaṃ yuddhamāsīdviśāṃ pate || 7-45-21||

    MHB 7-45-22

    ततस्तत्कुञ्जरानीकं व्यधमद्धृष्टमार्जुनिः ।
    यथा विवान्नित्यगतिर्जलदाञ्शतशोऽम्बरे ॥ ७-४५-२२॥
    tatastatkuñjarānīkaṃ vyadhamaddhṛṣṭamārjuniḥ |
    yathā vivānnityagatirjaladāñśataśo'mbare || 7-45-22||

    MHB 7-45-23

    ततः क्राथः शरव्रातैरार्जुनिं समवाकिरत् ।
    अथेतरे संनिवृत्ताः पुनर्द्रोणमुखा रथाः ।
    परमास्त्राणि धुन्वानाः सौभद्रमभिदुद्रुवुः ॥ ७-४५-२३॥
    tataḥ krāthaḥ śaravrātairārjuniṃ samavākirat |
    athetare saṃnivṛttāḥ punardroṇamukhā rathāḥ |
    paramāstrāṇi dhunvānāḥ saubhadramabhidudruvuḥ || 7-45-23||

    MHB 7-45-24

    तान्निवार्यार्जुनिर्बाणैः क्राथपुत्रमथार्दयत् ।
    शरौघेणाप्रमेयेण त्वरमाणो जिघांसया ॥ ७-४५-२४॥
    tānnivāryārjunirbāṇaiḥ krāthaputramathārdayat |
    śaraugheṇāprameyeṇa tvaramāṇo jighāṃsayā || 7-45-24||

    MHB 7-45-25

    सधनुर्बाणकेयूरौ बाहू समुकुटं शिरः ।
    छत्रं ध्वजं नियन्तारमश्वांश्चास्य न्यपातयत् ॥ ७-४५-२५॥
    sadhanurbāṇakeyūrau bāhū samukuṭaṃ śiraḥ |
    chatraṃ dhvajaṃ niyantāramaśvāṃścāsya nyapātayat || 7-45-25||

    MHB 7-45-26

    कुलशीलश्रुतबलैः कीर्त्या चास्त्रबलेन च ।
    युक्ते तस्मिन्हते वीराः प्रायशो विमुखाभवन् ॥ ७-४५-२६॥
    kulaśīlaśrutabalaiḥ kīrtyā cāstrabalena ca |
    yukte tasminhate vīrāḥ prāyaśo vimukhābhavan || 7-45-26||

    Adhyaya: 46/173 (24)

    MHB 7-46-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा प्रविष्टं तरुणं सौभद्रमपराजितम् ।
    कुलानुरूपं कुर्वाणं संग्रामेष्वपलायिनम् ॥ ७-४६-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā praviṣṭaṃ taruṇaṃ saubhadramaparājitam |
    kulānurūpaṃ kurvāṇaṃ saṃgrāmeṣvapalāyinam || 7-46-1||

    MHB 7-46-2

    आजानेयैः सुबलिभिर्युक्तमश्वैस्त्रिहायनैः ।
    प्लवमानमिवाकाशे के शूराः समवारयन् ॥ ७-४६-२॥
    ājāneyaiḥ subalibhiryuktamaśvaistrihāyanaiḥ |
    plavamānamivākāśe ke śūrāḥ samavārayan || 7-46-2||

    MHB 7-46-3

    संजय उवाच ।
    अभिमन्युः प्रविश्यैव तावकान्निशितैः शरैः ।
    अकरोद्विमुखान्सर्वान्पार्थिवान्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-४६-३॥
    saṃjaya uvāca |
    abhimanyuḥ praviśyaiva tāvakānniśitaiḥ śaraiḥ |
    akarodvimukhānsarvānpārthivānpāṇḍunandanaḥ || 7-46-3||

    MHB 7-46-4

    तं तु द्रोणः कृपः कर्णो द्रौणिश्च सबृहद्बलः ।
    कृतवर्मा च हार्दिक्यः षड्रथाः पर्यवारयन् ॥ ७-४६-४॥
    taṃ tu droṇaḥ kṛpaḥ karṇo drauṇiśca sabṛhadbalaḥ |
    kṛtavarmā ca hārdikyaḥ ṣaḍrathāḥ paryavārayan || 7-46-4||

    MHB 7-46-5

    दृष्ट्वा तु सैन्धवे भारमतिमात्रं समाहितम् ।
    सैन्यं तव महाराज युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ॥ ७-४६-५॥
    dṛṣṭvā tu saindhave bhāramatimātraṃ samāhitam |
    sainyaṃ tava mahārāja yudhiṣṭhiramupādravat || 7-46-5||

    MHB 7-46-6

    सौभद्रमितरे वीरमभ्यवर्षञ्शराम्बुभिः ।
    तालमात्राणि चापानि विकर्षन्तो महारथाः ॥ ७-४६-६॥
    saubhadramitare vīramabhyavarṣañśarāmbubhiḥ |
    tālamātrāṇi cāpāni vikarṣanto mahārathāḥ || 7-46-6||

    MHB 7-46-7

    तांस्तु सर्वान्महेष्वासान्सर्वविद्यासु निष्ठितान् ।
    व्यष्टम्भयद्रणे बाणैः सौभद्रः परवीरहा ॥ ७-४६-७॥
    tāṃstu sarvānmaheṣvāsānsarvavidyāsu niṣṭhitān |
    vyaṣṭambhayadraṇe bāṇaiḥ saubhadraḥ paravīrahā || 7-46-7||

    MHB 7-46-8

    द्रोणं पञ्चाशता विद्ध्वा विंशत्या च बृहद्बलम् ।
    अशीत्या कृतवर्माणं कृपं षष्ट्या शिलीमुखैः ॥ ७-४६-८॥
    droṇaṃ pañcāśatā viddhvā viṃśatyā ca bṛhadbalam |
    aśītyā kṛtavarmāṇaṃ kṛpaṃ ṣaṣṭyā śilīmukhaiḥ || 7-46-8||

    MHB 7-46-9

    रुक्मपुङ्खैर्महावेगैराकर्णसमचोदितैः ।
    अविध्यद्दशभिर्बाणैरश्वत्थामानमार्जुनिः ॥ ७-४६-९॥
    rukmapuṅkhairmahāvegairākarṇasamacoditaiḥ |
    avidhyaddaśabhirbāṇairaśvatthāmānamārjuniḥ || 7-46-9||

    MHB 7-46-10

    स कर्णं कर्णिना कर्णे पीतेन निशितेन च ।
    फाल्गुनिर्द्विषतां मध्ये विव्याध परमेषुणा ॥ ७-४६-१०॥
    sa karṇaṃ karṇinā karṇe pītena niśitena ca |
    phālgunirdviṣatāṃ madhye vivyādha parameṣuṇā || 7-46-10||

    MHB 7-46-11

    पातयित्वा कृपस्याश्वांस्तथोभौ पार्ष्णिसारथी ।
    अथैनं दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यत्स्तनान्तरे ॥ ७-४६-११॥
    pātayitvā kṛpasyāśvāṃstathobhau pārṣṇisārathī |
    athainaṃ daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyatstanāntare || 7-46-11||

    MHB 7-46-12

    ततो वृन्दारकं वीरं कुरूणां कीर्तिवर्धनम् ।
    पुत्राणां तव वीराणां पश्यतामवधीद्बली ॥ ७-४६-१२॥
    tato vṛndārakaṃ vīraṃ kurūṇāṃ kīrtivardhanam |
    putrāṇāṃ tava vīrāṇāṃ paśyatāmavadhīdbalī || 7-46-12||

    MHB 7-46-13

    तं द्रौणिः पञ्चविंशत्या क्षुद्रकाणां समर्पयत् ।
    वरं वरममित्राणामारुजन्तमभीतवत् ॥ ७-४६-१३॥
    taṃ drauṇiḥ pañcaviṃśatyā kṣudrakāṇāṃ samarpayat |
    varaṃ varamamitrāṇāmārujantamabhītavat || 7-46-13||

    MHB 7-46-14

    स तु बाणैः शितैस्तूर्णं प्रत्यविध्यत मारिष ।
    पश्यतां धार्तराष्ट्राणामश्वत्थामानमार्जुनिः ॥ ७-४६-१४॥
    sa tu bāṇaiḥ śitaistūrṇaṃ pratyavidhyata māriṣa |
    paśyatāṃ dhārtarāṣṭrāṇāmaśvatthāmānamārjuniḥ || 7-46-14||

    MHB 7-46-15

    षष्ट्या शराणां तं द्रौणिस्तिग्मधारैः सुतेजनैः ।
    उग्रैर्नाकम्पयद्विद्ध्वा मैनाकमिव पर्वतम् ॥ ७-४६-१५॥
    ṣaṣṭyā śarāṇāṃ taṃ drauṇistigmadhāraiḥ sutejanaiḥ |
    ugrairnākampayadviddhvā mainākamiva parvatam || 7-46-15||

    MHB 7-46-16

    स तु द्रौणिं त्रिसप्तत्या हेमपुङ्खैरजिह्मगैः ।
    प्रत्यविध्यन्महातेजा बलवानपकारिणम् ॥ ७-४६-१६॥
    sa tu drauṇiṃ trisaptatyā hemapuṅkhairajihmagaiḥ |
    pratyavidhyanmahātejā balavānapakāriṇam || 7-46-16||

    MHB 7-46-17

    तस्मिन्द्रोणो बाणशतं पुत्रगृद्धी न्यपातयत् ।
    अश्वत्थामा तथाष्टौ च परीप्सन्पितरं रणे ॥ ७-४६-१७॥
    tasmindroṇo bāṇaśataṃ putragṛddhī nyapātayat |
    aśvatthāmā tathāṣṭau ca parīpsanpitaraṃ raṇe || 7-46-17||

    MHB 7-46-18

    कर्णो द्वाविंशतिं भल्लान्कृतवर्मा चतुर्दश ।
    बृहद्बलस्तु पञ्चाशत्कृपः शारद्वतो दश ॥ ७-४६-१८॥
    karṇo dvāviṃśatiṃ bhallānkṛtavarmā caturdaśa |
    bṛhadbalastu pañcāśatkṛpaḥ śāradvato daśa || 7-46-18||

    MHB 7-46-19

    तांस्तु प्रत्यवधीत्सर्वान्दशभिर्दशभिः शरैः ।
    तैरर्द्यमानः सौभद्रः सर्वतो निशितैः शरैः ॥ ७-४६-१९॥
    tāṃstu pratyavadhītsarvāndaśabhirdaśabhiḥ śaraiḥ |
    tairardyamānaḥ saubhadraḥ sarvato niśitaiḥ śaraiḥ || 7-46-19||

    MHB 7-46-20

    तं कोसलानामधिपः कर्णिनाताडयद्धृदि ।
    स तस्याश्वान्ध्वजं चापं सूतं चापातयत्क्षितौ ॥ ७-४६-२०॥
    taṃ kosalānāmadhipaḥ karṇinātāḍayaddhṛdi |
    sa tasyāśvāndhvajaṃ cāpaṃ sūtaṃ cāpātayatkṣitau || 7-46-20||

    MHB 7-46-21

    अथ कोसलराजस्तु विरथः खड्गचर्मधृत् ।
    इयेष फाल्गुनेः कायाच्छिरो हर्तुं सकुण्डलम् ॥ ७-४६-२१॥
    atha kosalarājastu virathaḥ khaḍgacarmadhṛt |
    iyeṣa phālguneḥ kāyācchiro hartuṃ sakuṇḍalam || 7-46-21||

    MHB 7-46-22

    स कोसलानां भर्तारं राजपुत्रं बृहद्बलम् ।
    हृदि विव्याध बाणेन स भिन्नहृदयोऽपतत् ॥ ७-४६-२२॥
    sa kosalānāṃ bhartāraṃ rājaputraṃ bṛhadbalam |
    hṛdi vivyādha bāṇena sa bhinnahṛdayo'patat || 7-46-22||

    MHB 7-46-23

    बभञ्ज च सहस्राणि दश राजन्महात्मनाम् ।
    सृजतामशिवा वाचः खड्गकार्मुकधारिणाम् ॥ ७-४६-२३॥
    babhañja ca sahasrāṇi daśa rājanmahātmanām |
    sṛjatāmaśivā vācaḥ khaḍgakārmukadhāriṇām || 7-46-23||

    MHB 7-46-24

    तथा बृहद्बलं हत्वा सौभद्रो व्यचरद्रणे ।
    विष्टम्भयन्महेष्वासान्योधांस्तव शराम्बुभिः ॥ ७-४६-२४॥
    tathā bṛhadbalaṃ hatvā saubhadro vyacaradraṇe |
    viṣṭambhayanmaheṣvāsānyodhāṃstava śarāmbubhiḥ || 7-46-24||

    Adhyaya: 47/173 (40)

    MHB 7-47-1

    संजय उवाच ।
    स कर्णं कर्णिना कर्णे पुनर्विव्याध फाल्गुनिः ।
    शरैः पञ्चाशता चैनमविध्यत्कोपयन्भृशम् ॥ ७-४७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sa karṇaṃ karṇinā karṇe punarvivyādha phālguniḥ |
    śaraiḥ pañcāśatā cainamavidhyatkopayanbhṛśam || 7-47-1||

    MHB 7-47-2

    प्रतिविव्याध राधेयस्तावद्भिरथ तं पुनः ।
    स तैराचितसर्वाङ्गो बह्वशोभत भारत ॥ ७-४७-२॥
    prativivyādha rādheyastāvadbhiratha taṃ punaḥ |
    sa tairācitasarvāṅgo bahvaśobhata bhārata || 7-47-2||

    MHB 7-47-3

    कर्णं चाप्यकरोत्क्रुद्धो रुधिरोत्पीडवाहिनम् ।
    कर्णोऽपि विबभौ शूरः शरैश्चित्रोऽसृगाप्लुतः ॥ ७-४७-३॥
    karṇaṃ cāpyakarotkruddho rudhirotpīḍavāhinam |
    karṇo'pi vibabhau śūraḥ śaraiścitro'sṛgāplutaḥ || 7-47-3||

    MHB 7-47-4

    तावुभौ शरचित्राङ्गौ रुधिरेण समुक्षितौ ।
    बभूवतुर्महात्मानौ पुष्पिताविव किंशुकौ ॥ ७-४७-४॥
    tāvubhau śaracitrāṅgau rudhireṇa samukṣitau |
    babhūvaturmahātmānau puṣpitāviva kiṃśukau || 7-47-4||

    MHB 7-47-5

    अथ कर्णस्य सचिवान्षट्शूरांश्चित्रयोधिनः ।
    साश्वसूतध्वजरथान्सौभद्रो निजघान ह ॥ ७-४७-५॥
    atha karṇasya sacivānṣaṭśūrāṃścitrayodhinaḥ |
    sāśvasūtadhvajarathānsaubhadro nijaghāna ha || 7-47-5||

    MHB 7-47-6

    अथेतरान्महेष्वासान्दशभिर्दशभिः शरैः ।
    प्रत्यविध्यदसंभ्रान्तस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-४७-६॥
    athetarānmaheṣvāsāndaśabhirdaśabhiḥ śaraiḥ |
    pratyavidhyadasaṃbhrāntastadadbhutamivābhavat || 7-47-6||

    MHB 7-47-7

    मागधस्य पुनः पुत्रं हत्वा षड्भिरजिह्मगैः ।
    साश्वं ससूतं तरुणमश्वकेतुमपातयत् ॥ ७-४७-७॥
    māgadhasya punaḥ putraṃ hatvā ṣaḍbhirajihmagaiḥ |
    sāśvaṃ sasūtaṃ taruṇamaśvaketumapātayat || 7-47-7||

    MHB 7-47-8

    मार्तिकावतकं भोजं ततः कुञ्जरकेतनम् ।
    क्षुरप्रेण समुन्मथ्य ननाद विसृजञ्शरान् ॥ ७-४७-८॥
    mārtikāvatakaṃ bhojaṃ tataḥ kuñjaraketanam |
    kṣurapreṇa samunmathya nanāda visṛjañśarān || 7-47-8||

    MHB 7-47-9

    तस्य दौःशासनिर्विद्ध्वा चतुर्भिश्चतुरो हयान् ।
    सूतमेकेन विव्याध दशभिश्चार्जुनात्मजम् ॥ ७-४७-९॥
    tasya dauḥśāsanirviddhvā caturbhiścaturo hayān |
    sūtamekena vivyādha daśabhiścārjunātmajam || 7-47-9||

    MHB 7-47-10

    ततो दौःशासनिं कार्ष्णिर्विद्ध्वा सप्तभिराशुगैः ।
    संरम्भाद्रक्तनयनो वाक्यमुच्चैरथाब्रवीत् ॥ ७-४७-१०॥
    tato dauḥśāsaniṃ kārṣṇirviddhvā saptabhirāśugaiḥ |
    saṃrambhādraktanayano vākyamuccairathābravīt || 7-47-10||

    MHB 7-47-11

    पिता तवाहवं त्यक्त्वा गतः कापुरुषो यथा ।
    दिष्ट्या त्वमपि जानीषे योद्धुं न त्वद्य मोक्ष्यसे ॥ ७-४७-११॥
    pitā tavāhavaṃ tyaktvā gataḥ kāpuruṣo yathā |
    diṣṭyā tvamapi jānīṣe yoddhuṃ na tvadya mokṣyase || 7-47-11||

    MHB 7-47-12

    एतावदुक्त्वा वचनं कर्मारपरिमार्जितम् ।
    नाराचं विससर्जास्मै तं द्रौणिस्त्रिभिराच्छिनत् ॥ ७-४७-१२॥
    etāvaduktvā vacanaṃ karmāraparimārjitam |
    nārācaṃ visasarjāsmai taṃ drauṇistribhirācchinat || 7-47-12||

    MHB 7-47-13

    तस्यार्जुनिर्ध्वजं छित्त्वा शल्यं त्रिभिरताडयत् ।
    तं शल्यो नवभिर्बाणैर्गार्ध्रपत्रैरताडयत् ॥ ७-४७-१३॥
    tasyārjunirdhvajaṃ chittvā śalyaṃ tribhiratāḍayat |
    taṃ śalyo navabhirbāṇairgārdhrapatrairatāḍayat || 7-47-13||

    MHB 7-47-14

    तस्यार्जुनिर्ध्वजं छित्त्वा उभौ च पार्ष्णिसारथी ।
    तं विव्याधायसैः षड्भिः सोऽपक्रामद्रथान्तरम् ॥ ७-४७-१४॥
    tasyārjunirdhvajaṃ chittvā ubhau ca pārṣṇisārathī |
    taṃ vivyādhāyasaiḥ ṣaḍbhiḥ so'pakrāmadrathāntaram || 7-47-14||

    MHB 7-47-15

    शत्रुंजयं चन्द्रकेतुं मेघवेगं सुवर्चसम् ।
    सूर्यभासं च पञ्चैतान्हत्वा विव्याध सौबलम् ॥ ७-४७-१५॥
    śatruṃjayaṃ candraketuṃ meghavegaṃ suvarcasam |
    sūryabhāsaṃ ca pañcaitānhatvā vivyādha saubalam || 7-47-15||

    MHB 7-47-16

    तं सौबलस्त्रिभिर्विद्ध्वा दुर्योधनमथाब्रवीत् ।
    सर्व एनं प्रमथ्नीमः पुरैकैकं हिनस्ति नः ॥ ७-४७-१६॥
    taṃ saubalastribhirviddhvā duryodhanamathābravīt |
    sarva enaṃ pramathnīmaḥ puraikaikaṃ hinasti naḥ || 7-47-16||

    MHB 7-47-17

    अथाब्रवीत्तदा द्रोणं कर्णो वैकर्तनो वृषा ।
    पुरा सर्वान्प्रमथ्नाति ब्रूह्यस्य वधमाशु नः ॥ ७-४७-१७॥
    athābravīttadā droṇaṃ karṇo vaikartano vṛṣā |
    purā sarvānpramathnāti brūhyasya vadhamāśu naḥ || 7-47-17||

    MHB 7-47-18

    ततो द्रोणो महेष्वासः सर्वांस्तान्प्रत्यभाषत ।
    अस्ति वोऽस्यान्तरं कश्चित्कुमारस्य प्रपश्यति ॥ ७-४७-१८॥
    tato droṇo maheṣvāsaḥ sarvāṃstānpratyabhāṣata |
    asti vo'syāntaraṃ kaścitkumārasya prapaśyati || 7-47-18||

    MHB 7-47-19

    अन्वस्य पितरं ह्यद्य चरतः सर्वतोदिशम् ।
    शीघ्रतां नरसिंहस्य पाण्डवेयस्य पश्यत ॥ ७-४७-१९॥
    anvasya pitaraṃ hyadya carataḥ sarvatodiśam |
    śīghratāṃ narasiṃhasya pāṇḍaveyasya paśyata || 7-47-19||

    MHB 7-47-20

    धनुर्मण्डलमेवास्य रथमार्गेषु दृश्यते ।
    संदधानस्य विशिखाञ्शीघ्रं चैव विमुञ्चतः ॥ ७-४७-२०॥
    dhanurmaṇḍalamevāsya rathamārgeṣu dṛśyate |
    saṃdadhānasya viśikhāñśīghraṃ caiva vimuñcataḥ || 7-47-20||

    MHB 7-47-21

    आरुजन्निव मे प्राणान्मोहयन्नपि सायकैः ।
    प्रहर्षयति मा भूयः सौभद्रः परवीरहा ॥ ७-४७-२१॥
    ārujanniva me prāṇānmohayannapi sāyakaiḥ |
    praharṣayati mā bhūyaḥ saubhadraḥ paravīrahā || 7-47-21||

    MHB 7-47-22

    अति मा नन्दयत्येष सौभद्रो विचरन्रणे ।
    अन्तरं यस्य संरब्धा न पश्यन्ति महारथाः ॥ ७-४७-२२॥
    ati mā nandayatyeṣa saubhadro vicaranraṇe |
    antaraṃ yasya saṃrabdhā na paśyanti mahārathāḥ || 7-47-22||

    MHB 7-47-23

    अस्यतो लघुहस्तस्य दिशः सर्वा महेषुभिः ।
    न विशेषं प्रपश्यामि रणे गाण्डीवधन्वनः ॥ ७-४७-२३॥
    asyato laghuhastasya diśaḥ sarvā maheṣubhiḥ |
    na viśeṣaṃ prapaśyāmi raṇe gāṇḍīvadhanvanaḥ || 7-47-23||

    MHB 7-47-24

    अथ कर्णः पुनर्द्रोणमाहार्जुनिशरार्दितः ।
    स्थातव्यमिति तिष्ठामि पीड्यमानोऽभिमन्युना ॥ ७-४७-२४॥
    atha karṇaḥ punardroṇamāhārjuniśarārditaḥ |
    sthātavyamiti tiṣṭhāmi pīḍyamāno'bhimanyunā || 7-47-24||

    MHB 7-47-25

    तेजस्विनः कुमारस्य शराः परमदारुणाः ।
    क्षिण्वन्ति हृदयं मेऽद्य घोराः पावकतेजसः ॥ ७-४७-२५॥
    tejasvinaḥ kumārasya śarāḥ paramadāruṇāḥ |
    kṣiṇvanti hṛdayaṃ me'dya ghorāḥ pāvakatejasaḥ || 7-47-25||

    MHB 7-47-26

    तमाचार्योऽब्रवीत्कर्णं शनकैः प्रहसन्निव ।
    अभेद्यमस्य कवचं युवा चाशुपराक्रमः ॥ ७-४७-२६॥
    tamācāryo'bravītkarṇaṃ śanakaiḥ prahasanniva |
    abhedyamasya kavacaṃ yuvā cāśuparākramaḥ || 7-47-26||

    MHB 7-47-27

    उपदिष्टा मया अस्य पितुः कवचधारणा ।
    तामेष निखिलां वेत्ति ध्रुवं परपुरंजयः ॥ ७-४७-२७॥
    upadiṣṭā mayā asya pituḥ kavacadhāraṇā |
    tāmeṣa nikhilāṃ vetti dhruvaṃ parapuraṃjayaḥ || 7-47-27||

    MHB 7-47-28

    शक्यं त्वस्य धनुश्छेत्तुं ज्यां च बाणैः समाहितैः ।
    अभीशवो हयाश्चैव तथोभौ पार्ष्णिसारथी ॥ ७-४७-२८॥
    śakyaṃ tvasya dhanuśchettuṃ jyāṃ ca bāṇaiḥ samāhitaiḥ |
    abhīśavo hayāścaiva tathobhau pārṣṇisārathī || 7-47-28||

    MHB 7-47-29

    एतत्कुरु महेष्वास राधेय यदि शक्यते ।
    अथैनं विमुखीकृत्य पश्चात्प्रहरणं कुरु ॥ ७-४७-२९॥
    etatkuru maheṣvāsa rādheya yadi śakyate |
    athainaṃ vimukhīkṛtya paścātpraharaṇaṃ kuru || 7-47-29||

    MHB 7-47-30

    सधनुष्को न शक्योऽयमपि जेतुं सुरासुरैः ।
    विरथं विधनुष्कं च कुरुष्वैनं यदीच्छसि ॥ ७-४७-३०॥
    sadhanuṣko na śakyo'yamapi jetuṃ surāsuraiḥ |
    virathaṃ vidhanuṣkaṃ ca kuruṣvainaṃ yadīcchasi || 7-47-30||

    MHB 7-47-31

    तदाचार्यवचः श्रुत्वा कर्णो वैकर्तनस्त्वरन् ।
    अस्यतो लघुहस्तस्य पृषत्कैर्धनुराच्छिनत् ॥ ७-४७-३१॥
    tadācāryavacaḥ śrutvā karṇo vaikartanastvaran |
    asyato laghuhastasya pṛṣatkairdhanurācchinat || 7-47-31||

    MHB 7-47-32

    अश्वानस्यावधीद्भोजो गौतमः पार्ष्णिसारथी ।
    शेषास्तु छिन्नधन्वानं शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-४७-३२॥
    aśvānasyāvadhīdbhojo gautamaḥ pārṣṇisārathī |
    śeṣāstu chinnadhanvānaṃ śaravarṣairavākiran || 7-47-32||

    MHB 7-47-33

    त्वरमाणास्त्वराकाले विरथं षण्महारथाः ।
    शरवर्षैरकरुणा बालमेकमवाकिरन् ॥ ७-४७-३३॥
    tvaramāṇāstvarākāle virathaṃ ṣaṇmahārathāḥ |
    śaravarṣairakaruṇā bālamekamavākiran || 7-47-33||

    MHB 7-47-34

    स छिन्नधन्वा विरथः स्वधर्ममनुपालयन् ।
    खड्गचर्मधरः श्रीमानुत्पपात विहायसम् ॥ ७-४७-३४॥
    sa chinnadhanvā virathaḥ svadharmamanupālayan |
    khaḍgacarmadharaḥ śrīmānutpapāta vihāyasam || 7-47-34||

    MHB 7-47-35

    मार्गैः स कैशिकाद्यैश्च लाघवेन बलेन च ।
    आर्जुनिर्व्यचरद्व्योम्नि भृशं वै पक्षिराडिव ॥ ७-४७-३५॥
    mārgaiḥ sa kaiśikādyaiśca lāghavena balena ca |
    ārjunirvyacaradvyomni bhṛśaṃ vai pakṣirāḍiva || 7-47-35||

    MHB 7-47-36

    मय्येव निपतत्येष सासिरित्यूर्ध्वदृष्टयः ।
    विव्यधुस्तं महेष्वासाः समरे छिद्रदर्शिनः ॥ ७-४७-३६॥
    mayyeva nipatatyeṣa sāsirityūrdhvadṛṣṭayaḥ |
    vivyadhustaṃ maheṣvāsāḥ samare chidradarśinaḥ || 7-47-36||

    MHB 7-47-37

    तस्य द्रोणोऽच्छिनन्मुष्टौ खड्गं मणिमयत्सरुम् ।
    राधेयो निशितैर्बाणैर्व्यधमच्चर्म चोत्तमम् ॥ ७-४७-३७॥
    tasya droṇo'cchinanmuṣṭau khaḍgaṃ maṇimayatsarum |
    rādheyo niśitairbāṇairvyadhamaccarma cottamam || 7-47-37||

    MHB 7-47-38

    व्यसिचर्मेषुपूर्णाङ्गः सोऽन्तरिक्षात्पुनः क्षितिम् ।
    आस्थितश्चक्रमुद्यम्य द्रोणं क्रुद्धोऽभ्यधावत ॥ ७-४७-३८॥
    vyasicarmeṣupūrṇāṅgaḥ so'ntarikṣātpunaḥ kṣitim |
    āsthitaścakramudyamya droṇaṃ kruddho'bhyadhāvata || 7-47-38||

    MHB 7-47-39

    स चक्ररेणूज्ज्वलशोभिताङ्गो बभावतीवोन्नतचक्रपाणिः ।
    रणेऽभिमन्युः क्षणदासुभद्रः स वासुभद्रानुकृतिं प्रकुर्वन् ॥ ७-४७-३९॥
    sa cakrareṇūjjvalaśobhitāṅgo babhāvatīvonnatacakrapāṇiḥ |
    raṇe'bhimanyuḥ kṣaṇadāsubhadraḥ sa vāsubhadrānukṛtiṃ prakurvan || 7-47-39||

    MHB 7-47-40

    स्रुतरुधिरकृतैकरागवक्त्रो भ्रुकुटिपुटाकुटिलोऽतिसिंहनादः ।
    प्रभुरमितबलो रणेऽभिमन्युर्नृपवरमध्यगतो भृशं व्यराजत् ॥ ७-४७-४०॥
    srutarudhirakṛtaikarāgavaktro bhrukuṭipuṭākuṭilo'tisiṃhanādaḥ |
    prabhuramitabalo raṇe'bhimanyurnṛpavaramadhyagato bhṛśaṃ vyarājat || 7-47-40||

    Adhyaya: 48/173 (53)

    MHB 7-48-1

    संजय उवाच ।
    विष्णोः स्वसानन्दिकरः स विष्ण्वायुधभूषितः ।
    रराजातिरथः संख्ये जनार्दन इवापरः ॥ ७-४८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    viṣṇoḥ svasānandikaraḥ sa viṣṇvāyudhabhūṣitaḥ |
    rarājātirathaḥ saṃkhye janārdana ivāparaḥ || 7-48-1||

    MHB 7-48-2

    मारुतोद्धूतकेशान्तमुद्यतारिवरायुधम् ।
    वपुः समीक्ष्य पृथ्वीशा दुःसमीक्ष्यं सुरैरपि ॥ ७-४८-२॥
    mārutoddhūtakeśāntamudyatārivarāyudham |
    vapuḥ samīkṣya pṛthvīśā duḥsamīkṣyaṃ surairapi || 7-48-2||

    MHB 7-48-3

    तच्चक्रं भृशमुद्विग्नाः संचिच्छिदुरनेकधा ।
    महारथस्ततः कार्ष्णिः संजग्राह महागदाम् ॥ ७-४८-३॥
    taccakraṃ bhṛśamudvignāḥ saṃcicchiduranekadhā |
    mahārathastataḥ kārṣṇiḥ saṃjagrāha mahāgadām || 7-48-3||

    MHB 7-48-4

    विधनुःस्यन्दनासिस्तैर्विचक्रश्चारिभिः कृतः ।
    अभिमन्युर्गदापाणिरश्वत्थामानमाद्रवत् ॥ ७-४८-४॥
    vidhanuḥsyandanāsistairvicakraścāribhiḥ kṛtaḥ |
    abhimanyurgadāpāṇiraśvatthāmānamādravat || 7-48-4||

    MHB 7-48-5

    स गदामुद्यतां दृष्ट्वा ज्वलन्तीमशनीमिव ।
    अपाक्रामद्रथोपस्थाद्विक्रमांस्त्रीन्नरर्षभः ॥ ७-४८-५॥
    sa gadāmudyatāṃ dṛṣṭvā jvalantīmaśanīmiva |
    apākrāmadrathopasthādvikramāṃstrīnnararṣabhaḥ || 7-48-5||

    MHB 7-48-6

    तस्याश्वान्गदया हत्वा तथोभौ पार्ष्णिसारथी ।
    शराचिताङ्गः सौभद्रः श्वाविद्वत्प्रत्यदृश्यत ॥ ७-४८-६॥
    tasyāśvāngadayā hatvā tathobhau pārṣṇisārathī |
    śarācitāṅgaḥ saubhadraḥ śvāvidvatpratyadṛśyata || 7-48-6||

    MHB 7-48-7

    ततः सुबलदायादं कालकेयमपोथयत् ।
    जघान चास्यानुचरान्गान्धारान्सप्तसप्ततिम् ॥ ७-४८-७॥
    tataḥ subaladāyādaṃ kālakeyamapothayat |
    jaghāna cāsyānucarāngāndhārānsaptasaptatim || 7-48-7||

    MHB 7-48-8

    पुनर्ब्रह्मवसातीयाञ्जघान रथिनो दश ।
    केकयानां रथान्सप्त हत्वा च दश कुञ्जरान् ।
    दौःशासनिरथं साश्वं गदया समपोथयत् ॥ ७-४८-८॥
    punarbrahmavasātīyāñjaghāna rathino daśa |
    kekayānāṃ rathānsapta hatvā ca daśa kuñjarān |
    dauḥśāsanirathaṃ sāśvaṃ gadayā samapothayat || 7-48-8||

    MHB 7-48-9

    ततो दौःशासनिः क्रुद्धो गदामुद्यम्य मारिष ।
    अभिदुद्राव सौभद्रं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-४८-९॥
    tato dauḥśāsaniḥ kruddho gadāmudyamya māriṣa |
    abhidudrāva saubhadraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-48-9||

    MHB 7-48-10

    तावुद्यतगदौ वीरावन्योन्यवधकाङ्क्षिणौ ।
    भ्रातृव्यौ संप्रजह्राते पुरेव त्र्यम्बकान्तकौ ॥ ७-४८-१०॥
    tāvudyatagadau vīrāvanyonyavadhakāṅkṣiṇau |
    bhrātṛvyau saṃprajahrāte pureva tryambakāntakau || 7-48-10||

    MHB 7-48-11

    तावन्योन्यं गदाग्राभ्यां संहत्य पतितौ क्षितौ ।
    इन्द्रध्वजाविवोत्सृष्टौ रणमध्ये परंतपौ ॥ ७-४८-११॥
    tāvanyonyaṃ gadāgrābhyāṃ saṃhatya patitau kṣitau |
    indradhvajāvivotsṛṣṭau raṇamadhye paraṃtapau || 7-48-11||

    MHB 7-48-12

    दौःशासनिरथोत्थाय कुरूणां कीर्तिवर्धनः ।
    प्रोत्तिष्ठमानं सौभद्रं गदया मूर्ध्न्यताडयत् ॥ ७-४८-१२॥
    dauḥśāsanirathotthāya kurūṇāṃ kīrtivardhanaḥ |
    prottiṣṭhamānaṃ saubhadraṃ gadayā mūrdhnyatāḍayat || 7-48-12||

    MHB 7-48-13

    गदावेगेन महता व्यायामेन च मोहितः ।
    विचेता न्यपतद्भूमौ सौभद्रः परवीरहा ।
    एवं विनिहतो राजन्नेको बहुभिराहवे ॥ ७-४८-१३॥
    gadāvegena mahatā vyāyāmena ca mohitaḥ |
    vicetā nyapatadbhūmau saubhadraḥ paravīrahā |
    evaṃ vinihato rājanneko bahubhirāhave || 7-48-13||

    MHB 7-48-14

    क्षोभयित्वा चमूं सर्वां नलिनीमिव कुञ्जरः ।
    अशोभत हतो वीरो व्याधैर्वनगजो यथा ॥ ७-४८-१४॥
    kṣobhayitvā camūṃ sarvāṃ nalinīmiva kuñjaraḥ |
    aśobhata hato vīro vyādhairvanagajo yathā || 7-48-14||

    MHB 7-48-15

    तं तथा पतितं शूरं तावकाः पर्यवारयन् ।
    दावं दग्ध्वा यथा शान्तं पावकं शिशिरात्यये ॥ ७-४८-१५॥
    taṃ tathā patitaṃ śūraṃ tāvakāḥ paryavārayan |
    dāvaṃ dagdhvā yathā śāntaṃ pāvakaṃ śiśirātyaye || 7-48-15||

    MHB 7-48-16

    विमृद्य तरुशृङ्गाणि संनिवृत्तमिवानिलम् ।
    अस्तं गतमिवादित्यं तप्त्वा भारतवाहिनीम् ॥ ७-४८-१६॥
    vimṛdya taruśṛṅgāṇi saṃnivṛttamivānilam |
    astaṃ gatamivādityaṃ taptvā bhāratavāhinīm || 7-48-16||

    MHB 7-48-17

    उपप्लुतं यथा सोमं संशुष्कमिव सागरम् ।
    पूर्णचन्द्राभवदनं काकपक्षवृताक्षकम् ॥ ७-४८-१७॥
    upaplutaṃ yathā somaṃ saṃśuṣkamiva sāgaram |
    pūrṇacandrābhavadanaṃ kākapakṣavṛtākṣakam || 7-48-17||

    MHB 7-48-18

    तं भूमौ पतितं दृष्ट्वा तावकास्ते महारथाः ।
    मुदा परमया युक्ताश्चुक्रुशुः सिंहवन्मुहुः ॥ ७-४८-१८॥
    taṃ bhūmau patitaṃ dṛṣṭvā tāvakāste mahārathāḥ |
    mudā paramayā yuktāścukruśuḥ siṃhavanmuhuḥ || 7-48-18||

    MHB 7-48-19

    आसीत्परमको हर्षस्तावकानां विशां पते ।
    इतरेषां तु वीराणां नेत्रेभ्यः प्रापतज्जलम् ॥ ७-४८-१९॥
    āsītparamako harṣastāvakānāṃ viśāṃ pate |
    itareṣāṃ tu vīrāṇāṃ netrebhyaḥ prāpatajjalam || 7-48-19||

    MHB 7-48-20

    अभिक्रोशन्ति भूतानि अन्तरिक्षे विशां पते ।
    दृष्ट्वा निपतितं वीरं च्युतं चन्द्रमिवाम्बरात् ॥ ७-४८-२०॥
    abhikrośanti bhūtāni antarikṣe viśāṃ pate |
    dṛṣṭvā nipatitaṃ vīraṃ cyutaṃ candramivāmbarāt || 7-48-20||

    MHB 7-48-21

    द्रोणकर्णमुखैः षड्भिर्धार्तराष्ट्रैर्महारथैः ।
    एकोऽयं निहतः शेते नैष धर्मो मतो हि नः ॥ ७-४८-२१॥
    droṇakarṇamukhaiḥ ṣaḍbhirdhārtarāṣṭrairmahārathaiḥ |
    eko'yaṃ nihataḥ śete naiṣa dharmo mato hi naḥ || 7-48-21||

    MHB 7-48-22

    तस्मिंस्तु निहते वीरे बह्वशोभत मेदिनी ।
    द्यौर्यथा पूर्णचन्द्रेण नक्षत्रगणमालिनी ॥ ७-४८-२२॥
    tasmiṃstu nihate vīre bahvaśobhata medinī |
    dyauryathā pūrṇacandreṇa nakṣatragaṇamālinī || 7-48-22||

    MHB 7-48-23

    रुक्मपुङ्खैश्च संपूर्णा रुधिरौघपरिप्लुता ।
    उत्तमाङ्गैश्च वीराणां भ्राजमानैः सकुण्डलैः ॥ ७-४८-२३॥
    rukmapuṅkhaiśca saṃpūrṇā rudhiraughapariplutā |
    uttamāṅgaiśca vīrāṇāṃ bhrājamānaiḥ sakuṇḍalaiḥ || 7-48-23||

    MHB 7-48-24

    विचित्रैश्च परिस्तोमैः पताकाभिश्च संवृता ।
    चामरैश्च कुथाभिश्च प्रविद्धैश्चाम्बरोत्तमैः ॥ ७-४८-२४॥
    vicitraiśca paristomaiḥ patākābhiśca saṃvṛtā |
    cāmaraiśca kuthābhiśca praviddhaiścāmbarottamaiḥ || 7-48-24||

    MHB 7-48-25

    रथाश्वनरनागानामलंकारैश्च सुप्रभैः ।
    खड्गैश्च निशितैः पीतैर्निर्मुक्तैर्भुजगैरिव ॥ ७-४८-२५॥
    rathāśvanaranāgānāmalaṃkāraiśca suprabhaiḥ |
    khaḍgaiśca niśitaiḥ pītairnirmuktairbhujagairiva || 7-48-25||

    MHB 7-48-26

    चापैश्च विशिखैश्छिन्नैः शक्त्यृष्टिप्रासकम्पनैः ।
    विविधैरायुधैश्चान्यैः संवृता भूरशोभत ॥ ७-४८-२६॥
    cāpaiśca viśikhaiśchinnaiḥ śaktyṛṣṭiprāsakampanaiḥ |
    vividhairāyudhaiścānyaiḥ saṃvṛtā bhūraśobhata || 7-48-26||

    MHB 7-48-27

    वाजिभिश्चापि निर्जीवैः स्वपद्भिः शोणितोक्षितैः ।
    सारोहैर्विषमा भूमिः सौभद्रेण निपातितैः ॥ ७-४८-२७॥
    vājibhiścāpi nirjīvaiḥ svapadbhiḥ śoṇitokṣitaiḥ |
    sārohairviṣamā bhūmiḥ saubhadreṇa nipātitaiḥ || 7-48-27||

    MHB 7-48-28

    साङ्कुशैः समहामात्रैः सवर्मायुधकेतुभिः ।
    पर्वतैरिव विध्वस्तैर्विशिखोन्मथितैर्गजैः ॥ ७-४८-२८॥
    sāṅkuśaiḥ samahāmātraiḥ savarmāyudhaketubhiḥ |
    parvatairiva vidhvastairviśikhonmathitairgajaiḥ || 7-48-28||

    MHB 7-48-29

    पृथिव्यामनुकीर्णैश्च व्यश्वसारथियोधिभिः ।
    ह्रदैरिव प्रक्षुभितैर्हतनागै रथोत्तमैः ॥ ७-४८-२९॥
    pṛthivyāmanukīrṇaiśca vyaśvasārathiyodhibhiḥ |
    hradairiva prakṣubhitairhatanāgai rathottamaiḥ || 7-48-29||

    MHB 7-48-30

    पदातिसंघैश्च हतैर्विविधायुधभूषणैः ।
    भीरूणां त्रासजननी घोररूपाभवन्मही ॥ ७-४८-३०॥
    padātisaṃghaiśca hatairvividhāyudhabhūṣaṇaiḥ |
    bhīrūṇāṃ trāsajananī ghorarūpābhavanmahī || 7-48-30||

    MHB 7-48-31

    तं दृष्ट्वा पतितं भूमौ चन्द्रार्कसदृशद्युतिम् ।
    तावकानां परा प्रीतिः पाण्डूनां चाभवद्व्यथा ॥ ७-४८-३१॥
    taṃ dṛṣṭvā patitaṃ bhūmau candrārkasadṛśadyutim |
    tāvakānāṃ parā prītiḥ pāṇḍūnāṃ cābhavadvyathā || 7-48-31||

    MHB 7-48-32

    अभिमन्यौ हते राजञ्शिशुकेऽप्राप्तयौवने ।
    संप्राद्रवच्चमूः सर्वा धर्मराजस्य पश्यतः ॥ ७-४८-३२॥
    abhimanyau hate rājañśiśuke'prāptayauvane |
    saṃprādravaccamūḥ sarvā dharmarājasya paśyataḥ || 7-48-32||

    MHB 7-48-33

    दीर्यमाणं बलं दृष्ट्वा सौभद्रे विनिपातिते ।
    अजातशत्रुः स्वान्वीरानिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-४८-३३॥
    dīryamāṇaṃ balaṃ dṛṣṭvā saubhadre vinipātite |
    ajātaśatruḥ svānvīrānidaṃ vacanamabravīt || 7-48-33||

    MHB 7-48-34

    स्वर्गमेष गतः शूरो यो हतो नपराङ्मुखः ।
    संस्तम्भयत मा भैष्ट विजेष्यामो रणे रिपून् ॥ ७-४८-३४॥
    svargameṣa gataḥ śūro yo hato naparāṅmukhaḥ |
    saṃstambhayata mā bhaiṣṭa vijeṣyāmo raṇe ripūn || 7-48-34||

    MHB 7-48-35

    इत्येवं स महातेजा दुःखितेभ्यो महाद्युतिः ।
    धर्मराजो युधां श्रेष्ठो ब्रुवन्दुःखमपानुदत् ॥ ७-४८-३५॥
    ityevaṃ sa mahātejā duḥkhitebhyo mahādyutiḥ |
    dharmarājo yudhāṃ śreṣṭho bruvanduḥkhamapānudat || 7-48-35||

    MHB 7-48-36

    युद्धे ह्याशीविषाकारान्राजपुत्रान्रणे बहून् ।
    पूर्वं निहत्य संग्रामे पश्चादार्जुनिरन्वगात् ॥ ७-४८-३६॥
    yuddhe hyāśīviṣākārānrājaputrānraṇe bahūn |
    pūrvaṃ nihatya saṃgrāme paścādārjuniranvagāt || 7-48-36||

    MHB 7-48-37

    हत्वा दशसहस्राणि कौसल्यं च महारथम् ।
    कृष्णार्जुनसमः कार्ष्णिः शक्रसद्म गतो ध्रुवम् ॥ ७-४८-३७॥
    hatvā daśasahasrāṇi kausalyaṃ ca mahāratham |
    kṛṣṇārjunasamaḥ kārṣṇiḥ śakrasadma gato dhruvam || 7-48-37||

    MHB 7-48-38

    रथाश्वनरमातङ्गान्विनिहत्य सहस्रशः ।
    अवितृप्तः स संग्रामादशोच्यः पुण्यकर्मकृत् ॥ ७-४८-३८॥
    rathāśvanaramātaṅgānvinihatya sahasraśaḥ |
    avitṛptaḥ sa saṃgrāmādaśocyaḥ puṇyakarmakṛt || 7-48-38||

    MHB 7-48-39

    वयं तु प्रवरं हत्वा तेषां तैः शरपीडिताः ।
    निवेशायाभ्युपायाम सायाह्ने रुधिरोक्षिताः ॥ ७-४८-३९॥
    vayaṃ tu pravaraṃ hatvā teṣāṃ taiḥ śarapīḍitāḥ |
    niveśāyābhyupāyāma sāyāhne rudhirokṣitāḥ || 7-48-39||

    MHB 7-48-40

    निरीक्षमाणास्तु वयं परे चायोधनं शनैः ।
    अपयाता महाराज ग्लानिं प्राप्ता विचेतसः ॥ ७-४८-४०॥
    nirīkṣamāṇāstu vayaṃ pare cāyodhanaṃ śanaiḥ |
    apayātā mahārāja glāniṃ prāptā vicetasaḥ || 7-48-40||

    MHB 7-48-41

    ततो निशाया दिवसस्य चाशिवः शिवारुतः संधिरवर्तताद्भुतः ।
    कुशेशयापीडनिभे दिवाकरे विलम्बमानेऽस्तमुपेत्य पर्वतम् ॥ ७-४८-४१॥
    tato niśāyā divasasya cāśivaḥ śivārutaḥ saṃdhiravartatādbhutaḥ |
    kuśeśayāpīḍanibhe divākare vilambamāne'stamupetya parvatam || 7-48-41||

    MHB 7-48-42

    वरासिशक्त्यृष्टिवरूथचर्मणां विभूषणानां च समाक्षिपन्प्रभाम् ।
    दिवं च भूमिं च समानयन्निव प्रियां तनुं भानुरुपैति पावकम् ॥ ७-४८-४२॥
    varāsiśaktyṛṣṭivarūthacarmaṇāṃ vibhūṣaṇānāṃ ca samākṣipanprabhām |
    divaṃ ca bhūmiṃ ca samānayanniva priyāṃ tanuṃ bhānurupaiti pāvakam || 7-48-42||

    MHB 7-48-43

    महाभ्रकूटाचलशृङ्गसंनिभैर्गजैरनेकैरिव वज्रपातितैः ।
    सवैजयन्त्यङ्कुशवर्मयन्तृभिर्निपातितैर्निष्टनतीव गौश्चिता ॥ ७-४८-४३॥
    mahābhrakūṭācalaśṛṅgasaṃnibhairgajairanekairiva vajrapātitaiḥ |
    savaijayantyaṅkuśavarmayantṛbhirnipātitairniṣṭanatīva gauścitā || 7-48-43||

    MHB 7-48-44

    हतेश्वरैश्चूर्णितपत्त्युपस्करैर्हताश्वसूतैर्विपताककेतुभिः ।
    महारथैर्भूः शुशुभे विचूर्णितैः पुरैरिवामित्रहतैर्नराधिप ॥ ७-४८-४४॥
    hateśvaraiścūrṇitapattyupaskarairhatāśvasūtairvipatākaketubhiḥ |
    mahārathairbhūḥ śuśubhe vicūrṇitaiḥ purairivāmitrahatairnarādhipa || 7-48-44||

    MHB 7-48-45

    रथाश्ववृन्दैः सहसादिभिर्हतैः प्रविद्धभाण्डाभरणैः पृथग्विधैः ।
    निरस्तजिह्वादशनान्त्रलोचनैर्धरा बभौ घोरविरूपदर्शना ॥ ७-४८-४५॥
    rathāśvavṛndaiḥ sahasādibhirhataiḥ praviddhabhāṇḍābharaṇaiḥ pṛthagvidhaiḥ |
    nirastajihvādaśanāntralocanairdharā babhau ghoravirūpadarśanā || 7-48-45||

    MHB 7-48-46

    प्रविद्धवर्माभरणा वरायुधा विपन्नहस्त्यश्वरथानुगा नराः ।
    महार्हशय्यास्तरणोचिताः सदा क्षितावनाथा इव शेरते हताः ॥ ७-४८-४६॥
    praviddhavarmābharaṇā varāyudhā vipannahastyaśvarathānugā narāḥ |
    mahārhaśayyāstaraṇocitāḥ sadā kṣitāvanāthā iva śerate hatāḥ || 7-48-46||

    MHB 7-48-47

    अतीव हृष्टाः श्वसृगालवायसा बडाः सुपर्णाश्च वृकास्तरक्षवः ।
    वयांस्यसृक्पान्यथ रक्षसां गणाः पिशाचसंघाश्च सुदारुणा रणे ॥ ७-४८-४७॥
    atīva hṛṣṭāḥ śvasṛgālavāyasā baḍāḥ suparṇāśca vṛkāstarakṣavaḥ |
    vayāṃsyasṛkpānyatha rakṣasāṃ gaṇāḥ piśācasaṃghāśca sudāruṇā raṇe || 7-48-47||

    MHB 7-48-48

    त्वचो विनिर्भिद्य पिबन्वसामसृक्तथैव मज्जां पिशितानि चाश्नुवन् ।
    वपां विलुम्पन्ति हसन्ति गान्ति च प्रकर्षमाणाः कुणपान्यनेकशः ॥ ७-४८-४८॥
    tvaco vinirbhidya pibanvasāmasṛktathaiva majjāṃ piśitāni cāśnuvan |
    vapāṃ vilumpanti hasanti gānti ca prakarṣamāṇāḥ kuṇapānyanekaśaḥ || 7-48-48||

    MHB 7-48-49

    शरीरसंघाटवहा असृग्जला रथोडुपा कुञ्जरशैलसंकटा ।
    मनुष्यशीर्षोपलमांसकर्दमा प्रविद्धनानाविधशस्त्रमालिनी ॥ ७-४८-४९॥
    śarīrasaṃghāṭavahā asṛgjalā rathoḍupā kuñjaraśailasaṃkaṭā |
    manuṣyaśīrṣopalamāṃsakardamā praviddhanānāvidhaśastramālinī || 7-48-49||

    MHB 7-48-50

    महाभया वैतरणीव दुस्तरा प्रवर्तिता योधवरैस्तदा नदी ।
    उवाह मध्येन रणाजिरं भृशं भयावहा जीवमृतप्रवाहिनी ॥ ७-४८-५०॥
    mahābhayā vaitaraṇīva dustarā pravartitā yodhavaraistadā nadī |
    uvāha madhyena raṇājiraṃ bhṛśaṃ bhayāvahā jīvamṛtapravāhinī || 7-48-50||

    MHB 7-48-51

    पिबन्ति चाश्नन्ति च यत्र दुर्दृशाः पिशाचसंघा विविधाः सुभैरवाः ।
    सुनन्दिताः प्राणभृतां भयंकराः समानभक्षाः श्वसृगालपक्षिणः ॥ ७-४८-५१॥
    pibanti cāśnanti ca yatra durdṛśāḥ piśācasaṃghā vividhāḥ subhairavāḥ |
    sunanditāḥ prāṇabhṛtāṃ bhayaṃkarāḥ samānabhakṣāḥ śvasṛgālapakṣiṇaḥ || 7-48-51||

    MHB 7-48-52

    तथा तदायोधनमुग्रदर्शनं निशामुखे पितृपतिराष्ट्रसंनिभम् ।
    निरीक्षमाणाः शनकैर्जहुर्नराः समुत्थितारुण्डकुलोपसंकुलम् ॥ ७-४८-५२॥
    tathā tadāyodhanamugradarśanaṃ niśāmukhe pitṛpatirāṣṭrasaṃnibham |
    nirīkṣamāṇāḥ śanakairjahurnarāḥ samutthitāruṇḍakulopasaṃkulam || 7-48-52||

    MHB 7-48-53

    अपेतविध्वस्तमहार्हभूषणं निपातितं शक्रसमं महारथम् ।
    रणेऽभिमन्युं ददृशुस्तदा जना व्यपोढहव्यं सदसीव पावकम् ॥ ७-४८-५३॥
    apetavidhvastamahārhabhūṣaṇaṃ nipātitaṃ śakrasamaṃ mahāratham |
    raṇe'bhimanyuṃ dadṛśustadā janā vyapoḍhahavyaṃ sadasīva pāvakam || 7-48-53||

    Adhyaya: 49/173 (21)

    MHB 7-49-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिंस्तु निहते वीरे सौभद्रे रथयूथपे ।
    विमुक्तरथसंनाहाः सर्वे निक्षिप्तकार्मुकाः ॥ ७-४९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasmiṃstu nihate vīre saubhadre rathayūthape |
    vimuktarathasaṃnāhāḥ sarve nikṣiptakārmukāḥ || 7-49-1||

    MHB 7-49-2

    उपोपविष्टा राजानं परिवार्य युधिष्ठिरम् ।
    तदेव दुःखं ध्यायन्तः सौभद्रगतमानसाः ॥ ७-४९-२॥
    upopaviṣṭā rājānaṃ parivārya yudhiṣṭhiram |
    tadeva duḥkhaṃ dhyāyantaḥ saubhadragatamānasāḥ || 7-49-2||

    MHB 7-49-3

    ततो युधिष्ठिरो राजा विललाप सुदुःखितः ।
    अभिमन्यौ हते वीरे भ्रातुः पुत्रे महारथे ॥ ७-४९-३॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā vilalāpa suduḥkhitaḥ |
    abhimanyau hate vīre bhrātuḥ putre mahārathe || 7-49-3||

    MHB 7-49-4

    द्रोणानीकमसंबाधं मम प्रियचिकीर्षया ।
    भित्त्वा व्यूहं प्रविष्टोऽसौ गोमध्यमिव केसरी ॥ ७-४९-४॥
    droṇānīkamasaṃbādhaṃ mama priyacikīrṣayā |
    bhittvā vyūhaṃ praviṣṭo'sau gomadhyamiva kesarī || 7-49-4||

    MHB 7-49-5

    यस्य शूरा महेष्वासाः प्रत्यनीकगता रणे ।
    प्रभग्ना विनिवर्तन्ते कृतास्त्रा युद्धदुर्मदाः ॥ ७-४९-५॥
    yasya śūrā maheṣvāsāḥ pratyanīkagatā raṇe |
    prabhagnā vinivartante kṛtāstrā yuddhadurmadāḥ || 7-49-5||

    MHB 7-49-6

    अत्यन्तशत्रुरस्माकं येन दुःशासनः शरैः ।
    क्षिप्रं ह्यभिमुखः संक्ये विसंज्ञो विमुखीकृतः ॥ ७-४९-६॥
    atyantaśatrurasmākaṃ yena duḥśāsanaḥ śaraiḥ |
    kṣipraṃ hyabhimukhaḥ saṃkye visaṃjño vimukhīkṛtaḥ || 7-49-6||

    MHB 7-49-7

    स तीर्त्वा दुस्तरं वीरो द्रोणानीकमहार्णवम् ।
    प्राप्य दौःशासनिं कार्ष्णिर्यातो वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-४९-७॥
    sa tīrtvā dustaraṃ vīro droṇānīkamahārṇavam |
    prāpya dauḥśāsaniṃ kārṣṇiryāto vaivasvatakṣayam || 7-49-7||

    MHB 7-49-8

    कथं द्रक्ष्यामि कौन्तेयं सौभद्रे निहतेऽर्जुनम् ।
    सुभद्रां वा महाभागां प्रियं पुत्रमपश्यतीम् ॥ ७-४९-८॥
    kathaṃ drakṣyāmi kaunteyaṃ saubhadre nihate'rjunam |
    subhadrāṃ vā mahābhāgāṃ priyaṃ putramapaśyatīm || 7-49-8||

    MHB 7-49-9

    किं स्विद्वयमपेतार्थमश्लिष्टमसमञ्जसम् ।
    तावुभौ प्रतिवक्ष्यामो हृषीकेशधनंजयौ ॥ ७-४९-९॥
    kiṃ svidvayamapetārthamaśliṣṭamasamañjasam |
    tāvubhau prativakṣyāmo hṛṣīkeśadhanaṃjayau || 7-49-9||

    MHB 7-49-10

    अहमेव सुभद्रायाः केशवार्जुनयोरपि ।
    प्रियकामो जयाकाङ्क्षी कृतवानिदमप्रियम् ॥ ७-४९-१०॥
    ahameva subhadrāyāḥ keśavārjunayorapi |
    priyakāmo jayākāṅkṣī kṛtavānidamapriyam || 7-49-10||

    MHB 7-49-11

    न लुब्धो बुध्यते दोषान्मोहाल्लोभः प्रवर्तते ।
    मधु लिप्सुर्हि नापश्यं प्रपातमिदमीदृशम् ॥ ७-४९-११॥
    na lubdho budhyate doṣānmohāllobhaḥ pravartate |
    madhu lipsurhi nāpaśyaṃ prapātamidamīdṛśam || 7-49-11||

    MHB 7-49-12

    यो हि भोज्ये पुरस्कार्यो यानेषु शयनेषु च ।
    भूषणेषु च सोऽस्माभिर्बालो युधि पुरस्कृतः ॥ ७-४९-१२॥
    yo hi bhojye puraskāryo yāneṣu śayaneṣu ca |
    bhūṣaṇeṣu ca so'smābhirbālo yudhi puraskṛtaḥ || 7-49-12||

    MHB 7-49-13

    कथं हि बालस्तरुणो युद्धानामविशारदः ।
    सदश्व इव संबाधे विषमे क्षेममर्हति ॥ ७-४९-१३॥
    kathaṃ hi bālastaruṇo yuddhānāmaviśāradaḥ |
    sadaśva iva saṃbādhe viṣame kṣemamarhati || 7-49-13||

    MHB 7-49-14

    नो चेद्धि वयमप्येनं महीमनुशयीमहि ।
    बीभत्सोः कोपदीप्तस्य दग्धाः कृपणचक्षुषा ॥ ७-४९-१४॥
    no ceddhi vayamapyenaṃ mahīmanuśayīmahi |
    bībhatsoḥ kopadīptasya dagdhāḥ kṛpaṇacakṣuṣā || 7-49-14||

    MHB 7-49-15

    अलुब्धो मतिमान्ह्रीमान्क्षमावान्रूपवान्बली ।
    वपुष्मान्मानकृद्वीरः प्रियः सत्यपरायणः ॥ ७-४९-१५॥
    alubdho matimānhrīmānkṣamāvānrūpavānbalī |
    vapuṣmānmānakṛdvīraḥ priyaḥ satyaparāyaṇaḥ || 7-49-15||

    MHB 7-49-16

    यस्य श्लाघन्ति विबुधाः कर्माण्यूर्जितकर्मणः ।
    निवातकवचाञ्जघ्ने कालकेयांश्च वीर्यवान् ॥ ७-४९-१६॥
    yasya ślāghanti vibudhāḥ karmāṇyūrjitakarmaṇaḥ |
    nivātakavacāñjaghne kālakeyāṃśca vīryavān || 7-49-16||

    MHB 7-49-17

    महेन्द्रशत्रवो येन हिरण्यपुरवासिनः ।
    अक्ष्णोर्निमेषमात्रेण पौलोमाः सगणा हताः ॥ ७-४९-१७॥
    mahendraśatravo yena hiraṇyapuravāsinaḥ |
    akṣṇornimeṣamātreṇa paulomāḥ sagaṇā hatāḥ || 7-49-17||

    MHB 7-49-18

    परेभ्योऽप्यभयार्थिभ्यो यो ददात्यभयं विभुः ।
    तस्यास्माभिर्न शकितस्त्रातुमद्यात्मजो भयात् ॥ ७-४९-१८॥
    parebhyo'pyabhayārthibhyo yo dadātyabhayaṃ vibhuḥ |
    tasyāsmābhirna śakitastrātumadyātmajo bhayāt || 7-49-18||

    MHB 7-49-19

    भयं तु सुमहत्प्राप्तं धार्तराष्ट्रं महद्बलम् ।
    पार्थः पुत्रवधात्क्रुद्धः कौरवाञ्शोषयिष्यति ॥ ७-४९-१९॥
    bhayaṃ tu sumahatprāptaṃ dhārtarāṣṭraṃ mahadbalam |
    pārthaḥ putravadhātkruddhaḥ kauravāñśoṣayiṣyati || 7-49-19||

    MHB 7-49-20

    क्षुद्रः क्षुद्रसहायश्च स्वपक्षक्षयमातुरः ।
    व्यक्तं दुर्योधनो दृष्ट्वा शोचन्हास्यति जीवितम् ॥ ७-४९-२०॥
    kṣudraḥ kṣudrasahāyaśca svapakṣakṣayamāturaḥ |
    vyaktaṃ duryodhano dṛṣṭvā śocanhāsyati jīvitam || 7-49-20||

    MHB 7-49-21

    न मे जयः प्रीतिकरो न राज्यं न चामरत्वं न सुरैः सलोकता ।
    इमं समीक्ष्याप्रतिवीर्यपौरुषं निपातितं देववरात्मजात्मजम् ॥ ७-४९-२१॥
    na me jayaḥ prītikaro na rājyaṃ na cāmaratvaṃ na suraiḥ salokatā |
    imaṃ samīkṣyāprativīryapauruṣaṃ nipātitaṃ devavarātmajātmajam || 7-49-21||

    Adhyaya: 50/173 (83)

    MHB 7-50-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिन्नहनि निर्वृत्ते घोरे प्राणभृतां क्षये ।
    आदित्येऽस्तंगते श्रीमान्संध्याकाल उपस्थिते ॥ ७-५०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasminnahani nirvṛtte ghore prāṇabhṛtāṃ kṣaye |
    āditye'staṃgate śrīmānsaṃdhyākāla upasthite || 7-50-1||

    MHB 7-50-2

    व्यपयातेषु सैन्येषु वासाय भरतर्षभ ।
    हत्वा संशप्तकव्रातान्दिव्यैरस्त्रैः कपिध्वजः ॥ ७-५०-२॥
    vyapayāteṣu sainyeṣu vāsāya bharatarṣabha |
    hatvā saṃśaptakavrātāndivyairastraiḥ kapidhvajaḥ || 7-50-2||

    MHB 7-50-3

    प्रायात्स्वशिबिरं जिष्णुर्जैत्रमास्थाय तं रथम् ।
    गच्छन्नेव च गोविन्दं सन्नकण्ठोऽभ्यभाषत ॥ ७-५०-३॥
    prāyātsvaśibiraṃ jiṣṇurjaitramāsthāya taṃ ratham |
    gacchanneva ca govindaṃ sannakaṇṭho'bhyabhāṣata || 7-50-3||

    MHB 7-50-4

    किं नु मे हृदयं त्रस्तं वाक्यं सज्जति केशव ।
    स्पन्दन्ति चाप्यनिष्टानि गात्रं सीदति चाच्युत ॥ ७-५०-४॥
    kiṃ nu me hṛdayaṃ trastaṃ vākyaṃ sajjati keśava |
    spandanti cāpyaniṣṭāni gātraṃ sīdati cācyuta || 7-50-4||

    MHB 7-50-5

    अनिष्टं चैव मे श्लिष्टं हृदयान्नापसर्पति ।
    भुवि यद्दिक्षु चाप्युग्रा उत्पातास्त्रासयन्ति माम् ॥ ७-५०-५॥
    aniṣṭaṃ caiva me śliṣṭaṃ hṛdayānnāpasarpati |
    bhuvi yaddikṣu cāpyugrā utpātāstrāsayanti mām || 7-50-5||

    MHB 7-50-6

    बहुप्रकारा दृश्यन्ते सर्व एवाघशंसिनः ।
    अपि स्वस्ति भवेद्राज्ञः सामात्यस्य गुरोर्मम ॥ ७-५०-६॥
    bahuprakārā dṛśyante sarva evāghaśaṃsinaḥ |
    api svasti bhavedrājñaḥ sāmātyasya gurormama || 7-50-6||

    MHB 7-50-7

    वासुदेव उवाच ।
    व्यक्तं शिवं तव भ्रातुः सामात्यस्य भविष्यति ।
    मा शुचः किंचिदेवान्यत्तत्रानिष्टं भविष्यति ॥ ७-५०-७॥
    vāsudeva uvāca |
    vyaktaṃ śivaṃ tava bhrātuḥ sāmātyasya bhaviṣyati |
    mā śucaḥ kiṃcidevānyattatrāniṣṭaṃ bhaviṣyati || 7-50-7||

    MHB 7-50-8

    संजय उवाच ।
    ततः संध्यामुपास्यैव वीरौ वीरावसादने ।
    कथयन्तौ रणे वृत्तं प्रयातौ रथमास्थितौ ॥ ७-५०-८॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ saṃdhyāmupāsyaiva vīrau vīrāvasādane |
    kathayantau raṇe vṛttaṃ prayātau rathamāsthitau || 7-50-8||

    MHB 7-50-9

    ततः स्वशिबिरं प्राप्तौ हतानन्दं हतत्विषम् ।
    वासुदेवोऽर्जुनश्चैव कृत्वा कर्म सुदुष्करम् ॥ ७-५०-९॥
    tataḥ svaśibiraṃ prāptau hatānandaṃ hatatviṣam |
    vāsudevo'rjunaścaiva kṛtvā karma suduṣkaram || 7-50-9||

    MHB 7-50-10

    ध्वस्ताकारं समालक्ष्य शिबिरं परवीरहा ।
    बीभत्सुरब्रवीत्कृष्णमस्वस्थहृदयस्ततः ॥ ७-५०-१०॥
    dhvastākāraṃ samālakṣya śibiraṃ paravīrahā |
    bībhatsurabravītkṛṣṇamasvasthahṛdayastataḥ || 7-50-10||

    MHB 7-50-11

    नाद्य नन्दन्ति तूर्याणि मङ्गल्यानि जनार्दन ।
    मिश्रा दुन्दुभिनिर्घोषैः शङ्खाश्चाडम्बरैः सह ।
    वीणा वा नाद्य वाद्यन्ते शम्यातालस्वनैः सह ॥ ७-५०-११॥
    nādya nandanti tūryāṇi maṅgalyāni janārdana |
    miśrā dundubhinirghoṣaiḥ śaṅkhāścāḍambaraiḥ saha |
    vīṇā vā nādya vādyante śamyātālasvanaiḥ saha || 7-50-11||

    MHB 7-50-12

    मङ्गल्यानि च गीतानि न गायन्ति पठन्ति च ।
    स्तुतियुक्तानि रम्याणि ममानीकेषु बन्दिनः ॥ ७-५०-१२॥
    maṅgalyāni ca gītāni na gāyanti paṭhanti ca |
    stutiyuktāni ramyāṇi mamānīkeṣu bandinaḥ || 7-50-12||

    MHB 7-50-13

    योधाश्चापि हि मां दृष्ट्वा निवर्तन्ते ह्यधोमुखाः ।
    कर्माणि च यथापूर्वं कृत्वा नाभिवदन्ति माम् ॥ ७-५०-१३॥
    yodhāścāpi hi māṃ dṛṣṭvā nivartante hyadhomukhāḥ |
    karmāṇi ca yathāpūrvaṃ kṛtvā nābhivadanti mām || 7-50-13||

    MHB 7-50-14

    अपि स्वस्ति भवेदद्य भ्रातृभ्यो मम माधव ।
    न हि शुध्यति मे भावो दृष्ट्वा स्वजनमाकुलम् ॥ ७-५०-१४॥
    api svasti bhavedadya bhrātṛbhyo mama mādhava |
    na hi śudhyati me bhāvo dṛṣṭvā svajanamākulam || 7-50-14||

    MHB 7-50-15

    अपि पाञ्चालराजस्य विराटस्य च मानद ।
    सर्वेषां चैव योधानां सामग्र्यं स्यान्ममाच्युत ॥ ७-५०-१५॥
    api pāñcālarājasya virāṭasya ca mānada |
    sarveṣāṃ caiva yodhānāṃ sāmagryaṃ syānmamācyuta || 7-50-15||

    MHB 7-50-16

    न च मामद्य सौभद्रः प्रहृष्टो भ्रातृभिः सह ।
    रणादायान्तमुचितं प्रत्युद्याति हसन्निव ॥ ७-५०-१६॥
    na ca māmadya saubhadraḥ prahṛṣṭo bhrātṛbhiḥ saha |
    raṇādāyāntamucitaṃ pratyudyāti hasanniva || 7-50-16||

    MHB 7-50-17

    एवं संकथयन्तौ तौ प्रविष्टौ शिबिरं स्वकम् ।
    ददृशाते भृशास्वस्थान्पाण्डवान्नष्टचेतसः ॥ ७-५०-१७॥
    evaṃ saṃkathayantau tau praviṣṭau śibiraṃ svakam |
    dadṛśāte bhṛśāsvasthānpāṇḍavānnaṣṭacetasaḥ || 7-50-17||

    MHB 7-50-18

    दृष्ट्वा भ्रातॄंश्च पुत्रांश्च विमना वानरध्वजः ।
    अपश्यंश्चैव सौभद्रमिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-५०-१८॥
    dṛṣṭvā bhrātṝṃśca putrāṃśca vimanā vānaradhvajaḥ |
    apaśyaṃścaiva saubhadramidaṃ vacanamabravīt || 7-50-18||

    MHB 7-50-19

    मुखवर्णोऽप्रसन्नो वः सर्वेषामेव लक्ष्यते ।
    न चाभिमन्युं पश्यामि न च मां प्रतिनन्दथ ॥ ७-५०-१९॥
    mukhavarṇo'prasanno vaḥ sarveṣāmeva lakṣyate |
    na cābhimanyuṃ paśyāmi na ca māṃ pratinandatha || 7-50-19||

    MHB 7-50-20

    मया श्रुतश्च द्रोणेन चक्रव्यूहो विनिर्मितः ।
    न च वस्तस्य भेत्तास्ति ऋते सौभद्रमाहवे ॥ ७-५०-२०॥
    mayā śrutaśca droṇena cakravyūho vinirmitaḥ |
    na ca vastasya bhettāsti ṛte saubhadramāhave || 7-50-20||

    MHB 7-50-21

    न चोपदिष्टस्तस्यासीन्मयानीकविनिर्गमः ।
    कच्चिन्न बालो युष्माभिः परानीकं प्रवेशितः ॥ ७-५०-२१॥
    na copadiṣṭastasyāsīnmayānīkavinirgamaḥ |
    kaccinna bālo yuṣmābhiḥ parānīkaṃ praveśitaḥ || 7-50-21||

    MHB 7-50-22

    भित्त्वानीकं महेष्वासः परेषां बहुशो युधि ।
    कच्चिन्न निहतः शेते सौभद्रः परवीरहा ॥ ७-५०-२२॥
    bhittvānīkaṃ maheṣvāsaḥ pareṣāṃ bahuśo yudhi |
    kaccinna nihataḥ śete saubhadraḥ paravīrahā || 7-50-22||

    MHB 7-50-23

    लोहिताक्षं महाबाहुं जातं सिंहमिवाद्रिषु ।
    उपेन्द्रसदृशं ब्रूत कथमायोधने हतः ॥ ७-५०-२३॥
    lohitākṣaṃ mahābāhuṃ jātaṃ siṃhamivādriṣu |
    upendrasadṛśaṃ brūta kathamāyodhane hataḥ || 7-50-23||

    MHB 7-50-24

    सुकुमारं महेष्वासं वासवस्यात्मजात्मजम् ।
    सदा मम प्रियं ब्रूत कथमायोधने हतः ॥ ७-५०-२४॥
    sukumāraṃ maheṣvāsaṃ vāsavasyātmajātmajam |
    sadā mama priyaṃ brūta kathamāyodhane hataḥ || 7-50-24||

    MHB 7-50-25

    वार्ष्णेयीदयितं शूरं मया सततलालितम् ।
    अम्बायाश्च प्रियं नित्यं कोऽवधीत्कालचोदितः ॥ ७-५०-२५॥
    vārṣṇeyīdayitaṃ śūraṃ mayā satatalālitam |
    ambāyāśca priyaṃ nityaṃ ko'vadhītkālacoditaḥ || 7-50-25||

    MHB 7-50-26

    सदृशो वृष्णिसिंहस्य केशवस्य महात्मनः ।
    विक्रमश्रुतमाहात्म्यैः कथमायोधने हतः ॥ ७-५०-२६॥
    sadṛśo vṛṣṇisiṃhasya keśavasya mahātmanaḥ |
    vikramaśrutamāhātmyaiḥ kathamāyodhane hataḥ || 7-50-26||

    MHB 7-50-27

    सुभद्रायाः प्रियं नित्यं द्रौपद्याः केशवस्य च ।
    यदि पुत्रं न पश्यामि यास्यामि यमसादनम् ॥ ७-५०-२७॥
    subhadrāyāḥ priyaṃ nityaṃ draupadyāḥ keśavasya ca |
    yadi putraṃ na paśyāmi yāsyāmi yamasādanam || 7-50-27||

    MHB 7-50-28

    मृदुकुञ्चितकेशान्तं बालं बालमृगेक्षणम् ।
    मत्तद्विरदविक्रान्तं शालपोतमिवोद्गतम् ॥ ७-५०-२८॥
    mṛdukuñcitakeśāntaṃ bālaṃ bālamṛgekṣaṇam |
    mattadviradavikrāntaṃ śālapotamivodgatam || 7-50-28||

    MHB 7-50-29

    स्मिताभिभाषिणं दान्तं गुरुवाक्यकरं सदा ।
    बाल्येऽप्यबालकर्माणं प्रियवाक्यममत्सरम् ॥ ७-५०-२९॥
    smitābhibhāṣiṇaṃ dāntaṃ guruvākyakaraṃ sadā |
    bālye'pyabālakarmāṇaṃ priyavākyamamatsaram || 7-50-29||

    MHB 7-50-30

    महोत्साहं महाबाहुं दीर्घराजीवलोचनम् ।
    भक्तानुकम्पिनं दान्तं न च नीचानुसारिणम् ॥ ७-५०-३०॥
    mahotsāhaṃ mahābāhuṃ dīrgharājīvalocanam |
    bhaktānukampinaṃ dāntaṃ na ca nīcānusāriṇam || 7-50-30||

    MHB 7-50-31

    कृतज्ञं ज्ञानसंपन्नं कृतास्त्रमनिवर्तिनम् ।
    युद्धाभिनन्दिनं नित्यं द्विषतामघवर्धनम् ॥ ७-५०-३१॥
    kṛtajñaṃ jñānasaṃpannaṃ kṛtāstramanivartinam |
    yuddhābhinandinaṃ nityaṃ dviṣatāmaghavardhanam || 7-50-31||

    MHB 7-50-32

    स्वेषां प्रियहिते युक्तं पितॄणां जयगृद्धिनम् ।
    न च पूर्वप्रहर्तारं संग्रामे नष्टसंभ्रमम् ।
    यदि पुत्रं न पश्यामि यास्यामि यमसादनम् ॥ ७-५०-३२॥
    sveṣāṃ priyahite yuktaṃ pitṝṇāṃ jayagṛddhinam |
    na ca pūrvaprahartāraṃ saṃgrāme naṣṭasaṃbhramam |
    yadi putraṃ na paśyāmi yāsyāmi yamasādanam || 7-50-32||

    MHB 7-50-33

    सुललाटं सुकेशान्तं सुभ्र्वक्षिदशनच्छदम् ।
    अपश्यतस्तद्वदनं का शान्तिर्हृदयस्य मे ॥ ७-५०-३३॥
    sulalāṭaṃ sukeśāntaṃ subhrvakṣidaśanacchadam |
    apaśyatastadvadanaṃ kā śāntirhṛdayasya me || 7-50-33||

    MHB 7-50-34

    तन्त्रीस्वनसुखं रम्यं पुंस्कोकिलसमध्वनिम् ।
    अशृण्वतः स्वनं तस्य का शान्तिर्हृदयस्य मे ॥ ७-५०-३४॥
    tantrīsvanasukhaṃ ramyaṃ puṃskokilasamadhvanim |
    aśṛṇvataḥ svanaṃ tasya kā śāntirhṛdayasya me || 7-50-34||

    MHB 7-50-35

    रूपं चाप्रतिरूपं तत्त्रिदशेष्वपि दुर्लभम् ।
    अपश्यतोऽद्य वीरस्य का शान्तिर्हृदयस्य मे ॥ ७-५०-३५॥
    rūpaṃ cāpratirūpaṃ tattridaśeṣvapi durlabham |
    apaśyato'dya vīrasya kā śāntirhṛdayasya me || 7-50-35||

    MHB 7-50-36

    अभिवादनदक्षं तं पितॄणां वचने रतम् ।
    नाद्याहं यदि पश्यामि का शान्तिर्हृदयस्य मे ॥ ७-५०-३६॥
    abhivādanadakṣaṃ taṃ pitṝṇāṃ vacane ratam |
    nādyāhaṃ yadi paśyāmi kā śāntirhṛdayasya me || 7-50-36||

    MHB 7-50-37

    सुकुमारः सदा वीरो महार्हशयनोचितः ।
    भूमावनाथवच्छेते नूनं नाथवतां वरः ॥ ७-५०-३७॥
    sukumāraḥ sadā vīro mahārhaśayanocitaḥ |
    bhūmāvanāthavacchete nūnaṃ nāthavatāṃ varaḥ || 7-50-37||

    MHB 7-50-38

    शयानं समुपासन्ति यं पुरा परमस्त्रियः ।
    तमद्य विप्रविद्धाङ्गमुपासन्त्यशिवाः शिवाः ॥ ७-५०-३८॥
    śayānaṃ samupāsanti yaṃ purā paramastriyaḥ |
    tamadya vipraviddhāṅgamupāsantyaśivāḥ śivāḥ || 7-50-38||

    MHB 7-50-39

    यः पुरा बोध्यते सुप्तः सूतमागधबन्दिभिः ।
    बोधयन्त्यद्य तं नूनं श्वापदा विकृतैः स्वरैः ॥ ७-५०-३९॥
    yaḥ purā bodhyate suptaḥ sūtamāgadhabandibhiḥ |
    bodhayantyadya taṃ nūnaṃ śvāpadā vikṛtaiḥ svaraiḥ || 7-50-39||

    MHB 7-50-40

    छत्रच्छायासमुचितं तस्य तद्वदनं शुभम् ।
    नूनमद्य रजोध्वस्तं रणे रेणुः करिष्यति ॥ ७-५०-४०॥
    chatracchāyāsamucitaṃ tasya tadvadanaṃ śubham |
    nūnamadya rajodhvastaṃ raṇe reṇuḥ kariṣyati || 7-50-40||

    MHB 7-50-41

    हा पुत्रकावितृप्तस्य सततं पुत्रदर्शने ।
    भाग्यहीनस्य कालेन यथा मे नीयसे बलात् ॥ ७-५०-४१॥
    hā putrakāvitṛptasya satataṃ putradarśane |
    bhāgyahīnasya kālena yathā me nīyase balāt || 7-50-41||

    MHB 7-50-42

    साद्य संयमनी नूनं सदा सुकृतिनां गतिः ।
    स्वभाभिर्भासिता रम्या त्वयात्यर्थं विराजते ॥ ७-५०-४२॥
    sādya saṃyamanī nūnaṃ sadā sukṛtināṃ gatiḥ |
    svabhābhirbhāsitā ramyā tvayātyarthaṃ virājate || 7-50-42||

    MHB 7-50-43

    नूनं वैवस्वतश्च त्वा वरुणश्च प्रियातिथिः ।
    शतक्रतुर्धनेशश्च प्राप्तमर्चन्त्यभीरुकम् ॥ ७-५०-४३॥
    nūnaṃ vaivasvataśca tvā varuṇaśca priyātithiḥ |
    śatakraturdhaneśaśca prāptamarcantyabhīrukam || 7-50-43||

    MHB 7-50-44

    एवं विलप्य बहुधा भिन्नपोतो वणिग्यथा ।
    दुःखेन महताविष्टो युधिष्ठिरमपृच्छत ॥ ७-५०-४४॥
    evaṃ vilapya bahudhā bhinnapoto vaṇigyathā |
    duḥkhena mahatāviṣṭo yudhiṣṭhiramapṛcchata || 7-50-44||

    MHB 7-50-45

    कच्चित्स कदनं कृत्वा परेषां पाण्डुनन्दन ।
    स्वर्गतोऽभिमुखः संख्ये युध्यमानो नरर्षभः ॥ ७-५०-४५॥
    kaccitsa kadanaṃ kṛtvā pareṣāṃ pāṇḍunandana |
    svargato'bhimukhaḥ saṃkhye yudhyamāno nararṣabhaḥ || 7-50-45||

    MHB 7-50-46

    स नूनं बहुभिर्यत्तैर्युध्यमानो नरर्षभैः ।
    असहायः सहायार्थी मामनुध्यातवान्ध्रुवम् ॥ ७-५०-४६॥
    sa nūnaṃ bahubhiryattairyudhyamāno nararṣabhaiḥ |
    asahāyaḥ sahāyārthī māmanudhyātavāndhruvam || 7-50-46||

    MHB 7-50-47

    पीड्यमानः शरैर्बालस्तात साध्वभिधाव माम् ।
    इति विप्रलपन्मन्ये नृशंसैर्बहुभिर्हतः ॥ ७-५०-४७॥
    pīḍyamānaḥ śarairbālastāta sādhvabhidhāva mām |
    iti vipralapanmanye nṛśaṃsairbahubhirhataḥ || 7-50-47||

    MHB 7-50-48

    अथ वा मत्प्रसूतश्च स्वस्रीयो माधवस्य च ।
    सुभद्रायां च संभूतो नैवं वक्तुमिहार्हति ॥ ७-५०-४८॥
    atha vā matprasūtaśca svasrīyo mādhavasya ca |
    subhadrāyāṃ ca saṃbhūto naivaṃ vaktumihārhati || 7-50-48||

    MHB 7-50-49

    वज्रसारमयं नूनं हृदयं सुदृढं मम ।
    अपश्यतो दीर्घबाहुं रक्ताक्षं यन्न दीर्यते ॥ ७-५०-४९॥
    vajrasāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ sudṛḍhaṃ mama |
    apaśyato dīrghabāhuṃ raktākṣaṃ yanna dīryate || 7-50-49||

    MHB 7-50-50

    कथं बाले महेष्वासे नृशंसा मर्मभेदिनः ।
    स्वस्रीये वासुदेवस्य मम पुत्रेऽक्षिपञ्शरान् ॥ ७-५०-५०॥
    kathaṃ bāle maheṣvāse nṛśaṃsā marmabhedinaḥ |
    svasrīye vāsudevasya mama putre'kṣipañśarān || 7-50-50||

    MHB 7-50-51

    यो मां नित्यमदीनात्मा प्रत्युद्गम्याभिनन्दति ।
    उपयान्तं रिपून्हत्वा सोऽद्य मां किं न पश्यति ॥ ७-५०-५१॥
    yo māṃ nityamadīnātmā pratyudgamyābhinandati |
    upayāntaṃ ripūnhatvā so'dya māṃ kiṃ na paśyati || 7-50-51||

    MHB 7-50-52

    नूनं स पतितः शेते धरण्यां रुधिरोक्षितः ।
    शोभयन्मेदिनीं गात्रैरादित्य इव पातितः ॥ ७-५०-५२॥
    nūnaṃ sa patitaḥ śete dharaṇyāṃ rudhirokṣitaḥ |
    śobhayanmedinīṃ gātrairāditya iva pātitaḥ || 7-50-52||

    MHB 7-50-53

    रणे विनिहतं श्रुत्वा शोकार्ता वै विनंक्ष्यति ।
    सुभद्रा वक्ष्यते किं मामभिमन्युमपश्यती ।
    द्रौपदी चैव दुःखार्ते ते च वक्ष्यामि किं न्वहम् ॥ ७-५०-५३॥
    raṇe vinihataṃ śrutvā śokārtā vai vinaṃkṣyati |
    subhadrā vakṣyate kiṃ māmabhimanyumapaśyatī |
    draupadī caiva duḥkhārte te ca vakṣyāmi kiṃ nvaham || 7-50-53||

    MHB 7-50-54

    वज्रसारमयं नूनं हृदयं यन्न यास्यति ।
    सहस्रधा वधूं दृष्ट्वा रुदतीं शोककर्शिताम् ॥ ७-५०-५४॥
    vajrasāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ yanna yāsyati |
    sahasradhā vadhūṃ dṛṣṭvā rudatīṃ śokakarśitām || 7-50-54||

    MHB 7-50-55

    हृष्टानां धार्तराष्ट्राणां सिंहनादो मया श्रुतः ।
    युयुत्सुश्चापि कृष्णेन श्रुतो वीरानुपालभन् ॥ ७-५०-५५॥
    hṛṣṭānāṃ dhārtarāṣṭrāṇāṃ siṃhanādo mayā śrutaḥ |
    yuyutsuścāpi kṛṣṇena śruto vīrānupālabhan || 7-50-55||

    MHB 7-50-56

    अशक्नुवन्तो बीभत्सुं बालं हत्वा महारथाः ।
    किं नदध्वमधर्मज्ञाः पार्थे वै दृश्यतां बलम् ॥ ७-५०-५६॥
    aśaknuvanto bībhatsuṃ bālaṃ hatvā mahārathāḥ |
    kiṃ nadadhvamadharmajñāḥ pārthe vai dṛśyatāṃ balam || 7-50-56||

    MHB 7-50-57

    किं तयोर्विप्रियं कृत्वा केशवार्जुनयोर्मृधे ।
    सिंहवन्नदत प्रीताः शोककाल उपस्थिते ॥ ७-५०-५७॥
    kiṃ tayorvipriyaṃ kṛtvā keśavārjunayormṛdhe |
    siṃhavannadata prītāḥ śokakāla upasthite || 7-50-57||

    MHB 7-50-58

    आगमिष्यति वः क्षिप्रं फलं पापस्य कर्मणः ।
    अधर्मो हि कृतस्तीव्रः कथं स्यादफलश्चिरम् ॥ ७-५०-५८॥
    āgamiṣyati vaḥ kṣipraṃ phalaṃ pāpasya karmaṇaḥ |
    adharmo hi kṛtastīvraḥ kathaṃ syādaphalaściram || 7-50-58||

    MHB 7-50-59

    इति तान्प्रति भाषन्वै वैश्यापुत्रो महामतिः ।
    अपायाच्छस्त्रमुत्सृज्य कोपदुःखसमन्वितः ॥ ७-५०-५९॥
    iti tānprati bhāṣanvai vaiśyāputro mahāmatiḥ |
    apāyācchastramutsṛjya kopaduḥkhasamanvitaḥ || 7-50-59||

    MHB 7-50-60

    किमर्थमेतन्नाख्यातं त्वया कृष्ण रणे मम ।
    अधक्ष्यं तानहं सर्वांस्तदा क्रूरान्महारथान् ॥ ७-५०-६०॥
    kimarthametannākhyātaṃ tvayā kṛṣṇa raṇe mama |
    adhakṣyaṃ tānahaṃ sarvāṃstadā krūrānmahārathān || 7-50-60||

    MHB 7-50-61

    निगृह्य वासुदेवस्तं पुत्राधिभिरभिप्लुतम् ।
    मैवमित्यब्रवीत्कृष्णस्तीव्रशोकसमन्वितम् ॥ ७-५०-६१॥
    nigṛhya vāsudevastaṃ putrādhibhirabhiplutam |
    maivamityabravītkṛṣṇastīvraśokasamanvitam || 7-50-61||

    MHB 7-50-62

    सर्वेषामेष वै पन्थाः शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    क्षत्रियाणां विशेषेण येषां युद्धेन जीविका ॥ ७-५०-६२॥
    sarveṣāmeṣa vai panthāḥ śūrāṇāmanivartinām |
    kṣatriyāṇāṃ viśeṣeṇa yeṣāṃ yuddhena jīvikā || 7-50-62||

    MHB 7-50-63

    एषा वै युध्यमानानां शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    विहिता धर्मशास्त्रज्ञैर्गतिर्गतिमतां वर ॥ ७-५०-६३॥
    eṣā vai yudhyamānānāṃ śūrāṇāmanivartinām |
    vihitā dharmaśāstrajñairgatirgatimatāṃ vara || 7-50-63||

    MHB 7-50-64

    ध्रुवं युद्धे हि मरणं शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    गतः पुण्यकृतां लोकानभिमन्युर्न संशयः ॥ ७-५०-६४॥
    dhruvaṃ yuddhe hi maraṇaṃ śūrāṇāmanivartinām |
    gataḥ puṇyakṛtāṃ lokānabhimanyurna saṃśayaḥ || 7-50-64||

    MHB 7-50-65

    एतच्च सर्ववीराणां काङ्क्षितं भरतर्षभ ।
    संग्रामेऽभिमुखा मृत्युं प्रप्नुयामेति मानद ॥ ७-५०-६५॥
    etacca sarvavīrāṇāṃ kāṅkṣitaṃ bharatarṣabha |
    saṃgrāme'bhimukhā mṛtyuṃ prapnuyāmeti mānada || 7-50-65||

    MHB 7-50-66

    स च वीरान्रणे हत्वा राजपुत्रान्महाबलान् ।
    वीरैराकाङ्क्षितं मृत्युं संप्राप्तोऽभिमुखो रणे ॥ ७-५०-६६॥
    sa ca vīrānraṇe hatvā rājaputrānmahābalān |
    vīrairākāṅkṣitaṃ mṛtyuṃ saṃprāpto'bhimukho raṇe || 7-50-66||

    MHB 7-50-67

    मा शुचः पुरुषव्याघ्र पूर्वैरेष सनातनः ।
    धर्मकृद्भिः कृतो धर्मः क्षत्रियाणां रणे क्षयः ॥ ७-५०-६७॥
    mā śucaḥ puruṣavyāghra pūrvaireṣa sanātanaḥ |
    dharmakṛdbhiḥ kṛto dharmaḥ kṣatriyāṇāṃ raṇe kṣayaḥ || 7-50-67||

    MHB 7-50-68

    इमे ते भ्रातरः सर्वे दीना भरतसत्तम ।
    त्वयि शोकसमाविष्टे नृपाश्च सुहृदस्तव ॥ ७-५०-६८॥
    ime te bhrātaraḥ sarve dīnā bharatasattama |
    tvayi śokasamāviṣṭe nṛpāśca suhṛdastava || 7-50-68||

    MHB 7-50-69

    एतांस्त्वं वचसा साम्ना समाश्वासय मानद ।
    विदितं वेदितव्यं ते न शोकं कर्तुमर्हसि ॥ ७-५०-६९॥
    etāṃstvaṃ vacasā sāmnā samāśvāsaya mānada |
    viditaṃ veditavyaṃ te na śokaṃ kartumarhasi || 7-50-69||

    MHB 7-50-70

    एवमाश्वासितः पार्थः कृष्णेनाद्भुतकर्मणा ।
    ततोऽब्रवीत्तदा भ्रातॄन्सर्वान्पार्थः सगद्गदान् ॥ ७-५०-७०॥
    evamāśvāsitaḥ pārthaḥ kṛṣṇenādbhutakarmaṇā |
    tato'bravīttadā bhrātṝnsarvānpārthaḥ sagadgadān || 7-50-70||

    MHB 7-50-71

    स दीर्घबाहुः पृथ्वंसो दीर्घराजीवलोचनः ।
    अभिमन्युर्यथा वृत्तः श्रोतुमिच्छाम्यहं तथा ॥ ७-५०-७१॥
    sa dīrghabāhuḥ pṛthvaṃso dīrgharājīvalocanaḥ |
    abhimanyuryathā vṛttaḥ śrotumicchāmyahaṃ tathā || 7-50-71||

    MHB 7-50-72

    सनागस्यन्दनहयान्द्रक्ष्यध्वं निहतान्मया ।
    संग्रामे सानुबन्धांस्तान्मम पुत्रस्य वैरिणः ॥ ७-५०-७२॥
    sanāgasyandanahayāndrakṣyadhvaṃ nihatānmayā |
    saṃgrāme sānubandhāṃstānmama putrasya vairiṇaḥ || 7-50-72||

    MHB 7-50-73

    कथं च वः कृतास्त्राणां सर्वेषां शस्त्रपाणिनाम् ।
    सौभद्रो निधनं गच्छेद्वज्रिणापि समागतः ॥ ७-५०-७३॥
    kathaṃ ca vaḥ kṛtāstrāṇāṃ sarveṣāṃ śastrapāṇinām |
    saubhadro nidhanaṃ gacchedvajriṇāpi samāgataḥ || 7-50-73||

    MHB 7-50-74

    यद्येवमहमज्ञास्यमशक्तान्रक्षणे मम ।
    पुत्रस्य पाण्डुपाञ्चालान्मया गुप्तो भवेत्ततः ॥ ७-५०-७४॥
    yadyevamahamajñāsyamaśaktānrakṣaṇe mama |
    putrasya pāṇḍupāñcālānmayā gupto bhavettataḥ || 7-50-74||

    MHB 7-50-75

    कथं च वो रथस्थानां शरवर्षाणि मुञ्चताम् ।
    नीतोऽभिमन्युर्निधनं कदर्थीकृत्य वः परैः ॥ ७-५०-७५॥
    kathaṃ ca vo rathasthānāṃ śaravarṣāṇi muñcatām |
    nīto'bhimanyurnidhanaṃ kadarthīkṛtya vaḥ paraiḥ || 7-50-75||

    MHB 7-50-76

    अहो वः पौरुषं नास्ति न च वोऽस्ति पराक्रमः ।
    यत्राभिमन्युः समरे पश्यतां वो निपातितः ॥ ७-५०-७६॥
    aho vaḥ pauruṣaṃ nāsti na ca vo'sti parākramaḥ |
    yatrābhimanyuḥ samare paśyatāṃ vo nipātitaḥ || 7-50-76||

    MHB 7-50-77

    आत्मानमेव गर्हेयं यदहं वः सुदुर्बलान् ।
    युष्मानाज्ञाय निर्यातो भीरूनकृतनिश्रमान् ॥ ७-५०-७७॥
    ātmānameva garheyaṃ yadahaṃ vaḥ sudurbalān |
    yuṣmānājñāya niryāto bhīrūnakṛtaniśramān || 7-50-77||

    MHB 7-50-78

    आहोस्विद्भूषणार्थाय वर्मशस्त्रायुधानि वः ।
    वाचश्च वक्तुं संसत्सु मम पुत्रमरक्षताम् ॥ ७-५०-७८॥
    āhosvidbhūṣaṇārthāya varmaśastrāyudhāni vaḥ |
    vācaśca vaktuṃ saṃsatsu mama putramarakṣatām || 7-50-78||

    MHB 7-50-79

    एवमुक्त्वा ततो वाक्यं तिष्ठंश्चापवरासिमान् ।
    न स्माशक्यत बीभत्सुः केनचित्प्रसमीक्षितुम् ॥ ७-५०-७९॥
    evamuktvā tato vākyaṃ tiṣṭhaṃścāpavarāsimān |
    na smāśakyata bībhatsuḥ kenacitprasamīkṣitum || 7-50-79||

    MHB 7-50-80

    तमन्तकमिव क्रुद्धं निःश्वसन्तं मुहुर्मुहुः ।
    पुत्रशोकाभिसंतप्तमश्रुपूर्णमुखं तदा ॥ ७-५०-८०॥
    tamantakamiva kruddhaṃ niḥśvasantaṃ muhurmuhuḥ |
    putraśokābhisaṃtaptamaśrupūrṇamukhaṃ tadā || 7-50-80||

    MHB 7-50-81

    नाभिभाष्टुं शक्नुवन्ति द्रष्टुं वा सुहृदोऽर्जुनम् ।
    अन्यत्र वासुदेवाद्वा ज्येष्टाद्वा पाण्डुनन्दनात् ॥ ७-५०-८१॥
    nābhibhāṣṭuṃ śaknuvanti draṣṭuṃ vā suhṛdo'rjunam |
    anyatra vāsudevādvā jyeṣṭādvā pāṇḍunandanāt || 7-50-81||

    MHB 7-50-82

    सर्वास्ववस्थासु हितावर्जुनस्य मनोनुगौ ।
    बहुमानात्प्रियत्वाच्च तावेनं वक्तुमर्हतः ॥ ७-५०-८२॥
    sarvāsvavasthāsu hitāvarjunasya manonugau |
    bahumānātpriyatvācca tāvenaṃ vaktumarhataḥ || 7-50-82||

    MHB 7-50-83

    ततस्तं पुत्रशोकेन भृशं पीडितमानसम् ।
    राजीवलोचनं क्रुद्धं राजा वचनमब्रवीत् ॥ ७-५०-८३॥
    tatastaṃ putraśokena bhṛśaṃ pīḍitamānasam |
    rājīvalocanaṃ kruddhaṃ rājā vacanamabravīt || 7-50-83||

    Adhyaya: 51/173 (43)

    MHB 7-51-1

    युधिष्ठिर उवाच ।
    त्वयि याते महाबाहो संशप्तकबलं प्रति ।
    प्रयत्नमकरोत्तीव्रमाचार्यो ग्रहणे मम ॥ ७-५१-१॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    tvayi yāte mahābāho saṃśaptakabalaṃ prati |
    prayatnamakarottīvramācāryo grahaṇe mama || 7-51-1||

    MHB 7-51-2

    व्यूढानीकं वयं द्रोणं वरयामः स्म सर्वशः ।
    प्रतिव्यूह्य रथानीकं यतमानं तथा रणे ॥ ७-५१-२॥
    vyūḍhānīkaṃ vayaṃ droṇaṃ varayāmaḥ sma sarvaśaḥ |
    prativyūhya rathānīkaṃ yatamānaṃ tathā raṇe || 7-51-2||

    MHB 7-51-3

    स वार्यमाणो रथिभी रक्षितेन मया तथा ।
    अस्मानपि जघानाशु पीडयन्निशितैः शरैः ॥ ७-५१-३॥
    sa vāryamāṇo rathibhī rakṣitena mayā tathā |
    asmānapi jaghānāśu pīḍayanniśitaiḥ śaraiḥ || 7-51-3||

    MHB 7-51-4

    ते पीड्यमाना द्रोणेन द्रोणानीकं न शक्नुमः ।
    प्रतिवीक्षितुमप्याजौ भेत्तुं तत्कुत एव तु ॥ ७-५१-४॥
    te pīḍyamānā droṇena droṇānīkaṃ na śaknumaḥ |
    prativīkṣitumapyājau bhettuṃ tatkuta eva tu || 7-51-4||

    MHB 7-51-5

    वयं त्वप्रतिमं वीर्ये सर्वे सौभद्रमात्मजम् ।
    उक्तवन्तः स्म ते तात भिन्ध्यनीकमिति प्रभो ॥ ७-५१-५॥
    vayaṃ tvapratimaṃ vīrye sarve saubhadramātmajam |
    uktavantaḥ sma te tāta bhindhyanīkamiti prabho || 7-51-5||

    MHB 7-51-6

    स तथा चोदितोऽस्माभिः सदश्व इव वीर्यवान् ।
    असह्यमपि तं भारं वोढुमेवोपचक्रमे ॥ ७-५१-६॥
    sa tathā codito'smābhiḥ sadaśva iva vīryavān |
    asahyamapi taṃ bhāraṃ voḍhumevopacakrame || 7-51-6||

    MHB 7-51-7

    स तवास्त्रोपदेशेन वीर्येण च समन्वितः ।
    प्राविशत्तद्बलं बालः सुपर्ण इव सागरम् ॥ ७-५१-७॥
    sa tavāstropadeśena vīryeṇa ca samanvitaḥ |
    prāviśattadbalaṃ bālaḥ suparṇa iva sāgaram || 7-51-7||

    MHB 7-51-8

    तेऽनुयाता वयं वीरं सात्वतीपुत्रमाहवे ।
    प्रवेष्टुकामास्तेनैव येन स प्राविशच्चमूम् ॥ ७-५१-८॥
    te'nuyātā vayaṃ vīraṃ sātvatīputramāhave |
    praveṣṭukāmāstenaiva yena sa prāviśaccamūm || 7-51-8||

    MHB 7-51-9

    ततः सैन्धवको राजा क्षुद्रस्तात जयद्रथः ।
    वरदानेन रुद्रस्य सर्वान्नः समवारयत् ॥ ७-५१-९॥
    tataḥ saindhavako rājā kṣudrastāta jayadrathaḥ |
    varadānena rudrasya sarvānnaḥ samavārayat || 7-51-9||

    MHB 7-51-10

    ततो द्रोणः कृपः कर्णो द्रौणिश्च स बृहद्बलः ।
    कृतवर्मा च सौभद्रं षड्रथाः पर्यवारयन् ॥ ७-५१-१०॥
    tato droṇaḥ kṛpaḥ karṇo drauṇiśca sa bṛhadbalaḥ |
    kṛtavarmā ca saubhadraṃ ṣaḍrathāḥ paryavārayan || 7-51-10||

    MHB 7-51-11

    परिवार्य तु तैः सर्वैर्युधि बालो महारथैः ।
    यतमानः परं शक्त्या बहुभिर्विरथीकृतः ॥ ७-५१-११॥
    parivārya tu taiḥ sarvairyudhi bālo mahārathaiḥ |
    yatamānaḥ paraṃ śaktyā bahubhirvirathīkṛtaḥ || 7-51-11||

    MHB 7-51-12

    ततो दौःशासनिः क्षिप्रं तथा तैर्विरथीकृतम् ।
    संशयं परमं प्राप्य दिष्टान्तेनाभ्ययोजयत् ॥ ७-५१-१२॥
    tato dauḥśāsaniḥ kṣipraṃ tathā tairvirathīkṛtam |
    saṃśayaṃ paramaṃ prāpya diṣṭāntenābhyayojayat || 7-51-12||

    MHB 7-51-13

    स तु हत्वा सहस्राणि द्विपाश्वरथसादिनाम् ।
    राजपुत्रशतं चाग्र्यं वीरांश्चालक्षितान्बहून् ॥ ७-५१-१३॥
    sa tu hatvā sahasrāṇi dvipāśvarathasādinām |
    rājaputraśataṃ cāgryaṃ vīrāṃścālakṣitānbahūn || 7-51-13||

    MHB 7-51-14

    बृहद्बलं च राजानं स्वर्गेणाजौ प्रयोज्य ह ।
    ततः परमधर्मात्मा दिष्टान्तमुपजग्मिवान् ॥ ७-५१-१४॥
    bṛhadbalaṃ ca rājānaṃ svargeṇājau prayojya ha |
    tataḥ paramadharmātmā diṣṭāntamupajagmivān || 7-51-14||

    MHB 7-51-15

    एतावदेव निर्वृत्तमस्माकं शोकवर्धनम् ।
    स चैवं पुरुषव्याघ्रः स्वर्गलोकमवाप्तवान् ॥ ७-५१-१५॥
    etāvadeva nirvṛttamasmākaṃ śokavardhanam |
    sa caivaṃ puruṣavyāghraḥ svargalokamavāptavān || 7-51-15||

    MHB 7-51-16

    संजय उवाच ।
    ततोऽर्जुनो वचः श्रुत्वा धर्मराजेन भाषितम् ।
    हा पुत्र इति निःश्वस्य व्यथितो न्यपतद्भुवि ॥ ७-५१-१६॥
    saṃjaya uvāca |
    tato'rjuno vacaḥ śrutvā dharmarājena bhāṣitam |
    hā putra iti niḥśvasya vyathito nyapatadbhuvi || 7-51-16||

    MHB 7-51-17

    विषण्णवदनाः सर्वे परिगृह्य धनंजयम् ।
    नेत्रैरनिमिषैर्दीनाः प्रत्यवेक्षन्परस्परम् ॥ ७-५१-१७॥
    viṣaṇṇavadanāḥ sarve parigṛhya dhanaṃjayam |
    netrairanimiṣairdīnāḥ pratyavekṣanparasparam || 7-51-17||

    MHB 7-51-18

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञां वासविः क्रोधमूर्छितः ।
    कम्पमानो ज्वरेणेव निःश्वसंश्च मुहुर्मुहुः ॥ ७-५१-१८॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāṃ vāsaviḥ krodhamūrchitaḥ |
    kampamāno jvareṇeva niḥśvasaṃśca muhurmuhuḥ || 7-51-18||

    MHB 7-51-19

    पाणिं पाणौ विनिष्पिष्य श्वसमानोऽश्रुनेत्रवान् ।
    उन्मत्त इव विप्रेक्षन्निदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-५१-१९॥
    pāṇiṃ pāṇau viniṣpiṣya śvasamāno'śrunetravān |
    unmatta iva viprekṣannidaṃ vacanamabravīt || 7-51-19||

    MHB 7-51-20

    सत्यं वः प्रतिजानामि श्वोऽस्मि हन्ता जयद्रथम् ।
    न चेद्वधभयाद्भीतो धार्तराष्ट्रान्प्रहास्यति ॥ ७-५१-२०॥
    satyaṃ vaḥ pratijānāmi śvo'smi hantā jayadratham |
    na cedvadhabhayādbhīto dhārtarāṣṭrānprahāsyati || 7-51-20||

    MHB 7-51-21

    न चास्माञ्शरणं गच्छेत्कृष्णं वा पुरुषोत्तमम् ।
    भवन्तं वा महाराज श्वोऽस्मि हन्ता जयद्रथम् ॥ ७-५१-२१॥
    na cāsmāñśaraṇaṃ gacchetkṛṣṇaṃ vā puruṣottamam |
    bhavantaṃ vā mahārāja śvo'smi hantā jayadratham || 7-51-21||

    MHB 7-51-22

    धार्तराष्ट्रप्रियकरं मयि विस्मृतसौहृदम् ।
    पापं बालवधे हेतुं श्वोऽस्मि हन्ता जयद्रथम् ॥ ७-५१-२२॥
    dhārtarāṣṭrapriyakaraṃ mayi vismṛtasauhṛdam |
    pāpaṃ bālavadhe hetuṃ śvo'smi hantā jayadratham || 7-51-22||

    MHB 7-51-23

    रक्षमाणाश्च तं संख्ये ये मां योत्स्यन्ति केचन ।
    अपि द्रोणकृपौ वीरौ छादयिष्यामि ताञ्शरैः ॥ ७-५१-२३॥
    rakṣamāṇāśca taṃ saṃkhye ye māṃ yotsyanti kecana |
    api droṇakṛpau vīrau chādayiṣyāmi tāñśaraiḥ || 7-51-23||

    MHB 7-51-24

    यद्येतदेवं संग्रामे न कुर्यां पुरुषर्षभाः ।
    मा स्म पुण्यकृतां लोकान्प्राप्नुयां शूरसंमतान् ॥ ७-५१-२४॥
    yadyetadevaṃ saṃgrāme na kuryāṃ puruṣarṣabhāḥ |
    mā sma puṇyakṛtāṃ lokānprāpnuyāṃ śūrasaṃmatān || 7-51-24||

    MHB 7-51-25

    ये लोका मातृहन्तॄणां ये चापि पितृघातिनाम् ।
    गुरुदारगामिनां ये च पिशुनानां च ये तथा ॥ ७-५१-२५॥
    ye lokā mātṛhantṝṇāṃ ye cāpi pitṛghātinām |
    gurudāragāmināṃ ye ca piśunānāṃ ca ye tathā || 7-51-25||

    MHB 7-51-26

    साधूनसूयतां ये च ये चापि परिवादिनाम् ।
    ये च निक्षेपहर्तॄणां ये च विश्वासघातिनाम् ॥ ७-५१-२६॥
    sādhūnasūyatāṃ ye ca ye cāpi parivādinām |
    ye ca nikṣepahartṝṇāṃ ye ca viśvāsaghātinām || 7-51-26||

    MHB 7-51-27

    भुक्तपूर्वां स्त्रियं ये च निन्दतामघशंसिनाम् ।
    ब्रह्मघ्नानां च ये लोका ये च गोघातिनामपि ॥ ७-५१-२७॥
    bhuktapūrvāṃ striyaṃ ye ca nindatāmaghaśaṃsinām |
    brahmaghnānāṃ ca ye lokā ye ca goghātināmapi || 7-51-27||

    MHB 7-51-28

    पायसं वा यवान्नं वा शाकं कृसरमेव वा ।
    संयावापूपमांसानि ये च लोका वृथाश्नताम् ।
    तानह्नैवाधिगच्छेयं न चेद्धन्यां जयद्रथम् ॥ ७-५१-२८॥
    pāyasaṃ vā yavānnaṃ vā śākaṃ kṛsarameva vā |
    saṃyāvāpūpamāṃsāni ye ca lokā vṛthāśnatām |
    tānahnaivādhigaccheyaṃ na ceddhanyāṃ jayadratham || 7-51-28||

    MHB 7-51-29

    वेदाध्यायिनमत्यर्थं संशितं वा द्विजोत्तमम् ।
    अवमन्यमानो यान्याति वृद्धान्साधूंस्तथा गुरून् ॥ ७-५१-२९॥
    vedādhyāyinamatyarthaṃ saṃśitaṃ vā dvijottamam |
    avamanyamāno yānyāti vṛddhānsādhūṃstathā gurūn || 7-51-29||

    MHB 7-51-30

    स्पृशतां ब्राह्मणं गां च पादेनाग्निं च यां लभेत् ।
    याप्सु श्लेष्म पुरीषं वा मूत्रं वा मुञ्चतां गतिः ।
    तां गच्छेयं गतिं घोरां न चेद्धन्यां जयद्रथम् ॥ ७-५१-३०॥
    spṛśatāṃ brāhmaṇaṃ gāṃ ca pādenāgniṃ ca yāṃ labhet |
    yāpsu śleṣma purīṣaṃ vā mūtraṃ vā muñcatāṃ gatiḥ |
    tāṃ gaccheyaṃ gatiṃ ghorāṃ na ceddhanyāṃ jayadratham || 7-51-30||

    MHB 7-51-31

    नग्नस्य स्नायमानस्य या च वन्ध्यातिथेर्गतिः ।
    उत्कोचिनां मृषोक्तीनां वञ्चकानां च या गतिः ।
    आत्मापहारिणां या च या च मिथ्याभिशंसिनाम् ॥ ७-५१-३१॥
    nagnasya snāyamānasya yā ca vandhyātithergatiḥ |
    utkocināṃ mṛṣoktīnāṃ vañcakānāṃ ca yā gatiḥ |
    ātmāpahāriṇāṃ yā ca yā ca mithyābhiśaṃsinām || 7-51-31||

    MHB 7-51-32

    भृत्यैः संदृश्यमानानां पुत्रदाराश्रितैस्तथा ।
    असंविभज्य क्षुद्राणां या गतिर्मृष्टमश्नताम् ।
    तां गच्छेयं गतिं घोरां न चेद्धन्यां जयद्रथम् ॥ ७-५१-३२॥
    bhṛtyaiḥ saṃdṛśyamānānāṃ putradārāśritaistathā |
    asaṃvibhajya kṣudrāṇāṃ yā gatirmṛṣṭamaśnatām |
    tāṃ gaccheyaṃ gatiṃ ghorāṃ na ceddhanyāṃ jayadratham || 7-51-32||

    MHB 7-51-33

    संश्रितं वापि यस्त्यक्त्वा साधुं तद्वचने रतम् ।
    न बिभर्ति नृशंसात्मा निन्दते चोपकारिणम् ॥ ७-५१-३३॥
    saṃśritaṃ vāpi yastyaktvā sādhuṃ tadvacane ratam |
    na bibharti nṛśaṃsātmā nindate copakāriṇam || 7-51-33||

    MHB 7-51-34

    अर्हते प्रातिवेश्याय श्राद्धं यो न ददाति च ।
    अनर्हते च यो दद्याद्वृषलीपत्युरेव च ॥ ७-५१-३४॥
    arhate prātiveśyāya śrāddhaṃ yo na dadāti ca |
    anarhate ca yo dadyādvṛṣalīpatyureva ca || 7-51-34||

    MHB 7-51-35

    मद्यपो भिन्नमर्यादः कृतघ्नो भ्रातृनिन्दकः ।
    तेषां गतिमियां क्षिप्रं न चेद्धन्यां जयद्रथम् ॥ ७-५१-३५॥
    madyapo bhinnamaryādaḥ kṛtaghno bhrātṛnindakaḥ |
    teṣāṃ gatimiyāṃ kṣipraṃ na ceddhanyāṃ jayadratham || 7-51-35||

    MHB 7-51-36

    धर्मादपेता ये चान्ये मया नात्रानुकीर्तिताः ।
    ये चानुकीर्तिताः क्षिप्रं तेषां गतिमवाप्नुयाम् ।
    यदि व्युष्टामिमां रात्रिं श्वो न हन्यां जयद्रथम् ॥ ७-५१-३६॥
    dharmādapetā ye cānye mayā nātrānukīrtitāḥ |
    ye cānukīrtitāḥ kṣipraṃ teṣāṃ gatimavāpnuyām |
    yadi vyuṣṭāmimāṃ rātriṃ śvo na hanyāṃ jayadratham || 7-51-36||

    MHB 7-51-37

    इमां चाप्यपरां भूयः प्रतिज्ञां मे निबोधत ।
    यद्यस्मिन्नहते पापे सूर्योऽस्तमुपयास्यति ।
    इहैव संप्रवेष्टाहं ज्वलितं जातवेदसम् ॥ ७-५१-३७॥
    imāṃ cāpyaparāṃ bhūyaḥ pratijñāṃ me nibodhata |
    yadyasminnahate pāpe sūryo'stamupayāsyati |
    ihaiva saṃpraveṣṭāhaṃ jvalitaṃ jātavedasam || 7-51-37||

    MHB 7-51-38

    असुरसुरमनुष्याः पक्षिणो वोरगा वा पितृरजनिचरा वा ब्रह्मदेवर्षयो वा ।
    चरमचरमपीदं यत्परं चापि तस्मात्तदपि मम रिपुं तं रक्षितुं नैव शक्ताः ॥ ७-५१-३८॥
    asurasuramanuṣyāḥ pakṣiṇo voragā vā pitṛrajanicarā vā brahmadevarṣayo vā |
    caramacaramapīdaṃ yatparaṃ cāpi tasmāttadapi mama ripuṃ taṃ rakṣituṃ naiva śaktāḥ || 7-51-38||

    MHB 7-51-39

    यदि विशति रसातलं तदग्र्यं वियदपि देवपुरं दितेः पुरं वा ।
    तदपि शरशतैरहं प्रभाते भृशमभिपत्य रिपोः शिरोऽभिहर्ता ॥ ७-५१-३९॥
    yadi viśati rasātalaṃ tadagryaṃ viyadapi devapuraṃ diteḥ puraṃ vā |
    tadapi śaraśatairahaṃ prabhāte bhṛśamabhipatya ripoḥ śiro'bhihartā || 7-51-39||

    MHB 7-51-40

    एवमुक्त्वा विचिक्षेप गाण्डीवं सव्यदक्षिणम् ।
    तस्य शब्दमतिक्रम्य धनुःशब्दोऽस्पृशद्दिवम् ॥ ७-५१-४०॥
    evamuktvā vicikṣepa gāṇḍīvaṃ savyadakṣiṇam |
    tasya śabdamatikramya dhanuḥśabdo'spṛśaddivam || 7-51-40||

    MHB 7-51-41

    अर्जुनेन प्रतिज्ञाते पाञ्चजन्यं जनार्दनः ।
    प्रदध्मौ तत्र संक्रुद्धो देवदत्तं धनंजयः ॥ ७-५१-४१॥
    arjunena pratijñāte pāñcajanyaṃ janārdanaḥ |
    pradadhmau tatra saṃkruddho devadattaṃ dhanaṃjayaḥ || 7-51-41||

    MHB 7-51-42

    स पाञ्चजन्योऽच्युतवक्त्रवायुना भृशं सुपूर्णोदरनिःसृतध्वनिः ।
    जगत्सपातालवियद्दिगीश्वरं प्रकम्पयामास युगात्यये यथा ॥ ७-५१-४२॥
    sa pāñcajanyo'cyutavaktravāyunā bhṛśaṃ supūrṇodaraniḥsṛtadhvaniḥ |
    jagatsapātālaviyaddigīśvaraṃ prakampayāmāsa yugātyaye yathā || 7-51-42||

    MHB 7-51-43

    ततो वादित्रघोषाश्च प्रादुरासन्समन्ततः ।
    सिंहनादाश्च पाण्डूनां प्रतिज्ञाते महात्मना ॥ ७-५१-४३॥
    tato vāditraghoṣāśca prādurāsansamantataḥ |
    siṃhanādāśca pāṇḍūnāṃ pratijñāte mahātmanā || 7-51-43||

    Adhyaya: 52/173 (33)

    MHB 7-52-1

    संजय उवाच ।
    श्रुत्वा तु तं महाशब्दं पाण्डूनां पुत्रगृद्धिनाम् ।
    चारैः प्रवेदिते तत्र समुत्थाय जयद्रथः ॥ ७-५२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    śrutvā tu taṃ mahāśabdaṃ pāṇḍūnāṃ putragṛddhinām |
    cāraiḥ pravedite tatra samutthāya jayadrathaḥ || 7-52-1||

    MHB 7-52-2

    शोकसंमूढहृदयो दुःखेनाभिहतो भृशम् ।
    मज्जमान इवागाधे विपुले शोकसागरे ॥ ७-५२-२॥
    śokasaṃmūḍhahṛdayo duḥkhenābhihato bhṛśam |
    majjamāna ivāgādhe vipule śokasāgare || 7-52-2||

    MHB 7-52-3

    जगाम समितिं राज्ञां सैन्धवो विमृशन्बहु ।
    स तेषां नरदेवानां सकाशे परिदेवयन् ॥ ७-५२-३॥
    jagāma samitiṃ rājñāṃ saindhavo vimṛśanbahu |
    sa teṣāṃ naradevānāṃ sakāśe paridevayan || 7-52-3||

    MHB 7-52-4

    अभिमन्योः पितुर्भीतः सव्रीडो वाक्यमब्रवीत् ।
    योऽसौ पाण्डोः किल क्षेत्रे जातः शक्रेण कामिना ॥ ७-५२-४॥
    abhimanyoḥ piturbhītaḥ savrīḍo vākyamabravīt |
    yo'sau pāṇḍoḥ kila kṣetre jātaḥ śakreṇa kāminā || 7-52-4||

    MHB 7-52-5

    स निनीषति दुर्बुद्धिर्मां किलैकं यमक्षयम् ।
    तत्स्वस्ति वोऽस्तु यास्यामि स्वगृहं जीवितेप्सया ॥ ७-५२-५॥
    sa ninīṣati durbuddhirmāṃ kilaikaṃ yamakṣayam |
    tatsvasti vo'stu yāsyāmi svagṛhaṃ jīvitepsayā || 7-52-5||

    MHB 7-52-6

    अथ वा स्थ प्रतिबलास्त्रातुं मां क्षत्रियर्षभाः ।
    पार्थेन प्रार्थितं वीरास्ते ददन्तु ममाभयम् ॥ ७-५२-६॥
    atha vā stha pratibalāstrātuṃ māṃ kṣatriyarṣabhāḥ |
    pārthena prārthitaṃ vīrāste dadantu mamābhayam || 7-52-6||

    MHB 7-52-7

    द्रोणदुर्योधनकृपाः कर्णमद्रेशबाह्लिकाः ।
    दुःशासनादयः शक्तास्त्रातुमप्यन्तकार्दितम् ॥ ७-५२-७॥
    droṇaduryodhanakṛpāḥ karṇamadreśabāhlikāḥ |
    duḥśāsanādayaḥ śaktāstrātumapyantakārditam || 7-52-7||

    MHB 7-52-8

    किमङ्ग पुनरेकेन फल्गुनेन जिघांसता ।
    न त्रायेयुर्भवन्तो मां समस्ताः पतयः क्षितेः ॥ ७-५२-८॥
    kimaṅga punarekena phalgunena jighāṃsatā |
    na trāyeyurbhavanto māṃ samastāḥ patayaḥ kṣiteḥ || 7-52-8||

    MHB 7-52-9

    प्रहर्षं पाण्डवेयानां श्रुत्वा मम महद्भयम् ।
    सीदन्तीव च मेऽङ्गानि मुमूर्षोरिव पार्थिवाः ॥ ७-५२-९॥
    praharṣaṃ pāṇḍaveyānāṃ śrutvā mama mahadbhayam |
    sīdantīva ca me'ṅgāni mumūrṣoriva pārthivāḥ || 7-52-9||

    MHB 7-52-10

    वधो नूनं प्रतिज्ञातो मम गाण्डीवधन्वना ।
    तथा हि हृष्टाः क्रोशन्ति शोककालेऽपि पाण्डवाः ॥ ७-५२-१०॥
    vadho nūnaṃ pratijñāto mama gāṇḍīvadhanvanā |
    tathā hi hṛṣṭāḥ krośanti śokakāle'pi pāṇḍavāḥ || 7-52-10||

    MHB 7-52-11

    न देवा न च गन्धर्वा नासुरोरगराक्षसाः ।
    उत्सहन्तेऽन्यथा कर्तुं कुत एव नराधिपाः ॥ ७-५२-११॥
    na devā na ca gandharvā nāsuroragarākṣasāḥ |
    utsahante'nyathā kartuṃ kuta eva narādhipāḥ || 7-52-11||

    MHB 7-52-12

    तस्मान्मामनुजानीत भद्रं वोऽस्तु नरर्षभाः ।
    अदर्शनं गमिष्यामि न मां द्रक्ष्यन्ति पाण्डवाः ॥ ७-५२-१२॥
    tasmānmāmanujānīta bhadraṃ vo'stu nararṣabhāḥ |
    adarśanaṃ gamiṣyāmi na māṃ drakṣyanti pāṇḍavāḥ || 7-52-12||

    MHB 7-52-13

    एवं विलपमानं तं भयाद्व्याकुलचेतसम् ।
    आत्मकार्यगरीयस्त्वाद्राजा दुर्योधनोऽब्रवीत् ॥ ७-५२-१३॥
    evaṃ vilapamānaṃ taṃ bhayādvyākulacetasam |
    ātmakāryagarīyastvādrājā duryodhano'bravīt || 7-52-13||

    MHB 7-52-14

    न भेतव्यं नरव्याघ्र को हि त्वा पुरुषर्षभ ।
    मध्ये क्षत्रियवीराणां तिष्ठन्तं प्रार्थयेद्युधि ॥ ७-५२-१४॥
    na bhetavyaṃ naravyāghra ko hi tvā puruṣarṣabha |
    madhye kṣatriyavīrāṇāṃ tiṣṭhantaṃ prārthayedyudhi || 7-52-14||

    MHB 7-52-15

    अहं वैकर्तनः कर्णश्चित्रसेनो विविंशतिः ।
    भूरिश्रवाः शलः शल्यो वृषसेनो दुरासदः ॥ ७-५२-१५॥
    ahaṃ vaikartanaḥ karṇaścitraseno viviṃśatiḥ |
    bhūriśravāḥ śalaḥ śalyo vṛṣaseno durāsadaḥ || 7-52-15||

    MHB 7-52-16

    पुरुमित्रो जयो भोजः काम्बोजश्च सुदक्षिणः ।
    सत्यव्रतो महाबाहुर्विकर्णो दुर्मुखः सहः ॥ ७-५२-१६॥
    purumitro jayo bhojaḥ kāmbojaśca sudakṣiṇaḥ |
    satyavrato mahābāhurvikarṇo durmukhaḥ sahaḥ || 7-52-16||

    MHB 7-52-17

    दुःशासनः सुबाहुश्च कलिङ्गश्चाप्युदायुधः ।
    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ द्रोणो द्रौणिः ससौबलः ॥ ७-५२-१७॥
    duḥśāsanaḥ subāhuśca kaliṅgaścāpyudāyudhaḥ |
    vindānuvindāvāvantyau droṇo drauṇiḥ sasaubalaḥ || 7-52-17||

    MHB 7-52-18

    त्वं चापि रथिनां श्रेष्ठः स्वयं शूरोऽमितद्युतिः ।
    स कथं पाण्डवेयेभ्यो भयं पश्यसि सैन्धव ॥ ७-५२-१८॥
    tvaṃ cāpi rathināṃ śreṣṭhaḥ svayaṃ śūro'mitadyutiḥ |
    sa kathaṃ pāṇḍaveyebhyo bhayaṃ paśyasi saindhava || 7-52-18||

    MHB 7-52-19

    अक्षौहिण्यो दशैका च मदीयास्तव रक्षणे ।
    यत्ता योत्स्यन्ति मा भैस्त्वं सैन्धव व्येतु ते भयम् ॥ ७-५२-१९॥
    akṣauhiṇyo daśaikā ca madīyāstava rakṣaṇe |
    yattā yotsyanti mā bhaistvaṃ saindhava vyetu te bhayam || 7-52-19||

    MHB 7-52-20

    एवमाश्वासितो राजन्पुत्रेण तव सैन्धवः ।
    दुर्योधनेन सहितो द्रोणं रात्रावुपागमत् ॥ ७-५२-२०॥
    evamāśvāsito rājanputreṇa tava saindhavaḥ |
    duryodhanena sahito droṇaṃ rātrāvupāgamat || 7-52-20||

    MHB 7-52-21

    उपसंग्रहणं कृत्वा द्रोणाय स विशां पते ।
    उपोपविश्य प्रणतः पर्यपृच्छदिदं तदा ॥ ७-५२-२१॥
    upasaṃgrahaṇaṃ kṛtvā droṇāya sa viśāṃ pate |
    upopaviśya praṇataḥ paryapṛcchadidaṃ tadā || 7-52-21||

    MHB 7-52-22

    निमित्ते दूरपातित्वे लघुत्वे दृढवेधने ।
    मम ब्रवीतु भगवान्विशेषं फल्गुनस्य च ॥ ७-५२-२२॥
    nimitte dūrapātitve laghutve dṛḍhavedhane |
    mama bravītu bhagavānviśeṣaṃ phalgunasya ca || 7-52-22||

    MHB 7-52-23

    विद्याविशेषमिच्छामि ज्ञातुमाचार्य तत्त्वतः ।
    ममार्जुनस्य च विभो यथातत्त्वं प्रचक्ष्व मे ॥ ७-५२-२३॥
    vidyāviśeṣamicchāmi jñātumācārya tattvataḥ |
    mamārjunasya ca vibho yathātattvaṃ pracakṣva me || 7-52-23||

    MHB 7-52-24

    द्रोण उवाच ।
    सममाचार्यकं तात तव चैवार्जुनस्य च ।
    योगाद्दुःखोचितत्वाच्च तस्मात्त्वत्तोऽधिकोऽर्जुनः ॥ ७-५२-२४॥
    droṇa uvāca |
    samamācāryakaṃ tāta tava caivārjunasya ca |
    yogādduḥkhocitatvācca tasmāttvatto'dhiko'rjunaḥ || 7-52-24||

    MHB 7-52-25

    न तु ते युधि संत्रासः कार्यः पार्थात्कथंचन ।
    अहं हि रक्षिता तात भयात्त्वां नात्र संशयः ॥ ७-५२-२५॥
    na tu te yudhi saṃtrāsaḥ kāryaḥ pārthātkathaṃcana |
    ahaṃ hi rakṣitā tāta bhayāttvāṃ nātra saṃśayaḥ || 7-52-25||

    MHB 7-52-26

    न हि मद्बाहुगुप्तस्य प्रभवन्त्यमरा अपि ।
    व्यूहिष्यामि च तं व्यूहं यं पार्थो न तरिष्यति ॥ ७-५२-२६॥
    na hi madbāhuguptasya prabhavantyamarā api |
    vyūhiṣyāmi ca taṃ vyūhaṃ yaṃ pārtho na tariṣyati || 7-52-26||

    MHB 7-52-27

    तस्माद्युध्यस्व मा भैस्त्वं स्वधर्ममनुपालय ।
    पितृपैतामहं मार्गमनुयाहि नराधिप ॥ ७-५२-२७॥
    tasmādyudhyasva mā bhaistvaṃ svadharmamanupālaya |
    pitṛpaitāmahaṃ mārgamanuyāhi narādhipa || 7-52-27||

    MHB 7-52-28

    अधीत्य विधिवद्वेदानग्नयः सुहुतास्त्वया ।
    इष्टं च बहुभिर्यज्ञैर्न ते मृत्युभयाद्भयम् ॥ ७-५२-२८॥
    adhītya vidhivadvedānagnayaḥ suhutāstvayā |
    iṣṭaṃ ca bahubhiryajñairna te mṛtyubhayādbhayam || 7-52-28||

    MHB 7-52-29

    दुर्लभं मानुषैर्मन्दैर्महाभाग्यमवाप्य तु ।
    भुजवीर्यार्जिताँल्लोकान्दिव्यान्प्राप्स्यस्यनुत्तमान् ॥ ७-५२-२९॥
    durlabhaṃ mānuṣairmandairmahābhāgyamavāpya tu |
    bhujavīryārjitā~llokāndivyānprāpsyasyanuttamān || 7-52-29||

    MHB 7-52-30

    कुरवः पाण्डवाश्चैव वृष्णयोऽन्ये च मानवाः ।
    अहं च सह पुत्रेण अध्रुवा इति चिन्त्यताम् ॥ ७-५२-३०॥
    kuravaḥ pāṇḍavāścaiva vṛṣṇayo'nye ca mānavāḥ |
    ahaṃ ca saha putreṇa adhruvā iti cintyatām || 7-52-30||

    MHB 7-52-31

    पर्यायेण वयं सर्वे कालेन बलिना हताः ।
    परलोकं गमिष्यामः स्वैः स्वैः कर्मभिरन्विताः ॥ ७-५२-३१॥
    paryāyeṇa vayaṃ sarve kālena balinā hatāḥ |
    paralokaṃ gamiṣyāmaḥ svaiḥ svaiḥ karmabhiranvitāḥ || 7-52-31||

    MHB 7-52-32

    तपस्तप्त्वा तु याँल्लोकान्प्राप्नुवन्ति तपस्विनः ।
    क्षत्रधर्माश्रिताः शूराः क्षत्रियाः प्राप्नुवन्ति तान् ॥ ७-५२-३२॥
    tapastaptvā tu yā~llokānprāpnuvanti tapasvinaḥ |
    kṣatradharmāśritāḥ śūrāḥ kṣatriyāḥ prāpnuvanti tān || 7-52-32||

    MHB 7-52-33

    संजय उवाच ।
    एवमाश्वासितो राजन्भारद्वाजेन सैन्धवः ।
    अपानुदद्भयं पार्थाद्युद्धाय च मनो दधे ॥ ७-५२-३३॥
    saṃjaya uvāca |
    evamāśvāsito rājanbhāradvājena saindhavaḥ |
    apānudadbhayaṃ pārthādyuddhāya ca mano dadhe || 7-52-33||

    Adhyaya: 53/173 (56)

    MHB 7-53-1

    संजय उवाच ।
    प्रतिज्ञाते तु पार्थेन सिन्धुराजवधे तदा ।
    वासुदेवो महाबाहुर्धनंजयमभाषत ॥ ७-५३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    pratijñāte tu pārthena sindhurājavadhe tadā |
    vāsudevo mahābāhurdhanaṃjayamabhāṣata || 7-53-1||

    MHB 7-53-2

    भ्रातॄणां मतमाज्ञाय त्वया वाचा प्रतिश्रुतम् ।
    सैन्धवं श्वोऽस्मि हन्तेति तत्साहसतमं कृतम् ॥ ७-५३-२॥
    bhrātṝṇāṃ matamājñāya tvayā vācā pratiśrutam |
    saindhavaṃ śvo'smi hanteti tatsāhasatamaṃ kṛtam || 7-53-2||

    MHB 7-53-3

    असंमन्त्र्य मया सार्धमतिभारोऽयमुद्यतः ।
    कथं नु सर्वलोकस्य नावहास्या भवेमहि ॥ ७-५३-३॥
    asaṃmantrya mayā sārdhamatibhāro'yamudyataḥ |
    kathaṃ nu sarvalokasya nāvahāsyā bhavemahi || 7-53-3||

    MHB 7-53-4

    धार्तराष्ट्रस्य शिबिरे मया प्रणिहिताश्चराः ।
    त इमे शीघ्रमागम्य प्रवृत्तिं वेदयन्ति नः ॥ ७-५३-४॥
    dhārtarāṣṭrasya śibire mayā praṇihitāścarāḥ |
    ta ime śīghramāgamya pravṛttiṃ vedayanti naḥ || 7-53-4||

    MHB 7-53-5

    त्वया वै संप्रतिज्ञाते सिन्धुराजवधे तदा ।
    सिंहनादः सवादित्रः सुमहानिह तैः श्रुतः ॥ ७-५३-५॥
    tvayā vai saṃpratijñāte sindhurājavadhe tadā |
    siṃhanādaḥ savāditraḥ sumahāniha taiḥ śrutaḥ || 7-53-5||

    MHB 7-53-6

    तेन शब्देन वित्रस्ता धार्तराष्ट्राः ससैन्धवाः ।
    नाकस्मात्सिंहनादोऽयमिति मत्वा व्यवस्थिताः ॥ ७-५३-६॥
    tena śabdena vitrastā dhārtarāṣṭrāḥ sasaindhavāḥ |
    nākasmātsiṃhanādo'yamiti matvā vyavasthitāḥ || 7-53-6||

    MHB 7-53-7

    सुमहाञ्शब्दसंपातः कौरवाणां महाभुज ।
    आसीन्नागाश्वपत्तीनां रथघोषश्च भैरवः ॥ ७-५३-७॥
    sumahāñśabdasaṃpātaḥ kauravāṇāṃ mahābhuja |
    āsīnnāgāśvapattīnāṃ rathaghoṣaśca bhairavaḥ || 7-53-7||

    MHB 7-53-8

    अभिमन्युवधं श्रुत्वा ध्रुवमार्तो धनंजयः ।
    रात्रौ निर्यास्यति क्रोधादिति मत्वा व्यवस्थिताः ॥ ७-५३-८॥
    abhimanyuvadhaṃ śrutvā dhruvamārto dhanaṃjayaḥ |
    rātrau niryāsyati krodhāditi matvā vyavasthitāḥ || 7-53-8||

    MHB 7-53-9

    तैर्यतद्भिरियं सत्या श्रुता सत्यवतस्तव ।
    प्रतिज्ञा सिन्धुराजस्य वधे राजीवलोचन ॥ ७-५३-९॥
    tairyatadbhiriyaṃ satyā śrutā satyavatastava |
    pratijñā sindhurājasya vadhe rājīvalocana || 7-53-9||

    MHB 7-53-10

    ततो विमनसः सर्वे त्रस्ताः क्षुद्रमृगा इव ।
    आसन्सुयोधनामात्याः स च राजा जयद्रथः ॥ ७-५३-१०॥
    tato vimanasaḥ sarve trastāḥ kṣudramṛgā iva |
    āsansuyodhanāmātyāḥ sa ca rājā jayadrathaḥ || 7-53-10||

    MHB 7-53-11

    अथोत्थाय सहामात्यैर्दीनः शिबिरमात्मनः ।
    आयात्सौवीरसिन्धूनामीश्वरो भृशदुःखितः ॥ ७-५३-११॥
    athotthāya sahāmātyairdīnaḥ śibiramātmanaḥ |
    āyātsauvīrasindhūnāmīśvaro bhṛśaduḥkhitaḥ || 7-53-11||

    MHB 7-53-12

    स मन्त्रकाले संमन्त्र्य सर्वा नैःश्रेयसीः क्रियाः ।
    सुयोधनमिदं वाक्यमब्रवीद्राजसंसदि ॥ ७-५३-१२॥
    sa mantrakāle saṃmantrya sarvā naiḥśreyasīḥ kriyāḥ |
    suyodhanamidaṃ vākyamabravīdrājasaṃsadi || 7-53-12||

    MHB 7-53-13

    मामसौ पुत्रहन्तेति श्वोऽभियाता धनंजयः ।
    प्रतिज्ञातो हि सेनाया मध्ये तेन वधो मम ॥ ७-५३-१३॥
    māmasau putrahanteti śvo'bhiyātā dhanaṃjayaḥ |
    pratijñāto hi senāyā madhye tena vadho mama || 7-53-13||

    MHB 7-53-14

    तां न देवा न गन्धर्वा नासुरोरगराक्षसाः ।
    उत्सहन्तेऽन्यथा कर्तुं प्रतिज्ञां सव्यसाचिनः ॥ ७-५३-१४॥
    tāṃ na devā na gandharvā nāsuroragarākṣasāḥ |
    utsahante'nyathā kartuṃ pratijñāṃ savyasācinaḥ || 7-53-14||

    MHB 7-53-15

    ते मां रक्षत संग्रामे मा वो मूर्ध्नि धनंजयः ।
    पदं कृत्वाप्नुयाल्लक्ष्यं तस्मादत्र विधीयताम् ॥ ७-५३-१५॥
    te māṃ rakṣata saṃgrāme mā vo mūrdhni dhanaṃjayaḥ |
    padaṃ kṛtvāpnuyāllakṣyaṃ tasmādatra vidhīyatām || 7-53-15||

    MHB 7-53-16

    अथ रक्षा न मे संख्ये क्रियते कुरुनन्दन ।
    अनुजानीहि मां राजन्गमिष्यामि गृहान्प्रति ॥ ७-५३-१६॥
    atha rakṣā na me saṃkhye kriyate kurunandana |
    anujānīhi māṃ rājangamiṣyāmi gṛhānprati || 7-53-16||

    MHB 7-53-17

    एवमुक्तस्त्ववाक्शीर्षो विमनाः स सुयोधनः ।
    श्रुत्वाभिशप्तवन्तं त्वां ध्यानमेवान्वपद्यत ॥ ७-५३-१७॥
    evamuktastvavākśīrṣo vimanāḥ sa suyodhanaḥ |
    śrutvābhiśaptavantaṃ tvāṃ dhyānamevānvapadyata || 7-53-17||

    MHB 7-53-18

    तमार्तमभिसंप्रेक्ष्य राजा किल स सैन्धवः ।
    मृदु चात्महितं चैव सापेक्षमिदमुक्तवान् ॥ ७-५३-१८॥
    tamārtamabhisaṃprekṣya rājā kila sa saindhavaḥ |
    mṛdu cātmahitaṃ caiva sāpekṣamidamuktavān || 7-53-18||

    MHB 7-53-19

    नाहं पश्यामि भवतां तथावीर्यं धनुर्धरम् ।
    योऽर्जुनस्यास्त्रमस्त्रेण प्रतिहन्यान्महाहवे ॥ ७-५३-१९॥
    nāhaṃ paśyāmi bhavatāṃ tathāvīryaṃ dhanurdharam |
    yo'rjunasyāstramastreṇa pratihanyānmahāhave || 7-53-19||

    MHB 7-53-20

    वासुदेवसहायस्य गाण्डीवं धुन्वतो धनुः ।
    कोऽर्जुनस्याग्रतस्तिष्ठेत्साक्षादपि शतक्रतुः ॥ ७-५३-२०॥
    vāsudevasahāyasya gāṇḍīvaṃ dhunvato dhanuḥ |
    ko'rjunasyāgratastiṣṭhetsākṣādapi śatakratuḥ || 7-53-20||

    MHB 7-53-21

    महेश्वरोऽपि पार्थेन श्रूयते योधितः पुरा ।
    पदातिना महातेजा गिरौ हिमवति प्रभुः ॥ ७-५३-२१॥
    maheśvaro'pi pārthena śrūyate yodhitaḥ purā |
    padātinā mahātejā girau himavati prabhuḥ || 7-53-21||

    MHB 7-53-22

    दानवानां सहस्राणि हिरण्यपुरवासिनाम् ।
    जघानैकरथेनैव देवराजप्रचोदितः ॥ ७-५३-२२॥
    dānavānāṃ sahasrāṇi hiraṇyapuravāsinām |
    jaghānaikarathenaiva devarājapracoditaḥ || 7-53-22||

    MHB 7-53-23

    समायुक्तो हि कौन्तेयो वासुदेवेन धीमता ।
    सामरानपि लोकांस्त्रीन्निहन्यादिति मे मतिः ॥ ७-५३-२३॥
    samāyukto hi kaunteyo vāsudevena dhīmatā |
    sāmarānapi lokāṃstrīnnihanyāditi me matiḥ || 7-53-23||

    MHB 7-53-24

    सोऽहमिच्छाम्यनुज्ञातुं रक्षितुं वा महात्मना ।
    द्रोणेन सहपुत्रेण वीरेण यदि मन्यसे ॥ ७-५३-२४॥
    so'hamicchāmyanujñātuṃ rakṣituṃ vā mahātmanā |
    droṇena sahaputreṇa vīreṇa yadi manyase || 7-53-24||

    MHB 7-53-25

    स राज्ञा स्वयमाचार्यो भृशमाक्रन्दितोऽर्जुन ।
    संविधानं च विहितं रथाश्च किल सज्जिताः ॥ ७-५३-२५॥
    sa rājñā svayamācāryo bhṛśamākrandito'rjuna |
    saṃvidhānaṃ ca vihitaṃ rathāśca kila sajjitāḥ || 7-53-25||

    MHB 7-53-26

    कर्णो भूरिश्रवा द्रौणिर्वृषसेनश्च दुर्जयः ।
    कृपश्च मद्रराजश्च षडेतेऽस्य पुरोगमाः ॥ ७-५३-२६॥
    karṇo bhūriśravā drauṇirvṛṣasenaśca durjayaḥ |
    kṛpaśca madrarājaśca ṣaḍete'sya purogamāḥ || 7-53-26||

    MHB 7-53-27

    शकटः पद्मपश्चार्धो व्यूहो द्रोणेन कल्पितः ।
    पद्मकर्णिकमध्यस्थः सूचीपाशे जयद्रथः ।
    स्थास्यते रक्षितो वीरैः सिन्धुराड्युद्धदुर्मदैः ॥ ७-५३-२७॥
    śakaṭaḥ padmapaścārdho vyūho droṇena kalpitaḥ |
    padmakarṇikamadhyasthaḥ sūcīpāśe jayadrathaḥ |
    sthāsyate rakṣito vīraiḥ sindhurāḍyuddhadurmadaiḥ || 7-53-27||

    MHB 7-53-28

    धनुष्यस्त्रे च वीर्ये च प्राणे चैव तथोरसि ।
    अविषह्यतमा ह्येते निश्चिताः पार्थ षड्रथाः ।
    एतानजित्वा सगणान्नैव प्राप्यो जयद्रथः ॥ ७-५३-२८॥
    dhanuṣyastre ca vīrye ca prāṇe caiva tathorasi |
    aviṣahyatamā hyete niścitāḥ pārtha ṣaḍrathāḥ |
    etānajitvā sagaṇānnaiva prāpyo jayadrathaḥ || 7-53-28||

    MHB 7-53-29

    तेषामेकैकशो वीर्यं षण्णां त्वमनुचिन्तय ।
    सहिता हि नरव्याघ्रा न शक्या जेतुमञ्जसा ॥ ७-५३-२९॥
    teṣāmekaikaśo vīryaṃ ṣaṇṇāṃ tvamanucintaya |
    sahitā hi naravyāghrā na śakyā jetumañjasā || 7-53-29||

    MHB 7-53-30

    भूयश्च चिन्तयिष्यामि नीतिमात्महिताय वै ।
    मन्त्रज्ञैः सचिवैः सार्धं सुहृद्भिः कार्यसिद्धये ॥ ७-५३-३०॥
    bhūyaśca cintayiṣyāmi nītimātmahitāya vai |
    mantrajñaiḥ sacivaiḥ sārdhaṃ suhṛdbhiḥ kāryasiddhaye || 7-53-30||

    MHB 7-53-31

    अर्जुन उवाच ।
    षड्रथान्धार्तराष्ट्रस्य मन्यसे यान्बलाधिकान् ।
    तेषां वीर्यं ममार्धेन न तुल्यमिति लक्षये ॥ ७-५३-३१॥
    arjuna uvāca |
    ṣaḍrathāndhārtarāṣṭrasya manyase yānbalādhikān |
    teṣāṃ vīryaṃ mamārdhena na tulyamiti lakṣaye || 7-53-31||

    MHB 7-53-32

    अस्त्रमस्त्रेण सर्वेषामेतेषां मधुसूदन ।
    मया द्रक्ष्यसि निर्भिन्नं जयद्रथवधैषिणा ॥ ७-५३-३२॥
    astramastreṇa sarveṣāmeteṣāṃ madhusūdana |
    mayā drakṣyasi nirbhinnaṃ jayadrathavadhaiṣiṇā || 7-53-32||

    MHB 7-53-33

    द्रोणस्य मिषतः सोऽहं सगणस्य विलप्यतः ।
    मूर्धानं सिन्धुराजस्य पातयिष्यामि भूतले ॥ ७-५३-३३॥
    droṇasya miṣataḥ so'haṃ sagaṇasya vilapyataḥ |
    mūrdhānaṃ sindhurājasya pātayiṣyāmi bhūtale || 7-53-33||

    MHB 7-53-34

    यदि साध्याश्च रुद्राश्च वसवश्च सहाश्विनः ।
    मरुतश्च सहेन्द्रेण विश्वेदेवास्तथासुराः ॥ ७-५३-३४॥
    yadi sādhyāśca rudrāśca vasavaśca sahāśvinaḥ |
    marutaśca sahendreṇa viśvedevāstathāsurāḥ || 7-53-34||

    MHB 7-53-35

    पितरः सहगन्धर्वाः सुपर्णाः सागराद्रयः ।
    द्यौर्वियत्पृथिवी चेयं दिशश्च सदिगीश्वराः ॥ ७-५३-३५॥
    pitaraḥ sahagandharvāḥ suparṇāḥ sāgarādrayaḥ |
    dyaurviyatpṛthivī ceyaṃ diśaśca sadigīśvarāḥ || 7-53-35||

    MHB 7-53-36

    ग्राम्यारण्यानि भूतानि स्थावराणि चराणि च ।
    त्रातारः सिन्धुराजस्य भवन्ति मधुसूदन ॥ ७-५३-३६॥
    grāmyāraṇyāni bhūtāni sthāvarāṇi carāṇi ca |
    trātāraḥ sindhurājasya bhavanti madhusūdana || 7-53-36||

    MHB 7-53-37

    तथापि बाणैर्निहतं श्वो द्रष्टासि रणे मया ।
    सत्येन ते शपे कृष्ण तथैवायुधमालभे ॥ ७-५३-३७॥
    tathāpi bāṇairnihataṃ śvo draṣṭāsi raṇe mayā |
    satyena te śape kṛṣṇa tathaivāyudhamālabhe || 7-53-37||

    MHB 7-53-38

    यश्च गोप्ता महेष्वासस्तस्य पापस्य दुर्मतेः ।
    तमेव प्रथमं द्रोणमभियास्यामि केशव ॥ ७-५३-३८॥
    yaśca goptā maheṣvāsastasya pāpasya durmateḥ |
    tameva prathamaṃ droṇamabhiyāsyāmi keśava || 7-53-38||

    MHB 7-53-39

    तस्मिन्द्यूतमिदं बद्धं मन्यते स्म सुयोधनः ।
    तस्मात्तस्यैव सेनाग्रं भित्त्वा यास्यामि सैन्धवम् ॥ ७-५३-३९॥
    tasmindyūtamidaṃ baddhaṃ manyate sma suyodhanaḥ |
    tasmāttasyaiva senāgraṃ bhittvā yāsyāmi saindhavam || 7-53-39||

    MHB 7-53-40

    द्रष्टासि श्वो महेष्वासान्नाराचैस्तिग्मतेजनैः ।
    शृङ्गाणीव गिरेर्वज्रैर्दार्यमाणान्मया युधि ॥ ७-५३-४०॥
    draṣṭāsi śvo maheṣvāsānnārācaistigmatejanaiḥ |
    śṛṅgāṇīva girervajrairdāryamāṇānmayā yudhi || 7-53-40||

    MHB 7-53-41

    नरनागाश्वदेहेभ्यो विस्रविष्यति शोणितम् ।
    पतद्भ्यः पतितेभ्यश्च विभिन्नेभ्यः शितैः शरैः ॥ ७-५३-४१॥
    naranāgāśvadehebhyo visraviṣyati śoṇitam |
    patadbhyaḥ patitebhyaśca vibhinnebhyaḥ śitaiḥ śaraiḥ || 7-53-41||

    MHB 7-53-42

    गाण्डीवप्रेषिता बाणा मनोनिलसमा जवे ।
    नृनागाश्वान्विदेहासून्कर्तारश्च सहस्रशः ॥ ७-५३-४२॥
    gāṇḍīvapreṣitā bāṇā manonilasamā jave |
    nṛnāgāśvānvidehāsūnkartāraśca sahasraśaḥ || 7-53-42||

    MHB 7-53-43

    यमात्कुबेराद्वरुणाद्रुद्रादिन्द्राच्च यन्मया ।
    उपात्तमस्त्रं घोरं वै तद्द्रष्टारो नरा युधि ॥ ७-५३-४३॥
    yamātkuberādvaruṇādrudrādindrācca yanmayā |
    upāttamastraṃ ghoraṃ vai taddraṣṭāro narā yudhi || 7-53-43||

    MHB 7-53-44

    ब्राह्मेणास्त्रेण चास्त्राणि हन्यमानानि संयुगे ।
    मया द्रष्टासि सर्वेषां सैन्धवस्याभिरक्षिणाम् ॥ ७-५३-४४॥
    brāhmeṇāstreṇa cāstrāṇi hanyamānāni saṃyuge |
    mayā draṣṭāsi sarveṣāṃ saindhavasyābhirakṣiṇām || 7-53-44||

    MHB 7-53-45

    शरवेगसमुत्कृत्तै राज्ञां केशव मूर्धभिः ।
    आस्तीर्यमाणां पृथिवीं द्रष्टासि श्वो मया युधि ॥ ७-५३-४५॥
    śaravegasamutkṛttai rājñāṃ keśava mūrdhabhiḥ |
    āstīryamāṇāṃ pṛthivīṃ draṣṭāsi śvo mayā yudhi || 7-53-45||

    MHB 7-53-46

    क्रव्यादांस्तर्पयिष्यामि द्रावयिष्यामि शात्रवान् ।
    सुहृदो नन्दयिष्यामि पातयिष्यामि सैन्धवम् ॥ ७-५३-४६॥
    kravyādāṃstarpayiṣyāmi drāvayiṣyāmi śātravān |
    suhṛdo nandayiṣyāmi pātayiṣyāmi saindhavam || 7-53-46||

    MHB 7-53-47

    बह्वागस्कृत्कुसंबन्धी पापदेशसमुद्भवः ।
    मया सैन्धवको राजा हतः स्वाञ्शोचयिष्यति ॥ ७-५३-४७॥
    bahvāgaskṛtkusaṃbandhī pāpadeśasamudbhavaḥ |
    mayā saindhavako rājā hataḥ svāñśocayiṣyati || 7-53-47||

    MHB 7-53-48

    सर्वक्षीरान्नभोक्तारः पापाचारा रणाजिरे ।
    मया सराजका बाणैर्नुन्ना नंक्ष्यन्ति सैन्धवाः ॥ ७-५३-४८॥
    sarvakṣīrānnabhoktāraḥ pāpācārā raṇājire |
    mayā sarājakā bāṇairnunnā naṃkṣyanti saindhavāḥ || 7-53-48||

    MHB 7-53-49

    तथा प्रभाते कर्तास्मि यथा कृष्ण सुयोधनः ।
    नान्यं धनुर्धरं लोके मंस्यते मत्समं युधि ॥ ७-५३-४९॥
    tathā prabhāte kartāsmi yathā kṛṣṇa suyodhanaḥ |
    nānyaṃ dhanurdharaṃ loke maṃsyate matsamaṃ yudhi || 7-53-49||

    MHB 7-53-50

    गाण्डीवं च धनुर्दिव्यं योद्धा चाहं नरर्षभ ।
    त्वं च यन्ता हृषीकेश किं नु स्यादजितं मया ॥ ७-५३-५०॥
    gāṇḍīvaṃ ca dhanurdivyaṃ yoddhā cāhaṃ nararṣabha |
    tvaṃ ca yantā hṛṣīkeśa kiṃ nu syādajitaṃ mayā || 7-53-50||

    MHB 7-53-51

    यथा हि लक्ष्म चन्द्रे वै समुद्रे च यथा जलम् ।
    एवमेतां प्रतिज्ञां मे सत्यां विद्धि जनार्दन ॥ ७-५३-५१॥
    yathā hi lakṣma candre vai samudre ca yathā jalam |
    evametāṃ pratijñāṃ me satyāṃ viddhi janārdana || 7-53-51||

    MHB 7-53-52

    मावमंस्था ममास्त्राणि मावमंस्था धनुर्दृढम् ।
    मावमंस्था बलं बाह्वोर्मावमंस्था धनंजयम् ॥ ७-५३-५२॥
    māvamaṃsthā mamāstrāṇi māvamaṃsthā dhanurdṛḍham |
    māvamaṃsthā balaṃ bāhvormāvamaṃsthā dhanaṃjayam || 7-53-52||

    MHB 7-53-53

    यथा हि यात्वा संग्रामे न जीये विजयामि च ।
    तेन सत्येन संग्रामे हतं विद्धि जयद्रथम् ॥ ७-५३-५३॥
    yathā hi yātvā saṃgrāme na jīye vijayāmi ca |
    tena satyena saṃgrāme hataṃ viddhi jayadratham || 7-53-53||

    MHB 7-53-54

    ध्रुवं वै ब्राह्मणे सत्यं ध्रुवा साधुषु संनतिः ।
    श्रीर्ध्रुवा चापि दक्षेषु ध्रुवो नारायणे जयः ॥ ७-५३-५४॥
    dhruvaṃ vai brāhmaṇe satyaṃ dhruvā sādhuṣu saṃnatiḥ |
    śrīrdhruvā cāpi dakṣeṣu dhruvo nārāyaṇe jayaḥ || 7-53-54||

    MHB 7-53-55

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा हृषीकेशं स्वयमात्मानमात्मना ।
    संदिदेशार्जुनो नर्दन्वासविः केशवं प्रभुम् ॥ ७-५३-५५॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā hṛṣīkeśaṃ svayamātmānamātmanā |
    saṃdideśārjuno nardanvāsaviḥ keśavaṃ prabhum || 7-53-55||

    MHB 7-53-56

    यथा प्रभातां रजनीं कल्पितः स्याद्रथो मम ।
    तथा कार्यं त्वया कृष्ण कार्यं हि महदुद्यतम् ॥ ७-५३-५६॥
    yathā prabhātāṃ rajanīṃ kalpitaḥ syādratho mama |
    tathā kāryaṃ tvayā kṛṣṇa kāryaṃ hi mahadudyatam || 7-53-56||

    Adhyaya: 54/173 (26)

    MHB 7-54-1

    संजय उवाच ।
    तां निशां दुःखशोकार्तौ श्वसन्ताविव चोरगौ ।
    निद्रां नैवोपलेभाते वासुदेवधनंजयौ ॥ ७-५४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tāṃ niśāṃ duḥkhaśokārtau śvasantāviva coragau |
    nidrāṃ naivopalebhāte vāsudevadhanaṃjayau || 7-54-1||

    MHB 7-54-2

    नरनारायणौ क्रुद्धौ ज्ञात्वा देवाः सवासवाः ।
    व्यथिताश्चिन्तयामासुः किं स्विदेतद्भविष्यति ॥ ७-५४-२॥
    naranārāyaṇau kruddhau jñātvā devāḥ savāsavāḥ |
    vyathitāścintayāmāsuḥ kiṃ svidetadbhaviṣyati || 7-54-2||

    MHB 7-54-3

    ववुश्च दारुणा वाता रूक्षा घोराभिशंसिनः ।
    सकबन्धस्तथादित्ये परिघः समदृश्यत ॥ ७-५४-३॥
    vavuśca dāruṇā vātā rūkṣā ghorābhiśaṃsinaḥ |
    sakabandhastathāditye parighaḥ samadṛśyata || 7-54-3||

    MHB 7-54-4

    शुष्काशन्यश्च निष्पेतुः सनिर्घाताः सविद्युतः ।
    चचाल चापि पृथिवी सशैलवनकानना ॥ ७-५४-४॥
    śuṣkāśanyaśca niṣpetuḥ sanirghātāḥ savidyutaḥ |
    cacāla cāpi pṛthivī saśailavanakānanā || 7-54-4||

    MHB 7-54-5

    चुक्षुभुश्च महाराज सागरा मकरालयाः ।
    प्रतिस्रोतः प्रवृत्ताश्च तथा गन्तुं समुद्रगाः ॥ ७-५४-५॥
    cukṣubhuśca mahārāja sāgarā makarālayāḥ |
    pratisrotaḥ pravṛttāśca tathā gantuṃ samudragāḥ || 7-54-5||

    MHB 7-54-6

    रथाश्वनरनागानां प्रवृत्तमधरोत्तरम् ।
    क्रव्यादानां प्रमोदार्थं यमराष्ट्रविवृद्धये ॥ ७-५४-६॥
    rathāśvanaranāgānāṃ pravṛttamadharottaram |
    kravyādānāṃ pramodārthaṃ yamarāṣṭravivṛddhaye || 7-54-6||

    MHB 7-54-7

    वाहनानि शकृन्मूत्रे मुमुचू रुरुदुश्च ह ।
    तान्दृष्ट्वा दारुणान्सर्वानुत्पाताँल्लोमहर्षणान् ॥ ७-५४-७॥
    vāhanāni śakṛnmūtre mumucū ruruduśca ha |
    tāndṛṣṭvā dāruṇānsarvānutpātā~llomaharṣaṇān || 7-54-7||

    MHB 7-54-8

    सर्वे ते व्यथिताः सैन्यास्त्वदीया भरतर्षभ ।
    श्रुत्वा महाबलस्योग्रां प्रतिज्ञां सव्यसाचिनः ॥ ७-५४-८॥
    sarve te vyathitāḥ sainyāstvadīyā bharatarṣabha |
    śrutvā mahābalasyogrāṃ pratijñāṃ savyasācinaḥ || 7-54-8||

    MHB 7-54-9

    अथ कृष्णं महाबाहुरब्रवीत्पाकशासनिः ।
    आश्वासय सुभद्रां त्वं भगिनीं स्नुषया सह ॥ ७-५४-९॥
    atha kṛṣṇaṃ mahābāhurabravītpākaśāsaniḥ |
    āśvāsaya subhadrāṃ tvaṃ bhaginīṃ snuṣayā saha || 7-54-9||

    MHB 7-54-10

    स्नुषा श्वश्र्वानघायस्ते विशोके कुरु माधव ।
    साम्ना सत्येन युक्तेन वचसाश्वासय प्रभो ॥ ७-५४-१०॥
    snuṣā śvaśrvānaghāyaste viśoke kuru mādhava |
    sāmnā satyena yuktena vacasāśvāsaya prabho || 7-54-10||

    MHB 7-54-11

    ततोऽर्जुनगृहं गत्वा वासुदेवः सुदुर्मनाः ।
    भगिनीं पुत्रशोकार्तामाश्वासयत दुःखिताम् ॥ ७-५४-११॥
    tato'rjunagṛhaṃ gatvā vāsudevaḥ sudurmanāḥ |
    bhaginīṃ putraśokārtāmāśvāsayata duḥkhitām || 7-54-11||

    MHB 7-54-12

    मा शोकं कुरु वार्ष्णेयि कुमारं प्रति सस्नुषा ।
    सर्वेषां प्राणिनां भीरु निष्ठैषा कालनिर्मिता ॥ ७-५४-१२॥
    mā śokaṃ kuru vārṣṇeyi kumāraṃ prati sasnuṣā |
    sarveṣāṃ prāṇināṃ bhīru niṣṭhaiṣā kālanirmitā || 7-54-12||

    MHB 7-54-13

    कुले जतस्य वीरस्य क्षत्रियस्य विशेषतः ।
    सदृशं मरणं ह्येतत्तव पुत्रस्य मा शुचः ॥ ७-५४-१३॥
    kule jatasya vīrasya kṣatriyasya viśeṣataḥ |
    sadṛśaṃ maraṇaṃ hyetattava putrasya mā śucaḥ || 7-54-13||

    MHB 7-54-14

    दिष्ट्या महारथो वीरः पितुस्तुल्यपराक्रमः ।
    क्षात्रेण विधिना प्राप्तो वीराभिलषितां गतिम् ॥ ७-५४-१४॥
    diṣṭyā mahāratho vīraḥ pitustulyaparākramaḥ |
    kṣātreṇa vidhinā prāpto vīrābhilaṣitāṃ gatim || 7-54-14||

    MHB 7-54-15

    जित्वा सुबहुशः शत्रून्प्रेषयित्वा च मृत्यवे ।
    गतः पुण्यकृतां लोकान्सर्वकामदुहोऽक्षयान् ॥ ७-५४-१५॥
    jitvā subahuśaḥ śatrūnpreṣayitvā ca mṛtyave |
    gataḥ puṇyakṛtāṃ lokānsarvakāmaduho'kṣayān || 7-54-15||

    MHB 7-54-16

    तपसा ब्रह्मचर्येण श्रुतेन प्रज्ञयापि च ।
    सन्तो यां गतिमिच्छन्ति प्राप्तस्तां तव पुत्रकः ॥ ७-५४-१६॥
    tapasā brahmacaryeṇa śrutena prajñayāpi ca |
    santo yāṃ gatimicchanti prāptastāṃ tava putrakaḥ || 7-54-16||

    MHB 7-54-17

    वीरसूर्वीरपत्नी त्वं वीरश्वशुरबान्धवा ।
    मा शुचस्तनयं भद्रे गतः स परमां गतिम् ॥ ७-५४-१७॥
    vīrasūrvīrapatnī tvaṃ vīraśvaśurabāndhavā |
    mā śucastanayaṃ bhadre gataḥ sa paramāṃ gatim || 7-54-17||

    MHB 7-54-18

    प्राप्स्यते चाप्यसौ क्षुद्रः सैन्धवो बालघातकः ।
    अस्यावलेपस्य फलं ससुहृद्गणबान्धवः ॥ ७-५४-१८॥
    prāpsyate cāpyasau kṣudraḥ saindhavo bālaghātakaḥ |
    asyāvalepasya phalaṃ sasuhṛdgaṇabāndhavaḥ || 7-54-18||

    MHB 7-54-19

    व्युष्टायां तु वरारोहे रजन्यां पापकर्मकृत् ।
    न हि मोक्ष्यति पार्थात्स प्रविष्टोऽप्यमरावतीम् ॥ ७-५४-१९॥
    vyuṣṭāyāṃ tu varārohe rajanyāṃ pāpakarmakṛt |
    na hi mokṣyati pārthātsa praviṣṭo'pyamarāvatīm || 7-54-19||

    MHB 7-54-20

    श्वः शिरः श्रोष्यसे तस्य सैन्धवस्य रणे हृतम् ।
    समन्तपञ्चकाद्बाह्यं विशोका भव मा रुदः ॥ ७-५४-२०॥
    śvaḥ śiraḥ śroṣyase tasya saindhavasya raṇe hṛtam |
    samantapañcakādbāhyaṃ viśokā bhava mā rudaḥ || 7-54-20||

    MHB 7-54-21

    क्षत्रधर्मं पुरस्कृत्य गतः शूरः सतां गतिम् ।
    यां वयं प्राप्नुयामेह ये चान्ये शस्त्रजीविनः ॥ ७-५४-२१॥
    kṣatradharmaṃ puraskṛtya gataḥ śūraḥ satāṃ gatim |
    yāṃ vayaṃ prāpnuyāmeha ye cānye śastrajīvinaḥ || 7-54-21||

    MHB 7-54-22

    व्यूढोरस्को महाबाहुरनिवर्ती वरप्रणुत् ।
    गतस्तव वरारोहे पुत्रः स्वर्गं ज्वरं जहि ॥ ७-५४-२२॥
    vyūḍhorasko mahābāhuranivartī varapraṇut |
    gatastava varārohe putraḥ svargaṃ jvaraṃ jahi || 7-54-22||

    MHB 7-54-23

    अनु जातश्च पितरं मातृपक्षं च वीर्यवान् ।
    सहस्रशो रिपून्हत्वा हतः शूरो महारथः ॥ ७-५४-२३॥
    anu jātaśca pitaraṃ mātṛpakṣaṃ ca vīryavān |
    sahasraśo ripūnhatvā hataḥ śūro mahārathaḥ || 7-54-23||

    MHB 7-54-24

    आश्वासय स्नुषां राज्ञि मा शुचः क्षत्रिये भृशम् ।
    श्वः प्रियं सुमहच्छ्रुत्वा विशोका भव नन्दिनि ॥ ७-५४-२४॥
    āśvāsaya snuṣāṃ rājñi mā śucaḥ kṣatriye bhṛśam |
    śvaḥ priyaṃ sumahacchrutvā viśokā bhava nandini || 7-54-24||

    MHB 7-54-25

    यत्पार्थेन प्रतिज्ञातं तत्तथा न तदन्यथा ।
    चिकीर्षितं हि ते भर्तुर्न भवेज्जातु निष्फलम् ॥ ७-५४-२५॥
    yatpārthena pratijñātaṃ tattathā na tadanyathā |
    cikīrṣitaṃ hi te bharturna bhavejjātu niṣphalam || 7-54-25||

    MHB 7-54-26

    यदि च मनुजपन्नगाः पिशाचा रजनिचराः पतगाः सुरासुराश्च ।
    रणगतमभियान्ति सिन्धुराजं न स भविता सह तैरपि प्रभाते ॥ ७-५४-२६॥
    yadi ca manujapannagāḥ piśācā rajanicarāḥ patagāḥ surāsurāśca |
    raṇagatamabhiyānti sindhurājaṃ na sa bhavitā saha tairapi prabhāte || 7-54-26||

    Adhyaya: 55/173 (40)

    MHB 7-55-1

    संजय उवाच ।
    एतच्छ्रुत्वा वचस्तस्य केशवस्य महात्मनः ।
    सुभद्रा पुत्रशोकार्ता विललाप सुदुःखिता ॥ ७-५५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    etacchrutvā vacastasya keśavasya mahātmanaḥ |
    subhadrā putraśokārtā vilalāpa suduḥkhitā || 7-55-1||

    MHB 7-55-2

    हा पुत्र मम मन्दायाः कथं संयुगमेत्य ह ।
    निधनं प्राप्तवांस्तात पितृतुल्यपराक्रमः ॥ ७-५५-२॥
    hā putra mama mandāyāḥ kathaṃ saṃyugametya ha |
    nidhanaṃ prāptavāṃstāta pitṛtulyaparākramaḥ || 7-55-2||

    MHB 7-55-3

    कथमिन्दीवरश्यामं सुदंष्ट्रं चारुलोचनम् ।
    मुखं ते दृश्यते वत्स गुण्ठितं रणरेणुना ॥ ७-५५-३॥
    kathamindīvaraśyāmaṃ sudaṃṣṭraṃ cārulocanam |
    mukhaṃ te dṛśyate vatsa guṇṭhitaṃ raṇareṇunā || 7-55-3||

    MHB 7-55-4

    नूनं शूरं निपतितं त्वां पश्यन्त्यनिवर्तिनम् ।
    सुशिरोग्रीवबाह्वंसं व्यूढोरस्कं निरूदरम् ॥ ७-५५-४॥
    nūnaṃ śūraṃ nipatitaṃ tvāṃ paśyantyanivartinam |
    suśirogrīvabāhvaṃsaṃ vyūḍhoraskaṃ nirūdaram || 7-55-4||

    MHB 7-55-5

    चारूपचितसर्वाङ्गं स्वक्षं शस्त्रक्षताचितम् ।
    भूतानि त्वा निरीक्षन्ते नूनं चन्द्रमिवोदितम् ॥ ७-५५-५॥
    cārūpacitasarvāṅgaṃ svakṣaṃ śastrakṣatācitam |
    bhūtāni tvā nirīkṣante nūnaṃ candramivoditam || 7-55-5||

    MHB 7-55-6

    शयनीयं पुरा यस्य स्पर्ध्यास्तरणसंवृतम् ।
    भूमावद्य कथं शेषे विप्रविद्धः सुखोचितः ॥ ७-५५-६॥
    śayanīyaṃ purā yasya spardhyāstaraṇasaṃvṛtam |
    bhūmāvadya kathaṃ śeṣe vipraviddhaḥ sukhocitaḥ || 7-55-6||

    MHB 7-55-7

    योऽन्वास्यत पुरा वीरो वरस्त्रीभिर्महाभुजः ।
    कथमन्वास्यते सोऽद्य शिवाभिः पतितो मृधे ॥ ७-५५-७॥
    yo'nvāsyata purā vīro varastrībhirmahābhujaḥ |
    kathamanvāsyate so'dya śivābhiḥ patito mṛdhe || 7-55-7||

    MHB 7-55-8

    योऽस्तूयत पुरा हृष्टैः सूतमागधबन्दिभिः ।
    सोऽद्य क्रव्याद्गणैर्घोरैर्विनदद्भिरुपास्यते ॥ ७-५५-८॥
    yo'stūyata purā hṛṣṭaiḥ sūtamāgadhabandibhiḥ |
    so'dya kravyādgaṇairghorairvinadadbhirupāsyate || 7-55-8||

    MHB 7-55-9

    पाण्डवेषु च नाथेषु वृष्णिवीरेषु चाभिभो ।
    पाञ्चालेषु च वीरेषु हतः केनास्यनाथवत् ॥ ७-५५-९॥
    pāṇḍaveṣu ca nātheṣu vṛṣṇivīreṣu cābhibho |
    pāñcāleṣu ca vīreṣu hataḥ kenāsyanāthavat || 7-55-9||

    MHB 7-55-10

    अतृप्तदर्शना पुत्र दर्शनस्य तवानघ ।
    मन्दभाग्या गमिष्यामि व्यक्तमद्य यमक्षयम् ॥ ७-५५-१०॥
    atṛptadarśanā putra darśanasya tavānagha |
    mandabhāgyā gamiṣyāmi vyaktamadya yamakṣayam || 7-55-10||

    MHB 7-55-11

    विशालाक्षं सुकेशान्तं चारुवाक्यं सुगन्धि च ।
    तव पुत्र कदा भूयो मुखं द्रक्ष्यामि निर्व्रणम् ॥ ७-५५-११॥
    viśālākṣaṃ sukeśāntaṃ cāruvākyaṃ sugandhi ca |
    tava putra kadā bhūyo mukhaṃ drakṣyāmi nirvraṇam || 7-55-11||

    MHB 7-55-12

    धिग्बलं भीमसेनस्य धिक्पार्थस्य धनुष्मताम् ।
    धिग्वीर्यं वृष्णिवीराणां पाञ्चालानां च धिग्बलम् ॥ ७-५५-१२॥
    dhigbalaṃ bhīmasenasya dhikpārthasya dhanuṣmatām |
    dhigvīryaṃ vṛṣṇivīrāṇāṃ pāñcālānāṃ ca dhigbalam || 7-55-12||

    MHB 7-55-13

    धिक्केकयांस्तथा चेदीन्मत्स्यांश्चैवाथ सृञ्जयान् ।
    ये त्वा रणे गतं वीरं न जानन्ति निपातितम् ॥ ७-५५-१३॥
    dhikkekayāṃstathā cedīnmatsyāṃścaivātha sṛñjayān |
    ye tvā raṇe gataṃ vīraṃ na jānanti nipātitam || 7-55-13||

    MHB 7-55-14

    अद्य पश्यामि पृथिवीं शून्यामिव हतत्विषम् ।
    अभिमन्युमपश्यन्ती शोकव्याकुललोचना ॥ ७-५५-१४॥
    adya paśyāmi pṛthivīṃ śūnyāmiva hatatviṣam |
    abhimanyumapaśyantī śokavyākulalocanā || 7-55-14||

    MHB 7-55-15

    स्वस्रीयं वासुदेवस्य पुत्रं गाण्डीवधन्वनः ।
    कथं त्वा विरथं वीरं द्रक्ष्याम्यन्यैर्निपातितम् ॥ ७-५५-१५॥
    svasrīyaṃ vāsudevasya putraṃ gāṇḍīvadhanvanaḥ |
    kathaṃ tvā virathaṃ vīraṃ drakṣyāmyanyairnipātitam || 7-55-15||

    MHB 7-55-16

    हा वीर दृष्टो नष्टश्च धनं स्वप्न इवासि मे ।
    अहो ह्यनित्यं मानुष्यं जलबुद्बुदचञ्चलम् ॥ ७-५५-१६॥
    hā vīra dṛṣṭo naṣṭaśca dhanaṃ svapna ivāsi me |
    aho hyanityaṃ mānuṣyaṃ jalabudbudacañcalam || 7-55-16||

    MHB 7-55-17

    इमां ते तरुणीं भार्यां त्वदाधिभिरभिप्लुताम् ।
    कथं संधारयिष्यामि विवत्सामिव धेनुकाम् ॥ ७-५५-१७॥
    imāṃ te taruṇīṃ bhāryāṃ tvadādhibhirabhiplutām |
    kathaṃ saṃdhārayiṣyāmi vivatsāmiva dhenukām || 7-55-17||

    MHB 7-55-18

    अहो ह्यकाले प्रस्थानं कृतवानसि पुत्रक ।
    विहाय फलकाले मां सुगृद्धां तव दर्शने ॥ ७-५५-१८॥
    aho hyakāle prasthānaṃ kṛtavānasi putraka |
    vihāya phalakāle māṃ sugṛddhāṃ tava darśane || 7-55-18||

    MHB 7-55-19

    नूनं गतिः कृतान्तस्य प्राज्ञैरपि सुदुर्विदा ।
    यत्र त्वं केशवे नाथे संग्रामेऽनाथवद्धतः ॥ ७-५५-१९॥
    nūnaṃ gatiḥ kṛtāntasya prājñairapi sudurvidā |
    yatra tvaṃ keśave nāthe saṃgrāme'nāthavaddhataḥ || 7-55-19||

    MHB 7-55-20

    यज्वनां दानशीलानां ब्राह्मणानां कृतात्मनाम् ।
    चरितब्रह्मचर्याणां पुण्यतीर्थावगाहिनाम् ॥ ७-५५-२०॥
    yajvanāṃ dānaśīlānāṃ brāhmaṇānāṃ kṛtātmanām |
    caritabrahmacaryāṇāṃ puṇyatīrthāvagāhinām || 7-55-20||

    MHB 7-55-21

    कृतज्ञानां वदान्यानां गुरुशुश्रूषिणामपि ।
    सहस्रदक्षिणानां च या गतिस्तामवाप्नुहि ॥ ७-५५-२१॥
    kṛtajñānāṃ vadānyānāṃ guruśuśrūṣiṇāmapi |
    sahasradakṣiṇānāṃ ca yā gatistāmavāpnuhi || 7-55-21||

    MHB 7-55-22

    या गतिर्युध्यमानानां शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    हत्वारीन्निहतानां च संग्रामे तां गतिं व्रज ॥ ७-५५-२२॥
    yā gatiryudhyamānānāṃ śūrāṇāmanivartinām |
    hatvārīnnihatānāṃ ca saṃgrāme tāṃ gatiṃ vraja || 7-55-22||

    MHB 7-55-23

    गोसहस्रप्रदातॄणां क्रतुदानां च या गतिः ।
    नैवेशिकं चाभिमतं ददतां या गतिः शुभा ॥ ७-५५-२३॥
    gosahasrapradātṝṇāṃ kratudānāṃ ca yā gatiḥ |
    naiveśikaṃ cābhimataṃ dadatāṃ yā gatiḥ śubhā || 7-55-23||

    MHB 7-55-24

    ब्रह्मचर्येण यां यान्ति मुनयः संशितव्रताः ।
    एकपत्न्यश्च यां यान्ति तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-२४॥
    brahmacaryeṇa yāṃ yānti munayaḥ saṃśitavratāḥ |
    ekapatnyaśca yāṃ yānti tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-24||

    MHB 7-55-25

    राज्ञां सुचरितैर्या च गतिर्भवति शाश्वती ।
    चतुराश्रमिणां पुण्यैः पावितानां सुरक्षितैः ॥ ७-५५-२५॥
    rājñāṃ sucaritairyā ca gatirbhavati śāśvatī |
    caturāśramiṇāṃ puṇyaiḥ pāvitānāṃ surakṣitaiḥ || 7-55-25||

    MHB 7-55-26

    दीनानुकम्पिनां या च सततं संविभागिनाम् ।
    पैशुन्याच्च निवृत्तानां तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-२६॥
    dīnānukampināṃ yā ca satataṃ saṃvibhāginām |
    paiśunyācca nivṛttānāṃ tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-26||

    MHB 7-55-27

    व्रतिनां धर्मशीलानां गुरुशुश्रूषिणामपि ।
    अमोघातिथिनां या च तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-२७॥
    vratināṃ dharmaśīlānāṃ guruśuśrūṣiṇāmapi |
    amoghātithināṃ yā ca tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-27||

    MHB 7-55-28

    ऋतुकाले स्वकां पत्नीं गच्छतां या मनस्विनाम् ।
    न चान्यदारसेवीनां तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-२८॥
    ṛtukāle svakāṃ patnīṃ gacchatāṃ yā manasvinām |
    na cānyadārasevīnāṃ tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-28||

    MHB 7-55-29

    साम्ना ये सर्वभूतानि गच्छन्ति गतमत्सराः ।
    नारुंतुदानां क्षमिणां या गतिस्तामवाप्नुहि ॥ ७-५५-२९॥
    sāmnā ye sarvabhūtāni gacchanti gatamatsarāḥ |
    nāruṃtudānāṃ kṣamiṇāṃ yā gatistāmavāpnuhi || 7-55-29||

    MHB 7-55-30

    मधुमांसनिवृत्तानां मदाद्दम्भात्तथानृतात् ।
    परोपतापत्यक्तानां तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-३०॥
    madhumāṃsanivṛttānāṃ madāddambhāttathānṛtāt |
    paropatāpatyaktānāṃ tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-30||

    MHB 7-55-31

    ह्रीमन्तः सर्वशास्त्रज्ञा ज्ञानतृप्ता जितेन्द्रियाः ।
    यां गतिं साधवो यान्ति तां गतिं व्रज पुत्रक ॥ ७-५५-३१॥
    hrīmantaḥ sarvaśāstrajñā jñānatṛptā jitendriyāḥ |
    yāṃ gatiṃ sādhavo yānti tāṃ gatiṃ vraja putraka || 7-55-31||

    MHB 7-55-32

    एवं विलपतीं दीनां सुभद्रां शोककर्शिताम् ।
    अभ्यपद्यत पाञ्चाली वैराटीसहिता तदा ॥ ७-५५-३२॥
    evaṃ vilapatīṃ dīnāṃ subhadrāṃ śokakarśitām |
    abhyapadyata pāñcālī vairāṭīsahitā tadā || 7-55-32||

    MHB 7-55-33

    ताः प्रकामं रुदित्वा च विलप्य च सुदुःखिताः ।
    उन्मत्तवत्तदा राजन्विसंज्ञा न्यपतन्क्षितौ ॥ ७-५५-३३॥
    tāḥ prakāmaṃ ruditvā ca vilapya ca suduḥkhitāḥ |
    unmattavattadā rājanvisaṃjñā nyapatankṣitau || 7-55-33||

    MHB 7-55-34

    सोपचारस्तु कृष्णस्तां दुःखितां भृशदुःखितः ।
    सिक्त्वाम्भसा समाश्वास्य तत्तदुक्त्वा हितं वचः ॥ ७-५५-३४॥
    sopacārastu kṛṣṇastāṃ duḥkhitāṃ bhṛśaduḥkhitaḥ |
    siktvāmbhasā samāśvāsya tattaduktvā hitaṃ vacaḥ || 7-55-34||

    MHB 7-55-35

    विसंज्ञकल्पां रुदतीमपविद्धां प्रवेपतीम् ।
    भगिनीं पुण्डरीकाक्ष इदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-५५-३५॥
    visaṃjñakalpāṃ rudatīmapaviddhāṃ pravepatīm |
    bhaginīṃ puṇḍarīkākṣa idaṃ vacanamabravīt || 7-55-35||

    MHB 7-55-36

    सुभद्रे मा शुचः पुत्रं पाञ्चाल्याश्वासयोत्तराम् ।
    गतोऽभिमन्युः प्रथितां गतिं क्षत्रियपुंगवः ॥ ७-५५-३६॥
    subhadre mā śucaḥ putraṃ pāñcālyāśvāsayottarām |
    gato'bhimanyuḥ prathitāṃ gatiṃ kṣatriyapuṃgavaḥ || 7-55-36||

    MHB 7-55-37

    ये चान्येऽपि कुले सन्ति पुरुषा नो वरानने ।
    सर्वे ते वै गतिं यान्तु अभिमन्योर्यशस्विनः ॥ ७-५५-३७॥
    ye cānye'pi kule santi puruṣā no varānane |
    sarve te vai gatiṃ yāntu abhimanyoryaśasvinaḥ || 7-55-37||

    MHB 7-55-38

    कुर्याम तद्वयं कर्म क्रियासुः सुहृदश्च नः ।
    कृतवान्यादृगद्यैकस्तव पुत्रो महारथः ॥ ७-५५-३८॥
    kuryāma tadvayaṃ karma kriyāsuḥ suhṛdaśca naḥ |
    kṛtavānyādṛgadyaikastava putro mahārathaḥ || 7-55-38||

    MHB 7-55-39

    एवमाश्वास्य भगिनीं द्रौपदीमपि चोत्तराम् ।
    पार्थस्यैव महाबाहुः पार्श्वमागादरिंदमः ॥ ७-५५-३९॥
    evamāśvāsya bhaginīṃ draupadīmapi cottarām |
    pārthasyaiva mahābāhuḥ pārśvamāgādariṃdamaḥ || 7-55-39||

    MHB 7-55-40

    ततोऽभ्यनुज्ञाय नृपान्कृष्णो बन्धूंस्तथाभिभूः ।
    विवेशान्तःपुरं राजंस्तेऽन्ये जग्मुर्यथालयम् ॥ ७-५५-४०॥
    tato'bhyanujñāya nṛpānkṛṣṇo bandhūṃstathābhibhūḥ |
    viveśāntaḥpuraṃ rājaṃste'nye jagmuryathālayam || 7-55-40||

    Adhyaya: 56/173 (41)

    MHB 7-56-1

    संजय उवाच ।
    ततोऽर्जुनस्य भवनं प्रविश्याप्रतिमं विभुः ।
    स्पृष्ट्वाम्भः पुण्डरीकाक्षः स्थण्डिले शुभलक्षणे ।
    संतस्तार शुभां शय्यां दर्भैर्वैडूर्यसंनिभैः ॥ ७-५६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato'rjunasya bhavanaṃ praviśyāpratimaṃ vibhuḥ |
    spṛṣṭvāmbhaḥ puṇḍarīkākṣaḥ sthaṇḍile śubhalakṣaṇe |
    saṃtastāra śubhāṃ śayyāṃ darbhairvaiḍūryasaṃnibhaiḥ || 7-56-1||

    MHB 7-56-2

    ततो माल्येन विधिवल्लाजैर्गन्धैः सुमङ्गलैः ।
    अलंचकार तां शय्यां परिवार्यायुधोत्तमैः ॥ ७-५६-२॥
    tato mālyena vidhivallājairgandhaiḥ sumaṅgalaiḥ |
    alaṃcakāra tāṃ śayyāṃ parivāryāyudhottamaiḥ || 7-56-2||

    MHB 7-56-3

    ततः स्पृष्टोदकं पार्थं विनीताः परिचारकाः ।
    दर्शयां नैत्यकं चक्रुर्नैशं त्रैयम्बकं बलिम् ॥ ७-५६-३॥
    tataḥ spṛṣṭodakaṃ pārthaṃ vinītāḥ paricārakāḥ |
    darśayāṃ naityakaṃ cakrurnaiśaṃ traiyambakaṃ balim || 7-56-3||

    MHB 7-56-4

    ततः प्रीतमनाः पार्थो गन्धैर्माल्यैश्च माधवम् ।
    अलंकृत्योपहारं तं नैशमस्मै न्यवेदयत् ॥ ७-५६-४॥
    tataḥ prītamanāḥ pārtho gandhairmālyaiśca mādhavam |
    alaṃkṛtyopahāraṃ taṃ naiśamasmai nyavedayat || 7-56-4||

    MHB 7-56-5

    स्मयमानस्तु गोविन्दः फल्गुनं प्रत्यभाषत ।
    सुप्यतां पार्थ भद्रं ते कल्याणाय व्रजाम्यहम् ॥ ७-५६-५॥
    smayamānastu govindaḥ phalgunaṃ pratyabhāṣata |
    supyatāṃ pārtha bhadraṃ te kalyāṇāya vrajāmyaham || 7-56-5||

    MHB 7-56-6

    स्थापयित्वा ततो द्वाःस्थान्गोप्तॄंश्चात्तायुधान्नरान् ।
    दारुकानुगतः श्रीमान्विवेश शिबिरं स्वकम् ।
    शिश्ये च शयने शुभ्रे बहुकृत्यं विचिन्तयन् ॥ ७-५६-६॥
    sthāpayitvā tato dvāḥsthāngoptṝṃścāttāyudhānnarān |
    dārukānugataḥ śrīmānviveśa śibiraṃ svakam |
    śiśye ca śayane śubhre bahukṛtyaṃ vicintayan || 7-56-6||

    MHB 7-56-7

    न पाण्डवानां शिबिरे कश्चित्सुष्वाप तां निशाम् ।
    प्रजागरः सर्वजनमाविवेश विशां पते ॥ ७-५६-७॥
    na pāṇḍavānāṃ śibire kaścitsuṣvāpa tāṃ niśām |
    prajāgaraḥ sarvajanamāviveśa viśāṃ pate || 7-56-7||

    MHB 7-56-8

    पुत्रशोकाभिभूतेन प्रतिज्ञातो महात्मना ।
    सहसा सिन्धुराजस्य वधो गाण्डीवधन्वना ॥ ७-५६-८॥
    putraśokābhibhūtena pratijñāto mahātmanā |
    sahasā sindhurājasya vadho gāṇḍīvadhanvanā || 7-56-8||

    MHB 7-56-9

    तत्कथं नु महाबाहुर्वासविः परवीरहा ।
    प्रतिज्ञां सफलां कुर्यादिति ते समचिन्तयन् ॥ ७-५६-९॥
    tatkathaṃ nu mahābāhurvāsaviḥ paravīrahā |
    pratijñāṃ saphalāṃ kuryāditi te samacintayan || 7-56-9||

    MHB 7-56-10

    कष्टं हीदं व्यवसितं पाण्डवेन महात्मना ।
    पुत्रशोकाभितप्तेन प्रतिज्ञा महती कृता ॥ ७-५६-१०॥
    kaṣṭaṃ hīdaṃ vyavasitaṃ pāṇḍavena mahātmanā |
    putraśokābhitaptena pratijñā mahatī kṛtā || 7-56-10||

    MHB 7-56-11

    भ्रातरश्चापि विक्रान्ता बहुलानि बलानि च ।
    धृतराष्ट्रस्य पुत्रेण सर्वं तस्मै निवेदितम् ॥ ७-५६-११॥
    bhrātaraścāpi vikrāntā bahulāni balāni ca |
    dhṛtarāṣṭrasya putreṇa sarvaṃ tasmai niveditam || 7-56-11||

    MHB 7-56-12

    स हत्वा सैन्धवं संख्ये पुनरेतु धनंजयः ।
    जित्वा रिपुगणांश्चैव पारयत्वर्जुनो व्रतम् ॥ ७-५६-१२॥
    sa hatvā saindhavaṃ saṃkhye punaretu dhanaṃjayaḥ |
    jitvā ripugaṇāṃścaiva pārayatvarjuno vratam || 7-56-12||

    MHB 7-56-13

    अहत्वा सिन्धुराजं हि धूमकेतुं प्रवेक्ष्यति ।
    न ह्येतदनृतं कर्तुमर्हः पार्थो धनंजयः ॥ ७-५६-१३॥
    ahatvā sindhurājaṃ hi dhūmaketuṃ pravekṣyati |
    na hyetadanṛtaṃ kartumarhaḥ pārtho dhanaṃjayaḥ || 7-56-13||

    MHB 7-56-14

    धर्मपुत्रः कथं राजा भविष्यति मृतेऽर्जुने ।
    तस्मिन्हि विजयः कृत्स्नः पाण्डवेन समाहितः ॥ ७-५६-१४॥
    dharmaputraḥ kathaṃ rājā bhaviṣyati mṛte'rjune |
    tasminhi vijayaḥ kṛtsnaḥ pāṇḍavena samāhitaḥ || 7-56-14||

    MHB 7-56-15

    यदि नः सुकृतं किंचिद्यदि दत्तं हुतं यदि ।
    फलेन तस्य सर्वस्य सव्यसाची जयत्वरीन् ॥ ७-५६-१५॥
    yadi naḥ sukṛtaṃ kiṃcidyadi dattaṃ hutaṃ yadi |
    phalena tasya sarvasya savyasācī jayatvarīn || 7-56-15||

    MHB 7-56-16

    एवं कथयतां तेषां जयमाशंसतां प्रभो ।
    कृच्छ्रेण महता राजन्रजनी व्यत्यवर्तत ॥ ७-५६-१६॥
    evaṃ kathayatāṃ teṣāṃ jayamāśaṃsatāṃ prabho |
    kṛcchreṇa mahatā rājanrajanī vyatyavartata || 7-56-16||

    MHB 7-56-17

    तस्यां रजन्यां मध्ये तु प्रतिबुद्धो जनार्दनः ।
    स्मृत्वा प्रतिज्ञां पार्थस्य दारुकं प्रत्यभाषत ॥ ७-५६-१७॥
    tasyāṃ rajanyāṃ madhye tu pratibuddho janārdanaḥ |
    smṛtvā pratijñāṃ pārthasya dārukaṃ pratyabhāṣata || 7-56-17||

    MHB 7-56-18

    अर्जुनेन प्रतिज्ञातमार्तेन हतबन्धुना ।
    जयद्रथं हनिष्यामि श्वोभूत इति दारुक ॥ ७-५६-१८॥
    arjunena pratijñātamārtena hatabandhunā |
    jayadrathaṃ haniṣyāmi śvobhūta iti dāruka || 7-56-18||

    MHB 7-56-19

    तत्तु दुर्योधनः श्रुत्वा मन्त्रिभिर्मन्त्रयिष्यति ।
    यथा जयद्रथं पार्थो न हन्यादिति संयुगे ॥ ७-५६-१९॥
    tattu duryodhanaḥ śrutvā mantribhirmantrayiṣyati |
    yathā jayadrathaṃ pārtho na hanyāditi saṃyuge || 7-56-19||

    MHB 7-56-20

    अक्षौहिण्यो हि ताः सर्वा रक्षिष्यन्ति जयद्रथम् ।
    द्रोणश्च सह पुत्रेण सर्वास्त्रविधिपारगः ॥ ७-५६-२०॥
    akṣauhiṇyo hi tāḥ sarvā rakṣiṣyanti jayadratham |
    droṇaśca saha putreṇa sarvāstravidhipāragaḥ || 7-56-20||

    MHB 7-56-21

    एको वीरः सहस्राक्षो दैत्यदानवमर्दिता ।
    सोऽपि तं नोत्सहेताजौ हन्तुं द्रोणेन रक्षितम् ॥ ७-५६-२१॥
    eko vīraḥ sahasrākṣo daityadānavamarditā |
    so'pi taṃ notsahetājau hantuṃ droṇena rakṣitam || 7-56-21||

    MHB 7-56-22

    सोऽहं श्वस्तत्करिष्यामि यथा कुन्तीसुतोऽर्जुनः ।
    अप्राप्तेऽस्तं दिनकरे हनिष्यति जयद्रथम् ॥ ७-५६-२२॥
    so'haṃ śvastatkariṣyāmi yathā kuntīsuto'rjunaḥ |
    aprāpte'staṃ dinakare haniṣyati jayadratham || 7-56-22||

    MHB 7-56-23

    न हि दारा न मित्राणि ज्ञातयो न च बान्धवाः ।
    कश्चिन्नान्यः प्रियतरः कुन्तीपुत्रान्ममार्जुनात् ॥ ७-५६-२३॥
    na hi dārā na mitrāṇi jñātayo na ca bāndhavāḥ |
    kaścinnānyaḥ priyataraḥ kuntīputrānmamārjunāt || 7-56-23||

    MHB 7-56-24

    अनर्जुनमिमं लोकं मुहूर्तमपि दारुक ।
    उदीक्षितुं न शक्तोऽहं भविता न च तत्तथा ॥ ७-५६-२४॥
    anarjunamimaṃ lokaṃ muhūrtamapi dāruka |
    udīkṣituṃ na śakto'haṃ bhavitā na ca tattathā || 7-56-24||

    MHB 7-56-25

    अहं ध्वजिन्यः शत्रूणां सहयाः सरथद्विपाः ।
    अर्जुनार्थे हनिष्यामि सकर्णाः ससुयोधनाः ॥ ७-५६-२५॥
    ahaṃ dhvajinyaḥ śatrūṇāṃ sahayāḥ sarathadvipāḥ |
    arjunārthe haniṣyāmi sakarṇāḥ sasuyodhanāḥ || 7-56-25||

    MHB 7-56-26

    श्वो निरीक्षन्तु मे वीर्यं त्रयो लोका महाहवे ।
    धनंजयार्थं समरे पराक्रान्तस्य दारुक ॥ ७-५६-२६॥
    śvo nirīkṣantu me vīryaṃ trayo lokā mahāhave |
    dhanaṃjayārthaṃ samare parākrāntasya dāruka || 7-56-26||

    MHB 7-56-27

    श्वो नरेन्द्रसहस्राणि राजपुत्रशतानि च ।
    साश्वद्विपरथान्याजौ विद्रविष्यन्ति दारुक ॥ ७-५६-२७॥
    śvo narendrasahasrāṇi rājaputraśatāni ca |
    sāśvadviparathānyājau vidraviṣyanti dāruka || 7-56-27||

    MHB 7-56-28

    श्वस्तां चक्रप्रमथितां द्रक्ष्यसे नृपवाहिनीम् ।
    मया क्रुद्धेन समरे पाण्डवार्थे निपातिताम् ॥ ७-५६-२८॥
    śvastāṃ cakrapramathitāṃ drakṣyase nṛpavāhinīm |
    mayā kruddhena samare pāṇḍavārthe nipātitām || 7-56-28||

    MHB 7-56-29

    श्वः सदेवाः सगन्धर्वाः पिशाचोरगराक्षसाः ।
    ज्ञास्यन्ति लोकाः सर्वे मां सुहृदं सव्यसाचिनः ॥ ७-५६-२९॥
    śvaḥ sadevāḥ sagandharvāḥ piśācoragarākṣasāḥ |
    jñāsyanti lokāḥ sarve māṃ suhṛdaṃ savyasācinaḥ || 7-56-29||

    MHB 7-56-30

    यस्तं द्वेष्टि स मां द्वेष्टि यस्तमनु स मामनु ।
    इति संकल्प्यतां बुद्ध्या शरीरार्धं ममार्जुनः ॥ ७-५६-३०॥
    yastaṃ dveṣṭi sa māṃ dveṣṭi yastamanu sa māmanu |
    iti saṃkalpyatāṃ buddhyā śarīrārdhaṃ mamārjunaḥ || 7-56-30||

    MHB 7-56-31

    यथा त्वमप्रभातायामस्यां निशि रथोत्तमम् ।
    कल्पयित्वा यथाशास्त्रमादाय व्रतसंयतः ॥ ७-५६-३१॥
    yathā tvamaprabhātāyāmasyāṃ niśi rathottamam |
    kalpayitvā yathāśāstramādāya vratasaṃyataḥ || 7-56-31||

    MHB 7-56-32

    गदां कौमोदकीं दिव्यां शक्तिं चक्रं धनुः शरान् ।
    आरोप्य वै रथे सूत सर्वोपकरणानि च ॥ ७-५६-३२॥
    gadāṃ kaumodakīṃ divyāṃ śaktiṃ cakraṃ dhanuḥ śarān |
    āropya vai rathe sūta sarvopakaraṇāni ca || 7-56-32||

    MHB 7-56-33

    स्थानं हि कल्पयित्वा च रथोपस्थे ध्वजस्य मे ।
    वैनतेयस्य वीरस्य समरे रथशोभिनः ॥ ७-५६-३३॥
    sthānaṃ hi kalpayitvā ca rathopasthe dhvajasya me |
    vainateyasya vīrasya samare rathaśobhinaḥ || 7-56-33||

    MHB 7-56-34

    छत्रं जाम्बूनदैर्जालैरर्कज्वलनसंनिभैः ।
    विश्वकर्मकृतैर्दिव्यैरश्वानपि च भूषितान् ॥ ७-५६-३४॥
    chatraṃ jāmbūnadairjālairarkajvalanasaṃnibhaiḥ |
    viśvakarmakṛtairdivyairaśvānapi ca bhūṣitān || 7-56-34||

    MHB 7-56-35

    बलाहकं मेघपुष्पं सैन्यं सुग्रीवमेव च ।
    युक्त्वा वाजिवरान्यत्तः कवची तिष्ठ दारुक ॥ ७-५६-३५॥
    balāhakaṃ meghapuṣpaṃ sainyaṃ sugrīvameva ca |
    yuktvā vājivarānyattaḥ kavacī tiṣṭha dāruka || 7-56-35||

    MHB 7-56-36

    पाञ्चजन्यस्य निर्घोषमार्षभेणैव पूरितम् ।
    श्रुत्वा तु भैरवं नादमुपयाया जवेन माम् ॥ ७-५६-३६॥
    pāñcajanyasya nirghoṣamārṣabheṇaiva pūritam |
    śrutvā tu bhairavaṃ nādamupayāyā javena mām || 7-56-36||

    MHB 7-56-37

    एकाह्नाहममर्षं च सर्वदुःखानि चैव ह ।
    भ्रातुः पितृष्वसेयस्य व्यपनेष्यामि दारुक ॥ ७-५६-३७॥
    ekāhnāhamamarṣaṃ ca sarvaduḥkhāni caiva ha |
    bhrātuḥ pitṛṣvaseyasya vyapaneṣyāmi dāruka || 7-56-37||

    MHB 7-56-38

    सर्वोपायैर्यतिष्यामि यथा बीभत्सुराहवे ।
    पश्यतां धार्तराष्ट्राणां हनिष्यति जयद्रथम् ॥ ७-५६-३८॥
    sarvopāyairyatiṣyāmi yathā bībhatsurāhave |
    paśyatāṃ dhārtarāṣṭrāṇāṃ haniṣyati jayadratham || 7-56-38||

    MHB 7-56-39

    यस्य यस्य च बीभत्सुर्वधे यत्नं करिष्यति ।
    आशंसे सारथे तत्र भवितास्य ध्रुवो जयः ॥ ७-५६-३९॥
    yasya yasya ca bībhatsurvadhe yatnaṃ kariṣyati |
    āśaṃse sārathe tatra bhavitāsya dhruvo jayaḥ || 7-56-39||

    MHB 7-56-40

    दारुक उवाच ।
    जय एव ध्रुवस्तस्य कुत एव पराजयः ।
    यस्य त्वं पुरुषव्याघ्र सारथ्यमुपजग्मिवान् ॥ ७-५६-४०॥
    dāruka uvāca |
    jaya eva dhruvastasya kuta eva parājayaḥ |
    yasya tvaṃ puruṣavyāghra sārathyamupajagmivān || 7-56-40||

    MHB 7-56-41

    एवं चैतत्करिष्यामि यथा मामनुशाससि ।
    सुप्रभातामिमां रात्रिं जयाय विजयस्य हि ॥ ७-५६-४१॥
    evaṃ caitatkariṣyāmi yathā māmanuśāsasi |
    suprabhātāmimāṃ rātriṃ jayāya vijayasya hi || 7-56-41||

    Adhyaya: 57/173 (81)

    MHB 7-57-1

    संजय उवाच ।
    कुन्तीपुत्रस्तु तं मन्त्रं स्मरन्नेव धनंजयः ।
    प्रतिज्ञामात्मनो रक्षन्मुमोहाचिन्त्यविक्रमः ॥ ७-५७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    kuntīputrastu taṃ mantraṃ smaranneva dhanaṃjayaḥ |
    pratijñāmātmano rakṣanmumohācintyavikramaḥ || 7-57-1||

    MHB 7-57-2

    तं तु शोकेन संतप्तं स्वप्ने कपिवरध्वजम् ।
    आससाद महातेजा ध्यायन्तं गरुडध्वजः ॥ ७-५७-२॥
    taṃ tu śokena saṃtaptaṃ svapne kapivaradhvajam |
    āsasāda mahātejā dhyāyantaṃ garuḍadhvajaḥ || 7-57-2||

    MHB 7-57-3

    प्रत्युत्थानं तु कृष्णस्य सर्वावस्थं धनंजयः ।
    नालोपयत धर्मात्मा भक्त्या प्रेम्णा च सर्वदा ॥ ७-५७-३॥
    pratyutthānaṃ tu kṛṣṇasya sarvāvasthaṃ dhanaṃjayaḥ |
    nālopayata dharmātmā bhaktyā premṇā ca sarvadā || 7-57-3||

    MHB 7-57-4

    प्रत्युत्थाय च गोविन्दं स तस्मायासनं ददौ ।
    न चासने स्वयं बुद्धिं बीभत्सुर्व्यदधात्तदा ॥ ७-५७-४॥
    pratyutthāya ca govindaṃ sa tasmāyāsanaṃ dadau |
    na cāsane svayaṃ buddhiṃ bībhatsurvyadadhāttadā || 7-57-4||

    MHB 7-57-5

    ततः कृष्णो महातेजा जानन्पार्थस्य निश्चयम् ।
    कुन्तीपुत्रमिदं वाक्यमासीनः स्थितमब्रवीत् ॥ ७-५७-५॥
    tataḥ kṛṣṇo mahātejā jānanpārthasya niścayam |
    kuntīputramidaṃ vākyamāsīnaḥ sthitamabravīt || 7-57-5||

    MHB 7-57-6

    मा विषादे मनः पार्थ कृथाः कालो हि दुर्जयः ।
    कालः सर्वाणि भूतानि नियच्छति परे विधौ ॥ ७-५७-६॥
    mā viṣāde manaḥ pārtha kṛthāḥ kālo hi durjayaḥ |
    kālaḥ sarvāṇi bhūtāni niyacchati pare vidhau || 7-57-6||

    MHB 7-57-7

    किमर्थं च विषादस्ते तद्ब्रूहि वदतां वर ।
    न शोचितव्यं विदुषा शोकः कार्यविनाशनः ॥ ७-५७-७॥
    kimarthaṃ ca viṣādaste tadbrūhi vadatāṃ vara |
    na śocitavyaṃ viduṣā śokaḥ kāryavināśanaḥ || 7-57-7||

    MHB 7-57-8

    शोचन्नन्दयते शत्रून्कर्शयत्यपि बान्धवान् ।
    क्षीयते च नरस्तस्मान्न त्वं शोचितुमर्हसि ॥ ७-५७-८॥
    śocannandayate śatrūnkarśayatyapi bāndhavān |
    kṣīyate ca narastasmānna tvaṃ śocitumarhasi || 7-57-8||

    MHB 7-57-9

    इत्युक्तो वासुदेवेन बीभत्सुरपराजितः ।
    आबभाषे तदा विद्वानिदं वचनमर्थवत् ॥ ७-५७-९॥
    ityukto vāsudevena bībhatsuraparājitaḥ |
    ābabhāṣe tadā vidvānidaṃ vacanamarthavat || 7-57-9||

    MHB 7-57-10

    मया प्रतिज्ञा महती जयद्रथवधे कृता ।
    श्वोऽस्मि हन्ता दुरात्मानं पुत्रघ्नमिति केशव ॥ ७-५७-१०॥
    mayā pratijñā mahatī jayadrathavadhe kṛtā |
    śvo'smi hantā durātmānaṃ putraghnamiti keśava || 7-57-10||

    MHB 7-57-11

    मत्प्रतिज्ञाविघातार्थं धार्तराष्ट्रैः किलाच्युत ।
    पृष्ठतः सैन्धवः कार्यः सर्वैर्गुप्तो महारथैः ॥ ७-५७-११॥
    matpratijñāvighātārthaṃ dhārtarāṣṭraiḥ kilācyuta |
    pṛṣṭhataḥ saindhavaḥ kāryaḥ sarvairgupto mahārathaiḥ || 7-57-11||

    MHB 7-57-12

    दश चैका च ताः कृष्ण अक्षौहिण्यः सुदुर्जयाः ।
    प्रतिज्ञायां च हीनायां कथं जीवेत मद्विधः ॥ ७-५७-१२॥
    daśa caikā ca tāḥ kṛṣṇa akṣauhiṇyaḥ sudurjayāḥ |
    pratijñāyāṃ ca hīnāyāṃ kathaṃ jīveta madvidhaḥ || 7-57-12||

    MHB 7-57-13

    दुःखोपायस्य मे वीर विकाङ्क्षा परिवर्तते ।
    द्रुतं च याति सविता तत एतद्ब्रवीम्यहम् ॥ ७-५७-१३॥
    duḥkhopāyasya me vīra vikāṅkṣā parivartate |
    drutaṃ ca yāti savitā tata etadbravīmyaham || 7-57-13||

    MHB 7-57-14

    शोकस्थानं तु तच्छ्रुत्वा पार्थस्य द्विजकेतनः ।
    संस्पृश्याम्भस्ततः कृष्णः प्राङ्मुखः समवस्थितः ॥ ७-५७-१४॥
    śokasthānaṃ tu tacchrutvā pārthasya dvijaketanaḥ |
    saṃspṛśyāmbhastataḥ kṛṣṇaḥ prāṅmukhaḥ samavasthitaḥ || 7-57-14||

    MHB 7-57-15

    इदं वाक्यं महातेजा बभाषे पुष्करेक्षणः ।
    हितार्थं पाण्डुपुत्रस्य सैन्धवस्य वधे वृतः ॥ ७-५७-१५॥
    idaṃ vākyaṃ mahātejā babhāṣe puṣkarekṣaṇaḥ |
    hitārthaṃ pāṇḍuputrasya saindhavasya vadhe vṛtaḥ || 7-57-15||

    MHB 7-57-16

    पार्थ पाशुपतं नाम परमास्त्रं सनातनम् ।
    येन सर्वान्मृधे दैत्याञ्जघ्ने देवो महेश्वरः ॥ ७-५७-१६॥
    pārtha pāśupataṃ nāma paramāstraṃ sanātanam |
    yena sarvānmṛdhe daityāñjaghne devo maheśvaraḥ || 7-57-16||

    MHB 7-57-17

    यदि तद्विदितं तेऽद्य श्वो हन्तासि जयद्रथम् ।
    अथ ज्ञातुं प्रपद्यस्व मनसा वृषभध्वजम् ॥ ७-५७-१७॥
    yadi tadviditaṃ te'dya śvo hantāsi jayadratham |
    atha jñātuṃ prapadyasva manasā vṛṣabhadhvajam || 7-57-17||

    MHB 7-57-18

    तं देवं मनसा ध्यायञ्जोषमास्स्व धनंजय ।
    ततस्तस्य प्रसादात्त्वं भक्तः प्राप्स्यसि तन्महत् ॥ ७-५७-१८॥
    taṃ devaṃ manasā dhyāyañjoṣamāssva dhanaṃjaya |
    tatastasya prasādāttvaṃ bhaktaḥ prāpsyasi tanmahat || 7-57-18||

    MHB 7-57-19

    ततः कृष्णवचः श्रुत्वा संस्पृश्याम्भो धनंजयः ।
    भूमावासीन एकाग्रो जगाम मनसा भवम् ॥ ७-५७-१९॥
    tataḥ kṛṣṇavacaḥ śrutvā saṃspṛśyāmbho dhanaṃjayaḥ |
    bhūmāvāsīna ekāgro jagāma manasā bhavam || 7-57-19||

    MHB 7-57-20

    ततः प्रणिहिते ब्राह्मे मुहूर्ते शुभलक्षणे ।
    आत्मानमर्जुनोऽपश्यद्गगने सहकेशवम् ॥ ७-५७-२०॥
    tataḥ praṇihite brāhme muhūrte śubhalakṣaṇe |
    ātmānamarjuno'paśyadgagane sahakeśavam || 7-57-20||

    MHB 7-57-21

    ज्योतिर्भिश्च समाकीर्णं सिद्धचारणसेवितम् ।
    वायुवेगगतिः पार्थः खं भेजे सहकेशवः ॥ ७-५७-२१॥
    jyotirbhiśca samākīrṇaṃ siddhacāraṇasevitam |
    vāyuvegagatiḥ pārthaḥ khaṃ bheje sahakeśavaḥ || 7-57-21||

    MHB 7-57-22

    केशवेन गृहीतः स दक्षिणे विभुना भुजे ।
    प्रेक्षमाणो बहून्भावाञ्जगामाद्भुतदर्शनान् ॥ ७-५७-२२॥
    keśavena gṛhītaḥ sa dakṣiṇe vibhunā bhuje |
    prekṣamāṇo bahūnbhāvāñjagāmādbhutadarśanān || 7-57-22||

    MHB 7-57-23

    उदीच्यां दिशि धर्मात्मा सोऽपश्यच्छ्वेतपर्वतम् ।
    कुबेरस्य विहारे च नलिनीं पद्मभूषिताम् ॥ ७-५७-२३॥
    udīcyāṃ diśi dharmātmā so'paśyacchvetaparvatam |
    kuberasya vihāre ca nalinīṃ padmabhūṣitām || 7-57-23||

    MHB 7-57-24

    सरिच्छ्रेष्ठां च तां गङ्गां वीक्षमाणो बहूदकाम् ।
    सदापुष्पफलैर्वृक्षैरुपेतां स्फटिकोपलाम् ॥ ७-५७-२४॥
    saricchreṣṭhāṃ ca tāṃ gaṅgāṃ vīkṣamāṇo bahūdakām |
    sadāpuṣpaphalairvṛkṣairupetāṃ sphaṭikopalām || 7-57-24||

    MHB 7-57-25

    सिंहव्याघ्रसमाकीर्णां नानामृगगणाकुलाम् ।
    पुण्याश्रमवतीं रम्यां मनोज्ञाण्डजसेविताम् ॥ ७-५७-२५॥
    siṃhavyāghrasamākīrṇāṃ nānāmṛgagaṇākulām |
    puṇyāśramavatīṃ ramyāṃ manojñāṇḍajasevitām || 7-57-25||

    MHB 7-57-26

    मन्दरस्य प्रदेशांश्च किंनरोद्गीतनादितान् ।
    हेमरूप्यमयैः शृङ्गैर्नानौषधिविदीपितान् ।
    तथा मन्दारवृक्षैश्च पुष्पितैरुपशोभितान् ॥ ७-५७-२६॥
    mandarasya pradeśāṃśca kiṃnarodgītanāditān |
    hemarūpyamayaiḥ śṛṅgairnānauṣadhividīpitān |
    tathā mandāravṛkṣaiśca puṣpitairupaśobhitān || 7-57-26||

    MHB 7-57-27

    स्निग्धाञ्जनचयाकारं संप्राप्तः कालपर्वतम् ।
    पुण्यं हिमवतः पादं मणिमन्तं च पर्वतम् ।
    ब्रह्मतुङ्गं नदीश्चान्यास्तथा जनपदानपि ॥ ७-५७-२७॥
    snigdhāñjanacayākāraṃ saṃprāptaḥ kālaparvatam |
    puṇyaṃ himavataḥ pādaṃ maṇimantaṃ ca parvatam |
    brahmatuṅgaṃ nadīścānyāstathā janapadānapi || 7-57-27||

    MHB 7-57-28

    सुशृङ्गं शतशृङ्गं च शर्यातिवनमेव च ।
    पुण्यमश्वशिरःस्थानं स्थानमाथर्वणस्य च ॥ ७-५७-२८॥
    suśṛṅgaṃ śataśṛṅgaṃ ca śaryātivanameva ca |
    puṇyamaśvaśiraḥsthānaṃ sthānamātharvaṇasya ca || 7-57-28||

    MHB 7-57-29

    वृषदंशं च शैलेन्द्रं महामन्दरमेव च ।
    अप्सरोभिः समाकीर्णं किंनरैश्चोपशोभितम् ॥ ७-५७-२९॥
    vṛṣadaṃśaṃ ca śailendraṃ mahāmandarameva ca |
    apsarobhiḥ samākīrṇaṃ kiṃnaraiścopaśobhitam || 7-57-29||

    MHB 7-57-30

    तांश्च शैलान्व्रजन्पार्थः प्रेक्षते सहकेशवः ।
    शुभैः प्रस्रवणैर्जुष्टान्हेमधातुविभूषितान् ॥ ७-५७-३०॥
    tāṃśca śailānvrajanpārthaḥ prekṣate sahakeśavaḥ |
    śubhaiḥ prasravaṇairjuṣṭānhemadhātuvibhūṣitān || 7-57-30||

    MHB 7-57-31

    चन्द्ररश्मिप्रकाशाङ्गीं पृथिवीं पुरमालिनीम् ।
    समुद्रांश्चाद्भुताकारानपश्यद्बहुलाकरान् ॥ ७-५७-३१॥
    candraraśmiprakāśāṅgīṃ pṛthivīṃ puramālinīm |
    samudrāṃścādbhutākārānapaśyadbahulākarān || 7-57-31||

    MHB 7-57-32

    वियद्द्यां पृथिवीं चैव पश्यन्विष्णुपदे व्रजन् ।
    विस्मितः सह कृष्णेन क्षिप्तो बाण इवात्यगात् ॥ ७-५७-३२॥
    viyaddyāṃ pṛthivīṃ caiva paśyanviṣṇupade vrajan |
    vismitaḥ saha kṛṣṇena kṣipto bāṇa ivātyagāt || 7-57-32||

    MHB 7-57-33

    ग्रहनक्षत्रसोमानां सूर्याग्न्योश्च समत्विषम् ।
    अपश्यत तदा पार्थो ज्वलन्तमिव पर्वतम् ॥ ७-५७-३३॥
    grahanakṣatrasomānāṃ sūryāgnyośca samatviṣam |
    apaśyata tadā pārtho jvalantamiva parvatam || 7-57-33||

    MHB 7-57-34

    समासाद्य तु तं शैलं शैलाग्रे समवस्थितम् ।
    तपोनित्यं महात्मानमपश्यद्वृषभध्वजम् ॥ ७-५७-३४॥
    samāsādya tu taṃ śailaṃ śailāgre samavasthitam |
    taponityaṃ mahātmānamapaśyadvṛṣabhadhvajam || 7-57-34||

    MHB 7-57-35

    सहस्रमिव सूर्याणां दीप्यमानं स्वतेजसा ।
    शूलिनं जटिलं गौरं वल्कलाजिनवाससम् ॥ ७-५७-३५॥
    sahasramiva sūryāṇāṃ dīpyamānaṃ svatejasā |
    śūlinaṃ jaṭilaṃ gauraṃ valkalājinavāsasam || 7-57-35||

    MHB 7-57-36

    नयनानां सहस्रैश्च विचित्राङ्गं महौजसम् ।
    पार्वत्या सहितं देवं भूतसंघैश्च भास्वरैः ॥ ७-५७-३६॥
    nayanānāṃ sahasraiśca vicitrāṅgaṃ mahaujasam |
    pārvatyā sahitaṃ devaṃ bhūtasaṃghaiśca bhāsvaraiḥ || 7-57-36||

    MHB 7-57-37

    गीतवादित्रसंह्रादैस्ताललास्यसमन्वितम् ।
    वल्गितास्फोटितोत्क्रुष्टैः पुण्यगन्धैश्च सेवितम् ॥ ७-५७-३७॥
    gītavāditrasaṃhrādaistālalāsyasamanvitam |
    valgitāsphoṭitotkruṣṭaiḥ puṇyagandhaiśca sevitam || 7-57-37||

    MHB 7-57-38

    स्तूयमानं स्तवैर्दिव्यैर्मुनिभिर्ब्रह्मवादिभिः ।
    गोप्तारं सर्वभूतानामिष्वासधरमच्युतम् ॥ ७-५७-३८॥
    stūyamānaṃ stavairdivyairmunibhirbrahmavādibhiḥ |
    goptāraṃ sarvabhūtānāmiṣvāsadharamacyutam || 7-57-38||

    MHB 7-57-39

    वासुदेवस्तु तं दृष्ट्वा जगाम शिरसा क्षितिम् ।
    पार्थेन सह धर्मात्मा गृणन्ब्रह्म सनातनम् ॥ ७-५७-३९॥
    vāsudevastu taṃ dṛṣṭvā jagāma śirasā kṣitim |
    pārthena saha dharmātmā gṛṇanbrahma sanātanam || 7-57-39||

    MHB 7-57-40

    लोकादिं विश्वकर्माणमजमीशानमव्ययम् ।
    मनसः परमां योनिं खं वायुं ज्योतिषां निधिम् ॥ ७-५७-४०॥
    lokādiṃ viśvakarmāṇamajamīśānamavyayam |
    manasaḥ paramāṃ yoniṃ khaṃ vāyuṃ jyotiṣāṃ nidhim || 7-57-40||

    MHB 7-57-41

    स्रष्टारं वारिधाराणां भुवश्च प्रकृतिं पराम् ।
    देवदानवयक्षाणां मानवानां च साधनम् ॥ ७-५७-४१॥
    sraṣṭāraṃ vāridhārāṇāṃ bhuvaśca prakṛtiṃ parām |
    devadānavayakṣāṇāṃ mānavānāṃ ca sādhanam || 7-57-41||

    MHB 7-57-42

    योगिनां परमं ब्रह्म व्यक्तं ब्रह्मविदां निधिम् ।
    चराचरस्य स्रष्टारं प्रतिहर्तारमेव च ॥ ७-५७-४२॥
    yogināṃ paramaṃ brahma vyaktaṃ brahmavidāṃ nidhim |
    carācarasya sraṣṭāraṃ pratihartārameva ca || 7-57-42||

    MHB 7-57-43

    कालकोपं महात्मानं शक्रसूर्यगुणोदयम् ।
    अवन्दत तदा कृष्णो वाङ्मनोबुद्धिकर्मभिः ॥ ७-५७-४३॥
    kālakopaṃ mahātmānaṃ śakrasūryaguṇodayam |
    avandata tadā kṛṣṇo vāṅmanobuddhikarmabhiḥ || 7-57-43||

    MHB 7-57-44

    यं प्रपश्यन्ति विद्वांसः सूक्ष्माध्यात्मपदैषिणः ।
    तमजं कारणात्मानं जग्मतुः शरणं भवम् ॥ ७-५७-४४॥
    yaṃ prapaśyanti vidvāṃsaḥ sūkṣmādhyātmapadaiṣiṇaḥ |
    tamajaṃ kāraṇātmānaṃ jagmatuḥ śaraṇaṃ bhavam || 7-57-44||

    MHB 7-57-45

    अर्जुनश्चापि तं देवं भूयो भूयोऽभ्यवन्दत ।
    ज्ञात्वैकं भूतभव्यादिं सर्वभूतभवोद्भवम् ॥ ७-५७-४५॥
    arjunaścāpi taṃ devaṃ bhūyo bhūyo'bhyavandata |
    jñātvaikaṃ bhūtabhavyādiṃ sarvabhūtabhavodbhavam || 7-57-45||

    MHB 7-57-46

    ततस्तावागतौ शर्वः प्रोवाच प्रहसन्निव ।
    स्वागतं वां नरश्रेष्ठावुत्तिष्ठेतां गतक्लमौ ।
    किं च वामीप्सितं वीरौ मनसः क्षिप्रमुच्यताम् ॥ ७-५७-४६॥
    tatastāvāgatau śarvaḥ provāca prahasanniva |
    svāgataṃ vāṃ naraśreṣṭhāvuttiṣṭhetāṃ gataklamau |
    kiṃ ca vāmīpsitaṃ vīrau manasaḥ kṣipramucyatām || 7-57-46||

    MHB 7-57-47

    येन कार्येण संप्राप्तौ युवां तत्साधयामि वाम् ।
    व्रियतामात्मनः श्रेयस्तत्सर्वं प्रददानि वाम् ॥ ७-५७-४७॥
    yena kāryeṇa saṃprāptau yuvāṃ tatsādhayāmi vām |
    vriyatāmātmanaḥ śreyastatsarvaṃ pradadāni vām || 7-57-47||

    MHB 7-57-48

    ततस्तद्वचनं श्रुत्वा प्रत्युत्थाय कृताञ्जली ।
    वासुदेवार्जुनौ शर्वं तुष्टुवाते महामती ॥ ७-५७-४८॥
    tatastadvacanaṃ śrutvā pratyutthāya kṛtāñjalī |
    vāsudevārjunau śarvaṃ tuṣṭuvāte mahāmatī || 7-57-48||

    MHB 7-57-49

    नमो भवाय शर्वाय रुद्राय वरदाय च ।
    पशूनां पतये नित्यमुग्राय च कपर्दिने ॥ ७-५७-४९॥
    namo bhavāya śarvāya rudrāya varadāya ca |
    paśūnāṃ pataye nityamugrāya ca kapardine || 7-57-49||

    MHB 7-57-50

    महादेवाय भीमाय त्र्यम्बकाय च शंभवे ।
    ईशानाय भगघ्नाय नमोऽस्त्वन्धकघातिने ॥ ७-५७-५०॥
    mahādevāya bhīmāya tryambakāya ca śaṃbhave |
    īśānāya bhagaghnāya namo'stvandhakaghātine || 7-57-50||

    MHB 7-57-51

    कुमारगुरवे नित्यं नीलग्रीवाय वेधसे ।
    विलोहिताय धूम्राय व्याधायानपराजिते ॥ ७-५७-५१॥
    kumāragurave nityaṃ nīlagrīvāya vedhase |
    vilohitāya dhūmrāya vyādhāyānaparājite || 7-57-51||

    MHB 7-57-52

    नित्यं नीलशिखण्डाय शूलिने दिव्यचक्षुषे ।
    हन्त्रे गोप्त्रे त्रिनेत्राय व्याधाय वसुरेतसे ॥ ७-५७-५२॥
    nityaṃ nīlaśikhaṇḍāya śūline divyacakṣuṣe |
    hantre goptre trinetrāya vyādhāya vasuretase || 7-57-52||

    MHB 7-57-53

    अचिन्त्यायाम्बिकाभर्त्रे सर्वदेवस्तुताय च ।
    वृषध्वजाय पिङ्गाय जटिने ब्रह्मचारिणे ॥ ७-५७-५३॥
    acintyāyāmbikābhartre sarvadevastutāya ca |
    vṛṣadhvajāya piṅgāya jaṭine brahmacāriṇe || 7-57-53||

    MHB 7-57-54

    तप्यमानाय सलिले ब्रह्मण्यायाजिताय च ।
    विश्वात्मने विश्वसृजे विश्वमावृत्य तिष्ठते ॥ ७-५७-५४॥
    tapyamānāya salile brahmaṇyāyājitāya ca |
    viśvātmane viśvasṛje viśvamāvṛtya tiṣṭhate || 7-57-54||

    MHB 7-57-55

    नमो नमस्ते सेव्याय भूतानां प्रभवे सदा ।
    ब्रह्मवक्त्राय शर्वाय शंकराय शिवाय च ॥ ७-५७-५५॥
    namo namaste sevyāya bhūtānāṃ prabhave sadā |
    brahmavaktrāya śarvāya śaṃkarāya śivāya ca || 7-57-55||

    MHB 7-57-56

    नमोऽस्तु वाचस्पतये प्रजानां पतये नमः ।
    नमो विश्वस्य पतये महतां पतये नमः ॥ ७-५७-५६॥
    namo'stu vācaspataye prajānāṃ pataye namaḥ |
    namo viśvasya pataye mahatāṃ pataye namaḥ || 7-57-56||

    MHB 7-57-57

    नमः सहस्रशिरसे सहस्रभुजमन्यवे ।
    सहस्रनेत्रपादाय नमोऽसंख्येयकर्मणे ॥ ७-५७-५७॥
    namaḥ sahasraśirase sahasrabhujamanyave |
    sahasranetrapādāya namo'saṃkhyeyakarmaṇe || 7-57-57||

    MHB 7-57-58

    नमो हिरण्यवर्णाय हिरण्यकवचाय च ।
    भक्तानुकम्पिने नित्यं सिध्यतां नौ वरः प्रभो ॥ ७-५७-५८॥
    namo hiraṇyavarṇāya hiraṇyakavacāya ca |
    bhaktānukampine nityaṃ sidhyatāṃ nau varaḥ prabho || 7-57-58||

    MHB 7-57-59

    एवं स्तुत्वा महादेवं वासुदेवः सहार्जुनः ।
    प्रसादयामास भवं तदा ह्यस्त्रोपलब्धये ॥ ७-५७-५९॥
    evaṃ stutvā mahādevaṃ vāsudevaḥ sahārjunaḥ |
    prasādayāmāsa bhavaṃ tadā hyastropalabdhaye || 7-57-59||

    MHB 7-57-60

    ततोऽर्जुनः प्रीतमना ववन्दे वृषभध्वजम् ।
    ददर्शोत्फुल्लनयनः समस्तं तेजसां निधिम् ॥ ७-५७-६०॥
    tato'rjunaḥ prītamanā vavande vṛṣabhadhvajam |
    dadarśotphullanayanaḥ samastaṃ tejasāṃ nidhim || 7-57-60||

    MHB 7-57-61

    तं चोपहारं स्वकृतं नैशं नैत्यकमात्मनः ।
    ददर्श त्र्यम्बकाभ्याशे वासुदेवनिवेदितम् ॥ ७-५७-६१॥
    taṃ copahāraṃ svakṛtaṃ naiśaṃ naityakamātmanaḥ |
    dadarśa tryambakābhyāśe vāsudevaniveditam || 7-57-61||

    MHB 7-57-62

    ततोऽभिपूज्य मनसा शर्वं कृष्णं च पाण्डवः ।
    इच्छाम्यहं दिव्यमस्त्रमित्यभाषत शंकरम् ॥ ७-५७-६२॥
    tato'bhipūjya manasā śarvaṃ kṛṣṇaṃ ca pāṇḍavaḥ |
    icchāmyahaṃ divyamastramityabhāṣata śaṃkaram || 7-57-62||

    MHB 7-57-63

    ततः पार्थस्य विज्ञाय वरार्थे वचनं प्रभुः ।
    वासुदेवार्जुनौ देवः स्मयमानोऽभ्यभाषत ॥ ७-५७-६३॥
    tataḥ pārthasya vijñāya varārthe vacanaṃ prabhuḥ |
    vāsudevārjunau devaḥ smayamāno'bhyabhāṣata || 7-57-63||

    MHB 7-57-64

    सरोऽमृतमयं दिव्यमभ्याशे शत्रुसूदनौ ।
    तत्र मे तद्धनुर्दिव्यं शरश्च निहितः पुरा ॥ ७-५७-६४॥
    saro'mṛtamayaṃ divyamabhyāśe śatrusūdanau |
    tatra me taddhanurdivyaṃ śaraśca nihitaḥ purā || 7-57-64||

    MHB 7-57-65

    येन देवारयः सर्वे मया युधि निपातिताः ।
    तत आनीयतां कृष्णौ सशरं धनुरुत्तमम् ॥ ७-५७-६५॥
    yena devārayaḥ sarve mayā yudhi nipātitāḥ |
    tata ānīyatāṃ kṛṣṇau saśaraṃ dhanuruttamam || 7-57-65||

    MHB 7-57-66

    तथेत्युक्त्वा तु तौ वीरौ तं शर्वं पार्षदैः सह ।
    प्रस्थितौ तत्सरो दिव्यं दिव्याश्चर्यशतैर्वृतम् ॥ ७-५७-६६॥
    tathetyuktvā tu tau vīrau taṃ śarvaṃ pārṣadaiḥ saha |
    prasthitau tatsaro divyaṃ divyāścaryaśatairvṛtam || 7-57-66||

    MHB 7-57-67

    निर्दिष्टं यद्वृषाङ्केन पुण्यं सर्वार्थसाधकम् ।
    तज्जग्मतुरसंभ्रान्तौ नरनारायणावृषी ॥ ७-५७-६७॥
    nirdiṣṭaṃ yadvṛṣāṅkena puṇyaṃ sarvārthasādhakam |
    tajjagmaturasaṃbhrāntau naranārāyaṇāvṛṣī || 7-57-67||

    MHB 7-57-68

    ततस्तु तत्सरो गत्वा सूर्यमण्डलसंनिभम् ।
    नागमन्तर्जले घोरं ददृशातेऽर्जुनाच्युतौ ॥ ७-५७-६८॥
    tatastu tatsaro gatvā sūryamaṇḍalasaṃnibham |
    nāgamantarjale ghoraṃ dadṛśāte'rjunācyutau || 7-57-68||

    MHB 7-57-69

    द्वितीयं चापरं नागं सहस्रशिरसं वरम् ।
    वमन्तं विपुलां ज्वालां ददृशातेऽग्निवर्चसम् ॥ ७-५७-६९॥
    dvitīyaṃ cāparaṃ nāgaṃ sahasraśirasaṃ varam |
    vamantaṃ vipulāṃ jvālāṃ dadṛśāte'gnivarcasam || 7-57-69||

    MHB 7-57-70

    ततः कृष्णश्च पार्थश्च संस्पृश्यापः कृताञ्जली ।
    तौ नागावुपतस्थाते नमस्यन्तौ वृषध्वजम् ॥ ७-५७-७०॥
    tataḥ kṛṣṇaśca pārthaśca saṃspṛśyāpaḥ kṛtāñjalī |
    tau nāgāvupatasthāte namasyantau vṛṣadhvajam || 7-57-70||

    MHB 7-57-71

    गृणन्तौ वेदविदुषौ तद्ब्रह्म शतरुद्रियम् ।
    अप्रमेयं प्रणमन्तौ गत्वा सर्वात्मना भवम् ॥ ७-५७-७१॥
    gṛṇantau vedaviduṣau tadbrahma śatarudriyam |
    aprameyaṃ praṇamantau gatvā sarvātmanā bhavam || 7-57-71||

    MHB 7-57-72

    ततस्तौ रुद्रमाहात्म्याद्धित्वा रूपं महोरगौ ।
    धनुर्बाणश्च शत्रुघ्नं तद्द्वंद्वं समपद्यत ॥ ७-५७-७२॥
    tatastau rudramāhātmyāddhitvā rūpaṃ mahoragau |
    dhanurbāṇaśca śatrughnaṃ taddvaṃdvaṃ samapadyata || 7-57-72||

    MHB 7-57-73

    ततो जगृहतुः प्रीतौ धनुर्बाणं च सुप्रभम् ।
    आजह्रतुर्महात्मानौ ददतुश्च महात्मने ॥ ७-५७-७३॥
    tato jagṛhatuḥ prītau dhanurbāṇaṃ ca suprabham |
    ājahraturmahātmānau dadatuśca mahātmane || 7-57-73||

    MHB 7-57-74

    ततः पार्श्वाद्वृषाङ्कस्य ब्रह्मचारी न्यवर्तत ।
    पिङ्गाक्षस्तपसः क्षेत्रं बलवान्नीललोहितः ॥ ७-५७-७४॥
    tataḥ pārśvādvṛṣāṅkasya brahmacārī nyavartata |
    piṅgākṣastapasaḥ kṣetraṃ balavānnīlalohitaḥ || 7-57-74||

    MHB 7-57-75

    स तद्गृह्य धनुःश्रेष्ठं तस्थौ स्थानं समाहितः ।
    व्यकर्षच्चापि विधिवत्सशरं धनुरुत्तमम् ॥ ७-५७-७५॥
    sa tadgṛhya dhanuḥśreṣṭhaṃ tasthau sthānaṃ samāhitaḥ |
    vyakarṣaccāpi vidhivatsaśaraṃ dhanuruttamam || 7-57-75||

    MHB 7-57-76

    तस्य मौर्वीं च मुष्टिं च स्थानं चालक्ष्य पाण्डवः ।
    श्रुत्वा मन्त्रं भवप्रोक्तं जग्राहाचिन्त्यविक्रमः ॥ ७-५७-७६॥
    tasya maurvīṃ ca muṣṭiṃ ca sthānaṃ cālakṣya pāṇḍavaḥ |
    śrutvā mantraṃ bhavaproktaṃ jagrāhācintyavikramaḥ || 7-57-76||

    MHB 7-57-77

    सरस्येव च तं बाणं मुमोचातिबलः प्रभुः ।
    चकार च पुनर्वीरस्तस्मिन्सरसि तद्धनुः ॥ ७-५७-७७॥
    sarasyeva ca taṃ bāṇaṃ mumocātibalaḥ prabhuḥ |
    cakāra ca punarvīrastasminsarasi taddhanuḥ || 7-57-77||

    MHB 7-57-78

    ततः प्रीतं भवं ज्ञात्वा स्मृतिमानर्जुनस्तदा ।
    वरमारण्यकं दत्तं दर्शनं शंकरस्य च ।
    मनसा चिन्तयामास तन्मे संपद्यतामिति ॥ ७-५७-७८॥
    tataḥ prītaṃ bhavaṃ jñātvā smṛtimānarjunastadā |
    varamāraṇyakaṃ dattaṃ darśanaṃ śaṃkarasya ca |
    manasā cintayāmāsa tanme saṃpadyatāmiti || 7-57-78||

    MHB 7-57-79

    तस्य तन्मतमाज्ञाय प्रीतः प्रादाद्वरं भवः ।
    तच्च पाशुपतं घोरं प्रतिज्ञायाश्च पारणम् ॥ ७-५७-७९॥
    tasya tanmatamājñāya prītaḥ prādādvaraṃ bhavaḥ |
    tacca pāśupataṃ ghoraṃ pratijñāyāśca pāraṇam || 7-57-79||

    MHB 7-57-80

    संहृष्टरोमा दुर्धर्षः कृतं कार्यममन्यत ।
    ववन्दतुश्च संहृष्टौ शिरोभ्यां तौ महेश्वरम् ॥ ७-५७-८०॥
    saṃhṛṣṭaromā durdharṣaḥ kṛtaṃ kāryamamanyata |
    vavandatuśca saṃhṛṣṭau śirobhyāṃ tau maheśvaram || 7-57-80||

    MHB 7-57-81

    अनुज्ञातौ क्षणे तस्मिन्भवेनार्जुनकेशवौ ।
    प्राप्तौ स्वशिबिरं वीरौ मुदा परमया युतौ ।
    इन्द्राविष्णू यथा प्रीतौ जम्भस्य वधकाङ्क्षिणौ ॥ ७-५७-८१॥
    anujñātau kṣaṇe tasminbhavenārjunakeśavau |
    prāptau svaśibiraṃ vīrau mudā paramayā yutau |
    indrāviṣṇū yathā prītau jambhasya vadhakāṅkṣiṇau || 7-57-81||

    Adhyaya: 58/173 (33)

    MHB 7-58-1

    संजय उवाच ।
    तयोः संवदतोरेव कृष्णदारुकयोस्तदा ।
    सात्यगाद्रजनी राजन्नथ राजान्वबुध्यत ॥ ७-५८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tayoḥ saṃvadatoreva kṛṣṇadārukayostadā |
    sātyagādrajanī rājannatha rājānvabudhyata || 7-58-1||

    MHB 7-58-2

    पठन्ति पाणिस्वनिका मागधा मधुपर्किकाः ।
    वैतालिकाश्च सूताश्च तुष्टुवुः पुरुषर्षभम् ॥ ७-५८-२॥
    paṭhanti pāṇisvanikā māgadhā madhuparkikāḥ |
    vaitālikāśca sūtāśca tuṣṭuvuḥ puruṣarṣabham || 7-58-2||

    MHB 7-58-3

    नर्तकाश्चाप्यनृत्यन्त जगुर्गीतानि गायकाः ।
    कुरुवंशस्तवार्थानि मधुरं रक्तकण्ठिनः ॥ ७-५८-३॥
    nartakāścāpyanṛtyanta jagurgītāni gāyakāḥ |
    kuruvaṃśastavārthāni madhuraṃ raktakaṇṭhinaḥ || 7-58-3||

    MHB 7-58-4

    मृदङ्गा झर्झरा भेर्यः पणवानकगोमुखाः ।
    आडम्बराश्च शङ्खाश्च दुन्दुभ्यश्च महास्वनाः ॥ ७-५८-४॥
    mṛdaṅgā jharjharā bheryaḥ paṇavānakagomukhāḥ |
    āḍambarāśca śaṅkhāśca dundubhyaśca mahāsvanāḥ || 7-58-4||

    MHB 7-58-5

    एवमेतानि सर्वाणि तथान्यान्यपि भारत ।
    वादयन्ति स्म संहृष्टाः कुशलाः साधुशिक्षिताः ॥ ७-५८-५॥
    evametāni sarvāṇi tathānyānyapi bhārata |
    vādayanti sma saṃhṛṣṭāḥ kuśalāḥ sādhuśikṣitāḥ || 7-58-5||

    MHB 7-58-6

    स मेघसमनिर्घोषो महाञ्शब्दोऽस्पृशद्दिवम् ।
    पार्थिवप्रवरं सुप्तं युधिष्ठिरमबोधयत् ॥ ७-५८-६॥
    sa meghasamanirghoṣo mahāñśabdo'spṛśaddivam |
    pārthivapravaraṃ suptaṃ yudhiṣṭhiramabodhayat || 7-58-6||

    MHB 7-58-7

    प्रतिबुद्धः सुखं सुप्तो महार्हे शयनोत्तमे ।
    उत्थायावश्यकार्यार्थं ययौ स्नानगृहं ततः ॥ ७-५८-७॥
    pratibuddhaḥ sukhaṃ supto mahārhe śayanottame |
    utthāyāvaśyakāryārthaṃ yayau snānagṛhaṃ tataḥ || 7-58-7||

    MHB 7-58-8

    ततः शुक्लाम्बराः स्नातास्तरुणाष्टोत्तरं शतम् ।
    स्नापकाः काञ्चनैः कुम्भैः पूर्णैः समुपतस्थिरे ॥ ७-५८-८॥
    tataḥ śuklāmbarāḥ snātāstaruṇāṣṭottaraṃ śatam |
    snāpakāḥ kāñcanaiḥ kumbhaiḥ pūrṇaiḥ samupatasthire || 7-58-8||

    MHB 7-58-9

    भद्रासने सूपविष्टः परिधायाम्बरं लघु ।
    सस्नौ चन्दनसंयुक्तैः पानीयैरभिमन्त्रितैः ॥ ७-५८-९॥
    bhadrāsane sūpaviṣṭaḥ paridhāyāmbaraṃ laghu |
    sasnau candanasaṃyuktaiḥ pānīyairabhimantritaiḥ || 7-58-9||

    MHB 7-58-10

    उत्सादितः कषायेण बलवद्भिः सुशिक्षितैः ।
    आप्लुतः साधिवासेन जलेन च सुगन्धिना ॥ ७-५८-१०॥
    utsāditaḥ kaṣāyeṇa balavadbhiḥ suśikṣitaiḥ |
    āplutaḥ sādhivāsena jalena ca sugandhinā || 7-58-10||

    MHB 7-58-11

    हरिणा चन्दनेनाङ्गमनुलिप्य महाभुजः ।
    स्रग्वी चाक्लिष्टवसनः प्राङ्मुखः प्राञ्जलिः स्थितः ॥ ७-५८-११॥
    hariṇā candanenāṅgamanulipya mahābhujaḥ |
    sragvī cākliṣṭavasanaḥ prāṅmukhaḥ prāñjaliḥ sthitaḥ || 7-58-11||

    MHB 7-58-12

    जजाप जप्यं कौन्तेयः सतां मार्गमनुष्ठितः ।
    ततोऽग्निशरणं दीप्तं प्रविवेश विनीतवत् ॥ ७-५८-१२॥
    jajāpa japyaṃ kaunteyaḥ satāṃ mārgamanuṣṭhitaḥ |
    tato'gniśaraṇaṃ dīptaṃ praviveśa vinītavat || 7-58-12||

    MHB 7-58-13

    समिद्धं स पवित्राभिरग्निमाहुतिभिस्तथा ।
    मन्त्रपूताभिरर्चित्वा निश्चक्राम गृहात्ततः ॥ ७-५८-१३॥
    samiddhaṃ sa pavitrābhiragnimāhutibhistathā |
    mantrapūtābhirarcitvā niścakrāma gṛhāttataḥ || 7-58-13||

    MHB 7-58-14

    द्वितीयां पुरुषव्याघ्रः कक्ष्यां निष्क्रम्य पार्थिवः ।
    तत्र वेदविदो विप्रानपश्यद्ब्राह्मणर्षभान् ॥ ७-५८-१४॥
    dvitīyāṃ puruṣavyāghraḥ kakṣyāṃ niṣkramya pārthivaḥ |
    tatra vedavido viprānapaśyadbrāhmaṇarṣabhān || 7-58-14||

    MHB 7-58-15

    दान्तान्वेदव्रतस्नातान्स्नातानवभृथेषु च ।
    सहस्रानुचरान्सौरानष्टौ दशशतानि च ॥ ७-५८-१५॥
    dāntānvedavratasnātānsnātānavabhṛtheṣu ca |
    sahasrānucarānsaurānaṣṭau daśaśatāni ca || 7-58-15||

    MHB 7-58-16

    अक्षतैः सुमनोभिश्च वाचयित्वा महाभुजः ।
    तान्द्विजान्मधुसर्पिर्भ्यां फलैः श्रेष्ठैः सुमङ्गलैः ॥ ७-५८-१६॥
    akṣataiḥ sumanobhiśca vācayitvā mahābhujaḥ |
    tāndvijānmadhusarpirbhyāṃ phalaiḥ śreṣṭhaiḥ sumaṅgalaiḥ || 7-58-16||

    MHB 7-58-17

    प्रादात्काञ्चनमेकैकं निष्कं विप्राय पाण्डवः ।
    अलंकृतं चाश्वशतं वासांसीष्टाश्च दक्षिणाः ॥ ७-५८-१७॥
    prādātkāñcanamekaikaṃ niṣkaṃ viprāya pāṇḍavaḥ |
    alaṃkṛtaṃ cāśvaśataṃ vāsāṃsīṣṭāśca dakṣiṇāḥ || 7-58-17||

    MHB 7-58-18

    तथा गाः कपिला दोग्ध्रीः सर्षभाः पाण्डुनन्दनः ।
    हेमशृङ्गी रूप्यखुरा दत्त्वा चक्रे प्रदक्षिणम् ॥ ७-५८-१८॥
    tathā gāḥ kapilā dogdhrīḥ sarṣabhāḥ pāṇḍunandanaḥ |
    hemaśṛṅgī rūpyakhurā dattvā cakre pradakṣiṇam || 7-58-18||

    MHB 7-58-19

    स्वस्तिकान्वर्धमानांश्च नन्द्यावर्तांश्च काञ्चनान् ।
    माल्यं च जलकुम्भांश्च ज्वलितं च हुताशनम् ॥ ७-५८-१९॥
    svastikānvardhamānāṃśca nandyāvartāṃśca kāñcanān |
    mālyaṃ ca jalakumbhāṃśca jvalitaṃ ca hutāśanam || 7-58-19||

    MHB 7-58-20

    पूर्णान्यक्षतपात्राणि रुचकान्रोचनांस्तथा ।
    स्वलंकृताः शुभाः कन्या दधिसर्पिर्मधूदकम् ॥ ७-५८-२०॥
    pūrṇānyakṣatapātrāṇi rucakānrocanāṃstathā |
    svalaṃkṛtāḥ śubhāḥ kanyā dadhisarpirmadhūdakam || 7-58-20||

    MHB 7-58-21

    मङ्गल्यान्पक्षिणश्चैव यच्चान्यदपि पूजितम् ।
    दृष्ट्वा स्पृष्ट्वा च कौन्तेयो बाह्यां कक्ष्यामगात्ततः ॥ ७-५८-२१॥
    maṅgalyānpakṣiṇaścaiva yaccānyadapi pūjitam |
    dṛṣṭvā spṛṣṭvā ca kaunteyo bāhyāṃ kakṣyāmagāttataḥ || 7-58-21||

    MHB 7-58-22

    ततस्तस्य महाबाहोस्तिष्ठतः परिचारकाः ।
    सौवर्णं सर्वतोभद्रं मुक्तावैडूर्यमण्डितम् ॥ ७-५८-२२॥
    tatastasya mahābāhostiṣṭhataḥ paricārakāḥ |
    sauvarṇaṃ sarvatobhadraṃ muktāvaiḍūryamaṇḍitam || 7-58-22||

    MHB 7-58-23

    परार्ध्यास्तरणास्तीर्णं सोत्तरच्छदमृद्धिमत् ।
    विश्वकर्मकृतं दिव्यमुपजह्रुर्वरासनम् ॥ ७-५८-२३॥
    parārdhyāstaraṇāstīrṇaṃ sottaracchadamṛddhimat |
    viśvakarmakṛtaṃ divyamupajahrurvarāsanam || 7-58-23||

    MHB 7-58-24

    तत्र तस्योपविष्टस्य भूषणानि महात्मनः ।
    उपजह्रुर्महार्हाणि प्रेष्याः शुभ्राणि सर्वशः ॥ ७-५८-२४॥
    tatra tasyopaviṣṭasya bhūṣaṇāni mahātmanaḥ |
    upajahrurmahārhāṇi preṣyāḥ śubhrāṇi sarvaśaḥ || 7-58-24||

    MHB 7-58-25

    युक्ताभरणवेषस्य कौन्तेयस्य महात्मनः ।
    रूपमासीन्महाराज द्विषतां शोकवर्धनम् ॥ ७-५८-२५॥
    yuktābharaṇaveṣasya kaunteyasya mahātmanaḥ |
    rūpamāsīnmahārāja dviṣatāṃ śokavardhanam || 7-58-25||

    MHB 7-58-26

    पाण्डरैश्चन्द्ररश्म्याभैर्हेमदण्डैश्च चामरैः ।
    दोधूयमानः शुशुभे विद्युद्भिरिव तोयदः ॥ ७-५८-२६॥
    pāṇḍaraiścandraraśmyābhairhemadaṇḍaiśca cāmaraiḥ |
    dodhūyamānaḥ śuśubhe vidyudbhiriva toyadaḥ || 7-58-26||

    MHB 7-58-27

    संस्तूयमानः सूतैश्च वन्द्यमानश्च बन्दिभिः ।
    उपगीयमानो गन्धर्वैरास्ते स्म कुरुनन्दनः ॥ ७-५८-२७॥
    saṃstūyamānaḥ sūtaiśca vandyamānaśca bandibhiḥ |
    upagīyamāno gandharvairāste sma kurunandanaḥ || 7-58-27||

    MHB 7-58-28

    ततो मुहूर्तादासीत्तु बन्दिनां निस्वनो महान् ।
    नेमिघोषश्च रथिनां खुरघोषश्च वाजिनाम् ॥ ७-५८-२८॥
    tato muhūrtādāsīttu bandināṃ nisvano mahān |
    nemighoṣaśca rathināṃ khuraghoṣaśca vājinām || 7-58-28||

    MHB 7-58-29

    ह्रादेन गजघण्टानां शङ्खानां निनदेन च ।
    नराणां पदशब्दैश्च कम्पतीव स्म मेदिनी ॥ ७-५८-२९॥
    hrādena gajaghaṇṭānāṃ śaṅkhānāṃ ninadena ca |
    narāṇāṃ padaśabdaiśca kampatīva sma medinī || 7-58-29||

    MHB 7-58-30

    ततः शुद्धान्तमासाद्य जानुभ्यां भूतले स्थितः ।
    शिरसा वन्दनीयं तमभिवन्द्य जगत्पतिम् ॥ ७-५८-३०॥
    tataḥ śuddhāntamāsādya jānubhyāṃ bhūtale sthitaḥ |
    śirasā vandanīyaṃ tamabhivandya jagatpatim || 7-58-30||

    MHB 7-58-31

    कुण्डली बद्धनिस्त्रिंशः संनद्धकवचो युवा ।
    अभिप्रणम्य शिरसा द्वाःस्थो धर्मात्मजाय वै ।
    न्यवेदयद्धृषीकेशमुपयातं महात्मने ॥ ७-५८-३१॥
    kuṇḍalī baddhanistriṃśaḥ saṃnaddhakavaco yuvā |
    abhipraṇamya śirasā dvāḥstho dharmātmajāya vai |
    nyavedayaddhṛṣīkeśamupayātaṃ mahātmane || 7-58-31||

    MHB 7-58-32

    सोऽब्रवीत्पुरुषव्याघ्रः स्वागतेनैव माधवम् ।
    अर्घ्यं चैवासनं चास्मै दीयतां परमार्चितम् ॥ ७-५८-३२॥
    so'bravītpuruṣavyāghraḥ svāgatenaiva mādhavam |
    arghyaṃ caivāsanaṃ cāsmai dīyatāṃ paramārcitam || 7-58-32||

    MHB 7-58-33

    ततः प्रवेश्य वार्ष्णेयमुपवेश्य वरासने ।
    सत्कृत्य सत्कृतस्तेन पर्यपृच्छद्युधिष्ठिरः ॥ ७-५८-३३॥
    tataḥ praveśya vārṣṇeyamupaveśya varāsane |
    satkṛtya satkṛtastena paryapṛcchadyudhiṣṭhiraḥ || 7-58-33||

    Adhyaya: 59/173 (21)

    MHB 7-59-1

    युधिष्ठिर उवाच ।
    सुखेन रजनी व्युष्टा कच्चित्ते मधुसूदन ।
    कच्चिज्ज्ञानानि सर्वाणि प्रसन्नानि तवाच्युत ॥ ७-५९-१॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    sukhena rajanī vyuṣṭā kaccitte madhusūdana |
    kaccijjñānāni sarvāṇi prasannāni tavācyuta || 7-59-1||

    MHB 7-59-2

    संजय उवाच ।
    वासुदेवोऽपि तद्युक्तं पर्यपृच्छद्युधिष्ठिरम् ।
    ततः क्षत्ता प्रकृतयो न्यवेदयदुपस्थिताः ॥ ७-५९-२॥
    saṃjaya uvāca |
    vāsudevo'pi tadyuktaṃ paryapṛcchadyudhiṣṭhiram |
    tataḥ kṣattā prakṛtayo nyavedayadupasthitāḥ || 7-59-2||

    MHB 7-59-3

    अनुज्ञातश्च राज्ञा स प्रावेशयत तं जनम् ।
    विराटं भीमसेनं च धृष्टद्युम्नं च सात्यकिम् ॥ ७-५९-३॥
    anujñātaśca rājñā sa prāveśayata taṃ janam |
    virāṭaṃ bhīmasenaṃ ca dhṛṣṭadyumnaṃ ca sātyakim || 7-59-3||

    MHB 7-59-4

    शिखण्डिनं यमौ चैव चेकितानं च केकयान् ।
    युयुत्सुं चैव कौरव्यं पाञ्चाल्यं चोत्तमौजसम् ॥ ७-५९-४॥
    śikhaṇḍinaṃ yamau caiva cekitānaṃ ca kekayān |
    yuyutsuṃ caiva kauravyaṃ pāñcālyaṃ cottamaujasam || 7-59-4||

    MHB 7-59-5

    एते चान्ये च बहवः क्षत्रियाः क्षत्रियर्षभम् ।
    उपतस्थुर्महात्मानं विविशुश्चासनेषु ते ॥ ७-५९-५॥
    ete cānye ca bahavaḥ kṣatriyāḥ kṣatriyarṣabham |
    upatasthurmahātmānaṃ viviśuścāsaneṣu te || 7-59-5||

    MHB 7-59-6

    एकस्मिन्नासने वीरावुपविष्टौ महाबलौ ।
    कृष्णश्च युयुधानश्च महात्मानौ महाद्युती ॥ ७-५९-६॥
    ekasminnāsane vīrāvupaviṣṭau mahābalau |
    kṛṣṇaśca yuyudhānaśca mahātmānau mahādyutī || 7-59-6||

    MHB 7-59-7

    ततो युधिष्ठिरस्तेषां शृण्वतां मधुसूदनम् ।
    अब्रवीत्पुण्डरीकाक्षमाभाष्य मधुरं वचः ॥ ७-५९-७॥
    tato yudhiṣṭhirasteṣāṃ śṛṇvatāṃ madhusūdanam |
    abravītpuṇḍarīkākṣamābhāṣya madhuraṃ vacaḥ || 7-59-7||

    MHB 7-59-8

    एकं त्वां वयमाश्रित्य सहस्राक्षमिवामराः ।
    प्रार्थयामो जयं युद्धे शाश्वतानि सुखानि च ॥ ७-५९-८॥
    ekaṃ tvāṃ vayamāśritya sahasrākṣamivāmarāḥ |
    prārthayāmo jayaṃ yuddhe śāśvatāni sukhāni ca || 7-59-8||

    MHB 7-59-9

    त्वं हि राज्यविनाशं च द्विषद्भिश्च निराक्रियाम् ।
    क्लेशांश्च विविधान्कृष्ण सर्वांस्तानपि वेत्थ नः ॥ ७-५९-९॥
    tvaṃ hi rājyavināśaṃ ca dviṣadbhiśca nirākriyām |
    kleśāṃśca vividhānkṛṣṇa sarvāṃstānapi vettha naḥ || 7-59-9||

    MHB 7-59-10

    त्वयि सर्वेश सर्वेषामस्माकं भक्तवत्सल ।
    सुखमायत्तमत्यर्थं यात्रा च मधुसूदन ॥ ७-५९-१०॥
    tvayi sarveśa sarveṣāmasmākaṃ bhaktavatsala |
    sukhamāyattamatyarthaṃ yātrā ca madhusūdana || 7-59-10||

    MHB 7-59-11

    स तथा कुरु वार्ष्णेय यथा त्वयि मनो मम ।
    अर्जुनस्य यथा सत्या प्रतिज्ञा स्याच्चिकीर्षिता ॥ ७-५९-११॥
    sa tathā kuru vārṣṇeya yathā tvayi mano mama |
    arjunasya yathā satyā pratijñā syāccikīrṣitā || 7-59-11||

    MHB 7-59-12

    स भवांस्तारयत्वस्माद्दुःखामर्षमहार्णवात् ।
    पारं तितीर्षतामद्य प्लवो नो भव माधव ॥ ७-५९-१२॥
    sa bhavāṃstārayatvasmādduḥkhāmarṣamahārṇavāt |
    pāraṃ titīrṣatāmadya plavo no bhava mādhava || 7-59-12||

    MHB 7-59-13

    न हि तत्कुरुते संख्ये कार्तवीर्यसमस्त्वपि ।
    रथी यत्कुरुते कृष्ण सारथिर्यत्नमास्थितः ॥ ७-५९-१३॥
    na hi tatkurute saṃkhye kārtavīryasamastvapi |
    rathī yatkurute kṛṣṇa sārathiryatnamāsthitaḥ || 7-59-13||

    MHB 7-59-14

    वासुदेव उवाच ।
    सामरेष्वपि लोकेषु सर्वेषु न तथाविधः ।
    शरासनधरः कश्चिद्यथा पार्थो धनंजयः ॥ ७-५९-१४॥
    vāsudeva uvāca |
    sāmareṣvapi lokeṣu sarveṣu na tathāvidhaḥ |
    śarāsanadharaḥ kaścidyathā pārtho dhanaṃjayaḥ || 7-59-14||

    MHB 7-59-15

    वीर्यवानस्त्रसंपन्नः पराक्रान्तो महाबलः ।
    युद्धशौण्डः सदामर्षी तेजसा परमो नृणाम् ॥ ७-५९-१५॥
    vīryavānastrasaṃpannaḥ parākrānto mahābalaḥ |
    yuddhaśauṇḍaḥ sadāmarṣī tejasā paramo nṛṇām || 7-59-15||

    MHB 7-59-16

    स युवा वृषभस्कन्धो दीर्घबाहुर्महाबलः ।
    सिंहर्षभगतिः श्रीमान्द्विषतस्ते हनिष्यति ॥ ७-५९-१६॥
    sa yuvā vṛṣabhaskandho dīrghabāhurmahābalaḥ |
    siṃharṣabhagatiḥ śrīmāndviṣataste haniṣyati || 7-59-16||

    MHB 7-59-17

    अहं च तत्करिष्यामि यथा कुन्तीसुतोऽर्जुनः ।
    धार्तराष्ट्रस्य सैन्यानि धक्ष्यत्यग्निरिवोत्थितः ॥ ७-५९-१७॥
    ahaṃ ca tatkariṣyāmi yathā kuntīsuto'rjunaḥ |
    dhārtarāṣṭrasya sainyāni dhakṣyatyagnirivotthitaḥ || 7-59-17||

    MHB 7-59-18

    अद्य तं पापकर्माणं क्षुद्रं सौभद्रघातिनम् ।
    अपुनर्दर्शनं मार्गमिषुभिः क्षेप्स्यतेऽर्जुनः ॥ ७-५९-१८॥
    adya taṃ pāpakarmāṇaṃ kṣudraṃ saubhadraghātinam |
    apunardarśanaṃ mārgamiṣubhiḥ kṣepsyate'rjunaḥ || 7-59-18||

    MHB 7-59-19

    तस्याद्य गृध्राः श्येनाश्च वडगोमायवस्तथा ।
    भक्षयिष्यन्ति मांसानि ये चान्ये पुरुषादकाः ॥ ७-५९-१९॥
    tasyādya gṛdhrāḥ śyenāśca vaḍagomāyavastathā |
    bhakṣayiṣyanti māṃsāni ye cānye puruṣādakāḥ || 7-59-19||

    MHB 7-59-20

    यद्यस्य देवा गोप्तारः सेन्द्राः सर्वे तथाप्यसौ ।
    राजधानीं यमस्याद्य हतः प्राप्स्यति संकुले ॥ ७-५९-२०॥
    yadyasya devā goptāraḥ sendrāḥ sarve tathāpyasau |
    rājadhānīṃ yamasyādya hataḥ prāpsyati saṃkule || 7-59-20||

    MHB 7-59-21

    निहत्य सैन्धवं जिष्णुरद्य त्वामुपयास्यति ।
    विशोको विज्वरो राजन्भव भूतिपुरस्कृतः ॥ ७-५९-२१॥
    nihatya saindhavaṃ jiṣṇuradya tvāmupayāsyati |
    viśoko vijvaro rājanbhava bhūtipuraskṛtaḥ || 7-59-21||

    Adhyaya: 60/173 (34)

    MHB 7-60-1

    संजय उवाच ।
    तथा संभाषतां तेषां प्रादुरासीद्धनंजयः ।
    दिदृक्षुर्भरतश्रेष्ठं राजानं ससुहृद्गणम् ॥ ७-६०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā saṃbhāṣatāṃ teṣāṃ prādurāsīddhanaṃjayaḥ |
    didṛkṣurbharataśreṣṭhaṃ rājānaṃ sasuhṛdgaṇam || 7-60-1||

    MHB 7-60-2

    तं प्रविष्टं शुभां कक्ष्यामभिवाद्याग्रतः स्थितम् ।
    समुत्थायार्जुनं प्रेम्णा सस्वजे पाण्डवर्षभः ॥ ७-६०-२॥
    taṃ praviṣṭaṃ śubhāṃ kakṣyāmabhivādyāgrataḥ sthitam |
    samutthāyārjunaṃ premṇā sasvaje pāṇḍavarṣabhaḥ || 7-60-2||

    MHB 7-60-3

    मूर्ध्नि चैनमुपाघ्राय परिष्वज्य च बाहुना ।
    आशिषः परमाः प्रोच्य स्मयमानोऽभ्यभाषत ॥ ७-६०-३॥
    mūrdhni cainamupāghrāya pariṣvajya ca bāhunā |
    āśiṣaḥ paramāḥ procya smayamāno'bhyabhāṣata || 7-60-3||

    MHB 7-60-4

    व्यक्तमर्जुन संग्रामे ध्रुवस्ते विजयो महान् ।
    यादृग्रूपा हि ते छाया प्रसन्नश्च जनार्दनः ॥ ७-६०-४॥
    vyaktamarjuna saṃgrāme dhruvaste vijayo mahān |
    yādṛgrūpā hi te chāyā prasannaśca janārdanaḥ || 7-60-4||

    MHB 7-60-5

    तमब्रवीत्ततो जिष्णुर्महदाश्चर्यमुत्तमम् ।
    दृष्टवानस्मि भद्रं ते केशवस्य प्रसादजम् ॥ ७-६०-५॥
    tamabravīttato jiṣṇurmahadāścaryamuttamam |
    dṛṣṭavānasmi bhadraṃ te keśavasya prasādajam || 7-60-5||

    MHB 7-60-6

    ततस्तत्कथयामास यथादृष्टं धनंजयः ।
    आश्वासनार्थं सुहृदां त्र्यम्बकेन समागमम् ॥ ७-६०-६॥
    tatastatkathayāmāsa yathādṛṣṭaṃ dhanaṃjayaḥ |
    āśvāsanārthaṃ suhṛdāṃ tryambakena samāgamam || 7-60-6||

    MHB 7-60-7

    ततः शिरोभिरवनिं स्पृष्ट्वा सर्वे च विस्मिताः ।
    नमस्कृत्य वृषाङ्काय साधु साध्वित्यथाब्रुवन् ॥ ७-६०-७॥
    tataḥ śirobhiravaniṃ spṛṣṭvā sarve ca vismitāḥ |
    namaskṛtya vṛṣāṅkāya sādhu sādhvityathābruvan || 7-60-7||

    MHB 7-60-8

    अनुज्ञातास्ततः सर्वे सुहृदो धर्मसूनुना ।
    त्वरमाणाः सुसंनद्धा हृष्टा युद्धाय निर्ययुः ॥ ७-६०-८॥
    anujñātāstataḥ sarve suhṛdo dharmasūnunā |
    tvaramāṇāḥ susaṃnaddhā hṛṣṭā yuddhāya niryayuḥ || 7-60-8||

    MHB 7-60-9

    अभिवाद्य तु राजानं युयुधानाच्युतार्जुनाः ।
    हृष्टा विनिर्ययुस्ते वै युधिष्ठिरनिवेशनात् ॥ ७-६०-९॥
    abhivādya tu rājānaṃ yuyudhānācyutārjunāḥ |
    hṛṣṭā viniryayuste vai yudhiṣṭhiraniveśanāt || 7-60-9||

    MHB 7-60-10

    रथेनैकेन दुर्धर्षौ युयुधानजनार्दनौ ।
    जग्मतुः सहितौ वीरावर्जुनस्य निवेशनम् ॥ ७-६०-१०॥
    rathenaikena durdharṣau yuyudhānajanārdanau |
    jagmatuḥ sahitau vīrāvarjunasya niveśanam || 7-60-10||

    MHB 7-60-11

    तत्र गत्वा हृषीकेशः कल्पयामास सूतवत् ।
    रथं रथवरस्याजौ वानरर्षभलक्षणम् ॥ ७-६०-११॥
    tatra gatvā hṛṣīkeśaḥ kalpayāmāsa sūtavat |
    rathaṃ rathavarasyājau vānararṣabhalakṣaṇam || 7-60-11||

    MHB 7-60-12

    स मेघसमनिर्घोषस्तप्तकाञ्चनसप्रभः ।
    बभौ रथवरः कॢप्तः शिशुर्दिवसकृद्यथा ॥ ७-६०-१२॥
    sa meghasamanirghoṣastaptakāñcanasaprabhaḥ |
    babhau rathavaraḥ kḷptaḥ śiśurdivasakṛdyathā || 7-60-12||

    MHB 7-60-13

    ततः पुरुषशार्दूलः सज्जः सज्जं पुरःसरः ।
    कृताह्निकाय पार्थाय न्यवेदयत तं रथम् ॥ ७-६०-१३॥
    tataḥ puruṣaśārdūlaḥ sajjaḥ sajjaṃ puraḥsaraḥ |
    kṛtāhnikāya pārthāya nyavedayata taṃ ratham || 7-60-13||

    MHB 7-60-14

    तं तु लोके वरः पुंसां किरीटी हेमवर्मभृत् ।
    बाणबाणासनी वाहं प्रदक्षिणमवर्तत ॥ ७-६०-१४॥
    taṃ tu loke varaḥ puṃsāṃ kirīṭī hemavarmabhṛt |
    bāṇabāṇāsanī vāhaṃ pradakṣiṇamavartata || 7-60-14||

    MHB 7-60-15

    ततो विद्यावयोवृद्धैः क्रियावद्भिर्जितेन्द्रियैः ।
    स्तूयमानो जयाशीभिरारुरोह महारथम् ॥ ७-६०-१५॥
    tato vidyāvayovṛddhaiḥ kriyāvadbhirjitendriyaiḥ |
    stūyamāno jayāśībhirāruroha mahāratham || 7-60-15||

    MHB 7-60-16

    जैत्रैः सांग्रामिकैर्मन्त्रैः पूर्वमेव रथोत्तमम् ।
    अभिमन्त्रितमर्चिष्मानुदयं भास्करो यथा ॥ ७-६०-१६॥
    jaitraiḥ sāṃgrāmikairmantraiḥ pūrvameva rathottamam |
    abhimantritamarciṣmānudayaṃ bhāskaro yathā || 7-60-16||

    MHB 7-60-17

    स रथे रथिनां श्रेष्ठः काञ्चने काञ्चनावृतः ।
    विबभौ विमलोऽर्चिष्मान्मेराविव दिवाकरः ॥ ७-६०-१७॥
    sa rathe rathināṃ śreṣṭhaḥ kāñcane kāñcanāvṛtaḥ |
    vibabhau vimalo'rciṣmānmerāviva divākaraḥ || 7-60-17||

    MHB 7-60-18

    अन्वारुरोहतुः पार्थं युयुधानजनार्दनौ ।
    शर्यातेर्यज्ञमायान्तं यथेन्द्रं देवमश्विनौ ॥ ७-६०-१८॥
    anvārurohatuḥ pārthaṃ yuyudhānajanārdanau |
    śaryāteryajñamāyāntaṃ yathendraṃ devamaśvinau || 7-60-18||

    MHB 7-60-19

    अथ जग्राह गोविन्दो रश्मीन्रश्मिवतां वरः ।
    मातलिर्वासवस्येव वृत्रं हन्तुं प्रयास्यतः ॥ ७-६०-१९॥
    atha jagrāha govindo raśmīnraśmivatāṃ varaḥ |
    mātalirvāsavasyeva vṛtraṃ hantuṃ prayāsyataḥ || 7-60-19||

    MHB 7-60-20

    स ताभ्यां सहितः पार्थो रथप्रवरमास्थितः ।
    सहितो बुधशुक्राभ्यां तमो निघ्नन्यथा शशी ॥ ७-६०-२०॥
    sa tābhyāṃ sahitaḥ pārtho rathapravaramāsthitaḥ |
    sahito budhaśukrābhyāṃ tamo nighnanyathā śaśī || 7-60-20||

    MHB 7-60-21

    सैन्धवस्य वधप्रेप्सुः प्रयातः शत्रुपूगहा ।
    सहाम्बुपतिमित्राभ्यां यथेन्द्रस्तारकामये ॥ ७-६०-२१॥
    saindhavasya vadhaprepsuḥ prayātaḥ śatrupūgahā |
    sahāmbupatimitrābhyāṃ yathendrastārakāmaye || 7-60-21||

    MHB 7-60-22

    ततो वादित्रनिर्घोषैर्मङ्गल्यैश्च स्तवैः शुभैः ।
    प्रयान्तमर्जुनं सूता मागधाश्चैव तुष्टुवुः ॥ ७-६०-२२॥
    tato vāditranirghoṣairmaṅgalyaiśca stavaiḥ śubhaiḥ |
    prayāntamarjunaṃ sūtā māgadhāścaiva tuṣṭuvuḥ || 7-60-22||

    MHB 7-60-23

    सजयाशीः सपुण्याहः सूतमागधनिस्वनः ।
    युक्तो वादित्रघोषेण तेषां रतिकरोऽभवत् ॥ ७-६०-२३॥
    sajayāśīḥ sapuṇyāhaḥ sūtamāgadhanisvanaḥ |
    yukto vāditraghoṣeṇa teṣāṃ ratikaro'bhavat || 7-60-23||

    MHB 7-60-24

    तमनुप्रयतो वायुः पुण्यगन्धवहः शुचिः ।
    ववौ संहर्षयन्पार्थं द्विषतश्चापि शोषयन् ॥ ७-६०-२४॥
    tamanuprayato vāyuḥ puṇyagandhavahaḥ śuciḥ |
    vavau saṃharṣayanpārthaṃ dviṣataścāpi śoṣayan || 7-60-24||

    MHB 7-60-25

    प्रादुरासन्निमित्तानि विजयाय बहूनि च ।
    पाण्डवानां त्वदीयानां विपरीतानि मारिष ॥ ७-६०-२५॥
    prādurāsannimittāni vijayāya bahūni ca |
    pāṇḍavānāṃ tvadīyānāṃ viparītāni māriṣa || 7-60-25||

    MHB 7-60-26

    दृष्ट्वार्जुनो निमित्तानि विजयाय प्रदक्षिणम् ।
    युयुधानं महेष्वासमिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-६०-२६॥
    dṛṣṭvārjuno nimittāni vijayāya pradakṣiṇam |
    yuyudhānaṃ maheṣvāsamidaṃ vacanamabravīt || 7-60-26||

    MHB 7-60-27

    युयुधानाद्य युद्धे मे दृश्यते विजयो ध्रुवः ।
    यथा हीमानि लिङ्गानि दृश्यन्ते शिनिपुंगव ॥ ७-६०-२७॥
    yuyudhānādya yuddhe me dṛśyate vijayo dhruvaḥ |
    yathā hīmāni liṅgāni dṛśyante śinipuṃgava || 7-60-27||

    MHB 7-60-28

    सोऽहं तत्र गमिष्यामि यत्र सैन्धवको नृपः ।
    यियासुर्यमलोकाय मम वीर्यं प्रतीक्षते ॥ ७-६०-२८॥
    so'haṃ tatra gamiṣyāmi yatra saindhavako nṛpaḥ |
    yiyāsuryamalokāya mama vīryaṃ pratīkṣate || 7-60-28||

    MHB 7-60-29

    यथा परमकं कृत्यं सैन्धवस्य वधे मम ।
    तथैव सुमहत्कृत्यं धर्मराजस्य रक्षणे ॥ ७-६०-२९॥
    yathā paramakaṃ kṛtyaṃ saindhavasya vadhe mama |
    tathaiva sumahatkṛtyaṃ dharmarājasya rakṣaṇe || 7-60-29||

    MHB 7-60-30

    स त्वमद्य महाबाहो राजानं परिपालय ।
    यथैव हि मया गुप्तस्त्वया गुप्तो भवेत्तथा ॥ ७-६०-३०॥
    sa tvamadya mahābāho rājānaṃ paripālaya |
    yathaiva hi mayā guptastvayā gupto bhavettathā || 7-60-30||

    MHB 7-60-31

    त्वयि चाहं पराश्वस्य प्रद्युम्ने वा महारथे ।
    शक्नुयां सैन्धवं हन्तुमनपेक्षो नरर्षभ ॥ ७-६०-३१॥
    tvayi cāhaṃ parāśvasya pradyumne vā mahārathe |
    śaknuyāṃ saindhavaṃ hantumanapekṣo nararṣabha || 7-60-31||

    MHB 7-60-32

    मय्यपेक्षा न कर्तव्या कथंचिदपि सात्वत ।
    राजन्येव परा गुप्तिः कार्या सर्वात्मना त्वया ॥ ७-६०-३२॥
    mayyapekṣā na kartavyā kathaṃcidapi sātvata |
    rājanyeva parā guptiḥ kāryā sarvātmanā tvayā || 7-60-32||

    MHB 7-60-33

    न हि यत्र महाबाहुर्वासुदेवो व्यवस्थितः ।
    किंचिद्व्यापद्यते तत्र यत्राहमपि च ध्रुवम् ॥ ७-६०-३३॥
    na hi yatra mahābāhurvāsudevo vyavasthitaḥ |
    kiṃcidvyāpadyate tatra yatrāhamapi ca dhruvam || 7-60-33||

    MHB 7-60-34

    एवमुक्तस्तु पार्थेन सात्यकिः परवीरहा ।
    तथेत्युक्त्वागमत्तत्र यत्र राजा युधिष्ठिरः ॥ ७-६०-३४॥
    evamuktastu pārthena sātyakiḥ paravīrahā |
    tathetyuktvāgamattatra yatra rājā yudhiṣṭhiraḥ || 7-60-34||

    Adhyaya: 61/173 (51)

    MHB 7-61-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    श्वोभूते किमकार्षुस्ते दुःखशोकसमन्विताः ।
    अभिमन्यौ हते तत्र के वायुध्यन्त मामकाः ॥ ७-६१-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    śvobhūte kimakārṣuste duḥkhaśokasamanvitāḥ |
    abhimanyau hate tatra ke vāyudhyanta māmakāḥ || 7-61-1||

    MHB 7-61-2

    जानन्तस्तस्य कर्माणि कुरवः सव्यसाचिनः ।
    कथं तत्किल्बिषं कृत्वा निर्भया ब्रूहि मामकाः ॥ ७-६१-२॥
    jānantastasya karmāṇi kuravaḥ savyasācinaḥ |
    kathaṃ tatkilbiṣaṃ kṛtvā nirbhayā brūhi māmakāḥ || 7-61-2||

    MHB 7-61-3

    पुत्रशोकाभिसंतप्तं क्रुद्धं मृत्युमिवान्तकम् ।
    आयान्तं पुरुषव्याघ्रं कथं ददृशुराहवे ॥ ७-६१-३॥
    putraśokābhisaṃtaptaṃ kruddhaṃ mṛtyumivāntakam |
    āyāntaṃ puruṣavyāghraṃ kathaṃ dadṛśurāhave || 7-61-3||

    MHB 7-61-4

    कपिराजध्वजं संख्ये विधुन्वानं महद्धनुः ।
    दृष्ट्वा पुत्रपरिद्यूनं किमकुर्वन्त मामकाः ॥ ७-६१-४॥
    kapirājadhvajaṃ saṃkhye vidhunvānaṃ mahaddhanuḥ |
    dṛṣṭvā putraparidyūnaṃ kimakurvanta māmakāḥ || 7-61-4||

    MHB 7-61-5

    किं नु संजय संग्रामे वृत्तं दुर्योधनं प्रति ।
    परिदेवो महानत्र श्रुतो मे नाभिनन्दनम् ॥ ७-६१-५॥
    kiṃ nu saṃjaya saṃgrāme vṛttaṃ duryodhanaṃ prati |
    paridevo mahānatra śruto me nābhinandanam || 7-61-5||

    MHB 7-61-6

    बभूवुर्ये मनोग्राह्याः शब्दाः श्रुतिसुखावहाः ।
    न श्रूयन्तेऽद्य ते सर्वे सैन्धवस्य निवेशने ॥ ७-६१-६॥
    babhūvurye manogrāhyāḥ śabdāḥ śrutisukhāvahāḥ |
    na śrūyante'dya te sarve saindhavasya niveśane || 7-61-6||

    MHB 7-61-7

    स्तुवतां नाद्य श्रूयन्ते पुत्राणां शिबिरे मम ।
    सूतमागधसंघानां नर्तकानां च सर्वशः ॥ ७-६१-७॥
    stuvatāṃ nādya śrūyante putrāṇāṃ śibire mama |
    sūtamāgadhasaṃghānāṃ nartakānāṃ ca sarvaśaḥ || 7-61-7||

    MHB 7-61-8

    शब्देन नादिताभीक्ष्णमभवद्यत्र मे श्रुतिः ।
    दीनानामद्य तं शब्दं न शृणोमि समीरितम् ॥ ७-६१-८॥
    śabdena nāditābhīkṣṇamabhavadyatra me śrutiḥ |
    dīnānāmadya taṃ śabdaṃ na śṛṇomi samīritam || 7-61-8||

    MHB 7-61-9

    निवेशने सत्यधृतेः सोमदत्तस्य संजय ।
    आसीनोऽहं पुरा तात शब्दमश्रौषमुत्तमम् ॥ ७-६१-९॥
    niveśane satyadhṛteḥ somadattasya saṃjaya |
    āsīno'haṃ purā tāta śabdamaśrauṣamuttamam || 7-61-9||

    MHB 7-61-10

    तदद्य हीनपुण्योऽहमार्तस्वरनिनादितम् ।
    निवेशनं हतोत्साहं पुत्राणां मम लक्षये ॥ ७-६१-१०॥
    tadadya hīnapuṇyo'hamārtasvaranināditam |
    niveśanaṃ hatotsāhaṃ putrāṇāṃ mama lakṣaye || 7-61-10||

    MHB 7-61-11

    विविंशतेर्दुर्मुखस्य चित्रसेनविकर्णयोः ।
    अन्येषां च सुतानां मे न तथा श्रूयते ध्वनिः ॥ ७-६१-११॥
    viviṃśaterdurmukhasya citrasenavikarṇayoḥ |
    anyeṣāṃ ca sutānāṃ me na tathā śrūyate dhvaniḥ || 7-61-11||

    MHB 7-61-12

    ब्राह्मणाः क्षत्रिया वैश्या यं शिष्याः पर्युपासते ।
    द्रोणपुत्रं महेष्वासं पुत्राणां मे परायणम् ॥ ७-६१-१२॥
    brāhmaṇāḥ kṣatriyā vaiśyā yaṃ śiṣyāḥ paryupāsate |
    droṇaputraṃ maheṣvāsaṃ putrāṇāṃ me parāyaṇam || 7-61-12||

    MHB 7-61-13

    वितण्डालापसंलापैर्हुतयाचितवन्दितैः ।
    गीतैश्च विविधैरिष्टै रमते यो दिवानिशम् ॥ ७-६१-१३॥
    vitaṇḍālāpasaṃlāpairhutayācitavanditaiḥ |
    gītaiśca vividhairiṣṭai ramate yo divāniśam || 7-61-13||

    MHB 7-61-14

    उपास्यमानो बहुभिः कुरुपाण्डवसात्वतैः ।
    सूत तस्य गृहे शब्धो नाद्य द्रौणेर्यथा पुरा ॥ ७-६१-१४॥
    upāsyamāno bahubhiḥ kurupāṇḍavasātvataiḥ |
    sūta tasya gṛhe śabdho nādya drauṇeryathā purā || 7-61-14||

    MHB 7-61-15

    द्रोणपुत्रं महेष्वासं गायना नर्तकाश्च ये ।
    अत्यर्थमुपतिष्ठन्ति तेषां न श्रूयते ध्वनिः ॥ ७-६१-१५॥
    droṇaputraṃ maheṣvāsaṃ gāyanā nartakāśca ye |
    atyarthamupatiṣṭhanti teṣāṃ na śrūyate dhvaniḥ || 7-61-15||

    MHB 7-61-16

    विन्दानुविन्दयोः सायं शिबिरे यो महाध्वनिः ।
    श्रूयते सोऽद्य न तथा केकयानां च वेश्मसु ॥ ७-६१-१६॥
    vindānuvindayoḥ sāyaṃ śibire yo mahādhvaniḥ |
    śrūyate so'dya na tathā kekayānāṃ ca veśmasu || 7-61-16||

    MHB 7-61-17

    नित्यप्रमुदितानां च तालगीतस्वनो महान् ।
    नृत्यतां श्रूयते तात गणानां सोऽद्य न ध्वनिः ॥ ७-६१-१७॥
    nityapramuditānāṃ ca tālagītasvano mahān |
    nṛtyatāṃ śrūyate tāta gaṇānāṃ so'dya na dhvaniḥ || 7-61-17||

    MHB 7-61-18

    सप्ततन्तून्वितन्वाना यमुपासन्ति याजकाः ।
    सौमदत्तिं श्रुतनिधिं तेषां न श्रूयते ध्वनिः ॥ ७-६१-१८॥
    saptatantūnvitanvānā yamupāsanti yājakāḥ |
    saumadattiṃ śrutanidhiṃ teṣāṃ na śrūyate dhvaniḥ || 7-61-18||

    MHB 7-61-19

    ज्याघोषो ब्रह्मघोषश्च तोमरासिरथध्वनिः ।
    द्रोणस्यासीदविरतो गृहे तन्न शृणोम्यहम् ॥ ७-६१-१९॥
    jyāghoṣo brahmaghoṣaśca tomarāsirathadhvaniḥ |
    droṇasyāsīdavirato gṛhe tanna śṛṇomyaham || 7-61-19||

    MHB 7-61-20

    नानादेशसमुत्थानां गीतानां योऽभवत्स्वनः ।
    वादित्रनादितानां च सोऽद्य न श्रूयते महान् ॥ ७-६१-२०॥
    nānādeśasamutthānāṃ gītānāṃ yo'bhavatsvanaḥ |
    vāditranāditānāṃ ca so'dya na śrūyate mahān || 7-61-20||

    MHB 7-61-21

    यदा प्रभृत्युपप्लव्याच्छान्तिमिच्छञ्जनार्दनः ।
    आगतः सर्वभूतानामनुकम्पार्थमच्युतः ॥ ७-६१-२१॥
    yadā prabhṛtyupaplavyācchāntimicchañjanārdanaḥ |
    āgataḥ sarvabhūtānāmanukampārthamacyutaḥ || 7-61-21||

    MHB 7-61-22

    ततोऽहमब्रुवं सूत मन्दं दुर्योधनं तदा ।
    वासुदेवेन तीर्थेन पुत्र संशाम्य पाण्डवैः ॥ ७-६१-२२॥
    tato'hamabruvaṃ sūta mandaṃ duryodhanaṃ tadā |
    vāsudevena tīrthena putra saṃśāmya pāṇḍavaiḥ || 7-61-22||

    MHB 7-61-23

    कालप्राप्तमहं मन्ये मा त्वं दुर्योधनातिगाः ।
    शमे चेद्याचमानं त्वं प्रत्याख्यास्यसि केशवम् ।
    हितार्थमभिजल्पन्तं न तथास्त्यपराजयः ॥ ७-६१-२३॥
    kālaprāptamahaṃ manye mā tvaṃ duryodhanātigāḥ |
    śame cedyācamānaṃ tvaṃ pratyākhyāsyasi keśavam |
    hitārthamabhijalpantaṃ na tathāstyaparājayaḥ || 7-61-23||

    MHB 7-61-24

    प्रत्याचष्ट स दाशार्हमृषभं सर्वधन्विनाम् ।
    अनुनेयानि जल्पन्तमनयान्नान्वपद्यत ॥ ७-६१-२४॥
    pratyācaṣṭa sa dāśārhamṛṣabhaṃ sarvadhanvinām |
    anuneyāni jalpantamanayānnānvapadyata || 7-61-24||

    MHB 7-61-25

    ततो दुःशासनस्यैव कर्णस्य च मतं द्वयोः ।
    अन्ववर्तत हित्वा मां कृष्टः कालेन दुर्मतिः ॥ ७-६१-२५॥
    tato duḥśāsanasyaiva karṇasya ca mataṃ dvayoḥ |
    anvavartata hitvā māṃ kṛṣṭaḥ kālena durmatiḥ || 7-61-25||

    MHB 7-61-26

    न ह्यहं द्यूतमिच्छामि विदुरो न प्रशंसति ।
    सैन्धवो नेच्छते द्यूतं भीष्मो न द्यूतमिच्छति ॥ ७-६१-२६॥
    na hyahaṃ dyūtamicchāmi viduro na praśaṃsati |
    saindhavo necchate dyūtaṃ bhīṣmo na dyūtamicchati || 7-61-26||

    MHB 7-61-27

    शल्यो भूरिश्रवाश्चैव पुरुमित्रो जयस्तथा ।
    अश्वत्थामा कृपो द्रोणो द्यूतं नेच्छन्ति संजय ॥ ७-६१-२७॥
    śalyo bhūriśravāścaiva purumitro jayastathā |
    aśvatthāmā kṛpo droṇo dyūtaṃ necchanti saṃjaya || 7-61-27||

    MHB 7-61-28

    एतेषां मतमाज्ञाय यदि वर्तेत पुत्रकः ।
    सज्ञातिमित्रः ससुहृच्चिरं जीवेदनामयः ॥ ७-६१-२८॥
    eteṣāṃ matamājñāya yadi varteta putrakaḥ |
    sajñātimitraḥ sasuhṛcciraṃ jīvedanāmayaḥ || 7-61-28||

    MHB 7-61-29

    श्लक्ष्णा मधुरसंभाषा ज्ञातिमध्ये प्रियंवदाः ।
    कुलीनाः संमताः प्राज्ञाः सुखं प्राप्स्यन्ति पाण्डवाः ॥ ७-६१-२९॥
    ślakṣṇā madhurasaṃbhāṣā jñātimadhye priyaṃvadāḥ |
    kulīnāḥ saṃmatāḥ prājñāḥ sukhaṃ prāpsyanti pāṇḍavāḥ || 7-61-29||

    MHB 7-61-30

    धर्मापेक्षो नरो नित्यं सर्वत्र लभते सुखम् ।
    प्रेत्यभावे च कल्याणं प्रसादं प्रतिपद्यते ॥ ७-६१-३०॥
    dharmāpekṣo naro nityaṃ sarvatra labhate sukham |
    pretyabhāve ca kalyāṇaṃ prasādaṃ pratipadyate || 7-61-30||

    MHB 7-61-31

    अर्हन्त्यर्धं पृथिव्यास्ते भोक्तुं सामर्थ्यसाधनाः ।
    तेषामपि समुद्रान्ता पितृपैतामही मही ॥ ७-६१-३१॥
    arhantyardhaṃ pṛthivyāste bhoktuṃ sāmarthyasādhanāḥ |
    teṣāmapi samudrāntā pitṛpaitāmahī mahī || 7-61-31||

    MHB 7-61-32

    नियुज्यमानाः स्थास्यन्ति पाण्डवा धर्मवर्त्मनि ।
    सन्ति नो ज्ञातयस्तात येषां श्रोष्यन्ति पाण्डवाः ॥ ७-६१-३२॥
    niyujyamānāḥ sthāsyanti pāṇḍavā dharmavartmani |
    santi no jñātayastāta yeṣāṃ śroṣyanti pāṇḍavāḥ || 7-61-32||

    MHB 7-61-33

    शल्यस्य सोमदत्तस्य भीष्मस्य च महात्मनः ।
    द्रोणस्याथ विकर्णस्य बाह्लिकस्य कृपस्य च ॥ ७-६१-३३॥
    śalyasya somadattasya bhīṣmasya ca mahātmanaḥ |
    droṇasyātha vikarṇasya bāhlikasya kṛpasya ca || 7-61-33||

    MHB 7-61-34

    अन्येषां चैव वृद्धानां भरतानां महात्मनाम् ।
    त्वदर्थं ब्रुवतां तात करिष्यन्ति वचो हितम् ॥ ७-६१-३४॥
    anyeṣāṃ caiva vṛddhānāṃ bharatānāṃ mahātmanām |
    tvadarthaṃ bruvatāṃ tāta kariṣyanti vaco hitam || 7-61-34||

    MHB 7-61-35

    कं वा त्वं मन्यसे तेषां यस्त्वा ब्रूयादतोऽन्यथा ।
    कृष्णो न धर्मं संजह्यात्सर्वे ते च त्वदन्वयाः ॥ ७-६१-३५॥
    kaṃ vā tvaṃ manyase teṣāṃ yastvā brūyādato'nyathā |
    kṛṣṇo na dharmaṃ saṃjahyātsarve te ca tvadanvayāḥ || 7-61-35||

    MHB 7-61-36

    मयापि चोक्तास्ते वीरा वचनं धर्मसंहितम् ।
    नान्यथा प्रकरिष्यन्ति धर्मात्मानो हि पाण्डवाः ॥ ७-६१-३६॥
    mayāpi coktāste vīrā vacanaṃ dharmasaṃhitam |
    nānyathā prakariṣyanti dharmātmāno hi pāṇḍavāḥ || 7-61-36||

    MHB 7-61-37

    इत्यहं विलपन्सूत बहुशः पुत्रमुक्तवान् ।
    न च मे श्रुतवान्मूढो मन्ये कालस्य पर्ययम् ॥ ७-६१-३७॥
    ityahaṃ vilapansūta bahuśaḥ putramuktavān |
    na ca me śrutavānmūḍho manye kālasya paryayam || 7-61-37||

    MHB 7-61-38

    वृकोदरार्जुनौ यत्र वृष्णिवीरश्च सात्यकिः ।
    उत्तमौजाश्च पाञ्चाल्यो युधामन्युश्च दुर्जयः ॥ ७-६१-३८॥
    vṛkodarārjunau yatra vṛṣṇivīraśca sātyakiḥ |
    uttamaujāśca pāñcālyo yudhāmanyuśca durjayaḥ || 7-61-38||

    MHB 7-61-39

    धृष्टद्युम्नश्च दुर्धर्षः शिखण्डी चापराजितः ।
    अश्मकाः केकयाश्चैव क्षत्रधर्मा च सौमकिः ॥ ७-६१-३९॥
    dhṛṣṭadyumnaśca durdharṣaḥ śikhaṇḍī cāparājitaḥ |
    aśmakāḥ kekayāścaiva kṣatradharmā ca saumakiḥ || 7-61-39||

    MHB 7-61-40

    चैद्यश्च चेकितानश्च पुत्रः काश्यस्य चाभिभुः ।
    द्रौपदेया विराटश्च द्रुपदश्च महारथः ।
    यमौ च पुरुषव्याघ्रौ मन्त्री च मधुसूदनः ॥ ७-६१-४०॥
    caidyaśca cekitānaśca putraḥ kāśyasya cābhibhuḥ |
    draupadeyā virāṭaśca drupadaśca mahārathaḥ |
    yamau ca puruṣavyāghrau mantrī ca madhusūdanaḥ || 7-61-40||

    MHB 7-61-41

    क एताञ्जातु युध्येत लोकेऽस्मिन्वै जिजीविषुः ।
    दिव्यमस्त्रं विकुर्वाणान्संहरेयुररिंदमाः ॥ ७-६१-४१॥
    ka etāñjātu yudhyeta loke'sminvai jijīviṣuḥ |
    divyamastraṃ vikurvāṇānsaṃhareyurariṃdamāḥ || 7-61-41||

    MHB 7-61-42

    अन्यो दुर्योधनात्कर्णाच्छकुनेश्चापि सौबलात् ।
    दुःशासनचतुर्थानां नान्यं पश्यामि पञ्चमम् ॥ ७-६१-४२॥
    anyo duryodhanātkarṇācchakuneścāpi saubalāt |
    duḥśāsanacaturthānāṃ nānyaṃ paśyāmi pañcamam || 7-61-42||

    MHB 7-61-43

    येषामभीशुहस्तः स्याद्विष्वक्सेनो रथे स्थितः ।
    संनद्धश्चार्जुनो योद्धा तेषां नास्ति पराजयः ॥ ७-६१-४३॥
    yeṣāmabhīśuhastaḥ syādviṣvakseno rathe sthitaḥ |
    saṃnaddhaścārjuno yoddhā teṣāṃ nāsti parājayaḥ || 7-61-43||

    MHB 7-61-44

    तेषां मम विलापानां न हि दुर्योधनः स्मरेत् ।
    हतौ हि पुरुषव्याघ्रौ भीष्मद्रोणौ त्वमात्थ मे ॥ ७-६१-४४॥
    teṣāṃ mama vilāpānāṃ na hi duryodhanaḥ smaret |
    hatau hi puruṣavyāghrau bhīṣmadroṇau tvamāttha me || 7-61-44||

    MHB 7-61-45

    तेषां विदुरवाक्यानामुक्तानां दीर्घदर्शिनाम् ।
    दृष्ट्वेमां फलनिर्वृत्तिं मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-६१-४५॥
    teṣāṃ viduravākyānāmuktānāṃ dīrghadarśinām |
    dṛṣṭvemāṃ phalanirvṛttiṃ manye śocanti putrakāḥ || 7-61-45||

    MHB 7-61-46

    हिमात्यये यथा कक्षं शुष्कं वातेरितो महान् ।
    अग्निर्दहेत्तथा सेनां मामिकां स धनंजयः ॥ ७-६१-४६॥
    himātyaye yathā kakṣaṃ śuṣkaṃ vāterito mahān |
    agnirdahettathā senāṃ māmikāṃ sa dhanaṃjayaḥ || 7-61-46||

    MHB 7-61-47

    आचक्ष्व तद्धि नः सर्वं कुशलो ह्यसि संजय ।
    यदुपायात्तु सायाह्ने कृत्वा पार्थस्य किल्बिषम् ।
    अभिमन्यौ हते तात कथमासीन्मनो हि वः ॥ ७-६१-४७॥
    ācakṣva taddhi naḥ sarvaṃ kuśalo hyasi saṃjaya |
    yadupāyāttu sāyāhne kṛtvā pārthasya kilbiṣam |
    abhimanyau hate tāta kathamāsīnmano hi vaḥ || 7-61-47||

    MHB 7-61-48

    न जातु तस्य कर्माणि युधि गाण्डीवधन्वनः ।
    अपकृत्वा महत्तात सोढुं शक्ष्यन्ति मामकाः ॥ ७-६१-४८॥
    na jātu tasya karmāṇi yudhi gāṇḍīvadhanvanaḥ |
    apakṛtvā mahattāta soḍhuṃ śakṣyanti māmakāḥ || 7-61-48||

    MHB 7-61-49

    किं नु दुर्योधनः कृत्यं कर्णः कृत्यं किमब्रवीत् ।
    दुःशासनः सौबलश्च तेषामेवं गते अपि ।
    सर्वेषां समवेतानां पुत्राणां मम संजय ॥ ७-६१-४९॥
    kiṃ nu duryodhanaḥ kṛtyaṃ karṇaḥ kṛtyaṃ kimabravīt |
    duḥśāsanaḥ saubalaśca teṣāmevaṃ gate api |
    sarveṣāṃ samavetānāṃ putrāṇāṃ mama saṃjaya || 7-61-49||

    MHB 7-61-50

    यद्वृत्तं तात संग्रामे मन्दस्यापनयैर्भृशम् ।
    लोभानुगतदुर्बुद्धेः क्रोधेन विकृतात्मनः ॥ ७-६१-५०॥
    yadvṛttaṃ tāta saṃgrāme mandasyāpanayairbhṛśam |
    lobhānugatadurbuddheḥ krodhena vikṛtātmanaḥ || 7-61-50||

    MHB 7-61-51

    राज्यकामस्य मूढस्य रागोपहतचेतसः ।
    दुर्नीतं वा सुनीतं वा तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-६१-५१॥
    rājyakāmasya mūḍhasya rāgopahatacetasaḥ |
    durnītaṃ vā sunītaṃ vā tanmamācakṣva saṃjaya || 7-61-51||

    Adhyaya: 62/173 (23)

    MHB 7-62-1

    संजय उवाच ।
    हन्त ते संप्रवक्ष्यामि सर्वं प्रत्यक्षदर्शिवान् ।
    शुश्रूषस्व स्थिरो भूत्वा तव ह्यपनयो महान् ॥ ७-६२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    hanta te saṃpravakṣyāmi sarvaṃ pratyakṣadarśivān |
    śuśrūṣasva sthiro bhūtvā tava hyapanayo mahān || 7-62-1||

    MHB 7-62-2

    गतोदके सेतुबन्धो यादृक्तादृगयं तव ।
    विलापो निष्फलो राजन्मा शुचो भरतर्षभ ॥ ७-६२-२॥
    gatodake setubandho yādṛktādṛgayaṃ tava |
    vilāpo niṣphalo rājanmā śuco bharatarṣabha || 7-62-2||

    MHB 7-62-3

    अनतिक्रमणीयोऽयं कृतान्तस्याद्भुतो विधिः ।
    मा शुचो भरतश्रेष्ठ दिष्टमेतत्पुरातनम् ॥ ७-६२-३॥
    anatikramaṇīyo'yaṃ kṛtāntasyādbhuto vidhiḥ |
    mā śuco bharataśreṣṭha diṣṭametatpurātanam || 7-62-3||

    MHB 7-62-4

    यदि हि त्वं पुरा द्यूतात्कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    निवर्तयेथाः पुत्रांश्च न त्वां व्यसनमाव्रजेत् ॥ ७-६२-४॥
    yadi hi tvaṃ purā dyūtātkuntīputraṃ yudhiṣṭhiram |
    nivartayethāḥ putrāṃśca na tvāṃ vyasanamāvrajet || 7-62-4||

    MHB 7-62-5

    युद्धकाले पुनः प्राप्ते तदैव भवता यदि ।
    निवर्तिताः स्युः संरब्धा न त्वां व्यसनमाव्रजेत् ॥ ७-६२-५॥
    yuddhakāle punaḥ prāpte tadaiva bhavatā yadi |
    nivartitāḥ syuḥ saṃrabdhā na tvāṃ vyasanamāvrajet || 7-62-5||

    MHB 7-62-6

    दुर्योधनं चाविधेयं बध्नीतेति पुरा यदि ।
    कुरूनचोदयिष्यस्त्वं न त्वां व्यसनमाव्रजेत् ॥ ७-६२-६॥
    duryodhanaṃ cāvidheyaṃ badhnīteti purā yadi |
    kurūnacodayiṣyastvaṃ na tvāṃ vyasanamāvrajet || 7-62-6||

    MHB 7-62-7

    तत्ते बुद्धिव्यभीचारमुपलप्स्यन्ति पाण्डवाः ।
    पाञ्चाला वृष्णयः सर्वे ये चान्येऽपि महाजनाः ॥ ७-६२-७॥
    tatte buddhivyabhīcāramupalapsyanti pāṇḍavāḥ |
    pāñcālā vṛṣṇayaḥ sarve ye cānye'pi mahājanāḥ || 7-62-7||

    MHB 7-62-8

    स कृत्वा पितृकर्म त्वं पुत्रं संस्थाप्य सत्पथे ।
    वर्तेथा यदि धर्मेण न त्वां व्यसनमाव्रजेत् ॥ ७-६२-८॥
    sa kṛtvā pitṛkarma tvaṃ putraṃ saṃsthāpya satpathe |
    vartethā yadi dharmeṇa na tvāṃ vyasanamāvrajet || 7-62-8||

    MHB 7-62-9

    त्वं तु प्राज्ञतमो लोके हित्वा धर्मं सनातनम् ।
    दुर्योधनस्य कर्णस्य शकुनेश्चान्वगा मतम् ॥ ७-६२-९॥
    tvaṃ tu prājñatamo loke hitvā dharmaṃ sanātanam |
    duryodhanasya karṇasya śakuneścānvagā matam || 7-62-9||

    MHB 7-62-10

    तत्ते विलपितं सर्वं मया राजन्निशामितम् ।
    अर्थे निविशमानस्य विषमिश्रं यथा मधु ॥ ७-६२-१०॥
    tatte vilapitaṃ sarvaṃ mayā rājanniśāmitam |
    arthe niviśamānasya viṣamiśraṃ yathā madhu || 7-62-10||

    MHB 7-62-11

    न तथा मन्यते कृष्णो राजानं पाण्डवं पुरा ।
    न भीष्मं नैव च द्रोणं यथा त्वां मन्यते नृप ॥ ७-६२-११॥
    na tathā manyate kṛṣṇo rājānaṃ pāṇḍavaṃ purā |
    na bhīṣmaṃ naiva ca droṇaṃ yathā tvāṃ manyate nṛpa || 7-62-11||

    MHB 7-62-12

    व्यजानत यदा तु त्वां राजधर्मादधश्च्युतम् ।
    तदा प्रभृति कृष्णस्त्वां न तथा बहु मन्यते ॥ ७-६२-१२॥
    vyajānata yadā tu tvāṃ rājadharmādadhaścyutam |
    tadā prabhṛti kṛṣṇastvāṃ na tathā bahu manyate || 7-62-12||

    MHB 7-62-13

    परुषाण्युच्यमानांश्च यथा पार्थानुपेक्षसे ।
    तस्यानुबन्धः प्राप्तस्त्वां पुत्राणां राज्यकामुकम् ॥ ७-६२-१३॥
    paruṣāṇyucyamānāṃśca yathā pārthānupekṣase |
    tasyānubandhaḥ prāptastvāṃ putrāṇāṃ rājyakāmukam || 7-62-13||

    MHB 7-62-14

    पितृपैतामहं राज्यमपवृत्तं तदानघ ।
    अथ पार्थैर्जितां कृत्स्नां पृथिवीं प्रत्यपद्यथाः ॥ ७-६२-१४॥
    pitṛpaitāmahaṃ rājyamapavṛttaṃ tadānagha |
    atha pārthairjitāṃ kṛtsnāṃ pṛthivīṃ pratyapadyathāḥ || 7-62-14||

    MHB 7-62-15

    पाण्डुनावर्जितं राज्यं कौरवाणां यशस्तथा ।
    ततश्चाभ्यधिकं भूयः पाण्डवैर्धर्मचारिभिः ॥ ७-६२-१५॥
    pāṇḍunāvarjitaṃ rājyaṃ kauravāṇāṃ yaśastathā |
    tataścābhyadhikaṃ bhūyaḥ pāṇḍavairdharmacāribhiḥ || 7-62-15||

    MHB 7-62-16

    तेषां तत्तादृशं कर्म त्वामासाद्य सुनिष्फलम् ।
    यत्पित्र्याद्भ्रंशिता राज्यात्त्वयेहामिषगृद्धिना ॥ ७-६२-१६॥
    teṣāṃ tattādṛśaṃ karma tvāmāsādya suniṣphalam |
    yatpitryādbhraṃśitā rājyāttvayehāmiṣagṛddhinā || 7-62-16||

    MHB 7-62-17

    यत्पुनर्युद्धकाले त्वं पुत्रान्गर्हयसे नृप ।
    बहुधा व्याहरन्दोषान्न तदद्योपपद्यते ॥ ७-६२-१७॥
    yatpunaryuddhakāle tvaṃ putrāngarhayase nṛpa |
    bahudhā vyāharandoṣānna tadadyopapadyate || 7-62-17||

    MHB 7-62-18

    न हि रक्षन्ति राजानो युध्यन्तो जीवितं रणे ।
    चमूं विगाह्य पार्थानां युध्यन्ते क्षत्रियर्षभाः ॥ ७-६२-१८॥
    na hi rakṣanti rājāno yudhyanto jīvitaṃ raṇe |
    camūṃ vigāhya pārthānāṃ yudhyante kṣatriyarṣabhāḥ || 7-62-18||

    MHB 7-62-19

    यां तु कृष्णार्जुनौ सेनां यां सात्यकिवृकोदरौ ।
    रक्षेरन्को नु तां युध्येच्चमूमन्यत्र कौरवैः ॥ ७-६२-१९॥
    yāṃ tu kṛṣṇārjunau senāṃ yāṃ sātyakivṛkodarau |
    rakṣeranko nu tāṃ yudhyeccamūmanyatra kauravaiḥ || 7-62-19||

    MHB 7-62-20

    येषां योद्धा गुडाकेशो येषां मन्त्री जनार्दनः ।
    येषां च सात्यकिर्गोप्ता येषां गोप्ता वृकोदरः ॥ ७-६२-२०॥
    yeṣāṃ yoddhā guḍākeśo yeṣāṃ mantrī janārdanaḥ |
    yeṣāṃ ca sātyakirgoptā yeṣāṃ goptā vṛkodaraḥ || 7-62-20||

    MHB 7-62-21

    को हि तान्विषहेद्योद्धुं मर्त्यधर्मा धनुर्धरः ।
    अन्यत्र कौरवेयेभ्यो ये वा तेषां पदानुगाः ॥ ७-६२-२१॥
    ko hi tānviṣahedyoddhuṃ martyadharmā dhanurdharaḥ |
    anyatra kauraveyebhyo ye vā teṣāṃ padānugāḥ || 7-62-21||

    MHB 7-62-22

    यावत्तु शक्यते कर्तुमनुरक्तैर्जनाधिपैः ।
    क्षत्रधर्मरतैः शूरैस्तावत्कुर्वन्ति कौरवाः ॥ ७-६२-२२॥
    yāvattu śakyate kartumanuraktairjanādhipaiḥ |
    kṣatradharmarataiḥ śūraistāvatkurvanti kauravāḥ || 7-62-22||

    MHB 7-62-23

    यथा तु पुरुषव्याघ्रैर्युद्धं परमसङ्कटम् ।
    कुरूणां पाण्डवैः सार्धं तत्सर्वं शृणु तत्त्वतः ॥ ७-६२-२३॥
    yathā tu puruṣavyāghrairyuddhaṃ paramasaṅkaṭam |
    kurūṇāṃ pāṇḍavaiḥ sārdhaṃ tatsarvaṃ śṛṇu tattvataḥ || 7-62-23||

    Adhyaya: 63/173 (33)

    MHB 7-63-1

    संजय उवाच ।
    तस्यां निशायां व्युष्टायां द्रोणः शस्त्रभृतां वरः ।
    स्वान्यनीकानि सर्वाणि प्राक्रामद्व्यूहितुं ततः ॥ ७-६३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasyāṃ niśāyāṃ vyuṣṭāyāṃ droṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ |
    svānyanīkāni sarvāṇi prākrāmadvyūhituṃ tataḥ || 7-63-1||

    MHB 7-63-2

    शूराणां गर्जतां राजन्संक्रुद्धानाममर्षिणाम् ।
    श्रूयन्ते स्म गिरश्चित्राः परस्परवधैषिणाम् ॥ ७-६३-२॥
    śūrāṇāṃ garjatāṃ rājansaṃkruddhānāmamarṣiṇām |
    śrūyante sma giraścitrāḥ parasparavadhaiṣiṇām || 7-63-2||

    MHB 7-63-3

    विस्फार्य च धनूंष्याजौ ज्याः करैः परिमृज्य च ।
    विनिःश्वसन्तः प्राक्रोशन्क्वेदानीं स धनंजयः ॥ ७-६३-३॥
    visphārya ca dhanūṃṣyājau jyāḥ karaiḥ parimṛjya ca |
    viniḥśvasantaḥ prākrośankvedānīṃ sa dhanaṃjayaḥ || 7-63-3||

    MHB 7-63-4

    विकोशान्सुत्सरूनन्ये कृतधारान्समाहितान् ।
    पीतानाकाशसंकाशानसीन्केचिच्च चिक्षिपुः ॥ ७-६३-४॥
    vikośānsutsarūnanye kṛtadhārānsamāhitān |
    pītānākāśasaṃkāśānasīnkecicca cikṣipuḥ || 7-63-4||

    MHB 7-63-5

    चरन्तस्त्वसिमार्गांश्च धनुर्मार्गांश्च शिक्षया ।
    संग्राममनसः शूरा दृश्यन्ते स्म सहस्रशः ॥ ७-६३-५॥
    carantastvasimārgāṃśca dhanurmārgāṃśca śikṣayā |
    saṃgrāmamanasaḥ śūrā dṛśyante sma sahasraśaḥ || 7-63-5||

    MHB 7-63-6

    सघण्टाश्चन्दनादिग्धाः स्वर्णवज्रविभूषिताः ।
    समुत्क्षिप्य गदाश्चान्ये पर्यपृच्छन्त पाण्डवम् ॥ ७-६३-६॥
    saghaṇṭāścandanādigdhāḥ svarṇavajravibhūṣitāḥ |
    samutkṣipya gadāścānye paryapṛcchanta pāṇḍavam || 7-63-6||

    MHB 7-63-7

    अन्ये बलमदोन्मत्ताः परिघैर्बाहुशालिनः ।
    चक्रुः संबाधमाकाशमुच्छ्रितेन्द्रध्वजोपमैः ॥ ७-६३-७॥
    anye balamadonmattāḥ parighairbāhuśālinaḥ |
    cakruḥ saṃbādhamākāśamucchritendradhvajopamaiḥ || 7-63-7||

    MHB 7-63-8

    नानाप्रहरणैश्चान्ये विचित्रस्रगलंकृताः ।
    संग्राममनसः शूरास्तत्र तत्र व्यवस्थिताः ॥ ७-६३-८॥
    nānāpraharaṇaiścānye vicitrasragalaṃkṛtāḥ |
    saṃgrāmamanasaḥ śūrāstatra tatra vyavasthitāḥ || 7-63-8||

    MHB 7-63-9

    क्वार्जुनः क्व च गोविन्दः क्व च मानी वृकोदरः ।
    क्व च ते सुहृदस्तेषामाह्वयन्तो रणे तदा ॥ ७-६३-९॥
    kvārjunaḥ kva ca govindaḥ kva ca mānī vṛkodaraḥ |
    kva ca te suhṛdasteṣāmāhvayanto raṇe tadā || 7-63-9||

    MHB 7-63-10

    ततः शङ्खमुपाध्माय त्वरयन्वाजिनः स्वयम् ।
    इतस्ततस्तान्रचयन्द्रोणश्चरति वेगितः ॥ ७-६३-१०॥
    tataḥ śaṅkhamupādhmāya tvarayanvājinaḥ svayam |
    itastatastānracayandroṇaścarati vegitaḥ || 7-63-10||

    MHB 7-63-11

    तेष्वनीकेषु सर्वेषु स्थितेष्वाहवनन्दिषु ।
    भारद्वाजो महाराज जयद्रथमथाब्रवीत् ॥ ७-६३-११॥
    teṣvanīkeṣu sarveṣu sthiteṣvāhavanandiṣu |
    bhāradvājo mahārāja jayadrathamathābravīt || 7-63-11||

    MHB 7-63-12

    त्वं चैव सौमदत्तिश्च कर्णश्चैव महारथः ।
    अश्वत्थामा च शल्यश्च वृषसेनः कृपस्तथा ॥ ७-६३-१२॥
    tvaṃ caiva saumadattiśca karṇaścaiva mahārathaḥ |
    aśvatthāmā ca śalyaśca vṛṣasenaḥ kṛpastathā || 7-63-12||

    MHB 7-63-13

    शतं चाश्वसहस्राणां रथानामयुतानि षट् ।
    द्विरदानां प्रभिन्नानां सहस्राणि चतुर्दश ॥ ७-६३-१३॥
    śataṃ cāśvasahasrāṇāṃ rathānāmayutāni ṣaṭ |
    dviradānāṃ prabhinnānāṃ sahasrāṇi caturdaśa || 7-63-13||

    MHB 7-63-14

    पदातीनां सहस्राणि दंशितान्येकविंशतिः ।
    गव्यूतिषु त्रिमात्रेषु मामनासाद्य तिष्ठत ॥ ७-६३-१४॥
    padātīnāṃ sahasrāṇi daṃśitānyekaviṃśatiḥ |
    gavyūtiṣu trimātreṣu māmanāsādya tiṣṭhata || 7-63-14||

    MHB 7-63-15

    तत्रस्थं त्वां न संसोढुं शक्ता देवाः सवासवाः ।
    किं पुनः पाण्डवाः सर्वे समाश्वसिहि सैन्धव ॥ ७-६३-१५॥
    tatrasthaṃ tvāṃ na saṃsoḍhuṃ śaktā devāḥ savāsavāḥ |
    kiṃ punaḥ pāṇḍavāḥ sarve samāśvasihi saindhava || 7-63-15||

    MHB 7-63-16

    एवमुक्तः समाश्वस्तः सिन्धुराजो जयद्रथः ।
    संप्रायात्सह गान्धारैर्वृतस्तैश्च महारथैः ।
    वर्मिभिः सादिभिर्यत्तैः प्रासपाणिभिरास्थितैः ॥ ७-६३-१६॥
    evamuktaḥ samāśvastaḥ sindhurājo jayadrathaḥ |
    saṃprāyātsaha gāndhārairvṛtastaiśca mahārathaiḥ |
    varmibhiḥ sādibhiryattaiḥ prāsapāṇibhirāsthitaiḥ || 7-63-16||

    MHB 7-63-17

    चामरापीडिनः सर्वे जाम्बूनदविभूषिताः ।
    जयद्रथस्य राजेन्द्र हयाः साधुप्रवाहिनः ।
    ते चैव सप्तसाहस्रा द्विसाहस्राश्च सैन्धवाः ॥ ७-६३-१७॥
    cāmarāpīḍinaḥ sarve jāmbūnadavibhūṣitāḥ |
    jayadrathasya rājendra hayāḥ sādhupravāhinaḥ |
    te caiva saptasāhasrā dvisāhasrāśca saindhavāḥ || 7-63-17||

    MHB 7-63-18

    मत्तानामधिरूढानां हस्त्यारोहैर्विशारदैः ।
    नागानां भीमरूपाणां वर्मिणां रौद्रकर्मिणाम् ॥ ७-६३-१८॥
    mattānāmadhirūḍhānāṃ hastyārohairviśāradaiḥ |
    nāgānāṃ bhīmarūpāṇāṃ varmiṇāṃ raudrakarmiṇām || 7-63-18||

    MHB 7-63-19

    अध्यर्धेन सहस्रेण पुत्रो दुर्मर्षणस्तव ।
    अग्रतः सर्वसैन्यानां योत्स्यमानो व्यवस्थितः ॥ ७-६३-१९॥
    adhyardhena sahasreṇa putro durmarṣaṇastava |
    agrataḥ sarvasainyānāṃ yotsyamāno vyavasthitaḥ || 7-63-19||

    MHB 7-63-20

    ततो दुःशासनश्चैव विकर्णश्च तवात्मजौ ।
    सिन्धुराजार्थसिद्ध्यर्थमग्रानीके व्यवस्थितौ ॥ ७-६३-२०॥
    tato duḥśāsanaścaiva vikarṇaśca tavātmajau |
    sindhurājārthasiddhyarthamagrānīke vyavasthitau || 7-63-20||

    MHB 7-63-21

    दीर्घो द्वादशगव्यूतिः पश्चार्धे पञ्च विस्तृतः ।
    व्यूहः स चक्रशकटो भारद्वाजेन निर्मितः ॥ ७-६३-२१॥
    dīrgho dvādaśagavyūtiḥ paścārdhe pañca vistṛtaḥ |
    vyūhaḥ sa cakraśakaṭo bhāradvājena nirmitaḥ || 7-63-21||

    MHB 7-63-22

    नानानृपतिभिर्वीरैस्तत्र तत्र व्यवस्थितैः ।
    रथाश्वगजपत्त्योघैर्द्रोणेन विहितः स्वयम् ॥ ७-६३-२२॥
    nānānṛpatibhirvīraistatra tatra vyavasthitaiḥ |
    rathāśvagajapattyoghairdroṇena vihitaḥ svayam || 7-63-22||

    MHB 7-63-23

    पश्चार्धे तस्य पद्मस्तु गर्भव्यूहः सुदुर्भिदः ।
    सूची पद्मस्य मध्यस्थो गूढो व्यूहः पुनः कृतः ॥ ७-६३-२३॥
    paścārdhe tasya padmastu garbhavyūhaḥ sudurbhidaḥ |
    sūcī padmasya madhyastho gūḍho vyūhaḥ punaḥ kṛtaḥ || 7-63-23||

    MHB 7-63-24

    एवमेतं महाव्यूहं व्यूह्य द्रोणो व्यवस्थितः ।
    सूचीमुखे महेष्वासः कृतवर्मा व्यवस्थितः ॥ ७-६३-२४॥
    evametaṃ mahāvyūhaṃ vyūhya droṇo vyavasthitaḥ |
    sūcīmukhe maheṣvāsaḥ kṛtavarmā vyavasthitaḥ || 7-63-24||

    MHB 7-63-25

    अनन्तरं च काम्बोजो जलसंधश्च मारिष ।
    दुर्योधनः सहामात्यस्तदनन्तरमेव च ॥ ७-६३-२५॥
    anantaraṃ ca kāmbojo jalasaṃdhaśca māriṣa |
    duryodhanaḥ sahāmātyastadanantarameva ca || 7-63-25||

    MHB 7-63-26

    ततः शतसहस्राणि योधानामनिवर्तिनाम् ।
    व्यवस्थितानि सर्वाणि शकटे सूचिरक्षिणः ॥ ७-६३-२६॥
    tataḥ śatasahasrāṇi yodhānāmanivartinām |
    vyavasthitāni sarvāṇi śakaṭe sūcirakṣiṇaḥ || 7-63-26||

    MHB 7-63-27

    तेषां च पृष्ठतो राज बलेन महता वृतः ।
    जयद्रथस्ततो राजन्सूचिपाशे व्यवस्थितः ॥ ७-६३-२७॥
    teṣāṃ ca pṛṣṭhato rāja balena mahatā vṛtaḥ |
    jayadrathastato rājansūcipāśe vyavasthitaḥ || 7-63-27||

    MHB 7-63-28

    शकटस्य तु राजेन्द्र भारद्वाजो मुखे स्थितः ।
    अनु तस्याभवद्भोजो जुगोपैनं ततः स्वयम् ॥ ७-६३-२८॥
    śakaṭasya tu rājendra bhāradvājo mukhe sthitaḥ |
    anu tasyābhavadbhojo jugopainaṃ tataḥ svayam || 7-63-28||

    MHB 7-63-29

    श्वेतवर्माम्बरोष्णीषो व्यूढोरस्को महाभुजः ।
    धनुर्विस्फारयन्द्रोणस्तस्थौ क्रुद्ध इवान्तकः ॥ ७-६३-२९॥
    śvetavarmāmbaroṣṇīṣo vyūḍhorasko mahābhujaḥ |
    dhanurvisphārayandroṇastasthau kruddha ivāntakaḥ || 7-63-29||

    MHB 7-63-30

    पताकिनं शोणहयं वेदीकृष्णाजिनध्वजम् ।
    द्रोणस्य रथमालोक्य प्रहृष्टाः कुरवोऽभवन् ॥ ७-६३-३०॥
    patākinaṃ śoṇahayaṃ vedīkṛṣṇājinadhvajam |
    droṇasya rathamālokya prahṛṣṭāḥ kuravo'bhavan || 7-63-30||

    MHB 7-63-31

    सिद्धचारणसंघानां विस्मयः सुमहानभूत् ।
    द्रोणेन विहितं दृष्ट्वा व्यूहं क्षुब्धार्णवोपमम् ॥ ७-६३-३१॥
    siddhacāraṇasaṃghānāṃ vismayaḥ sumahānabhūt |
    droṇena vihitaṃ dṛṣṭvā vyūhaṃ kṣubdhārṇavopamam || 7-63-31||

    MHB 7-63-32

    सशैलसागरवनां नानाजनपदाकुलाम् ।
    ग्रसेद्व्यूहः क्षितिं सर्वामिति भूतानि मेनिरे ॥ ७-६३-३२॥
    saśailasāgaravanāṃ nānājanapadākulām |
    grasedvyūhaḥ kṣitiṃ sarvāmiti bhūtāni menire || 7-63-32||

    MHB 7-63-33

    बहुरथमनुजाश्वपत्तिनागं प्रतिभयनिस्वनमद्भुताभरूपम् ।
    अहितहृदयभेदनं महद्वै शकटमवेक्ष्य कृतं ननन्द राजा ॥ ७-६३-३३॥
    bahurathamanujāśvapattināgaṃ pratibhayanisvanamadbhutābharūpam |
    ahitahṛdayabhedanaṃ mahadvai śakaṭamavekṣya kṛtaṃ nananda rājā || 7-63-33||

    Adhyaya: 64/173 (60)

    MHB 7-64-1

    संजय उवाच ।
    ततो व्यूढेष्वनीकेषु समुत्क्रुष्टेषु मारिष ।
    ताड्यमानासु भेरीषु मृदङ्गेषु नदत्सु च ॥ ७-६४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato vyūḍheṣvanīkeṣu samutkruṣṭeṣu māriṣa |
    tāḍyamānāsu bherīṣu mṛdaṅgeṣu nadatsu ca || 7-64-1||

    MHB 7-64-2

    अनीकानां च संह्रादे वादित्राणां च निस्वने ।
    प्रध्मापितेषु शङ्खेषु संनादे लोमहर्षणे ॥ ७-६४-२॥
    anīkānāṃ ca saṃhrāde vāditrāṇāṃ ca nisvane |
    pradhmāpiteṣu śaṅkheṣu saṃnāde lomaharṣaṇe || 7-64-2||

    MHB 7-64-3

    अभिहारयत्सु शनकैर्भरतेषु युयुत्सुषु ।
    रौद्रे मुहूर्ते संप्राप्ते सव्यसाची व्यदृश्यत ॥ ७-६४-३॥
    abhihārayatsu śanakairbharateṣu yuyutsuṣu |
    raudre muhūrte saṃprāpte savyasācī vyadṛśyata || 7-64-3||

    MHB 7-64-4

    वडानां वायसानां च पुरस्तात्सव्यसाचिनः ।
    बहुलानि सहस्राणि प्राक्रीडंस्तत्र भारत ॥ ७-६४-४॥
    vaḍānāṃ vāyasānāṃ ca purastātsavyasācinaḥ |
    bahulāni sahasrāṇi prākrīḍaṃstatra bhārata || 7-64-4||

    MHB 7-64-5

    मृगाश्च घोरसंनादाः शिवाश्चाशिवदर्शनाः ।
    दक्षिणेन प्रयातानामस्माकं प्राणदंस्तथा ॥ ७-६४-५॥
    mṛgāśca ghorasaṃnādāḥ śivāścāśivadarśanāḥ |
    dakṣiṇena prayātānāmasmākaṃ prāṇadaṃstathā || 7-64-5||

    MHB 7-64-6

    सनिर्घाता ज्वलन्त्यश्च पेतुरुल्काः समन्ततः ।
    चचाल च मही कृत्स्ना भये घोरे समुत्थिते ॥ ७-६४-६॥
    sanirghātā jvalantyaśca peturulkāḥ samantataḥ |
    cacāla ca mahī kṛtsnā bhaye ghore samutthite || 7-64-6||

    MHB 7-64-7

    विष्वग्वाताः सनिर्घाता रूक्षाः शर्करवर्षिणः ।
    ववुरायाति कौन्तेये संग्रामे समुपस्थिते ॥ ७-६४-७॥
    viṣvagvātāḥ sanirghātā rūkṣāḥ śarkaravarṣiṇaḥ |
    vavurāyāti kaunteye saṃgrāme samupasthite || 7-64-7||

    MHB 7-64-8

    नाकुलिस्तु शतानीको धृष्टद्युम्नश्च पार्षतः ।
    पाण्डवानामनीकानि प्राज्ञौ तौ व्यूहतुस्तदा ॥ ७-६४-८॥
    nākulistu śatānīko dhṛṣṭadyumnaśca pārṣataḥ |
    pāṇḍavānāmanīkāni prājñau tau vyūhatustadā || 7-64-8||

    MHB 7-64-9

    ततो रथसहस्रेण द्विरदानां शतेन च ।
    त्रिभिरश्वसहस्रैश्च पदातीनां शतैः शतैः ॥ ७-६४-९॥
    tato rathasahasreṇa dviradānāṃ śatena ca |
    tribhiraśvasahasraiśca padātīnāṃ śataiḥ śataiḥ || 7-64-9||

    MHB 7-64-10

    अध्यर्धमात्रे धनुषां सहस्रे तनयस्तव ।
    अग्रतः सर्वसैन्यानां स्थित्वा दुर्मर्षणोऽब्रवीत् ॥ ७-६४-१०॥
    adhyardhamātre dhanuṣāṃ sahasre tanayastava |
    agrataḥ sarvasainyānāṃ sthitvā durmarṣaṇo'bravīt || 7-64-10||

    MHB 7-64-11

    अद्य गाण्डीवधन्वानं तपन्तं युद्धदुर्मदम् ।
    अहमावारयिष्यामि वेलेव मकरालयम् ॥ ७-६४-११॥
    adya gāṇḍīvadhanvānaṃ tapantaṃ yuddhadurmadam |
    ahamāvārayiṣyāmi veleva makarālayam || 7-64-11||

    MHB 7-64-12

    अद्य पश्यन्तु संग्रामे धनंजयममर्षणम् ।
    विषक्तं मयि दुर्धर्षमश्मकूटमिवाश्मनि ॥ ७-६४-१२॥
    adya paśyantu saṃgrāme dhanaṃjayamamarṣaṇam |
    viṣaktaṃ mayi durdharṣamaśmakūṭamivāśmani || 7-64-12||

    MHB 7-64-13

    एवं ब्रुवन्महाराज महात्मा स महामतिः ।
    महेष्वासैर्वृतो राजन्महेष्वासो व्यवस्थितः ॥ ७-६४-१३॥
    evaṃ bruvanmahārāja mahātmā sa mahāmatiḥ |
    maheṣvāsairvṛto rājanmaheṣvāso vyavasthitaḥ || 7-64-13||

    MHB 7-64-14

    ततोऽन्तक इव क्रुद्धः सवज्र इव वासवः ।
    दण्डपाणिरिवासह्यो मृत्युः कालेन चोदितः ॥ ७-६४-१४॥
    tato'ntaka iva kruddhaḥ savajra iva vāsavaḥ |
    daṇḍapāṇirivāsahyo mṛtyuḥ kālena coditaḥ || 7-64-14||

    MHB 7-64-15

    शूलपाणिरिवाक्षोभ्यो वरुणः पाशवानिव ।
    युगान्ताग्निरिवार्चिष्मान्प्रधक्ष्यन्वै पुनः प्रजाः ॥ ७-६४-१५॥
    śūlapāṇirivākṣobhyo varuṇaḥ pāśavāniva |
    yugāntāgnirivārciṣmānpradhakṣyanvai punaḥ prajāḥ || 7-64-15||

    MHB 7-64-16

    क्रोधामर्षबलोद्धूतो निवातकवचान्तकः ।
    जयो जेता स्थितः सत्ये पारयिष्यन्महाव्रतम् ॥ ७-६४-१६॥
    krodhāmarṣabaloddhūto nivātakavacāntakaḥ |
    jayo jetā sthitaḥ satye pārayiṣyanmahāvratam || 7-64-16||

    MHB 7-64-17

    आमुक्तकवचः खड्गी जाम्बूनदकिरीटभृत् ।
    शुभ्रवर्माम्बरधरः स्वङ्गदी चारुकुण्डली ॥ ७-६४-१७॥
    āmuktakavacaḥ khaḍgī jāmbūnadakirīṭabhṛt |
    śubhravarmāmbaradharaḥ svaṅgadī cārukuṇḍalī || 7-64-17||

    MHB 7-64-18

    रथप्रवरमास्थाय नरो नारायणानुगः ।
    विधुन्वन्गाण्डिवं संख्ये बभौ सूर्य इवोदितः ॥ ७-६४-१८॥
    rathapravaramāsthāya naro nārāyaṇānugaḥ |
    vidhunvangāṇḍivaṃ saṃkhye babhau sūrya ivoditaḥ || 7-64-18||

    MHB 7-64-19

    सोऽग्रानीकस्य महत इषुपाते धनंजयः ।
    व्यवस्थाप्य रथं सज्जं शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् ॥ ७-६४-१९॥
    so'grānīkasya mahata iṣupāte dhanaṃjayaḥ |
    vyavasthāpya rathaṃ sajjaṃ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān || 7-64-19||

    MHB 7-64-20

    अथ कृष्णोऽप्यसंभ्रान्तः पार्थेन सह मारिष ।
    प्राध्मापयत्पाञ्चजन्यं शङ्खप्रवरमोजसा ॥ ७-६४-२०॥
    atha kṛṣṇo'pyasaṃbhrāntaḥ pārthena saha māriṣa |
    prādhmāpayatpāñcajanyaṃ śaṅkhapravaramojasā || 7-64-20||

    MHB 7-64-21

    तयोः शङ्खप्रणादेन तव सैन्ये विशां पते ।
    आसन्संहृष्टरोमाणः कम्पिता गतचेतसः ॥ ७-६४-२१॥
    tayoḥ śaṅkhapraṇādena tava sainye viśāṃ pate |
    āsansaṃhṛṣṭaromāṇaḥ kampitā gatacetasaḥ || 7-64-21||

    MHB 7-64-22

    यथा त्रसन्ति भूतानि सर्वाण्यशनिनिस्वनात् ।
    तथा शङ्खप्रणादेन वित्रेसुस्तव सैनिकाः ॥ ७-६४-२२॥
    yathā trasanti bhūtāni sarvāṇyaśaninisvanāt |
    tathā śaṅkhapraṇādena vitresustava sainikāḥ || 7-64-22||

    MHB 7-64-23

    प्रसुस्रुवुः शकृन्मूत्रं वाहनानि च सर्वशः ।
    एवं सवाहनं सर्वमाविग्नमभवद्बलम् ॥ ७-६४-२३॥
    prasusruvuḥ śakṛnmūtraṃ vāhanāni ca sarvaśaḥ |
    evaṃ savāhanaṃ sarvamāvignamabhavadbalam || 7-64-23||

    MHB 7-64-24

    व्यषीदन्त नरा राजञ्शङ्खशब्देन मारिष ।
    विसंज्ञाश्चाभवन्केचित्केचिद्राजन्वितत्रसुः ॥ ७-६४-२४॥
    vyaṣīdanta narā rājañśaṅkhaśabdena māriṣa |
    visaṃjñāścābhavankecitkecidrājanvitatrasuḥ || 7-64-24||

    MHB 7-64-25

    ततः कपिर्महानादं सह भूतैर्ध्वजालयैः ।
    अकरोद्व्यादितास्यश्च भीषयंस्तव सैनिकान् ॥ ७-६४-२५॥
    tataḥ kapirmahānādaṃ saha bhūtairdhvajālayaiḥ |
    akarodvyāditāsyaśca bhīṣayaṃstava sainikān || 7-64-25||

    MHB 7-64-26

    ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च मृदङ्गाश्चानकैः सह ।
    पुनरेवाभ्यहन्यन्त तव सैन्यप्रहर्षणाः ॥ ७-६४-२६॥
    tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca mṛdaṅgāścānakaiḥ saha |
    punarevābhyahanyanta tava sainyapraharṣaṇāḥ || 7-64-26||

    MHB 7-64-27

    नानावादित्रसंह्रादैः क्ष्वेडितास्फोटिताकुलैः ।
    सिंहनादैः सवादित्रैः समाहूतैर्महारथैः ॥ ७-६४-२७॥
    nānāvāditrasaṃhrādaiḥ kṣveḍitāsphoṭitākulaiḥ |
    siṃhanādaiḥ savāditraiḥ samāhūtairmahārathaiḥ || 7-64-27||

    MHB 7-64-28

    तस्मिन्सुतुमुले शब्दे भीरूणां भयवर्धने ।
    अतीव हृष्टो दाशार्हमब्रवीत्पाकशासनिः ॥ ७-६४-२८॥
    tasminsutumule śabde bhīrūṇāṃ bhayavardhane |
    atīva hṛṣṭo dāśārhamabravītpākaśāsaniḥ || 7-64-28||

    MHB 7-64-29

    चोदयाश्वान्हृषीकेश यत्र दुर्मर्षणः स्थितः ।
    एतद्भित्त्वा गजानीकं प्रवेक्ष्याम्यरिवाहिनीम् ॥ ७-६४-२९॥
    codayāśvānhṛṣīkeśa yatra durmarṣaṇaḥ sthitaḥ |
    etadbhittvā gajānīkaṃ pravekṣyāmyarivāhinīm || 7-64-29||

    MHB 7-64-30

    एवमुक्तो महाबाहुः केशवः सव्यसाचिना ।
    अचोदयद्धयांस्तत्र यत्र दुर्मर्षणः स्थितः ॥ ७-६४-३०॥
    evamukto mahābāhuḥ keśavaḥ savyasācinā |
    acodayaddhayāṃstatra yatra durmarṣaṇaḥ sthitaḥ || 7-64-30||

    MHB 7-64-31

    स संप्रहारस्तुमुलः संप्रवृत्तः सुदारुणः ।
    एकस्य च बहूनां च रथनागनरक्षयः ॥ ७-६४-३१॥
    sa saṃprahārastumulaḥ saṃpravṛttaḥ sudāruṇaḥ |
    ekasya ca bahūnāṃ ca rathanāganarakṣayaḥ || 7-64-31||

    MHB 7-64-32

    ततः सायकवर्षेण पर्जन्य इव वृष्टिमान् ।
    परानवाकिरत्पार्थः पर्वतानिव नीरदः ॥ ७-६४-३२॥
    tataḥ sāyakavarṣeṇa parjanya iva vṛṣṭimān |
    parānavākiratpārthaḥ parvatāniva nīradaḥ || 7-64-32||

    MHB 7-64-33

    ते चापि रथिनः सर्वे त्वरिताः कृतहस्तवत् ।
    अवाकिरन्बाणजालैस्ततः कृष्णधनंजयौ ॥ ७-६४-३३॥
    te cāpi rathinaḥ sarve tvaritāḥ kṛtahastavat |
    avākiranbāṇajālaistataḥ kṛṣṇadhanaṃjayau || 7-64-33||

    MHB 7-64-34

    ततः क्रुद्धो महाबाहुर्वार्यमाणः परैर्युधि ।
    शिरांसि रथिनां पार्थः कायेभ्योऽपाहरच्छरैः ॥ ७-६४-३४॥
    tataḥ kruddho mahābāhurvāryamāṇaḥ parairyudhi |
    śirāṃsi rathināṃ pārthaḥ kāyebhyo'pāharaccharaiḥ || 7-64-34||

    MHB 7-64-35

    उद्भ्रान्तनयनैर्वक्त्रैः संदष्टोष्ठपुटैः शुभैः ।
    सकुण्डलशिरस्त्राणैर्वसुधा समकीर्यत ॥ ७-६४-३५॥
    udbhrāntanayanairvaktraiḥ saṃdaṣṭoṣṭhapuṭaiḥ śubhaiḥ |
    sakuṇḍalaśirastrāṇairvasudhā samakīryata || 7-64-35||

    MHB 7-64-36

    पुण्डरीकवनानीव विध्वस्तानि समन्ततः ।
    विनिकीर्णानि योधानां वदनानि चकाशिरे ॥ ७-६४-३६॥
    puṇḍarīkavanānīva vidhvastāni samantataḥ |
    vinikīrṇāni yodhānāṃ vadanāni cakāśire || 7-64-36||

    MHB 7-64-37

    तपनीयविचित्राणि सिक्तानि रुधिरेण च ।
    अदृश्यन्त यथा राजन्मेघसंघाः सविद्युतः ॥ ७-६४-३७॥
    tapanīyavicitrāṇi siktāni rudhireṇa ca |
    adṛśyanta yathā rājanmeghasaṃghāḥ savidyutaḥ || 7-64-37||

    MHB 7-64-38

    शिरसां पततां राजञ्शब्दोऽभूत्पृथिवीतले ।
    कालेन परिपक्वानां तालानां पततामिव ॥ ७-६४-३८॥
    śirasāṃ patatāṃ rājañśabdo'bhūtpṛthivītale |
    kālena paripakvānāṃ tālānāṃ patatāmiva || 7-64-38||

    MHB 7-64-39

    ततः कबन्धः कश्चित्तु धनुरालम्ब्य तिष्ठति ।
    कश्चित्खड्गं विनिष्कृष्य भुजेनोद्यम्य तिष्ठति ॥ ७-६४-३९॥
    tataḥ kabandhaḥ kaścittu dhanurālambya tiṣṭhati |
    kaścitkhaḍgaṃ viniṣkṛṣya bhujenodyamya tiṣṭhati || 7-64-39||

    MHB 7-64-40

    नाजानन्त शिरांस्युर्व्यां पतितानि नरर्षभाः ।
    अमृष्यमाणाः कौन्तेयं संग्रामे जयगृद्धिनः ॥ ७-६४-४०॥
    nājānanta śirāṃsyurvyāṃ patitāni nararṣabhāḥ |
    amṛṣyamāṇāḥ kaunteyaṃ saṃgrāme jayagṛddhinaḥ || 7-64-40||

    MHB 7-64-41

    हयानामुत्तमाङ्गैश्च हस्तिहस्तैश्च मेदिनी ।
    बाहुभिश्च शिरोभिश्च वीराणां समकीर्यत ॥ ७-६४-४१॥
    hayānāmuttamāṅgaiśca hastihastaiśca medinī |
    bāhubhiśca śirobhiśca vīrāṇāṃ samakīryata || 7-64-41||

    MHB 7-64-42

    अयं पार्थः कुतः पार्थ एष पार्थ इति प्रभो ।
    तव सैन्येषु योधानां पार्थभूतमिवाभवत् ॥ ७-६४-४२॥
    ayaṃ pārthaḥ kutaḥ pārtha eṣa pārtha iti prabho |
    tava sainyeṣu yodhānāṃ pārthabhūtamivābhavat || 7-64-42||

    MHB 7-64-43

    अन्योन्यमपि चाजघ्नुरात्मानमपि चापरे ।
    पार्थभूतममन्यन्त जगत्कालेन मोहिताः ॥ ७-६४-४३॥
    anyonyamapi cājaghnurātmānamapi cāpare |
    pārthabhūtamamanyanta jagatkālena mohitāḥ || 7-64-43||

    MHB 7-64-44

    निष्टनन्तः सरुधिरा विसंज्ञा गाढवेदनाः ।
    शयाना बहवो वीराः कीर्तयन्तः सुहृज्जनम् ॥ ७-६४-४४॥
    niṣṭanantaḥ sarudhirā visaṃjñā gāḍhavedanāḥ |
    śayānā bahavo vīrāḥ kīrtayantaḥ suhṛjjanam || 7-64-44||

    MHB 7-64-45

    सभिण्डिपालाः सप्रासाः सशक्त्यृष्टिपरश्वधाः ।
    सनिर्यूहाः सनिस्त्रिंशाः सशरासनतोमराः ॥ ७-६४-४५॥
    sabhiṇḍipālāḥ saprāsāḥ saśaktyṛṣṭiparaśvadhāḥ |
    saniryūhāḥ sanistriṃśāḥ saśarāsanatomarāḥ || 7-64-45||

    MHB 7-64-46

    सबाणवर्माभरणाः सगदाः साङ्गदा रणे ।
    महाभुजगसंकाशा बाहवः परिघोपमाः ॥ ७-६४-४६॥
    sabāṇavarmābharaṇāḥ sagadāḥ sāṅgadā raṇe |
    mahābhujagasaṃkāśā bāhavaḥ parighopamāḥ || 7-64-46||

    MHB 7-64-47

    उद्वेष्टन्ति विचेष्टन्ति संवेष्टन्ति च सर्वशः ।
    वेगं कुर्वन्ति संरब्धा निकृत्ताः परमेषुभिः ॥ ७-६४-४७॥
    udveṣṭanti viceṣṭanti saṃveṣṭanti ca sarvaśaḥ |
    vegaṃ kurvanti saṃrabdhā nikṛttāḥ parameṣubhiḥ || 7-64-47||

    MHB 7-64-48

    यो यः स्म समरे पार्थं प्रतिसंरभते नरः ।
    तस्य तस्यान्तको बाणः शरीरमुपसर्पति ॥ ७-६४-४८॥
    yo yaḥ sma samare pārthaṃ pratisaṃrabhate naraḥ |
    tasya tasyāntako bāṇaḥ śarīramupasarpati || 7-64-48||

    MHB 7-64-49

    नृत्यतो रथमार्गेषु धनुर्व्यायच्छतस्तथा ।
    न कश्चित्तत्र पार्थस्य ददर्शान्तरमण्वपि ॥ ७-६४-४९॥
    nṛtyato rathamārgeṣu dhanurvyāyacchatastathā |
    na kaścittatra pārthasya dadarśāntaramaṇvapi || 7-64-49||

    MHB 7-64-50

    यत्तस्य घटमानस्य क्षिप्रं विक्षिपतः शरान् ।
    लाघवात्पाण्डुपुत्रस्य व्यस्मयन्त परे जनाः ॥ ७-६४-५०॥
    yattasya ghaṭamānasya kṣipraṃ vikṣipataḥ śarān |
    lāghavātpāṇḍuputrasya vyasmayanta pare janāḥ || 7-64-50||

    MHB 7-64-51

    हस्तिनं हस्तियन्तारमश्वमाश्विकमेव च ।
    अभिनत्फल्गुनो बाणै रथिनं च ससारथिम् ॥ ७-६४-५१॥
    hastinaṃ hastiyantāramaśvamāśvikameva ca |
    abhinatphalguno bāṇai rathinaṃ ca sasārathim || 7-64-51||

    MHB 7-64-52

    आवर्तमानमावृत्तं युध्यमानं च पाण्डवः ।
    प्रमुखे तिष्ठमानं च न कंचिन्न निहन्ति सः ॥ ७-६४-५२॥
    āvartamānamāvṛttaṃ yudhyamānaṃ ca pāṇḍavaḥ |
    pramukhe tiṣṭhamānaṃ ca na kaṃcinna nihanti saḥ || 7-64-52||

    MHB 7-64-53

    यथोदयन्वै गगने सूर्यो हन्ति महत्तमः ।
    तथार्जुनो गजानीकमवधीत्कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-६४-५३॥
    yathodayanvai gagane sūryo hanti mahattamaḥ |
    tathārjuno gajānīkamavadhītkaṅkapatribhiḥ || 7-64-53||

    MHB 7-64-54

    हस्तिभिः पतितैर्भिन्नैस्तव सैन्यमदृश्यत ।
    अन्तकाले यथा भूमिर्विनिकीर्णैर्महीधरैः ॥ ७-६४-५४॥
    hastibhiḥ patitairbhinnaistava sainyamadṛśyata |
    antakāle yathā bhūmirvinikīrṇairmahīdharaiḥ || 7-64-54||

    MHB 7-64-55

    यथा मध्यंदिने सूर्यो दुष्प्रेक्ष्यः प्राणिभिः सदा ।
    तथा धनंजयः क्रुद्धो दुष्प्रेक्ष्यो युधि शत्रुभिः ॥ ७-६४-५५॥
    yathā madhyaṃdine sūryo duṣprekṣyaḥ prāṇibhiḥ sadā |
    tathā dhanaṃjayaḥ kruddho duṣprekṣyo yudhi śatrubhiḥ || 7-64-55||

    MHB 7-64-56

    तत्तथा तव पुत्रस्य सैन्यं युधि परंतप ।
    प्रभग्नं द्रुतमाविग्नमतीव शरपीडितम् ॥ ७-६४-५६॥
    tattathā tava putrasya sainyaṃ yudhi paraṃtapa |
    prabhagnaṃ drutamāvignamatīva śarapīḍitam || 7-64-56||

    MHB 7-64-57

    मारुतेनेव महता मेघानीकं विधूयता ।
    प्रकाल्यमानं तत्सैन्यं नाशकत्प्रतिवीक्षितुम् ॥ ७-६४-५७॥
    māruteneva mahatā meghānīkaṃ vidhūyatā |
    prakālyamānaṃ tatsainyaṃ nāśakatprativīkṣitum || 7-64-57||

    MHB 7-64-58

    प्रतोदैश्चापकोटीभिर्हुंकारैः साधुवाहितैः ।
    कशापार्ष्ण्यभिघातैश्च वाग्भिरुग्राभिरेव च ॥ ७-६४-५८॥
    pratodaiścāpakoṭībhirhuṃkāraiḥ sādhuvāhitaiḥ |
    kaśāpārṣṇyabhighātaiśca vāgbhirugrābhireva ca || 7-64-58||

    MHB 7-64-59

    चोदयन्तो हयांस्तूर्णं पलायन्ते स्म तावकाः ।
    सादिनो रथिनश्चैव पत्तयश्चार्जुनार्दिताः ॥ ७-६४-५९॥
    codayanto hayāṃstūrṇaṃ palāyante sma tāvakāḥ |
    sādino rathinaścaiva pattayaścārjunārditāḥ || 7-64-59||

    MHB 7-64-60

    पार्ष्ण्यङ्गुष्ठाङ्कुशैर्नागांश्चोदयन्तस्तथापरे ।
    शरैः संमोहिताश्चान्ये तमेवाभिमुखा ययौ ।
    तव योधा हतोत्साहा विभ्रान्तमनसस्तदा ॥ ७-६४-६०॥
    pārṣṇyaṅguṣṭhāṅkuśairnāgāṃścodayantastathāpare |
    śaraiḥ saṃmohitāścānye tamevābhimukhā yayau |
    tava yodhā hatotsāhā vibhrāntamanasastadā || 7-64-60||

    Adhyaya: 65/173 (32)

    MHB 7-65-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्प्रभग्ने सैन्याग्रे वध्यमाने किरीटिना ।
    के नु तत्र रणे वीराः प्रत्युदीयुर्धनंजयम् ॥ ७-६५-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminprabhagne sainyāgre vadhyamāne kirīṭinā |
    ke nu tatra raṇe vīrāḥ pratyudīyurdhanaṃjayam || 7-65-1||

    MHB 7-65-2

    आहोस्विच्छकटव्यूहं प्रविष्टा मोघनिश्चयाः ।
    द्रोणमाश्रित्य तिष्ठन्तः प्राकारमकुतोभयाः ॥ ७-६५-२॥
    āhosvicchakaṭavyūhaṃ praviṣṭā moghaniścayāḥ |
    droṇamāśritya tiṣṭhantaḥ prākāramakutobhayāḥ || 7-65-2||

    MHB 7-65-3

    संजय उवाच ।
    तथार्जुनेन संभग्ने तस्मिंस्तव बले तदा ।
    हतवीरे हतोत्साहे पलायनकृतक्षणे ॥ ७-६५-३॥
    saṃjaya uvāca |
    tathārjunena saṃbhagne tasmiṃstava bale tadā |
    hatavīre hatotsāhe palāyanakṛtakṣaṇe || 7-65-3||

    MHB 7-65-4

    पाकशासनिनाभीक्ष्णं वध्यमाने शरोत्तमैः ।
    न तत्र कश्चित्संग्रामे शशाकार्जुनमीक्षितुम् ॥ ७-६५-४॥
    pākaśāsaninābhīkṣṇaṃ vadhyamāne śarottamaiḥ |
    na tatra kaścitsaṃgrāme śaśākārjunamīkṣitum || 7-65-4||

    MHB 7-65-5

    ततस्तव सुतो राजन्दृष्ट्वा सैन्यं तथागतम् ।
    दुःशासनो भृशं क्रुद्धो युद्धायार्जुनमभ्ययात् ॥ ७-६५-५॥
    tatastava suto rājandṛṣṭvā sainyaṃ tathāgatam |
    duḥśāsano bhṛśaṃ kruddho yuddhāyārjunamabhyayāt || 7-65-5||

    MHB 7-65-6

    स काञ्चनविचित्रेण कवचेन समावृतः ।
    जाम्बूनदशिरस्त्राणः शूरस्तीव्रपराक्रमः ॥ ७-६५-६॥
    sa kāñcanavicitreṇa kavacena samāvṛtaḥ |
    jāmbūnadaśirastrāṇaḥ śūrastīvraparākramaḥ || 7-65-6||

    MHB 7-65-7

    नागानीकेन महता ग्रसन्निव महीमिमाम् ।
    दुःशासनो महाराज सव्यसाचिनमावृणोत् ॥ ७-६५-७॥
    nāgānīkena mahatā grasanniva mahīmimām |
    duḥśāsano mahārāja savyasācinamāvṛṇot || 7-65-7||

    MHB 7-65-8

    ह्रादेन गजघण्टानां शङ्खानां निनदेन च ।
    ज्याक्षेपनिनदैश्चैव विरावेण च दन्तिनाम् ॥ ७-६५-८॥
    hrādena gajaghaṇṭānāṃ śaṅkhānāṃ ninadena ca |
    jyākṣepaninadaiścaiva virāveṇa ca dantinām || 7-65-8||

    MHB 7-65-9

    भूर्दिशश्चान्तरिक्षं च शब्देनासीत्समावृतम् ।
    स मुहूर्तं प्रतिभयो दारुणः समपद्यत ॥ ७-६५-९॥
    bhūrdiśaścāntarikṣaṃ ca śabdenāsītsamāvṛtam |
    sa muhūrtaṃ pratibhayo dāruṇaḥ samapadyata || 7-65-9||

    MHB 7-65-10

    तान्दृष्ट्वा पततस्तूर्णमङ्कुशैरभिचोदितान् ।
    व्यालम्बहस्तान्संरब्धान्सपक्षानिव पर्वतान् ॥ ७-६५-१०॥
    tāndṛṣṭvā patatastūrṇamaṅkuśairabhicoditān |
    vyālambahastānsaṃrabdhānsapakṣāniva parvatān || 7-65-10||

    MHB 7-65-11

    सिंहनादेन महता नरसिंहो धनंजयः ।
    गजानीकममित्राणामभितो व्यधमच्छरैः ॥ ७-६५-११॥
    siṃhanādena mahatā narasiṃho dhanaṃjayaḥ |
    gajānīkamamitrāṇāmabhito vyadhamaccharaiḥ || 7-65-11||

    MHB 7-65-12

    महोर्मिणमिवोद्धूतं श्वसनेन महार्णवम् ।
    किरीटी तद्गजानीकं प्राविशन्मकरो यथा ॥ ७-६५-१२॥
    mahormiṇamivoddhūtaṃ śvasanena mahārṇavam |
    kirīṭī tadgajānīkaṃ prāviśanmakaro yathā || 7-65-12||

    MHB 7-65-13

    काष्ठातीत इवादित्यः प्रतपन्युगसंक्षये ।
    ददृशे दिक्षु सर्वासु पार्थः परपुरंजयः ॥ ७-६५-१३॥
    kāṣṭhātīta ivādityaḥ pratapanyugasaṃkṣaye |
    dadṛśe dikṣu sarvāsu pārthaḥ parapuraṃjayaḥ || 7-65-13||

    MHB 7-65-14

    खुरशब्देन चाश्वानां नेमिघोषेण तेन च ।
    तेन चोत्क्रुष्टशब्देन ज्यानिनादेन तेन च ।
    देवदत्तस्य घोषेण गाण्डीवनिनदेन च ॥ ७-६५-१४॥
    khuraśabdena cāśvānāṃ nemighoṣeṇa tena ca |
    tena cotkruṣṭaśabdena jyāninādena tena ca |
    devadattasya ghoṣeṇa gāṇḍīvaninadena ca || 7-65-14||

    MHB 7-65-15

    मन्दवेगतरा नागा बभूवुस्ते विचेतसः ।
    शरैराशीविषस्पर्शैर्निर्भिन्नाः सव्यसाचिना ॥ ७-६५-१५॥
    mandavegatarā nāgā babhūvuste vicetasaḥ |
    śarairāśīviṣasparśairnirbhinnāḥ savyasācinā || 7-65-15||

    MHB 7-65-16

    ते गजा विशिखैस्तीक्ष्णैर्युधि गाण्डीवचोदितैः ।
    अनेकशतसाहस्रैः सर्वाङ्गेषु समर्पिताः ॥ ७-६५-१६॥
    te gajā viśikhaistīkṣṇairyudhi gāṇḍīvacoditaiḥ |
    anekaśatasāhasraiḥ sarvāṅgeṣu samarpitāḥ || 7-65-16||

    MHB 7-65-17

    आरावं परमं कृत्वा वध्यमानाः किरीटिना ।
    निपेतुरनिशं भूमौ छिन्नपक्षा इवाद्रयः ॥ ७-६५-१७॥
    ārāvaṃ paramaṃ kṛtvā vadhyamānāḥ kirīṭinā |
    nipeturaniśaṃ bhūmau chinnapakṣā ivādrayaḥ || 7-65-17||

    MHB 7-65-18

    अपरे दन्तवेष्टेषु कुम्भेषु च कटेषु च ।
    शरैः समर्पिता नागाः क्रौञ्चवद्व्यनदन्मुहुः ॥ ७-६५-१८॥
    apare dantaveṣṭeṣu kumbheṣu ca kaṭeṣu ca |
    śaraiḥ samarpitā nāgāḥ krauñcavadvyanadanmuhuḥ || 7-65-18||

    MHB 7-65-19

    गजस्कन्धगतानां च पुरुषाणां किरीटिना ।
    आच्छिद्यन्तोत्तमाङ्गानि भल्लैः संनतपर्वभिः ॥ ७-६५-१९॥
    gajaskandhagatānāṃ ca puruṣāṇāṃ kirīṭinā |
    ācchidyantottamāṅgāni bhallaiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-65-19||

    MHB 7-65-20

    सकुण्डलानां पततां शिरसां धरणीतले ।
    पद्मानामिव संघातैः पार्थश्चक्रे निवेदनम् ॥ ७-६५-२०॥
    sakuṇḍalānāṃ patatāṃ śirasāṃ dharaṇītale |
    padmānāmiva saṃghātaiḥ pārthaścakre nivedanam || 7-65-20||

    MHB 7-65-21

    यन्त्रबद्धा विकवचा व्रणार्ता रुधिरोक्षिताः ।
    भ्रमत्सु युधि नागेषु मनुष्या विललम्बिरे ॥ ७-६५-२१॥
    yantrabaddhā vikavacā vraṇārtā rudhirokṣitāḥ |
    bhramatsu yudhi nāgeṣu manuṣyā vilalambire || 7-65-21||

    MHB 7-65-22

    केचिदेकेन बाणेन सुमुक्तेन पतत्रिणा ।
    द्वौ त्रयश्च विनिर्भिन्ना निपेतुर्धरणीतले ॥ ७-६५-२२॥
    kecidekena bāṇena sumuktena patatriṇā |
    dvau trayaśca vinirbhinnā nipeturdharaṇītale || 7-65-22||

    MHB 7-65-23

    मौर्वीं धनुर्ध्वजं चैव युगानीषास्तथैव च ।
    रथिनां कुट्टयामास भल्लैः संनतपर्वभिः ॥ ७-६५-२३॥
    maurvīṃ dhanurdhvajaṃ caiva yugānīṣāstathaiva ca |
    rathināṃ kuṭṭayāmāsa bhallaiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-65-23||

    MHB 7-65-24

    न संदधन्न चाप्यस्यन्न विमुञ्चन्न चोद्धरन् ।
    मण्डलेनैव धनुषा नृत्यन्पार्थः स्म दृश्यते ॥ ७-६५-२४॥
    na saṃdadhanna cāpyasyanna vimuñcanna coddharan |
    maṇḍalenaiva dhanuṣā nṛtyanpārthaḥ sma dṛśyate || 7-65-24||

    MHB 7-65-25

    अतिविद्धाश्च नाराचैर्वमन्तो रुधिरं मुखैः ।
    मुहूर्तान्निपतन्त्यन्ये वारणा वसुधातले ॥ ७-६५-२५॥
    atividdhāśca nārācairvamanto rudhiraṃ mukhaiḥ |
    muhūrtānnipatantyanye vāraṇā vasudhātale || 7-65-25||

    MHB 7-65-26

    उत्थितान्यगणेयानि कबन्धानि समन्ततः ।
    अदृश्यन्त महाराज तस्मिन्परमसंकुले ॥ ७-६५-२६॥
    utthitānyagaṇeyāni kabandhāni samantataḥ |
    adṛśyanta mahārāja tasminparamasaṃkule || 7-65-26||

    MHB 7-65-27

    सचापाः साङ्गुलित्राणाः सखड्गाः साङ्गदा रणे ।
    अदृश्यन्त भुजाश्छिन्ना हेमाभरणभूषिताः ॥ ७-६५-२७॥
    sacāpāḥ sāṅgulitrāṇāḥ sakhaḍgāḥ sāṅgadā raṇe |
    adṛśyanta bhujāśchinnā hemābharaṇabhūṣitāḥ || 7-65-27||

    MHB 7-65-28

    सूपस्करैरधिष्ठानैरीषादण्डकबन्धुरैः ।
    चक्रैर्विमथितैरक्षै भग्नैश्च बहुधा युगैः ॥ ७-६५-२८॥
    sūpaskarairadhiṣṭhānairīṣādaṇḍakabandhuraiḥ |
    cakrairvimathitairakṣai bhagnaiśca bahudhā yugaiḥ || 7-65-28||

    MHB 7-65-29

    वर्मचापशरैश्चैव व्यवकीर्णैस्ततस्ततः ।
    स्रग्भिराभरणैर्वस्त्रैः पतितैश्च महाध्वजैः ॥ ७-६५-२९॥
    varmacāpaśaraiścaiva vyavakīrṇaistatastataḥ |
    sragbhirābharaṇairvastraiḥ patitaiśca mahādhvajaiḥ || 7-65-29||

    MHB 7-65-30

    निहतैर्वारणैरश्वैः क्षत्रियैश्च निपातितैः ।
    अदृश्यत मही तत्र दारुणप्रतिदर्शना ॥ ७-६५-३०॥
    nihatairvāraṇairaśvaiḥ kṣatriyaiśca nipātitaiḥ |
    adṛśyata mahī tatra dāruṇapratidarśanā || 7-65-30||

    MHB 7-65-31

    एवं दुःशासनबलं वध्यमानं किरीटिना ।
    संप्राद्रवन्महाराज व्यथितं वै सनायकम् ॥ ७-६५-३१॥
    evaṃ duḥśāsanabalaṃ vadhyamānaṃ kirīṭinā |
    saṃprādravanmahārāja vyathitaṃ vai sanāyakam || 7-65-31||

    MHB 7-65-32

    ततो दुःशासनस्त्रस्तः सहानीकः शरार्दितः ।
    द्रोणं त्रातारमाकाङ्क्षञ्शकटव्यूहमभ्यगात् ॥ ७-६५-३२॥
    tato duḥśāsanastrastaḥ sahānīkaḥ śarārditaḥ |
    droṇaṃ trātāramākāṅkṣañśakaṭavyūhamabhyagāt || 7-65-32||

    Adhyaya: 66/173 (43)

    MHB 7-66-1

    संजय उवाच ।
    दुःशासनबलं हत्वा सव्यसाची धनंजयः ।
    सिन्धुराजं परीप्सन्वै द्रोणानीकमुपाद्रवत् ॥ ७-६६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    duḥśāsanabalaṃ hatvā savyasācī dhanaṃjayaḥ |
    sindhurājaṃ parīpsanvai droṇānīkamupādravat || 7-66-1||

    MHB 7-66-2

    स तु द्रोणं समासाद्य व्यूहस्य प्रमुखे स्थितम् ।
    कृताञ्जलिरिदं वाक्यं कृष्णस्यानुमतेऽब्रवीत् ॥ ७-६६-२॥
    sa tu droṇaṃ samāsādya vyūhasya pramukhe sthitam |
    kṛtāñjaliridaṃ vākyaṃ kṛṣṇasyānumate'bravīt || 7-66-2||

    MHB 7-66-3

    शिवेन ध्याहि मां ब्रह्मन्स्वस्ति चैव वदस्व मे ।
    भवत्प्रसादादिच्छामि प्रवेष्टुं दुर्भिदां चमूम् ॥ ७-६६-३॥
    śivena dhyāhi māṃ brahmansvasti caiva vadasva me |
    bhavatprasādādicchāmi praveṣṭuṃ durbhidāṃ camūm || 7-66-3||

    MHB 7-66-4

    भवान्पितृसमो मह्यं धर्मराजसमोऽपि च ।
    तथा कृष्णसमश्चैव सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ॥ ७-६६-४॥
    bhavānpitṛsamo mahyaṃ dharmarājasamo'pi ca |
    tathā kṛṣṇasamaścaiva satyametadbravīmi te || 7-66-4||

    MHB 7-66-5

    अश्वत्थामा यथा तात रक्षणीयस्तवानघ ।
    तथाहमपि ते रक्ष्यः सदैव द्विजसत्तम ॥ ७-६६-५॥
    aśvatthāmā yathā tāta rakṣaṇīyastavānagha |
    tathāhamapi te rakṣyaḥ sadaiva dvijasattama || 7-66-5||

    MHB 7-66-6

    तव प्रसादादिच्छामि सिन्धुराजानमाहवे ।
    निहन्तुं द्विपदां श्रेष्ठ प्रतिज्ञां रक्ष मे विभो ॥ ७-६६-६॥
    tava prasādādicchāmi sindhurājānamāhave |
    nihantuṃ dvipadāṃ śreṣṭha pratijñāṃ rakṣa me vibho || 7-66-6||

    MHB 7-66-7

    एवमुक्तस्तदाचार्यः प्रत्युवाच स्मयन्निव ।
    मामजित्वा न बीभत्सो शक्यो जेतुं जयद्रथः ॥ ७-६६-७॥
    evamuktastadācāryaḥ pratyuvāca smayanniva |
    māmajitvā na bībhatso śakyo jetuṃ jayadrathaḥ || 7-66-7||

    MHB 7-66-8

    एतावदुक्त्वा तं द्रोणः शरव्रातैरवाकिरत् ।
    सरथाश्वध्वजं तीक्ष्णैः प्रहसन्वै ससारथिम् ॥ ७-६६-८॥
    etāvaduktvā taṃ droṇaḥ śaravrātairavākirat |
    sarathāśvadhvajaṃ tīkṣṇaiḥ prahasanvai sasārathim || 7-66-8||

    MHB 7-66-9

    ततोऽर्जुनः शरव्रातान्द्रोणस्यावार्य सायकैः ।
    द्रोणमभ्यर्दयद्बाणैर्घोररूपैर्महत्तरैः ॥ ७-६६-९॥
    tato'rjunaḥ śaravrātāndroṇasyāvārya sāyakaiḥ |
    droṇamabhyardayadbāṇairghorarūpairmahattaraiḥ || 7-66-9||

    MHB 7-66-10

    विव्याध च रणे द्रोणमनुमान्य विशां पते ।
    क्षत्रधर्मं समास्थाय नवभिः सायकैः पुनः ॥ ७-६६-१०॥
    vivyādha ca raṇe droṇamanumānya viśāṃ pate |
    kṣatradharmaṃ samāsthāya navabhiḥ sāyakaiḥ punaḥ || 7-66-10||

    MHB 7-66-11

    तस्येषूनिषुभिश्छित्त्वा द्रोणो विव्याध तावुभौ ।
    विषाग्निज्वलनप्रख्यैरिषुभिः कृष्णपाण्डवौ ॥ ७-६६-११॥
    tasyeṣūniṣubhiśchittvā droṇo vivyādha tāvubhau |
    viṣāgnijvalanaprakhyairiṣubhiḥ kṛṣṇapāṇḍavau || 7-66-11||

    MHB 7-66-12

    इयेष पाण्डवस्तस्य बाणैश्छेत्तुं शरासनम् ।
    तस्य चिन्तयतस्त्वेवं फल्गुनस्य महात्मनः ।
    द्रोणः शरैरसंभ्रान्तो ज्यां चिच्छेदाशु वीर्यवान् ॥ ७-६६-१२॥
    iyeṣa pāṇḍavastasya bāṇaiśchettuṃ śarāsanam |
    tasya cintayatastvevaṃ phalgunasya mahātmanaḥ |
    droṇaḥ śarairasaṃbhrānto jyāṃ cicchedāśu vīryavān || 7-66-12||

    MHB 7-66-13

    विव्याध च हयानस्य ध्वजं सारथिमेव च ।
    अर्जुनं च शरैर्वीरं स्मयमानोऽभ्यवाकिरत् ॥ ७-६६-१३॥
    vivyādha ca hayānasya dhvajaṃ sārathimeva ca |
    arjunaṃ ca śarairvīraṃ smayamāno'bhyavākirat || 7-66-13||

    MHB 7-66-14

    एतस्मिन्नन्तरे पार्थः सज्जं कृत्वा महद्धनुः ।
    विशेषयिष्यन्नाचार्यं सर्वास्त्रविदुषां वरम् ।
    मुमोच षट्शतान्बाणान्गृहीत्वैकमिव द्रुतम् ॥ ७-६६-१४॥
    etasminnantare pārthaḥ sajjaṃ kṛtvā mahaddhanuḥ |
    viśeṣayiṣyannācāryaṃ sarvāstraviduṣāṃ varam |
    mumoca ṣaṭśatānbāṇāngṛhītvaikamiva drutam || 7-66-14||

    MHB 7-66-15

    पुनः सप्त शतानन्यान्सहस्रं चानिवर्तिनाम् ।
    चिक्षेपायुतशश्चान्यांस्तेऽघ्नन्द्रोणस्य तां चमूम् ॥ ७-६६-१५॥
    punaḥ sapta śatānanyānsahasraṃ cānivartinām |
    cikṣepāyutaśaścānyāṃste'ghnandroṇasya tāṃ camūm || 7-66-15||

    MHB 7-66-16

    तैः सम्यगस्तैर्बलिना कृतिना चित्रयोधिना ।
    मनुष्यवाजिमातङ्गा विद्धाः पेतुर्गतासवः ॥ ७-६६-१६॥
    taiḥ samyagastairbalinā kṛtinā citrayodhinā |
    manuṣyavājimātaṅgā viddhāḥ peturgatāsavaḥ || 7-66-16||

    MHB 7-66-17

    विद्रुताश्च रणे पेतुः संछिन्नायुधजीविताः ।
    रथिनो रथमुख्येभ्यः सहयाः शरपीडिताः ॥ ७-६६-१७॥
    vidrutāśca raṇe petuḥ saṃchinnāyudhajīvitāḥ |
    rathino rathamukhyebhyaḥ sahayāḥ śarapīḍitāḥ || 7-66-17||

    MHB 7-66-18

    चूर्णिताक्षिप्तदग्धानां वज्रानिलहुताशनैः ।
    तुल्यरूपा गजाः पेतुर्गिर्यग्राम्बुदवेश्मनाम् ॥ ७-६६-१८॥
    cūrṇitākṣiptadagdhānāṃ vajrānilahutāśanaiḥ |
    tulyarūpā gajāḥ peturgiryagrāmbudaveśmanām || 7-66-18||

    MHB 7-66-19

    पेतुरश्वसहस्राणि प्रहतान्यर्जुनेषुभिः ।
    हंसा हिमवतः पृष्ठे वारिविप्रहता इव ॥ ७-६६-१९॥
    peturaśvasahasrāṇi prahatānyarjuneṣubhiḥ |
    haṃsā himavataḥ pṛṣṭhe vāriviprahatā iva || 7-66-19||

    MHB 7-66-20

    रथाश्वद्विपपत्त्योघाः सलिलौघा इवाद्भुताः ।
    युगान्तादित्यरश्म्याभैः पाण्डवास्तशरैर्हताः ॥ ७-६६-२०॥
    rathāśvadvipapattyoghāḥ salilaughā ivādbhutāḥ |
    yugāntādityaraśmyābhaiḥ pāṇḍavāstaśarairhatāḥ || 7-66-20||

    MHB 7-66-21

    तं पाण्डवादित्यशरांशुजालं कुरुप्रवीरान्युधि निष्टपन्तम् ।
    स द्रोणमेघः शरवर्षवेगैः प्राच्छादयन्मेघ इवार्करश्मीन् ॥ ७-६६-२१॥
    taṃ pāṇḍavādityaśarāṃśujālaṃ kurupravīrānyudhi niṣṭapantam |
    sa droṇameghaḥ śaravarṣavegaiḥ prācchādayanmegha ivārkaraśmīn || 7-66-21||

    MHB 7-66-22

    अथात्यर्थविसृष्टेन द्विषतामसुभोजिना ।
    आजघ्ने वक्षसि द्रोणो नाराचेन धनंजयम् ॥ ७-६६-२२॥
    athātyarthavisṛṣṭena dviṣatāmasubhojinā |
    ājaghne vakṣasi droṇo nārācena dhanaṃjayam || 7-66-22||

    MHB 7-66-23

    स विह्वलितसर्वाङ्गः क्षितिकम्पे यथाचलः ।
    धैर्यमालम्ब्य बीभत्सुर्द्रोणं विव्याध पत्रिभिः ॥ ७-६६-२३॥
    sa vihvalitasarvāṅgaḥ kṣitikampe yathācalaḥ |
    dhairyamālambya bībhatsurdroṇaṃ vivyādha patribhiḥ || 7-66-23||

    MHB 7-66-24

    द्रोणस्तु पञ्चभिर्बाणैर्वासुदेवमताडयत् ।
    अर्जुनं च त्रिसप्तत्या ध्वजं चास्य त्रिभिः शरैः ॥ ७-६६-२४॥
    droṇastu pañcabhirbāṇairvāsudevamatāḍayat |
    arjunaṃ ca trisaptatyā dhvajaṃ cāsya tribhiḥ śaraiḥ || 7-66-24||

    MHB 7-66-25

    विशेषयिष्यञ्शिष्यं च द्रोणो राजन्पराक्रमी ।
    अदृश्यमर्जुनं चक्रे निमेषाच्छरवृष्टिभिः ॥ ७-६६-२५॥
    viśeṣayiṣyañśiṣyaṃ ca droṇo rājanparākramī |
    adṛśyamarjunaṃ cakre nimeṣāccharavṛṣṭibhiḥ || 7-66-25||

    MHB 7-66-26

    प्रसक्तान्पततोऽद्राक्ष्म भारद्वाजस्य सायकान् ।
    मण्डलीकृतमेवास्य धनुश्चादृश्यताद्भुतम् ॥ ७-६६-२६॥
    prasaktānpatato'drākṣma bhāradvājasya sāyakān |
    maṇḍalīkṛtamevāsya dhanuścādṛśyatādbhutam || 7-66-26||

    MHB 7-66-27

    तेऽभ्ययुः समरे राजन्वासुदेवधनंजयौ ।
    द्रोणसृष्टाः सुबहवः कङ्कपत्रपरिच्छदाः ॥ ७-६६-२७॥
    te'bhyayuḥ samare rājanvāsudevadhanaṃjayau |
    droṇasṛṣṭāḥ subahavaḥ kaṅkapatraparicchadāḥ || 7-66-27||

    MHB 7-66-28

    तद्दृष्ट्वा तादृशं युद्धं द्रोणपाण्डवयोस्तदा ।
    वासुदेवो महाबुद्धिः कार्यवत्तामचिन्तयत् ॥ ७-६६-२८॥
    taddṛṣṭvā tādṛśaṃ yuddhaṃ droṇapāṇḍavayostadā |
    vāsudevo mahābuddhiḥ kāryavattāmacintayat || 7-66-28||

    MHB 7-66-29

    ततोऽब्रवीद्वासुदेवो धनंजयमिदं वचः ।
    पार्थ पार्थ महाबाहो न नः कालात्ययो भवेत् ॥ ७-६६-२९॥
    tato'bravīdvāsudevo dhanaṃjayamidaṃ vacaḥ |
    pārtha pārtha mahābāho na naḥ kālātyayo bhavet || 7-66-29||

    MHB 7-66-30

    द्रोणमुत्सृज्य गच्छामः कृत्यमेतन्महत्तरम् ।
    पार्थश्चाप्यब्रवीत्कृष्णं यथेष्टमिति केशव ॥ ७-६६-३०॥
    droṇamutsṛjya gacchāmaḥ kṛtyametanmahattaram |
    pārthaścāpyabravītkṛṣṇaṃ yatheṣṭamiti keśava || 7-66-30||

    MHB 7-66-31

    ततः प्रदक्षिणं कृत्वा द्रोणं प्रायान्महाभुजः ।
    परिवृत्तश्च बीभत्सुरगच्छद्विसृजञ्शरान् ॥ ७-६६-३१॥
    tataḥ pradakṣiṇaṃ kṛtvā droṇaṃ prāyānmahābhujaḥ |
    parivṛttaśca bībhatsuragacchadvisṛjañśarān || 7-66-31||

    MHB 7-66-32

    ततोऽब्रवीत्स्मयन्द्रोणः क्वेदं पाण्डव गम्यते ।
    ननु नाम रणे शत्रुमजित्वा न निवर्तसे ॥ ७-६६-३२॥
    tato'bravītsmayandroṇaḥ kvedaṃ pāṇḍava gamyate |
    nanu nāma raṇe śatrumajitvā na nivartase || 7-66-32||

    MHB 7-66-33

    अर्जुन उवाच ।
    गुरुर्भवान्न मे शत्रुः शिष्यः पुत्रसमोऽस्मि ते ।
    न चास्ति स पुमाँल्लोके यस्त्वां युधि पराजयेत् ॥ ७-६६-३३॥
    arjuna uvāca |
    gururbhavānna me śatruḥ śiṣyaḥ putrasamo'smi te |
    na cāsti sa pumā~lloke yastvāṃ yudhi parājayet || 7-66-33||

    MHB 7-66-34

    संजय उवाच ।
    एवं ब्रुवाणो बीभत्सुर्जयद्रथवधोत्सुकः ।
    त्वरायुक्तो महाबाहुस्तत्सैन्यं समुपाद्रवत् ॥ ७-६६-३४॥
    saṃjaya uvāca |
    evaṃ bruvāṇo bībhatsurjayadrathavadhotsukaḥ |
    tvarāyukto mahābāhustatsainyaṃ samupādravat || 7-66-34||

    MHB 7-66-35

    तं चक्ररक्षौ पाञ्चाल्यौ युधामन्यूत्तमौजसौ ।
    अन्वयातां महात्मानौ विशन्तं तावकं बलम् ॥ ७-६६-३५॥
    taṃ cakrarakṣau pāñcālyau yudhāmanyūttamaujasau |
    anvayātāṃ mahātmānau viśantaṃ tāvakaṃ balam || 7-66-35||

    MHB 7-66-36

    ततो जयो महाराज कृतवर्मा च सात्त्वतः ।
    काम्बोजश्च श्रुतायुश्च धनंजयमवारयन् ॥ ७-६६-३६॥
    tato jayo mahārāja kṛtavarmā ca sāttvataḥ |
    kāmbojaśca śrutāyuśca dhanaṃjayamavārayan || 7-66-36||

    MHB 7-66-37

    तेषां दशसहस्राणि रथानामनुयायिनाम् ।
    अभीषाहाः शूरसेनाः शिबयोऽथ वसातयः ॥ ७-६६-३७॥
    teṣāṃ daśasahasrāṇi rathānāmanuyāyinām |
    abhīṣāhāḥ śūrasenāḥ śibayo'tha vasātayaḥ || 7-66-37||

    MHB 7-66-38

    माचेल्लका ललित्थाश्च केकया मद्रकास्तथा ।
    नारायणाश्च गोपालाः काम्बोजानां च ये गणाः ॥ ७-६६-३८॥
    mācellakā lalitthāśca kekayā madrakāstathā |
    nārāyaṇāśca gopālāḥ kāmbojānāṃ ca ye gaṇāḥ || 7-66-38||

    MHB 7-66-39

    कर्णेन विजिताः पूर्वं संग्रामे शूरसंमताः ।
    भारद्वाजं पुरस्कृत्य त्यक्तात्मानोऽर्जुनं प्रति ॥ ७-६६-३९॥
    karṇena vijitāḥ pūrvaṃ saṃgrāme śūrasaṃmatāḥ |
    bhāradvājaṃ puraskṛtya tyaktātmāno'rjunaṃ prati || 7-66-39||

    MHB 7-66-40

    पुत्रशोकाभिसंतप्तं क्रुद्धं मृत्युमिवान्तकम् ।
    त्यजन्तं तुमुले प्राणान्संनद्धं चित्रयोधिनम् ॥ ७-६६-४०॥
    putraśokābhisaṃtaptaṃ kruddhaṃ mṛtyumivāntakam |
    tyajantaṃ tumule prāṇānsaṃnaddhaṃ citrayodhinam || 7-66-40||

    MHB 7-66-41

    गाहमानमनीकानि मातङ्गमिव यूथपम् ।
    महेष्वासं पराक्रान्तं नरव्याघ्रमवारयन् ॥ ७-६६-४१॥
    gāhamānamanīkāni mātaṅgamiva yūthapam |
    maheṣvāsaṃ parākrāntaṃ naravyāghramavārayan || 7-66-41||

    MHB 7-66-42

    ततः प्रववृते युद्धं तुमुलं लोमहर्षणम् ।
    अन्योन्यं वै प्रार्थयतां योधानामर्जुनस्य च ॥ ७-६६-४२॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam |
    anyonyaṃ vai prārthayatāṃ yodhānāmarjunasya ca || 7-66-42||

    MHB 7-66-43

    जयद्रथवधप्रेप्सुमायान्तं पुरुषर्षभम् ।
    न्यवारयन्त सहिताः क्रिया व्याधिमिवोत्थितम् ॥ ७-६६-४३॥
    jayadrathavadhaprepsumāyāntaṃ puruṣarṣabham |
    nyavārayanta sahitāḥ kriyā vyādhimivotthitam || 7-66-43||

    Adhyaya: 67/173 (71)

    MHB 7-67-1

    संजय उवाच ।
    संनिरुद्धस्तु तैः पार्थो महाबलपराक्रमः ।
    द्रुतं समनुयातश्च द्रोणेन रथिनां वरः ॥ ७-६७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    saṃniruddhastu taiḥ pārtho mahābalaparākramaḥ |
    drutaṃ samanuyātaśca droṇena rathināṃ varaḥ || 7-67-1||

    MHB 7-67-2

    किरन्निषुगणांस्तीक्ष्णान्स्वरश्मीनिव भास्करः ।
    तापयामास तत्सैन्यं देहं व्याधिगणो यथा ॥ ७-६७-२॥
    kiranniṣugaṇāṃstīkṣṇānsvaraśmīniva bhāskaraḥ |
    tāpayāmāsa tatsainyaṃ dehaṃ vyādhigaṇo yathā || 7-67-2||

    MHB 7-67-3

    अश्वो विद्धो ध्वजश्छिन्नः सारोहः पतितो गजः ।
    छत्राणि चापविद्धानि रथाश्चक्रैर्विना कृताः ॥ ७-६७-३॥
    aśvo viddho dhvajaśchinnaḥ sārohaḥ patito gajaḥ |
    chatrāṇi cāpaviddhāni rathāścakrairvinā kṛtāḥ || 7-67-3||

    MHB 7-67-4

    विद्रुतानि च सैन्यानि शरार्तानि समन्ततः ।
    इत्यासीत्तुमुलं युद्धं न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-६७-४॥
    vidrutāni ca sainyāni śarārtāni samantataḥ |
    ityāsīttumulaṃ yuddhaṃ na prājñāyata kiṃcana || 7-67-4||

    MHB 7-67-5

    तेषामायच्छतां संख्ये परस्परमजिह्मगैः ।
    अर्जुनो ध्वजिनीं राजन्नभीक्ष्णं समकम्पयत् ॥ ७-६७-५॥
    teṣāmāyacchatāṃ saṃkhye parasparamajihmagaiḥ |
    arjuno dhvajinīṃ rājannabhīkṣṇaṃ samakampayat || 7-67-5||

    MHB 7-67-6

    सत्यां चिकीर्षमाणस्तु प्रतिज्ञां सत्यसंगरः ।
    अभ्यद्रवद्रथश्रेष्ठं शोणाश्वं श्वेतवाहनः ॥ ७-६७-६॥
    satyāṃ cikīrṣamāṇastu pratijñāṃ satyasaṃgaraḥ |
    abhyadravadrathaśreṣṭhaṃ śoṇāśvaṃ śvetavāhanaḥ || 7-67-6||

    MHB 7-67-7

    तं द्रोणः पञ्चविंशत्या मर्मभिद्भिरजिह्मगैः ।
    अन्तेवासिनमाचार्यो महेष्वासं समर्दयत् ॥ ७-६७-७॥
    taṃ droṇaḥ pañcaviṃśatyā marmabhidbhirajihmagaiḥ |
    antevāsinamācāryo maheṣvāsaṃ samardayat || 7-67-7||

    MHB 7-67-8

    तं तूर्णमिव बीभत्सुः सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    अभ्यधावदिषूनस्यन्निषुवेगविघातकान् ॥ ७-६७-८॥
    taṃ tūrṇamiva bībhatsuḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    abhyadhāvadiṣūnasyanniṣuvegavighātakān || 7-67-8||

    MHB 7-67-9

    तस्याशु क्षिपतो भल्लान्भल्लैः संनतपर्वभिः ।
    प्रत्यविध्यदमेयात्मा ब्रह्मास्त्रं समुदीरयन् ॥ ७-६७-९॥
    tasyāśu kṣipato bhallānbhallaiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    pratyavidhyadameyātmā brahmāstraṃ samudīrayan || 7-67-9||

    MHB 7-67-10

    तदद्भुतमपश्याम द्रोणस्याचार्यकं युधि ।
    यतमानो युवा नैनं प्रत्यविध्यद्यदर्जुनः ॥ ७-६७-१०॥
    tadadbhutamapaśyāma droṇasyācāryakaṃ yudhi |
    yatamāno yuvā nainaṃ pratyavidhyadyadarjunaḥ || 7-67-10||

    MHB 7-67-11

    क्षरन्निव महामेघो वारिधाराः सहस्रशः ।
    द्रोणमेघः पार्थशैलं ववर्ष शरवृष्टिभिः ॥ ७-६७-११॥
    kṣaranniva mahāmegho vāridhārāḥ sahasraśaḥ |
    droṇameghaḥ pārthaśailaṃ vavarṣa śaravṛṣṭibhiḥ || 7-67-11||

    MHB 7-67-12

    अर्जुनः शरवर्षं तद्ब्रह्मास्त्रेणैव मारिष ।
    प्रतिजग्राह तेजस्वी बाणैर्बाणान्विशातयन् ॥ ७-६७-१२॥
    arjunaḥ śaravarṣaṃ tadbrahmāstreṇaiva māriṣa |
    pratijagrāha tejasvī bāṇairbāṇānviśātayan || 7-67-12||

    MHB 7-67-13

    द्रोणस्तु पञ्चविंशत्या श्वेतवाहनमार्दयत् ।
    वासुदेवं च सप्तत्या बाह्वोरुरसि चाशुगैः ॥ ७-६७-१३॥
    droṇastu pañcaviṃśatyā śvetavāhanamārdayat |
    vāsudevaṃ ca saptatyā bāhvorurasi cāśugaiḥ || 7-67-13||

    MHB 7-67-14

    पार्थस्तु प्रहसन्धीमानाचार्यं स शरौघिणम् ।
    विसृजन्तं शितान्बाणानवारयत तं युधि ॥ ७-६७-१४॥
    pārthastu prahasandhīmānācāryaṃ sa śaraughiṇam |
    visṛjantaṃ śitānbāṇānavārayata taṃ yudhi || 7-67-14||

    MHB 7-67-15

    अथ तौ वध्यमानौ तु द्रोणेन रथसत्तमौ ।
    आवर्जयेतां दुर्धर्षं युगान्ताग्निमिवोत्थितम् ॥ ७-६७-१५॥
    atha tau vadhyamānau tu droṇena rathasattamau |
    āvarjayetāṃ durdharṣaṃ yugāntāgnimivotthitam || 7-67-15||

    MHB 7-67-16

    वर्जयन्निशितान्बाणान्द्रोणचापविनिःसृतान् ।
    किरीटमाली कौन्तेयो भोजानीकं न्यपातयत् ॥ ७-६७-१६॥
    varjayanniśitānbāṇāndroṇacāpaviniḥsṛtān |
    kirīṭamālī kaunteyo bhojānīkaṃ nyapātayat || 7-67-16||

    MHB 7-67-17

    सोऽन्तरा कृतवर्माणं काम्बोजं च सुदक्षिणम् ।
    अभ्ययाद्वर्जयन्द्रोणं मैनाकमिव पर्वतम् ॥ ७-६७-१७॥
    so'ntarā kṛtavarmāṇaṃ kāmbojaṃ ca sudakṣiṇam |
    abhyayādvarjayandroṇaṃ mainākamiva parvatam || 7-67-17||

    MHB 7-67-18

    ततो भोजो नरव्याघ्रं दुःसहः कुरुसत्तम ।
    अविध्यत्तूर्णमव्यग्रो दशभिः कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-६७-१८॥
    tato bhojo naravyāghraṃ duḥsahaḥ kurusattama |
    avidhyattūrṇamavyagro daśabhiḥ kaṅkapatribhiḥ || 7-67-18||

    MHB 7-67-19

    तमर्जुनः शितेनाजौ राजन्विव्याध पत्रिणा ।
    पुनश्चान्यैस्त्रिभिर्बाणैर्मोहयन्निव सात्वतम् ॥ ७-६७-१९॥
    tamarjunaḥ śitenājau rājanvivyādha patriṇā |
    punaścānyaistribhirbāṇairmohayanniva sātvatam || 7-67-19||

    MHB 7-67-20

    भोजस्तु प्रहसन्पार्थं वासुदेवं च माधवम् ।
    एकैकं पञ्चविंशत्या सायकानां समार्पयत् ॥ ७-६७-२०॥
    bhojastu prahasanpārthaṃ vāsudevaṃ ca mādhavam |
    ekaikaṃ pañcaviṃśatyā sāyakānāṃ samārpayat || 7-67-20||

    MHB 7-67-21

    तस्यार्जुनो धनुश्छित्त्वा विव्याधैनं त्रिसप्तभिः ।
    शरैरग्निशिखाकारैः क्रुद्धाशीविषसंनिभैः ॥ ७-६७-२१॥
    tasyārjuno dhanuśchittvā vivyādhainaṃ trisaptabhiḥ |
    śarairagniśikhākāraiḥ kruddhāśīviṣasaṃnibhaiḥ || 7-67-21||

    MHB 7-67-22

    अथान्यद्धनुरादाय कृतवर्मा महारथः ।
    पञ्चभिः सायकैस्तूर्णं विव्याधोरसि भारत ॥ ७-६७-२२॥
    athānyaddhanurādāya kṛtavarmā mahārathaḥ |
    pañcabhiḥ sāyakaistūrṇaṃ vivyādhorasi bhārata || 7-67-22||

    MHB 7-67-23

    पुनश्च निशितैर्बाणैः पार्थं विव्याध पञ्चभिः ।
    तं पार्थो नवभिर्बाणैराजघान स्तनान्तरे ॥ ७-६७-२३॥
    punaśca niśitairbāṇaiḥ pārthaṃ vivyādha pañcabhiḥ |
    taṃ pārtho navabhirbāṇairājaghāna stanāntare || 7-67-23||

    MHB 7-67-24

    विषक्तं दृश्य कौन्तेयं कृतवर्मरथं प्रति ।
    चिन्तयामास वार्ष्णेयो न नः कालात्ययो भवेत् ॥ ७-६७-२४॥
    viṣaktaṃ dṛśya kaunteyaṃ kṛtavarmarathaṃ prati |
    cintayāmāsa vārṣṇeyo na naḥ kālātyayo bhavet || 7-67-24||

    MHB 7-67-25

    ततः कृष्णोऽब्रवीत्पार्थं कृतवर्मणि मा दयाम् ।
    कुरुसांबन्धिकं कृत्वा प्रमथ्यैनं विशातय ॥ ७-६७-२५॥
    tataḥ kṛṣṇo'bravītpārthaṃ kṛtavarmaṇi mā dayām |
    kurusāṃbandhikaṃ kṛtvā pramathyainaṃ viśātaya || 7-67-25||

    MHB 7-67-26

    ततः स कृतवर्माणं मोहयित्वार्जुनः शरैः ।
    अभ्यगाज्जवनैरश्वैः काम्बोजानामनीकिनीम् ॥ ७-६७-२६॥
    tataḥ sa kṛtavarmāṇaṃ mohayitvārjunaḥ śaraiḥ |
    abhyagājjavanairaśvaiḥ kāmbojānāmanīkinīm || 7-67-26||

    MHB 7-67-27

    अमर्षितस्तु हार्दिख्यः प्रविष्टे श्वेतवाहने ।
    विधुन्वन्सशरं चापं पाञ्चाल्याभ्यां समागतः ॥ ७-६७-२७॥
    amarṣitastu hārdikhyaḥ praviṣṭe śvetavāhane |
    vidhunvansaśaraṃ cāpaṃ pāñcālyābhyāṃ samāgataḥ || 7-67-27||

    MHB 7-67-28

    चक्ररक्षौ तु पाञ्चाल्यावर्जुनस्य पदानुगौ ।
    पर्यवारयदायान्तौ कृतवर्मा रथेषुभिः ॥ ७-६७-२८॥
    cakrarakṣau tu pāñcālyāvarjunasya padānugau |
    paryavārayadāyāntau kṛtavarmā ratheṣubhiḥ || 7-67-28||

    MHB 7-67-29

    तावविध्यत्ततो भोजः सर्वपारशवैः शरैः ।
    त्रिभिरेव युधामन्युं चतुर्भिश्चोत्तमौजसम् ॥ ७-६७-२९॥
    tāvavidhyattato bhojaḥ sarvapāraśavaiḥ śaraiḥ |
    tribhireva yudhāmanyuṃ caturbhiścottamaujasam || 7-67-29||

    MHB 7-67-30

    तावप्येनं विव्यधतुर्दशभिर्दशभिः शरैः ।
    संचिच्छिदतुरप्यस्य ध्वजं कार्मुकमेव च ॥ ७-६७-३०॥
    tāvapyenaṃ vivyadhaturdaśabhirdaśabhiḥ śaraiḥ |
    saṃcicchidaturapyasya dhvajaṃ kārmukameva ca || 7-67-30||

    MHB 7-67-31

    अथान्यद्धनुरादाय हार्दिक्यः क्रोधमूर्छितः ।
    कृत्वा विधनुषौ वीरौ शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-६७-३१॥
    athānyaddhanurādāya hārdikyaḥ krodhamūrchitaḥ |
    kṛtvā vidhanuṣau vīrau śaravarṣairavākirat || 7-67-31||

    MHB 7-67-32

    तावन्ये धनुषी सज्ये कृत्वा भोजं विजघ्नतुः ।
    तेनान्तरेण बीभत्सुर्विवेशामित्रवाहिनीम् ॥ ७-६७-३२॥
    tāvanye dhanuṣī sajye kṛtvā bhojaṃ vijaghnatuḥ |
    tenāntareṇa bībhatsurviveśāmitravāhinīm || 7-67-32||

    MHB 7-67-33

    न लेभाते तु तौ द्वारं वारितौ कृतवर्मणा ।
    धार्तराष्ट्रेष्वनीकेषु यतमानौ नरर्षभौ ॥ ७-६७-३३॥
    na lebhāte tu tau dvāraṃ vāritau kṛtavarmaṇā |
    dhārtarāṣṭreṣvanīkeṣu yatamānau nararṣabhau || 7-67-33||

    MHB 7-67-34

    अनीकान्यर्दयन्युद्धे त्वरितः श्वेतवाहनः ।
    नावधीत्कृतवर्माणं प्राप्तमप्यरिसूदनः ॥ ७-६७-३४॥
    anīkānyardayanyuddhe tvaritaḥ śvetavāhanaḥ |
    nāvadhītkṛtavarmāṇaṃ prāptamapyarisūdanaḥ || 7-67-34||

    MHB 7-67-35

    तं दृष्ट्वा तु तथायान्तं शूरो राजा श्रुतायुधः ।
    अभ्यद्रवत्सुसंक्रुद्धो विधुन्वानो महद्धनुः ॥ ७-६७-३५॥
    taṃ dṛṣṭvā tu tathāyāntaṃ śūro rājā śrutāyudhaḥ |
    abhyadravatsusaṃkruddho vidhunvāno mahaddhanuḥ || 7-67-35||

    MHB 7-67-36

    स पार्थं त्रिभिरानर्छत्सप्तत्या च जनार्दनम् ।
    क्षुरप्रेण सुतीक्ष्णेन पार्थकेतुमताडयत् ॥ ७-६७-३६॥
    sa pārthaṃ tribhirānarchatsaptatyā ca janārdanam |
    kṣurapreṇa sutīkṣṇena pārthaketumatāḍayat || 7-67-36||

    MHB 7-67-37

    तमर्जुनो नवत्या तु शराणां नतपर्वणाम् ।
    आजघान भृशं क्रुद्धस्तोत्त्रैरिव महाद्विपम् ॥ ७-६७-३७॥
    tamarjuno navatyā tu śarāṇāṃ nataparvaṇām |
    ājaghāna bhṛśaṃ kruddhastottrairiva mahādvipam || 7-67-37||

    MHB 7-67-38

    स तन्न ममृषे राजन्पाण्डवेयस्य विक्रमम् ।
    अथैनं सप्तसप्तत्या नाराचानां समार्पयत् ॥ ७-६७-३८॥
    sa tanna mamṛṣe rājanpāṇḍaveyasya vikramam |
    athainaṃ saptasaptatyā nārācānāṃ samārpayat || 7-67-38||

    MHB 7-67-39

    तस्यार्जुनो धनुश्छित्त्वा शरावापं निकृत्य च ।
    आजघानोरसि क्रुद्धः सप्तभिर्नतपर्वभिः ॥ ७-६७-३९॥
    tasyārjuno dhanuśchittvā śarāvāpaṃ nikṛtya ca |
    ājaghānorasi kruddhaḥ saptabhirnataparvabhiḥ || 7-67-39||

    MHB 7-67-40

    अथान्यद्धनुरादाय स राजा क्रोधमूर्छितः ।
    वासविं नवभिर्बाणैर्बाह्वोरुरसि चार्पयत् ॥ ७-६७-४०॥
    athānyaddhanurādāya sa rājā krodhamūrchitaḥ |
    vāsaviṃ navabhirbāṇairbāhvorurasi cārpayat || 7-67-40||

    MHB 7-67-41

    ततोऽर्जुनः स्मयन्नेव श्रुतायुधमरिंदमः ।
    शरैरनेकसाहस्रैः पीडयामास भारत ॥ ७-६७-४१॥
    tato'rjunaḥ smayanneva śrutāyudhamariṃdamaḥ |
    śarairanekasāhasraiḥ pīḍayāmāsa bhārata || 7-67-41||

    MHB 7-67-42

    अश्वांश्चास्यावधीत्तूर्णं सारथिं च महारथः ।
    विव्याध चैनं सप्तत्या नाराचानां महाबलः ॥ ७-६७-४२॥
    aśvāṃścāsyāvadhīttūrṇaṃ sārathiṃ ca mahārathaḥ |
    vivyādha cainaṃ saptatyā nārācānāṃ mahābalaḥ || 7-67-42||

    MHB 7-67-43

    हताश्वं रथमुत्सृज्य स तु राजा श्रुतायुधः ।
    अभ्यद्रवद्रणे पार्थं गदामुद्यम्य वीर्यवान् ॥ ७-६७-४३॥
    hatāśvaṃ rathamutsṛjya sa tu rājā śrutāyudhaḥ |
    abhyadravadraṇe pārthaṃ gadāmudyamya vīryavān || 7-67-43||

    MHB 7-67-44

    वरुणस्यात्मजो वीरः स तु राजा श्रुतायुधः ।
    पर्णाशा जननी यस्य शीततोया महानदी ॥ ७-६७-४४॥
    varuṇasyātmajo vīraḥ sa tu rājā śrutāyudhaḥ |
    parṇāśā jananī yasya śītatoyā mahānadī || 7-67-44||

    MHB 7-67-45

    तस्य माताब्रवीद्वाक्यं वरुणं पुत्रकारणात् ।
    अवध्योऽयं भवेल्लोके शत्रूणां तनयो मम ॥ ७-६७-४५॥
    tasya mātābravīdvākyaṃ varuṇaṃ putrakāraṇāt |
    avadhyo'yaṃ bhavelloke śatrūṇāṃ tanayo mama || 7-67-45||

    MHB 7-67-46

    वरुणस्त्वब्रवीत्प्रीतो ददाम्यस्मै वरं हितम् ।
    दिव्यमस्त्रं सुतस्तेऽयं येनावध्यो भविष्यति ॥ ७-६७-४६॥
    varuṇastvabravītprīto dadāmyasmai varaṃ hitam |
    divyamastraṃ sutaste'yaṃ yenāvadhyo bhaviṣyati || 7-67-46||

    MHB 7-67-47

    नास्ति चाप्यमरत्वं वै मनुष्यस्य कथंचन ।
    सर्वेणावश्यमर्तव्यं जातेन सरितां वरे ॥ ७-६७-४७॥
    nāsti cāpyamaratvaṃ vai manuṣyasya kathaṃcana |
    sarveṇāvaśyamartavyaṃ jātena saritāṃ vare || 7-67-47||

    MHB 7-67-48

    दुर्धर्षस्त्वेष शत्रूणां रणेषु भविता सदा ।
    अस्त्रस्यास्य प्रभावाद्वै व्येतु ते मानसो ज्वरः ॥ ७-६७-४८॥
    durdharṣastveṣa śatrūṇāṃ raṇeṣu bhavitā sadā |
    astrasyāsya prabhāvādvai vyetu te mānaso jvaraḥ || 7-67-48||

    MHB 7-67-49

    इत्युक्त्वा वरुणः प्रादाद्गदां मन्त्रपुरस्कृताम् ।
    यामासाद्य दुराधर्षः सर्वलोके श्रुतायुधः ॥ ७-६७-४९॥
    ityuktvā varuṇaḥ prādādgadāṃ mantrapuraskṛtām |
    yāmāsādya durādharṣaḥ sarvaloke śrutāyudhaḥ || 7-67-49||

    MHB 7-67-50

    उवाच चैनं भगवान्पुनरेव जलेश्वरः ।
    अयुध्यति न मोक्तव्या सा त्वय्येव पतेदिति ॥ ७-६७-५०॥
    uvāca cainaṃ bhagavānpunareva jaleśvaraḥ |
    ayudhyati na moktavyā sā tvayyeva patediti || 7-67-50||

    MHB 7-67-51

    स तया वीरघातिन्या जनार्दनमताडयत् ।
    प्रतिजग्राह तां कृष्णः पीनेनांसेन वीर्यवान् ॥ ७-६७-५१॥
    sa tayā vīraghātinyā janārdanamatāḍayat |
    pratijagrāha tāṃ kṛṣṇaḥ pīnenāṃsena vīryavān || 7-67-51||

    MHB 7-67-52

    नाकम्पयत शौरिं सा विन्ध्यं गिरिमिवानिलः ।
    प्रत्यभ्ययात्तं विप्रोढा कृत्येव दुरधिष्ठिता ॥ ७-६७-५२॥
    nākampayata śauriṃ sā vindhyaṃ girimivānilaḥ |
    pratyabhyayāttaṃ viproḍhā kṛtyeva duradhiṣṭhitā || 7-67-52||

    MHB 7-67-53

    जघान चास्थितं वीरं श्रुतायुधममर्षणम् ।
    हत्वा श्रुतायुधं वीरं जगतीमन्वपद्यत ॥ ७-६७-५३॥
    jaghāna cāsthitaṃ vīraṃ śrutāyudhamamarṣaṇam |
    hatvā śrutāyudhaṃ vīraṃ jagatīmanvapadyata || 7-67-53||

    MHB 7-67-54

    हाहाकारो महांस्तत्र सैन्यानां समजायत ।
    स्वेनास्त्रेण हतं दृष्ट्वा श्रुतायुधमरिंदमम् ॥ ७-६७-५४॥
    hāhākāro mahāṃstatra sainyānāṃ samajāyata |
    svenāstreṇa hataṃ dṛṣṭvā śrutāyudhamariṃdamam || 7-67-54||

    MHB 7-67-55

    अयुध्यमानाय हि सा केशवाय नराधिप ।
    क्षिप्ता श्रुतायुधेनाथ तस्मात्तमवधीद्गदा ॥ ७-६७-५५॥
    ayudhyamānāya hi sā keśavāya narādhipa |
    kṣiptā śrutāyudhenātha tasmāttamavadhīdgadā || 7-67-55||

    MHB 7-67-56

    यथोक्तं वरुणेनाजौ तथा स निधनं गतः ।
    व्यसुश्चाप्यपतद्भूमौ प्रेक्षतां सर्वधन्विनाम् ॥ ७-६७-५६॥
    yathoktaṃ varuṇenājau tathā sa nidhanaṃ gataḥ |
    vyasuścāpyapatadbhūmau prekṣatāṃ sarvadhanvinām || 7-67-56||

    MHB 7-67-57

    पतमानस्तु स बभौ पर्णाशायाः प्रियः सुतः ।
    संभग्न इव वातेन बहुशाखो वनस्पतिः ॥ ७-६७-५७॥
    patamānastu sa babhau parṇāśāyāḥ priyaḥ sutaḥ |
    saṃbhagna iva vātena bahuśākho vanaspatiḥ || 7-67-57||

    MHB 7-67-58

    ततः सर्वाणि सैन्यानि सेनामुख्याश्च सर्वशः ।
    प्राद्रवन्त हतं दृष्ट्वा श्रुतायुधमरिंदमम् ॥ ७-६७-५८॥
    tataḥ sarvāṇi sainyāni senāmukhyāśca sarvaśaḥ |
    prādravanta hataṃ dṛṣṭvā śrutāyudhamariṃdamam || 7-67-58||

    MHB 7-67-59

    तथ काम्बोजराजस्य पुत्रः शूरः सुदक्षिणः ।
    अभ्ययाज्जवनैरश्वैः फल्गुनं शत्रुसूदनम् ॥ ७-६७-५९॥
    tatha kāmbojarājasya putraḥ śūraḥ sudakṣiṇaḥ |
    abhyayājjavanairaśvaiḥ phalgunaṃ śatrusūdanam || 7-67-59||

    MHB 7-67-60

    तस्य पार्थः शरान्सप्त प्रेषयामास भारत ।
    ते तं शूरं विनिर्भिद्य प्राविशन्धरणीतलम् ॥ ७-६७-६०॥
    tasya pārthaḥ śarānsapta preṣayāmāsa bhārata |
    te taṃ śūraṃ vinirbhidya prāviśandharaṇītalam || 7-67-60||

    MHB 7-67-61

    सोऽतिविद्धः शरैस्तीक्ष्णैर्गाण्डीवप्रेषितैर्मृधे ।
    अर्जुनं प्रतिविव्याध दशभिः कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-६७-६१॥
    so'tividdhaḥ śaraistīkṣṇairgāṇḍīvapreṣitairmṛdhe |
    arjunaṃ prativivyādha daśabhiḥ kaṅkapatribhiḥ || 7-67-61||

    MHB 7-67-62

    वासुदेवं त्रिभिर्विद्ध्वा पुनः पार्थं च पञ्चभिः ।
    तस्य पार्थो धनुश्छित्त्वा केतुं चिच्छेद मारिष ॥ ७-६७-६२॥
    vāsudevaṃ tribhirviddhvā punaḥ pārthaṃ ca pañcabhiḥ |
    tasya pārtho dhanuśchittvā ketuṃ ciccheda māriṣa || 7-67-62||

    MHB 7-67-63

    भल्लाभ्यां भृशतीक्ष्णाभ्यां तं च विव्याध पाण्डवः ।
    स तु पार्थं त्रिभिर्विद्ध्वा सिंहनादमथानदत् ॥ ७-६७-६३॥
    bhallābhyāṃ bhṛśatīkṣṇābhyāṃ taṃ ca vivyādha pāṇḍavaḥ |
    sa tu pārthaṃ tribhirviddhvā siṃhanādamathānadat || 7-67-63||

    MHB 7-67-64

    सर्वपारशवीं चैव शक्तिं शूरः सुदक्षिणः ।
    सघण्टां प्राहिणोद्घोरां क्रुद्धो गाण्डीवधन्वने ॥ ७-६७-६४॥
    sarvapāraśavīṃ caiva śaktiṃ śūraḥ sudakṣiṇaḥ |
    saghaṇṭāṃ prāhiṇodghorāṃ kruddho gāṇḍīvadhanvane || 7-67-64||

    MHB 7-67-65

    सा ज्वलन्ती महोल्केव तमासाद्य महारथम् ।
    सविस्फुलिङ्गा निर्भिद्य निपपात महीतले ॥ ७-६७-६५॥
    sā jvalantī maholkeva tamāsādya mahāratham |
    savisphuliṅgā nirbhidya nipapāta mahītale || 7-67-65||

    MHB 7-67-66

    तं चतुर्दशभिः पार्थो नाराचैः कङ्कपत्रिभिः ।
    साश्वध्वजधनुःसूतं विव्याधाचिन्त्यविक्रमः ।
    रथं चान्यैः सुबहुभिश्चक्रे विशकलं शरैः ॥ ७-६७-६६॥
    taṃ caturdaśabhiḥ pārtho nārācaiḥ kaṅkapatribhiḥ |
    sāśvadhvajadhanuḥsūtaṃ vivyādhācintyavikramaḥ |
    rathaṃ cānyaiḥ subahubhiścakre viśakalaṃ śaraiḥ || 7-67-66||

    MHB 7-67-67

    सुदक्षिणं तु काम्बोजं मोघसंकल्पविक्रमम् ।
    बिभेद हृदि बाणेन पृथुधारेण पाण्डवः ॥ ७-६७-६७॥
    sudakṣiṇaṃ tu kāmbojaṃ moghasaṃkalpavikramam |
    bibheda hṛdi bāṇena pṛthudhāreṇa pāṇḍavaḥ || 7-67-67||

    MHB 7-67-68

    स भिन्नमर्मा स्रस्ताङ्गः प्रभ्रष्टमुकुटाङ्गदः ।
    पपाताभिमुखः शूरो यन्त्रमुक्त इव ध्वजः ॥ ७-६७-६८॥
    sa bhinnamarmā srastāṅgaḥ prabhraṣṭamukuṭāṅgadaḥ |
    papātābhimukhaḥ śūro yantramukta iva dhvajaḥ || 7-67-68||

    MHB 7-67-69

    गिरेः शिखरजः श्रीमान्सुशाखः सुप्रतिष्ठितः ।
    निर्भग्न इव वातेन कर्णिकारो हिमात्यये ॥ ७-६७-६९॥
    gireḥ śikharajaḥ śrīmānsuśākhaḥ supratiṣṭhitaḥ |
    nirbhagna iva vātena karṇikāro himātyaye || 7-67-69||

    MHB 7-67-70

    शेते स्म निहतो भूमौ काम्बोजास्तरणोचितः ।
    सुदर्शनीयस्ताम्राक्षः कर्णिना स सुदक्षिणः ।
    पुत्रः काम्बोजराजस्य पार्थेन विनिपातितः ॥ ७-६७-७०॥
    śete sma nihato bhūmau kāmbojāstaraṇocitaḥ |
    sudarśanīyastāmrākṣaḥ karṇinā sa sudakṣiṇaḥ |
    putraḥ kāmbojarājasya pārthena vinipātitaḥ || 7-67-70||

    MHB 7-67-71

    ततः सर्वाणि सैन्यानि व्यद्रवन्त सुतस्य ते ।
    हतं श्रुतायुधं दृष्ट्वा काम्बोजं च सुदक्षिणम् ॥ ७-६७-७१॥
    tataḥ sarvāṇi sainyāni vyadravanta sutasya te |
    hataṃ śrutāyudhaṃ dṛṣṭvā kāmbojaṃ ca sudakṣiṇam || 7-67-71||

    Adhyaya: 68/173 (66)

    MHB 7-68-1

    संजय उवाच ।
    हते सुदक्षिणे राजन्वीरे चैव श्रुतायुधे ।
    जवेनाभ्यद्रवन्पार्थं कुपिताः सैनिकास्तव ॥ ७-६८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    hate sudakṣiṇe rājanvīre caiva śrutāyudhe |
    javenābhyadravanpārthaṃ kupitāḥ sainikāstava || 7-68-1||

    MHB 7-68-2

    अभीषाहाः शूरसेनाः शिबयोऽथ वसातयः ।
    अभ्यवर्षंस्ततो राजञ्शरवर्षैर्धनंजयम् ॥ ७-६८-२॥
    abhīṣāhāḥ śūrasenāḥ śibayo'tha vasātayaḥ |
    abhyavarṣaṃstato rājañśaravarṣairdhanaṃjayam || 7-68-2||

    MHB 7-68-3

    तेषां षष्टिशतानार्यान्प्रामथ्नात्पाण्डवः शरैः ।
    ते स्म भीताः पलायन्त व्याघ्रात्क्षुद्रमृगा इव ॥ ७-६८-३॥
    teṣāṃ ṣaṣṭiśatānāryānprāmathnātpāṇḍavaḥ śaraiḥ |
    te sma bhītāḥ palāyanta vyāghrātkṣudramṛgā iva || 7-68-3||

    MHB 7-68-4

    ते निवृत्य पुनः पार्थं सर्वतः पर्यवारयन् ।
    रणे सपत्नान्निघ्नन्तं जिगीषन्तन्परान्युधि ॥ ७-६८-४॥
    te nivṛtya punaḥ pārthaṃ sarvataḥ paryavārayan |
    raṇe sapatnānnighnantaṃ jigīṣantanparānyudhi || 7-68-4||

    MHB 7-68-5

    तेषामापततां तूर्णं गाण्डीवप्रेषितैः शरैः ।
    शिरांसि पातयामास बाहूंश्चैव धनंजयः ॥ ७-६८-५॥
    teṣāmāpatatāṃ tūrṇaṃ gāṇḍīvapreṣitaiḥ śaraiḥ |
    śirāṃsi pātayāmāsa bāhūṃścaiva dhanaṃjayaḥ || 7-68-5||

    MHB 7-68-6

    शिरोभिः पतितैस्तत्र भूमिरासीन्निरन्तरा ।
    अभ्रच्छायेव चैवासीद्ध्वाङ्क्षगृध्रवडैर्युधि ॥ ७-६८-६॥
    śirobhiḥ patitaistatra bhūmirāsīnnirantarā |
    abhracchāyeva caivāsīddhvāṅkṣagṛdhravaḍairyudhi || 7-68-6||

    MHB 7-68-7

    तेषु तूत्साद्यमानेषु क्रोधामर्षसमन्वितौ ।
    श्रुतायुश्चाच्युतायुश्च धनंजयमयुध्यताम् ॥ ७-६८-७॥
    teṣu tūtsādyamāneṣu krodhāmarṣasamanvitau |
    śrutāyuścācyutāyuśca dhanaṃjayamayudhyatām || 7-68-7||

    MHB 7-68-8

    बलिनौ स्पर्धिनौ वीरौ कुलजौ बाहुशालिनौ ।
    तावेनं शरवर्षाणि सव्यदक्षिणमस्यताम् ॥ ७-६८-८॥
    balinau spardhinau vīrau kulajau bāhuśālinau |
    tāvenaṃ śaravarṣāṇi savyadakṣiṇamasyatām || 7-68-8||

    MHB 7-68-9

    त्वरायुक्तौ महाराज प्रार्थयानौ महद्यशः ।
    अर्जुनस्य वधप्रेप्सू पुत्रार्थे तव धन्विनौ ॥ ७-६८-९॥
    tvarāyuktau mahārāja prārthayānau mahadyaśaḥ |
    arjunasya vadhaprepsū putrārthe tava dhanvinau || 7-68-9||

    MHB 7-68-10

    तावर्जुनं सहस्रेण पत्रिणां नतपर्वणाम् ।
    पूरयामासतुः क्रुद्धौ तडागं जलदौ यथा ॥ ७-६८-१०॥
    tāvarjunaṃ sahasreṇa patriṇāṃ nataparvaṇām |
    pūrayāmāsatuḥ kruddhau taḍāgaṃ jaladau yathā || 7-68-10||

    MHB 7-68-11

    श्रुतायुश्च ततः क्रुद्धस्तोमरेण धनंजयम् ।
    आजघान रथश्रेष्ठः पीतेन निशितेन च ॥ ७-६८-११॥
    śrutāyuśca tataḥ kruddhastomareṇa dhanaṃjayam |
    ājaghāna rathaśreṣṭhaḥ pītena niśitena ca || 7-68-11||

    MHB 7-68-12

    सोऽतिविद्धो बलवता शत्रुणा शत्रुकर्शनः ।
    आजगाम परं मोहं मोहयन्केशवं रणे ॥ ७-६८-१२॥
    so'tividdho balavatā śatruṇā śatrukarśanaḥ |
    ājagāma paraṃ mohaṃ mohayankeśavaṃ raṇe || 7-68-12||

    MHB 7-68-13

    एतस्मिन्नेव काले तु सोऽच्युतायुर्महारथः ।
    शूलेन भृशतीक्ष्णेन ताडयामास पाण्डवम् ॥ ७-६८-१३॥
    etasminneva kāle tu so'cyutāyurmahārathaḥ |
    śūlena bhṛśatīkṣṇena tāḍayāmāsa pāṇḍavam || 7-68-13||

    MHB 7-68-14

    क्षते क्षारं स हि ददौ पाण्डवस्य महात्मनः ।
    पार्थोऽपि भृशसंविद्धो ध्वजयष्टिं समाश्रितः ॥ ७-६८-१४॥
    kṣate kṣāraṃ sa hi dadau pāṇḍavasya mahātmanaḥ |
    pārtho'pi bhṛśasaṃviddho dhvajayaṣṭiṃ samāśritaḥ || 7-68-14||

    MHB 7-68-15

    ततः सर्वस्य सैन्यस्य तावकस्य विशां पते ।
    सिंहनादो महानासीद्धतं मत्वा धनंजयम् ॥ ७-६८-१५॥
    tataḥ sarvasya sainyasya tāvakasya viśāṃ pate |
    siṃhanādo mahānāsīddhataṃ matvā dhanaṃjayam || 7-68-15||

    MHB 7-68-16

    कृष्णश्च भृशसंतप्तो दृष्ट्वा पार्थं विचेतसम् ।
    आश्वासयत्सुहृद्याभिर्वाग्भिस्तत्र धनंजयम् ॥ ७-६८-१६॥
    kṛṣṇaśca bhṛśasaṃtapto dṛṣṭvā pārthaṃ vicetasam |
    āśvāsayatsuhṛdyābhirvāgbhistatra dhanaṃjayam || 7-68-16||

    MHB 7-68-17

    ततस्तौ रथिनां श्रेष्ठौ लब्धलक्षौ धनंजयम् ।
    वासुदेवं च वार्ष्णेयं शरवर्षैः समन्ततः ॥ ७-६८-१७॥
    tatastau rathināṃ śreṣṭhau labdhalakṣau dhanaṃjayam |
    vāsudevaṃ ca vārṣṇeyaṃ śaravarṣaiḥ samantataḥ || 7-68-17||

    MHB 7-68-18

    सचक्रकूबररथं साश्वध्वजपताकिनम् ।
    अदृश्यं चक्रतुर्युद्धे तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-६८-१८॥
    sacakrakūbararathaṃ sāśvadhvajapatākinam |
    adṛśyaṃ cakraturyuddhe tadadbhutamivābhavat || 7-68-18||

    MHB 7-68-19

    प्रत्याश्वस्तस्तु बीभत्सुः शनकैरिव भारत ।
    प्रेतराजपुरं प्राप्य पुनः प्रत्यागतो यथा ॥ ७-६८-१९॥
    pratyāśvastastu bībhatsuḥ śanakairiva bhārata |
    pretarājapuraṃ prāpya punaḥ pratyāgato yathā || 7-68-19||

    MHB 7-68-20

    संछन्नं शरजालेन रथं दृष्ट्वा सकेशवम् ।
    शत्रू चाभिमुखौ दृष्ट्वा दीप्यमानाविवानलौ ॥ ७-६८-२०॥
    saṃchannaṃ śarajālena rathaṃ dṛṣṭvā sakeśavam |
    śatrū cābhimukhau dṛṣṭvā dīpyamānāvivānalau || 7-68-20||

    MHB 7-68-21

    प्रादुश्चक्रे ततः पार्थः शाक्रमस्त्रं महारथः ।
    तस्मादासन्सहस्राणि शराणां नतपर्वणाम् ॥ ७-६८-२१॥
    prāduścakre tataḥ pārthaḥ śākramastraṃ mahārathaḥ |
    tasmādāsansahasrāṇi śarāṇāṃ nataparvaṇām || 7-68-21||

    MHB 7-68-22

    ते जघ्नुस्तौ महेष्वासौ ताभ्यां सृष्टांश्च सायकान् ।
    विचेरुराकाशगताः पार्थबाणविदारिताः ॥ ७-६८-२२॥
    te jaghnustau maheṣvāsau tābhyāṃ sṛṣṭāṃśca sāyakān |
    vicerurākāśagatāḥ pārthabāṇavidāritāḥ || 7-68-22||

    MHB 7-68-23

    प्रतिहत्य शरांस्तूर्णं शरवेगेन पाण्डवः ।
    प्रतस्थे तत्र तत्रैव योधयन्वै महारथान् ॥ ७-६८-२३॥
    pratihatya śarāṃstūrṇaṃ śaravegena pāṇḍavaḥ |
    pratasthe tatra tatraiva yodhayanvai mahārathān || 7-68-23||

    MHB 7-68-24

    तौ च फल्गुनबाणौघैर्विबाहुशिरसौ कृतौ ।
    वसुधामन्वपद्येतां वातनुन्नाविव द्रुमौ ॥ ७-६८-२४॥
    tau ca phalgunabāṇaughairvibāhuśirasau kṛtau |
    vasudhāmanvapadyetāṃ vātanunnāviva drumau || 7-68-24||

    MHB 7-68-25

    श्रुतायुषश्च निधनं वधश्चैवाच्युतायुषः ।
    लोकविस्मापनमभूत्समुद्रस्येव शोषणम् ॥ ७-६८-२५॥
    śrutāyuṣaśca nidhanaṃ vadhaścaivācyutāyuṣaḥ |
    lokavismāpanamabhūtsamudrasyeva śoṣaṇam || 7-68-25||

    MHB 7-68-26

    तयोः पदानुगान्हत्वा पुनः पञ्चशतान्रथान् ।
    अभ्यगाद्भारतीं सेनां निघ्नन्पार्थो वरान्वरान् ॥ ७-६८-२६॥
    tayoḥ padānugānhatvā punaḥ pañcaśatānrathān |
    abhyagādbhāratīṃ senāṃ nighnanpārtho varānvarān || 7-68-26||

    MHB 7-68-27

    श्रुतायुषं च निहतं प्रेक्ष्य चैवाच्युतायुषम् ।
    अयुतायुश्च संक्रुद्धो दीर्घायुश्चैव भारत ॥ ७-६८-२७॥
    śrutāyuṣaṃ ca nihataṃ prekṣya caivācyutāyuṣam |
    ayutāyuśca saṃkruddho dīrghāyuścaiva bhārata || 7-68-27||

    MHB 7-68-28

    पुत्रौ तयोर्नरश्रेष्ठौ कौन्तेयं प्रतिजग्मतुः ।
    किरन्तौ विविधान्बाणान्पितृव्यसनकर्शितौ ॥ ७-६८-२८॥
    putrau tayornaraśreṣṭhau kaunteyaṃ pratijagmatuḥ |
    kirantau vividhānbāṇānpitṛvyasanakarśitau || 7-68-28||

    MHB 7-68-29

    तावर्जुनो मुहूर्तेन शरैः संनतपर्वभिः ।
    प्रेषयत्परमक्रुद्धो यमस्य सदनं प्रति ॥ ७-६८-२९॥
    tāvarjuno muhūrtena śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    preṣayatparamakruddho yamasya sadanaṃ prati || 7-68-29||

    MHB 7-68-30

    लोडयन्तमनीकानि द्विपं पद्मसरो यथा ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं पार्थं क्षत्रियपुंगवाः ॥ ७-६८-३०॥
    loḍayantamanīkāni dvipaṃ padmasaro yathā |
    nāśaknuvanvārayituṃ pārthaṃ kṣatriyapuṃgavāḥ || 7-68-30||

    MHB 7-68-31

    अङ्गास्तु गजवारेण पाण्डवं पर्यवारयन् ।
    क्रुद्धाः सहस्रशो राजञ्शिक्षिता हस्तिसादिनः ॥ ७-६८-३१॥
    aṅgāstu gajavāreṇa pāṇḍavaṃ paryavārayan |
    kruddhāḥ sahasraśo rājañśikṣitā hastisādinaḥ || 7-68-31||

    MHB 7-68-32

    दुर्योधनसमादिष्टाः कुञ्जरैः पर्वतोपमैः ।
    प्राच्याश्च दाक्षिणात्याश्च कलिङ्गप्रमुखा नृपाः ॥ ७-६८-३२॥
    duryodhanasamādiṣṭāḥ kuñjaraiḥ parvatopamaiḥ |
    prācyāśca dākṣiṇātyāśca kaliṅgapramukhā nṛpāḥ || 7-68-32||

    MHB 7-68-33

    तेषामापततां शीघ्रं गाण्डीवप्रेषितैः शरैः ।
    निचकर्त शिरांस्युग्रौ बाहूनपि सुभूषणान् ॥ ७-६८-३३॥
    teṣāmāpatatāṃ śīghraṃ gāṇḍīvapreṣitaiḥ śaraiḥ |
    nicakarta śirāṃsyugrau bāhūnapi subhūṣaṇān || 7-68-33||

    MHB 7-68-34

    तैः शिरोभिर्मही कीर्णा बाहुभिश्च सहाङ्गदैः ।
    बभौ कनकपाषाणा भुजगैरिव संवृता ॥ ७-६८-३४॥
    taiḥ śirobhirmahī kīrṇā bāhubhiśca sahāṅgadaiḥ |
    babhau kanakapāṣāṇā bhujagairiva saṃvṛtā || 7-68-34||

    MHB 7-68-35

    बाहवो विशिखैश्छिन्नाः शिरांस्युन्मथितानि च ।
    च्यवमानान्यदृश्यन्त द्रुमेभ्य इव पक्षिणः ॥ ७-६८-३५॥
    bāhavo viśikhaiśchinnāḥ śirāṃsyunmathitāni ca |
    cyavamānānyadṛśyanta drumebhya iva pakṣiṇaḥ || 7-68-35||

    MHB 7-68-36

    शरैः सहस्रशो विद्धा द्विपाः प्रस्रुतशोणिताः ।
    व्यदृश्यन्ताद्रयः काले गैरिकाम्बुस्रवा इव ॥ ७-६८-३६॥
    śaraiḥ sahasraśo viddhā dvipāḥ prasrutaśoṇitāḥ |
    vyadṛśyantādrayaḥ kāle gairikāmbusravā iva || 7-68-36||

    MHB 7-68-37

    निहताः शेरते स्मान्ये बीभत्सोर्निशितैः शरैः ।
    गजपृष्ठगता म्लेच्छा नानाविकृतदर्शनाः ॥ ७-६८-३७॥
    nihatāḥ śerate smānye bībhatsorniśitaiḥ śaraiḥ |
    gajapṛṣṭhagatā mlecchā nānāvikṛtadarśanāḥ || 7-68-37||

    MHB 7-68-38

    नानावेषधरा राजन्नानाशस्त्रौघसंवृताः ।
    रुधिरेणानुलिप्ताङ्गा भान्ति चित्रैः शरैर्हताः ॥ ७-६८-३८॥
    nānāveṣadharā rājannānāśastraughasaṃvṛtāḥ |
    rudhireṇānuliptāṅgā bhānti citraiḥ śarairhatāḥ || 7-68-38||

    MHB 7-68-39

    शोणितं निर्वमन्ति स्म द्विपाः पार्थशराहताः ।
    सहस्रशश्छिन्नगात्राः सारोहाः सपदानुगाः ॥ ७-६८-३९॥
    śoṇitaṃ nirvamanti sma dvipāḥ pārthaśarāhatāḥ |
    sahasraśaśchinnagātrāḥ sārohāḥ sapadānugāḥ || 7-68-39||

    MHB 7-68-40

    चुक्रुशुश्च निपेतुश्च बभ्रमुश्चापरे दिशः ।
    भृशं त्रस्ताश्च बहुधा स्वानेन ममृदुर्गजाः ।
    सान्तरायुधिका मत्ता द्विपास्तीक्ष्णविषोपमाः ॥ ७-६८-४०॥
    cukruśuśca nipetuśca babhramuścāpare diśaḥ |
    bhṛśaṃ trastāśca bahudhā svānena mamṛdurgajāḥ |
    sāntarāyudhikā mattā dvipāstīkṣṇaviṣopamāḥ || 7-68-40||

    MHB 7-68-41

    विदन्त्यसुरमायां ये सुघोरा घोरचक्षुषः ।
    यवनाः पारदाश्चैव शकाश्च सुनिकैः सह ॥ ७-६८-४१॥
    vidantyasuramāyāṃ ye sughorā ghoracakṣuṣaḥ |
    yavanāḥ pāradāścaiva śakāśca sunikaiḥ saha || 7-68-41||

    MHB 7-68-42

    गोयोनिप्रभवा म्लेच्छाः कालकल्पाः प्रहारिणः ।
    दार्वाभिसारा दरदाः पुण्ड्राश्च सह बाह्लिकैः ॥ ७-६८-४२॥
    goyoniprabhavā mlecchāḥ kālakalpāḥ prahāriṇaḥ |
    dārvābhisārā daradāḥ puṇḍrāśca saha bāhlikaiḥ || 7-68-42||

    MHB 7-68-43

    न ते स्म शक्याः संख्यातुं व्राताः शतसहस्रशः ।
    वृष्टिस्तथाविधा ह्यासीच्छलभानामिवायतिः ॥ ७-६८-४३॥
    na te sma śakyāḥ saṃkhyātuṃ vrātāḥ śatasahasraśaḥ |
    vṛṣṭistathāvidhā hyāsīcchalabhānāmivāyatiḥ || 7-68-43||

    MHB 7-68-44

    अभ्रच्छायामिव शरैः सैन्ये कृत्वा धनंजयः ।
    मुण्डार्धमुण्डजटिलानशुचीञ्जटिलाननान् ।
    म्लेच्छानशातयत्सर्वान्समेतानस्त्रमायया ॥ ७-६८-४४॥
    abhracchāyāmiva śaraiḥ sainye kṛtvā dhanaṃjayaḥ |
    muṇḍārdhamuṇḍajaṭilānaśucīñjaṭilānanān |
    mlecchānaśātayatsarvānsametānastramāyayā || 7-68-44||

    MHB 7-68-45

    शरैश्च शतशो विद्धास्ते संघाः संघचारिणः ।
    प्राद्रवन्त रणे भीता गिरिगह्वरवासिनः ॥ ७-६८-४५॥
    śaraiśca śataśo viddhāste saṃghāḥ saṃghacāriṇaḥ |
    prādravanta raṇe bhītā girigahvaravāsinaḥ || 7-68-45||

    MHB 7-68-46

    गजाश्वसादिम्लेच्छानां पतितानां शतैः शरैः ।
    वडाः कङ्का वृका भूमावपिबन्रुधिरं मुदा ॥ ७-६८-४६॥
    gajāśvasādimlecchānāṃ patitānāṃ śataiḥ śaraiḥ |
    vaḍāḥ kaṅkā vṛkā bhūmāvapibanrudhiraṃ mudā || 7-68-46||

    MHB 7-68-47

    पत्त्यश्वरथनागैश्च प्रच्छन्नकृतसंक्रमाम् ।
    शरवर्षप्लवां घोरां केशशैवलशाड्वलाम् ।
    प्रावर्तयन्नदीमुग्रां शोणितौघतरङ्गिणीम् ॥ ७-६८-४७॥
    pattyaśvarathanāgaiśca pracchannakṛtasaṃkramām |
    śaravarṣaplavāṃ ghorāṃ keśaśaivalaśāḍvalām |
    prāvartayannadīmugrāṃ śoṇitaughataraṅgiṇīm || 7-68-47||

    MHB 7-68-48

    शिरस्त्राणक्षुद्रमत्स्यां युगान्ते कालसंभृताम् ।
    अकरोद्गजसंबाधां नदीमुत्तरशोणिताम् ।
    देहेभ्यो राजपुत्राणां नागाश्वरथसादिनाम् ॥ ७-६८-४८॥
    śirastrāṇakṣudramatsyāṃ yugānte kālasaṃbhṛtām |
    akarodgajasaṃbādhāṃ nadīmuttaraśoṇitām |
    dehebhyo rājaputrāṇāṃ nāgāśvarathasādinām || 7-68-48||

    MHB 7-68-49

    यथा स्थलं च निम्नं च न स्याद्वर्षति वासवे ।
    तथासीत्पृथिवी सर्वा शोणितेन परिप्लुता ॥ ७-६८-४९॥
    yathā sthalaṃ ca nimnaṃ ca na syādvarṣati vāsave |
    tathāsītpṛthivī sarvā śoṇitena pariplutā || 7-68-49||

    MHB 7-68-50

    षट्सहस्रान्वरान्वीरान्पुनर्दशशतान्वरान् ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय क्षत्रियान्क्षत्रियर्षभः ॥ ७-६८-५०॥
    ṣaṭsahasrānvarānvīrānpunardaśaśatānvarān |
    prāhiṇonmṛtyulokāya kṣatriyānkṣatriyarṣabhaḥ || 7-68-50||

    MHB 7-68-51

    शरैः सहस्रशो विद्धा विधिवत्कल्पिता द्विपाः ।
    शेरते भूमिमासाद्य शैला वज्रहता इव ॥ ७-६८-५१॥
    śaraiḥ sahasraśo viddhā vidhivatkalpitā dvipāḥ |
    śerate bhūmimāsādya śailā vajrahatā iva || 7-68-51||

    MHB 7-68-52

    स वाजिरथमातङ्गान्निघ्नन्व्यचरदर्जुनः ।
    प्रभिन्न इव मातङ्गो मृद्नन्नडवनं यथा ॥ ७-६८-५२॥
    sa vājirathamātaṅgānnighnanvyacaradarjunaḥ |
    prabhinna iva mātaṅgo mṛdnannaḍavanaṃ yathā || 7-68-52||

    MHB 7-68-53

    भूरिद्रुमलतागुल्मं शुष्केन्धनतृणोलपम् ।
    निर्दहेदनलोऽरण्यं यथा वायुसमीरितः ॥ ७-६८-५३॥
    bhūridrumalatāgulmaṃ śuṣkendhanatṛṇolapam |
    nirdahedanalo'raṇyaṃ yathā vāyusamīritaḥ || 7-68-53||

    MHB 7-68-54

    सैन्यारण्यं तव तथा कृष्णानिलसमीरितः ।
    शरार्चिरदहत्क्रुद्धः पाण्डवाग्निर्धनंजयः ॥ ७-६८-५४॥
    sainyāraṇyaṃ tava tathā kṛṣṇānilasamīritaḥ |
    śarārciradahatkruddhaḥ pāṇḍavāgnirdhanaṃjayaḥ || 7-68-54||

    MHB 7-68-55

    शून्यान्कुर्वन्रथोपस्थान्मानवैः संस्तरन्महीम् ।
    प्रानृत्यदिव संबाधे चापहस्तो धनंजयः ॥ ७-६८-५५॥
    śūnyānkurvanrathopasthānmānavaiḥ saṃstaranmahīm |
    prānṛtyadiva saṃbādhe cāpahasto dhanaṃjayaḥ || 7-68-55||

    MHB 7-68-56

    वज्रकल्पैः शरैर्भूमिं कुर्वन्नुत्तरशोणिताम् ।
    प्राविशद्भारतीं सेनां संक्रुद्धो वै धनंजयः ।
    तं श्रुतायुस्तथाम्बष्ठो व्रजमानं न्यवारयत् ॥ ७-६८-५६॥
    vajrakalpaiḥ śarairbhūmiṃ kurvannuttaraśoṇitām |
    prāviśadbhāratīṃ senāṃ saṃkruddho vai dhanaṃjayaḥ |
    taṃ śrutāyustathāmbaṣṭho vrajamānaṃ nyavārayat || 7-68-56||

    MHB 7-68-57

    तस्यार्जुनः शरैस्तीक्ष्णैः कङ्कपत्रपरिच्छदैः ।
    न्यपातयद्धयाञ्शीघ्रं यतमानस्य मारिष ।
    धनुश्चास्यापरैश्छित्त्वा शरैः पार्थो विचक्रमे ॥ ७-६८-५७॥
    tasyārjunaḥ śaraistīkṣṇaiḥ kaṅkapatraparicchadaiḥ |
    nyapātayaddhayāñśīghraṃ yatamānasya māriṣa |
    dhanuścāsyāparaiśchittvā śaraiḥ pārtho vicakrame || 7-68-57||

    MHB 7-68-58

    अम्बष्ठस्तु गदां गृह्य क्रोधपर्याकुलेक्षणः ।
    आससाद रणे पार्थं केशवं च महारथम् ॥ ७-६८-५८॥
    ambaṣṭhastu gadāṃ gṛhya krodhaparyākulekṣaṇaḥ |
    āsasāda raṇe pārthaṃ keśavaṃ ca mahāratham || 7-68-58||

    MHB 7-68-59

    ततः स प्रहसन्वीरो गदामुद्यम्य भारत ।
    रथमावार्य गदया केशवं समताडयत् ॥ ७-६८-५९॥
    tataḥ sa prahasanvīro gadāmudyamya bhārata |
    rathamāvārya gadayā keśavaṃ samatāḍayat || 7-68-59||

    MHB 7-68-60

    गदया ताडितं दृष्ट्वा केशवं परवीरहा ।
    अर्जुनो भृशसंक्रुद्धः सोऽम्बष्ठं प्रति भारत ॥ ७-६८-६०॥
    gadayā tāḍitaṃ dṛṣṭvā keśavaṃ paravīrahā |
    arjuno bhṛśasaṃkruddhaḥ so'mbaṣṭhaṃ prati bhārata || 7-68-60||

    MHB 7-68-61

    ततः शरैर्हेमपुङ्खैः सगदं रथिनां वरम् ।
    छादयामास समरे मेघः सूर्यमिवोदितम् ॥ ७-६८-६१॥
    tataḥ śarairhemapuṅkhaiḥ sagadaṃ rathināṃ varam |
    chādayāmāsa samare meghaḥ sūryamivoditam || 7-68-61||

    MHB 7-68-62

    ततोऽपरैः शरैश्चापि गदां तस्य महात्मनः ।
    अचूर्णयत्तदा पार्थस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-६८-६२॥
    tato'paraiḥ śaraiścāpi gadāṃ tasya mahātmanaḥ |
    acūrṇayattadā pārthastadadbhutamivābhavat || 7-68-62||

    MHB 7-68-63

    अथ तां पतितां दृष्ट्वा गृह्यान्यां महतीं गदाम् ।
    अर्जुनं वासुदेवं च पुनः पुनरताडयत् ॥ ७-६८-६३॥
    atha tāṃ patitāṃ dṛṣṭvā gṛhyānyāṃ mahatīṃ gadām |
    arjunaṃ vāsudevaṃ ca punaḥ punaratāḍayat || 7-68-63||

    MHB 7-68-64

    तस्यार्जुनः क्षुरप्राभ्यां सगदावुद्यतौ भुजौ ।
    चिच्छेदेन्द्रध्वजाकारौ शिरश्चान्येन पत्रिणा ॥ ७-६८-६४॥
    tasyārjunaḥ kṣuraprābhyāṃ sagadāvudyatau bhujau |
    cicchedendradhvajākārau śiraścānyena patriṇā || 7-68-64||

    MHB 7-68-65

    स पपात हतो राजन्वसुधामनुनादयन् ।
    इन्द्रध्वज इवोत्सृष्टो यन्त्रनिर्मुक्तबन्धनः ॥ ७-६८-६५॥
    sa papāta hato rājanvasudhāmanunādayan |
    indradhvaja ivotsṛṣṭo yantranirmuktabandhanaḥ || 7-68-65||

    MHB 7-68-66

    रथानीकावगाढश्च वारणाश्वशतैर्वृतः ।
    सोऽदृश्यत तदा पार्थो घनैः सूर्य इवावृतः ॥ ७-६८-६६॥
    rathānīkāvagāḍhaśca vāraṇāśvaśatairvṛtaḥ |
    so'dṛśyata tadā pārtho ghanaiḥ sūrya ivāvṛtaḥ || 7-68-66||

    Adhyaya: 69/173 (75)

    MHB 7-69-1

    संजय उवाच ।
    ततः प्रविष्टे कौन्तेये सिन्धुराजजिघांसया ।
    द्रोणानीकं विनिर्भिद्य भोजानीकं च दुस्तरम् ॥ ७-६९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ praviṣṭe kaunteye sindhurājajighāṃsayā |
    droṇānīkaṃ vinirbhidya bhojānīkaṃ ca dustaram || 7-69-1||

    MHB 7-69-2

    काम्बोजस्य च दायादे हते राजन्सुदक्षिणे ।
    श्रुतायुधे च विक्रान्ते निहते सव्यसाचिना ॥ ७-६९-२॥
    kāmbojasya ca dāyāde hate rājansudakṣiṇe |
    śrutāyudhe ca vikrānte nihate savyasācinā || 7-69-2||

    MHB 7-69-3

    विप्रद्रुतेष्वनीकेषु विध्वस्तेषु समन्ततः ।
    प्रभग्नं स्वबलं दृष्ट्वा पुत्रस्ते द्रोणमभ्ययात् ॥ ७-६९-३॥
    vipradruteṣvanīkeṣu vidhvasteṣu samantataḥ |
    prabhagnaṃ svabalaṃ dṛṣṭvā putraste droṇamabhyayāt || 7-69-3||

    MHB 7-69-4

    त्वरन्नेकरथेनैव समेत्य द्रोणमब्रवीत् ।
    गतः स पुरुषव्याघ्रः प्रमथ्येमां महाचमूम् ॥ ७-६९-४॥
    tvarannekarathenaiva sametya droṇamabravīt |
    gataḥ sa puruṣavyāghraḥ pramathyemāṃ mahācamūm || 7-69-4||

    MHB 7-69-5

    अत्र बुद्ध्या समीक्षस्व किं नु कार्यमनन्तरम् ।
    अर्जुनस्य विघाताय दारुणेऽस्मिञ्जनक्षये ॥ ७-६९-५॥
    atra buddhyā samīkṣasva kiṃ nu kāryamanantaram |
    arjunasya vighātāya dāruṇe'smiñjanakṣaye || 7-69-5||

    MHB 7-69-6

    यथा स पुरुषव्याघ्रो न हन्येत जयद्रथः ।
    तथा विधत्स्व भद्रं ते त्वं हि नः परमा गतिः ॥ ७-६९-६॥
    yathā sa puruṣavyāghro na hanyeta jayadrathaḥ |
    tathā vidhatsva bhadraṃ te tvaṃ hi naḥ paramā gatiḥ || 7-69-6||

    MHB 7-69-7

    असौ धनंजयाग्निर्हि कोपमारुतचोदितः ।
    सेनाकक्षं दहति मे वह्निः कक्षमिवोत्थितः ॥ ७-६९-७॥
    asau dhanaṃjayāgnirhi kopamārutacoditaḥ |
    senākakṣaṃ dahati me vahniḥ kakṣamivotthitaḥ || 7-69-7||

    MHB 7-69-8

    अतिक्रान्ते हि कौन्तेये भित्त्वा सैन्यं परंतप ।
    जयद्रथस्य गोप्तारः संशयं परमं गताः ॥ ७-६९-८॥
    atikrānte hi kaunteye bhittvā sainyaṃ paraṃtapa |
    jayadrathasya goptāraḥ saṃśayaṃ paramaṃ gatāḥ || 7-69-8||

    MHB 7-69-9

    स्थिरा बुद्धिर्नरेन्द्राणामासीद्ब्रह्मविदां वर ।
    नातिक्रमिष्यति द्रोणं जातु जीवन्धनंजयः ॥ ७-६९-९॥
    sthirā buddhirnarendrāṇāmāsīdbrahmavidāṃ vara |
    nātikramiṣyati droṇaṃ jātu jīvandhanaṃjayaḥ || 7-69-9||

    MHB 7-69-10

    सोऽसौ पार्थो व्यतिक्रान्तो मिषतस्ते महाद्युते ।
    सर्वं ह्यद्यातुरं मन्ये नैतदस्ति बलं मम ॥ ७-६९-१०॥
    so'sau pārtho vyatikrānto miṣataste mahādyute |
    sarvaṃ hyadyāturaṃ manye naitadasti balaṃ mama || 7-69-10||

    MHB 7-69-11

    जानामि त्वां महाभाग पाण्डवानां हिते रतम् ।
    तथा मुह्यामि च ब्रह्मन्कार्यवत्तां विचिन्तयन् ॥ ७-६९-११॥
    jānāmi tvāṃ mahābhāga pāṇḍavānāṃ hite ratam |
    tathā muhyāmi ca brahmankāryavattāṃ vicintayan || 7-69-11||

    MHB 7-69-12

    यथाशक्ति च ते ब्रह्मन्वर्तये वृत्तिमुत्तमाम् ।
    प्रीणामि च यथाशक्ति तच्च त्वं नावबुध्यसे ॥ ७-६९-१२॥
    yathāśakti ca te brahmanvartaye vṛttimuttamām |
    prīṇāmi ca yathāśakti tacca tvaṃ nāvabudhyase || 7-69-12||

    MHB 7-69-13

    अस्मान्न त्वं सदा भक्तानिच्छस्यमितविक्रम ।
    पाण्डवान्सततं प्रीणास्यस्माकं विप्रिये रतान् ॥ ७-६९-१३॥
    asmānna tvaṃ sadā bhaktānicchasyamitavikrama |
    pāṇḍavānsatataṃ prīṇāsyasmākaṃ vipriye ratān || 7-69-13||

    MHB 7-69-14

    अस्मानेवोपजीवंस्त्वमस्माकं विप्रिये रतः ।
    न ह्यहं त्वां विजानामि मधुदिग्धमिव क्षुरम् ॥ ७-६९-१४॥
    asmānevopajīvaṃstvamasmākaṃ vipriye rataḥ |
    na hyahaṃ tvāṃ vijānāmi madhudigdhamiva kṣuram || 7-69-14||

    MHB 7-69-15

    नादास्यच्चेद्वरं मह्यं भवान्पाण्डवनिग्रहे ।
    नावारयिष्यं गच्छन्तमहं सिन्धुपतिं गृहान् ॥ ७-६९-१५॥
    nādāsyaccedvaraṃ mahyaṃ bhavānpāṇḍavanigrahe |
    nāvārayiṣyaṃ gacchantamahaṃ sindhupatiṃ gṛhān || 7-69-15||

    MHB 7-69-16

    मया त्वाशंसमानेन त्वत्तस्त्राणमबुद्धिना ।
    आश्वासितः सिन्धुपतिर्मोहाद्दत्तश्च मृत्यवे ॥ ७-६९-१६॥
    mayā tvāśaṃsamānena tvattastrāṇamabuddhinā |
    āśvāsitaḥ sindhupatirmohāddattaśca mṛtyave || 7-69-16||

    MHB 7-69-17

    यमदंष्ट्रान्तरं प्राप्तो मुच्येतापि हि मानवः ।
    नार्जुनस्य वशं प्राप्तो मुच्येताजौ जयद्रथः ॥ ७-६९-१७॥
    yamadaṃṣṭrāntaraṃ prāpto mucyetāpi hi mānavaḥ |
    nārjunasya vaśaṃ prāpto mucyetājau jayadrathaḥ || 7-69-17||

    MHB 7-69-18

    स तथा कुरु शोणाश्व यथा रक्ष्येत सैन्धवः ।
    मम चार्तप्रलापानां मा क्रुधः पाहि सैन्धवम् ॥ ७-६९-१८॥
    sa tathā kuru śoṇāśva yathā rakṣyeta saindhavaḥ |
    mama cārtapralāpānāṃ mā krudhaḥ pāhi saindhavam || 7-69-18||

    MHB 7-69-19

    द्रोण उवाच ।
    नाभ्यसूयामि ते वाचमश्वत्थाम्नासि मे समः ।
    सत्यं तु ते प्रवक्ष्यामि तज्जुषस्व विशां पते ॥ ७-६९-१९॥
    droṇa uvāca |
    nābhyasūyāmi te vācamaśvatthāmnāsi me samaḥ |
    satyaṃ tu te pravakṣyāmi tajjuṣasva viśāṃ pate || 7-69-19||

    MHB 7-69-20

    सारथिः प्रवरः कृष्णः शीघ्राश्चास्य हयोत्तमाः ।
    अल्पं च विवरं कृत्वा तूर्णं याति धनंजयः ॥ ७-६९-२०॥
    sārathiḥ pravaraḥ kṛṣṇaḥ śīghrāścāsya hayottamāḥ |
    alpaṃ ca vivaraṃ kṛtvā tūrṇaṃ yāti dhanaṃjayaḥ || 7-69-20||

    MHB 7-69-21

    किं नु पश्यसि बाणौघान्क्रोशमात्रे किरीटिनः ।
    पश्चाद्रथस्य पतितान्क्षिप्ताञ्शीघ्रं हि गच्छतः ॥ ७-६९-२१॥
    kiṃ nu paśyasi bāṇaughānkrośamātre kirīṭinaḥ |
    paścādrathasya patitānkṣiptāñśīghraṃ hi gacchataḥ || 7-69-21||

    MHB 7-69-22

    न चाहं शीघ्रयानेऽद्य समर्थो वयसान्वितः ।
    सेनामुखे च पार्थानामेतद्बलमुपस्थितम् ॥ ७-६९-२२॥
    na cāhaṃ śīghrayāne'dya samartho vayasānvitaḥ |
    senāmukhe ca pārthānāmetadbalamupasthitam || 7-69-22||

    MHB 7-69-23

    युधिष्ठिरश्च मे ग्राह्यो मिषतां सर्वधन्विनाम् ।
    एवं मया प्रतिज्ञातं क्षत्रमध्ये महाभुज ॥ ७-६९-२३॥
    yudhiṣṭhiraśca me grāhyo miṣatāṃ sarvadhanvinām |
    evaṃ mayā pratijñātaṃ kṣatramadhye mahābhuja || 7-69-23||

    MHB 7-69-24

    धनंजयेन चोत्सृष्टो वर्तते प्रमुखे मम ।
    तस्माद्व्यूहमुखं हित्वा नाहं यास्यामि फल्गुनम् ॥ ७-६९-२४॥
    dhanaṃjayena cotsṛṣṭo vartate pramukhe mama |
    tasmādvyūhamukhaṃ hitvā nāhaṃ yāsyāmi phalgunam || 7-69-24||

    MHB 7-69-25

    तुल्याभिजनकर्माणं शत्रुमेकं सहायवान् ।
    गत्वा योधय मा भैस्त्वं त्वं ह्यस्य जगतः पतिः ॥ ७-६९-२५॥
    tulyābhijanakarmāṇaṃ śatrumekaṃ sahāyavān |
    gatvā yodhaya mā bhaistvaṃ tvaṃ hyasya jagataḥ patiḥ || 7-69-25||

    MHB 7-69-26

    राजा शूरः कृती दक्षो वैरमुत्पाद्य पाण्डवैः ।
    वीर स्वयं प्रयाह्याशु यत्र यातो धनंजयः ॥ ७-६९-२६॥
    rājā śūraḥ kṛtī dakṣo vairamutpādya pāṇḍavaiḥ |
    vīra svayaṃ prayāhyāśu yatra yāto dhanaṃjayaḥ || 7-69-26||

    MHB 7-69-27

    दुर्योधन उवाच ।
    कथं त्वामप्यतिक्रान्तः सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    धनंजयो मया शक्य आचार्य प्रतिबाधितुम् ॥ ७-६९-२७॥
    duryodhana uvāca |
    kathaṃ tvāmapyatikrāntaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    dhanaṃjayo mayā śakya ācārya pratibādhitum || 7-69-27||

    MHB 7-69-28

    अपि शक्यो रणे जेतुं वज्रहस्तः पुरंदरः ।
    नार्जुनः समरे शक्यो जेतुं परपुरंजयः ॥ ७-६९-२८॥
    api śakyo raṇe jetuṃ vajrahastaḥ puraṃdaraḥ |
    nārjunaḥ samare śakyo jetuṃ parapuraṃjayaḥ || 7-69-28||

    MHB 7-69-29

    येन भोजश्च हार्दिक्यो भवांश्च त्रिदशोपमः ।
    अस्त्रप्रतापेन जितौ श्रुतायुश्च निबर्हितः ॥ ७-६९-२९॥
    yena bhojaśca hārdikyo bhavāṃśca tridaśopamaḥ |
    astrapratāpena jitau śrutāyuśca nibarhitaḥ || 7-69-29||

    MHB 7-69-30

    सुदक्षिणश्च निहतः स च राजा श्रुतायुधः ।
    श्रुतायुश्चाच्युतायुश्च म्लेच्छाश्च शतशो हताः ॥ ७-६९-३०॥
    sudakṣiṇaśca nihataḥ sa ca rājā śrutāyudhaḥ |
    śrutāyuścācyutāyuśca mlecchāśca śataśo hatāḥ || 7-69-30||

    MHB 7-69-31

    तं कथं पाण्डवं युद्धे दहन्तमहितान्बहून् ।
    प्रतियोत्स्यामि दुर्धर्षं तन्मे शंसास्त्रकोविद ॥ ७-६९-३१॥
    taṃ kathaṃ pāṇḍavaṃ yuddhe dahantamahitānbahūn |
    pratiyotsyāmi durdharṣaṃ tanme śaṃsāstrakovida || 7-69-31||

    MHB 7-69-32

    क्षमं चेन्मन्यसे युद्धं मम तेनाद्य शाधि माम् ।
    परवानस्मि भवति प्रेष्यकृद्रक्ष मे यशः ॥ ७-६९-३२॥
    kṣamaṃ cenmanyase yuddhaṃ mama tenādya śādhi mām |
    paravānasmi bhavati preṣyakṛdrakṣa me yaśaḥ || 7-69-32||

    MHB 7-69-33

    द्रोण उवाच ।
    सत्यं वदसि कौरव्य दुराधर्षो धनंजयः ।
    अहं तु तत्करिष्यामि यथैनं प्रसहिष्यसि ॥ ७-६९-३३॥
    droṇa uvāca |
    satyaṃ vadasi kauravya durādharṣo dhanaṃjayaḥ |
    ahaṃ tu tatkariṣyāmi yathainaṃ prasahiṣyasi || 7-69-33||

    MHB 7-69-34

    अद्भुतं चाद्य पश्यन्तु लोके सर्वधनुर्धराः ।
    विषक्तं त्वयि कौन्तेयं वासुदेवस्य पश्यतः ॥ ७-६९-३४॥
    adbhutaṃ cādya paśyantu loke sarvadhanurdharāḥ |
    viṣaktaṃ tvayi kaunteyaṃ vāsudevasya paśyataḥ || 7-69-34||

    MHB 7-69-35

    एष ते कवचं राजंस्तथा बध्नामि काञ्चनम् ।
    यथा न बाणा नास्त्राणि विषहिष्यन्ति ते रणे ॥ ७-६९-३५॥
    eṣa te kavacaṃ rājaṃstathā badhnāmi kāñcanam |
    yathā na bāṇā nāstrāṇi viṣahiṣyanti te raṇe || 7-69-35||

    MHB 7-69-36

    यदि त्वां सासुरसुराः सयक्षोरगराक्षसाः ।
    योधयन्ति त्रयो लोकाः सनरा नास्ति ते भयम् ॥ ७-६९-३६॥
    yadi tvāṃ sāsurasurāḥ sayakṣoragarākṣasāḥ |
    yodhayanti trayo lokāḥ sanarā nāsti te bhayam || 7-69-36||

    MHB 7-69-37

    न कृष्णो न च कौन्तेयो न चान्यः शस्त्रभृद्रणे ।
    शरानर्पयितुं कश्चित्कवचे तव शक्ष्यति ॥ ७-६९-३७॥
    na kṛṣṇo na ca kaunteyo na cānyaḥ śastrabhṛdraṇe |
    śarānarpayituṃ kaścitkavace tava śakṣyati || 7-69-37||

    MHB 7-69-38

    स त्वं कवचमास्थाय क्रुद्धमद्य रणेऽर्जुनम् ।
    त्वरमाणः स्वयं याहि न चासौ त्वां सहिष्यते ॥ ७-६९-३८॥
    sa tvaṃ kavacamāsthāya kruddhamadya raṇe'rjunam |
    tvaramāṇaḥ svayaṃ yāhi na cāsau tvāṃ sahiṣyate || 7-69-38||

    MHB 7-69-39

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा त्वरन्द्रोणः स्पृष्ट्वाम्भो वर्म भास्वरम् ।
    आबबन्धाद्भुततमं जपन्मन्त्रं यथाविधि ॥ ७-६९-३९॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā tvarandroṇaḥ spṛṣṭvāmbho varma bhāsvaram |
    ābabandhādbhutatamaṃ japanmantraṃ yathāvidhi || 7-69-39||

    MHB 7-69-40

    रणे तस्मिन्सुमहति विजयाय सुतस्य ते ।
    विसिस्मापयिषुर्लोकं विद्यया ब्रह्मवित्तमः ॥ ७-६९-४०॥
    raṇe tasminsumahati vijayāya sutasya te |
    visismāpayiṣurlokaṃ vidyayā brahmavittamaḥ || 7-69-40||

    MHB 7-69-41

    द्रोण उवाच ।
    करोतु स्वस्ति ते ब्रह्मा स्वस्ति चापि द्विजातयः ।
    सरीसृपाश्च ये श्रेष्ठास्तेभ्यस्ते स्वस्ति भारत ॥ ७-६९-४१॥
    droṇa uvāca |
    karotu svasti te brahmā svasti cāpi dvijātayaḥ |
    sarīsṛpāśca ye śreṣṭhāstebhyaste svasti bhārata || 7-69-41||

    MHB 7-69-42

    ययातिर्नहुषश्चैव धुन्धुमारो भगीरथः ।
    तुभ्यं राजर्षयः सर्वे स्वस्ति कुर्वन्तु सर्वशः ॥ ७-६९-४२॥
    yayātirnahuṣaścaiva dhundhumāro bhagīrathaḥ |
    tubhyaṃ rājarṣayaḥ sarve svasti kurvantu sarvaśaḥ || 7-69-42||

    MHB 7-69-43

    स्वस्ति तेऽस्त्वेकपादेभ्यो बहुपादेभ्य एव च ।
    स्वस्त्यस्त्वपादकेभ्यश्च नित्यं तव महारणे ॥ ७-६९-४३॥
    svasti te'stvekapādebhyo bahupādebhya eva ca |
    svastyastvapādakebhyaśca nityaṃ tava mahāraṇe || 7-69-43||

    MHB 7-69-44

    स्वाहा स्वधा शची चैव स्वस्ति कुर्वन्तु ते सदा ।
    लक्ष्मीररुन्धती चैव कुरुतां स्वस्ति तेऽनघ ॥ ७-६९-४४॥
    svāhā svadhā śacī caiva svasti kurvantu te sadā |
    lakṣmīrarundhatī caiva kurutāṃ svasti te'nagha || 7-69-44||

    MHB 7-69-45

    असितो देवलश्चैव विश्वामित्रस्तथाङ्गिराः ।
    वसिष्ठः कश्यपश्चैव स्वस्ति कुर्वन्तु ते नृप ॥ ७-६९-४५॥
    asito devalaścaiva viśvāmitrastathāṅgirāḥ |
    vasiṣṭhaḥ kaśyapaścaiva svasti kurvantu te nṛpa || 7-69-45||

    MHB 7-69-46

    धाता विधाता लोकेशो दिशश्च सदिगीश्वराः ।
    स्वस्ति तेऽद्य प्रयच्छन्तु कार्त्तिकेयश्च षण्मुखः ॥ ७-६९-४६॥
    dhātā vidhātā lokeśo diśaśca sadigīśvarāḥ |
    svasti te'dya prayacchantu kārttikeyaśca ṣaṇmukhaḥ || 7-69-46||

    MHB 7-69-47

    विवस्वान्भगवान्स्वस्ति करोतु तव सर्वशः ।
    दिग्गजाश्चैव चत्वारः क्षितिः खं गगनं ग्रहाः ॥ ७-६९-४७॥
    vivasvānbhagavānsvasti karotu tava sarvaśaḥ |
    diggajāścaiva catvāraḥ kṣitiḥ khaṃ gaganaṃ grahāḥ || 7-69-47||

    MHB 7-69-48

    अधस्ताद्धरणीं योऽसौ सदा धारयते नृप ।
    स शेषः पन्नगश्रेष्ठः स्वस्ति तुभ्यं प्रयच्छतु ॥ ७-६९-४८॥
    adhastāddharaṇīṃ yo'sau sadā dhārayate nṛpa |
    sa śeṣaḥ pannagaśreṣṭhaḥ svasti tubhyaṃ prayacchatu || 7-69-48||

    MHB 7-69-49

    गान्धारे युधि विक्रम्य निर्जिताः सुरसत्तमाः ।
    पुरा वृत्रेण दैत्येन भिन्नदेहाः सहस्रशः ॥ ७-६९-४९॥
    gāndhāre yudhi vikramya nirjitāḥ surasattamāḥ |
    purā vṛtreṇa daityena bhinnadehāḥ sahasraśaḥ || 7-69-49||

    MHB 7-69-50

    हृततेजोबलाः सर्वे तदा सेन्द्रा दिवौकसः ।
    ब्रह्माणं शरणं जग्मुर्वृत्राद्भीता महासुरात् ॥ ७-६९-५०॥
    hṛtatejobalāḥ sarve tadā sendrā divaukasaḥ |
    brahmāṇaṃ śaraṇaṃ jagmurvṛtrādbhītā mahāsurāt || 7-69-50||

    MHB 7-69-51

    देवा ऊचुः ।
    प्रमर्दितानां वृत्रेण देवानां देवसत्तम ।
    गतिर्भव सुरश्रेष्ठ त्राहि नो महतो भयात् ॥ ७-६९-५१॥
    devā ūcuḥ |
    pramarditānāṃ vṛtreṇa devānāṃ devasattama |
    gatirbhava suraśreṣṭha trāhi no mahato bhayāt || 7-69-51||

    MHB 7-69-52

    द्रोण उवाच ।
    अथ पार्श्वे स्थितं विष्णुं शक्रादींश्च सुरोत्तमान् ।
    प्राह तथ्यमिदं वाक्यं विषण्णान्सुरसत्तमान् ॥ ७-६९-५२॥
    droṇa uvāca |
    atha pārśve sthitaṃ viṣṇuṃ śakrādīṃśca surottamān |
    prāha tathyamidaṃ vākyaṃ viṣaṇṇānsurasattamān || 7-69-52||

    MHB 7-69-53

    रक्ष्या मे सततं देवाः सहेन्द्राः सद्विजातयः ।
    त्वष्टुः सुदुर्धरं तेजो येन वृत्रो विनिर्मितः ॥ ७-६९-५३॥
    rakṣyā me satataṃ devāḥ sahendrāḥ sadvijātayaḥ |
    tvaṣṭuḥ sudurdharaṃ tejo yena vṛtro vinirmitaḥ || 7-69-53||

    MHB 7-69-54

    त्वष्ट्रा पुरा तपस्तप्त्वा वर्षायुतशतं तदा ।
    वृत्रो विनिर्मितो देवाः प्राप्यानुज्ञां महेश्वरात् ॥ ७-६९-५४॥
    tvaṣṭrā purā tapastaptvā varṣāyutaśataṃ tadā |
    vṛtro vinirmito devāḥ prāpyānujñāṃ maheśvarāt || 7-69-54||

    MHB 7-69-55

    स तस्यैव प्रसादाद्वै हन्यादेव रिपुर्बली ।
    नागत्वा शंकरस्थानं भगवान्दृश्यते हरः ॥ ७-६९-५५॥
    sa tasyaiva prasādādvai hanyādeva ripurbalī |
    nāgatvā śaṃkarasthānaṃ bhagavāndṛśyate haraḥ || 7-69-55||

    MHB 7-69-56

    दृष्ट्वा हनिष्यथ रिपुं क्षिप्रं गच्छत मन्दरम् ।
    यत्रास्ते तपसां योनिर्दक्षयज्ञविनाशनः ।
    पिनाकी सर्वभूतेशो भगनेत्रनिपातनः ॥ ७-६९-५६॥
    dṛṣṭvā haniṣyatha ripuṃ kṣipraṃ gacchata mandaram |
    yatrāste tapasāṃ yonirdakṣayajñavināśanaḥ |
    pinākī sarvabhūteśo bhaganetranipātanaḥ || 7-69-56||

    MHB 7-69-57

    ते गत्वा सहिता देवा ब्रह्मणा सह मन्दरम् ।
    अपश्यंस्तेजसां राशिं सूर्यकोटिसमप्रभम् ॥ ७-६९-५७॥
    te gatvā sahitā devā brahmaṇā saha mandaram |
    apaśyaṃstejasāṃ rāśiṃ sūryakoṭisamaprabham || 7-69-57||

    MHB 7-69-58

    सोऽब्रवीत्स्वागतं देवा ब्रूत किं करवाण्यहम् ।
    अमोघं दर्शनं मह्यं कामप्राप्तिरतोऽस्तु वः ॥ ७-६९-५८॥
    so'bravītsvāgataṃ devā brūta kiṃ karavāṇyaham |
    amoghaṃ darśanaṃ mahyaṃ kāmaprāptirato'stu vaḥ || 7-69-58||

    MHB 7-69-59

    एवमुक्तास्तु ते सर्वे प्रत्यूचुस्तं दिवौकसः ।
    तेजो हृतं नो वृत्रेण गतिर्भव दिवौकसाम् ॥ ७-६९-५९॥
    evamuktāstu te sarve pratyūcustaṃ divaukasaḥ |
    tejo hṛtaṃ no vṛtreṇa gatirbhava divaukasām || 7-69-59||

    MHB 7-69-60

    मूर्तीरीक्षष्व नो देव प्रहारैर्जर्जरीकृताः ।
    शरणं त्वां प्रपन्नाः स्म गतिर्भव महेश्वर ॥ ७-६९-६०॥
    mūrtīrīkṣaṣva no deva prahārairjarjarīkṛtāḥ |
    śaraṇaṃ tvāṃ prapannāḥ sma gatirbhava maheśvara || 7-69-60||

    MHB 7-69-61

    महेश्वर उवाच ।
    विदितं मे यथा देवाः कृत्येयं सुमहाबला ।
    त्वष्टुस्तेजोभवा घोरा दुर्निवार्याकृतात्मभिः ॥ ७-६९-६१॥
    maheśvara uvāca |
    viditaṃ me yathā devāḥ kṛtyeyaṃ sumahābalā |
    tvaṣṭustejobhavā ghorā durnivāryākṛtātmabhiḥ || 7-69-61||

    MHB 7-69-62

    अवश्यं तु मया कार्यं साह्यं सर्वदिवौकसाम् ।
    ममेदं गात्रजं शक्र कवचं गृह्य भास्वरम् ।
    बधानानेन मन्त्रेण मानसेन सुरेश्वर ॥ ७-६९-६२॥
    avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ sāhyaṃ sarvadivaukasām |
    mamedaṃ gātrajaṃ śakra kavacaṃ gṛhya bhāsvaram |
    badhānānena mantreṇa mānasena sureśvara || 7-69-62||

    MHB 7-69-63

    द्रोण उवाच ।
    इत्युक्त्वा वरदः प्रादाद्वर्म तन्मन्त्रमेव च ।
    स तेन वर्मणा गुप्तः प्रायाद्वृत्रचमूं प्रति ॥ ७-६९-६३॥
    droṇa uvāca |
    ityuktvā varadaḥ prādādvarma tanmantrameva ca |
    sa tena varmaṇā guptaḥ prāyādvṛtracamūṃ prati || 7-69-63||

    MHB 7-69-64

    नानाविधैश्च शस्त्रौघैः पात्यमानैर्महारणे ।
    न संधिः शक्यते भेत्तुं वर्मबन्धस्य तस्य तु ॥ ७-६९-६४॥
    nānāvidhaiśca śastraughaiḥ pātyamānairmahāraṇe |
    na saṃdhiḥ śakyate bhettuṃ varmabandhasya tasya tu || 7-69-64||

    MHB 7-69-65

    ततो जघान समरे वृत्रं देवपतिः स्वयम् ।
    तं च मत्रमयं बन्धं वर्म चाङ्गिरसे ददौ ॥ ७-६९-६५॥
    tato jaghāna samare vṛtraṃ devapatiḥ svayam |
    taṃ ca matramayaṃ bandhaṃ varma cāṅgirase dadau || 7-69-65||

    MHB 7-69-66

    अङ्गिराः प्राह पुत्रस्य मन्त्रज्ञस्य बृहस्पतेः ।
    बृहस्पतिरथोवाच अग्निवेश्याय धीमते ॥ ७-६९-६६॥
    aṅgirāḥ prāha putrasya mantrajñasya bṛhaspateḥ |
    bṛhaspatirathovāca agniveśyāya dhīmate || 7-69-66||

    MHB 7-69-67

    अग्निवेश्यो मम प्रादात्तेन बध्नामि वर्म ते ।
    तवाद्य देहरक्षार्थं मन्त्रेण नृपसत्तम ॥ ७-६९-६७॥
    agniveśyo mama prādāttena badhnāmi varma te |
    tavādya deharakṣārthaṃ mantreṇa nṛpasattama || 7-69-67||

    MHB 7-69-68

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा ततो द्रोणस्तव पुत्रं महाद्युतिः ।
    पुनरेव वचः प्राह शनैराचार्यपुंगवः ॥ ७-६९-६८॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā tato droṇastava putraṃ mahādyutiḥ |
    punareva vacaḥ prāha śanairācāryapuṃgavaḥ || 7-69-68||

    MHB 7-69-69

    ब्रह्मसूत्रेण बध्नामि कवचं तव पार्थिव ।
    हिरण्यगर्भेण यथा बद्धं विष्णोः पुरा रणे ॥ ७-६९-६९॥
    brahmasūtreṇa badhnāmi kavacaṃ tava pārthiva |
    hiraṇyagarbheṇa yathā baddhaṃ viṣṇoḥ purā raṇe || 7-69-69||

    MHB 7-69-70

    यथा च ब्रह्मणा बद्धं संग्रामे तारकामये ।
    शक्रस्य कवचं दिव्यं तथा बध्नाम्यहं तव ॥ ७-६९-७०॥
    yathā ca brahmaṇā baddhaṃ saṃgrāme tārakāmaye |
    śakrasya kavacaṃ divyaṃ tathā badhnāmyahaṃ tava || 7-69-70||

    MHB 7-69-71

    बद्ध्वा तु कवचं तस्य मन्त्रेण विधिपूर्वकम् ।
    प्रेषयामास राजानं युद्धाय महते द्विजः ॥ ७-६९-७१॥
    baddhvā tu kavacaṃ tasya mantreṇa vidhipūrvakam |
    preṣayāmāsa rājānaṃ yuddhāya mahate dvijaḥ || 7-69-71||

    MHB 7-69-72

    स संनद्धो महाबाहुराचार्येण महात्मना ।
    रथानां च सहस्रेण त्रिगर्तानां प्रहारिणाम् ॥ ७-६९-७२॥
    sa saṃnaddho mahābāhurācāryeṇa mahātmanā |
    rathānāṃ ca sahasreṇa trigartānāṃ prahāriṇām || 7-69-72||

    MHB 7-69-73

    तथा दन्तिसहस्रेण मत्तानां वीर्यशालिनाम् ।
    अश्वानामयुतेनैव तथान्यैश्च महारथैः ॥ ७-६९-७३॥
    tathā dantisahasreṇa mattānāṃ vīryaśālinām |
    aśvānāmayutenaiva tathānyaiśca mahārathaiḥ || 7-69-73||

    MHB 7-69-74

    वृतः प्रायान्महाबाहुरर्जुनस्य रथं प्रति ।
    नानावादित्रघोषेण यथा वैरोचनिस्तथा ॥ ७-६९-७४॥
    vṛtaḥ prāyānmahābāhurarjunasya rathaṃ prati |
    nānāvāditraghoṣeṇa yathā vairocanistathā || 7-69-74||

    MHB 7-69-75

    ततः शब्दो महानासीत्सैन्यानां तव भारत ।
    अगाधं प्रस्थितं दृष्ट्वा समुद्रमिव कौरवम् ॥ ७-६९-७५॥
    tataḥ śabdo mahānāsītsainyānāṃ tava bhārata |
    agādhaṃ prasthitaṃ dṛṣṭvā samudramiva kauravam || 7-69-75||

    Adhyaya: 70/173 (51)

    MHB 7-70-1

    संजय उवाच ।
    प्रविष्टयोर्महाराज पार्थवार्ष्णेययोस्तदा ।
    दुर्योधने प्रयाते च पृष्ठतः पुरुषर्षभे ॥ ७-७०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    praviṣṭayormahārāja pārthavārṣṇeyayostadā |
    duryodhane prayāte ca pṛṣṭhataḥ puruṣarṣabhe || 7-70-1||

    MHB 7-70-2

    जवेनाभ्यद्रवन्द्रोणं महता निस्वनेन च ।
    पाण्डवाः सोमकैः सार्धं ततो युद्धमवर्तत ॥ ७-७०-२॥
    javenābhyadravandroṇaṃ mahatā nisvanena ca |
    pāṇḍavāḥ somakaiḥ sārdhaṃ tato yuddhamavartata || 7-70-2||

    MHB 7-70-3

    तद्युद्धमभवद्घोरं तुमुलं लोमहर्षणम् ।
    पाञ्चालानां कुरूणां च व्यूहस्य पुरतोऽद्भुतम् ॥ ७-७०-३॥
    tadyuddhamabhavadghoraṃ tumulaṃ lomaharṣaṇam |
    pāñcālānāṃ kurūṇāṃ ca vyūhasya purato'dbhutam || 7-70-3||

    MHB 7-70-4

    राजन्कदाचिन्नास्माभिर्दृष्टं तादृङ्न च श्रुतम् ।
    यादृङ्मध्यगते सूर्ये युद्धमासीद्विशां पते ॥ ७-७०-४॥
    rājankadācinnāsmābhirdṛṣṭaṃ tādṛṅna ca śrutam |
    yādṛṅmadhyagate sūrye yuddhamāsīdviśāṃ pate || 7-70-4||

    MHB 7-70-5

    धृष्टद्युम्नमुखाः पार्था व्यूढानीकाः प्रहारिणः ।
    द्रोणस्य सैन्यं ते सर्वे शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-७०-५॥
    dhṛṣṭadyumnamukhāḥ pārthā vyūḍhānīkāḥ prahāriṇaḥ |
    droṇasya sainyaṃ te sarve śaravarṣairavākiran || 7-70-5||

    MHB 7-70-6

    वयं द्रोणं पुरस्कृत्य सर्वशस्त्रभृतां वरम् ।
    पार्षतप्रमुखान्पार्थानभ्यवर्षाम सायकैः ॥ ७-७०-६॥
    vayaṃ droṇaṃ puraskṛtya sarvaśastrabhṛtāṃ varam |
    pārṣatapramukhānpārthānabhyavarṣāma sāyakaiḥ || 7-70-6||

    MHB 7-70-7

    महामेघाविवोदीर्णौ मिश्रवातौ हिमात्यये ।
    सेनाग्रे विप्रकाशेते रुचिरे रथभूषिते ॥ ७-७०-७॥
    mahāmeghāvivodīrṇau miśravātau himātyaye |
    senāgre viprakāśete rucire rathabhūṣite || 7-70-7||

    MHB 7-70-8

    समेत्य तु महासेने चक्रतुर्वेगमुत्तमम् ।
    जाह्नवीयमुने नद्यौ प्रावृषीवोल्बणोदके ॥ ७-७०-८॥
    sametya tu mahāsene cakraturvegamuttamam |
    jāhnavīyamune nadyau prāvṛṣīvolbaṇodake || 7-70-8||

    MHB 7-70-9

    नानाशस्त्रपुरोवातो द्विपाश्वरथसंवृतः ।
    गदाविद्युन्महारौद्रः संग्रामजलदो महान् ॥ ७-७०-९॥
    nānāśastrapurovāto dvipāśvarathasaṃvṛtaḥ |
    gadāvidyunmahāraudraḥ saṃgrāmajalado mahān || 7-70-9||

    MHB 7-70-10

    भारद्वाजानिलोद्धूतः शरधारासहस्रवान् ।
    अभ्यवर्षन्महारौद्रः पाण्डुसेनाग्निमुद्धतम् ॥ ७-७०-१०॥
    bhāradvājāniloddhūtaḥ śaradhārāsahasravān |
    abhyavarṣanmahāraudraḥ pāṇḍusenāgnimuddhatam || 7-70-10||

    MHB 7-70-11

    समुद्रमिव घर्मान्ते विवान्घोरो महानिलः ।
    व्यक्षोभयदनीकानि पाण्डवानां द्विजोत्तमः ॥ ७-७०-११॥
    samudramiva gharmānte vivānghoro mahānilaḥ |
    vyakṣobhayadanīkāni pāṇḍavānāṃ dvijottamaḥ || 7-70-11||

    MHB 7-70-12

    तेऽपि सर्वप्रयत्नेन द्रोणमेव समाद्रवन् ।
    बिभित्सन्तो महासेतुं वार्योघाः प्रबला इव ॥ ७-७०-१२॥
    te'pi sarvaprayatnena droṇameva samādravan |
    bibhitsanto mahāsetuṃ vāryoghāḥ prabalā iva || 7-70-12||

    MHB 7-70-13

    वारयामास तान्द्रोणो जलौघानचलो यथा ।
    पाण्डवान्समरे क्रुद्धान्पाञ्चालांश्च सकेकयान् ॥ ७-७०-१३॥
    vārayāmāsa tāndroṇo jalaughānacalo yathā |
    pāṇḍavānsamare kruddhānpāñcālāṃśca sakekayān || 7-70-13||

    MHB 7-70-14

    अथापरेऽपि राजानः परावृत्य समन्ततः ।
    महाबला रणे शूराः पाञ्चालानन्ववारयन् ॥ ७-७०-१४॥
    athāpare'pi rājānaḥ parāvṛtya samantataḥ |
    mahābalā raṇe śūrāḥ pāñcālānanvavārayan || 7-70-14||

    MHB 7-70-15

    ततो रणे नरव्याघ्रः पार्षतः पाण्डवैः सह ।
    संजघानासकृद्द्रोणं बिभित्सुररिवाहिनीम् ॥ ७-७०-१५॥
    tato raṇe naravyāghraḥ pārṣataḥ pāṇḍavaiḥ saha |
    saṃjaghānāsakṛddroṇaṃ bibhitsurarivāhinīm || 7-70-15||

    MHB 7-70-16

    यथैव शरवर्षाणि द्रोणो वर्षति पार्षते ।
    तथैव शरवर्षाणि धृष्टद्युम्नोऽभ्यवर्षत ॥ ७-७०-१६॥
    yathaiva śaravarṣāṇi droṇo varṣati pārṣate |
    tathaiva śaravarṣāṇi dhṛṣṭadyumno'bhyavarṣata || 7-70-16||

    MHB 7-70-17

    सनिस्त्रिंशपुरोवातः शक्तिप्रासर्ष्टिसंवृतः ।
    ज्याविद्युच्चापसंह्रादो धृष्टद्युम्नबलाहकः ॥ ७-७०-१७॥
    sanistriṃśapurovātaḥ śaktiprāsarṣṭisaṃvṛtaḥ |
    jyāvidyuccāpasaṃhrādo dhṛṣṭadyumnabalāhakaḥ || 7-70-17||

    MHB 7-70-18

    शरधाराश्मवर्षाणि व्यसृजत्सर्वतोदिशम् ।
    निघ्नन्रथवराश्वौघांश्छादयामास वाहिनीम् ॥ ७-७०-१८॥
    śaradhārāśmavarṣāṇi vyasṛjatsarvatodiśam |
    nighnanrathavarāśvaughāṃśchādayāmāsa vāhinīm || 7-70-18||

    MHB 7-70-19

    यं यमार्छच्छरैर्द्रोणः पाण्डवानां रथव्रजम् ।
    ततस्ततः शरैर्द्रोणमपाकर्षत पार्षतः ॥ ७-७०-१९॥
    yaṃ yamārchaccharairdroṇaḥ pāṇḍavānāṃ rathavrajam |
    tatastataḥ śarairdroṇamapākarṣata pārṣataḥ || 7-70-19||

    MHB 7-70-20

    तथा तु यतमानस्य द्रोणस्य युधि भारत ।
    धृष्टद्युम्नं समासाद्य त्रिधा सैन्यमभिद्यत ॥ ७-७०-२०॥
    tathā tu yatamānasya droṇasya yudhi bhārata |
    dhṛṣṭadyumnaṃ samāsādya tridhā sainyamabhidyata || 7-70-20||

    MHB 7-70-21

    भोजमेके न्यवर्तन्त जलसंधमथापरे ।
    पाण्डवैर्हन्यमानाश्च द्रोणमेवापरेऽव्रजन् ॥ ७-७०-२१॥
    bhojameke nyavartanta jalasaṃdhamathāpare |
    pāṇḍavairhanyamānāśca droṇamevāpare'vrajan || 7-70-21||

    MHB 7-70-22

    सैन्यान्यघटयद्यानि द्रोणस्तु रथिनां वरः ।
    व्यधमच्चापि तान्यस्य धृष्टद्युम्नो महारथः ॥ ७-७०-२२॥
    sainyānyaghaṭayadyāni droṇastu rathināṃ varaḥ |
    vyadhamaccāpi tānyasya dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ || 7-70-22||

    MHB 7-70-23

    धार्तराष्ट्रास्त्रिधाभूता वध्यन्ते पाण्डुसृञ्जयैः ।
    अगोपाः पशवोऽरण्ये बहुभिः श्वापदैरिव ॥ ७-७०-२३॥
    dhārtarāṣṭrāstridhābhūtā vadhyante pāṇḍusṛñjayaiḥ |
    agopāḥ paśavo'raṇye bahubhiḥ śvāpadairiva || 7-70-23||

    MHB 7-70-24

    कालः संग्रसते योधान्धृष्टद्युम्नेन मोहितान् ।
    संग्रामे तुमुले तस्मिन्निति संमेनिरे जनाः ॥ ७-७०-२४॥
    kālaḥ saṃgrasate yodhāndhṛṣṭadyumnena mohitān |
    saṃgrāme tumule tasminniti saṃmenire janāḥ || 7-70-24||

    MHB 7-70-25

    कुनृपस्य यथा राष्ट्रं दुर्भिक्षव्याधितस्करैः ।
    द्राव्यते तद्वदापन्ना पाण्डवैस्तव वाहिनी ॥ ७-७०-२५॥
    kunṛpasya yathā rāṣṭraṃ durbhikṣavyādhitaskaraiḥ |
    drāvyate tadvadāpannā pāṇḍavaistava vāhinī || 7-70-25||

    MHB 7-70-26

    अर्करश्मिप्रभिन्नेषु शस्त्रेषु कवचेषु च ।
    चक्षूंषि प्रतिहन्यन्ते सैन्येन रजसा तथा ॥ ७-७०-२६॥
    arkaraśmiprabhinneṣu śastreṣu kavaceṣu ca |
    cakṣūṃṣi pratihanyante sainyena rajasā tathā || 7-70-26||

    MHB 7-70-27

    त्रिधाभूतेषु सैन्येषु वध्यमानेषु पाण्डवैः ।
    अमर्षितस्ततो द्रोणः पाञ्चालान्व्यधमच्छरैः ॥ ७-७०-२७॥
    tridhābhūteṣu sainyeṣu vadhyamāneṣu pāṇḍavaiḥ |
    amarṣitastato droṇaḥ pāñcālānvyadhamaccharaiḥ || 7-70-27||

    MHB 7-70-28

    मृद्नतस्तान्यनीकानि निघ्नतश्चापि सायकैः ।
    बभूव रूपं द्रोणस्य कालाग्नेरिव दीप्यतः ॥ ७-७०-२८॥
    mṛdnatastānyanīkāni nighnataścāpi sāyakaiḥ |
    babhūva rūpaṃ droṇasya kālāgneriva dīpyataḥ || 7-70-28||

    MHB 7-70-29

    रथं नागं हयं चापि पत्तिनश्च विशां पते ।
    एकैकेनेषुणा संख्ये निर्बिभेद महारथः ॥ ७-७०-२९॥
    rathaṃ nāgaṃ hayaṃ cāpi pattinaśca viśāṃ pate |
    ekaikeneṣuṇā saṃkhye nirbibheda mahārathaḥ || 7-70-29||

    MHB 7-70-30

    पाण्डवानां तु सैन्येषु नास्ति कश्चित्स भारत ।
    दधार यो रणे बाणान्द्रोणचापच्युताञ्शितान् ॥ ७-७०-३०॥
    pāṇḍavānāṃ tu sainyeṣu nāsti kaścitsa bhārata |
    dadhāra yo raṇe bāṇāndroṇacāpacyutāñśitān || 7-70-30||

    MHB 7-70-31

    तत्पच्यमानमर्केण द्रोणसायकतापितम् ।
    बभ्राम पार्षतं सैन्यं तत्र तत्रैव भारत ॥ ७-७०-३१॥
    tatpacyamānamarkeṇa droṇasāyakatāpitam |
    babhrāma pārṣataṃ sainyaṃ tatra tatraiva bhārata || 7-70-31||

    MHB 7-70-32

    तथैव पार्षतेनापि काल्यमानं बलं तव ।
    अभवत्सर्वतो दीप्तं शुष्कं वनमिवाग्निना ॥ ७-७०-३२॥
    tathaiva pārṣatenāpi kālyamānaṃ balaṃ tava |
    abhavatsarvato dīptaṃ śuṣkaṃ vanamivāgninā || 7-70-32||

    MHB 7-70-33

    वध्यमानेषु सैन्येषु द्रोणपार्षतसायकैः ।
    त्यक्त्वा प्राणान्परं शक्त्या प्रायुध्यन्त स्म सैनिकाः ॥ ७-७०-३३॥
    vadhyamāneṣu sainyeṣu droṇapārṣatasāyakaiḥ |
    tyaktvā prāṇānparaṃ śaktyā prāyudhyanta sma sainikāḥ || 7-70-33||

    MHB 7-70-34

    तावकानां परेषां च युध्यतां भरतर्षभ ।
    नासीत्कश्चिन्महाराज योऽत्याक्षीत्संयुगं भयात् ॥ ७-७०-३४॥
    tāvakānāṃ pareṣāṃ ca yudhyatāṃ bharatarṣabha |
    nāsītkaścinmahārāja yo'tyākṣītsaṃyugaṃ bhayāt || 7-70-34||

    MHB 7-70-35

    भीमसेनं तु कौन्तेयं सोदर्याः पर्यवारयन् ।
    विविंशतिश्चित्रसेनो विकर्णश्च महारथः ॥ ७-७०-३५॥
    bhīmasenaṃ tu kaunteyaṃ sodaryāḥ paryavārayan |
    viviṃśatiścitraseno vikarṇaśca mahārathaḥ || 7-70-35||

    MHB 7-70-36

    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ क्षेमधूर्तिश्च वीर्यवान् ।
    त्रयाणां तव पुत्राणां त्रय एवानुयायिनः ॥ ७-७०-३६॥
    vindānuvindāvāvantyau kṣemadhūrtiśca vīryavān |
    trayāṇāṃ tava putrāṇāṃ traya evānuyāyinaḥ || 7-70-36||

    MHB 7-70-37

    बाह्लीकराजस्तेजस्वी कुलपुत्रो महारथः ।
    सहसेनः सहामात्यो द्रौपदेयानवारयत् ॥ ७-७०-३७॥
    bāhlīkarājastejasvī kulaputro mahārathaḥ |
    sahasenaḥ sahāmātyo draupadeyānavārayat || 7-70-37||

    MHB 7-70-38

    शैब्यो गोवासनो राजा योधैर्दशशतावरैः ।
    काश्यस्याभिभुवः पुत्रं पराक्रान्तमवारयत् ॥ ७-७०-३८॥
    śaibyo govāsano rājā yodhairdaśaśatāvaraiḥ |
    kāśyasyābhibhuvaḥ putraṃ parākrāntamavārayat || 7-70-38||

    MHB 7-70-39

    अजातशत्रुं कौन्तेयं ज्वलन्तमिव पावकम् ।
    मद्राणामीश्वरः शल्यो राजा राजानमावृणोत् ॥ ७-७०-३९॥
    ajātaśatruṃ kaunteyaṃ jvalantamiva pāvakam |
    madrāṇāmīśvaraḥ śalyo rājā rājānamāvṛṇot || 7-70-39||

    MHB 7-70-40

    दुःशासनस्त्ववस्थाप्य स्वमनीकममर्षणः ।
    सात्यकिं प्रययौ क्रुद्धः शूरो रथवरं युधि ॥ ७-७०-४०॥
    duḥśāsanastvavasthāpya svamanīkamamarṣaṇaḥ |
    sātyakiṃ prayayau kruddhaḥ śūro rathavaraṃ yudhi || 7-70-40||

    MHB 7-70-41

    स्वकेनाहमनीकेन संनद्धकवचावृतः ।
    चतुःशतैर्महेष्वासैश्चेकितानमवारयम् ॥ ७-७०-४१॥
    svakenāhamanīkena saṃnaddhakavacāvṛtaḥ |
    catuḥśatairmaheṣvāsaiścekitānamavārayam || 7-70-41||

    MHB 7-70-42

    शकुनिस्तु सहानीको माद्रीपुत्रमवारयत् ।
    गान्धारकैः सप्तशतैश्चापशक्तिशरासिभिः ॥ ७-७०-४२॥
    śakunistu sahānīko mādrīputramavārayat |
    gāndhārakaiḥ saptaśataiścāpaśaktiśarāsibhiḥ || 7-70-42||

    MHB 7-70-43

    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ विराटं मत्स्यमार्छताम् ।
    प्राणांस्त्यक्त्वा महेष्वासौ मित्रार्थेऽभ्युद्यतौ युधि ॥ ७-७०-४३॥
    vindānuvindāvāvantyau virāṭaṃ matsyamārchatām |
    prāṇāṃstyaktvā maheṣvāsau mitrārthe'bhyudyatau yudhi || 7-70-43||

    MHB 7-70-44

    शिखण्डिनं याज्ञसेनिं रुन्धानमपराजितम् ।
    बाह्लिकः प्रतिसंयत्तः पराक्रान्तमवारयत् ॥ ७-७०-४४॥
    śikhaṇḍinaṃ yājñaseniṃ rundhānamaparājitam |
    bāhlikaḥ pratisaṃyattaḥ parākrāntamavārayat || 7-70-44||

    MHB 7-70-45

    धृष्टद्युम्नं च पाञ्चाल्यं क्रूरैः सार्धं प्रभद्रकैः ।
    आवन्त्यः सह सौवीरैः क्रुद्धरूपमवारयत् ॥ ७-७०-४५॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca pāñcālyaṃ krūraiḥ sārdhaṃ prabhadrakaiḥ |
    āvantyaḥ saha sauvīraiḥ kruddharūpamavārayat || 7-70-45||

    MHB 7-70-46

    घटोत्कचं तथा शूरं राक्षसं क्रूरयोधिनम् ।
    अलायुधोऽद्रवत्तूर्णं क्रुद्धमायान्तमाहवे ॥ ७-७०-४६॥
    ghaṭotkacaṃ tathā śūraṃ rākṣasaṃ krūrayodhinam |
    alāyudho'dravattūrṇaṃ kruddhamāyāntamāhave || 7-70-46||

    MHB 7-70-47

    अलम्बुसं राक्षसेन्द्रं कुन्तिभोजो महारथः ।
    सैन्येन महता युक्तः क्रुद्धरूपमवारयत् ॥ ७-७०-४७॥
    alambusaṃ rākṣasendraṃ kuntibhojo mahārathaḥ |
    sainyena mahatā yuktaḥ kruddharūpamavārayat || 7-70-47||

    MHB 7-70-48

    सैन्धवः पृष्ठतस्त्वासीत्सर्वसैन्यस्य भारत ।
    रक्षितः परमेष्वासैः कृपप्रभृतिभी रथैः ॥ ७-७०-४८॥
    saindhavaḥ pṛṣṭhatastvāsītsarvasainyasya bhārata |
    rakṣitaḥ parameṣvāsaiḥ kṛpaprabhṛtibhī rathaiḥ || 7-70-48||

    MHB 7-70-49

    तस्यास्तां चक्ररक्षौ द्वौ सैन्धवस्य बृहत्तमौ ।
    द्रौणिर्दक्षिणतो राजन्सूतपुत्रश्च वामतः ॥ ७-७०-४९॥
    tasyāstāṃ cakrarakṣau dvau saindhavasya bṛhattamau |
    drauṇirdakṣiṇato rājansūtaputraśca vāmataḥ || 7-70-49||

    MHB 7-70-50

    पृष्ठगोपास्तु तस्यासन्सौमदत्तिपुरोगमाः ।
    कृपश्च वृषसेनश्च शलः शल्यश्च दुर्जयः ॥ ७-७०-५०॥
    pṛṣṭhagopāstu tasyāsansaumadattipurogamāḥ |
    kṛpaśca vṛṣasenaśca śalaḥ śalyaśca durjayaḥ || 7-70-50||

    MHB 7-70-51

    नीतिमन्तो महेष्वासाः सर्वे युद्धविशारदाः ।
    सैन्धवस्य विधायैवं रक्षां युयुधिरे तदा ॥ ७-७०-५१॥
    nītimanto maheṣvāsāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ |
    saindhavasya vidhāyaivaṃ rakṣāṃ yuyudhire tadā || 7-70-51||

    Adhyaya: 71/173 (31)

    MHB 7-71-1

    संजय उवाच ।
    राजन्संग्राममाश्चर्यं शृणु कीर्तयतो मम ।
    कुरूणां पाण्डवानां च यथा युद्धमवर्तत ॥ ७-७१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    rājansaṃgrāmamāścaryaṃ śṛṇu kīrtayato mama |
    kurūṇāṃ pāṇḍavānāṃ ca yathā yuddhamavartata || 7-71-1||

    MHB 7-71-2

    भारद्वाजं समासाद्य व्यूहस्य प्रमुखे स्थितम् ।
    अयोधयन्रणे पार्था द्रोणानीकं बिभित्सवः ॥ ७-७१-२॥
    bhāradvājaṃ samāsādya vyūhasya pramukhe sthitam |
    ayodhayanraṇe pārthā droṇānīkaṃ bibhitsavaḥ || 7-71-2||

    MHB 7-71-3

    रक्षमाणाः स्वकं व्यूहं द्रोणस्यापि च सैनिकाः ।
    अयोधयन्रणे पार्थान्प्रार्थयन्तो महद्यशः ॥ ७-७१-३॥
    rakṣamāṇāḥ svakaṃ vyūhaṃ droṇasyāpi ca sainikāḥ |
    ayodhayanraṇe pārthānprārthayanto mahadyaśaḥ || 7-71-3||

    MHB 7-71-4

    विन्दानुविन्दावावन्त्यौ विराटं दशभिः शरैः ।
    आजघ्नतुः सुसंक्रुद्धौ तव पुत्रहितैषिणौ ॥ ७-७१-४॥
    vindānuvindāvāvantyau virāṭaṃ daśabhiḥ śaraiḥ |
    ājaghnatuḥ susaṃkruddhau tava putrahitaiṣiṇau || 7-71-4||

    MHB 7-71-5

    विराटश्च महाराज तावुभौ समरे स्थितौ ।
    पराक्रान्तौ पराक्रम्य योधयामास सानुगौ ॥ ७-७१-५॥
    virāṭaśca mahārāja tāvubhau samare sthitau |
    parākrāntau parākramya yodhayāmāsa sānugau || 7-71-5||

    MHB 7-71-6

    तेषां युद्धं समभवद्दारुणं शोणितोदकम् ।
    सिंहस्य द्विपमुख्याभ्यां प्रभिन्नाभ्यां यथा वने ॥ ७-७१-६॥
    teṣāṃ yuddhaṃ samabhavaddāruṇaṃ śoṇitodakam |
    siṃhasya dvipamukhyābhyāṃ prabhinnābhyāṃ yathā vane || 7-71-6||

    MHB 7-71-7

    बाह्लीकं रभसं युद्धे याज्ञसेनिर्महाबलः ।
    आजघ्ने विशिखैस्तीक्ष्णैर्घोरैर्मर्मास्थिभेदिभिः ॥ ७-७१-७॥
    bāhlīkaṃ rabhasaṃ yuddhe yājñasenirmahābalaḥ |
    ājaghne viśikhaistīkṣṇairghorairmarmāsthibhedibhiḥ || 7-71-7||

    MHB 7-71-8

    बाह्लीको याज्ञसेनिं तु हेमपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    आजघान भृशं क्रुद्धो नवभिर्नतपर्वभिः ॥ ७-७१-८॥
    bāhlīko yājñaseniṃ tu hemapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    ājaghāna bhṛśaṃ kruddho navabhirnataparvabhiḥ || 7-71-8||

    MHB 7-71-9

    तद्युद्धमभवद्घोरं शरशक्तिसमाकुलम् ।
    भीरूणां त्रासजननं शूराणां हर्षवर्धनम् ॥ ७-७१-९॥
    tadyuddhamabhavadghoraṃ śaraśaktisamākulam |
    bhīrūṇāṃ trāsajananaṃ śūrāṇāṃ harṣavardhanam || 7-71-9||

    MHB 7-71-10

    ताभ्यां तत्र शरैर्मुक्तैरन्तरिक्षं दिशस्तथा ।
    अभवत्संवृतं सर्वं न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-७१-१०॥
    tābhyāṃ tatra śarairmuktairantarikṣaṃ diśastathā |
    abhavatsaṃvṛtaṃ sarvaṃ na prājñāyata kiṃcana || 7-71-10||

    MHB 7-71-11

    शैब्यो गोवासनो युद्धे काश्यपुत्रं महारथम् ।
    ससैन्यो योधयामास गजः प्रतिगजं यथा ॥ ७-७१-११॥
    śaibyo govāsano yuddhe kāśyaputraṃ mahāratham |
    sasainyo yodhayāmāsa gajaḥ pratigajaṃ yathā || 7-71-11||

    MHB 7-71-12

    बाह्लीकराजः संरब्धो द्रौपदेयान्महारथान् ।
    मनः पञ्चेन्द्रियाणीव शुशुभे योधयन्रणे ॥ ७-७१-१२॥
    bāhlīkarājaḥ saṃrabdho draupadeyānmahārathān |
    manaḥ pañcendriyāṇīva śuśubhe yodhayanraṇe || 7-71-12||

    MHB 7-71-13

    अयोधयंस्ते च भृशं तं शरौघैः समन्ततः ।
    इन्द्रियार्था यथा देहं शश्वद्देहभृतां वर ॥ ७-७१-१३॥
    ayodhayaṃste ca bhṛśaṃ taṃ śaraughaiḥ samantataḥ |
    indriyārthā yathā dehaṃ śaśvaddehabhṛtāṃ vara || 7-71-13||

    MHB 7-71-14

    वार्ष्णेयं सात्यकिं युद्धे पुत्रो दुःशासनस्तव ।
    आजघ्ने सायकैस्तीक्ष्णैर्नवभिर्नतपर्वभिः ॥ ७-७१-१४॥
    vārṣṇeyaṃ sātyakiṃ yuddhe putro duḥśāsanastava |
    ājaghne sāyakaistīkṣṇairnavabhirnataparvabhiḥ || 7-71-14||

    MHB 7-71-15

    सोऽतिविद्धो बलवता महेष्वासेन धन्विना ।
    ईषन्मूर्छां जगामाशु सात्यकिः सत्यविक्रमः ॥ ७-७१-१५॥
    so'tividdho balavatā maheṣvāsena dhanvinā |
    īṣanmūrchāṃ jagāmāśu sātyakiḥ satyavikramaḥ || 7-71-15||

    MHB 7-71-16

    समाश्वस्तस्तु वार्ष्णेयस्तव पुत्रं महारथम् ।
    विव्याध दशभिस्तूर्णं सायकैः कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-७१-१६॥
    samāśvastastu vārṣṇeyastava putraṃ mahāratham |
    vivyādha daśabhistūrṇaṃ sāyakaiḥ kaṅkapatribhiḥ || 7-71-16||

    MHB 7-71-17

    तावन्योन्यं दृढं विद्धावन्योन्यशरविक्षतौ ।
    रेजतुः समरे राजन्पुष्पिताविव किंशुकौ ॥ ७-७१-१७॥
    tāvanyonyaṃ dṛḍhaṃ viddhāvanyonyaśaravikṣatau |
    rejatuḥ samare rājanpuṣpitāviva kiṃśukau || 7-71-17||

    MHB 7-71-18

    अलम्बुसस्तु संक्रुद्धः कुन्तिभोजशरार्दितः ।
    अशोभत परं लक्ष्म्या पुष्पाढ्य इव किंशुकः ॥ ७-७१-१८॥
    alambusastu saṃkruddhaḥ kuntibhojaśarārditaḥ |
    aśobhata paraṃ lakṣmyā puṣpāḍhya iva kiṃśukaḥ || 7-71-18||

    MHB 7-71-19

    कुन्तिभोजं ततो रक्षो विद्ध्वा बहुभिरायसैः ।
    अनदद्भैरवं नादं वाहिन्याः प्रमुखे तव ॥ ७-७१-१९॥
    kuntibhojaṃ tato rakṣo viddhvā bahubhirāyasaiḥ |
    anadadbhairavaṃ nādaṃ vāhinyāḥ pramukhe tava || 7-71-19||

    MHB 7-71-20

    ततस्तौ समरे शूरौ योधयन्तौ परस्परम् ।
    ददृशुः सर्वभूतानि शक्रजम्भौ यथा पुरा ॥ ७-७१-२०॥
    tatastau samare śūrau yodhayantau parasparam |
    dadṛśuḥ sarvabhūtāni śakrajambhau yathā purā || 7-71-20||

    MHB 7-71-21

    शकुनिं रभसं युद्धे कृतवैरं च भारत ।
    माद्रीपुत्रौ च संरब्धौ शरैरर्दयतां मृधे ॥ ७-७१-२१॥
    śakuniṃ rabhasaṃ yuddhe kṛtavairaṃ ca bhārata |
    mādrīputrau ca saṃrabdhau śarairardayatāṃ mṛdhe || 7-71-21||

    MHB 7-71-22

    तन्मूलः स महाराज प्रावर्तत जनक्षयः ।
    त्वया संजनितोऽत्यर्थं कर्णेन च विवर्धितः ॥ ७-७१-२२॥
    tanmūlaḥ sa mahārāja prāvartata janakṣayaḥ |
    tvayā saṃjanito'tyarthaṃ karṇena ca vivardhitaḥ || 7-71-22||

    MHB 7-71-23

    उद्धुक्षितश्च पुत्रेण तव क्रोधहुताशनः ।
    य इमां पृथिवीं राजन्दग्धुं सर्वां समुद्यतः ॥ ७-७१-२३॥
    uddhukṣitaśca putreṇa tava krodhahutāśanaḥ |
    ya imāṃ pṛthivīṃ rājandagdhuṃ sarvāṃ samudyataḥ || 7-71-23||

    MHB 7-71-24

    शकुनिः पाण्डुपुत्राभ्यां कृतः स विमुखः शरैः ।
    नाभ्यजानत कर्तव्यं युधि किंचित्पराक्रमम् ॥ ७-७१-२४॥
    śakuniḥ pāṇḍuputrābhyāṃ kṛtaḥ sa vimukhaḥ śaraiḥ |
    nābhyajānata kartavyaṃ yudhi kiṃcitparākramam || 7-71-24||

    MHB 7-71-25

    विमुखं चैनमालोक्य माद्रीपुत्रौ महारथौ ।
    ववर्षतुः पुनर्बाणैर्यथा मेघौ महागिरिम् ॥ ७-७१-२५॥
    vimukhaṃ cainamālokya mādrīputrau mahārathau |
    vavarṣatuḥ punarbāṇairyathā meghau mahāgirim || 7-71-25||

    MHB 7-71-26

    स वध्यमानो बहुभिः शरैः संनतपर्वभिः ।
    संप्रायाज्जवनैरश्वैर्द्रोणानीकाय सौबलः ॥ ७-७१-२६॥
    sa vadhyamāno bahubhiḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    saṃprāyājjavanairaśvairdroṇānīkāya saubalaḥ || 7-71-26||

    MHB 7-71-27

    घटोत्कचस्तथा शूरं राक्षसं तमलायुधम् ।
    अभ्ययाद्रभसं युद्धे वेगमास्थाय मध्यमम् ॥ ७-७१-२७॥
    ghaṭotkacastathā śūraṃ rākṣasaṃ tamalāyudham |
    abhyayādrabhasaṃ yuddhe vegamāsthāya madhyamam || 7-71-27||

    MHB 7-71-28

    तयोर्युद्धं महाराज चित्ररूपमिवाभवत् ।
    यादृशं हि पुरा वृत्तं रामरावणयोर्मृधे ॥ ७-७१-२८॥
    tayoryuddhaṃ mahārāja citrarūpamivābhavat |
    yādṛśaṃ hi purā vṛttaṃ rāmarāvaṇayormṛdhe || 7-71-28||

    MHB 7-71-29

    ततो युधिष्ठिरो राजा मद्रराजानमाहवे ।
    विद्ध्वा पञ्चाशता बाणैः पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-७१-२९॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā madrarājānamāhave |
    viddhvā pañcāśatā bāṇaiḥ punarvivyādha saptabhiḥ || 7-71-29||

    MHB 7-71-30

    ततः प्रववृते युद्धं तयोरत्यद्भुतं नृप ।
    यथा पूर्वं महद्युद्धं शम्बरामरराजयोः ॥ ७-७१-३०॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tayoratyadbhutaṃ nṛpa |
    yathā pūrvaṃ mahadyuddhaṃ śambarāmararājayoḥ || 7-71-30||

    MHB 7-71-31

    विविंशतिश्चित्रसेनो विकर्णश्च तवात्मजः ।
    अयोधयन्भीमसेनं महत्या सेनया वृताः ॥ ७-७१-३१॥
    viviṃśatiścitraseno vikarṇaśca tavātmajaḥ |
    ayodhayanbhīmasenaṃ mahatyā senayā vṛtāḥ || 7-71-31||

    Adhyaya: 72/173 (35)

    MHB 7-72-1

    संजय उवाच ।
    तथा तस्मिन्प्रवृत्ते तु संग्रामे लोमहर्षणे ।
    कौरवेयांस्त्रिधाभूतान्पाण्डवाः समुपाद्रवन् ॥ ७-७२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā tasminpravṛtte tu saṃgrāme lomaharṣaṇe |
    kauraveyāṃstridhābhūtānpāṇḍavāḥ samupādravan || 7-72-1||

    MHB 7-72-2

    जलसंधं महाबाहुर्भीमसेनो न्यवारयत् ।
    युधिष्ठिरः सहानीकः कृतवर्माणमाहवे ॥ ७-७२-२॥
    jalasaṃdhaṃ mahābāhurbhīmaseno nyavārayat |
    yudhiṣṭhiraḥ sahānīkaḥ kṛtavarmāṇamāhave || 7-72-2||

    MHB 7-72-3

    किरन्तं शरवर्षाणि रोचमान इवांशुमान् ।
    धृष्टद्युम्नो महाराज द्रोणमभ्यद्रवद्रणे ॥ ७-७२-३॥
    kirantaṃ śaravarṣāṇi rocamāna ivāṃśumān |
    dhṛṣṭadyumno mahārāja droṇamabhyadravadraṇe || 7-72-3||

    MHB 7-72-4

    ततः प्रववृते युद्धं त्वरतां सर्वधन्विनाम् ।
    कुरूणां सोमकानां च संक्रुद्धानां परस्परम् ॥ ७-७२-४॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tvaratāṃ sarvadhanvinām |
    kurūṇāṃ somakānāṃ ca saṃkruddhānāṃ parasparam || 7-72-4||

    MHB 7-72-5

    संक्षये तु तथा भूते वर्तमाने महाभये ।
    द्वंद्वीभूतेषु सैन्येषु युध्यमानेष्वभीतवत् ॥ ७-७२-५॥
    saṃkṣaye tu tathā bhūte vartamāne mahābhaye |
    dvaṃdvībhūteṣu sainyeṣu yudhyamāneṣvabhītavat || 7-72-5||

    MHB 7-72-6

    द्रोणः पाञ्चालपुत्रेण बली बलवता सह ।
    विचिक्षेप पृषत्कौघांस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-७२-६॥
    droṇaḥ pāñcālaputreṇa balī balavatā saha |
    vicikṣepa pṛṣatkaughāṃstadadbhutamivābhavat || 7-72-6||

    MHB 7-72-7

    पुण्डरीकवनानीव विध्वस्तानि समन्ततः ।
    चक्राते द्रोणपाञ्चाल्यौ नृणां शीर्षाण्यनेकशः ॥ ७-७२-७॥
    puṇḍarīkavanānīva vidhvastāni samantataḥ |
    cakrāte droṇapāñcālyau nṛṇāṃ śīrṣāṇyanekaśaḥ || 7-72-7||

    MHB 7-72-8

    विनिकीर्णानि वीराणामनीकेषु समन्ततः ।
    वस्त्राभरणशस्त्राणि ध्वजवर्मायुधानि च ॥ ७-७२-८॥
    vinikīrṇāni vīrāṇāmanīkeṣu samantataḥ |
    vastrābharaṇaśastrāṇi dhvajavarmāyudhāni ca || 7-72-8||

    MHB 7-72-9

    तपनीयविचित्राङ्गाः संसिक्ता रुधिरेण च ।
    संसक्ता इव दृश्यन्ते मेघसंघाः सविद्युतः ॥ ७-७२-९॥
    tapanīyavicitrāṅgāḥ saṃsiktā rudhireṇa ca |
    saṃsaktā iva dṛśyante meghasaṃghāḥ savidyutaḥ || 7-72-9||

    MHB 7-72-10

    कुञ्जराश्वनरान्संख्ये पातयन्तः पतत्रिभिः ।
    तालमात्राणि चापानि विकर्षन्तो महारथाः ॥ ७-७२-१०॥
    kuñjarāśvanarānsaṃkhye pātayantaḥ patatribhiḥ |
    tālamātrāṇi cāpāni vikarṣanto mahārathāḥ || 7-72-10||

    MHB 7-72-11

    असिचर्माणि चापानि शिरांसि कवचानि च ।
    विप्रकीर्यन्त शूराणां संप्रहारे महात्मनाम् ॥ ७-७२-११॥
    asicarmāṇi cāpāni śirāṃsi kavacāni ca |
    viprakīryanta śūrāṇāṃ saṃprahāre mahātmanām || 7-72-11||

    MHB 7-72-12

    उत्थितान्यगणेयानि कबन्धानि समन्ततः ।
    अदृश्यन्त महाराज तस्मिन्परमसंकुले ॥ ७-७२-१२॥
    utthitānyagaṇeyāni kabandhāni samantataḥ |
    adṛśyanta mahārāja tasminparamasaṃkule || 7-72-12||

    MHB 7-72-13

    गृध्राः कङ्का वडाः श्येना वायसा जम्बुकास्तथा ।
    बहवः पिशिताशाश्च तत्रादृश्यन्त मारिष ॥ ७-७२-१३॥
    gṛdhrāḥ kaṅkā vaḍāḥ śyenā vāyasā jambukāstathā |
    bahavaḥ piśitāśāśca tatrādṛśyanta māriṣa || 7-72-13||

    MHB 7-72-14

    भक्षयन्तः स्म मांसानि पिबन्तश्चापि शोणितम् ।
    विलुम्पन्तः स्म केशांश्च मज्जाश्च बहुधा नृप ॥ ७-७२-१४॥
    bhakṣayantaḥ sma māṃsāni pibantaścāpi śoṇitam |
    vilumpantaḥ sma keśāṃśca majjāśca bahudhā nṛpa || 7-72-14||

    MHB 7-72-15

    आकर्षन्तः शरीराणि शरीरावयवांस्तथा ।
    नराश्वगजसंघानां शिरांसि च ततस्ततः ॥ ७-७२-१५॥
    ākarṣantaḥ śarīrāṇi śarīrāvayavāṃstathā |
    narāśvagajasaṃghānāṃ śirāṃsi ca tatastataḥ || 7-72-15||

    MHB 7-72-16

    कृतास्त्रा रणदीक्षाभिर्दीक्षिताः शरधारिणः ।
    रणे जयं प्रार्थयन्तो भृशं युयुधिरे तदा ॥ ७-७२-१६॥
    kṛtāstrā raṇadīkṣābhirdīkṣitāḥ śaradhāriṇaḥ |
    raṇe jayaṃ prārthayanto bhṛśaṃ yuyudhire tadā || 7-72-16||

    MHB 7-72-17

    असिमार्गान्बहुविधान्विचेरुस्तावका रणे ।
    ऋष्टिभिः शक्तिभिः प्रासैः शूलतोमरपट्टिशैः ॥ ७-७२-१७॥
    asimārgānbahuvidhānvicerustāvakā raṇe |
    ṛṣṭibhiḥ śaktibhiḥ prāsaiḥ śūlatomarapaṭṭiśaiḥ || 7-72-17||

    MHB 7-72-18

    गदाभिः परिघैश्चान्ये व्यायुधाश्च भुजैरपि ।
    अन्योन्यं जघ्निरे क्रुद्धा युद्धरङ्गगता नराः ॥ ७-७२-१८॥
    gadābhiḥ parighaiścānye vyāyudhāśca bhujairapi |
    anyonyaṃ jaghnire kruddhā yuddharaṅgagatā narāḥ || 7-72-18||

    MHB 7-72-19

    रथिनो रथिभिः सार्धमश्वारोहाश्च सादिभिः ।
    मातङ्गा वरमातङ्गैः पदाताश्च पदातिभिः ॥ ७-७२-१९॥
    rathino rathibhiḥ sārdhamaśvārohāśca sādibhiḥ |
    mātaṅgā varamātaṅgaiḥ padātāśca padātibhiḥ || 7-72-19||

    MHB 7-72-20

    क्षीबा इवान्ये चोन्मत्ता रङ्गेष्विव च चारणाः ।
    उच्चुक्रुशुस्तथान्योन्यं जघ्नुरन्योन्यमाहवे ॥ ७-७२-२०॥
    kṣībā ivānye conmattā raṅgeṣviva ca cāraṇāḥ |
    uccukruśustathānyonyaṃ jaghnuranyonyamāhave || 7-72-20||

    MHB 7-72-21

    वर्तमाने तथा युद्धे निर्मर्यादे विशां पते ।
    धृष्टद्युम्नो हयानश्वैर्द्रोणस्य व्यत्यमिश्रयत् ॥ ७-७२-२१॥
    vartamāne tathā yuddhe nirmaryāde viśāṃ pate |
    dhṛṣṭadyumno hayānaśvairdroṇasya vyatyamiśrayat || 7-72-21||

    MHB 7-72-22

    ते हया साध्वशोभन्त विमिश्रा वातरंहसः ।
    पारावतसवर्णाश्च रक्तशोणाश्च संयुगे ।
    हयाः शुशुभिरे राजन्मेघा इव सविद्युतः ॥ ७-७२-२२॥
    te hayā sādhvaśobhanta vimiśrā vātaraṃhasaḥ |
    pārāvatasavarṇāśca raktaśoṇāśca saṃyuge |
    hayāḥ śuśubhire rājanmeghā iva savidyutaḥ || 7-72-22||

    MHB 7-72-23

    धृष्टद्युम्नश्च संप्रेक्ष्य द्रोणमभ्याशमागतम् ।
    असिचर्माददे वीरो धनुरुत्सृज्य भारत ॥ ७-७२-२३॥
    dhṛṣṭadyumnaśca saṃprekṣya droṇamabhyāśamāgatam |
    asicarmādade vīro dhanurutsṛjya bhārata || 7-72-23||

    MHB 7-72-24

    चिकीर्षुर्दुष्करं कर्म पार्षतः परवीरहा ।
    ईषया समतिक्रम्य द्रोणस्य रथमाविशत् ॥ ७-७२-२४॥
    cikīrṣurduṣkaraṃ karma pārṣataḥ paravīrahā |
    īṣayā samatikramya droṇasya rathamāviśat || 7-72-24||

    MHB 7-72-25

    अतिष्ठद्युगमध्ये स युगसंनहनेषु च ।
    जघानार्धेषु चाश्वानां तत्सैन्यान्यभ्यपूजयन् ॥ ७-७२-२५॥
    atiṣṭhadyugamadhye sa yugasaṃnahaneṣu ca |
    jaghānārdheṣu cāśvānāṃ tatsainyānyabhyapūjayan || 7-72-25||

    MHB 7-72-26

    खड्गेन चरतस्तस्य शोणाश्वानधितिष्ठतः ।
    न ददर्शान्तरं द्रोणस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-७२-२६॥
    khaḍgena caratastasya śoṇāśvānadhitiṣṭhataḥ |
    na dadarśāntaraṃ droṇastadadbhutamivābhavat || 7-72-26||

    MHB 7-72-27

    यथा श्येनस्य पतनं वनेष्वामिषगृद्धिनः ।
    तथैवासीदभीसारस्तस्य द्रोणं जिघांसतः ॥ ७-७२-२७॥
    yathā śyenasya patanaṃ vaneṣvāmiṣagṛddhinaḥ |
    tathaivāsīdabhīsārastasya droṇaṃ jighāṃsataḥ || 7-72-27||

    MHB 7-72-28

    ततः शरशतेनास्य शतचन्द्रं समाक्षिपत् ।
    द्रोणो द्रुपदपुत्रस्य खड्गं च दशभिः शरैः ॥ ७-७२-२८॥
    tataḥ śaraśatenāsya śatacandraṃ samākṣipat |
    droṇo drupadaputrasya khaḍgaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ || 7-72-28||

    MHB 7-72-29

    हयांश्चैव चतुःषष्ट्या शराणां जघ्निवान्बली ।
    ध्वजं छत्रं च भल्लाभ्यां तथोभौ पार्ष्णिसारथी ॥ ७-७२-२९॥
    hayāṃścaiva catuḥṣaṣṭyā śarāṇāṃ jaghnivānbalī |
    dhvajaṃ chatraṃ ca bhallābhyāṃ tathobhau pārṣṇisārathī || 7-72-29||

    MHB 7-72-30

    अथास्मै त्वरितो बाणमपरं जीवितान्तकम् ।
    आकर्णपूर्णं चिक्षेप वज्रं वज्रधरो यथा ॥ ७-७२-३०॥
    athāsmai tvarito bāṇamaparaṃ jīvitāntakam |
    ākarṇapūrṇaṃ cikṣepa vajraṃ vajradharo yathā || 7-72-30||

    MHB 7-72-31

    तं चतुर्दशभिर्बाणैर्बाणं चिच्छेद सात्यकिः ।
    ग्रस्तमाचार्यमुख्येन धृष्टद्युम्नममोचयत् ॥ ७-७२-३१॥
    taṃ caturdaśabhirbāṇairbāṇaṃ ciccheda sātyakiḥ |
    grastamācāryamukhyena dhṛṣṭadyumnamamocayat || 7-72-31||

    MHB 7-72-32

    सिंहेनेव मृगं ग्रस्तं नरसिंहेन मारिष ।
    द्रोणेन मोचयामास पाञ्चाल्यं शिनिपुंगवः ॥ ७-७२-३२॥
    siṃheneva mṛgaṃ grastaṃ narasiṃhena māriṣa |
    droṇena mocayāmāsa pāñcālyaṃ śinipuṃgavaḥ || 7-72-32||

    MHB 7-72-33

    सात्यकिं प्रेक्ष्य गोप्तारं पाञ्चाल्यस्य महाहवे ।
    शराणां त्वरितो द्रोणः षड्विंशत्या समर्पयत् ॥ ७-७२-३३॥
    sātyakiṃ prekṣya goptāraṃ pāñcālyasya mahāhave |
    śarāṇāṃ tvarito droṇaḥ ṣaḍviṃśatyā samarpayat || 7-72-33||

    MHB 7-72-34

    ततो द्रोणं शिनेः पौत्रो ग्रसन्तमिव सृञ्जयान् ।
    प्रत्यविध्यच्छितैर्बाणैः षड्विंशत्या स्तनान्तरे ॥ ७-७२-३४॥
    tato droṇaṃ śineḥ pautro grasantamiva sṛñjayān |
    pratyavidhyacchitairbāṇaiḥ ṣaḍviṃśatyā stanāntare || 7-72-34||

    MHB 7-72-35

    ततः सर्वे रथास्तूर्णं पाञ्चाला जयगृद्धिनः ।
    सात्वताभिसृते द्रोणे धृष्टद्युम्नममोचयन् ॥ ७-७२-३५॥
    tataḥ sarve rathāstūrṇaṃ pāñcālā jayagṛddhinaḥ |
    sātvatābhisṛte droṇe dhṛṣṭadyumnamamocayan || 7-72-35||

    Adhyaya: 73/173 (53)

    MHB 7-73-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    बाणे तस्मिन्निकृत्ते तु धृष्टद्युम्ने च मोक्षिते ।
    तेन वृष्णिप्रवीरेण युयुधानेन संजय ॥ ७-७३-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    bāṇe tasminnikṛtte tu dhṛṣṭadyumne ca mokṣite |
    tena vṛṣṇipravīreṇa yuyudhānena saṃjaya || 7-73-1||

    MHB 7-73-2

    अमर्षितो महेष्वासः सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    नरव्याघ्रः शिनेः पौत्रे द्रोणः किमकरोद्युधि ॥ ७-७३-२॥
    amarṣito maheṣvāsaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    naravyāghraḥ śineḥ pautre droṇaḥ kimakarodyudhi || 7-73-2||

    MHB 7-73-3

    संजय उवाच ।
    संप्रद्रुतः क्रोधविषो व्यादितास्यशरासनः ।
    तीक्ष्णधारेषुदशनः शितनाराचदंष्ट्रवान् ॥ ७-७३-३॥
    saṃjaya uvāca |
    saṃpradrutaḥ krodhaviṣo vyāditāsyaśarāsanaḥ |
    tīkṣṇadhāreṣudaśanaḥ śitanārācadaṃṣṭravān || 7-73-3||

    MHB 7-73-4

    संरम्भामर्षताम्राक्षो महाहिरिव निःश्वसन् ।
    नरवीरप्रमुदितैः शोणैरश्वैर्महाजवैः ॥ ७-७३-४॥
    saṃrambhāmarṣatāmrākṣo mahāhiriva niḥśvasan |
    naravīrapramuditaiḥ śoṇairaśvairmahājavaiḥ || 7-73-4||

    MHB 7-73-5

    उत्पतद्भिरिवाकाशं क्रमद्भिरिव सर्वतः ।
    रुक्मपुङ्खाञ्शरानस्यन्युयुधानमुपाद्रवत् ॥ ७-७३-५॥
    utpatadbhirivākāśaṃ kramadbhiriva sarvataḥ |
    rukmapuṅkhāñśarānasyanyuyudhānamupādravat || 7-73-5||

    MHB 7-73-6

    शरपातमहावर्षं रथघोषबलाहकम् ।
    कार्मुकाकर्षविक्षिप्तं नाराचबहुविद्युतम् ॥ ७-७३-६॥
    śarapātamahāvarṣaṃ rathaghoṣabalāhakam |
    kārmukākarṣavikṣiptaṃ nārācabahuvidyutam || 7-73-6||

    MHB 7-73-7

    शक्तिखड्गाशनिधरं क्रोधवेगसमुत्थितम् ।
    द्रोणमेघमनावार्यं हयमारुतचोदितम् ॥ ७-७३-७॥
    śaktikhaḍgāśanidharaṃ krodhavegasamutthitam |
    droṇameghamanāvāryaṃ hayamārutacoditam || 7-73-7||

    MHB 7-73-8

    दृष्ट्वैवाभिपतन्तं तं शूरः परपुरंजयः ।
    उवाच सूतं शैनेयः प्रहसन्युद्धदुर्मदः ॥ ७-७३-८॥
    dṛṣṭvaivābhipatantaṃ taṃ śūraḥ parapuraṃjayaḥ |
    uvāca sūtaṃ śaineyaḥ prahasanyuddhadurmadaḥ || 7-73-8||

    MHB 7-73-9

    एतं वै ब्राह्मणं क्रूरं स्वकर्मण्यनवस्थितम् ।
    आश्रयं धार्तराष्ट्रस्य राज्ञो दुःखभयावहम् ॥ ७-७३-९॥
    etaṃ vai brāhmaṇaṃ krūraṃ svakarmaṇyanavasthitam |
    āśrayaṃ dhārtarāṣṭrasya rājño duḥkhabhayāvaham || 7-73-9||

    MHB 7-73-10

    शीघ्रं प्रजवितैरश्वैः प्रत्युद्याहि प्रहृष्टवत् ।
    आचार्यं राजपुत्राणां सततं शूरमानिनम् ॥ ७-७३-१०॥
    śīghraṃ prajavitairaśvaiḥ pratyudyāhi prahṛṣṭavat |
    ācāryaṃ rājaputrāṇāṃ satataṃ śūramāninam || 7-73-10||

    MHB 7-73-11

    ततो रजतसंकाशा माधवस्य हयोत्तमाः ।
    द्रोणस्याभिमुखाः शीघ्रमगच्छन्वातरंहसः ॥ ७-७३-११॥
    tato rajatasaṃkāśā mādhavasya hayottamāḥ |
    droṇasyābhimukhāḥ śīghramagacchanvātaraṃhasaḥ || 7-73-11||

    MHB 7-73-12

    इषुजालावृतं घोरमन्धकारमनन्तरम् ।
    अनाधृष्यमिवान्येषां शूराणामभवत्तदा ॥ ७-७३-१२॥
    iṣujālāvṛtaṃ ghoramandhakāramanantaram |
    anādhṛṣyamivānyeṣāṃ śūrāṇāmabhavattadā || 7-73-12||

    MHB 7-73-13

    ततः शीघ्रास्त्रविदुषोर्द्रोणसात्वतयोस्तदा ।
    नान्तरं शरवृष्टीनां दृश्यते नरसिंहयोः ॥ ७-७३-१३॥
    tataḥ śīghrāstraviduṣordroṇasātvatayostadā |
    nāntaraṃ śaravṛṣṭīnāṃ dṛśyate narasiṃhayoḥ || 7-73-13||

    MHB 7-73-14

    इषूणां संनिपातेन शब्दो धाराभिघातजः ।
    शुश्रुवे शक्रमुक्तानामशनीनामिव स्वनः ॥ ७-७३-१४॥
    iṣūṇāṃ saṃnipātena śabdo dhārābhighātajaḥ |
    śuśruve śakramuktānāmaśanīnāmiva svanaḥ || 7-73-14||

    MHB 7-73-15

    नाराचैरतिविद्धानां शराणां रूपमाबभौ ।
    आशीविषविदष्टानां सर्पाणामिव भारत ॥ ७-७३-१५॥
    nārācairatividdhānāṃ śarāṇāṃ rūpamābabhau |
    āśīviṣavidaṣṭānāṃ sarpāṇāmiva bhārata || 7-73-15||

    MHB 7-73-16

    तयोर्ज्यातलनिर्घोषो व्यश्रूयत सुदारुणः ।
    अजस्रं शैलशृङ्गाणां वज्रेणाहन्यतामिव ॥ ७-७३-१६॥
    tayorjyātalanirghoṣo vyaśrūyata sudāruṇaḥ |
    ajasraṃ śailaśṛṅgāṇāṃ vajreṇāhanyatāmiva || 7-73-16||

    MHB 7-73-17

    उभयोस्तौ रथौ राजंस्ते चाश्वास्तौ च सारथी ।
    रुक्मपुङ्खैः शरैश्छन्नाश्चित्ररूपा बभुस्तदा ॥ ७-७३-१७॥
    ubhayostau rathau rājaṃste cāśvāstau ca sārathī |
    rukmapuṅkhaiḥ śaraiśchannāścitrarūpā babhustadā || 7-73-17||

    MHB 7-73-18

    निर्मलानामजिह्मानां नाराचानां विशां पते ।
    निर्मुक्ताशीविषाभानां संपातोऽभूत्सुदारुणः ॥ ७-७३-१८॥
    nirmalānāmajihmānāṃ nārācānāṃ viśāṃ pate |
    nirmuktāśīviṣābhānāṃ saṃpāto'bhūtsudāruṇaḥ || 7-73-18||

    MHB 7-73-19

    उभयोः पतिते छत्रे तथैव पतितौ ध्वजौ ।
    उभौ रुधिरसिक्ताङ्गावुभौ च विजयैषिणौ ॥ ७-७३-१९॥
    ubhayoḥ patite chatre tathaiva patitau dhvajau |
    ubhau rudhirasiktāṅgāvubhau ca vijayaiṣiṇau || 7-73-19||

    MHB 7-73-20

    स्रवद्भिः शोणितं गात्रैः प्रस्रुताविव वारणौ ।
    अन्योन्यमभिविध्येतां जीवितान्तकरैः शरैः ॥ ७-७३-२०॥
    sravadbhiḥ śoṇitaṃ gātraiḥ prasrutāviva vāraṇau |
    anyonyamabhividhyetāṃ jīvitāntakaraiḥ śaraiḥ || 7-73-20||

    MHB 7-73-21

    गर्जितोत्क्रुष्टसंनादाः शङ्खदुन्दुभिनिस्वनाः ।
    उपारमन्महाराज व्याजहार न कश्चन ॥ ७-७३-२१॥
    garjitotkruṣṭasaṃnādāḥ śaṅkhadundubhinisvanāḥ |
    upāramanmahārāja vyājahāra na kaścana || 7-73-21||

    MHB 7-73-22

    तूष्णींभूतान्यनीकानि योधा युद्धादुपारमन् ।
    ददृशे द्वैरथं ताभ्यां जातकौतूहलो जनः ॥ ७-७३-२२॥
    tūṣṇīṃbhūtānyanīkāni yodhā yuddhādupāraman |
    dadṛśe dvairathaṃ tābhyāṃ jātakautūhalo janaḥ || 7-73-22||

    MHB 7-73-23

    रथिनो हस्तियन्तारो हयारोहाः पदातयः ।
    अवैक्षन्ताचलैर्नेत्रैः परिवार्य रथर्षभौ ॥ ७-७३-२३॥
    rathino hastiyantāro hayārohāḥ padātayaḥ |
    avaikṣantācalairnetraiḥ parivārya ratharṣabhau || 7-73-23||

    MHB 7-73-24

    हस्त्यनीकान्यतिष्ठन्त तथानीकानि वाजिनाम् ।
    तथैव रथवाहिन्यः प्रतिव्यूह्य व्यवस्थिताः ॥ ७-७३-२४॥
    hastyanīkānyatiṣṭhanta tathānīkāni vājinām |
    tathaiva rathavāhinyaḥ prativyūhya vyavasthitāḥ || 7-73-24||

    MHB 7-73-25

    मुक्ताविद्रुमचित्रैश्च मणिकाञ्चनभूषितैः ।
    ध्वजैराभरणैश्चित्रैः कवचैश्च हिरण्मयैः ॥ ७-७३-२५॥
    muktāvidrumacitraiśca maṇikāñcanabhūṣitaiḥ |
    dhvajairābharaṇaiścitraiḥ kavacaiśca hiraṇmayaiḥ || 7-73-25||

    MHB 7-73-26

    वैजयन्तीपताकाभिः परिस्तोमाङ्गकम्बलैः ।
    विमलैर्निशितैः शस्त्रैर्हयानां च प्रकीर्णकैः ॥ ७-७३-२६॥
    vaijayantīpatākābhiḥ paristomāṅgakambalaiḥ |
    vimalairniśitaiḥ śastrairhayānāṃ ca prakīrṇakaiḥ || 7-73-26||

    MHB 7-73-27

    जातरूपमयीभिश्च राजतीभिश्च मूर्धसु ।
    गजानां कुम्भमालाभिर्दन्तवेष्टैश्च भारत ॥ ७-७३-२७॥
    jātarūpamayībhiśca rājatībhiśca mūrdhasu |
    gajānāṃ kumbhamālābhirdantaveṣṭaiśca bhārata || 7-73-27||

    MHB 7-73-28

    सबलाकाः सखद्योताः सैरावतशतह्रदाः ।
    अदृश्यन्तोष्णपर्याये मेघानामिव वागुराः ॥ ७-७३-२८॥
    sabalākāḥ sakhadyotāḥ sairāvataśatahradāḥ |
    adṛśyantoṣṇaparyāye meghānāmiva vāgurāḥ || 7-73-28||

    MHB 7-73-29

    अपश्यन्नस्मदीयाश्च ते च यौधिष्ठिराः स्थिताः ।
    तद्युद्धं युयुधानस्य द्रोणस्य च महात्मनः ॥ ७-७३-२९॥
    apaśyannasmadīyāśca te ca yaudhiṣṭhirāḥ sthitāḥ |
    tadyuddhaṃ yuyudhānasya droṇasya ca mahātmanaḥ || 7-73-29||

    MHB 7-73-30

    विमानाग्रगता देवा ब्रह्मशक्रपुरोगमाः ।
    सिद्धचारणसंघाश्च विद्याधरमहोरगाः ॥ ७-७३-३०॥
    vimānāgragatā devā brahmaśakrapurogamāḥ |
    siddhacāraṇasaṃghāśca vidyādharamahoragāḥ || 7-73-30||

    MHB 7-73-31

    गतप्रत्यागताक्षेपैश्चित्रैः शस्त्रविघातिभिः ।
    विविधैर्विस्मयं जग्मुस्तयोः पुरुषसिंहयोः ॥ ७-७३-३१॥
    gatapratyāgatākṣepaiścitraiḥ śastravighātibhiḥ |
    vividhairvismayaṃ jagmustayoḥ puruṣasiṃhayoḥ || 7-73-31||

    MHB 7-73-32

    हस्तलाघवमस्त्रेषु दर्शयन्तौ महाबलौ ।
    अन्योन्यं समविध्येतां शरैस्तौ द्रोणसात्यकी ॥ ७-७३-३२॥
    hastalāghavamastreṣu darśayantau mahābalau |
    anyonyaṃ samavidhyetāṃ śaraistau droṇasātyakī || 7-73-32||

    MHB 7-73-33

    ततो द्रोणस्य दाशार्हः शरांश्चिच्छेद संयुगे ।
    पत्रिभिः सुदृढैराशु धनुश्चैव महाद्युते ॥ ७-७३-३३॥
    tato droṇasya dāśārhaḥ śarāṃściccheda saṃyuge |
    patribhiḥ sudṛḍhairāśu dhanuścaiva mahādyute || 7-73-33||

    MHB 7-73-34

    निमेषान्तरमात्रेण भारद्वाजोऽपरं धनुः ।
    सज्यं चकार तच्चाशु चिच्छेदास्य स सात्यकिः ॥ ७-७३-३४॥
    nimeṣāntaramātreṇa bhāradvājo'paraṃ dhanuḥ |
    sajyaṃ cakāra taccāśu cicchedāsya sa sātyakiḥ || 7-73-34||

    MHB 7-73-35

    ततस्त्वरन्पुनर्द्रोणो धनुर्हस्तो व्यतिष्ठत ।
    सज्यं सज्यं पुनश्चास्य चिच्छेद निशितैः शरैः ॥ ७-७३-३५॥
    tatastvaranpunardroṇo dhanurhasto vyatiṣṭhata |
    sajyaṃ sajyaṃ punaścāsya ciccheda niśitaiḥ śaraiḥ || 7-73-35||

    MHB 7-73-36

    ततोऽस्य संयुगे द्रोणो दृष्ट्वा कर्मातिमानुषम् ।
    युयुधानस्य राजेन्द्र मनसेदमचिन्तयत् ॥ ७-७३-३६॥
    tato'sya saṃyuge droṇo dṛṣṭvā karmātimānuṣam |
    yuyudhānasya rājendra manasedamacintayat || 7-73-36||

    MHB 7-73-37

    एतदस्त्रबलं रामे कार्तवीर्ये धनंजये ।
    भीष्मे च पुरुषव्याघ्रे यदिदं सात्वतां वरे ॥ ७-७३-३७॥
    etadastrabalaṃ rāme kārtavīrye dhanaṃjaye |
    bhīṣme ca puruṣavyāghre yadidaṃ sātvatāṃ vare || 7-73-37||

    MHB 7-73-38

    तं चास्य मनसा द्रोणः पूजयामास विक्रमम् ।
    लाघवं वासवस्येव संप्रेक्ष्य द्विजसत्तमः ॥ ७-७३-३८॥
    taṃ cāsya manasā droṇaḥ pūjayāmāsa vikramam |
    lāghavaṃ vāsavasyeva saṃprekṣya dvijasattamaḥ || 7-73-38||

    MHB 7-73-39

    तुतोषास्त्रविदां श्रेष्ठस्तथा देवाः सवासवाः ।
    न तामालक्षयामासुर्लघुतां शीघ्रकारिणः ॥ ७-७३-३९॥
    tutoṣāstravidāṃ śreṣṭhastathā devāḥ savāsavāḥ |
    na tāmālakṣayāmāsurlaghutāṃ śīghrakāriṇaḥ || 7-73-39||

    MHB 7-73-40

    देवाश्च युयुधानस्य गन्धर्वाश्च विशां पते ।
    सिद्धचारणसंघाश्च विदुर्द्रोणस्य कर्म तत् ॥ ७-७३-४०॥
    devāśca yuyudhānasya gandharvāśca viśāṃ pate |
    siddhacāraṇasaṃghāśca vidurdroṇasya karma tat || 7-73-40||

    MHB 7-73-41

    ततोऽन्यद्धनुरादाय द्रोणः क्षत्रियमर्दनः ।
    अस्त्रैरस्त्रविदां श्रेष्ठो योधयामास भारत ॥ ७-७३-४१॥
    tato'nyaddhanurādāya droṇaḥ kṣatriyamardanaḥ |
    astrairastravidāṃ śreṣṭho yodhayāmāsa bhārata || 7-73-41||

    MHB 7-73-42

    तस्यास्त्राण्यस्त्रमायाभिः प्रतिहन्य स सात्यकिः ।
    जघान निशितैर्बाणैस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-७३-४२॥
    tasyāstrāṇyastramāyābhiḥ pratihanya sa sātyakiḥ |
    jaghāna niśitairbāṇaistadadbhutamivābhavat || 7-73-42||

    MHB 7-73-43

    तस्यातिमानुषं कर्म दृष्ट्वान्यैरसमं रणे ।
    युक्तं योगेन योगज्ञास्तावकाः समपूजयन् ॥ ७-७३-४३॥
    tasyātimānuṣaṃ karma dṛṣṭvānyairasamaṃ raṇe |
    yuktaṃ yogena yogajñāstāvakāḥ samapūjayan || 7-73-43||

    MHB 7-73-44

    यदस्त्रमस्यति द्रोणस्तदेवास्यति सात्यकिः ।
    तमाचार्योऽप्यसंभ्रान्तोऽयोधयच्छत्रुतापनः ॥ ७-७३-४४॥
    yadastramasyati droṇastadevāsyati sātyakiḥ |
    tamācāryo'pyasaṃbhrānto'yodhayacchatrutāpanaḥ || 7-73-44||

    MHB 7-73-45

    ततः क्रुद्धो महाराज धनुर्वेदस्य पारगः ।
    वधाय युयुधानस्य दिव्यमस्त्रमुदैरयत् ॥ ७-७३-४५॥
    tataḥ kruddho mahārāja dhanurvedasya pāragaḥ |
    vadhāya yuyudhānasya divyamastramudairayat || 7-73-45||

    MHB 7-73-46

    तदाग्नेयं महाघोरं रिपुघ्नमुपलक्ष्य सः ।
    अस्त्रं दिव्यं महेष्वासो वारुणं समुदैरयत् ॥ ७-७३-४६॥
    tadāgneyaṃ mahāghoraṃ ripughnamupalakṣya saḥ |
    astraṃ divyaṃ maheṣvāso vāruṇaṃ samudairayat || 7-73-46||

    MHB 7-73-47

    हाहाकारो महानासीद्दृष्ट्वा दिव्यास्त्रधारिणौ ।
    न विचेरुस्तदाकाशे भूतान्याकाशगान्यपि ॥ ७-७३-४७॥
    hāhākāro mahānāsīddṛṣṭvā divyāstradhāriṇau |
    na vicerustadākāśe bhūtānyākāśagānyapi || 7-73-47||

    MHB 7-73-48

    अस्त्रे ते वारुणाग्नेये ताभ्यां बाणसमाहिते ।
    न तावदभिषज्येते व्यावर्तदथ भास्करः ॥ ७-७३-४८॥
    astre te vāruṇāgneye tābhyāṃ bāṇasamāhite |
    na tāvadabhiṣajyete vyāvartadatha bhāskaraḥ || 7-73-48||

    MHB 7-73-49

    ततो युधिष्ठिरो राजा भीमसेनश्च पाण्डवः ।
    नकुलः सहदेवश्च पर्यरक्षन्त सात्यकिम् ॥ ७-७३-४९॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā bhīmasenaśca pāṇḍavaḥ |
    nakulaḥ sahadevaśca paryarakṣanta sātyakim || 7-73-49||

    MHB 7-73-50

    धृष्टद्युम्नमुखैः सार्धं विराटश्च सकेकयः ।
    मत्स्याः शाल्वेयसेनाश्च द्रोणमाजग्मुरञ्जसा ॥ ७-७३-५०॥
    dhṛṣṭadyumnamukhaiḥ sārdhaṃ virāṭaśca sakekayaḥ |
    matsyāḥ śālveyasenāśca droṇamājagmurañjasā || 7-73-50||

    MHB 7-73-51

    दुःशासनं पुरस्कृत्य राजपुत्राः सहस्रशः ।
    द्रोणमभ्युपपद्यन्त सपत्नैः परिवारितम् ॥ ७-७३-५१॥
    duḥśāsanaṃ puraskṛtya rājaputrāḥ sahasraśaḥ |
    droṇamabhyupapadyanta sapatnaiḥ parivāritam || 7-73-51||

    MHB 7-73-52

    ततो युद्धमभूद्राजंस्तव तेषां च धन्विनाम् ।
    रजसा संवृते लोके शरजालसमावृते ॥ ७-७३-५२॥
    tato yuddhamabhūdrājaṃstava teṣāṃ ca dhanvinām |
    rajasā saṃvṛte loke śarajālasamāvṛte || 7-73-52||

    MHB 7-73-53

    सर्वमाविग्नमभवन्न प्राज्ञायत किंचन ।
    सैन्येन रजसा ध्वस्ते निर्मर्यादमवर्तत ॥ ७-७३-५३॥
    sarvamāvignamabhavanna prājñāyata kiṃcana |
    sainyena rajasā dhvaste nirmaryādamavartata || 7-73-53||

    Adhyaya: 74/173 (58)

    MHB 7-74-1

    संजय उवाच ।
    परिवर्तमाने त्वादित्ये तत्र सूर्यस्य रश्मिभिः ।
    रजसा कीर्यमाणाश्च मन्दीभूताश्च सैनिकाः ॥ ७-७४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    parivartamāne tvāditye tatra sūryasya raśmibhiḥ |
    rajasā kīryamāṇāśca mandībhūtāśca sainikāḥ || 7-74-1||

    MHB 7-74-2

    तिष्ठतां युध्यमानानां पुनरावर्ततामपि ।
    भज्यतां जयतां चैव जगाम तदहः शनैः ॥ ७-७४-२॥
    tiṣṭhatāṃ yudhyamānānāṃ punarāvartatāmapi |
    bhajyatāṃ jayatāṃ caiva jagāma tadahaḥ śanaiḥ || 7-74-2||

    MHB 7-74-3

    तथा तेषु विषक्तेषु सैन्येषु जयगृद्धिषु ।
    अर्जुनो वासुदेवश्च सैन्धवायैव जग्मतुः ॥ ७-७४-३॥
    tathā teṣu viṣakteṣu sainyeṣu jayagṛddhiṣu |
    arjuno vāsudevaśca saindhavāyaiva jagmatuḥ || 7-74-3||

    MHB 7-74-4

    रथमार्गप्रमाणं तु कौन्तेयो निशितैः शरैः ।
    चकार तत्र पन्थानं ययौ येन जनार्दनः ॥ ७-७४-४॥
    rathamārgapramāṇaṃ tu kaunteyo niśitaiḥ śaraiḥ |
    cakāra tatra panthānaṃ yayau yena janārdanaḥ || 7-74-4||

    MHB 7-74-5

    यत्र यत्र रथो याति पाण्डवस्य महात्मनः ।
    तत्र तत्रैव दीर्यन्ते सेनास्तव विशां पते ॥ ७-७४-५॥
    yatra yatra ratho yāti pāṇḍavasya mahātmanaḥ |
    tatra tatraiva dīryante senāstava viśāṃ pate || 7-74-5||

    MHB 7-74-6

    रथशिक्षां तु दाशार्हो दर्शयामास वीर्यवान् ।
    उत्तमाधममध्यानि मण्डलानि विदर्शयन् ॥ ७-७४-६॥
    rathaśikṣāṃ tu dāśārho darśayāmāsa vīryavān |
    uttamādhamamadhyāni maṇḍalāni vidarśayan || 7-74-6||

    MHB 7-74-7

    ते तु नामाङ्किताः पीताः कालज्वलनसंनिभाः ।
    स्नायुनद्धाः सुपर्वाणः पृथवो दीर्घगामिनः ॥ ७-७४-७॥
    te tu nāmāṅkitāḥ pītāḥ kālajvalanasaṃnibhāḥ |
    snāyunaddhāḥ suparvāṇaḥ pṛthavo dīrghagāminaḥ || 7-74-7||

    MHB 7-74-8

    वैणवायस्मयशराः स्वायता विविधाननाः ।
    रुधिरं पतगैः सार्धं प्राणिनां पपुराहवे ॥ ७-७४-८॥
    vaiṇavāyasmayaśarāḥ svāyatā vividhānanāḥ |
    rudhiraṃ patagaiḥ sārdhaṃ prāṇināṃ papurāhave || 7-74-8||

    MHB 7-74-9

    रथस्थितः क्रोशमात्रे यानस्यत्यर्जुनः शरान् ।
    रथे क्रोशमतिक्रान्ते तस्य ते घ्नन्ति शात्रवान् ॥ ७-७४-९॥
    rathasthitaḥ krośamātre yānasyatyarjunaḥ śarān |
    rathe krośamatikrānte tasya te ghnanti śātravān || 7-74-9||

    MHB 7-74-10

    तार्क्ष्यमारुतरंहोभिर्वाजिभिः साधुवाहिभिः ।
    तथागच्छद्धृषीकेशः कृत्स्नं विस्मापयञ्जगत् ॥ ७-७४-१०॥
    tārkṣyamārutaraṃhobhirvājibhiḥ sādhuvāhibhiḥ |
    tathāgacchaddhṛṣīkeśaḥ kṛtsnaṃ vismāpayañjagat || 7-74-10||

    MHB 7-74-11

    न तथा गच्छति रथस्तपनस्य विशां पते ।
    नेन्द्रस्य न च रुद्रस्य नापि वैश्रवणस्य च ॥ ७-७४-११॥
    na tathā gacchati rathastapanasya viśāṃ pate |
    nendrasya na ca rudrasya nāpi vaiśravaṇasya ca || 7-74-11||

    MHB 7-74-12

    नान्यस्य समरे राजन्गतपूर्वस्तथा रथः ।
    यथा ययावर्जुनस्य मनोभिप्रायशीघ्रगः ॥ ७-७४-१२॥
    nānyasya samare rājangatapūrvastathā rathaḥ |
    yathā yayāvarjunasya manobhiprāyaśīghragaḥ || 7-74-12||

    MHB 7-74-13

    प्रविश्य तु रणे राजन्केशवः परवीरहा ।
    सेनामध्ये हयांस्तूर्णं चोदयामास भारत ॥ ७-७४-१३॥
    praviśya tu raṇe rājankeśavaḥ paravīrahā |
    senāmadhye hayāṃstūrṇaṃ codayāmāsa bhārata || 7-74-13||

    MHB 7-74-14

    ततस्तस्य रथौघस्य मध्यं प्राप्य हयोत्तमाः ।
    कृच्छ्रेण रथमूहुस्तं क्षुत्पिपासाश्रमान्विताः ॥ ७-७४-१४॥
    tatastasya rathaughasya madhyaṃ prāpya hayottamāḥ |
    kṛcchreṇa rathamūhustaṃ kṣutpipāsāśramānvitāḥ || 7-74-14||

    MHB 7-74-15

    क्षताश्च बहुभिः शस्त्रैर्युद्धशौण्डैरनेकशः ।
    मण्डलानि विचित्राणि विचेरुस्ते मुहुर्मुहुः ॥ ७-७४-१५॥
    kṣatāśca bahubhiḥ śastrairyuddhaśauṇḍairanekaśaḥ |
    maṇḍalāni vicitrāṇi viceruste muhurmuhuḥ || 7-74-15||

    MHB 7-74-16

    हतानां वाजिनागानां रथानां च नरैः सह ।
    उपरिष्टादतिक्रान्ताः शैलाभानां सहस्रशः ॥ ७-७४-१६॥
    hatānāṃ vājināgānāṃ rathānāṃ ca naraiḥ saha |
    upariṣṭādatikrāntāḥ śailābhānāṃ sahasraśaḥ || 7-74-16||

    MHB 7-74-17

    एतस्मिन्नन्तरे वीरावावन्त्यौ भ्रातरौ नृप ।
    सहसेनौ समार्छेतां पाण्डवं क्लान्तवाहनम् ॥ ७-७४-१७॥
    etasminnantare vīrāvāvantyau bhrātarau nṛpa |
    sahasenau samārchetāṃ pāṇḍavaṃ klāntavāhanam || 7-74-17||

    MHB 7-74-18

    तावर्जुनं चतुःषष्ट्या सप्तत्या च जनार्दनम् ।
    शराणां च शतेनाश्वानविध्येतां मुदान्वितौ ॥ ७-७४-१८॥
    tāvarjunaṃ catuḥṣaṣṭyā saptatyā ca janārdanam |
    śarāṇāṃ ca śatenāśvānavidhyetāṃ mudānvitau || 7-74-18||

    MHB 7-74-19

    तावर्जुनो महाराज नवभिर्नतपर्वभिः ।
    आजघान रणे क्रुद्धो मर्मज्ञो मर्मभेदिभिः ॥ ७-७४-१९॥
    tāvarjuno mahārāja navabhirnataparvabhiḥ |
    ājaghāna raṇe kruddho marmajño marmabhedibhiḥ || 7-74-19||

    MHB 7-74-20

    ततस्तौ तु शरौघेण बीभत्सुं सहकेशवम् ।
    आच्छादयेतां संरब्धौ सिंहनादं च नेदतुः ॥ ७-७४-२०॥
    tatastau tu śaraugheṇa bībhatsuṃ sahakeśavam |
    ācchādayetāṃ saṃrabdhau siṃhanādaṃ ca nedatuḥ || 7-74-20||

    MHB 7-74-21

    तयोस्तु धनुषी चित्रे भल्लाभ्यां श्वेतवाहनः ।
    चिच्छेद समरे तूर्णं ध्वजौ च कनकोज्ज्वलौ ॥ ७-७४-२१॥
    tayostu dhanuṣī citre bhallābhyāṃ śvetavāhanaḥ |
    ciccheda samare tūrṇaṃ dhvajau ca kanakojjvalau || 7-74-21||

    MHB 7-74-22

    अथान्ये धनुषी राजन्प्रगृह्य समरे तदा ।
    पाण्डवं भृशसंक्रुद्धावर्दयामासतुः शरैः ॥ ७-७४-२२॥
    athānye dhanuṣī rājanpragṛhya samare tadā |
    pāṇḍavaṃ bhṛśasaṃkruddhāvardayāmāsatuḥ śaraiḥ || 7-74-22||

    MHB 7-74-23

    तयोस्तु भृशसंक्रुद्धः शराभ्यां पाण्डुनन्दनः ।
    चिच्छेद धनुषी तूर्णं भूय एव धनंजयः ॥ ७-७४-२३॥
    tayostu bhṛśasaṃkruddhaḥ śarābhyāṃ pāṇḍunandanaḥ |
    ciccheda dhanuṣī tūrṇaṃ bhūya eva dhanaṃjayaḥ || 7-74-23||

    MHB 7-74-24

    तथान्यैर्विशिखैस्तूर्णं हेमपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    जघानाश्वान्सपदातांस्तथोभौ पार्ष्णिसारथी ॥ ७-७४-२४॥
    tathānyairviśikhaistūrṇaṃ hemapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    jaghānāśvānsapadātāṃstathobhau pārṣṇisārathī || 7-74-24||

    MHB 7-74-25

    ज्येष्ठस्य च शिरः कायात्क्षुरप्रेण न्यकृन्तत ।
    स पपात हतः पृथ्व्यां वातरुग्ण इव द्रुमः ॥ ७-७४-२५॥
    jyeṣṭhasya ca śiraḥ kāyātkṣurapreṇa nyakṛntata |
    sa papāta hataḥ pṛthvyāṃ vātarugṇa iva drumaḥ || 7-74-25||

    MHB 7-74-26

    विन्दं तु निहतं दृष्ट्वा अनुविन्दः प्रतापवान् ।
    हताश्वं रथमुत्सृज्य गदां गृह्य महाबलः ॥ ७-७४-२६॥
    vindaṃ tu nihataṃ dṛṣṭvā anuvindaḥ pratāpavān |
    hatāśvaṃ rathamutsṛjya gadāṃ gṛhya mahābalaḥ || 7-74-26||

    MHB 7-74-27

    अभ्यद्रवत संग्रामे भ्रातुर्वधमनुस्मरन् ।
    गदया गदिनां श्रेष्ठो नृत्यन्निव महारथः ॥ ७-७४-२७॥
    abhyadravata saṃgrāme bhrāturvadhamanusmaran |
    gadayā gadināṃ śreṣṭho nṛtyanniva mahārathaḥ || 7-74-27||

    MHB 7-74-28

    अनुविन्दस्तु गदया ललाटे मधुसूदनम् ।
    स्पृष्ट्वा नाकम्पयत्क्रुद्धो मैनाकमिव पर्वतम् ॥ ७-७४-२८॥
    anuvindastu gadayā lalāṭe madhusūdanam |
    spṛṣṭvā nākampayatkruddho mainākamiva parvatam || 7-74-28||

    MHB 7-74-29

    तस्यार्जुनः शरैः षड्भिर्ग्रीवां पादौ भुजौ शिरः ।
    निचकर्त स संछिन्नः पपाताद्रिचयो यथा ॥ ७-७४-२९॥
    tasyārjunaḥ śaraiḥ ṣaḍbhirgrīvāṃ pādau bhujau śiraḥ |
    nicakarta sa saṃchinnaḥ papātādricayo yathā || 7-74-29||

    MHB 7-74-30

    ततस्तौ निहतौ दृष्ट्वा तयो राजन्पदानुगाः ।
    अभ्यद्रवन्त संक्रुद्धाः किरन्तः शतशः शरान् ॥ ७-७४-३०॥
    tatastau nihatau dṛṣṭvā tayo rājanpadānugāḥ |
    abhyadravanta saṃkruddhāḥ kirantaḥ śataśaḥ śarān || 7-74-30||

    MHB 7-74-31

    तानर्जुनः शरैस्तूर्णं निहत्य भरतर्षभ ।
    व्यरोचत यथा वह्निर्दावं दग्ध्वा हिमात्यये ॥ ७-७४-३१॥
    tānarjunaḥ śaraistūrṇaṃ nihatya bharatarṣabha |
    vyarocata yathā vahnirdāvaṃ dagdhvā himātyaye || 7-74-31||

    MHB 7-74-32

    तयोः सेनामतिक्रम्य कृच्छ्रान्निर्याद्धनंजयः ।
    विबभौ जलदान्भित्त्वा दिवाकर इवोदितः ॥ ७-७४-३२॥
    tayoḥ senāmatikramya kṛcchrānniryāddhanaṃjayaḥ |
    vibabhau jaladānbhittvā divākara ivoditaḥ || 7-74-32||

    MHB 7-74-33

    तं दृष्ट्वा कुरवस्त्रस्ताः प्रहृष्टाश्चाभवन्पुनः ।
    अभ्यवर्षंस्तदा पार्थं समन्ताद्भरतर्षभ ॥ ७-७४-३३॥
    taṃ dṛṣṭvā kuravastrastāḥ prahṛṣṭāścābhavanpunaḥ |
    abhyavarṣaṃstadā pārthaṃ samantādbharatarṣabha || 7-74-33||

    MHB 7-74-34

    श्रान्तं चैनं समालक्ष्य ज्ञात्वा दूरे च सैन्धवम् ।
    सिंहनादेन महता सर्वतः पर्यवारयन् ॥ ७-७४-३४॥
    śrāntaṃ cainaṃ samālakṣya jñātvā dūre ca saindhavam |
    siṃhanādena mahatā sarvataḥ paryavārayan || 7-74-34||

    MHB 7-74-35

    तांस्तु दृष्ट्वा सुसंरब्धानुत्स्मयन्पुरुषर्षभः ।
    शनकैरिव दाशार्हमर्जुनो वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-७४-३५॥
    tāṃstu dṛṣṭvā susaṃrabdhānutsmayanpuruṣarṣabhaḥ |
    śanakairiva dāśārhamarjuno vākyamabravīt || 7-74-35||

    MHB 7-74-36

    शरार्दिताश्च ग्लानाश्च हया दूरे च सैन्धवः ।
    किमिहानन्तरं कार्यं ज्यायिष्ठं तव रोचते ॥ ७-७४-३६॥
    śarārditāśca glānāśca hayā dūre ca saindhavaḥ |
    kimihānantaraṃ kāryaṃ jyāyiṣṭhaṃ tava rocate || 7-74-36||

    MHB 7-74-37

    ब्रूहि कृष्ण यथातत्त्वं त्वं हि प्राज्ञतमः सदा ।
    भवन्नेत्रा रणे शत्रून्विजेष्यन्तीह पाण्डवाः ॥ ७-७४-३७॥
    brūhi kṛṣṇa yathātattvaṃ tvaṃ hi prājñatamaḥ sadā |
    bhavannetrā raṇe śatrūnvijeṣyantīha pāṇḍavāḥ || 7-74-37||

    MHB 7-74-38

    मम त्वनन्तरं कृत्यं यद्वै तत्संनिबोध मे ।
    हयान्विमुच्य हि सुखं विशल्यान्कुरु माधव ॥ ७-७४-३८॥
    mama tvanantaraṃ kṛtyaṃ yadvai tatsaṃnibodha me |
    hayānvimucya hi sukhaṃ viśalyānkuru mādhava || 7-74-38||

    MHB 7-74-39

    एवमुक्तस्तु पार्थेन केशवः प्रत्युवाच तम् ।
    ममाप्येतन्मतं पार्थ यदिदं ते प्रभाषितम् ॥ ७-७४-३९॥
    evamuktastu pārthena keśavaḥ pratyuvāca tam |
    mamāpyetanmataṃ pārtha yadidaṃ te prabhāṣitam || 7-74-39||

    MHB 7-74-40

    अर्जुन उवाच ।
    अहमावारयिष्यामि सर्वसैन्यानि केशव ।
    त्वमप्यत्र यथान्यायं कुरु कार्यमनन्तरम् ॥ ७-७४-४०॥
    arjuna uvāca |
    ahamāvārayiṣyāmi sarvasainyāni keśava |
    tvamapyatra yathānyāyaṃ kuru kāryamanantaram || 7-74-40||

    MHB 7-74-41

    संजय उवाच ।
    सोऽवतीर्य रथोपस्थादसंभ्रान्तो धनंजयः ।
    गाण्डीवं धनुरादाय तस्थौ गिरिरिवाचलः ॥ ७-७४-४१॥
    saṃjaya uvāca |
    so'vatīrya rathopasthādasaṃbhrānto dhanaṃjayaḥ |
    gāṇḍīvaṃ dhanurādāya tasthau giririvācalaḥ || 7-74-41||

    MHB 7-74-42

    तमभ्यधावन्क्रोशन्तः क्षत्रिया जयकाङ्क्षिणः ।
    इदं छिद्रमिति ज्ञात्वा धरणीस्थं धनंजयम् ॥ ७-७४-४२॥
    tamabhyadhāvankrośantaḥ kṣatriyā jayakāṅkṣiṇaḥ |
    idaṃ chidramiti jñātvā dharaṇīsthaṃ dhanaṃjayam || 7-74-42||

    MHB 7-74-43

    तमेकं रथवंशेन महता पर्यवारयन् ।
    विकर्षन्तश्च चापानि विसृजन्तश्च सायकान् ॥ ७-७४-४३॥
    tamekaṃ rathavaṃśena mahatā paryavārayan |
    vikarṣantaśca cāpāni visṛjantaśca sāyakān || 7-74-43||

    MHB 7-74-44

    अस्त्राणि च विचित्राणि क्रुद्धास्तत्र व्यदर्शयन् ।
    छादयन्तः शरैः पार्थं मेघा इव दिवाकरम् ॥ ७-७४-४४॥
    astrāṇi ca vicitrāṇi kruddhāstatra vyadarśayan |
    chādayantaḥ śaraiḥ pārthaṃ meghā iva divākaram || 7-74-44||

    MHB 7-74-45

    अभ्यद्रवन्त वेगेन क्षत्रियाः क्षत्रियर्षभम् ।
    रथसिंहं रथोदाराः सिंहं मत्ता इव द्विपाः ॥ ७-७४-४५॥
    abhyadravanta vegena kṣatriyāḥ kṣatriyarṣabham |
    rathasiṃhaṃ rathodārāḥ siṃhaṃ mattā iva dvipāḥ || 7-74-45||

    MHB 7-74-46

    तत्र पार्थस्य भुजयोर्महद्बलमदृश्यत ।
    यत्क्रुद्धो बहुलाः सेनाः सर्वतः समवारयत् ॥ ७-७४-४६॥
    tatra pārthasya bhujayormahadbalamadṛśyata |
    yatkruddho bahulāḥ senāḥ sarvataḥ samavārayat || 7-74-46||

    MHB 7-74-47

    अस्त्रैरस्त्राणि संवार्य द्विषतां सर्वतो विभुः ।
    इषुभिर्बहुभिस्तूर्णं सर्वानेव समावृणोत् ॥ ७-७४-४७॥
    astrairastrāṇi saṃvārya dviṣatāṃ sarvato vibhuḥ |
    iṣubhirbahubhistūrṇaṃ sarvāneva samāvṛṇot || 7-74-47||

    MHB 7-74-48

    तत्रान्तरिक्षे बाणानां प्रगाढानां विशां पते ।
    संघर्षेण महार्चिष्मान्पावकः समजायत ॥ ७-७४-४८॥
    tatrāntarikṣe bāṇānāṃ pragāḍhānāṃ viśāṃ pate |
    saṃgharṣeṇa mahārciṣmānpāvakaḥ samajāyata || 7-74-48||

    MHB 7-74-49

    तत्र तत्र महेष्वासैः श्वसद्भिः शोणितोक्षितैः ।
    हयैर्नागैश्च संभिन्नैर्नदद्भिश्चारिकर्शनैः ॥ ७-७४-४९॥
    tatra tatra maheṣvāsaiḥ śvasadbhiḥ śoṇitokṣitaiḥ |
    hayairnāgaiśca saṃbhinnairnadadbhiścārikarśanaiḥ || 7-74-49||

    MHB 7-74-50

    संरब्धैश्चारिभिर्वीरैः प्रार्थयद्भिर्जयं मृधे ।
    एकस्थैर्बहुभिः क्रुद्धैरूष्मेव समजायत ॥ ७-७४-५०॥
    saṃrabdhaiścāribhirvīraiḥ prārthayadbhirjayaṃ mṛdhe |
    ekasthairbahubhiḥ kruddhairūṣmeva samajāyata || 7-74-50||

    MHB 7-74-51

    शरोर्मिणं ध्वजावर्तं नागनक्रं दुरत्ययम् ।
    पदातिमत्स्यकलिलं शङ्खदुन्दुभिनिस्वनम् ॥ ७-७४-५१॥
    śarormiṇaṃ dhvajāvartaṃ nāganakraṃ duratyayam |
    padātimatsyakalilaṃ śaṅkhadundubhinisvanam || 7-74-51||

    MHB 7-74-52

    असंख्येयमपारं च रजोऽऽभीलमतीव च ।
    उष्णीषकमठच्छन्नं पताकाफेनमालिनम् ॥ ७-७४-५२॥
    asaṃkhyeyamapāraṃ ca rajo''bhīlamatīva ca |
    uṣṇīṣakamaṭhacchannaṃ patākāphenamālinam || 7-74-52||

    MHB 7-74-53

    रथसागरमक्षोभ्यं मातङ्गाङ्गशिलाचितम् ।
    वेलाभूतस्तदा पार्थः पत्रिभिः समवारयत् ॥ ७-७४-५३॥
    rathasāgaramakṣobhyaṃ mātaṅgāṅgaśilācitam |
    velābhūtastadā pārthaḥ patribhiḥ samavārayat || 7-74-53||

    MHB 7-74-54

    ततो जनार्दनः संख्ये प्रियं पुरुषसत्तमम् ।
    असंभ्रान्तो महाबाहुरर्जुनं वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-७४-५४॥
    tato janārdanaḥ saṃkhye priyaṃ puruṣasattamam |
    asaṃbhrānto mahābāhurarjunaṃ vākyamabravīt || 7-74-54||

    MHB 7-74-55

    उदपानमिहाश्वानां नालमस्ति रणेऽर्जुन ।
    परीप्सन्ते जलं चेमे पेयं न त्ववगाहनम् ॥ ७-७४-५५॥
    udapānamihāśvānāṃ nālamasti raṇe'rjuna |
    parīpsante jalaṃ ceme peyaṃ na tvavagāhanam || 7-74-55||

    MHB 7-74-56

    इदमस्तीत्यसंभ्रान्तो ब्रुवन्नस्त्रेण मेदिनीम् ।
    अभिहत्यार्जुनश्चक्रे वाजिपानं सरः शुभम् ॥ ७-७४-५६॥
    idamastītyasaṃbhrānto bruvannastreṇa medinīm |
    abhihatyārjunaścakre vājipānaṃ saraḥ śubham || 7-74-56||

    MHB 7-74-57

    शरवंशं शरस्थूणं शराच्छादनमद्भुतम् ।
    शरवेश्माकरोत्पार्थस्त्वष्टेवाद्भुतकर्मकृत् ॥ ७-७४-५७॥
    śaravaṃśaṃ śarasthūṇaṃ śarācchādanamadbhutam |
    śaraveśmākarotpārthastvaṣṭevādbhutakarmakṛt || 7-74-57||

    MHB 7-74-58

    ततः प्रहस्य गोविन्दः साधु साध्वित्यथाब्रवीत् ।
    शरवेश्मनि पार्थेन कृते तस्मिन्महारणे ॥ ७-७४-५८॥
    tataḥ prahasya govindaḥ sādhu sādhvityathābravīt |
    śaraveśmani pārthena kṛte tasminmahāraṇe || 7-74-58||

    Adhyaya: 75/173 (36)

    MHB 7-75-1

    संजय उवाच ।
    सलिले जनिते तस्मिन्कौन्तेयेन महात्मना ।
    निवारिते द्विषत्सैन्ये कृते च शरवेश्मनि ॥ ७-७५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    salile janite tasminkaunteyena mahātmanā |
    nivārite dviṣatsainye kṛte ca śaraveśmani || 7-75-1||

    MHB 7-75-2

    वासुदेवो रथात्तूर्णमवतीर्य महाद्युतिः ।
    मोचयामास तुरगान्वितुन्नान्कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-७५-२॥
    vāsudevo rathāttūrṇamavatīrya mahādyutiḥ |
    mocayāmāsa turagānvitunnānkaṅkapatribhiḥ || 7-75-2||

    MHB 7-75-3

    अदृष्टपूर्वं तद्दृष्ट्वा सिंहनादो महानभूत् ।
    सिद्धचारणसंघानां सैनिकानां च सर्वशः ॥ ७-७५-३॥
    adṛṣṭapūrvaṃ taddṛṣṭvā siṃhanādo mahānabhūt |
    siddhacāraṇasaṃghānāṃ sainikānāṃ ca sarvaśaḥ || 7-75-3||

    MHB 7-75-4

    पदातिनं तु कौन्तेयं युध्यमानं नरर्षभाः ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-७५-४॥
    padātinaṃ tu kaunteyaṃ yudhyamānaṃ nararṣabhāḥ |
    nāśaknuvanvārayituṃ tadadbhutamivābhavat || 7-75-4||

    MHB 7-75-5

    आपतत्सु रथौघेषु प्रभूतगजवाजिषु ।
    नासंभ्रमत्तदा पार्थस्तदस्य पुरुषानति ॥ ७-७५-५॥
    āpatatsu rathaugheṣu prabhūtagajavājiṣu |
    nāsaṃbhramattadā pārthastadasya puruṣānati || 7-75-5||

    MHB 7-75-6

    व्यसृजन्त शरौघांस्ते पाण्डवं प्रति पार्थिवाः ।
    न चाव्यथत धर्मात्मा वासविः परवीरहा ॥ ७-७५-६॥
    vyasṛjanta śaraughāṃste pāṇḍavaṃ prati pārthivāḥ |
    na cāvyathata dharmātmā vāsaviḥ paravīrahā || 7-75-6||

    MHB 7-75-7

    स तानि शरजालानि गदाः प्रासांश्च वीर्यवान् ।
    आगतानग्रसत्पार्थः सरितः सागरो यथा ॥ ७-७५-७॥
    sa tāni śarajālāni gadāḥ prāsāṃśca vīryavān |
    āgatānagrasatpārthaḥ saritaḥ sāgaro yathā || 7-75-7||

    MHB 7-75-8

    अस्त्रवेगेन महता पार्थो बाहुबलेन च ।
    सर्वेषां पार्थिवेन्द्राणामग्रसत्ताञ्शरोत्तमान् ॥ ७-७५-८॥
    astravegena mahatā pārtho bāhubalena ca |
    sarveṣāṃ pārthivendrāṇāmagrasattāñśarottamān || 7-75-8||

    MHB 7-75-9

    तत्तु पार्थस्य विक्रान्तं वासुदेवस्य चोभयोः ।
    अपूजयन्महाराज कौरवाः परमाद्भुतम् ॥ ७-७५-९॥
    tattu pārthasya vikrāntaṃ vāsudevasya cobhayoḥ |
    apūjayanmahārāja kauravāḥ paramādbhutam || 7-75-9||

    MHB 7-75-10

    किमद्भुततरं लोके भविताप्यथ वाप्यभूत् ।
    यदश्वान्पार्थगोविन्दौ मोचयामासतू रणे ॥ ७-७५-१०॥
    kimadbhutataraṃ loke bhavitāpyatha vāpyabhūt |
    yadaśvānpārthagovindau mocayāmāsatū raṇe || 7-75-10||

    MHB 7-75-11

    भयं विपुलमस्मासु तावधत्तां नरोत्तमौ ।
    तेजो विदधतुश्चोग्रं विस्रब्धौ रणमूर्धनि ॥ ७-७५-११॥
    bhayaṃ vipulamasmāsu tāvadhattāṃ narottamau |
    tejo vidadhatuścograṃ visrabdhau raṇamūrdhani || 7-75-11||

    MHB 7-75-12

    अथोत्स्मयन्हृषीकेशः स्त्रीमध्य इव भारत ।
    अर्जुनेन कृते संख्ये शरगर्भगृहे तदा ॥ ७-७५-१२॥
    athotsmayanhṛṣīkeśaḥ strīmadhya iva bhārata |
    arjunena kṛte saṃkhye śaragarbhagṛhe tadā || 7-75-12||

    MHB 7-75-13

    उपावर्तयदव्यग्रस्तानश्वान्पुष्करेक्षणः ।
    मिषतां सर्वसैन्यानां त्वदीयानां विशां पते ॥ ७-७५-१३॥
    upāvartayadavyagrastānaśvānpuṣkarekṣaṇaḥ |
    miṣatāṃ sarvasainyānāṃ tvadīyānāṃ viśāṃ pate || 7-75-13||

    MHB 7-75-14

    तेषां श्रमं च ग्लानिं च वेपथुं वमथुं व्रणान् ।
    सर्वं व्यपानुदत्कृष्णः कुशलो ह्यश्वकर्मणि ॥ ७-७५-१४॥
    teṣāṃ śramaṃ ca glāniṃ ca vepathuṃ vamathuṃ vraṇān |
    sarvaṃ vyapānudatkṛṣṇaḥ kuśalo hyaśvakarmaṇi || 7-75-14||

    MHB 7-75-15

    शल्यानुद्धृत्य पाणिभ्यां परिमृज्य च तान्हयान् ।
    उपावृत्य यथान्यायं पाययामास वारि सः ॥ ७-७५-१५॥
    śalyānuddhṛtya pāṇibhyāṃ parimṛjya ca tānhayān |
    upāvṛtya yathānyāyaṃ pāyayāmāsa vāri saḥ || 7-75-15||

    MHB 7-75-16

    स ताँल्लब्धोदकान्स्नाताञ्जग्धान्नान्विगतक्लमान् ।
    योजयामास संहृष्टः पुनरेव रथोत्तमे ॥ ७-७५-१६॥
    sa tā~llabdhodakānsnātāñjagdhānnānvigataklamān |
    yojayāmāsa saṃhṛṣṭaḥ punareva rathottame || 7-75-16||

    MHB 7-75-17

    स तं रथवरं शौरिः सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    समास्थाय महातेजाः सार्जुनः प्रययौ द्रुतम् ॥ ७-७५-१७॥
    sa taṃ rathavaraṃ śauriḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    samāsthāya mahātejāḥ sārjunaḥ prayayau drutam || 7-75-17||

    MHB 7-75-18

    रथं रथवरस्याजौ युक्तं लब्धोदकैर्हयैः ।
    दृष्ट्वा कुरुबलश्रेष्ठाः पुनर्विमनसोऽभवन् ॥ ७-७५-१८॥
    rathaṃ rathavarasyājau yuktaṃ labdhodakairhayaiḥ |
    dṛṣṭvā kurubalaśreṣṭhāḥ punarvimanaso'bhavan || 7-75-18||

    MHB 7-75-19

    विनिःश्वसन्तस्ते राजन्भग्नदंष्ट्रा इवोरगाः ।
    धिगहो धिग्गतः पार्थः कृष्णश्चेत्यब्रुवन्पृथक् ॥ ७-७५-१९॥
    viniḥśvasantaste rājanbhagnadaṃṣṭrā ivoragāḥ |
    dhigaho dhiggataḥ pārthaḥ kṛṣṇaścetyabruvanpṛthak || 7-75-19||

    MHB 7-75-20

    सर्वक्षत्रस्य मिषतो रथेनैकेन दंशितौ ।
    बालक्रीडनकेनेव कदर्थीकृत्य नो बलम् ॥ ७-७५-२०॥
    sarvakṣatrasya miṣato rathenaikena daṃśitau |
    bālakrīḍanakeneva kadarthīkṛtya no balam || 7-75-20||

    MHB 7-75-21

    क्रोशतां यतमानानामसंसक्तौ परंतपौ ।
    दर्शयित्वात्मनो वीर्यं प्रयातौ सर्वराजसु ॥ ७-७५-२१॥
    krośatāṃ yatamānānāmasaṃsaktau paraṃtapau |
    darśayitvātmano vīryaṃ prayātau sarvarājasu || 7-75-21||

    MHB 7-75-22

    तौ प्रयातौ पुनर्दृष्ट्वा तदान्ये सैनिकाब्रुवन् ।
    त्वरध्वं कुरवः सर्वे वधे कृष्णकिरीटिनोः ॥ ७-७५-२२॥
    tau prayātau punardṛṣṭvā tadānye sainikābruvan |
    tvaradhvaṃ kuravaḥ sarve vadhe kṛṣṇakirīṭinoḥ || 7-75-22||

    MHB 7-75-23

    रथं युक्त्वा हि दाशार्हो मिषतां सर्वधन्विनाम् ।
    जयद्रथाय यात्येष कदर्थीकृत्य नो रणे ॥ ७-७५-२३॥
    rathaṃ yuktvā hi dāśārho miṣatāṃ sarvadhanvinām |
    jayadrathāya yātyeṣa kadarthīkṛtya no raṇe || 7-75-23||

    MHB 7-75-24

    तत्र केचिन्मिथो राजन्समभाषन्त भूमिपाः ।
    अदृष्टपूर्वं संग्रामे तद्दृष्ट्वा महदद्भुतम् ॥ ७-७५-२४॥
    tatra kecinmitho rājansamabhāṣanta bhūmipāḥ |
    adṛṣṭapūrvaṃ saṃgrāme taddṛṣṭvā mahadadbhutam || 7-75-24||

    MHB 7-75-25

    सर्वसैन्यानि राजा च धृतराष्ट्रोऽत्ययं गतः ।
    दुर्योधनापराधेन क्षत्रं कृत्स्ना च मेदिनी ॥ ७-७५-२५॥
    sarvasainyāni rājā ca dhṛtarāṣṭro'tyayaṃ gataḥ |
    duryodhanāparādhena kṣatraṃ kṛtsnā ca medinī || 7-75-25||

    MHB 7-75-26

    विलयं समनुप्राप्ता तच्च राजा न बुध्यते ।
    इत्येवं क्षत्रियास्तत्र ब्रुवन्त्यन्ये च भारत ॥ ७-७५-२६॥
    vilayaṃ samanuprāptā tacca rājā na budhyate |
    ityevaṃ kṣatriyāstatra bruvantyanye ca bhārata || 7-75-26||

    MHB 7-75-27

    सिन्धुराजस्य यत्कृत्यं गतस्य यमसादनम् ।
    तत्करोतु वृथादृष्टिर्धार्तराष्ट्रोऽनुपायवित् ॥ ७-७५-२७॥
    sindhurājasya yatkṛtyaṃ gatasya yamasādanam |
    tatkarotu vṛthādṛṣṭirdhārtarāṣṭro'nupāyavit || 7-75-27||

    MHB 7-75-28

    ततः शीघ्रतरं प्रायात्पाण्डवः सैन्धवं प्रति ।
    निवर्तमाने तिग्मांशौ हृष्टैः पीतोदकैर्हयैः ॥ ७-७५-२८॥
    tataḥ śīghrataraṃ prāyātpāṇḍavaḥ saindhavaṃ prati |
    nivartamāne tigmāṃśau hṛṣṭaiḥ pītodakairhayaiḥ || 7-75-28||

    MHB 7-75-29

    तं प्रयान्तं महाबाहुं सर्वशस्त्रभृतां वरम् ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं योधाः क्रुद्धमिवान्तकम् ॥ ७-७५-२९॥
    taṃ prayāntaṃ mahābāhuṃ sarvaśastrabhṛtāṃ varam |
    nāśaknuvanvārayituṃ yodhāḥ kruddhamivāntakam || 7-75-29||

    MHB 7-75-30

    विद्राव्य तु ततः सैन्यं पाण्डवः शत्रुतापनः ।
    यथा मृगगणान्सिंहः सैन्धवार्थे व्यलोडयत् ॥ ७-७५-३०॥
    vidrāvya tu tataḥ sainyaṃ pāṇḍavaḥ śatrutāpanaḥ |
    yathā mṛgagaṇānsiṃhaḥ saindhavārthe vyaloḍayat || 7-75-30||

    MHB 7-75-31

    गाहमानस्त्वनीकानि तूर्णमश्वानचोदयत् ।
    बलाकवर्णान्दाशार्हः पाञ्चजन्यं व्यनादयत् ॥ ७-७५-३१॥
    gāhamānastvanīkāni tūrṇamaśvānacodayat |
    balākavarṇāndāśārhaḥ pāñcajanyaṃ vyanādayat || 7-75-31||

    MHB 7-75-32

    कौन्तेयेनाग्रतः सृष्टा न्यपतन्पृष्ठतः शराः ।
    तूर्णात्तूर्णतरं ह्यश्वास्तेऽवहन्वातरंहसः ॥ ७-७५-३२॥
    kaunteyenāgrataḥ sṛṣṭā nyapatanpṛṣṭhataḥ śarāḥ |
    tūrṇāttūrṇataraṃ hyaśvāste'vahanvātaraṃhasaḥ || 7-75-32||

    MHB 7-75-33

    वातोद्धूतपताकान्तं रथं जलदनिस्वनम् ।
    घोरं कपिध्वजं दृष्ट्वा विषण्णा रथिनोऽभवन् ॥ ७-७५-३३॥
    vātoddhūtapatākāntaṃ rathaṃ jaladanisvanam |
    ghoraṃ kapidhvajaṃ dṛṣṭvā viṣaṇṇā rathino'bhavan || 7-75-33||

    MHB 7-75-34

    दिवाकरेऽथ रजसा सर्वतः संवृते भृशम् ।
    शरार्ताश्च रणे योधा न कृष्णौ शेकुरीक्षितुम् ॥ ७-७५-३४॥
    divākare'tha rajasā sarvataḥ saṃvṛte bhṛśam |
    śarārtāśca raṇe yodhā na kṛṣṇau śekurīkṣitum || 7-75-34||

    MHB 7-75-35

    ततो नृपतयः क्रुद्धाः परिवव्रुर्धनंजयम् ।
    क्षत्रिया बहवश्चान्ये जयद्रथवधैषिणम् ॥ ७-७५-३५॥
    tato nṛpatayaḥ kruddhāḥ parivavrurdhanaṃjayam |
    kṣatriyā bahavaścānye jayadrathavadhaiṣiṇam || 7-75-35||

    MHB 7-75-36

    अपनीयत्सु शल्येषु धिष्ठितं पुरुषर्षभम् ।
    दुर्योधनस्त्वगात्पार्थं त्वरमाणो महाहवे ॥ ७-७५-३६॥
    apanīyatsu śalyeṣu dhiṣṭhitaṃ puruṣarṣabham |
    duryodhanastvagātpārthaṃ tvaramāṇo mahāhave || 7-75-36||

    Adhyaya: 76/173 (42)

    MHB 7-76-1

    संजय उवाच ।
    स्रंसन्त इव मज्जानस्तावकानां भयान्नृप ।
    तौ दृष्ट्वा समतिक्रान्तौ वासुदेवधनंजयौ ॥ ७-७६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sraṃsanta iva majjānastāvakānāṃ bhayānnṛpa |
    tau dṛṣṭvā samatikrāntau vāsudevadhanaṃjayau || 7-76-1||

    MHB 7-76-2

    सर्वे तु प्रतिसंरब्धा ह्रीमन्तः सत्त्वचोदिताः ।
    स्थिरीबूता महात्मानः प्रत्यगच्छन्धनंजयम् ॥ ७-७६-२॥
    sarve tu pratisaṃrabdhā hrīmantaḥ sattvacoditāḥ |
    sthirībūtā mahātmānaḥ pratyagacchandhanaṃjayam || 7-76-2||

    MHB 7-76-3

    ये गताः पाण्डवं युद्धे क्रोधामर्षसमन्विताः ।
    तेऽद्यापि न निवर्तन्ते सिन्धवः सागरादिव ॥ ७-७६-३॥
    ye gatāḥ pāṇḍavaṃ yuddhe krodhāmarṣasamanvitāḥ |
    te'dyāpi na nivartante sindhavaḥ sāgarādiva || 7-76-3||

    MHB 7-76-4

    असन्तस्तु न्यवर्तन्त वेदेभ्य इव नास्तिकाः ।
    नरकं भजमानास्ते प्रत्यपद्यन्त किल्बिषम् ॥ ७-७६-४॥
    asantastu nyavartanta vedebhya iva nāstikāḥ |
    narakaṃ bhajamānāste pratyapadyanta kilbiṣam || 7-76-4||

    MHB 7-76-5

    तावतीत्य रथानीकं विमुक्तौ पुरुषर्षभौ ।
    ददृशाते यथा राहोरास्यान्मुक्तौ प्रभाकरौ ॥ ७-७६-५॥
    tāvatītya rathānīkaṃ vimuktau puruṣarṣabhau |
    dadṛśāte yathā rāhorāsyānmuktau prabhākarau || 7-76-5||

    MHB 7-76-6

    मत्स्याविव महाजालं विदार्य विगतज्वरौ ।
    तथा कृष्णावदृश्येतां सेनाजालं विदार्य तत् ॥ ७-७६-६॥
    matsyāviva mahājālaṃ vidārya vigatajvarau |
    tathā kṛṣṇāvadṛśyetāṃ senājālaṃ vidārya tat || 7-76-6||

    MHB 7-76-7

    विमुक्तौ शस्त्रसंबाधाद्द्रोणानीकात्सुदुर्भिदात् ।
    अदृश्येतां महात्मानौ कालसूर्याविवोदितौ ॥ ७-७६-७॥
    vimuktau śastrasaṃbādhāddroṇānīkātsudurbhidāt |
    adṛśyetāṃ mahātmānau kālasūryāvivoditau || 7-76-7||

    MHB 7-76-8

    अस्त्रसंबाधनिर्मुक्तौ विमुक्तौ शस्त्रसंकटात् ।
    अदृश्येतां महात्मानौ शत्रुसंबाधकारिणौ ॥ ७-७६-८॥
    astrasaṃbādhanirmuktau vimuktau śastrasaṃkaṭāt |
    adṛśyetāṃ mahātmānau śatrusaṃbādhakāriṇau || 7-76-8||

    MHB 7-76-9

    विमुक्तौ ज्वलनस्पर्शान्मकरास्याज्झषाविव ।
    व्यक्षोभयेतां सेनां तौ समुद्रं मकराविव ॥ ७-७६-९॥
    vimuktau jvalanasparśānmakarāsyājjhaṣāviva |
    vyakṣobhayetāṃ senāṃ tau samudraṃ makarāviva || 7-76-9||

    MHB 7-76-10

    तावकास्तव पुत्राश्च द्रोणानीकस्थयोस्तयोः ।
    नैतौ तरिष्यतो द्रोणमिति चक्रुस्तदा मतिम् ॥ ७-७६-१०॥
    tāvakāstava putrāśca droṇānīkasthayostayoḥ |
    naitau tariṣyato droṇamiti cakrustadā matim || 7-76-10||

    MHB 7-76-11

    तौ तु दृष्ट्वा व्यतिक्रान्तौ द्रोणानीकं महाद्युती ।
    नाशशंसुर्महाराज सिन्धुराजस्य जीवितम् ॥ ७-७६-११॥
    tau tu dṛṣṭvā vyatikrāntau droṇānīkaṃ mahādyutī |
    nāśaśaṃsurmahārāja sindhurājasya jīvitam || 7-76-11||

    MHB 7-76-12

    आशा बलवती राजन्पुत्राणामभवत्तव ।
    द्रोणहार्दिक्ययोः कृष्णौ न मोक्ष्येते इति प्रभो ॥ ७-७६-१२॥
    āśā balavatī rājanputrāṇāmabhavattava |
    droṇahārdikyayoḥ kṛṣṇau na mokṣyete iti prabho || 7-76-12||

    MHB 7-76-13

    तामाशां विफलां कृत्वा निस्तीर्णौ तौ परंतपौ ।
    द्रोणानीकं महाराज भोजानीकं च दुस्तरम् ॥ ७-७६-१३॥
    tāmāśāṃ viphalāṃ kṛtvā nistīrṇau tau paraṃtapau |
    droṇānīkaṃ mahārāja bhojānīkaṃ ca dustaram || 7-76-13||

    MHB 7-76-14

    अथ दृष्ट्वा व्यतिक्रान्तौ ज्वलिताविव पावकौ ।
    निराशाः सिन्धुराजस्य जीवितं नाशशंसिरे ॥ ७-७६-१४॥
    atha dṛṣṭvā vyatikrāntau jvalitāviva pāvakau |
    nirāśāḥ sindhurājasya jīvitaṃ nāśaśaṃsire || 7-76-14||

    MHB 7-76-15

    मिथश्च समभाषेतामभीतौ भयवर्धनौ ।
    जयद्रथवधे वाचस्तास्ताः कृष्णधनंजयौ ॥ ७-७६-१५॥
    mithaśca samabhāṣetāmabhītau bhayavardhanau |
    jayadrathavadhe vācastāstāḥ kṛṣṇadhanaṃjayau || 7-76-15||

    MHB 7-76-16

    असौ मध्ये कृतः षड्भिर्धार्तराष्ट्रैर्महारथैः ।
    चक्षुर्विषयसंप्राप्तो न नौ मोक्ष्यति सैन्धवः ॥ ७-७६-१६॥
    asau madhye kṛtaḥ ṣaḍbhirdhārtarāṣṭrairmahārathaiḥ |
    cakṣurviṣayasaṃprāpto na nau mokṣyati saindhavaḥ || 7-76-16||

    MHB 7-76-17

    यद्यस्य समरे गोप्ता शक्रो देवगणैः सह ।
    तथाप्येनं हनिष्याव इति कृष्णावभाषताम् ॥ ७-७६-१७॥
    yadyasya samare goptā śakro devagaṇaiḥ saha |
    tathāpyenaṃ haniṣyāva iti kṛṣṇāvabhāṣatām || 7-76-17||

    MHB 7-76-18

    इति कृष्णौ महाबाहू मिथः कथयतां तदा ।
    सिन्धुराजमवेक्षन्तौ तत्पुत्रास्तव शुश्रुवुः ॥ ७-७६-१८॥
    iti kṛṣṇau mahābāhū mithaḥ kathayatāṃ tadā |
    sindhurājamavekṣantau tatputrāstava śuśruvuḥ || 7-76-18||

    MHB 7-76-19

    अतीत्य मरुधन्वेव प्रयान्तौ तृषितौ गजौ ।
    पीत्वा वारि समाश्वस्तौ तथैवास्तामरिंदमौ ॥ ७-७६-१९॥
    atītya marudhanveva prayāntau tṛṣitau gajau |
    pītvā vāri samāśvastau tathaivāstāmariṃdamau || 7-76-19||

    MHB 7-76-20

    व्याघ्रसिंहगजाकीर्णानतिक्रम्येव पर्वतान् ।
    अदृश्येतां महाबाहू यथा मृत्युजरातिगौ ॥ ७-७६-२०॥
    vyāghrasiṃhagajākīrṇānatikramyeva parvatān |
    adṛśyetāṃ mahābāhū yathā mṛtyujarātigau || 7-76-20||

    MHB 7-76-21

    तथा हि मुखवर्णोऽयमनयोरिति मेनिरे ।
    तावका दृश्य मुक्तौ तौ विक्रोशन्ति स्म सर्वतः ॥ ७-७६-२१॥
    tathā hi mukhavarṇo'yamanayoriti menire |
    tāvakā dṛśya muktau tau vikrośanti sma sarvataḥ || 7-76-21||

    MHB 7-76-22

    द्रोणादाशीविषाकाराज्ज्वलितादिव पावकात् ।
    अन्येभ्यः पार्थिवेभ्यश्च भास्वन्ताविव भास्करौ ॥ ७-७६-२२॥
    droṇādāśīviṣākārājjvalitādiva pāvakāt |
    anyebhyaḥ pārthivebhyaśca bhāsvantāviva bhāskarau || 7-76-22||

    MHB 7-76-23

    तौ मुक्तौ सागरप्रख्याद्द्रोणानीकादरिंदमौ ।
    अदृश्येतां मुदा युक्तौ समुत्तीर्यार्णवं यथा ॥ ७-७६-२३॥
    tau muktau sāgaraprakhyāddroṇānīkādariṃdamau |
    adṛśyetāṃ mudā yuktau samuttīryārṇavaṃ yathā || 7-76-23||

    MHB 7-76-24

    शस्त्रौघान्महतो मुक्तौ द्रोणहार्दिक्यरक्षितान् ।
    रोचमानावदृश्येतामिन्द्राग्न्योः सदृशौ रणे ॥ ७-७६-२४॥
    śastraughānmahato muktau droṇahārdikyarakṣitān |
    rocamānāvadṛśyetāmindrāgnyoḥ sadṛśau raṇe || 7-76-24||

    MHB 7-76-25

    उद्भिन्नरुधिरौ कृष्णौ भारद्वाजस्य सायकैः ।
    शितैश्चितौ व्यरोचेतां कर्णिकारैरिवाचलौ ॥ ७-७६-२५॥
    udbhinnarudhirau kṛṣṇau bhāradvājasya sāyakaiḥ |
    śitaiścitau vyarocetāṃ karṇikārairivācalau || 7-76-25||

    MHB 7-76-26

    द्रोणग्राहह्रदान्मुक्तौ शक्त्याशीविषसंकटात् ।
    अयःशरोग्रमकरात्क्षत्रियप्रवराम्भसः ॥ ७-७६-२६॥
    droṇagrāhahradānmuktau śaktyāśīviṣasaṃkaṭāt |
    ayaḥśarogramakarātkṣatriyapravarāmbhasaḥ || 7-76-26||

    MHB 7-76-27

    ज्याघोषतलनिर्ह्रादाद्गदानिस्त्रिंशविद्युतः ।
    द्रोणास्त्रमेघान्निर्मुक्तौ सूर्येन्दू तिमिरादिव ॥ ७-७६-२७॥
    jyāghoṣatalanirhrādādgadānistriṃśavidyutaḥ |
    droṇāstrameghānnirmuktau sūryendū timirādiva || 7-76-27||

    MHB 7-76-28

    बाहुभ्यामिव संतीर्णौ सिन्धुषष्ठाः समुद्रगाः ।
    तपान्ते सरितः पूर्णा महाग्राहसमाकुलाः ॥ ७-७६-२८॥
    bāhubhyāmiva saṃtīrṇau sindhuṣaṣṭhāḥ samudragāḥ |
    tapānte saritaḥ pūrṇā mahāgrāhasamākulāḥ || 7-76-28||

    MHB 7-76-29

    इति कृष्णौ महेष्वासौ यशसा लोकविश्रुतौ ।
    सर्वभूतान्यमन्यन्त द्रोणास्त्रबलविस्मयात् ॥ ७-७६-२९॥
    iti kṛṣṇau maheṣvāsau yaśasā lokaviśrutau |
    sarvabhūtānyamanyanta droṇāstrabalavismayāt || 7-76-29||

    MHB 7-76-30

    जयद्रथं समीपस्थमवेक्षन्तौ जिघांसया ।
    रुरुं निपाने लिप्सन्तौ व्याघ्रवत्तावतिष्ठताम् ॥ ७-७६-३०॥
    jayadrathaṃ samīpasthamavekṣantau jighāṃsayā |
    ruruṃ nipāne lipsantau vyāghravattāvatiṣṭhatām || 7-76-30||

    MHB 7-76-31

    यथा हि मुखवर्णोऽयमनयोरिति मेनिरे ।
    तव योधा महाराज हतमेव जयद्रथम् ॥ ७-७६-३१॥
    yathā hi mukhavarṇo'yamanayoriti menire |
    tava yodhā mahārāja hatameva jayadratham || 7-76-31||

    MHB 7-76-32

    लोहिताक्षौ महाबाहू संयत्तौ कृष्णपाण्डवौ ।
    सिन्धुराजमभिप्रेक्ष्य हृष्टौ व्यनदतां मुहुः ॥ ७-७६-३२॥
    lohitākṣau mahābāhū saṃyattau kṛṣṇapāṇḍavau |
    sindhurājamabhiprekṣya hṛṣṭau vyanadatāṃ muhuḥ || 7-76-32||

    MHB 7-76-33

    शौरेरभीशुहस्तस्य पार्थस्य च धनुष्मतः ।
    तयोरासीत्प्रतिभ्राजः सूर्यपावकयोरिव ॥ ७-७६-३३॥
    śaurerabhīśuhastasya pārthasya ca dhanuṣmataḥ |
    tayorāsītpratibhrājaḥ sūryapāvakayoriva || 7-76-33||

    MHB 7-76-34

    हर्ष एव तयोरासीद्द्रोणानीकप्रमुक्तयोः ।
    समीपे सैन्धवं दृष्ट्वा श्येनयोरामिषं यथा ॥ ७-७६-३४॥
    harṣa eva tayorāsīddroṇānīkapramuktayoḥ |
    samīpe saindhavaṃ dṛṣṭvā śyenayorāmiṣaṃ yathā || 7-76-34||

    MHB 7-76-35

    तौ तु सैन्धवमालोक्य वर्तमानमिवान्तिके ।
    सहसा पेततुः क्रुद्धौ क्षिप्रं श्येनाविवामिषे ॥ ७-७६-३५॥
    tau tu saindhavamālokya vartamānamivāntike |
    sahasā petatuḥ kruddhau kṣipraṃ śyenāvivāmiṣe || 7-76-35||

    MHB 7-76-36

    तौ तु दृष्ट्वा व्यतिक्रान्तौ हृषीकेशधनंजयौ ।
    सिन्धुराजस्य रक्षार्थं पराक्रान्तः सुतस्तव ॥ ७-७६-३६॥
    tau tu dṛṣṭvā vyatikrāntau hṛṣīkeśadhanaṃjayau |
    sindhurājasya rakṣārthaṃ parākrāntaḥ sutastava || 7-76-36||

    MHB 7-76-37

    द्रोणेनाबद्धकवचो राजा दुर्योधनस्तदा ।
    ययावेकरथेनाजौ हयसंस्कारवित्प्रभो ॥ ७-७६-३७॥
    droṇenābaddhakavaco rājā duryodhanastadā |
    yayāvekarathenājau hayasaṃskāravitprabho || 7-76-37||

    MHB 7-76-38

    कृष्णपार्थौ महेष्वासौ व्यतिक्रम्याथ ते सुतः ।
    अग्रतः पुण्डरीकाक्षं प्रतीयाय नराधिप ॥ ७-७६-३८॥
    kṛṣṇapārthau maheṣvāsau vyatikramyātha te sutaḥ |
    agrataḥ puṇḍarīkākṣaṃ pratīyāya narādhipa || 7-76-38||

    MHB 7-76-39

    ततः सर्वेषु सैन्येषु वादित्राणि प्रहृष्टवत् ।
    प्रावाद्यन्समतिक्रान्ते तव पुत्रे धनंजयम् ॥ ७-७६-३९॥
    tataḥ sarveṣu sainyeṣu vāditrāṇi prahṛṣṭavat |
    prāvādyansamatikrānte tava putre dhanaṃjayam || 7-76-39||

    MHB 7-76-40

    सिंहनादरवाश्चासञ्शङ्खदुन्दुभिमिश्रिताः ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनं तत्र कृष्णयोः प्रमुखे स्थितम् ॥ ७-७६-४०॥
    siṃhanādaravāścāsañśaṅkhadundubhimiśritāḥ |
    dṛṣṭvā duryodhanaṃ tatra kṛṣṇayoḥ pramukhe sthitam || 7-76-40||

    MHB 7-76-41

    ये च ते सिन्धुराजस्य गोप्तारः पावकोपमाः ।
    ते प्रहृष्यन्त समरे दृष्ट्वा पुत्रं तवाभिभो ॥ ७-७६-४१॥
    ye ca te sindhurājasya goptāraḥ pāvakopamāḥ |
    te prahṛṣyanta samare dṛṣṭvā putraṃ tavābhibho || 7-76-41||

    MHB 7-76-42

    दृष्ट्वा दुर्योधनं कृष्णस्त्वतिक्रान्तं सहानुगम् ।
    अब्रवीदर्जुनं राजन्प्राप्तकालमिदं वचः ॥ ७-७६-४२॥
    dṛṣṭvā duryodhanaṃ kṛṣṇastvatikrāntaṃ sahānugam |
    abravīdarjunaṃ rājanprāptakālamidaṃ vacaḥ || 7-76-42||

    Adhyaya: 77/173 (38)

    MHB 7-77-1

    वासुदेव उवाच ।
    सुयोधनमतिक्रान्तमेनं पश्य धनंजय ।
    आपद्गतमिमं मन्ये नास्त्यस्य सदृशो रथः ॥ ७-७७-१॥
    vāsudeva uvāca |
    suyodhanamatikrāntamenaṃ paśya dhanaṃjaya |
    āpadgatamimaṃ manye nāstyasya sadṛśo rathaḥ || 7-77-1||

    MHB 7-77-2

    दूरपाती महेष्वासः कृतास्त्रो युद्धदुर्मदः ।
    दृढास्त्रश्चित्रयोधी च धार्तराष्ट्रो महाबलः ॥ ७-७७-२॥
    dūrapātī maheṣvāsaḥ kṛtāstro yuddhadurmadaḥ |
    dṛḍhāstraścitrayodhī ca dhārtarāṣṭro mahābalaḥ || 7-77-2||

    MHB 7-77-3

    अत्यन्तसुखसंवृद्धो मानितश्च महारथैः ।
    कृती च सततं पार्थ नित्यं द्वेष्टि च पाण्डवान् ॥ ७-७७-३॥
    atyantasukhasaṃvṛddho mānitaśca mahārathaiḥ |
    kṛtī ca satataṃ pārtha nityaṃ dveṣṭi ca pāṇḍavān || 7-77-3||

    MHB 7-77-4

    तेन युद्धमहं मन्ये प्राप्तकालं तवानघ ।
    अत्र वो द्यूतमायातं विजयायेतराय वा ॥ ७-७७-४॥
    tena yuddhamahaṃ manye prāptakālaṃ tavānagha |
    atra vo dyūtamāyātaṃ vijayāyetarāya vā || 7-77-4||

    MHB 7-77-5

    अत्र क्रोधविषं पार्थ विमुञ्च चिरसंभृतम् ।
    एष मूलमनर्थानां पाण्डवानां महारथः ॥ ७-७७-५॥
    atra krodhaviṣaṃ pārtha vimuñca cirasaṃbhṛtam |
    eṣa mūlamanarthānāṃ pāṇḍavānāṃ mahārathaḥ || 7-77-5||

    MHB 7-77-6

    सोऽयं प्राप्तस्तवाक्षेपं पश्य साफल्यमात्मनः ।
    कथं हि राजा राज्यार्थी त्वया गच्छेत संयुगम् ॥ ७-७७-६॥
    so'yaṃ prāptastavākṣepaṃ paśya sāphalyamātmanaḥ |
    kathaṃ hi rājā rājyārthī tvayā gaccheta saṃyugam || 7-77-6||

    MHB 7-77-7

    दिष्ट्या त्विदानीं संप्राप्त एष ते बाणगोचरम् ।
    स यथा जीवितं जह्यात्तथा कुरु धनंजय ॥ ७-७७-७॥
    diṣṭyā tvidānīṃ saṃprāpta eṣa te bāṇagocaram |
    sa yathā jīvitaṃ jahyāttathā kuru dhanaṃjaya || 7-77-7||

    MHB 7-77-8

    ऐश्वर्यमदसंमूढो नैष दुःखमुपेयिवान् ।
    न च ते संयुगे वीर्यं जानाति पुरुषर्षभ ॥ ७-७७-८॥
    aiśvaryamadasaṃmūḍho naiṣa duḥkhamupeyivān |
    na ca te saṃyuge vīryaṃ jānāti puruṣarṣabha || 7-77-8||

    MHB 7-77-9

    त्वां हि लोकास्त्रयः पार्थ ससुरासुरमानुषाः ।
    नोत्सहन्ते रणे जेतुं किमुतैकः सुयोधनः ॥ ७-७७-९॥
    tvāṃ hi lokāstrayaḥ pārtha sasurāsuramānuṣāḥ |
    notsahante raṇe jetuṃ kimutaikaḥ suyodhanaḥ || 7-77-9||

    MHB 7-77-10

    स दिष्ट्या समनुप्राप्तस्तव पार्थ रथान्तिकम् ।
    जह्येनं वै महाबाहो यथा वृत्रं पुरंदरः ॥ ७-७७-१०॥
    sa diṣṭyā samanuprāptastava pārtha rathāntikam |
    jahyenaṃ vai mahābāho yathā vṛtraṃ puraṃdaraḥ || 7-77-10||

    MHB 7-77-11

    एष ह्यनर्थे सततं पराक्रान्तस्तवानघ ।
    निकृत्या धर्मराजं च द्यूते वञ्चितवानयम् ॥ ७-७७-११॥
    eṣa hyanarthe satataṃ parākrāntastavānagha |
    nikṛtyā dharmarājaṃ ca dyūte vañcitavānayam || 7-77-11||

    MHB 7-77-12

    बहूनि सुनृशंसानि कृतान्येतेन मानद ।
    युष्मासु पापमतिना अपापेष्वेव नित्यदा ॥ ७-७७-१२॥
    bahūni sunṛśaṃsāni kṛtānyetena mānada |
    yuṣmāsu pāpamatinā apāpeṣveva nityadā || 7-77-12||

    MHB 7-77-13

    तमनार्यं सदा क्षुद्रं पुरुषं कामचारिणम् ।
    आर्यां युद्धे मतिं कृत्वा जहि पार्थाविचारयन् ॥ ७-७७-१३॥
    tamanāryaṃ sadā kṣudraṃ puruṣaṃ kāmacāriṇam |
    āryāṃ yuddhe matiṃ kṛtvā jahi pārthāvicārayan || 7-77-13||

    MHB 7-77-14

    निकृत्या राज्यहरणं वनवासं च पाण्डव ।
    परिक्लेशं च कृष्णाया हृदि कृत्वा पराक्रम ॥ ७-७७-१४॥
    nikṛtyā rājyaharaṇaṃ vanavāsaṃ ca pāṇḍava |
    parikleśaṃ ca kṛṣṇāyā hṛdi kṛtvā parākrama || 7-77-14||

    MHB 7-77-15

    दिष्ट्यैष तव बाणानां गोचरे परिवर्तते ।
    प्रतिघाताय कार्यस्य दिष्ट्या च यततेऽग्रतः ॥ ७-७७-१५॥
    diṣṭyaiṣa tava bāṇānāṃ gocare parivartate |
    pratighātāya kāryasya diṣṭyā ca yatate'grataḥ || 7-77-15||

    MHB 7-77-16

    दिष्ट्या जानाति संग्रामे योद्धव्यं हि त्वया सह ।
    दिष्ट्या च सफलाः पार्थ सर्वे कामा हि कामिताः ॥ ७-७७-१६॥
    diṣṭyā jānāti saṃgrāme yoddhavyaṃ hi tvayā saha |
    diṣṭyā ca saphalāḥ pārtha sarve kāmā hi kāmitāḥ || 7-77-16||

    MHB 7-77-17

    तस्माज्जहि रणे पार्थ धार्तराष्ट्रं कुलाधमम् ।
    यथेन्द्रेण हतः पूर्वं जम्भो देवासुरे मृधे ॥ ७-७७-१७॥
    tasmājjahi raṇe pārtha dhārtarāṣṭraṃ kulādhamam |
    yathendreṇa hataḥ pūrvaṃ jambho devāsure mṛdhe || 7-77-17||

    MHB 7-77-18

    अस्मिन्हते त्वया सैन्यमनाथं भिद्यतामिदम् ।
    वैरस्यास्यास्त्ववभृथो मूलं छिन्धि दुरात्मनाम् ॥ ७-७७-१८॥
    asminhate tvayā sainyamanāthaṃ bhidyatāmidam |
    vairasyāsyāstvavabhṛtho mūlaṃ chindhi durātmanām || 7-77-18||

    MHB 7-77-19

    संजय उवाच ।
    तं तथेत्यब्रवीत्पार्थः कृत्यरूपमिदं मम ।
    सर्वमन्यदनादृत्य गच्छ यत्र सुयोधनः ॥ ७-७७-१९॥
    saṃjaya uvāca |
    taṃ tathetyabravītpārthaḥ kṛtyarūpamidaṃ mama |
    sarvamanyadanādṛtya gaccha yatra suyodhanaḥ || 7-77-19||

    MHB 7-77-20

    येनैतद्दीर्घकालं नो भुक्तं राज्यमकण्टकम् ।
    अप्यस्य युधि विक्रम्य छिन्द्यां मूर्धानमाहवे ॥ ७-७७-२०॥
    yenaitaddīrghakālaṃ no bhuktaṃ rājyamakaṇṭakam |
    apyasya yudhi vikramya chindyāṃ mūrdhānamāhave || 7-77-20||

    MHB 7-77-21

    अपि तस्या अनर्हायाः परिक्लेशस्य माधव ।
    कृष्णायाः शक्नुयां गन्तुं पदं केशप्रधर्षणे ॥ ७-७७-२१॥
    api tasyā anarhāyāḥ parikleśasya mādhava |
    kṛṣṇāyāḥ śaknuyāṃ gantuṃ padaṃ keśapradharṣaṇe || 7-77-21||

    MHB 7-77-22

    इत्येवं वादिनौ हृष्टौ कृष्णौ श्वेतान्हयोत्तमान् ।
    प्रेषयामासतुः संख्ये प्रेप्सन्तौ तं नराधिपम् ॥ ७-७७-२२॥
    ityevaṃ vādinau hṛṣṭau kṛṣṇau śvetānhayottamān |
    preṣayāmāsatuḥ saṃkhye prepsantau taṃ narādhipam || 7-77-22||

    MHB 7-77-23

    तयोः समीपं संप्राप्य पुत्रस्ते भरतर्षभ ।
    न चकार भयं प्राप्ते भये महति मारिष ॥ ७-७७-२३॥
    tayoḥ samīpaṃ saṃprāpya putraste bharatarṣabha |
    na cakāra bhayaṃ prāpte bhaye mahati māriṣa || 7-77-23||

    MHB 7-77-24

    तदस्य क्षत्रियास्तत्र सर्व एवाभ्यपूजयन् ।
    यदर्जुनहृषीकेशौ प्रत्युद्यातोऽविचारयन् ॥ ७-७७-२४॥
    tadasya kṣatriyāstatra sarva evābhyapūjayan |
    yadarjunahṛṣīkeśau pratyudyāto'vicārayan || 7-77-24||

    MHB 7-77-25

    ततः सर्वस्य सैन्यस्य तावकस्य विशां पते ।
    महान्नादो ह्यभूत्तत्र दृष्ट्वा राजानमाहवे ॥ ७-७७-२५॥
    tataḥ sarvasya sainyasya tāvakasya viśāṃ pate |
    mahānnādo hyabhūttatra dṛṣṭvā rājānamāhave || 7-77-25||

    MHB 7-77-26

    तस्मिञ्जनसमुन्नादे प्रवृत्ते भैरवे सति ।
    कदर्थीकृत्य ते पुत्रः प्रत्यमित्रमवारयत् ॥ ७-७७-२६॥
    tasmiñjanasamunnāde pravṛtte bhairave sati |
    kadarthīkṛtya te putraḥ pratyamitramavārayat || 7-77-26||

    MHB 7-77-27

    आवारितस्तु कौन्तेयस्तव पुत्रेण धन्विना ।
    संरम्भमगमद्भूयः स च तस्मिन्परंतपः ॥ ७-७७-२७॥
    āvāritastu kaunteyastava putreṇa dhanvinā |
    saṃrambhamagamadbhūyaḥ sa ca tasminparaṃtapaḥ || 7-77-27||

    MHB 7-77-28

    तौ दृष्ट्वा प्रतिसंरब्धौ दुर्योधनधनंजयौ ।
    अभ्यवैक्षन्त राजानो भीमरूपाः समन्ततः ॥ ७-७७-२८॥
    tau dṛṣṭvā pratisaṃrabdhau duryodhanadhanaṃjayau |
    abhyavaikṣanta rājāno bhīmarūpāḥ samantataḥ || 7-77-28||

    MHB 7-77-29

    दृष्ट्वा तु पार्थं संरब्धं वासुदेवं च मारिष ।
    प्रहसन्निव पुत्रस्ते योद्धुकामः समाह्वयत् ॥ ७-७७-२९॥
    dṛṣṭvā tu pārthaṃ saṃrabdhaṃ vāsudevaṃ ca māriṣa |
    prahasanniva putraste yoddhukāmaḥ samāhvayat || 7-77-29||

    MHB 7-77-30

    ततः प्रहृष्टो दाशार्हः पाण्डवश्च धनंजयः ।
    व्याक्रोशेतां महानादं दध्मतुश्चाम्बुजोत्तमौ ॥ ७-७७-३०॥
    tataḥ prahṛṣṭo dāśārhaḥ pāṇḍavaśca dhanaṃjayaḥ |
    vyākrośetāṃ mahānādaṃ dadhmatuścāmbujottamau || 7-77-30||

    MHB 7-77-31

    तौ हृष्टरूपौ संप्रेक्ष्य कौरवेयाश्च सर्वशः ।
    निराशाः समपद्यन्त पुत्रस्य तव जीविते ॥ ७-७७-३१॥
    tau hṛṣṭarūpau saṃprekṣya kauraveyāśca sarvaśaḥ |
    nirāśāḥ samapadyanta putrasya tava jīvite || 7-77-31||

    MHB 7-77-32

    शोकमीयुः परं चैव कुरवः सर्व एव ते ।
    अमन्यन्त च पुत्रं ते वैश्वानरमुखे हुतम् ॥ ७-७७-३२॥
    śokamīyuḥ paraṃ caiva kuravaḥ sarva eva te |
    amanyanta ca putraṃ te vaiśvānaramukhe hutam || 7-77-32||

    MHB 7-77-33

    तथा तु दृष्ट्वा योधास्ते प्रहृष्टौ कृष्णपाण्डवौ ।
    हतो राजा हतो राजेत्यूचुरेवं भयार्दिताः ॥ ७-७७-३३॥
    tathā tu dṛṣṭvā yodhāste prahṛṣṭau kṛṣṇapāṇḍavau |
    hato rājā hato rājetyūcurevaṃ bhayārditāḥ || 7-77-33||

    MHB 7-77-34

    जनस्य संनिनादं तु श्रुत्वा दुर्योधनोऽब्रवीत् ।
    व्येतु वो भीरहं कृष्णौ प्रेषयिष्यामि मृत्यवे ॥ ७-७७-३४॥
    janasya saṃninādaṃ tu śrutvā duryodhano'bravīt |
    vyetu vo bhīrahaṃ kṛṣṇau preṣayiṣyāmi mṛtyave || 7-77-34||

    MHB 7-77-35

    इत्युक्त्वा सैनिकान्सर्वाञ्जयापेक्षी नराधिपः ।
    पार्थमाभाष्य संरम्भादिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-७७-३५॥
    ityuktvā sainikānsarvāñjayāpekṣī narādhipaḥ |
    pārthamābhāṣya saṃrambhādidaṃ vacanamabravīt || 7-77-35||

    MHB 7-77-36

    पार्थ यच्छिक्षितं तेऽस्त्रं दिव्यं मानुषमेव च ।
    तद्दर्शय मयि क्षिप्रं यदि जातोऽसि पाण्डुना ॥ ७-७७-३६॥
    pārtha yacchikṣitaṃ te'straṃ divyaṃ mānuṣameva ca |
    taddarśaya mayi kṣipraṃ yadi jāto'si pāṇḍunā || 7-77-36||

    MHB 7-77-37

    यद्बलं तव वीर्यं च केशवस्य तथैव च ।
    तत्कुरुष्व मयि क्षिप्रं पश्यामस्तव पौरुषम् ॥ ७-७७-३७॥
    yadbalaṃ tava vīryaṃ ca keśavasya tathaiva ca |
    tatkuruṣva mayi kṣipraṃ paśyāmastava pauruṣam || 7-77-37||

    MHB 7-77-38

    अस्मत्परोक्षं कर्माणि प्रवदन्ति कृतानि ते ।
    स्वामिसत्कारयुक्तानि यानि तानीह दर्शय ॥ ७-७७-३८॥
    asmatparokṣaṃ karmāṇi pravadanti kṛtāni te |
    svāmisatkārayuktāni yāni tānīha darśaya || 7-77-38||

    Adhyaya: 78/173 (46)

    MHB 7-78-1

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वार्जुनं राजा त्रिभिर्मर्मातिगैः शरैः ।
    प्रत्यविध्यन्महावेगैश्चतुर्भिश्चतुरो हयान् ॥ ७-७८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvārjunaṃ rājā tribhirmarmātigaiḥ śaraiḥ |
    pratyavidhyanmahāvegaiścaturbhiścaturo hayān || 7-78-1||

    MHB 7-78-2

    वासुदेवं च दशभिः प्रत्यविध्यत्स्तनान्तरे ।
    प्रतोदं चास्य भल्लेन छित्त्वा भूमावपातयत् ॥ ७-७८-२॥
    vāsudevaṃ ca daśabhiḥ pratyavidhyatstanāntare |
    pratodaṃ cāsya bhallena chittvā bhūmāvapātayat || 7-78-2||

    MHB 7-78-3

    तं चतुर्दशभिः पार्थश्चित्रपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    अविध्यत्तूर्णमव्यग्रस्तेऽस्याभ्रश्यन्त वर्मणः ॥ ७-७८-३॥
    taṃ caturdaśabhiḥ pārthaścitrapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    avidhyattūrṇamavyagraste'syābhraśyanta varmaṇaḥ || 7-78-3||

    MHB 7-78-4

    तेषां वैफल्यमालोक्य पुनर्नव च पञ्च च ।
    प्राहिणोन्निशितान्बाणांस्ते चाभ्रश्यन्त वर्मणः ॥ ७-७८-४॥
    teṣāṃ vaiphalyamālokya punarnava ca pañca ca |
    prāhiṇonniśitānbāṇāṃste cābhraśyanta varmaṇaḥ || 7-78-4||

    MHB 7-78-5

    अष्टाविंशत्तु तान्बाणानस्तान्विप्रेक्ष्य निष्फलान् ।
    अब्रवीत्परवीरघ्नः कृष्णोऽर्जुनमिदं वचः ॥ ७-७८-५॥
    aṣṭāviṃśattu tānbāṇānastānviprekṣya niṣphalān |
    abravītparavīraghnaḥ kṛṣṇo'rjunamidaṃ vacaḥ || 7-78-5||

    MHB 7-78-6

    अदृष्टपूर्वं पश्यामि शिलानामिव सर्पणम् ।
    त्वया संप्रेषिताः पार्थ नार्थं कुर्वन्ति पत्रिणः ॥ ७-७८-६॥
    adṛṣṭapūrvaṃ paśyāmi śilānāmiva sarpaṇam |
    tvayā saṃpreṣitāḥ pārtha nārthaṃ kurvanti patriṇaḥ || 7-78-6||

    MHB 7-78-7

    कच्चिद्गाण्डीवतः प्राणास्तथैव भरतर्षभ ।
    मुष्टिश्च ते यथापूर्वं भुजयोश्च बलं तव ॥ ७-७८-७॥
    kaccidgāṇḍīvataḥ prāṇāstathaiva bharatarṣabha |
    muṣṭiśca te yathāpūrvaṃ bhujayośca balaṃ tava || 7-78-7||

    MHB 7-78-8

    न चेद्विधेरयं कालः प्राप्तः स्यादद्य पश्चिमः ।
    तव चैवास्य शत्रोश्च तन्ममाचक्ष्व पृच्छतः ॥ ७-७८-८॥
    na cedvidherayaṃ kālaḥ prāptaḥ syādadya paścimaḥ |
    tava caivāsya śatrośca tanmamācakṣva pṛcchataḥ || 7-78-8||

    MHB 7-78-9

    विस्मयो मे महान्पार्थ तव दृष्ट्वा शरानिमान् ।
    व्यर्थान्निपततः संख्ये दुर्योधनरथं प्रति ॥ ७-७८-९॥
    vismayo me mahānpārtha tava dṛṣṭvā śarānimān |
    vyarthānnipatataḥ saṃkhye duryodhanarathaṃ prati || 7-78-9||

    MHB 7-78-10

    वज्राशनिसमा घोराः परकायावभेदिनः ।
    शराः कुर्वन्ति ते नार्थं पार्थ काद्य विडम्बना ॥ ७-७८-१०॥
    vajrāśanisamā ghorāḥ parakāyāvabhedinaḥ |
    śarāḥ kurvanti te nārthaṃ pārtha kādya viḍambanā || 7-78-10||

    MHB 7-78-11

    अर्जुन उवाच ।
    द्रोणेनैषा मतिः कृष्ण धार्तराष्ट्रे निवेशिता ।
    अन्ते विहितमस्त्राणामेतत्कवचधारणम् ॥ ७-७८-११॥
    arjuna uvāca |
    droṇenaiṣā matiḥ kṛṣṇa dhārtarāṣṭre niveśitā |
    ante vihitamastrāṇāmetatkavacadhāraṇam || 7-78-11||

    MHB 7-78-12

    अस्मिन्नन्तर्हितं कृष्ण त्रैलोक्यमपि वर्मणि ।
    एको द्रोणो हि वेदैतदहं तस्माच्च सत्तमात् ॥ ७-७८-१२॥
    asminnantarhitaṃ kṛṣṇa trailokyamapi varmaṇi |
    eko droṇo hi vedaitadahaṃ tasmācca sattamāt || 7-78-12||

    MHB 7-78-13

    न शक्यमेतत्कवचं बाणैर्भेत्तुं कथंचन ।
    अपि वज्रेण गोविन्द स्वयं मघवता युधि ॥ ७-७८-१३॥
    na śakyametatkavacaṃ bāṇairbhettuṃ kathaṃcana |
    api vajreṇa govinda svayaṃ maghavatā yudhi || 7-78-13||

    MHB 7-78-14

    जानंस्त्वमपि वै कृष्ण मां विमोहयसे कथम् ।
    यद्वृत्तं त्रिषु लोकेषु यच्च केशव वर्तते ॥ ७-७८-१४॥
    jānaṃstvamapi vai kṛṣṇa māṃ vimohayase katham |
    yadvṛttaṃ triṣu lokeṣu yacca keśava vartate || 7-78-14||

    MHB 7-78-15

    तथा भविष्यद्यच्चैव तत्सर्वं विदितं तव ।
    न त्वेवं वेद वै कश्चिद्यथा त्वं मधुसूदन ॥ ७-७८-१५॥
    tathā bhaviṣyadyaccaiva tatsarvaṃ viditaṃ tava |
    na tvevaṃ veda vai kaścidyathā tvaṃ madhusūdana || 7-78-15||

    MHB 7-78-16

    एष दुर्योधनः कृष्ण द्रोणेन विहितामिमाम् ।
    तिष्ठत्यभीतवत्संख्ये बिभ्रत्कवचधारणाम् ॥ ७-७८-१६॥
    eṣa duryodhanaḥ kṛṣṇa droṇena vihitāmimām |
    tiṣṭhatyabhītavatsaṃkhye bibhratkavacadhāraṇām || 7-78-16||

    MHB 7-78-17

    यत्त्वत्र विहितं कार्यं नैष तद्वेत्ति माधव ।
    स्त्रीवदेष बिभर्त्येतां युक्तां कवचधारणाम् ॥ ७-७८-१७॥
    yattvatra vihitaṃ kāryaṃ naiṣa tadvetti mādhava |
    strīvadeṣa bibhartyetāṃ yuktāṃ kavacadhāraṇām || 7-78-17||

    MHB 7-78-18

    पश्य बाह्वोश्च मे वीर्यं धनुषश्च जनार्दन ।
    पराजयिष्ये कौरव्यं कवचेनापि रक्षितम् ॥ ७-७८-१८॥
    paśya bāhvośca me vīryaṃ dhanuṣaśca janārdana |
    parājayiṣye kauravyaṃ kavacenāpi rakṣitam || 7-78-18||

    MHB 7-78-19

    इदमङ्गिरसे प्रादाद्देवेशो वर्म भास्वरम् ।
    पुनर्ददौ सुरपतिर्मह्यं वर्म ससंग्रहम् ॥ ७-७८-१९॥
    idamaṅgirase prādāddeveśo varma bhāsvaram |
    punardadau surapatirmahyaṃ varma sasaṃgraham || 7-78-19||

    MHB 7-78-20

    दैवं यद्यस्य वर्मैतद्ब्रह्मणा वा स्वयं कृतम् ।
    नैतद्गोप्स्यति दुर्बुद्धिमद्य बाणहतं मया ॥ ७-७८-२०॥
    daivaṃ yadyasya varmaitadbrahmaṇā vā svayaṃ kṛtam |
    naitadgopsyati durbuddhimadya bāṇahataṃ mayā || 7-78-20||

    MHB 7-78-21

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वार्जुनो बाणानभिमन्त्र्य व्यकर्षयत् ।
    विकृष्यमाणांस्तेनैवं धनुर्मध्यगताञ्शरान् ।
    तानस्यास्त्रेण चिच्छेद द्रौणिः सर्वास्त्रघातिना ॥ ७-७८-२१॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvārjuno bāṇānabhimantrya vyakarṣayat |
    vikṛṣyamāṇāṃstenaivaṃ dhanurmadhyagatāñśarān |
    tānasyāstreṇa ciccheda drauṇiḥ sarvāstraghātinā || 7-78-21||

    MHB 7-78-22

    तान्निकृत्तानिषून्दृष्ट्वा दूरतो ब्रह्मवादिना ।
    न्यवेदयत्केशवाय विस्मितः श्वेतवाहनः ॥ ७-७८-२२॥
    tānnikṛttāniṣūndṛṣṭvā dūrato brahmavādinā |
    nyavedayatkeśavāya vismitaḥ śvetavāhanaḥ || 7-78-22||

    MHB 7-78-23

    नैतदस्त्रं मया शक्यं द्विः प्रयोक्तुं जनार्दन ।
    अस्त्रं मामेव हन्याद्धि पश्य त्वद्य बलं मम ॥ ७-७८-२३॥
    naitadastraṃ mayā śakyaṃ dviḥ prayoktuṃ janārdana |
    astraṃ māmeva hanyāddhi paśya tvadya balaṃ mama || 7-78-23||

    MHB 7-78-24

    ततो दुर्योधनः कृष्णौ नवभिर्नतपर्वभिः ।
    अविध्यत रणे राजञ्शरैराशीविषोपमैः ।
    भूय एवाभ्यवर्षच्च समरे कृष्णपाण्डवौ ॥ ७-७८-२४॥
    tato duryodhanaḥ kṛṣṇau navabhirnataparvabhiḥ |
    avidhyata raṇe rājañśarairāśīviṣopamaiḥ |
    bhūya evābhyavarṣacca samare kṛṣṇapāṇḍavau || 7-78-24||

    MHB 7-78-25

    शरवर्षेण महता ततोऽहृष्यन्त तावकाः ।
    चक्रुर्वादित्रनिनदान्सिंहनादरवांस्तथा ॥ ७-७८-२५॥
    śaravarṣeṇa mahatā tato'hṛṣyanta tāvakāḥ |
    cakrurvāditraninadānsiṃhanādaravāṃstathā || 7-78-25||

    MHB 7-78-26

    ततः क्रुद्धो रणे पार्थः सृक्कणी परिसंलिहन् ।
    नापश्यत ततोऽस्याङ्गं यन्न स्याद्वर्मरक्षितम् ॥ ७-७८-२६॥
    tataḥ kruddho raṇe pārthaḥ sṛkkaṇī parisaṃlihan |
    nāpaśyata tato'syāṅgaṃ yanna syādvarmarakṣitam || 7-78-26||

    MHB 7-78-27

    ततोऽस्य निशितैर्बाणैः सुमुक्तैरन्तकोपमैः ।
    हयांश्चकार निर्देहानुभौ च पार्ष्णिसारथी ॥ ७-७८-२७॥
    tato'sya niśitairbāṇaiḥ sumuktairantakopamaiḥ |
    hayāṃścakāra nirdehānubhau ca pārṣṇisārathī || 7-78-27||

    MHB 7-78-28

    धनुरस्याच्छिनच्चित्रं हस्तावापं च वीर्यवान् ।
    रथं च शकलीकर्तुं सव्यसाची प्रचक्रमे ॥ ७-७८-२८॥
    dhanurasyācchinaccitraṃ hastāvāpaṃ ca vīryavān |
    rathaṃ ca śakalīkartuṃ savyasācī pracakrame || 7-78-28||

    MHB 7-78-29

    दुर्योधनं च बाणाभ्यां तीक्ष्णाभ्यां विरथीकृतम् ।
    अविध्यद्धस्ततलयोरुभयोरर्जुनस्तदा ॥ ७-७८-२९॥
    duryodhanaṃ ca bāṇābhyāṃ tīkṣṇābhyāṃ virathīkṛtam |
    avidhyaddhastatalayorubhayorarjunastadā || 7-78-29||

    MHB 7-78-30

    तं कृच्छ्रामापदं प्राप्तं दृष्ट्वा परमधन्विनः ।
    समापेतुः परीप्सन्तो धनंजयशरार्दितम् ॥ ७-७८-३०॥
    taṃ kṛcchrāmāpadaṃ prāptaṃ dṛṣṭvā paramadhanvinaḥ |
    samāpetuḥ parīpsanto dhanaṃjayaśarārditam || 7-78-30||

    MHB 7-78-31

    ते रथैर्बहुसाहस्रैः कल्पितैः कुञ्जरैर्हयैः ।
    पदात्योघैश्च संरब्धैः परिवव्रुर्धनंजयम् ॥ ७-७८-३१॥
    te rathairbahusāhasraiḥ kalpitaiḥ kuñjarairhayaiḥ |
    padātyoghaiśca saṃrabdhaiḥ parivavrurdhanaṃjayam || 7-78-31||

    MHB 7-78-32

    अथ नार्जुनगोविन्दौ रथो वापि व्यदृश्यत ।
    अस्त्रवर्षेण महता जनौघैश्चापि संवृतौ ॥ ७-७८-३२॥
    atha nārjunagovindau ratho vāpi vyadṛśyata |
    astravarṣeṇa mahatā janaughaiścāpi saṃvṛtau || 7-78-32||

    MHB 7-78-33

    ततोऽर्जुनोऽस्त्रवीर्येण निजघ्ने तां वरूथिनीम् ।
    तत्र व्यङ्गीकृताः पेतुः शतशोऽथ रथद्विपाः ॥ ७-७८-३३॥
    tato'rjuno'stravīryeṇa nijaghne tāṃ varūthinīm |
    tatra vyaṅgīkṛtāḥ petuḥ śataśo'tha rathadvipāḥ || 7-78-33||

    MHB 7-78-34

    ते हता हन्यमानाश्च न्यगृह्णंस्तं रथोत्तमम् ।
    स रथस्तम्भितस्तस्थौ क्रोशमात्रं समन्ततः ॥ ७-७८-३४॥
    te hatā hanyamānāśca nyagṛhṇaṃstaṃ rathottamam |
    sa rathastambhitastasthau krośamātraṃ samantataḥ || 7-78-34||

    MHB 7-78-35

    ततोऽर्जुनं वृष्णिवीरस्त्वरितो वाक्यमब्रवीत् ।
    धनुर्विस्फारयात्यर्थमहं ध्मास्यामि चाम्बुजम् ॥ ७-७८-३५॥
    tato'rjunaṃ vṛṣṇivīrastvarito vākyamabravīt |
    dhanurvisphārayātyarthamahaṃ dhmāsyāmi cāmbujam || 7-78-35||

    MHB 7-78-36

    ततो विस्फार्य बलवद्गाण्डीवं जघ्निवान्रिपून् ।
    महता शरवर्षेण तलशब्देन चार्जुनः ॥ ७-७८-३६॥
    tato visphārya balavadgāṇḍīvaṃ jaghnivānripūn |
    mahatā śaravarṣeṇa talaśabdena cārjunaḥ || 7-78-36||

    MHB 7-78-37

    पाञ्चजन्यं च बलवद्दध्मौ तारेण केशवः ।
    रजसा ध्वस्तपक्ष्मान्तः प्रस्विन्नवदनो भृशम् ॥ ७-७८-३७॥
    pāñcajanyaṃ ca balavaddadhmau tāreṇa keśavaḥ |
    rajasā dhvastapakṣmāntaḥ prasvinnavadano bhṛśam || 7-78-37||

    MHB 7-78-38

    तस्य शङ्खस्य नादेन धनुषो निस्वनेन च ।
    निःसत्त्वाश्च ससत्त्वाश्च क्षितौ पेतुस्तदा जनाः ॥ ७-७८-३८॥
    tasya śaṅkhasya nādena dhanuṣo nisvanena ca |
    niḥsattvāśca sasattvāśca kṣitau petustadā janāḥ || 7-78-38||

    MHB 7-78-39

    तैर्विमुक्तो रथो रेजे वाय्वीरित इवाम्बुदः ।
    जयद्रथस्य गोप्तारस्ततः क्षुब्धाः सहानुगाः ॥ ७-७८-३९॥
    tairvimukto ratho reje vāyvīrita ivāmbudaḥ |
    jayadrathasya goptārastataḥ kṣubdhāḥ sahānugāḥ || 7-78-39||

    MHB 7-78-40

    ते दृष्ट्वा सहसा पार्थं गोप्तारः सैन्धवस्य तु ।
    चक्रुर्नादान्बहुविधान्कम्पयन्तो वसुंधराम् ॥ ७-७८-४०॥
    te dṛṣṭvā sahasā pārthaṃ goptāraḥ saindhavasya tu |
    cakrurnādānbahuvidhānkampayanto vasuṃdharām || 7-78-40||

    MHB 7-78-41

    बाणशब्दरवांश्चोग्रान्विमिश्राञ्शङ्खनिस्वनैः ।
    प्रादुश्चक्रुर्महात्मानः सिंहनादरवानपि ॥ ७-७८-४१॥
    bāṇaśabdaravāṃścogrānvimiśrāñśaṅkhanisvanaiḥ |
    prāduścakrurmahātmānaḥ siṃhanādaravānapi || 7-78-41||

    MHB 7-78-42

    तं श्रुत्वा निनदं घोरं तावकानां समुत्थितम् ।
    प्रदध्मतुस्तदा शङ्खौ वासुदेवधनंजयौ ॥ ७-७८-४२॥
    taṃ śrutvā ninadaṃ ghoraṃ tāvakānāṃ samutthitam |
    pradadhmatustadā śaṅkhau vāsudevadhanaṃjayau || 7-78-42||

    MHB 7-78-43

    तेन शब्देन महता पूरितेयं वसुंधरा ।
    सशैला सार्णवद्वीपा सपाताला विशां पते ॥ ७-७८-४३॥
    tena śabdena mahatā pūriteyaṃ vasuṃdharā |
    saśailā sārṇavadvīpā sapātālā viśāṃ pate || 7-78-43||

    MHB 7-78-44

    स शब्दो भरतश्रेष्ठ व्याप्य सर्वा दिशो दश ।
    प्रतिसस्वान तत्रैव कुरुपाण्डवयोर्बले ॥ ७-७८-४४॥
    sa śabdo bharataśreṣṭha vyāpya sarvā diśo daśa |
    pratisasvāna tatraiva kurupāṇḍavayorbale || 7-78-44||

    MHB 7-78-45

    तावका रथिनस्तत्र दृष्ट्वा कृष्णधनंजयौ ।
    संरम्भं परमं प्राप्तास्त्वरमाणा महारथाः ॥ ७-७८-४५॥
    tāvakā rathinastatra dṛṣṭvā kṛṣṇadhanaṃjayau |
    saṃrambhaṃ paramaṃ prāptāstvaramāṇā mahārathāḥ || 7-78-45||

    MHB 7-78-46

    अथ कृष्णौ महाभागौ तावका दृश्य दंशितौ ।
    अभ्यद्रवन्त संक्रुद्धास्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-७८-४६॥
    atha kṛṣṇau mahābhāgau tāvakā dṛśya daṃśitau |
    abhyadravanta saṃkruddhāstadadbhutamivābhavat || 7-78-46||

    Adhyaya: 79/173 (33)

    MHB 7-79-1

    संजय उवाच ।
    तावकास्तु समीक्ष्यैव वृष्ण्यन्धककुरूत्तमौ ।
    प्रागत्वरञ्जिघांसन्तस्तथैव विजयः परान् ॥ ७-७९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tāvakāstu samīkṣyaiva vṛṣṇyandhakakurūttamau |
    prāgatvarañjighāṃsantastathaiva vijayaḥ parān || 7-79-1||

    MHB 7-79-2

    सुवर्णचित्रैर्वैयाघ्रैः स्वनवद्भिर्महारथैः ।
    दीपयन्तो दिशः सर्वा ज्वलद्भिरिव पावकैः ॥ ७-७९-२॥
    suvarṇacitrairvaiyāghraiḥ svanavadbhirmahārathaiḥ |
    dīpayanto diśaḥ sarvā jvaladbhiriva pāvakaiḥ || 7-79-2||

    MHB 7-79-3

    रुक्मपृष्ठैश्च दुष्प्रेक्ष्यैः कार्मुकैः पृथिवीपते ।
    कूजद्भिरतुलान्नादान्रोषितैरुरगैरिव ॥ ७-७९-३॥
    rukmapṛṣṭhaiśca duṣprekṣyaiḥ kārmukaiḥ pṛthivīpate |
    kūjadbhiratulānnādānroṣitairuragairiva || 7-79-3||

    MHB 7-79-4

    भूरिश्रवाः शलः कर्णो वृषसेनो जयद्रथः ।
    कृपश्च मद्रराजश्च द्रौणिश्च रथिनां वरः ॥ ७-७९-४॥
    bhūriśravāḥ śalaḥ karṇo vṛṣaseno jayadrathaḥ |
    kṛpaśca madrarājaśca drauṇiśca rathināṃ varaḥ || 7-79-4||

    MHB 7-79-5

    ते पिबन्त इवाकाशमश्वैरष्टौ महारथाः ।
    व्यराजयन्दश दिशो वैयाघ्रैर्हेमचन्द्रकैः ॥ ७-७९-५॥
    te pibanta ivākāśamaśvairaṣṭau mahārathāḥ |
    vyarājayandaśa diśo vaiyāghrairhemacandrakaiḥ || 7-79-5||

    MHB 7-79-6

    ते दंशिताः सुसंरब्धा रथैर्मेघौघनिस्वनैः ।
    समावृण्वन्दिशः सर्वाः पार्थं च विशिखैः शितैः ॥ ७-७९-६॥
    te daṃśitāḥ susaṃrabdhā rathairmeghaughanisvanaiḥ |
    samāvṛṇvandiśaḥ sarvāḥ pārthaṃ ca viśikhaiḥ śitaiḥ || 7-79-6||

    MHB 7-79-7

    कौलूतका हयाश्चित्रा वहन्तस्तान्महारथान् ।
    व्यशोभन्त तदा शीघ्रा दीपयन्तो दिशो दश ॥ ७-७९-७॥
    kaulūtakā hayāścitrā vahantastānmahārathān |
    vyaśobhanta tadā śīghrā dīpayanto diśo daśa || 7-79-7||

    MHB 7-79-8

    आजानेयैर्महावेगैर्नानादेशसमुत्थितैः ।
    पार्वतीयैर्नदीजैश्च सैन्धवैश्च हयोत्तमैः ॥ ७-७९-८॥
    ājāneyairmahāvegairnānādeśasamutthitaiḥ |
    pārvatīyairnadījaiśca saindhavaiśca hayottamaiḥ || 7-79-8||

    MHB 7-79-9

    कुरुयोधवरा राजंस्तव पुत्रं परीप्सवः ।
    धनंजयरथं शीघ्रं सर्वतः समुपाद्रवन् ॥ ७-७९-९॥
    kuruyodhavarā rājaṃstava putraṃ parīpsavaḥ |
    dhanaṃjayarathaṃ śīghraṃ sarvataḥ samupādravan || 7-79-9||

    MHB 7-79-10

    ते प्रगृह्य महाशङ्खान्दध्मुः पुरुषसत्तमाः ।
    पूरयन्तो दिवं राजन्पृथिवीं च ससागराम् ॥ ७-७९-१०॥
    te pragṛhya mahāśaṅkhāndadhmuḥ puruṣasattamāḥ |
    pūrayanto divaṃ rājanpṛthivīṃ ca sasāgarām || 7-79-10||

    MHB 7-79-11

    तथैव दध्मतुः शङ्खौ वासुदेवधनंजयौ ।
    प्रवरौ सर्वभूतानां सर्वशङ्खवरौ भुवि ।
    देवदत्तं च कौन्तेयः पाञ्चजन्यं च केशवः ॥ ७-७९-११॥
    tathaiva dadhmatuḥ śaṅkhau vāsudevadhanaṃjayau |
    pravarau sarvabhūtānāṃ sarvaśaṅkhavarau bhuvi |
    devadattaṃ ca kaunteyaḥ pāñcajanyaṃ ca keśavaḥ || 7-79-11||

    MHB 7-79-12

    शब्दस्तु देवदत्तस्य धनंजयसमीरितः ।
    पृथिवीं चान्तरिक्षं च दिशश्चैव समावृणोत् ॥ ७-७९-१२॥
    śabdastu devadattasya dhanaṃjayasamīritaḥ |
    pṛthivīṃ cāntarikṣaṃ ca diśaścaiva samāvṛṇot || 7-79-12||

    MHB 7-79-13

    तथैव पाञ्चजन्योऽपि वासुदेवसमीरितः ।
    सर्वशब्दानतिक्रम्य पूरयामास रोदसी ॥ ७-७९-१३॥
    tathaiva pāñcajanyo'pi vāsudevasamīritaḥ |
    sarvaśabdānatikramya pūrayāmāsa rodasī || 7-79-13||

    MHB 7-79-14

    तस्मिंस्तथा वर्तमाने दारुणे नादसंकुले ।
    भीरूणां त्रासजनने शूराणां हर्षवर्धने ॥ ७-७९-१४॥
    tasmiṃstathā vartamāne dāruṇe nādasaṃkule |
    bhīrūṇāṃ trāsajanane śūrāṇāṃ harṣavardhane || 7-79-14||

    MHB 7-79-15

    प्रवादितासु भेरीषु झर्झरेष्वानकेषु च ।
    मृदङ्गेषु च राजेन्द्र वाद्यमानेष्वनेकशः ॥ ७-७९-१५॥
    pravāditāsu bherīṣu jharjhareṣvānakeṣu ca |
    mṛdaṅgeṣu ca rājendra vādyamāneṣvanekaśaḥ || 7-79-15||

    MHB 7-79-16

    महारथसमाख्याता दुर्योधनहितैषिणः ।
    अमृष्यमाणास्तं शब्दं क्रुद्धाः परमधन्विनः ।
    नानादेश्या महीपालाः स्वसैन्यपरिरक्षिणः ॥ ७-७९-१६॥
    mahārathasamākhyātā duryodhanahitaiṣiṇaḥ |
    amṛṣyamāṇāstaṃ śabdaṃ kruddhāḥ paramadhanvinaḥ |
    nānādeśyā mahīpālāḥ svasainyaparirakṣiṇaḥ || 7-79-16||

    MHB 7-79-17

    अमर्षिता महाशङ्खान्दध्मुर्वीरा महारथाः ।
    कृते प्रतिकरिष्यन्तः केशवस्यार्जुनस्य च ॥ ७-७९-१७॥
    amarṣitā mahāśaṅkhāndadhmurvīrā mahārathāḥ |
    kṛte pratikariṣyantaḥ keśavasyārjunasya ca || 7-79-17||

    MHB 7-79-18

    बभूव तव तत्सैन्यं शङ्खशब्दसमीरितम् ।
    उद्विग्नरथनागाश्वमस्वस्थमिव चाभिभो ॥ ७-७९-१८॥
    babhūva tava tatsainyaṃ śaṅkhaśabdasamīritam |
    udvignarathanāgāśvamasvasthamiva cābhibho || 7-79-18||

    MHB 7-79-19

    तत्प्रयुक्तमिवाकाशं शूरैः शङ्खनिनादितम् ।
    बभूव भृशमुद्विग्नं निर्घातैरिव नादितम् ॥ ७-७९-१९॥
    tatprayuktamivākāśaṃ śūraiḥ śaṅkhanināditam |
    babhūva bhṛśamudvignaṃ nirghātairiva nāditam || 7-79-19||

    MHB 7-79-20

    स शब्दः सुमहान्राजन्दिशः सर्वा व्यनादयत् ।
    त्रासयामास तत्सैन्यं युगान्त इव संभृतः ॥ ७-७९-२०॥
    sa śabdaḥ sumahānrājandiśaḥ sarvā vyanādayat |
    trāsayāmāsa tatsainyaṃ yugānta iva saṃbhṛtaḥ || 7-79-20||

    MHB 7-79-21

    ततो दुर्योधनोऽष्टौ च राजानस्ते महारथाः ।
    जयद्रथस्य रक्षार्थं पाण्डवं पर्यवारयन् ॥ ७-७९-२१॥
    tato duryodhano'ṣṭau ca rājānaste mahārathāḥ |
    jayadrathasya rakṣārthaṃ pāṇḍavaṃ paryavārayan || 7-79-21||

    MHB 7-79-22

    ततो द्रौणिस्त्रिसप्तत्या वासुदेवमताडयत् ।
    अर्जुनं च त्रिभिर्भल्लैर्ध्वजमश्वांश्च पञ्चभिः ॥ ७-७९-२२॥
    tato drauṇistrisaptatyā vāsudevamatāḍayat |
    arjunaṃ ca tribhirbhallairdhvajamaśvāṃśca pañcabhiḥ || 7-79-22||

    MHB 7-79-23

    तमर्जुनः पृषत्कानां शतैः षड्भिरताडयत् ।
    अत्यर्थमिव संक्रुद्धः प्रतिविद्धे जनार्दने ॥ ७-७९-२३॥
    tamarjunaḥ pṛṣatkānāṃ śataiḥ ṣaḍbhiratāḍayat |
    atyarthamiva saṃkruddhaḥ pratividdhe janārdane || 7-79-23||

    MHB 7-79-24

    कर्णं द्वादशभिर्विद्ध्वा वृषसेनं त्रिभिस्तथा ।
    शल्यस्य सशरं चापं मुष्टौ चिच्छेद वीर्यवान् ॥ ७-७९-२४॥
    karṇaṃ dvādaśabhirviddhvā vṛṣasenaṃ tribhistathā |
    śalyasya saśaraṃ cāpaṃ muṣṭau ciccheda vīryavān || 7-79-24||

    MHB 7-79-25

    गृहीत्वा धनुरन्यत्तु शल्यो विव्याध पाण्डवम् ।
    भूरिश्रवास्त्रिभिर्बाणैर्हेमपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-७९-२५॥
    gṛhītvā dhanuranyattu śalyo vivyādha pāṇḍavam |
    bhūriśravāstribhirbāṇairhemapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-79-25||

    MHB 7-79-26

    कर्णो द्वात्रिंशता चैव वृषसेनश्च पञ्चभिः ।
    जयद्रथस्त्रिसप्तत्या कृपश्च दशभिः शरैः ।
    मद्रराजश्च दशभिर्विव्यधुः फल्गुनं रणे ॥ ७-७९-२६॥
    karṇo dvātriṃśatā caiva vṛṣasenaśca pañcabhiḥ |
    jayadrathastrisaptatyā kṛpaśca daśabhiḥ śaraiḥ |
    madrarājaśca daśabhirvivyadhuḥ phalgunaṃ raṇe || 7-79-26||

    MHB 7-79-27

    ततः शराणां षष्ट्या तु द्रौणिः पार्थमवाकिरत् ।
    वासुदेवं च सप्तत्या पुनः पार्थं च पञ्चभिः ॥ ७-७९-२७॥
    tataḥ śarāṇāṃ ṣaṣṭyā tu drauṇiḥ pārthamavākirat |
    vāsudevaṃ ca saptatyā punaḥ pārthaṃ ca pañcabhiḥ || 7-79-27||

    MHB 7-79-28

    प्रहसंस्तु नरव्याघ्रः श्वेताश्वः कृष्णसारथिः ।
    प्रत्यविध्यत्स तान्सर्वान्दर्शयन्पाणिलाघवम् ॥ ७-७९-२८॥
    prahasaṃstu naravyāghraḥ śvetāśvaḥ kṛṣṇasārathiḥ |
    pratyavidhyatsa tānsarvāndarśayanpāṇilāghavam || 7-79-28||

    MHB 7-79-29

    कर्णं द्वादशभिर्विद्ध्वा वृषसेनं त्रिभिः शरैः ।
    शल्यस्य समरे चापं मुष्टिदेशे न्यकृन्तत ॥ ७-७९-२९॥
    karṇaṃ dvādaśabhirviddhvā vṛṣasenaṃ tribhiḥ śaraiḥ |
    śalyasya samare cāpaṃ muṣṭideśe nyakṛntata || 7-79-29||

    MHB 7-79-30

    सौमदत्तिं त्रिभिर्विद्ध्वा शल्यं च दशभिः शरैः ।
    शितैरग्निशिखाकारैर्द्रौणिं विव्याध चाष्टभिः ॥ ७-७९-३०॥
    saumadattiṃ tribhirviddhvā śalyaṃ ca daśabhiḥ śaraiḥ |
    śitairagniśikhākārairdrauṇiṃ vivyādha cāṣṭabhiḥ || 7-79-30||

    MHB 7-79-31

    गौतमं पञ्चविंशत्या शैन्धवं च शतेन ह ।
    पुनर्द्रौणिं च सप्तत्या शराणां सोऽभ्यताडयत् ॥ ७-७९-३१॥
    gautamaṃ pañcaviṃśatyā śaindhavaṃ ca śatena ha |
    punardrauṇiṃ ca saptatyā śarāṇāṃ so'bhyatāḍayat || 7-79-31||

    MHB 7-79-32

    भूरिश्रवास्तु संक्रुद्धः प्रतोदं चिच्छिदे हरेः ।
    अर्जुनं च त्रिसप्तत्या बाणानामाजघान ह ॥ ७-७९-३२॥
    bhūriśravāstu saṃkruddhaḥ pratodaṃ cicchide hareḥ |
    arjunaṃ ca trisaptatyā bāṇānāmājaghāna ha || 7-79-32||

    MHB 7-79-33

    ततः शरशतैस्तीक्ष्णैस्तानरीञ्श्वेतवाहनः ।
    प्रत्यषेधद्द्रुतं क्रुद्धो महावातो घनानिव ॥ ७-७९-३३॥
    tataḥ śaraśataistīkṣṇaistānarīñśvetavāhanaḥ |
    pratyaṣedhaddrutaṃ kruddho mahāvāto ghanāniva || 7-79-33||

    Adhyaya: 80/173 (38)

    MHB 7-80-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    ध्वजान्बहुविधाकारान्भ्राजमानानतिश्रिया ।
    पार्थानां मामकानां च तान्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-८०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    dhvajānbahuvidhākārānbhrājamānānatiśriyā |
    pārthānāṃ māmakānāṃ ca tānmamācakṣva saṃjaya || 7-80-1||

    MHB 7-80-2

    संजय उवाच ।
    ध्वजान्बहुविधाकाराञ्शृणु तेषां महात्मनाम् ।
    रूपतो वर्णतश्चैव नामतश्च निबोध मे ॥ ७-८०-२॥
    saṃjaya uvāca |
    dhvajānbahuvidhākārāñśṛṇu teṣāṃ mahātmanām |
    rūpato varṇataścaiva nāmataśca nibodha me || 7-80-2||

    MHB 7-80-3

    तेषां तु रथमुह्यानां रथेषु विविधा ध्वजाः ।
    प्रत्यदृश्यन्त राजेन्द्र ज्वलिता इव पावकाः ॥ ७-८०-३॥
    teṣāṃ tu rathamuhyānāṃ ratheṣu vividhā dhvajāḥ |
    pratyadṛśyanta rājendra jvalitā iva pāvakāḥ || 7-80-3||

    MHB 7-80-4

    काञ्चनाः काञ्चनापीडाः काञ्चनस्रगलंकृताः ।
    काञ्चनानीव शृङ्गाणि काञ्चनस्य महागिरेः ॥ ७-८०-४॥
    kāñcanāḥ kāñcanāpīḍāḥ kāñcanasragalaṃkṛtāḥ |
    kāñcanānīva śṛṅgāṇi kāñcanasya mahāgireḥ || 7-80-4||

    MHB 7-80-5

    ते ध्वजाः संवृतास्तेषां पताकाभिः समन्ततः ।
    नानावर्णविरागाभिर्विबभुः सर्वतो वृताः ॥ ७-८०-५॥
    te dhvajāḥ saṃvṛtāsteṣāṃ patākābhiḥ samantataḥ |
    nānāvarṇavirāgābhirvibabhuḥ sarvato vṛtāḥ || 7-80-5||

    MHB 7-80-6

    पताकाश्च ततस्तास्तु श्वसनेन समीरिताः ।
    नृत्यमानाः व्यदृश्यन्त रङ्गमध्ये विलासिकाः ॥ ७-८०-६॥
    patākāśca tatastāstu śvasanena samīritāḥ |
    nṛtyamānāḥ vyadṛśyanta raṅgamadhye vilāsikāḥ || 7-80-6||

    MHB 7-80-7

    इन्द्रायुधसवर्णाभाः पताका भरतर्षभ ।
    दोधूयमाना रथिनां शोभयन्ति महारथान् ॥ ७-८०-७॥
    indrāyudhasavarṇābhāḥ patākā bharatarṣabha |
    dodhūyamānā rathināṃ śobhayanti mahārathān || 7-80-7||

    MHB 7-80-8

    सिंहलाङ्गूलमुग्रास्यं धजं वानरलक्षणम् ।
    धनंजयस्य संग्रामे प्रत्यपश्याम भैरवम् ॥ ७-८०-८॥
    siṃhalāṅgūlamugrāsyaṃ dhajaṃ vānaralakṣaṇam |
    dhanaṃjayasya saṃgrāme pratyapaśyāma bhairavam || 7-80-8||

    MHB 7-80-9

    स वानरवरो राजन्पताकाभिरलंकृतः ।
    त्रासयामास तत्सैन्यं ध्वजो गाण्डीवधन्वनः ॥ ७-८०-९॥
    sa vānaravaro rājanpatākābhiralaṃkṛtaḥ |
    trāsayāmāsa tatsainyaṃ dhvajo gāṇḍīvadhanvanaḥ || 7-80-9||

    MHB 7-80-10

    तथैव सिंहलाङ्गूलं द्रोणपुत्रस्य भारत ।
    ध्वजाग्रं समपश्याम बालसूर्यसमप्रभम् ॥ ७-८०-१०॥
    tathaiva siṃhalāṅgūlaṃ droṇaputrasya bhārata |
    dhvajāgraṃ samapaśyāma bālasūryasamaprabham || 7-80-10||

    MHB 7-80-11

    काञ्चनं पवनोद्धूतं शक्रध्वजसमप्रभम् ।
    नन्दनं कौरवेन्द्राणां द्रौणेर्लक्षणमुच्छ्रितम् ॥ ७-८०-११॥
    kāñcanaṃ pavanoddhūtaṃ śakradhvajasamaprabham |
    nandanaṃ kauravendrāṇāṃ drauṇerlakṣaṇamucchritam || 7-80-11||

    MHB 7-80-12

    हस्तिकक्ष्या पुनर्हैमी बभूवाधिरथेर्ध्वजे ।
    आहवे खं महाराज ददृशे पूरयन्निव ॥ ७-८०-१२॥
    hastikakṣyā punarhaimī babhūvādhiratherdhvaje |
    āhave khaṃ mahārāja dadṛśe pūrayanniva || 7-80-12||

    MHB 7-80-13

    पताकी काञ्चनस्रग्वी ध्वजः कर्णस्य संयुगे ।
    नृत्यतीव रथोपस्थे श्वसनेन समीरितः ॥ ७-८०-१३॥
    patākī kāñcanasragvī dhvajaḥ karṇasya saṃyuge |
    nṛtyatīva rathopasthe śvasanena samīritaḥ || 7-80-13||

    MHB 7-80-14

    आचार्यस्य च पाण्डूनां ब्राह्मणस्य यशस्विनः ।
    गोवृषो गौतमस्यासीत्कृपस्य सुपरिष्कृतः ॥ ७-८०-१४॥
    ācāryasya ca pāṇḍūnāṃ brāhmaṇasya yaśasvinaḥ |
    govṛṣo gautamasyāsītkṛpasya supariṣkṛtaḥ || 7-80-14||

    MHB 7-80-15

    स तेन भ्राजते राजन्गोवृषेण महारथः ।
    त्रिपुरघ्नरथो यद्वद्गोवृषेण विराजते ॥ ७-८०-१५॥
    sa tena bhrājate rājangovṛṣeṇa mahārathaḥ |
    tripuraghnaratho yadvadgovṛṣeṇa virājate || 7-80-15||

    MHB 7-80-16

    मयूरो वृषसेनस्य काञ्चनो मणिरत्नवान् ।
    व्याहरिष्यन्निवातिष्ठत्सेनाग्रमपि शोभयन् ॥ ७-८०-१६॥
    mayūro vṛṣasenasya kāñcano maṇiratnavān |
    vyāhariṣyannivātiṣṭhatsenāgramapi śobhayan || 7-80-16||

    MHB 7-80-17

    तेन तस्य रथो भाति मयूरेण महात्मनः ।
    यथा स्कन्दस्य राजेन्द्र मयूरेण विराजता ॥ ७-८०-१७॥
    tena tasya ratho bhāti mayūreṇa mahātmanaḥ |
    yathā skandasya rājendra mayūreṇa virājatā || 7-80-17||

    MHB 7-80-18

    मद्रराजस्य शल्यस्य ध्वजाग्रेऽग्निशिखामिव ।
    सौवर्णीं प्रतिपश्याम सीतामप्रतिमां शुभाम् ॥ ७-८०-१८॥
    madrarājasya śalyasya dhvajāgre'gniśikhāmiva |
    sauvarṇīṃ pratipaśyāma sītāmapratimāṃ śubhām || 7-80-18||

    MHB 7-80-19

    सा सीता भ्राजते तस्य रथमास्थाय मारिष ।
    सर्वबीजविरूढेव यथा सीता श्रिया वृता ॥ ७-८०-१९॥
    sā sītā bhrājate tasya rathamāsthāya māriṣa |
    sarvabījavirūḍheva yathā sītā śriyā vṛtā || 7-80-19||

    MHB 7-80-20

    वराहः सिन्धुराजस्य राजतोऽभिविराजते ।
    ध्वजाग्रेऽलोहितार्काभो हेमजालपरिष्कृतः ॥ ७-८०-२०॥
    varāhaḥ sindhurājasya rājato'bhivirājate |
    dhvajāgre'lohitārkābho hemajālapariṣkṛtaḥ || 7-80-20||

    MHB 7-80-21

    शुशुभे केतुना तेन राजतेन जयद्रथः ।
    यथा देवासुरे युद्धे पुरा पूषा स्म शोभते ॥ ७-८०-२१॥
    śuśubhe ketunā tena rājatena jayadrathaḥ |
    yathā devāsure yuddhe purā pūṣā sma śobhate || 7-80-21||

    MHB 7-80-22

    सौमदत्तेः पुनर्यूपो यज्ञशीलस्य धीमतः ।
    ध्वजः सूर्य इवाभाति सोमश्चात्र प्रदृश्यते ॥ ७-८०-२२॥
    saumadatteḥ punaryūpo yajñaśīlasya dhīmataḥ |
    dhvajaḥ sūrya ivābhāti somaścātra pradṛśyate || 7-80-22||

    MHB 7-80-23

    स यूपः काञ्चनो राजन्सौमदत्तेर्विराजते ।
    राजसूये मखश्रेष्ठे यथा यूपः समुच्छ्रितः ॥ ७-८०-२३॥
    sa yūpaḥ kāñcano rājansaumadattervirājate |
    rājasūye makhaśreṣṭhe yathā yūpaḥ samucchritaḥ || 7-80-23||

    MHB 7-80-24

    शलस्य तु महाराज राजतो द्विरदो महान् ।
    केतुः काञ्चनचित्राङ्गैर्मयूरैरुपशोभितः ॥ ७-८०-२४॥
    śalasya tu mahārāja rājato dvirado mahān |
    ketuḥ kāñcanacitrāṅgairmayūrairupaśobhitaḥ || 7-80-24||

    MHB 7-80-25

    स केतुः शोभयामास सैन्यं ते भरतर्षभ ।
    यथा श्वेतो महानागो देवराजचमूं तथा ॥ ७-८०-२५॥
    sa ketuḥ śobhayāmāsa sainyaṃ te bharatarṣabha |
    yathā śveto mahānāgo devarājacamūṃ tathā || 7-80-25||

    MHB 7-80-26

    नागो मणिमयो राज्ञो ध्वजः कनकसंवृतः ।
    किङ्किणीशतसंह्रादो भ्राजंश्चित्रे रथोत्तमे ॥ ७-८०-२६॥
    nāgo maṇimayo rājño dhvajaḥ kanakasaṃvṛtaḥ |
    kiṅkiṇīśatasaṃhrādo bhrājaṃścitre rathottame || 7-80-26||

    MHB 7-80-27

    व्यभ्राजत भृशं राजन्पुत्रस्तव विशां पते ।
    ध्वजेन महता संख्ये कुरूणामृषभस्तदा ॥ ७-८०-२७॥
    vyabhrājata bhṛśaṃ rājanputrastava viśāṃ pate |
    dhvajena mahatā saṃkhye kurūṇāmṛṣabhastadā || 7-80-27||

    MHB 7-80-28

    नवैते तव वाहिन्यामुच्छ्रिताः परमध्वजाः ।
    व्यदीपयंस्ते पृतनां युगान्तादित्यसंनिभाः ॥ ७-८०-२८॥
    navaite tava vāhinyāmucchritāḥ paramadhvajāḥ |
    vyadīpayaṃste pṛtanāṃ yugāntādityasaṃnibhāḥ || 7-80-28||

    MHB 7-80-29

    दशमस्त्वर्जुनस्यासीदेक एव महाकपिः ।
    अदीप्यतार्जुनो येन हिमवानिव वह्निना ॥ ७-८०-२९॥
    daśamastvarjunasyāsīdeka eva mahākapiḥ |
    adīpyatārjuno yena himavāniva vahninā || 7-80-29||

    MHB 7-80-30

    ततश्चित्राणि शुभ्राणि सुमहान्ति महारथाः ।
    कार्मुकाण्याददुस्तूर्णमर्जुनार्थे परंतपाः ॥ ७-८०-३०॥
    tataścitrāṇi śubhrāṇi sumahānti mahārathāḥ |
    kārmukāṇyādadustūrṇamarjunārthe paraṃtapāḥ || 7-80-30||

    MHB 7-80-31

    तथैव धनुरायच्छत्पार्थः शत्रुविनाशनः ।
    गाण्डीवं दिव्यकर्मा तद्राजन्दुर्मन्त्रिते तव ॥ ७-८०-३१॥
    tathaiva dhanurāyacchatpārthaḥ śatruvināśanaḥ |
    gāṇḍīvaṃ divyakarmā tadrājandurmantrite tava || 7-80-31||

    MHB 7-80-32

    तवापराधाद्धि नरा निहता बहुधा युधि ।
    नानादिग्भ्यः समाहूताः सहयाः सरथद्विपाः ॥ ७-८०-३२॥
    tavāparādhāddhi narā nihatā bahudhā yudhi |
    nānādigbhyaḥ samāhūtāḥ sahayāḥ sarathadvipāḥ || 7-80-32||

    MHB 7-80-33

    तेषामासीद्व्यतिक्षेपो गर्जतामितरेतरम् ।
    दुर्योधनमुखानां च पाण्डूनामृषभस्य च ॥ ७-८०-३३॥
    teṣāmāsīdvyatikṣepo garjatāmitaretaram |
    duryodhanamukhānāṃ ca pāṇḍūnāmṛṣabhasya ca || 7-80-33||

    MHB 7-80-34

    तत्राद्भुतं परं चक्रे कौन्तेयः कृष्णसारथिः ।
    यदेको बहुभिः सार्धं समागच्छदभीतवत् ॥ ७-८०-३४॥
    tatrādbhutaṃ paraṃ cakre kaunteyaḥ kṛṣṇasārathiḥ |
    yadeko bahubhiḥ sārdhaṃ samāgacchadabhītavat || 7-80-34||

    MHB 7-80-35

    अशोभत महाबाहुर्गाण्डीवं विक्षिपन्धनुः ।
    जिगीषुस्तान्नरव्याघ्राञ्जिघांसुश्च जयद्रथम् ॥ ७-८०-३५॥
    aśobhata mahābāhurgāṇḍīvaṃ vikṣipandhanuḥ |
    jigīṣustānnaravyāghrāñjighāṃsuśca jayadratham || 7-80-35||

    MHB 7-80-36

    तत्रार्जुनो महाराज शरैर्मुक्तैः सहस्रशः ।
    अदृश्यानकरोद्योधांस्तावकाञ्शत्रुतापनः ॥ ७-८०-३६॥
    tatrārjuno mahārāja śarairmuktaiḥ sahasraśaḥ |
    adṛśyānakarodyodhāṃstāvakāñśatrutāpanaḥ || 7-80-36||

    MHB 7-80-37

    ततस्तेऽपि नरव्याघ्राः पार्थं सर्वे महारथाः ।
    अदृश्यं समरे चक्रुः सायकौघैः समन्ततः ॥ ७-८०-३७॥
    tataste'pi naravyāghrāḥ pārthaṃ sarve mahārathāḥ |
    adṛśyaṃ samare cakruḥ sāyakaughaiḥ samantataḥ || 7-80-37||

    MHB 7-80-38

    संवृते नरसिंहैस्तैः कुरूणामृषभेऽर्जुने ।
    महानासीत्समुद्धूतस्तस्य सैन्यस्य निस्वनः ॥ ७-८०-३८॥
    saṃvṛte narasiṃhaistaiḥ kurūṇāmṛṣabhe'rjune |
    mahānāsītsamuddhūtastasya sainyasya nisvanaḥ || 7-80-38||

    Adhyaya: 81/173 (46)

    MHB 7-81-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अर्जुने सैन्धवं प्राप्ते भारद्वाजेन संवृताः ।
    पाञ्चालाः कुरुभिः सार्धं किमकुर्वत संजय ॥ ७-८१-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    arjune saindhavaṃ prāpte bhāradvājena saṃvṛtāḥ |
    pāñcālāḥ kurubhiḥ sārdhaṃ kimakurvata saṃjaya || 7-81-1||

    MHB 7-81-2

    संजय उवाच ।
    अपराह्णे महाराज संग्रामे लोमहर्षणे ।
    पाञ्चालानां कुरूणां च द्रोणे द्यूतमवर्तत ॥ ७-८१-२॥
    saṃjaya uvāca |
    aparāhṇe mahārāja saṃgrāme lomaharṣaṇe |
    pāñcālānāṃ kurūṇāṃ ca droṇe dyūtamavartata || 7-81-2||

    MHB 7-81-3

    पाञ्चाला हि जिघांसन्तो द्रोणं संहृष्टचेतसः ।
    अभ्यवर्षन्त गर्जन्तः शरवर्षाणि मारिष ॥ ७-८१-३॥
    pāñcālā hi jighāṃsanto droṇaṃ saṃhṛṣṭacetasaḥ |
    abhyavarṣanta garjantaḥ śaravarṣāṇi māriṣa || 7-81-3||

    MHB 7-81-4

    ततः सुतुमुलस्तेषां संग्रामोऽवर्तताद्भुतः ।
    पाञ्चालानां कुरूणां च घोरो देवासुरोपमः ॥ ७-८१-४॥
    tataḥ sutumulasteṣāṃ saṃgrāmo'vartatādbhutaḥ |
    pāñcālānāṃ kurūṇāṃ ca ghoro devāsuropamaḥ || 7-81-4||

    MHB 7-81-5

    सर्वे द्रोणरथं प्राप्य पाञ्चालाः पाण्डवैः सह ।
    तदनीकं बिभित्सन्तो महास्त्राणि व्यदर्शयन् ॥ ७-८१-५॥
    sarve droṇarathaṃ prāpya pāñcālāḥ pāṇḍavaiḥ saha |
    tadanīkaṃ bibhitsanto mahāstrāṇi vyadarśayan || 7-81-5||

    MHB 7-81-6

    द्रोणस्य रथपर्यन्तं रथिनो रथमास्थिताः ।
    कम्पयन्तोऽभ्यवर्तन्त वेगमास्थाय मध्यमम् ॥ ७-८१-६॥
    droṇasya rathaparyantaṃ rathino rathamāsthitāḥ |
    kampayanto'bhyavartanta vegamāsthāya madhyamam || 7-81-6||

    MHB 7-81-7

    तमभ्यगाद्बृहत्क्षत्रः केकयानां महारथः ।
    प्रवपन्निशितान्बाणान्महेन्द्राशनिसंनिभान् ॥ ७-८१-७॥
    tamabhyagādbṛhatkṣatraḥ kekayānāṃ mahārathaḥ |
    pravapanniśitānbāṇānmahendrāśanisaṃnibhān || 7-81-7||

    MHB 7-81-8

    तं तु प्रत्युदियाच्छीघ्रं क्षेमधूर्तिर्महायशाः ।
    विमुञ्चन्निशितान्बाणाञ्शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-८१-८॥
    taṃ tu pratyudiyācchīghraṃ kṣemadhūrtirmahāyaśāḥ |
    vimuñcanniśitānbāṇāñśataśo'tha sahasraśaḥ || 7-81-8||

    MHB 7-81-9

    धृष्टकेतुश्च चेदीनामृषभोऽतिबलोदितः ।
    त्वरितोऽभ्यद्रवद्द्रोणं महेन्द्र इव शम्बरम् ॥ ७-८१-९॥
    dhṛṣṭaketuśca cedīnāmṛṣabho'tibaloditaḥ |
    tvarito'bhyadravaddroṇaṃ mahendra iva śambaram || 7-81-9||

    MHB 7-81-10

    तमापतन्तं सहसा व्यादितास्यमिवान्तकम् ।
    वीरधन्वा महेष्वासस्त्वरमाणः समभ्ययात् ॥ ७-८१-१०॥
    tamāpatantaṃ sahasā vyāditāsyamivāntakam |
    vīradhanvā maheṣvāsastvaramāṇaḥ samabhyayāt || 7-81-10||

    MHB 7-81-11

    युधिष्ठिरं महाराज जिगीषुं समवस्थितम् ।
    सहानीकं ततो द्रोणो न्यवारयत वीर्यवान् ॥ ७-८१-११॥
    yudhiṣṭhiraṃ mahārāja jigīṣuṃ samavasthitam |
    sahānīkaṃ tato droṇo nyavārayata vīryavān || 7-81-11||

    MHB 7-81-12

    नकुलं कुशलं युद्धे पराक्रान्तं पराक्रमी ।
    अभ्यगच्छत्समायान्तं विकर्णस्ते सुतः प्रभो ॥ ७-८१-१२॥
    nakulaṃ kuśalaṃ yuddhe parākrāntaṃ parākramī |
    abhyagacchatsamāyāntaṃ vikarṇaste sutaḥ prabho || 7-81-12||

    MHB 7-81-13

    सहदेवं तथायान्तं दुर्मुखः शत्रुकर्शनः ।
    शरैरनेकसाहस्रैः समवाकिरदाशुगैः ॥ ७-८१-१३॥
    sahadevaṃ tathāyāntaṃ durmukhaḥ śatrukarśanaḥ |
    śarairanekasāhasraiḥ samavākiradāśugaiḥ || 7-81-13||

    MHB 7-81-14

    सात्यकिं तु नरव्याघ्रं व्याघ्रदत्तस्त्ववारयत् ।
    शरैः सुनिशितैस्तीक्ष्णैः कम्पयन्वै मुहुर्मुहुः ॥ ७-८१-१४॥
    sātyakiṃ tu naravyāghraṃ vyāghradattastvavārayat |
    śaraiḥ suniśitaistīkṣṇaiḥ kampayanvai muhurmuhuḥ || 7-81-14||

    MHB 7-81-15

    द्रौपदेयान्नरव्याघ्रान्मुञ्चतः सायकोत्तमान् ।
    संरब्धान्रथिनां श्रेष्ठान्सौमदत्तिरवारयत् ॥ ७-८१-१५॥
    draupadeyānnaravyāghrānmuñcataḥ sāyakottamān |
    saṃrabdhānrathināṃ śreṣṭhānsaumadattiravārayat || 7-81-15||

    MHB 7-81-16

    भीमसेनं तथा क्रुद्धं भीमरूपो भयानकम् ।
    प्रत्यवारयदायान्तमार्ष्यशृङ्गिर्महारथः ॥ ७-८१-१६॥
    bhīmasenaṃ tathā kruddhaṃ bhīmarūpo bhayānakam |
    pratyavārayadāyāntamārṣyaśṛṅgirmahārathaḥ || 7-81-16||

    MHB 7-81-17

    तयोः समभवद्युद्धं नरराक्षसयोर्मृधे ।
    यादृगेव पुरा वृत्तं रामरावणयोर्नृप ॥ ७-८१-१७॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ nararākṣasayormṛdhe |
    yādṛgeva purā vṛttaṃ rāmarāvaṇayornṛpa || 7-81-17||

    MHB 7-81-18

    ततो युधिष्ठिरो द्रोणं नवत्या नतपर्वणाम् ।
    आजघ्ने भरतश्रेष्ठ सर्वमर्मसु भारत ॥ ७-८१-१८॥
    tato yudhiṣṭhiro droṇaṃ navatyā nataparvaṇām |
    ājaghne bharataśreṣṭha sarvamarmasu bhārata || 7-81-18||

    MHB 7-81-19

    तं द्रोणः पञ्चविंशत्या निजघान स्तनान्तरे ।
    रोषितो भरतश्रेष्ठ कौन्तेयेन यशस्विना ॥ ७-८१-१९॥
    taṃ droṇaḥ pañcaviṃśatyā nijaghāna stanāntare |
    roṣito bharataśreṣṭha kaunteyena yaśasvinā || 7-81-19||

    MHB 7-81-20

    भूय एव तु विंशत्या सायकानां समाचिनोत् ।
    साश्वसूतध्वजं द्रोणः पश्यतां सर्वधन्विनाम् ॥ ७-८१-२०॥
    bhūya eva tu viṃśatyā sāyakānāṃ samācinot |
    sāśvasūtadhvajaṃ droṇaḥ paśyatāṃ sarvadhanvinām || 7-81-20||

    MHB 7-81-21

    ताञ्शरान्द्रोणमुक्तांस्तु शरवर्षेण पाण्डवः ।
    अवारयत धर्मात्मा दर्शयन्पाणिलाघवम् ॥ ७-८१-२१॥
    tāñśarāndroṇamuktāṃstu śaravarṣeṇa pāṇḍavaḥ |
    avārayata dharmātmā darśayanpāṇilāghavam || 7-81-21||

    MHB 7-81-22

    ततो द्रोणो भृशं क्रुद्धो धर्मराजस्य संयुगे ।
    चिच्छेद सहसा धन्वी धनुस्तस्य महात्मनः ॥ ७-८१-२२॥
    tato droṇo bhṛśaṃ kruddho dharmarājasya saṃyuge |
    ciccheda sahasā dhanvī dhanustasya mahātmanaḥ || 7-81-22||

    MHB 7-81-23

    अथैनं छिन्नधन्वानं त्वरमाणो महारथः ।
    शरैरनेकसाहस्रैः पुरयामास सर्वतः ॥ ७-८१-२३॥
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ tvaramāṇo mahārathaḥ |
    śarairanekasāhasraiḥ purayāmāsa sarvataḥ || 7-81-23||

    MHB 7-81-24

    अदृश्यं दृश्य राजानं भारद्वाजस्य सायकैः ।
    सर्वभूतान्यमन्यन्त हतमेव युधिष्ठिरम् ॥ ७-८१-२४॥
    adṛśyaṃ dṛśya rājānaṃ bhāradvājasya sāyakaiḥ |
    sarvabhūtānyamanyanta hatameva yudhiṣṭhiram || 7-81-24||

    MHB 7-81-25

    केचिच्चैनममन्यन्त तथा वै विमुखीकृतम् ।
    हृतो राजेति राजेन्द्र ब्राह्मणेन यशस्विना ॥ ७-८१-२५॥
    keciccainamamanyanta tathā vai vimukhīkṛtam |
    hṛto rājeti rājendra brāhmaṇena yaśasvinā || 7-81-25||

    MHB 7-81-26

    स कृच्छ्रं परमं प्राप्तो धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    त्यक्त्वा तत्कार्मुकं छिन्नं भारद्वाजेन संयुगे ।
    आददेऽन्यद्धनुर्दिव्यं भारघ्नं वेगवत्तरम् ॥ ७-८१-२६॥
    sa kṛcchraṃ paramaṃ prāpto dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    tyaktvā tatkārmukaṃ chinnaṃ bhāradvājena saṃyuge |
    ādade'nyaddhanurdivyaṃ bhāraghnaṃ vegavattaram || 7-81-26||

    MHB 7-81-27

    ततस्तान्सायकान्सर्वान्द्रोणमुक्तान्सहस्रशः ।
    चिच्छेद समरे वीरस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-८१-२७॥
    tatastānsāyakānsarvāndroṇamuktānsahasraśaḥ |
    ciccheda samare vīrastadadbhutamivābhavat || 7-81-27||

    MHB 7-81-28

    छित्त्वा च ताञ्शरान्राजा क्रोधसंरक्तलोचनः ।
    शक्तिं जग्राह समरे गिरीणामपि दारणीम् ।
    स्वर्णदण्डां महाघोरामष्टघण्टां भयावहाम् ॥ ७-८१-२८॥
    chittvā ca tāñśarānrājā krodhasaṃraktalocanaḥ |
    śaktiṃ jagrāha samare girīṇāmapi dāraṇīm |
    svarṇadaṇḍāṃ mahāghorāmaṣṭaghaṇṭāṃ bhayāvahām || 7-81-28||

    MHB 7-81-29

    समुत्क्षिप्य च तां हृष्टो ननाद बलवद्बली ।
    नादेन सर्वभूतानि त्रासयन्निव भारत ॥ ७-८१-२९॥
    samutkṣipya ca tāṃ hṛṣṭo nanāda balavadbalī |
    nādena sarvabhūtāni trāsayanniva bhārata || 7-81-29||

    MHB 7-81-30

    शक्तिं समुद्यतां दृष्ट्वा धर्मराजेन संयुगे ।
    स्वस्ति द्रोणाय सहसा सर्वभूतान्यथाब्रुवन् ॥ ७-८१-३०॥
    śaktiṃ samudyatāṃ dṛṣṭvā dharmarājena saṃyuge |
    svasti droṇāya sahasā sarvabhūtānyathābruvan || 7-81-30||

    MHB 7-81-31

    सा राजभुजनिर्मुक्ता निर्मुक्तोरगसंनिभा ।
    प्रज्वालयन्ती गगनं दिशश्च विदिशस्तथा ।
    द्रोणान्तिकमनुप्राप्ता दीप्तास्या पन्नगी यथा ॥ ७-८१-३१॥
    sā rājabhujanirmuktā nirmuktoragasaṃnibhā |
    prajvālayantī gaganaṃ diśaśca vidiśastathā |
    droṇāntikamanuprāptā dīptāsyā pannagī yathā || 7-81-31||

    MHB 7-81-32

    तामापतन्तीं सहसा प्रेक्ष्य द्रोणो विशां पते ।
    प्रादुश्चक्रे ततो ब्राह्ममस्त्रमस्त्रविदां वरः ॥ ७-८१-३२॥
    tāmāpatantīṃ sahasā prekṣya droṇo viśāṃ pate |
    prāduścakre tato brāhmamastramastravidāṃ varaḥ || 7-81-32||

    MHB 7-81-33

    तदस्त्रं भस्मसात्कृत्वा तां शक्तिं घोरदर्शनाम् ।
    जगाम स्यन्दनं तूर्णं पाण्डवस्य यशस्विनः ॥ ७-८१-३३॥
    tadastraṃ bhasmasātkṛtvā tāṃ śaktiṃ ghoradarśanām |
    jagāma syandanaṃ tūrṇaṃ pāṇḍavasya yaśasvinaḥ || 7-81-33||

    MHB 7-81-34

    ततो युधिष्ठिरो राजा द्रोणास्त्रं तत्समुद्यतम् ।
    अशामयन्महाप्राज्ञो ब्रह्मास्त्रेणैव भारत ॥ ७-८१-३४॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā droṇāstraṃ tatsamudyatam |
    aśāmayanmahāprājño brahmāstreṇaiva bhārata || 7-81-34||

    MHB 7-81-35

    विव्याध च रणे द्रोणं पञ्चभिर्नतपर्वभिः ।
    क्षुरप्रेण च तीक्ष्णेन चिच्छेदास्य महद्धनुः ॥ ७-८१-३५॥
    vivyādha ca raṇe droṇaṃ pañcabhirnataparvabhiḥ |
    kṣurapreṇa ca tīkṣṇena cicchedāsya mahaddhanuḥ || 7-81-35||

    MHB 7-81-36

    तदपास्य धनुश्छिन्नं द्रोणः क्षत्रियमर्दनः ।
    गदां चिक्षेप सहसा धर्मपुत्राय मारिष ॥ ७-८१-३६॥
    tadapāsya dhanuśchinnaṃ droṇaḥ kṣatriyamardanaḥ |
    gadāṃ cikṣepa sahasā dharmaputrāya māriṣa || 7-81-36||

    MHB 7-81-37

    तामापतन्तीं सहसा गदां दृष्ट्वा युधिष्ठिरः ।
    गदामेवाग्रहीत्क्रुद्धश्चिक्षेप च परंतपः ॥ ७-८१-३७॥
    tāmāpatantīṃ sahasā gadāṃ dṛṣṭvā yudhiṣṭhiraḥ |
    gadāmevāgrahītkruddhaścikṣepa ca paraṃtapaḥ || 7-81-37||

    MHB 7-81-38

    ते गदे सहसा मुक्ते समासाद्य परस्परम् ।
    संघर्षात्पावकं मुक्त्वा समेयातां महीतले ॥ ७-८१-३८॥
    te gade sahasā mukte samāsādya parasparam |
    saṃgharṣātpāvakaṃ muktvā sameyātāṃ mahītale || 7-81-38||

    MHB 7-81-39

    ततो द्रोणो भृशं क्रुद्धो धर्मराजस्य मारिष ।
    चतुर्भिर्निशितैस्तीक्ष्णैर्हयाञ्जघ्ने शरोत्तमैः ॥ ७-८१-३९॥
    tato droṇo bhṛśaṃ kruddho dharmarājasya māriṣa |
    caturbhirniśitaistīkṣṇairhayāñjaghne śarottamaiḥ || 7-81-39||

    MHB 7-81-40

    धनुश्चैकेन बाणेन चिच्छेदेन्द्रध्वजोपमम् ।
    केतुमेकेन चिच्छेद पाण्डवं चार्दयत्त्रिभिः ॥ ७-८१-४०॥
    dhanuścaikena bāṇena cicchedendradhvajopamam |
    ketumekena ciccheda pāṇḍavaṃ cārdayattribhiḥ || 7-81-40||

    MHB 7-81-41

    हताश्वात्तु रथात्तूर्णमवप्लुत्य युधिष्ठिरः ।
    तस्थावूर्ध्वभुजो राजा व्यायुधो भरतर्षभ ॥ ७-८१-४१॥
    hatāśvāttu rathāttūrṇamavaplutya yudhiṣṭhiraḥ |
    tasthāvūrdhvabhujo rājā vyāyudho bharatarṣabha || 7-81-41||

    MHB 7-81-42

    विरथं तं समालोक्य व्यायुधं च विशेषतः ।
    द्रोणो व्यमोहयच्छत्रून्सर्वसैन्यानि चाभिभो ॥ ७-८१-४२॥
    virathaṃ taṃ samālokya vyāyudhaṃ ca viśeṣataḥ |
    droṇo vyamohayacchatrūnsarvasainyāni cābhibho || 7-81-42||

    MHB 7-81-43

    मुञ्चन्निषुगणांस्तीक्ष्णाँल्लघुहस्तो दृढव्रतः ।
    अभिदुद्राव राजानं सिंहो मृगमिवोल्बणः ॥ ७-८१-४३॥
    muñcanniṣugaṇāṃstīkṣṇā~llaghuhasto dṛḍhavrataḥ |
    abhidudrāva rājānaṃ siṃho mṛgamivolbaṇaḥ || 7-81-43||

    MHB 7-81-44

    तमभिद्रुतमालोक्य द्रोणेनामित्रघातिना ।
    हा हेति सहसा शब्दः पाण्डूनां समजायत ॥ ७-८१-४४॥
    tamabhidrutamālokya droṇenāmitraghātinā |
    hā heti sahasā śabdaḥ pāṇḍūnāṃ samajāyata || 7-81-44||

    MHB 7-81-45

    हृतो राजा हृतो राजा भारद्वाजेन मारिष ।
    इत्यासीत्सुमहाञ्शब्दः पाण्डुसैन्यस्य सर्वतः ॥ ७-८१-४५॥
    hṛto rājā hṛto rājā bhāradvājena māriṣa |
    ityāsītsumahāñśabdaḥ pāṇḍusainyasya sarvataḥ || 7-81-45||

    MHB 7-81-46

    ततस्त्वरितमारुह्य सहदेवरथं नृपः ।
    अपायाज्जवनैरश्वैः कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-८१-४६॥
    tatastvaritamāruhya sahadevarathaṃ nṛpaḥ |
    apāyājjavanairaśvaiḥ kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-81-46||

    Adhyaya: 82/173 (39)

    MHB 7-82-1

    संजय उवाच ।
    बृहत्क्षत्रमथायान्तं केकयं दृढविक्रमम् ।
    क्षेमधूर्तिर्महाराज विव्याधोरसि मार्गणैः ॥ ७-८२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    bṛhatkṣatramathāyāntaṃ kekayaṃ dṛḍhavikramam |
    kṣemadhūrtirmahārāja vivyādhorasi mārgaṇaiḥ || 7-82-1||

    MHB 7-82-2

    बृहत्क्षत्रस्तु तं राजा नवत्या नतपर्वणाम् ।
    आजघ्ने त्वरितो युद्धे द्रोणानीकबिभित्सया ॥ ७-८२-२॥
    bṛhatkṣatrastu taṃ rājā navatyā nataparvaṇām |
    ājaghne tvarito yuddhe droṇānīkabibhitsayā || 7-82-2||

    MHB 7-82-3

    क्षेमधूर्तिस्तु संक्रुद्धः केकयस्य महात्मनः ।
    धनुश्चिच्छेद भल्लेन पीतेन निशितेन च ॥ ७-८२-३॥
    kṣemadhūrtistu saṃkruddhaḥ kekayasya mahātmanaḥ |
    dhanuściccheda bhallena pītena niśitena ca || 7-82-3||

    MHB 7-82-4

    अथैनं छिन्नधन्वानं शरेण नतपर्वणा ।
    विव्याध हृदये तूर्णं प्रवरं सर्वधन्विनाम् ॥ ७-८२-४॥
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ śareṇa nataparvaṇā |
    vivyādha hṛdaye tūrṇaṃ pravaraṃ sarvadhanvinām || 7-82-4||

    MHB 7-82-5

    अथान्यद्धनुरादाय बृहत्क्षत्रो हसन्निव ।
    व्यश्वसूतध्वजं चक्रे क्षेमधूर्तिं महारथम् ॥ ७-८२-५॥
    athānyaddhanurādāya bṛhatkṣatro hasanniva |
    vyaśvasūtadhvajaṃ cakre kṣemadhūrtiṃ mahāratham || 7-82-5||

    MHB 7-82-6

    ततोऽपरेण भल्लेन पीतेन निशितेन च ।
    जहार नृपतेः कायाच्छिरो ज्वलितकुण्डलम् ॥ ७-८२-६॥
    tato'pareṇa bhallena pītena niśitena ca |
    jahāra nṛpateḥ kāyācchiro jvalitakuṇḍalam || 7-82-6||

    MHB 7-82-7

    तच्छिन्नं सहसा तस्य शिरः कुञ्चितमूर्धजम् ।
    सकिरीटं महीं प्राप्य बभौ ज्योतिरिवाम्बरात् ॥ ७-८२-७॥
    tacchinnaṃ sahasā tasya śiraḥ kuñcitamūrdhajam |
    sakirīṭaṃ mahīṃ prāpya babhau jyotirivāmbarāt || 7-82-7||

    MHB 7-82-8

    तं निहत्य रणे हृष्टो बृहत्क्षत्रो महारथः ।
    सहसाभ्यपतत्सैन्यं तावकं पार्थकारणात् ॥ ७-८२-८॥
    taṃ nihatya raṇe hṛṣṭo bṛhatkṣatro mahārathaḥ |
    sahasābhyapatatsainyaṃ tāvakaṃ pārthakāraṇāt || 7-82-8||

    MHB 7-82-9

    धृष्टकेतुमथायान्तं द्रोणहेतोः पराक्रमी ।
    वीरधन्वा महेष्वासो वारयामास भारत ॥ ७-८२-९॥
    dhṛṣṭaketumathāyāntaṃ droṇahetoḥ parākramī |
    vīradhanvā maheṣvāso vārayāmāsa bhārata || 7-82-9||

    MHB 7-82-10

    तौ परस्परमासाद्य शरदंष्ट्रौ तरस्विनौ ।
    शरैरनेकसाहस्रैरन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-८२-१०॥
    tau parasparamāsādya śaradaṃṣṭrau tarasvinau |
    śarairanekasāhasrairanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-82-10||

    MHB 7-82-11

    तावुभौ नरशार्दूलौ युयुधाते परस्परम् ।
    महावने तीव्रमदौ वारणाविव यूथपौ ॥ ७-८२-११॥
    tāvubhau naraśārdūlau yuyudhāte parasparam |
    mahāvane tīvramadau vāraṇāviva yūthapau || 7-82-11||

    MHB 7-82-12

    गिरिगह्वरमासाद्य शार्दूलाविव रोषितौ ।
    युयुधाते महावीर्यौ परस्परजिघांसया ॥ ७-८२-१२॥
    girigahvaramāsādya śārdūlāviva roṣitau |
    yuyudhāte mahāvīryau parasparajighāṃsayā || 7-82-12||

    MHB 7-82-13

    तद्युद्धमासीत्तुमुलं प्रेक्षणीयं विशां पते ।
    सिद्धचारणसंघानां विस्मयाद्भुतदर्शनम् ॥ ७-८२-१३॥
    tadyuddhamāsīttumulaṃ prekṣaṇīyaṃ viśāṃ pate |
    siddhacāraṇasaṃghānāṃ vismayādbhutadarśanam || 7-82-13||

    MHB 7-82-14

    वीरधन्वा ततः क्रुद्धो धृष्टकेतोः शरासनम् ।
    द्विधा चिच्छेद भल्लेन प्रहसन्निव भारत ॥ ७-८२-१४॥
    vīradhanvā tataḥ kruddho dhṛṣṭaketoḥ śarāsanam |
    dvidhā ciccheda bhallena prahasanniva bhārata || 7-82-14||

    MHB 7-82-15

    तदुत्सृज्य धनुश्छिन्नं चेदिराजो महारथः ।
    शक्तिं जग्राह विपुलां रुक्मदण्डामयस्मयीम् ॥ ७-८२-१५॥
    tadutsṛjya dhanuśchinnaṃ cedirājo mahārathaḥ |
    śaktiṃ jagrāha vipulāṃ rukmadaṇḍāmayasmayīm || 7-82-15||

    MHB 7-82-16

    तां तु शक्तिं महावीर्यां दोर्भ्यामायम्य भारत ।
    चिक्षेप सहसा यत्तो वीरधन्वरथं प्रति ॥ ७-८२-१६॥
    tāṃ tu śaktiṃ mahāvīryāṃ dorbhyāmāyamya bhārata |
    cikṣepa sahasā yatto vīradhanvarathaṃ prati || 7-82-16||

    MHB 7-82-17

    स तया वीरघातिन्या शक्त्या त्वभिहतो भृशम् ।
    निर्भिन्नहृदयस्तूर्णं निपपात रथान्महीम् ॥ ७-८२-१७॥
    sa tayā vīraghātinyā śaktyā tvabhihato bhṛśam |
    nirbhinnahṛdayastūrṇaṃ nipapāta rathānmahīm || 7-82-17||

    MHB 7-82-18

    तस्मिन्विनिहते शूरे त्रिगर्तानां महारथे ।
    बलं तेऽभज्यत विभो पाण्डवेयैः समन्ततः ॥ ७-८२-१८॥
    tasminvinihate śūre trigartānāṃ mahārathe |
    balaṃ te'bhajyata vibho pāṇḍaveyaiḥ samantataḥ || 7-82-18||

    MHB 7-82-19

    सहदेवे ततः षष्टिं सायकान्दुर्मुखोऽक्षिपत् ।
    ननाद च महानादं तर्जयन्पाण्डवं रणे ॥ ७-८२-१९॥
    sahadeve tataḥ ṣaṣṭiṃ sāyakāndurmukho'kṣipat |
    nanāda ca mahānādaṃ tarjayanpāṇḍavaṃ raṇe || 7-82-19||

    MHB 7-82-20

    मद्रेयस्तु ततः क्रुद्धो दुर्मुखं दशभिः शरैः ।
    भ्राता भ्रातरमायान्तं विव्याध प्रहसन्निव ॥ ७-८२-२०॥
    madreyastu tataḥ kruddho durmukhaṃ daśabhiḥ śaraiḥ |
    bhrātā bhrātaramāyāntaṃ vivyādha prahasanniva || 7-82-20||

    MHB 7-82-21

    तं रणे रभसं दृष्ट्वा सहदेवं महाबलम् ।
    दुर्मुखो नवभिर्बाणैस्ताडयामास भारत ॥ ७-८२-२१॥
    taṃ raṇe rabhasaṃ dṛṣṭvā sahadevaṃ mahābalam |
    durmukho navabhirbāṇaistāḍayāmāsa bhārata || 7-82-21||

    MHB 7-82-22

    दुर्मुखस्य तु भल्लेन छित्त्वा केतुं महाबलः ।
    जघान चतुरो वाहांश्चतुर्भिर्निशितैः शरैः ॥ ७-८२-२२॥
    durmukhasya tu bhallena chittvā ketuṃ mahābalaḥ |
    jaghāna caturo vāhāṃścaturbhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-82-22||

    MHB 7-82-23

    अथापरेण भल्लेन पीतेन निशितेन च ।
    चिच्छेद सारथेः कायाच्छिरो ज्वलितकुण्डलम् ॥ ७-८२-२३॥
    athāpareṇa bhallena pītena niśitena ca |
    ciccheda sāratheḥ kāyācchiro jvalitakuṇḍalam || 7-82-23||

    MHB 7-82-24

    क्षुरप्रेण च तीक्ष्णेन कौरव्यस्य महद्धनुः ।
    सहदेवो रणे छित्त्वा तं च विव्याध पञ्चभिः ॥ ७-८२-२४॥
    kṣurapreṇa ca tīkṣṇena kauravyasya mahaddhanuḥ |
    sahadevo raṇe chittvā taṃ ca vivyādha pañcabhiḥ || 7-82-24||

    MHB 7-82-25

    हताश्वं तु रथं त्यक्त्वा दुर्मुखो विमनास्तदा ।
    आरुरोह रथं राजन्निरमित्रस्य भारत ॥ ७-८२-२५॥
    hatāśvaṃ tu rathaṃ tyaktvā durmukho vimanāstadā |
    āruroha rathaṃ rājanniramitrasya bhārata || 7-82-25||

    MHB 7-82-26

    सहदेवस्ततः क्रुद्धो निरमित्रं महाहवे ।
    जघान पृतनामध्ये भल्लेन परवीरहा ॥ ७-८२-२६॥
    sahadevastataḥ kruddho niramitraṃ mahāhave |
    jaghāna pṛtanāmadhye bhallena paravīrahā || 7-82-26||

    MHB 7-82-27

    स पपात रथोपस्थान्निरमित्रो जनेश्वरः ।
    त्रिगर्तराजस्य सुतो व्यथयंस्तव वाहिनीम् ॥ ७-८२-२७॥
    sa papāta rathopasthānniramitro janeśvaraḥ |
    trigartarājasya suto vyathayaṃstava vāhinīm || 7-82-27||

    MHB 7-82-28

    तं तु हत्वा महाबाहुः सहदेवो व्यरोचत ।
    यथा दाशरथी रामः खरं हत्वा महाबलम् ॥ ७-८२-२८॥
    taṃ tu hatvā mahābāhuḥ sahadevo vyarocata |
    yathā dāśarathī rāmaḥ kharaṃ hatvā mahābalam || 7-82-28||

    MHB 7-82-29

    हाहाकारो महानासीत्त्रिगर्तानां जनेश्वर ।
    राजपुत्रं हतं दृष्ट्वा निरमित्रं महाबलम् ॥ ७-८२-२९॥
    hāhākāro mahānāsīttrigartānāṃ janeśvara |
    rājaputraṃ hataṃ dṛṣṭvā niramitraṃ mahābalam || 7-82-29||

    MHB 7-82-30

    नकुलस्ते सुतं राजन्विकर्णं पृथुलोचनम् ।
    मुहूर्ताज्जितवान्संख्ये तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-८२-३०॥
    nakulaste sutaṃ rājanvikarṇaṃ pṛthulocanam |
    muhūrtājjitavānsaṃkhye tadadbhutamivābhavat || 7-82-30||

    MHB 7-82-31

    सात्यकिं व्याघ्रदत्तस्तु शरैः संनतपर्वभिः ।
    चक्रेऽदृश्यं साश्वसूतं सध्वजं पृतनान्तरे ॥ ७-८२-३१॥
    sātyakiṃ vyāghradattastu śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    cakre'dṛśyaṃ sāśvasūtaṃ sadhvajaṃ pṛtanāntare || 7-82-31||

    MHB 7-82-32

    तान्निवार्य शराञ्शूरः शैनेयः कृतहस्तवत् ।
    साश्वसूतध्वजं बाणैर्व्याघ्रदत्तमपातयत् ॥ ७-८२-३२॥
    tānnivārya śarāñśūraḥ śaineyaḥ kṛtahastavat |
    sāśvasūtadhvajaṃ bāṇairvyāghradattamapātayat || 7-82-32||

    MHB 7-82-33

    कुमारे निहते तस्मिन्मगधस्य सुते प्रभो ।
    मागधाः सर्वतो यत्ता युयुधानमुपाद्रवन् ॥ ७-८२-३३॥
    kumāre nihate tasminmagadhasya sute prabho |
    māgadhāḥ sarvato yattā yuyudhānamupādravan || 7-82-33||

    MHB 7-82-34

    विसृजन्तः शरांश्चैव तोमरांश्च सहस्रशः ।
    भिण्डिपालांस्तथा प्रासान्मुद्गरान्मुसलानपि ॥ ७-८२-३४॥
    visṛjantaḥ śarāṃścaiva tomarāṃśca sahasraśaḥ |
    bhiṇḍipālāṃstathā prāsānmudgarānmusalānapi || 7-82-34||

    MHB 7-82-35

    अयोधयन्रणे शूराः सात्वतं युद्धदुर्मदम् ।
    तांस्तु सर्वान्स बलवान्सात्यक्तिर्युद्धदुर्मदः ।
    नातिकृच्छ्राद्धसन्नेव विजिग्ये पुरुषर्षभ ॥ ७-८२-३५॥
    ayodhayanraṇe śūrāḥ sātvataṃ yuddhadurmadam |
    tāṃstu sarvānsa balavānsātyaktiryuddhadurmadaḥ |
    nātikṛcchrāddhasanneva vijigye puruṣarṣabha || 7-82-35||

    MHB 7-82-36

    मागधान्द्रवतो दृष्ट्वा हतशेषान्समन्ततः ।
    बलं तेऽभज्यत विभो युयुधानशरार्दितम् ॥ ७-८२-३६॥
    māgadhāndravato dṛṣṭvā hataśeṣānsamantataḥ |
    balaṃ te'bhajyata vibho yuyudhānaśarārditam || 7-82-36||

    MHB 7-82-37

    नाशयित्वा रणे सैन्यं त्वदीयं माधवोत्तमः ।
    विधुन्वानो धनुःश्रेष्ठं व्यभ्राजत महायशाः ॥ ७-८२-३७॥
    nāśayitvā raṇe sainyaṃ tvadīyaṃ mādhavottamaḥ |
    vidhunvāno dhanuḥśreṣṭhaṃ vyabhrājata mahāyaśāḥ || 7-82-37||

    MHB 7-82-38

    भज्यमानं बलं राजन्सात्वतेन महात्मना ।
    नाभ्यवर्तत युद्धाय त्रासितं दीर्घबाहुना ॥ ७-८२-३८॥
    bhajyamānaṃ balaṃ rājansātvatena mahātmanā |
    nābhyavartata yuddhāya trāsitaṃ dīrghabāhunā || 7-82-38||

    MHB 7-82-39

    ततो द्रोणो भृशं क्रुद्धः सहसोद्वृत्य चक्षुषी ।
    सात्यकिं सत्यकर्माणं स्वयमेवाभिदुद्रुवे ॥ ७-८२-३९॥
    tato droṇo bhṛśaṃ kruddhaḥ sahasodvṛtya cakṣuṣī |
    sātyakiṃ satyakarmāṇaṃ svayamevābhidudruve || 7-82-39||

    Adhyaya: 83/173 (39)

    MHB 7-83-1

    संजय उवाच ।
    द्रौपदेयान्महेष्वासान्सौमदत्तिर्महायशाः ।
    एकैकं पञ्चभिर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-८३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    draupadeyānmaheṣvāsānsaumadattirmahāyaśāḥ |
    ekaikaṃ pañcabhirviddhvā punarvivyādha saptabhiḥ || 7-83-1||

    MHB 7-83-2

    ते पीडिता भृशं तेन रौद्रेण सहसा विभो ।
    प्रमूढा नैव विविदुर्मृधे कृत्यं स्म किंचन ॥ ७-८३-२॥
    te pīḍitā bhṛśaṃ tena raudreṇa sahasā vibho |
    pramūḍhā naiva vividurmṛdhe kṛtyaṃ sma kiṃcana || 7-83-2||

    MHB 7-83-3

    नाकुलिस्तु शतानीकः सौमदत्तिं नरर्षभम् ।
    द्वाभ्यां विद्ध्वानदद्धृष्टः शराभ्यां शत्रुतापनः ॥ ७-८३-३॥
    nākulistu śatānīkaḥ saumadattiṃ nararṣabham |
    dvābhyāṃ viddhvānadaddhṛṣṭaḥ śarābhyāṃ śatrutāpanaḥ || 7-83-3||

    MHB 7-83-4

    तथेतरे रणे यत्तास्त्रिभिस्त्रिभिरजिह्मगैः ।
    विव्यधुः समरे तूर्णं सौमदत्तिममर्षणम् ॥ ७-८३-४॥
    tathetare raṇe yattāstribhistribhirajihmagaiḥ |
    vivyadhuḥ samare tūrṇaṃ saumadattimamarṣaṇam || 7-83-4||

    MHB 7-83-5

    स तान्प्रति महाराज चिक्षिपे पञ्च सायकान् ।
    एकैकं हृदि चाजघ्ने एकैकेन महायशाः ॥ ७-८३-५॥
    sa tānprati mahārāja cikṣipe pañca sāyakān |
    ekaikaṃ hṛdi cājaghne ekaikena mahāyaśāḥ || 7-83-5||

    MHB 7-83-6

    ततस्ते भ्रातरः पञ्च शरैर्विद्धा महात्मना ।
    परिवार्य रथैर्वीरं विव्यधुः सायकैर्भृशम् ॥ ७-८३-६॥
    tataste bhrātaraḥ pañca śarairviddhā mahātmanā |
    parivārya rathairvīraṃ vivyadhuḥ sāyakairbhṛśam || 7-83-6||

    MHB 7-83-7

    आर्जुनिस्तु हयांस्तस्य चतुर्भिर्निशितैः शरैः ।
    प्रेषयामास संक्रुद्धो यमस्य सदनं प्रति ॥ ७-८३-७॥
    ārjunistu hayāṃstasya caturbhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    preṣayāmāsa saṃkruddho yamasya sadanaṃ prati || 7-83-7||

    MHB 7-83-8

    भैमसेनिर्धनुश्छित्त्वा सौमदत्तेर्महात्मनः ।
    ननाद बलवन्नादं विव्याध च शितैः शरैः ॥ ७-८३-८॥
    bhaimasenirdhanuśchittvā saumadattermahātmanaḥ |
    nanāda balavannādaṃ vivyādha ca śitaiḥ śaraiḥ || 7-83-8||

    MHB 7-83-9

    यौधिष्ठिरो ध्वजं तस्य छित्त्वा भूमावपातयत् ।
    नाकुलिश्चाश्वयन्तारं रथनीडादपाहरत् ॥ ७-८३-९॥
    yaudhiṣṭhiro dhvajaṃ tasya chittvā bhūmāvapātayat |
    nākuliścāśvayantāraṃ rathanīḍādapāharat || 7-83-9||

    MHB 7-83-10

    साहदेविस्तु तं ज्ञात्वा भ्रातृभिर्विमुखीकृतम् ।
    क्षुरप्रेण शिरो राजन्निचकर्त महामनाः ॥ ७-८३-१०॥
    sāhadevistu taṃ jñātvā bhrātṛbhirvimukhīkṛtam |
    kṣurapreṇa śiro rājannicakarta mahāmanāḥ || 7-83-10||

    MHB 7-83-11

    तच्छिरो न्यपतद्भूमौ तपनीयविभूषितम् ।
    भ्राजयन्तं रणोद्देशं बालसूर्यसमप्रभम् ॥ ७-८३-११॥
    tacchiro nyapatadbhūmau tapanīyavibhūṣitam |
    bhrājayantaṃ raṇoddeśaṃ bālasūryasamaprabham || 7-83-11||

    MHB 7-83-12

    सौमदत्तेः शिरो दृष्ट्वा निपतत्तन्महात्मनः ।
    वित्रस्तास्तावका राजन्प्रदुद्रुवुरनेकधा ॥ ७-८३-१२॥
    saumadatteḥ śiro dṛṣṭvā nipatattanmahātmanaḥ |
    vitrastāstāvakā rājanpradudruvuranekadhā || 7-83-12||

    MHB 7-83-13

    अलम्बुसस्तु समरे भीमसेनं महाबलम् ।
    योधयामास संक्रुद्धो लक्ष्मणं रावणिर्यथा ॥ ७-८३-१३॥
    alambusastu samare bhīmasenaṃ mahābalam |
    yodhayāmāsa saṃkruddho lakṣmaṇaṃ rāvaṇiryathā || 7-83-13||

    MHB 7-83-14

    संप्रयुद्धौ रणे दृष्ट्वा तावुभौ नरराक्षसौ ।
    विस्मयः सर्वभूतानां प्रहर्षश्चाभवत्तदा ॥ ७-८३-१४॥
    saṃprayuddhau raṇe dṛṣṭvā tāvubhau nararākṣasau |
    vismayaḥ sarvabhūtānāṃ praharṣaścābhavattadā || 7-83-14||

    MHB 7-83-15

    आर्ष्यशृङ्गिं ततो भीमो नवभिर्निशितैः शरैः ।
    विव्याध प्रहसन्राजन्राक्षसेन्द्रममर्षणम् ॥ ७-८३-१५॥
    ārṣyaśṛṅgiṃ tato bhīmo navabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    vivyādha prahasanrājanrākṣasendramamarṣaṇam || 7-83-15||

    MHB 7-83-16

    तद्रक्षः समरे विद्धं कृत्वा नादं भयावहम् ।
    अभ्यद्रवत्ततो भीमं ये च तस्य पदानुगाः ॥ ७-८३-१६॥
    tadrakṣaḥ samare viddhaṃ kṛtvā nādaṃ bhayāvaham |
    abhyadravattato bhīmaṃ ye ca tasya padānugāḥ || 7-83-16||

    MHB 7-83-17

    स भीमं पञ्चभिर्विद्ध्वा शरैः संनतपर्वभिः ।
    भीमानुगाञ्जघानाशु रथांस्त्रिंशदरिंदमः ।
    पुनश्चतुःशतान्हत्वा भीमं विव्याध पत्रिणा ॥ ७-८३-१७॥
    sa bhīmaṃ pañcabhirviddhvā śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    bhīmānugāñjaghānāśu rathāṃstriṃśadariṃdamaḥ |
    punaścatuḥśatānhatvā bhīmaṃ vivyādha patriṇā || 7-83-17||

    MHB 7-83-18

    सोऽतिविद्धस्तदा भीमो राक्षसेन महाबलः ।
    निषसाद रथोपस्थे मूर्छयाभिपरिप्लुतः ॥ ७-८३-१८॥
    so'tividdhastadā bhīmo rākṣasena mahābalaḥ |
    niṣasāda rathopasthe mūrchayābhipariplutaḥ || 7-83-18||

    MHB 7-83-19

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञां मारुतिः क्रोधमूर्छितः ।
    विकृष्य कार्मुकं घोरं भारसाधनमुत्तमम् ।
    अलम्बुसं शरैस्तीक्ष्णैरर्दयामास सर्वतः ॥ ७-८३-१९॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāṃ mārutiḥ krodhamūrchitaḥ |
    vikṛṣya kārmukaṃ ghoraṃ bhārasādhanamuttamam |
    alambusaṃ śaraistīkṣṇairardayāmāsa sarvataḥ || 7-83-19||

    MHB 7-83-20

    स विद्धो बहुभिर्बाणैर्नीलाञ्जनचयोपमः ।
    शुशुभे सर्वतो राजन्प्रदीप्त इव किंशुकः ॥ ७-८३-२०॥
    sa viddho bahubhirbāṇairnīlāñjanacayopamaḥ |
    śuśubhe sarvato rājanpradīpta iva kiṃśukaḥ || 7-83-20||

    MHB 7-83-21

    स वध्यमानः समरे भीमचापच्युतैः शरैः ।
    स्मरन्भ्रातृवधं चैव पाण्डवेन महात्मना ॥ ७-८३-२१॥
    sa vadhyamānaḥ samare bhīmacāpacyutaiḥ śaraiḥ |
    smaranbhrātṛvadhaṃ caiva pāṇḍavena mahātmanā || 7-83-21||

    MHB 7-83-22

    घोरं रूपमथो कृत्वा भीमसेनमभाषत ।
    तिष्ठेदानीं रणे पार्थ पश्य मेऽद्य पराक्रमम् ॥ ७-८३-२२॥
    ghoraṃ rūpamatho kṛtvā bhīmasenamabhāṣata |
    tiṣṭhedānīṃ raṇe pārtha paśya me'dya parākramam || 7-83-22||

    MHB 7-83-23

    बको नाम सुदुर्बुद्धे राक्षसप्रवरो बली ।
    परोक्षं मम तद्वृत्तं यद्भ्राता मे हतस्त्वया ॥ ७-८३-२३॥
    bako nāma sudurbuddhe rākṣasapravaro balī |
    parokṣaṃ mama tadvṛttaṃ yadbhrātā me hatastvayā || 7-83-23||

    MHB 7-83-24

    एवमुक्त्वा ततो भीममन्तर्धानगतस्तदा ।
    महाता शरवर्षेण भृशं तं समवाकिरत् ॥ ७-८३-२४॥
    evamuktvā tato bhīmamantardhānagatastadā |
    mahātā śaravarṣeṇa bhṛśaṃ taṃ samavākirat || 7-83-24||

    MHB 7-83-25

    भीमस्तु समरे राजन्नदृश्ये राक्षसे तदा ।
    आकाशं पूरयामास शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-८३-२५॥
    bhīmastu samare rājannadṛśye rākṣase tadā |
    ākāśaṃ pūrayāmāsa śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-83-25||

    MHB 7-83-26

    स वध्यमानो भीमेन निमेषाद्रथमास्थितः ।
    जगाम धरणीं क्षुद्रः खं चैव सहसागमत् ॥ ७-८३-२६॥
    sa vadhyamāno bhīmena nimeṣādrathamāsthitaḥ |
    jagāma dharaṇīṃ kṣudraḥ khaṃ caiva sahasāgamat || 7-83-26||

    MHB 7-83-27

    उच्चावचानि रूपाणि चकार सुबहूनि च ।
    उच्चावचास्तथा वाचो व्याजहार समन्ततः ॥ ७-८३-२७॥
    uccāvacāni rūpāṇi cakāra subahūni ca |
    uccāvacāstathā vāco vyājahāra samantataḥ || 7-83-27||

    MHB 7-83-28

    तेन पाण्डवसैन्यानां मृदिता युधि वारणाः ।
    हयाश्च बहवो राजन्पत्तयश्च तथा पुनः ।
    रथेभ्यो रथिनः पेतुस्तस्य नुन्नाः स्म सायकैः ॥ ७-८३-२८॥
    tena pāṇḍavasainyānāṃ mṛditā yudhi vāraṇāḥ |
    hayāśca bahavo rājanpattayaśca tathā punaḥ |
    rathebhyo rathinaḥ petustasya nunnāḥ sma sāyakaiḥ || 7-83-28||

    MHB 7-83-29

    शोणितोदां रथावर्तां हस्तिग्राहसमाकुलाम् ।
    छत्रहंसां कर्दमिनीं बाहुपन्नगसंकुलाम् ॥ ७-८३-२९॥
    śoṇitodāṃ rathāvartāṃ hastigrāhasamākulām |
    chatrahaṃsāṃ kardaminīṃ bāhupannagasaṃkulām || 7-83-29||

    MHB 7-83-30

    नदीं प्रवर्तयामास रक्षोगणसमाकुलाम् ।
    वहन्तीं बहुधा राजंश्चेदिपाञ्चालसृञ्जयान् ॥ ७-८३-३०॥
    nadīṃ pravartayāmāsa rakṣogaṇasamākulām |
    vahantīṃ bahudhā rājaṃścedipāñcālasṛñjayān || 7-83-30||

    MHB 7-83-31

    तं तथा समरे राजन्विचरन्तमभीतवत् ।
    पाण्डवा भृशसंविग्नाः प्रापश्यंस्तस्य विक्रमम् ॥ ७-८३-३१॥
    taṃ tathā samare rājanvicarantamabhītavat |
    pāṇḍavā bhṛśasaṃvignāḥ prāpaśyaṃstasya vikramam || 7-83-31||

    MHB 7-83-32

    तावकानां तु सैन्यानां प्रहर्षः समजायत ।
    वादित्रनिनदश्चोग्रः सुमहाँल्लोमहर्षणः ॥ ७-८३-३२॥
    tāvakānāṃ tu sainyānāṃ praharṣaḥ samajāyata |
    vāditraninadaścograḥ sumahā~llomaharṣaṇaḥ || 7-83-32||

    MHB 7-83-33

    तं श्रुत्वा निनदं घोरं तव सैन्यस्य पाण्डवः ।
    नामृष्यत यथा नागस्तलशब्दं समीरितम् ॥ ७-८३-३३॥
    taṃ śrutvā ninadaṃ ghoraṃ tava sainyasya pāṇḍavaḥ |
    nāmṛṣyata yathā nāgastalaśabdaṃ samīritam || 7-83-33||

    MHB 7-83-34

    ततः क्रोधाभिताम्राक्षो निर्दहन्निव पावकः ।
    संदधे त्वाष्ट्रमस्त्रं स स्वयं त्वष्टेव मारिष ॥ ७-८३-३४॥
    tataḥ krodhābhitāmrākṣo nirdahanniva pāvakaḥ |
    saṃdadhe tvāṣṭramastraṃ sa svayaṃ tvaṣṭeva māriṣa || 7-83-34||

    MHB 7-83-35

    ततः शरसहस्राणि प्रादुरासन्समन्ततः ।
    तैः शरैस्तव सैन्यस्य विद्रावः सुमहानभूत् ॥ ७-८३-३५॥
    tataḥ śarasahasrāṇi prādurāsansamantataḥ |
    taiḥ śaraistava sainyasya vidrāvaḥ sumahānabhūt || 7-83-35||

    MHB 7-83-36

    तदस्त्रं प्रेषितं तेन भीमसेनेन संयुगे ।
    राक्षसस्य महामायां हत्वा राक्षसमार्दयत् ॥ ७-८३-३६॥
    tadastraṃ preṣitaṃ tena bhīmasenena saṃyuge |
    rākṣasasya mahāmāyāṃ hatvā rākṣasamārdayat || 7-83-36||

    MHB 7-83-37

    स वध्यमानो बहुधा भीमसेनेन राक्षसः ।
    संत्यज्य संयुगे भीमं द्रोणानीकमुपाद्रवत् ॥ ७-८३-३७॥
    sa vadhyamāno bahudhā bhīmasenena rākṣasaḥ |
    saṃtyajya saṃyuge bhīmaṃ droṇānīkamupādravat || 7-83-37||

    MHB 7-83-38

    तस्मिंस्तु निर्जिते राजन्राक्षसेन्द्रे महात्मना ।
    अनादयन्सिंहनादैः पाण्डवाः सर्वतोदिशम् ॥ ७-८३-३८॥
    tasmiṃstu nirjite rājanrākṣasendre mahātmanā |
    anādayansiṃhanādaiḥ pāṇḍavāḥ sarvatodiśam || 7-83-38||

    MHB 7-83-39

    अपूजयन्मारुतिं च संहृष्टास्ते महाबलम् ।
    प्रह्रादं समरे जित्वा यथा शक्रं मरुद्गणाः ॥ ७-८३-३९॥
    apūjayanmārutiṃ ca saṃhṛṣṭāste mahābalam |
    prahrādaṃ samare jitvā yathā śakraṃ marudgaṇāḥ || 7-83-39||

    Adhyaya: 84/173 (30)

    MHB 7-84-1

    संजय उवाच ।
    अलम्बुसं तथा युद्धे विचरन्तमभीतवत् ।
    हैडिम्बः प्रययौ तूर्णं विव्याध च शितैः शरैः ॥ ७-८४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    alambusaṃ tathā yuddhe vicarantamabhītavat |
    haiḍimbaḥ prayayau tūrṇaṃ vivyādha ca śitaiḥ śaraiḥ || 7-84-1||

    MHB 7-84-2

    तयोः प्रतिभयं युद्धमासीद्राक्षससिंहयोः ।
    कुर्वतोर्विविधा मायाः शक्रशम्बरयोरिव ॥ ७-८४-२॥
    tayoḥ pratibhayaṃ yuddhamāsīdrākṣasasiṃhayoḥ |
    kurvatorvividhā māyāḥ śakraśambarayoriva || 7-84-2||

    MHB 7-84-3

    अलम्बुसो भृशं क्रुद्धो घटोत्कचमताडयत् ।
    घटोत्कचस्तु विंशत्या नाराचानां स्तनान्तरे ।
    अलम्बुसमथो विद्ध्वा सिंहवद्व्यनदन्मुहुः ॥ ७-८४-३॥
    alambuso bhṛśaṃ kruddho ghaṭotkacamatāḍayat |
    ghaṭotkacastu viṃśatyā nārācānāṃ stanāntare |
    alambusamatho viddhvā siṃhavadvyanadanmuhuḥ || 7-84-3||

    MHB 7-84-4

    तथैवालम्बुसो राजन्हैडिम्बं युद्धदुर्मदम् ।
    विद्ध्वा विद्ध्वानदद्धृष्टः पूरयन्खं समन्ततः ॥ ७-८४-४॥
    tathaivālambuso rājanhaiḍimbaṃ yuddhadurmadam |
    viddhvā viddhvānadaddhṛṣṭaḥ pūrayankhaṃ samantataḥ || 7-84-4||

    MHB 7-84-5

    तथा तौ भृशसंक्रुद्धौ राक्षसेन्द्रौ महाबलौ ।
    निर्विशेषमयुध्येतां मायाभिरितरेतरम् ॥ ७-८४-५॥
    tathā tau bhṛśasaṃkruddhau rākṣasendrau mahābalau |
    nirviśeṣamayudhyetāṃ māyābhiritaretaram || 7-84-5||

    MHB 7-84-6

    मायाशतसृजौ दृप्तौ मोहयन्तौ परस्परम् ।
    मायायुद्धे सुकुशलौ मायायुद्धमयुध्यताम् ॥ ७-८४-६॥
    māyāśatasṛjau dṛptau mohayantau parasparam |
    māyāyuddhe sukuśalau māyāyuddhamayudhyatām || 7-84-6||

    MHB 7-84-7

    यां यां घटोत्कचो युद्धे मायां दर्शयते नृप ।
    तां तामलम्बुसो राजन्माययैव निजघ्निवान् ॥ ७-८४-७॥
    yāṃ yāṃ ghaṭotkaco yuddhe māyāṃ darśayate nṛpa |
    tāṃ tāmalambuso rājanmāyayaiva nijaghnivān || 7-84-7||

    MHB 7-84-8

    तं तथा युध्यमानं तु मायायुद्धविशारदम् ।
    अलम्बुसं राक्षसेन्द्रं दृष्ट्वाक्रुध्यन्त पाण्डवाः ॥ ७-८४-८॥
    taṃ tathā yudhyamānaṃ tu māyāyuddhaviśāradam |
    alambusaṃ rākṣasendraṃ dṛṣṭvākrudhyanta pāṇḍavāḥ || 7-84-8||

    MHB 7-84-9

    त एनं भृशसंक्रुद्धाः सर्वतः प्रवरा रथैः ।
    अभ्यद्रवन्त संक्रुद्धा भीमसेनादयो नृप ॥ ७-८४-९॥
    ta enaṃ bhṛśasaṃkruddhāḥ sarvataḥ pravarā rathaiḥ |
    abhyadravanta saṃkruddhā bhīmasenādayo nṛpa || 7-84-9||

    MHB 7-84-10

    त एनं कोष्ठकीकृत्य रथवंशेन मारिष ।
    सर्वतो व्यकिरन्बाणैरुल्काभिरिव कुञ्जरम् ॥ ७-८४-१०॥
    ta enaṃ koṣṭhakīkṛtya rathavaṃśena māriṣa |
    sarvato vyakiranbāṇairulkābhiriva kuñjaram || 7-84-10||

    MHB 7-84-11

    स तेषामस्त्रवेगं तं प्रतिहत्यास्त्रमायया ।
    तस्माद्रथव्रजान्मुक्तो वनदाहादिव द्विपः ॥ ७-८४-११॥
    sa teṣāmastravegaṃ taṃ pratihatyāstramāyayā |
    tasmādrathavrajānmukto vanadāhādiva dvipaḥ || 7-84-11||

    MHB 7-84-12

    स विस्फार्य धनुर्घोरमिन्द्राशनिसमस्वनम् ।
    मारुतिं पञ्चविंशत्या भैमसेनिं च पञ्चभिः ।
    युधिष्ठिरं त्रिभिर्विद्ध्वा सहदेवं च सप्तभिः ॥ ७-८४-१२॥
    sa visphārya dhanurghoramindrāśanisamasvanam |
    mārutiṃ pañcaviṃśatyā bhaimaseniṃ ca pañcabhiḥ |
    yudhiṣṭhiraṃ tribhirviddhvā sahadevaṃ ca saptabhiḥ || 7-84-12||

    MHB 7-84-13

    नकुलं च त्रिसप्तत्या द्रौपदेयांश्च मारिष ।
    पञ्चभिः पञ्चभिर्विद्ध्वा घोरं नादं ननाद ह ॥ ७-८४-१३॥
    nakulaṃ ca trisaptatyā draupadeyāṃśca māriṣa |
    pañcabhiḥ pañcabhirviddhvā ghoraṃ nādaṃ nanāda ha || 7-84-13||

    MHB 7-84-14

    तं भीमसेनो नवभिः सहदेवश्च पञ्चभिः ।
    युधिष्ठिरः शतेनैव राक्षसं प्रत्यविध्यत ।
    नकुलश्च चतुःषष्ट्या द्रौपदेयास्त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-८४-१४॥
    taṃ bhīmaseno navabhiḥ sahadevaśca pañcabhiḥ |
    yudhiṣṭhiraḥ śatenaiva rākṣasaṃ pratyavidhyata |
    nakulaśca catuḥṣaṣṭyā draupadeyāstribhistribhiḥ || 7-84-14||

    MHB 7-84-15

    हैडिम्बो राक्षसं विद्ध्वा युद्धे पञ्चाशता शरैः ।
    पुनर्विव्याध सप्तत्या ननाद च महाबलः ॥ ७-८४-१५॥
    haiḍimbo rākṣasaṃ viddhvā yuddhe pañcāśatā śaraiḥ |
    punarvivyādha saptatyā nanāda ca mahābalaḥ || 7-84-15||

    MHB 7-84-16

    सोऽतिविद्धो महेष्वासः सर्वतस्तैर्महारथैः ।
    प्रतिविव्याध तान्सर्वान्पञ्चभिः पञ्चभिः शरैः ॥ ७-८४-१६॥
    so'tividdho maheṣvāsaḥ sarvatastairmahārathaiḥ |
    prativivyādha tānsarvānpañcabhiḥ pañcabhiḥ śaraiḥ || 7-84-16||

    MHB 7-84-17

    तं क्रुद्धं राक्षसं युद्धे प्रतिक्रुद्धस्तु राक्षसः ।
    हैडिम्बो भरतश्रेष्ठ शरैर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-८४-१७॥
    taṃ kruddhaṃ rākṣasaṃ yuddhe pratikruddhastu rākṣasaḥ |
    haiḍimbo bharataśreṣṭha śarairvivyādha saptabhiḥ || 7-84-17||

    MHB 7-84-18

    सोऽतिविद्धो बलवता राक्षसेन्द्रो महाबलः ।
    व्यसृजत्सायकांस्तूर्णं स्वर्णपुङ्खाञ्शिलाशितान् ॥ ७-८४-१८॥
    so'tividdho balavatā rākṣasendro mahābalaḥ |
    vyasṛjatsāyakāṃstūrṇaṃ svarṇapuṅkhāñśilāśitān || 7-84-18||

    MHB 7-84-19

    ते शरा नतपर्वाणो विविशू राक्षसं तदा ।
    रुषिताः पन्नगा यद्वद्गिरिमुग्रा महाबलाः ॥ ७-८४-१९॥
    te śarā nataparvāṇo viviśū rākṣasaṃ tadā |
    ruṣitāḥ pannagā yadvadgirimugrā mahābalāḥ || 7-84-19||

    MHB 7-84-20

    ततस्ते पाण्डवा राजन्समन्तान्निशिताञ्शरान् ।
    प्रेषयामासुरुद्विग्ना हैडिम्बश्च घटोत्कचः ॥ ७-८४-२०॥
    tataste pāṇḍavā rājansamantānniśitāñśarān |
    preṣayāmāsurudvignā haiḍimbaśca ghaṭotkacaḥ || 7-84-20||

    MHB 7-84-21

    स वध्यमानः समरे पाण्डवैर्जितकाशिभिः ।
    दग्धाद्रिकूटशृङ्गाभं भिन्नाञ्जनचयोपमम् ॥ ७-८४-२१॥
    sa vadhyamānaḥ samare pāṇḍavairjitakāśibhiḥ |
    dagdhādrikūṭaśṛṅgābhaṃ bhinnāñjanacayopamam || 7-84-21||

    MHB 7-84-22

    समुत्क्षिप्य च बाहुभ्यामाविध्य च पुनः पुनः ।
    निष्पिपेष क्षितौ क्षिप्रं पूर्णकुम्भमिवाश्मनि ॥ ७-८४-२२॥
    samutkṣipya ca bāhubhyāmāvidhya ca punaḥ punaḥ |
    niṣpipeṣa kṣitau kṣipraṃ pūrṇakumbhamivāśmani || 7-84-22||

    MHB 7-84-23

    बललाघवसंपन्नः संपन्नो विक्रमेण च ।
    भैमसेनी रणे क्रुद्धः सर्वसैन्यान्यभीषयत् ॥ ७-८४-२३॥
    balalāghavasaṃpannaḥ saṃpanno vikrameṇa ca |
    bhaimasenī raṇe kruddhaḥ sarvasainyānyabhīṣayat || 7-84-23||

    MHB 7-84-24

    स विस्फुटितसर्वाङ्गश्चूर्णितास्थिविभूषणः ।
    घटोत्कचेन वीरेण हतः सालकटङ्कटः ॥ ७-८४-२४॥
    sa visphuṭitasarvāṅgaścūrṇitāsthivibhūṣaṇaḥ |
    ghaṭotkacena vīreṇa hataḥ sālakaṭaṅkaṭaḥ || 7-84-24||

    MHB 7-84-25

    ततः सुमनसः पार्था हते तस्मिन्निशाचरे ।
    चुक्रुशुः सिंहनादांश्च वासांस्यादुधुवुश्च ह ॥ ७-८४-२५॥
    tataḥ sumanasaḥ pārthā hate tasminniśācare |
    cukruśuḥ siṃhanādāṃśca vāsāṃsyādudhuvuśca ha || 7-84-25||

    MHB 7-84-26

    तावकाश्च हतं दृष्ट्वा राक्षसेन्द्रं महाबलम् ।
    अलम्बुसं भीमरूपं विशीर्णमिव पर्वतम् ।
    हाहाकारमकुर्वन्त सैन्यानि भरतर्षभ ॥ ७-८४-२६॥
    tāvakāśca hataṃ dṛṣṭvā rākṣasendraṃ mahābalam |
    alambusaṃ bhīmarūpaṃ viśīrṇamiva parvatam |
    hāhākāramakurvanta sainyāni bharatarṣabha || 7-84-26||

    MHB 7-84-27

    जनाश्च तद्ददृशिरे रक्षः कौतूहलान्विताः ।
    यदृच्छया निपतितं भूमावङ्गारकं यथा ॥ ७-८४-२७॥
    janāśca taddadṛśire rakṣaḥ kautūhalānvitāḥ |
    yadṛcchayā nipatitaṃ bhūmāvaṅgārakaṃ yathā || 7-84-27||

    MHB 7-84-28

    घटोत्कचस्तु तद्धत्वा रक्षो बलवतां वरम् ।
    मुमोच बलवन्नादं बलं हत्वेव वासवः ॥ ७-८४-२८॥
    ghaṭotkacastu taddhatvā rakṣo balavatāṃ varam |
    mumoca balavannādaṃ balaṃ hatveva vāsavaḥ || 7-84-28||

    MHB 7-84-29

    स पूज्यमानः पितृभिः सबान्धवैर्घटोत्कचः कर्मणि दुष्करे कृते ।
    रिपुं निहत्याभिननन्द वै तदा अलम्बुसं पक्वमलम्बुसं यथा ॥ ७-८४-२९॥
    sa pūjyamānaḥ pitṛbhiḥ sabāndhavairghaṭotkacaḥ karmaṇi duṣkare kṛte |
    ripuṃ nihatyābhinananda vai tadā alambusaṃ pakvamalambusaṃ yathā || 7-84-29||

    MHB 7-84-30

    ततो निनादः सुमहान्समुत्थितः सशङ्खनानाविधबाणघोषवान् ।
    निशम्य तं प्रत्यनदंस्तु कौरवास्ततो ध्वनिर्भुवनमथास्पृशद्भृशम् ॥ ७-८४-३०॥
    tato ninādaḥ sumahānsamutthitaḥ saśaṅkhanānāvidhabāṇaghoṣavān |
    niśamya taṃ pratyanadaṃstu kauravāstato dhvanirbhuvanamathāspṛśadbhṛśam || 7-84-30||

    Adhyaya: 85/173 (101)

    MHB 7-85-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    भारद्वाजं कथं युद्धे युयुधानोऽभ्यवारयत् ।
    संजयाचक्ष्व तत्त्वेन परं कौतूहलं हि मे ॥ ७-८५-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    bhāradvājaṃ kathaṃ yuddhe yuyudhāno'bhyavārayat |
    saṃjayācakṣva tattvena paraṃ kautūhalaṃ hi me || 7-85-1||

    MHB 7-85-2

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्महाप्राज्ञ संग्रामं लोमहर्षणम् ।
    द्रोणस्य पाण्डवैः सार्धं युयुधानपुरोगमैः ॥ ७-८५-२॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājanmahāprājña saṃgrāmaṃ lomaharṣaṇam |
    droṇasya pāṇḍavaiḥ sārdhaṃ yuyudhānapurogamaiḥ || 7-85-2||

    MHB 7-85-3

    वध्यमानं बलं दृष्ट्वा युयुधानेन मारिष ।
    अभ्यद्रवत्स्वयं द्रोणः सात्यकिं सत्यविक्रमम् ॥ ७-८५-३॥
    vadhyamānaṃ balaṃ dṛṣṭvā yuyudhānena māriṣa |
    abhyadravatsvayaṃ droṇaḥ sātyakiṃ satyavikramam || 7-85-3||

    MHB 7-85-4

    तमापतन्तं सहसा भारद्वाजं महारथम् ।
    सात्यकिः पञ्चविंशत्या क्षुद्रकाणां समार्पयत् ॥ ७-८५-४॥
    tamāpatantaṃ sahasā bhāradvājaṃ mahāratham |
    sātyakiḥ pañcaviṃśatyā kṣudrakāṇāṃ samārpayat || 7-85-4||

    MHB 7-85-5

    द्रोणोऽपि युधि विक्रान्तो युयुधानं समाहितः ।
    अविध्यत्पञ्चभिस्तूर्णं हेमपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-८५-५॥
    droṇo'pi yudhi vikrānto yuyudhānaṃ samāhitaḥ |
    avidhyatpañcabhistūrṇaṃ hemapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-85-5||

    MHB 7-85-6

    ते वर्म भित्त्वा सुदृढं द्विषत्पिशितभोजनाः ।
    अभ्यगुर्धरणीं राजञ्श्वसन्त इव पन्नगाः ॥ ७-८५-६॥
    te varma bhittvā sudṛḍhaṃ dviṣatpiśitabhojanāḥ |
    abhyagurdharaṇīṃ rājañśvasanta iva pannagāḥ || 7-85-6||

    MHB 7-85-7

    दीर्घबाहुरभिक्रुद्धस्तोत्त्रार्दित इव द्विपः ।
    द्रोणं पञ्चाशताविध्यन्नाराचैरग्निसंनिभैः ॥ ७-८५-७॥
    dīrghabāhurabhikruddhastottrārdita iva dvipaḥ |
    droṇaṃ pañcāśatāvidhyannārācairagnisaṃnibhaiḥ || 7-85-7||

    MHB 7-85-8

    भारद्वाजो रणे विद्धो युयुधानेन सत्वरम् ।
    सात्यकिं बहुभिर्बाणैर्यतमानमविध्यत ॥ ७-८५-८॥
    bhāradvājo raṇe viddho yuyudhānena satvaram |
    sātyakiṃ bahubhirbāṇairyatamānamavidhyata || 7-85-8||

    MHB 7-85-9

    ततः क्रुद्धो महेष्वासो भूय एव महाबलः ।
    सात्वतं पीडयामास शतेन नतपर्वणा ॥ ७-८५-९॥
    tataḥ kruddho maheṣvāso bhūya eva mahābalaḥ |
    sātvataṃ pīḍayāmāsa śatena nataparvaṇā || 7-85-9||

    MHB 7-85-10

    स वध्यमानः समरे भारद्वाजेन सात्यकिः ।
    नाभ्यपद्यत कर्तव्यं किंचिदेव विशां पते ॥ ७-८५-१०॥
    sa vadhyamānaḥ samare bhāradvājena sātyakiḥ |
    nābhyapadyata kartavyaṃ kiṃcideva viśāṃ pate || 7-85-10||

    MHB 7-85-11

    विषण्णवदनश्चापि युयुधानोऽभवन्नृप ।
    भारद्वाजं रणे दृष्ट्वा विसृजन्तं शिताञ्शरान् ॥ ७-८५-११॥
    viṣaṇṇavadanaścāpi yuyudhāno'bhavannṛpa |
    bhāradvājaṃ raṇe dṛṣṭvā visṛjantaṃ śitāñśarān || 7-85-11||

    MHB 7-85-12

    तं तु संप्रेक्ष्य ते पुत्राः सैनिकाश्च विशां पते ।
    प्रहृष्टमनसो भूत्वा सिंहवद्व्यनदन्मुहुः ॥ ७-८५-१२॥
    taṃ tu saṃprekṣya te putrāḥ sainikāśca viśāṃ pate |
    prahṛṣṭamanaso bhūtvā siṃhavadvyanadanmuhuḥ || 7-85-12||

    MHB 7-85-13

    तं श्रुत्वा निनदं घोरं पीड्यमानं च माधवम् ।
    युधिष्ठिरोऽब्रवीद्राजन्सर्वसैन्यानि भारत ॥ ७-८५-१३॥
    taṃ śrutvā ninadaṃ ghoraṃ pīḍyamānaṃ ca mādhavam |
    yudhiṣṭhiro'bravīdrājansarvasainyāni bhārata || 7-85-13||

    MHB 7-85-14

    एष वृष्णिवरो वीरः सात्यकिः सत्यकर्मकृत् ।
    ग्रस्यते युधि वीरेण भानुमानिव राहुणा ।
    अभिद्रवत गच्छध्वं सात्यकिर्यत्र युध्यते ॥ ७-८५-१४॥
    eṣa vṛṣṇivaro vīraḥ sātyakiḥ satyakarmakṛt |
    grasyate yudhi vīreṇa bhānumāniva rāhuṇā |
    abhidravata gacchadhvaṃ sātyakiryatra yudhyate || 7-85-14||

    MHB 7-85-15

    धृष्टद्युम्नं च पाञ्चाल्यमिदमाह जनाधिप ।
    अभिद्रव द्रुतं द्रोणं किं नु तिष्ठसि पार्षत ।
    न पश्यसि भयं घोरं द्रोणान्नः समुपस्थितम् ॥ ७-८५-१५॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca pāñcālyamidamāha janādhipa |
    abhidrava drutaṃ droṇaṃ kiṃ nu tiṣṭhasi pārṣata |
    na paśyasi bhayaṃ ghoraṃ droṇānnaḥ samupasthitam || 7-85-15||

    MHB 7-85-16

    असौ द्रोणो महेष्वासो युयुधानेन संयुगे ।
    क्रीडते सूत्रबद्धेन पक्षिणा बालको यथा ॥ ७-८५-१६॥
    asau droṇo maheṣvāso yuyudhānena saṃyuge |
    krīḍate sūtrabaddhena pakṣiṇā bālako yathā || 7-85-16||

    MHB 7-85-17

    तत्रैव सर्वे गच्छन्तु भीमसेनमुखा रथाः ।
    त्वयैव सहिता यत्ता युयुधानरथं प्रति ॥ ७-८५-१७॥
    tatraiva sarve gacchantu bhīmasenamukhā rathāḥ |
    tvayaiva sahitā yattā yuyudhānarathaṃ prati || 7-85-17||

    MHB 7-85-18

    पृष्ठतोऽनुगमिष्यामि त्वामहं सहसैनिकः ।
    सात्यकिं मोक्षयस्वाद्य यमदंष्ट्रान्तरं गतम् ॥ ७-८५-१८॥
    pṛṣṭhato'nugamiṣyāmi tvāmahaṃ sahasainikaḥ |
    sātyakiṃ mokṣayasvādya yamadaṃṣṭrāntaraṃ gatam || 7-85-18||

    MHB 7-85-19

    एवमुक्त्वा ततो राजा सर्वसैन्येन पाण्डवः ।
    अभ्यद्रवद्रणे द्रोणं युयुधानस्य कारणात् ॥ ७-८५-१९॥
    evamuktvā tato rājā sarvasainyena pāṇḍavaḥ |
    abhyadravadraṇe droṇaṃ yuyudhānasya kāraṇāt || 7-85-19||

    MHB 7-85-20

    तत्रारावो महानासीद्द्रोणमेकं युयुत्सताम् ।
    पाण्डवानां च भद्रं ते सृञ्जयानां च सर्वशः ॥ ७-८५-२०॥
    tatrārāvo mahānāsīddroṇamekaṃ yuyutsatām |
    pāṇḍavānāṃ ca bhadraṃ te sṛñjayānāṃ ca sarvaśaḥ || 7-85-20||

    MHB 7-85-21

    ते समेत्य नरव्याघ्रा भारद्वाजं महारथम् ।
    अभ्यवर्षञ्शरैस्तीक्ष्णैः कङ्कबर्हिणवाजितैः ॥ ७-८५-२१॥
    te sametya naravyāghrā bhāradvājaṃ mahāratham |
    abhyavarṣañśaraistīkṣṇaiḥ kaṅkabarhiṇavājitaiḥ || 7-85-21||

    MHB 7-85-22

    स्मयन्नेव तु तान्वीरान्द्रोणः प्रत्यग्रहीत्स्वयम् ।
    अतिथीनागतान्यद्वत्सलिलेनासनेन च ॥ ७-८५-२२॥
    smayanneva tu tānvīrāndroṇaḥ pratyagrahītsvayam |
    atithīnāgatānyadvatsalilenāsanena ca || 7-85-22||

    MHB 7-85-23

    तर्पितास्ते शरैस्तस्य भारद्वाजस्य धन्विनः ।
    आतिथेयगृहं प्राप्य नृपतेऽतिथयो यथा ॥ ७-८५-२३॥
    tarpitāste śaraistasya bhāradvājasya dhanvinaḥ |
    ātitheyagṛhaṃ prāpya nṛpate'tithayo yathā || 7-85-23||

    MHB 7-85-24

    भारद्वाजं च ते सर्वे न शेकुः प्रतिवीक्षितुम् ।
    मध्यंदिनमनुप्राप्तं सहस्रांशुमिव प्रभो ॥ ७-८५-२४॥
    bhāradvājaṃ ca te sarve na śekuḥ prativīkṣitum |
    madhyaṃdinamanuprāptaṃ sahasrāṃśumiva prabho || 7-85-24||

    MHB 7-85-25

    तांस्तु सर्वान्महेष्वासान्द्रोणः शस्त्रभृतां वरः ।
    अतापयच्छरव्रातैर्गभस्तिभिरिवांशुमान् ॥ ७-८५-२५॥
    tāṃstu sarvānmaheṣvāsāndroṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ |
    atāpayaccharavrātairgabhastibhirivāṃśumān || 7-85-25||

    MHB 7-85-26

    वध्यमाना रणे राजन्पाण्डवाः सृञ्जयास्तथा ।
    त्रातारं नाध्यगच्छन्त पङ्कमग्ना इव द्विपाः ॥ ७-८५-२६॥
    vadhyamānā raṇe rājanpāṇḍavāḥ sṛñjayāstathā |
    trātāraṃ nādhyagacchanta paṅkamagnā iva dvipāḥ || 7-85-26||

    MHB 7-85-27

    द्रोणस्य च व्यदृश्यन्त विसर्पन्तो महाशराः ।
    गभस्तय इवार्कस्य प्रतपन्तः समन्ततः ॥ ७-८५-२७॥
    droṇasya ca vyadṛśyanta visarpanto mahāśarāḥ |
    gabhastaya ivārkasya pratapantaḥ samantataḥ || 7-85-27||

    MHB 7-85-28

    तस्मिन्द्रोणेन निहताः पाञ्चालाः पञ्चविंशतिः ।
    महारथसमाख्याता धृष्टद्युम्नस्य संमताः ॥ ७-८५-२८॥
    tasmindroṇena nihatāḥ pāñcālāḥ pañcaviṃśatiḥ |
    mahārathasamākhyātā dhṛṣṭadyumnasya saṃmatāḥ || 7-85-28||

    MHB 7-85-29

    पाण्डूनां सर्वसैन्येषु पाञ्चालानां तथैव च ।
    द्रोणं स्म ददृशुः शूरं विनिघ्नन्तं वरान्वरान् ॥ ७-८५-२९॥
    pāṇḍūnāṃ sarvasainyeṣu pāñcālānāṃ tathaiva ca |
    droṇaṃ sma dadṛśuḥ śūraṃ vinighnantaṃ varānvarān || 7-85-29||

    MHB 7-85-30

    केकयानां शतं हत्वा विद्राव्य च समन्ततः ।
    द्रोणस्तस्थौ महाराज व्यादितास्य इवान्तकः ॥ ७-८५-३०॥
    kekayānāṃ śataṃ hatvā vidrāvya ca samantataḥ |
    droṇastasthau mahārāja vyāditāsya ivāntakaḥ || 7-85-30||

    MHB 7-85-31

    पाञ्चालान्सृञ्जयान्मत्स्यान्केकयान्पाण्डवानपि ।
    द्रोणोऽजयन्महाबाहुः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-८५-३१॥
    pāñcālānsṛñjayānmatsyānkekayānpāṇḍavānapi |
    droṇo'jayanmahābāhuḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-85-31||

    MHB 7-85-32

    तेषां समभवच्छब्दो वध्यतां द्रोणसायकैः ।
    वनौकसामिवारण्ये दह्यतां धूमकेतुना ॥ ७-८५-३२॥
    teṣāṃ samabhavacchabdo vadhyatāṃ droṇasāyakaiḥ |
    vanaukasāmivāraṇye dahyatāṃ dhūmaketunā || 7-85-32||

    MHB 7-85-33

    तत्र देवाः सगन्धर्वाः पितरश्चाब्रुवन्नृप ।
    एते द्रवन्ति पाञ्चालाः पाण्डवाश्च ससैनिकाः ॥ ७-८५-३३॥
    tatra devāḥ sagandharvāḥ pitaraścābruvannṛpa |
    ete dravanti pāñcālāḥ pāṇḍavāśca sasainikāḥ || 7-85-33||

    MHB 7-85-34

    तं तथा समरे द्रोणं निघ्नन्तं सोमकान्रणे ।
    न चाप्यभिययुः केचिदपरे नैव विव्यधुः ॥ ७-८५-३४॥
    taṃ tathā samare droṇaṃ nighnantaṃ somakānraṇe |
    na cāpyabhiyayuḥ kecidapare naiva vivyadhuḥ || 7-85-34||

    MHB 7-85-35

    वर्तमाने तथा रौद्रे तस्मिन्वीरवरक्षये ।
    अशृणोत्सहसा पार्थः पाञ्चजन्यस्य निस्वनम् ॥ ७-८५-३५॥
    vartamāne tathā raudre tasminvīravarakṣaye |
    aśṛṇotsahasā pārthaḥ pāñcajanyasya nisvanam || 7-85-35||

    MHB 7-85-36

    पूरितो वासुदेवेन शङ्खराट्स्वनते भृशम् ।
    युध्यमानेषु वीरेषु सैन्धवस्याभिरक्षिषु ।
    नदत्सु धार्तराष्ट्रेषु विजयस्य रथं प्रति ॥ ७-८५-३६॥
    pūrito vāsudevena śaṅkharāṭsvanate bhṛśam |
    yudhyamāneṣu vīreṣu saindhavasyābhirakṣiṣu |
    nadatsu dhārtarāṣṭreṣu vijayasya rathaṃ prati || 7-85-36||

    MHB 7-85-37

    गाण्डीवस्य च निर्घोषे विप्रनष्टे समन्ततः ।
    कश्मलाभिहतो राजा चिन्तयामास पाण्डवः ॥ ७-८५-३७॥
    gāṇḍīvasya ca nirghoṣe vipranaṣṭe samantataḥ |
    kaśmalābhihato rājā cintayāmāsa pāṇḍavaḥ || 7-85-37||

    MHB 7-85-38

    न नूनं स्वस्ति पार्थस्य यथा नदति शङ्खराट् ।
    कौरवाश्च यथा हृष्टा विनदन्ति मुहुर्मुहुः ॥ ७-८५-३८॥
    na nūnaṃ svasti pārthasya yathā nadati śaṅkharāṭ |
    kauravāśca yathā hṛṣṭā vinadanti muhurmuhuḥ || 7-85-38||

    MHB 7-85-39

    एवं संचिन्तयित्वा तु व्याकुलेनान्तरात्मना ।
    अजातशत्रुः कौन्तेयः सात्वतं प्रत्यभाषत ॥ ७-८५-३९॥
    evaṃ saṃcintayitvā tu vyākulenāntarātmanā |
    ajātaśatruḥ kaunteyaḥ sātvataṃ pratyabhāṣata || 7-85-39||

    MHB 7-85-40

    बाष्पगद्गदया वाचा मुह्यमानो मुहुर्मुहुः ।
    कृत्यस्यानन्तरापेक्षी शैनेयं शिनिपुंगवम् ॥ ७-८५-४०॥
    bāṣpagadgadayā vācā muhyamāno muhurmuhuḥ |
    kṛtyasyānantarāpekṣī śaineyaṃ śinipuṃgavam || 7-85-40||

    MHB 7-85-41

    यः स धर्मः पुरा दृष्टः सद्भिः शैनेय शाश्वतः ।
    सांपराये सुहृत्कृत्ये तस्य कालोऽयमागतः ॥ ७-८५-४१॥
    yaḥ sa dharmaḥ purā dṛṣṭaḥ sadbhiḥ śaineya śāśvataḥ |
    sāṃparāye suhṛtkṛtye tasya kālo'yamāgataḥ || 7-85-41||

    MHB 7-85-42

    सर्वेष्वपि च योधेषु चिन्तयञ्शिनिपुंगव ।
    त्वत्तः सुहृत्तमं कंचिन्नाभिजानामि सात्यके ॥ ७-८५-४२॥
    sarveṣvapi ca yodheṣu cintayañśinipuṃgava |
    tvattaḥ suhṛttamaṃ kaṃcinnābhijānāmi sātyake || 7-85-42||

    MHB 7-85-43

    यो हि प्रीतमना नित्यं यश्च नित्यमनुव्रतः ।
    स कार्ये सांपराये तु नियोज्य इति मे मतिः ॥ ७-८५-४३॥
    yo hi prītamanā nityaṃ yaśca nityamanuvrataḥ |
    sa kārye sāṃparāye tu niyojya iti me matiḥ || 7-85-43||

    MHB 7-85-44

    यथा च केशवो नित्यं पाण्डवानां परायणम् ।
    तथा त्वमपि वार्ष्णेय कृष्णतुल्यपराक्रमः ॥ ७-८५-४४॥
    yathā ca keśavo nityaṃ pāṇḍavānāṃ parāyaṇam |
    tathā tvamapi vārṣṇeya kṛṣṇatulyaparākramaḥ || 7-85-44||

    MHB 7-85-45

    सोऽहं भारं समाधास्ये त्वयि तं वोढुमर्हसि ।
    अभिप्रायं च मे नित्यं न वृथा कर्तुमर्हसि ॥ ७-८५-४५॥
    so'haṃ bhāraṃ samādhāsye tvayi taṃ voḍhumarhasi |
    abhiprāyaṃ ca me nityaṃ na vṛthā kartumarhasi || 7-85-45||

    MHB 7-85-46

    स त्वं भ्रातुर्वयस्यस्य गुरोरपि च संयुगे ।
    कुरु कृच्छ्रे सहायार्थमर्जुनस्य नरर्षभ ॥ ७-८५-४६॥
    sa tvaṃ bhrāturvayasyasya gurorapi ca saṃyuge |
    kuru kṛcchre sahāyārthamarjunasya nararṣabha || 7-85-46||

    MHB 7-85-47

    त्वं हि सत्यव्रतः शूरो मित्राणामभयंकरः ।
    लोके विख्यायसे वीर कर्मभिः सत्यवागिति ॥ ७-८५-४७॥
    tvaṃ hi satyavrataḥ śūro mitrāṇāmabhayaṃkaraḥ |
    loke vikhyāyase vīra karmabhiḥ satyavāgiti || 7-85-47||

    MHB 7-85-48

    यो हि शैनेय मित्रार्थे युध्यमानस्त्यजेत्तनुम् ।
    पृथिवीं वा द्विजातिभ्यो यो दद्यात्सममेव तत् ॥ ७-८५-४८॥
    yo hi śaineya mitrārthe yudhyamānastyajettanum |
    pṛthivīṃ vā dvijātibhyo yo dadyātsamameva tat || 7-85-48||

    MHB 7-85-49

    श्रुताश्च बहवोऽस्माभी राजानो ये दिवं गताः ।
    दत्त्वेमां पृथिवीं कृत्स्नां ब्राह्मणेभ्यो यथाविधि ॥ ७-८५-४९॥
    śrutāśca bahavo'smābhī rājāno ye divaṃ gatāḥ |
    dattvemāṃ pṛthivīṃ kṛtsnāṃ brāhmaṇebhyo yathāvidhi || 7-85-49||

    MHB 7-85-50

    एवं त्वामपि धर्मात्मन्प्रयाचेऽहं कृताञ्जलिः ।
    पृथिवीदानतुल्यं स्यादधिकं वा फलं विभो ॥ ७-८५-५०॥
    evaṃ tvāmapi dharmātmanprayāce'haṃ kṛtāñjaliḥ |
    pṛthivīdānatulyaṃ syādadhikaṃ vā phalaṃ vibho || 7-85-50||

    MHB 7-85-51

    एक एव सदा कृष्णो मित्राणामभयंकरः ।
    रणे संत्यजति प्राणान्द्वितीयस्त्वं च सात्यके ॥ ७-८५-५१॥
    eka eva sadā kṛṣṇo mitrāṇāmabhayaṃkaraḥ |
    raṇe saṃtyajati prāṇāndvitīyastvaṃ ca sātyake || 7-85-51||

    MHB 7-85-52

    विक्रान्तस्य च वीरस्य युद्धे प्रार्थयतो यशः ।
    शूर एव सहायः स्यान्नेतरः प्राकृतो जनः ॥ ७-८५-५२॥
    vikrāntasya ca vīrasya yuddhe prārthayato yaśaḥ |
    śūra eva sahāyaḥ syānnetaraḥ prākṛto janaḥ || 7-85-52||

    MHB 7-85-53

    ईदृशे तु परामर्दे वर्तमानस्य माधव ।
    त्वदन्यो हि रणे गोप्ता विजयस्य न विद्यते ॥ ७-८५-५३॥
    īdṛśe tu parāmarde vartamānasya mādhava |
    tvadanyo hi raṇe goptā vijayasya na vidyate || 7-85-53||

    MHB 7-85-54

    श्लाघन्नेव हि कर्माणि शतशस्तव पाण्डवः ।
    मम संजनयन्हर्षं पुनः पुनरकीर्तयत् ॥ ७-८५-५४॥
    ślāghanneva hi karmāṇi śataśastava pāṇḍavaḥ |
    mama saṃjanayanharṣaṃ punaḥ punarakīrtayat || 7-85-54||

    MHB 7-85-55

    लघ्वस्त्रश्चित्रयोधी च तथा लघुपराक्रमः ।
    प्राज्ञः सर्वास्त्रविच्छूरो मुह्यते न च संयुगे ॥ ७-८५-५५॥
    laghvastraścitrayodhī ca tathā laghuparākramaḥ |
    prājñaḥ sarvāstravicchūro muhyate na ca saṃyuge || 7-85-55||

    MHB 7-85-56

    महास्कन्धो महोरस्को महाबाहुर्महाधनुः ।
    महाबलो महावीर्यः स महात्मा महारथः ॥ ७-८५-५६॥
    mahāskandho mahorasko mahābāhurmahādhanuḥ |
    mahābalo mahāvīryaḥ sa mahātmā mahārathaḥ || 7-85-56||

    MHB 7-85-57

    शिष्यो मम सखा चैव प्रियोऽस्याहं प्रियश्च मे ।
    युयुधानः सहायो मे प्रमथिष्यति कौरवान् ॥ ७-८५-५७॥
    śiṣyo mama sakhā caiva priyo'syāhaṃ priyaśca me |
    yuyudhānaḥ sahāyo me pramathiṣyati kauravān || 7-85-57||

    MHB 7-85-58

    अस्मदर्थं च राजेन्द्र संनह्येद्यदि केशवः ।
    रामो वाप्यनिरुद्धो वा प्रद्युम्नो वा महारथः ॥ ७-८५-५८॥
    asmadarthaṃ ca rājendra saṃnahyedyadi keśavaḥ |
    rāmo vāpyaniruddho vā pradyumno vā mahārathaḥ || 7-85-58||

    MHB 7-85-59

    गदो वा सारणो वापि साम्बो वा सह वृष्णिभिः ।
    सहायार्थं महाराज संग्रामोत्तममूर्धनि ॥ ७-८५-५९॥
    gado vā sāraṇo vāpi sāmbo vā saha vṛṣṇibhiḥ |
    sahāyārthaṃ mahārāja saṃgrāmottamamūrdhani || 7-85-59||

    MHB 7-85-60

    तथाप्यहं नरव्याघ्रं शैनेयं सत्यविक्रमम् ।
    साहाय्ये विनियोक्ष्यामि नास्ति मेऽन्यो हि तत्समः ॥ ७-८५-६०॥
    tathāpyahaṃ naravyāghraṃ śaineyaṃ satyavikramam |
    sāhāyye viniyokṣyāmi nāsti me'nyo hi tatsamaḥ || 7-85-60||

    MHB 7-85-61

    इति द्वैतवने तात मामुवाच धनंजयः ।
    परोक्षं त्वद्गुणांस्तथ्यान्कथयन्नार्यसंसदि ॥ ७-८५-६१॥
    iti dvaitavane tāta māmuvāca dhanaṃjayaḥ |
    parokṣaṃ tvadguṇāṃstathyānkathayannāryasaṃsadi || 7-85-61||

    MHB 7-85-62

    तस्य त्वमेवं संकल्पं न वृथा कर्तुमर्हसि ।
    धनंजयस्य वार्ष्णेय मम भीमस्य चोभयोः ॥ ७-८५-६२॥
    tasya tvamevaṃ saṃkalpaṃ na vṛthā kartumarhasi |
    dhanaṃjayasya vārṣṇeya mama bhīmasya cobhayoḥ || 7-85-62||

    MHB 7-85-63

    यच्चापि तीर्थानि चरन्नगच्छं द्वारकां प्रति ।
    तत्राहमपि ते भक्तिमर्जुनं प्रति दृष्टवान् ॥ ७-८५-६३॥
    yaccāpi tīrthāni carannagacchaṃ dvārakāṃ prati |
    tatrāhamapi te bhaktimarjunaṃ prati dṛṣṭavān || 7-85-63||

    MHB 7-85-64

    न तत्सौहृदमन्येषु मया शैनेय लक्षितम् ।
    यथा त्वमस्मान्भजसे वर्तमानानुपप्लवे ॥ ७-८५-६४॥
    na tatsauhṛdamanyeṣu mayā śaineya lakṣitam |
    yathā tvamasmānbhajase vartamānānupaplave || 7-85-64||

    MHB 7-85-65

    सोऽभिजात्या च भक्त्या च सख्यस्याचार्यकस्य च ।
    सौहृदस्य च वीर्यस्य कुलीनत्वस्य माधव ॥ ७-८५-६५॥
    so'bhijātyā ca bhaktyā ca sakhyasyācāryakasya ca |
    sauhṛdasya ca vīryasya kulīnatvasya mādhava || 7-85-65||

    MHB 7-85-66

    सत्यस्य च महाबाहो अनुकम्पार्थमेव च ।
    अनुरूपं महेष्वास कर्म त्वं कर्तुमर्हसि ॥ ७-८५-६६॥
    satyasya ca mahābāho anukampārthameva ca |
    anurūpaṃ maheṣvāsa karma tvaṃ kartumarhasi || 7-85-66||

    MHB 7-85-67

    सुयोधनो हि सहसा गतो द्रोणेन दंशितः ।
    पूर्वमेव तु यातास्ते कौरवाणां महारथाः ॥ ७-८५-६७॥
    suyodhano hi sahasā gato droṇena daṃśitaḥ |
    pūrvameva tu yātāste kauravāṇāṃ mahārathāḥ || 7-85-67||

    MHB 7-85-68

    सुमहान्निनदश्चैव श्रूयते विजयं प्रति ।
    स शैनेय जवेनात्र गन्तुमर्हसि माधव ॥ ७-८५-६८॥
    sumahānninadaścaiva śrūyate vijayaṃ prati |
    sa śaineya javenātra gantumarhasi mādhava || 7-85-68||

    MHB 7-85-69

    भीमसेनो वयं चैव संयत्ताः सहसैनिकाः ।
    द्रोणमावारयिष्यामो यदि त्वां प्रति यास्यति ॥ ७-८५-६९॥
    bhīmaseno vayaṃ caiva saṃyattāḥ sahasainikāḥ |
    droṇamāvārayiṣyāmo yadi tvāṃ prati yāsyati || 7-85-69||

    MHB 7-85-70

    पश्य शैनेय सैन्यानि द्रवमाणानि संयुगे ।
    महान्तं च रणे शब्दं दीर्यमाणां च भारतीम् ॥ ७-८५-७०॥
    paśya śaineya sainyāni dravamāṇāni saṃyuge |
    mahāntaṃ ca raṇe śabdaṃ dīryamāṇāṃ ca bhāratīm || 7-85-70||

    MHB 7-85-71

    महामारुतवेगेन समुद्रमिव पर्वसु ।
    धार्तराष्ट्रबलं तात विक्षिप्तं सव्यसाचिना ॥ ७-८५-७१॥
    mahāmārutavegena samudramiva parvasu |
    dhārtarāṣṭrabalaṃ tāta vikṣiptaṃ savyasācinā || 7-85-71||

    MHB 7-85-72

    रथैर्विपरिधावद्भिर्मनुष्यैश्च हयैश्च ह ।
    सैन्यं रजःसमुद्धूतमेतत्संपरिवर्तते ॥ ७-८५-७२॥
    rathairviparidhāvadbhirmanuṣyaiśca hayaiśca ha |
    sainyaṃ rajaḥsamuddhūtametatsaṃparivartate || 7-85-72||

    MHB 7-85-73

    संवृतः सिन्धुसौवीरैर्नखरप्रासयोधिभिः ।
    अत्यन्तापचितैः शूरैः फल्गुनः परवीरहा ॥ ७-८५-७३॥
    saṃvṛtaḥ sindhusauvīrairnakharaprāsayodhibhiḥ |
    atyantāpacitaiḥ śūraiḥ phalgunaḥ paravīrahā || 7-85-73||

    MHB 7-85-74

    नैतद्बलमसंवार्य शक्यो हन्तुं जयद्रथः ।
    एते हि सैन्धवस्यार्थे सर्वे संत्यक्तजीविताः ॥ ७-८५-७४॥
    naitadbalamasaṃvārya śakyo hantuṃ jayadrathaḥ |
    ete hi saindhavasyārthe sarve saṃtyaktajīvitāḥ || 7-85-74||

    MHB 7-85-75

    शरशक्तिध्वजवनं हयनागसमाकुलम् ।
    पश्यैतद्धार्तराष्ट्राणामनीकं सुदुरासदम् ॥ ७-८५-७५॥
    śaraśaktidhvajavanaṃ hayanāgasamākulam |
    paśyaitaddhārtarāṣṭrāṇāmanīkaṃ sudurāsadam || 7-85-75||

    MHB 7-85-76

    शृणु दुन्दुभिनिर्घोषं शङ्खशब्दांश्च पुष्कलान् ।
    सिंहनादरवांश्चैव रथनेमिस्वनांस्तथा ॥ ७-८५-७६॥
    śṛṇu dundubhinirghoṣaṃ śaṅkhaśabdāṃśca puṣkalān |
    siṃhanādaravāṃścaiva rathanemisvanāṃstathā || 7-85-76||

    MHB 7-85-77

    नागानां शृणु शब्दं च पत्तीनां च सहस्रशः ।
    सादिनां द्रवतां चैव शृणु कम्पयतां महीम् ॥ ७-८५-७७॥
    nāgānāṃ śṛṇu śabdaṃ ca pattīnāṃ ca sahasraśaḥ |
    sādināṃ dravatāṃ caiva śṛṇu kampayatāṃ mahīm || 7-85-77||

    MHB 7-85-78

    पुरस्तात्सैन्धवानीकं द्रोणानीकस्य पृष्ठतः ।
    बहुत्वाद्धि नरव्याघ्र देवेन्द्रमपि पीडयेत् ॥ ७-८५-७८॥
    purastātsaindhavānīkaṃ droṇānīkasya pṛṣṭhataḥ |
    bahutvāddhi naravyāghra devendramapi pīḍayet || 7-85-78||

    MHB 7-85-79

    अपर्यन्ते बले मग्नो जह्यादपि च जीवितम् ।
    तस्मिंश्च निहते युद्धे कथं जीवेत मादृशः ।
    सर्वथाहमनुप्राप्तः सुकृच्छ्रं बत जीवितम् ॥ ७-८५-७९॥
    aparyante bale magno jahyādapi ca jīvitam |
    tasmiṃśca nihate yuddhe kathaṃ jīveta mādṛśaḥ |
    sarvathāhamanuprāptaḥ sukṛcchraṃ bata jīvitam || 7-85-79||

    MHB 7-85-80

    श्यामो युवा गुडाकेशो दर्शनीयश्च पाण्डवः ।
    लघ्वस्त्रश्चित्रयोधी च प्रविष्टस्तात भारतीम् ॥ ७-८५-८०॥
    śyāmo yuvā guḍākeśo darśanīyaśca pāṇḍavaḥ |
    laghvastraścitrayodhī ca praviṣṭastāta bhāratīm || 7-85-80||

    MHB 7-85-81

    सूर्योदये महाबाहुर्दिवसश्चातिवर्तते ।
    तन्न जानामि वार्ष्णेय यदि जीवति वा न वा ।
    कुरूणां चापि तत्सैन्यं सागरप्रतिमं महत् ॥ ७-८५-८१॥
    sūryodaye mahābāhurdivasaścātivartate |
    tanna jānāmi vārṣṇeya yadi jīvati vā na vā |
    kurūṇāṃ cāpi tatsainyaṃ sāgarapratimaṃ mahat || 7-85-81||

    MHB 7-85-82

    एक एव च बीभत्सुः प्रविष्टस्तात भारतीम् ।
    अविषह्यां महाबाहुः सुरैरपि महामृधे ॥ ७-८५-८२॥
    eka eva ca bībhatsuḥ praviṣṭastāta bhāratīm |
    aviṣahyāṃ mahābāhuḥ surairapi mahāmṛdhe || 7-85-82||

    MHB 7-85-83

    न च मे वर्तते बुद्धिरद्य युद्धे कथंचन ।
    द्रोणोऽपि रभसो युद्धे मम पीडयते बलम् ।
    प्रत्यक्षं ते महाबाहो यथासौ चरति द्विजः ॥ ७-८५-८३॥
    na ca me vartate buddhiradya yuddhe kathaṃcana |
    droṇo'pi rabhaso yuddhe mama pīḍayate balam |
    pratyakṣaṃ te mahābāho yathāsau carati dvijaḥ || 7-85-83||

    MHB 7-85-84

    युगपच्च समेतानां कार्याणां त्वं विचक्षणः ।
    महार्थं लघुसंयुक्तं कर्तुमर्हसि माधव ॥ ७-८५-८४॥
    yugapacca sametānāṃ kāryāṇāṃ tvaṃ vicakṣaṇaḥ |
    mahārthaṃ laghusaṃyuktaṃ kartumarhasi mādhava || 7-85-84||

    MHB 7-85-85

    तस्य मे सर्वकार्येषु कार्यमेतन्मतं सदा ।
    अर्जुनस्य परित्राणं कर्तव्यमिति संयुगे ॥ ७-८५-८५॥
    tasya me sarvakāryeṣu kāryametanmataṃ sadā |
    arjunasya paritrāṇaṃ kartavyamiti saṃyuge || 7-85-85||

    MHB 7-85-86

    नाहं शोचामि दाशार्हं गोप्तारं जगतः प्रभुम् ।
    स हि शक्तो रणे तात त्रीँल्लोकानपि संगतान् ॥ ७-८५-८६॥
    nāhaṃ śocāmi dāśārhaṃ goptāraṃ jagataḥ prabhum |
    sa hi śakto raṇe tāta trī~llokānapi saṃgatān || 7-85-86||

    MHB 7-85-87

    विजेतुं पुरुषव्याघ्र सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ।
    किं पुनर्धार्तराष्ट्रस्य बलमेतत्सुदुर्बलम् ॥ ७-८५-८७॥
    vijetuṃ puruṣavyāghra satyametadbravīmi te |
    kiṃ punardhārtarāṣṭrasya balametatsudurbalam || 7-85-87||

    MHB 7-85-88

    अर्जुनस्त्वेव वार्ष्णेय पीडितो बहुभिर्युधि ।
    प्रजह्यात्समरे प्राणांस्तस्माद्विन्दामि कश्मलम् ॥ ७-८५-८८॥
    arjunastveva vārṣṇeya pīḍito bahubhiryudhi |
    prajahyātsamare prāṇāṃstasmādvindāmi kaśmalam || 7-85-88||

    MHB 7-85-89

    तस्य त्वं पदवीं गच्छ गच्छेयुस्त्वादृशा यथा ।
    तादृशस्येदृशे काले मादृशेनाभिचोदितः ॥ ७-८५-८९॥
    tasya tvaṃ padavīṃ gaccha gaccheyustvādṛśā yathā |
    tādṛśasyedṛśe kāle mādṛśenābhicoditaḥ || 7-85-89||

    MHB 7-85-90

    रणे वृष्णिप्रवीराणां द्वावेवातिरथौ स्मृतौ ।
    प्रद्युम्नश्च महाबाहुस्त्वं च सात्वत विश्रुतः ॥ ७-८५-९०॥
    raṇe vṛṣṇipravīrāṇāṃ dvāvevātirathau smṛtau |
    pradyumnaśca mahābāhustvaṃ ca sātvata viśrutaḥ || 7-85-90||

    MHB 7-85-91

    अस्त्रे नारायणसमः संकर्षणसमो बले ।
    वीरतायां नरव्याघ्र धनंजयसमो ह्यसि ॥ ७-८५-९१॥
    astre nārāyaṇasamaḥ saṃkarṣaṇasamo bale |
    vīratāyāṃ naravyāghra dhanaṃjayasamo hyasi || 7-85-91||

    MHB 7-85-92

    भीष्मद्रोणावतिक्रम्य सर्वयुद्धविशारदम् ।
    त्वामद्य पुरुषव्याघ्रं लोके सन्तः प्रचक्षते ॥ ७-८५-९२॥
    bhīṣmadroṇāvatikramya sarvayuddhaviśāradam |
    tvāmadya puruṣavyāghraṃ loke santaḥ pracakṣate || 7-85-92||

    MHB 7-85-93

    नासाध्यं विद्यते लोके सात्यकेरिति माधव ।
    तत्त्वां यदभिवक्ष्यामि तत्कुरुष्व महाबल ॥ ७-८५-९३॥
    nāsādhyaṃ vidyate loke sātyakeriti mādhava |
    tattvāṃ yadabhivakṣyāmi tatkuruṣva mahābala || 7-85-93||

    MHB 7-85-94

    संभावना हि लोकस्य तव पार्थस्य चोभयोः ।
    नान्यथा तां महाबाहो संप्रकर्तुमिहार्हसि ॥ ७-८५-९४॥
    saṃbhāvanā hi lokasya tava pārthasya cobhayoḥ |
    nānyathā tāṃ mahābāho saṃprakartumihārhasi || 7-85-94||

    MHB 7-85-95

    परित्यज्य प्रियान्प्राणान्रणे विचर वीरवत् ।
    न हि शैनेय दाशार्हा रणे रक्षन्ति जीवितम् ॥ ७-८५-९५॥
    parityajya priyānprāṇānraṇe vicara vīravat |
    na hi śaineya dāśārhā raṇe rakṣanti jīvitam || 7-85-95||

    MHB 7-85-96

    अयुद्धमनवस्थानं संग्रामे च पलायनम् ।
    भीरूणामसतां मार्गो नैष दाशार्हसेवितः ॥ ७-८५-९६॥
    ayuddhamanavasthānaṃ saṃgrāme ca palāyanam |
    bhīrūṇāmasatāṃ mārgo naiṣa dāśārhasevitaḥ || 7-85-96||

    MHB 7-85-97

    तवार्जुनो गुरुस्तात धर्मात्मा शिनिपुंगव ।
    वासुदेवो गुरुश्चापि तव पार्थस्य धीमतः ॥ ७-८५-९७॥
    tavārjuno gurustāta dharmātmā śinipuṃgava |
    vāsudevo guruścāpi tava pārthasya dhīmataḥ || 7-85-97||

    MHB 7-85-98

    कारणद्वयमेतद्धि जानानस्त्वाहमब्रुवम् ।
    मावमंस्था वचो मह्यं गुरुस्तव गुरोर्ह्यहम् ॥ ७-८५-९८॥
    kāraṇadvayametaddhi jānānastvāhamabruvam |
    māvamaṃsthā vaco mahyaṃ gurustava gurorhyaham || 7-85-98||

    MHB 7-85-99

    वासुदेवमतं चैतन्मम चैवार्जुनस्य च ।
    सत्यमेतन्मयोक्तं ते याहि यत्र धनंजयः ॥ ७-८५-९९॥
    vāsudevamataṃ caitanmama caivārjunasya ca |
    satyametanmayoktaṃ te yāhi yatra dhanaṃjayaḥ || 7-85-99||

    MHB 7-85-100

    एतद्वचनमाज्ञाय मम सत्यपराक्रम ।
    प्रविशैतद्बलं तात धार्तराष्ट्रस्य दुर्मतेः ॥ ७-८५-१००॥
    etadvacanamājñāya mama satyaparākrama |
    praviśaitadbalaṃ tāta dhārtarāṣṭrasya durmateḥ || 7-85-100||

    MHB 7-85-101

    प्रविश्य च यथान्यायं संगम्य च महारथैः ।
    यथार्हमात्मनः कर्म रणे सात्वत दर्शय ॥ ७-८५-१०१॥
    praviśya ca yathānyāyaṃ saṃgamya ca mahārathaiḥ |
    yathārhamātmanaḥ karma raṇe sātvata darśaya || 7-85-101||

    Adhyaya: 86/173 (50)

    MHB 7-86-1

    संजय उवाच ।
    प्रीतियुक्तं च हृद्यं च मधुराक्षरमेव च ।
    कालयुक्तं च चित्रं च स्वतया चाभिभाषितम् ॥ ७-८६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    prītiyuktaṃ ca hṛdyaṃ ca madhurākṣarameva ca |
    kālayuktaṃ ca citraṃ ca svatayā cābhibhāṣitam || 7-86-1||

    MHB 7-86-2

    धर्मराजस्य तद्वाक्यं निशम्य शिनिपुंगवः ।
    सात्यकिर्भरतश्रेष्ठ प्रत्युवाच युधिष्ठिरम् ॥ ७-८६-२॥
    dharmarājasya tadvākyaṃ niśamya śinipuṃgavaḥ |
    sātyakirbharataśreṣṭha pratyuvāca yudhiṣṭhiram || 7-86-2||

    MHB 7-86-3

    श्रुतं ते गदतो वाक्यं सर्वमेतन्मयाच्युत ।
    न्याययुक्तं च चित्रं च फल्गुनार्थे यशस्करम् ॥ ७-८६-३॥
    śrutaṃ te gadato vākyaṃ sarvametanmayācyuta |
    nyāyayuktaṃ ca citraṃ ca phalgunārthe yaśaskaram || 7-86-3||

    MHB 7-86-4

    एवंविधे तथा काले मदृशं प्रेक्ष्य संमतम् ।
    वक्तुमर्हसि राजेन्द्र यथा पार्थं तथैव माम् ॥ ७-८६-४॥
    evaṃvidhe tathā kāle madṛśaṃ prekṣya saṃmatam |
    vaktumarhasi rājendra yathā pārthaṃ tathaiva mām || 7-86-4||

    MHB 7-86-5

    न मे धनंजयस्यार्थे प्राणा रक्ष्याः कथंचन ।
    त्वत्प्रयुक्तः पुनरहं किं न कुर्यां महाहवे ॥ ७-८६-५॥
    na me dhanaṃjayasyārthe prāṇā rakṣyāḥ kathaṃcana |
    tvatprayuktaḥ punarahaṃ kiṃ na kuryāṃ mahāhave || 7-86-5||

    MHB 7-86-6

    लोकत्रयं योधयेयं सदेवासुरमानुषम् ।
    त्वत्प्रयुक्तो नरेन्द्रेह किमुतैतत्सुदुर्बलम् ॥ ७-८६-६॥
    lokatrayaṃ yodhayeyaṃ sadevāsuramānuṣam |
    tvatprayukto narendreha kimutaitatsudurbalam || 7-86-6||

    MHB 7-86-7

    सुयोधनबलं त्वद्य योधयिष्ये समन्ततः ।
    विजेष्ये च रणे राजन्सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ॥ ७-८६-७॥
    suyodhanabalaṃ tvadya yodhayiṣye samantataḥ |
    vijeṣye ca raṇe rājansatyametadbravīmi te || 7-86-7||

    MHB 7-86-8

    कुशल्यहं कुशलिनं समासाद्य धनंजयम् ।
    हते जयद्रथे राजन्पुनरेष्यामि तेऽन्तिकम् ॥ ७-८६-८॥
    kuśalyahaṃ kuśalinaṃ samāsādya dhanaṃjayam |
    hate jayadrathe rājanpunareṣyāmi te'ntikam || 7-86-8||

    MHB 7-86-9

    अवश्यं तु मया सर्वं विज्ञाप्यस्त्वं नराधिप ।
    वासुदेवस्य यद्वाक्यं फल्गुनस्य च धीमतः ॥ ७-८६-९॥
    avaśyaṃ tu mayā sarvaṃ vijñāpyastvaṃ narādhipa |
    vāsudevasya yadvākyaṃ phalgunasya ca dhīmataḥ || 7-86-9||

    MHB 7-86-10

    दृढं त्वभिपरीतोऽहमर्जुनेन पुनः पुनः ।
    मध्ये सर्वस्य सैन्यस्य वासुदेवस्य शृण्वतः ॥ ७-८६-१०॥
    dṛḍhaṃ tvabhiparīto'hamarjunena punaḥ punaḥ |
    madhye sarvasya sainyasya vāsudevasya śṛṇvataḥ || 7-86-10||

    MHB 7-86-11

    अद्य माधव राजानमप्रमत्तोऽनुपालय ।
    आर्यां युद्धे मतिं कृत्वा यावद्धन्मि जयद्रथम् ॥ ७-८६-११॥
    adya mādhava rājānamapramatto'nupālaya |
    āryāṃ yuddhe matiṃ kṛtvā yāvaddhanmi jayadratham || 7-86-11||

    MHB 7-86-12

    त्वयि वाहं महाबाहो प्रद्युम्ने वा महारथे ।
    नृपं निक्षिप्य गच्छेयं निरपेक्षो जयद्रथम् ॥ ७-८६-१२॥
    tvayi vāhaṃ mahābāho pradyumne vā mahārathe |
    nṛpaṃ nikṣipya gaccheyaṃ nirapekṣo jayadratham || 7-86-12||

    MHB 7-86-13

    जानीषे हि रणे द्रोणं रभसं श्रेष्ठसंमतम् ।
    प्रतिज्ञा चापि ते नित्यं श्रुता द्रोणस्य माधव ॥ ७-८६-१३॥
    jānīṣe hi raṇe droṇaṃ rabhasaṃ śreṣṭhasaṃmatam |
    pratijñā cāpi te nityaṃ śrutā droṇasya mādhava || 7-86-13||

    MHB 7-86-14

    ग्रहणं धर्मराजस्य भारद्वाजोऽनुगृध्यति ।
    शक्तश्चापि रणे द्रोणो निगृहीतुं युधिष्ठिरम् ॥ ७-८६-१४॥
    grahaṇaṃ dharmarājasya bhāradvājo'nugṛdhyati |
    śaktaścāpi raṇe droṇo nigṛhītuṃ yudhiṣṭhiram || 7-86-14||

    MHB 7-86-15

    एवं त्वयि समाधाय धर्मराजं नरोत्तमम् ।
    अहमद्य गमिष्यामि सैन्धवस्य वधाय हि ॥ ७-८६-१५॥
    evaṃ tvayi samādhāya dharmarājaṃ narottamam |
    ahamadya gamiṣyāmi saindhavasya vadhāya hi || 7-86-15||

    MHB 7-86-16

    जयद्रथमहं हत्वा ध्रुवमेष्यामि माधव ।
    धर्मराजं यथा द्रोणो निगृह्णीयाद्रणे बलात् ॥ ७-८६-१६॥
    jayadrathamahaṃ hatvā dhruvameṣyāmi mādhava |
    dharmarājaṃ yathā droṇo nigṛhṇīyādraṇe balāt || 7-86-16||

    MHB 7-86-17

    निगृहीते नरश्रेष्ठे भारद्वाजेन माधव ।
    सैन्धवस्य वधो न स्यान्ममाप्रीतिस्तथा भवेत् ॥ ७-८६-१७॥
    nigṛhīte naraśreṣṭhe bhāradvājena mādhava |
    saindhavasya vadho na syānmamāprītistathā bhavet || 7-86-17||

    MHB 7-86-18

    एवं गते नरश्रेष्ठ पाण्डवे सत्यवादिनि ।
    अस्माकं गमनं व्यक्तं वनं प्रति भवेत्पुनः ॥ ७-८६-१८॥
    evaṃ gate naraśreṣṭha pāṇḍave satyavādini |
    asmākaṃ gamanaṃ vyaktaṃ vanaṃ prati bhavetpunaḥ || 7-86-18||

    MHB 7-86-19

    सोऽयं मम जयो व्यक्तं व्यर्थ एव भविष्यति ।
    यदि द्रोणो रणे क्रुद्धो निगृह्णीयाद्युधिष्ठिरम् ॥ ७-८६-१९॥
    so'yaṃ mama jayo vyaktaṃ vyartha eva bhaviṣyati |
    yadi droṇo raṇe kruddho nigṛhṇīyādyudhiṣṭhiram || 7-86-19||

    MHB 7-86-20

    स त्वमद्य महाबाहो प्रियार्थं मम माधव ।
    जयार्थं च यशोर्थं च रक्ष राजानमाहवे ॥ ७-८६-२०॥
    sa tvamadya mahābāho priyārthaṃ mama mādhava |
    jayārthaṃ ca yaśorthaṃ ca rakṣa rājānamāhave || 7-86-20||

    MHB 7-86-21

    स भवान्मयि निक्षेपो निक्षिप्तः सव्यसाचिना ।
    भारद्वाजाद्भयं नित्यं पश्यमानेन ते प्रभो ॥ ७-८६-२१॥
    sa bhavānmayi nikṣepo nikṣiptaḥ savyasācinā |
    bhāradvājādbhayaṃ nityaṃ paśyamānena te prabho || 7-86-21||

    MHB 7-86-22

    तस्यापि च महाबाहो नित्यं पश्यति संयुगे ।
    नान्यं हि प्रतियोद्धारं रौक्मिणेयादृते प्रभो ।
    मां वापि मन्यते युद्धे भारद्वाजस्य धीमतः ॥ ७-८६-२२॥
    tasyāpi ca mahābāho nityaṃ paśyati saṃyuge |
    nānyaṃ hi pratiyoddhāraṃ raukmiṇeyādṛte prabho |
    māṃ vāpi manyate yuddhe bhāradvājasya dhīmataḥ || 7-86-22||

    MHB 7-86-23

    सोऽहं संभावनां चैतामाचार्यवचनं च तत् ।
    पृष्ठतो नोत्सहे कर्तुं त्वां वा त्यक्तुं महीपते ॥ ७-८६-२३॥
    so'haṃ saṃbhāvanāṃ caitāmācāryavacanaṃ ca tat |
    pṛṣṭhato notsahe kartuṃ tvāṃ vā tyaktuṃ mahīpate || 7-86-23||

    MHB 7-86-24

    आचार्यो लघुहस्तत्वादभेद्यकवचावृतः ।
    उपलभ्य रणे क्रीडेद्यथा शकुनिना शिशुः ॥ ७-८६-२४॥
    ācāryo laghuhastatvādabhedyakavacāvṛtaḥ |
    upalabhya raṇe krīḍedyathā śakuninā śiśuḥ || 7-86-24||

    MHB 7-86-25

    यदि कार्ष्णिर्धनुष्पाणिरिह स्यान्मकरध्वजः ।
    तस्मै त्वां विसृजेयं वै स त्वां रक्षेद्यथार्जुनः ॥ ७-८६-२५॥
    yadi kārṣṇirdhanuṣpāṇiriha syānmakaradhvajaḥ |
    tasmai tvāṃ visṛjeyaṃ vai sa tvāṃ rakṣedyathārjunaḥ || 7-86-25||

    MHB 7-86-26

    कुरु त्वमात्मनो गुप्तिं कस्ते गोप्ता गते मयि ।
    यः प्रतीयाद्रणे द्रोणं यावद्गच्छामि पाण्डवम् ॥ ७-८६-२६॥
    kuru tvamātmano guptiṃ kaste goptā gate mayi |
    yaḥ pratīyādraṇe droṇaṃ yāvadgacchāmi pāṇḍavam || 7-86-26||

    MHB 7-86-27

    मा च ते भयमद्यास्तु राजन्नर्जुनसंभवम् ।
    न स जातु महाबाहुर्भारमुद्यम्य सीदति ॥ ७-८६-२७॥
    mā ca te bhayamadyāstu rājannarjunasaṃbhavam |
    na sa jātu mahābāhurbhāramudyamya sīdati || 7-86-27||

    MHB 7-86-28

    ये च सौवीरका योधास्तथा सैन्धवपौरवाः ।
    उदीच्या दाक्षिणात्याश्च ये चान्येऽपि महारथाः ॥ ७-८६-२८॥
    ye ca sauvīrakā yodhāstathā saindhavapauravāḥ |
    udīcyā dākṣiṇātyāśca ye cānye'pi mahārathāḥ || 7-86-28||

    MHB 7-86-29

    ये च कर्णमुखा राजन्रथोदाराः प्रकीर्तिताः ।
    एतेऽर्जुनस्य क्रुद्धस्य कलां नार्हन्ति षोडशीम् ॥ ७-८६-२९॥
    ye ca karṇamukhā rājanrathodārāḥ prakīrtitāḥ |
    ete'rjunasya kruddhasya kalāṃ nārhanti ṣoḍaśīm || 7-86-29||

    MHB 7-86-30

    उद्युक्ता पृथिवी सर्वा ससुरासुरमानुषा ।
    सराक्षसगणा राजन्सकिंनरमहोरगा ॥ ७-८६-३०॥
    udyuktā pṛthivī sarvā sasurāsuramānuṣā |
    sarākṣasagaṇā rājansakiṃnaramahoragā || 7-86-30||

    MHB 7-86-31

    जङ्गमाः स्थावरैः सार्धं नालं पार्थस्य संयुगे ।
    एवं ज्ञात्वा महाराज व्येतु ते भीर्धनंजये ॥ ७-८६-३१॥
    jaṅgamāḥ sthāvaraiḥ sārdhaṃ nālaṃ pārthasya saṃyuge |
    evaṃ jñātvā mahārāja vyetu te bhīrdhanaṃjaye || 7-86-31||

    MHB 7-86-32

    यत्र वीरौ महेष्वासौ कृष्णौ सत्यपराक्रमौ ।
    न तत्र कर्मणो व्यापत्कथंचिदपि विद्यते ॥ ७-८६-३२॥
    yatra vīrau maheṣvāsau kṛṣṇau satyaparākramau |
    na tatra karmaṇo vyāpatkathaṃcidapi vidyate || 7-86-32||

    MHB 7-86-33

    दैवं कृतास्त्रतां योगममर्षमपि चाहवे ।
    कृतज्ञतां दयां चैव भ्रातुस्त्वमनुचिन्तय ॥ ७-८६-३३॥
    daivaṃ kṛtāstratāṃ yogamamarṣamapi cāhave |
    kṛtajñatāṃ dayāṃ caiva bhrātustvamanucintaya || 7-86-33||

    MHB 7-86-34

    मयि चाप्यपयाते वै गच्छमानेऽर्जुनं प्रति ।
    द्रोणे चित्रास्त्रतां संख्ये राजंस्त्वमनुचिन्तय ॥ ७-८६-३४॥
    mayi cāpyapayāte vai gacchamāne'rjunaṃ prati |
    droṇe citrāstratāṃ saṃkhye rājaṃstvamanucintaya || 7-86-34||

    MHB 7-86-35

    आचार्यो हि भृशं राजन्निग्रहे तव गृध्यति ।
    प्रतिज्ञामात्मनो रक्षन्सत्यां कर्तुं च भारत ॥ ७-८६-३५॥
    ācāryo hi bhṛśaṃ rājannigrahe tava gṛdhyati |
    pratijñāmātmano rakṣansatyāṃ kartuṃ ca bhārata || 7-86-35||

    MHB 7-86-36

    कुरुष्वाद्यात्मनो गुप्तिं कस्ते गोप्ता गते मयि ।
    यस्याहं प्रत्ययात्पार्थ गच्छेयं फल्गुनं प्रति ॥ ७-८६-३६॥
    kuruṣvādyātmano guptiṃ kaste goptā gate mayi |
    yasyāhaṃ pratyayātpārtha gaccheyaṃ phalgunaṃ prati || 7-86-36||

    MHB 7-86-37

    न ह्यहं त्वा महाराज अनिक्षिप्य महाहवे ।
    क्वचिद्यास्यामि कौरव्य सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ॥ ७-८६-३७॥
    na hyahaṃ tvā mahārāja anikṣipya mahāhave |
    kvacidyāsyāmi kauravya satyametadbravīmi te || 7-86-37||

    MHB 7-86-38

    एतद्विचार्य बहुशो बुद्ध्या बुद्धिमतां वर ।
    दृष्ट्वा श्रेयः परं बुद्ध्या ततो राजन्प्रशाधि माम् ॥ ७-८६-३८॥
    etadvicārya bahuśo buddhyā buddhimatāṃ vara |
    dṛṣṭvā śreyaḥ paraṃ buddhyā tato rājanpraśādhi mām || 7-86-38||

    MHB 7-86-39

    युधिष्ठिर उवाच ।
    एवमेतन्महाबाहो यथा वदसि माधव ।
    न तु मे शुध्यते भावः श्वेताश्वं प्रति मारिष ॥ ७-८६-३९॥
    yudhiṣṭhira uvāca |
    evametanmahābāho yathā vadasi mādhava |
    na tu me śudhyate bhāvaḥ śvetāśvaṃ prati māriṣa || 7-86-39||

    MHB 7-86-40

    करिष्ये परमं यत्नमात्मनो रक्षणं प्रति ।
    गच्छ त्वं समनुज्ञातो यत्र यातो धनंजयः ॥ ७-८६-४०॥
    kariṣye paramaṃ yatnamātmano rakṣaṇaṃ prati |
    gaccha tvaṃ samanujñāto yatra yāto dhanaṃjayaḥ || 7-86-40||

    MHB 7-86-41

    आत्मसंरक्षणं संख्ये गमनं चार्जुनं प्रति ।
    विचार्यैतद्द्वयं बुद्ध्या गमनं तत्र रोचये ॥ ७-८६-४१॥
    ātmasaṃrakṣaṇaṃ saṃkhye gamanaṃ cārjunaṃ prati |
    vicāryaitaddvayaṃ buddhyā gamanaṃ tatra rocaye || 7-86-41||

    MHB 7-86-42

    स त्वमातिष्ठ यानाय यत्र यातो धनंजयः ।
    ममापि रक्षणं भीमः करिष्यति महाबलः ॥ ७-८६-४२॥
    sa tvamātiṣṭha yānāya yatra yāto dhanaṃjayaḥ |
    mamāpi rakṣaṇaṃ bhīmaḥ kariṣyati mahābalaḥ || 7-86-42||

    MHB 7-86-43

    पार्षतश्च ससोदर्यः पार्थिवाश्च महाबलाः ।
    द्रौपदेयाश्च मां तात रक्षिष्यन्ति न संशयः ॥ ७-८६-४३॥
    pārṣataśca sasodaryaḥ pārthivāśca mahābalāḥ |
    draupadeyāśca māṃ tāta rakṣiṣyanti na saṃśayaḥ || 7-86-43||

    MHB 7-86-44

    केकया भ्रातरः पञ्च राक्षसश्च घटोत्कचः ।
    विराटो द्रुपदश्चैव शिखण्डी च महारथः ॥ ७-८६-४४॥
    kekayā bhrātaraḥ pañca rākṣasaśca ghaṭotkacaḥ |
    virāṭo drupadaścaiva śikhaṇḍī ca mahārathaḥ || 7-86-44||

    MHB 7-86-45

    धृष्टकेतुश्च बलवान्कुन्तिभोजश्च मारिष ।
    नकुलः सहदेवश्च पाञ्चालाः सृञ्जयास्तथा ।
    एते समाहितास्तात रक्षिष्यन्ति न संशयः ॥ ७-८६-४५॥
    dhṛṣṭaketuśca balavānkuntibhojaśca māriṣa |
    nakulaḥ sahadevaśca pāñcālāḥ sṛñjayāstathā |
    ete samāhitāstāta rakṣiṣyanti na saṃśayaḥ || 7-86-45||

    MHB 7-86-46

    न द्रोणः सह सैन्येन कृतवर्मा च संयुगे ।
    समासादयितुं शक्तो न च मां धर्षयिष्यति ॥ ७-८६-४६॥
    na droṇaḥ saha sainyena kṛtavarmā ca saṃyuge |
    samāsādayituṃ śakto na ca māṃ dharṣayiṣyati || 7-86-46||

    MHB 7-86-47

    धृष्टद्युम्नश्च समरे द्रोणं क्रुद्धं परंतपः ।
    वारयिष्यति विक्रम्य वेलेव मकरालयम् ॥ ७-८६-४७॥
    dhṛṣṭadyumnaśca samare droṇaṃ kruddhaṃ paraṃtapaḥ |
    vārayiṣyati vikramya veleva makarālayam || 7-86-47||

    MHB 7-86-48

    यत्र स्थास्यति संग्रामे पार्षतः परवीरहा ।
    न द्रोणसैन्यं बलवत्क्रामेत्तत्र कथंचन ॥ ७-८६-४८॥
    yatra sthāsyati saṃgrāme pārṣataḥ paravīrahā |
    na droṇasainyaṃ balavatkrāmettatra kathaṃcana || 7-86-48||

    MHB 7-86-49

    एष द्रोणविनाशाय समुत्पन्नो हुताशनात् ।
    कवची स शरी खड्गी धन्वी च वरभूषणः ॥ ७-८६-४९॥
    eṣa droṇavināśāya samutpanno hutāśanāt |
    kavacī sa śarī khaḍgī dhanvī ca varabhūṣaṇaḥ || 7-86-49||

    MHB 7-86-50

    विश्रब्धो गच्छ शैनेय मा कार्षीर्मयि संभ्रमम् ।
    धृष्टद्युम्नो रणे क्रुद्धो द्रोणमावारयिष्यति ॥ ७-८६-५०॥
    viśrabdho gaccha śaineya mā kārṣīrmayi saṃbhramam |
    dhṛṣṭadyumno raṇe kruddho droṇamāvārayiṣyati || 7-86-50||

    Adhyaya: 87/173 (75)

    MHB 7-87-1

    संजय उवाच ।
    धर्मराजस्य तद्वाक्यं निशम्य शिनिपुंगवः ।
    पार्थाच्च भयमाशङ्कन्परित्यागान्महीपतेः ॥ ७-८७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    dharmarājasya tadvākyaṃ niśamya śinipuṃgavaḥ |
    pārthācca bhayamāśaṅkanparityāgānmahīpateḥ || 7-87-1||

    MHB 7-87-2

    अपवादं ह्यात्मनश्च लोकाद्रक्षन्विशेषतः ।
    न मां भीत इति ब्रूयुरायान्तं फल्गुनं प्रति ॥ ७-८७-२॥
    apavādaṃ hyātmanaśca lokādrakṣanviśeṣataḥ |
    na māṃ bhīta iti brūyurāyāntaṃ phalgunaṃ prati || 7-87-2||

    MHB 7-87-3

    निश्चित्य बहुधैवं स सात्यकिर्युद्धदुर्मदः ।
    धर्मराजमिदं वाक्यमब्रवीत्पुरुषर्षभ ॥ ७-८७-३॥
    niścitya bahudhaivaṃ sa sātyakiryuddhadurmadaḥ |
    dharmarājamidaṃ vākyamabravītpuruṣarṣabha || 7-87-3||

    MHB 7-87-4

    कृतां चेन्मन्यसे रक्षां स्वस्ति तेऽस्तु विशां पते ।
    अनुयास्यामि बीभत्सुं करिष्ये वचनं तव ॥ ७-८७-४॥
    kṛtāṃ cenmanyase rakṣāṃ svasti te'stu viśāṃ pate |
    anuyāsyāmi bībhatsuṃ kariṣye vacanaṃ tava || 7-87-4||

    MHB 7-87-5

    न हि मे पाण्डवात्कश्चित्त्रिषु लोकेषु विद्यते ।
    यो वै प्रियतरो राजन्सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ॥ ७-८७-५॥
    na hi me pāṇḍavātkaścittriṣu lokeṣu vidyate |
    yo vai priyataro rājansatyametadbravīmi te || 7-87-5||

    MHB 7-87-6

    तस्याहं पदवीं यास्ये संदेशात्तव मानद ।
    त्वत्कृते न च मे किंचिदकर्तव्यं कथंचन ॥ ७-८७-६॥
    tasyāhaṃ padavīṃ yāsye saṃdeśāttava mānada |
    tvatkṛte na ca me kiṃcidakartavyaṃ kathaṃcana || 7-87-6||

    MHB 7-87-7

    यथा हि मे गुरोर्वाक्यं विशिष्टं द्विपदां वर ।
    तथा तवापि वचनं विशिष्टतरमेव मे ॥ ७-८७-७॥
    yathā hi me gurorvākyaṃ viśiṣṭaṃ dvipadāṃ vara |
    tathā tavāpi vacanaṃ viśiṣṭatarameva me || 7-87-7||

    MHB 7-87-8

    प्रिये हि तव वर्तेते भ्रातरौ कृष्णपाण्डवौ ।
    तयोः प्रिये स्थितं चैव विद्धि मां राजपुंगव ॥ ७-८७-८॥
    priye hi tava vartete bhrātarau kṛṣṇapāṇḍavau |
    tayoḥ priye sthitaṃ caiva viddhi māṃ rājapuṃgava || 7-87-8||

    MHB 7-87-9

    तवाज्ञां शिरसा गृह्य पाण्डवार्थमहं प्रभो ।
    भित्त्वेदं दुर्भिदं सैन्यं प्रयास्ये नरसत्तम ॥ ७-८७-९॥
    tavājñāṃ śirasā gṛhya pāṇḍavārthamahaṃ prabho |
    bhittvedaṃ durbhidaṃ sainyaṃ prayāsye narasattama || 7-87-9||

    MHB 7-87-10

    द्रोणानीकं विशाम्येष क्रुद्धो झष इवार्णवम् ।
    तत्र यास्यामि यत्रासौ राजन्राजा जयद्रथः ॥ ७-८७-१०॥
    droṇānīkaṃ viśāmyeṣa kruddho jhaṣa ivārṇavam |
    tatra yāsyāmi yatrāsau rājanrājā jayadrathaḥ || 7-87-10||

    MHB 7-87-11

    यत्र सेनां समाश्रित्य भीतस्तिष्ठति पाण्डवात् ।
    गुप्तो रथवरश्रेष्ठैर्द्रौणिकर्णकृपादिभिः ॥ ७-८७-११॥
    yatra senāṃ samāśritya bhītastiṣṭhati pāṇḍavāt |
    gupto rathavaraśreṣṭhairdrauṇikarṇakṛpādibhiḥ || 7-87-11||

    MHB 7-87-12

    इतस्त्रियोजनं मन्ये तमध्वानं विशां पते ।
    यत्र तिष्ठति पार्थोऽसौ जयद्रथवधोद्यतः ॥ ७-८७-१२॥
    itastriyojanaṃ manye tamadhvānaṃ viśāṃ pate |
    yatra tiṣṭhati pārtho'sau jayadrathavadhodyataḥ || 7-87-12||

    MHB 7-87-13

    त्रियोजनगतस्यापि तस्य यास्याम्यहं पदम् ।
    आसैन्धववधाद्राजन्सुदृढेनान्तरात्मना ॥ ७-८७-१३॥
    triyojanagatasyāpi tasya yāsyāmyahaṃ padam |
    āsaindhavavadhādrājansudṛḍhenāntarātmanā || 7-87-13||

    MHB 7-87-14

    अनादिष्टस्तु गुरुणा को नु युध्येत मानवः ।
    आदिष्टस्तु त्वया राजन्को न युध्येत मादृशः ।
    अभिजानामि तं देशं यत्र यास्याम्यहं प्रभो ॥ ७-८७-१४॥
    anādiṣṭastu guruṇā ko nu yudhyeta mānavaḥ |
    ādiṣṭastu tvayā rājanko na yudhyeta mādṛśaḥ |
    abhijānāmi taṃ deśaṃ yatra yāsyāmyahaṃ prabho || 7-87-14||

    MHB 7-87-15

    हुडशक्तिगदाप्रासखड्गचर्मर्ष्टितोमरम् ।
    इष्वस्त्रवरसंबाधं क्षोभयिष्ये बलार्णवम् ॥ ७-८७-१५॥
    huḍaśaktigadāprāsakhaḍgacarmarṣṭitomaram |
    iṣvastravarasaṃbādhaṃ kṣobhayiṣye balārṇavam || 7-87-15||

    MHB 7-87-16

    यदेतत्कुञ्जरानीकं साहस्रमनुपश्यसि ।
    कुलमञ्जनकं नाम यत्रैते वीर्यशालिनः ॥ ७-८७-१६॥
    yadetatkuñjarānīkaṃ sāhasramanupaśyasi |
    kulamañjanakaṃ nāma yatraite vīryaśālinaḥ || 7-87-16||

    MHB 7-87-17

    आस्थिता बहुभिर्म्लेच्छैर्युद्धशौण्डैः प्रहारिभिः ।
    नागा मेघनिभा राजन्क्षरन्त इव तोयदाः ॥ ७-८७-१७॥
    āsthitā bahubhirmlecchairyuddhaśauṇḍaiḥ prahāribhiḥ |
    nāgā meghanibhā rājankṣaranta iva toyadāḥ || 7-87-17||

    MHB 7-87-18

    नैते जातु निवर्तेरन्प्रेषिता हस्तिसादिभिः ।
    अन्यत्र हि वधादेषां नास्ति राजन्पराजयः ॥ ७-८७-१८॥
    naite jātu nivarteranpreṣitā hastisādibhiḥ |
    anyatra hi vadhādeṣāṃ nāsti rājanparājayaḥ || 7-87-18||

    MHB 7-87-19

    अथ यान्रथिनो राजन्समन्तादनुपश्यसि ।
    एते रुक्मरथा नाम राजपुत्रा महारथाः ॥ ७-८७-१९॥
    atha yānrathino rājansamantādanupaśyasi |
    ete rukmarathā nāma rājaputrā mahārathāḥ || 7-87-19||

    MHB 7-87-20

    रथेष्वस्त्रेषु निपुणा नागेषु च विशां पते ।
    धनुर्वेदे गताः पारं मुष्टियुद्धे च कोविदाः ॥ ७-८७-२०॥
    ratheṣvastreṣu nipuṇā nāgeṣu ca viśāṃ pate |
    dhanurvede gatāḥ pāraṃ muṣṭiyuddhe ca kovidāḥ || 7-87-20||

    MHB 7-87-21

    गदायुद्धविशेषज्ञा नियुद्धकुशलास्तथा ।
    खड्गप्रहरणे युक्ताः संपाते चासिचर्मणोः ॥ ७-८७-२१॥
    gadāyuddhaviśeṣajñā niyuddhakuśalāstathā |
    khaḍgapraharaṇe yuktāḥ saṃpāte cāsicarmaṇoḥ || 7-87-21||

    MHB 7-87-22

    शूराश्च कृतविद्याश्च स्पर्धन्ते च परस्परम् ।
    नित्यं च समरे राजन्विजिगीषन्ति मानवान् ॥ ७-८७-२२॥
    śūrāśca kṛtavidyāśca spardhante ca parasparam |
    nityaṃ ca samare rājanvijigīṣanti mānavān || 7-87-22||

    MHB 7-87-23

    कर्णेन विजिता राजन्दुःशासनमनुव्रताः ।
    एतांस्तु वासुदेवोऽपि रथोदारान्प्रशंसति ॥ ७-८७-२३॥
    karṇena vijitā rājanduḥśāsanamanuvratāḥ |
    etāṃstu vāsudevo'pi rathodārānpraśaṃsati || 7-87-23||

    MHB 7-87-24

    सततं प्रियकामाश्च कर्णस्यैते वशे स्थिताः ।
    तस्यैव वचनाद्राजन्निवृत्ताः श्वेतवाहनात् ॥ ७-८७-२४॥
    satataṃ priyakāmāśca karṇasyaite vaśe sthitāḥ |
    tasyaiva vacanādrājannivṛttāḥ śvetavāhanāt || 7-87-24||

    MHB 7-87-25

    ते न क्षता न च श्रान्ता दृढावरणकार्मुकाः ।
    मदर्थं विष्ठिता नूनं धार्तराष्ट्रस्य शासनात् ॥ ७-८७-२५॥
    te na kṣatā na ca śrāntā dṛḍhāvaraṇakārmukāḥ |
    madarthaṃ viṣṭhitā nūnaṃ dhārtarāṣṭrasya śāsanāt || 7-87-25||

    MHB 7-87-26

    एतान्प्रमथ्य संग्रामे प्रियार्थं तव कौरव ।
    प्रयास्यामि ततः पश्चात्पदवीं सव्यसाचिनः ॥ ७-८७-२६॥
    etānpramathya saṃgrāme priyārthaṃ tava kaurava |
    prayāsyāmi tataḥ paścātpadavīṃ savyasācinaḥ || 7-87-26||

    MHB 7-87-27

    यांस्त्वेतानपरान्राजन्नागान्सप्तशतानि च ।
    प्रेक्षसे वर्मसंछन्नान्किरातैः समधिष्ठितान् ॥ ७-८७-२७॥
    yāṃstvetānaparānrājannāgānsaptaśatāni ca |
    prekṣase varmasaṃchannānkirātaiḥ samadhiṣṭhitān || 7-87-27||

    MHB 7-87-28

    किरातराजो यान्प्रादाद्गृहीतः सव्यसाचिना ।
    स्वलंकृतांस्तथा प्रेष्यानिच्छञ्जीवितमात्मनः ॥ ७-८७-२८॥
    kirātarājo yānprādādgṛhītaḥ savyasācinā |
    svalaṃkṛtāṃstathā preṣyānicchañjīvitamātmanaḥ || 7-87-28||

    MHB 7-87-29

    आसन्नेते पुरा राजंस्तव कर्मकरा दृढम् ।
    त्वामेवाद्य युयुत्सन्ते पश्य कालस्य पर्ययम् ॥ ७-८७-२९॥
    āsannete purā rājaṃstava karmakarā dṛḍham |
    tvāmevādya yuyutsante paśya kālasya paryayam || 7-87-29||

    MHB 7-87-30

    तेषामेते महामात्राः किराता युद्धदुर्मदाः ।
    हस्तिशिक्षाविदश्चैव सर्वे चैवाग्नियोनयः ॥ ७-८७-३०॥
    teṣāmete mahāmātrāḥ kirātā yuddhadurmadāḥ |
    hastiśikṣāvidaścaiva sarve caivāgniyonayaḥ || 7-87-30||

    MHB 7-87-31

    एते विनिर्जिताः सर्वे संग्रामे सव्यसाचिना ।
    मदर्थमद्य संयत्ता दुर्योधनवशानुगाः ॥ ७-८७-३१॥
    ete vinirjitāḥ sarve saṃgrāme savyasācinā |
    madarthamadya saṃyattā duryodhanavaśānugāḥ || 7-87-31||

    MHB 7-87-32

    एतान्भित्त्वा शरै राजन्किरातान्युद्धदुर्मदान् ।
    सैन्धवस्य वधे युक्तमनुयास्यामि पाण्डवम् ॥ ७-८७-३२॥
    etānbhittvā śarai rājankirātānyuddhadurmadān |
    saindhavasya vadhe yuktamanuyāsyāmi pāṇḍavam || 7-87-32||

    MHB 7-87-33

    ये त्वेते सुमहानागा अञ्जनस्य कुलोद्भवाः ।
    कर्कशाश्च विनीताश्च प्रभिन्नकरटामुखाः ॥ ७-८७-३३॥
    ye tvete sumahānāgā añjanasya kulodbhavāḥ |
    karkaśāśca vinītāśca prabhinnakaraṭāmukhāḥ || 7-87-33||

    MHB 7-87-34

    जाम्बूनदमयैः सर्वैर्वर्मभिः सुविभूषिताः ।
    लब्धलक्ष्या रणे राजन्नैरावणसमा युधि ॥ ७-८७-३४॥
    jāmbūnadamayaiḥ sarvairvarmabhiḥ suvibhūṣitāḥ |
    labdhalakṣyā raṇe rājannairāvaṇasamā yudhi || 7-87-34||

    MHB 7-87-35

    उत्तरात्पर्वतादेते तीक्ष्णैर्दस्युभिरास्थिताः ।
    कर्कशैः प्रवरैर्योधैः कार्ष्णायसतनुच्छदैः ॥ ७-८७-३५॥
    uttarātparvatādete tīkṣṇairdasyubhirāsthitāḥ |
    karkaśaiḥ pravarairyodhaiḥ kārṣṇāyasatanucchadaiḥ || 7-87-35||

    MHB 7-87-36

    सन्ति गोयोनयश्चात्र सन्ति वानरयोनयः ।
    अनेकयोनयश्चान्ये तथा मानुषयोनयः ॥ ७-८७-३६॥
    santi goyonayaścātra santi vānarayonayaḥ |
    anekayonayaścānye tathā mānuṣayonayaḥ || 7-87-36||

    MHB 7-87-37

    अनीकमसतामेतद्धूमवर्णमुदीर्यते ।
    म्लेच्छानां पापकर्तॄणां हिमवद्दुर्गवासिनाम् ॥ ७-८७-३७॥
    anīkamasatāmetaddhūmavarṇamudīryate |
    mlecchānāṃ pāpakartṝṇāṃ himavaddurgavāsinām || 7-87-37||

    MHB 7-87-38

    एतद्दुर्योधनो लब्ध्वा समग्रं नागमण्डलम् ।
    कृपं च सौमदत्तिं च द्रोणं च रथिनां वरम् ॥ ७-८७-३८॥
    etadduryodhano labdhvā samagraṃ nāgamaṇḍalam |
    kṛpaṃ ca saumadattiṃ ca droṇaṃ ca rathināṃ varam || 7-87-38||

    MHB 7-87-39

    सिन्धुराजं तथा कर्णमवमन्यत पाण्डवान् ।
    कृतार्थमथ चात्मानं मन्यते कालचोदितः ॥ ७-८७-३९॥
    sindhurājaṃ tathā karṇamavamanyata pāṇḍavān |
    kṛtārthamatha cātmānaṃ manyate kālacoditaḥ || 7-87-39||

    MHB 7-87-40

    ते च सर्वेऽनुसंप्राप्ता मम नाराचगोचरम् ।
    न विमोक्ष्यन्ति कौन्तेय यद्यपि स्युर्मनोजवाः ॥ ७-८७-४०॥
    te ca sarve'nusaṃprāptā mama nārācagocaram |
    na vimokṣyanti kaunteya yadyapi syurmanojavāḥ || 7-87-40||

    MHB 7-87-41

    तेन संभाविता नित्यं परवीर्योपजीविना ।
    विनाशमुपयास्यन्ति मच्छरौघनिपीडिताः ॥ ७-८७-४१॥
    tena saṃbhāvitā nityaṃ paravīryopajīvinā |
    vināśamupayāsyanti maccharaughanipīḍitāḥ || 7-87-41||

    MHB 7-87-42

    ये त्वेते रथिनो राजन्दृश्यन्ते काञ्चनध्वजाः ।
    एते दुर्वारणा नाम काम्बोजा यदि ते श्रुताः ॥ ७-८७-४२॥
    ye tvete rathino rājandṛśyante kāñcanadhvajāḥ |
    ete durvāraṇā nāma kāmbojā yadi te śrutāḥ || 7-87-42||

    MHB 7-87-43

    शूराश्च कृतविद्याश्च धनुर्वेदे च निष्ठिताः ।
    संहताश्च भृशं ह्येते अन्योन्यस्य हितैषिणः ॥ ७-८७-४३॥
    śūrāśca kṛtavidyāśca dhanurvede ca niṣṭhitāḥ |
    saṃhatāśca bhṛśaṃ hyete anyonyasya hitaiṣiṇaḥ || 7-87-43||

    MHB 7-87-44

    अक्षौहिण्यश्च संरब्धा धार्तराष्ट्रस्य भारत ।
    यत्ता मदर्थं तिष्ठन्ति कुरुवीराभिरक्षिताः ॥ ७-८७-४४॥
    akṣauhiṇyaśca saṃrabdhā dhārtarāṣṭrasya bhārata |
    yattā madarthaṃ tiṣṭhanti kuruvīrābhirakṣitāḥ || 7-87-44||

    MHB 7-87-45

    अप्रमत्ता महाराज मामेव प्रत्युपस्थिताः ।
    तांस्त्वहं प्रमथिष्यामि तृणानीव हुताशनः ॥ ७-८७-४५॥
    apramattā mahārāja māmeva pratyupasthitāḥ |
    tāṃstvahaṃ pramathiṣyāmi tṛṇānīva hutāśanaḥ || 7-87-45||

    MHB 7-87-46

    तस्मात्सर्वानुपासङ्गान्सर्वोपकरणानि च ।
    रथे कुर्वन्तु मे राजन्यथावद्रथकल्पकाः ॥ ७-८७-४६॥
    tasmātsarvānupāsaṅgānsarvopakaraṇāni ca |
    rathe kurvantu me rājanyathāvadrathakalpakāḥ || 7-87-46||

    MHB 7-87-47

    अस्मिंस्तु खलु संग्रामे ग्राह्यं विविधमायुधम् ।
    यथोपदिष्टमाचार्यैः कार्यः पञ्चगुणो रथः ॥ ७-८७-४७॥
    asmiṃstu khalu saṃgrāme grāhyaṃ vividhamāyudham |
    yathopadiṣṭamācāryaiḥ kāryaḥ pañcaguṇo rathaḥ || 7-87-47||

    MHB 7-87-48

    काम्बोजैर्हि समेष्यामि क्रुद्धैराशीविषोपमैः ।
    नानाशस्त्रसमावापैर्विविधायुधयोधिभिः ॥ ७-८७-४८॥
    kāmbojairhi sameṣyāmi kruddhairāśīviṣopamaiḥ |
    nānāśastrasamāvāpairvividhāyudhayodhibhiḥ || 7-87-48||

    MHB 7-87-49

    किरातैश्च समेष्यामि विषकल्पैः प्रहारिभिः ।
    लालितैः सततं राज्ञा दुर्योधनहितैषिभिः ॥ ७-८७-४९॥
    kirātaiśca sameṣyāmi viṣakalpaiḥ prahāribhiḥ |
    lālitaiḥ satataṃ rājñā duryodhanahitaiṣibhiḥ || 7-87-49||

    MHB 7-87-50

    शकैश्चापि समेष्यामि शक्रतुल्यपराक्रमैः ।
    अग्निकल्पैर्दुराधर्षैः प्रदीप्तैरिव पावकैः ॥ ७-८७-५०॥
    śakaiścāpi sameṣyāmi śakratulyaparākramaiḥ |
    agnikalpairdurādharṣaiḥ pradīptairiva pāvakaiḥ || 7-87-50||

    MHB 7-87-51

    तथान्यैर्विविधैर्योधैः कालकल्पैर्दुरासदैः ।
    समेष्यामि रणे राजन्बहुभिर्युद्धदुर्मदैः ॥ ७-८७-५१॥
    tathānyairvividhairyodhaiḥ kālakalpairdurāsadaiḥ |
    sameṣyāmi raṇe rājanbahubhiryuddhadurmadaiḥ || 7-87-51||

    MHB 7-87-52

    तस्माद्वै वाजिनो मुख्या विश्रान्ताः शुभलक्षणाः ।
    उपावृत्ताश्च पीताश्च पुनर्युज्यन्तु मे रथे ॥ ७-८७-५२॥
    tasmādvai vājino mukhyā viśrāntāḥ śubhalakṣaṇāḥ |
    upāvṛttāśca pītāśca punaryujyantu me rathe || 7-87-52||

    MHB 7-87-53

    तस्य सर्वानुपासङ्गान्सर्वोपकरणानि च ।
    रथे प्रास्थापयद्राजा शस्त्राणि विविधानि च ॥ ७-८७-५३॥
    tasya sarvānupāsaṅgānsarvopakaraṇāni ca |
    rathe prāsthāpayadrājā śastrāṇi vividhāni ca || 7-87-53||

    MHB 7-87-54

    ततस्तान्सर्वतो मुक्त्वा सदश्वांश्चतुरो जनाः ।
    रसवत्पाययामासुः पानं मदसमीरिणम् ॥ ७-८७-५४॥
    tatastānsarvato muktvā sadaśvāṃścaturo janāḥ |
    rasavatpāyayāmāsuḥ pānaṃ madasamīriṇam || 7-87-54||

    MHB 7-87-55

    पीतोपवृत्तान्स्नातांश्च जग्धान्नान्समलंकृतान् ।
    विनीतशल्यांस्तुरगांश्चतुरो हेममालिनः ॥ ७-८७-५५॥
    pītopavṛttānsnātāṃśca jagdhānnānsamalaṃkṛtān |
    vinītaśalyāṃsturagāṃścaturo hemamālinaḥ || 7-87-55||

    MHB 7-87-56

    तान्यत्तान्रुक्मवर्णाभान्विनीताञ्शीघ्रगामिनः ।
    संहृष्टमनसोऽव्यग्रान्विधिवत्कल्पिते रथे ॥ ७-८७-५६॥
    tānyattānrukmavarṇābhānvinītāñśīghragāminaḥ |
    saṃhṛṣṭamanaso'vyagrānvidhivatkalpite rathe || 7-87-56||

    MHB 7-87-57

    महाध्वजेन सिंहेन हेमकेसरमालिना ।
    संवृते केतनैर्हेमैर्मणिविद्रुमचित्रितैः ।
    पाण्डुराभ्रप्रकाशाभिः पताकाभिरलंकृते ॥ ७-८७-५७॥
    mahādhvajena siṃhena hemakesaramālinā |
    saṃvṛte ketanairhemairmaṇividrumacitritaiḥ |
    pāṇḍurābhraprakāśābhiḥ patākābhiralaṃkṛte || 7-87-57||

    MHB 7-87-58

    हेमदण्डोच्छ्रितच्छत्रे बहुशस्त्रपरिच्छदे ।
    योजयामास विधिवद्धेमभाण्डविभूषितान् ॥ ७-८७-५८॥
    hemadaṇḍocchritacchatre bahuśastraparicchade |
    yojayāmāsa vidhivaddhemabhāṇḍavibhūṣitān || 7-87-58||

    MHB 7-87-59

    दारुकस्यानुजो भ्राता सूतस्तस्य प्रियः सखा ।
    न्यवेदयद्रथं युक्तं वासवस्येव मातलिः ॥ ७-८७-५९॥
    dārukasyānujo bhrātā sūtastasya priyaḥ sakhā |
    nyavedayadrathaṃ yuktaṃ vāsavasyeva mātaliḥ || 7-87-59||

    MHB 7-87-60

    ततः स्नातः शुचिर्भूत्वा कृतकौतुकमङ्गलः ।
    स्नातकानां सहस्रस्य स्वर्णनिष्कानदापयत् ।
    आशीर्वादैः परिष्वक्तः सात्यकिः श्रीमतां वरः ॥ ७-८७-६०॥
    tataḥ snātaḥ śucirbhūtvā kṛtakautukamaṅgalaḥ |
    snātakānāṃ sahasrasya svarṇaniṣkānadāpayat |
    āśīrvādaiḥ pariṣvaktaḥ sātyakiḥ śrīmatāṃ varaḥ || 7-87-60||

    MHB 7-87-61

    ततः स मधुपर्कार्हः पीत्वा कैलावतं मधु ।
    लोहिताक्षो बभौ तत्र मदविह्वललोचनः ॥ ७-८७-६१॥
    tataḥ sa madhuparkārhaḥ pītvā kailāvataṃ madhu |
    lohitākṣo babhau tatra madavihvalalocanaḥ || 7-87-61||

    MHB 7-87-62

    आलभ्य वीरकांस्यं च हर्षेण महतान्वितः ।
    द्विगुणीकृततेजा हि प्रज्वलन्निव पावकः ।
    उत्सङ्गे धनुरादाय सशरं रथिनां वरः ॥ ७-८७-६२॥
    ālabhya vīrakāṃsyaṃ ca harṣeṇa mahatānvitaḥ |
    dviguṇīkṛtatejā hi prajvalanniva pāvakaḥ |
    utsaṅge dhanurādāya saśaraṃ rathināṃ varaḥ || 7-87-62||

    MHB 7-87-63

    कृतस्वस्त्ययनो विप्रैः कवची समलंकृतः ।
    लाजैर्गन्धैस्तथा माल्यैः कन्याभिश्चाभिनन्दितः ॥ ७-८७-६३॥
    kṛtasvastyayano vipraiḥ kavacī samalaṃkṛtaḥ |
    lājairgandhaistathā mālyaiḥ kanyābhiścābhinanditaḥ || 7-87-63||

    MHB 7-87-64

    युधिष्ठिरस्य चरणावभिवाद्य कृताञ्जलिः ।
    तेन मूर्धन्युपाघ्रात आरुरोह महारथम् ॥ ७-८७-६४॥
    yudhiṣṭhirasya caraṇāvabhivādya kṛtāñjaliḥ |
    tena mūrdhanyupāghrāta āruroha mahāratham || 7-87-64||

    MHB 7-87-65

    ततस्ते वाजिनो हृष्टाः सुपुष्टा वातरंहसः ।
    अजय्या जैत्रमूहुस्तं विकुर्वन्तः स्म सैन्धवाः ॥ ७-८७-६५॥
    tataste vājino hṛṣṭāḥ supuṣṭā vātaraṃhasaḥ |
    ajayyā jaitramūhustaṃ vikurvantaḥ sma saindhavāḥ || 7-87-65||

    MHB 7-87-66

    अथ हर्षपरीताङ्गः सात्यकिर्भीममब्रवीत् ।
    त्वं भीम रक्ष राजानमेतत्कार्यतमं हि ते ॥ ७-८७-६६॥
    atha harṣaparītāṅgaḥ sātyakirbhīmamabravīt |
    tvaṃ bhīma rakṣa rājānametatkāryatamaṃ hi te || 7-87-66||

    MHB 7-87-67

    अहं भित्त्वा प्रवेक्ष्यामि कालपक्वमिदं बलम् ।
    आयत्यां च तदात्वे च श्रेयो राज्ञोऽभिरक्षणम् ॥ ७-८७-६७॥
    ahaṃ bhittvā pravekṣyāmi kālapakvamidaṃ balam |
    āyatyāṃ ca tadātve ca śreyo rājño'bhirakṣaṇam || 7-87-67||

    MHB 7-87-68

    जानीषे मम वीर्यं त्वं तव चाहमरिंदम ।
    तस्माद्भीम निवर्तस्व मम चेदिच्छसि प्रियम् ॥ ७-८७-६८॥
    jānīṣe mama vīryaṃ tvaṃ tava cāhamariṃdama |
    tasmādbhīma nivartasva mama cedicchasi priyam || 7-87-68||

    MHB 7-87-69

    तथोक्तः सात्यकिं प्राह व्रज त्वं कार्यसिद्धये ।
    अहं राज्ञः करिष्यामि रक्षां पुरुषसत्तम ॥ ७-८७-६९॥
    tathoktaḥ sātyakiṃ prāha vraja tvaṃ kāryasiddhaye |
    ahaṃ rājñaḥ kariṣyāmi rakṣāṃ puruṣasattama || 7-87-69||

    MHB 7-87-70

    एवमुक्तः प्रत्युवाच भीमसेनं स माधवः ।
    गच्छ गच्छ द्रुतं पार्थ ध्रुवोऽद्य विजयो मम ॥ ७-८७-७०॥
    evamuktaḥ pratyuvāca bhīmasenaṃ sa mādhavaḥ |
    gaccha gaccha drutaṃ pārtha dhruvo'dya vijayo mama || 7-87-70||

    MHB 7-87-71

    यन्मे स्निग्धोऽनुरक्तश्च त्वमद्य वशगः स्थितः ।
    निमित्तानि च धन्यानि यथा भीम वदन्ति मे ॥ ७-८७-७१॥
    yanme snigdho'nuraktaśca tvamadya vaśagaḥ sthitaḥ |
    nimittāni ca dhanyāni yathā bhīma vadanti me || 7-87-71||

    MHB 7-87-72

    निहते सैन्धवे पापे पाण्डवेन महात्मना ।
    परिष्वजिष्ये राजानं धर्मात्मानं न संशयः ॥ ७-८७-७२॥
    nihate saindhave pāpe pāṇḍavena mahātmanā |
    pariṣvajiṣye rājānaṃ dharmātmānaṃ na saṃśayaḥ || 7-87-72||

    MHB 7-87-73

    एतावदुक्त्वा भीमं तु विसृज्य च महामनाः ।
    संप्रैक्षत्तावकं सैन्यं व्याघ्रो मृगगणानिव ॥ ७-८७-७३॥
    etāvaduktvā bhīmaṃ tu visṛjya ca mahāmanāḥ |
    saṃpraikṣattāvakaṃ sainyaṃ vyāghro mṛgagaṇāniva || 7-87-73||

    MHB 7-87-74

    तं दृष्ट्वा प्रविविक्षन्तं सैन्यं तव जनाधिप ।
    भूय एवाभवन्मूढं सुभृशं चाप्यकम्पत ॥ ७-८७-७४॥
    taṃ dṛṣṭvā pravivikṣantaṃ sainyaṃ tava janādhipa |
    bhūya evābhavanmūḍhaṃ subhṛśaṃ cāpyakampata || 7-87-74||

    MHB 7-87-75

    ततः प्रयातः सहसा सैन्यं तव स सात्यकिः ।
    दिदृक्षुरर्जुनं राजन्धर्मराजस्य शासनात् ॥ ७-८७-७५॥
    tataḥ prayātaḥ sahasā sainyaṃ tava sa sātyakiḥ |
    didṛkṣurarjunaṃ rājandharmarājasya śāsanāt || 7-87-75||

    Adhyaya: 88/173 (59)

    MHB 7-88-1

    संजय उवाच ।
    प्रयाते तव सैन्यं तु युयुधाने युयुत्सया ।
    धर्मराजो महाराज स्वेनानीकेन संवृतः ।
    प्रायाद्द्रोणरथप्रेप्सुर्युयुधानस्य पृष्ठतः ॥ ७-८८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    prayāte tava sainyaṃ tu yuyudhāne yuyutsayā |
    dharmarājo mahārāja svenānīkena saṃvṛtaḥ |
    prāyāddroṇarathaprepsuryuyudhānasya pṛṣṭhataḥ || 7-88-1||

    MHB 7-88-2

    ततः पाञ्चालराजस्य पुत्रः समरदुर्मदः ।
    प्राक्रोशत्पाण्डवानीके वसुदानश्च पार्थिवः ॥ ७-८८-२॥
    tataḥ pāñcālarājasya putraḥ samaradurmadaḥ |
    prākrośatpāṇḍavānīke vasudānaśca pārthivaḥ || 7-88-2||

    MHB 7-88-3

    आगच्छत प्रहरत द्रुतं विपरिधावत ।
    यथा सुखेन गच्छेत सात्यकिर्युद्धदुर्मदः ॥ ७-८८-३॥
    āgacchata praharata drutaṃ viparidhāvata |
    yathā sukhena gaccheta sātyakiryuddhadurmadaḥ || 7-88-3||

    MHB 7-88-4

    महारथा हि बहवो यतिष्यन्त्यस्य निर्जये ।
    इति ब्रुवन्तो वेगेन समापेतुर्बलं तव ॥ ७-८८-४॥
    mahārathā hi bahavo yatiṣyantyasya nirjaye |
    iti bruvanto vegena samāpeturbalaṃ tava || 7-88-4||

    MHB 7-88-5

    वयं प्रतिजिगीषन्तस्तत्र तान्समभिद्रुताः ।
    ततः शब्दो महानासीद्युयुधानरथं प्रति ॥ ७-८८-५॥
    vayaṃ pratijigīṣantastatra tānsamabhidrutāḥ |
    tataḥ śabdo mahānāsīdyuyudhānarathaṃ prati || 7-88-5||

    MHB 7-88-6

    प्रकम्प्यमाना महती तव पुत्रस्य वाहिनी ।
    सात्वतेन महाराज शतधाभिव्यदीर्यत ॥ ७-८८-६॥
    prakampyamānā mahatī tava putrasya vāhinī |
    sātvatena mahārāja śatadhābhivyadīryata || 7-88-6||

    MHB 7-88-7

    तस्यां विदीर्यमाणायां शिनेः पौत्रो महारथः ।
    सप्त वीरान्महेष्वासानग्रानीके व्यपोथयत् ॥ ७-८८-७॥
    tasyāṃ vidīryamāṇāyāṃ śineḥ pautro mahārathaḥ |
    sapta vīrānmaheṣvāsānagrānīke vyapothayat || 7-88-7||

    MHB 7-88-8

    ते भीता मृद्यमानाश्च प्रमृष्टा दीर्घबाहुना ।
    आयोधनं जहुर्वीरा दृष्ट्वा तमतिमानुषम् ॥ ७-८८-८॥
    te bhītā mṛdyamānāśca pramṛṣṭā dīrghabāhunā |
    āyodhanaṃ jahurvīrā dṛṣṭvā tamatimānuṣam || 7-88-8||

    MHB 7-88-9

    रथैर्विमथिताक्षैश्च भग्ननीडैश्च मारिष ।
    चक्रैर्विमथितैश्छिन्नैर्ध्वजैश्च विनिपातितैः ॥ ७-८८-९॥
    rathairvimathitākṣaiśca bhagnanīḍaiśca māriṣa |
    cakrairvimathitaiśchinnairdhvajaiśca vinipātitaiḥ || 7-88-9||

    MHB 7-88-10

    अनुकर्षैः पताकाभिः शिरस्त्राणैः सकाञ्चनैः ।
    बाहुभिश्चन्दनादिग्धैः साङ्गदैश्च विशां पते ॥ ७-८८-१०॥
    anukarṣaiḥ patākābhiḥ śirastrāṇaiḥ sakāñcanaiḥ |
    bāhubhiścandanādigdhaiḥ sāṅgadaiśca viśāṃ pate || 7-88-10||

    MHB 7-88-11

    हस्तिहस्तोपमैश्चापि भुजगाभोगसंनिभैः ।
    ऊरुभिः पृथिवी छन्ना मनुजानां नरोत्तम ॥ ७-८८-११॥
    hastihastopamaiścāpi bhujagābhogasaṃnibhaiḥ |
    ūrubhiḥ pṛthivī channā manujānāṃ narottama || 7-88-11||

    MHB 7-88-12

    शशाङ्कसंनिकाशैश्च वदनैश्चारुकुण्डलैः ।
    पतितैर्वृषभाक्षाणां बभौ भारत मेदिनी ॥ ७-८८-१२॥
    śaśāṅkasaṃnikāśaiśca vadanaiścārukuṇḍalaiḥ |
    patitairvṛṣabhākṣāṇāṃ babhau bhārata medinī || 7-88-12||

    MHB 7-88-13

    गजैश्च बहुधा छिन्नैः शयानैः पर्वतोपमैः ।
    रराजातिभृशं भूमिर्विकीर्णैरिव पर्वतैः ॥ ७-८८-१३॥
    gajaiśca bahudhā chinnaiḥ śayānaiḥ parvatopamaiḥ |
    rarājātibhṛśaṃ bhūmirvikīrṇairiva parvataiḥ || 7-88-13||

    MHB 7-88-14

    तपनीयमयैर्योक्त्रैर्मुक्ताजालविभूषितैः ।
    उरश्छदैर्विचित्रैश्च व्यशोभन्त तुरंगमाः ।
    गतसत्त्वा महीं प्राप्य प्रमृष्टा दीर्घबाहुना ॥ ७-८८-१४॥
    tapanīyamayairyoktrairmuktājālavibhūṣitaiḥ |
    uraśchadairvicitraiśca vyaśobhanta turaṃgamāḥ |
    gatasattvā mahīṃ prāpya pramṛṣṭā dīrghabāhunā || 7-88-14||

    MHB 7-88-15

    नानाविधानि सैन्यानि तव हत्वा तु सात्वतः ।
    प्रविष्टस्तावकं सैन्यं द्रावयित्वा चमूं भृशम् ॥ ७-८८-१५॥
    nānāvidhāni sainyāni tava hatvā tu sātvataḥ |
    praviṣṭastāvakaṃ sainyaṃ drāvayitvā camūṃ bhṛśam || 7-88-15||

    MHB 7-88-16

    ततस्तेनैव मार्गेण येन यातो धनंजयः ।
    इयेष सात्यकिर्गन्तुं ततो द्रोणेन वारितः ॥ ७-८८-१६॥
    tatastenaiva mārgeṇa yena yāto dhanaṃjayaḥ |
    iyeṣa sātyakirgantuṃ tato droṇena vāritaḥ || 7-88-16||

    MHB 7-88-17

    भरद्वाजं समासाद्य युयुधानस्तु मारिष ।
    नाभ्यवर्तत संक्रुद्धो वेलामिव जलाशयः ॥ ७-८८-१७॥
    bharadvājaṃ samāsādya yuyudhānastu māriṣa |
    nābhyavartata saṃkruddho velāmiva jalāśayaḥ || 7-88-17||

    MHB 7-88-18

    निवार्य तु रणे द्रोणो युयुधानं महारथम् ।
    विव्याध निशितैर्बाणैः पञ्चभिर्मर्मभेदिभिः ॥ ७-८८-१८॥
    nivārya tu raṇe droṇo yuyudhānaṃ mahāratham |
    vivyādha niśitairbāṇaiḥ pañcabhirmarmabhedibhiḥ || 7-88-18||

    MHB 7-88-19

    सात्यकिस्तु रणे द्रोणं राजन्विव्याध सप्तभिः ।
    हेमपुङ्खैः शिलाधौतैः कङ्कबर्हिणवाजितैः ॥ ७-८८-१९॥
    sātyakistu raṇe droṇaṃ rājanvivyādha saptabhiḥ |
    hemapuṅkhaiḥ śilādhautaiḥ kaṅkabarhiṇavājitaiḥ || 7-88-19||

    MHB 7-88-20

    तं षड्भिः सायकैर्द्रोणः साश्वयन्तारमार्दयत् ।
    स तं न ममृषे द्रोणं युयुधानो महारथः ॥ ७-८८-२०॥
    taṃ ṣaḍbhiḥ sāyakairdroṇaḥ sāśvayantāramārdayat |
    sa taṃ na mamṛṣe droṇaṃ yuyudhāno mahārathaḥ || 7-88-20||

    MHB 7-88-21

    सिंहनादं ततः कृत्वा द्रोणं विव्याध सात्यकिः ।
    दशभिः सायकैश्चान्यैः षड्भिरष्टाभिरेव च ॥ ७-८८-२१॥
    siṃhanādaṃ tataḥ kṛtvā droṇaṃ vivyādha sātyakiḥ |
    daśabhiḥ sāyakaiścānyaiḥ ṣaḍbhiraṣṭābhireva ca || 7-88-21||

    MHB 7-88-22

    युयुधानः पुनर्द्रोणं विव्याध दशभिः शरैः ।
    एकेन सारथिं चास्य चतुर्भिश्चतुरो हयान् ।
    ध्वजमेकेन बाणेन विव्याध युधि मारिष ॥ ७-८८-२२॥
    yuyudhānaḥ punardroṇaṃ vivyādha daśabhiḥ śaraiḥ |
    ekena sārathiṃ cāsya caturbhiścaturo hayān |
    dhvajamekena bāṇena vivyādha yudhi māriṣa || 7-88-22||

    MHB 7-88-23

    तं द्रोणः साश्वयन्तारं सरथध्वजमाशुगैः ।
    त्वरन्प्राच्छादयद्बाणैः शलभानामिव व्रजैः ॥ ७-८८-२३॥
    taṃ droṇaḥ sāśvayantāraṃ sarathadhvajamāśugaiḥ |
    tvaranprācchādayadbāṇaiḥ śalabhānāmiva vrajaiḥ || 7-88-23||

    MHB 7-88-24

    तथैव युयुधानोऽपि द्रोणं बहुभिराशुगैः ।
    प्राच्छादयदसंभ्रान्तस्ततो द्रोण उवाच ह ॥ ७-८८-२४॥
    tathaiva yuyudhāno'pi droṇaṃ bahubhirāśugaiḥ |
    prācchādayadasaṃbhrāntastato droṇa uvāca ha || 7-88-24||

    MHB 7-88-25

    तवाचार्यो रणं हित्वा गतः कापुरुषो यथा ।
    युध्यमानं हि मां हित्वा प्रदक्षिणमवर्तत ॥ ७-८८-२५॥
    tavācāryo raṇaṃ hitvā gataḥ kāpuruṣo yathā |
    yudhyamānaṃ hi māṃ hitvā pradakṣiṇamavartata || 7-88-25||

    MHB 7-88-26

    त्वं हि मे युध्यतो नाद्य जीवन्मोक्ष्यसि माधव ।
    यदि मां त्वं रणे हित्वा न यास्याचार्यवद्द्रुतम् ॥ ७-८८-२६॥
    tvaṃ hi me yudhyato nādya jīvanmokṣyasi mādhava |
    yadi māṃ tvaṃ raṇe hitvā na yāsyācāryavaddrutam || 7-88-26||

    MHB 7-88-27

    सात्यकिरुवाच ।
    धनंजयस्य पदवीं धर्मराजस्य शासनात् ।
    गच्छामि स्वस्ति ते ब्रह्मन्न मे कालात्ययो भवेत् ॥ ७-८८-२७॥
    sātyakiruvāca |
    dhanaṃjayasya padavīṃ dharmarājasya śāsanāt |
    gacchāmi svasti te brahmanna me kālātyayo bhavet || 7-88-27||

    MHB 7-88-28

    संजय उवाच ।
    एतावदुक्त्वा शैनेय आचार्यं परिवर्जयन् ।
    प्रयातः सहसा राजन्सारथिं चेदमब्रवीत् ॥ ७-८८-२८॥
    saṃjaya uvāca |
    etāvaduktvā śaineya ācāryaṃ parivarjayan |
    prayātaḥ sahasā rājansārathiṃ cedamabravīt || 7-88-28||

    MHB 7-88-29

    द्रोणः करिष्यते यत्नं सर्वथा मम वारणे ।
    यत्तो याहि रणे सूत शृणु चेदं वचः परम् ॥ ७-८८-२९॥
    droṇaḥ kariṣyate yatnaṃ sarvathā mama vāraṇe |
    yatto yāhi raṇe sūta śṛṇu cedaṃ vacaḥ param || 7-88-29||

    MHB 7-88-30

    एतदालोक्यते सैन्यमावन्त्यानां महाप्रभम् ।
    अस्यानन्तरतस्त्वेतद्दाक्षिणात्यं महाबलम् ॥ ७-८८-३०॥
    etadālokyate sainyamāvantyānāṃ mahāprabham |
    asyānantaratastvetaddākṣiṇātyaṃ mahābalam || 7-88-30||

    MHB 7-88-31

    तदनन्तरमेतच्च बाह्लिकानां बलं महत् ।
    बाह्लिकाभ्याशतो युक्तं कर्णस्यापि महद्बलम् ॥ ७-८८-३१॥
    tadanantarametacca bāhlikānāṃ balaṃ mahat |
    bāhlikābhyāśato yuktaṃ karṇasyāpi mahadbalam || 7-88-31||

    MHB 7-88-32

    अन्योन्येन हि सैन्यानि भिन्नान्येतानि सारथे ।
    अन्योन्यं समुपाश्रित्य न त्यक्ष्यन्ति रणाजिरम् ॥ ७-८८-३२॥
    anyonyena hi sainyāni bhinnānyetāni sārathe |
    anyonyaṃ samupāśritya na tyakṣyanti raṇājiram || 7-88-32||

    MHB 7-88-33

    एतदन्तरमासाद्य चोदयाश्वान्प्रहृष्टवत् ।
    मध्यमं जवमास्थाय वह मामत्र सारथे ॥ ७-८८-३३॥
    etadantaramāsādya codayāśvānprahṛṣṭavat |
    madhyamaṃ javamāsthāya vaha māmatra sārathe || 7-88-33||

    MHB 7-88-34

    बाह्लिका यत्र दृश्यन्ते नानाप्रहरणोद्यताः ।
    दाक्षिणात्याश्च बहवः सूतपुत्रपुरोगमाः ॥ ७-८८-३४॥
    bāhlikā yatra dṛśyante nānāpraharaṇodyatāḥ |
    dākṣiṇātyāśca bahavaḥ sūtaputrapurogamāḥ || 7-88-34||

    MHB 7-88-35

    हस्त्यश्वरथसंबाधं यच्चानीकं विलोक्यते ।
    नानादेशसमुत्थैश्च पदातिभिरधिष्ठितम् ॥ ७-८८-३५॥
    hastyaśvarathasaṃbādhaṃ yaccānīkaṃ vilokyate |
    nānādeśasamutthaiśca padātibhiradhiṣṭhitam || 7-88-35||

    MHB 7-88-36

    एतावदुक्त्वा यन्तारं ब्रह्माणं परिवर्जयन् ।
    स व्यतीयाय यत्रोग्रं कर्णस्य सुमहद्बलम् ॥ ७-८८-३६॥
    etāvaduktvā yantāraṃ brahmāṇaṃ parivarjayan |
    sa vyatīyāya yatrograṃ karṇasya sumahadbalam || 7-88-36||

    MHB 7-88-37

    तं द्रोणोऽनुययौ क्रुद्धो विकिरन्विशिखान्बहून् ।
    युयुधानं महाबाहुं गच्छन्तमनिवर्तिनम् ॥ ७-८८-३७॥
    taṃ droṇo'nuyayau kruddho vikiranviśikhānbahūn |
    yuyudhānaṃ mahābāhuṃ gacchantamanivartinam || 7-88-37||

    MHB 7-88-38

    कर्णस्य सैन्यं सुमहदभिहत्य शितैः शरैः ।
    प्राविशद्भारतीं सेनामपर्यन्तां स सात्यकिः ॥ ७-८८-३८॥
    karṇasya sainyaṃ sumahadabhihatya śitaiḥ śaraiḥ |
    prāviśadbhāratīṃ senāmaparyantāṃ sa sātyakiḥ || 7-88-38||

    MHB 7-88-39

    प्रविष्टे युयुधाने तु सैनिकेषु द्रुतेषु च ।
    अमर्षी कृतवर्मा तु सात्यकिं पर्यवारयत् ॥ ७-८८-३९॥
    praviṣṭe yuyudhāne tu sainikeṣu druteṣu ca |
    amarṣī kṛtavarmā tu sātyakiṃ paryavārayat || 7-88-39||

    MHB 7-88-40

    तमापतन्तं विशिखैः षड्भिराहत्य सात्यकिः ।
    चतुर्भिश्चतुरोऽस्याश्वानाजघानाशु वीर्यवान् ॥ ७-८८-४०॥
    tamāpatantaṃ viśikhaiḥ ṣaḍbhirāhatya sātyakiḥ |
    caturbhiścaturo'syāśvānājaghānāśu vīryavān || 7-88-40||

    MHB 7-88-41

    ततः पुनः षोडशभिर्नतपर्वभिराशुगैः ।
    सात्यकिः कृतवर्माणं प्रत्यविध्यत्स्तनान्तरे ॥ ७-८८-४१॥
    tataḥ punaḥ ṣoḍaśabhirnataparvabhirāśugaiḥ |
    sātyakiḥ kṛtavarmāṇaṃ pratyavidhyatstanāntare || 7-88-41||

    MHB 7-88-42

    स तुद्यमानो विशिखैर्बहुभिस्तिग्मतेजनैः ।
    सात्वतेन महाराज कृतवर्मा न चक्षमे ॥ ७-८८-४२॥
    sa tudyamāno viśikhairbahubhistigmatejanaiḥ |
    sātvatena mahārāja kṛtavarmā na cakṣame || 7-88-42||

    MHB 7-88-43

    स वत्सदन्तं संधाय जिह्मगानलसंनिभम् ।
    आकृष्य राजन्नाकर्णाद्विव्याधोरसि सात्यकिम् ॥ ७-८८-४३॥
    sa vatsadantaṃ saṃdhāya jihmagānalasaṃnibham |
    ākṛṣya rājannākarṇādvivyādhorasi sātyakim || 7-88-43||

    MHB 7-88-44

    स तस्य देहावरणं भित्त्वा देहं च सायकः ।
    सपत्रपुङ्खः पृथिवीं विवेश रुधिरोक्षितः ॥ ७-८८-४४॥
    sa tasya dehāvaraṇaṃ bhittvā dehaṃ ca sāyakaḥ |
    sapatrapuṅkhaḥ pṛthivīṃ viveśa rudhirokṣitaḥ || 7-88-44||

    MHB 7-88-45

    अथास्य बहुभिर्बाणैरच्छिनत्परमास्त्रवित् ।
    समार्गणगुणं राजन्कृतवर्मा शरासनम् ॥ ७-८८-४५॥
    athāsya bahubhirbāṇairacchinatparamāstravit |
    samārgaṇaguṇaṃ rājankṛtavarmā śarāsanam || 7-88-45||

    MHB 7-88-46

    विव्याध च रणे राजन्सात्यकिं सत्यविक्रमम् ।
    दशभिर्विशिखैस्तीक्ष्णैरभिक्रुद्धः स्तनान्तरे ॥ ७-८८-४६॥
    vivyādha ca raṇe rājansātyakiṃ satyavikramam |
    daśabhirviśikhaistīkṣṇairabhikruddhaḥ stanāntare || 7-88-46||

    MHB 7-88-47

    ततः प्रशीर्णे धनुषि शक्त्या शक्तिमतां वरः ।
    अभ्यहन्दक्षिणं बाहुं सात्यकिः कृतवर्मणः ॥ ७-८८-४७॥
    tataḥ praśīrṇe dhanuṣi śaktyā śaktimatāṃ varaḥ |
    abhyahandakṣiṇaṃ bāhuṃ sātyakiḥ kṛtavarmaṇaḥ || 7-88-47||

    MHB 7-88-48

    ततोऽन्यत्सुदृढं वीरो धनुरादाय सात्यकिः ।
    व्यसृजद्विशिखांस्तूर्णं शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-८८-४८॥
    tato'nyatsudṛḍhaṃ vīro dhanurādāya sātyakiḥ |
    vyasṛjadviśikhāṃstūrṇaṃ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-88-48||

    MHB 7-88-49

    सरथं कृतवर्माणं समन्तात्पर्यवाकिरत् ।
    छादयित्वा रणेऽत्यर्थं हार्दिक्यं तु स सात्यकिः ॥ ७-८८-४९॥
    sarathaṃ kṛtavarmāṇaṃ samantātparyavākirat |
    chādayitvā raṇe'tyarthaṃ hārdikyaṃ tu sa sātyakiḥ || 7-88-49||

    MHB 7-88-50

    अथास्य भल्लेन शिरः सारथेः समकृन्तत ।
    स पपात हतः सूतो हार्दिक्यस्य महारथात् ।
    ततस्ते यन्तरि हते प्राद्रवंस्तुरगा भृशम् ॥ ७-८८-५०॥
    athāsya bhallena śiraḥ sāratheḥ samakṛntata |
    sa papāta hataḥ sūto hārdikyasya mahārathāt |
    tataste yantari hate prādravaṃsturagā bhṛśam || 7-88-50||

    MHB 7-88-51

    अथ भोजस्त्वसंभ्रान्तो निगृह्य तुरगान्स्वयम् ।
    तस्थौ शरधनुष्पाणिस्तत्सैन्यान्यभ्यपूजयन् ॥ ७-८८-५१॥
    atha bhojastvasaṃbhrānto nigṛhya turagānsvayam |
    tasthau śaradhanuṣpāṇistatsainyānyabhyapūjayan || 7-88-51||

    MHB 7-88-52

    स मुहूर्तमिवाश्वस्य सदश्वान्समचोदयत् ।
    व्यपेतभीरमित्राणामावहत्सुमहद्भयम् ।
    सात्यकिश्चाभ्यगात्तस्मात्स तु भीममुपाद्रवत् ॥ ७-८८-५२॥
    sa muhūrtamivāśvasya sadaśvānsamacodayat |
    vyapetabhīramitrāṇāmāvahatsumahadbhayam |
    sātyakiścābhyagāttasmātsa tu bhīmamupādravat || 7-88-52||

    MHB 7-88-53

    युयुधानोऽपि राजेन्द्र द्रोणानीकाद्विनिःसृतः ।
    प्रययौ त्वरितस्तूर्णं काम्बोजानां महाचमूम् ॥ ७-८८-५३॥
    yuyudhāno'pi rājendra droṇānīkādviniḥsṛtaḥ |
    prayayau tvaritastūrṇaṃ kāmbojānāṃ mahācamūm || 7-88-53||

    MHB 7-88-54

    स तत्र बहुभिः शूरैः संनिरुद्धो महारथैः ।
    न चचाल तदा राजन्सात्यकिः सत्यविक्रमः ॥ ७-८८-५४॥
    sa tatra bahubhiḥ śūraiḥ saṃniruddho mahārathaiḥ |
    na cacāla tadā rājansātyakiḥ satyavikramaḥ || 7-88-54||

    MHB 7-88-55

    संधाय च चमूं द्रोणो भोजे भारं निवेश्य च ।
    अन्वधावद्रणे यत्तो युयुधानं युयुत्सया ॥ ७-८८-५५॥
    saṃdhāya ca camūṃ droṇo bhoje bhāraṃ niveśya ca |
    anvadhāvadraṇe yatto yuyudhānaṃ yuyutsayā || 7-88-55||

    MHB 7-88-56

    तथा तमनुधावन्तं युयुधानस्य पृष्ठतः ।
    न्यवारयन्त संक्रुद्धाः पाण्डुसैन्ये बृहत्तमाः ॥ ७-८८-५६॥
    tathā tamanudhāvantaṃ yuyudhānasya pṛṣṭhataḥ |
    nyavārayanta saṃkruddhāḥ pāṇḍusainye bṛhattamāḥ || 7-88-56||

    MHB 7-88-57

    समासाद्य तु हार्दिक्यं रथानां प्रवरं रथम् ।
    पाञ्चाला विगतोत्साहा भीमसेनपुरोगमाः ।
    विक्रम्य वारिता राजन्वीरेण कृतवर्मणा ॥ ७-८८-५७॥
    samāsādya tu hārdikyaṃ rathānāṃ pravaraṃ ratham |
    pāñcālā vigatotsāhā bhīmasenapurogamāḥ |
    vikramya vāritā rājanvīreṇa kṛtavarmaṇā || 7-88-57||

    MHB 7-88-58

    यतमानांस्तु तान्सर्वानीषद्विगतचेतसः ।
    अभितस्ताञ्शरौघेण क्लान्तवाहानवारयत् ॥ ७-८८-५८॥
    yatamānāṃstu tānsarvānīṣadvigatacetasaḥ |
    abhitastāñśaraugheṇa klāntavāhānavārayat || 7-88-58||

    MHB 7-88-59

    निगृहीतास्तु भोजेन भोजानीकेप्सवो रणे ।
    अतिष्ठन्नार्यवद्वीराः प्रार्थयन्तो महद्यशः ॥ ७-८८-५९॥
    nigṛhītāstu bhojena bhojānīkepsavo raṇe |
    atiṣṭhannāryavadvīrāḥ prārthayanto mahadyaśaḥ || 7-88-59||

    Adhyaya: 89/173 (43)

    MHB 7-89-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    एवं बहुविधं सैन्यमेवं प्रविचितं वरम् ।
    व्यूढमेवं यथान्यायमेवं बहु च संजय ॥ ७-८९-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    evaṃ bahuvidhaṃ sainyamevaṃ pravicitaṃ varam |
    vyūḍhamevaṃ yathānyāyamevaṃ bahu ca saṃjaya || 7-89-1||

    MHB 7-89-2

    नित्यं पूजितमस्माभिरभिकामं च नः सदा ।
    प्रौढमत्यद्भुताकारं पुरस्ताद्दृढविक्रमम् ॥ ७-८९-२॥
    nityaṃ pūjitamasmābhirabhikāmaṃ ca naḥ sadā |
    prauḍhamatyadbhutākāraṃ purastāddṛḍhavikramam || 7-89-2||

    MHB 7-89-3

    नातिवृद्धमबालं च न कृशं नातिपीवरम् ।
    लघुवृत्तायतप्राणं सारगात्रमनामयम् ॥ ७-८९-३॥
    nātivṛddhamabālaṃ ca na kṛśaṃ nātipīvaram |
    laghuvṛttāyataprāṇaṃ sāragātramanāmayam || 7-89-3||

    MHB 7-89-4

    आत्तसंनाहसंपन्नं बहुशस्त्रपरिच्छदम् ।
    शस्त्रग्रहणविद्यासु बह्वीषु परिनिष्ठितम् ॥ ७-८९-४॥
    āttasaṃnāhasaṃpannaṃ bahuśastraparicchadam |
    śastragrahaṇavidyāsu bahvīṣu pariniṣṭhitam || 7-89-4||

    MHB 7-89-5

    आरोहे पर्यवस्कन्दे सरणे सान्तरप्लुते ।
    सम्यक्प्रहरणे याने व्यपयाने च कोविदम् ॥ ७-८९-५॥
    ārohe paryavaskande saraṇe sāntaraplute |
    samyakpraharaṇe yāne vyapayāne ca kovidam || 7-89-5||

    MHB 7-89-6

    नागेष्वश्वेषु बहुशो रथेषु च परीक्षितम् ।
    परीक्ष्य च यथान्यायं वेतनेनोपपादितम् ॥ ७-८९-६॥
    nāgeṣvaśveṣu bahuśo ratheṣu ca parīkṣitam |
    parīkṣya ca yathānyāyaṃ vetanenopapāditam || 7-89-6||

    MHB 7-89-7

    न गोष्ठ्या नोपचारेण न संबन्धनिमित्ततः ।
    नानाहूतो न ह्यभृतो मम सैन्ये बभूव ह ॥ ७-८९-७॥
    na goṣṭhyā nopacāreṇa na saṃbandhanimittataḥ |
    nānāhūto na hyabhṛto mama sainye babhūva ha || 7-89-7||

    MHB 7-89-8

    कुलीनार्यजनोपेतं तुष्टपुष्टमनुद्धतम् ।
    कृतमानोपकारं च यशस्वि च मनस्वि च ॥ ७-८९-८॥
    kulīnāryajanopetaṃ tuṣṭapuṣṭamanuddhatam |
    kṛtamānopakāraṃ ca yaśasvi ca manasvi ca || 7-89-8||

    MHB 7-89-9

    सचिवैश्चापरैर्मुख्यैर्बहुभिर्मुख्यकर्मभिः ।
    लोकपालोपमैस्तात पालितं नरसत्तमैः ॥ ७-८९-९॥
    sacivaiścāparairmukhyairbahubhirmukhyakarmabhiḥ |
    lokapālopamaistāta pālitaṃ narasattamaiḥ || 7-89-9||

    MHB 7-89-10

    बहुभिः पार्थिवैर्गुप्तमस्मत्प्रियचिकीर्षुभिः ।
    अस्मानभिसृतैः कामात्सबलैः सपदानुगैः ॥ ७-८९-१०॥
    bahubhiḥ pārthivairguptamasmatpriyacikīrṣubhiḥ |
    asmānabhisṛtaiḥ kāmātsabalaiḥ sapadānugaiḥ || 7-89-10||

    MHB 7-89-11

    महोदधिमिवापूर्णमापगाभिः समन्ततः ।
    अपक्षैः पक्षिसंकाशै रथैरश्वैश्च संवृतम् ॥ ७-८९-११॥
    mahodadhimivāpūrṇamāpagābhiḥ samantataḥ |
    apakṣaiḥ pakṣisaṃkāśai rathairaśvaiśca saṃvṛtam || 7-89-11||

    MHB 7-89-12

    योधाक्षय्यजलं भीमं वाहनोर्मितरङ्गिणम् ।
    क्षेपण्यसिगदाशक्तिशरप्रासझषाकुलम् ॥ ७-८९-१२॥
    yodhākṣayyajalaṃ bhīmaṃ vāhanormitaraṅgiṇam |
    kṣepaṇyasigadāśaktiśaraprāsajhaṣākulam || 7-89-12||

    MHB 7-89-13

    ध्वजभूषणसंबाधं रत्नपट्टेन संचितम् ।
    वाहनैरपि धावद्भिर्वायुवेगविकम्पितम् ॥ ७-८९-१३॥
    dhvajabhūṣaṇasaṃbādhaṃ ratnapaṭṭena saṃcitam |
    vāhanairapi dhāvadbhirvāyuvegavikampitam || 7-89-13||

    MHB 7-89-14

    द्रोणगम्भीरपातालं कृतवर्ममहाह्रदम् ।
    जलसंधमहाग्राहं कर्णचन्द्रोदयोद्धतम् ॥ ७-८९-१४॥
    droṇagambhīrapātālaṃ kṛtavarmamahāhradam |
    jalasaṃdhamahāgrāhaṃ karṇacandrodayoddhatam || 7-89-14||

    MHB 7-89-15

    गते सैन्यार्णवं भित्त्वा तरसा पाण्डवर्षभे ।
    संजयैकरथेनैव युयुधाने च मामकम् ॥ ७-८९-१५॥
    gate sainyārṇavaṃ bhittvā tarasā pāṇḍavarṣabhe |
    saṃjayaikarathenaiva yuyudhāne ca māmakam || 7-89-15||

    MHB 7-89-16

    तत्र शेषं न पश्यामि प्रविष्टे सव्यसाचिनि ।
    सात्वते च रथोदारे मम सैन्यस्य संजय ॥ ७-८९-१६॥
    tatra śeṣaṃ na paśyāmi praviṣṭe savyasācini |
    sātvate ca rathodāre mama sainyasya saṃjaya || 7-89-16||

    MHB 7-89-17

    तौ तत्र समतिक्रान्तौ दृष्ट्वाभीतौ तरस्विनौ ।
    सिन्धुराजं च संप्रेक्ष्य गाण्डीवस्येषुगोचरे ॥ ७-८९-१७॥
    tau tatra samatikrāntau dṛṣṭvābhītau tarasvinau |
    sindhurājaṃ ca saṃprekṣya gāṇḍīvasyeṣugocare || 7-89-17||

    MHB 7-89-18

    किं तदा कुरवः कृत्यं विदधुः कालचोदिताः ।
    दारुणैकायने काले कथं वा प्रतिपेदिरे ॥ ७-८९-१८॥
    kiṃ tadā kuravaḥ kṛtyaṃ vidadhuḥ kālacoditāḥ |
    dāruṇaikāyane kāle kathaṃ vā pratipedire || 7-89-18||

    MHB 7-89-19

    ग्रस्तान्हि कौरवान्मन्ये मृत्युना तात संगतान् ।
    विक्रमो हि रणे तेषां न तथा दृश्यतेऽद्य वै ॥ ७-८९-१९॥
    grastānhi kauravānmanye mṛtyunā tāta saṃgatān |
    vikramo hi raṇe teṣāṃ na tathā dṛśyate'dya vai || 7-89-19||

    MHB 7-89-20

    अक्षतौ संयुगे तत्र प्रविष्टौ कृष्णपाण्डवौ ।
    न च वारयिता कश्चित्तयोरस्तीह संजय ॥ ७-८९-२०॥
    akṣatau saṃyuge tatra praviṣṭau kṛṣṇapāṇḍavau |
    na ca vārayitā kaścittayorastīha saṃjaya || 7-89-20||

    MHB 7-89-21

    भृताश्च बहवो योधाः परीक्ष्यैव महारथाः ।
    वेतनेन यथायोग्यं प्रियवादेन चापरे ॥ ७-८९-२१॥
    bhṛtāśca bahavo yodhāḥ parīkṣyaiva mahārathāḥ |
    vetanena yathāyogyaṃ priyavādena cāpare || 7-89-21||

    MHB 7-89-22

    अकारणभृतस्तात मम सैन्ये न विद्यते ।
    कर्मणा ह्यनुरूपेण लभ्यते भक्तवेतनम् ॥ ७-८९-२२॥
    akāraṇabhṛtastāta mama sainye na vidyate |
    karmaṇā hyanurūpeṇa labhyate bhaktavetanam || 7-89-22||

    MHB 7-89-23

    न च योधोऽभवत्कश्चिन्मम सैन्ये तु संजय ।
    अल्पदानभृतस्तात न कुप्यभृतको नरः ॥ ७-८९-२३॥
    na ca yodho'bhavatkaścinmama sainye tu saṃjaya |
    alpadānabhṛtastāta na kupyabhṛtako naraḥ || 7-89-23||

    MHB 7-89-24

    पूजिता हि यथाशक्त्या दानमानासनैर्मया ।
    तथा पुत्रैश्च मे तात ज्ञातिभिश्च सबान्धवैः ॥ ७-८९-२४॥
    pūjitā hi yathāśaktyā dānamānāsanairmayā |
    tathā putraiśca me tāta jñātibhiśca sabāndhavaiḥ || 7-89-24||

    MHB 7-89-25

    ते च प्राप्यैव संग्रामे निर्जिताः सव्यसाचिना ।
    शैनेयेन परामृष्टाः किमन्यद्भागधेयतः ॥ ७-८९-२५॥
    te ca prāpyaiva saṃgrāme nirjitāḥ savyasācinā |
    śaineyena parāmṛṣṭāḥ kimanyadbhāgadheyataḥ || 7-89-25||

    MHB 7-89-26

    रक्ष्यते यश्च संग्रामे ये च संजय रक्षिणः ।
    एकः साधारणः पन्था रक्ष्यस्य सह रक्षिभिः ॥ ७-८९-२६॥
    rakṣyate yaśca saṃgrāme ye ca saṃjaya rakṣiṇaḥ |
    ekaḥ sādhāraṇaḥ panthā rakṣyasya saha rakṣibhiḥ || 7-89-26||

    MHB 7-89-27

    अर्जुनं समरे दृष्ट्वा सैन्धवस्याग्रतः स्थितम् ।
    पुत्रो मम भृशं मूढः किं कार्यं प्रत्यपद्यत ॥ ७-८९-२७॥
    arjunaṃ samare dṛṣṭvā saindhavasyāgrataḥ sthitam |
    putro mama bhṛśaṃ mūḍhaḥ kiṃ kāryaṃ pratyapadyata || 7-89-27||

    MHB 7-89-28

    सात्यकिं च रणे दृष्ट्वा प्रविशन्तमभीतवत् ।
    किं नु दुर्योधनः कृत्यं प्राप्तकालममन्यत ॥ ७-८९-२८॥
    sātyakiṃ ca raṇe dṛṣṭvā praviśantamabhītavat |
    kiṃ nu duryodhanaḥ kṛtyaṃ prāptakālamamanyata || 7-89-28||

    MHB 7-89-29

    सर्वशस्त्रातिगौ सेनां प्रविष्टौ रथसत्तमौ ।
    दृष्ट्वा कां वै धृतिं युद्धे प्रत्यपद्यन्त मामकाः ॥ ७-८९-२९॥
    sarvaśastrātigau senāṃ praviṣṭau rathasattamau |
    dṛṣṭvā kāṃ vai dhṛtiṃ yuddhe pratyapadyanta māmakāḥ || 7-89-29||

    MHB 7-89-30

    दृष्ट्वा कृष्णं तु दाशार्हमर्जुनार्थे व्यवस्थितम् ।
    शिनीनामृषभं चैव मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३०॥
    dṛṣṭvā kṛṣṇaṃ tu dāśārhamarjunārthe vyavasthitam |
    śinīnāmṛṣabhaṃ caiva manye śocanti putrakāḥ || 7-89-30||

    MHB 7-89-31

    दृष्ट्वा सेनां व्यतिक्रान्तां सात्वतेनार्जुनेन च ।
    पलायमानांश्च कुरून्मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३१॥
    dṛṣṭvā senāṃ vyatikrāntāṃ sātvatenārjunena ca |
    palāyamānāṃśca kurūnmanye śocanti putrakāḥ || 7-89-31||

    MHB 7-89-32

    विद्रुतान्रथिनो दृष्ट्वा निरुत्साहान्द्विषज्जये ।
    पलायने कृतोत्साहान्मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३२॥
    vidrutānrathino dṛṣṭvā nirutsāhāndviṣajjaye |
    palāyane kṛtotsāhānmanye śocanti putrakāḥ || 7-89-32||

    MHB 7-89-33

    शून्यान्कृतान्रथोपस्थान्सात्वतेनार्जुनेन च ।
    हतांश्च योधान्संदृश्य मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३३॥
    śūnyānkṛtānrathopasthānsātvatenārjunena ca |
    hatāṃśca yodhānsaṃdṛśya manye śocanti putrakāḥ || 7-89-33||

    MHB 7-89-34

    व्यश्वनागरथान्दृष्ट्वा तत्र वीरान्सहस्रशः ।
    धावमानान्रणे व्यग्रान्मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३४॥
    vyaśvanāgarathāndṛṣṭvā tatra vīrānsahasraśaḥ |
    dhāvamānānraṇe vyagrānmanye śocanti putrakāḥ || 7-89-34||

    MHB 7-89-35

    विवीरांश्च कृतानश्वान्विरथांश्च कृतान्नरान् ।
    तत्र सात्यकिपार्थाभ्यां मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३५॥
    vivīrāṃśca kṛtānaśvānvirathāṃśca kṛtānnarān |
    tatra sātyakipārthābhyāṃ manye śocanti putrakāḥ || 7-89-35||

    MHB 7-89-36

    पत्तिसंघान्रणे दृष्ट्वा धावमानांश्च सर्वशः ।
    निराशा विजये सर्वे मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३६॥
    pattisaṃghānraṇe dṛṣṭvā dhāvamānāṃśca sarvaśaḥ |
    nirāśā vijaye sarve manye śocanti putrakāḥ || 7-89-36||

    MHB 7-89-37

    द्रोणस्य समतिक्रान्तावनीकमपराजितौ ।
    क्षणेन दृष्ट्वा तौ वीरौ मन्ये शोचन्ति पुत्रकाः ॥ ७-८९-३७॥
    droṇasya samatikrāntāvanīkamaparājitau |
    kṣaṇena dṛṣṭvā tau vīrau manye śocanti putrakāḥ || 7-89-37||

    MHB 7-89-38

    संमूढोऽस्मि भृशं तात श्रुत्वा कृष्णधनंजयौ ।
    प्रविष्टौ मामकं सैन्यं सात्वतेन सहाच्युतौ ॥ ७-८९-३८॥
    saṃmūḍho'smi bhṛśaṃ tāta śrutvā kṛṣṇadhanaṃjayau |
    praviṣṭau māmakaṃ sainyaṃ sātvatena sahācyutau || 7-89-38||

    MHB 7-89-39

    तस्मिन्प्रविष्टे पृतनां शिनीनां प्रवरे रथे ।
    भोजानीकं व्यतिक्रान्ते कथमासन्हि कौरवाः ॥ ७-८९-३९॥
    tasminpraviṣṭe pṛtanāṃ śinīnāṃ pravare rathe |
    bhojānīkaṃ vyatikrānte kathamāsanhi kauravāḥ || 7-89-39||

    MHB 7-89-40

    तथा द्रोणेन समरे निगृहीतेषु पाण्डुषु ।
    कथं युद्धमभूत्तत्र तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-८९-४०॥
    tathā droṇena samare nigṛhīteṣu pāṇḍuṣu |
    kathaṃ yuddhamabhūttatra tanmamācakṣva saṃjaya || 7-89-40||

    MHB 7-89-41

    द्रोणो हि बलवाञ्शूरः कृतास्त्रो दृढविक्रमः ।
    पाञ्चालास्तं महेष्वासं प्रत्ययुध्यन्कथं रणे ॥ ७-८९-४१॥
    droṇo hi balavāñśūraḥ kṛtāstro dṛḍhavikramaḥ |
    pāñcālāstaṃ maheṣvāsaṃ pratyayudhyankathaṃ raṇe || 7-89-41||

    MHB 7-89-42

    बद्धवैरास्तथा द्रोणे धर्मराजजयैषिणः ।
    भारद्वाजस्तथा तेषु कृतवैरो महारथः ॥ ७-८९-४२॥
    baddhavairāstathā droṇe dharmarājajayaiṣiṇaḥ |
    bhāradvājastathā teṣu kṛtavairo mahārathaḥ || 7-89-42||

    MHB 7-89-43

    अर्जुनश्चापि यच्चक्रे सिन्धुराजवधं प्रति ।
    तन्मे सर्वं समाचक्ष्व कुशलो ह्यसि संजय ॥ ७-८९-४३॥
    arjunaścāpi yaccakre sindhurājavadhaṃ prati |
    tanme sarvaṃ samācakṣva kuśalo hyasi saṃjaya || 7-89-43||

    Adhyaya: 90/173 (50)

    MHB 7-90-1

    संजय उवाच ।
    आत्मापराधात्संभूतं व्यसनं भरतर्षभ ।
    प्राप्य प्राकृतवद्वीर न त्वं शोचितुमर्हसि ॥ ७-९०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    ātmāparādhātsaṃbhūtaṃ vyasanaṃ bharatarṣabha |
    prāpya prākṛtavadvīra na tvaṃ śocitumarhasi || 7-90-1||

    MHB 7-90-2

    तव निर्गुणतां ज्ञात्वा पक्षपातं सुतेषु च ।
    द्वैधीभावं तथा धर्मे पाण्डवेषु च मत्सरम् ।
    आर्तप्रलापांश्च बहून्मनुजाधिपसत्तम ॥ ७-९०-२॥
    tava nirguṇatāṃ jñātvā pakṣapātaṃ suteṣu ca |
    dvaidhībhāvaṃ tathā dharme pāṇḍaveṣu ca matsaram |
    ārtapralāpāṃśca bahūnmanujādhipasattama || 7-90-2||

    MHB 7-90-3

    सर्वलोकस्य तत्त्वज्ञः सर्वलोकगुरुः प्रभुः ।
    वासुदेवस्ततो युद्धं कुरूणामकरोन्महत् ॥ ७-९०-३॥
    sarvalokasya tattvajñaḥ sarvalokaguruḥ prabhuḥ |
    vāsudevastato yuddhaṃ kurūṇāmakaronmahat || 7-90-3||

    MHB 7-90-4

    आत्मापराधात्सुमहान्प्राप्तस्ते विपुलः क्षयः ।
    न हि ते सुकृतं किंचिदादौ मध्ये च भारत ।
    दृश्यते पृष्ठतश्चैव त्वन्मूलो हि पराजयः ॥ ७-९०-४॥
    ātmāparādhātsumahānprāptaste vipulaḥ kṣayaḥ |
    na hi te sukṛtaṃ kiṃcidādau madhye ca bhārata |
    dṛśyate pṛṣṭhataścaiva tvanmūlo hi parājayaḥ || 7-90-4||

    MHB 7-90-5

    तस्मादद्य स्थिरो भूत्वा ज्ञात्वा लोकस्य निर्णयम् ।
    शृणु युद्धं यथा वृत्तं घोरं देवासुरोपमम् ॥ ७-९०-५॥
    tasmādadya sthiro bhūtvā jñātvā lokasya nirṇayam |
    śṛṇu yuddhaṃ yathā vṛttaṃ ghoraṃ devāsuropamam || 7-90-5||

    MHB 7-90-6

    प्रविष्टे तव सैन्यं तु शैनेये सत्यविक्रमे ।
    भीमसेनमुखाः पार्थाः प्रतीयुर्वाहिनीं तव ॥ ७-९०-६॥
    praviṣṭe tava sainyaṃ tu śaineye satyavikrame |
    bhīmasenamukhāḥ pārthāḥ pratīyurvāhinīṃ tava || 7-90-6||

    MHB 7-90-7

    आगच्छतस्तान्सहसा क्रुद्धरूपान्सहानुगान् ।
    दधारैको रणे पाण्डून्कृतवर्मा महारथः ॥ ७-९०-७॥
    āgacchatastānsahasā kruddharūpānsahānugān |
    dadhāraiko raṇe pāṇḍūnkṛtavarmā mahārathaḥ || 7-90-7||

    MHB 7-90-8

    यथोद्वृत्तं धारयते वेला वै सलिलार्णवम् ।
    पाण्डुसैन्यं तथा संख्ये हार्दिक्यः समवारयत् ॥ ७-९०-८॥
    yathodvṛttaṃ dhārayate velā vai salilārṇavam |
    pāṇḍusainyaṃ tathā saṃkhye hārdikyaḥ samavārayat || 7-90-8||

    MHB 7-90-9

    तत्राद्भुतममन्यन्त हार्दिक्यस्य पराक्रमम् ।
    यदेनं सहिताः पार्था नातिचक्रमुराहवे ॥ ७-९०-९॥
    tatrādbhutamamanyanta hārdikyasya parākramam |
    yadenaṃ sahitāḥ pārthā nāticakramurāhave || 7-90-9||

    MHB 7-90-10

    ततो भीमस्त्रिभिर्विद्ध्वा कृतवर्माणमायसैः ।
    शङ्खं दध्मौ महाबाहुर्हर्षयन्सर्वपाण्डवान् ॥ ७-९०-१०॥
    tato bhīmastribhirviddhvā kṛtavarmāṇamāyasaiḥ |
    śaṅkhaṃ dadhmau mahābāhurharṣayansarvapāṇḍavān || 7-90-10||

    MHB 7-90-11

    सहदेवस्तु विंशत्या धर्मराजश्च पञ्चभिः ।
    शतेन नकुलश्चापि हार्दिक्यं समविध्यत ॥ ७-९०-११॥
    sahadevastu viṃśatyā dharmarājaśca pañcabhiḥ |
    śatena nakulaścāpi hārdikyaṃ samavidhyata || 7-90-11||

    MHB 7-90-12

    द्रौपदेयास्त्रिसप्तत्या सप्तभिश्च घटोत्कचः ।
    धृष्टद्युम्नस्त्रिभिश्चापि कृतवर्माणमार्दयत् ।
    विराटो द्रुपदश्चैव याज्ञसेनिश्च पञ्चभिः ॥ ७-९०-१२॥
    draupadeyāstrisaptatyā saptabhiśca ghaṭotkacaḥ |
    dhṛṣṭadyumnastribhiścāpi kṛtavarmāṇamārdayat |
    virāṭo drupadaścaiva yājñaseniśca pañcabhiḥ || 7-90-12||

    MHB 7-90-13

    शिखण्डी चापि हार्दिक्यं विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    पुनर्विव्याध विंशत्या सायकानां हसन्निव ॥ ७-९०-१३॥
    śikhaṇḍī cāpi hārdikyaṃ viddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    punarvivyādha viṃśatyā sāyakānāṃ hasanniva || 7-90-13||

    MHB 7-90-14

    कृतवर्मा ततो राजन्सर्वतस्तान्महारथान् ।
    एकैकं पञ्चभिर्विद्ध्वा भीमं विव्याध सप्तभिः ।
    धनुर्ध्वजं च संयत्तो रथाद्भूमावपातयत् ॥ ७-९०-१४॥
    kṛtavarmā tato rājansarvatastānmahārathān |
    ekaikaṃ pañcabhirviddhvā bhīmaṃ vivyādha saptabhiḥ |
    dhanurdhvajaṃ ca saṃyatto rathādbhūmāvapātayat || 7-90-14||

    MHB 7-90-15

    अथैनं छिन्नधन्वानं त्वरमाणो महारथः ।
    आजघानोरसि क्रुद्धः सप्तत्या निशितैः शरैः ॥ ७-९०-१५॥
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ tvaramāṇo mahārathaḥ |
    ājaghānorasi kruddhaḥ saptatyā niśitaiḥ śaraiḥ || 7-90-15||

    MHB 7-90-16

    स गाढविद्धो बलवान्हार्दिक्यस्य शरोत्तमैः ।
    चचाल रथमध्यस्थः क्षितिकम्पे यथाचलः ॥ ७-९०-१६॥
    sa gāḍhaviddho balavānhārdikyasya śarottamaiḥ |
    cacāla rathamadhyasthaḥ kṣitikampe yathācalaḥ || 7-90-16||

    MHB 7-90-17

    भीमसेनं तथा दृष्ट्वा धर्मराजपुरोगमाः ।
    विसृजन्तः शरान्घोरान्कृतवर्माणमार्दयन् ॥ ७-९०-१७॥
    bhīmasenaṃ tathā dṛṣṭvā dharmarājapurogamāḥ |
    visṛjantaḥ śarānghorānkṛtavarmāṇamārdayan || 7-90-17||

    MHB 7-90-18

    तं तथा कोष्ठकीकृत्य रथवंशेन मारिष ।
    विव्यधुः सायकैर्हृष्टा रक्षार्थं मारुतेर्मृधे ॥ ७-९०-१८॥
    taṃ tathā koṣṭhakīkṛtya rathavaṃśena māriṣa |
    vivyadhuḥ sāyakairhṛṣṭā rakṣārthaṃ mārutermṛdhe || 7-90-18||

    MHB 7-90-19

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञां भीमसेनो महाबलः ।
    शक्तिं जग्राह समरे हेमदण्डामयस्मयीम् ।
    चिक्षेप च रथात्तूर्णं कृतवर्मरथं प्रति ॥ ७-९०-१९॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāṃ bhīmaseno mahābalaḥ |
    śaktiṃ jagrāha samare hemadaṇḍāmayasmayīm |
    cikṣepa ca rathāttūrṇaṃ kṛtavarmarathaṃ prati || 7-90-19||

    MHB 7-90-20

    सा भीमभुजनिर्मुक्ता निर्मुक्तोरगसंनिभा ।
    कृतवर्माणमभितः प्रजज्वाल सुदारुणा ॥ ७-९०-२०॥
    sā bhīmabhujanirmuktā nirmuktoragasaṃnibhā |
    kṛtavarmāṇamabhitaḥ prajajvāla sudāruṇā || 7-90-20||

    MHB 7-90-21

    तामापतन्तीं सहसा युगान्ताग्निसमप्रभाम् ।
    द्वाभ्यां शराभ्यां हार्दिक्यो निचकर्त द्विधा तदा ॥ ७-९०-२१॥
    tāmāpatantīṃ sahasā yugāntāgnisamaprabhām |
    dvābhyāṃ śarābhyāṃ hārdikyo nicakarta dvidhā tadā || 7-90-21||

    MHB 7-90-22

    सा छिन्ना पतिता भूमौ शक्तिः कनकभूषणा ।
    द्योतयन्ती दिशो राजन्महोल्केव दिवश्च्युता ।
    शक्तिं विनिहतां दृष्ट्वा भीमश्चुक्रोध वै भृशम् ॥ ७-९०-२२॥
    sā chinnā patitā bhūmau śaktiḥ kanakabhūṣaṇā |
    dyotayantī diśo rājanmaholkeva divaścyutā |
    śaktiṃ vinihatāṃ dṛṣṭvā bhīmaścukrodha vai bhṛśam || 7-90-22||

    MHB 7-90-23

    ततोऽन्यद्धनुरादाय वेगवत्सुमहास्वनम् ।
    भीमसेनो रणे क्रुद्धो हार्दिक्यं समवारयत् ॥ ७-९०-२३॥
    tato'nyaddhanurādāya vegavatsumahāsvanam |
    bhīmaseno raṇe kruddho hārdikyaṃ samavārayat || 7-90-23||

    MHB 7-90-24

    अथैनं पञ्चभिर्बाणैराजघान स्तनान्तरे ।
    भीमो भीमबलो राजंस्तव दुर्मन्त्रितेन ह ॥ ७-९०-२४॥
    athainaṃ pañcabhirbāṇairājaghāna stanāntare |
    bhīmo bhīmabalo rājaṃstava durmantritena ha || 7-90-24||

    MHB 7-90-25

    भोजस्तु क्षतसर्वाङ्गो भीमसेनेन मारिष ।
    रक्ताशोक इवोत्फुल्लो व्यभ्राजत रणाजिरे ॥ ७-९०-२५॥
    bhojastu kṣatasarvāṅgo bhīmasenena māriṣa |
    raktāśoka ivotphullo vyabhrājata raṇājire || 7-90-25||

    MHB 7-90-26

    ततः क्रुद्धस्त्रिभिर्बाणैर्भीमसेनं हसन्निव ।
    अभिहत्य दृढं युद्धे तान्सर्वान्प्रत्यविध्यत ॥ ७-९०-२६॥
    tataḥ kruddhastribhirbāṇairbhīmasenaṃ hasanniva |
    abhihatya dṛḍhaṃ yuddhe tānsarvānpratyavidhyata || 7-90-26||

    MHB 7-90-27

    त्रिभिस्त्रिभिर्महेष्वासो यतमानान्महारथान् ।
    तेऽपि तं प्रत्यविध्यन्त सप्तभिः सप्तभिः शरैः ॥ ७-९०-२७॥
    tribhistribhirmaheṣvāso yatamānānmahārathān |
    te'pi taṃ pratyavidhyanta saptabhiḥ saptabhiḥ śaraiḥ || 7-90-27||

    MHB 7-90-28

    शिखण्डिनस्ततः क्रुद्धः क्षुरप्रेण महारथः ।
    धनुश्चिच्छेद समरे प्रहसन्निव भारत ॥ ७-९०-२८॥
    śikhaṇḍinastataḥ kruddhaḥ kṣurapreṇa mahārathaḥ |
    dhanuściccheda samare prahasanniva bhārata || 7-90-28||

    MHB 7-90-29

    शिखण्डी तु ततः क्रुद्धश्छिन्ने धनुषि सत्वरम् ।
    असिं जग्राह समरे शतचन्द्रं च भास्वरम् ॥ ७-९०-२९॥
    śikhaṇḍī tu tataḥ kruddhaśchinne dhanuṣi satvaram |
    asiṃ jagrāha samare śatacandraṃ ca bhāsvaram || 7-90-29||

    MHB 7-90-30

    भ्रामयित्वा महाचर्म चामीकरविभूषितम् ।
    तमसिं प्रेषयामास कृतवर्मरथं प्रति ॥ ७-९०-३०॥
    bhrāmayitvā mahācarma cāmīkaravibhūṣitam |
    tamasiṃ preṣayāmāsa kṛtavarmarathaṃ prati || 7-90-30||

    MHB 7-90-31

    स तस्य सशरं चापं छित्त्वा संख्ये महानसिः ।
    अभ्यगाद्धरणीं राजंश्च्युतं ज्योतिरिवाम्बरात् ॥ ७-९०-३१॥
    sa tasya saśaraṃ cāpaṃ chittvā saṃkhye mahānasiḥ |
    abhyagāddharaṇīṃ rājaṃścyutaṃ jyotirivāmbarāt || 7-90-31||

    MHB 7-90-32

    एतस्मिन्नेव काले तु त्वरमाणा महारथाः ।
    विव्यधुः सायकैर्गाढं कृतवर्माणमाहवे ॥ ७-९०-३२॥
    etasminneva kāle tu tvaramāṇā mahārathāḥ |
    vivyadhuḥ sāyakairgāḍhaṃ kṛtavarmāṇamāhave || 7-90-32||

    MHB 7-90-33

    अथान्यद्धनुरादाय त्यक्त्वा तच्च महद्धनुः ।
    विशीर्णं भरतश्रेष्ठ हार्दिक्यः परवीरहा ॥ ७-९०-३३॥
    athānyaddhanurādāya tyaktvā tacca mahaddhanuḥ |
    viśīrṇaṃ bharataśreṣṭha hārdikyaḥ paravīrahā || 7-90-33||

    MHB 7-90-34

    विव्याध पाण्डवान्युद्धे त्रिभिस्त्रिभिरजिह्मगैः ।
    शिखण्डिनं च विव्याध त्रिभिः पञ्चभिरेव च ॥ ७-९०-३४॥
    vivyādha pāṇḍavānyuddhe tribhistribhirajihmagaiḥ |
    śikhaṇḍinaṃ ca vivyādha tribhiḥ pañcabhireva ca || 7-90-34||

    MHB 7-90-35

    धनुरन्यत्समादाय शिखण्डी तु महायशाः ।
    अवारयत्कूर्मनखैराशुगैर्हृदिकात्मजम् ॥ ७-९०-३५॥
    dhanuranyatsamādāya śikhaṇḍī tu mahāyaśāḥ |
    avārayatkūrmanakhairāśugairhṛdikātmajam || 7-90-35||

    MHB 7-90-36

    ततः क्रुद्धो रणे राजन्हृदिकस्यात्मसंभवः ।
    अभिदुद्राव वेगेन याज्ञसेनिं महारथम् ॥ ७-९०-३६॥
    tataḥ kruddho raṇe rājanhṛdikasyātmasaṃbhavaḥ |
    abhidudrāva vegena yājñaseniṃ mahāratham || 7-90-36||

    MHB 7-90-37

    भीष्मस्य समरे राजन्मृत्योर्हेतुं महात्मनः ।
    विदर्शयन्बलं शूरः शार्दूल इव कुञ्जरम् ॥ ७-९०-३७॥
    bhīṣmasya samare rājanmṛtyorhetuṃ mahātmanaḥ |
    vidarśayanbalaṃ śūraḥ śārdūla iva kuñjaram || 7-90-37||

    MHB 7-90-38

    तौ दिशागजसंकाशौ ज्वलिताविव पावकौ ।
    समासेदतुरन्योन्यं शरसंघैररिंदमौ ॥ ७-९०-३८॥
    tau diśāgajasaṃkāśau jvalitāviva pāvakau |
    samāsedaturanyonyaṃ śarasaṃghairariṃdamau || 7-90-38||

    MHB 7-90-39

    विधुन्वानौ धनुःश्रेष्ठे संदधानौ च सायकान् ।
    विसृजन्तौ च शतशो गभस्तीनिव भास्करौ ॥ ७-९०-३९॥
    vidhunvānau dhanuḥśreṣṭhe saṃdadhānau ca sāyakān |
    visṛjantau ca śataśo gabhastīniva bhāskarau || 7-90-39||

    MHB 7-90-40

    तापयन्तौ शरैस्तीक्ष्णैरन्योन्यं तौ महारथौ ।
    युगान्तप्रतिमौ वीरौ रेजतुर्भास्कराविव ॥ ७-९०-४०॥
    tāpayantau śaraistīkṣṇairanyonyaṃ tau mahārathau |
    yugāntapratimau vīrau rejaturbhāskarāviva || 7-90-40||

    MHB 7-90-41

    कृतवर्मा तु रभसं याज्ञसेनिं महारथम् ।
    विद्ध्वेषूणां त्रिसप्तत्या पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-९०-४१॥
    kṛtavarmā tu rabhasaṃ yājñaseniṃ mahāratham |
    viddhveṣūṇāṃ trisaptatyā punarvivyādha saptabhiḥ || 7-90-41||

    MHB 7-90-42

    स गाढविद्धो व्यथितो रथोपस्थ उपाविशत् ।
    विसृजन्सशरं चापं मूर्छयाभिपरिप्लुतः ॥ ७-९०-४२॥
    sa gāḍhaviddho vyathito rathopastha upāviśat |
    visṛjansaśaraṃ cāpaṃ mūrchayābhipariplutaḥ || 7-90-42||

    MHB 7-90-43

    तं विषण्णं रथे दृष्ट्वा तावका भरतर्षभ ।
    हार्दिक्यं पूजयामासुर्वासांस्यादुधुवुश्च ह ॥ ७-९०-४३॥
    taṃ viṣaṇṇaṃ rathe dṛṣṭvā tāvakā bharatarṣabha |
    hārdikyaṃ pūjayāmāsurvāsāṃsyādudhuvuśca ha || 7-90-43||

    MHB 7-90-44

    शिखण्डिनं तथा ज्ञात्वा हार्दिक्यशरपीडितम् ।
    अपोवाह रणाद्यन्ता त्वरमाणो महारथम् ॥ ७-९०-४४॥
    śikhaṇḍinaṃ tathā jñātvā hārdikyaśarapīḍitam |
    apovāha raṇādyantā tvaramāṇo mahāratham || 7-90-44||

    MHB 7-90-45

    सादितं तु रथोपस्थे दृष्ट्वा पार्थाः शिखण्डिनम् ।
    परिवव्रू रथैस्तूर्णं कृतवर्माणमाहवे ॥ ७-९०-४५॥
    sāditaṃ tu rathopasthe dṛṣṭvā pārthāḥ śikhaṇḍinam |
    parivavrū rathaistūrṇaṃ kṛtavarmāṇamāhave || 7-90-45||

    MHB 7-90-46

    तत्राद्भुतं परं चक्रे कृतवर्मा महारथः ।
    यदेकः समरे पार्थान्वारयामास सानुगान् ॥ ७-९०-४६॥
    tatrādbhutaṃ paraṃ cakre kṛtavarmā mahārathaḥ |
    yadekaḥ samare pārthānvārayāmāsa sānugān || 7-90-46||

    MHB 7-90-47

    पार्थाञ्जित्वाजयच्चेदीन्पाञ्चालान्सृञ्जयानपि ।
    केकयांश्च महावीर्यान्कृतवर्मा महारथः ॥ ७-९०-४७॥
    pārthāñjitvājayaccedīnpāñcālānsṛñjayānapi |
    kekayāṃśca mahāvīryānkṛtavarmā mahārathaḥ || 7-90-47||

    MHB 7-90-48

    ते वध्यमानाः समरे हार्दिक्येन स्म पाण्डवाः ।
    इतश्चेतश्च धावन्तो नैव चक्रुर्धृतिं रणे ॥ ७-९०-४८॥
    te vadhyamānāḥ samare hārdikyena sma pāṇḍavāḥ |
    itaścetaśca dhāvanto naiva cakrurdhṛtiṃ raṇe || 7-90-48||

    MHB 7-90-49

    जित्वा पाण्डुसुतान्युद्धे भीमसेनपुरोगमान् ।
    हार्दिक्यः समरेऽतिष्ठद्विधूम इव पावकः ॥ ७-९०-४९॥
    jitvā pāṇḍusutānyuddhe bhīmasenapurogamān |
    hārdikyaḥ samare'tiṣṭhadvidhūma iva pāvakaḥ || 7-90-49||

    MHB 7-90-50

    ते द्राव्यमाणाः समरे हार्दिक्येन महारथाः ।
    विमुखाः समपद्यन्त शरवृष्टिभिरर्दिताः ॥ ७-९०-५०॥
    te drāvyamāṇāḥ samare hārdikyena mahārathāḥ |
    vimukhāḥ samapadyanta śaravṛṣṭibhirarditāḥ || 7-90-50||

    Adhyaya: 91/173 (54)

    MHB 7-91-1

    संजय उवाच ।
    शृणुष्वैकमना राजन्यन्मां त्वं परिपृच्छसि ।
    द्राव्यमाणे बले तस्मिन्हार्दिक्येन महात्मना ॥ ७-९१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇuṣvaikamanā rājanyanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi |
    drāvyamāṇe bale tasminhārdikyena mahātmanā || 7-91-1||

    MHB 7-91-2

    लज्जयावनते चापि प्रहृष्टैश्चैव तावकैः ।
    द्वीपो य आसीत्पाण्डूनामगाधे गाधमिच्छताम् ॥ ७-९१-२॥
    lajjayāvanate cāpi prahṛṣṭaiścaiva tāvakaiḥ |
    dvīpo ya āsītpāṇḍūnāmagādhe gādhamicchatām || 7-91-2||

    MHB 7-91-3

    श्रुत्वा तु निनदं भीमं तावकानां महाहवे ।
    शैनेयस्त्वरितो राजन्कृतवर्माणमभ्ययात् ॥ ७-९१-३॥
    śrutvā tu ninadaṃ bhīmaṃ tāvakānāṃ mahāhave |
    śaineyastvarito rājankṛtavarmāṇamabhyayāt || 7-91-3||

    MHB 7-91-4

    कृतवर्मा तु हार्दिक्यः शैनेयं निशितैः शरैः ।
    अवाकिरत्सुसंक्रुद्धस्ततोऽक्रुध्यत सात्यकिः ॥ ७-९१-४॥
    kṛtavarmā tu hārdikyaḥ śaineyaṃ niśitaiḥ śaraiḥ |
    avākiratsusaṃkruddhastato'krudhyata sātyakiḥ || 7-91-4||

    MHB 7-91-5

    ततः सुनिशितं भल्लं शैनेयः कृतवर्मणे ।
    प्रेषयामास समरे शरांश्च चतुरोऽपरान् ॥ ७-९१-५॥
    tataḥ suniśitaṃ bhallaṃ śaineyaḥ kṛtavarmaṇe |
    preṣayāmāsa samare śarāṃśca caturo'parān || 7-91-5||

    MHB 7-91-6

    ते तस्य जघ्निरे वाहान्भल्लेनास्याच्छिनद्धनुः ।
    पृष्ठरक्षं तथा सूतमविध्यन्निशितैः शरैः ॥ ७-९१-६॥
    te tasya jaghnire vāhānbhallenāsyācchinaddhanuḥ |
    pṛṣṭharakṣaṃ tathā sūtamavidhyanniśitaiḥ śaraiḥ || 7-91-6||

    MHB 7-91-7

    ततस्तं विरथं कृत्वा सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    सेनामस्यार्दयामास शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-९१-७॥
    tatastaṃ virathaṃ kṛtvā sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    senāmasyārdayāmāsa śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-91-7||

    MHB 7-91-8

    साभज्यताथ पृतना शैनेयशरपीडिता ।
    ततः प्रायाद्वै त्वरितः सात्यकिः सत्यविक्रमः ॥ ७-९१-८॥
    sābhajyatātha pṛtanā śaineyaśarapīḍitā |
    tataḥ prāyādvai tvaritaḥ sātyakiḥ satyavikramaḥ || 7-91-8||

    MHB 7-91-9

    शृणु राजन्यदकरोत्तव सैन्येषु वीर्यवान् ।
    अतीत्य स महाराज द्रोणानीकमहार्णवम् ॥ ७-९१-९॥
    śṛṇu rājanyadakarottava sainyeṣu vīryavān |
    atītya sa mahārāja droṇānīkamahārṇavam || 7-91-9||

    MHB 7-91-10

    पराजित्य च संहृष्टः कृतवर्माणमाहवे ।
    यन्तारमब्रवीच्छूरः शनैर्याहीत्यसंभ्रमम् ॥ ७-९१-१०॥
    parājitya ca saṃhṛṣṭaḥ kṛtavarmāṇamāhave |
    yantāramabravīcchūraḥ śanairyāhītyasaṃbhramam || 7-91-10||

    MHB 7-91-11

    दृष्ट्वा तु तव तत्सैन्यं रथाश्वद्विपसंकुलम् ।
    पदातिजनसंपूर्णमब्रवीत्सारथिं पुनः ॥ ७-९१-११॥
    dṛṣṭvā tu tava tatsainyaṃ rathāśvadvipasaṃkulam |
    padātijanasaṃpūrṇamabravītsārathiṃ punaḥ || 7-91-11||

    MHB 7-91-12

    यदेतन्मेघसंकाशं द्रोणानीकस्य सव्यतः ।
    सुमहत्कुञ्जरानीकं यस्य रुक्मरथो मुखम् ॥ ७-९१-१२॥
    yadetanmeghasaṃkāśaṃ droṇānīkasya savyataḥ |
    sumahatkuñjarānīkaṃ yasya rukmaratho mukham || 7-91-12||

    MHB 7-91-13

    एते हि बहवः सूत दुर्निवार्याश्च संयुगे ।
    दुर्योधनसमादिष्टा मदर्थे त्यक्तजीविताः ।
    राजपुत्रा महेष्वासाः सर्वे विक्रान्तयोधिनः ॥ ७-९१-१३॥
    ete hi bahavaḥ sūta durnivāryāśca saṃyuge |
    duryodhanasamādiṣṭā madarthe tyaktajīvitāḥ |
    rājaputrā maheṣvāsāḥ sarve vikrāntayodhinaḥ || 7-91-13||

    MHB 7-91-14

    त्रिगर्तानां रथोदाराः सुवर्णविकृतध्वजाः ।
    मामेवाभिमुखा वीरा योत्स्यमाना व्यवस्थिताः ॥ ७-९१-१४॥
    trigartānāṃ rathodārāḥ suvarṇavikṛtadhvajāḥ |
    māmevābhimukhā vīrā yotsyamānā vyavasthitāḥ || 7-91-14||

    MHB 7-91-15

    अत्र मां प्रापय क्षिप्रमश्वांश्चोदय सारथे ।
    त्रिगर्तैः सह योत्स्यामि भारद्वाजस्य पश्यतः ॥ ७-९१-१५॥
    atra māṃ prāpaya kṣipramaśvāṃścodaya sārathe |
    trigartaiḥ saha yotsyāmi bhāradvājasya paśyataḥ || 7-91-15||

    MHB 7-91-16

    ततः प्रायाच्छनैः सूतः सात्वतस्य मते स्थितः ।
    रथेनादित्यवर्णेन भास्वरेण पताकिना ॥ ७-९१-१६॥
    tataḥ prāyācchanaiḥ sūtaḥ sātvatasya mate sthitaḥ |
    rathenādityavarṇena bhāsvareṇa patākinā || 7-91-16||

    MHB 7-91-17

    तमूहुः सारथेर्वश्या वल्गमाना हयोत्तमाः ।
    वायुवेगसमाः संख्ये कुन्देन्दुरजतप्रभाः ॥ ७-९१-१७॥
    tamūhuḥ sārathervaśyā valgamānā hayottamāḥ |
    vāyuvegasamāḥ saṃkhye kundendurajataprabhāḥ || 7-91-17||

    MHB 7-91-18

    आपतन्तं रथं तं तु शङ्खवर्णैर्हयोत्तमैः ।
    परिवव्रुस्ततः शूरा गजानीकेन सर्वतः ।
    किरन्तो विविधांस्तीक्ष्णान्सायकाँल्लघुवेधिनः ॥ ७-९१-१८॥
    āpatantaṃ rathaṃ taṃ tu śaṅkhavarṇairhayottamaiḥ |
    parivavrustataḥ śūrā gajānīkena sarvataḥ |
    kiranto vividhāṃstīkṣṇānsāyakā~llaghuvedhinaḥ || 7-91-18||

    MHB 7-91-19

    सात्वतोऽपि शितैर्बाणैर्गजानीकमयोधयत् ।
    पर्वतानिव वर्षेण तपान्ते जलदो महान् ॥ ७-९१-१९॥
    sātvato'pi śitairbāṇairgajānīkamayodhayat |
    parvatāniva varṣeṇa tapānte jalado mahān || 7-91-19||

    MHB 7-91-20

    वज्राशनिसमस्पर्शैर्वध्यमानाः शरैर्गजाः ।
    प्राद्रवन्रणमुत्सृज्य शिनिवीर्यसमीरितैः ॥ ७-९१-२०॥
    vajrāśanisamasparśairvadhyamānāḥ śarairgajāḥ |
    prādravanraṇamutsṛjya śinivīryasamīritaiḥ || 7-91-20||

    MHB 7-91-21

    शीर्णदन्ता विरुधिरा भिन्नमस्तकपिण्डकाः ।
    विशीर्णकर्णास्यकरा विनियन्तृपताकिनः ॥ ७-९१-२१॥
    śīrṇadantā virudhirā bhinnamastakapiṇḍakāḥ |
    viśīrṇakarṇāsyakarā viniyantṛpatākinaḥ || 7-91-21||

    MHB 7-91-22

    संभिन्नवर्मघण्टाश्च संनिकृत्तमहाध्वजाः ।
    हतारोहा दिशो राजन्भेजिरे भ्रष्टकम्बलाः ॥ ७-९१-२२॥
    saṃbhinnavarmaghaṇṭāśca saṃnikṛttamahādhvajāḥ |
    hatārohā diśo rājanbhejire bhraṣṭakambalāḥ || 7-91-22||

    MHB 7-91-23

    रुवन्तो विविधान्रावाञ्जलदोपमनिस्वनाः ।
    नाराचैर्वत्सदन्तैश्च सात्वतेन विदारिताः ॥ ७-९१-२३॥
    ruvanto vividhānrāvāñjaladopamanisvanāḥ |
    nārācairvatsadantaiśca sātvatena vidāritāḥ || 7-91-23||

    MHB 7-91-24

    तस्मिन्द्रुते गजानीके जलसंधो महारथः ।
    यत्तः संप्रापयन्नागं रजताश्वरथं प्रति ॥ ७-९१-२४॥
    tasmindrute gajānīke jalasaṃdho mahārathaḥ |
    yattaḥ saṃprāpayannāgaṃ rajatāśvarathaṃ prati || 7-91-24||

    MHB 7-91-25

    रुक्मवर्णकरः शूरस्तपनीयाङ्गदः शुचिः ।
    कुण्डली मुकुटी शङ्खी रक्तचन्दनरूषितः ॥ ७-९१-२५॥
    rukmavarṇakaraḥ śūrastapanīyāṅgadaḥ śuciḥ |
    kuṇḍalī mukuṭī śaṅkhī raktacandanarūṣitaḥ || 7-91-25||

    MHB 7-91-26

    शिरसा धारयन्दीप्तां तपनीयमयीं स्रजम् ।
    उरसा धारयन्निष्कं कण्ठसूत्रं च भास्वरम् ॥ ७-९१-२६॥
    śirasā dhārayandīptāṃ tapanīyamayīṃ srajam |
    urasā dhārayanniṣkaṃ kaṇṭhasūtraṃ ca bhāsvaram || 7-91-26||

    MHB 7-91-27

    चापं च रुक्मविकृतं विधुन्वन्गजमूर्धनि ।
    अशोभत महाराज सविद्युदिव तोयदः ॥ ७-९१-२७॥
    cāpaṃ ca rukmavikṛtaṃ vidhunvangajamūrdhani |
    aśobhata mahārāja savidyudiva toyadaḥ || 7-91-27||

    MHB 7-91-28

    तमापतन्तं सहसा मागधस्य गजोत्तमम् ।
    सात्यकिर्वारयामास वेलेवोद्वृत्तमर्णवम् ॥ ७-९१-२८॥
    tamāpatantaṃ sahasā māgadhasya gajottamam |
    sātyakirvārayāmāsa velevodvṛttamarṇavam || 7-91-28||

    MHB 7-91-29

    नागं निवारितं दृष्ट्वा शैनेयस्य शरोत्तमैः ।
    अक्रुध्यत रणे राजञ्जलसंधो महाबलः ॥ ७-९१-२९॥
    nāgaṃ nivāritaṃ dṛṣṭvā śaineyasya śarottamaiḥ |
    akrudhyata raṇe rājañjalasaṃdho mahābalaḥ || 7-91-29||

    MHB 7-91-30

    ततः क्रुद्धो महेष्वासो मार्गणैर्भारसाधनैः ।
    अविध्यत शिनेः पौत्रं जलसंधो महोरसि ॥ ७-९१-३०॥
    tataḥ kruddho maheṣvāso mārgaṇairbhārasādhanaiḥ |
    avidhyata śineḥ pautraṃ jalasaṃdho mahorasi || 7-91-30||

    MHB 7-91-31

    ततोऽपरेण भल्लेन पीतेन निशितेन च ।
    अस्यतो वृष्णिवीरस्य निचकर्त शरासनम् ॥ ७-९१-३१॥
    tato'pareṇa bhallena pītena niśitena ca |
    asyato vṛṣṇivīrasya nicakarta śarāsanam || 7-91-31||

    MHB 7-91-32

    सात्यकिं छिन्नधन्वानं प्रहसन्निव भारत ।
    अविध्यन्मागधो वीरः पञ्चभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-९१-३२॥
    sātyakiṃ chinnadhanvānaṃ prahasanniva bhārata |
    avidhyanmāgadho vīraḥ pañcabhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-91-32||

    MHB 7-91-33

    स विद्धो बहुभिर्बाणैर्जलसंधेन वीर्यवान् ।
    नाकम्पत महाबाहुस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-९१-३३॥
    sa viddho bahubhirbāṇairjalasaṃdhena vīryavān |
    nākampata mahābāhustadadbhutamivābhavat || 7-91-33||

    MHB 7-91-34

    अचिन्तयन्वै स शरान्नात्यर्थं संभ्रमाद्बली ।
    धनुरन्यत्समादाय तिष्ठ तिष्ठेत्युवाच ह ॥ ७-९१-३४॥
    acintayanvai sa śarānnātyarthaṃ saṃbhramādbalī |
    dhanuranyatsamādāya tiṣṭha tiṣṭhetyuvāca ha || 7-91-34||

    MHB 7-91-35

    एतावदुक्त्वा शैनेयो जलसंधं महोरसि ।
    विव्याध षष्ट्या सुभृशं शराणां प्रहसन्निव ॥ ७-९१-३५॥
    etāvaduktvā śaineyo jalasaṃdhaṃ mahorasi |
    vivyādha ṣaṣṭyā subhṛśaṃ śarāṇāṃ prahasanniva || 7-91-35||

    MHB 7-91-36

    क्षुरप्रेण च पीतेन मुष्टिदेशे महद्धनुः ।
    जलसंधस्य चिच्छेद विव्याध च त्रिभिः शरैः ॥ ७-९१-३६॥
    kṣurapreṇa ca pītena muṣṭideśe mahaddhanuḥ |
    jalasaṃdhasya ciccheda vivyādha ca tribhiḥ śaraiḥ || 7-91-36||

    MHB 7-91-37

    जलसंधस्तु तत्त्यक्त्वा सशरं वै शरासनम् ।
    तोमरं व्यसृजत्तूर्णं सात्यकिं प्रति मारिष ॥ ७-९१-३७॥
    jalasaṃdhastu tattyaktvā saśaraṃ vai śarāsanam |
    tomaraṃ vyasṛjattūrṇaṃ sātyakiṃ prati māriṣa || 7-91-37||

    MHB 7-91-38

    स निर्भिद्य भुजं सव्यं माधवस्य महारणे ।
    अभ्यगाद्धरणीं घोरः श्वसन्निव महोरगः ॥ ७-९१-३८॥
    sa nirbhidya bhujaṃ savyaṃ mādhavasya mahāraṇe |
    abhyagāddharaṇīṃ ghoraḥ śvasanniva mahoragaḥ || 7-91-38||

    MHB 7-91-39

    निर्भिन्ने तु भुजे सव्ये सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    त्रिंशद्भिर्विशिखैस्तीक्ष्णैर्जलसंधमताडयत् ॥ ७-९१-३९॥
    nirbhinne tu bhuje savye sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    triṃśadbhirviśikhaistīkṣṇairjalasaṃdhamatāḍayat || 7-91-39||

    MHB 7-91-40

    प्रगृह्य तु ततः खड्गं जलसंधो महाबलः ।
    आर्षभं चर्म च महच्छतचन्द्रमलंकृतम् ।
    तत आविध्य तं खड्गं सात्वतायोत्ससर्ज ह ॥ ७-९१-४०॥
    pragṛhya tu tataḥ khaḍgaṃ jalasaṃdho mahābalaḥ |
    ārṣabhaṃ carma ca mahacchatacandramalaṃkṛtam |
    tata āvidhya taṃ khaḍgaṃ sātvatāyotsasarja ha || 7-91-40||

    MHB 7-91-41

    शैनेयस्य धनुश्छित्त्वा स खड्गो न्यपतन्महीम् ।
    अलातचक्रवच्चैव व्यरोचत महीं गतः ॥ ७-९१-४१॥
    śaineyasya dhanuśchittvā sa khaḍgo nyapatanmahīm |
    alātacakravaccaiva vyarocata mahīṃ gataḥ || 7-91-41||

    MHB 7-91-42

    अथान्यद्धनुरादाय सर्वकायावदारणम् ।
    शालस्कन्धप्रतीकाशमिन्द्राशनिसमस्वनम् ।
    विस्फार्य विव्यधे क्रुद्धो जलसंधं शरेण ह ॥ ७-९१-४२॥
    athānyaddhanurādāya sarvakāyāvadāraṇam |
    śālaskandhapratīkāśamindrāśanisamasvanam |
    visphārya vivyadhe kruddho jalasaṃdhaṃ śareṇa ha || 7-91-42||

    MHB 7-91-43

    ततः साभरणौ बाहू क्षुराभ्यां माधवोत्तमः ।
    साङ्गदौ जलसंधस्य चिच्छेद प्रहसन्निव ॥ ७-९१-४३॥
    tataḥ sābharaṇau bāhū kṣurābhyāṃ mādhavottamaḥ |
    sāṅgadau jalasaṃdhasya ciccheda prahasanniva || 7-91-43||

    MHB 7-91-44

    तौ बाहू परिघप्रख्यौ पेततुर्गजसत्तमात् ।
    वसुंधराधराद्भ्रष्टौ पञ्चशीर्षाविवोरगौ ॥ ७-९१-४४॥
    tau bāhū parighaprakhyau petaturgajasattamāt |
    vasuṃdharādharādbhraṣṭau pañcaśīrṣāvivoragau || 7-91-44||

    MHB 7-91-45

    ततः सुदंष्ट्रं सुहनु चारुकुण्डलमुन्नसम् ।
    क्षुरेणास्य तृतीयेन शिरश्चिच्छेद सात्यकिः ॥ ७-९१-४५॥
    tataḥ sudaṃṣṭraṃ suhanu cārukuṇḍalamunnasam |
    kṣureṇāsya tṛtīyena śiraściccheda sātyakiḥ || 7-91-45||

    MHB 7-91-46

    तत्पातितशिरोबाहुकबन्धं भीमदर्शनम् ।
    द्विरदं जलसंधस्य रुधिरेणाभ्यषिञ्चत ॥ ७-९१-४६॥
    tatpātitaśirobāhukabandhaṃ bhīmadarśanam |
    dviradaṃ jalasaṃdhasya rudhireṇābhyaṣiñcata || 7-91-46||

    MHB 7-91-47

    जलसंधं निहत्याजौ त्वरमाणस्तु सात्वतः ।
    नैषादिं पातयामास गजस्कन्धाद्विशां पते ॥ ७-९१-४७॥
    jalasaṃdhaṃ nihatyājau tvaramāṇastu sātvataḥ |
    naiṣādiṃ pātayāmāsa gajaskandhādviśāṃ pate || 7-91-47||

    MHB 7-91-48

    रुधिरेणावसिक्ताङ्गो जलसंधस्य कुञ्जरः ।
    विलम्बमानमवहत्संश्लिष्टं परमासनम् ॥ ७-९१-४८॥
    rudhireṇāvasiktāṅgo jalasaṃdhasya kuñjaraḥ |
    vilambamānamavahatsaṃśliṣṭaṃ paramāsanam || 7-91-48||

    MHB 7-91-49

    शरार्दितः सात्वतेन मर्दमानः स्ववाहिनीम् ।
    घोरमार्तस्वरं कृत्वा विदुद्राव महागजः ॥ ७-९१-४९॥
    śarārditaḥ sātvatena mardamānaḥ svavāhinīm |
    ghoramārtasvaraṃ kṛtvā vidudrāva mahāgajaḥ || 7-91-49||

    MHB 7-91-50

    हाहाकारो महानासीत्तव सैन्यस्य मारिष ।
    जलसंधं हतं दृष्ट्वा वृष्णीनामृषभेण ह ॥ ७-९१-५०॥
    hāhākāro mahānāsīttava sainyasya māriṣa |
    jalasaṃdhaṃ hataṃ dṛṣṭvā vṛṣṇīnāmṛṣabheṇa ha || 7-91-50||

    MHB 7-91-51

    विमुखाश्चाभ्यधावन्त तव योधाः समन्ततः ।
    पलायने कृतोत्साहा निरुत्साहा द्विषज्जये ॥ ७-९१-५१॥
    vimukhāścābhyadhāvanta tava yodhāḥ samantataḥ |
    palāyane kṛtotsāhā nirutsāhā dviṣajjaye || 7-91-51||

    MHB 7-91-52

    एतस्मिन्नन्तरे राजन्द्रोणः शस्त्रभृतां वरः ।
    अभ्ययाज्जवनैरश्वैर्युयुधानं महारथम् ॥ ७-९१-५२॥
    etasminnantare rājandroṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ |
    abhyayājjavanairaśvairyuyudhānaṃ mahāratham || 7-91-52||

    MHB 7-91-53

    तमुदीर्णं तथा दृष्ट्वा शैनेयं कुरुपुंगवाः ।
    द्रोणेनैव सह क्रुद्धाः सात्यकिं पर्यवारयन् ॥ ७-९१-५३॥
    tamudīrṇaṃ tathā dṛṣṭvā śaineyaṃ kurupuṃgavāḥ |
    droṇenaiva saha kruddhāḥ sātyakiṃ paryavārayan || 7-91-53||

    MHB 7-91-54

    ततः प्रववृते युद्धं कुरूणां सात्वतस्य च ।
    द्रोणस्य च रणे राजन्घोरं देवासुरोपमम् ॥ ७-९१-५४॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ kurūṇāṃ sātvatasya ca |
    droṇasya ca raṇe rājanghoraṃ devāsuropamam || 7-91-54||

    Adhyaya: 92/173 (44)

    MHB 7-92-1

    संजय उवाच ।
    ते किरन्तः शरव्रातान्सर्वे यत्ताः प्रहारिणः ।
    त्वरमाणा महाराज युयुधानमयोधयन् ॥ ७-९२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    te kirantaḥ śaravrātānsarve yattāḥ prahāriṇaḥ |
    tvaramāṇā mahārāja yuyudhānamayodhayan || 7-92-1||

    MHB 7-92-2

    तं द्रोणः सप्तसप्तत्या जघान निशितैः शरैः ।
    दुर्मर्षणो द्वादशभिर्दुःसहो दशभिः शरैः ॥ ७-९२-२॥
    taṃ droṇaḥ saptasaptatyā jaghāna niśitaiḥ śaraiḥ |
    durmarṣaṇo dvādaśabhirduḥsaho daśabhiḥ śaraiḥ || 7-92-2||

    MHB 7-92-3

    विकर्णश्चापि निशितैस्त्रिंशद्भिः कङ्कपत्रिभिः ।
    विव्याध सव्ये पार्श्वे तु स्तनाभ्यामन्तरे तथा ॥ ७-९२-३॥
    vikarṇaścāpi niśitaistriṃśadbhiḥ kaṅkapatribhiḥ |
    vivyādha savye pārśve tu stanābhyāmantare tathā || 7-92-3||

    MHB 7-92-4

    दुर्मुखो दशभिर्बाणैस्तथा दुःशासनोऽष्टभिः ।
    चित्रसेनश्च शैनेयं द्वाभ्यां विव्याध मारिष ॥ ७-९२-४॥
    durmukho daśabhirbāṇaistathā duḥśāsano'ṣṭabhiḥ |
    citrasenaśca śaineyaṃ dvābhyāṃ vivyādha māriṣa || 7-92-4||

    MHB 7-92-5

    दुर्योधनश्च महता शरवर्षेण माधवम् ।
    अपीडयद्रणे राजञ्शूराश्चान्ये महारथाः ॥ ७-९२-५॥
    duryodhanaśca mahatā śaravarṣeṇa mādhavam |
    apīḍayadraṇe rājañśūrāścānye mahārathāḥ || 7-92-5||

    MHB 7-92-6

    सर्वतः प्रतिविद्धस्तु तव पुत्रैर्महारथैः ।
    तान्प्रत्यविध्यच्छैनेयः पृथक्पृथगजिह्मगैः ॥ ७-९२-६॥
    sarvataḥ pratividdhastu tava putrairmahārathaiḥ |
    tānpratyavidhyacchaineyaḥ pṛthakpṛthagajihmagaiḥ || 7-92-6||

    MHB 7-92-7

    भारद्वाजं त्रिभिर्बाणैर्दुःसहं नवभिस्तथा ।
    विकर्णं पञ्चविंशत्या चित्रसेनं च सप्तभिः ॥ ७-९२-७॥
    bhāradvājaṃ tribhirbāṇairduḥsahaṃ navabhistathā |
    vikarṇaṃ pañcaviṃśatyā citrasenaṃ ca saptabhiḥ || 7-92-7||

    MHB 7-92-8

    दुर्मर्षणं द्वादशभिश्चतुर्भिश्च विविंशतिम् ।
    सत्यव्रतं च नवभिर्विजयं दशभिः शरैः ॥ ७-९२-८॥
    durmarṣaṇaṃ dvādaśabhiścaturbhiśca viviṃśatim |
    satyavrataṃ ca navabhirvijayaṃ daśabhiḥ śaraiḥ || 7-92-8||

    MHB 7-92-9

    ततो रुक्माङ्गदं चापं विधुन्वानो महारथः ।
    अभ्ययात्सात्यकिस्तूर्णं पुत्रं तव महारथम् ॥ ७-९२-९॥
    tato rukmāṅgadaṃ cāpaṃ vidhunvāno mahārathaḥ |
    abhyayātsātyakistūrṇaṃ putraṃ tava mahāratham || 7-92-9||

    MHB 7-92-10

    राजानं सर्वलोकस्य सर्वशस्त्रभृतां वरम् ।
    शरैरभ्याहनद्गाढं ततो युद्धमभूत्तयोः ॥ ७-९२-१०॥
    rājānaṃ sarvalokasya sarvaśastrabhṛtāṃ varam |
    śarairabhyāhanadgāḍhaṃ tato yuddhamabhūttayoḥ || 7-92-10||

    MHB 7-92-11

    विमुञ्चन्तौ शरांस्तीक्ष्णान्संदधानौ च सायकान् ।
    अदृश्यं समरेऽन्योन्यं चक्रतुस्तौ महारथौ ॥ ७-९२-११॥
    vimuñcantau śarāṃstīkṣṇānsaṃdadhānau ca sāyakān |
    adṛśyaṃ samare'nyonyaṃ cakratustau mahārathau || 7-92-11||

    MHB 7-92-12

    सात्यकिः कुरुराजेन निर्विद्धो बह्वशोभत ।
    अस्रवद्रुधिरं भूरि स्वरसं चन्दनो यथा ॥ ७-९२-१२॥
    sātyakiḥ kururājena nirviddho bahvaśobhata |
    asravadrudhiraṃ bhūri svarasaṃ candano yathā || 7-92-12||

    MHB 7-92-13

    सात्वतेन च बाणौघैर्निर्विद्धस्तनयस्तव ।
    शातकुम्भमयापीडो बभौ यूप इवोच्छ्रितः ॥ ७-९२-१३॥
    sātvatena ca bāṇaughairnirviddhastanayastava |
    śātakumbhamayāpīḍo babhau yūpa ivocchritaḥ || 7-92-13||

    MHB 7-92-14

    माधवस्तु रणे राजन्कुरुराजस्य धन्विनः ।
    धनुश्चिच्छेद सहसा क्षुरप्रेण हसन्निव ।
    अथैनं छिन्नधन्वानं शरैर्बहुभिराचिनोत् ॥ ७-९२-१४॥
    mādhavastu raṇe rājankururājasya dhanvinaḥ |
    dhanuściccheda sahasā kṣurapreṇa hasanniva |
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ śarairbahubhirācinot || 7-92-14||

    MHB 7-92-15

    निर्भिन्नश्च शरैस्तेन द्विषता क्षिप्रकारिणा ।
    नामृष्यत रणे राजा शत्रोर्विजयलक्षणम् ॥ ७-९२-१५॥
    nirbhinnaśca śaraistena dviṣatā kṣiprakāriṇā |
    nāmṛṣyata raṇe rājā śatrorvijayalakṣaṇam || 7-92-15||

    MHB 7-92-16

    अथान्यद्धनुरादाय हेमपृष्ठं दुरासदम् ।
    विव्याध सात्यकिं तूर्णं सायकानां शतेन ह ॥ ७-९२-१६॥
    athānyaddhanurādāya hemapṛṣṭhaṃ durāsadam |
    vivyādha sātyakiṃ tūrṇaṃ sāyakānāṃ śatena ha || 7-92-16||

    MHB 7-92-17

    सोऽतिविद्धो बलवता पुत्रेण तव धन्विना ।
    अमर्षवशमापन्नस्तव पुत्रमपीडयत् ॥ ७-९२-१७॥
    so'tividdho balavatā putreṇa tava dhanvinā |
    amarṣavaśamāpannastava putramapīḍayat || 7-92-17||

    MHB 7-92-18

    पीडितं नृपतिं दृष्ट्वा तव पुत्रा महारथाः ।
    सात्वतं शरवर्षेण छादयामासुरञ्जसा ॥ ७-९२-१८॥
    pīḍitaṃ nṛpatiṃ dṛṣṭvā tava putrā mahārathāḥ |
    sātvataṃ śaravarṣeṇa chādayāmāsurañjasā || 7-92-18||

    MHB 7-92-19

    स छाद्यमानो बहुभिस्तव पुत्रैर्महारथैः ।
    एकैकं पञ्चभिर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-९२-१९॥
    sa chādyamāno bahubhistava putrairmahārathaiḥ |
    ekaikaṃ pañcabhirviddhvā punarvivyādha saptabhiḥ || 7-92-19||

    MHB 7-92-20

    दुर्योधनं च त्वरितो विव्याधाष्टभिराशुगैः ।
    प्रहसंश्चास्य चिच्छेद कार्मुकं रिपुभीषणम् ॥ ७-९२-२०॥
    duryodhanaṃ ca tvarito vivyādhāṣṭabhirāśugaiḥ |
    prahasaṃścāsya ciccheda kārmukaṃ ripubhīṣaṇam || 7-92-20||

    MHB 7-92-21

    नागं मणिमयं चैव शरैर्ध्वजमपातयत् ।
    हत्वा तु चतुरो वाहांश्चतुर्भिर्निशितैः शरैः ।
    सारथिं पातयामास क्षुरप्रेण महायशाः ॥ ७-९२-२१॥
    nāgaṃ maṇimayaṃ caiva śarairdhvajamapātayat |
    hatvā tu caturo vāhāṃścaturbhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    sārathiṃ pātayāmāsa kṣurapreṇa mahāyaśāḥ || 7-92-21||

    MHB 7-92-22

    एतस्मिन्नन्तरे चैव कुरुराजं महारथम् ।
    अवाकिरच्छरैर्हृष्टो बहुभिर्मर्मभेदिभिः ॥ ७-९२-२२॥
    etasminnantare caiva kururājaṃ mahāratham |
    avākiraccharairhṛṣṭo bahubhirmarmabhedibhiḥ || 7-92-22||

    MHB 7-92-23

    स वध्यमानः समरे शैनेयस्य शरोत्तमैः ।
    प्राद्रवत्सहसा राजन्पुत्रो दुर्योधनस्तव ।
    आप्लुतश्च ततो यानं चित्रसेनस्य धन्विनः ॥ ७-९२-२३॥
    sa vadhyamānaḥ samare śaineyasya śarottamaiḥ |
    prādravatsahasā rājanputro duryodhanastava |
    āplutaśca tato yānaṃ citrasenasya dhanvinaḥ || 7-92-23||

    MHB 7-92-24

    हाहाभूतं जगच्चासीद्दृष्ट्वा राजानमाहवे ।
    ग्रस्यमानं सात्यकिना खे सोममिव राहुणा ॥ ७-९२-२४॥
    hāhābhūtaṃ jagaccāsīddṛṣṭvā rājānamāhave |
    grasyamānaṃ sātyakinā khe somamiva rāhuṇā || 7-92-24||

    MHB 7-92-25

    तं तु शब्दं महच्छ्रुत्वा कृतवर्मा महारथः ।
    अभ्ययात्सहसा तत्र यत्रास्ते माधवः प्रभुः ॥ ७-९२-२५॥
    taṃ tu śabdaṃ mahacchrutvā kṛtavarmā mahārathaḥ |
    abhyayātsahasā tatra yatrāste mādhavaḥ prabhuḥ || 7-92-25||

    MHB 7-92-26

    विधुन्वानो धनुःश्रेष्ठं चोदयंश्चैव वाजिनः ।
    भर्त्सयन्सारथिं चोग्रं याहि याहीति सत्वरः ॥ ७-९२-२६॥
    vidhunvāno dhanuḥśreṣṭhaṃ codayaṃścaiva vājinaḥ |
    bhartsayansārathiṃ cograṃ yāhi yāhīti satvaraḥ || 7-92-26||

    MHB 7-92-27

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य व्यादितास्यमिवान्तकम् ।
    युयुधानो महाराज यन्तारमिदमब्रवीत् ॥ ७-९२-२७॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya vyāditāsyamivāntakam |
    yuyudhāno mahārāja yantāramidamabravīt || 7-92-27||

    MHB 7-92-28

    कृतवर्मा रथेनैष द्रुतमापतते शरी ।
    प्रत्युद्याहि रथेनैनं प्रवरं सर्वधन्विनाम् ॥ ७-९२-२८॥
    kṛtavarmā rathenaiṣa drutamāpatate śarī |
    pratyudyāhi rathenainaṃ pravaraṃ sarvadhanvinām || 7-92-28||

    MHB 7-92-29

    ततः प्रजविताश्वेन विधिवत्कल्पितेन च ।
    आससाद रणे भोजं प्रतिमानं धनुष्मताम् ॥ ७-९२-२९॥
    tataḥ prajavitāśvena vidhivatkalpitena ca |
    āsasāda raṇe bhojaṃ pratimānaṃ dhanuṣmatām || 7-92-29||

    MHB 7-92-30

    ततः परमसंक्रुद्धौ ज्वलन्ताविव पावकौ ।
    समेयातां नरव्याघ्रौ व्याघ्राविव तरस्विनौ ॥ ७-९२-३०॥
    tataḥ paramasaṃkruddhau jvalantāviva pāvakau |
    sameyātāṃ naravyāghrau vyāghrāviva tarasvinau || 7-92-30||

    MHB 7-92-31

    कृतवर्मा तु शैनेयं षड्विंशत्या समार्पयत् ।
    निशितैः सायकैस्तीक्ष्णैर्यन्तारं चास्य सप्तभिः ॥ ७-९२-३१॥
    kṛtavarmā tu śaineyaṃ ṣaḍviṃśatyā samārpayat |
    niśitaiḥ sāyakaistīkṣṇairyantāraṃ cāsya saptabhiḥ || 7-92-31||

    MHB 7-92-32

    चतुरश्च हयोदारांश्चतुर्भिः परमेषुभिः ।
    अविध्यत्साधुदान्तान्वै सैन्धवान्सात्वतस्य ह ॥ ७-९२-३२॥
    caturaśca hayodārāṃścaturbhiḥ parameṣubhiḥ |
    avidhyatsādhudāntānvai saindhavānsātvatasya ha || 7-92-32||

    MHB 7-92-33

    रुक्मध्वजो रुक्मपृष्ठं महद्विस्फार्य कार्मुकम् ।
    रुक्माङ्गदी रुक्मवर्मा रुक्मपुङ्खानवाकिरत् ॥ ७-९२-३३॥
    rukmadhvajo rukmapṛṣṭhaṃ mahadvisphārya kārmukam |
    rukmāṅgadī rukmavarmā rukmapuṅkhānavākirat || 7-92-33||

    MHB 7-92-34

    ततोऽशीतिं शिनेः पौत्रः सायकान्कृतवर्मणे ।
    प्राहिणोत्त्वरया युक्तो द्रष्टुकामो धनंजयम् ॥ ७-९२-३४॥
    tato'śītiṃ śineḥ pautraḥ sāyakānkṛtavarmaṇe |
    prāhiṇottvarayā yukto draṣṭukāmo dhanaṃjayam || 7-92-34||

    MHB 7-92-35

    सोऽतिविद्धो बलवता शत्रुणा शत्रुतापनः ।
    समकम्पत दुर्धर्षः क्षितिकम्पे यथाचलः ॥ ७-९२-३५॥
    so'tividdho balavatā śatruṇā śatrutāpanaḥ |
    samakampata durdharṣaḥ kṣitikampe yathācalaḥ || 7-92-35||

    MHB 7-92-36

    त्रिषष्ट्या चतुरोऽस्याश्वान्सप्तभिः सारथिं शरैः ।
    विव्याध निशितैस्तूर्णं सात्यकिः कृतवर्मणः ॥ ७-९२-३६॥
    triṣaṣṭyā caturo'syāśvānsaptabhiḥ sārathiṃ śaraiḥ |
    vivyādha niśitaistūrṇaṃ sātyakiḥ kṛtavarmaṇaḥ || 7-92-36||

    MHB 7-92-37

    सुवर्णपुङ्खं विशिखं समाधाय स सात्यकिः ।
    व्यसृजत्तं महाज्वालं संक्रुद्धमिव पन्नगम् ॥ ७-९२-३७॥
    suvarṇapuṅkhaṃ viśikhaṃ samādhāya sa sātyakiḥ |
    vyasṛjattaṃ mahājvālaṃ saṃkruddhamiva pannagam || 7-92-37||

    MHB 7-92-38

    सोऽविशत्कृतवर्माणं यमदण्डोपमः शरः ।
    जाम्बूनदविचित्रं च वर्म निर्भिद्य भानुमत् ।
    अभ्यगाद्धरणीमुग्रो रुधिरेण समुक्षितः ॥ ७-९२-३८॥
    so'viśatkṛtavarmāṇaṃ yamadaṇḍopamaḥ śaraḥ |
    jāmbūnadavicitraṃ ca varma nirbhidya bhānumat |
    abhyagāddharaṇīmugro rudhireṇa samukṣitaḥ || 7-92-38||

    MHB 7-92-39

    संजातरुधिरश्चाजौ सात्वतेषुभिरर्दितः ।
    प्रचलन्धनुरुत्सृज्य न्यपतत्स्यन्दनोत्तमे ॥ ७-९२-३९॥
    saṃjātarudhiraścājau sātvateṣubhirarditaḥ |
    pracalandhanurutsṛjya nyapatatsyandanottame || 7-92-39||

    MHB 7-92-40

    स सिंहदंष्ट्रो जानुभ्यामापन्नोऽमितविक्रमः ।
    शरार्दितः सात्यकिना रथोपस्थे नरर्षभः ॥ ७-९२-४०॥
    sa siṃhadaṃṣṭro jānubhyāmāpanno'mitavikramaḥ |
    śarārditaḥ sātyakinā rathopasthe nararṣabhaḥ || 7-92-40||

    MHB 7-92-41

    सहस्रबाहोः सदृशमक्षोभ्यमिव सागरम् ।
    निवार्य कृतवर्माणं सात्यकिः प्रययौ ततः ॥ ७-९२-४१॥
    sahasrabāhoḥ sadṛśamakṣobhyamiva sāgaram |
    nivārya kṛtavarmāṇaṃ sātyakiḥ prayayau tataḥ || 7-92-41||

    MHB 7-92-42

    खड्गशक्तिधनुःकीर्णां गजाश्वरथसंकुलाम् ।
    प्रवर्तितोग्ररुधिरां शतशः क्षत्रियर्षभैः ॥ ७-९२-४२॥
    khaḍgaśaktidhanuḥkīrṇāṃ gajāśvarathasaṃkulām |
    pravartitograrudhirāṃ śataśaḥ kṣatriyarṣabhaiḥ || 7-92-42||

    MHB 7-92-43

    प्रेक्षतां सर्वसैन्यानां मध्येन शिनिपुंगवः ।
    अभ्यगाद्वाहिनीं भित्त्वा वृत्रहेवासुरीं चमूम् ॥ ७-९२-४३॥
    prekṣatāṃ sarvasainyānāṃ madhyena śinipuṃgavaḥ |
    abhyagādvāhinīṃ bhittvā vṛtrahevāsurīṃ camūm || 7-92-43||

    MHB 7-92-44

    समाश्वास्य च हार्दिक्यो गृह्य चान्यन्महद्धनुः ।
    तस्थौ तत्रैव बलवान्वारयन्युधि पाण्डवान् ॥ ७-९२-४४॥
    samāśvāsya ca hārdikyo gṛhya cānyanmahaddhanuḥ |
    tasthau tatraiva balavānvārayanyudhi pāṇḍavān || 7-92-44||

    Adhyaya: 93/173 (35)

    MHB 7-93-1

    संजय उवाच ।
    काल्यमानेषु सैन्येषु शैनेयेन ततस्ततः ।
    भारद्वाजः शरव्रातैर्महद्भिः समवाकिरत् ॥ ७-९३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    kālyamāneṣu sainyeṣu śaineyena tatastataḥ |
    bhāradvājaḥ śaravrātairmahadbhiḥ samavākirat || 7-93-1||

    MHB 7-93-2

    स संप्रहारस्तुमुलो द्रोणसात्वतयोरभूत् ।
    पश्यतां सर्वसैन्यानां बलिवासवयोरिव ॥ ७-९३-२॥
    sa saṃprahārastumulo droṇasātvatayorabhūt |
    paśyatāṃ sarvasainyānāṃ balivāsavayoriva || 7-93-2||

    MHB 7-93-3

    ततो द्रोणः शिनेः पौत्रं चित्रैः सर्वायसैः शरैः ।
    त्रिभिराशीविषाकारैर्ललाटे समविध्यत ॥ ७-९३-३॥
    tato droṇaḥ śineḥ pautraṃ citraiḥ sarvāyasaiḥ śaraiḥ |
    tribhirāśīviṣākārairlalāṭe samavidhyata || 7-93-3||

    MHB 7-93-4

    तैर्ललाटार्पितैर्बाणैर्युयुधानस्त्वजिह्मगैः ।
    व्यरोचत महाराज त्रिशृङ्ग इव पर्वतः ॥ ७-९३-४॥
    tairlalāṭārpitairbāṇairyuyudhānastvajihmagaiḥ |
    vyarocata mahārāja triśṛṅga iva parvataḥ || 7-93-4||

    MHB 7-93-5

    ततोऽस्य बाणानपरानिन्द्राशनिसमस्वनान् ।
    भारद्वाजोऽन्तरप्रेक्षी प्रेषयामास संयुगे ॥ ७-९३-५॥
    tato'sya bāṇānaparānindrāśanisamasvanān |
    bhāradvājo'ntaraprekṣī preṣayāmāsa saṃyuge || 7-93-5||

    MHB 7-93-6

    तान्द्रोणचापनिर्मुक्तान्दाशार्हः पततः शरान् ।
    द्वाभ्यां द्वाभ्यां सुपुङ्खाभ्यां चिच्छेद परमास्त्रवित् ॥ ७-९३-६॥
    tāndroṇacāpanirmuktāndāśārhaḥ patataḥ śarān |
    dvābhyāṃ dvābhyāṃ supuṅkhābhyāṃ ciccheda paramāstravit || 7-93-6||

    MHB 7-93-7

    तामस्य लघुतां द्रोणः समवेक्ष्य विशां पते ।
    प्रहस्य सहसाविध्यद्विंशत्या शिनिपुंगवम् ॥ ७-९३-७॥
    tāmasya laghutāṃ droṇaḥ samavekṣya viśāṃ pate |
    prahasya sahasāvidhyadviṃśatyā śinipuṃgavam || 7-93-7||

    MHB 7-93-8

    पुनः पञ्चाशतेषूणां शतेन च समार्पयत् ।
    लघुतां युयुधानस्य लाघवेन विशेषयन् ॥ ७-९३-८॥
    punaḥ pañcāśateṣūṇāṃ śatena ca samārpayat |
    laghutāṃ yuyudhānasya lāghavena viśeṣayan || 7-93-8||

    MHB 7-93-9

    समुत्पतन्ति वल्मीकाद्यथा क्रुद्धा महोरगाः ।
    तथा द्रोणरथाद्राजन्नुत्पतन्ति तनुच्छिदः ॥ ७-९३-९॥
    samutpatanti valmīkādyathā kruddhā mahoragāḥ |
    tathā droṇarathādrājannutpatanti tanucchidaḥ || 7-93-9||

    MHB 7-93-10

    तथैव युयुधानेन सृष्टाः शतसहस्रशः ।
    अवाकिरन्द्रोणरथं शरा रुधिरभोजनाः ॥ ७-९३-१०॥
    tathaiva yuyudhānena sṛṣṭāḥ śatasahasraśaḥ |
    avākirandroṇarathaṃ śarā rudhirabhojanāḥ || 7-93-10||

    MHB 7-93-11

    लाघवाद्द्विजमुख्यस्य सात्वतस्य च मारिष ।
    विशेषं नाध्यगच्छाम समावास्तां नरर्षभौ ॥ ७-९३-११॥
    lāghavāddvijamukhyasya sātvatasya ca māriṣa |
    viśeṣaṃ nādhyagacchāma samāvāstāṃ nararṣabhau || 7-93-11||

    MHB 7-93-12

    सात्यकिस्तु ततो द्रोणं नवभिर्नतपर्वभिः ।
    आजघान भृशं क्रुद्धो ध्वजं च निशितैः शरैः ।
    सारथिं च शतेनैव भारद्वाजस्य पश्यतः ॥ ७-९३-१२॥
    sātyakistu tato droṇaṃ navabhirnataparvabhiḥ |
    ājaghāna bhṛśaṃ kruddho dhvajaṃ ca niśitaiḥ śaraiḥ |
    sārathiṃ ca śatenaiva bhāradvājasya paśyataḥ || 7-93-12||

    MHB 7-93-13

    लाघवं युयुधानस्य दृष्ट्वा द्रोणो महारथः ।
    सप्तत्या सात्यकिं विद्ध्वा तुरगांश्च त्रिभिस्त्रिभिः ।
    ध्वजमेकेन विव्याध माधवस्य रथे स्थितम् ॥ ७-९३-१३॥
    lāghavaṃ yuyudhānasya dṛṣṭvā droṇo mahārathaḥ |
    saptatyā sātyakiṃ viddhvā turagāṃśca tribhistribhiḥ |
    dhvajamekena vivyādha mādhavasya rathe sthitam || 7-93-13||

    MHB 7-93-14

    अथापरेण भल्लेन हेमपुङ्खेन पत्रिणा ।
    धनुश्चिच्छेद समरे माधवस्य महात्मनः ॥ ७-९३-१४॥
    athāpareṇa bhallena hemapuṅkhena patriṇā |
    dhanuściccheda samare mādhavasya mahātmanaḥ || 7-93-14||

    MHB 7-93-15

    सात्यकिस्तु ततः क्रुद्धो धनुस्त्यक्त्वा महारथः ।
    गदां जग्राह महतीं भारद्वाजाय चाक्षिपत् ॥ ७-९३-१५॥
    sātyakistu tataḥ kruddho dhanustyaktvā mahārathaḥ |
    gadāṃ jagrāha mahatīṃ bhāradvājāya cākṣipat || 7-93-15||

    MHB 7-93-16

    तामापतन्तीं सहसा पट्टबद्धामयस्मयीम् ।
    न्यवारयच्छरैर्द्रोणो बहुभिर्बहुरूपिभिः ॥ ७-९३-१६॥
    tāmāpatantīṃ sahasā paṭṭabaddhāmayasmayīm |
    nyavārayaccharairdroṇo bahubhirbahurūpibhiḥ || 7-93-16||

    MHB 7-93-17

    अथान्यद्धनुरादाय सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    विव्याध बहुभिर्वीरं भारद्वाजं शिलाशितैः ॥ ७-९३-१७॥
    athānyaddhanurādāya sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    vivyādha bahubhirvīraṃ bhāradvājaṃ śilāśitaiḥ || 7-93-17||

    MHB 7-93-18

    स विद्ध्वा समरे द्रोणं सिंहनादममुञ्चत ।
    तं वै न ममृषे द्रोणः सर्वशस्त्रभृतां वरः ॥ ७-९३-१८॥
    sa viddhvā samare droṇaṃ siṃhanādamamuñcata |
    taṃ vai na mamṛṣe droṇaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ || 7-93-18||

    MHB 7-93-19

    तथः शक्तिं गृहीत्वा तु रुक्मदण्डामयस्मयीम् ।
    तरसा प्रेषयामास माधवस्य रथं प्रति ॥ ७-९३-१९॥
    tathaḥ śaktiṃ gṛhītvā tu rukmadaṇḍāmayasmayīm |
    tarasā preṣayāmāsa mādhavasya rathaṃ prati || 7-93-19||

    MHB 7-93-20

    अनासाद्य तु शैनेयं सा शक्तिः कालसंनिभा ।
    भित्त्वा रथं जगामोग्रा धरणीं दारुणस्वना ॥ ७-९३-२०॥
    anāsādya tu śaineyaṃ sā śaktiḥ kālasaṃnibhā |
    bhittvā rathaṃ jagāmogrā dharaṇīṃ dāruṇasvanā || 7-93-20||

    MHB 7-93-21

    ततो द्रोणं शिनेः पौत्रो राजन्विव्याध पत्रिणा ।
    दक्षिणं भुजमासाद्य पीडयन्भरतर्षभ ॥ ७-९३-२१॥
    tato droṇaṃ śineḥ pautro rājanvivyādha patriṇā |
    dakṣiṇaṃ bhujamāsādya pīḍayanbharatarṣabha || 7-93-21||

    MHB 7-93-22

    द्रोणोऽपि समरे राजन्माधवस्य महद्धनुः ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद रथशक्त्या च सारथिम् ॥ ७-९३-२२॥
    droṇo'pi samare rājanmādhavasya mahaddhanuḥ |
    ardhacandreṇa ciccheda rathaśaktyā ca sārathim || 7-93-22||

    MHB 7-93-23

    मुमोह सारथिस्तस्य रथशक्त्या समाहतः ।
    स रथोपस्थमासाद्य मुहूर्तं संन्यषीदत ॥ ७-९३-२३॥
    mumoha sārathistasya rathaśaktyā samāhataḥ |
    sa rathopasthamāsādya muhūrtaṃ saṃnyaṣīdata || 7-93-23||

    MHB 7-93-24

    चकार सात्यकी राजंस्तत्र कर्मातिमानुषम् ।
    अयोधयच्च यद्द्रोणं रश्मीञ्जग्राह च स्वयम् ॥ ७-९३-२४॥
    cakāra sātyakī rājaṃstatra karmātimānuṣam |
    ayodhayacca yaddroṇaṃ raśmīñjagrāha ca svayam || 7-93-24||

    MHB 7-93-25

    ततः शरशतेनैव युयुधानो महारथः ।
    अविध्यद्ब्राह्मणं संख्ये हृष्टरूपो विशां पते ॥ ७-९३-२५॥
    tataḥ śaraśatenaiva yuyudhāno mahārathaḥ |
    avidhyadbrāhmaṇaṃ saṃkhye hṛṣṭarūpo viśāṃ pate || 7-93-25||

    MHB 7-93-26

    तस्य द्रोणः शरान्पञ्च प्रेषयामास भारत ।
    ते तस्य कवचं भित्त्वा पपुः शोणितमाहवे ॥ ७-९३-२६॥
    tasya droṇaḥ śarānpañca preṣayāmāsa bhārata |
    te tasya kavacaṃ bhittvā papuḥ śoṇitamāhave || 7-93-26||

    MHB 7-93-27

    निर्विद्धस्तु शरैर्घोरैरक्रुध्यत्सात्यकिर्भृशम् ।
    सायकान्व्यसृजच्चापि वीरो रुक्मरथं प्रति ॥ ७-९३-२७॥
    nirviddhastu śarairghorairakrudhyatsātyakirbhṛśam |
    sāyakānvyasṛjaccāpi vīro rukmarathaṃ prati || 7-93-27||

    MHB 7-93-28

    ततो द्रोणस्य यन्तारं निपात्यैकेषुणा भुवि ।
    अश्वान्व्यद्रावयद्बाणैर्हतसूतान्महात्मनः ॥ ७-९३-२८॥
    tato droṇasya yantāraṃ nipātyaikeṣuṇā bhuvi |
    aśvānvyadrāvayadbāṇairhatasūtānmahātmanaḥ || 7-93-28||

    MHB 7-93-29

    स रथः प्रद्रुतः संख्ये मण्डलानि सहस्रशः ।
    चकार राजतो राजन्भ्राजमान इवांशुमान् ॥ ७-९३-२९॥
    sa rathaḥ pradrutaḥ saṃkhye maṇḍalāni sahasraśaḥ |
    cakāra rājato rājanbhrājamāna ivāṃśumān || 7-93-29||

    MHB 7-93-30

    अभिद्रवत गृह्णीत हयान्द्रोणस्य धावत ।
    इति स्म चुक्रुशुः सर्वे राजपुत्राः सराजकाः ॥ ७-९३-३०॥
    abhidravata gṛhṇīta hayāndroṇasya dhāvata |
    iti sma cukruśuḥ sarve rājaputrāḥ sarājakāḥ || 7-93-30||

    MHB 7-93-31

    ते सात्यकिमपास्याशु राजन्युधि महारथाः ।
    यतो द्रोणस्ततः सर्वे सहसा समुपाद्रवन् ॥ ७-९३-३१॥
    te sātyakimapāsyāśu rājanyudhi mahārathāḥ |
    yato droṇastataḥ sarve sahasā samupādravan || 7-93-31||

    MHB 7-93-32

    तान्दृष्ट्वा प्रद्रुतान्सर्वान्सात्वतेन शरार्दितान् ।
    प्रभग्नं पुनरेवासीत्तव सैन्यं समाकुलम् ॥ ७-९३-३२॥
    tāndṛṣṭvā pradrutānsarvānsātvatena śarārditān |
    prabhagnaṃ punarevāsīttava sainyaṃ samākulam || 7-93-32||

    MHB 7-93-33

    व्यूहस्यैव पुनर्द्वारं गत्वा द्रोणो व्यवस्थितः ।
    वातायमानैस्तैरश्वैर्हृतो वृष्णिशरार्दितैः ॥ ७-९३-३३॥
    vyūhasyaiva punardvāraṃ gatvā droṇo vyavasthitaḥ |
    vātāyamānaistairaśvairhṛto vṛṣṇiśarārditaiḥ || 7-93-33||

    MHB 7-93-34

    पाण्डुपाञ्चालसंभग्नं व्यूहमालोक्य वीर्यवान् ।
    शैनेये नाकरोद्यत्नं व्यूहस्यैवाभिरक्षणे ॥ ७-९३-३४॥
    pāṇḍupāñcālasaṃbhagnaṃ vyūhamālokya vīryavān |
    śaineye nākarodyatnaṃ vyūhasyaivābhirakṣaṇe || 7-93-34||

    MHB 7-93-35

    निवार्य पाण्डुपाञ्चालान्द्रोणाग्निः प्रदहन्निव ।
    तस्थौ क्रोधाग्निसंदीप्तः कालसूर्य इवोदितः ॥ ७-९३-३५॥
    nivārya pāṇḍupāñcālāndroṇāgniḥ pradahanniva |
    tasthau krodhāgnisaṃdīptaḥ kālasūrya ivoditaḥ || 7-93-35||

    Adhyaya: 94/173 (18)

    MHB 7-94-1

    संजय उवाच ।
    द्रोणं स जित्वा पुरुषप्रवीरस्तथैव हार्दिक्यमुखांस्त्वदीयान् ।
    प्रहस्य सूतं वचनं बभाषे शिनिप्रवीरः कुरुपुंगवाग्र्य ॥ ७-९४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    droṇaṃ sa jitvā puruṣapravīrastathaiva hārdikyamukhāṃstvadīyān |
    prahasya sūtaṃ vacanaṃ babhāṣe śinipravīraḥ kurupuṃgavāgrya || 7-94-1||

    MHB 7-94-2

    निमित्तमात्रं वयमत्र सूत दग्धारयः केशवफल्गुनाभ्याम् ।
    हतान्निहन्मेह नरर्षभेण वयं सुरेशात्मसमुद्भवेन ॥ ७-९४-२॥
    nimittamātraṃ vayamatra sūta dagdhārayaḥ keśavaphalgunābhyām |
    hatānnihanmeha nararṣabheṇa vayaṃ sureśātmasamudbhavena || 7-94-2||

    MHB 7-94-3

    तमेवमुक्त्वा शिनिपुंगवस्तदा महामृधे सोऽग्र्यधनुर्धरोऽरिहा ।
    किरन्समन्तात्सहसा शरान्बली समापतच्छ्येन इवामिषं यथा ॥ ७-९४-३॥
    tamevamuktvā śinipuṃgavastadā mahāmṛdhe so'gryadhanurdharo'rihā |
    kiransamantātsahasā śarānbalī samāpatacchyena ivāmiṣaṃ yathā || 7-94-3||

    MHB 7-94-4

    तं यान्तमश्वैः शशिशङ्खवर्णैर्विगाह्य सैन्यं पुरुषप्रवीरम् ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं समन्तादादित्यरश्मिप्रतिमं नराग्र्यम् ॥ ७-९४-४॥
    taṃ yāntamaśvaiḥ śaśiśaṅkhavarṇairvigāhya sainyaṃ puruṣapravīram |
    nāśaknuvanvārayituṃ samantādādityaraśmipratimaṃ narāgryam || 7-94-4||

    MHB 7-94-5

    असह्यविक्रान्तमदीनसत्त्वं सर्वे गणा भारत दुर्विषह्यम् ।
    सहस्रनेत्रप्रतिमप्रभावं दिवीव सूर्यं जलदव्यपाये ॥ ७-९४-५॥
    asahyavikrāntamadīnasattvaṃ sarve gaṇā bhārata durviṣahyam |
    sahasranetrapratimaprabhāvaṃ divīva sūryaṃ jaladavyapāye || 7-94-5||

    MHB 7-94-6

    अमर्षपूर्णस्त्वतिचित्रयोधी शरासनी काञ्चनवर्मधारी ।
    सुदर्शनः सात्यकिमापतन्तं न्यवारयद्राजवरः प्रसह्य ॥ ७-९४-६॥
    amarṣapūrṇastvaticitrayodhī śarāsanī kāñcanavarmadhārī |
    sudarśanaḥ sātyakimāpatantaṃ nyavārayadrājavaraḥ prasahya || 7-94-6||

    MHB 7-94-7

    तयोरभूद्भरत संप्रहारः सुदारुणस्तं समभिप्रशंसन् ।
    योधास्त्वदीयाश्च हि सोमकाश्च वृत्रेन्द्रयोर्युद्धमिवामरौघाः ॥ ७-९४-७॥
    tayorabhūdbharata saṃprahāraḥ sudāruṇastaṃ samabhipraśaṃsan |
    yodhāstvadīyāśca hi somakāśca vṛtrendrayoryuddhamivāmaraughāḥ || 7-94-7||

    MHB 7-94-8

    शरैः सुतीक्ष्णैः शतशोऽभ्यविध्यत्सुदर्शनः सात्वतमुख्यमाजौ ।
    अनागतानेव तु तान्पृषत्कांश्चिच्छेद बाणैः शिनिपुंगवोऽपि ॥ ७-९४-८॥
    śaraiḥ sutīkṣṇaiḥ śataśo'bhyavidhyatsudarśanaḥ sātvatamukhyamājau |
    anāgatāneva tu tānpṛṣatkāṃściccheda bāṇaiḥ śinipuṃgavo'pi || 7-94-8||

    MHB 7-94-9

    तथैव शक्रप्रतिमोऽपि सात्यकिः सुदर्शने यान्क्षिपति स्म सायकान् ।
    द्विधा त्रिधा तानकरोत्सुदर्शनः शरोत्तमैः स्यन्दनवर्यमास्थितः ॥ ७-९४-९॥
    tathaiva śakrapratimo'pi sātyakiḥ sudarśane yānkṣipati sma sāyakān |
    dvidhā tridhā tānakarotsudarśanaḥ śarottamaiḥ syandanavaryamāsthitaḥ || 7-94-9||

    MHB 7-94-10

    संप्रेक्ष्य बाणान्निहतांस्तदानीं सुदर्शनः सात्यकिबाणवेगैः ।
    क्रोधाद्दिधक्षन्निव तिग्मतेजाः शरानमुञ्चत्तपनीयचित्रान् ॥ ७-९४-१०॥
    saṃprekṣya bāṇānnihatāṃstadānīṃ sudarśanaḥ sātyakibāṇavegaiḥ |
    krodhāddidhakṣanniva tigmatejāḥ śarānamuñcattapanīyacitrān || 7-94-10||

    MHB 7-94-11

    पुनः स बाणैस्त्रिभिरग्निकल्पैराकर्णपूर्णैर्निशितैः सुपुङ्खैः ।
    विव्याध देहावरणं विभिद्य ते सात्यकेराविविशुः शरीरम् ॥ ७-९४-११॥
    punaḥ sa bāṇaistribhiragnikalpairākarṇapūrṇairniśitaiḥ supuṅkhaiḥ |
    vivyādha dehāvaraṇaṃ vibhidya te sātyakerāviviśuḥ śarīram || 7-94-11||

    MHB 7-94-12

    तथैव तस्यावनिपालपुत्रः संधाय बाणैरपरैर्ज्वलद्भिः ।
    आजघ्निवांस्तान्रजतप्रकाशांश्चतुर्भिरश्वांश्चतुरः प्रसह्य ॥ ७-९४-१२॥
    tathaiva tasyāvanipālaputraḥ saṃdhāya bāṇairaparairjvaladbhiḥ |
    ājaghnivāṃstānrajataprakāśāṃścaturbhiraśvāṃścaturaḥ prasahya || 7-94-12||

    MHB 7-94-13

    तथा तु तेनाभिहतस्तरस्वी नप्ता शिनेरिन्द्रसमानवीर्यः ।
    सुदर्शनस्येषुगणैः सुतीक्ष्णैर्हयान्निहत्याशु ननाद नादम् ॥ ७-९४-१३॥
    tathā tu tenābhihatastarasvī naptā śinerindrasamānavīryaḥ |
    sudarśanasyeṣugaṇaiḥ sutīkṣṇairhayānnihatyāśu nanāda nādam || 7-94-13||

    MHB 7-94-14

    अथास्य सूतस्य शिरो निकृत्य भल्लेन वज्राशनिसंनिभेन ।
    सुदर्शनस्यापि शिनिप्रवीरः क्षुरेण चिच्छेद शिरः प्रसह्य ॥ ७-९४-१४॥
    athāsya sūtasya śiro nikṛtya bhallena vajrāśanisaṃnibhena |
    sudarśanasyāpi śinipravīraḥ kṣureṇa ciccheda śiraḥ prasahya || 7-94-14||

    MHB 7-94-15

    सकुण्डलं पूर्णशशिप्रकाशं भ्राजिष्णु वक्त्रं निचकर्त देहात् ।
    यथा पुरा वज्रधरः प्रसह्य बलस्य संख्येऽतिबलस्य राजन् ॥ ७-९४-१५॥
    sakuṇḍalaṃ pūrṇaśaśiprakāśaṃ bhrājiṣṇu vaktraṃ nicakarta dehāt |
    yathā purā vajradharaḥ prasahya balasya saṃkhye'tibalasya rājan || 7-94-15||

    MHB 7-94-16

    निहत्य तं पार्थिवपुत्रपौत्रं रणे यदूनामृषभस्तरस्वी ।
    मुदा समेतः परया महात्मा रराज राजन्सुरराजकल्पः ॥ ७-९४-१६॥
    nihatya taṃ pārthivaputrapautraṃ raṇe yadūnāmṛṣabhastarasvī |
    mudā sametaḥ parayā mahātmā rarāja rājansurarājakalpaḥ || 7-94-16||

    MHB 7-94-17

    ततो ययावर्जुनमेव येन निवार्य सैन्यं तव मार्गणौघैः ।
    सदश्वयुक्तेन रथेन निर्याल्लोकान्विसिस्मापयिषुर्नृवीरः ॥ ७-९४-१७॥
    tato yayāvarjunameva yena nivārya sainyaṃ tava mārgaṇaughaiḥ |
    sadaśvayuktena rathena niryāllokānvisismāpayiṣurnṛvīraḥ || 7-94-17||

    MHB 7-94-18

    तत्तस्य विस्मापयनीयमग्र्यमपूजयन्योधवराः समेताः ।
    यद्वर्तमानानिषुगोचरेऽरीन्ददाह बाणैर्हुतभुग्यथैव ॥ ७-९४-१८॥
    tattasya vismāpayanīyamagryamapūjayanyodhavarāḥ sametāḥ |
    yadvartamānāniṣugocare'rīndadāha bāṇairhutabhugyathaiva || 7-94-18||

    Adhyaya: 95/173 (47)

    MHB 7-95-1

    संजय उवाच ।
    ततः स सात्यकिर्धीमान्महात्मा वृष्णिपुंगवः ।
    सुदर्शनं निहत्याजौ यन्तारमिदमब्रवीत् ॥ ७-९५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ sa sātyakirdhīmānmahātmā vṛṣṇipuṃgavaḥ |
    sudarśanaṃ nihatyājau yantāramidamabravīt || 7-95-1||

    MHB 7-95-2

    रथाश्वनागकलिलं शरशक्त्यूर्मिमालिनम् ।
    खड्गमत्स्यं गदाग्राहं शूरायुधमहास्वनम् ॥ ७-९५-२॥
    rathāśvanāgakalilaṃ śaraśaktyūrmimālinam |
    khaḍgamatsyaṃ gadāgrāhaṃ śūrāyudhamahāsvanam || 7-95-2||

    MHB 7-95-3

    प्राणापहारिणं रौद्रं वादित्रोत्क्रुष्टनादितम् ।
    योधानामसुखस्पर्शं दुर्धर्षमजयैषिणाम् ॥ ७-९५-३॥
    prāṇāpahāriṇaṃ raudraṃ vāditrotkruṣṭanāditam |
    yodhānāmasukhasparśaṃ durdharṣamajayaiṣiṇām || 7-95-3||

    MHB 7-95-4

    तीर्णाः स्म दुस्तरं तात द्रोणानीकमहार्णवम् ।
    जलसंधबलेनाजौ पुरुषादैरिवावृतम् ॥ ७-९५-४॥
    tīrṇāḥ sma dustaraṃ tāta droṇānīkamahārṇavam |
    jalasaṃdhabalenājau puruṣādairivāvṛtam || 7-95-4||

    MHB 7-95-5

    अतोऽन्यं पृतनाशेषं मन्ये कुनदिकामिव ।
    तर्तव्यामल्पसलिलां चोदयाश्वानसंभ्रमम् ॥ ७-९५-५॥
    ato'nyaṃ pṛtanāśeṣaṃ manye kunadikāmiva |
    tartavyāmalpasalilāṃ codayāśvānasaṃbhramam || 7-95-5||

    MHB 7-95-6

    हस्तप्राप्तमहं मन्ये सांप्रतं सव्यसाचिनम् ।
    निर्जित्य दुर्धरं द्रोणं सपदानुगमाहवे ॥ ७-९५-६॥
    hastaprāptamahaṃ manye sāṃprataṃ savyasācinam |
    nirjitya durdharaṃ droṇaṃ sapadānugamāhave || 7-95-6||

    MHB 7-95-7

    हार्दिक्यं योधवर्यं च प्राप्तं मन्ये धनंजयम् ।
    न हि मे जायते त्रासो दृष्ट्वा सैन्यान्यनेकशः ।
    वह्नेरिव प्रदीप्तस्य ग्रीष्मे शुष्कं तृणोलपम् ॥ ७-९५-७॥
    hārdikyaṃ yodhavaryaṃ ca prāptaṃ manye dhanaṃjayam |
    na hi me jāyate trāso dṛṣṭvā sainyānyanekaśaḥ |
    vahneriva pradīptasya grīṣme śuṣkaṃ tṛṇolapam || 7-95-7||

    MHB 7-95-8

    पश्य पाण्डवमुख्येन यातां भूमिं किरीटिना ।
    पत्त्यश्वरथनागौघैः पतितैर्विषमीकृताम् ॥ ७-९५-८॥
    paśya pāṇḍavamukhyena yātāṃ bhūmiṃ kirīṭinā |
    pattyaśvarathanāgaughaiḥ patitairviṣamīkṛtām || 7-95-8||

    MHB 7-95-9

    अभ्याशस्थमहं मन्ये श्वेताश्वं कृष्णसारथिम् ।
    स एष श्रूयते शब्दो गाण्डीवस्यामितौजसः ॥ ७-९५-९॥
    abhyāśasthamahaṃ manye śvetāśvaṃ kṛṣṇasārathim |
    sa eṣa śrūyate śabdo gāṇḍīvasyāmitaujasaḥ || 7-95-9||

    MHB 7-95-10

    यादृशानि निमित्तानि मम प्रादुर्भवन्ति वै ।
    अनस्तंगत आदित्ये हन्ता सैन्धवमर्जुनः ॥ ७-९५-१०॥
    yādṛśāni nimittāni mama prādurbhavanti vai |
    anastaṃgata āditye hantā saindhavamarjunaḥ || 7-95-10||

    MHB 7-95-11

    शनैर्विश्रम्भयन्नश्वान्याहि यत्तोऽरिवाहिनीम् ।
    यत्रैते सतनुत्राणाः सुयोधनपुरोगमाः ॥ ७-९५-११॥
    śanairviśrambhayannaśvānyāhi yatto'rivāhinīm |
    yatraite satanutrāṇāḥ suyodhanapurogamāḥ || 7-95-11||

    MHB 7-95-12

    दंशिताः क्रूरकर्माणः काम्बोजा युद्धदुर्मदाः ।
    शरबाणासनधरा यवनाश्च प्रहारिणः ॥ ७-९५-१२॥
    daṃśitāḥ krūrakarmāṇaḥ kāmbojā yuddhadurmadāḥ |
    śarabāṇāsanadharā yavanāśca prahāriṇaḥ || 7-95-12||

    MHB 7-95-13

    शकाः किराता दरदा बर्बरास्ताम्रलिप्तकाः ।
    अन्ये च बहवो म्लेच्छा विविधायुधपाणयः ।
    मामेवाभिमुखाः सर्वे तिष्ठन्ति समरार्थिनः ॥ ७-९५-१३॥
    śakāḥ kirātā daradā barbarāstāmraliptakāḥ |
    anye ca bahavo mlecchā vividhāyudhapāṇayaḥ |
    māmevābhimukhāḥ sarve tiṣṭhanti samarārthinaḥ || 7-95-13||

    MHB 7-95-14

    एतान्सरथनागाश्वान्निहत्याजौ सपत्तिनः ।
    इदं दुर्गं महाघोरं तीर्णमेवोपधारय ॥ ७-९५-१४॥
    etānsarathanāgāśvānnihatyājau sapattinaḥ |
    idaṃ durgaṃ mahāghoraṃ tīrṇamevopadhāraya || 7-95-14||

    MHB 7-95-15

    सूत उवाच ।
    न संभ्रमो मे वार्ष्णेय विद्यते सत्यविक्रम ।
    यद्यपि स्यात्सुसंक्रुद्धो जामदग्न्योऽग्रतः स्थितः ॥ ७-९५-१५॥
    sūta uvāca |
    na saṃbhramo me vārṣṇeya vidyate satyavikrama |
    yadyapi syātsusaṃkruddho jāmadagnyo'grataḥ sthitaḥ || 7-95-15||

    MHB 7-95-16

    द्रोणो वा रथिनां श्रेष्ठः कृपो मद्रेश्वरोऽपि वा ।
    तथापि संभ्रमो न स्यात्त्वामाश्रित्य महाभुज ॥ ७-९५-१६॥
    droṇo vā rathināṃ śreṣṭhaḥ kṛpo madreśvaro'pi vā |
    tathāpi saṃbhramo na syāttvāmāśritya mahābhuja || 7-95-16||

    MHB 7-95-17

    त्वया सुबहवो युद्धे निर्जिताः शत्रुसूदन ।
    न च मे संभ्रमः कश्चिद्भूतपूर्वः कदाचन ।
    किमु चैतत्समासाद्य वीर संयुगगोष्पदम् ॥ ७-९५-१७॥
    tvayā subahavo yuddhe nirjitāḥ śatrusūdana |
    na ca me saṃbhramaḥ kaścidbhūtapūrvaḥ kadācana |
    kimu caitatsamāsādya vīra saṃyugagoṣpadam || 7-95-17||

    MHB 7-95-18

    आयुष्मन्कतरेण त्वा प्रापयामि धनंजयम् ।
    केषां क्रुद्धोऽसि वार्ष्णेय केषां मृत्युरुपस्थितः ।
    केषां संयमनीमद्य गन्तुमुत्सहते मनः ॥ ७-९५-१८॥
    āyuṣmankatareṇa tvā prāpayāmi dhanaṃjayam |
    keṣāṃ kruddho'si vārṣṇeya keṣāṃ mṛtyurupasthitaḥ |
    keṣāṃ saṃyamanīmadya gantumutsahate manaḥ || 7-95-18||

    MHB 7-95-19

    के त्वां युधि पराक्रान्तं कालान्तकयमोपमम् ।
    दृष्ट्वा विक्रमसंपन्नं विद्रविष्यन्ति संयुगे ।
    केषां वैवस्वतो राजा स्मरतेऽद्य महाभुज ॥ ७-९५-१९॥
    ke tvāṃ yudhi parākrāntaṃ kālāntakayamopamam |
    dṛṣṭvā vikramasaṃpannaṃ vidraviṣyanti saṃyuge |
    keṣāṃ vaivasvato rājā smarate'dya mahābhuja || 7-95-19||

    MHB 7-95-20

    सात्यकिरुवाच ।
    मुण्डानेतान्हनिष्यामि दानवानिव वासवः ।
    प्रतिज्ञां पारयिष्यामि काम्बोजानेव मा वह ।
    अद्यैषां कदनं कृत्वा क्षिप्रं यास्यामि पाण्डवम् ॥ ७-९५-२०॥
    sātyakiruvāca |
    muṇḍānetānhaniṣyāmi dānavāniva vāsavaḥ |
    pratijñāṃ pārayiṣyāmi kāmbojāneva mā vaha |
    adyaiṣāṃ kadanaṃ kṛtvā kṣipraṃ yāsyāmi pāṇḍavam || 7-95-20||

    MHB 7-95-21

    अद्य द्रक्ष्यन्ति मे वीर्यं कौरवाः ससुयोधनाः ।
    मुण्डानीके हते सूत सर्वसैन्येषु चासकृत् ॥ ७-९५-२१॥
    adya drakṣyanti me vīryaṃ kauravāḥ sasuyodhanāḥ |
    muṇḍānīke hate sūta sarvasainyeṣu cāsakṛt || 7-95-21||

    MHB 7-95-22

    अद्य कौरवसैन्यस्य दीर्यमाणस्य संयुगे ।
    श्रुत्वा विरावं बहुधा संतप्स्यति सुयोधनः ॥ ७-९५-२२॥
    adya kauravasainyasya dīryamāṇasya saṃyuge |
    śrutvā virāvaṃ bahudhā saṃtapsyati suyodhanaḥ || 7-95-22||

    MHB 7-95-23

    अद्य पाण्डवमुख्यस्य श्वेताश्वस्य महात्मनः ।
    आचार्यककृतं मार्गं दर्शयिष्यामि संयुगे ॥ ७-९५-२३॥
    adya pāṇḍavamukhyasya śvetāśvasya mahātmanaḥ |
    ācāryakakṛtaṃ mārgaṃ darśayiṣyāmi saṃyuge || 7-95-23||

    MHB 7-95-24

    अद्य मद्बाणनिहतान्योधमुख्यान्सहस्रशः ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनो राजा पश्चात्तापं गमिष्यति ॥ ७-९५-२४॥
    adya madbāṇanihatānyodhamukhyānsahasraśaḥ |
    dṛṣṭvā duryodhano rājā paścāttāpaṃ gamiṣyati || 7-95-24||

    MHB 7-95-25

    अद्य मे क्षिप्रहस्तस्य क्षिपतः सायकोत्तमान् ।
    अलातचक्रप्रतिमं धनुर्द्रक्ष्यन्ति कौरवाः ॥ ७-९५-२५॥
    adya me kṣiprahastasya kṣipataḥ sāyakottamān |
    alātacakrapratimaṃ dhanurdrakṣyanti kauravāḥ || 7-95-25||

    MHB 7-95-26

    मत्सायकचिताङ्गानां रुधिरं स्रवतां बहु ।
    सैनिकानां वधं दृष्ट्वा संतप्स्यति सुयोधनः ॥ ७-९५-२६॥
    matsāyakacitāṅgānāṃ rudhiraṃ sravatāṃ bahu |
    sainikānāṃ vadhaṃ dṛṣṭvā saṃtapsyati suyodhanaḥ || 7-95-26||

    MHB 7-95-27

    अद्य मे क्रुद्धरूपस्य निघ्नतश्च वरान्वरान् ।
    द्विरर्जुनमिमं लोकं मंस्यते स सुयोधनः ॥ ७-९५-२७॥
    adya me kruddharūpasya nighnataśca varānvarān |
    dvirarjunamimaṃ lokaṃ maṃsyate sa suyodhanaḥ || 7-95-27||

    MHB 7-95-28

    अद्य राजसहस्राणि निहतानि मया रणे ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनो राजा संतप्स्यति महामृधे ॥ ७-९५-२८॥
    adya rājasahasrāṇi nihatāni mayā raṇe |
    dṛṣṭvā duryodhano rājā saṃtapsyati mahāmṛdhe || 7-95-28||

    MHB 7-95-29

    अद्य स्नेहं च भक्तिं च पाण्डवेषु महात्मसु ।
    हत्वा राजसहस्राणि दर्शयिष्यामि राजसु ॥ ७-९५-२९॥
    adya snehaṃ ca bhaktiṃ ca pāṇḍaveṣu mahātmasu |
    hatvā rājasahasrāṇi darśayiṣyāmi rājasu || 7-95-29||

    MHB 7-95-30

    संजय उवाच ।
    एवमुक्तस्तदा सूतः शिक्षितान्साधुवाहिनः ।
    शशाङ्कसंनिकाशान्वै वाजिनोऽचूचुदद्भृशम् ॥ ७-९५-३०॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktastadā sūtaḥ śikṣitānsādhuvāhinaḥ |
    śaśāṅkasaṃnikāśānvai vājino'cūcudadbhṛśam || 7-95-30||

    MHB 7-95-31

    ते पिबन्त इवाकाशं युयुधानं हयोत्तमाः ।
    प्रापयन्यवनाञ्शीघ्रं मनःपवनरंहसः ॥ ७-९५-३१॥
    te pibanta ivākāśaṃ yuyudhānaṃ hayottamāḥ |
    prāpayanyavanāñśīghraṃ manaḥpavanaraṃhasaḥ || 7-95-31||

    MHB 7-95-32

    सात्यकिं ते समासाद्य पृतनास्वनिवर्तिनम् ।
    बहवो लघुहस्ताश्च शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-९५-३२॥
    sātyakiṃ te samāsādya pṛtanāsvanivartinam |
    bahavo laghuhastāśca śaravarṣairavākiran || 7-95-32||

    MHB 7-95-33

    तेषामिषूनथास्त्राणि वेगवन्नतपर्वभिः ।
    अच्छिनत्सात्यकी राजन्नैनं ते प्राप्नुवञ्शराः ॥ ७-९५-३३॥
    teṣāmiṣūnathāstrāṇi vegavannataparvabhiḥ |
    acchinatsātyakī rājannainaṃ te prāpnuvañśarāḥ || 7-95-33||

    MHB 7-95-34

    रुक्मपुङ्खैः सुनिशितैर्गार्ध्रपत्रैरजिह्मगैः ।
    उच्चकर्त शिरांस्युग्रो यवनानां भुजानपि ॥ ७-९५-३४॥
    rukmapuṅkhaiḥ suniśitairgārdhrapatrairajihmagaiḥ |
    uccakarta śirāṃsyugro yavanānāṃ bhujānapi || 7-95-34||

    MHB 7-95-35

    शैक्यायसानि वर्माणि कांस्यानि च समन्ततः ।
    भित्त्वा देहांस्तथा तेषां शरा जग्मुर्महीतलम् ॥ ७-९५-३५॥
    śaikyāyasāni varmāṇi kāṃsyāni ca samantataḥ |
    bhittvā dehāṃstathā teṣāṃ śarā jagmurmahītalam || 7-95-35||

    MHB 7-95-36

    ते हन्यमाना वीरेण म्लेच्छाः सात्यकिना रणे ।
    शतशो न्यपतंस्तत्र व्यसवो वसुधातले ॥ ७-९५-३६॥
    te hanyamānā vīreṇa mlecchāḥ sātyakinā raṇe |
    śataśo nyapataṃstatra vyasavo vasudhātale || 7-95-36||

    MHB 7-95-37

    सुपूर्णायतमुक्तैस्तानव्यवच्छिन्नपिण्डितैः ।
    पञ्च षट्सप्त चाष्टौ च बिभेद यवनाञ्शरैः ॥ ७-९५-३७॥
    supūrṇāyatamuktaistānavyavacchinnapiṇḍitaiḥ |
    pañca ṣaṭsapta cāṣṭau ca bibheda yavanāñśaraiḥ || 7-95-37||

    MHB 7-95-38

    काम्बोजानां सहस्रैस्तु शकानां च विशां पते ।
    शबराणां किरातानां बर्बराणां तथैव च ॥ ७-९५-३८॥
    kāmbojānāṃ sahasraistu śakānāṃ ca viśāṃ pate |
    śabarāṇāṃ kirātānāṃ barbarāṇāṃ tathaiva ca || 7-95-38||

    MHB 7-95-39

    अगम्यरूपां पृथिवीं मांसशोणितकर्दमाम् ।
    कृतवांस्तत्र शैनेयः क्षपयंस्तावकं बलम् ॥ ७-९५-३९॥
    agamyarūpāṃ pṛthivīṃ māṃsaśoṇitakardamām |
    kṛtavāṃstatra śaineyaḥ kṣapayaṃstāvakaṃ balam || 7-95-39||

    MHB 7-95-40

    दस्यूनां सशिरस्त्राणैः शिरोभिर्लूनमूर्धजैः ।
    तत्र तत्र मही कीर्णा विबर्हैरण्डजैरिव ॥ ७-९५-४०॥
    dasyūnāṃ saśirastrāṇaiḥ śirobhirlūnamūrdhajaiḥ |
    tatra tatra mahī kīrṇā vibarhairaṇḍajairiva || 7-95-40||

    MHB 7-95-41

    रुधिरोक्षितसर्वाङ्गैस्तैस्तदायोधनं बभौ ।
    कबन्धैः संवृतं सर्वं ताम्राभ्रैः खमिवावृतम् ॥ ७-९५-४१॥
    rudhirokṣitasarvāṅgaistaistadāyodhanaṃ babhau |
    kabandhaiḥ saṃvṛtaṃ sarvaṃ tāmrābhraiḥ khamivāvṛtam || 7-95-41||

    MHB 7-95-42

    वज्राशनिसमस्पर्शैः सुपर्वभिरजिह्मगैः ।
    ते साश्वयाना निहताः समावव्रुर्वसुंधराम् ॥ ७-९५-४२॥
    vajrāśanisamasparśaiḥ suparvabhirajihmagaiḥ |
    te sāśvayānā nihatāḥ samāvavrurvasuṃdharām || 7-95-42||

    MHB 7-95-43

    अल्पावशिष्टाः संभग्नाः कृच्छ्रप्राणा विचेतसः ।
    जिताः संख्ये महाराज युयुधानेन दंशिताः ॥ ७-९५-४३॥
    alpāvaśiṣṭāḥ saṃbhagnāḥ kṛcchraprāṇā vicetasaḥ |
    jitāḥ saṃkhye mahārāja yuyudhānena daṃśitāḥ || 7-95-43||

    MHB 7-95-44

    पार्ष्णिभिश्च कशाभिश्च ताडयन्तस्तुरंगमान् ।
    जवमुत्तममास्थाय सर्वतः प्राद्रवन्भयात् ॥ ७-९५-४४॥
    pārṣṇibhiśca kaśābhiśca tāḍayantasturaṃgamān |
    javamuttamamāsthāya sarvataḥ prādravanbhayāt || 7-95-44||

    MHB 7-95-45

    काम्बोजसैन्यं विद्राव्य दुर्जयं युधि भारत ।
    यवनानां च तत्सैन्यं शकानां च महद्बलम् ॥ ७-९५-४५॥
    kāmbojasainyaṃ vidrāvya durjayaṃ yudhi bhārata |
    yavanānāṃ ca tatsainyaṃ śakānāṃ ca mahadbalam || 7-95-45||

    MHB 7-95-46

    स ततः पुरुषव्याघ्रः सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    प्रहृष्टस्तावकाञ्जित्वा सूतं याहीत्यचोदयत् ॥ ७-९५-४६॥
    sa tataḥ puruṣavyāghraḥ sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    prahṛṣṭastāvakāñjitvā sūtaṃ yāhītyacodayat || 7-95-46||

    MHB 7-95-47

    तं यान्तं पृष्ठगोप्तारमर्जुनस्य विशां पते ।
    चारणाः प्रेक्ष्य संहृष्टास्त्वदीयाश्चाप्यपूजयन् ॥ ७-९५-४७॥
    taṃ yāntaṃ pṛṣṭhagoptāramarjunasya viśāṃ pate |
    cāraṇāḥ prekṣya saṃhṛṣṭāstvadīyāścāpyapūjayan || 7-95-47||

    Adhyaya: 96/173 (45)

    MHB 7-96-1

    संजय उवाच ।
    जित्वा यवनकाम्बोजान्युयुधानस्ततोऽर्जुनम् ।
    जगाम तव सैन्यस्य मध्येन रथिनां वरः ॥ ७-९६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    jitvā yavanakāmbojānyuyudhānastato'rjunam |
    jagāma tava sainyasya madhyena rathināṃ varaḥ || 7-96-1||

    MHB 7-96-2

    शरदंष्ट्रो नरव्याघ्रो विचित्रकवचच्छविः ।
    मृगान्व्याघ्र इवाजिघ्रंस्तव सैन्यमभीषयत् ॥ ७-९६-२॥
    śaradaṃṣṭro naravyāghro vicitrakavacacchaviḥ |
    mṛgānvyāghra ivājighraṃstava sainyamabhīṣayat || 7-96-2||

    MHB 7-96-3

    स रथेन चरन्मार्गान्धनुरभ्रामयद्भृशम् ।
    रुक्मपृष्ठं महावेगं रुक्मचन्द्रकसंकुलम् ॥ ७-९६-३॥
    sa rathena caranmārgāndhanurabhrāmayadbhṛśam |
    rukmapṛṣṭhaṃ mahāvegaṃ rukmacandrakasaṃkulam || 7-96-3||

    MHB 7-96-4

    रुक्माङ्गदशिरस्त्राणो रुक्मवर्मसमावृतः ।
    रुक्मध्वजवरः शूरो मेरुशृङ्ग इवाबभौ ॥ ७-९६-४॥
    rukmāṅgadaśirastrāṇo rukmavarmasamāvṛtaḥ |
    rukmadhvajavaraḥ śūro meruśṛṅga ivābabhau || 7-96-4||

    MHB 7-96-5

    सधनुर्मण्डलः संख्ये तेजोभास्वररश्मिवान् ।
    शरदीवोदितः सूर्यो नृसूर्यो विरराज ह ॥ ७-९६-५॥
    sadhanurmaṇḍalaḥ saṃkhye tejobhāsvararaśmivān |
    śaradīvoditaḥ sūryo nṛsūryo virarāja ha || 7-96-5||

    MHB 7-96-6

    वृषभस्कन्धविक्रान्तो वृषभाक्षो नरर्षभः ।
    तावकानां बभौ मध्ये गवां मध्ये यथा वृषः ॥ ७-९६-६॥
    vṛṣabhaskandhavikrānto vṛṣabhākṣo nararṣabhaḥ |
    tāvakānāṃ babhau madhye gavāṃ madhye yathā vṛṣaḥ || 7-96-6||

    MHB 7-96-7

    मत्तद्विरदसंकाशं मत्तद्विरदगामिनम् ।
    प्रभिन्नमिव मातङ्गं यूथमध्ये व्यवस्थितम् ।
    व्याघ्रा इव जिघांसन्तस्त्वदीयाभ्यद्रवन्रणे ॥ ७-९६-७॥
    mattadviradasaṃkāśaṃ mattadviradagāminam |
    prabhinnamiva mātaṅgaṃ yūthamadhye vyavasthitam |
    vyāghrā iva jighāṃsantastvadīyābhyadravanraṇe || 7-96-7||

    MHB 7-96-8

    द्रोणानीकमतिक्रान्तं भोजानीकं च दुस्तरम् ।
    जलसंधार्णवं तीर्त्वा काम्बोजानां च वाहिनीम् ॥ ७-९६-८॥
    droṇānīkamatikrāntaṃ bhojānīkaṃ ca dustaram |
    jalasaṃdhārṇavaṃ tīrtvā kāmbojānāṃ ca vāhinīm || 7-96-8||

    MHB 7-96-9

    हार्दिक्यमकरान्मुक्तं तीर्णं वै सैन्यसागरम् ।
    परिवव्रुः सुसंक्रुद्धास्त्वदीयाः सात्यकिं रथाः ॥ ७-९६-९॥
    hārdikyamakarānmuktaṃ tīrṇaṃ vai sainyasāgaram |
    parivavruḥ susaṃkruddhāstvadīyāḥ sātyakiṃ rathāḥ || 7-96-9||

    MHB 7-96-10

    दुर्योधनश्चित्रसेनो दुःशासनविविंशती ।
    शकुनिर्दुःसहश्चैव युवा दुर्मर्षणः क्रथः ॥ ७-९६-१०॥
    duryodhanaścitraseno duḥśāsanaviviṃśatī |
    śakunirduḥsahaścaiva yuvā durmarṣaṇaḥ krathaḥ || 7-96-10||

    MHB 7-96-11

    अन्ये च बहवः शूराः शस्त्रवन्तो दुरासदाः ।
    पृष्ठतः सात्यकिं यान्तमन्वधावन्नमर्षिताः ॥ ७-९६-११॥
    anye ca bahavaḥ śūrāḥ śastravanto durāsadāḥ |
    pṛṣṭhataḥ sātyakiṃ yāntamanvadhāvannamarṣitāḥ || 7-96-11||

    MHB 7-96-12

    अथ शब्दो महानासीत्तव सैन्यस्य मारिष ।
    मारुतोद्धूतवेगस्य सागरस्येव पर्वणि ॥ ७-९६-१२॥
    atha śabdo mahānāsīttava sainyasya māriṣa |
    mārutoddhūtavegasya sāgarasyeva parvaṇi || 7-96-12||

    MHB 7-96-13

    तानभिद्रवतः सर्वान्समीक्ष्य शिनिपुंगवः ।
    शनैर्याहीति यन्तारमब्रवीत्प्रहसन्निव ॥ ७-९६-१३॥
    tānabhidravataḥ sarvānsamīkṣya śinipuṃgavaḥ |
    śanairyāhīti yantāramabravītprahasanniva || 7-96-13||

    MHB 7-96-14

    इदमेति समुद्धूतं धार्तराष्ट्रस्य यद्बलम् ।
    मामेवाभिमुखं तूर्णं गजाश्वरथपत्तिमत् ॥ ७-९६-१४॥
    idameti samuddhūtaṃ dhārtarāṣṭrasya yadbalam |
    māmevābhimukhaṃ tūrṇaṃ gajāśvarathapattimat || 7-96-14||

    MHB 7-96-15

    नादयन्वै दिशः सर्वा रथघोषेण सारथे ।
    पृथिवीं चान्तरिक्षं च कम्पयन्सागरानपि ॥ ७-९६-१५॥
    nādayanvai diśaḥ sarvā rathaghoṣeṇa sārathe |
    pṛthivīṃ cāntarikṣaṃ ca kampayansāgarānapi || 7-96-15||

    MHB 7-96-16

    एतद्बलार्णवं तात वारयिष्ये महारणे ।
    पौर्णमास्यामिवोद्धूतं वेलेव सलिलाशयम् ॥ ७-९६-१६॥
    etadbalārṇavaṃ tāta vārayiṣye mahāraṇe |
    paurṇamāsyāmivoddhūtaṃ veleva salilāśayam || 7-96-16||

    MHB 7-96-17

    पश्य मे सूत विक्रान्तमिन्द्रस्येव महामृधे ।
    एष सैन्यानि शत्रूणां विधमामि शितैः शरैः ॥ ७-९६-१७॥
    paśya me sūta vikrāntamindrasyeva mahāmṛdhe |
    eṣa sainyāni śatrūṇāṃ vidhamāmi śitaiḥ śaraiḥ || 7-96-17||

    MHB 7-96-18

    निहतानाहवे पश्य पदात्यश्वरथद्विपान् ।
    मच्छरैरग्निसंकाशैर्विदेहासून्सहस्रशः ॥ ७-९६-१८॥
    nihatānāhave paśya padātyaśvarathadvipān |
    maccharairagnisaṃkāśairvidehāsūnsahasraśaḥ || 7-96-18||

    MHB 7-96-19

    इत्येवं ब्रुवतस्तस्य सात्यकेरमितौजसः ।
    समीपं सैनिकास्ते तु शीघ्रमीयुर्युयुत्सवः ।
    जह्याद्रवस्व तिष्ठेति पश्य पश्येति वादिनः ॥ ७-९६-१९॥
    ityevaṃ bruvatastasya sātyakeramitaujasaḥ |
    samīpaṃ sainikāste tu śīghramīyuryuyutsavaḥ |
    jahyādravasva tiṣṭheti paśya paśyeti vādinaḥ || 7-96-19||

    MHB 7-96-20

    तानेवं ब्रुवतो वीरान्सात्यकिर्निशितैः शरैः ।
    जघान त्रिशतानश्वान्कुञ्जरांश्च चतुःशतान् ॥ ७-९६-२०॥
    tānevaṃ bruvato vīrānsātyakirniśitaiḥ śaraiḥ |
    jaghāna triśatānaśvānkuñjarāṃśca catuḥśatān || 7-96-20||

    MHB 7-96-21

    स संप्रहारस्तुमुलस्तस्य तेषां च धन्विनाम् ।
    देवासुररणप्रख्यः प्रावर्तत जनक्षयः ॥ ७-९६-२१॥
    sa saṃprahārastumulastasya teṣāṃ ca dhanvinām |
    devāsuraraṇaprakhyaḥ prāvartata janakṣayaḥ || 7-96-21||

    MHB 7-96-22

    मेघजालनिभं सैन्यं तव पुत्रस्य मारिष ।
    प्रत्यगृह्णाच्छिनेः पौत्रः शरैराशीविषोपमैः ॥ ७-९६-२२॥
    meghajālanibhaṃ sainyaṃ tava putrasya māriṣa |
    pratyagṛhṇācchineḥ pautraḥ śarairāśīviṣopamaiḥ || 7-96-22||

    MHB 7-96-23

    प्रच्छाद्यमानः समरे शरजालैः स वीर्यवान् ।
    असंभ्रमं महाराज तावकानवधीद्बहून् ॥ ७-९६-२३॥
    pracchādyamānaḥ samare śarajālaiḥ sa vīryavān |
    asaṃbhramaṃ mahārāja tāvakānavadhīdbahūn || 7-96-23||

    MHB 7-96-24

    आश्चर्यं तत्र राजेन्द्र सुमहद्दृष्टवानहम् ।
    न मोघः सायकः कश्चित्सात्यकेरभवत्प्रभो ॥ ७-९६-२४॥
    āścaryaṃ tatra rājendra sumahaddṛṣṭavānaham |
    na moghaḥ sāyakaḥ kaścitsātyakerabhavatprabho || 7-96-24||

    MHB 7-96-25

    रथनागाश्वकलिलः पदात्यूर्मिसमाकुलः ।
    शैनेयवेलामासाद्य स्थितः सैन्यमहार्णवः ॥ ७-९६-२५॥
    rathanāgāśvakalilaḥ padātyūrmisamākulaḥ |
    śaineyavelāmāsādya sthitaḥ sainyamahārṇavaḥ || 7-96-25||

    MHB 7-96-26

    संभ्रान्तनरनागाश्वमावर्तत मुहुर्मुहुः ।
    तत्सैन्यमिषुभिस्तेन वध्यमानं समन्ततः ।
    बभ्राम तत्र तत्रैव गावः शीतार्दिता इव ॥ ७-९६-२६॥
    saṃbhrāntanaranāgāśvamāvartata muhurmuhuḥ |
    tatsainyamiṣubhistena vadhyamānaṃ samantataḥ |
    babhrāma tatra tatraiva gāvaḥ śītārditā iva || 7-96-26||

    MHB 7-96-27

    पदातिनं रथं नागं सादिनं तुरगं तथा ।
    अविद्धं तत्र नाद्राक्षं युयुधानस्य सायकैः ॥ ७-९६-२७॥
    padātinaṃ rathaṃ nāgaṃ sādinaṃ turagaṃ tathā |
    aviddhaṃ tatra nādrākṣaṃ yuyudhānasya sāyakaiḥ || 7-96-27||

    MHB 7-96-28

    न तादृक्कदनं राजन्कृतवांस्तत्र फल्गुनः ।
    यादृक्क्षयमनीकानामकरोत्सात्यकिर्नृप ।
    अत्यर्जुनं शिनेः पौत्रो युध्यते भरतर्षभ ॥ ७-९६-२८॥
    na tādṛkkadanaṃ rājankṛtavāṃstatra phalgunaḥ |
    yādṛkkṣayamanīkānāmakarotsātyakirnṛpa |
    atyarjunaṃ śineḥ pautro yudhyate bharatarṣabha || 7-96-28||

    MHB 7-96-29

    ततो दुर्योधनो राजा सात्वतस्य त्रिभिः शरैः ।
    विव्याध सूतं निशितैश्चतुर्भिश्चतुरो हयान् ॥ ७-९६-२९॥
    tato duryodhano rājā sātvatasya tribhiḥ śaraiḥ |
    vivyādha sūtaṃ niśitaiścaturbhiścaturo hayān || 7-96-29||

    MHB 7-96-30

    सात्यकिं च त्रिभिर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध सोऽष्टभिः ।
    दुःशासनः षोडशभिर्विव्याध शिनिपुंगवम् ॥ ७-९६-३०॥
    sātyakiṃ ca tribhirviddhvā punarvivyādha so'ṣṭabhiḥ |
    duḥśāsanaḥ ṣoḍaśabhirvivyādha śinipuṃgavam || 7-96-30||

    MHB 7-96-31

    शकुनिः पञ्चविंशत्या चित्रसेनश्च पञ्चभिः ।
    दुःसहः पञ्चदशभिर्विव्याधोरसि सात्यकिम् ॥ ७-९६-३१॥
    śakuniḥ pañcaviṃśatyā citrasenaśca pañcabhiḥ |
    duḥsahaḥ pañcadaśabhirvivyādhorasi sātyakim || 7-96-31||

    MHB 7-96-32

    उत्स्मयन्वृष्णिशार्दूलस्तथा बाणैः समाहतः ।
    तानविध्यन्महाराज सर्वानेव त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-९६-३२॥
    utsmayanvṛṣṇiśārdūlastathā bāṇaiḥ samāhataḥ |
    tānavidhyanmahārāja sarvāneva tribhistribhiḥ || 7-96-32||

    MHB 7-96-33

    गाढविद्धानरीन्कृत्वा मार्गणैः सोऽतितेजनैः ।
    शैनेयः श्येनवत्संख्ये व्यचरल्लघुविक्रमः ॥ ७-९६-३३॥
    gāḍhaviddhānarīnkṛtvā mārgaṇaiḥ so'titejanaiḥ |
    śaineyaḥ śyenavatsaṃkhye vyacarallaghuvikramaḥ || 7-96-33||

    MHB 7-96-34

    सौबलस्य धनुश्छित्त्वा हस्तावापं निकृत्य च ।
    दुर्योधनं त्रिभिर्बाणैरभ्यविध्यत्स्तनान्तरे ॥ ७-९६-३४॥
    saubalasya dhanuśchittvā hastāvāpaṃ nikṛtya ca |
    duryodhanaṃ tribhirbāṇairabhyavidhyatstanāntare || 7-96-34||

    MHB 7-96-35

    चित्रसेनं शतेनैव दशभिर्दुःसहं तथा ।
    दुःशासनं च विंशत्या विव्याध शिनिपुंगवः ॥ ७-९६-३५॥
    citrasenaṃ śatenaiva daśabhirduḥsahaṃ tathā |
    duḥśāsanaṃ ca viṃśatyā vivyādha śinipuṃgavaḥ || 7-96-35||

    MHB 7-96-36

    अथान्यद्धनुरादाय स्यालस्तव विशां पते ।
    अष्टभिः सात्यकिं विद्ध्वा पुनर्विव्याध पञ्चभिः ॥ ७-९६-३६॥
    athānyaddhanurādāya syālastava viśāṃ pate |
    aṣṭabhiḥ sātyakiṃ viddhvā punarvivyādha pañcabhiḥ || 7-96-36||

    MHB 7-96-37

    दुःशासनश्च दशभिर्दुःसहश्च त्रिभिः शरैः ।
    दुर्मुखश्च द्वादशभी राजन्विव्याध सात्यकिम् ॥ ७-९६-३७॥
    duḥśāsanaśca daśabhirduḥsahaśca tribhiḥ śaraiḥ |
    durmukhaśca dvādaśabhī rājanvivyādha sātyakim || 7-96-37||

    MHB 7-96-38

    दुर्योधनस्त्रिसप्तत्या विद्ध्वा भारत माधवम् ।
    ततोऽस्य निशितैर्बाणैस्त्रिभिर्विव्याध सारथिम् ॥ ७-९६-३८॥
    duryodhanastrisaptatyā viddhvā bhārata mādhavam |
    tato'sya niśitairbāṇaistribhirvivyādha sārathim || 7-96-38||

    MHB 7-96-39

    तान्सर्वान्सहिताञ्शूरान्यतमानान्महारथान् ।
    पञ्चभिः पञ्चभिर्बाणैः पुनर्विव्याध सात्यकिः ॥ ७-९६-३९॥
    tānsarvānsahitāñśūrānyatamānānmahārathān |
    pañcabhiḥ pañcabhirbāṇaiḥ punarvivyādha sātyakiḥ || 7-96-39||

    MHB 7-96-40

    ततः स रथिनां श्रेष्ठस्तव पुत्रस्य सारथिम् ।
    आजघानाशु भल्लेन स हतो न्यपतद्भुवि ॥ ७-९६-४०॥
    tataḥ sa rathināṃ śreṣṭhastava putrasya sārathim |
    ājaghānāśu bhallena sa hato nyapatadbhuvi || 7-96-40||

    MHB 7-96-41

    पातिते सारथौ तस्मिंस्तव पुत्ररथः प्रभो ।
    वातायमानैस्तैरश्वैरपानीयत संगरात् ॥ ७-९६-४१॥
    pātite sārathau tasmiṃstava putrarathaḥ prabho |
    vātāyamānaistairaśvairapānīyata saṃgarāt || 7-96-41||

    MHB 7-96-42

    ततस्तव सुता राजन्सैनिकाश्च विशां पते ।
    राज्ञो रथमभिप्रेक्ष्य विद्रुताः शतशोऽभवन् ॥ ७-९६-४२॥
    tatastava sutā rājansainikāśca viśāṃ pate |
    rājño rathamabhiprekṣya vidrutāḥ śataśo'bhavan || 7-96-42||

    MHB 7-96-43

    विद्रुतं तत्र तत्सैन्यं दृष्ट्वा भारत सात्यकिः ।
    अवाकिरच्छरैस्तीक्ष्णै रुक्मपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-९६-४३॥
    vidrutaṃ tatra tatsainyaṃ dṛṣṭvā bhārata sātyakiḥ |
    avākiraccharaistīkṣṇai rukmapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-96-43||

    MHB 7-96-44

    विद्राव्य सर्वसैन्यानि तावकानि समन्ततः ।
    प्रययौ सात्यकी राजञ्श्वेताश्वस्य रथं प्रति ॥ ७-९६-४४॥
    vidrāvya sarvasainyāni tāvakāni samantataḥ |
    prayayau sātyakī rājañśvetāśvasya rathaṃ prati || 7-96-44||

    MHB 7-96-45

    तं शरानाददानं च रक्षमाणं च सारथिम् ।
    आत्मानं मोचयन्तं च तावकाः समपूजयन् ॥ ७-९६-४५॥
    taṃ śarānādadānaṃ ca rakṣamāṇaṃ ca sārathim |
    ātmānaṃ mocayantaṃ ca tāvakāḥ samapūjayan || 7-96-45||

    Adhyaya: 97/173 (55)

    MHB 7-97-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    संप्रमृद्य महत्सैन्यं यान्तं शैनेयमर्जुनम् ।
    निर्ह्रीका मम ते पुत्राः किमकुर्वत संजय ॥ ७-९७-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    saṃpramṛdya mahatsainyaṃ yāntaṃ śaineyamarjunam |
    nirhrīkā mama te putrāḥ kimakurvata saṃjaya || 7-97-1||

    MHB 7-97-2

    कथं चैषां तथा युद्धे धृतिरासीन्मुमूर्षताम् ।
    शैनेयचरितं दृष्ट्वा सदृशं सव्यसाचिनः ॥ ७-९७-२॥
    kathaṃ caiṣāṃ tathā yuddhe dhṛtirāsīnmumūrṣatām |
    śaineyacaritaṃ dṛṣṭvā sadṛśaṃ savyasācinaḥ || 7-97-2||

    MHB 7-97-3

    किं नु वक्ष्यन्ति ते क्षात्रं सैन्यमध्ये पराजिताः ।
    कथं च सात्यकिर्युद्धे व्यतिक्रान्तो महायशाः ॥ ७-९७-३॥
    kiṃ nu vakṣyanti te kṣātraṃ sainyamadhye parājitāḥ |
    kathaṃ ca sātyakiryuddhe vyatikrānto mahāyaśāḥ || 7-97-3||

    MHB 7-97-4

    कथं च मम पुत्राणां जीवतां तत्र संजय ।
    शैनेयोऽभिययौ युद्धे तन्ममाचक्ष्व तत्त्वतः ॥ ७-९७-४॥
    kathaṃ ca mama putrāṇāṃ jīvatāṃ tatra saṃjaya |
    śaineyo'bhiyayau yuddhe tanmamācakṣva tattvataḥ || 7-97-4||

    MHB 7-97-5

    अत्यद्भुतमिदं तात त्वत्सकाशाच्छृणोम्यहम् ।
    एकस्य बहुभिर्युद्धं शत्रुभिर्वै महारथैः ॥ ७-९७-५॥
    atyadbhutamidaṃ tāta tvatsakāśācchṛṇomyaham |
    ekasya bahubhiryuddhaṃ śatrubhirvai mahārathaiḥ || 7-97-5||

    MHB 7-97-6

    विपरीतमहं मन्ये मन्दभाग्यान्सुतान्प्रति ।
    यत्रावध्यन्त समरे सात्वतेन महात्मना ॥ ७-९७-६॥
    viparītamahaṃ manye mandabhāgyānsutānprati |
    yatrāvadhyanta samare sātvatena mahātmanā || 7-97-6||

    MHB 7-97-7

    एकस्य हि न पर्याप्तं मत्सैन्यं तस्य संजय ।
    क्रुद्धस्य युयुधानस्य सर्वे तिष्ठन्तु पाण्डवाः ॥ ७-९७-७॥
    ekasya hi na paryāptaṃ matsainyaṃ tasya saṃjaya |
    kruddhasya yuyudhānasya sarve tiṣṭhantu pāṇḍavāḥ || 7-97-7||

    MHB 7-97-8

    निर्जित्य समरे द्रोणं कृतिनं युद्धदुर्मदम् ।
    यथा पशुगणान्सिंहस्तद्वद्धन्ता सुतान्मम ॥ ७-९७-८॥
    nirjitya samare droṇaṃ kṛtinaṃ yuddhadurmadam |
    yathā paśugaṇānsiṃhastadvaddhantā sutānmama || 7-97-8||

    MHB 7-97-9

    कृतवर्मादिभिः शूरैर्यत्तैर्बहुभिराहवे ।
    युयुधानो न शकितो हन्तुं यः पुरुषर्षभः ॥ ७-९७-९॥
    kṛtavarmādibhiḥ śūrairyattairbahubhirāhave |
    yuyudhāno na śakito hantuṃ yaḥ puruṣarṣabhaḥ || 7-97-9||

    MHB 7-97-10

    नैतदीदृशकं युद्धं कृतवांस्तत्र फल्गुनः ।
    यादृशं कृतवान्युद्धं शिनेर्नप्ता महायशाः ॥ ७-९७-१०॥
    naitadīdṛśakaṃ yuddhaṃ kṛtavāṃstatra phalgunaḥ |
    yādṛśaṃ kṛtavānyuddhaṃ śinernaptā mahāyaśāḥ || 7-97-10||

    MHB 7-97-11

    संजय उवाच ।
    तव दुर्मन्त्रिते राजन्दुर्योधनकृतेन च ।
    शृणुष्वावहितो भूत्वा यत्ते वक्ष्यामि भारत ॥ ७-९७-११॥
    saṃjaya uvāca |
    tava durmantrite rājanduryodhanakṛtena ca |
    śṛṇuṣvāvahito bhūtvā yatte vakṣyāmi bhārata || 7-97-11||

    MHB 7-97-12

    ते पुनः संन्यवर्तन्त कृत्वा संशप्तकान्मिथः ।
    परां युद्धे मतिं कृत्वा पुत्रस्य तव शासनात् ॥ ७-९७-१२॥
    te punaḥ saṃnyavartanta kṛtvā saṃśaptakānmithaḥ |
    parāṃ yuddhe matiṃ kṛtvā putrasya tava śāsanāt || 7-97-12||

    MHB 7-97-13

    त्रीणि सादिसहस्राणि दुर्योधनपुरोगमाः ।
    शकाः काम्बोजबाह्लीका यवनाः पारदास्तथा ॥ ७-९७-१३॥
    trīṇi sādisahasrāṇi duryodhanapurogamāḥ |
    śakāḥ kāmbojabāhlīkā yavanāḥ pāradāstathā || 7-97-13||

    MHB 7-97-14

    कुणिन्दास्तङ्गणाम्बष्ठाः पैशाचाश्च समन्दराः ।
    अभ्यद्रवन्त शैनेयं शलभाः पावकं यथा ॥ ७-९७-१४॥
    kuṇindāstaṅgaṇāmbaṣṭhāḥ paiśācāśca samandarāḥ |
    abhyadravanta śaineyaṃ śalabhāḥ pāvakaṃ yathā || 7-97-14||

    MHB 7-97-15

    युक्ताश्च पार्वतीयानां रथाः पाषाणयोधिनाम् ।
    शूराः पञ्चशता राजञ्शैनेयं समुपाद्रवन् ॥ ७-९७-१५॥
    yuktāśca pārvatīyānāṃ rathāḥ pāṣāṇayodhinām |
    śūrāḥ pañcaśatā rājañśaineyaṃ samupādravan || 7-97-15||

    MHB 7-97-16

    ततो रथसहस्रेण महारथशतेन च ।
    द्विरदानां सहस्रेण द्विसाहस्रैश्च वाजिभिः ॥ ७-९७-१६॥
    tato rathasahasreṇa mahārathaśatena ca |
    dviradānāṃ sahasreṇa dvisāhasraiśca vājibhiḥ || 7-97-16||

    MHB 7-97-17

    शरवर्षाणि मुञ्चन्तो विविधानि महारथाः ।
    अभ्यद्रवन्त शैनेयमसंख्येयाश्च पत्तयः ॥ ७-९७-१७॥
    śaravarṣāṇi muñcanto vividhāni mahārathāḥ |
    abhyadravanta śaineyamasaṃkhyeyāśca pattayaḥ || 7-97-17||

    MHB 7-97-18

    तांश्च संचोदयन्सर्वान्घ्नतैनमिति भारत ।
    दुःशासनो महाराज सात्यकिं पर्यवारयत् ॥ ७-९७-१८॥
    tāṃśca saṃcodayansarvānghnatainamiti bhārata |
    duḥśāsano mahārāja sātyakiṃ paryavārayat || 7-97-18||

    MHB 7-97-19

    तत्राद्भुतमपश्याम शैनेयचरितं महत् ।
    यदेको बहुभिः सार्धमसंभ्रान्तमयुध्यत ॥ ७-९७-१९॥
    tatrādbhutamapaśyāma śaineyacaritaṃ mahat |
    yadeko bahubhiḥ sārdhamasaṃbhrāntamayudhyata || 7-97-19||

    MHB 7-97-20

    अवधीच्च रथानीकं द्विरदानां च तद्बलम् ।
    सादिनश्चैव तान्सर्वान्दस्यूनपि च सर्वशः ॥ ७-९७-२०॥
    avadhīcca rathānīkaṃ dviradānāṃ ca tadbalam |
    sādinaścaiva tānsarvāndasyūnapi ca sarvaśaḥ || 7-97-20||

    MHB 7-97-21

    तत्र चक्रैर्विमथितैर्भग्नैश्च परमायुधैः ।
    अक्षैश्च बहुधा भग्नैरीषादण्डकबन्धुरैः ॥ ७-९७-२१॥
    tatra cakrairvimathitairbhagnaiśca paramāyudhaiḥ |
    akṣaiśca bahudhā bhagnairīṣādaṇḍakabandhuraiḥ || 7-97-21||

    MHB 7-97-22

    कूबरैर्मथितैश्चापि ध्वजैश्चापि निपातितैः ।
    वर्मभिश्चामरैश्चैव व्यवकीर्णा वसुंधरा ॥ ७-९७-२२॥
    kūbarairmathitaiścāpi dhvajaiścāpi nipātitaiḥ |
    varmabhiścāmaraiścaiva vyavakīrṇā vasuṃdharā || 7-97-22||

    MHB 7-97-23

    स्रग्भिराभरणैर्वस्त्रैरनुकर्षैश्च मारिष ।
    संछन्ना वसुधा तत्र द्यौर्ग्रहैरिव भारत ॥ ७-९७-२३॥
    sragbhirābharaṇairvastrairanukarṣaiśca māriṣa |
    saṃchannā vasudhā tatra dyaurgrahairiva bhārata || 7-97-23||

    MHB 7-97-24

    गिरिरूपधराश्चापि पतिताः कुञ्जरोत्तमाः ।
    अञ्जनस्य कुले जाता वामनस्य च भारत ।
    सुप्रतीककुले जाता महापद्मकुले तथा ॥ ७-९७-२४॥
    girirūpadharāścāpi patitāḥ kuñjarottamāḥ |
    añjanasya kule jātā vāmanasya ca bhārata |
    supratīkakule jātā mahāpadmakule tathā || 7-97-24||

    MHB 7-97-25

    ऐरावणकुले चैव तथान्येषु कुलेषु च ।
    जाता दन्तिवरा राजञ्शेरते बहवो हताः ॥ ७-९७-२५॥
    airāvaṇakule caiva tathānyeṣu kuleṣu ca |
    jātā dantivarā rājañśerate bahavo hatāḥ || 7-97-25||

    MHB 7-97-26

    वनायुजान्पार्वतीयान्काम्बोजारट्टबाह्लिकान् ।
    तथा हयवरान्राजन्निजघ्ने तत्र सात्यकिः ॥ ७-९७-२६॥
    vanāyujānpārvatīyānkāmbojāraṭṭabāhlikān |
    tathā hayavarānrājannijaghne tatra sātyakiḥ || 7-97-26||

    MHB 7-97-27

    नानादेशसमुत्थांश्च नानाजात्यांश्च पत्तिनः ।
    निजघ्ने तत्र शैनेयः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-९७-२७॥
    nānādeśasamutthāṃśca nānājātyāṃśca pattinaḥ |
    nijaghne tatra śaineyaḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-97-27||

    MHB 7-97-28

    तेषु प्रकाल्यमानेषु दस्यून्दुःशासनोऽब्रवीत् ।
    निवर्तध्वमधर्मज्ञा युध्यध्वं किं सृतेन वः ॥ ७-९७-२८॥
    teṣu prakālyamāneṣu dasyūnduḥśāsano'bravīt |
    nivartadhvamadharmajñā yudhyadhvaṃ kiṃ sṛtena vaḥ || 7-97-28||

    MHB 7-97-29

    तांश्चापि सर्वान्संप्रेक्ष्य पुत्रो दुःशासनस्तव ।
    पाषाणयोधिनः शूरान्पार्वतीयानचोदयत् ॥ ७-९७-२९॥
    tāṃścāpi sarvānsaṃprekṣya putro duḥśāsanastava |
    pāṣāṇayodhinaḥ śūrānpārvatīyānacodayat || 7-97-29||

    MHB 7-97-30

    अश्मयुद्धेषु कुशला नैतज्जानाति सात्यकिः ।
    अश्मयुद्धमजानन्तं घ्नतैनं युद्धकामुकम् ॥ ७-९७-३०॥
    aśmayuddheṣu kuśalā naitajjānāti sātyakiḥ |
    aśmayuddhamajānantaṃ ghnatainaṃ yuddhakāmukam || 7-97-30||

    MHB 7-97-31

    तथैव कुरवः सर्वे नाश्मयुद्धविशारदाः ।
    अभिद्रवत मा भैष्ट न वः प्राप्स्यति सात्यकिः ॥ ७-९७-३१॥
    tathaiva kuravaḥ sarve nāśmayuddhaviśāradāḥ |
    abhidravata mā bhaiṣṭa na vaḥ prāpsyati sātyakiḥ || 7-97-31||

    MHB 7-97-32

    ततो गजशिशुप्रख्यैरुपलैः शैलवासिनः ।
    उद्यतैर्युयुधानस्य स्थिता मरणकाङ्क्षिणः ॥ ७-९७-३२॥
    tato gajaśiśuprakhyairupalaiḥ śailavāsinaḥ |
    udyatairyuyudhānasya sthitā maraṇakāṅkṣiṇaḥ || 7-97-32||

    MHB 7-97-33

    क्षेपणीयैस्तथाप्यन्ये सात्वतस्य वधैषिणः ।
    चोदितास्तव पुत्रेण रुरुधुः सर्वतोदिशम् ॥ ७-९७-३३॥
    kṣepaṇīyaistathāpyanye sātvatasya vadhaiṣiṇaḥ |
    coditāstava putreṇa rurudhuḥ sarvatodiśam || 7-97-33||

    MHB 7-97-34

    तेषामापततामेव शिलायुद्धं चिकीर्षताम् ।
    सात्यकिः प्रतिसंधाय त्रिंशतं प्राहिणोच्छरान् ॥ ७-९७-३४॥
    teṣāmāpatatāmeva śilāyuddhaṃ cikīrṣatām |
    sātyakiḥ pratisaṃdhāya triṃśataṃ prāhiṇoccharān || 7-97-34||

    MHB 7-97-35

    तामश्मवृष्टिं तुमुलां पार्वतीयैः समीरिताम् ।
    बिभेदोरगसंकाशैर्नाराचैः शिनिपुंगवः ॥ ७-९७-३५॥
    tāmaśmavṛṣṭiṃ tumulāṃ pārvatīyaiḥ samīritām |
    bibhedoragasaṃkāśairnārācaiḥ śinipuṃgavaḥ || 7-97-35||

    MHB 7-97-36

    तैरश्मचूर्णैर्दीप्यद्भिः खद्योतानामिव व्रजैः ।
    प्रायः सैन्यान्यवध्यन्त हाहाभूतानि मारिष ॥ ७-९७-३६॥
    tairaśmacūrṇairdīpyadbhiḥ khadyotānāmiva vrajaiḥ |
    prāyaḥ sainyānyavadhyanta hāhābhūtāni māriṣa || 7-97-36||

    MHB 7-97-37

    ततः पञ्चशताः शूराः समुद्यतमहाशिलाः ।
    निकृत्तबाहवो राजन्निपेतुर्धरणीतले ॥ ७-९७-३७॥
    tataḥ pañcaśatāḥ śūrāḥ samudyatamahāśilāḥ |
    nikṛttabāhavo rājannipeturdharaṇītale || 7-97-37||

    MHB 7-97-38

    पाषाणयोधिनः शूरान्यतमानानवस्थितान् ।
    अवधीद्बहुसाहस्रांस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-९७-३८॥
    pāṣāṇayodhinaḥ śūrānyatamānānavasthitān |
    avadhīdbahusāhasrāṃstadadbhutamivābhavat || 7-97-38||

    MHB 7-97-39

    ततः पुनर्बस्तमुखैरश्मवृष्टिं समन्ततः ।
    अयोहस्तैः शूलहस्तैर्दरदैः खशतङ्गणैः ॥ ७-९७-३९॥
    tataḥ punarbastamukhairaśmavṛṣṭiṃ samantataḥ |
    ayohastaiḥ śūlahastairdaradaiḥ khaśataṅgaṇaiḥ || 7-97-39||

    MHB 7-97-40

    अम्बष्ठैश्च कुणिन्दैश्च क्षिप्तां क्षिप्तां स सात्यकिः ।
    नाराचैः प्रतिविव्याध प्रेक्षमाणो महाबलः ॥ ७-९७-४०॥
    ambaṣṭhaiśca kuṇindaiśca kṣiptāṃ kṣiptāṃ sa sātyakiḥ |
    nārācaiḥ prativivyādha prekṣamāṇo mahābalaḥ || 7-97-40||

    MHB 7-97-41

    अद्रीणां भिद्यमानानामन्तरिक्षे शितैः शरैः ।
    शब्देन प्राद्रवन्राजन्गजाश्वरथपत्तयः ॥ ७-९७-४१॥
    adrīṇāṃ bhidyamānānāmantarikṣe śitaiḥ śaraiḥ |
    śabdena prādravanrājangajāśvarathapattayaḥ || 7-97-41||

    MHB 7-97-42

    अश्मचूर्णैः समाकीर्णा मनुष्याश्च वयांसि च ।
    नाशक्नुवन्नवस्थातुं भ्रमरैरिव दंशिताः ॥ ७-९७-४२॥
    aśmacūrṇaiḥ samākīrṇā manuṣyāśca vayāṃsi ca |
    nāśaknuvannavasthātuṃ bhramarairiva daṃśitāḥ || 7-97-42||

    MHB 7-97-43

    हतशिष्टा विरुधिरा भिन्नमस्तकपिण्डिकाः ।
    कुञ्जराः संन्यवर्तन्त युयुधानरथं प्रथि ॥ ७-९७-४३॥
    hataśiṣṭā virudhirā bhinnamastakapiṇḍikāḥ |
    kuñjarāḥ saṃnyavartanta yuyudhānarathaṃ prathi || 7-97-43||

    MHB 7-97-44

    ततः शब्दः समभवत्तव सैन्यस्य मारिष ।
    माधवेनार्द्यमानस्य सागरस्येव दारुणः ॥ ७-९७-४४॥
    tataḥ śabdaḥ samabhavattava sainyasya māriṣa |
    mādhavenārdyamānasya sāgarasyeva dāruṇaḥ || 7-97-44||

    MHB 7-97-45

    तं शब्दं तुमुलं श्रुत्वा द्रोणो यन्तारमब्रवीत् ।
    एष सूत रणे क्रुद्धः सात्वतानां महारथः ॥ ७-९७-४५॥
    taṃ śabdaṃ tumulaṃ śrutvā droṇo yantāramabravīt |
    eṣa sūta raṇe kruddhaḥ sātvatānāṃ mahārathaḥ || 7-97-45||

    MHB 7-97-46

    दारयन्बहुधा सैन्यं रणे चरति कालवत् ।
    यत्रैष शब्दस्तुमुलस्तत्र सूत रथं नय ॥ ७-९७-४६॥
    dārayanbahudhā sainyaṃ raṇe carati kālavat |
    yatraiṣa śabdastumulastatra sūta rathaṃ naya || 7-97-46||

    MHB 7-97-47

    पाषाणयोधिभिर्नूनं युयुधानः समागतः ।
    तथा हि रथिनः सर्वे ह्रियन्ते विद्रुतैर्हयैः ॥ ७-९७-४७॥
    pāṣāṇayodhibhirnūnaṃ yuyudhānaḥ samāgataḥ |
    tathā hi rathinaḥ sarve hriyante vidrutairhayaiḥ || 7-97-47||

    MHB 7-97-48

    विशस्त्रकवचा रुग्णास्तत्र तत्र पतन्ति च ।
    न शक्नुवन्ति यन्तारः संयन्तुं तुमुले हयान् ॥ ७-९७-४८॥
    viśastrakavacā rugṇāstatra tatra patanti ca |
    na śaknuvanti yantāraḥ saṃyantuṃ tumule hayān || 7-97-48||

    MHB 7-97-49

    इत्येवं ब्रुवतो राजन्भारद्वाजस्य धीमतः ।
    प्रत्युवाच ततो यन्ता द्रोणं शस्त्रभृतां वरम् ॥ ७-९७-४९॥
    ityevaṃ bruvato rājanbhāradvājasya dhīmataḥ |
    pratyuvāca tato yantā droṇaṃ śastrabhṛtāṃ varam || 7-97-49||

    MHB 7-97-50

    आयुष्मन्द्रवते सैन्यं कौरवेयं समन्ततः ।
    पश्य योधान्रणे भिन्नान्धावमानांस्ततस्ततः ॥ ७-९७-५०॥
    āyuṣmandravate sainyaṃ kauraveyaṃ samantataḥ |
    paśya yodhānraṇe bhinnāndhāvamānāṃstatastataḥ || 7-97-50||

    MHB 7-97-51

    एते च सहिताः शूराः पाञ्चालाः पाण्डवैः सह ।
    त्वामेव हि जिघांसन्तः प्राद्रवन्ति समन्ततः ॥ ७-९७-५१॥
    ete ca sahitāḥ śūrāḥ pāñcālāḥ pāṇḍavaiḥ saha |
    tvāmeva hi jighāṃsantaḥ prādravanti samantataḥ || 7-97-51||

    MHB 7-97-52

    अत्र कार्यं समाधत्स्व प्राप्तकालमरिंदम ।
    स्थाने वा गमने वापि दूरं यातश्च सात्यकिः ॥ ७-९७-५२॥
    atra kāryaṃ samādhatsva prāptakālamariṃdama |
    sthāne vā gamane vāpi dūraṃ yātaśca sātyakiḥ || 7-97-52||

    MHB 7-97-53

    तथैवं वदतस्तस्य भारद्वाजस्य मारिष ।
    प्रत्यदृश्यत शैनेयो निघ्नन्बहुविधान्रथान् ॥ ७-९७-५३॥
    tathaivaṃ vadatastasya bhāradvājasya māriṣa |
    pratyadṛśyata śaineyo nighnanbahuvidhānrathān || 7-97-53||

    MHB 7-97-54

    ते वध्यमानाः समरे युयुधानेन तावकाः ।
    युयुधानरथं त्यक्त्वा द्रोणानीकाय दुद्रुवुः ॥ ७-९७-५४॥
    te vadhyamānāḥ samare yuyudhānena tāvakāḥ |
    yuyudhānarathaṃ tyaktvā droṇānīkāya dudruvuḥ || 7-97-54||

    MHB 7-97-55

    यैस्तु दुःशासनः सार्धं रथैः पूर्वं न्यवर्तत ।
    ते भीतास्त्वभ्यधावन्त सर्वे द्रोणरथं प्रति ॥ ७-९७-५५॥
    yaistu duḥśāsanaḥ sārdhaṃ rathaiḥ pūrvaṃ nyavartata |
    te bhītāstvabhyadhāvanta sarve droṇarathaṃ prati || 7-97-55||

    Adhyaya: 98/173 (58)

    MHB 7-98-1

    संजय उवाच ।
    दुःशासनरथं दृष्ट्वा समीपे पर्यवस्थितम् ।
    भारद्वाजस्ततो वाक्यं दुःशासनमथाब्रवीत् ॥ ७-९८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    duḥśāsanarathaṃ dṛṣṭvā samīpe paryavasthitam |
    bhāradvājastato vākyaṃ duḥśāsanamathābravīt || 7-98-1||

    MHB 7-98-2

    दुःशासन रथाः सर्वे कस्मादेते प्रविद्रुताः ।
    कच्चित्क्षेमं तु नृपतेः कच्चिज्जीवति सैन्धवः ॥ ७-९८-२॥
    duḥśāsana rathāḥ sarve kasmādete pravidrutāḥ |
    kaccitkṣemaṃ tu nṛpateḥ kaccijjīvati saindhavaḥ || 7-98-2||

    MHB 7-98-3

    राजपुत्रो भवानत्र राजभ्राता महारथः ।
    किमर्थं द्रवसे युद्धे यौवराज्यमवाप्य हि ॥ ७-९८-३॥
    rājaputro bhavānatra rājabhrātā mahārathaḥ |
    kimarthaṃ dravase yuddhe yauvarājyamavāpya hi || 7-98-3||

    MHB 7-98-4

    स्वयं वैरं महत्कृत्वा पाञ्चालैः पाण्डवैः सह ।
    एकं सात्यकिमासाद्य कथं भीतोऽसि संयुगे ॥ ७-९८-४॥
    svayaṃ vairaṃ mahatkṛtvā pāñcālaiḥ pāṇḍavaiḥ saha |
    ekaṃ sātyakimāsādya kathaṃ bhīto'si saṃyuge || 7-98-4||

    MHB 7-98-5

    न जानीषे पुरा त्वं तु गृह्णन्नक्षान्दुरोदरे ।
    शरा ह्येते भविष्यन्ति दारुणाशीविषोपमाः ॥ ७-९८-५॥
    na jānīṣe purā tvaṃ tu gṛhṇannakṣāndurodare |
    śarā hyete bhaviṣyanti dāruṇāśīviṣopamāḥ || 7-98-5||

    MHB 7-98-6

    अप्रियाणां च वचनं पाण्डवेषु विशेषतः ।
    द्रौपद्याश्च परिक्लेशस्त्वन्मूलो ह्यभवत्पुरा ॥ ७-९८-६॥
    apriyāṇāṃ ca vacanaṃ pāṇḍaveṣu viśeṣataḥ |
    draupadyāśca parikleśastvanmūlo hyabhavatpurā || 7-98-6||

    MHB 7-98-7

    क्व ते मानश्च दर्पश्च क्व च तद्वीर गर्जितम् ।
    आशीविषसमान्पार्थान्कोपयित्वा क्व यास्यसि ॥ ७-९८-७॥
    kva te mānaśca darpaśca kva ca tadvīra garjitam |
    āśīviṣasamānpārthānkopayitvā kva yāsyasi || 7-98-7||

    MHB 7-98-8

    शोच्येयं भारती सेना राजा चैव सुयोधनः ।
    यस्य त्वं कर्कशो भ्राता पलायनपरायणः ॥ ७-९८-८॥
    śocyeyaṃ bhāratī senā rājā caiva suyodhanaḥ |
    yasya tvaṃ karkaśo bhrātā palāyanaparāyaṇaḥ || 7-98-8||

    MHB 7-98-9

    ननु नाम त्वया वीर दीर्यमाणा भयार्दिता ।
    स्वबाहुबलमास्थाय रक्षितव्या ह्यनीकिनी ।
    स त्वमद्य रणं त्यक्त्वा भीतो हर्षयसे परान् ॥ ७-९८-९॥
    nanu nāma tvayā vīra dīryamāṇā bhayārditā |
    svabāhubalamāsthāya rakṣitavyā hyanīkinī |
    sa tvamadya raṇaṃ tyaktvā bhīto harṣayase parān || 7-98-9||

    MHB 7-98-10

    विद्रुते त्वयि सैन्यस्य नायके शत्रुसूदन ।
    कोऽन्यः स्थास्यति संग्रामे भीतो भीते व्यपाश्रये ॥ ७-९८-१०॥
    vidrute tvayi sainyasya nāyake śatrusūdana |
    ko'nyaḥ sthāsyati saṃgrāme bhīto bhīte vyapāśraye || 7-98-10||

    MHB 7-98-11

    एकेन सात्वतेनाद्य युध्यमानस्य चानघ ।
    पलायने तव मतिः संग्रामाद्धि प्रवर्तते ॥ ७-९८-११॥
    ekena sātvatenādya yudhyamānasya cānagha |
    palāyane tava matiḥ saṃgrāmāddhi pravartate || 7-98-11||

    MHB 7-98-12

    यदा गाण्डीवधन्वानं भीमसेनं च कौरव ।
    यमौ च युधि द्रष्टासि तदा त्वं किं करिष्यसि ॥ ७-९८-१२॥
    yadā gāṇḍīvadhanvānaṃ bhīmasenaṃ ca kaurava |
    yamau ca yudhi draṣṭāsi tadā tvaṃ kiṃ kariṣyasi || 7-98-12||

    MHB 7-98-13

    युधि फल्गुनबाणानां सूर्याग्निसमतेजसाम् ।
    न तुल्याः सात्यकिशरा येषां भीतः पलायसे ॥ ७-९८-१३॥
    yudhi phalgunabāṇānāṃ sūryāgnisamatejasām |
    na tulyāḥ sātyakiśarā yeṣāṃ bhītaḥ palāyase || 7-98-13||

    MHB 7-98-14

    यदि तावत्कृता बुद्धिः पलायनपरायणा ।
    पृथिवी धर्मराजस्य शमेनैव प्रदीयताम् ॥ ७-९८-१४॥
    yadi tāvatkṛtā buddhiḥ palāyanaparāyaṇā |
    pṛthivī dharmarājasya śamenaiva pradīyatām || 7-98-14||

    MHB 7-98-15

    यावत्फल्गुननाराचा निर्मुक्तोरगसंनिभाः ।
    नाविशन्ति शरीरं ते तावत्संशाम्य पाण्डवैः ॥ ७-९८-१५॥
    yāvatphalgunanārācā nirmuktoragasaṃnibhāḥ |
    nāviśanti śarīraṃ te tāvatsaṃśāmya pāṇḍavaiḥ || 7-98-15||

    MHB 7-98-16

    यावत्ते पृथिवीं पार्था हत्वा भ्रातृशतं रणे ।
    नाक्षिपन्ति महात्मानस्तावत्संशाम्य पाण्डवैः ॥ ७-९८-१६॥
    yāvatte pṛthivīṃ pārthā hatvā bhrātṛśataṃ raṇe |
    nākṣipanti mahātmānastāvatsaṃśāmya pāṇḍavaiḥ || 7-98-16||

    MHB 7-98-17

    यावन्न क्रुध्यते राजा धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    कृष्णश्च समरश्लाघी तावत्संशाम्य पाण्डवैः ॥ ७-९८-१७॥
    yāvanna krudhyate rājā dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    kṛṣṇaśca samaraślāghī tāvatsaṃśāmya pāṇḍavaiḥ || 7-98-17||

    MHB 7-98-18

    यावद्भीमो महाबाहुर्विगाह्य महतीं चमूम् ।
    सोदरांस्ते न मृद्नाति तावत्संशाम्य पाण्डवैः ॥ ७-९८-१८॥
    yāvadbhīmo mahābāhurvigāhya mahatīṃ camūm |
    sodarāṃste na mṛdnāti tāvatsaṃśāmya pāṇḍavaiḥ || 7-98-18||

    MHB 7-98-19

    पूर्वमुक्तश्च ते भ्राता भीष्मेण स सुयोधनः ।
    अजेयाः पाण्डवाः संख्ये सौम्य संशाम्य पाण्डवैः ।
    न च तत्कृतवान्मन्दस्तव भ्राता सुयोधनः ॥ ७-९८-१९॥
    pūrvamuktaśca te bhrātā bhīṣmeṇa sa suyodhanaḥ |
    ajeyāḥ pāṇḍavāḥ saṃkhye saumya saṃśāmya pāṇḍavaiḥ |
    na ca tatkṛtavānmandastava bhrātā suyodhanaḥ || 7-98-19||

    MHB 7-98-20

    स युद्धे धृतिमास्थाय यत्तो युध्यस्व पाण्डवैः ।
    गच्छ तूर्णं रथेनैव तत्र तिष्ठति सात्यकिः ॥ ७-९८-२०॥
    sa yuddhe dhṛtimāsthāya yatto yudhyasva pāṇḍavaiḥ |
    gaccha tūrṇaṃ rathenaiva tatra tiṣṭhati sātyakiḥ || 7-98-20||

    MHB 7-98-21

    त्वया हीनं बलं ह्येतद्विद्रविष्यति भारत ।
    आत्मार्थं योधय रणे सात्यकिं सत्यविक्रमम् ॥ ७-९८-२१॥
    tvayā hīnaṃ balaṃ hyetadvidraviṣyati bhārata |
    ātmārthaṃ yodhaya raṇe sātyakiṃ satyavikramam || 7-98-21||

    MHB 7-98-22

    एवमुक्तस्तव सुतो नाब्रवीत्किंचिदप्यसौ ।
    श्रुतं चाश्रुतवत्कृत्वा प्रायाद्येन स सात्यकिः ॥ ७-९८-२२॥
    evamuktastava suto nābravītkiṃcidapyasau |
    śrutaṃ cāśrutavatkṛtvā prāyādyena sa sātyakiḥ || 7-98-22||

    MHB 7-98-23

    सैन्येन महता युक्तो म्लेच्छानामनिवर्तिनाम् ।
    आसाद्य च रणे यत्तो युयुधानमयोधयत् ॥ ७-९८-२३॥
    sainyena mahatā yukto mlecchānāmanivartinām |
    āsādya ca raṇe yatto yuyudhānamayodhayat || 7-98-23||

    MHB 7-98-24

    द्रोणोऽपि रथिनां श्रेष्ठः पाञ्चालान्पाण्डवांस्तथा ।
    अभ्यद्रवत संक्रुद्धो जवमास्थाय मध्यमम् ॥ ७-९८-२४॥
    droṇo'pi rathināṃ śreṣṭhaḥ pāñcālānpāṇḍavāṃstathā |
    abhyadravata saṃkruddho javamāsthāya madhyamam || 7-98-24||

    MHB 7-98-25

    प्रविश्य च रणे द्रोणः पाञ्चालानां वरूथिनीम् ।
    द्रावयामास योधान्वै शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-९८-२५॥
    praviśya ca raṇe droṇaḥ pāñcālānāṃ varūthinīm |
    drāvayāmāsa yodhānvai śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-98-25||

    MHB 7-98-26

    ततो द्रोणो महाराज नाम विश्राव्य संयुगे ।
    पाण्डुपाञ्चालमत्स्यानां प्रचक्रे कदनं महत् ॥ ७-९८-२६॥
    tato droṇo mahārāja nāma viśrāvya saṃyuge |
    pāṇḍupāñcālamatsyānāṃ pracakre kadanaṃ mahat || 7-98-26||

    MHB 7-98-27

    तं जयन्तमनीकानि भारद्वाजं ततस्ततः ।
    पाञ्चालपुत्रो द्युतिमान्वीरकेतुः समभ्ययात् ॥ ७-९८-२७॥
    taṃ jayantamanīkāni bhāradvājaṃ tatastataḥ |
    pāñcālaputro dyutimānvīraketuḥ samabhyayāt || 7-98-27||

    MHB 7-98-28

    स द्रोणं पञ्चभिर्विद्ध्वा शरैः संनतपर्वभिः ।
    ध्वजमेकेन विव्याध सारथिं चास्य सप्तभिः ॥ ७-९८-२८॥
    sa droṇaṃ pañcabhirviddhvā śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    dhvajamekena vivyādha sārathiṃ cāsya saptabhiḥ || 7-98-28||

    MHB 7-98-29

    तत्राद्भुतं महाराज दृष्टवानस्मि संयुगे ।
    यद्द्रोणो रभसं युद्धे पाञ्चाल्यं नाभ्यवर्तत ॥ ७-९८-२९॥
    tatrādbhutaṃ mahārāja dṛṣṭavānasmi saṃyuge |
    yaddroṇo rabhasaṃ yuddhe pāñcālyaṃ nābhyavartata || 7-98-29||

    MHB 7-98-30

    संनिरुद्धं रणे द्रोणं पाञ्चाला वीक्ष्य मारिष ।
    आवव्रुः सर्वतो राजन्धर्मपुत्रजयैषिणः ॥ ७-९८-३०॥
    saṃniruddhaṃ raṇe droṇaṃ pāñcālā vīkṣya māriṣa |
    āvavruḥ sarvato rājandharmaputrajayaiṣiṇaḥ || 7-98-30||

    MHB 7-98-31

    ते शरैरग्निसंकाशैस्तोमरैश्च महाधनैः ।
    शस्त्रैश्च विविधै राजन्द्रोणमेकमवाकिरन् ॥ ७-९८-३१॥
    te śarairagnisaṃkāśaistomaraiśca mahādhanaiḥ |
    śastraiśca vividhai rājandroṇamekamavākiran || 7-98-31||

    MHB 7-98-32

    निहत्य तान्बाणगणान्द्रोणो राजन्समन्ततः ।
    महाजलधरान्व्योम्नि मातरिश्वा विवानिव ॥ ७-९८-३२॥
    nihatya tānbāṇagaṇāndroṇo rājansamantataḥ |
    mahājaladharānvyomni mātariśvā vivāniva || 7-98-32||

    MHB 7-98-33

    ततः शरं महाघोरं सूर्यपावकसंनिभम् ।
    संदधे परवीरघ्नो वीरकेतुरथं प्रति ॥ ७-९८-३३॥
    tataḥ śaraṃ mahāghoraṃ sūryapāvakasaṃnibham |
    saṃdadhe paravīraghno vīraketurathaṃ prati || 7-98-33||

    MHB 7-98-34

    स भित्त्वा तु शरो राजन्पाञ्चाल्यं कुलनन्दनम् ।
    अभ्यगाद्धरणीं तूर्णं लोहितार्द्रो ज्वलन्निव ॥ ७-९८-३४॥
    sa bhittvā tu śaro rājanpāñcālyaṃ kulanandanam |
    abhyagāddharaṇīṃ tūrṇaṃ lohitārdro jvalanniva || 7-98-34||

    MHB 7-98-35

    ततोऽपतद्रथात्तूर्णं पाञ्चाल्यः कुलनन्दनः ।
    पर्वताग्रादिव महांश्चम्पको वायुपीडितः ॥ ७-९८-३५॥
    tato'patadrathāttūrṇaṃ pāñcālyaḥ kulanandanaḥ |
    parvatāgrādiva mahāṃścampako vāyupīḍitaḥ || 7-98-35||

    MHB 7-98-36

    तस्मिन्हते महेष्वासे राजपुत्रे महाबले ।
    पाञ्चालास्त्वरिता द्रोणं समन्तात्पर्यवारयन् ॥ ७-९८-३६॥
    tasminhate maheṣvāse rājaputre mahābale |
    pāñcālāstvaritā droṇaṃ samantātparyavārayan || 7-98-36||

    MHB 7-98-37

    चित्रकेतुः सुधन्वा च चित्रवर्मा च भारत ।
    तथा चित्ररथश्चैव भ्रातृव्यसनकर्षिताः ॥ ७-९८-३७॥
    citraketuḥ sudhanvā ca citravarmā ca bhārata |
    tathā citrarathaścaiva bhrātṛvyasanakarṣitāḥ || 7-98-37||

    MHB 7-98-38

    अभ्यद्रवन्त सहिता भारद्वाजं युयुत्सवः ।
    मुञ्चन्तः शरवर्षाणि तपान्ते जलदा इव ॥ ७-९८-३८॥
    abhyadravanta sahitā bhāradvājaṃ yuyutsavaḥ |
    muñcantaḥ śaravarṣāṇi tapānte jaladā iva || 7-98-38||

    MHB 7-98-39

    स वध्यमानो बहुधा राजपुत्रैर्महारथैः ।
    व्यश्वसूतरथांश्चक्रे कुमारान्कुपितो रणे ॥ ७-९८-३९॥
    sa vadhyamāno bahudhā rājaputrairmahārathaiḥ |
    vyaśvasūtarathāṃścakre kumārānkupito raṇe || 7-98-39||

    MHB 7-98-40

    तथापरैः सुनिशितैर्भल्लैस्तेषां महायशाः ।
    पुष्पाणीव विचिन्वन्हि सोत्तमाङ्गान्यपातयत् ॥ ७-९८-४०॥
    tathāparaiḥ suniśitairbhallaisteṣāṃ mahāyaśāḥ |
    puṣpāṇīva vicinvanhi sottamāṅgānyapātayat || 7-98-40||

    MHB 7-98-41

    ते रथेभ्यो हताः पेतुः क्षितौ राजन्सुवर्चसः ।
    देवासुरे पुरा युद्धे यथा दैतेयदानवाः ॥ ७-९८-४१॥
    te rathebhyo hatāḥ petuḥ kṣitau rājansuvarcasaḥ |
    devāsure purā yuddhe yathā daiteyadānavāḥ || 7-98-41||

    MHB 7-98-42

    तान्निहत्य रणे राजन्भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    कार्मुकं भ्रामयामास हेमपृष्ठं दुरासदम् ॥ ७-९८-४२॥
    tānnihatya raṇe rājanbhāradvājaḥ pratāpavān |
    kārmukaṃ bhrāmayāmāsa hemapṛṣṭhaṃ durāsadam || 7-98-42||

    MHB 7-98-43

    पाञ्चालान्निहतान्दृष्ट्वा देवकल्पान्महारथान् ।
    धृष्टद्युम्नो भृशं क्रुद्धो नेत्राभ्यां पातयञ्जलम् ।
    अभ्यवर्तत संग्रामे क्रुद्धो द्रोणरथं प्रति ॥ ७-९८-४३॥
    pāñcālānnihatāndṛṣṭvā devakalpānmahārathān |
    dhṛṣṭadyumno bhṛśaṃ kruddho netrābhyāṃ pātayañjalam |
    abhyavartata saṃgrāme kruddho droṇarathaṃ prati || 7-98-43||

    MHB 7-98-44

    ततो हा हेति सहसा नादः समभवन्नृप ।
    पाञ्चाल्येन रणे दृष्ट्वा द्रोणमावारितं शरैः ॥ ७-९८-४४॥
    tato hā heti sahasā nādaḥ samabhavannṛpa |
    pāñcālyena raṇe dṛṣṭvā droṇamāvāritaṃ śaraiḥ || 7-98-44||

    MHB 7-98-45

    संछाद्यमानो बहुधा पार्षतेन महात्मना ।
    न विव्यथे ततो द्रोणः स्मयन्नेवान्वयुध्यत ॥ ७-९८-४५॥
    saṃchādyamāno bahudhā pārṣatena mahātmanā |
    na vivyathe tato droṇaḥ smayannevānvayudhyata || 7-98-45||

    MHB 7-98-46

    ततो द्रोणं महाराज पाञ्चाल्यः क्रोधमूर्छितः ।
    आजघानोरसि क्रुद्धो नवत्या नतपर्वणाम् ॥ ७-९८-४६॥
    tato droṇaṃ mahārāja pāñcālyaḥ krodhamūrchitaḥ |
    ājaghānorasi kruddho navatyā nataparvaṇām || 7-98-46||

    MHB 7-98-47

    स गाढविद्धो बलिना भारद्वाजो महायशाः ।
    निषसाद रथोपस्थे कश्मलं च जगाम ह ॥ ७-९८-४७॥
    sa gāḍhaviddho balinā bhāradvājo mahāyaśāḥ |
    niṣasāda rathopasthe kaśmalaṃ ca jagāma ha || 7-98-47||

    MHB 7-98-48

    तं वै तथागतं दृष्ट्वा धृष्टद्युम्नः पराक्रमी ।
    समुत्सृज्य धनुस्तूर्णमसिं जग्राह वीर्यवान् ॥ ७-९८-४८॥
    taṃ vai tathāgataṃ dṛṣṭvā dhṛṣṭadyumnaḥ parākramī |
    samutsṛjya dhanustūrṇamasiṃ jagrāha vīryavān || 7-98-48||

    MHB 7-98-49

    अवप्लुत्य रथाच्चापि त्वरितः स महारथः ।
    आरुरोह रथं तूर्णं भारद्वाजस्य मारिष ।
    हर्तुमैच्छच्छिरः कायात्क्रोधसंरक्तलोचनः ॥ ७-९८-४९॥
    avaplutya rathāccāpi tvaritaḥ sa mahārathaḥ |
    āruroha rathaṃ tūrṇaṃ bhāradvājasya māriṣa |
    hartumaicchacchiraḥ kāyātkrodhasaṃraktalocanaḥ || 7-98-49||

    MHB 7-98-50

    प्रत्याश्वस्तस्ततो द्रोणो धनुर्गृह्य महाबलः ।
    शरैर्वैतस्तिकै राजन्नित्यमासन्नयोधिभिः ।
    योधयामास समरे धृष्टद्युम्नं महारथम् ॥ ७-९८-५०॥
    pratyāśvastastato droṇo dhanurgṛhya mahābalaḥ |
    śarairvaitastikai rājannityamāsannayodhibhiḥ |
    yodhayāmāsa samare dhṛṣṭadyumnaṃ mahāratham || 7-98-50||

    MHB 7-98-51

    ते हि वैतस्तिका नाम शरा आसन्नयोधिनः ।
    द्रोणस्य विदिता राजन्धृष्टद्युम्नमवाक्षिपन् ॥ ७-९८-५१॥
    te hi vaitastikā nāma śarā āsannayodhinaḥ |
    droṇasya viditā rājandhṛṣṭadyumnamavākṣipan || 7-98-51||

    MHB 7-98-52

    स वध्यमानो बहुभिः सायकैस्तैर्महाबलः ।
    अवप्लुत्य रथात्तूर्णं भग्नवेगः पराक्रमी ॥ ७-९८-५२॥
    sa vadhyamāno bahubhiḥ sāyakaistairmahābalaḥ |
    avaplutya rathāttūrṇaṃ bhagnavegaḥ parākramī || 7-98-52||

    MHB 7-98-53

    आरुह्य स्वरथं वीरः प्रगृह्य च महद्धनुः ।
    विव्याध समरे द्रोणं धृष्टद्युम्नो महारथः ॥ ७-९८-५३॥
    āruhya svarathaṃ vīraḥ pragṛhya ca mahaddhanuḥ |
    vivyādha samare droṇaṃ dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ || 7-98-53||

    MHB 7-98-54

    तदद्भुतं तयोर्युद्धं भूतसंघा ह्यपूजयन् ।
    क्षत्रियाश्च महाराज ये चान्ये तत्र सैनिकाः ॥ ७-९८-५४॥
    tadadbhutaṃ tayoryuddhaṃ bhūtasaṃghā hyapūjayan |
    kṣatriyāśca mahārāja ye cānye tatra sainikāḥ || 7-98-54||

    MHB 7-98-55

    अवश्यं समरे द्रोणो धृष्टद्युम्नेन संगतः ।
    वशमेष्यति नो राज्ञः पाञ्चाला इति चुक्रुशुः ॥ ७-९८-५५॥
    avaśyaṃ samare droṇo dhṛṣṭadyumnena saṃgataḥ |
    vaśameṣyati no rājñaḥ pāñcālā iti cukruśuḥ || 7-98-55||

    MHB 7-98-56

    द्रोणस्तु त्वरितो युद्धे धृष्टद्युम्नस्य सारथेः ।
    शिरः प्रच्यावयामास फलं पक्वं तरोरिव ।
    ततस्ते प्रद्रुता वाहा राजंस्तस्य महात्मनः ॥ ७-९८-५६॥
    droṇastu tvarito yuddhe dhṛṣṭadyumnasya sāratheḥ |
    śiraḥ pracyāvayāmāsa phalaṃ pakvaṃ taroriva |
    tataste pradrutā vāhā rājaṃstasya mahātmanaḥ || 7-98-56||

    MHB 7-98-57

    तेषु प्रद्रवमाणेषु पाञ्चालान्सृञ्जयांस्तथा ।
    व्यद्रावयद्रणे द्रोणस्तत्र तत्र पराक्रमी ॥ ७-९८-५७॥
    teṣu pradravamāṇeṣu pāñcālānsṛñjayāṃstathā |
    vyadrāvayadraṇe droṇastatra tatra parākramī || 7-98-57||

    MHB 7-98-58

    विजित्य पाण्डुपाञ्चालान्भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    स्वं व्यूहं पुनरास्थाय स्थिरोऽभवदरिंदमः ।
    न चैनं पाण्डवा युद्धे जेतुमुत्सहिरे प्रभो ॥ ७-९८-५८॥
    vijitya pāṇḍupāñcālānbhāradvājaḥ pratāpavān |
    svaṃ vyūhaṃ punarāsthāya sthiro'bhavadariṃdamaḥ |
    na cainaṃ pāṇḍavā yuddhe jetumutsahire prabho || 7-98-58||

    Adhyaya: 99/173 (28)

    MHB 7-99-1

    संजय उवाच ।
    ततो दुःशासनो राजञ्शैनेयं समुपाद्रवत् ।
    किरञ्शरसहस्राणि पर्जन्य इव वृष्टिमान् ॥ ७-९९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato duḥśāsano rājañśaineyaṃ samupādravat |
    kirañśarasahasrāṇi parjanya iva vṛṣṭimān || 7-99-1||

    MHB 7-99-2

    स विद्ध्वा सात्यकिं षष्ट्या तथा षोडशभिः शरैः ।
    नाकम्पयत्स्थितं युद्धे मैनाकमिव पर्वतम् ॥ ७-९९-२॥
    sa viddhvā sātyakiṃ ṣaṣṭyā tathā ṣoḍaśabhiḥ śaraiḥ |
    nākampayatsthitaṃ yuddhe mainākamiva parvatam || 7-99-2||

    MHB 7-99-3

    स तु दुःशासनं वीरः सायकैरावृणोद्भृशम् ।
    मशकं समनुप्राप्तमूर्णनाभिरिवोर्णया ॥ ७-९९-३॥
    sa tu duḥśāsanaṃ vīraḥ sāyakairāvṛṇodbhṛśam |
    maśakaṃ samanuprāptamūrṇanābhirivorṇayā || 7-99-3||

    MHB 7-99-4

    दृष्ट्वा दुःशासनं राजा तथा शरशताचितम् ।
    त्रिगर्तांश्चोदयामास युयुधानरथं प्रति ॥ ७-९९-४॥
    dṛṣṭvā duḥśāsanaṃ rājā tathā śaraśatācitam |
    trigartāṃścodayāmāsa yuyudhānarathaṃ prati || 7-99-4||

    MHB 7-99-5

    तेऽगच्छन्युयुधानस्य समीपं क्रूरकारिणः ।
    त्रिगर्तानां त्रिसाहस्रा रथा युद्धविशारदाः ॥ ७-९९-५॥
    te'gacchanyuyudhānasya samīpaṃ krūrakāriṇaḥ |
    trigartānāṃ trisāhasrā rathā yuddhaviśāradāḥ || 7-99-5||

    MHB 7-99-6

    ते तु तं रथवंशेन महता पर्यवारयन् ।
    स्थिरां कृत्वा मतिं युद्धे भूत्वा संशप्तका मिथः ॥ ७-९९-६॥
    te tu taṃ rathavaṃśena mahatā paryavārayan |
    sthirāṃ kṛtvā matiṃ yuddhe bhūtvā saṃśaptakā mithaḥ || 7-99-6||

    MHB 7-99-7

    तेषां प्रयततां युद्धे शरवर्षाणि मुञ्चताम् ।
    योधान्पञ्चशतान्मुख्यानग्रानीके व्यपोथयत् ॥ ७-९९-७॥
    teṣāṃ prayatatāṃ yuddhe śaravarṣāṇi muñcatām |
    yodhānpañcaśatānmukhyānagrānīke vyapothayat || 7-99-7||

    MHB 7-99-8

    तेऽपतन्त हतास्तूर्णं शिनिप्रवरसायकैः ।
    महामारुतवेगेन रुग्णा इव महाद्रुमाः ॥ ७-९९-८॥
    te'patanta hatāstūrṇaṃ śinipravarasāyakaiḥ |
    mahāmārutavegena rugṇā iva mahādrumāḥ || 7-99-8||

    MHB 7-99-9

    रथैश्च बहुधा छिन्नैर्ध्वजैश्चैव विशां पते ।
    हयैश्च कनकापीडैः पतितैस्तत्र मेदिनी ॥ ७-९९-९॥
    rathaiśca bahudhā chinnairdhvajaiścaiva viśāṃ pate |
    hayaiśca kanakāpīḍaiḥ patitaistatra medinī || 7-99-9||

    MHB 7-99-10

    शैनेयशरसंकृत्तैः शोणितौघपरिप्लुतैः ।
    अशोभत महाराज किंशुकैरिव पुष्पितैः ॥ ७-९९-१०॥
    śaineyaśarasaṃkṛttaiḥ śoṇitaughapariplutaiḥ |
    aśobhata mahārāja kiṃśukairiva puṣpitaiḥ || 7-99-10||

    MHB 7-99-11

    ते वध्यमानाः समरे युयुधानेन तावकाः ।
    त्रातारं नाध्यगच्छन्त पङ्कमग्ना इव द्विपाः ॥ ७-९९-११॥
    te vadhyamānāḥ samare yuyudhānena tāvakāḥ |
    trātāraṃ nādhyagacchanta paṅkamagnā iva dvipāḥ || 7-99-11||

    MHB 7-99-12

    ततस्ते पर्यवर्तन्त सर्वे द्रोणरथं प्रति ।
    भयात्पतगराजस्य गर्तानीव महोरगाः ॥ ७-९९-१२॥
    tataste paryavartanta sarve droṇarathaṃ prati |
    bhayātpatagarājasya gartānīva mahoragāḥ || 7-99-12||

    MHB 7-99-13

    हत्वा पञ्चशतान्योधाञ्शरैराशीविषोपमैः ।
    प्रायात्स शनकैर्वीरो धनंजयरथं प्रति ॥ ७-९९-१३॥
    hatvā pañcaśatānyodhāñśarairāśīviṣopamaiḥ |
    prāyātsa śanakairvīro dhanaṃjayarathaṃ prati || 7-99-13||

    MHB 7-99-14

    तं प्रयान्तं नरश्रेष्ठं पुत्रो दुःशासनस्तव ।
    विव्याध नवभिस्तूर्णं शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-९९-१४॥
    taṃ prayāntaṃ naraśreṣṭhaṃ putro duḥśāsanastava |
    vivyādha navabhistūrṇaṃ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-99-14||

    MHB 7-99-15

    स तु तं प्रतिविव्याध पञ्चभिर्निशितैः शरैः ।
    रुक्मपुङ्खैर्महेष्वासो गार्ध्रपत्रैरजिह्मगैः ॥ ७-९९-१५॥
    sa tu taṃ prativivyādha pañcabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    rukmapuṅkhairmaheṣvāso gārdhrapatrairajihmagaiḥ || 7-99-15||

    MHB 7-99-16

    सात्यकिं तु महाराज प्रहसन्निव भारत ।
    दुःशासनस्त्रिभिर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध पञ्चभिः ॥ ७-९९-१६॥
    sātyakiṃ tu mahārāja prahasanniva bhārata |
    duḥśāsanastribhirviddhvā punarvivyādha pañcabhiḥ || 7-99-16||

    MHB 7-99-17

    शैनेयस्तव पुत्रं तु विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    धनुश्चास्य रणे छित्त्वा विस्मयन्नर्जुनं ययौ ॥ ७-९९-१७॥
    śaineyastava putraṃ tu viddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    dhanuścāsya raṇe chittvā vismayannarjunaṃ yayau || 7-99-17||

    MHB 7-99-18

    ततो दुःशासनः क्रुद्धो वृष्णिवीराय गच्छते ।
    सर्वपारशवीं शक्तिं विससर्ज जिघांसया ॥ ७-९९-१८॥
    tato duḥśāsanaḥ kruddho vṛṣṇivīrāya gacchate |
    sarvapāraśavīṃ śaktiṃ visasarja jighāṃsayā || 7-99-18||

    MHB 7-99-19

    तां तु शक्तिं तदा घोरां तव पुत्रस्य सात्यकिः ।
    चिच्छेद शतधा राजन्निशितैः कङ्कपत्रिभिः ॥ ७-९९-१९॥
    tāṃ tu śaktiṃ tadā ghorāṃ tava putrasya sātyakiḥ |
    ciccheda śatadhā rājanniśitaiḥ kaṅkapatribhiḥ || 7-99-19||

    MHB 7-99-20

    अथान्यद्धनुरादाय पुत्रस्तव जनेश्वर ।
    सात्यकिं दशभिर्विद्ध्वा सिंहनादं ननाद ह ॥ ७-९९-२०॥
    athānyaddhanurādāya putrastava janeśvara |
    sātyakiṃ daśabhirviddhvā siṃhanādaṃ nanāda ha || 7-99-20||

    MHB 7-99-21

    सात्यकिस्तु रणे क्रुद्धो मोहयित्वा सुतं तव ।
    शरैरग्निशिखाकारैराजघान स्तनान्तरे ।
    सर्वायसैस्तीक्ष्णवक्त्रैरष्टाभिर्विव्यधे पुनः ॥ ७-९९-२१॥
    sātyakistu raṇe kruddho mohayitvā sutaṃ tava |
    śarairagniśikhākārairājaghāna stanāntare |
    sarvāyasaistīkṣṇavaktrairaṣṭābhirvivyadhe punaḥ || 7-99-21||

    MHB 7-99-22

    दुःशासनस्तु विंशत्या सात्यकिं प्रत्यविध्यत ।
    सात्वतोऽपि महाराज तं विव्याध स्तनान्तरे ।
    त्रिभिरेव महावेगैः शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-९९-२२॥
    duḥśāsanastu viṃśatyā sātyakiṃ pratyavidhyata |
    sātvato'pi mahārāja taṃ vivyādha stanāntare |
    tribhireva mahāvegaiḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-99-22||

    MHB 7-99-23

    ततोऽस्य वाहान्निशितैः शरैर्जघ्ने महारथः ।
    सारथिं च सुसंक्रुद्धः शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-९९-२३॥
    tato'sya vāhānniśitaiḥ śarairjaghne mahārathaḥ |
    sārathiṃ ca susaṃkruddhaḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-99-23||

    MHB 7-99-24

    धनुरेकेन भल्लेन हस्तावापं च पञ्चभिः ।
    ध्वजं च रथशक्तिं च भल्लाभ्यां परमास्त्रवित् ।
    चिच्छेद विशिखैस्तीक्ष्णैस्तथोभौ पार्ष्णिसारथी ॥ ७-९९-२४॥
    dhanurekena bhallena hastāvāpaṃ ca pañcabhiḥ |
    dhvajaṃ ca rathaśaktiṃ ca bhallābhyāṃ paramāstravit |
    ciccheda viśikhaistīkṣṇaistathobhau pārṣṇisārathī || 7-99-24||

    MHB 7-99-25

    स छिन्नधन्वा विरथो हताश्वो हतसारथिः ।
    त्रिगर्तसेनापतिना स्वरथेनापवाहितः ॥ ७-९९-२५॥
    sa chinnadhanvā viratho hatāśvo hatasārathiḥ |
    trigartasenāpatinā svarathenāpavāhitaḥ || 7-99-25||

    MHB 7-99-26

    तमभिद्रुत्य शैनेयो मुहूर्तमिव भारत ।
    न जघान महाबाहुर्भीमसेनवचः स्मरन् ॥ ७-९९-२६॥
    tamabhidrutya śaineyo muhūrtamiva bhārata |
    na jaghāna mahābāhurbhīmasenavacaḥ smaran || 7-99-26||

    MHB 7-99-27

    भीमसेनेन हि वधः सुतानां तव भारत ।
    प्रतिज्ञातः सभामध्ये सर्वेषामेव संयुगे ॥ ७-९९-२७॥
    bhīmasenena hi vadhaḥ sutānāṃ tava bhārata |
    pratijñātaḥ sabhāmadhye sarveṣāmeva saṃyuge || 7-99-27||

    MHB 7-99-28

    तथा दुःशासनं जित्वा सात्यकिः संयुगे प्रभो ।
    जगाम त्वरितो राजन्येन यातो धनंजयः ॥ ७-९९-२८॥
    tathā duḥśāsanaṃ jitvā sātyakiḥ saṃyuge prabho |
    jagāma tvarito rājanyena yāto dhanaṃjayaḥ || 7-99-28||

    Adhyaya: 100/173 (39)

    MHB 7-100-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    किं तस्यां मम सेनायां नासन्केचिन्महारथाः ।
    ये तथा सात्यकिं यान्तं नैवाघ्नन्नाप्यवारयन् ॥ ७-१००-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    kiṃ tasyāṃ mama senāyāṃ nāsankecinmahārathāḥ |
    ye tathā sātyakiṃ yāntaṃ naivāghnannāpyavārayan || 7-100-1||

    MHB 7-100-2

    एको हि समरे कर्म कृतवान्सत्यविक्रमः ।
    शक्रतुल्यबलो युद्धे महेन्द्रो दानवेष्विव ॥ ७-१००-२॥
    eko hi samare karma kṛtavānsatyavikramaḥ |
    śakratulyabalo yuddhe mahendro dānaveṣviva || 7-100-2||

    MHB 7-100-3

    अथ वा शून्यमासीत्तद्येन यातः स सात्यकिः ।
    एको वै बहुलाः सेनाः प्रमृद्नन्पुरुषर्षभः ॥ ७-१००-३॥
    atha vā śūnyamāsīttadyena yātaḥ sa sātyakiḥ |
    eko vai bahulāḥ senāḥ pramṛdnanpuruṣarṣabhaḥ || 7-100-3||

    MHB 7-100-4

    कथं च युध्यमानानामपक्रान्तो महात्मनाम् ।
    एको बहूनां शैनेयस्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१००-४॥
    kathaṃ ca yudhyamānānāmapakrānto mahātmanām |
    eko bahūnāṃ śaineyastanmamācakṣva saṃjaya || 7-100-4||

    MHB 7-100-5

    संजय उवाच ।
    राजन्सेनासमुद्योगो रथनागाश्वपत्तिमान् ।
    तुमुलस्तव सैन्यानां युगान्तसदृशोऽभवत् ॥ ७-१००-५॥
    saṃjaya uvāca |
    rājansenāsamudyogo rathanāgāśvapattimān |
    tumulastava sainyānāṃ yugāntasadṛśo'bhavat || 7-100-5||

    MHB 7-100-6

    आह्णिकेषु समूहेषु तव सैन्यस्य मानद ।
    नास्ति लोके समः कश्चित्समूह इति मे मतिः ॥ ७-१००-६॥
    āhṇikeṣu samūheṣu tava sainyasya mānada |
    nāsti loke samaḥ kaścitsamūha iti me matiḥ || 7-100-6||

    MHB 7-100-7

    तत्र देवाः स्म भाषन्ते चारणाश्च समागताः ।
    एतदन्ताः समूहा वै भविष्यन्ति महीतले ॥ ७-१००-७॥
    tatra devāḥ sma bhāṣante cāraṇāśca samāgatāḥ |
    etadantāḥ samūhā vai bhaviṣyanti mahītale || 7-100-7||

    MHB 7-100-8

    न चैव तादृशः कश्चिद्व्यूह आसीद्विशां पते ।
    यादृग्जयद्रथवधे द्रोणेन विहितोऽभवत् ॥ ७-१००-८॥
    na caiva tādṛśaḥ kaścidvyūha āsīdviśāṃ pate |
    yādṛgjayadrathavadhe droṇena vihito'bhavat || 7-100-8||

    MHB 7-100-9

    चण्डवाताभिपन्नानां समुद्राणामिव स्वनः ।
    रणेऽभवद्बलौघानामन्योन्यमभिधावताम् ॥ ७-१००-९॥
    caṇḍavātābhipannānāṃ samudrāṇāmiva svanaḥ |
    raṇe'bhavadbalaughānāmanyonyamabhidhāvatām || 7-100-9||

    MHB 7-100-10

    पार्थिवानां समेतानां बहून्यासन्नरोत्तम ।
    त्वद्बले पाण्डवानां च सहस्राणि शतानि च ॥ ७-१००-१०॥
    pārthivānāṃ sametānāṃ bahūnyāsannarottama |
    tvadbale pāṇḍavānāṃ ca sahasrāṇi śatāni ca || 7-100-10||

    MHB 7-100-11

    संरब्धानां प्रवीराणां समरे दृढकर्मणाम् ।
    तत्रासीत्सुमहाञ्शब्दस्तुमुलो लोमहर्षणः ॥ ७-१००-११॥
    saṃrabdhānāṃ pravīrāṇāṃ samare dṛḍhakarmaṇām |
    tatrāsītsumahāñśabdastumulo lomaharṣaṇaḥ || 7-100-11||

    MHB 7-100-12

    अथाक्रन्दद्भीमसेनो धृष्टद्युम्नश्च मारिष ।
    नकुलः सहदेवश्च धर्मराजश्च पाण्डवः ॥ ७-१००-१२॥
    athākrandadbhīmaseno dhṛṣṭadyumnaśca māriṣa |
    nakulaḥ sahadevaśca dharmarājaśca pāṇḍavaḥ || 7-100-12||

    MHB 7-100-13

    आगच्छत प्रहरत बलवत्परिधावत ।
    प्रविष्टावरिसेनां हि वीरौ माधवपाण्डवौ ॥ ७-१००-१३॥
    āgacchata praharata balavatparidhāvata |
    praviṣṭāvarisenāṃ hi vīrau mādhavapāṇḍavau || 7-100-13||

    MHB 7-100-14

    यथा सुखेन गच्छेतां जयद्रथवधं प्रति ।
    तथा प्रकुरुत क्षिप्रमिति सैन्यान्यचोदयत् ।
    तयोरभावे कुरवः कृतार्थाः स्युर्वयं जिताः ॥ ७-१००-१४॥
    yathā sukhena gacchetāṃ jayadrathavadhaṃ prati |
    tathā prakuruta kṣipramiti sainyānyacodayat |
    tayorabhāve kuravaḥ kṛtārthāḥ syurvayaṃ jitāḥ || 7-100-14||

    MHB 7-100-15

    ते यूयं सहिता भूत्वा तूर्णमेव बलार्णवम् ।
    क्षोभयध्वं महावेगाः पवनाः सागरं यथा ॥ ७-१००-१५॥
    te yūyaṃ sahitā bhūtvā tūrṇameva balārṇavam |
    kṣobhayadhvaṃ mahāvegāḥ pavanāḥ sāgaraṃ yathā || 7-100-15||

    MHB 7-100-16

    भीमसेनेन ते राजन्पाञ्चाल्येन च चोदिताः ।
    आजघ्नुः कौरवान्संख्ये त्यक्त्वासूनात्मनः प्रियान् ॥ ७-१००-१६॥
    bhīmasenena te rājanpāñcālyena ca coditāḥ |
    ājaghnuḥ kauravānsaṃkhye tyaktvāsūnātmanaḥ priyān || 7-100-16||

    MHB 7-100-17

    इच्छन्तो निधनं युद्धे शस्त्रैरुत्तमतेजसः ।
    स्वर्गार्थं मित्रकार्यार्थं नाभ्यरक्षन्त जीवितम् ॥ ७-१००-१७॥
    icchanto nidhanaṃ yuddhe śastrairuttamatejasaḥ |
    svargārthaṃ mitrakāryārthaṃ nābhyarakṣanta jīvitam || 7-100-17||

    MHB 7-100-18

    तथैव तावका राजन्प्रार्थयन्तो महद्यशः ।
    आर्यां युद्धे मतिं कृत्वा युद्धायैवोपतस्थिरे ॥ ७-१००-१८॥
    tathaiva tāvakā rājanprārthayanto mahadyaśaḥ |
    āryāṃ yuddhe matiṃ kṛtvā yuddhāyaivopatasthire || 7-100-18||

    MHB 7-100-19

    तस्मिंस्तु तुमुले युद्धे वर्तमाने महाभये ।
    हत्वा सर्वाणि सैन्यानि प्रायात्सात्यकिरर्जुनम् ॥ ७-१००-१९॥
    tasmiṃstu tumule yuddhe vartamāne mahābhaye |
    hatvā sarvāṇi sainyāni prāyātsātyakirarjunam || 7-100-19||

    MHB 7-100-20

    कवचानां प्रभास्तत्र सूर्यरश्मिविचित्रिताः ।
    दृष्टीः संख्ये सैनिकानां प्रतिजघ्नुः समन्ततः ॥ ७-१००-२०॥
    kavacānāṃ prabhāstatra sūryaraśmivicitritāḥ |
    dṛṣṭīḥ saṃkhye sainikānāṃ pratijaghnuḥ samantataḥ || 7-100-20||

    MHB 7-100-21

    तथा प्रयतमानेषु पाण्डवेयेषु निर्भयः ।
    दुर्योधनो महाराज व्यगाहत महद्बलम् ॥ ७-१००-२१॥
    tathā prayatamāneṣu pāṇḍaveyeṣu nirbhayaḥ |
    duryodhano mahārāja vyagāhata mahadbalam || 7-100-21||

    MHB 7-100-22

    स संनिपातस्तुमुलस्तेषां तस्य च भारत ।
    अभवत्सर्वसैन्यानामभावकरणो महान् ॥ ७-१००-२२॥
    sa saṃnipātastumulasteṣāṃ tasya ca bhārata |
    abhavatsarvasainyānāmabhāvakaraṇo mahān || 7-100-22||

    MHB 7-100-23

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा गतेषु सैन्येषु तथा कृच्छ्रगतः स्वयम् ।
    कच्चिद्दुर्योधनः सूत नाकार्षीत्पृष्ठतो रणम् ॥ ७-१००-२३॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā gateṣu sainyeṣu tathā kṛcchragataḥ svayam |
    kaccidduryodhanaḥ sūta nākārṣītpṛṣṭhato raṇam || 7-100-23||

    MHB 7-100-24

    एकस्य च बहूनां च संनिपातो महाहवे ।
    विशेषतो नृपतिना विषमः प्रतिभाति मे ॥ ७-१००-२४॥
    ekasya ca bahūnāṃ ca saṃnipāto mahāhave |
    viśeṣato nṛpatinā viṣamaḥ pratibhāti me || 7-100-24||

    MHB 7-100-25

    सोऽत्यन्तसुखसंवृद्धो लक्ष्म्या लोकस्य चेश्वरः ।
    एको बहून्समासाद्य कच्चिन्नासीत्पराङ्मुखः ॥ ७-१००-२५॥
    so'tyantasukhasaṃvṛddho lakṣmyā lokasya ceśvaraḥ |
    eko bahūnsamāsādya kaccinnāsītparāṅmukhaḥ || 7-100-25||

    MHB 7-100-26

    संजय उवाच ।
    राजन्संग्राममाश्चर्यं तव पुत्रस्य भारत ।
    एकस्य च बहूनां च शृणुष्व गदतोऽद्भुतम् ॥ ७-१००-२६॥
    saṃjaya uvāca |
    rājansaṃgrāmamāścaryaṃ tava putrasya bhārata |
    ekasya ca bahūnāṃ ca śṛṇuṣva gadato'dbhutam || 7-100-26||

    MHB 7-100-27

    दुर्योधनेन सहसा पाण्डवी पृतना रणे ।
    नलिनी द्विरदेनेव समन्ताद्विप्रलोडिता ॥ ७-१००-२७॥
    duryodhanena sahasā pāṇḍavī pṛtanā raṇe |
    nalinī dviradeneva samantādvipraloḍitā || 7-100-27||

    MHB 7-100-28

    तथा सेनां कृतां दृष्ट्वा तव पुत्रेण कौरव ।
    भीमसेनपुरोगास्तं पाञ्चालाः समुपाद्रवन् ॥ ७-१००-२८॥
    tathā senāṃ kṛtāṃ dṛṣṭvā tava putreṇa kaurava |
    bhīmasenapurogāstaṃ pāñcālāḥ samupādravan || 7-100-28||

    MHB 7-100-29

    स भीमसेनं दशभिर्माद्रीपुत्रौ त्रिभिस्त्रिभिः ।
    विराटद्रुपदौ षड्भिः शतेन च शिखण्डिनम् ॥ ७-१००-२९॥
    sa bhīmasenaṃ daśabhirmādrīputrau tribhistribhiḥ |
    virāṭadrupadau ṣaḍbhiḥ śatena ca śikhaṇḍinam || 7-100-29||

    MHB 7-100-30

    धृष्टद्युम्नं च विंशत्या धर्मपुत्रं च सप्तभिः ।
    केकयान्दशभिर्विद्ध्वा द्रौपदेयांस्त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-१००-३०॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca viṃśatyā dharmaputraṃ ca saptabhiḥ |
    kekayāndaśabhirviddhvā draupadeyāṃstribhistribhiḥ || 7-100-30||

    MHB 7-100-31

    शतशश्चापरान्योधान्सद्विपांश्च रथान्रणे ।
    शरैरवचकर्तोग्रैः क्रुद्धोऽन्तक इव प्रजाः ॥ ७-१००-३१॥
    śataśaścāparānyodhānsadvipāṃśca rathānraṇe |
    śarairavacakartograiḥ kruddho'ntaka iva prajāḥ || 7-100-31||

    MHB 7-100-32

    न संदधन्विमुञ्चन्वा मण्डलीकृतकार्मुकः ।
    अदृश्यत रिपून्निघ्नञ्शिक्षयास्त्रबलेन च ॥ ७-१००-३२॥
    na saṃdadhanvimuñcanvā maṇḍalīkṛtakārmukaḥ |
    adṛśyata ripūnnighnañśikṣayāstrabalena ca || 7-100-32||

    MHB 7-100-33

    तस्य तान्निघ्नतः शत्रून्हेमपृष्ठं महद्धनुः ।
    भल्लाभ्यां पाण्डवो ज्येष्ठस्त्रिधा चिच्छेद मारिष ॥ ७-१००-३३॥
    tasya tānnighnataḥ śatrūnhemapṛṣṭhaṃ mahaddhanuḥ |
    bhallābhyāṃ pāṇḍavo jyeṣṭhastridhā ciccheda māriṣa || 7-100-33||

    MHB 7-100-34

    विव्याध चैनं बहुभिः सम्यगस्तैः शितैः शरैः ।
    वर्माण्याशु समासाद्य ते भग्नाः क्षितिमाविशन् ॥ ७-१००-३४॥
    vivyādha cainaṃ bahubhiḥ samyagastaiḥ śitaiḥ śaraiḥ |
    varmāṇyāśu samāsādya te bhagnāḥ kṣitimāviśan || 7-100-34||

    MHB 7-100-35

    ततः प्रमुदिताः पार्थाः परिवव्रुर्युधिष्ठिरम् ।
    यथा वृत्रवधे देवा मुदा शक्रं महर्षिभिः ॥ ७-१००-३५॥
    tataḥ pramuditāḥ pārthāḥ parivavruryudhiṣṭhiram |
    yathā vṛtravadhe devā mudā śakraṃ maharṣibhiḥ || 7-100-35||

    MHB 7-100-36

    अथ दुर्योधनो राजा दृढमादाय कार्मुकम् ।
    तिष्ठ तिष्ठेति राजानं ब्रुवन्पाण्डवमभ्ययात् ॥ ७-१००-३६॥
    atha duryodhano rājā dṛḍhamādāya kārmukam |
    tiṣṭha tiṣṭheti rājānaṃ bruvanpāṇḍavamabhyayāt || 7-100-36||

    MHB 7-100-37

    तं तथा वादिनं राजंस्तव पुत्रं महारथम् ।
    प्रत्युद्ययुः प्रमुदिताः पाञ्चाला जयगृद्धिनः ॥ ७-१००-३७॥
    taṃ tathā vādinaṃ rājaṃstava putraṃ mahāratham |
    pratyudyayuḥ pramuditāḥ pāñcālā jayagṛddhinaḥ || 7-100-37||

    MHB 7-100-38

    तान्द्रोणः प्रतिजग्राह परीप्सन्युधि पाण्डवम् ।
    चण्डवातोद्धुतान्मेघान्सजलानचलो यथा ॥ ७-१००-३८॥
    tāndroṇaḥ pratijagrāha parīpsanyudhi pāṇḍavam |
    caṇḍavātoddhutānmeghānsajalānacalo yathā || 7-100-38||

    MHB 7-100-39

    तत्र राजन्महानासीत्संग्रामो भूरिवर्धनः ।
    रुद्रस्याक्रीडसंकाशः संहारः सर्वदेहिनाम् ॥ ७-१००-३९॥
    tatra rājanmahānāsītsaṃgrāmo bhūrivardhanaḥ |
    rudrasyākrīḍasaṃkāśaḥ saṃhāraḥ sarvadehinām || 7-100-39||

    Adhyaya: 101/173 (74)

    MHB 7-101-1

    संजय उवाच ।
    अपराह्णे महाराज संग्रामः समपद्यत ।
    पर्जन्यसमनिर्घोषः पुनर्द्रोणस्य सोमकैः ॥ ७-१०१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    aparāhṇe mahārāja saṃgrāmaḥ samapadyata |
    parjanyasamanirghoṣaḥ punardroṇasya somakaiḥ || 7-101-1||

    MHB 7-101-2

    शोणाश्वं रथमास्थाय नरवीरः समाहितः ।
    समरेऽभ्यद्रवत्पाण्डूञ्जवमास्थाय मध्यमम् ॥ ७-१०१-२॥
    śoṇāśvaṃ rathamāsthāya naravīraḥ samāhitaḥ |
    samare'bhyadravatpāṇḍūñjavamāsthāya madhyamam || 7-101-2||

    MHB 7-101-3

    तव प्रियहिते युक्तो महेष्वासो महाबलः ।
    चित्रपुङ्खैः शितैर्बाणैः कलशोत्तमसंभवः ॥ ७-१०१-३॥
    tava priyahite yukto maheṣvāso mahābalaḥ |
    citrapuṅkhaiḥ śitairbāṇaiḥ kalaśottamasaṃbhavaḥ || 7-101-3||

    MHB 7-101-4

    वरान्वरान्हि योधानां विचिन्वन्निव भारत ।
    अक्रीडत रणे राजन्भारद्वाजः प्रतापवान् ॥ ७-१०१-४॥
    varānvarānhi yodhānāṃ vicinvanniva bhārata |
    akrīḍata raṇe rājanbhāradvājaḥ pratāpavān || 7-101-4||

    MHB 7-101-5

    तमभ्ययाद्बृहत्क्षत्रः केकयानां महारथः ।
    भ्रातॄणां वीरपञ्चानां ज्येष्ठः समरकर्कशः ॥ ७-१०१-५॥
    tamabhyayādbṛhatkṣatraḥ kekayānāṃ mahārathaḥ |
    bhrātṝṇāṃ vīrapañcānāṃ jyeṣṭhaḥ samarakarkaśaḥ || 7-101-5||

    MHB 7-101-6

    विमुञ्चन्विशिखांस्तीक्ष्णानाचार्यं छादयन्भृशम् ।
    महामेघो यथा वर्षं विमुञ्चन्गन्धमादने ॥ ७-१०१-६॥
    vimuñcanviśikhāṃstīkṣṇānācāryaṃ chādayanbhṛśam |
    mahāmegho yathā varṣaṃ vimuñcangandhamādane || 7-101-6||

    MHB 7-101-7

    तस्य द्रोणो महाराज स्वर्णपुङ्खाञ्शिलाशितान् ।
    प्रेषयामास संक्रुद्धः सायकान्दश सप्त च ॥ ७-१०१-७॥
    tasya droṇo mahārāja svarṇapuṅkhāñśilāśitān |
    preṣayāmāsa saṃkruddhaḥ sāyakāndaśa sapta ca || 7-101-7||

    MHB 7-101-8

    तांस्तु द्रोणधनुर्मुक्तान्घोरानाशीविषोपमान् ।
    एकैकं दशभिर्बाणैर्युधि चिच्छेद हृष्टवत् ॥ ७-१०१-८॥
    tāṃstu droṇadhanurmuktānghorānāśīviṣopamān |
    ekaikaṃ daśabhirbāṇairyudhi ciccheda hṛṣṭavat || 7-101-8||

    MHB 7-101-9

    तस्य तल्लाघवं दृष्ट्वा प्रहसन्द्विजसत्तमः ।
    प्रेषयामास विशिखानष्टौ संनतपर्वणः ॥ ७-१०१-९॥
    tasya tallāghavaṃ dṛṣṭvā prahasandvijasattamaḥ |
    preṣayāmāsa viśikhānaṣṭau saṃnataparvaṇaḥ || 7-101-9||

    MHB 7-101-10

    तान्दृष्ट्वा पततः शीघ्रं द्रोणचापच्युताञ्शरान् ।
    अवारयच्छरैरेव तावद्भिर्निशितैर्दृढैः ॥ ७-१०१-१०॥
    tāndṛṣṭvā patataḥ śīghraṃ droṇacāpacyutāñśarān |
    avārayaccharaireva tāvadbhirniśitairdṛḍhaiḥ || 7-101-10||

    MHB 7-101-11

    ततोऽभवन्महाराज तव सैन्यस्य विस्मयः ।
    बृहत्क्षत्रेण तत्कर्म कृतं दृष्ट्वा सुदुष्करम् ॥ ७-१०१-११॥
    tato'bhavanmahārāja tava sainyasya vismayaḥ |
    bṛhatkṣatreṇa tatkarma kṛtaṃ dṛṣṭvā suduṣkaram || 7-101-11||

    MHB 7-101-12

    ततो द्रोणो महाराज केकयं वै विशेषयन् ।
    प्रादुश्चक्रे रणे दिव्यं ब्राह्ममस्त्रं महातपाः ॥ ७-१०१-१२॥
    tato droṇo mahārāja kekayaṃ vai viśeṣayan |
    prāduścakre raṇe divyaṃ brāhmamastraṃ mahātapāḥ || 7-101-12||

    MHB 7-101-13

    तदस्य राजन्कैकेयः प्रत्यवारयदच्युतः ।
    ब्राह्मेणैव महाबाहुराहवे समुदीरितम् ॥ ७-१०१-१३॥
    tadasya rājankaikeyaḥ pratyavārayadacyutaḥ |
    brāhmeṇaiva mahābāhurāhave samudīritam || 7-101-13||

    MHB 7-101-14

    प्रतिहन्य तदस्त्रं तु भारद्वाजस्य संयुगे ।
    विव्याध ब्राह्मणं षष्ट्या स्वर्णपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-१०१-१४॥
    pratihanya tadastraṃ tu bhāradvājasya saṃyuge |
    vivyādha brāhmaṇaṃ ṣaṣṭyā svarṇapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-101-14||

    MHB 7-101-15

    तं द्रोणो द्विपदां श्रेष्ठो नाराचेन समर्पयत् ।
    स तस्य कवचं भित्त्वा प्राविशद्धरणीतलम् ॥ ७-१०१-१५॥
    taṃ droṇo dvipadāṃ śreṣṭho nārācena samarpayat |
    sa tasya kavacaṃ bhittvā prāviśaddharaṇītalam || 7-101-15||

    MHB 7-101-16

    कृष्णसर्पो यथा मुक्तो वल्मीकं नृपसत्तम ।
    तथाभ्यगान्महीं बाणो भित्त्वा कैकेयमाहवे ॥ ७-१०१-१६॥
    kṛṣṇasarpo yathā mukto valmīkaṃ nṛpasattama |
    tathābhyagānmahīṃ bāṇo bhittvā kaikeyamāhave || 7-101-16||

    MHB 7-101-17

    सोऽतिविद्धो महाराज द्रोणेनास्त्रविदा भृशम् ।
    क्रोधेन महताविष्टो व्यावृत्य नयने शुभे ॥ ७-१०१-१७॥
    so'tividdho mahārāja droṇenāstravidā bhṛśam |
    krodhena mahatāviṣṭo vyāvṛtya nayane śubhe || 7-101-17||

    MHB 7-101-18

    द्रोणं विव्याध सप्तत्या स्वर्णपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    सारथिं चास्य भल्लेन बाह्वोरुरसि चार्पयत् ॥ ७-१०१-१८॥
    droṇaṃ vivyādha saptatyā svarṇapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    sārathiṃ cāsya bhallena bāhvorurasi cārpayat || 7-101-18||

    MHB 7-101-19

    द्रोणस्तु बहुधा विद्धो बृहत्क्षत्रेण मारिष ।
    असृजद्विशिखांस्तीक्ष्णान्केकयस्य रथं प्रति ॥ ७-१०१-१९॥
    droṇastu bahudhā viddho bṛhatkṣatreṇa māriṣa |
    asṛjadviśikhāṃstīkṣṇānkekayasya rathaṃ prati || 7-101-19||

    MHB 7-101-20

    व्याकुलीकृत्य तं द्रोणो बृहत्क्षत्रं महारथम् ।
    व्यसृजत्सायकं तीक्ष्णं केकयं प्रति भारत ॥ ७-१०१-२०॥
    vyākulīkṛtya taṃ droṇo bṛhatkṣatraṃ mahāratham |
    vyasṛjatsāyakaṃ tīkṣṇaṃ kekayaṃ prati bhārata || 7-101-20||

    MHB 7-101-21

    स गाढविद्धस्तेनाशु महाराज स्तनान्तरे ।
    रथात्पुरुषशार्दूलः संभिन्नहृदयोऽपतत् ॥ ७-१०१-२१॥
    sa gāḍhaviddhastenāśu mahārāja stanāntare |
    rathātpuruṣaśārdūlaḥ saṃbhinnahṛdayo'patat || 7-101-21||

    MHB 7-101-22

    बृहत्क्षत्रे हते राजन्केकयानां महारथे ।
    शैशुपालिः सुसंक्रुद्धो यन्तारमिदमब्रवीत् ॥ ७-१०१-२२॥
    bṛhatkṣatre hate rājankekayānāṃ mahārathe |
    śaiśupāliḥ susaṃkruddho yantāramidamabravīt || 7-101-22||

    MHB 7-101-23

    सारथे याहि यत्रैष द्रोणस्तिष्ठति दंशितः ।
    विनिघ्नन्केकयान्सर्वान्पाञ्चालानां च वाहिनीम् ॥ ७-१०१-२३॥
    sārathe yāhi yatraiṣa droṇastiṣṭhati daṃśitaḥ |
    vinighnankekayānsarvānpāñcālānāṃ ca vāhinīm || 7-101-23||

    MHB 7-101-24

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा सारथी रथिनां वरम् ।
    द्रोणाय प्रापयामास काम्बोजैर्जवनैर्हयैः ॥ ७-१०१-२४॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā sārathī rathināṃ varam |
    droṇāya prāpayāmāsa kāmbojairjavanairhayaiḥ || 7-101-24||

    MHB 7-101-25

    धृष्टकेतुश्च चेदीनामृषभोऽतिबलोदितः ।
    सहसा प्रापतद्द्रोणं पतंग इव पावकम् ॥ ७-१०१-२५॥
    dhṛṣṭaketuśca cedīnāmṛṣabho'tibaloditaḥ |
    sahasā prāpataddroṇaṃ pataṃga iva pāvakam || 7-101-25||

    MHB 7-101-26

    सोऽभ्यविध्यत्ततो द्रोणं षष्ट्या साश्वरथध्वजम् ।
    पुनश्चान्यैः शरैस्तीक्ष्णैः सुप्तं व्याघ्रं तुदन्निव ॥ ७-१०१-२६॥
    so'bhyavidhyattato droṇaṃ ṣaṣṭyā sāśvarathadhvajam |
    punaścānyaiḥ śaraistīkṣṇaiḥ suptaṃ vyāghraṃ tudanniva || 7-101-26||

    MHB 7-101-27

    तस्य द्रोणो धनुर्मध्ये क्षुरप्रेण शितेन ह ।
    चिच्छेद राज्ञो बलिनो यतमानस्य संयुगे ॥ ७-१०१-२७॥
    tasya droṇo dhanurmadhye kṣurapreṇa śitena ha |
    ciccheda rājño balino yatamānasya saṃyuge || 7-101-27||

    MHB 7-101-28

    अथान्यद्धनुरादाय शैशुपालिर्महारथः ।
    विव्याध सायकैर्द्रोणं पुनः सुनिशितैर्दृढैः ॥ ७-१०१-२८॥
    athānyaddhanurādāya śaiśupālirmahārathaḥ |
    vivyādha sāyakairdroṇaṃ punaḥ suniśitairdṛḍhaiḥ || 7-101-28||

    MHB 7-101-29

    तस्य द्रोणो हयान्हत्वा सारथिं च महाबलः ।
    अथैनं पञ्चविंशत्या सायकानां समार्पयत् ॥ ७-१०१-२९॥
    tasya droṇo hayānhatvā sārathiṃ ca mahābalaḥ |
    athainaṃ pañcaviṃśatyā sāyakānāṃ samārpayat || 7-101-29||

    MHB 7-101-30

    विरथो विधनुष्कश्च चेदिराजोऽपि संयुगे ।
    गदां चिक्षेप संक्रुद्धो भारद्वाजरथं प्रति ॥ ७-१०१-३०॥
    viratho vidhanuṣkaśca cedirājo'pi saṃyuge |
    gadāṃ cikṣepa saṃkruddho bhāradvājarathaṃ prati || 7-101-30||

    MHB 7-101-31

    तामापतन्तीं सहसा घोररूपां भयावहाम् ।
    अश्मसारमयीं गुर्वीं तपनीयविभूषिताम् ।
    शरैरनेकसाहस्रैर्भारद्वाजो न्यपातयत् ॥ ७-१०१-३१॥
    tāmāpatantīṃ sahasā ghorarūpāṃ bhayāvahām |
    aśmasāramayīṃ gurvīṃ tapanīyavibhūṣitām |
    śarairanekasāhasrairbhāradvājo nyapātayat || 7-101-31||

    MHB 7-101-32

    सा पपात गदा भूमौ भारद्वाजेन सादिता ।
    रक्तमाल्याम्बरधरा तारेव नभसस्तलात् ॥ ७-१०१-३२॥
    sā papāta gadā bhūmau bhāradvājena sāditā |
    raktamālyāmbaradharā tāreva nabhasastalāt || 7-101-32||

    MHB 7-101-33

    गदां विनिहतां दृष्ट्वा धृष्टकेतुरमर्षणः ।
    तोमरं व्यसृजत्तूर्णं शक्तिं च कनकोज्ज्वलाम् ॥ ७-१०१-३३॥
    gadāṃ vinihatāṃ dṛṣṭvā dhṛṣṭaketuramarṣaṇaḥ |
    tomaraṃ vyasṛjattūrṇaṃ śaktiṃ ca kanakojjvalām || 7-101-33||

    MHB 7-101-34

    तोमरं तु त्रिभिर्बाणैर्द्रोणश्छित्त्वा महामृधे ।
    शक्तिं चिच्छेद सहसा कृतहस्तो महाबलः ॥ ७-१०१-३४॥
    tomaraṃ tu tribhirbāṇairdroṇaśchittvā mahāmṛdhe |
    śaktiṃ ciccheda sahasā kṛtahasto mahābalaḥ || 7-101-34||

    MHB 7-101-35

    ततोऽस्य विशिखं तीक्ष्णं वधार्थं वधकाङ्क्षिणः ।
    प्रेषयामास समरे भारद्वाजः प्रतापवान् ॥ ७-१०१-३५॥
    tato'sya viśikhaṃ tīkṣṇaṃ vadhārthaṃ vadhakāṅkṣiṇaḥ |
    preṣayāmāsa samare bhāradvājaḥ pratāpavān || 7-101-35||

    MHB 7-101-36

    स तस्य कवचं भित्त्वा हृदयं चामितौजसः ।
    अभ्यगाद्धरणीं बाणो हंसः पद्मसरो यथा ॥ ७-१०१-३६॥
    sa tasya kavacaṃ bhittvā hṛdayaṃ cāmitaujasaḥ |
    abhyagāddharaṇīṃ bāṇo haṃsaḥ padmasaro yathā || 7-101-36||

    MHB 7-101-37

    पतंगं हि ग्रसेच्चाषो यथा राजन्बुभुक्षितः ।
    तथा द्रोणोऽग्रसच्छूरो धृष्टकेतुं महामृधे ॥ ७-१०१-३७॥
    pataṃgaṃ hi graseccāṣo yathā rājanbubhukṣitaḥ |
    tathā droṇo'grasacchūro dhṛṣṭaketuṃ mahāmṛdhe || 7-101-37||

    MHB 7-101-38

    निहते चेदिराजे तु तत्खण्डं पित्र्यमाविशत् ।
    अमर्षवशमापन्नः पुत्रोऽस्य परमास्त्रवित् ॥ ७-१०१-३८॥
    nihate cedirāje tu tatkhaṇḍaṃ pitryamāviśat |
    amarṣavaśamāpannaḥ putro'sya paramāstravit || 7-101-38||

    MHB 7-101-39

    तमपि प्रहसन्द्रोणः शरैर्निन्ये यमक्षयम् ।
    महाव्याघ्रो महारण्ये मृगशावं यथा बली ॥ ७-१०१-३९॥
    tamapi prahasandroṇaḥ śarairninye yamakṣayam |
    mahāvyāghro mahāraṇye mṛgaśāvaṃ yathā balī || 7-101-39||

    MHB 7-101-40

    तेषु प्रक्षीयमाणेषु पाण्डवेयेषु भारत ।
    जरासंधसुतो वीरः स्वयं द्रोणमुपाद्रवत् ॥ ७-१०१-४०॥
    teṣu prakṣīyamāṇeṣu pāṇḍaveyeṣu bhārata |
    jarāsaṃdhasuto vīraḥ svayaṃ droṇamupādravat || 7-101-40||

    MHB 7-101-41

    स तु द्रोणं महाराज छादयन्सायकैः शितैः ।
    अदृश्यमकरोत्तूर्णं जलदो भास्करं यथा ॥ ७-१०१-४१॥
    sa tu droṇaṃ mahārāja chādayansāyakaiḥ śitaiḥ |
    adṛśyamakarottūrṇaṃ jalado bhāskaraṃ yathā || 7-101-41||

    MHB 7-101-42

    तस्य तल्लाघवं दृष्ट्वा द्रोणः क्षत्रियमर्दनः ।
    व्यसृजत्सायकांस्तूर्णं शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१०१-४२॥
    tasya tallāghavaṃ dṛṣṭvā droṇaḥ kṣatriyamardanaḥ |
    vyasṛjatsāyakāṃstūrṇaṃ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-101-42||

    MHB 7-101-43

    छादयित्वा रणे द्रोणो रथस्थं रथिनां वरम् ।
    जारासंधिमथो जघ्ने मिषतां सर्वधन्विनाम् ॥ ७-१०१-४३॥
    chādayitvā raṇe droṇo rathasthaṃ rathināṃ varam |
    jārāsaṃdhimatho jaghne miṣatāṃ sarvadhanvinām || 7-101-43||

    MHB 7-101-44

    यो यः स्म लीयते द्रोणं तं तं द्रोणोऽन्तकोपमः ।
    आदत्त सर्वभूतानि प्राप्ते काले यथान्तकः ॥ ७-१०१-४४॥
    yo yaḥ sma līyate droṇaṃ taṃ taṃ droṇo'ntakopamaḥ |
    ādatta sarvabhūtāni prāpte kāle yathāntakaḥ || 7-101-44||

    MHB 7-101-45

    ततो द्रोणो महेष्वासो नाम विश्राव्य संयुगे ।
    शरैरनेकसाहस्रैः पाण्डवेयान्व्यमोहयत् ॥ ७-१०१-४५॥
    tato droṇo maheṣvāso nāma viśrāvya saṃyuge |
    śarairanekasāhasraiḥ pāṇḍaveyānvyamohayat || 7-101-45||

    MHB 7-101-46

    ततो द्रोणाङ्किता बाणाः स्वर्णपुङ्खाः शिलाशिताः ।
    नरान्नागान्हयांश्चैव निजघ्नुः सर्वतो रणे ॥ ७-१०१-४६॥
    tato droṇāṅkitā bāṇāḥ svarṇapuṅkhāḥ śilāśitāḥ |
    narānnāgānhayāṃścaiva nijaghnuḥ sarvato raṇe || 7-101-46||

    MHB 7-101-47

    ते वध्यमाना द्रोणेन शक्रेणेव महासुराः ।
    समकम्पन्त पाञ्चाला गावः शीतार्दिता इव ॥ ७-१०१-४७॥
    te vadhyamānā droṇena śakreṇeva mahāsurāḥ |
    samakampanta pāñcālā gāvaḥ śītārditā iva || 7-101-47||

    MHB 7-101-48

    ततो निष्टानको घोरः पाण्डवानामजायत ।
    द्रोणेन वध्यमानेषु सैन्येषु भरतर्षभ ॥ ७-१०१-४८॥
    tato niṣṭānako ghoraḥ pāṇḍavānāmajāyata |
    droṇena vadhyamāneṣu sainyeṣu bharatarṣabha || 7-101-48||

    MHB 7-101-49

    मोहिताः शरवर्षेण भारद्वाजस्य संयुगे ।
    ऊरुग्राहगृहीता हि पाञ्चालानां महारथाः ॥ ७-१०१-४९॥
    mohitāḥ śaravarṣeṇa bhāradvājasya saṃyuge |
    ūrugrāhagṛhītā hi pāñcālānāṃ mahārathāḥ || 7-101-49||

    MHB 7-101-50

    चेदयश्च महाराज सृञ्जयाः सोमकास्तथा ।
    अभ्यद्रवन्त संहृष्टा भारद्वाजं युयुत्सया ॥ ७-१०१-५०॥
    cedayaśca mahārāja sṛñjayāḥ somakāstathā |
    abhyadravanta saṃhṛṣṭā bhāradvājaṃ yuyutsayā || 7-101-50||

    MHB 7-101-51

    हत द्रोणं हत द्रोणमिति ते द्रोणमभ्ययुः ।
    यतन्तः पुरुषव्याघ्राः सर्वशक्त्या महाद्युतिम् ।
    निनीषन्तो रणे द्रोणं यमस्य सदनं प्रति ॥ ७-१०१-५१॥
    hata droṇaṃ hata droṇamiti te droṇamabhyayuḥ |
    yatantaḥ puruṣavyāghrāḥ sarvaśaktyā mahādyutim |
    ninīṣanto raṇe droṇaṃ yamasya sadanaṃ prati || 7-101-51||

    MHB 7-101-52

    यतमानांस्तु तान्वीरान्भारद्वाजः शिलीमुखैः ।
    यमाय प्रेषयामास चेदिमुख्यान्विशेषतः ॥ ७-१०१-५२॥
    yatamānāṃstu tānvīrānbhāradvājaḥ śilīmukhaiḥ |
    yamāya preṣayāmāsa cedimukhyānviśeṣataḥ || 7-101-52||

    MHB 7-101-53

    तेषु प्रक्षीयमाणेषु चेदिमुख्येषु भारत ।
    पाञ्चालाः समकम्पन्त द्रोणसायकपीडिताः ॥ ७-१०१-५३॥
    teṣu prakṣīyamāṇeṣu cedimukhyeṣu bhārata |
    pāñcālāḥ samakampanta droṇasāyakapīḍitāḥ || 7-101-53||

    MHB 7-101-54

    प्राक्रोशन्भीमसेनं ते धृष्टद्युम्नरथं प्रति ।
    दृष्ट्वा द्रोणस्य कर्माणि तथारूपाणि मारिष ॥ ७-१०१-५४॥
    prākrośanbhīmasenaṃ te dhṛṣṭadyumnarathaṃ prati |
    dṛṣṭvā droṇasya karmāṇi tathārūpāṇi māriṣa || 7-101-54||

    MHB 7-101-55

    ब्राह्मणेन तपो नूनं चरितं दुश्चरं महत् ।
    तथा हि युधि विक्रान्तो दहति क्षत्रियर्षभान् ॥ ७-१०१-५५॥
    brāhmaṇena tapo nūnaṃ caritaṃ duścaraṃ mahat |
    tathā hi yudhi vikrānto dahati kṣatriyarṣabhān || 7-101-55||

    MHB 7-101-56

    धर्मो युद्धं क्षत्रियस्य ब्राह्मणस्य परं तपः ।
    तपस्वी कृतविद्यश्च प्रेक्षितेनापि निर्दहेत् ॥ ७-१०१-५६॥
    dharmo yuddhaṃ kṣatriyasya brāhmaṇasya paraṃ tapaḥ |
    tapasvī kṛtavidyaśca prekṣitenāpi nirdahet || 7-101-56||

    MHB 7-101-57

    द्रोणास्त्रमग्निसंस्पर्शं प्रविष्टाः क्षत्रियर्षभाः ।
    बहवो दुस्तरं घोरं यत्रादह्यन्त भारत ॥ ७-१०१-५७॥
    droṇāstramagnisaṃsparśaṃ praviṣṭāḥ kṣatriyarṣabhāḥ |
    bahavo dustaraṃ ghoraṃ yatrādahyanta bhārata || 7-101-57||

    MHB 7-101-58

    यथाबलं यथोत्साहं यथासत्त्वं महाद्युतिः ।
    मोहयन्सर्वभूतानि द्रोणो हन्ति बलानि नः ॥ ७-१०१-५८॥
    yathābalaṃ yathotsāhaṃ yathāsattvaṃ mahādyutiḥ |
    mohayansarvabhūtāni droṇo hanti balāni naḥ || 7-101-58||

    MHB 7-101-59

    तेषां तद्वचनं श्रुत्वा क्षत्रधर्मा व्यवस्थितः ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद द्रोणस्य सशरं धनुः ॥ ७-१०१-५९॥
    teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā kṣatradharmā vyavasthitaḥ |
    ardhacandreṇa ciccheda droṇasya saśaraṃ dhanuḥ || 7-101-59||

    MHB 7-101-60

    स संरब्धतरो भूत्वा द्रोणः क्षत्रियमर्दनः ।
    अन्यत्कार्मुकमादाय भास्वरं वेगवत्तरम् ॥ ७-१०१-६०॥
    sa saṃrabdhataro bhūtvā droṇaḥ kṣatriyamardanaḥ |
    anyatkārmukamādāya bhāsvaraṃ vegavattaram || 7-101-60||

    MHB 7-101-61

    तत्राधाय शरं तीक्ष्णं भारघ्नं विमलं दृढम् ।
    आकर्णपूर्णमाचार्यो बलवानभ्यवासृजत् ॥ ७-१०१-६१॥
    tatrādhāya śaraṃ tīkṣṇaṃ bhāraghnaṃ vimalaṃ dṛḍham |
    ākarṇapūrṇamācāryo balavānabhyavāsṛjat || 7-101-61||

    MHB 7-101-62

    स हत्वा क्षत्रधर्माणं जगाम धरणीतलम् ।
    स भिन्नहृदयो वाहादपतन्मेदिनीतले ॥ ७-१०१-६२॥
    sa hatvā kṣatradharmāṇaṃ jagāma dharaṇītalam |
    sa bhinnahṛdayo vāhādapatanmedinītale || 7-101-62||

    MHB 7-101-63

    ततः सैन्यान्यकम्पन्त धृष्टद्युम्नसुते हते ।
    अथ द्रोणं समारोहच्चेकितानो महारथः ॥ ७-१०१-६३॥
    tataḥ sainyānyakampanta dhṛṣṭadyumnasute hate |
    atha droṇaṃ samārohaccekitāno mahārathaḥ || 7-101-63||

    MHB 7-101-64

    स द्रोणं दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यत्स्तनान्तरे ।
    चतुर्भिः सारथिं चास्य चतुर्भिश्चतुरो हयान् ॥ ७-१०१-६४॥
    sa droṇaṃ daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyatstanāntare |
    caturbhiḥ sārathiṃ cāsya caturbhiścaturo hayān || 7-101-64||

    MHB 7-101-65

    तस्याचार्यः षोडशभिरविध्यद्दक्षिणं भुजम् ।
    ध्वजं षोडशभिर्बाणैर्यन्तारं चास्य सप्तभिः ॥ ७-१०१-६५॥
    tasyācāryaḥ ṣoḍaśabhiravidhyaddakṣiṇaṃ bhujam |
    dhvajaṃ ṣoḍaśabhirbāṇairyantāraṃ cāsya saptabhiḥ || 7-101-65||

    MHB 7-101-66

    तस्य सूते हते तेऽश्वा रथमादाय विद्रुताः ।
    समरे शरसंवीता भारद्वाजेन मारिष ॥ ७-१०१-६६॥
    tasya sūte hate te'śvā rathamādāya vidrutāḥ |
    samare śarasaṃvītā bhāradvājena māriṣa || 7-101-66||

    MHB 7-101-67

    चेकितानरथं दृष्ट्वा विद्रुतं हतसारथिम् ।
    पाञ्चालान्पाण्डवांश्चैव महद्भयमथाविशत् ॥ ७-१०१-६७॥
    cekitānarathaṃ dṛṣṭvā vidrutaṃ hatasārathim |
    pāñcālānpāṇḍavāṃścaiva mahadbhayamathāviśat || 7-101-67||

    MHB 7-101-68

    तान्समेतान्रणे शूरांश्चेदिपाञ्चालसृञ्जयान् ।
    समन्ताद्द्रावयन्द्रोणो बह्वशोभत मारिष ॥ ७-१०१-६८॥
    tānsametānraṇe śūrāṃścedipāñcālasṛñjayān |
    samantāddrāvayandroṇo bahvaśobhata māriṣa || 7-101-68||

    MHB 7-101-69

    आकर्णपलितः श्यामो वयसाशीतिकात्परः ।
    रणे पर्यचरद्द्रोणो वृद्धः षोडशवर्षवत् ॥ ७-१०१-६९॥
    ākarṇapalitaḥ śyāmo vayasāśītikātparaḥ |
    raṇe paryacaraddroṇo vṛddhaḥ ṣoḍaśavarṣavat || 7-101-69||

    MHB 7-101-70

    अथ द्रोणं महाराज विचरन्तमभीतवत् ।
    वज्रहस्तममन्यन्त शत्रवः शत्रुसूदनम् ॥ ७-१०१-७०॥
    atha droṇaṃ mahārāja vicarantamabhītavat |
    vajrahastamamanyanta śatravaḥ śatrusūdanam || 7-101-70||

    MHB 7-101-71

    ततोऽब्रवीन्महाराज द्रुपदो बुद्धिमान्नृप ।
    लुब्धोऽयं क्षत्रियान्हन्ति व्याघ्रः क्षुद्रमृगानिव ॥ ७-१०१-७१॥
    tato'bravīnmahārāja drupado buddhimānnṛpa |
    lubdho'yaṃ kṣatriyānhanti vyāghraḥ kṣudramṛgāniva || 7-101-71||

    MHB 7-101-72

    कृच्छ्रान्दुर्योधनो लोकान्पापः प्राप्स्यति दुर्मतिः ।
    यस्य लोभाद्विनिहताः समरे क्षत्रियर्षभाः ॥ ७-१०१-७२॥
    kṛcchrānduryodhano lokānpāpaḥ prāpsyati durmatiḥ |
    yasya lobhādvinihatāḥ samare kṣatriyarṣabhāḥ || 7-101-72||

    MHB 7-101-73

    शतशः शेरते भूमौ निकृत्ता गोवृषा इव ।
    रुधिरेण परीताङ्गाः श्वसृगालादनीकृताः ॥ ७-१०१-७३॥
    śataśaḥ śerate bhūmau nikṛttā govṛṣā iva |
    rudhireṇa parītāṅgāḥ śvasṛgālādanīkṛtāḥ || 7-101-73||

    MHB 7-101-74

    एवमुक्त्वा महाराज द्रुपदोऽक्षौहिणीपतिः ।
    पुरस्कृत्य रणे पार्थान्द्रोणमभ्यद्रवद्द्रुतम् ॥ ७-१०१-७४॥
    evamuktvā mahārāja drupado'kṣauhiṇīpatiḥ |
    puraskṛtya raṇe pārthāndroṇamabhyadravaddrutam || 7-101-74||

    Adhyaya: 102/173 (105)

    MHB 7-102-1

    संजय उवाच ।
    व्यूहेष्वालोड्यमानेषु पाण्डवानां ततस्ततः ।
    सुदूरमन्वयुः पार्थाः पाञ्चालाः सह सोमकैः ॥ ७-१०२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    vyūheṣvāloḍyamāneṣu pāṇḍavānāṃ tatastataḥ |
    sudūramanvayuḥ pārthāḥ pāñcālāḥ saha somakaiḥ || 7-102-1||

    MHB 7-102-2

    वर्तमाने तथा रौद्रे संग्रामे लोमहर्षणे ।
    प्रक्षये जगतस्तीव्रे युगान्त इव भारत ॥ ७-१०२-२॥
    vartamāne tathā raudre saṃgrāme lomaharṣaṇe |
    prakṣaye jagatastīvre yugānta iva bhārata || 7-102-2||

    MHB 7-102-3

    द्रोणे युधि पराक्रान्ते नर्दमाने मुहुर्मुहुः ।
    पाञ्चालेषु च क्षीणेषु वध्यमानेषु पाण्डुषु ॥ ७-१०२-३॥
    droṇe yudhi parākrānte nardamāne muhurmuhuḥ |
    pāñcāleṣu ca kṣīṇeṣu vadhyamāneṣu pāṇḍuṣu || 7-102-3||

    MHB 7-102-4

    नापश्यच्छरणं किंचिद्धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    चिन्तयामास राजेन्द्र कथमेतद्भविष्यति ॥ ७-१०२-४॥
    nāpaśyaccharaṇaṃ kiṃciddharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    cintayāmāsa rājendra kathametadbhaviṣyati || 7-102-4||

    MHB 7-102-5

    तत्रावेक्ष्य दिशः सर्वाः सव्यसाचिदिदृक्षया ।
    युधिष्ठिरो ददर्शाथ नैव पार्थं न माधवम् ॥ ७-१०२-५॥
    tatrāvekṣya diśaḥ sarvāḥ savyasācididṛkṣayā |
    yudhiṣṭhiro dadarśātha naiva pārthaṃ na mādhavam || 7-102-5||

    MHB 7-102-6

    सोऽपश्यन्नरशार्दूलं वानरर्षभलक्षणम् ।
    गाण्डीवस्य च निर्घोषमशृण्वन्व्यथितेन्द्रियः ॥ ७-१०२-६॥
    so'paśyannaraśārdūlaṃ vānararṣabhalakṣaṇam |
    gāṇḍīvasya ca nirghoṣamaśṛṇvanvyathitendriyaḥ || 7-102-6||

    MHB 7-102-7

    अपश्यन्सात्यकिं चापि वृष्णीनां प्रवरं रथम् ।
    चिन्तयाभिपरीताङ्गो धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    नाध्यगच्छत्तदा शान्तिं तावपश्यन्नरर्षभौ ॥ ७-१०२-७॥
    apaśyansātyakiṃ cāpi vṛṣṇīnāṃ pravaraṃ ratham |
    cintayābhiparītāṅgo dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    nādhyagacchattadā śāntiṃ tāvapaśyannararṣabhau || 7-102-7||

    MHB 7-102-8

    लोकोपक्रोशभीरुत्वाद्धर्मराजो महायशाः ।
    अचिन्तयन्महाबाहुः शैनेयस्य रथं प्रति ॥ ७-१०२-८॥
    lokopakrośabhīrutvāddharmarājo mahāyaśāḥ |
    acintayanmahābāhuḥ śaineyasya rathaṃ prati || 7-102-8||

    MHB 7-102-9

    पदवीं प्रेषितश्चैव फल्गुनस्य मया रणे ।
    शैनेयः सात्यकिः सत्यो मित्राणामभयंकरः ॥ ७-१०२-९॥
    padavīṃ preṣitaścaiva phalgunasya mayā raṇe |
    śaineyaḥ sātyakiḥ satyo mitrāṇāmabhayaṃkaraḥ || 7-102-9||

    MHB 7-102-10

    तदिदं ह्येकमेवासीद्द्विधा जातं ममाद्य वै ।
    सात्यकिश्च हि मे ज्ञेयः पाण्डवश्च धनंजयः ॥ ७-१०२-१०॥
    tadidaṃ hyekamevāsīddvidhā jātaṃ mamādya vai |
    sātyakiśca hi me jñeyaḥ pāṇḍavaśca dhanaṃjayaḥ || 7-102-10||

    MHB 7-102-11

    सात्यकिं प्रेषयित्वा तु पाण्डवस्य पदानुगम् ।
    सात्वतस्यापि कं युद्धे प्रेषयिष्ये पदानुगम् ॥ ७-१०२-११॥
    sātyakiṃ preṣayitvā tu pāṇḍavasya padānugam |
    sātvatasyāpi kaṃ yuddhe preṣayiṣye padānugam || 7-102-11||

    MHB 7-102-12

    करिष्यामि प्रयत्नेन भ्रातुरन्वेषणं यदि ।
    युयुधानमनन्विष्य लोको मां गर्हयिष्यति ॥ ७-१०२-१२॥
    kariṣyāmi prayatnena bhrāturanveṣaṇaṃ yadi |
    yuyudhānamananviṣya loko māṃ garhayiṣyati || 7-102-12||

    MHB 7-102-13

    भ्रातुरन्वेषणं कृत्वा धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    परित्यजति वार्ष्णेयं सात्यकिं सत्यविक्रमम् ॥ ७-१०२-१३॥
    bhrāturanveṣaṇaṃ kṛtvā dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    parityajati vārṣṇeyaṃ sātyakiṃ satyavikramam || 7-102-13||

    MHB 7-102-14

    लोकापवादभीरुत्वात्सोऽहं पार्थं वृकोदरम् ।
    पदवीं प्रेषयिष्यामि माधवस्य महात्मनः ॥ ७-१०२-१४॥
    lokāpavādabhīrutvātso'haṃ pārthaṃ vṛkodaram |
    padavīṃ preṣayiṣyāmi mādhavasya mahātmanaḥ || 7-102-14||

    MHB 7-102-15

    यथैव च मम प्रीतिरर्जुने शत्रुसूदने ।
    तथैव वृष्णिवीरेऽपि सात्वते युद्धदुर्मदे ॥ ७-१०२-१५॥
    yathaiva ca mama prītirarjune śatrusūdane |
    tathaiva vṛṣṇivīre'pi sātvate yuddhadurmade || 7-102-15||

    MHB 7-102-16

    अतिभारे नियुक्तश्च मया शैनेयनन्दनः ।
    स तु मित्रोपरोधेन गौरवाच्च महाबलः ।
    प्रविष्टो भारतीं सेनां मकरः सागरं यथा ॥ ७-१०२-१६॥
    atibhāre niyuktaśca mayā śaineyanandanaḥ |
    sa tu mitroparodhena gauravācca mahābalaḥ |
    praviṣṭo bhāratīṃ senāṃ makaraḥ sāgaraṃ yathā || 7-102-16||

    MHB 7-102-17

    असौ हि श्रूयते शब्दः शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    मिथः संयुध्यमानानां वृष्णिवीरेण धीमता ॥ ७-१०२-१७॥
    asau hi śrūyate śabdaḥ śūrāṇāmanivartinām |
    mithaḥ saṃyudhyamānānāṃ vṛṣṇivīreṇa dhīmatā || 7-102-17||

    MHB 7-102-18

    प्राप्तकालं सुबलवन्निश्चित्य बहुधा हि मे ।
    तत्रैव पाण्डवेयस्य भीमसेनस्य धन्विनः ।
    गमनं रोचते मह्यं यत्र यातौ महारथौ ॥ ७-१०२-१८॥
    prāptakālaṃ subalavanniścitya bahudhā hi me |
    tatraiva pāṇḍaveyasya bhīmasenasya dhanvinaḥ |
    gamanaṃ rocate mahyaṃ yatra yātau mahārathau || 7-102-18||

    MHB 7-102-19

    न चाप्यसह्यं भीमस्य विद्यते भुवि किंचन ।
    शक्तो ह्येष रणे यत्तान्पृथिव्यां सर्वधन्विनः ।
    स्वबाहुबलमास्थाय प्रतिव्यूहितुमञ्जसा ॥ ७-१०२-१९॥
    na cāpyasahyaṃ bhīmasya vidyate bhuvi kiṃcana |
    śakto hyeṣa raṇe yattānpṛthivyāṃ sarvadhanvinaḥ |
    svabāhubalamāsthāya prativyūhitumañjasā || 7-102-19||

    MHB 7-102-20

    यस्य बाहुबलं सर्वे समाश्रित्य महात्मनः ।
    वनवासान्निवृत्ताः स्म न च युद्धेषु निर्जिताः ॥ ७-१०२-२०॥
    yasya bāhubalaṃ sarve samāśritya mahātmanaḥ |
    vanavāsānnivṛttāḥ sma na ca yuddheṣu nirjitāḥ || 7-102-20||

    MHB 7-102-21

    इतो गते भीमसेने सात्वतं प्रति पाण्डवे ।
    सनाथौ भवितारौ हि युधि सात्वतफल्गुनौ ॥ ७-१०२-२१॥
    ito gate bhīmasene sātvataṃ prati pāṇḍave |
    sanāthau bhavitārau hi yudhi sātvataphalgunau || 7-102-21||

    MHB 7-102-22

    कामं त्वशोचनीयौ तौ रणे सात्वतफल्गुनौ ।
    रक्षितौ वासुदेवेन स्वयं चास्त्रविशारदौ ॥ ७-१०२-२२॥
    kāmaṃ tvaśocanīyau tau raṇe sātvataphalgunau |
    rakṣitau vāsudevena svayaṃ cāstraviśāradau || 7-102-22||

    MHB 7-102-23

    अवश्यं तु मया कार्यमात्मनः शोकनाशनम् ।
    तस्माद्भीमं नियोक्ष्यामि सात्वतस्य पदानुगम् ।
    ततः प्रतिकृतं मन्ये विधानं सात्यकिं प्रति ॥ ७-१०२-२३॥
    avaśyaṃ tu mayā kāryamātmanaḥ śokanāśanam |
    tasmādbhīmaṃ niyokṣyāmi sātvatasya padānugam |
    tataḥ pratikṛtaṃ manye vidhānaṃ sātyakiṃ prati || 7-102-23||

    MHB 7-102-24

    एवं निश्चित्य मनसा धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    यन्तारमब्रवीद्राजन्भीमं प्रति नयस्व माम् ॥ ७-१०२-२४॥
    evaṃ niścitya manasā dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    yantāramabravīdrājanbhīmaṃ prati nayasva mām || 7-102-24||

    MHB 7-102-25

    धर्मराजवचः श्रुत्वा सारथिर्हयकोविदः ।
    रथं हेमपरिष्कारं भीमान्तिकमुपानयत् ॥ ७-१०२-२५॥
    dharmarājavacaḥ śrutvā sārathirhayakovidaḥ |
    rathaṃ hemapariṣkāraṃ bhīmāntikamupānayat || 7-102-25||

    MHB 7-102-26

    भीमसेनमनुप्राप्य प्राप्तकालमनुस्मरन् ।
    कश्मलं प्राविशद्राजा बहु तत्र समादिशन् ॥ ७-१०२-२६॥
    bhīmasenamanuprāpya prāptakālamanusmaran |
    kaśmalaṃ prāviśadrājā bahu tatra samādiśan || 7-102-26||

    MHB 7-102-27

    यः सदेवान्सगन्धर्वान्दैत्यांश्चैकरथोऽजयत् ।
    तस्य लक्ष्म न पश्यामि भीमसेनानुजस्य ते ॥ ७-१०२-२७॥
    yaḥ sadevānsagandharvāndaityāṃścaikaratho'jayat |
    tasya lakṣma na paśyāmi bhīmasenānujasya te || 7-102-27||

    MHB 7-102-28

    ततोऽब्रवीद्धर्मराजं भीमसेनस्तथागतम् ।
    नैवाद्राक्षं न चाश्रौषं तव कश्मलमीदृशम् ॥ ७-१०२-२८॥
    tato'bravīddharmarājaṃ bhīmasenastathāgatam |
    naivādrākṣaṃ na cāśrauṣaṃ tava kaśmalamīdṛśam || 7-102-28||

    MHB 7-102-29

    पुरा हि दुःखदीर्णानां भवान्गतिरभूद्धि नः ।
    उत्तिष्ठोत्तिष्ठ राजेन्द्र शाधि किं करवाणि ते ॥ ७-१०२-२९॥
    purā hi duḥkhadīrṇānāṃ bhavāngatirabhūddhi naḥ |
    uttiṣṭhottiṣṭha rājendra śādhi kiṃ karavāṇi te || 7-102-29||

    MHB 7-102-30

    न ह्यसाध्यमकार्यं वा विद्यते मम मानद ।
    आज्ञापय कुरुश्रेष्ठ मा च शोके मनः कृथाः ॥ ७-१०२-३०॥
    na hyasādhyamakāryaṃ vā vidyate mama mānada |
    ājñāpaya kuruśreṣṭha mā ca śoke manaḥ kṛthāḥ || 7-102-30||

    MHB 7-102-31

    तमब्रवीदश्रुपूर्णः कृष्णसर्प इव श्वसन् ।
    भीमसेनमिदं वाक्यं प्रम्लानवदनो नृपः ॥ ७-१०२-३१॥
    tamabravīdaśrupūrṇaḥ kṛṣṇasarpa iva śvasan |
    bhīmasenamidaṃ vākyaṃ pramlānavadano nṛpaḥ || 7-102-31||

    MHB 7-102-32

    यथा शङ्खस्य निर्घोषः पाञ्चजन्यस्य श्रूयते ।
    प्रेरितो वासुदेवेन संरब्धेन यशस्विना ।
    नूनमद्य हतः शेते तव भ्राता धनंजयः ॥ ७-१०२-३२॥
    yathā śaṅkhasya nirghoṣaḥ pāñcajanyasya śrūyate |
    prerito vāsudevena saṃrabdhena yaśasvinā |
    nūnamadya hataḥ śete tava bhrātā dhanaṃjayaḥ || 7-102-32||

    MHB 7-102-33

    तस्मिन्विनिहते नूनं युध्यतेऽसौ जनार्दनः ।
    यस्य सत्त्ववतो वीर्यमुपजीवन्ति पाण्डवाः ॥ ७-१०२-३३॥
    tasminvinihate nūnaṃ yudhyate'sau janārdanaḥ |
    yasya sattvavato vīryamupajīvanti pāṇḍavāḥ || 7-102-33||

    MHB 7-102-34

    यं भयेष्वभिगच्छन्ति सहस्राक्षमिवामराः ।
    स शूरः सैन्धवप्रेप्सुरन्वयाद्भारतीं चमूम् ॥ ७-१०२-३४॥
    yaṃ bhayeṣvabhigacchanti sahasrākṣamivāmarāḥ |
    sa śūraḥ saindhavaprepsuranvayādbhāratīṃ camūm || 7-102-34||

    MHB 7-102-35

    तस्य वै गमनं विद्मो भीम नावर्तनं पुनः ।
    श्यामो युवा गुडाकेशो दर्शनीयो महाभुजः ॥ ७-१०२-३५॥
    tasya vai gamanaṃ vidmo bhīma nāvartanaṃ punaḥ |
    śyāmo yuvā guḍākeśo darśanīyo mahābhujaḥ || 7-102-35||

    MHB 7-102-36

    व्यूढोरस्को महास्कन्धो मत्तद्विरदविक्रमः ।
    चकोरनेत्रस्ताम्राक्षो द्विषतामघवर्धनः ॥ ७-१०२-३६॥
    vyūḍhorasko mahāskandho mattadviradavikramaḥ |
    cakoranetrastāmrākṣo dviṣatāmaghavardhanaḥ || 7-102-36||

    MHB 7-102-37

    तदिदं मम भद्रं ते शोकस्थानमरिंदम ।
    अर्जुनार्थं महाबाहो सात्वतस्य च कारणात् ॥ ७-१०२-३७॥
    tadidaṃ mama bhadraṃ te śokasthānamariṃdama |
    arjunārthaṃ mahābāho sātvatasya ca kāraṇāt || 7-102-37||

    MHB 7-102-38

    वर्धते हविषेवाग्निरिध्यमानः पुनः पुनः ।
    तस्य लक्ष्म न पश्यामि तेन विन्दामि कश्मलम् ॥ ७-१०२-३८॥
    vardhate haviṣevāgniridhyamānaḥ punaḥ punaḥ |
    tasya lakṣma na paśyāmi tena vindāmi kaśmalam || 7-102-38||

    MHB 7-102-39

    तं विद्धि पुरुषव्याघ्रं सात्वतं च महारथम् ।
    स तं महारथं पश्चादनुयातस्तवानुजम् ।
    तमपश्यन्महाबाहुमहं विन्दामि कश्मलम् ॥ ७-१०२-३९॥
    taṃ viddhi puruṣavyāghraṃ sātvataṃ ca mahāratham |
    sa taṃ mahārathaṃ paścādanuyātastavānujam |
    tamapaśyanmahābāhumahaṃ vindāmi kaśmalam || 7-102-39||

    MHB 7-102-40

    तस्मात्कृष्णो रणे नूनं युध्यते युद्धकोविदः ।
    यस्य वीर्यवतो वीर्यमुपजीवन्ति पाण्डवाः ॥ ७-१०२-४०॥
    tasmātkṛṣṇo raṇe nūnaṃ yudhyate yuddhakovidaḥ |
    yasya vīryavato vīryamupajīvanti pāṇḍavāḥ || 7-102-40||

    MHB 7-102-41

    स तत्र गच्छ कौन्तेय यत्र यातो धनंजयः ।
    सात्यकिश्च महावीर्यः कर्तव्यं यदि मन्यसे ।
    वचनं मम धर्मज्ञ ज्येष्ठो भ्राता भवामि ते ॥ ७-१०२-४१॥
    sa tatra gaccha kaunteya yatra yāto dhanaṃjayaḥ |
    sātyakiśca mahāvīryaḥ kartavyaṃ yadi manyase |
    vacanaṃ mama dharmajña jyeṣṭho bhrātā bhavāmi te || 7-102-41||

    MHB 7-102-42

    न तेऽर्जुनस्तथा ज्ञेयो ज्ञातव्यः सात्यकिर्यथा ।
    चिकीर्षुर्मत्प्रियं पार्थ प्रयातः सव्यसाचिनः ।
    पदवीं दुर्गमां घोरामगम्यामकृतात्मभिः ॥ ७-१०२-४२॥
    na te'rjunastathā jñeyo jñātavyaḥ sātyakiryathā |
    cikīrṣurmatpriyaṃ pārtha prayātaḥ savyasācinaḥ |
    padavīṃ durgamāṃ ghorāmagamyāmakṛtātmabhiḥ || 7-102-42||

    MHB 7-102-43

    भीमसेन उवाच ।
    ब्रह्मेशानेन्द्रवरुणानवहद्यः पुरा रथः ।
    तमास्थाय गतौ कृष्णौ न तयोर्विद्यते भयम् ॥ ७-१०२-४३॥
    bhīmasena uvāca |
    brahmeśānendravaruṇānavahadyaḥ purā rathaḥ |
    tamāsthāya gatau kṛṣṇau na tayorvidyate bhayam || 7-102-43||

    MHB 7-102-44

    आज्ञां तु शिरसा बिभ्रदेष गच्छामि मा शुचः ।
    समेत्य तान्नरव्याघ्रांस्तव दास्यामि संविदम् ॥ ७-१०२-४४॥
    ājñāṃ tu śirasā bibhradeṣa gacchāmi mā śucaḥ |
    sametya tānnaravyāghrāṃstava dāsyāmi saṃvidam || 7-102-44||

    MHB 7-102-45

    संजय उवाच ।
    एतावदुक्त्वा प्रययौ परिदाय युधिष्ठिरम् ।
    धृष्टद्युम्नाय बलवान्सुहृद्भ्यश्च पुनः पुनः ।
    धृष्टद्युम्नं चेदमाह भीमसेनो महाबलः ॥ ७-१०२-४५॥
    saṃjaya uvāca |
    etāvaduktvā prayayau paridāya yudhiṣṭhiram |
    dhṛṣṭadyumnāya balavānsuhṛdbhyaśca punaḥ punaḥ |
    dhṛṣṭadyumnaṃ cedamāha bhīmaseno mahābalaḥ || 7-102-45||

    MHB 7-102-46

    विदितं ते महाबाहो यथा द्रोणो महारथः ।
    ग्रहणे धर्मराजस्य सर्वोपायेन वर्तते ॥ ७-१०२-४६॥
    viditaṃ te mahābāho yathā droṇo mahārathaḥ |
    grahaṇe dharmarājasya sarvopāyena vartate || 7-102-46||

    MHB 7-102-47

    न च मे गमने कृत्यं तादृक्पार्षत विद्यते ।
    यादृशं रक्षणे राज्ञः कार्यमात्ययिकं हि नः ॥ ७-१०२-४७॥
    na ca me gamane kṛtyaṃ tādṛkpārṣata vidyate |
    yādṛśaṃ rakṣaṇe rājñaḥ kāryamātyayikaṃ hi naḥ || 7-102-47||

    MHB 7-102-48

    एवमुक्तोऽस्मि पार्थेन प्रतिवक्तुं स्म नोत्सहे ।
    प्रयास्ये तत्र यत्रासौ मुमूर्षुः सैन्धवः स्थितः ।
    धर्मराजस्य वचने स्थातव्यमविशङ्कया ॥ ७-१०२-४८॥
    evamukto'smi pārthena prativaktuṃ sma notsahe |
    prayāsye tatra yatrāsau mumūrṣuḥ saindhavaḥ sthitaḥ |
    dharmarājasya vacane sthātavyamaviśaṅkayā || 7-102-48||

    MHB 7-102-49

    सोऽद्य यत्तो रणे पार्थं परिरक्ष युधिष्ठिरम् ।
    एतद्धि सर्वकार्याणां परमं कृत्यमाहवे ॥ ७-१०२-४९॥
    so'dya yatto raṇe pārthaṃ parirakṣa yudhiṣṭhiram |
    etaddhi sarvakāryāṇāṃ paramaṃ kṛtyamāhave || 7-102-49||

    MHB 7-102-50

    तमब्रवीन्महाराज धृष्टद्युम्नो वृकोदरम् ।
    ईप्सितेन महाबाहो गच्छ पार्थाविचारयन् ॥ ७-१०२-५०॥
    tamabravīnmahārāja dhṛṣṭadyumno vṛkodaram |
    īpsitena mahābāho gaccha pārthāvicārayan || 7-102-50||

    MHB 7-102-51

    नाहत्वा समरे द्रोणो धृष्टद्युम्नं कथंचन ।
    निग्रहं धर्मराजस्य प्रकरिष्यति संयुगे ॥ ७-१०२-५१॥
    nāhatvā samare droṇo dhṛṣṭadyumnaṃ kathaṃcana |
    nigrahaṃ dharmarājasya prakariṣyati saṃyuge || 7-102-51||

    MHB 7-102-52

    ततो निक्षिप्य राजानं धृष्टद्युम्नाय पाण्डवः ।
    अभिवाद्य गुरुं ज्येष्ठं प्रययौ यत्र फल्गुनः ॥ ७-१०२-५२॥
    tato nikṣipya rājānaṃ dhṛṣṭadyumnāya pāṇḍavaḥ |
    abhivādya guruṃ jyeṣṭhaṃ prayayau yatra phalgunaḥ || 7-102-52||

    MHB 7-102-53

    परिष्वक्तस्तु कौन्तेयो धर्मराजेन भारत ।
    आघ्रातश्च तथा मूर्ध्नि श्रावितश्चाशिषः शुभाः ॥ ७-१०२-५३॥
    pariṣvaktastu kaunteyo dharmarājena bhārata |
    āghrātaśca tathā mūrdhni śrāvitaścāśiṣaḥ śubhāḥ || 7-102-53||

    MHB 7-102-54

    भीमसेनो महाबाहुः कवची शुभकुण्डली ।
    साङ्गदः सतनुत्राणः सशरी रथिनां वरः ॥ ७-१०२-५४॥
    bhīmaseno mahābāhuḥ kavacī śubhakuṇḍalī |
    sāṅgadaḥ satanutrāṇaḥ saśarī rathināṃ varaḥ || 7-102-54||

    MHB 7-102-55

    तस्य कार्ष्णायसं वर्म हेमचित्रं महर्द्धिमत् ।
    विबभौ पर्वतश्लिष्टः सविद्युदिव तोयदः ॥ ७-१०२-५५॥
    tasya kārṣṇāyasaṃ varma hemacitraṃ maharddhimat |
    vibabhau parvataśliṣṭaḥ savidyudiva toyadaḥ || 7-102-55||

    MHB 7-102-56

    पीतरक्तासितसितैर्वासोभिश्च सुवेष्टितः ।
    कण्ठत्राणेन च बभौ सेन्द्रायुध इवाम्बुदः ॥ ७-१०२-५६॥
    pītaraktāsitasitairvāsobhiśca suveṣṭitaḥ |
    kaṇṭhatrāṇena ca babhau sendrāyudha ivāmbudaḥ || 7-102-56||

    MHB 7-102-57

    प्रयाते भीमसेने तु तव सैन्यं युयुत्सया ।
    पाञ्चजन्यरवो घोरः पुनरासीद्विशां पते ॥ ७-१०२-५७॥
    prayāte bhīmasene tu tava sainyaṃ yuyutsayā |
    pāñcajanyaravo ghoraḥ punarāsīdviśāṃ pate || 7-102-57||

    MHB 7-102-58

    तं श्रुत्वा निनदं घोरं त्रैलोक्यत्रासनं महत् ।
    पुनर्भीमं महाबाहुर्धर्मपुत्रोऽभ्यभाषत ॥ ७-१०२-५८॥
    taṃ śrutvā ninadaṃ ghoraṃ trailokyatrāsanaṃ mahat |
    punarbhīmaṃ mahābāhurdharmaputro'bhyabhāṣata || 7-102-58||

    MHB 7-102-59

    एष वृष्णिप्रवीरेण ध्मातः सलिलजो भृशम् ।
    पृथिवीं चान्तरिक्षं च विनादयति शङ्खराट् ॥ ७-१०२-५९॥
    eṣa vṛṣṇipravīreṇa dhmātaḥ salilajo bhṛśam |
    pṛthivīṃ cāntarikṣaṃ ca vinādayati śaṅkharāṭ || 7-102-59||

    MHB 7-102-60

    नूनं व्यसनमापन्ने सुमहत्सव्यसाचिनि ।
    कुरुभिर्युध्यते सार्धं सर्वैश्चक्रगदाधरः ॥ ७-१०२-६०॥
    nūnaṃ vyasanamāpanne sumahatsavyasācini |
    kurubhiryudhyate sārdhaṃ sarvaiścakragadādharaḥ || 7-102-60||

    MHB 7-102-61

    नूनमार्या महत्कुन्ती पापमद्य निदर्शनम् ।
    द्रौपदी च सुभद्रा च पश्यन्ति सह बन्धुभिः ॥ ७-१०२-६१॥
    nūnamāryā mahatkuntī pāpamadya nidarśanam |
    draupadī ca subhadrā ca paśyanti saha bandhubhiḥ || 7-102-61||

    MHB 7-102-62

    स भीमस्त्वरया युक्तो याहि यत्र धनंजयः ।
    मुह्यन्तीव हि मे सर्वा धनंजयदिदृक्षया ।
    दिशः सप्रदिशः पार्थ सात्वतस्य च कारणात् ॥ ७-१०२-६२॥
    sa bhīmastvarayā yukto yāhi yatra dhanaṃjayaḥ |
    muhyantīva hi me sarvā dhanaṃjayadidṛkṣayā |
    diśaḥ sapradiśaḥ pārtha sātvatasya ca kāraṇāt || 7-102-62||

    MHB 7-102-63

    गच्छ गच्छेति च पुनर्भीमसेनमभाषत ।
    भृशं स प्रहितो भ्रात्रा भ्राता भ्रातुः प्रियंकरः ।
    आहत्य दुन्दुभिं भीमः शङ्खं प्रध्माय चासकृत् ॥ ७-१०२-६३॥
    gaccha gaccheti ca punarbhīmasenamabhāṣata |
    bhṛśaṃ sa prahito bhrātrā bhrātā bhrātuḥ priyaṃkaraḥ |
    āhatya dundubhiṃ bhīmaḥ śaṅkhaṃ pradhmāya cāsakṛt || 7-102-63||

    MHB 7-102-64

    विनद्य सिंहनादं च ज्यां विकर्षन्पुनः पुनः ।
    दर्शयन्घोरमात्मानममित्रान्सहसाभ्ययात् ॥ ७-१०२-६४॥
    vinadya siṃhanādaṃ ca jyāṃ vikarṣanpunaḥ punaḥ |
    darśayanghoramātmānamamitrānsahasābhyayāt || 7-102-64||

    MHB 7-102-65

    तमूहुर्जवना दान्ता विकुर्वाणा हयोत्तमाः ।
    विशोकेनाभिसंयत्ता मनोमारुतरंहसः ॥ ७-१०२-६५॥
    tamūhurjavanā dāntā vikurvāṇā hayottamāḥ |
    viśokenābhisaṃyattā manomārutaraṃhasaḥ || 7-102-65||

    MHB 7-102-66

    आरुजन्विरुजन्पार्थो ज्यां विकर्षंश्च पाणिना ।
    सोऽवकर्षन्विकर्षंश्च सेनाग्रं समलोडयत् ॥ ७-१०२-६६॥
    ārujanvirujanpārtho jyāṃ vikarṣaṃśca pāṇinā |
    so'vakarṣanvikarṣaṃśca senāgraṃ samaloḍayat || 7-102-66||

    MHB 7-102-67

    तं प्रयान्तं महाबाहुं पाञ्चालाः सहसोमकाः ।
    पृष्ठतोऽनुययुः शूरा मघवन्तमिवामराः ॥ ७-१०२-६७॥
    taṃ prayāntaṃ mahābāhuṃ pāñcālāḥ sahasomakāḥ |
    pṛṣṭhato'nuyayuḥ śūrā maghavantamivāmarāḥ || 7-102-67||

    MHB 7-102-68

    तं ससेना महाराज सोदर्याः पर्यवारयन् ।
    दुःशलश्चित्रसेनश्च कुण्डभेदी विविंशतिः ॥ ७-१०२-६८॥
    taṃ sasenā mahārāja sodaryāḥ paryavārayan |
    duḥśalaścitrasenaśca kuṇḍabhedī viviṃśatiḥ || 7-102-68||

    MHB 7-102-69

    दुर्मुखो दुःसहश्चैव विकर्णश्च शलस्तथा ।
    विन्दानुविन्दौ सुमुखो दीर्घबाहुः सुदर्शनः ॥ ७-१०२-६९॥
    durmukho duḥsahaścaiva vikarṇaśca śalastathā |
    vindānuvindau sumukho dīrghabāhuḥ sudarśanaḥ || 7-102-69||

    MHB 7-102-70

    वृन्दारकः सुहस्तश्च सुषेणो दीर्घलोचनः ।
    अभयो रौद्रकर्मा च सुवर्मा दुर्विमोचनः ॥ ७-१०२-७०॥
    vṛndārakaḥ suhastaśca suṣeṇo dīrghalocanaḥ |
    abhayo raudrakarmā ca suvarmā durvimocanaḥ || 7-102-70||

    MHB 7-102-71

    विविधै रथिनां श्रेष्ठाः सह सैन्यैः सहानुगैः ।
    संयत्ताः समरे शूरा भीमसेनमुपाद्रवन् ॥ ७-१०२-७१॥
    vividhai rathināṃ śreṣṭhāḥ saha sainyaiḥ sahānugaiḥ |
    saṃyattāḥ samare śūrā bhīmasenamupādravan || 7-102-71||

    MHB 7-102-72

    तान्समीक्ष्य तु कौन्तेयो भीमसेनः पराक्रमी ।
    अभ्यवर्तत वेगेन सिंहः क्षुद्रमृगानिव ॥ ७-१०२-७२॥
    tānsamīkṣya tu kaunteyo bhīmasenaḥ parākramī |
    abhyavartata vegena siṃhaḥ kṣudramṛgāniva || 7-102-72||

    MHB 7-102-73

    ते महास्त्राणि दिव्यानि तत्र वीरा अदर्शयन् ।
    वारयन्तः शरैर्भीमं मेघाः सूर्यमिवोदितम् ॥ ७-१०२-७३॥
    te mahāstrāṇi divyāni tatra vīrā adarśayan |
    vārayantaḥ śarairbhīmaṃ meghāḥ sūryamivoditam || 7-102-73||

    MHB 7-102-74

    स तानतीत्य वेगेन द्रोणानीकमुपाद्रवत् ।
    अग्रतश्च गजानीकं शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१०२-७४॥
    sa tānatītya vegena droṇānīkamupādravat |
    agrataśca gajānīkaṃ śaravarṣairavākirat || 7-102-74||

    MHB 7-102-75

    सोऽचिरेणैव कालेन तद्गजानीकमाशुगैः ।
    दिशः सर्वाः समभ्यस्य व्यधमत्पवनात्मजः ॥ ७-१०२-७५॥
    so'cireṇaiva kālena tadgajānīkamāśugaiḥ |
    diśaḥ sarvāḥ samabhyasya vyadhamatpavanātmajaḥ || 7-102-75||

    MHB 7-102-76

    त्रासिताः शरभस्येव गर्जितेन वने मृगाः ।
    प्राद्रवन्द्विरदाः सर्वे नदन्तो भैरवान्रवान् ॥ ७-१०२-७६॥
    trāsitāḥ śarabhasyeva garjitena vane mṛgāḥ |
    prādravandviradāḥ sarve nadanto bhairavānravān || 7-102-76||

    MHB 7-102-77

    पुनश्चातीत्य वेगेन द्रोणानीकमुपाद्रवत् ।
    तमवारयदाचार्यो वेलेवोद्वृत्तमर्णवम् ॥ ७-१०२-७७॥
    punaścātītya vegena droṇānīkamupādravat |
    tamavārayadācāryo velevodvṛttamarṇavam || 7-102-77||

    MHB 7-102-78

    ललाटेऽताडयच्चैनं नाराचेन स्मयन्निव ।
    ऊर्ध्वरश्मिरिवादित्यो विबभौ तत्र पाण्डवः ॥ ७-१०२-७८॥
    lalāṭe'tāḍayaccainaṃ nārācena smayanniva |
    ūrdhvaraśmirivādityo vibabhau tatra pāṇḍavaḥ || 7-102-78||

    MHB 7-102-79

    स मन्यमानस्त्वाचार्यो ममायं फल्गुनो यथा ।
    भीमः करिष्यते पूजामित्युवाच वृकोदरम् ॥ ७-१०२-७९॥
    sa manyamānastvācāryo mamāyaṃ phalguno yathā |
    bhīmaḥ kariṣyate pūjāmityuvāca vṛkodaram || 7-102-79||

    MHB 7-102-80

    भीमसेन न ते शक्यं प्रवेष्टुमरिवाहिनीम् ।
    मामनिर्जित्य समरे शत्रुमध्ये महाबल ॥ ७-१०२-८०॥
    bhīmasena na te śakyaṃ praveṣṭumarivāhinīm |
    māmanirjitya samare śatrumadhye mahābala || 7-102-80||

    MHB 7-102-81

    यदि ते सोऽनुजः कृष्णः प्रविष्टोऽनुमते मम ।
    अनीकं न तु शक्यं भोः प्रवेष्टुमिह वै त्वया ॥ ७-१०२-८१॥
    yadi te so'nujaḥ kṛṣṇaḥ praviṣṭo'numate mama |
    anīkaṃ na tu śakyaṃ bhoḥ praveṣṭumiha vai tvayā || 7-102-81||

    MHB 7-102-82

    अथ भीमस्तु तच्छ्रुत्वा गुरोर्वाक्यमपेतभीः ।
    क्रुद्धः प्रोवाच वै द्रोणं रक्तताम्रेक्षणः श्वसन् ॥ ७-१०२-८२॥
    atha bhīmastu tacchrutvā gurorvākyamapetabhīḥ |
    kruddhaḥ provāca vai droṇaṃ raktatāmrekṣaṇaḥ śvasan || 7-102-82||

    MHB 7-102-83

    तवार्जुनो नानुमते ब्रह्मबन्धो रणाजिरम् ।
    प्रविष्टः स हि दुर्धर्षः शक्रस्यापि विशेद्बलम् ॥ ७-१०२-८३॥
    tavārjuno nānumate brahmabandho raṇājiram |
    praviṣṭaḥ sa hi durdharṣaḥ śakrasyāpi viśedbalam || 7-102-83||

    MHB 7-102-84

    येन वै परमां पूजां कुर्वता मानितो ह्यसि ।
    नार्जुनोऽहं घृणी द्रोण भीमसेनोऽस्मि ते रिपुः ॥ ७-१०२-८४॥
    yena vai paramāṃ pūjāṃ kurvatā mānito hyasi |
    nārjuno'haṃ ghṛṇī droṇa bhīmaseno'smi te ripuḥ || 7-102-84||

    MHB 7-102-85

    पिता नस्त्वं गुरुर्बन्धुस्तथा पुत्रा हि ते वयम् ।
    इति मन्यामहे सर्वे भवन्तं प्रणताः स्थिताः ॥ ७-१०२-८५॥
    pitā nastvaṃ gururbandhustathā putrā hi te vayam |
    iti manyāmahe sarve bhavantaṃ praṇatāḥ sthitāḥ || 7-102-85||

    MHB 7-102-86

    अद्य तद्विपरीतं ते वदतोऽस्मासु दृश्यते ।
    यदि शत्रुं त्वमात्मानं मन्यसे तत्तथास्त्विह ।
    एष ते सदृशं शत्रोः कर्म भीमः करोम्यहम् ॥ ७-१०२-८६॥
    adya tadviparītaṃ te vadato'smāsu dṛśyate |
    yadi śatruṃ tvamātmānaṃ manyase tattathāstviha |
    eṣa te sadṛśaṃ śatroḥ karma bhīmaḥ karomyaham || 7-102-86||

    MHB 7-102-87

    अथोद्भ्राम्य गदां भीमः कालदण्डमिवान्तकः ।
    द्रोणायावसृजद्राजन्स रथादवपुप्लुवे ॥ ७-१०२-८७॥
    athodbhrāmya gadāṃ bhīmaḥ kāladaṇḍamivāntakaḥ |
    droṇāyāvasṛjadrājansa rathādavapupluve || 7-102-87||

    MHB 7-102-88

    साश्वसूतध्वजं यानं द्रोणस्यापोथयत्तदा ।
    प्रामृद्नाच्च बहून्योधान्वायुर्वृक्षानिवौजसा ॥ ७-१०२-८८॥
    sāśvasūtadhvajaṃ yānaṃ droṇasyāpothayattadā |
    prāmṛdnācca bahūnyodhānvāyurvṛkṣānivaujasā || 7-102-88||

    MHB 7-102-89

    तं पुनः परिवव्रुस्ते तव पुत्रा रथोत्तमम् ।
    अन्यं च रथमास्थाय द्रोणः प्रहरतां वरः ॥ ७-१०२-८९॥
    taṃ punaḥ parivavruste tava putrā rathottamam |
    anyaṃ ca rathamāsthāya droṇaḥ praharatāṃ varaḥ || 7-102-89||

    MHB 7-102-90

    ततः क्रुद्धो महाराज भीमसेनः पराक्रमी ।
    अग्रतः स्यन्दनानीकं शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१०२-९०॥
    tataḥ kruddho mahārāja bhīmasenaḥ parākramī |
    agrataḥ syandanānīkaṃ śaravarṣairavākirat || 7-102-90||

    MHB 7-102-91

    ते वध्यमानाः समरे तव पुत्रा महारथाः ।
    भीमं भीमबलं युद्धेऽयोधयंस्तु जयैषिणः ॥ ७-१०२-९१॥
    te vadhyamānāḥ samare tava putrā mahārathāḥ |
    bhīmaṃ bhīmabalaṃ yuddhe'yodhayaṃstu jayaiṣiṇaḥ || 7-102-91||

    MHB 7-102-92

    ततो दुःशासनः क्रुद्धो रथशक्तिं समाक्षिपत् ।
    सर्वपारशवीं तीक्ष्णां जिघांसुः पाण्डुनन्दनम् ॥ ७-१०२-९२॥
    tato duḥśāsanaḥ kruddho rathaśaktiṃ samākṣipat |
    sarvapāraśavīṃ tīkṣṇāṃ jighāṃsuḥ pāṇḍunandanam || 7-102-92||

    MHB 7-102-93

    आपतन्तीं महाशक्तिं तव पुत्रप्रचोदिताम् ।
    द्विधा चिच्छेद तां भीमस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१०२-९३॥
    āpatantīṃ mahāśaktiṃ tava putrapracoditām |
    dvidhā ciccheda tāṃ bhīmastadadbhutamivābhavat || 7-102-93||

    MHB 7-102-94

    अथान्यैर्निशितैर्बाणैः संक्रुद्धः कुण्डभेदिनम् ।
    सुषेणं दीर्घनेत्रं च त्रिभिस्त्रीनवधीद्बली ॥ ७-१०२-९४॥
    athānyairniśitairbāṇaiḥ saṃkruddhaḥ kuṇḍabhedinam |
    suṣeṇaṃ dīrghanetraṃ ca tribhistrīnavadhīdbalī || 7-102-94||

    MHB 7-102-95

    ततो वृन्दारकं वीरं कुरूणां कीर्तिवर्धनम् ।
    पुत्राणां तव वीराणां युध्यतामवधीत्पुनः ॥ ७-१०२-९५॥
    tato vṛndārakaṃ vīraṃ kurūṇāṃ kīrtivardhanam |
    putrāṇāṃ tava vīrāṇāṃ yudhyatāmavadhītpunaḥ || 7-102-95||

    MHB 7-102-96

    अभयं रौद्रकर्माणं दुर्विमोचनमेव च ।
    त्रिभिस्त्रीनवधीद्भीमः पुनरेव सुतांस्तव ॥ ७-१०२-९६॥
    abhayaṃ raudrakarmāṇaṃ durvimocanameva ca |
    tribhistrīnavadhīdbhīmaḥ punareva sutāṃstava || 7-102-96||

    MHB 7-102-97

    वध्यमाना महाराज पुत्रास्तव बलीयसा ।
    भीमं प्रहरतां श्रेष्ठं समन्तात्पर्यवारयन् ॥ ७-१०२-९७॥
    vadhyamānā mahārāja putrāstava balīyasā |
    bhīmaṃ praharatāṃ śreṣṭhaṃ samantātparyavārayan || 7-102-97||

    MHB 7-102-98

    विन्दानुविन्दौ सहितौ सुवर्माणं च ते सुतम् ।
    प्रहसन्निव कौन्तेयः शरैर्निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१०२-९८॥
    vindānuvindau sahitau suvarmāṇaṃ ca te sutam |
    prahasanniva kaunteyaḥ śarairninye yamakṣayam || 7-102-98||

    MHB 7-102-99

    ततः सुदर्शनं वीरं पुत्रं ते भरतर्षभ ।
    विव्याध समरे तूर्णं स पपात ममार च ॥ ७-१०२-९९॥
    tataḥ sudarśanaṃ vīraṃ putraṃ te bharatarṣabha |
    vivyādha samare tūrṇaṃ sa papāta mamāra ca || 7-102-99||

    MHB 7-102-100

    सोऽचिरेणैव कालेन तद्रथानीकमाशुगैः ।
    दिशः सर्वाः समभ्यस्य व्यधमत्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१०२-१००॥
    so'cireṇaiva kālena tadrathānīkamāśugaiḥ |
    diśaḥ sarvāḥ samabhyasya vyadhamatpāṇḍunandanaḥ || 7-102-100||

    MHB 7-102-101

    ततो वै रथघोषेण गर्जितेन मृगा इव ।
    वध्यमानाश्च समरे पुत्रास्तव विशां पते ।
    प्राद्रवन्सरथाः सर्वे भीमसेनभयार्दिताः ॥ ७-१०२-१०१॥
    tato vai rathaghoṣeṇa garjitena mṛgā iva |
    vadhyamānāśca samare putrāstava viśāṃ pate |
    prādravansarathāḥ sarve bhīmasenabhayārditāḥ || 7-102-101||

    MHB 7-102-102

    अनुयाय तु कौन्तेयः पुत्राणां ते महद्बलम् ।
    विव्याध समरे राजन्कौरवेयान्समन्ततः ॥ ७-१०२-१०२॥
    anuyāya tu kaunteyaḥ putrāṇāṃ te mahadbalam |
    vivyādha samare rājankauraveyānsamantataḥ || 7-102-102||

    MHB 7-102-103

    वध्यमाना महाराज भीमसेनेन तावकाः ।
    त्यक्त्वा भीमं रणे यान्ति चोदयन्तो हयोत्तमान् ॥ ७-१०२-१०३॥
    vadhyamānā mahārāja bhīmasenena tāvakāḥ |
    tyaktvā bhīmaṃ raṇe yānti codayanto hayottamān || 7-102-103||

    MHB 7-102-104

    तांस्तु निर्जित्य समरे भीमसेनो महाबलः ।
    सिंहनादरवं चक्रे बाहुशब्दं च पाण्डवः ॥ ७-१०२-१०४॥
    tāṃstu nirjitya samare bhīmaseno mahābalaḥ |
    siṃhanādaravaṃ cakre bāhuśabdaṃ ca pāṇḍavaḥ || 7-102-104||

    MHB 7-102-105

    तलशब्दं च सुमहत्कृत्वा भीमो महाबलः ।
    व्यतीत्य रथिनश्चापि द्रोणानीकमुपाद्रवत् ॥ ७-१०२-१०५॥
    talaśabdaṃ ca sumahatkṛtvā bhīmo mahābalaḥ |
    vyatītya rathinaścāpi droṇānīkamupādravat || 7-102-105||

    Adhyaya: 103/173 (49)

    MHB 7-103-1

    संजय उवाच ।
    तमुत्तीर्णं रथानीकात्तमसो भास्करं यथा ।
    दिधारयिषुराचार्यः शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१०३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tamuttīrṇaṃ rathānīkāttamaso bhāskaraṃ yathā |
    didhārayiṣurācāryaḥ śaravarṣairavākirat || 7-103-1||

    MHB 7-103-2

    पिबन्निव शरौघांस्तान्द्रोणचापवरातिगान् ।
    सोऽभ्यवर्तत सोदर्यान्मायया मोहयन्बलम् ॥ ७-१०३-२॥
    pibanniva śaraughāṃstāndroṇacāpavarātigān |
    so'bhyavartata sodaryānmāyayā mohayanbalam || 7-103-2||

    MHB 7-103-3

    तं मृधे वेगमास्थाय परं परमधन्विनः ।
    चोदितास्तव पुत्रैश्च सर्वतः पर्यवारयन् ॥ ७-१०३-३॥
    taṃ mṛdhe vegamāsthāya paraṃ paramadhanvinaḥ |
    coditāstava putraiśca sarvataḥ paryavārayan || 7-103-3||

    MHB 7-103-4

    स तथा संवृतो भीमः प्रहसन्निव भारत ।
    उदयच्छद्गदां तेभ्यो घोरां तां सिंहवन्नदन् ।
    अवासृजच्च वेगेन तेषु तान्प्रमथद्बली ॥ ७-१०३-४॥
    sa tathā saṃvṛto bhīmaḥ prahasanniva bhārata |
    udayacchadgadāṃ tebhyo ghorāṃ tāṃ siṃhavannadan |
    avāsṛjacca vegena teṣu tānpramathadbalī || 7-103-4||

    MHB 7-103-5

    सेन्द्राशनिरिवेन्द्रेण प्रविद्धा संहतात्मना ।
    घोषेण महता राजन्पूरयित्वेव मेदिनीम् ।
    ज्वलन्ती तेजसा भीमा त्रासयामास ते सुतान् ॥ ७-१०३-५॥
    sendrāśanirivendreṇa praviddhā saṃhatātmanā |
    ghoṣeṇa mahatā rājanpūrayitveva medinīm |
    jvalantī tejasā bhīmā trāsayāmāsa te sutān || 7-103-5||

    MHB 7-103-6

    तां पतन्तीं महावेगां दृष्ट्वा तेजोभिसंवृताम् ।
    प्राद्रवंस्तावकाः सर्वे नदन्तो भैरवान्रवान् ॥ ७-१०३-६॥
    tāṃ patantīṃ mahāvegāṃ dṛṣṭvā tejobhisaṃvṛtām |
    prādravaṃstāvakāḥ sarve nadanto bhairavānravān || 7-103-6||

    MHB 7-103-7

    तं च शब्दमसंसह्यं तस्याः संलक्ष्य मारिष ।
    प्रापतन्मनुजास्तत्र रथेभ्यो रथिनस्तदा ॥ ७-१०३-७॥
    taṃ ca śabdamasaṃsahyaṃ tasyāḥ saṃlakṣya māriṣa |
    prāpatanmanujāstatra rathebhyo rathinastadā || 7-103-7||

    MHB 7-103-8

    स तान्विद्राव्य कौन्तेयः संख्येऽमित्रान्दुरासदः ।
    सुपर्ण इव वेगेन पक्षिराडत्यगाच्चमूम् ॥ ७-१०३-८॥
    sa tānvidrāvya kaunteyaḥ saṃkhye'mitrāndurāsadaḥ |
    suparṇa iva vegena pakṣirāḍatyagāccamūm || 7-103-8||

    MHB 7-103-9

    तथा तं विप्रकुर्वाणं रथयूथपयूथपम् ।
    भारद्वाजो महाराज भीमसेनं समभ्ययात् ॥ ७-१०३-९॥
    tathā taṃ viprakurvāṇaṃ rathayūthapayūthapam |
    bhāradvājo mahārāja bhīmasenaṃ samabhyayāt || 7-103-9||

    MHB 7-103-10

    द्रोणस्तु समरे भीमं वारयित्वा शरोर्मिभिः ।
    अकरोत्सहसा नादं पाण्डूनां भयमादधत् ॥ ७-१०३-१०॥
    droṇastu samare bhīmaṃ vārayitvā śarormibhiḥ |
    akarotsahasā nādaṃ pāṇḍūnāṃ bhayamādadhat || 7-103-10||

    MHB 7-103-11

    तद्युद्धमासीत्सुमहद्घोरं देवासुरोपमम् ।
    द्रोणस्य च महाराज भीमस्य च महात्मनः ॥ ७-१०३-११॥
    tadyuddhamāsītsumahadghoraṃ devāsuropamam |
    droṇasya ca mahārāja bhīmasya ca mahātmanaḥ || 7-103-11||

    MHB 7-103-12

    यदा तु विशिखैस्तीक्ष्णैर्द्रोणचापविनिःसृतैः ।
    वध्यन्ते समरे वीराः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१०३-१२॥
    yadā tu viśikhaistīkṣṇairdroṇacāpaviniḥsṛtaiḥ |
    vadhyante samare vīrāḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-103-12||

    MHB 7-103-13

    ततो रथादवप्लुत्य वेगमास्थाय पाण्डवः ।
    निमील्य नयने राजन्पदातिर्द्रोणमभ्ययात् ॥ ७-१०३-१३॥
    tato rathādavaplutya vegamāsthāya pāṇḍavaḥ |
    nimīlya nayane rājanpadātirdroṇamabhyayāt || 7-103-13||

    MHB 7-103-14

    यथा हि गोवृषो वर्षं प्रतिगृह्णाति लीलया ।
    तथा भीमो नरव्याघ्रः शरवर्षं समग्रहीत् ॥ ७-१०३-१४॥
    yathā hi govṛṣo varṣaṃ pratigṛhṇāti līlayā |
    tathā bhīmo naravyāghraḥ śaravarṣaṃ samagrahīt || 7-103-14||

    MHB 7-103-15

    स वध्यमानः समरे रथं द्रोणस्य मारिष ।
    ईषायां पाणिना गृह्य प्रचिक्षेप महाबलः ॥ ७-१०३-१५॥
    sa vadhyamānaḥ samare rathaṃ droṇasya māriṣa |
    īṣāyāṃ pāṇinā gṛhya pracikṣepa mahābalaḥ || 7-103-15||

    MHB 7-103-16

    द्रोणस्तु सत्वरो राजन्क्षिप्तो भीमेन संयुगे ।
    रथमन्यं समास्थाय व्यूहद्वारमुपाययौ ॥ ७-१०३-१६॥
    droṇastu satvaro rājankṣipto bhīmena saṃyuge |
    rathamanyaṃ samāsthāya vyūhadvāramupāyayau || 7-103-16||

    MHB 7-103-17

    तस्मिन्क्षणे तस्य यन्ता तूर्णमश्वानचोदयत् ।
    भीमसेनस्य कौरव्य तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१०३-१७॥
    tasminkṣaṇe tasya yantā tūrṇamaśvānacodayat |
    bhīmasenasya kauravya tadadbhutamivābhavat || 7-103-17||

    MHB 7-103-18

    ततः स्वरथमास्थाय भीमसेनो महाबलः ।
    अभ्यवर्तत वेगेन तव पुत्रस्य वाहिनीम् ॥ ७-१०३-१८॥
    tataḥ svarathamāsthāya bhīmaseno mahābalaḥ |
    abhyavartata vegena tava putrasya vāhinīm || 7-103-18||

    MHB 7-103-19

    स मृद्नन्क्षत्रियानाजौ वातो वृक्षानिवोद्धतः ।
    अगच्छद्दारयन्सेनां सिन्धुवेगो नगानिव ॥ ७-१०३-१९॥
    sa mṛdnankṣatriyānājau vāto vṛkṣānivoddhataḥ |
    agacchaddārayansenāṃ sindhuvego nagāniva || 7-103-19||

    MHB 7-103-20

    भोजानीकं समासाद्य हार्दिक्येनाभिरक्षितम् ।
    प्रमथ्य बहुधा राजन्भीमसेनः समभ्ययात् ॥ ७-१०३-२०॥
    bhojānīkaṃ samāsādya hārdikyenābhirakṣitam |
    pramathya bahudhā rājanbhīmasenaḥ samabhyayāt || 7-103-20||

    MHB 7-103-21

    संत्रासयन्ननीकानि तलशब्देन मारिष ।
    अजयत्सर्वसैन्यानि शार्दूल इव गोवृषान् ॥ ७-१०३-२१॥
    saṃtrāsayannanīkāni talaśabdena māriṣa |
    ajayatsarvasainyāni śārdūla iva govṛṣān || 7-103-21||

    MHB 7-103-22

    भोजानीकमतिक्रम्य काम्बोजानां च वाहिनीम् ।
    तथा म्लेच्छगणांश्चान्यान्बहून्युद्धविशारदान् ॥ ७-१०३-२२॥
    bhojānīkamatikramya kāmbojānāṃ ca vāhinīm |
    tathā mlecchagaṇāṃścānyānbahūnyuddhaviśāradān || 7-103-22||

    MHB 7-103-23

    सात्यकिं चापि संप्रेक्ष्य युध्यमानं नरर्षभम् ।
    रथेन यत्तः कौन्तेयो वेगेन प्रययौ तदा ॥ ७-१०३-२३॥
    sātyakiṃ cāpi saṃprekṣya yudhyamānaṃ nararṣabham |
    rathena yattaḥ kaunteyo vegena prayayau tadā || 7-103-23||

    MHB 7-103-24

    भीमसेनो महाराज द्रष्टुकामो धनंजयम् ।
    अतीत्य समरे योधांस्तावकान्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१०३-२४॥
    bhīmaseno mahārāja draṣṭukāmo dhanaṃjayam |
    atītya samare yodhāṃstāvakānpāṇḍunandanaḥ || 7-103-24||

    MHB 7-103-25

    सोऽपश्यदर्जुनं तत्र युध्यमानं नरर्षभम् ।
    सैन्धवस्य वधार्थं हि पराक्रान्तं पराक्रमी ॥ ७-१०३-२५॥
    so'paśyadarjunaṃ tatra yudhyamānaṃ nararṣabham |
    saindhavasya vadhārthaṃ hi parākrāntaṃ parākramī || 7-103-25||

    MHB 7-103-26

    अर्जुनं तत्र दृष्ट्वाथ चुक्रोश महतो रवान् ।
    तं तु तस्य महानादं पार्थः शुश्राव नर्दतः ॥ ७-१०३-२६॥
    arjunaṃ tatra dṛṣṭvātha cukrośa mahato ravān |
    taṃ tu tasya mahānādaṃ pārthaḥ śuśrāva nardataḥ || 7-103-26||

    MHB 7-103-27

    ततः पार्थो महानादं मुञ्चन्वै माधवश्च ह ।
    अभ्ययातां महाराज नर्दन्तौ गोवृषाविव ॥ ७-१०३-२७॥
    tataḥ pārtho mahānādaṃ muñcanvai mādhavaśca ha |
    abhyayātāṃ mahārāja nardantau govṛṣāviva || 7-103-27||

    MHB 7-103-28

    वासुदेवार्जुनौ श्रुत्वा निनादं तस्य शुष्मिणः ।
    पुनः पुनः प्रणदतां दिदृक्षन्तौ वृकोदरम् ॥ ७-१०३-२८॥
    vāsudevārjunau śrutvā ninādaṃ tasya śuṣmiṇaḥ |
    punaḥ punaḥ praṇadatāṃ didṛkṣantau vṛkodaram || 7-103-28||

    MHB 7-103-29

    भीमसेनरवं श्रुत्वा फल्गुनस्य च धन्विनः ।
    अप्रीयत महाराज धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१०३-२९॥
    bhīmasenaravaṃ śrutvā phalgunasya ca dhanvinaḥ |
    aprīyata mahārāja dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-103-29||

    MHB 7-103-30

    विशोकश्चाभवद्राजा श्रुत्वा तं निनदं महत् ।
    धनंजयस्य च रणे जयमाशास्तवान्विभुः ॥ ७-१०३-३०॥
    viśokaścābhavadrājā śrutvā taṃ ninadaṃ mahat |
    dhanaṃjayasya ca raṇe jayamāśāstavānvibhuḥ || 7-103-30||

    MHB 7-103-31

    तथा तु नर्दमाने वै भीमसेने रणोत्कटे ।
    स्मितं कृत्वा महाबाहुर्धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१०३-३१॥
    tathā tu nardamāne vai bhīmasene raṇotkaṭe |
    smitaṃ kṛtvā mahābāhurdharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-103-31||

    MHB 7-103-32

    हृद्गतं मनसा प्राह ध्यात्वा धर्मभृतां वरः ।
    दत्ता भीम त्वया संवित्कृतं गुरुवचस्तथा ॥ ७-१०३-३२॥
    hṛdgataṃ manasā prāha dhyātvā dharmabhṛtāṃ varaḥ |
    dattā bhīma tvayā saṃvitkṛtaṃ guruvacastathā || 7-103-32||

    MHB 7-103-33

    न हि तेषां जयो युद्धे येषां द्वेष्टासि पाण्डव ।
    दिष्ट्या जीवति संग्रामे सव्यसाची धनंजयः ॥ ७-१०३-३३॥
    na hi teṣāṃ jayo yuddhe yeṣāṃ dveṣṭāsi pāṇḍava |
    diṣṭyā jīvati saṃgrāme savyasācī dhanaṃjayaḥ || 7-103-33||

    MHB 7-103-34

    दिष्ट्या च कुशली वीरः सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    दिष्ट्या शृणोमि गर्जन्तौ वासुदेवधनंजयौ ॥ ७-१०३-३४॥
    diṣṭyā ca kuśalī vīraḥ sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    diṣṭyā śṛṇomi garjantau vāsudevadhanaṃjayau || 7-103-34||

    MHB 7-103-35

    येन शक्रं रणे जित्वा तर्पितो हव्यवाहनः ।
    स हन्ता द्विषतां संख्ये दिष्ट्या जीवति फल्गुनः ॥ ७-१०३-३५॥
    yena śakraṃ raṇe jitvā tarpito havyavāhanaḥ |
    sa hantā dviṣatāṃ saṃkhye diṣṭyā jīvati phalgunaḥ || 7-103-35||

    MHB 7-103-36

    यस्य बाहुबलं सर्वे वयमाश्रित्य जीविताः ।
    स हन्ता रिपुसैन्यानां दिष्ट्या जीवति फल्गुनः ॥ ७-१०३-३६॥
    yasya bāhubalaṃ sarve vayamāśritya jīvitāḥ |
    sa hantā ripusainyānāṃ diṣṭyā jīvati phalgunaḥ || 7-103-36||

    MHB 7-103-37

    निवातकवचा येन देवैरपि सुदुर्जयाः ।
    निर्जिता रथिनैकेन दिष्ट्या पार्थः स जीवति ॥ ७-१०३-३७॥
    nivātakavacā yena devairapi sudurjayāḥ |
    nirjitā rathinaikena diṣṭyā pārthaḥ sa jīvati || 7-103-37||

    MHB 7-103-38

    कौरवान्सहितान्सर्वान्गोग्रहार्थे समागतान् ।
    योऽजयन्मत्स्यनगरे दिष्ट्या पार्थः स जीवति ॥ ७-१०३-३८॥
    kauravānsahitānsarvāngograhārthe samāgatān |
    yo'jayanmatsyanagare diṣṭyā pārthaḥ sa jīvati || 7-103-38||

    MHB 7-103-39

    कालकेयसहस्राणि चतुर्दश महारणे ।
    योऽवधीद्भुजवीर्येण दिष्ट्या पार्थः स जीवति ॥ ७-१०३-३९॥
    kālakeyasahasrāṇi caturdaśa mahāraṇe |
    yo'vadhīdbhujavīryeṇa diṣṭyā pārthaḥ sa jīvati || 7-103-39||

    MHB 7-103-40

    गन्धर्वराजं बलिनं दुर्योधनकृतेन वै ।
    जितवान्योऽस्त्रवीर्येण दिष्ट्या पार्थः स जीवति ॥ ७-१०३-४०॥
    gandharvarājaṃ balinaṃ duryodhanakṛtena vai |
    jitavānyo'stravīryeṇa diṣṭyā pārthaḥ sa jīvati || 7-103-40||

    MHB 7-103-41

    किरीटमाली बलवाञ्श्वेताश्वः कृष्णसारथिः ।
    मम प्रियश्च सततं दिष्ट्या जीवति फल्गुनः ॥ ७-१०३-४१॥
    kirīṭamālī balavāñśvetāśvaḥ kṛṣṇasārathiḥ |
    mama priyaśca satataṃ diṣṭyā jīvati phalgunaḥ || 7-103-41||

    MHB 7-103-42

    पुत्रशोकाभिसंतप्तश्चिकीर्षुः कर्म दुष्करम् ।
    जयद्रथवधान्वेषी प्रतिज्ञां कृतवान्हि यः ।
    कच्चित्स सैन्धवं संख्ये हनिष्यति धनंजयः ॥ ७-१०३-४२॥
    putraśokābhisaṃtaptaścikīrṣuḥ karma duṣkaram |
    jayadrathavadhānveṣī pratijñāṃ kṛtavānhi yaḥ |
    kaccitsa saindhavaṃ saṃkhye haniṣyati dhanaṃjayaḥ || 7-103-42||

    MHB 7-103-43

    कच्चित्तीर्णप्रतिज्ञं हि वासुदेवेन रक्षितम् ।
    अनस्तमित आदित्ये समेष्याम्यहमर्जुनम् ॥ ७-१०३-४३॥
    kaccittīrṇapratijñaṃ hi vāsudevena rakṣitam |
    anastamita āditye sameṣyāmyahamarjunam || 7-103-43||

    MHB 7-103-44

    कच्चित्सैन्धवको राजा दुर्योधनहिते रतः ।
    नन्दयिष्यत्यमित्राणि फल्गुनेन निपातितः ॥ ७-१०३-४४॥
    kaccitsaindhavako rājā duryodhanahite rataḥ |
    nandayiṣyatyamitrāṇi phalgunena nipātitaḥ || 7-103-44||

    MHB 7-103-45

    कच्चिद्दुर्योधनो राजा फल्गुनेन निपातितम् ।
    दृष्ट्वा सैन्धवकं संख्ये शममस्मासु धास्यति ॥ ७-१०३-४५॥
    kaccidduryodhano rājā phalgunena nipātitam |
    dṛṣṭvā saindhavakaṃ saṃkhye śamamasmāsu dhāsyati || 7-103-45||

    MHB 7-103-46

    दृष्ट्वा विनिहतान्भ्रातॄन्भीमसेनेन संयुगे ।
    कच्चिद्दुर्योधनो मन्दः शममस्मासु धास्यति ॥ ७-१०३-४६॥
    dṛṣṭvā vinihatānbhrātṝnbhīmasenena saṃyuge |
    kaccidduryodhano mandaḥ śamamasmāsu dhāsyati || 7-103-46||

    MHB 7-103-47

    दृष्ट्वा चान्यान्बहून्योधान्पातितान्धरणीतले ।
    कच्चिद्दुर्योधनो मन्दः पश्चात्तापं करिष्यति ॥ ७-१०३-४७॥
    dṛṣṭvā cānyānbahūnyodhānpātitāndharaṇītale |
    kaccidduryodhano mandaḥ paścāttāpaṃ kariṣyati || 7-103-47||

    MHB 7-103-48

    कच्चिद्भीष्मेण नो वैरमेकेनैव प्रशाम्यति ।
    शेषस्य रक्षणार्थं च संधास्यति सुयोधनः ॥ ७-१०३-४८॥
    kaccidbhīṣmeṇa no vairamekenaiva praśāmyati |
    śeṣasya rakṣaṇārthaṃ ca saṃdhāsyati suyodhanaḥ || 7-103-48||

    MHB 7-103-49

    एवं बहुविधं तस्य चिन्तयानस्य पार्थिव ।
    कृपयाभिपरीतस्य घोरं युद्धमवर्तत ॥ ७-१०३-४९॥
    evaṃ bahuvidhaṃ tasya cintayānasya pārthiva |
    kṛpayābhiparītasya ghoraṃ yuddhamavartata || 7-103-49||

    Adhyaya: 104/173 (33)

    MHB 7-104-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा तु नर्दमानं तं भीमसेनं महाबलम् ।
    मेघस्तनितनिर्घोषं के वीराः पर्यवारयन् ॥ ७-१०४-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā tu nardamānaṃ taṃ bhīmasenaṃ mahābalam |
    meghastanitanirghoṣaṃ ke vīrāḥ paryavārayan || 7-104-1||

    MHB 7-104-2

    न हि पश्याम्यहं तं वै त्रिषु लोकेषु संजय ।
    क्रुद्धस्य भीमसेनस्य यस्तिष्ठेदग्रतो रणे ॥ ७-१०४-२॥
    na hi paśyāmyahaṃ taṃ vai triṣu lokeṣu saṃjaya |
    kruddhasya bhīmasenasya yastiṣṭhedagrato raṇe || 7-104-2||

    MHB 7-104-3

    गदामुद्यच्छमानस्य कालस्येव महामृधे ।
    न हि पश्याम्यहं तात यस्तिष्ठेत रणाजिरे ॥ ७-१०४-३॥
    gadāmudyacchamānasya kālasyeva mahāmṛdhe |
    na hi paśyāmyahaṃ tāta yastiṣṭheta raṇājire || 7-104-3||

    MHB 7-104-4

    रथं रथेन यो हन्यात्कुञ्जरं कुञ्जरेण च ।
    कस्तस्य समरे स्थाता साक्षादपि शतक्रतुः ॥ ७-१०४-४॥
    rathaṃ rathena yo hanyātkuñjaraṃ kuñjareṇa ca |
    kastasya samare sthātā sākṣādapi śatakratuḥ || 7-104-4||

    MHB 7-104-5

    क्रुद्धस्य भीमसेनस्य मम पुत्राञ्जिघांसतः ।
    दुर्योधनहिते युक्ताः समतिष्ठन्त केऽग्रतः ॥ ७-१०४-५॥
    kruddhasya bhīmasenasya mama putrāñjighāṃsataḥ |
    duryodhanahite yuktāḥ samatiṣṭhanta ke'grataḥ || 7-104-5||

    MHB 7-104-6

    भीमसेनदवाग्नेस्तु मम पुत्रतृणोलपम् ।
    प्रधक्ष्यतो रणमुखे के वीराः प्रमुखे स्थिताः ॥ ७-१०४-६॥
    bhīmasenadavāgnestu mama putratṛṇolapam |
    pradhakṣyato raṇamukhe ke vīrāḥ pramukhe sthitāḥ || 7-104-6||

    MHB 7-104-7

    काल्यमानान्हि मे पुत्रान्भीमेनावेक्ष्य संयुगे ।
    कालेनेव प्रजाः सर्वाः के भीमं पर्यवारयन् ॥ ७-१०४-७॥
    kālyamānānhi me putrānbhīmenāvekṣya saṃyuge |
    kāleneva prajāḥ sarvāḥ ke bhīmaṃ paryavārayan || 7-104-7||

    MHB 7-104-8

    भीमवह्नेः प्रदीप्तस्य मम पुत्रान्दिधक्षतः ।
    के शूराः पर्यवर्तन्त तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१०४-८॥
    bhīmavahneḥ pradīptasya mama putrāndidhakṣataḥ |
    ke śūrāḥ paryavartanta tanmamācakṣva saṃjaya || 7-104-8||

    MHB 7-104-9

    संजय उवाच ।
    तथा तु नर्दमानं तं भीमसेनं महारथम् ।
    तुमुलेनैव शब्देन कर्णोऽप्यभ्यपतद्बली ॥ ७-१०४-९॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā tu nardamānaṃ taṃ bhīmasenaṃ mahāratham |
    tumulenaiva śabdena karṇo'pyabhyapatadbalī || 7-104-9||

    MHB 7-104-10

    व्याक्षिपन्बलवच्चापमतिमात्रममर्षणः ।
    कर्णस्तु युद्धमाकाङ्क्षन्दर्शयिष्यन्बलं बली ॥ ७-१०४-१०॥
    vyākṣipanbalavaccāpamatimātramamarṣaṇaḥ |
    karṇastu yuddhamākāṅkṣandarśayiṣyanbalaṃ balī || 7-104-10||

    MHB 7-104-11

    प्रावेपन्निव गात्राणि कर्णभीमसमागमे ।
    रथिनां सादिनां चैव तयोः श्रुत्वा तलस्वनम् ॥ ७-१०४-११॥
    prāvepanniva gātrāṇi karṇabhīmasamāgame |
    rathināṃ sādināṃ caiva tayoḥ śrutvā talasvanam || 7-104-11||

    MHB 7-104-12

    भीमसेनस्य निनदं घोरं श्रुत्वा रणाजिरे ।
    खं च भूमिं च संबद्धां मेनिरे क्षत्रियर्षभाः ॥ ७-१०४-१२॥
    bhīmasenasya ninadaṃ ghoraṃ śrutvā raṇājire |
    khaṃ ca bhūmiṃ ca saṃbaddhāṃ menire kṣatriyarṣabhāḥ || 7-104-12||

    MHB 7-104-13

    पुनर्घोरेण नादेन पाण्डवस्य महात्मनः ।
    समरे सर्वयोधानां धनूंष्यभ्यपतन्क्षितौ ॥ ७-१०४-१३॥
    punarghoreṇa nādena pāṇḍavasya mahātmanaḥ |
    samare sarvayodhānāṃ dhanūṃṣyabhyapatankṣitau || 7-104-13||

    MHB 7-104-14

    वित्रस्तानि च सर्वाणि शकृन्मूत्रं प्रसुस्रुवुः ।
    वाहनानि महाराज बभूवुर्विमनांसि च ॥ ७-१०४-१४॥
    vitrastāni ca sarvāṇi śakṛnmūtraṃ prasusruvuḥ |
    vāhanāni mahārāja babhūvurvimanāṃsi ca || 7-104-14||

    MHB 7-104-15

    प्रादुरासन्निमित्तानि घोराणि च बहूनि च ।
    तस्मिंस्तु तुमुले राजन्भीमकर्णसमागमे ॥ ७-१०४-१५॥
    prādurāsannimittāni ghorāṇi ca bahūni ca |
    tasmiṃstu tumule rājanbhīmakarṇasamāgame || 7-104-15||

    MHB 7-104-16

    ततः कर्णस्तु विंशत्या शराणां भीममार्दयत् ।
    विव्याध चास्य त्वरितः सूतं पञ्चभिराशुगैः ॥ ७-१०४-१६॥
    tataḥ karṇastu viṃśatyā śarāṇāṃ bhīmamārdayat |
    vivyādha cāsya tvaritaḥ sūtaṃ pañcabhirāśugaiḥ || 7-104-16||

    MHB 7-104-17

    प्रहस्य भीमसेनस्तु कर्णं प्रत्यर्पयद्रणे ।
    सायकानां चतुःषष्ट्या क्षिप्रकारी महाबलः ॥ ७-१०४-१७॥
    prahasya bhīmasenastu karṇaṃ pratyarpayadraṇe |
    sāyakānāṃ catuḥṣaṣṭyā kṣiprakārī mahābalaḥ || 7-104-17||

    MHB 7-104-18

    तस्य कर्णो महेष्वासः सायकांश्चतुरोऽक्षिपत् ।
    असंप्राप्तांस्तु तान्भीमः सायकैर्नतपर्वभिः ।
    चिच्छेद बहुधा राजन्दर्शयन्पाणिलाघवम् ॥ ७-१०४-१८॥
    tasya karṇo maheṣvāsaḥ sāyakāṃścaturo'kṣipat |
    asaṃprāptāṃstu tānbhīmaḥ sāyakairnataparvabhiḥ |
    ciccheda bahudhā rājandarśayanpāṇilāghavam || 7-104-18||

    MHB 7-104-19

    तं कर्णश्छादयामास शरव्रातैरनेकशः ।
    संछाद्यमानः कर्णेन बहुधा पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१०४-१९॥
    taṃ karṇaśchādayāmāsa śaravrātairanekaśaḥ |
    saṃchādyamānaḥ karṇena bahudhā pāṇḍunandanaḥ || 7-104-19||

    MHB 7-104-20

    चिच्छेद चापं कर्णस्य मुष्टिदेशे महारथः ।
    विव्याध चैनं बहुभिः सायकैर्नतपर्वभिः ॥ ७-१०४-२०॥
    ciccheda cāpaṃ karṇasya muṣṭideśe mahārathaḥ |
    vivyādha cainaṃ bahubhiḥ sāyakairnataparvabhiḥ || 7-104-20||

    MHB 7-104-21

    अथान्यद्धनुरादाय सज्यं कृत्वा च सूतजः ।
    विव्याध समरे भीमं भीमकर्मा महारथः ॥ ७-१०४-२१॥
    athānyaddhanurādāya sajyaṃ kṛtvā ca sūtajaḥ |
    vivyādha samare bhīmaṃ bhīmakarmā mahārathaḥ || 7-104-21||

    MHB 7-104-22

    तस्य भीमो भृशं क्रुद्धस्त्रीञ्शरान्नतपर्वणः ।
    निचखानोरसि तदा सूतपुत्रस्य वेगितः ॥ ७-१०४-२२॥
    tasya bhīmo bhṛśaṃ kruddhastrīñśarānnataparvaṇaḥ |
    nicakhānorasi tadā sūtaputrasya vegitaḥ || 7-104-22||

    MHB 7-104-23

    तैः कर्णोऽभ्राजत शरैरुरोमध्यगतैस्तदा ।
    महीधर इवोदग्रस्त्रिशृङ्गो भरतर्षभ ॥ ७-१०४-२३॥
    taiḥ karṇo'bhrājata śarairuromadhyagataistadā |
    mahīdhara ivodagrastriśṛṅgo bharatarṣabha || 7-104-23||

    MHB 7-104-24

    सुस्राव चास्य रुधिरं विद्धस्य परमेषुभिः ।
    धातुप्रस्यन्दिनः शैलाद्यथा गैरिकराजयः ॥ ७-१०४-२४॥
    susrāva cāsya rudhiraṃ viddhasya parameṣubhiḥ |
    dhātuprasyandinaḥ śailādyathā gairikarājayaḥ || 7-104-24||

    MHB 7-104-25

    किंचिद्विचलितः कर्णः सुप्रहाराभिपीडितः ।
    ससायकं धनुः कृत्वा भीमं विव्याध मारिष ।
    चिक्षेप च पुनर्बाणाञ्शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१०४-२५॥
    kiṃcidvicalitaḥ karṇaḥ suprahārābhipīḍitaḥ |
    sasāyakaṃ dhanuḥ kṛtvā bhīmaṃ vivyādha māriṣa |
    cikṣepa ca punarbāṇāñśataśo'tha sahasraśaḥ || 7-104-25||

    MHB 7-104-26

    स छाद्यमानः सहसा कर्णेन दृढधन्विना ।
    धनुर्ज्यामच्छिनत्तूर्णमुत्स्मयन्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१०४-२६॥
    sa chādyamānaḥ sahasā karṇena dṛḍhadhanvinā |
    dhanurjyāmacchinattūrṇamutsmayanpāṇḍunandanaḥ || 7-104-26||

    MHB 7-104-27

    सारथिं चास्य भल्लेन प्राहिणोद्यमसादनम् ।
    वाहांश्च चतुरः संख्ये व्यसूंश्चक्रे महारथः ॥ ७-१०४-२७॥
    sārathiṃ cāsya bhallena prāhiṇodyamasādanam |
    vāhāṃśca caturaḥ saṃkhye vyasūṃścakre mahārathaḥ || 7-104-27||

    MHB 7-104-28

    हताश्वात्तु रथात्कर्णः समाप्लुत्य विशां पते ।
    स्यन्दनं वृषसेनस्य समारोहन्महारथः ॥ ७-१०४-२८॥
    hatāśvāttu rathātkarṇaḥ samāplutya viśāṃ pate |
    syandanaṃ vṛṣasenasya samārohanmahārathaḥ || 7-104-28||

    MHB 7-104-29

    निर्जित्य तु रणे कर्णं भीमसेनः प्रतापवान् ।
    ननाद सुमहानादं पर्जन्यनिनदोपमम् ॥ ७-१०४-२९॥
    nirjitya tu raṇe karṇaṃ bhīmasenaḥ pratāpavān |
    nanāda sumahānādaṃ parjanyaninadopamam || 7-104-29||

    MHB 7-104-30

    तस्य तं निनदं श्रुत्वा प्रहृष्टोऽभूद्युधिष्ठिरः ।
    कर्णं च निर्जितं मत्वा भीमसेनेन भारत ॥ ७-१०४-३०॥
    tasya taṃ ninadaṃ śrutvā prahṛṣṭo'bhūdyudhiṣṭhiraḥ |
    karṇaṃ ca nirjitaṃ matvā bhīmasenena bhārata || 7-104-30||

    MHB 7-104-31

    समन्ताच्छङ्खनिनदं पाण्डुसेनाकरोत्तदा ।
    शत्रुसेनाध्वनिं श्रुत्वा तावका ह्यपि नानदन् ।
    गाण्डीवं प्राक्षिपत्पार्थः कृष्णोऽप्यब्जमवादयत् ॥ ७-१०४-३१॥
    samantācchaṅkhaninadaṃ pāṇḍusenākarottadā |
    śatrusenādhvaniṃ śrutvā tāvakā hyapi nānadan |
    gāṇḍīvaṃ prākṣipatpārthaḥ kṛṣṇo'pyabjamavādayat || 7-104-31||

    MHB 7-104-32

    तमन्तर्धाय निनदं ध्वनिर्भीमस्य नर्दतः ।
    अश्रूयत महाराज सर्वसैन्येषु भारत ॥ ७-१०४-३२॥
    tamantardhāya ninadaṃ dhvanirbhīmasya nardataḥ |
    aśrūyata mahārāja sarvasainyeṣu bhārata || 7-104-32||

    MHB 7-104-33

    ततो व्यायच्छतामस्त्रैः पृथक्पृथगरिंदमौ ।
    मृदुपूर्वं च राधेयो दृढपूर्वं च पाण्डवः ॥ ७-१०४-३३॥
    tato vyāyacchatāmastraiḥ pṛthakpṛthagariṃdamau |
    mṛdupūrvaṃ ca rādheyo dṛḍhapūrvaṃ ca pāṇḍavaḥ || 7-104-33||

    Adhyaya: 105/173 (36)

    MHB 7-105-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिन्विलुलिते सैन्ये सैन्धवायार्जुने गते ।
    सात्वते भीमसेने च पुत्रस्ते द्रोणमभ्ययात् ।
    त्वरन्नेकरथेनैव बहुकृत्यं विचिन्तयन् ॥ ७-१०५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasminvilulite sainye saindhavāyārjune gate |
    sātvate bhīmasene ca putraste droṇamabhyayāt |
    tvarannekarathenaiva bahukṛtyaṃ vicintayan || 7-105-1||

    MHB 7-105-2

    स रथस्तव पुत्रस्य त्वरया परया युतः ।
    तूर्णमभ्यपतद्द्रोणं मनोमारुतवेगवान् ॥ ७-१०५-२॥
    sa rathastava putrasya tvarayā parayā yutaḥ |
    tūrṇamabhyapataddroṇaṃ manomārutavegavān || 7-105-2||

    MHB 7-105-3

    उवाच चैनं पुत्रस्ते संरम्भाद्रक्तलोचनः ।
    अर्जुनो भीमसेनश्च सात्यकिश्चापराजितः ॥ ७-१०५-३॥
    uvāca cainaṃ putraste saṃrambhādraktalocanaḥ |
    arjuno bhīmasenaśca sātyakiścāparājitaḥ || 7-105-3||

    MHB 7-105-4

    विजित्य सर्वसैन्यानि सुमहान्ति महारथाः ।
    संप्राप्ताः सिन्धुराजस्य समीपमरिकर्शनाः ।
    व्यायच्छन्ति च तत्रापि सर्व एवापराजिताः ॥ ७-१०५-४॥
    vijitya sarvasainyāni sumahānti mahārathāḥ |
    saṃprāptāḥ sindhurājasya samīpamarikarśanāḥ |
    vyāyacchanti ca tatrāpi sarva evāparājitāḥ || 7-105-4||

    MHB 7-105-5

    यदि तावद्रणे पार्थो व्यतिक्रान्तो महारथः ।
    कथं सात्यकिभीमाभ्यां व्यतिक्रान्तोऽसि मानद ॥ ७-१०५-५॥
    yadi tāvadraṇe pārtho vyatikrānto mahārathaḥ |
    kathaṃ sātyakibhīmābhyāṃ vyatikrānto'si mānada || 7-105-5||

    MHB 7-105-6

    आश्चर्यभूतं लोकेऽस्मिन्समुद्रस्येव शोषणम् ।
    निर्जयं तव विप्राग्र्य सात्वतेनार्जुनेन च ॥ ७-१०५-६॥
    āścaryabhūtaṃ loke'sminsamudrasyeva śoṣaṇam |
    nirjayaṃ tava viprāgrya sātvatenārjunena ca || 7-105-6||

    MHB 7-105-7

    तथैव भीमसेनेन लोकः संवदते भृशम् ।
    कथं द्रोणो जितः संख्ये धनुर्वेदस्य पारगः ॥ ७-१०५-७॥
    tathaiva bhīmasenena lokaḥ saṃvadate bhṛśam |
    kathaṃ droṇo jitaḥ saṃkhye dhanurvedasya pāragaḥ || 7-105-7||

    MHB 7-105-8

    नाश एव तु मे नूनं मन्दभाग्यस्य संयुगे ।
    यत्र त्वां पुरुषव्याघ्रमतिक्रान्तास्त्रयो रथाः ॥ ७-१०५-८॥
    nāśa eva tu me nūnaṃ mandabhāgyasya saṃyuge |
    yatra tvāṃ puruṣavyāghramatikrāntāstrayo rathāḥ || 7-105-8||

    MHB 7-105-9

    एवं गते तु कृत्येऽस्मिन्ब्रूहि यत्ते विवक्षितम् ।
    यद्गतं गतमेवेह शेषं चिन्तय मानद ॥ ७-१०५-९॥
    evaṃ gate tu kṛtye'sminbrūhi yatte vivakṣitam |
    yadgataṃ gatameveha śeṣaṃ cintaya mānada || 7-105-9||

    MHB 7-105-10

    यत्कृत्यं सिन्धुराजस्य प्राप्तकालमनन्तरम् ।
    तद्ब्रवीतु भवान्क्षिप्रं साधु तत्संविधीयताम् ॥ ७-१०५-१०॥
    yatkṛtyaṃ sindhurājasya prāptakālamanantaram |
    tadbravītu bhavānkṣipraṃ sādhu tatsaṃvidhīyatām || 7-105-10||

    MHB 7-105-11

    द्रोण उवाच ।
    चिन्त्यं बहु महाराज कृत्यं यत्तत्र मे शृणु ।
    त्रयो हि समतिक्रान्ताः पाण्डवानां महारथाः ।
    यावदेव भयं पश्चात्तावदेषां पुरःसरम् ॥ ७-१०५-११॥
    droṇa uvāca |
    cintyaṃ bahu mahārāja kṛtyaṃ yattatra me śṛṇu |
    trayo hi samatikrāntāḥ pāṇḍavānāṃ mahārathāḥ |
    yāvadeva bhayaṃ paścāttāvadeṣāṃ puraḥsaram || 7-105-11||

    MHB 7-105-12

    तद्गरीयस्तरं मन्ये यत्र कृष्णधनंजयौ ।
    सा पुरस्ताच्च पश्चाच्च गृहीता भारती चमूः ॥ ७-१०५-१२॥
    tadgarīyastaraṃ manye yatra kṛṣṇadhanaṃjayau |
    sā purastācca paścācca gṛhītā bhāratī camūḥ || 7-105-12||

    MHB 7-105-13

    तत्र कृत्यमहं मन्ये सैन्धवस्याभिरक्षणम् ।
    स नो रक्ष्यतमस्तात क्रुद्धाद्भीतो धनंजयात् ॥ ७-१०५-१३॥
    tatra kṛtyamahaṃ manye saindhavasyābhirakṣaṇam |
    sa no rakṣyatamastāta kruddhādbhīto dhanaṃjayāt || 7-105-13||

    MHB 7-105-14

    गतौ हि सैन्धवं वीरौ युयुधानवृकोदरौ ।
    संप्राप्तं तदिदं द्यूतं यत्तच्छकुनिबुद्धिजम् ॥ ७-१०५-१४॥
    gatau hi saindhavaṃ vīrau yuyudhānavṛkodarau |
    saṃprāptaṃ tadidaṃ dyūtaṃ yattacchakunibuddhijam || 7-105-14||

    MHB 7-105-15

    न सभायां जयो वृत्तो नापि तत्र पराजयः ।
    इह नो ग्लहमानानामद्य तात जयाजयौ ॥ ७-१०५-१५॥
    na sabhāyāṃ jayo vṛtto nāpi tatra parājayaḥ |
    iha no glahamānānāmadya tāta jayājayau || 7-105-15||

    MHB 7-105-16

    यान्स्म तान्ग्लहते घोराञ्शकुनिः कुरुसंसदि ।
    अक्षान्संमन्यमानः स प्राक्शरास्ते दुरासदाः ॥ ७-१०५-१६॥
    yānsma tānglahate ghorāñśakuniḥ kurusaṃsadi |
    akṣānsaṃmanyamānaḥ sa prākśarāste durāsadāḥ || 7-105-16||

    MHB 7-105-17

    यत्र ते बहवस्तात कुरवः पर्यवस्थिताः ।
    सेनां दुरोदरं विद्धि शरानक्षान्विशां पते ॥ ७-१०५-१७॥
    yatra te bahavastāta kuravaḥ paryavasthitāḥ |
    senāṃ durodaraṃ viddhi śarānakṣānviśāṃ pate || 7-105-17||

    MHB 7-105-18

    ग्लहं च सैन्धवं राजन्नत्र द्यूतस्य निश्चयः ।
    सैन्धवे हि महाद्यूतं समासक्तं परैः सह ॥ ७-१०५-१८॥
    glahaṃ ca saindhavaṃ rājannatra dyūtasya niścayaḥ |
    saindhave hi mahādyūtaṃ samāsaktaṃ paraiḥ saha || 7-105-18||

    MHB 7-105-19

    अत्र सर्वे महाराज त्यक्त्वा जीवितमात्मनः ।
    सैन्धवस्य रणे रक्षां विधिवत्कर्तुमर्हथ ।
    तत्र नो ग्लहमानानां ध्रुवौ तात जयाजयौ ॥ ७-१०५-१९॥
    atra sarve mahārāja tyaktvā jīvitamātmanaḥ |
    saindhavasya raṇe rakṣāṃ vidhivatkartumarhatha |
    tatra no glahamānānāṃ dhruvau tāta jayājayau || 7-105-19||

    MHB 7-105-20

    यत्र ते परमेष्वासा यत्ता रक्षन्ति सैन्धवम् ।
    तत्र याहि स्वयं शीघ्रं तांश्च रक्षस्व रक्षिणः ॥ ७-१०५-२०॥
    yatra te parameṣvāsā yattā rakṣanti saindhavam |
    tatra yāhi svayaṃ śīghraṃ tāṃśca rakṣasva rakṣiṇaḥ || 7-105-20||

    MHB 7-105-21

    इहैव त्वहमासिष्ये प्रेषयिष्यामि चापरान् ।
    निरोत्स्यामि च पाञ्चालान्सहितान्पाण्डुसृञ्जयैः ॥ ७-१०५-२१॥
    ihaiva tvahamāsiṣye preṣayiṣyāmi cāparān |
    nirotsyāmi ca pāñcālānsahitānpāṇḍusṛñjayaiḥ || 7-105-21||

    MHB 7-105-22

    ततो दुर्योधनः प्रायात्तूर्णमाचार्यशासनात् ।
    उद्यम्यात्मानमुग्राय कर्मणे सपदानुगः ॥ ७-१०५-२२॥
    tato duryodhanaḥ prāyāttūrṇamācāryaśāsanāt |
    udyamyātmānamugrāya karmaṇe sapadānugaḥ || 7-105-22||

    MHB 7-105-23

    चक्ररक्षौ तु पाञ्चाल्यौ युधामन्यूत्तमौजसौ ।
    बाह्येन सेनामभ्येत्य जग्मतुः सव्यसाचिनम् ॥ ७-१०५-२३॥
    cakrarakṣau tu pāñcālyau yudhāmanyūttamaujasau |
    bāhyena senāmabhyetya jagmatuḥ savyasācinam || 7-105-23||

    MHB 7-105-24

    तौ हि पूर्वं महाराज वारितौ कृतवर्मणा ।
    प्रविष्टे त्वर्जुने राजंस्तव सैन्यं युयुत्सया ॥ ७-१०५-२४॥
    tau hi pūrvaṃ mahārāja vāritau kṛtavarmaṇā |
    praviṣṭe tvarjune rājaṃstava sainyaṃ yuyutsayā || 7-105-24||

    MHB 7-105-25

    ताभ्यां दुर्योधनः सार्धमगच्छद्युद्धमुत्तमम् ।
    त्वरितस्त्वरमाणाभ्यां भ्रातृभ्यां भारतो बली ॥ ७-१०५-२५॥
    tābhyāṃ duryodhanaḥ sārdhamagacchadyuddhamuttamam |
    tvaritastvaramāṇābhyāṃ bhrātṛbhyāṃ bhārato balī || 7-105-25||

    MHB 7-105-26

    तावभिद्रवतामेनमुभावुद्यतकार्मुकौ ।
    महारथसमाख्यातौ क्षत्रियप्रवरौ युधि ॥ ७-१०५-२६॥
    tāvabhidravatāmenamubhāvudyatakārmukau |
    mahārathasamākhyātau kṣatriyapravarau yudhi || 7-105-26||

    MHB 7-105-27

    युधामन्युस्तु संक्रुद्धः शरांस्त्रिंशतमायसान् ।
    व्यसृजत्तव पुत्रस्य त्वरमाणः स्तनान्तरे ॥ ७-१०५-२७॥
    yudhāmanyustu saṃkruddhaḥ śarāṃstriṃśatamāyasān |
    vyasṛjattava putrasya tvaramāṇaḥ stanāntare || 7-105-27||

    MHB 7-105-28

    दुर्योधनोऽपि राजेन्द्र पाञ्चाल्यस्योत्तमौजसः ।
    जघान चतुरश्चाश्वानुभौ च पार्ष्णिसारथी ॥ ७-१०५-२८॥
    duryodhano'pi rājendra pāñcālyasyottamaujasaḥ |
    jaghāna caturaścāśvānubhau ca pārṣṇisārathī || 7-105-28||

    MHB 7-105-29

    उत्तमौजा हताश्वस्तु हतसूतश्च संयुगे ।
    आरुरोह रथं भ्रातुर्युधामन्योरभित्वरन् ॥ ७-१०५-२९॥
    uttamaujā hatāśvastu hatasūtaśca saṃyuge |
    āruroha rathaṃ bhrāturyudhāmanyorabhitvaran || 7-105-29||

    MHB 7-105-30

    स रथं प्राप्य तं भ्रातुर्दुर्योधनहयाञ्शरैः ।
    बहुभिस्ताडयामास ते हताः प्रापतन्भुवि ॥ ७-१०५-३०॥
    sa rathaṃ prāpya taṃ bhrāturduryodhanahayāñśaraiḥ |
    bahubhistāḍayāmāsa te hatāḥ prāpatanbhuvi || 7-105-30||

    MHB 7-105-31

    हयेषु पतितेष्वस्य चिच्छेद परमेषुणा ।
    युधामन्युर्धनुः शीघ्रं शरावापं च संयुगे ॥ ७-१०५-३१॥
    hayeṣu patiteṣvasya ciccheda parameṣuṇā |
    yudhāmanyurdhanuḥ śīghraṃ śarāvāpaṃ ca saṃyuge || 7-105-31||

    MHB 7-105-32

    हताश्वसूतात्स रथादवप्लुत्य महारथः ।
    गदामादाय ते पुत्रः पाञ्चाल्यावभ्यधावत ॥ ७-१०५-३२॥
    hatāśvasūtātsa rathādavaplutya mahārathaḥ |
    gadāmādāya te putraḥ pāñcālyāvabhyadhāvata || 7-105-32||

    MHB 7-105-33

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य क्रुद्धं परपुरंजयम् ।
    अवप्लुतौ रथोपस्थाद्युधामन्यूत्तमौजसौ ॥ ७-१०५-३३॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya kruddhaṃ parapuraṃjayam |
    avaplutau rathopasthādyudhāmanyūttamaujasau || 7-105-33||

    MHB 7-105-34

    ततः स हेमचित्रं तं स्यन्दनप्रवरं गदी ।
    गदया पोथयामास साश्वसूतध्वजं रणे ॥ ७-१०५-३४॥
    tataḥ sa hemacitraṃ taṃ syandanapravaraṃ gadī |
    gadayā pothayāmāsa sāśvasūtadhvajaṃ raṇe || 7-105-34||

    MHB 7-105-35

    हत्वा चैनं स पुत्रस्ते हताश्वो हतसारथिः ।
    मद्रराजरथं तूर्णमारुरोह परंतपः ॥ ७-१०५-३५॥
    hatvā cainaṃ sa putraste hatāśvo hatasārathiḥ |
    madrarājarathaṃ tūrṇamāruroha paraṃtapaḥ || 7-105-35||

    MHB 7-105-36

    पाञ्चालानां तु मुख्यौ तौ राजपुत्रौ महाबलौ ।
    रथमन्यं समारुह्य धनंजयमभीयतुः ॥ ७-१०५-३६॥
    pāñcālānāṃ tu mukhyau tau rājaputrau mahābalau |
    rathamanyaṃ samāruhya dhanaṃjayamabhīyatuḥ || 7-105-36||

    Adhyaya: 106/173 (54)

    MHB 7-106-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    यौ तौ कर्णश्च भीमश्च संप्रयुद्धौ महाबलौ ।
    अर्जुनस्य रथोपान्ते कीदृशः सोऽभवद्रणः ॥ ७-१०६-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yau tau karṇaśca bhīmaśca saṃprayuddhau mahābalau |
    arjunasya rathopānte kīdṛśaḥ so'bhavadraṇaḥ || 7-106-1||

    MHB 7-106-2

    पूर्वं हि निर्जितः कर्णो भीमसेनेन संयुगे ।
    कथं भूयस्तु राधेयो भीममागान्महारथः ॥ ७-१०६-२॥
    pūrvaṃ hi nirjitaḥ karṇo bhīmasenena saṃyuge |
    kathaṃ bhūyastu rādheyo bhīmamāgānmahārathaḥ || 7-106-2||

    MHB 7-106-3

    भीमो वा सूततनयं प्रत्युद्यातः कथं रणे ।
    महारथसमाख्यातं पृथिव्यां प्रवरं रथम् ॥ ७-१०६-३॥
    bhīmo vā sūtatanayaṃ pratyudyātaḥ kathaṃ raṇe |
    mahārathasamākhyātaṃ pṛthivyāṃ pravaraṃ ratham || 7-106-3||

    MHB 7-106-4

    भीष्मद्रोणावतिक्रम्य धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    नान्यतो भयमादत्त विना कर्णं धनुर्धरम् ॥ ७-१०६-४॥
    bhīṣmadroṇāvatikramya dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    nānyato bhayamādatta vinā karṇaṃ dhanurdharam || 7-106-4||

    MHB 7-106-5

    भयान्न शेते सततं चिन्तयन्वै महारथम् ।
    तं कथं सूतपुत्रं हि भीमोऽयुध्यत संयुगे ॥ ७-१०६-५॥
    bhayānna śete satataṃ cintayanvai mahāratham |
    taṃ kathaṃ sūtaputraṃ hi bhīmo'yudhyata saṃyuge || 7-106-5||

    MHB 7-106-6

    ब्रह्मण्यं वीर्यसंपन्नं समरेष्वनिवर्तिनम् ।
    कथं कर्णं युधां श्रेष्ठं भीमोऽयुध्यत संयुगे ॥ ७-१०६-६॥
    brahmaṇyaṃ vīryasaṃpannaṃ samareṣvanivartinam |
    kathaṃ karṇaṃ yudhāṃ śreṣṭhaṃ bhīmo'yudhyata saṃyuge || 7-106-6||

    MHB 7-106-7

    यौ तौ समीयतुर्वीरावर्जुनस्य रथं प्रति ।
    कथं नु तावयुध्येतां सूतपुत्रवृकोदरौ ॥ ७-१०६-७॥
    yau tau samīyaturvīrāvarjunasya rathaṃ prati |
    kathaṃ nu tāvayudhyetāṃ sūtaputravṛkodarau || 7-106-7||

    MHB 7-106-8

    भ्रातृत्वं दर्शितं पूर्वं घृणी चापि स सूतजः ।
    कथं भीमेन युयुधे कुन्त्या वाक्यमनुस्मरन् ॥ ७-१०६-८॥
    bhrātṛtvaṃ darśitaṃ pūrvaṃ ghṛṇī cāpi sa sūtajaḥ |
    kathaṃ bhīmena yuyudhe kuntyā vākyamanusmaran || 7-106-8||

    MHB 7-106-9

    भीमो वा सूतपुत्रेण स्मरन्वैरं पुरा कृतम् ।
    सोऽयुध्यत कथं वीरः कर्णेन सह संयुगे ॥ ७-१०६-९॥
    bhīmo vā sūtaputreṇa smaranvairaṃ purā kṛtam |
    so'yudhyata kathaṃ vīraḥ karṇena saha saṃyuge || 7-106-9||

    MHB 7-106-10

    आशास्ते च सदा सूत पुत्रो दुर्योधनो मम ।
    कर्णो जेष्यति संग्रामे सहितान्पाण्डवानिति ॥ ७-१०६-१०॥
    āśāste ca sadā sūta putro duryodhano mama |
    karṇo jeṣyati saṃgrāme sahitānpāṇḍavāniti || 7-106-10||

    MHB 7-106-11

    जयाशा यत्र मन्दस्य पुत्रस्य मम संयुगे ।
    स कथं भीमकर्माणं भीमसेनमयुध्यत ॥ ७-१०६-११॥
    jayāśā yatra mandasya putrasya mama saṃyuge |
    sa kathaṃ bhīmakarmāṇaṃ bhīmasenamayudhyata || 7-106-11||

    MHB 7-106-12

    यं समाश्रित्य पुत्रैर्मे कृतं वैरं महारथैः ।
    तं सूततनयं तात कथं भीमो ह्ययोधयत् ॥ ७-१०६-१२॥
    yaṃ samāśritya putrairme kṛtaṃ vairaṃ mahārathaiḥ |
    taṃ sūtatanayaṃ tāta kathaṃ bhīmo hyayodhayat || 7-106-12||

    MHB 7-106-13

    अनेकान्विप्रकारांश्च सूतपुत्रसमुद्भवान् ।
    स्मरमाणः कथं भीमो युयुधे सूतसूनुना ॥ ७-१०६-१३॥
    anekānviprakārāṃśca sūtaputrasamudbhavān |
    smaramāṇaḥ kathaṃ bhīmo yuyudhe sūtasūnunā || 7-106-13||

    MHB 7-106-14

    योऽजयत्पृथिवीं सर्वां रथेनैकेन वीर्यवान् ।
    तं सूततनयं युद्धे कथं भीमो ह्ययोधयत् ॥ ७-१०६-१४॥
    yo'jayatpṛthivīṃ sarvāṃ rathenaikena vīryavān |
    taṃ sūtatanayaṃ yuddhe kathaṃ bhīmo hyayodhayat || 7-106-14||

    MHB 7-106-15

    यो जातः कुण्डलाभ्यां च कवचेन सहैव च ।
    तं सूतपुत्रं समरे भीमः कथमयोधयत् ॥ ७-१०६-१५॥
    yo jātaḥ kuṇḍalābhyāṃ ca kavacena sahaiva ca |
    taṃ sūtaputraṃ samare bhīmaḥ kathamayodhayat || 7-106-15||

    MHB 7-106-16

    यथा तयोर्युद्धमभूद्यश्चासीद्विजयी तयोः ।
    तन्ममाचक्ष्व तत्त्वेन कुशलो ह्यसि संजय ॥ ७-१०६-१६॥
    yathā tayoryuddhamabhūdyaścāsīdvijayī tayoḥ |
    tanmamācakṣva tattvena kuśalo hyasi saṃjaya || 7-106-16||

    MHB 7-106-17

    संजय उवाच ।
    भीमसेनस्तु राधेयमुत्सृज्य रथिनां वरम् ।
    इयेष गन्तुं यत्रास्तां वीरौ कृष्णधनंजयौ ॥ ७-१०६-१७॥
    saṃjaya uvāca |
    bhīmasenastu rādheyamutsṛjya rathināṃ varam |
    iyeṣa gantuṃ yatrāstāṃ vīrau kṛṣṇadhanaṃjayau || 7-106-17||

    MHB 7-106-18

    तं प्रयान्तमभिद्रुत्य राधेयः कङ्कपत्रिभिः ।
    अभ्यवर्षन्महाराज मेघो वृष्ट्येव पर्वतम् ॥ ७-१०६-१८॥
    taṃ prayāntamabhidrutya rādheyaḥ kaṅkapatribhiḥ |
    abhyavarṣanmahārāja megho vṛṣṭyeva parvatam || 7-106-18||

    MHB 7-106-19

    फुल्लता पङ्कजेनेव वक्त्रेणाभ्युत्स्मयन्बली ।
    आजुहाव रणे यान्तं भीममाधिरथिस्तदा ॥ ७-१०६-१९॥
    phullatā paṅkajeneva vaktreṇābhyutsmayanbalī |
    ājuhāva raṇe yāntaṃ bhīmamādhirathistadā || 7-106-19||

    MHB 7-106-20

    भीमसेनस्तदाह्वानं कर्णान्नामर्षयद्युधि ।
    अर्धमण्डलमावृत्य सूतपुत्रमयोधयत् ॥ ७-१०६-२०॥
    bhīmasenastadāhvānaṃ karṇānnāmarṣayadyudhi |
    ardhamaṇḍalamāvṛtya sūtaputramayodhayat || 7-106-20||

    MHB 7-106-21

    अवक्रगामिभिर्बाणैरभ्यवर्षन्महायसैः ।
    द्वैरथे दंशितं यत्तं सर्वशस्त्रभृतां वरम् ॥ ७-१०६-२१॥
    avakragāmibhirbāṇairabhyavarṣanmahāyasaiḥ |
    dvairathe daṃśitaṃ yattaṃ sarvaśastrabhṛtāṃ varam || 7-106-21||

    MHB 7-106-22

    विधित्सुः कलहस्यान्तं जिघांसुः कर्णमक्षिणोत् ।
    तं च हत्वेतरान्सर्वान्हन्तुकामो महाबलः ॥ ७-१०६-२२॥
    vidhitsuḥ kalahasyāntaṃ jighāṃsuḥ karṇamakṣiṇot |
    taṃ ca hatvetarānsarvānhantukāmo mahābalaḥ || 7-106-22||

    MHB 7-106-23

    तस्मै प्रासृजदुग्राणि विविधानि परंतपः ।
    अमर्षी पाण्डवः क्रुद्धः शरवर्षाणि मारिष ॥ ७-१०६-२३॥
    tasmai prāsṛjadugrāṇi vividhāni paraṃtapaḥ |
    amarṣī pāṇḍavaḥ kruddhaḥ śaravarṣāṇi māriṣa || 7-106-23||

    MHB 7-106-24

    तस्य तानीषुवर्षाणि मत्तद्विरदगामिनः ।
    सूतपुत्रोऽस्त्रमायाभिरग्रसत्सुमहायशाः ॥ ७-१०६-२४॥
    tasya tānīṣuvarṣāṇi mattadviradagāminaḥ |
    sūtaputro'stramāyābhiragrasatsumahāyaśāḥ || 7-106-24||

    MHB 7-106-25

    स यथावन्महाराज विद्यया वै सुपूजितः ।
    आचार्यवन्महेष्वासः कर्णः पर्यचरद्रणे ॥ ७-१०६-२५॥
    sa yathāvanmahārāja vidyayā vai supūjitaḥ |
    ācāryavanmaheṣvāsaḥ karṇaḥ paryacaradraṇe || 7-106-25||

    MHB 7-106-26

    संरम्भेण तु युध्यन्तं भीमसेनं स्मयन्निव ।
    अभ्यपद्यत राधेयस्तममर्षी वृकोदरम् ॥ ७-१०६-२६॥
    saṃrambheṇa tu yudhyantaṃ bhīmasenaṃ smayanniva |
    abhyapadyata rādheyastamamarṣī vṛkodaram || 7-106-26||

    MHB 7-106-27

    तन्नामृष्यत कौन्तेयः कर्णस्य स्मितमाहवे ।
    युध्यमानेषु वीरेषु पश्यत्सु च समन्ततः ॥ ७-१०६-२७॥
    tannāmṛṣyata kaunteyaḥ karṇasya smitamāhave |
    yudhyamāneṣu vīreṣu paśyatsu ca samantataḥ || 7-106-27||

    MHB 7-106-28

    तं भीमसेनः संप्राप्तं वत्सदन्तैः स्तनान्तरे ।
    विव्याध बलवान्क्रुद्धस्तोत्त्रैरिव महाद्विपम् ॥ ७-१०६-२८॥
    taṃ bhīmasenaḥ saṃprāptaṃ vatsadantaiḥ stanāntare |
    vivyādha balavānkruddhastottrairiva mahādvipam || 7-106-28||

    MHB 7-106-29

    सूतं तु सूतपुत्रस्य सुपुङ्खैर्निशितैः शरैः ।
    सुमुक्तैश्चित्रवर्माणं निर्बिभेद त्रिसप्तभिः ॥ ७-१०६-२९॥
    sūtaṃ tu sūtaputrasya supuṅkhairniśitaiḥ śaraiḥ |
    sumuktaiścitravarmāṇaṃ nirbibheda trisaptabhiḥ || 7-106-29||

    MHB 7-106-30

    कर्णो जाम्बूनदैर्जालैः संछन्नान्वातरंहसः ।
    विव्याध तुरगान्वीरः पञ्चभिः पञ्चभिः शरैः ॥ ७-१०६-३०॥
    karṇo jāmbūnadairjālaiḥ saṃchannānvātaraṃhasaḥ |
    vivyādha turagānvīraḥ pañcabhiḥ pañcabhiḥ śaraiḥ || 7-106-30||

    MHB 7-106-31

    ततो बाणमयं जालं भीमसेनरथं प्रति ।
    कर्णेन विहितं राजन्निमेषार्धाददृश्यत ॥ ७-१०६-३१॥
    tato bāṇamayaṃ jālaṃ bhīmasenarathaṃ prati |
    karṇena vihitaṃ rājannimeṣārdhādadṛśyata || 7-106-31||

    MHB 7-106-32

    सरथः सध्वजस्तत्र ससूतः पाण्डवस्तदा ।
    प्राच्छाद्यत महाराज कर्णचापच्युतैः शरैः ॥ ७-१०६-३२॥
    sarathaḥ sadhvajastatra sasūtaḥ pāṇḍavastadā |
    prācchādyata mahārāja karṇacāpacyutaiḥ śaraiḥ || 7-106-32||

    MHB 7-106-33

    तस्य कर्णश्चतुःषष्ट्या व्यधमत्कवचं दृढम् ।
    क्रुद्धश्चाप्यहनत्पार्श्वे नाराचैर्मर्मभेदिभिः ॥ ७-१०६-३३॥
    tasya karṇaścatuḥṣaṣṭyā vyadhamatkavacaṃ dṛḍham |
    kruddhaścāpyahanatpārśve nārācairmarmabhedibhiḥ || 7-106-33||

    MHB 7-106-34

    ततोऽचिन्त्य महावेगान्कर्णकार्मुकनिःसृतान् ।
    समाश्लिष्यदसंभ्रान्तः सूतपुत्रं वृकोदरः ॥ ७-१०६-३४॥
    tato'cintya mahāvegānkarṇakārmukaniḥsṛtān |
    samāśliṣyadasaṃbhrāntaḥ sūtaputraṃ vṛkodaraḥ || 7-106-34||

    MHB 7-106-35

    स कर्णचापप्रभवानिषूनाशीविषोपमान् ।
    बिभ्रद्भीमो महाराज न जगाम व्यथां रणे ॥ ७-१०६-३५॥
    sa karṇacāpaprabhavāniṣūnāśīviṣopamān |
    bibhradbhīmo mahārāja na jagāma vyathāṃ raṇe || 7-106-35||

    MHB 7-106-36

    ततो द्वात्रिंशता भल्लैर्निशितैस्तिग्मतेजनैः ।
    विव्याध समरे कर्णं भीमसेनः प्रतापवान् ॥ ७-१०६-३६॥
    tato dvātriṃśatā bhallairniśitaistigmatejanaiḥ |
    vivyādha samare karṇaṃ bhīmasenaḥ pratāpavān || 7-106-36||

    MHB 7-106-37

    अयत्नेनैव तं कर्णः शरैरुप समाकिरत् ।
    भीमसेनं महाबाहुं सैन्धवस्य वधैषिणम् ॥ ७-१०६-३७॥
    ayatnenaiva taṃ karṇaḥ śarairupa samākirat |
    bhīmasenaṃ mahābāhuṃ saindhavasya vadhaiṣiṇam || 7-106-37||

    MHB 7-106-38

    मृदुपूर्वं च राधेयो भीममाजावयोधयत् ।
    क्रोधपूर्वं तथा भीमः पूर्ववैरमनुस्मरन् ॥ ७-१०६-३८॥
    mṛdupūrvaṃ ca rādheyo bhīmamājāvayodhayat |
    krodhapūrvaṃ tathā bhīmaḥ pūrvavairamanusmaran || 7-106-38||

    MHB 7-106-39

    तं भीमसेनो नामृष्यदवमानममर्षणः ।
    स तस्मै व्यसृजत्तूर्णं शरवर्षममित्रजित् ॥ ७-१०६-३९॥
    taṃ bhīmaseno nāmṛṣyadavamānamamarṣaṇaḥ |
    sa tasmai vyasṛjattūrṇaṃ śaravarṣamamitrajit || 7-106-39||

    MHB 7-106-40

    ते शराः प्रेषिता राजन्भीमसेनेन संयुगे ।
    निपेतुः सर्वतो भीमाः कूजन्त इव पक्षिणः ॥ ७-१०६-४०॥
    te śarāḥ preṣitā rājanbhīmasenena saṃyuge |
    nipetuḥ sarvato bhīmāḥ kūjanta iva pakṣiṇaḥ || 7-106-40||

    MHB 7-106-41

    हेमपुङ्खा महाराज भीमसेनधनुश्च्युताः ।
    अभ्यद्रवंस्ते राधेयं वृकाः क्षुद्रमृगं यथा ॥ ७-१०६-४१॥
    hemapuṅkhā mahārāja bhīmasenadhanuścyutāḥ |
    abhyadravaṃste rādheyaṃ vṛkāḥ kṣudramṛgaṃ yathā || 7-106-41||

    MHB 7-106-42

    कर्णस्तु रथिनां श्रेष्ठश्छाद्यमानः समन्ततः ।
    राजन्व्यसृजदुग्राणि शरवर्षाणि संयुगे ॥ ७-१०६-४२॥
    karṇastu rathināṃ śreṣṭhaśchādyamānaḥ samantataḥ |
    rājanvyasṛjadugrāṇi śaravarṣāṇi saṃyuge || 7-106-42||

    MHB 7-106-43

    तस्य तानशनिप्रख्यानिषून्समरशोभिनः ।
    चिच्छेद बहुभिर्भल्लैरसंप्राप्तान्वृकोदरः ॥ ७-१०६-४३॥
    tasya tānaśaniprakhyāniṣūnsamaraśobhinaḥ |
    ciccheda bahubhirbhallairasaṃprāptānvṛkodaraḥ || 7-106-43||

    MHB 7-106-44

    पुनश्च शरवर्षेण छादयामास भारत ।
    कर्णो वैकर्तनो युद्धे भीमसेनं महारथम् ॥ ७-१०६-४४॥
    punaśca śaravarṣeṇa chādayāmāsa bhārata |
    karṇo vaikartano yuddhe bhīmasenaṃ mahāratham || 7-106-44||

    MHB 7-106-45

    तत्र भारत भीमं तु दृष्टवन्तः स्म सायकैः ।
    समाचिततनुं संख्ये श्वाविधं शललैरिव ॥ ७-१०६-४५॥
    tatra bhārata bhīmaṃ tu dṛṣṭavantaḥ sma sāyakaiḥ |
    samācitatanuṃ saṃkhye śvāvidhaṃ śalalairiva || 7-106-45||

    MHB 7-106-46

    हेमपुङ्खाञ्शिलाधौतान्कर्णचापच्युताञ्शरान् ।
    दधार समरे वीरः स्वरश्मीनिव भास्करः ॥ ७-१०६-४६॥
    hemapuṅkhāñśilādhautānkarṇacāpacyutāñśarān |
    dadhāra samare vīraḥ svaraśmīniva bhāskaraḥ || 7-106-46||

    MHB 7-106-47

    रुधिरोक्षितसर्वाङ्गो भीमसेनो व्यरोचत ।
    तपनीयनिभैः पुष्पैः पलाश इव कानने ॥ ७-१०६-४७॥
    rudhirokṣitasarvāṅgo bhīmaseno vyarocata |
    tapanīyanibhaiḥ puṣpaiḥ palāśa iva kānane || 7-106-47||

    MHB 7-106-48

    तत्तु भीमो महाराज कर्णस्य चरितं रणे ।
    नामृष्यत महेष्वासः क्रोधादुद्वृत्य चक्षुषी ॥ ७-१०६-४८॥
    tattu bhīmo mahārāja karṇasya caritaṃ raṇe |
    nāmṛṣyata maheṣvāsaḥ krodhādudvṛtya cakṣuṣī || 7-106-48||

    MHB 7-106-49

    स कर्णं पञ्चविंशत्या नाराचानां समार्पयत् ।
    महीधरमिव श्वेतं गूढपादैर्विषोल्बणैः ॥ ७-१०६-४९॥
    sa karṇaṃ pañcaviṃśatyā nārācānāṃ samārpayat |
    mahīdharamiva śvetaṃ gūḍhapādairviṣolbaṇaiḥ || 7-106-49||

    MHB 7-106-50

    तं विव्याध पुनर्भीमः षड्भिरष्टाभिरेव च ।
    मर्मस्वमरविक्रान्तः सूतपुत्रं महारणे ॥ ७-१०६-५०॥
    taṃ vivyādha punarbhīmaḥ ṣaḍbhiraṣṭābhireva ca |
    marmasvamaravikrāntaḥ sūtaputraṃ mahāraṇe || 7-106-50||

    MHB 7-106-51

    ततः कर्णस्य संक्रुद्धो भीमसेनः प्रतापवान् ।
    चिच्छेद कार्मुकं तूर्णं सर्वोपकरणानि च ॥ ७-१०६-५१॥
    tataḥ karṇasya saṃkruddho bhīmasenaḥ pratāpavān |
    ciccheda kārmukaṃ tūrṇaṃ sarvopakaraṇāni ca || 7-106-51||

    MHB 7-106-52

    जघान चतुरश्चाश्वान्सूतं च त्वरितः शरैः ।
    नाराचैरर्करश्म्याभैः कर्णं विव्याध चोरसि ॥ ७-१०६-५२॥
    jaghāna caturaścāśvānsūtaṃ ca tvaritaḥ śaraiḥ |
    nārācairarkaraśmyābhaiḥ karṇaṃ vivyādha corasi || 7-106-52||

    MHB 7-106-53

    ते जग्मुर्धरणीं सर्वे कर्णं निर्भिद्य मारिष ।
    यथा हि जलदं भित्त्वा राजन्सूर्यस्य रश्मयः ॥ ७-१०६-५३॥
    te jagmurdharaṇīṃ sarve karṇaṃ nirbhidya māriṣa |
    yathā hi jaladaṃ bhittvā rājansūryasya raśmayaḥ || 7-106-53||

    MHB 7-106-54

    स वैकल्यं महत्प्राप्य छिन्नधन्वा शरार्दितः ।
    तथा पुरुषमानी स प्रत्यपायाद्रथान्तरम् ॥ ७-१०६-५४॥
    sa vaikalyaṃ mahatprāpya chinnadhanvā śarārditaḥ |
    tathā puruṣamānī sa pratyapāyādrathāntaram || 7-106-54||

    Adhyaya: 107/173 (39)

    MHB 7-107-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    यस्मिञ्जयाशा सततं पुत्राणां मम संजय ।
    तं दृष्ट्वा विमुखं संख्ये किं नु दुर्योधनोऽब्रवीत् ।
    कर्णो वा समरे तात किमकार्षीदतः परम् ॥ ७-१०७-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yasmiñjayāśā satataṃ putrāṇāṃ mama saṃjaya |
    taṃ dṛṣṭvā vimukhaṃ saṃkhye kiṃ nu duryodhano'bravīt |
    karṇo vā samare tāta kimakārṣīdataḥ param || 7-107-1||

    MHB 7-107-2

    संजय उवाच ।
    भीमसेनं रणे दृष्ट्वा ज्वलन्तमिव पावकम् ।
    रथमन्यं समास्थाय विधिवत्कल्पितं पुनः ।
    अभ्ययात्पाण्डवं कर्णो वातोद्धूत इवार्णवः ॥ ७-१०७-२॥
    saṃjaya uvāca |
    bhīmasenaṃ raṇe dṛṣṭvā jvalantamiva pāvakam |
    rathamanyaṃ samāsthāya vidhivatkalpitaṃ punaḥ |
    abhyayātpāṇḍavaṃ karṇo vātoddhūta ivārṇavaḥ || 7-107-2||

    MHB 7-107-3

    क्रुद्धमाधिरथिं दृष्ट्वा पुत्रास्तव विशां पते ।
    भीमसेनममन्यन्त वैवस्वतमुखे हुतम् ॥ ७-१०७-३॥
    kruddhamādhirathiṃ dṛṣṭvā putrāstava viśāṃ pate |
    bhīmasenamamanyanta vaivasvatamukhe hutam || 7-107-3||

    MHB 7-107-4

    चापशब्दं महत्कृत्वा तलशब्दं च भैरवम् ।
    अभ्यवर्तत राधेयो भीमसेनरथं प्रति ॥ ७-१०७-४॥
    cāpaśabdaṃ mahatkṛtvā talaśabdaṃ ca bhairavam |
    abhyavartata rādheyo bhīmasenarathaṃ prati || 7-107-4||

    MHB 7-107-5

    पुनरेव ततो राजन्महानासीत्सुदारुणः ।
    विमर्दः सूतपुत्रस्य भीमस्य च विशां पते ॥ ७-१०७-५॥
    punareva tato rājanmahānāsītsudāruṇaḥ |
    vimardaḥ sūtaputrasya bhīmasya ca viśāṃ pate || 7-107-5||

    MHB 7-107-6

    संरब्धौ हि महाबाहू परस्परवधैषिणौ ।
    अन्योन्यमीक्षां चक्राते दहन्ताविव लोचनैः ॥ ७-१०७-६॥
    saṃrabdhau hi mahābāhū parasparavadhaiṣiṇau |
    anyonyamīkṣāṃ cakrāte dahantāviva locanaiḥ || 7-107-6||

    MHB 7-107-7

    क्रोधरक्तेक्षणौ क्रुद्धौ निःश्वसन्तौ महारथौ ।
    युद्धेऽन्योन्यं समासाद्य ततक्षतुररिंदमौ ॥ ७-१०७-७॥
    krodharaktekṣaṇau kruddhau niḥśvasantau mahārathau |
    yuddhe'nyonyaṃ samāsādya tatakṣaturariṃdamau || 7-107-7||

    MHB 7-107-8

    व्याघ्राविव सुसंरब्धौ श्येनाविव च शीघ्रगौ ।
    शरभाविव संक्रुद्धौ युयुधाते परस्परम् ॥ ७-१०७-८॥
    vyāghrāviva susaṃrabdhau śyenāviva ca śīghragau |
    śarabhāviva saṃkruddhau yuyudhāte parasparam || 7-107-8||

    MHB 7-107-9

    ततो भीमः स्मरन्क्लेशानक्षद्यूते वनेऽपि च ।
    विराटनगरे चैव प्राप्तं दुःखमरिंदमः ॥ ७-१०७-९॥
    tato bhīmaḥ smarankleśānakṣadyūte vane'pi ca |
    virāṭanagare caiva prāptaṃ duḥkhamariṃdamaḥ || 7-107-9||

    MHB 7-107-10

    राष्ट्राणां स्फीतरत्नानां हरणं च तवात्मजैः ।
    सततं च परिक्लेशान्सपुत्रेण त्वया कृतान् ॥ ७-१०७-१०॥
    rāṣṭrāṇāṃ sphītaratnānāṃ haraṇaṃ ca tavātmajaiḥ |
    satataṃ ca parikleśānsaputreṇa tvayā kṛtān || 7-107-10||

    MHB 7-107-11

    दग्धुमैच्छश्च यत्कुन्तीं सपुत्रां त्वमनागसम् ।
    कृष्णायाश्च परिक्लेशं सभामध्ये दुरात्मभिः ॥ ७-१०७-११॥
    dagdhumaicchaśca yatkuntīṃ saputrāṃ tvamanāgasam |
    kṛṣṇāyāśca parikleśaṃ sabhāmadhye durātmabhiḥ || 7-107-11||

    MHB 7-107-12

    पतिमन्यं परीप्सस्व न सन्ति पतयस्तव ।
    नरकं पतिताः पार्थाः सर्वे षण्ढतिलोपमाः ॥ ७-१०७-१२॥
    patimanyaṃ parīpsasva na santi patayastava |
    narakaṃ patitāḥ pārthāḥ sarve ṣaṇḍhatilopamāḥ || 7-107-12||

    MHB 7-107-13

    समक्षं तव कौरव्य यदूचुः कुरवस्तदा ।
    दासीभोगेन कृष्णां च भोक्तुकामाः सुतास्तव ॥ ७-१०७-१३॥
    samakṣaṃ tava kauravya yadūcuḥ kuravastadā |
    dāsībhogena kṛṣṇāṃ ca bhoktukāmāḥ sutāstava || 7-107-13||

    MHB 7-107-14

    यच्चापि तान्प्रव्रजतः कृष्णाजिननिवासिनः ।
    परुषाण्युक्तवान्कर्णः सभायां संनिधौ तव ॥ ७-१०७-१४॥
    yaccāpi tānpravrajataḥ kṛṣṇājinanivāsinaḥ |
    paruṣāṇyuktavānkarṇaḥ sabhāyāṃ saṃnidhau tava || 7-107-14||

    MHB 7-107-15

    तृणीकृत्य च यत्पार्थांस्तव पुत्रो ववल्ग ह ।
    विषमस्थान्समस्थो हि संरम्भाद्गतचेतसः ॥ ७-१०७-१५॥
    tṛṇīkṛtya ca yatpārthāṃstava putro vavalga ha |
    viṣamasthānsamastho hi saṃrambhādgatacetasaḥ || 7-107-15||

    MHB 7-107-16

    बाल्यात्प्रभृति चारिघ्नस्तानि दुःखानि चिन्तयन् ।
    निरविद्यत धर्मात्मा जीवितेन वृकोदरः ॥ ७-१०७-१६॥
    bālyātprabhṛti cārighnastāni duḥkhāni cintayan |
    niravidyata dharmātmā jīvitena vṛkodaraḥ || 7-107-16||

    MHB 7-107-17

    ततो विस्फार्य सुमहद्धेमपृष्ठं दुरासदम् ।
    चापं भरतशार्दूलस्त्यक्तात्मा कर्णमभ्ययात् ॥ ७-१०७-१७॥
    tato visphārya sumahaddhemapṛṣṭhaṃ durāsadam |
    cāpaṃ bharataśārdūlastyaktātmā karṇamabhyayāt || 7-107-17||

    MHB 7-107-18

    स सायकमयैर्जालैर्भीमः कर्णरथं प्रति ।
    भानुमद्भिः शिलाधौतैर्भानोः प्रच्छादयत्प्रभाम् ॥ ७-१०७-१८॥
    sa sāyakamayairjālairbhīmaḥ karṇarathaṃ prati |
    bhānumadbhiḥ śilādhautairbhānoḥ pracchādayatprabhām || 7-107-18||

    MHB 7-107-19

    ततः प्रहस्याधिरथिस्तूर्णमस्यञ्शिताञ्शरान् ।
    व्यधमद्भीमसेनस्य शरजालानि पत्रिभिः ॥ ७-१०७-१९॥
    tataḥ prahasyādhirathistūrṇamasyañśitāñśarān |
    vyadhamadbhīmasenasya śarajālāni patribhiḥ || 7-107-19||

    MHB 7-107-20

    महारथो महाबाहुर्महावेगैर्महाबलः ।
    विव्याधाधिरथिर्भीमं नवभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१०७-२०॥
    mahāratho mahābāhurmahāvegairmahābalaḥ |
    vivyādhādhirathirbhīmaṃ navabhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-107-20||

    MHB 7-107-21

    स तोत्त्रैरिव मातङ्गो वार्यमाणः पतत्रिभिः ।
    अभ्यधावदसंभ्रान्तः सूतपुत्रं वृकोदरः ॥ ७-१०७-२१॥
    sa tottrairiva mātaṅgo vāryamāṇaḥ patatribhiḥ |
    abhyadhāvadasaṃbhrāntaḥ sūtaputraṃ vṛkodaraḥ || 7-107-21||

    MHB 7-107-22

    तमापतन्तं वेगेन रभसं पाण्डवर्षभम् ।
    कर्णः प्रत्युद्ययौ योद्धुं मत्तो मत्तमिव द्विपम् ॥ ७-१०७-२२॥
    tamāpatantaṃ vegena rabhasaṃ pāṇḍavarṣabham |
    karṇaḥ pratyudyayau yoddhuṃ matto mattamiva dvipam || 7-107-22||

    MHB 7-107-23

    ततः प्रध्माप्य जलजं भेरीशतनिनादितम् ।
    अक्षुभ्यत बलं हर्षादुद्धूत इव सागरः ॥ ७-१०७-२३॥
    tataḥ pradhmāpya jalajaṃ bherīśatanināditam |
    akṣubhyata balaṃ harṣāduddhūta iva sāgaraḥ || 7-107-23||

    MHB 7-107-24

    तदुद्धूतं बलं दृष्ट्व रथनागाश्वपत्तिमत् ।
    भीमः कर्णं समासाद्य छादयामास सायकैः ॥ ७-१०७-२४॥
    taduddhūtaṃ balaṃ dṛṣṭva rathanāgāśvapattimat |
    bhīmaḥ karṇaṃ samāsādya chādayāmāsa sāyakaiḥ || 7-107-24||

    MHB 7-107-25

    अश्वानृश्यसवर्णांस्तु हंसवर्णैर्हयोत्तमैः ।
    व्यामिश्रयद्रणे कर्णः पाण्डवं छादयञ्शरैः ॥ ७-१०७-२५॥
    aśvānṛśyasavarṇāṃstu haṃsavarṇairhayottamaiḥ |
    vyāmiśrayadraṇe karṇaḥ pāṇḍavaṃ chādayañśaraiḥ || 7-107-25||

    MHB 7-107-26

    ऋश्यवर्णान्हयान्कर्कैर्मिश्रान्मारुतरंहसः ।
    निरीक्ष्य तव पुत्राणां हाहाकृतमभूद्बलम् ॥ ७-१०७-२६॥
    ṛśyavarṇānhayānkarkairmiśrānmārutaraṃhasaḥ |
    nirīkṣya tava putrāṇāṃ hāhākṛtamabhūdbalam || 7-107-26||

    MHB 7-107-27

    ते हया बह्वशोभन्त मिश्रिता वातरंहसः ।
    सितासिता महाराज यथा व्योम्नि बलाहकाः ॥ ७-१०७-२७॥
    te hayā bahvaśobhanta miśritā vātaraṃhasaḥ |
    sitāsitā mahārāja yathā vyomni balāhakāḥ || 7-107-27||

    MHB 7-107-28

    संरब्धौ क्रोधताम्राक्षौ प्रेक्ष्य कर्णवृकोदरौ ।
    संत्रस्ताः समकम्पन्त त्वदीयानां महारथाः ॥ ७-१०७-२८॥
    saṃrabdhau krodhatāmrākṣau prekṣya karṇavṛkodarau |
    saṃtrastāḥ samakampanta tvadīyānāṃ mahārathāḥ || 7-107-28||

    MHB 7-107-29

    यमराष्ट्रोपमं घोरमासीदायोधनं तयोः ।
    दुर्दर्शं भरतश्रेष्ठ प्रेतराजपुरं यथा ॥ ७-१०७-२९॥
    yamarāṣṭropamaṃ ghoramāsīdāyodhanaṃ tayoḥ |
    durdarśaṃ bharataśreṣṭha pretarājapuraṃ yathā || 7-107-29||

    MHB 7-107-30

    समाजमिव तच्चित्रं प्रेक्षमाणा महारथाः ।
    नालक्षयञ्जयं व्यक्तमेकैकस्य निवारणे ॥ ७-१०७-३०॥
    samājamiva taccitraṃ prekṣamāṇā mahārathāḥ |
    nālakṣayañjayaṃ vyaktamekaikasya nivāraṇe || 7-107-30||

    MHB 7-107-31

    तयोः प्रैक्षन्त संमर्दं संनिकृष्टमहास्त्रयोः ।
    तव दुर्मन्त्रिते राजन्सपुत्रस्य विशां पते ॥ ७-१०७-३१॥
    tayoḥ praikṣanta saṃmardaṃ saṃnikṛṣṭamahāstrayoḥ |
    tava durmantrite rājansaputrasya viśāṃ pate || 7-107-31||

    MHB 7-107-32

    छादयन्तौ हि शत्रुघ्नावन्योन्यं सायकैः शितैः ।
    शरजालावृतं व्योम चक्राते शरवृष्टिभिः ॥ ७-१०७-३२॥
    chādayantau hi śatrughnāvanyonyaṃ sāyakaiḥ śitaiḥ |
    śarajālāvṛtaṃ vyoma cakrāte śaravṛṣṭibhiḥ || 7-107-32||

    MHB 7-107-33

    तावन्योन्यं जिघांसन्तौ शरैस्तीक्ष्णैर्महारथौ ।
    प्रेक्षणीयतरावास्तां वृष्टिमन्ताविवाम्बुदौ ॥ ७-१०७-३३॥
    tāvanyonyaṃ jighāṃsantau śaraistīkṣṇairmahārathau |
    prekṣaṇīyatarāvāstāṃ vṛṣṭimantāvivāmbudau || 7-107-33||

    MHB 7-107-34

    सुवर्णविकृतान्बाणान्प्रमुञ्चन्तावरिंदमौ ।
    भास्वरं व्योम चक्राते वह्न्युल्काभिरिव प्रभो ॥ ७-१०७-३४॥
    suvarṇavikṛtānbāṇānpramuñcantāvariṃdamau |
    bhāsvaraṃ vyoma cakrāte vahnyulkābhiriva prabho || 7-107-34||

    MHB 7-107-35

    ताभ्यां मुक्ता व्यकाशन्त कङ्कबर्हिणवाससः ।
    पङ्क्त्यः शरदि मत्तानां सारसानामिवाम्बरे ॥ ७-१०७-३५॥
    tābhyāṃ muktā vyakāśanta kaṅkabarhiṇavāsasaḥ |
    paṅktyaḥ śaradi mattānāṃ sārasānāmivāmbare || 7-107-35||

    MHB 7-107-36

    संसक्तं सूतपुत्रेण दृष्ट्वा भीममरिंदमम् ।
    अतिभारममन्येतां भीमे कृष्णधनंजयौ ॥ ७-१०७-३६॥
    saṃsaktaṃ sūtaputreṇa dṛṣṭvā bhīmamariṃdamam |
    atibhāramamanyetāṃ bhīme kṛṣṇadhanaṃjayau || 7-107-36||

    MHB 7-107-37

    तत्राधिरथिभीमाभ्यां शरैर्मुक्तैर्दृढाहताः ।
    इषुपातमतिक्रम्य पेतुरश्वनरद्विपाः ॥ ७-१०७-३७॥
    tatrādhirathibhīmābhyāṃ śarairmuktairdṛḍhāhatāḥ |
    iṣupātamatikramya peturaśvanaradvipāḥ || 7-107-37||

    MHB 7-107-38

    पतद्भिः पतितैश्चान्यैर्गतासुभिरनेकशः ।
    कृतो महान्महाराज पुत्राणां ते जनक्षयः ॥ ७-१०७-३८॥
    patadbhiḥ patitaiścānyairgatāsubhiranekaśaḥ |
    kṛto mahānmahārāja putrāṇāṃ te janakṣayaḥ || 7-107-38||

    MHB 7-107-39

    मनुष्याश्वगजानां च शरीरैर्गतजीवितैः ।
    क्षणेन भूमिः संजज्ञे संवृता भरतर्षभ ॥ ७-१०७-३९॥
    manuṣyāśvagajānāṃ ca śarīrairgatajīvitaiḥ |
    kṣaṇena bhūmiḥ saṃjajñe saṃvṛtā bharatarṣabha || 7-107-39||

    Adhyaya: 108/173 (41)

    MHB 7-108-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अत्यद्भुतमहं मन्ये भीमसेनस्य विक्रमम् ।
    यत्कर्णं योधयामास समरे लघुविक्रमम् ॥ ७-१०८-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    atyadbhutamahaṃ manye bhīmasenasya vikramam |
    yatkarṇaṃ yodhayāmāsa samare laghuvikramam || 7-108-1||

    MHB 7-108-2

    त्रिदशानपि चोद्युक्तान्सर्वशस्त्रधरान्युधि ।
    वारयेद्यो रणे कर्णः सयक्षासुरमानवान् ॥ ७-१०८-२॥
    tridaśānapi codyuktānsarvaśastradharānyudhi |
    vārayedyo raṇe karṇaḥ sayakṣāsuramānavān || 7-108-2||

    MHB 7-108-3

    स कथं पाण्डवं युद्धे भ्राजमानमिव श्रिया ।
    नातरत्संयुगे तात तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१०८-३॥
    sa kathaṃ pāṇḍavaṃ yuddhe bhrājamānamiva śriyā |
    nātaratsaṃyuge tāta tanmamācakṣva saṃjaya || 7-108-3||

    MHB 7-108-4

    कथं च युद्धं भूयोऽभूत्तयोः प्राणदुरोदरे ।
    अत्र मन्ये समायत्तो जयो वाजय एव वा ॥ ७-१०८-४॥
    kathaṃ ca yuddhaṃ bhūyo'bhūttayoḥ prāṇadurodare |
    atra manye samāyatto jayo vājaya eva vā || 7-108-4||

    MHB 7-108-5

    कर्णं प्राप्य रणे सूत मम पुत्रः सुयोधनः ।
    जेतुमुत्सहते पार्थान्सगोविन्दान्ससात्वतान् ॥ ७-१०८-५॥
    karṇaṃ prāpya raṇe sūta mama putraḥ suyodhanaḥ |
    jetumutsahate pārthānsagovindānsasātvatān || 7-108-5||

    MHB 7-108-6

    श्रुत्वा तु निर्जितं कर्णमसकृद्भीमकर्मणा ।
    भीमसेनेन समरे मोह आविशतीव माम् ॥ ७-१०८-६॥
    śrutvā tu nirjitaṃ karṇamasakṛdbhīmakarmaṇā |
    bhīmasenena samare moha āviśatīva mām || 7-108-6||

    MHB 7-108-7

    विनष्टान्कौरवान्मन्ये मम पुत्रस्य दुर्नयैः ।
    न हि कर्णो महेष्वासान्पार्थाञ्जेष्यति संजय ॥ ७-१०८-७॥
    vinaṣṭānkauravānmanye mama putrasya durnayaiḥ |
    na hi karṇo maheṣvāsānpārthāñjeṣyati saṃjaya || 7-108-7||

    MHB 7-108-8

    कृतवान्यानि युद्धानि कर्णः पाण्डुसुतैः सह ।
    सर्वत्र पाण्डवाः कर्णमजयन्त रणाजिरे ॥ ७-१०८-८॥
    kṛtavānyāni yuddhāni karṇaḥ pāṇḍusutaiḥ saha |
    sarvatra pāṇḍavāḥ karṇamajayanta raṇājire || 7-108-8||

    MHB 7-108-9

    अजय्याः पाण्डवास्तात देवैरपि सवासवैः ।
    न च तद्बुध्यते मन्दः पुत्रो दुर्योधनो मम ॥ ७-१०८-९॥
    ajayyāḥ pāṇḍavāstāta devairapi savāsavaiḥ |
    na ca tadbudhyate mandaḥ putro duryodhano mama || 7-108-9||

    MHB 7-108-10

    धनं धनेश्वरस्येव हृत्वा पार्थस्य मे सुतः ।
    मधुप्रेप्सुरिवाबुद्धिः प्रपातं नावबुध्यते ॥ ७-१०८-१०॥
    dhanaṃ dhaneśvarasyeva hṛtvā pārthasya me sutaḥ |
    madhuprepsurivābuddhiḥ prapātaṃ nāvabudhyate || 7-108-10||

    MHB 7-108-11

    निकृत्या निकृतिप्रज्ञो राज्यं हृत्वा महात्मनाम् ।
    जितानित्येव मन्वानः पाण्डवानवमन्यते ॥ ७-१०८-११॥
    nikṛtyā nikṛtiprajño rājyaṃ hṛtvā mahātmanām |
    jitānityeva manvānaḥ pāṇḍavānavamanyate || 7-108-11||

    MHB 7-108-12

    पुत्रस्नेहाभिभूतेन मया चाप्यकृतात्मना ।
    धर्मे स्थिता महात्मानो निकृताः पाण्डुनन्दनाः ॥ ७-१०८-१२॥
    putrasnehābhibhūtena mayā cāpyakṛtātmanā |
    dharme sthitā mahātmāno nikṛtāḥ pāṇḍunandanāḥ || 7-108-12||

    MHB 7-108-13

    शमकामः सदा पार्थो दीर्घप्रेक्षी युधिष्ठिरः ।
    अशक्त इति मन्वानैः पुत्रैर्मम निराकृतः ॥ ७-१०८-१३॥
    śamakāmaḥ sadā pārtho dīrghaprekṣī yudhiṣṭhiraḥ |
    aśakta iti manvānaiḥ putrairmama nirākṛtaḥ || 7-108-13||

    MHB 7-108-14

    तानि दुःखान्यनेकानि विप्रकारांश्च सर्वशः ।
    हृदि कृत्वा महाबाहुर्भीमोऽयुध्यत सूतजम् ॥ ७-१०८-१४॥
    tāni duḥkhānyanekāni viprakārāṃśca sarvaśaḥ |
    hṛdi kṛtvā mahābāhurbhīmo'yudhyata sūtajam || 7-108-14||

    MHB 7-108-15

    तस्मान्मे संजय ब्रूहि कर्णभीमौ यथा रणे ।
    अयुध्येतां युधि श्रेष्ठौ परस्परवधैषिणौ ॥ ७-१०८-१५॥
    tasmānme saṃjaya brūhi karṇabhīmau yathā raṇe |
    ayudhyetāṃ yudhi śreṣṭhau parasparavadhaiṣiṇau || 7-108-15||

    MHB 7-108-16

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्यथा वृत्तः संग्रामः कर्णभीमयोः ।
    परस्परवधप्रेप्स्वोर्वने कुञ्जरयोरिव ॥ ७-१०८-१६॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājanyathā vṛttaḥ saṃgrāmaḥ karṇabhīmayoḥ |
    parasparavadhaprepsvorvane kuñjarayoriva || 7-108-16||

    MHB 7-108-17

    राजन्वैकर्तनो भीमं क्रुद्धः क्रुद्धमरिंदमम् ।
    पराक्रान्तं पराक्रम्य विव्याध त्रिंशता शरैः ॥ ७-१०८-१७॥
    rājanvaikartano bhīmaṃ kruddhaḥ kruddhamariṃdamam |
    parākrāntaṃ parākramya vivyādha triṃśatā śaraiḥ || 7-108-17||

    MHB 7-108-18

    महावेगैः प्रसन्नाग्रैः शातकुम्भपरिष्कृतैः ।
    आहनद्भरतश्रेष्ठ भीमं वैकर्तनः शरैः ॥ ७-१०८-१८॥
    mahāvegaiḥ prasannāgraiḥ śātakumbhapariṣkṛtaiḥ |
    āhanadbharataśreṣṭha bhīmaṃ vaikartanaḥ śaraiḥ || 7-108-18||

    MHB 7-108-19

    तस्यास्यतो धनुर्भीमश्चकर्त निशितैस्त्रिभिः ।
    रथनीडाच्च यन्तारं भल्लेनापातयत्क्षितौ ॥ ७-१०८-१९॥
    tasyāsyato dhanurbhīmaścakarta niśitaistribhiḥ |
    rathanīḍācca yantāraṃ bhallenāpātayatkṣitau || 7-108-19||

    MHB 7-108-20

    स काङ्क्षन्भीमसेनस्य वधं वैकर्तनो वृषः ।
    शक्तिं कनकवैडूर्यचित्रदण्डां परामृशत् ॥ ७-१०८-२०॥
    sa kāṅkṣanbhīmasenasya vadhaṃ vaikartano vṛṣaḥ |
    śaktiṃ kanakavaiḍūryacitradaṇḍāṃ parāmṛśat || 7-108-20||

    MHB 7-108-21

    प्रगृह्य च महाशक्तिं कालशक्तिमिवापराम् ।
    समुत्क्षिप्य च राधेयः संधाय च महाबलः ।
    चिक्षेप भीमसेनाय जीवितान्तकरीमिव ॥ ७-१०८-२१॥
    pragṛhya ca mahāśaktiṃ kālaśaktimivāparām |
    samutkṣipya ca rādheyaḥ saṃdhāya ca mahābalaḥ |
    cikṣepa bhīmasenāya jīvitāntakarīmiva || 7-108-21||

    MHB 7-108-22

    शक्तिं विसृज्य राधेयः पुरंदर इवाशनिम् ।
    ननाद सुमहानादं बलवान्सूतनन्दनः ।
    तं च नादं ततः श्रुत्वा पुत्रास्ते हृषिताभवन् ॥ ७-१०८-२२॥
    śaktiṃ visṛjya rādheyaḥ puraṃdara ivāśanim |
    nanāda sumahānādaṃ balavānsūtanandanaḥ |
    taṃ ca nādaṃ tataḥ śrutvā putrāste hṛṣitābhavan || 7-108-22||

    MHB 7-108-23

    तां कर्णभुजनिर्मुक्तामर्कवैश्वानरप्रभाम् ।
    शक्तिं वियति चिच्छेद भीमः सप्तभिराशुगैः ॥ ७-१०८-२३॥
    tāṃ karṇabhujanirmuktāmarkavaiśvānaraprabhām |
    śaktiṃ viyati ciccheda bhīmaḥ saptabhirāśugaiḥ || 7-108-23||

    MHB 7-108-24

    छित्त्वा शक्तिं ततो भीमो निर्मुक्तोरगसंनिभाम् ।
    मार्गमाण इव प्राणान्सूतपुत्रस्य मारिष ॥ ७-१०८-२४॥
    chittvā śaktiṃ tato bhīmo nirmuktoragasaṃnibhām |
    mārgamāṇa iva prāṇānsūtaputrasya māriṣa || 7-108-24||

    MHB 7-108-25

    प्राहिणोन्नव संरब्धः शरान्बर्हिणवाससः ।
    स्वर्णपुङ्खाञ्शिलाधौतान्यमदण्डोपमान्मृधे ॥ ७-१०८-२५॥
    prāhiṇonnava saṃrabdhaḥ śarānbarhiṇavāsasaḥ |
    svarṇapuṅkhāñśilādhautānyamadaṇḍopamānmṛdhe || 7-108-25||

    MHB 7-108-26

    कर्णोऽप्यन्यद्धनुर्गृह्य हेमपृष्ठं दुरासदम् ।
    विकृष्य च महातेजा व्यसृजत्सायकान्नव ॥ ७-१०८-२६॥
    karṇo'pyanyaddhanurgṛhya hemapṛṣṭhaṃ durāsadam |
    vikṛṣya ca mahātejā vyasṛjatsāyakānnava || 7-108-26||

    MHB 7-108-27

    तान्पाण्डुपुत्रश्चिच्छेद नवभिर्नतपर्वभिः ।
    वसुषेणेन निर्मुक्तान्नव राजन्महाशरान् ।
    छित्त्वा भीमो महाराज नादं सिंह इवानदत् ॥ ७-१०८-२७॥
    tānpāṇḍuputraściccheda navabhirnataparvabhiḥ |
    vasuṣeṇena nirmuktānnava rājanmahāśarān |
    chittvā bhīmo mahārāja nādaṃ siṃha ivānadat || 7-108-27||

    MHB 7-108-28

    तौ वृषाविव नर्दन्तौ बलिनौ वाशितान्तरे ।
    शार्दूलाविव चान्योन्यमत्यर्थं च ह्यगर्जताम् ॥ ७-१०८-२८॥
    tau vṛṣāviva nardantau balinau vāśitāntare |
    śārdūlāviva cānyonyamatyarthaṃ ca hyagarjatām || 7-108-28||

    MHB 7-108-29

    अन्योन्यं प्रजिहीर्षन्तावन्योन्यस्यान्तरैषिणौ ।
    अन्योन्यमभिवीक्षन्तौ गोष्ठेष्विव महर्षभौ ॥ ७-१०८-२९॥
    anyonyaṃ prajihīrṣantāvanyonyasyāntaraiṣiṇau |
    anyonyamabhivīkṣantau goṣṭheṣviva maharṣabhau || 7-108-29||

    MHB 7-108-30

    महागजाविवासाद्य विषाणाग्रैः परस्परम् ।
    शरैः पूर्णायतोत्सृष्टैरन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१०८-३०॥
    mahāgajāvivāsādya viṣāṇāgraiḥ parasparam |
    śaraiḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-108-30||

    MHB 7-108-31

    निर्दहन्तौ महाराज शरवृष्ट्या परस्परम् ।
    अन्योन्यमभिवीक्षन्तौ कोपाद्विवृतलोचनौ ॥ ७-१०८-३१॥
    nirdahantau mahārāja śaravṛṣṭyā parasparam |
    anyonyamabhivīkṣantau kopādvivṛtalocanau || 7-108-31||

    MHB 7-108-32

    प्रहसन्तौ तथान्योन्यं भर्त्सयन्तौ मुहुर्मुहुः ।
    शङ्खशब्दं च कुर्वाणौ युयुधाते परस्परम् ॥ ७-१०८-३२॥
    prahasantau tathānyonyaṃ bhartsayantau muhurmuhuḥ |
    śaṅkhaśabdaṃ ca kurvāṇau yuyudhāte parasparam || 7-108-32||

    MHB 7-108-33

    तस्य भीमः पुनश्चापं मुष्टौ चिच्छेद मारिष ।
    शङ्खवर्णांश्च तानश्वान्बाणैर्निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१०८-३३॥
    tasya bhīmaḥ punaścāpaṃ muṣṭau ciccheda māriṣa |
    śaṅkhavarṇāṃśca tānaśvānbāṇairninye yamakṣayam || 7-108-33||

    MHB 7-108-34

    तथा कृच्छ्रगतं दृष्ट्वा कर्णं दुर्योधनो नृपः ।
    वेपमान इव क्रोधाद्व्यादिदेशाथ दुर्जयम् ॥ ७-१०८-३४॥
    tathā kṛcchragataṃ dṛṣṭvā karṇaṃ duryodhano nṛpaḥ |
    vepamāna iva krodhādvyādideśātha durjayam || 7-108-34||

    MHB 7-108-35

    गच्छ दुर्जय राधेयं पुरा ग्रसति पाण्डवः ।
    जहि तूबरकं क्षिप्रं कर्णस्य बलमादधत् ॥ ७-१०८-३५॥
    gaccha durjaya rādheyaṃ purā grasati pāṇḍavaḥ |
    jahi tūbarakaṃ kṣipraṃ karṇasya balamādadhat || 7-108-35||

    MHB 7-108-36

    एवमुक्तस्तथेत्युक्त्वा तव पुत्रस्तवात्मजम् ।
    अभ्यद्रवद्भीमसेनं व्यासक्तं विकिरञ्शरान् ॥ ७-१०८-३६॥
    evamuktastathetyuktvā tava putrastavātmajam |
    abhyadravadbhīmasenaṃ vyāsaktaṃ vikirañśarān || 7-108-36||

    MHB 7-108-37

    स भीमं नवभिर्बाणैरश्वानष्टभिरर्दयत् ।
    षड्भिः सूतं त्रिभिः केतुं पुनस्तं चापि सप्तभिः ॥ ७-१०८-३७॥
    sa bhīmaṃ navabhirbāṇairaśvānaṣṭabhirardayat |
    ṣaḍbhiḥ sūtaṃ tribhiḥ ketuṃ punastaṃ cāpi saptabhiḥ || 7-108-37||

    MHB 7-108-38

    भीमसेनोऽपि संक्रुद्धः साश्वयन्तारमाशुगैः ।
    दुर्जयं भिन्नमर्माणमनयद्यमसादनम् ॥ ७-१०८-३८॥
    bhīmaseno'pi saṃkruddhaḥ sāśvayantāramāśugaiḥ |
    durjayaṃ bhinnamarmāṇamanayadyamasādanam || 7-108-38||

    MHB 7-108-39

    स्वलंकृतं क्षितौ क्षुण्णं चेष्टमानं यथोरगम् ।
    रुदन्नार्तस्तव सुतं कर्णश्चक्रे प्रदक्षिणम् ॥ ७-१०८-३९॥
    svalaṃkṛtaṃ kṣitau kṣuṇṇaṃ ceṣṭamānaṃ yathoragam |
    rudannārtastava sutaṃ karṇaścakre pradakṣiṇam || 7-108-39||

    MHB 7-108-40

    स तु तं विरथं कृत्वा स्मयन्नत्यन्तवैरिणम् ।
    समाचिनोद्बाणगणैः शतघ्नीमिव शङ्कुभिः ॥ ७-१०८-४०॥
    sa tu taṃ virathaṃ kṛtvā smayannatyantavairiṇam |
    samācinodbāṇagaṇaiḥ śataghnīmiva śaṅkubhiḥ || 7-108-40||

    MHB 7-108-41

    तथाप्यतिरथः कर्णो भिद्यमानः स्म सायकैः ।
    न जहौ समरे भीमं क्रुद्धरूपं परंतपः ॥ ७-१०८-४१॥
    tathāpyatirathaḥ karṇo bhidyamānaḥ sma sāyakaiḥ |
    na jahau samare bhīmaṃ kruddharūpaṃ paraṃtapaḥ || 7-108-41||

    Adhyaya: 109/173 (34)

    MHB 7-109-1

    संजय उवाच ।
    स तथा विरथः कर्णः पुनर्भीमेन निर्जितः ।
    रथमन्यं समास्थाय सद्यो विव्याध पाण्डवम् ॥ ७-१०९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sa tathā virathaḥ karṇaḥ punarbhīmena nirjitaḥ |
    rathamanyaṃ samāsthāya sadyo vivyādha pāṇḍavam || 7-109-1||

    MHB 7-109-2

    महागजाविवासाद्य विषाणाग्रैः परस्परम् ।
    शरैः पूर्णायतोत्सृष्टैरन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१०९-२॥
    mahāgajāvivāsādya viṣāṇāgraiḥ parasparam |
    śaraiḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-109-2||

    MHB 7-109-3

    अथ कर्णः शरव्रातैर्भीमं बलवदर्दयत् ।
    ननाद बलवन्नादं पुनर्विव्याध चोरसि ॥ ७-१०९-३॥
    atha karṇaḥ śaravrātairbhīmaṃ balavadardayat |
    nanāda balavannādaṃ punarvivyādha corasi || 7-109-3||

    MHB 7-109-4

    तं भीमो दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यदजिह्मगैः ।
    पुनर्विव्याध विंशत्या शराणां नतपर्वणाम् ॥ ७-१०९-४॥
    taṃ bhīmo daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyadajihmagaiḥ |
    punarvivyādha viṃśatyā śarāṇāṃ nataparvaṇām || 7-109-4||

    MHB 7-109-5

    कर्णस्तु नवभिर्भीमं विद्ध्वा राजन्स्तनान्तरे ।
    ध्वजमेकेन विव्याध सायकेन शितेन ह ॥ ७-१०९-५॥
    karṇastu navabhirbhīmaṃ viddhvā rājanstanāntare |
    dhvajamekena vivyādha sāyakena śitena ha || 7-109-5||

    MHB 7-109-6

    सायकानां ततः पार्थस्त्रिषष्ट्या प्रत्यविध्यत ।
    तोत्त्रैरिव महानागं कशाभिरिव वाजिनम् ॥ ७-१०९-६॥
    sāyakānāṃ tataḥ pārthastriṣaṣṭyā pratyavidhyata |
    tottrairiva mahānāgaṃ kaśābhiriva vājinam || 7-109-6||

    MHB 7-109-7

    सोऽतिविद्धो महाराज पाण्डवेन यशस्विना ।
    सृक्विणी लेलिहन्वीरः क्रोधसंरक्तलोचनः ॥ ७-१०९-७॥
    so'tividdho mahārāja pāṇḍavena yaśasvinā |
    sṛkviṇī lelihanvīraḥ krodhasaṃraktalocanaḥ || 7-109-7||

    MHB 7-109-8

    ततः शरं महाराज सर्वकायावदारणम् ।
    प्राहिणोद्भीमसेनाय बलायेन्द्र इवाशनिम् ॥ ७-१०९-८॥
    tataḥ śaraṃ mahārāja sarvakāyāvadāraṇam |
    prāhiṇodbhīmasenāya balāyendra ivāśanim || 7-109-8||

    MHB 7-109-9

    स निर्भिद्य रणे पार्थं सूतपुत्रधनुश्च्युतः ।
    अगच्छद्दारयन्भूमिं चित्रपुङ्खः शिलीमुखः ॥ ७-१०९-९॥
    sa nirbhidya raṇe pārthaṃ sūtaputradhanuścyutaḥ |
    agacchaddārayanbhūmiṃ citrapuṅkhaḥ śilīmukhaḥ || 7-109-9||

    MHB 7-109-10

    सर्वशैक्यां चतुष्किष्कुं गुर्वीं रुक्माङ्गदां गदाम् ।
    प्राहिणोत्सूतपुत्राय षडस्रामविचारयन् ॥ ७-१०९-१०॥
    sarvaśaikyāṃ catuṣkiṣkuṃ gurvīṃ rukmāṅgadāṃ gadām |
    prāhiṇotsūtaputrāya ṣaḍasrāmavicārayan || 7-109-10||

    MHB 7-109-11

    तया जघानाधिरथेः सदश्वान्साधुवाहिनः ।
    गदया भारतः क्रुद्धो वज्रेणेन्द्र इवासुरान् ॥ ७-१०९-११॥
    tayā jaghānādhiratheḥ sadaśvānsādhuvāhinaḥ |
    gadayā bhārataḥ kruddho vajreṇendra ivāsurān || 7-109-11||

    MHB 7-109-12

    ततो भीमो महाबाहुः क्षुराभ्यां भरतर्षभ ।
    ध्वजमाधिरथेश्छित्त्वा सूतमभ्यहनत्तदा ॥ ७-१०९-१२॥
    tato bhīmo mahābāhuḥ kṣurābhyāṃ bharatarṣabha |
    dhvajamādhiratheśchittvā sūtamabhyahanattadā || 7-109-12||

    MHB 7-109-13

    हताश्वसूतमुत्सृज्य रथं स पतितध्वजम् ।
    विस्फारयन्धनुः कर्णस्तस्थौ भारत दुर्मनाः ॥ ७-१०९-१३॥
    hatāśvasūtamutsṛjya rathaṃ sa patitadhvajam |
    visphārayandhanuḥ karṇastasthau bhārata durmanāḥ || 7-109-13||

    MHB 7-109-14

    तत्राद्भुतमपश्याम राधेयस्य पराक्रमम् ।
    विरथो रथिनां श्रेष्ठो वारयामास यद्रिपुम् ॥ ७-१०९-१४॥
    tatrādbhutamapaśyāma rādheyasya parākramam |
    viratho rathināṃ śreṣṭho vārayāmāsa yadripum || 7-109-14||

    MHB 7-109-15

    विरथं तं रथश्रेष्ठं दृष्ट्वाधिरथिमाहवे ।
    दुर्योधनस्ततो राजन्नभ्यभाषत दुर्मुखम् ॥ ७-१०९-१५॥
    virathaṃ taṃ rathaśreṣṭhaṃ dṛṣṭvādhirathimāhave |
    duryodhanastato rājannabhyabhāṣata durmukham || 7-109-15||

    MHB 7-109-16

    एष दुर्मुख राधेयो भीमेन विरथीकृतः ।
    तं रथेन नरश्रेष्ठं संपादय महारथम् ॥ ७-१०९-१६॥
    eṣa durmukha rādheyo bhīmena virathīkṛtaḥ |
    taṃ rathena naraśreṣṭhaṃ saṃpādaya mahāratham || 7-109-16||

    MHB 7-109-17

    दुर्योधनवचः श्रुत्वा ततो भारत दुर्मुखः ।
    त्वरमाणोऽब्ययात्कर्णं भीमं चावारयच्छरैः ॥ ७-१०९-१७॥
    duryodhanavacaḥ śrutvā tato bhārata durmukhaḥ |
    tvaramāṇo'byayātkarṇaṃ bhīmaṃ cāvārayaccharaiḥ || 7-109-17||

    MHB 7-109-18

    दुर्मुखं प्रेक्ष्य संग्रामे सूतपुत्रपदानुगम् ।
    वायुपुत्रः प्रहृष्टोऽभूत्सृक्किणी परिलेलिहन् ॥ ७-१०९-१८॥
    durmukhaṃ prekṣya saṃgrāme sūtaputrapadānugam |
    vāyuputraḥ prahṛṣṭo'bhūtsṛkkiṇī parilelihan || 7-109-18||

    MHB 7-109-19

    ततः कर्णं महाराज वारयित्वा शिलीमुखैः ।
    दुर्मुखाय रथं शीघ्रं प्रेषयामास पाण्डवः ॥ ७-१०९-१९॥
    tataḥ karṇaṃ mahārāja vārayitvā śilīmukhaiḥ |
    durmukhāya rathaṃ śīghraṃ preṣayāmāsa pāṇḍavaḥ || 7-109-19||

    MHB 7-109-20

    तस्मिन्क्षणे महाराज नवभिर्नतपर्वभिः ।
    सुपुङ्खैर्दुर्मुखं भीमः शरैर्निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१०९-२०॥
    tasminkṣaṇe mahārāja navabhirnataparvabhiḥ |
    supuṅkhairdurmukhaṃ bhīmaḥ śarairninye yamakṣayam || 7-109-20||

    MHB 7-109-21

    ततस्तमेवाधिरथिः स्यन्दनं दुर्मुखे हते ।
    आस्थितः प्रबभौ राजन्दीप्यमान इवांशुमान् ॥ ७-१०९-२१॥
    tatastamevādhirathiḥ syandanaṃ durmukhe hate |
    āsthitaḥ prababhau rājandīpyamāna ivāṃśumān || 7-109-21||

    MHB 7-109-22

    शयानं भिन्नमर्माणं दुर्मुखं शोणितोक्षितम् ।
    दृष्ट्वा कर्णोऽश्रुपूर्णाक्षो मुहूर्तं नाभ्यवर्तत ॥ ७-१०९-२२॥
    śayānaṃ bhinnamarmāṇaṃ durmukhaṃ śoṇitokṣitam |
    dṛṣṭvā karṇo'śrupūrṇākṣo muhūrtaṃ nābhyavartata || 7-109-22||

    MHB 7-109-23

    तं गतासुमतिक्रम्य कृत्वा कर्णः प्रदक्षिणम् ।
    दीर्घमुष्णं श्वसन्वीरो न किंचित्प्रत्यपद्यत ॥ ७-१०९-२३॥
    taṃ gatāsumatikramya kṛtvā karṇaḥ pradakṣiṇam |
    dīrghamuṣṇaṃ śvasanvīro na kiṃcitpratyapadyata || 7-109-23||

    MHB 7-109-24

    तस्मिंस्तु विवरे राजन्नाराचान्गार्ध्रवाससः ।
    प्राहिणोत्सूतपुत्राय भीमसेनश्चतुर्दश ॥ ७-१०९-२४॥
    tasmiṃstu vivare rājannārācāngārdhravāsasaḥ |
    prāhiṇotsūtaputrāya bhīmasenaścaturdaśa || 7-109-24||

    MHB 7-109-25

    ते तस्य कवचं भित्त्वा स्वर्णपुङ्खा महौजसः ।
    हेमचित्रा महाराज द्योतयन्तो दिशो दश ॥ ७-१०९-२५॥
    te tasya kavacaṃ bhittvā svarṇapuṅkhā mahaujasaḥ |
    hemacitrā mahārāja dyotayanto diśo daśa || 7-109-25||

    MHB 7-109-26

    अपिबन्सूतपुत्रस्य शोणितं रक्तभोजनाः ।
    क्रुद्धा इव मनुष्येन्द्र भुजगाः कालचोदिताः ॥ ७-१०९-२६॥
    apibansūtaputrasya śoṇitaṃ raktabhojanāḥ |
    kruddhā iva manuṣyendra bhujagāḥ kālacoditāḥ || 7-109-26||

    MHB 7-109-27

    प्रसर्पमाणा मेदिन्यां ते व्यरोचन्त मार्गणाः ।
    अर्धप्रविष्टाः संरब्धा बिलानीव महोरगाः ॥ ७-१०९-२७॥
    prasarpamāṇā medinyāṃ te vyarocanta mārgaṇāḥ |
    ardhapraviṣṭāḥ saṃrabdhā bilānīva mahoragāḥ || 7-109-27||

    MHB 7-109-28

    तं प्रत्यविध्यद्राधेयो जाम्बूनदविभूषितैः ।
    चतुर्दशभिरत्युग्रैर्नाराचैरविचारयन् ॥ ७-१०९-२८॥
    taṃ pratyavidhyadrādheyo jāmbūnadavibhūṣitaiḥ |
    caturdaśabhiratyugrairnārācairavicārayan || 7-109-28||

    MHB 7-109-29

    ते भीमसेनस्य भुजं सव्यं निर्भिद्य पत्रिणः ।
    प्राविशन्मेदिनीं भीमाः क्रौञ्चं पत्ररथा इव ॥ ७-१०९-२९॥
    te bhīmasenasya bhujaṃ savyaṃ nirbhidya patriṇaḥ |
    prāviśanmedinīṃ bhīmāḥ krauñcaṃ patrarathā iva || 7-109-29||

    MHB 7-109-30

    ते व्यरोचन्त नाराचाः प्रविशन्तो वसुंधराम् ।
    गच्छत्यस्तं दिनकरे दीप्यमाना इवांशवः ॥ ७-१०९-३०॥
    te vyarocanta nārācāḥ praviśanto vasuṃdharām |
    gacchatyastaṃ dinakare dīpyamānā ivāṃśavaḥ || 7-109-30||

    MHB 7-109-31

    स निर्भिन्नो रणे भीमो नाराचैर्मर्मभेदिभिः ।
    सुस्राव रुधिरं भूरि पर्वतः सलिलं यथा ॥ ७-१०९-३१॥
    sa nirbhinno raṇe bhīmo nārācairmarmabhedibhiḥ |
    susrāva rudhiraṃ bhūri parvataḥ salilaṃ yathā || 7-109-31||

    MHB 7-109-32

    स भीमस्त्रिभिरायस्तः सूतपुत्रं पतत्रिभिः ।
    सुपर्णवेगैर्विव्याध सारथिं चास्य सप्तभिः ॥ ७-१०९-३२॥
    sa bhīmastribhirāyastaḥ sūtaputraṃ patatribhiḥ |
    suparṇavegairvivyādha sārathiṃ cāsya saptabhiḥ || 7-109-32||

    MHB 7-109-33

    स विह्वलो महाराज कर्णो भीमबलार्दितः ।
    प्राद्रवज्जवनैरश्वै रणं हित्वा महायशाः ॥ ७-१०९-३३॥
    sa vihvalo mahārāja karṇo bhīmabalārditaḥ |
    prādravajjavanairaśvai raṇaṃ hitvā mahāyaśāḥ || 7-109-33||

    MHB 7-109-34

    भीमसेनस्तु विस्फार्य चापं हेमपरिष्कृतम् ।
    आहवेऽतिरथोऽतिष्ठज्ज्वलन्निव हुताशनः ॥ ७-१०९-३४॥
    bhīmasenastu visphārya cāpaṃ hemapariṣkṛtam |
    āhave'tiratho'tiṣṭhajjvalanniva hutāśanaḥ || 7-109-34||

    Adhyaya: 110/173 (39)

    MHB 7-110-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    दैवमेव परं मन्ये धिक्पौरुषमनर्थकम् ।
    यत्राधिरथिरायस्तो नातरत्पाण्डवं रणे ॥ ७-११०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    daivameva paraṃ manye dhikpauruṣamanarthakam |
    yatrādhirathirāyasto nātaratpāṇḍavaṃ raṇe || 7-110-1||

    MHB 7-110-2

    कर्णः पार्थान्सगोविन्दाञ्जेतुमुत्सहते रणे ।
    न च कर्णसमं योधं लोके पश्यामि कंचन ।
    इति दुर्योधनस्याहमश्रौषं जल्पतो मुहुः ॥ ७-११०-२॥
    karṇaḥ pārthānsagovindāñjetumutsahate raṇe |
    na ca karṇasamaṃ yodhaṃ loke paśyāmi kaṃcana |
    iti duryodhanasyāhamaśrauṣaṃ jalpato muhuḥ || 7-110-2||

    MHB 7-110-3

    कर्णो हि बलवाञ्शूरो दृढधन्वा जितक्लमः ।
    इति मामब्रवीत्सूत मन्दो दुर्योधनः पुरा ॥ ७-११०-३॥
    karṇo hi balavāñśūro dṛḍhadhanvā jitaklamaḥ |
    iti māmabravītsūta mando duryodhanaḥ purā || 7-110-3||

    MHB 7-110-4

    वसुषेणसहायं मां नालं देवापि संयुगे ।
    किमु पाण्डुसुता राजन्गतसत्त्वा विचेतसः ॥ ७-११०-४॥
    vasuṣeṇasahāyaṃ māṃ nālaṃ devāpi saṃyuge |
    kimu pāṇḍusutā rājangatasattvā vicetasaḥ || 7-110-4||

    MHB 7-110-5

    तत्र तं निर्जितं दृष्ट्वा भुजंगमिव निर्विषम् ।
    युद्धात्कर्णमपक्रान्तं किं स्विद्दुर्योधनोऽब्रवीत् ॥ ७-११०-५॥
    tatra taṃ nirjitaṃ dṛṣṭvā bhujaṃgamiva nirviṣam |
    yuddhātkarṇamapakrāntaṃ kiṃ svidduryodhano'bravīt || 7-110-5||

    MHB 7-110-6

    अहो दुर्मुखमेवैकं युद्धानामविशारदम् ।
    प्रावेशयद्धुतवहं पतंगमिव मोहितः ॥ ७-११०-६॥
    aho durmukhamevaikaṃ yuddhānāmaviśāradam |
    prāveśayaddhutavahaṃ pataṃgamiva mohitaḥ || 7-110-6||

    MHB 7-110-7

    अश्वत्थामा मद्रराजः कृपः कर्णश्च संगताः ।
    न शक्ताः प्रमुखे स्थातुं नूनं भीमस्य संजय ॥ ७-११०-७॥
    aśvatthāmā madrarājaḥ kṛpaḥ karṇaśca saṃgatāḥ |
    na śaktāḥ pramukhe sthātuṃ nūnaṃ bhīmasya saṃjaya || 7-110-7||

    MHB 7-110-8

    तेऽपि चास्य महाघोरं बलं नागायुतोपमम् ।
    जानन्तो व्यवसायं च क्रूरं मारुततेजसः ॥ ७-११०-८॥
    te'pi cāsya mahāghoraṃ balaṃ nāgāyutopamam |
    jānanto vyavasāyaṃ ca krūraṃ mārutatejasaḥ || 7-110-8||

    MHB 7-110-9

    किमर्थं क्रूरकर्माणं यमकालान्तकोपमम् ।
    बलसंरम्भवीर्यज्ञाः कोपयिष्यन्ति संयुगे ॥ ७-११०-९॥
    kimarthaṃ krūrakarmāṇaṃ yamakālāntakopamam |
    balasaṃrambhavīryajñāḥ kopayiṣyanti saṃyuge || 7-110-9||

    MHB 7-110-10

    कर्णस्त्वेको महाबाहुः स्वबाहुबलमाश्रितः ।
    भीमसेनमनादृत्य रणेऽयुध्यत सूतजः ॥ ७-११०-१०॥
    karṇastveko mahābāhuḥ svabāhubalamāśritaḥ |
    bhīmasenamanādṛtya raṇe'yudhyata sūtajaḥ || 7-110-10||

    MHB 7-110-11

    योऽजयत्समरे कर्णं पुरंदर इवासुरम् ।
    न स पाण्डुसुतो जेतुं शक्यः केनचिदाहवे ॥ ७-११०-११॥
    yo'jayatsamare karṇaṃ puraṃdara ivāsuram |
    na sa pāṇḍusuto jetuṃ śakyaḥ kenacidāhave || 7-110-11||

    MHB 7-110-12

    द्रोणं यः संप्रमथ्यैकः प्रविष्टो मम वाहिनीम् ।
    भीमो धनंजयान्वेषी कस्तमर्छेज्जिजीविषुः ॥ ७-११०-१२॥
    droṇaṃ yaḥ saṃpramathyaikaḥ praviṣṭo mama vāhinīm |
    bhīmo dhanaṃjayānveṣī kastamarchejjijīviṣuḥ || 7-110-12||

    MHB 7-110-13

    को हि संजय भीमस्य स्थातुमुत्सहतेऽग्रतः ।
    उद्यताशनिवज्रस्य महेन्द्रस्येव दानवः ॥ ७-११०-१३॥
    ko hi saṃjaya bhīmasya sthātumutsahate'grataḥ |
    udyatāśanivajrasya mahendrasyeva dānavaḥ || 7-110-13||

    MHB 7-110-14

    प्रेतराजपुरं प्राप्य निवर्तेतापि मानवः ।
    न भीमसेनं संप्राप्य निवर्तेत कदाचन ॥ ७-११०-१४॥
    pretarājapuraṃ prāpya nivartetāpi mānavaḥ |
    na bhīmasenaṃ saṃprāpya nivarteta kadācana || 7-110-14||

    MHB 7-110-15

    पतंगा इव वह्निं ते प्राविशन्नल्पचेतसः ।
    ये भीमसेनं संक्रुद्धमभ्यधावन्विमोहिताः ॥ ७-११०-१५॥
    pataṃgā iva vahniṃ te prāviśannalpacetasaḥ |
    ye bhīmasenaṃ saṃkruddhamabhyadhāvanvimohitāḥ || 7-110-15||

    MHB 7-110-16

    यत्तत्सभायां भीमेन मम पुत्रवधाश्रयम् ।
    शप्तं संरम्भिणोग्रेण कुरूणां शृण्वतां तदा ॥ ७-११०-१६॥
    yattatsabhāyāṃ bhīmena mama putravadhāśrayam |
    śaptaṃ saṃrambhiṇogreṇa kurūṇāṃ śṛṇvatāṃ tadā || 7-110-16||

    MHB 7-110-17

    तन्नूनमभिसंचिन्त्य दृष्ट्वा कर्णं च निर्जितम् ।
    दुःशासनः सह भ्रात्रा भयाद्भीमादुपारमत् ॥ ७-११०-१७॥
    tannūnamabhisaṃcintya dṛṣṭvā karṇaṃ ca nirjitam |
    duḥśāsanaḥ saha bhrātrā bhayādbhīmādupāramat || 7-110-17||

    MHB 7-110-18

    यश्च संजय दुर्बुद्धिरब्रवीत्समितौ मुहुः ।
    कर्णो दुःशासनोऽहं च जेष्यामो युधि पाण्डवान् ॥ ७-११०-१८॥
    yaśca saṃjaya durbuddhirabravītsamitau muhuḥ |
    karṇo duḥśāsano'haṃ ca jeṣyāmo yudhi pāṇḍavān || 7-110-18||

    MHB 7-110-19

    स नूनं विरथं दृष्ट्वा कर्णं भीमेन निर्जितम् ।
    प्रत्याख्यानाच्च कृष्णस्य भृशं तप्यति संजय ॥ ७-११०-१९॥
    sa nūnaṃ virathaṃ dṛṣṭvā karṇaṃ bhīmena nirjitam |
    pratyākhyānācca kṛṣṇasya bhṛśaṃ tapyati saṃjaya || 7-110-19||

    MHB 7-110-20

    दृष्ट्वा भ्रातॄन्हतान्युद्धे भीमसेनेन दंशितान् ।
    आत्मापराधात्सुमहन्नूनं तप्यति पुत्रकः ॥ ७-११०-२०॥
    dṛṣṭvā bhrātṝnhatānyuddhe bhīmasenena daṃśitān |
    ātmāparādhātsumahannūnaṃ tapyati putrakaḥ || 7-110-20||

    MHB 7-110-21

    को हि जीवितमन्विच्छन्प्रतीपं पाण्डवं व्रजेत् ।
    भीमं भीमायुधं क्रुद्धं साक्षात्कालमिव स्थितम् ॥ ७-११०-२१॥
    ko hi jīvitamanvicchanpratīpaṃ pāṇḍavaṃ vrajet |
    bhīmaṃ bhīmāyudhaṃ kruddhaṃ sākṣātkālamiva sthitam || 7-110-21||

    MHB 7-110-22

    वडवामुखमध्यस्थो मुच्येतापि हि मानवः ।
    न भीममुखसंप्राप्तो मुच्येतेति मतिर्मम ॥ ७-११०-२२॥
    vaḍavāmukhamadhyastho mucyetāpi hi mānavaḥ |
    na bhīmamukhasaṃprāpto mucyeteti matirmama || 7-110-22||

    MHB 7-110-23

    न पाण्डवा न पाञ्चाला न च केशवसात्यकी ।
    जानन्ति युधि संरब्धा जीवितं परिरक्षितुम् ॥ ७-११०-२३॥
    na pāṇḍavā na pāñcālā na ca keśavasātyakī |
    jānanti yudhi saṃrabdhā jīvitaṃ parirakṣitum || 7-110-23||

    MHB 7-110-24

    संजय उवाच ।
    यत्संशोचसि कौरव्य वर्तमाने जनक्षये ।
    त्वमस्य जगतो मूलं विनाशस्य न संशयः ॥ ७-११०-२४॥
    saṃjaya uvāca |
    yatsaṃśocasi kauravya vartamāne janakṣaye |
    tvamasya jagato mūlaṃ vināśasya na saṃśayaḥ || 7-110-24||

    MHB 7-110-25

    स्वयं वैरं महत्कृत्वा पुत्राणां वचने स्थितः ।
    उच्यमानो न गृह्णीषे मर्त्यः पथ्यमिवौषधम् ॥ ७-११०-२५॥
    svayaṃ vairaṃ mahatkṛtvā putrāṇāṃ vacane sthitaḥ |
    ucyamāno na gṛhṇīṣe martyaḥ pathyamivauṣadham || 7-110-25||

    MHB 7-110-26

    स्वयं पीत्वा महाराज कालकूटं सुदुर्जरम् ।
    तस्येदानीं फलं कृत्स्नमवाप्नुहि नरोत्तम ॥ ७-११०-२६॥
    svayaṃ pītvā mahārāja kālakūṭaṃ sudurjaram |
    tasyedānīṃ phalaṃ kṛtsnamavāpnuhi narottama || 7-110-26||

    MHB 7-110-27

    यत्तु कुत्सयसे योधान्युध्यमानान्यथाबलम् ।
    अत्र ते वर्णयिष्यामि यथा युद्धमवर्तत ॥ ७-११०-२७॥
    yattu kutsayase yodhānyudhyamānānyathābalam |
    atra te varṇayiṣyāmi yathā yuddhamavartata || 7-110-27||

    MHB 7-110-28

    दृष्ट्वा कर्णं तु पुत्रास्ते भीमसेनपराजितम् ।
    नामृष्यन्त महेष्वासाः सोदर्याः पञ्च मारिष ॥ ७-११०-२८॥
    dṛṣṭvā karṇaṃ tu putrāste bhīmasenaparājitam |
    nāmṛṣyanta maheṣvāsāḥ sodaryāḥ pañca māriṣa || 7-110-28||

    MHB 7-110-29

    दुर्मर्षणो दुःसहश्च दुर्मदो दुर्धरो जयः ।
    पाण्डवं चित्रसंनाहास्तं प्रतीपमुपाद्रवन् ॥ ७-११०-२९॥
    durmarṣaṇo duḥsahaśca durmado durdharo jayaḥ |
    pāṇḍavaṃ citrasaṃnāhāstaṃ pratīpamupādravan || 7-110-29||

    MHB 7-110-30

    ते समन्तान्महाबाहुं परिवार्य वृकोदरम् ।
    दिशः शरैः समावृण्वञ्शलभानामिव व्रजैः ॥ ७-११०-३०॥
    te samantānmahābāhuṃ parivārya vṛkodaram |
    diśaḥ śaraiḥ samāvṛṇvañśalabhānāmiva vrajaiḥ || 7-110-30||

    MHB 7-110-31

    आगच्छतस्तान्सहसा कुमारान्देवरूपिणः ।
    प्रतिजग्राह समरे भीमसेनो हसन्निव ॥ ७-११०-३१॥
    āgacchatastānsahasā kumārāndevarūpiṇaḥ |
    pratijagrāha samare bhīmaseno hasanniva || 7-110-31||

    MHB 7-110-32

    तव दृष्ट्वा तु तनयान्भीमसेनसमीपगान् ।
    अभ्यवर्तत राधेयो भीमसेनं महाबलम् ॥ ७-११०-३२॥
    tava dṛṣṭvā tu tanayānbhīmasenasamīpagān |
    abhyavartata rādheyo bhīmasenaṃ mahābalam || 7-110-32||

    MHB 7-110-33

    विसृजन्विशिखान्राजन्स्वर्णपुङ्खाञ्शिलाशितान् ।
    तं तु भीमोऽभ्ययात्तूर्णं वार्यमाणः सुतैस्तव ॥ ७-११०-३३॥
    visṛjanviśikhānrājansvarṇapuṅkhāñśilāśitān |
    taṃ tu bhīmo'bhyayāttūrṇaṃ vāryamāṇaḥ sutaistava || 7-110-33||

    MHB 7-110-34

    कुरवस्तु ततः कर्णं परिवार्य समन्ततः ।
    अवाकिरन्भीमसेनं शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-११०-३४॥
    kuravastu tataḥ karṇaṃ parivārya samantataḥ |
    avākiranbhīmasenaṃ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-110-34||

    MHB 7-110-35

    तान्बाणैः पञ्चविंशत्या साश्वान्राजन्नरर्षभान् ।
    ससूतान्भीमधनुषो भीमो निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-११०-३५॥
    tānbāṇaiḥ pañcaviṃśatyā sāśvānrājannararṣabhān |
    sasūtānbhīmadhanuṣo bhīmo ninye yamakṣayam || 7-110-35||

    MHB 7-110-36

    प्रापतन्स्यन्दनेभ्यस्ते सार्धं सूतैर्गतासवः ।
    चित्रपुष्पधरा भग्ना वातेनेव महाद्रुमाः ॥ ७-११०-३६॥
    prāpatansyandanebhyaste sārdhaṃ sūtairgatāsavaḥ |
    citrapuṣpadharā bhagnā vāteneva mahādrumāḥ || 7-110-36||

    MHB 7-110-37

    तत्राद्भुतमपश्याम भीमसेनस्य विक्रमम् ।
    संवार्याधिरथिं बाणैर्यज्जघान तवात्मजान् ॥ ७-११०-३७॥
    tatrādbhutamapaśyāma bhīmasenasya vikramam |
    saṃvāryādhirathiṃ bāṇairyajjaghāna tavātmajān || 7-110-37||

    MHB 7-110-38

    स वार्यमाणो भीमेन शितैर्बाणैः समन्ततः ।
    सूतपुत्रो महाराज भीमसेनमवैक्षत ॥ ७-११०-३८॥
    sa vāryamāṇo bhīmena śitairbāṇaiḥ samantataḥ |
    sūtaputro mahārāja bhīmasenamavaikṣata || 7-110-38||

    MHB 7-110-39

    तं भीमसेनः संरम्भात्क्रोधसंरक्तलोचनः ।
    विस्फार्य सुमहच्चापं मुहुः कर्णमवैक्षत ॥ ७-११०-३९॥
    taṃ bhīmasenaḥ saṃrambhātkrodhasaṃraktalocanaḥ |
    visphārya sumahaccāpaṃ muhuḥ karṇamavaikṣata || 7-110-39||

    Adhyaya: 111/173 (35)

    MHB 7-111-1

    संजय उवाच ।
    तवात्मजांस्तु पतितान्दृष्ट्वा कर्णः प्रतापवान् ।
    क्रोधेन महताविष्टो निर्विण्णोऽभूत्स जीवितात् ॥ ७-१११-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tavātmajāṃstu patitāndṛṣṭvā karṇaḥ pratāpavān |
    krodhena mahatāviṣṭo nirviṇṇo'bhūtsa jīvitāt || 7-111-1||

    MHB 7-111-2

    आगस्कृतमिवात्मानं मेने चाधिरथिस्तदा ।
    भीमसेनं ततः क्रुद्धः समाद्रवत संभ्रमात् ॥ ७-१११-२॥
    āgaskṛtamivātmānaṃ mene cādhirathistadā |
    bhīmasenaṃ tataḥ kruddhaḥ samādravata saṃbhramāt || 7-111-2||

    MHB 7-111-3

    स भीमं पञ्चभिर्विद्ध्वा राधेयः प्रहसन्निव ।
    पुनर्विव्याध सप्तत्या स्वर्णपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-१११-३॥
    sa bhīmaṃ pañcabhirviddhvā rādheyaḥ prahasanniva |
    punarvivyādha saptatyā svarṇapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-111-3||

    MHB 7-111-4

    अवहासं तु तं पार्थो नामृष्यत वृकोदरः ।
    ततो विव्याध राधेयं शतेन नतपर्वणाम् ॥ ७-१११-४॥
    avahāsaṃ tu taṃ pārtho nāmṛṣyata vṛkodaraḥ |
    tato vivyādha rādheyaṃ śatena nataparvaṇām || 7-111-4||

    MHB 7-111-5

    पुनश्च विशिखैस्तीक्ष्णैर्विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    धनुश्चिच्छेद भल्लेन सूतपुत्रस्य मारिष ॥ ७-१११-५॥
    punaśca viśikhaistīkṣṇairviddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    dhanuściccheda bhallena sūtaputrasya māriṣa || 7-111-5||

    MHB 7-111-6

    अथान्यद्धनुरादाय कर्णो भारत दुर्मनाः ।
    इषुभिश्छादयामास भीमसेनं समन्ततः ॥ ७-१११-६॥
    athānyaddhanurādāya karṇo bhārata durmanāḥ |
    iṣubhiśchādayāmāsa bhīmasenaṃ samantataḥ || 7-111-6||

    MHB 7-111-7

    तस्य भीमो हयान्हत्वा विनिहत्य च सारथिम् ।
    प्रजहास महाहासं कृते प्रतिकृतं पुनः ॥ ७-१११-७॥
    tasya bhīmo hayānhatvā vinihatya ca sārathim |
    prajahāsa mahāhāsaṃ kṛte pratikṛtaṃ punaḥ || 7-111-7||

    MHB 7-111-8

    इषुभिः कार्मुकं चास्य चकर्त पुरुषर्षभः ।
    तत्पपात महाराज स्वर्णपृष्ठं महास्वनम् ॥ ७-१११-८॥
    iṣubhiḥ kārmukaṃ cāsya cakarta puruṣarṣabhaḥ |
    tatpapāta mahārāja svarṇapṛṣṭhaṃ mahāsvanam || 7-111-8||

    MHB 7-111-9

    अवारोहद्रथात्तस्मादथ कर्णो महारथः ।
    गदां गृहीत्वा समरे भीमसेनाय चाक्षिपत् ॥ ७-१११-९॥
    avārohadrathāttasmādatha karṇo mahārathaḥ |
    gadāṃ gṛhītvā samare bhīmasenāya cākṣipat || 7-111-9||

    MHB 7-111-10

    तामापतन्तीं सहसा गदां दृष्ट्वा वृकोदरः ।
    शरैरवारयद्राजन्सर्वसैन्यस्य पश्यतः ॥ ७-१११-१०॥
    tāmāpatantīṃ sahasā gadāṃ dṛṣṭvā vṛkodaraḥ |
    śarairavārayadrājansarvasainyasya paśyataḥ || 7-111-10||

    MHB 7-111-11

    ततो बाणसहस्राणि प्रेषयामास पाण्डवः ।
    सूतपुत्रवधाकाङ्क्षी त्वरमाणः पराक्रमी ॥ ७-१११-११॥
    tato bāṇasahasrāṇi preṣayāmāsa pāṇḍavaḥ |
    sūtaputravadhākāṅkṣī tvaramāṇaḥ parākramī || 7-111-11||

    MHB 7-111-12

    तानिषूनिषुभिः कर्णो वारयित्वा महामृधे ।
    कवचं भीमसेनस्य पातयामास सायकैः ॥ ७-१११-१२॥
    tāniṣūniṣubhiḥ karṇo vārayitvā mahāmṛdhe |
    kavacaṃ bhīmasenasya pātayāmāsa sāyakaiḥ || 7-111-12||

    MHB 7-111-13

    अथैनं पञ्चविंशत्या क्षुद्रकाणां समार्पयत् ।
    पश्यतां सर्वभूतानां तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१११-१३॥
    athainaṃ pañcaviṃśatyā kṣudrakāṇāṃ samārpayat |
    paśyatāṃ sarvabhūtānāṃ tadadbhutamivābhavat || 7-111-13||

    MHB 7-111-14

    ततो भीमो महाराज नवभिर्नतपर्वणाम् ।
    रणेऽप्रेषयत क्रुद्धः सूतपुत्रस्य मारिष ॥ ७-१११-१४॥
    tato bhīmo mahārāja navabhirnataparvaṇām |
    raṇe'preṣayata kruddhaḥ sūtaputrasya māriṣa || 7-111-14||

    MHB 7-111-15

    ते तस्य कवचं भित्त्वा तथा बाहुं च दक्षिणम् ।
    अभ्यगुर्धरणीं तीक्ष्णा वल्मीकमिव पन्नगाः ॥ ७-१११-१५॥
    te tasya kavacaṃ bhittvā tathā bāhuṃ ca dakṣiṇam |
    abhyagurdharaṇīṃ tīkṣṇā valmīkamiva pannagāḥ || 7-111-15||

    MHB 7-111-16

    राधेयं तु रणे दृष्ट्वा पदातिनमवस्थितम् ।
    भीमसेनेन संरब्धं राजा दुर्योधनोऽब्रवीत् ।
    त्वरध्वं सर्वतो यत्ता राधेयस्य रथं प्रति ॥ ७-१११-१६॥
    rādheyaṃ tu raṇe dṛṣṭvā padātinamavasthitam |
    bhīmasenena saṃrabdhaṃ rājā duryodhano'bravīt |
    tvaradhvaṃ sarvato yattā rādheyasya rathaṃ prati || 7-111-16||

    MHB 7-111-17

    ततस्तव सुता राजञ्श्रुत्वा भ्रातुर्वचो द्रुतम् ।
    अभ्ययुः पाण्डवं युद्धे विसृजन्तः शिताञ्शरान् ॥ ७-१११-१७॥
    tatastava sutā rājañśrutvā bhrāturvaco drutam |
    abhyayuḥ pāṇḍavaṃ yuddhe visṛjantaḥ śitāñśarān || 7-111-17||

    MHB 7-111-18

    चित्रोपचित्रश्चित्राक्षश्चारुचित्रः शरासनः ।
    चित्रायुधश्चित्रवर्मा समरे चित्रयोधिनः ॥ ७-१११-१८॥
    citropacitraścitrākṣaścārucitraḥ śarāsanaḥ |
    citrāyudhaścitravarmā samare citrayodhinaḥ || 7-111-18||

    MHB 7-111-19

    आगच्छतस्तान्सहसा भीमो राजन्महारथः ।
    साश्वसूतध्वजान्यत्तान्पातयामास संयुगे ।
    ते हता न्यपतन्भूमौ वातनुन्ना इव द्रुमाः ॥ ७-१११-१९॥
    āgacchatastānsahasā bhīmo rājanmahārathaḥ |
    sāśvasūtadhvajānyattānpātayāmāsa saṃyuge |
    te hatā nyapatanbhūmau vātanunnā iva drumāḥ || 7-111-19||

    MHB 7-111-20

    दृष्ट्वा विनिहतान्पुत्रांस्तव राजन्महारथान् ।
    अश्रुपूर्णमुखः कर्णः कश्मलं समपद्यत ॥ ७-१११-२०॥
    dṛṣṭvā vinihatānputrāṃstava rājanmahārathān |
    aśrupūrṇamukhaḥ karṇaḥ kaśmalaṃ samapadyata || 7-111-20||

    MHB 7-111-21

    रथमन्यं समास्थाय विधिवत्कल्पितं पुनः ।
    अभ्ययात्पाण्डवं युद्धे त्वरमाणः पराक्रमी ॥ ७-१११-२१॥
    rathamanyaṃ samāsthāya vidhivatkalpitaṃ punaḥ |
    abhyayātpāṇḍavaṃ yuddhe tvaramāṇaḥ parākramī || 7-111-21||

    MHB 7-111-22

    तावन्योन्यं शरैर्विद्ध्वा स्वर्णपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    व्यभ्राजेतां महाराज पुष्पिताविव किंशुकौ ॥ ७-१११-२२॥
    tāvanyonyaṃ śarairviddhvā svarṇapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    vyabhrājetāṃ mahārāja puṣpitāviva kiṃśukau || 7-111-22||

    MHB 7-111-23

    षट्त्रिंशद्भिस्ततो भल्लैर्निशितैस्तिग्मतेजनैः ।
    व्यधमत्कवचं क्रुद्धः सूतपुत्रस्य पाण्डवः ॥ ७-१११-२३॥
    ṣaṭtriṃśadbhistato bhallairniśitaistigmatejanaiḥ |
    vyadhamatkavacaṃ kruddhaḥ sūtaputrasya pāṇḍavaḥ || 7-111-23||

    MHB 7-111-24

    रक्तचन्दनदिग्धाङ्गौ शरैः कृतमहाव्रणौ ।
    शोणिताक्तौ व्यराजेतां कालसूर्याविवोदितौ ॥ ७-१११-२४॥
    raktacandanadigdhāṅgau śaraiḥ kṛtamahāvraṇau |
    śoṇitāktau vyarājetāṃ kālasūryāvivoditau || 7-111-24||

    MHB 7-111-25

    तौ शोणितोक्षितैर्गात्रैः शरैश्छिन्नतनुच्छदौ ।
    विवर्माणौ व्यराजेतां निर्मुक्ताविव पन्नगौ ॥ ७-१११-२५॥
    tau śoṇitokṣitairgātraiḥ śaraiśchinnatanucchadau |
    vivarmāṇau vyarājetāṃ nirmuktāviva pannagau || 7-111-25||

    MHB 7-111-26

    व्याघ्राविव नरव्याघ्रौ दंष्ट्राभिरितरेतरम् ।
    शरदंष्ट्रा विधुन्वानौ ततक्षतुररिंदमौ ॥ ७-१११-२६॥
    vyāghrāviva naravyāghrau daṃṣṭrābhiritaretaram |
    śaradaṃṣṭrā vidhunvānau tatakṣaturariṃdamau || 7-111-26||

    MHB 7-111-27

    वारणाविव संसक्तौ रङ्गमध्ये विरेजतुः ।
    तुदन्तौ विशिखैस्तीक्ष्णैर्मत्तवारणविक्रमौ ॥ ७-१११-२७॥
    vāraṇāviva saṃsaktau raṅgamadhye virejatuḥ |
    tudantau viśikhaistīkṣṇairmattavāraṇavikramau || 7-111-27||

    MHB 7-111-28

    प्रच्छादयन्तौ समरे शरजालैः परस्परम् ।
    रथाभ्यां नादयन्तौ च दिशः सर्वा विचेरतुः ॥ ७-१११-२८॥
    pracchādayantau samare śarajālaiḥ parasparam |
    rathābhyāṃ nādayantau ca diśaḥ sarvā viceratuḥ || 7-111-28||

    MHB 7-111-29

    तौ रथाभ्यां महाराज मण्डलावर्तनादिषु ।
    व्यरोचेतां महात्मानौ वृत्रवज्रधराविव ॥ ७-१११-२९॥
    tau rathābhyāṃ mahārāja maṇḍalāvartanādiṣu |
    vyarocetāṃ mahātmānau vṛtravajradharāviva || 7-111-29||

    MHB 7-111-30

    सहस्ताभरणाभ्यां तु भुजाभ्यां विक्षिपन्धनुः ।
    व्यरोचत रणे भीमः सविद्युदिव तोयदः ॥ ७-१११-३०॥
    sahastābharaṇābhyāṃ tu bhujābhyāṃ vikṣipandhanuḥ |
    vyarocata raṇe bhīmaḥ savidyudiva toyadaḥ || 7-111-30||

    MHB 7-111-31

    स चापघोषस्तनितः शरधाराम्बुदो महान् ।
    भीममेघो महाराज कर्णपर्वतमभ्ययात् ॥ ७-१११-३१॥
    sa cāpaghoṣastanitaḥ śaradhārāmbudo mahān |
    bhīmamegho mahārāja karṇaparvatamabhyayāt || 7-111-31||

    MHB 7-111-32

    ततः शरसहस्रेण धनुर्मुक्तेन भारत ।
    पाण्डवो व्यकिरत्कर्णं घनोऽद्रिमिव वृष्टिभिः ॥ ७-१११-३२॥
    tataḥ śarasahasreṇa dhanurmuktena bhārata |
    pāṇḍavo vyakiratkarṇaṃ ghano'drimiva vṛṣṭibhiḥ || 7-111-32||

    MHB 7-111-33

    तत्रावैक्षन्त पुत्रास्ते भीमसेनस्य विक्रमम् ।
    सुपुङ्खैः कङ्कवासोभिर्यत्कर्णं छादयच्छरैः ॥ ७-१११-३३॥
    tatrāvaikṣanta putrāste bhīmasenasya vikramam |
    supuṅkhaiḥ kaṅkavāsobhiryatkarṇaṃ chādayaccharaiḥ || 7-111-33||

    MHB 7-111-34

    स नन्दयन्रणे पार्थं केशवं च यशस्विनम् ।
    सात्यकिं चक्ररक्षौ च भीमः कर्णमयोधयत् ॥ ७-१११-३४॥
    sa nandayanraṇe pārthaṃ keśavaṃ ca yaśasvinam |
    sātyakiṃ cakrarakṣau ca bhīmaḥ karṇamayodhayat || 7-111-34||

    MHB 7-111-35

    विक्रमं भुजयोर्वीर्यं धैर्यं च विदितात्मनः ।
    पुत्रास्तव महाराज ददृशुः पाण्डवस्य ह ॥ ७-१११-३५॥
    vikramaṃ bhujayorvīryaṃ dhairyaṃ ca viditātmanaḥ |
    putrāstava mahārāja dadṛśuḥ pāṇḍavasya ha || 7-111-35||

    Adhyaya: 112/173 (45)

    MHB 7-112-1

    संजय उवाच ।
    भीमसेनस्य राधेयः श्रुत्वा ज्यातलनिस्वनम् ।
    नामृष्यत यथा मत्तो गजः प्रतिगजस्वनम् ॥ ७-११२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    bhīmasenasya rādheyaḥ śrutvā jyātalanisvanam |
    nāmṛṣyata yathā matto gajaḥ pratigajasvanam || 7-112-1||

    MHB 7-112-2

    अपक्रम्य स भीमस्य मुहूर्तं शरगोचरात् ।
    तव चाधिरथिर्दृष्ट्वा स्यन्दनेभ्यश्च्युतान्सुतान् ॥ ७-११२-२॥
    apakramya sa bhīmasya muhūrtaṃ śaragocarāt |
    tava cādhirathirdṛṣṭvā syandanebhyaścyutānsutān || 7-112-2||

    MHB 7-112-3

    भीमसेनेन निहतान्विमना दुःखितोऽभवत् ।
    निःश्वसन्दीर्घमुष्णं च पुनः पाण्डवमभ्ययात् ॥ ७-११२-३॥
    bhīmasenena nihatānvimanā duḥkhito'bhavat |
    niḥśvasandīrghamuṣṇaṃ ca punaḥ pāṇḍavamabhyayāt || 7-112-3||

    MHB 7-112-4

    स ताम्रनयनः क्रोधाच्छ्वसन्निव महोरगः ।
    बभौ कर्णः शरानस्यन्रश्मिवानिव भास्करः ॥ ७-११२-४॥
    sa tāmranayanaḥ krodhācchvasanniva mahoragaḥ |
    babhau karṇaḥ śarānasyanraśmivāniva bhāskaraḥ || 7-112-4||

    MHB 7-112-5

    रश्मिजालैरिवार्कस्य विततैर्भरतर्षभ ।
    कर्णचापच्युतैर्बाणैः प्राच्छाद्यत वृकोदरः ॥ ७-११२-५॥
    raśmijālairivārkasya vitatairbharatarṣabha |
    karṇacāpacyutairbāṇaiḥ prācchādyata vṛkodaraḥ || 7-112-5||

    MHB 7-112-6

    कर्णचापच्युताश्चित्राः शरा बर्हिणवाससः ।
    विविशुः सर्वतः पार्थं वासायेवाण्डजा द्रुमम् ॥ ७-११२-६॥
    karṇacāpacyutāścitrāḥ śarā barhiṇavāsasaḥ |
    viviśuḥ sarvataḥ pārthaṃ vāsāyevāṇḍajā drumam || 7-112-6||

    MHB 7-112-7

    कर्णचापच्युता बाणाः संपतन्तस्ततस्ततः ।
    रुक्मपुङ्खा व्यराजन्त हंसाः श्रेणीकृता इव ॥ ७-११२-७॥
    karṇacāpacyutā bāṇāḥ saṃpatantastatastataḥ |
    rukmapuṅkhā vyarājanta haṃsāḥ śreṇīkṛtā iva || 7-112-7||

    MHB 7-112-8

    चापध्वजोपस्करेभ्यश्छत्रादीषामुखाद्युगात् ।
    प्रभवन्तो व्यदृश्यन्त राजन्नाधिरथेः शराः ॥ ७-११२-८॥
    cāpadhvajopaskarebhyaśchatrādīṣāmukhādyugāt |
    prabhavanto vyadṛśyanta rājannādhiratheḥ śarāḥ || 7-112-8||

    MHB 7-112-9

    खं पूरयन्महावेगान्खगमान्खगवाससः ।
    सुवर्णविकृतांश्चित्रान्मुमोचाधिरथिः शरान् ॥ ७-११२-९॥
    khaṃ pūrayanmahāvegānkhagamānkhagavāsasaḥ |
    suvarṇavikṛtāṃścitrānmumocādhirathiḥ śarān || 7-112-9||

    MHB 7-112-10

    तमन्तकमिवायस्तमापतन्तं वृकोदरः ।
    त्यक्त्वा प्राणानभिक्रुध्य विव्याध नवभिः शरैः ॥ ७-११२-१०॥
    tamantakamivāyastamāpatantaṃ vṛkodaraḥ |
    tyaktvā prāṇānabhikrudhya vivyādha navabhiḥ śaraiḥ || 7-112-10||

    MHB 7-112-11

    तस्य वेगमसंसह्यं दृष्ट्वा कर्णस्य पाण्डवः ।
    महतश्च शरौघांस्तान्नैवाव्यथत वीर्यवान् ॥ ७-११२-११॥
    tasya vegamasaṃsahyaṃ dṛṣṭvā karṇasya pāṇḍavaḥ |
    mahataśca śaraughāṃstānnaivāvyathata vīryavān || 7-112-11||

    MHB 7-112-12

    ततो विधम्याधिरथेः शरजालानि पाण्डवः ।
    विव्याध कर्णं विंशत्या पुनरन्यैः शितैः शरैः ॥ ७-११२-१२॥
    tato vidhamyādhiratheḥ śarajālāni pāṇḍavaḥ |
    vivyādha karṇaṃ viṃśatyā punaranyaiḥ śitaiḥ śaraiḥ || 7-112-12||

    MHB 7-112-13

    यथैव हि शरैः पार्थः सूतपुत्रेण छादितः ।
    तथैव कर्णं समरे छादयामास पाण्डवः ॥ ७-११२-१३॥
    yathaiva hi śaraiḥ pārthaḥ sūtaputreṇa chāditaḥ |
    tathaiva karṇaṃ samare chādayāmāsa pāṇḍavaḥ || 7-112-13||

    MHB 7-112-14

    दृष्ट्वा तु भीमसेनस्य विक्रमं युधि भारत ।
    अभ्यनन्दंस्त्वदीयाश्च संप्रहृष्टाश्च चारणाः ॥ ७-११२-१४॥
    dṛṣṭvā tu bhīmasenasya vikramaṃ yudhi bhārata |
    abhyanandaṃstvadīyāśca saṃprahṛṣṭāśca cāraṇāḥ || 7-112-14||

    MHB 7-112-15

    भूरिश्रवाः कृपो द्रौणिर्मद्रराजो जयद्रथः ।
    उत्तमौजा युधामन्युः सात्यकिः केशवार्जुनौ ॥ ७-११२-१५॥
    bhūriśravāḥ kṛpo drauṇirmadrarājo jayadrathaḥ |
    uttamaujā yudhāmanyuḥ sātyakiḥ keśavārjunau || 7-112-15||

    MHB 7-112-16

    कुरुपाण्डवानां प्रवरा दश राजन्महारथाः ।
    साधु साध्विति वेगेन सिंहनादमथानदन् ॥ ७-११२-१६॥
    kurupāṇḍavānāṃ pravarā daśa rājanmahārathāḥ |
    sādhu sādhviti vegena siṃhanādamathānadan || 7-112-16||

    MHB 7-112-17

    तस्मिंस्तु तुमुले शब्दे प्रवृत्ते लोमहर्षणे ।
    अभ्यभाषत पुत्रांस्ते राजन्दुर्योधनस्त्वरन् ॥ ७-११२-१७॥
    tasmiṃstu tumule śabde pravṛtte lomaharṣaṇe |
    abhyabhāṣata putrāṃste rājanduryodhanastvaran || 7-112-17||

    MHB 7-112-18

    राज्ञश्च राजपुत्रांश्च सोदर्यांश्च विशेषतः ।
    कर्णं गच्छत भद्रं वः परीप्सन्तो वृकोदरात् ॥ ७-११२-१८॥
    rājñaśca rājaputrāṃśca sodaryāṃśca viśeṣataḥ |
    karṇaṃ gacchata bhadraṃ vaḥ parīpsanto vṛkodarāt || 7-112-18||

    MHB 7-112-19

    पुरा निघ्नन्ति राधेयं भीमचापच्युताः शराः ।
    ते यतध्वं महेष्वासाः सूतपुत्रस्य रक्षणे ॥ ७-११२-१९॥
    purā nighnanti rādheyaṃ bhīmacāpacyutāḥ śarāḥ |
    te yatadhvaṃ maheṣvāsāḥ sūtaputrasya rakṣaṇe || 7-112-19||

    MHB 7-112-20

    दुर्योधनसमादिष्टाः सोदर्याः सप्त मारिष ।
    भीमसेनमभिद्रुत्य संरब्धाः पर्यवारयन् ॥ ७-११२-२०॥
    duryodhanasamādiṣṭāḥ sodaryāḥ sapta māriṣa |
    bhīmasenamabhidrutya saṃrabdhāḥ paryavārayan || 7-112-20||

    MHB 7-112-21

    ते समासाद्य कौन्तेयमावृण्वञ्शरवृष्टिभिः ।
    पर्वतं वारिधाराभिः प्रावृषीव बलाहकाः ॥ ७-११२-२१॥
    te samāsādya kaunteyamāvṛṇvañśaravṛṣṭibhiḥ |
    parvataṃ vāridhārābhiḥ prāvṛṣīva balāhakāḥ || 7-112-21||

    MHB 7-112-22

    तेऽपीडयन्भीमसेनं क्रुद्धाः सप्त महारथाः ।
    प्रजासंहरणे राजन्सोमं सप्त ग्रहा इव ॥ ७-११२-२२॥
    te'pīḍayanbhīmasenaṃ kruddhāḥ sapta mahārathāḥ |
    prajāsaṃharaṇe rājansomaṃ sapta grahā iva || 7-112-22||

    MHB 7-112-23

    ततो वामेन कौन्तेयः पीडयित्वा शरासनम् ।
    मुष्टिना पाण्डवो राजन्दृढेन सुपरिष्कृतम् ॥ ७-११२-२३॥
    tato vāmena kaunteyaḥ pīḍayitvā śarāsanam |
    muṣṭinā pāṇḍavo rājandṛḍhena supariṣkṛtam || 7-112-23||

    MHB 7-112-24

    मनुष्यसमतां ज्ञात्वा सप्त संधाय सायकान् ।
    तेभ्यो व्यसृजदायस्तः सूर्यरश्मिनिभान्प्रभुः ॥ ७-११२-२४॥
    manuṣyasamatāṃ jñātvā sapta saṃdhāya sāyakān |
    tebhyo vyasṛjadāyastaḥ sūryaraśminibhānprabhuḥ || 7-112-24||

    MHB 7-112-25

    निरस्यन्निव देहेभ्यस्तनयानामसूंस्तव ।
    भीमसेनो महाराज पूर्ववैरमनुस्मरन् ॥ ७-११२-२५॥
    nirasyanniva dehebhyastanayānāmasūṃstava |
    bhīmaseno mahārāja pūrvavairamanusmaran || 7-112-25||

    MHB 7-112-26

    ते क्षिप्ता भीमसेनेन शरा भारत भारतान् ।
    विदार्य खं समुत्पेतुः स्वर्णपुङ्खाः शिलाशिताः ॥ ७-११२-२६॥
    te kṣiptā bhīmasenena śarā bhārata bhāratān |
    vidārya khaṃ samutpetuḥ svarṇapuṅkhāḥ śilāśitāḥ || 7-112-26||

    MHB 7-112-27

    तेषां विदार्य चेतांसि शरा हेमविभूषिताः ।
    व्यराजन्त महाराज सुपर्णा इव खेचराः ॥ ७-११२-२७॥
    teṣāṃ vidārya cetāṃsi śarā hemavibhūṣitāḥ |
    vyarājanta mahārāja suparṇā iva khecarāḥ || 7-112-27||

    MHB 7-112-28

    शोणितादिग्धवाजाग्राः सप्त हेमपरिष्कृताः ।
    पुत्राणां तव राजेन्द्र पीत्वा शोणितमुद्गताः ॥ ७-११२-२८॥
    śoṇitādigdhavājāgrāḥ sapta hemapariṣkṛtāḥ |
    putrāṇāṃ tava rājendra pītvā śoṇitamudgatāḥ || 7-112-28||

    MHB 7-112-29

    ते शरैर्भिन्नमर्माणो रथेभ्यः प्रापतन्क्षितौ ।
    गिरिसानुरुहा भग्ना द्विपेनेव महाद्रुमाः ॥ ७-११२-२९॥
    te śarairbhinnamarmāṇo rathebhyaḥ prāpatankṣitau |
    girisānuruhā bhagnā dvipeneva mahādrumāḥ || 7-112-29||

    MHB 7-112-30

    शत्रुंजयः शत्रुसहश्चित्रश्चित्रायुधो दृढः ।
    चित्रसेनो विकर्णश्च सप्तैते विनिपातिताः ॥ ७-११२-३०॥
    śatruṃjayaḥ śatrusahaścitraścitrāyudho dṛḍhaḥ |
    citraseno vikarṇaśca saptaite vinipātitāḥ || 7-112-30||

    MHB 7-112-31

    तान्निहत्य महाबाहू राधेयस्यैव पश्यतः ।
    सिंहनादरवं घोरमसृजत्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-११२-३१॥
    tānnihatya mahābāhū rādheyasyaiva paśyataḥ |
    siṃhanādaravaṃ ghoramasṛjatpāṇḍunandanaḥ || 7-112-31||

    MHB 7-112-32

    स रवस्तस्य शूरस्य धर्मराजस्य भारत ।
    आचख्याविव तद्युद्धं विजयं चात्मनो महत् ॥ ७-११२-३२॥
    sa ravastasya śūrasya dharmarājasya bhārata |
    ācakhyāviva tadyuddhaṃ vijayaṃ cātmano mahat || 7-112-32||

    MHB 7-112-33

    तं श्रुत्वा सुमहानादं भीमसेनस्य धन्विनः ।
    बभूव परमा प्रीतिर्धर्मराजस्य संयुगे ॥ ७-११२-३३॥
    taṃ śrutvā sumahānādaṃ bhīmasenasya dhanvinaḥ |
    babhūva paramā prītirdharmarājasya saṃyuge || 7-112-33||

    MHB 7-112-34

    ततो हृष्टो महाराज वादित्राणां महास्वनैः ।
    भीमसेनरवं पार्थः प्रतिजग्राह सर्वशः ॥ ७-११२-३४॥
    tato hṛṣṭo mahārāja vāditrāṇāṃ mahāsvanaiḥ |
    bhīmasenaravaṃ pārthaḥ pratijagrāha sarvaśaḥ || 7-112-34||

    MHB 7-112-35

    अभ्ययाच्चैव समरे द्रोणमस्त्रभृतां वरम् ।
    हर्षेण महता युक्तः कृतसंज्ञे वृकोदरे ॥ ७-११२-३५॥
    abhyayāccaiva samare droṇamastrabhṛtāṃ varam |
    harṣeṇa mahatā yuktaḥ kṛtasaṃjñe vṛkodare || 7-112-35||

    MHB 7-112-36

    एकत्रिंशन्महाराज पुत्रांस्तव महारथान् ।
    हतान्दुर्योधनो दृष्ट्वा क्षत्तुः सस्मार तद्वचः ॥ ७-११२-३६॥
    ekatriṃśanmahārāja putrāṃstava mahārathān |
    hatānduryodhano dṛṣṭvā kṣattuḥ sasmāra tadvacaḥ || 7-112-36||

    MHB 7-112-37

    तदिदं समनुप्राप्तं क्षत्तुर्हितकरं वचः ।
    इति संचिन्त्य राजासौ नोत्तरं प्रत्यपद्यत ॥ ७-११२-३७॥
    tadidaṃ samanuprāptaṃ kṣatturhitakaraṃ vacaḥ |
    iti saṃcintya rājāsau nottaraṃ pratyapadyata || 7-112-37||

    MHB 7-112-38

    यद्द्यूतकाले दुर्बुद्धिरब्रवीत्तनयस्तव ।
    यच्च कर्णोऽब्रवीत्कृष्णां सभायां परुषं वचः ॥ ७-११२-३८॥
    yaddyūtakāle durbuddhirabravīttanayastava |
    yacca karṇo'bravītkṛṣṇāṃ sabhāyāṃ paruṣaṃ vacaḥ || 7-112-38||

    MHB 7-112-39

    प्रमुखे पाण्डुपुत्राणां तव चैव विशां पते ।
    कौरवाणां च सर्वेषामाचार्यस्य च संनिधौ ॥ ७-११२-३९॥
    pramukhe pāṇḍuputrāṇāṃ tava caiva viśāṃ pate |
    kauravāṇāṃ ca sarveṣāmācāryasya ca saṃnidhau || 7-112-39||

    MHB 7-112-40

    विनष्टाः पाण्डवाः कृष्णे शाश्वतं नरकं गताः ।
    पतिमन्यं वृणीष्वेति तस्येदं फलमागतम् ॥ ७-११२-४०॥
    vinaṣṭāḥ pāṇḍavāḥ kṛṣṇe śāśvataṃ narakaṃ gatāḥ |
    patimanyaṃ vṛṇīṣveti tasyedaṃ phalamāgatam || 7-112-40||

    MHB 7-112-41

    यत्स्म तां परुषाण्याहुः सभामानाय्य द्रौपदीम् ।
    पाण्डवानुग्रधनुषः क्रोधयन्तस्तवात्मजाः ॥ ७-११२-४१॥
    yatsma tāṃ paruṣāṇyāhuḥ sabhāmānāyya draupadīm |
    pāṇḍavānugradhanuṣaḥ krodhayantastavātmajāḥ || 7-112-41||

    MHB 7-112-42

    तं भीमसेनः क्रोधाग्निं त्रयोदश समाः स्थितम् ।
    विसृजंस्तव पुत्राणामन्तं गच्छति कौरव ॥ ७-११२-४२॥
    taṃ bhīmasenaḥ krodhāgniṃ trayodaśa samāḥ sthitam |
    visṛjaṃstava putrāṇāmantaṃ gacchati kaurava || 7-112-42||

    MHB 7-112-43

    विलपंश्च बहु क्षत्ता शमं नालभत त्वयि ।
    सपुत्रो भरतश्रेष्ठ तस्य भुङ्क्ष्व फलोदयम् ।
    हतो विकर्णो राजेन्द्र चित्रसेनश्च वीर्यवान् ॥ ७-११२-४३॥
    vilapaṃśca bahu kṣattā śamaṃ nālabhata tvayi |
    saputro bharataśreṣṭha tasya bhuṅkṣva phalodayam |
    hato vikarṇo rājendra citrasenaśca vīryavān || 7-112-43||

    MHB 7-112-44

    प्रवरानात्मजानां ते सुतांश्चान्यान्महारथान् ।
    यान्यांश्च ददृशे भीमश्चक्षुर्विषयमागतान् ।
    पुत्रांस्तव महाबाहो त्वरया ताञ्जघान ह ॥ ७-११२-४४॥
    pravarānātmajānāṃ te sutāṃścānyānmahārathān |
    yānyāṃśca dadṛśe bhīmaścakṣurviṣayamāgatān |
    putrāṃstava mahābāho tvarayā tāñjaghāna ha || 7-112-44||

    MHB 7-112-45

    त्वत्कृते ह्यहमद्राक्षं दह्यमानां वरूथिनीम् ।
    सहस्रशः शरैर्मुक्तैः पाण्डवेन वृषेण च ॥ ७-११२-४५॥
    tvatkṛte hyahamadrākṣaṃ dahyamānāṃ varūthinīm |
    sahasraśaḥ śarairmuktaiḥ pāṇḍavena vṛṣeṇa ca || 7-112-45||

    Adhyaya: 113/173 (26)

    MHB 7-113-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    महानपनयः सूत ममैवात्र विशेषतः ।
    स इदानीमनुप्राप्तो मन्ये संजय शोचतः ॥ ७-११३-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    mahānapanayaḥ sūta mamaivātra viśeṣataḥ |
    sa idānīmanuprāpto manye saṃjaya śocataḥ || 7-113-1||

    MHB 7-113-2

    यद्गतं तद्गतमिति ममासीन्मनसि स्थितम् ।
    इदानीमत्र किं कार्यं प्रकरिष्यामि संजय ॥ ७-११३-२॥
    yadgataṃ tadgatamiti mamāsīnmanasi sthitam |
    idānīmatra kiṃ kāryaṃ prakariṣyāmi saṃjaya || 7-113-2||

    MHB 7-113-3

    यथा त्वेष क्षयो वृत्तो ममापनयसंभवः ।
    वीराणां तन्ममाचक्ष्व स्थिरीभूतोऽस्मि संजय ॥ ७-११३-३॥
    yathā tveṣa kṣayo vṛtto mamāpanayasaṃbhavaḥ |
    vīrāṇāṃ tanmamācakṣva sthirībhūto'smi saṃjaya || 7-113-3||

    MHB 7-113-4

    संजय उवाच ।
    कर्णभीमौ महाराज पराक्रान्तौ महाहवे ।
    बाणवर्षाण्यवर्षेतां वृष्टिमन्ताविवाम्बुदौ ॥ ७-११३-४॥
    saṃjaya uvāca |
    karṇabhīmau mahārāja parākrāntau mahāhave |
    bāṇavarṣāṇyavarṣetāṃ vṛṣṭimantāvivāmbudau || 7-113-4||

    MHB 7-113-5

    भीमनामाङ्किता बाणाः स्वर्णपुङ्खाः शिलाशिताः ।
    विविशुः कर्णमासाद्य भिन्दन्त इव जीवितम् ॥ ७-११३-५॥
    bhīmanāmāṅkitā bāṇāḥ svarṇapuṅkhāḥ śilāśitāḥ |
    viviśuḥ karṇamāsādya bhindanta iva jīvitam || 7-113-5||

    MHB 7-113-6

    तथैव कर्णनिर्मुक्तैः सविषैरिव पन्नगैः ।
    आकीर्यत रणे भीमः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-११३-६॥
    tathaiva karṇanirmuktaiḥ saviṣairiva pannagaiḥ |
    ākīryata raṇe bhīmaḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-113-6||

    MHB 7-113-7

    तयोः शरैर्महाराज संपतद्भिः समन्ततः ।
    बभूव तव सैन्यानां संक्षोभः सागरोपमः ॥ ७-११३-७॥
    tayoḥ śarairmahārāja saṃpatadbhiḥ samantataḥ |
    babhūva tava sainyānāṃ saṃkṣobhaḥ sāgaropamaḥ || 7-113-7||

    MHB 7-113-8

    भीमचापच्युतैर्बाणैस्तव सैन्यमरिंदम ।
    अवध्यत चमूमध्ये घोरैराशीविषोपमैः ॥ ७-११३-८॥
    bhīmacāpacyutairbāṇaistava sainyamariṃdama |
    avadhyata camūmadhye ghorairāśīviṣopamaiḥ || 7-113-8||

    MHB 7-113-9

    वारणैः पतितै राजन्वाजिभिश्च नरैः सह ।
    अदृश्यत मही कीर्णा वातनुन्नैर्द्रुमैरिव ॥ ७-११३-९॥
    vāraṇaiḥ patitai rājanvājibhiśca naraiḥ saha |
    adṛśyata mahī kīrṇā vātanunnairdrumairiva || 7-113-9||

    MHB 7-113-10

    ते वध्यमानाः समरे भीमचापच्युतैः शरैः ।
    प्राद्रवंस्तावका योधाः किमेतदिति चाब्रुवन् ॥ ७-११३-१०॥
    te vadhyamānāḥ samare bhīmacāpacyutaiḥ śaraiḥ |
    prādravaṃstāvakā yodhāḥ kimetaditi cābruvan || 7-113-10||

    MHB 7-113-11

    ततो व्युदस्तं तत्सैन्यं सिन्धुसौवीरकौरवम् ।
    प्रोत्सारितं महावेगैः कर्णपाण्डवयोः शरैः ॥ ७-११३-११॥
    tato vyudastaṃ tatsainyaṃ sindhusauvīrakauravam |
    protsāritaṃ mahāvegaiḥ karṇapāṇḍavayoḥ śaraiḥ || 7-113-11||

    MHB 7-113-12

    ते शरातुरभूयिष्ठा हताश्वनरवाहनाः ।
    उत्सृज्य कर्णं भीमं च प्राद्रवन्सर्वतोदिशम् ॥ ७-११३-१२॥
    te śarāturabhūyiṣṭhā hatāśvanaravāhanāḥ |
    utsṛjya karṇaṃ bhīmaṃ ca prādravansarvatodiśam || 7-113-12||

    MHB 7-113-13

    नूनं पार्थार्थमेवास्मान्मोहयन्ति दिवौकसः ।
    यत्कर्णभीमप्रभवैर्वध्यते नो बलं शरैः ॥ ७-११३-१३॥
    nūnaṃ pārthārthamevāsmānmohayanti divaukasaḥ |
    yatkarṇabhīmaprabhavairvadhyate no balaṃ śaraiḥ || 7-113-13||

    MHB 7-113-14

    एवं ब्रुवन्तो योधास्ते तावका भयपीडिताः ।
    शरपातं समुत्सृज्य स्थिता युद्धदिदृक्षवः ॥ ७-११३-१४॥
    evaṃ bruvanto yodhāste tāvakā bhayapīḍitāḥ |
    śarapātaṃ samutsṛjya sthitā yuddhadidṛkṣavaḥ || 7-113-14||

    MHB 7-113-15

    ततः प्रावर्तत नदी घोररूपा महाहवे ।
    बभूव च विशेषेण भीरूणां भयवर्धिनी ॥ ७-११३-१५॥
    tataḥ prāvartata nadī ghorarūpā mahāhave |
    babhūva ca viśeṣeṇa bhīrūṇāṃ bhayavardhinī || 7-113-15||

    MHB 7-113-16

    वारणाश्वमनुष्याणां रुधिरौघसमुद्भवा ।
    संवृता गतसत्त्वैश्च मनुष्यगजवाजिभिः ॥ ७-११३-१६॥
    vāraṇāśvamanuṣyāṇāṃ rudhiraughasamudbhavā |
    saṃvṛtā gatasattvaiśca manuṣyagajavājibhiḥ || 7-113-16||

    MHB 7-113-17

    सानुकर्षपताकैश्च द्विपाश्वरथभूषणैः ।
    स्यन्दनैरपविद्धैश्च भग्नचक्राक्षकूबरैः ॥ ७-११३-१७॥
    sānukarṣapatākaiśca dvipāśvarathabhūṣaṇaiḥ |
    syandanairapaviddhaiśca bhagnacakrākṣakūbaraiḥ || 7-113-17||

    MHB 7-113-18

    जातरूपपरिष्कारैर्धनुर्भिः सुमहाधनैः ।
    सुवर्णपुङ्खैरिषुभिर्नाराचैश्च सहस्रशः ॥ ७-११३-१८॥
    jātarūpapariṣkārairdhanurbhiḥ sumahādhanaiḥ |
    suvarṇapuṅkhairiṣubhirnārācaiśca sahasraśaḥ || 7-113-18||

    MHB 7-113-19

    कर्णपाण्डवनिर्मुक्तैर्निर्मुक्तैरिव पन्नगैः ।
    प्रासतोमरसंघातैः खड्गैश्च सपरश्वधैः ॥ ७-११३-१९॥
    karṇapāṇḍavanirmuktairnirmuktairiva pannagaiḥ |
    prāsatomarasaṃghātaiḥ khaḍgaiśca saparaśvadhaiḥ || 7-113-19||

    MHB 7-113-20

    सुवर्णविकृतैश्चापि गदामुसलपट्टिशैः ।
    वज्रैश्च विविधाकारैः शक्तिभिः परिघैरपि ।
    शतघ्नीभिश्च चित्राभिर्बभौ भारत मेदिनी ॥ ७-११३-२०॥
    suvarṇavikṛtaiścāpi gadāmusalapaṭṭiśaiḥ |
    vajraiśca vividhākāraiḥ śaktibhiḥ parighairapi |
    śataghnībhiśca citrābhirbabhau bhārata medinī || 7-113-20||

    MHB 7-113-21

    कनकाङ्गदकेयूरैः कुण्डलैर्मणिभिः शुभैः ।
    तनुत्रैः सतलत्रैश्च हारैर्निष्कैश्च भारत ॥ ७-११३-२१॥
    kanakāṅgadakeyūraiḥ kuṇḍalairmaṇibhiḥ śubhaiḥ |
    tanutraiḥ satalatraiśca hārairniṣkaiśca bhārata || 7-113-21||

    MHB 7-113-22

    वस्त्रैश्छत्रैश्च विध्वस्तैश्चामरव्यजनैरपि ।
    गजाश्वमनुजैर्भिन्नैः शस्त्रैः स्यन्दनभूषणैः ॥ ७-११३-२२॥
    vastraiśchatraiśca vidhvastaiścāmaravyajanairapi |
    gajāśvamanujairbhinnaiḥ śastraiḥ syandanabhūṣaṇaiḥ || 7-113-22||

    MHB 7-113-23

    तैस्तैश्च विविधैर्भावैस्तत्र तत्र वसुंधरा ।
    पतितैरपविद्धैश्च संबभौ द्यौरिव ग्रहैः ॥ ७-११३-२३॥
    taistaiśca vividhairbhāvaistatra tatra vasuṃdharā |
    patitairapaviddhaiśca saṃbabhau dyauriva grahaiḥ || 7-113-23||

    MHB 7-113-24

    अचिन्त्यमद्भुतं चैव तयोः कर्मातिमानुषम् ।
    दृष्ट्वा चारणसिद्धानां विस्मयः समपद्यत ॥ ७-११३-२४॥
    acintyamadbhutaṃ caiva tayoḥ karmātimānuṣam |
    dṛṣṭvā cāraṇasiddhānāṃ vismayaḥ samapadyata || 7-113-24||

    MHB 7-113-25

    अग्नेर्वायुसहायस्य गतिः कक्ष इवाहवे ।
    आसीद्भीमसहायस्य रौद्रमाधिरथेर्गतम् ।
    निपातितध्वजरथं हतवाजिनरद्विपम् ॥ ७-११३-२५॥
    agnervāyusahāyasya gatiḥ kakṣa ivāhave |
    āsīdbhīmasahāyasya raudramādhirathergatam |
    nipātitadhvajarathaṃ hatavājinaradvipam || 7-113-25||

    MHB 7-113-26

    गजाभ्यां संप्रयुक्ताभ्यामासीन्नडवनं यथा ।
    तथाभूतं महत्सैन्यमासीद्भारत संयुगे ।
    विमर्दः कर्णभीमाभ्यामासीच्च परमो रणे ॥ ७-११३-२६॥
    gajābhyāṃ saṃprayuktābhyāmāsīnnaḍavanaṃ yathā |
    tathābhūtaṃ mahatsainyamāsīdbhārata saṃyuge |
    vimardaḥ karṇabhīmābhyāmāsīcca paramo raṇe || 7-113-26||

    Adhyaya: 114/173 (94)

    MHB 7-114-1

    संजय उवाच ।
    ततः कर्णो महाराज भीमं विद्ध्वा त्रिभिः शरैः ।
    मुमोच शरवर्षाणि चित्राणि च बहूनि च ॥ ७-११४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ karṇo mahārāja bhīmaṃ viddhvā tribhiḥ śaraiḥ |
    mumoca śaravarṣāṇi citrāṇi ca bahūni ca || 7-114-1||

    MHB 7-114-2

    वध्यमानो महाराज सूतपुत्रेण पाण्डवः ।
    न विव्यथे भीमसेनो भिद्यमान इवाचलः ॥ ७-११४-२॥
    vadhyamāno mahārāja sūtaputreṇa pāṇḍavaḥ |
    na vivyathe bhīmaseno bhidyamāna ivācalaḥ || 7-114-2||

    MHB 7-114-3

    स कर्णं कर्णिना कर्णे पीतेन निशितेन च ।
    विव्याध युधि राजेन्द्र भीमसेनः पतत्रिणा ॥ ७-११४-३॥
    sa karṇaṃ karṇinā karṇe pītena niśitena ca |
    vivyādha yudhi rājendra bhīmasenaḥ patatriṇā || 7-114-3||

    MHB 7-114-4

    स कुण्डलं महत्कर्णात्कर्णस्यापातयद्भुवि ।
    तपनीयं महाराज दीप्तं ज्योतिरिवाम्बरात् ॥ ७-११४-४॥
    sa kuṇḍalaṃ mahatkarṇātkarṇasyāpātayadbhuvi |
    tapanīyaṃ mahārāja dīptaṃ jyotirivāmbarāt || 7-114-4||

    MHB 7-114-5

    अथापरेण भल्लेन सूतपुत्रं स्तनान्तरे ।
    आजघान भृशं भीमः स्मयन्निव महाबलः ॥ ७-११४-५॥
    athāpareṇa bhallena sūtaputraṃ stanāntare |
    ājaghāna bhṛśaṃ bhīmaḥ smayanniva mahābalaḥ || 7-114-5||

    MHB 7-114-6

    पुनरस्य त्वरन्भीमो नाराचान्दश भारत ।
    रणे प्रैषीन्महावेगान्यमदण्डोपमांस्तथा ॥ ७-११४-६॥
    punarasya tvaranbhīmo nārācāndaśa bhārata |
    raṇe praiṣīnmahāvegānyamadaṇḍopamāṃstathā || 7-114-6||

    MHB 7-114-7

    ते ललाटं समासाद्य सूतपुत्रस्य मारिष ।
    विविशुश्चोदितास्तेन वल्मीकमिव पन्नगाः ॥ ७-११४-७॥
    te lalāṭaṃ samāsādya sūtaputrasya māriṣa |
    viviśuścoditāstena valmīkamiva pannagāḥ || 7-114-7||

    MHB 7-114-8

    ललाटस्थैस्तु तैर्बाणैः सूतपुत्रो व्यरोचत ।
    नीलोत्पलमयीं मालां धारयन्स पुरा यथा ॥ ७-११४-८॥
    lalāṭasthaistu tairbāṇaiḥ sūtaputro vyarocata |
    nīlotpalamayīṃ mālāṃ dhārayansa purā yathā || 7-114-8||

    MHB 7-114-9

    ततः क्रुद्धो रणे कर्णः पीडितो दृढधन्वना ।
    वेगं चक्रे महावेगो भीमसेनवधं प्रति ॥ ७-११४-९॥
    tataḥ kruddho raṇe karṇaḥ pīḍito dṛḍhadhanvanā |
    vegaṃ cakre mahāvego bhīmasenavadhaṃ prati || 7-114-9||

    MHB 7-114-10

    तस्मै कर्णः शतं राजन्निषूणां गार्ध्रवाससाम् ।
    अमर्षी बलवान्क्रुद्धः प्रेषयामास भारत ॥ ७-११४-१०॥
    tasmai karṇaḥ śataṃ rājanniṣūṇāṃ gārdhravāsasām |
    amarṣī balavānkruddhaḥ preṣayāmāsa bhārata || 7-114-10||

    MHB 7-114-11

    ततः प्रासृजदुग्राणि शरवर्षाणि पाण्डवः ।
    समरे तमनादृत्य नास्य वीर्यमचिन्तयत् ॥ ७-११४-११॥
    tataḥ prāsṛjadugrāṇi śaravarṣāṇi pāṇḍavaḥ |
    samare tamanādṛtya nāsya vīryamacintayat || 7-114-11||

    MHB 7-114-12

    ततः कर्णो महाराज पाण्डवं निशितैः शरैः ।
    आजघानोरसि क्रुद्धः क्रुद्धरूपं परंतपः ॥ ७-११४-१२॥
    tataḥ karṇo mahārāja pāṇḍavaṃ niśitaiḥ śaraiḥ |
    ājaghānorasi kruddhaḥ kruddharūpaṃ paraṃtapaḥ || 7-114-12||

    MHB 7-114-13

    जीमूताविव चान्योन्यं तौ ववर्षतुराहवे ।
    तलशब्दरवैश्चैव त्रासयन्तौ परस्परम् ॥ ७-११४-१३॥
    jīmūtāviva cānyonyaṃ tau vavarṣaturāhave |
    talaśabdaravaiścaiva trāsayantau parasparam || 7-114-13||

    MHB 7-114-14

    शरजालैश्च विविधैश्छादयामासतुर्मृधे ।
    अन्योन्यं समरे क्रुद्धौ कृतप्रतिकृतैषिणौ ॥ ७-११४-१४॥
    śarajālaiśca vividhaiśchādayāmāsaturmṛdhe |
    anyonyaṃ samare kruddhau kṛtapratikṛtaiṣiṇau || 7-114-14||

    MHB 7-114-15

    ततो भीमो महाबाहू राधेयस्य महात्मनः ।
    क्षुरप्रेण धनुश्छित्त्वा कर्णं विव्याध पत्रिणा ॥ ७-११४-१५॥
    tato bhīmo mahābāhū rādheyasya mahātmanaḥ |
    kṣurapreṇa dhanuśchittvā karṇaṃ vivyādha patriṇā || 7-114-15||

    MHB 7-114-16

    तदपास्य धनुश्छिन्नं सूतपुत्रो महामनाः ।
    अन्यत्कार्मुकमादत्त वेगघ्नं भारसाधनम् ॥ ७-११४-१६॥
    tadapāsya dhanuśchinnaṃ sūtaputro mahāmanāḥ |
    anyatkārmukamādatta vegaghnaṃ bhārasādhanam || 7-114-16||

    MHB 7-114-17

    दृष्ट्वा च कुरुसौवीरसैन्धवानां बलक्षयम् ।
    सवर्मध्वजशस्त्रैश्च पतितैः संवृतां महीम् ॥ ७-११४-१७॥
    dṛṣṭvā ca kurusauvīrasaindhavānāṃ balakṣayam |
    savarmadhvajaśastraiśca patitaiḥ saṃvṛtāṃ mahīm || 7-114-17||

    MHB 7-114-18

    हस्त्यश्वनरदेहांश्च गतासून्प्रेक्ष्य सर्वतः ।
    सूतपुत्रस्य संरम्भाद्दीप्तं वपुरजायत ॥ ७-११४-१८॥
    hastyaśvanaradehāṃśca gatāsūnprekṣya sarvataḥ |
    sūtaputrasya saṃrambhāddīptaṃ vapurajāyata || 7-114-18||

    MHB 7-114-19

    स विस्फार्य महच्चापं कार्तस्वरविभूषितम् ।
    भीमं प्रैक्षत राधेयो राजन्घोरेण चक्षुषा ॥ ७-११४-१९॥
    sa visphārya mahaccāpaṃ kārtasvaravibhūṣitam |
    bhīmaṃ praikṣata rādheyo rājanghoreṇa cakṣuṣā || 7-114-19||

    MHB 7-114-20

    ततः क्रुद्धः शरानस्यन्सूतपुत्रो व्यरोचत ।
    मध्यंदिनगतोऽर्चिष्माञ्शरदीव दिवाकरः ॥ ७-११४-२०॥
    tataḥ kruddhaḥ śarānasyansūtaputro vyarocata |
    madhyaṃdinagato'rciṣmāñśaradīva divākaraḥ || 7-114-20||

    MHB 7-114-21

    मरीचिविकचस्येव राजन्भानुमतो वपुः ।
    आसीदाधिरथेर्घोरं वपुः शरशतार्चिषः ॥ ७-११४-२१॥
    marīcivikacasyeva rājanbhānumato vapuḥ |
    āsīdādhiratherghoraṃ vapuḥ śaraśatārciṣaḥ || 7-114-21||

    MHB 7-114-22

    कराभ्यामाददानस्य संदधानस्य चाशुगान् ।
    विकर्षतो मुञ्चतो वा नान्तरं ददृशू रणे ॥ ७-११४-२२॥
    karābhyāmādadānasya saṃdadhānasya cāśugān |
    vikarṣato muñcato vā nāntaraṃ dadṛśū raṇe || 7-114-22||

    MHB 7-114-23

    अग्निचक्रोपमं घोरं मण्डलीकृतमायुधम् ।
    कर्णस्यासीन्महाराज सव्यदक्षिणमस्यतः ॥ ७-११४-२३॥
    agnicakropamaṃ ghoraṃ maṇḍalīkṛtamāyudham |
    karṇasyāsīnmahārāja savyadakṣiṇamasyataḥ || 7-114-23||

    MHB 7-114-24

    स्वर्णपुङ्खाः सुनिशिताः कर्णचापच्युताः शराः ।
    प्राच्छादयन्महाराज दिशः सूर्यस्य च प्रभाम् ॥ ७-११४-२४॥
    svarṇapuṅkhāḥ suniśitāḥ karṇacāpacyutāḥ śarāḥ |
    prācchādayanmahārāja diśaḥ sūryasya ca prabhām || 7-114-24||

    MHB 7-114-25

    ततः कनकपुङ्खानां शराणां नतपर्वणाम् ।
    धनुश्च्युतानां वियति ददृशे बहुधा व्रजः ॥ ७-११४-२५॥
    tataḥ kanakapuṅkhānāṃ śarāṇāṃ nataparvaṇām |
    dhanuścyutānāṃ viyati dadṛśe bahudhā vrajaḥ || 7-114-25||

    MHB 7-114-26

    शरासनादाधिरथेः प्रभवन्तः स्म सायकाः ।
    श्रेणीकृता व्यराजन्त राजन्क्रौञ्चा इवाम्बरे ॥ ७-११४-२६॥
    śarāsanādādhiratheḥ prabhavantaḥ sma sāyakāḥ |
    śreṇīkṛtā vyarājanta rājankrauñcā ivāmbare || 7-114-26||

    MHB 7-114-27

    गार्ध्रपत्राञ्शिलाधौतान्कार्तस्वरविभूषितान् ।
    महावेगान्प्रदीप्ताग्रान्मुमोचाधिरथिः शरान् ॥ ७-११४-२७॥
    gārdhrapatrāñśilādhautānkārtasvaravibhūṣitān |
    mahāvegānpradīptāgrānmumocādhirathiḥ śarān || 7-114-27||

    MHB 7-114-28

    ते तु चापबलोद्धूताः शातकुम्भविभूषिताः ।
    अजस्रमन्वकीर्यन्त शराः पार्थरथं प्रति ॥ ७-११४-२८॥
    te tu cāpabaloddhūtāḥ śātakumbhavibhūṣitāḥ |
    ajasramanvakīryanta śarāḥ pārtharathaṃ prati || 7-114-28||

    MHB 7-114-29

    ते व्योम्नि रत्नविकृता व्यकाशन्त सहस्रशः ।
    शलभानामिव व्राताः शराः कर्णसमीरिताः ॥ ७-११४-२९॥
    te vyomni ratnavikṛtā vyakāśanta sahasraśaḥ |
    śalabhānāmiva vrātāḥ śarāḥ karṇasamīritāḥ || 7-114-29||

    MHB 7-114-30

    चापादाधिरथेर्मुक्ताः प्रपतन्तः स्म सायकाः ।
    एको दीर्घ इव प्रांशुः प्रभवन्दृश्यते शरः ॥ ७-११४-३०॥
    cāpādādhirathermuktāḥ prapatantaḥ sma sāyakāḥ |
    eko dīrgha iva prāṃśuḥ prabhavandṛśyate śaraḥ || 7-114-30||

    MHB 7-114-31

    पर्वतं वारिधाराभिश्छादयन्निव तोयदः ।
    कर्णः प्राच्छादयत्क्रुद्धो भीमं सायकवृष्टिभिः ॥ ७-११४-३१॥
    parvataṃ vāridhārābhiśchādayanniva toyadaḥ |
    karṇaḥ prācchādayatkruddho bhīmaṃ sāyakavṛṣṭibhiḥ || 7-114-31||

    MHB 7-114-32

    तत्र भारत भीमस्य बलवीर्यपराक्रमम् ।
    व्यवसायं च पुत्रास्ते प्रैक्षन्त कुरुभिः सह ॥ ७-११४-३२॥
    tatra bhārata bhīmasya balavīryaparākramam |
    vyavasāyaṃ ca putrāste praikṣanta kurubhiḥ saha || 7-114-32||

    MHB 7-114-33

    तां समुद्रमिवोद्धूतां शरवृष्टिं समुत्थिताम् ।
    अचिन्तयित्वा भीमस्तु क्रुद्धः कर्णमुपाद्रवत् ॥ ७-११४-३३॥
    tāṃ samudramivoddhūtāṃ śaravṛṣṭiṃ samutthitām |
    acintayitvā bhīmastu kruddhaḥ karṇamupādravat || 7-114-33||

    MHB 7-114-34

    रुक्मपृष्ठं महच्चापं भीमस्यासीद्विशां पते ।
    आकर्षान्मण्डलीभूतं शक्रचापमिवापरम् ।
    तस्माच्छराः प्रादुरासन्पूरयन्त इवाम्बरम् ॥ ७-११४-३४॥
    rukmapṛṣṭhaṃ mahaccāpaṃ bhīmasyāsīdviśāṃ pate |
    ākarṣānmaṇḍalībhūtaṃ śakracāpamivāparam |
    tasmāccharāḥ prādurāsanpūrayanta ivāmbaram || 7-114-34||

    MHB 7-114-35

    सुवर्णपुङ्खैर्भीमेन सायकैर्नतपर्वभिः ।
    गगने रचिता माला काञ्चनीव व्यराजत ॥ ७-११४-३५॥
    suvarṇapuṅkhairbhīmena sāyakairnataparvabhiḥ |
    gagane racitā mālā kāñcanīva vyarājata || 7-114-35||

    MHB 7-114-36

    ततो व्योम्नि विषक्तानि शरजालानि भागशः ।
    आहतानि व्यशीर्यन्त भीमसेनस्य पत्रिभिः ॥ ७-११४-३६॥
    tato vyomni viṣaktāni śarajālāni bhāgaśaḥ |
    āhatāni vyaśīryanta bhīmasenasya patribhiḥ || 7-114-36||

    MHB 7-114-37

    कर्णस्य शरजालौघैर्भीमसेनस्य चोभयोः ।
    अग्निस्फुलिङ्गसंस्पर्शैरञ्जोगतिभिराहवे ।
    तैस्तैः कनकपुङ्खानां द्यौरासीत्संवृता व्रजैः ॥ ७-११४-३७॥
    karṇasya śarajālaughairbhīmasenasya cobhayoḥ |
    agnisphuliṅgasaṃsparśairañjogatibhirāhave |
    taistaiḥ kanakapuṅkhānāṃ dyaurāsītsaṃvṛtā vrajaiḥ || 7-114-37||

    MHB 7-114-38

    स भीमं छादयन्बाणैः सूतपुत्रः पृथग्विधैः ।
    उपारोहदनादृत्य तस्य वीर्यं महात्मनः ॥ ७-११४-३८॥
    sa bhīmaṃ chādayanbāṇaiḥ sūtaputraḥ pṛthagvidhaiḥ |
    upārohadanādṛtya tasya vīryaṃ mahātmanaḥ || 7-114-38||

    MHB 7-114-39

    तयोर्विसृजतोस्तत्र शरजालानि मारिष ।
    वायुभूतान्यदृश्यन्त संसक्तानीतरेतरम् ॥ ७-११४-३९॥
    tayorvisṛjatostatra śarajālāni māriṣa |
    vāyubhūtānyadṛśyanta saṃsaktānītaretaram || 7-114-39||

    MHB 7-114-40

    तस्मै कर्णः शितान्बाणान्कर्मारपरिमार्जितान् ।
    सुवर्णविकृतान्क्रुद्धः प्राहिणोद्वधकाङ्क्षया ॥ ७-११४-४०॥
    tasmai karṇaḥ śitānbāṇānkarmāraparimārjitān |
    suvarṇavikṛtānkruddhaḥ prāhiṇodvadhakāṅkṣayā || 7-114-40||

    MHB 7-114-41

    तानन्तरिक्षे विशिखैस्त्रिधैकैकमशातयत् ।
    विशेषयन्सूतपुत्रं भीमस्तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-११४-४१॥
    tānantarikṣe viśikhaistridhaikaikamaśātayat |
    viśeṣayansūtaputraṃ bhīmastiṣṭheti cābravīt || 7-114-41||

    MHB 7-114-42

    पुनश्चासृजदुग्राणि शरवर्षाणि पाण्डवः ।
    अमर्षी बलवान्क्रुद्धो दिधक्षन्निव पावकः ॥ ७-११४-४२॥
    punaścāsṛjadugrāṇi śaravarṣāṇi pāṇḍavaḥ |
    amarṣī balavānkruddho didhakṣanniva pāvakaḥ || 7-114-42||

    MHB 7-114-43

    तस्य तान्याददे कर्णः सर्वाण्यस्त्राण्यभीतवत् ।
    युध्यतः पाण्डुपुत्रस्य सूतपुत्रोऽस्त्रमायया ॥ ७-११४-४३॥
    tasya tānyādade karṇaḥ sarvāṇyastrāṇyabhītavat |
    yudhyataḥ pāṇḍuputrasya sūtaputro'stramāyayā || 7-114-43||

    MHB 7-114-44

    तस्येषुधी धनुर्ज्यां च बाणैः संनतपर्वभिः ।
    रश्मीन्योक्त्राणि चाश्वानां कर्णो वैकर्तनोऽच्छिनत् ॥ ७-११४-४४॥
    tasyeṣudhī dhanurjyāṃ ca bāṇaiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    raśmīnyoktrāṇi cāśvānāṃ karṇo vaikartano'cchinat || 7-114-44||

    MHB 7-114-45

    अथास्याश्वान्पुनर्हत्वा त्रिभिर्विव्याध सारथिम् ।
    सोऽवप्लुत्य द्रुतं सूतो युयुधानरथं ययौ ॥ ७-११४-४५॥
    athāsyāśvānpunarhatvā tribhirvivyādha sārathim |
    so'vaplutya drutaṃ sūto yuyudhānarathaṃ yayau || 7-114-45||

    MHB 7-114-46

    उत्स्मयन्निव भीमस्य क्रुद्धः कालानलप्रभः ।
    ध्वजं चिच्छेद राधेयः पताकाश्च न्यपातयत् ॥ ७-११४-४६॥
    utsmayanniva bhīmasya kruddhaḥ kālānalaprabhaḥ |
    dhvajaṃ ciccheda rādheyaḥ patākāśca nyapātayat || 7-114-46||

    MHB 7-114-47

    स विधन्वा महाराज रथशक्तिं परामृशत् ।
    तामवासृजदाविध्य क्रुद्धः कर्णरथं प्रति ॥ ७-११४-४७॥
    sa vidhanvā mahārāja rathaśaktiṃ parāmṛśat |
    tāmavāsṛjadāvidhya kruddhaḥ karṇarathaṃ prati || 7-114-47||

    MHB 7-114-48

    तामाधिरथिरायस्तः शक्तिं हेमपरिष्कृताम् ।
    आपतन्तीं महोल्काभां चिच्छेद दशभिः शरैः ॥ ७-११४-४८॥
    tāmādhirathirāyastaḥ śaktiṃ hemapariṣkṛtām |
    āpatantīṃ maholkābhāṃ ciccheda daśabhiḥ śaraiḥ || 7-114-48||

    MHB 7-114-49

    सापतद्दशधा राजन्निकृत्ता कर्णसायकैः ।
    अस्यतः सूतपुत्रस्य मित्रार्थे चित्रयोधिनः ॥ ७-११४-४९॥
    sāpataddaśadhā rājannikṛttā karṇasāyakaiḥ |
    asyataḥ sūtaputrasya mitrārthe citrayodhinaḥ || 7-114-49||

    MHB 7-114-50

    स चर्मादत्त कौन्तेयो जातरूपपरिष्कृतम् ।
    खड्गं चान्यतरप्रेप्सुर्मृत्योरग्रे जयस्य वा ।
    तदस्य सहसा कर्णो व्यधमत्प्रहसन्निव ॥ ७-११४-५०॥
    sa carmādatta kaunteyo jātarūpapariṣkṛtam |
    khaḍgaṃ cānyataraprepsurmṛtyoragre jayasya vā |
    tadasya sahasā karṇo vyadhamatprahasanniva || 7-114-50||

    MHB 7-114-51

    स विचर्मा महाराज विरथः क्रोधमूर्छितः ।
    असिं प्रासृजदाविध्य त्वरन्कर्णरथं प्रति ॥ ७-११४-५१॥
    sa vicarmā mahārāja virathaḥ krodhamūrchitaḥ |
    asiṃ prāsṛjadāvidhya tvarankarṇarathaṃ prati || 7-114-51||

    MHB 7-114-52

    स धनुः सूतपुत्रस्य छित्त्वा ज्यां च सुसंशितः ।
    अपतद्भुवि निस्त्रिंशश्च्युतः सर्प इवाम्बरात् ॥ ७-११४-५२॥
    sa dhanuḥ sūtaputrasya chittvā jyāṃ ca susaṃśitaḥ |
    apatadbhuvi nistriṃśaścyutaḥ sarpa ivāmbarāt || 7-114-52||

    MHB 7-114-53

    ततः प्रहस्याधिरथिरन्यदादत्त कार्मुकम् ।
    शत्रुघ्नं समरे क्रुद्धो दृढज्यं वेगवत्तरम् ॥ ७-११४-५३॥
    tataḥ prahasyādhirathiranyadādatta kārmukam |
    śatrughnaṃ samare kruddho dṛḍhajyaṃ vegavattaram || 7-114-53||

    MHB 7-114-54

    स भीमसेनः कुपितो बलवान्सत्यविक्रमः ।
    विहायसं प्राक्रमद्वै कर्णस्य व्यथयन्मनः ॥ ७-११४-५४॥
    sa bhīmasenaḥ kupito balavānsatyavikramaḥ |
    vihāyasaṃ prākramadvai karṇasya vyathayanmanaḥ || 7-114-54||

    MHB 7-114-55

    तस्य तच्चरितं दृष्ट्वा संग्रामे विजयैषिणः ।
    लयमास्थाय राधेयो भीमसेनमवञ्चयत् ॥ ७-११४-५५॥
    tasya taccaritaṃ dṛṣṭvā saṃgrāme vijayaiṣiṇaḥ |
    layamāsthāya rādheyo bhīmasenamavañcayat || 7-114-55||

    MHB 7-114-56

    तमदृष्ट्वा रथोपस्थे निलीनं व्यथितेन्द्रियम् ।
    ध्वजमस्य समासाद्य तस्थौ स धरणीतले ॥ ७-११४-५६॥
    tamadṛṣṭvā rathopasthe nilīnaṃ vyathitendriyam |
    dhvajamasya samāsādya tasthau sa dharaṇītale || 7-114-56||

    MHB 7-114-57

    तदस्य कुरवः सर्वे चारणाश्चाभ्यपूजयन् ।
    यदियेष रथात्कर्णं हन्तुं तार्क्ष्य इवोरगम् ॥ ७-११४-५७॥
    tadasya kuravaḥ sarve cāraṇāścābhyapūjayan |
    yadiyeṣa rathātkarṇaṃ hantuṃ tārkṣya ivoragam || 7-114-57||

    MHB 7-114-58

    स छिन्नधन्वा विरथः स्वधर्ममनुपालयन् ।
    स्वरथं पृष्ठतः कृत्वा युद्धायैव व्यवस्थितः ॥ ७-११४-५८॥
    sa chinnadhanvā virathaḥ svadharmamanupālayan |
    svarathaṃ pṛṣṭhataḥ kṛtvā yuddhāyaiva vyavasthitaḥ || 7-114-58||

    MHB 7-114-59

    तद्विहत्यास्य राधेयस्तत एनं समभ्ययात् ।
    संरब्धः पाण्डवं संख्ये युद्धाय समुपस्थितम् ॥ ७-११४-५९॥
    tadvihatyāsya rādheyastata enaṃ samabhyayāt |
    saṃrabdhaḥ pāṇḍavaṃ saṃkhye yuddhāya samupasthitam || 7-114-59||

    MHB 7-114-60

    तौ समेतौ महारङ्गे स्पर्धमानौ महाबलौ ।
    जीमूताविव घर्मान्ते गर्जमानौ नभस्तले ॥ ७-११४-६०॥
    tau sametau mahāraṅge spardhamānau mahābalau |
    jīmūtāviva gharmānte garjamānau nabhastale || 7-114-60||

    MHB 7-114-61

    तयोरासीत्संप्रहारः क्रुद्धयोर्नरसिंहयोः ।
    अमृष्यमाणयोः संख्ये देवदानवयोरिव ॥ ७-११४-६१॥
    tayorāsītsaṃprahāraḥ kruddhayornarasiṃhayoḥ |
    amṛṣyamāṇayoḥ saṃkhye devadānavayoriva || 7-114-61||

    MHB 7-114-62

    क्षीणशस्त्रस्तु कौन्तेयः कर्णेन समभिद्रुतः ।
    दृष्ट्वार्जुनहतान्नागान्पतितान्पर्वतोपमान् ।
    रथमार्गविघातार्थं व्यायुधः प्रविवेश ह ॥ ७-११४-६२॥
    kṣīṇaśastrastu kaunteyaḥ karṇena samabhidrutaḥ |
    dṛṣṭvārjunahatānnāgānpatitānparvatopamān |
    rathamārgavighātārthaṃ vyāyudhaḥ praviveśa ha || 7-114-62||

    MHB 7-114-63

    हस्तिनां व्रजमासाद्य रथदुर्गं प्रविश्य च ।
    पाण्डवो जीविताकाङ्क्षी राधेयं नाभ्यहारयत् ॥ ७-११४-६३॥
    hastināṃ vrajamāsādya rathadurgaṃ praviśya ca |
    pāṇḍavo jīvitākāṅkṣī rādheyaṃ nābhyahārayat || 7-114-63||

    MHB 7-114-64

    व्यवस्थानमथाकाङ्क्षन्धनंजयशरैर्हतम् ।
    उद्यम्य कुञ्जरं पार्थस्तस्थौ परपुरंजयः ॥ ७-११४-६४॥
    vyavasthānamathākāṅkṣandhanaṃjayaśarairhatam |
    udyamya kuñjaraṃ pārthastasthau parapuraṃjayaḥ || 7-114-64||

    MHB 7-114-65

    तमस्य विशिखैः कर्णो व्यधमत्कुञ्जरं पुनः ।
    हस्त्यङ्गान्यथ कर्णाय प्राहिणोत्पाण्डवो नदन् ॥ ७-११४-६५॥
    tamasya viśikhaiḥ karṇo vyadhamatkuñjaraṃ punaḥ |
    hastyaṅgānyatha karṇāya prāhiṇotpāṇḍavo nadan || 7-114-65||

    MHB 7-114-66

    चक्राण्यश्वांस्तथा वाहान्यद्यत्पश्यति भूतले ।
    तत्तदादाय चिक्षेप क्रुद्धः कर्णाय पाण्डवः ॥ ७-११४-६६॥
    cakrāṇyaśvāṃstathā vāhānyadyatpaśyati bhūtale |
    tattadādāya cikṣepa kruddhaḥ karṇāya pāṇḍavaḥ || 7-114-66||

    MHB 7-114-67

    तदस्य सर्वं चिच्छेद क्षिप्तं क्षिप्तं शितैः शरैः ।
    व्यायुधं नावधीच्चैनं कर्णः कुन्त्या वचः स्मरन् ॥ ७-११४-६७॥
    tadasya sarvaṃ ciccheda kṣiptaṃ kṣiptaṃ śitaiḥ śaraiḥ |
    vyāyudhaṃ nāvadhīccainaṃ karṇaḥ kuntyā vacaḥ smaran || 7-114-67||

    MHB 7-114-68

    धनुषोऽग्रेण तं कर्णस्त्वभिद्रुत्य परामृशत् ।
    उत्स्मयन्निव राधेयो भीमसेनमुवाच ह ॥ ७-११४-६८॥
    dhanuṣo'greṇa taṃ karṇastvabhidrutya parāmṛśat |
    utsmayanniva rādheyo bhīmasenamuvāca ha || 7-114-68||

    MHB 7-114-69

    पुनः पुनस्तूबरक मूढ औदरिकेति च ।
    अकृतास्त्रक मा योत्सीर्बाल संग्रामकातर ॥ ७-११४-६९॥
    punaḥ punastūbaraka mūḍha audariketi ca |
    akṛtāstraka mā yotsīrbāla saṃgrāmakātara || 7-114-69||

    MHB 7-114-70

    यत्र भोज्यं बहुविधं भक्ष्यं पेयं च पाण्डव ।
    तत्र त्वं दुर्मते योग्यो न युद्धेषु कथंचन ॥ ७-११४-७०॥
    yatra bhojyaṃ bahuvidhaṃ bhakṣyaṃ peyaṃ ca pāṇḍava |
    tatra tvaṃ durmate yogyo na yuddheṣu kathaṃcana || 7-114-70||

    MHB 7-114-71

    मुनिर्भूत्वाथ वा भीम फलान्यद्धि सुदुर्मते ।
    वनाय व्रज कौन्तेय न त्वं युद्धविशारदः ॥ ७-११४-७१॥
    munirbhūtvātha vā bhīma phalānyaddhi sudurmate |
    vanāya vraja kaunteya na tvaṃ yuddhaviśāradaḥ || 7-114-71||

    MHB 7-114-72

    फलमूलाशने युक्तस्त्वं तथातिथिभोजने ।
    न त्वां शस्त्रसमुद्योगे योग्यं मन्ये वृकोदर ॥ ७-११४-७२॥
    phalamūlāśane yuktastvaṃ tathātithibhojane |
    na tvāṃ śastrasamudyoge yogyaṃ manye vṛkodara || 7-114-72||

    MHB 7-114-73

    पुष्पमूलफलाहारो व्रतेषु नियमेषु च ।
    उचितस्त्वं वने भीम न त्वं युद्धविशारदः ॥ ७-११४-७३॥
    puṣpamūlaphalāhāro vrateṣu niyameṣu ca |
    ucitastvaṃ vane bhīma na tvaṃ yuddhaviśāradaḥ || 7-114-73||

    MHB 7-114-74

    क्व युद्धं क्व मुनित्वं च वनं गच्छ वृकोदर ।
    न त्वं युद्धोचितस्तात वनवासरतिर्भव ॥ ७-११४-७४॥
    kva yuddhaṃ kva munitvaṃ ca vanaṃ gaccha vṛkodara |
    na tvaṃ yuddhocitastāta vanavāsaratirbhava || 7-114-74||

    MHB 7-114-75

    सूदान्भृत्यजनान्दासांस्त्वं गृहे त्वरयन्भृशम् ।
    योग्यस्ताडयितुं क्रोधाद्भोजनार्थं वृकोदर ॥ ७-११४-७५॥
    sūdānbhṛtyajanāndāsāṃstvaṃ gṛhe tvarayanbhṛśam |
    yogyastāḍayituṃ krodhādbhojanārthaṃ vṛkodara || 7-114-75||

    MHB 7-114-76

    कौमारे यानि चाप्यासन्नप्रियाणि विशां पते ।
    पूर्ववृत्तानि चाप्येनं रूक्षाण्यश्रावयद्भृशम् ॥ ७-११४-७६॥
    kaumāre yāni cāpyāsannapriyāṇi viśāṃ pate |
    pūrvavṛttāni cāpyenaṃ rūkṣāṇyaśrāvayadbhṛśam || 7-114-76||

    MHB 7-114-77

    अथैनं तत्र संलीनमस्पृशद्धनुषा पुनः ।
    प्रहसंश्च पुनर्वाक्यं भीममाह वृषस्तदा ॥ ७-११४-७७॥
    athainaṃ tatra saṃlīnamaspṛśaddhanuṣā punaḥ |
    prahasaṃśca punarvākyaṃ bhīmamāha vṛṣastadā || 7-114-77||

    MHB 7-114-78

    योद्धव्यमाविशान्यत्र न योद्धव्यं तु मादृशैः ।
    मादृशैर्युध्यमानानामेतच्चान्यच्च विद्यते ॥ ७-११४-७८॥
    yoddhavyamāviśānyatra na yoddhavyaṃ tu mādṛśaiḥ |
    mādṛśairyudhyamānānāmetaccānyacca vidyate || 7-114-78||

    MHB 7-114-79

    गच्छ वा यत्र तौ कृष्णौ तौ त्वा रक्षिष्यतो रणे ।
    गृहं वा गच्छ कौन्तेय किं ते युद्धेन बालक ॥ ७-११४-७९॥
    gaccha vā yatra tau kṛṣṇau tau tvā rakṣiṣyato raṇe |
    gṛhaṃ vā gaccha kaunteya kiṃ te yuddhena bālaka || 7-114-79||

    MHB 7-114-80

    एवं तं विरथं कृत्वा कर्णो राजन्व्यकत्थत ।
    प्रमुखे वृष्णिसिंहस्य पार्थस्य च महात्मनः ॥ ७-११४-८०॥
    evaṃ taṃ virathaṃ kṛtvā karṇo rājanvyakatthata |
    pramukhe vṛṣṇisiṃhasya pārthasya ca mahātmanaḥ || 7-114-80||

    MHB 7-114-81

    ततो राजञ्शिलाधौताञ्शराञ्शाखामृगध्वजः ।
    प्राहिणोत्सूतपुत्राय केशवेन प्रचोदितः ॥ ७-११४-८१॥
    tato rājañśilādhautāñśarāñśākhāmṛgadhvajaḥ |
    prāhiṇotsūtaputrāya keśavena pracoditaḥ || 7-114-81||

    MHB 7-114-82

    ततः पार्थभुजोत्सृष्टाः शराः काञ्चनभूषणाः ।
    गाण्डीवप्रभवाः कर्णं हंसाः क्रौञ्चमिवाविशन् ॥ ७-११४-८२॥
    tataḥ pārthabhujotsṛṣṭāḥ śarāḥ kāñcanabhūṣaṇāḥ |
    gāṇḍīvaprabhavāḥ karṇaṃ haṃsāḥ krauñcamivāviśan || 7-114-82||

    MHB 7-114-83

    स भुजंगैरिवायस्तैर्गाण्डीवप्रेषितैः शरैः ।
    भीमसेनादपासेधत्सूतपुत्रं धनंजयः ॥ ७-११४-८३॥
    sa bhujaṃgairivāyastairgāṇḍīvapreṣitaiḥ śaraiḥ |
    bhīmasenādapāsedhatsūtaputraṃ dhanaṃjayaḥ || 7-114-83||

    MHB 7-114-84

    स छिन्नधन्वा भीमेन धनंजयशराहतः ।
    कर्णो भीमादपायासीद्रथेन महता द्रुतम् ॥ ७-११४-८४॥
    sa chinnadhanvā bhīmena dhanaṃjayaśarāhataḥ |
    karṇo bhīmādapāyāsīdrathena mahatā drutam || 7-114-84||

    MHB 7-114-85

    भीमोऽपि सात्यकेर्वाहं समारुह्य नरर्षभः ।
    अन्वयाद्भ्रातरं संख्ये पाण्डवं सव्यसाचिनम् ॥ ७-११४-८५॥
    bhīmo'pi sātyakervāhaṃ samāruhya nararṣabhaḥ |
    anvayādbhrātaraṃ saṃkhye pāṇḍavaṃ savyasācinam || 7-114-85||

    MHB 7-114-86

    ततः कर्णं समुद्दिश्य त्वरमाणो धनंजयः ।
    नाराचं क्रोधताम्राक्षः प्रैषीन्मृत्युमिवान्तकः ॥ ७-११४-८६॥
    tataḥ karṇaṃ samuddiśya tvaramāṇo dhanaṃjayaḥ |
    nārācaṃ krodhatāmrākṣaḥ praiṣīnmṛtyumivāntakaḥ || 7-114-86||

    MHB 7-114-87

    स गरुत्मानिवाकाशे प्रार्थयन्भुजगोत्तमम् ।
    नाराचोऽभ्यपतत्कर्णं तूर्णं गाण्डीवचोदितः ॥ ७-११४-८७॥
    sa garutmānivākāśe prārthayanbhujagottamam |
    nārāco'bhyapatatkarṇaṃ tūrṇaṃ gāṇḍīvacoditaḥ || 7-114-87||

    MHB 7-114-88

    तमन्तरिक्षे नाराचं द्रौणिश्चिच्छेद पत्रिणा ।
    धनंजयभयात्कर्णमुज्जिहीर्षुर्महारथः ॥ ७-११४-८८॥
    tamantarikṣe nārācaṃ drauṇiściccheda patriṇā |
    dhanaṃjayabhayātkarṇamujjihīrṣurmahārathaḥ || 7-114-88||

    MHB 7-114-89

    ततो द्रौणिं चतुःषष्ट्या विव्याध कुपितोऽर्जुनः ।
    शिलीमुखैर्महाराज मा गास्तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-११४-८९॥
    tato drauṇiṃ catuḥṣaṣṭyā vivyādha kupito'rjunaḥ |
    śilīmukhairmahārāja mā gāstiṣṭheti cābravīt || 7-114-89||

    MHB 7-114-90

    स तु मत्तगजाकीर्णमनीकं रथसंकुलम् ।
    तूर्णमभ्याविशद्द्रौणिर्धनंजयशरार्दितः ॥ ७-११४-९०॥
    sa tu mattagajākīrṇamanīkaṃ rathasaṃkulam |
    tūrṇamabhyāviśaddrauṇirdhanaṃjayaśarārditaḥ || 7-114-90||

    MHB 7-114-91

    ततः सुवर्णपृष्ठानां धनुषां कूजतां रणे ।
    शब्दं गाण्डीवघोषेण कौन्तेयोऽभ्यभवद्बली ॥ ७-११४-९१॥
    tataḥ suvarṇapṛṣṭhānāṃ dhanuṣāṃ kūjatāṃ raṇe |
    śabdaṃ gāṇḍīvaghoṣeṇa kaunteyo'bhyabhavadbalī || 7-114-91||

    MHB 7-114-92

    धनंजयस्तथा यान्तं पृष्ठतो द्रौणिमभ्ययात् ।
    नातिदीर्घमिवाध्वानं शरैः संत्रासयन्बलम् ॥ ७-११४-९२॥
    dhanaṃjayastathā yāntaṃ pṛṣṭhato drauṇimabhyayāt |
    nātidīrghamivādhvānaṃ śaraiḥ saṃtrāsayanbalam || 7-114-92||

    MHB 7-114-93

    विदार्य देहान्नाराचैर्नरवारणवाजिनाम् ।
    कङ्कबर्हिणवासोभिर्बलं व्यधमदर्जुनः ॥ ७-११४-९३॥
    vidārya dehānnārācairnaravāraṇavājinām |
    kaṅkabarhiṇavāsobhirbalaṃ vyadhamadarjunaḥ || 7-114-93||

    MHB 7-114-94

    तद्बलं भरतश्रेष्ठ सवाजिद्विपमानवम् ।
    पाकशासनिरायस्तः पार्थः संनिजघान ह ॥ ७-११४-९४॥
    tadbalaṃ bharataśreṣṭha savājidvipamānavam |
    pākaśāsanirāyastaḥ pārthaḥ saṃnijaghāna ha || 7-114-94||

    Adhyaya: 115/173 (24)

    MHB 7-115-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अहन्यहनि मे दीप्तं यशः पतति संजय ।
    हता मे बहवो योधा मन्ये कालस्य पर्ययम् ॥ ७-११५-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    ahanyahani me dīptaṃ yaśaḥ patati saṃjaya |
    hatā me bahavo yodhā manye kālasya paryayam || 7-115-1||

    MHB 7-115-2

    धनंजयस्तु संक्रुद्धः प्रविष्टो मामकं बलम् ।
    रक्षितं द्रोणकर्णाभ्यामप्रवेश्यं सुरैरपि ॥ ७-११५-२॥
    dhanaṃjayastu saṃkruddhaḥ praviṣṭo māmakaṃ balam |
    rakṣitaṃ droṇakarṇābhyāmapraveśyaṃ surairapi || 7-115-2||

    MHB 7-115-3

    ताभ्यामूर्जितवीर्याभ्यामाप्यायितपराक्रमः ।
    सहितः कृष्णभीमाभ्यां शिनीनामृषभेण च ॥ ७-११५-३॥
    tābhyāmūrjitavīryābhyāmāpyāyitaparākramaḥ |
    sahitaḥ kṛṣṇabhīmābhyāṃ śinīnāmṛṣabheṇa ca || 7-115-3||

    MHB 7-115-4

    तदा प्रभृति मा शोको दहत्यग्निरिवाशयम् ।
    ग्रस्तान्हि प्रतिपश्यामि भूमिपालान्ससैन्धवान् ॥ ७-११५-४॥
    tadā prabhṛti mā śoko dahatyagnirivāśayam |
    grastānhi pratipaśyāmi bhūmipālānsasaindhavān || 7-115-4||

    MHB 7-115-5

    अप्रियं सुमहत्कृत्वा सिन्धुराजः किरीटिनः ।
    चक्षुर्विषयमापन्नः कथं मुच्येत जीवितः ॥ ७-११५-५॥
    apriyaṃ sumahatkṛtvā sindhurājaḥ kirīṭinaḥ |
    cakṣurviṣayamāpannaḥ kathaṃ mucyeta jīvitaḥ || 7-115-5||

    MHB 7-115-6

    अनुमानाच्च पश्यामि नास्ति संजय सैन्धवः ।
    युद्धं तु तद्यथा वृत्तं तन्ममाचक्ष्व पृच्छतः ॥ ७-११५-६॥
    anumānācca paśyāmi nāsti saṃjaya saindhavaḥ |
    yuddhaṃ tu tadyathā vṛttaṃ tanmamācakṣva pṛcchataḥ || 7-115-6||

    MHB 7-115-7

    यच्च विक्षोभ्य महतीं सेनां संलोड्य चासकृत् ।
    एकः प्रविष्टः संक्रुद्धो नलिनीमिव कुञ्जरः ॥ ७-११५-७॥
    yacca vikṣobhya mahatīṃ senāṃ saṃloḍya cāsakṛt |
    ekaḥ praviṣṭaḥ saṃkruddho nalinīmiva kuñjaraḥ || 7-115-7||

    MHB 7-115-8

    तस्य वृष्णिप्रवीरस्य ब्रूहि युद्धं यथातथम् ।
    धनंजयार्थे यत्तस्य कुशलो ह्यसि संजय ॥ ७-११५-८॥
    tasya vṛṣṇipravīrasya brūhi yuddhaṃ yathātatham |
    dhanaṃjayārthe yattasya kuśalo hyasi saṃjaya || 7-115-8||

    MHB 7-115-9

    संजय उवाच ।
    तथा तु वैकर्तनपीडितं तं भीमं प्रयान्तं पुरुषप्रवीरम् ।
    समीक्ष्य राजन्नरवीरमध्ये शिनिप्रवीरोऽनुययौ रथेन ॥ ७-११५-९॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā tu vaikartanapīḍitaṃ taṃ bhīmaṃ prayāntaṃ puruṣapravīram |
    samīkṣya rājannaravīramadhye śinipravīro'nuyayau rathena || 7-115-9||

    MHB 7-115-10

    नदन्यथा वज्रधरस्तपान्ते ज्वलन्यथा जलदान्ते च सूर्यः ।
    निघ्नन्नमित्रान्धनुषा दृढेन संकम्पयंस्तव पुत्रस्य सेनाम् ॥ ७-११५-१०॥
    nadanyathā vajradharastapānte jvalanyathā jaladānte ca sūryaḥ |
    nighnannamitrāndhanuṣā dṛḍhena saṃkampayaṃstava putrasya senām || 7-115-10||

    MHB 7-115-11

    तं यान्तमश्वै रजतप्रकाशैरायोधने नरवीरं चरन्तम् ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं त्वदीयाः सर्वे रथा भारत माधवाग्र्यम् ॥ ७-११५-११॥
    taṃ yāntamaśvai rajataprakāśairāyodhane naravīraṃ carantam |
    nāśaknuvanvārayituṃ tvadīyāḥ sarve rathā bhārata mādhavāgryam || 7-115-11||

    MHB 7-115-12

    अमर्षपूर्णस्त्वनिवृत्तयोधी शरासनी काञ्चनवर्मधारी ।
    अलम्बुसः सात्यकिं माधवाग्र्यमवारयद्राजवरोऽभिपत्य ॥ ७-११५-१२॥
    amarṣapūrṇastvanivṛttayodhī śarāsanī kāñcanavarmadhārī |
    alambusaḥ sātyakiṃ mādhavāgryamavārayadrājavaro'bhipatya || 7-115-12||

    MHB 7-115-13

    तयोरभूद्भारत संप्रहारस्तथागतो नैव बभूव कश्चित् ।
    प्रैक्षन्त एवाहवशोभिनौ तौ योधास्त्वदीयाश्च परे च सर्वे ॥ ७-११५-१३॥
    tayorabhūdbhārata saṃprahārastathāgato naiva babhūva kaścit |
    praikṣanta evāhavaśobhinau tau yodhāstvadīyāśca pare ca sarve || 7-115-13||

    MHB 7-115-14

    अविध्यदेनं दशभिः पृषत्कैरलम्बुसो राजवरः प्रसह्य ।
    अनागतानेव तु तान्पृषत्कांश्चिच्छेद बाणैः शिनिपुंगवोऽपि ॥ ७-११५-१४॥
    avidhyadenaṃ daśabhiḥ pṛṣatkairalambuso rājavaraḥ prasahya |
    anāgatāneva tu tānpṛṣatkāṃściccheda bāṇaiḥ śinipuṃgavo'pi || 7-115-14||

    MHB 7-115-15

    पुनः स बाणैस्त्रिभिरग्निकल्पैराकर्णपूर्णैर्निशितैः सुपुङ्खैः ।
    विव्याध देहावरणं विदार्य ते सात्यकेराविविशुः शरीरम् ॥ ७-११५-१५॥
    punaḥ sa bāṇaistribhiragnikalpairākarṇapūrṇairniśitaiḥ supuṅkhaiḥ |
    vivyādha dehāvaraṇaṃ vidārya te sātyakerāviviśuḥ śarīram || 7-115-15||

    MHB 7-115-16

    तैः कायमस्याग्न्यनिलप्रभावैर्विदार्य बाणैरपरैर्ज्वलद्भिः ।
    आजघ्निवांस्तान्रजतप्रकाशानश्वांश्चतुर्भिश्चतुरः प्रसह्य ॥ ७-११५-१६॥
    taiḥ kāyamasyāgnyanilaprabhāvairvidārya bāṇairaparairjvaladbhiḥ |
    ājaghnivāṃstānrajataprakāśānaśvāṃścaturbhiścaturaḥ prasahya || 7-115-16||

    MHB 7-115-17

    तथा तु तेनाभिहतस्तरस्वी नप्ता शिनेश्चक्रधरप्रभावः ।
    अलम्बुसस्योत्तमवेगवद्भिर्हयांश्चतुर्भिर्निजघान बाणैः ॥ ७-११५-१७॥
    tathā tu tenābhihatastarasvī naptā śineścakradharaprabhāvaḥ |
    alambusasyottamavegavadbhirhayāṃścaturbhirnijaghāna bāṇaiḥ || 7-115-17||

    MHB 7-115-18

    अथास्य सूतस्य शिरो निकृत्य भल्लेन कालानलसंनिभेन ।
    सकुण्डलं पूर्णशशिप्रकाशं भ्राजिष्णु वक्त्रं निचकर्त देहात् ॥ ७-११५-१८॥
    athāsya sūtasya śiro nikṛtya bhallena kālānalasaṃnibhena |
    sakuṇḍalaṃ pūrṇaśaśiprakāśaṃ bhrājiṣṇu vaktraṃ nicakarta dehāt || 7-115-18||

    MHB 7-115-19

    निहत्य तं पार्थिवपुत्रपौत्रं संख्ये मधूनामृषभः प्रमाथी ।
    ततोऽन्वयादर्जुनमेव वीरः सैन्यानि राजंस्तव संनिवार्य ॥ ७-११५-१९॥
    nihatya taṃ pārthivaputrapautraṃ saṃkhye madhūnāmṛṣabhaḥ pramāthī |
    tato'nvayādarjunameva vīraḥ sainyāni rājaṃstava saṃnivārya || 7-115-19||

    MHB 7-115-20

    अन्वागतं वृष्णिवरं समीक्ष्य तथारिमध्ये परिवर्तमानम् ।
    घ्नन्तं कुरूणामिषुभिर्बलानि पुनः पुनर्वायुरिवाभ्रपूगान् ॥ ७-११५-२०॥
    anvāgataṃ vṛṣṇivaraṃ samīkṣya tathārimadhye parivartamānam |
    ghnantaṃ kurūṇāmiṣubhirbalāni punaḥ punarvāyurivābhrapūgān || 7-115-20||

    MHB 7-115-21

    ततोऽवहन्सैन्धवाः साधु दान्ता गोक्षीरकुन्देन्दुहिमप्रकाशाः ।
    सुवर्णजालावतताः सदश्वा यतो यतः कामयते नृसिंहः ॥ ७-११५-२१॥
    tato'vahansaindhavāḥ sādhu dāntā gokṣīrakundenduhimaprakāśāḥ |
    suvarṇajālāvatatāḥ sadaśvā yato yataḥ kāmayate nṛsiṃhaḥ || 7-115-21||

    MHB 7-115-22

    अथात्मजास्ते सहिताभिपेतुरन्ये च योधास्त्वरितास्त्वदीयाः ।
    कृत्वा मुखं भारत योधमुख्यं दुःशासनं त्वत्सुतमाजमीढ ॥ ७-११५-२२॥
    athātmajāste sahitābhipeturanye ca yodhāstvaritāstvadīyāḥ |
    kṛtvā mukhaṃ bhārata yodhamukhyaṃ duḥśāsanaṃ tvatsutamājamīḍha || 7-115-22||

    MHB 7-115-23

    ते सर्वतः संपरिवार्य संख्ये शैनेयमाजघ्नुरनीकसाहाः ।
    स चापि तान्प्रवरः सात्वतानां न्यवारयद्बाणजालेन वीरः ॥ ७-११५-२३॥
    te sarvataḥ saṃparivārya saṃkhye śaineyamājaghnuranīkasāhāḥ |
    sa cāpi tānpravaraḥ sātvatānāṃ nyavārayadbāṇajālena vīraḥ || 7-115-23||

    MHB 7-115-24

    निवार्य तांस्तूर्णममित्रघाती नप्ता शिनेः पत्रिभिरग्निकल्पैः ।
    दुःशासनस्यापि जघान वाहानुद्यम्य बाणासनमाजमीढ ॥ ७-११५-२४॥
    nivārya tāṃstūrṇamamitraghātī naptā śineḥ patribhiragnikalpaiḥ |
    duḥśāsanasyāpi jaghāna vāhānudyamya bāṇāsanamājamīḍha || 7-115-24||

    Adhyaya: 116/173 (36)

    MHB 7-116-1

    संजय उवाच ।
    तमुद्यतं महाबाहुं दुःशासनरथं प्रति ।
    त्वरितं त्वरणीयेषु धनंजयहितैषिणम् ॥ ७-११६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tamudyataṃ mahābāhuṃ duḥśāsanarathaṃ prati |
    tvaritaṃ tvaraṇīyeṣu dhanaṃjayahitaiṣiṇam || 7-116-1||

    MHB 7-116-2

    त्रिगर्तानां महेष्वासाः सुवर्णविकृतध्वजाः ।
    सेनासमुद्रमाविष्टमानर्तं पर्यवारयन् ॥ ७-११६-२॥
    trigartānāṃ maheṣvāsāḥ suvarṇavikṛtadhvajāḥ |
    senāsamudramāviṣṭamānartaṃ paryavārayan || 7-116-2||

    MHB 7-116-3

    अथैनं रथवंशेन सर्वतः संनिवार्य ते ।
    अवाकिरञ्शरव्रातैः क्रुद्धाः परमधन्विनः ॥ ७-११६-३॥
    athainaṃ rathavaṃśena sarvataḥ saṃnivārya te |
    avākirañśaravrātaiḥ kruddhāḥ paramadhanvinaḥ || 7-116-3||

    MHB 7-116-4

    अजयद्राजपुत्रांस्तान्यतमानान्महारणे ।
    एकः पञ्चाशतं शत्रून्सात्यकिः सत्यविक्रमः ॥ ७-११६-४॥
    ajayadrājaputrāṃstānyatamānānmahāraṇe |
    ekaḥ pañcāśataṃ śatrūnsātyakiḥ satyavikramaḥ || 7-116-4||

    MHB 7-116-5

    संप्राप्य भारतीमध्यं तलघोषसमाकुलम् ।
    असिशक्तिगदापूर्णमप्लवं सलिलं यथा ॥ ७-११६-५॥
    saṃprāpya bhāratīmadhyaṃ talaghoṣasamākulam |
    asiśaktigadāpūrṇamaplavaṃ salilaṃ yathā || 7-116-5||

    MHB 7-116-6

    तत्राद्भुतमपश्याम शैनेयचरितं रणे ।
    प्रतीच्यां दिशि तं दृष्ट्वा प्राच्यां पश्याम लाघवात् ॥ ७-११६-६॥
    tatrādbhutamapaśyāma śaineyacaritaṃ raṇe |
    pratīcyāṃ diśi taṃ dṛṣṭvā prācyāṃ paśyāma lāghavāt || 7-116-6||

    MHB 7-116-7

    उदीचीं दक्षिणां प्राचीं प्रतीचीं प्रसृतस्तथा ।
    नृत्यन्निवाचरच्छूरो यथा रथशतं तथा ॥ ७-११६-७॥
    udīcīṃ dakṣiṇāṃ prācīṃ pratīcīṃ prasṛtastathā |
    nṛtyannivācaracchūro yathā rathaśataṃ tathā || 7-116-7||

    MHB 7-116-8

    तद्दृष्ट्वा चरितं तस्य सिंहविक्रान्तगामिनः ।
    त्रिगर्ताः संन्यवर्तन्त संतप्ताः स्वजनं प्रति ॥ ७-११६-८॥
    taddṛṣṭvā caritaṃ tasya siṃhavikrāntagāminaḥ |
    trigartāḥ saṃnyavartanta saṃtaptāḥ svajanaṃ prati || 7-116-8||

    MHB 7-116-9

    तमन्ये शूरसेनानां शूराः संख्ये न्यवारयन् ।
    नियच्छन्तः शरव्रातैर्मत्तं द्विपमिवाङ्कुशैः ॥ ७-११६-९॥
    tamanye śūrasenānāṃ śūrāḥ saṃkhye nyavārayan |
    niyacchantaḥ śaravrātairmattaṃ dvipamivāṅkuśaiḥ || 7-116-9||

    MHB 7-116-10

    तान्न्यवारयदायस्तान्मुहूर्तमिव सात्यकिः ।
    ततः कलिङ्गैर्युयुधे सोऽचिन्त्यबलविक्रमः ॥ ७-११६-१०॥
    tānnyavārayadāyastānmuhūrtamiva sātyakiḥ |
    tataḥ kaliṅgairyuyudhe so'cintyabalavikramaḥ || 7-116-10||

    MHB 7-116-11

    तां च सेनामतिक्रम्य कलिङ्गानां दुरत्ययाम् ।
    अथ पार्थं महाबाहुर्धनंजयमुपासदत् ॥ ७-११६-११॥
    tāṃ ca senāmatikramya kaliṅgānāṃ duratyayām |
    atha pārthaṃ mahābāhurdhanaṃjayamupāsadat || 7-116-11||

    MHB 7-116-12

    तरन्निव जले श्रान्तो यथा स्थलमुपेयिवान् ।
    तं दृष्ट्वा पुरुषव्याघ्रं युयुधानः समाश्वसत् ॥ ७-११६-१२॥
    taranniva jale śrānto yathā sthalamupeyivān |
    taṃ dṛṣṭvā puruṣavyāghraṃ yuyudhānaḥ samāśvasat || 7-116-12||

    MHB 7-116-13

    तमायान्तमभिप्रेक्ष्य केशवोऽर्जुनमब्रवीत् ।
    असावायाति शैनेयस्तव पार्थ पदानुगः ॥ ७-११६-१३॥
    tamāyāntamabhiprekṣya keśavo'rjunamabravīt |
    asāvāyāti śaineyastava pārtha padānugaḥ || 7-116-13||

    MHB 7-116-14

    एष शिष्यः सखा चैव तव सत्यपराक्रमः ।
    सर्वान्योधांस्तृणीकृत्य विजिग्ये पुरुषर्षभः ॥ ७-११६-१४॥
    eṣa śiṣyaḥ sakhā caiva tava satyaparākramaḥ |
    sarvānyodhāṃstṛṇīkṛtya vijigye puruṣarṣabhaḥ || 7-116-14||

    MHB 7-116-15

    एष कौरवयोधानां कृत्वा घोरमुपद्रवम् ।
    तव प्राणैः प्रियतरः किरीटिन्नेति सात्यकिः ॥ ७-११६-१५॥
    eṣa kauravayodhānāṃ kṛtvā ghoramupadravam |
    tava prāṇaiḥ priyataraḥ kirīṭinneti sātyakiḥ || 7-116-15||

    MHB 7-116-16

    एष द्रोणं तथा भोजं कृतवर्माणमेव च ।
    कदर्थीकृत्य विशिखैः फल्गुनाभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-१६॥
    eṣa droṇaṃ tathā bhojaṃ kṛtavarmāṇameva ca |
    kadarthīkṛtya viśikhaiḥ phalgunābhyeti sātyakiḥ || 7-116-16||

    MHB 7-116-17

    धर्मराजप्रियान्वेषी हत्वा योधान्वरान्वरान् ।
    शूरश्चैव कृतास्त्रश्च फल्गुनाभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-१७॥
    dharmarājapriyānveṣī hatvā yodhānvarānvarān |
    śūraścaiva kṛtāstraśca phalgunābhyeti sātyakiḥ || 7-116-17||

    MHB 7-116-18

    कृत्वा सुदुष्करं कर्म सैन्यमध्ये महाबलः ।
    तव दर्शनमन्विच्छन्पाण्डवाभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-१८॥
    kṛtvā suduṣkaraṃ karma sainyamadhye mahābalaḥ |
    tava darśanamanvicchanpāṇḍavābhyeti sātyakiḥ || 7-116-18||

    MHB 7-116-19

    बहूनेकरथेनाजौ योधयित्वा महारथान् ।
    आचार्यप्रमुखान्पार्थ आयात्येष हि सात्यकिः ॥ ७-११६-१९॥
    bahūnekarathenājau yodhayitvā mahārathān |
    ācāryapramukhānpārtha āyātyeṣa hi sātyakiḥ || 7-116-19||

    MHB 7-116-20

    स्वबाहुबलमाश्रित्य विदार्य च वरूथिनीम् ।
    प्रेषितो धर्मपुत्रेण पर्थैषोऽभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-२०॥
    svabāhubalamāśritya vidārya ca varūthinīm |
    preṣito dharmaputreṇa parthaiṣo'bhyeti sātyakiḥ || 7-116-20||

    MHB 7-116-21

    यस्य नास्ति समो योधः कौरवेषु कथंचन ।
    सोऽयमायाति कौन्तेय सात्यकिः सत्यविक्रमः ॥ ७-११६-२१॥
    yasya nāsti samo yodhaḥ kauraveṣu kathaṃcana |
    so'yamāyāti kaunteya sātyakiḥ satyavikramaḥ || 7-116-21||

    MHB 7-116-22

    कुरुसैन्याद्विमुक्तो वै सिंहो मध्याद्गवामिव ।
    निहत्य बहुलाः सेनाः पार्थैषोऽभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-२२॥
    kurusainyādvimukto vai siṃho madhyādgavāmiva |
    nihatya bahulāḥ senāḥ pārthaiṣo'bhyeti sātyakiḥ || 7-116-22||

    MHB 7-116-23

    एष राजसहस्राणां वक्त्रैः पङ्कजसंनिभैः ।
    आस्तीर्य वसुधां पार्थ क्षिप्रमायाति सात्यकिः ॥ ७-११६-२३॥
    eṣa rājasahasrāṇāṃ vaktraiḥ paṅkajasaṃnibhaiḥ |
    āstīrya vasudhāṃ pārtha kṣipramāyāti sātyakiḥ || 7-116-23||

    MHB 7-116-24

    एष दुर्योधनं जित्वा भ्रातृभिः सहितं रणे ।
    निहत्य जलसंधं च क्षिप्रमायाति सात्यकिः ॥ ७-११६-२४॥
    eṣa duryodhanaṃ jitvā bhrātṛbhiḥ sahitaṃ raṇe |
    nihatya jalasaṃdhaṃ ca kṣipramāyāti sātyakiḥ || 7-116-24||

    MHB 7-116-25

    रुधिरौघवतीं कृत्वा नदीं शोणितकर्दमाम् ।
    तृणवन्न्यस्य कौरव्यानेष आयाति सात्यकिः ॥ ७-११६-२५॥
    rudhiraughavatīṃ kṛtvā nadīṃ śoṇitakardamām |
    tṛṇavannyasya kauravyāneṣa āyāti sātyakiḥ || 7-116-25||

    MHB 7-116-26

    ततोऽप्रहृष्टः कौन्तेयः केशवं वाक्यमब्रवीत् ।
    न मे प्रियं महाबाहो यन्मामभ्येति सात्यकिः ॥ ७-११६-२६॥
    tato'prahṛṣṭaḥ kaunteyaḥ keśavaṃ vākyamabravīt |
    na me priyaṃ mahābāho yanmāmabhyeti sātyakiḥ || 7-116-26||

    MHB 7-116-27

    न हि जानामि वृत्तान्तं धर्मराजस्य केशव ।
    सात्वतेन विहीनः स यदि जीवति वा न वा ॥ ७-११६-२७॥
    na hi jānāmi vṛttāntaṃ dharmarājasya keśava |
    sātvatena vihīnaḥ sa yadi jīvati vā na vā || 7-116-27||

    MHB 7-116-28

    एतेन हि महाबाहो रक्षितव्यः स पार्थिवः ।
    तमेष कथमुत्सृज्य मम कृष्ण पदानुगः ॥ ७-११६-२८॥
    etena hi mahābāho rakṣitavyaḥ sa pārthivaḥ |
    tameṣa kathamutsṛjya mama kṛṣṇa padānugaḥ || 7-116-28||

    MHB 7-116-29

    राजा द्रोणाय चोत्सृष्टः सैन्धवश्चानिपातितः ।
    प्रत्युद्यातश्च शैनेयमेष भूरिश्रवा रणे ॥ ७-११६-२९॥
    rājā droṇāya cotsṛṣṭaḥ saindhavaścānipātitaḥ |
    pratyudyātaśca śaineyameṣa bhūriśravā raṇe || 7-116-29||

    MHB 7-116-30

    सोऽयं गुरुतरो भारः सैन्धवान्मे समाहितः ।
    ज्ञातव्यश्च हि मे राजा रक्षितव्यश्च सात्यकिः ॥ ७-११६-३०॥
    so'yaṃ gurutaro bhāraḥ saindhavānme samāhitaḥ |
    jñātavyaśca hi me rājā rakṣitavyaśca sātyakiḥ || 7-116-30||

    MHB 7-116-31

    जयद्रथश्च हन्तव्यो लम्बते च दिवाकरः ।
    श्रान्तश्चैष महाबाहुरल्पप्राणश्च सांप्रतम् ॥ ७-११६-३१॥
    jayadrathaśca hantavyo lambate ca divākaraḥ |
    śrāntaścaiṣa mahābāhuralpaprāṇaśca sāṃpratam || 7-116-31||

    MHB 7-116-32

    परिश्रान्ता हयाश्चास्य हययन्ता च माधव ।
    न च भूरिश्रवाः श्रान्तः ससहायश्च केशव ॥ ७-११६-३२॥
    pariśrāntā hayāścāsya hayayantā ca mādhava |
    na ca bhūriśravāḥ śrāntaḥ sasahāyaśca keśava || 7-116-32||

    MHB 7-116-33

    अपीदानीं भवेदस्य क्षेममस्मिन्समागमे ।
    कच्चिन्न सागरं तीर्त्वा सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    गोष्पदं प्राप्य सीदेत महौजाः शिनिपुंगवः ॥ ७-११६-३३॥
    apīdānīṃ bhavedasya kṣemamasminsamāgame |
    kaccinna sāgaraṃ tīrtvā sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    goṣpadaṃ prāpya sīdeta mahaujāḥ śinipuṃgavaḥ || 7-116-33||

    MHB 7-116-34

    अपि कौरवमुख्येन कृतास्त्रेण महात्मना ।
    समेत्य भूरिश्रवसा स्वस्तिमान्सात्यकिर्भवेत् ॥ ७-११६-३४॥
    api kauravamukhyena kṛtāstreṇa mahātmanā |
    sametya bhūriśravasā svastimānsātyakirbhavet || 7-116-34||

    MHB 7-116-35

    व्यतिक्रममिमं मन्ये धर्मराजस्य केशव ।
    आचार्याद्भयमुत्सृज्य यः प्रेषयति सात्यकिम् ॥ ७-११६-३५॥
    vyatikramamimaṃ manye dharmarājasya keśava |
    ācāryādbhayamutsṛjya yaḥ preṣayati sātyakim || 7-116-35||

    MHB 7-116-36

    ग्रहणं धर्मराजस्य खगः श्येन इवामिषम् ।
    नित्यमाशंसते द्रोणः कच्चित्स्यात्कुशली नृपः ॥ ७-११६-३६॥
    grahaṇaṃ dharmarājasya khagaḥ śyena ivāmiṣam |
    nityamāśaṃsate droṇaḥ kaccitsyātkuśalī nṛpaḥ || 7-116-36||

    Adhyaya: 117/173 (62)

    MHB 7-117-1

    संजय उवाच ।
    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य सात्वतं युद्धदुर्मदम् ।
    क्रोधाद्भूरिश्रवा राजन्सहसा समुपाद्रवत् ॥ ७-११७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya sātvataṃ yuddhadurmadam |
    krodhādbhūriśravā rājansahasā samupādravat || 7-117-1||

    MHB 7-117-2

    तमब्रवीन्महाबाहुः कौरव्यः शिनिपुंगवम् ।
    अद्य प्राप्तोऽसि दिष्ट्या मे चक्षुर्विषयमित्युत ॥ ७-११७-२॥
    tamabravīnmahābāhuḥ kauravyaḥ śinipuṃgavam |
    adya prāpto'si diṣṭyā me cakṣurviṣayamityuta || 7-117-2||

    MHB 7-117-3

    चिराभिलषितं काममद्य प्राप्स्यामि संयुगे ।
    न हि मे मोक्ष्यसे जीवन्यदि नोत्सृजसे रणम् ॥ ७-११७-३॥
    cirābhilaṣitaṃ kāmamadya prāpsyāmi saṃyuge |
    na hi me mokṣyase jīvanyadi notsṛjase raṇam || 7-117-3||

    MHB 7-117-4

    अद्य त्वां समरे हत्वा नित्यं शूराभिमानिनम् ।
    नन्दयिष्यामि दाशार्ह कुरुराजं सुयोधनम् ॥ ७-११७-४॥
    adya tvāṃ samare hatvā nityaṃ śūrābhimāninam |
    nandayiṣyāmi dāśārha kururājaṃ suyodhanam || 7-117-4||

    MHB 7-117-5

    अद्य मद्बाणनिर्दग्धं पतितं धरणीतले ।
    द्रक्ष्यतस्त्वां रणे वीरौ सहितौ केशवार्जुनौ ॥ ७-११७-५॥
    adya madbāṇanirdagdhaṃ patitaṃ dharaṇītale |
    drakṣyatastvāṃ raṇe vīrau sahitau keśavārjunau || 7-117-5||

    MHB 7-117-6

    अद्य धर्मसुतो राजा श्रुत्वा त्वां निहतं मया ।
    सव्रीडो भविता सद्यो येनासीह प्रवेशितः ॥ ७-११७-६॥
    adya dharmasuto rājā śrutvā tvāṃ nihataṃ mayā |
    savrīḍo bhavitā sadyo yenāsīha praveśitaḥ || 7-117-6||

    MHB 7-117-7

    अद्य मे विक्रमं पार्थो विज्ञास्यति धनंजयः ।
    त्वयि भूमौ विनिहते शयाने रुधिरोक्षिते ॥ ७-११७-७॥
    adya me vikramaṃ pārtho vijñāsyati dhanaṃjayaḥ |
    tvayi bhūmau vinihate śayāne rudhirokṣite || 7-117-7||

    MHB 7-117-8

    चिराभिलषितो ह्यद्य त्वया सह समागमः ।
    पुरा देवासुरे युद्धे शक्रस्य बलिना यथा ॥ ७-११७-८॥
    cirābhilaṣito hyadya tvayā saha samāgamaḥ |
    purā devāsure yuddhe śakrasya balinā yathā || 7-117-8||

    MHB 7-117-9

    अद्य युद्धं महाघोरं तव दास्यामि सात्वत ।
    ततो ज्ञास्यसि तत्त्वेन मद्वीर्यबलपौरुषम् ॥ ७-११७-९॥
    adya yuddhaṃ mahāghoraṃ tava dāsyāmi sātvata |
    tato jñāsyasi tattvena madvīryabalapauruṣam || 7-117-9||

    MHB 7-117-10

    अद्य संयमनीं याता मया त्वं निहतो रणे ।
    यथा रामानुजेनाजौ रावणिर्लक्ष्मणेन वै ॥ ७-११७-१०॥
    adya saṃyamanīṃ yātā mayā tvaṃ nihato raṇe |
    yathā rāmānujenājau rāvaṇirlakṣmaṇena vai || 7-117-10||

    MHB 7-117-11

    अद्य कृष्णश्च पार्थश्च धर्मराजश्च माधव ।
    हते त्वयि निरुत्साहा रणं त्यक्ष्यन्त्यसंशयम् ॥ ७-११७-११॥
    adya kṛṣṇaśca pārthaśca dharmarājaśca mādhava |
    hate tvayi nirutsāhā raṇaṃ tyakṣyantyasaṃśayam || 7-117-11||

    MHB 7-117-12

    अद्य तेऽपचितिं कृत्वा शितैर्माधव सायकैः ।
    तत्स्त्रियो नन्दयिष्यामि ये त्वया निहता रणे ॥ ७-११७-१२॥
    adya te'pacitiṃ kṛtvā śitairmādhava sāyakaiḥ |
    tatstriyo nandayiṣyāmi ye tvayā nihatā raṇe || 7-117-12||

    MHB 7-117-13

    चक्षुर्विषयसंप्राप्तो न त्वं माधव मोक्ष्यसे ।
    सिंहस्य विषयं प्राप्तो यथा क्षुद्रमृगस्तथा ॥ ७-११७-१३॥
    cakṣurviṣayasaṃprāpto na tvaṃ mādhava mokṣyase |
    siṃhasya viṣayaṃ prāpto yathā kṣudramṛgastathā || 7-117-13||

    MHB 7-117-14

    युयुधानस्तु तं राजन्प्रत्युवाच हसन्निव ।
    कौरवेय न संत्रासो विद्यते मम संयुगे ॥ ७-११७-१४॥
    yuyudhānastu taṃ rājanpratyuvāca hasanniva |
    kauraveya na saṃtrāso vidyate mama saṃyuge || 7-117-14||

    MHB 7-117-15

    स मां निहन्यात्संग्रामे यो मां कुर्यान्निरायुधम् ।
    समास्तु शाश्वतीर्हन्याद्यो मां हन्याद्धि संयुगे ॥ ७-११७-१५॥
    sa māṃ nihanyātsaṃgrāme yo māṃ kuryānnirāyudham |
    samāstu śāśvatīrhanyādyo māṃ hanyāddhi saṃyuge || 7-117-15||

    MHB 7-117-16

    किं मृषोक्तेन बहुना कर्मणा तु समाचर ।
    शारदस्येव मेघस्य गर्जितं निष्फलं हि ते ॥ ७-११७-१६॥
    kiṃ mṛṣoktena bahunā karmaṇā tu samācara |
    śāradasyeva meghasya garjitaṃ niṣphalaṃ hi te || 7-117-16||

    MHB 7-117-17

    श्रुत्वैतद्गर्जितं वीर हास्यं हि मम जायते ।
    चिरकालेप्सितं लोके युद्धमद्यास्तु कौरव ॥ ७-११७-१७॥
    śrutvaitadgarjitaṃ vīra hāsyaṃ hi mama jāyate |
    cirakālepsitaṃ loke yuddhamadyāstu kaurava || 7-117-17||

    MHB 7-117-18

    त्वरते मे मतिस्तात त्वयि युद्धाभिकाङ्क्षिणि ।
    नाहत्वा संनिवर्तिष्ये त्वामद्य पुरुषाधम ॥ ७-११७-१८॥
    tvarate me matistāta tvayi yuddhābhikāṅkṣiṇi |
    nāhatvā saṃnivartiṣye tvāmadya puruṣādhama || 7-117-18||

    MHB 7-117-19

    अन्योन्यं तौ तदा वाग्भिस्तक्षन्तौ नरपुंगवौ ।
    जिघांसू परमक्रुद्धावभिजघ्नतुराहवे ॥ ७-११७-१९॥
    anyonyaṃ tau tadā vāgbhistakṣantau narapuṃgavau |
    jighāṃsū paramakruddhāvabhijaghnaturāhave || 7-117-19||

    MHB 7-117-20

    समेतौ तौ नरव्याघ्रौ शुष्मिणौ स्पर्धिनौ रणे ।
    द्विरदाविव संक्रुद्धौ वाशितार्थे मदोत्कटौ ॥ ७-११७-२०॥
    sametau tau naravyāghrau śuṣmiṇau spardhinau raṇe |
    dviradāviva saṃkruddhau vāśitārthe madotkaṭau || 7-117-20||

    MHB 7-117-21

    भूरिश्रवाः सात्यकिश्च ववर्षतुररिंदमौ ।
    शरवर्षाणि भीमानि मेघाविव परस्परम् ॥ ७-११७-२१॥
    bhūriśravāḥ sātyakiśca vavarṣaturariṃdamau |
    śaravarṣāṇi bhīmāni meghāviva parasparam || 7-117-21||

    MHB 7-117-22

    सौमदत्तिस्तु शैनेयं प्रच्छाद्येषुभिराशुगैः ।
    जिघांसुर्भरतश्रेष्ठ विव्याध निशितैः शरैः ॥ ७-११७-२२॥
    saumadattistu śaineyaṃ pracchādyeṣubhirāśugaiḥ |
    jighāṃsurbharataśreṣṭha vivyādha niśitaiḥ śaraiḥ || 7-117-22||

    MHB 7-117-23

    दशभिः सात्यकिं विद्ध्वा सौमदत्तिरथापरान् ।
    मुमोच निशितान्बाणाञ्जिघांसुः शिनिपुंगवम् ॥ ७-११७-२३॥
    daśabhiḥ sātyakiṃ viddhvā saumadattirathāparān |
    mumoca niśitānbāṇāñjighāṃsuḥ śinipuṃgavam || 7-117-23||

    MHB 7-117-24

    तानस्य विशिखांस्तीक्ष्णानन्तरिक्षे विशां पते ।
    अप्राप्तानस्त्रमायाभिरग्रसत्सात्यकिः प्रभो ॥ ७-११७-२४॥
    tānasya viśikhāṃstīkṣṇānantarikṣe viśāṃ pate |
    aprāptānastramāyābhiragrasatsātyakiḥ prabho || 7-117-24||

    MHB 7-117-25

    तौ पृथक्शरवर्षाभ्यामवर्षेतां परस्परम् ।
    उत्तमाभिजनौ वीरौ कुरुवृष्णियशस्करौ ॥ ७-११७-२५॥
    tau pṛthakśaravarṣābhyāmavarṣetāṃ parasparam |
    uttamābhijanau vīrau kuruvṛṣṇiyaśaskarau || 7-117-25||

    MHB 7-117-26

    तौ नखैरिव शार्दूलौ दन्तैरिव महाद्विपौ ।
    रथशक्तिभिरन्योन्यं विशिखैश्चाप्यकृन्तताम् ॥ ७-११७-२६॥
    tau nakhairiva śārdūlau dantairiva mahādvipau |
    rathaśaktibhiranyonyaṃ viśikhaiścāpyakṛntatām || 7-117-26||

    MHB 7-117-27

    निर्भिदन्तौ हि गात्राणि विक्षरन्तौ च शोणितम् ।
    व्यष्टम्भयेतामन्योन्यं प्राणद्यूताभिदेविनौ ॥ ७-११७-२७॥
    nirbhidantau hi gātrāṇi vikṣarantau ca śoṇitam |
    vyaṣṭambhayetāmanyonyaṃ prāṇadyūtābhidevinau || 7-117-27||

    MHB 7-117-28

    एवमुत्तमकर्माणौ कुरुवृष्णियशस्करौ ।
    परस्परमयुध्येतां वारणाविव यूथपौ ॥ ७-११७-२८॥
    evamuttamakarmāṇau kuruvṛṣṇiyaśaskarau |
    parasparamayudhyetāṃ vāraṇāviva yūthapau || 7-117-28||

    MHB 7-117-29

    तावदीर्घेण कालेन ब्रह्मलोकपुरस्कृतौ ।
    जिगीषन्तौ परं स्थानमन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-११७-२९॥
    tāvadīrgheṇa kālena brahmalokapuraskṛtau |
    jigīṣantau paraṃ sthānamanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-117-29||

    MHB 7-117-30

    सात्यकिः सौमदत्तिश्च शरवृष्ट्या परस्परम् ।
    हृष्टवद्धार्तराष्ट्राणां पश्यतामभ्यवर्षताम् ॥ ७-११७-३०॥
    sātyakiḥ saumadattiśca śaravṛṣṭyā parasparam |
    hṛṣṭavaddhārtarāṣṭrāṇāṃ paśyatāmabhyavarṣatām || 7-117-30||

    MHB 7-117-31

    संप्रैक्षन्त जनास्तत्र युध्यमानौ युधां पती ।
    यूथपौ वाशिताहेतोः प्रयुद्धाविव कुञ्जरौ ॥ ७-११७-३१॥
    saṃpraikṣanta janāstatra yudhyamānau yudhāṃ patī |
    yūthapau vāśitāhetoḥ prayuddhāviva kuñjarau || 7-117-31||

    MHB 7-117-32

    अन्योन्यस्य हयान्हत्वा धनुषी विनिकृत्य च ।
    विरथावसियुद्धाय समेयातां महारणे ॥ ७-११७-३२॥
    anyonyasya hayānhatvā dhanuṣī vinikṛtya ca |
    virathāvasiyuddhāya sameyātāṃ mahāraṇe || 7-117-32||

    MHB 7-117-33

    आर्षभे चर्मणी चित्रे प्रगृह्य विपुले शुभे ।
    विकोशौ चाप्यसी कृत्वा समरे तौ विचेरतुः ॥ ७-११७-३३॥
    ārṣabhe carmaṇī citre pragṛhya vipule śubhe |
    vikośau cāpyasī kṛtvā samare tau viceratuḥ || 7-117-33||

    MHB 7-117-34

    चरन्तौ विविधान्मार्गान्मण्डलानि च भागशः ।
    मुहुराजघ्नतुः क्रुद्धावन्योन्यमरिमर्दनौ ॥ ७-११७-३४॥
    carantau vividhānmārgānmaṇḍalāni ca bhāgaśaḥ |
    muhurājaghnatuḥ kruddhāvanyonyamarimardanau || 7-117-34||

    MHB 7-117-35

    सखड्गौ चित्रवर्माणौ सनिष्काङ्गदभूषणौ ।
    रणे रणोत्कटौ राजन्नन्योन्यं पर्यकर्षताम् ॥ ७-११७-३५॥
    sakhaḍgau citravarmāṇau saniṣkāṅgadabhūṣaṇau |
    raṇe raṇotkaṭau rājannanyonyaṃ paryakarṣatām || 7-117-35||

    MHB 7-117-36

    मुहूर्तमिव राजेन्द्र परिकृष्य परस्परम् ।
    पश्यतां सर्वसैन्यानां वीरावाश्वसतां पुनः ॥ ७-११७-३६॥
    muhūrtamiva rājendra parikṛṣya parasparam |
    paśyatāṃ sarvasainyānāṃ vīrāvāśvasatāṃ punaḥ || 7-117-36||

    MHB 7-117-37

    असिभ्यां चर्मणी शुभ्रे विपुले च शरावरे ।
    निकृत्य पुरुषव्याघ्रौ बाहुयुद्धं प्रचक्रतुः ॥ ७-११७-३७॥
    asibhyāṃ carmaṇī śubhre vipule ca śarāvare |
    nikṛtya puruṣavyāghrau bāhuyuddhaṃ pracakratuḥ || 7-117-37||

    MHB 7-117-38

    व्यूढोरस्कौ दीर्घभुजौ नियुद्धकुशलावुभौ ।
    बाहुभिः समसज्जेतामायसैः परिघैरिव ॥ ७-११७-३८॥
    vyūḍhoraskau dīrghabhujau niyuddhakuśalāvubhau |
    bāhubhiḥ samasajjetāmāyasaiḥ parighairiva || 7-117-38||

    MHB 7-117-39

    तयोरासन्भुजाघाता निग्रहप्रग्रहौ तथा ।
    शिक्षाबलसमुद्भूताः सर्वयोधप्रहर्षणाः ॥ ७-११७-३९॥
    tayorāsanbhujāghātā nigrahapragrahau tathā |
    śikṣābalasamudbhūtāḥ sarvayodhapraharṣaṇāḥ || 7-117-39||

    MHB 7-117-40

    तयोर्नृवरयो राजन्समरे युध्यमानयोः ।
    भीमोऽभवन्महाशब्दो वज्रपर्वतयोरिव ॥ ७-११७-४०॥
    tayornṛvarayo rājansamare yudhyamānayoḥ |
    bhīmo'bhavanmahāśabdo vajraparvatayoriva || 7-117-40||

    MHB 7-117-41

    द्विपाविव विषाणाग्रैः शृङ्गैरिव महर्षभौ ।
    युयुधाते महात्मानौ कुरुसात्वतपुंगवौ ॥ ७-११७-४१॥
    dvipāviva viṣāṇāgraiḥ śṛṅgairiva maharṣabhau |
    yuyudhāte mahātmānau kurusātvatapuṃgavau || 7-117-41||

    MHB 7-117-42

    क्षीणायुधे सात्वते युध्यमाने ततोऽब्रवीदर्जुनं वासुदेवः ।
    पश्यस्वैनं विरथं युध्यमानं रणे केतुं सर्वधनुर्धराणाम् ॥ ७-११७-४२॥
    kṣīṇāyudhe sātvate yudhyamāne tato'bravīdarjunaṃ vāsudevaḥ |
    paśyasvainaṃ virathaṃ yudhyamānaṃ raṇe ketuṃ sarvadhanurdharāṇām || 7-117-42||

    MHB 7-117-43

    प्रविष्टो भारतीं सेनां तव पाण्डव पृष्ठतः ।
    योधितश्च महावीर्यैः सर्वैर्भारत भारतैः ॥ ७-११७-४३॥
    praviṣṭo bhāratīṃ senāṃ tava pāṇḍava pṛṣṭhataḥ |
    yodhitaśca mahāvīryaiḥ sarvairbhārata bhārataiḥ || 7-117-43||

    MHB 7-117-44

    परिश्रान्तो युधां श्रेष्ठः संप्राप्तो भूरिदक्षिणम् ।
    युद्धकाङ्क्षिणमायान्तं नैतत्सममिवार्जुन ॥ ७-११७-४४॥
    pariśrānto yudhāṃ śreṣṭhaḥ saṃprāpto bhūridakṣiṇam |
    yuddhakāṅkṣiṇamāyāntaṃ naitatsamamivārjuna || 7-117-44||

    MHB 7-117-45

    ततो भूरिश्रवाः क्रुद्धः सात्यकिं युद्धदुर्मदम् ।
    उद्यम्य न्यहनद्राजन्मत्तो मत्तमिव द्विपम् ॥ ७-११७-४५॥
    tato bhūriśravāḥ kruddhaḥ sātyakiṃ yuddhadurmadam |
    udyamya nyahanadrājanmatto mattamiva dvipam || 7-117-45||

    MHB 7-117-46

    रथस्थयोर्द्वयोर्युद्धे क्रुद्धयोर्योधमुख्ययोः ।
    केशवार्जुनयो राजन्समरे प्रेक्षमाणयोः ॥ ७-११७-४६॥
    rathasthayordvayoryuddhe kruddhayoryodhamukhyayoḥ |
    keśavārjunayo rājansamare prekṣamāṇayoḥ || 7-117-46||

    MHB 7-117-47

    अथ कृष्णो महाबाहुरर्जुनं प्रत्यभाषत ।
    पश्य वृष्ण्यन्धकव्याघ्रं सौमदत्तिवशं गतम् ॥ ७-११७-४७॥
    atha kṛṣṇo mahābāhurarjunaṃ pratyabhāṣata |
    paśya vṛṣṇyandhakavyāghraṃ saumadattivaśaṃ gatam || 7-117-47||

    MHB 7-117-48

    परिश्रान्तं गतं भूमौ कृत्वा कर्म सुदुष्करम् ।
    तवान्तेवासिनं शूरं पालयार्जुन सात्यकिम् ॥ ७-११७-४८॥
    pariśrāntaṃ gataṃ bhūmau kṛtvā karma suduṣkaram |
    tavāntevāsinaṃ śūraṃ pālayārjuna sātyakim || 7-117-48||

    MHB 7-117-49

    न वशं यज्ञशीलस्य गच्छेदेष वरारिहन् ।
    त्वत्कृते पुरुषव्याघ्र तदाशु क्रियतां विभो ॥ ७-११७-४९॥
    na vaśaṃ yajñaśīlasya gacchedeṣa varārihan |
    tvatkṛte puruṣavyāghra tadāśu kriyatāṃ vibho || 7-117-49||

    MHB 7-117-50

    अथाब्रवीद्धृष्टमना वासुदेवं धनंजयः ।
    पश्य वृष्णिप्रवीरेण क्रीडन्तं कुरुपुंगवम् ।
    महाद्विपेनेव वने मत्तेन हरियूथपम् ॥ ७-११७-५०॥
    athābravīddhṛṣṭamanā vāsudevaṃ dhanaṃjayaḥ |
    paśya vṛṣṇipravīreṇa krīḍantaṃ kurupuṃgavam |
    mahādvipeneva vane mattena hariyūthapam || 7-117-50||

    MHB 7-117-51

    हाहाकारो महानासीत्सैन्यानां भरतर्षभ ।
    यदुद्यम्य महाबाहुः सात्यकिं न्यहनद्भुवि ॥ ७-११७-५१॥
    hāhākāro mahānāsītsainyānāṃ bharatarṣabha |
    yadudyamya mahābāhuḥ sātyakiṃ nyahanadbhuvi || 7-117-51||

    MHB 7-117-52

    स सिंह इव मातङ्गं विकर्षन्भूरिदक्षिणः ।
    व्यरोचत कुरुश्रेष्ठः सात्वतप्रवरं युधि ॥ ७-११७-५२॥
    sa siṃha iva mātaṅgaṃ vikarṣanbhūridakṣiṇaḥ |
    vyarocata kuruśreṣṭhaḥ sātvatapravaraṃ yudhi || 7-117-52||

    MHB 7-117-53

    अथ कोशाद्विनिष्कृष्य खड्गं भूरिश्रवा रणे ।
    मूर्धजेषु निजग्राह पदा चोरस्यताडयत् ॥ ७-११७-५३॥
    atha kośādviniṣkṛṣya khaḍgaṃ bhūriśravā raṇe |
    mūrdhajeṣu nijagrāha padā corasyatāḍayat || 7-117-53||

    MHB 7-117-54

    तथा तु परिकृष्यन्तं दृष्ट्वा सात्वतमाहवे ।
    वासुदेवस्ततो राजन्भूयोऽर्जुनमभाषत ॥ ७-११७-५४॥
    tathā tu parikṛṣyantaṃ dṛṣṭvā sātvatamāhave |
    vāsudevastato rājanbhūyo'rjunamabhāṣata || 7-117-54||

    MHB 7-117-55

    पश्य वृष्ण्यन्धकव्याघ्रं सौमदत्तिवशं गतम् ।
    तव शिष्यं महाबाहो धनुष्यनवरं त्वया ॥ ७-११७-५५॥
    paśya vṛṣṇyandhakavyāghraṃ saumadattivaśaṃ gatam |
    tava śiṣyaṃ mahābāho dhanuṣyanavaraṃ tvayā || 7-117-55||

    MHB 7-117-56

    असत्यो विक्रमः पार्थ यत्र भूरिश्रवा रणे ।
    विशेषयति वार्ष्णेयं सात्यकिं सत्यविक्रमम् ॥ ७-११७-५६॥
    asatyo vikramaḥ pārtha yatra bhūriśravā raṇe |
    viśeṣayati vārṣṇeyaṃ sātyakiṃ satyavikramam || 7-117-56||

    MHB 7-117-57

    एवमुक्तो महाबाहुर्वासुदेवेन पाण्डवः ।
    मनसा पूजयामास भूरिश्रवसमाहवे ॥ ७-११७-५७॥
    evamukto mahābāhurvāsudevena pāṇḍavaḥ |
    manasā pūjayāmāsa bhūriśravasamāhave || 7-117-57||

    MHB 7-117-58

    विकर्षन्सात्वतश्रेष्ठं क्रीडमान इवाहवे ।
    संहर्षयति मां भूयः कुरूणां कीर्तिवर्धनः ॥ ७-११७-५८॥
    vikarṣansātvataśreṣṭhaṃ krīḍamāna ivāhave |
    saṃharṣayati māṃ bhūyaḥ kurūṇāṃ kīrtivardhanaḥ || 7-117-58||

    MHB 7-117-59

    प्रवरं वृष्णिवीराणां यन्न हन्याद्धि सात्यकिम् ।
    महाद्विपमिवारण्ये मृगेन्द्र इव कर्षति ॥ ७-११७-५९॥
    pravaraṃ vṛṣṇivīrāṇāṃ yanna hanyāddhi sātyakim |
    mahādvipamivāraṇye mṛgendra iva karṣati || 7-117-59||

    MHB 7-117-60

    एवं तु मनसा राजन्पार्थः संपूज्य कौरवम् ।
    वासुदेवं महाबाहुरर्जुनः प्रत्यभाषत ॥ ७-११७-६०॥
    evaṃ tu manasā rājanpārthaḥ saṃpūjya kauravam |
    vāsudevaṃ mahābāhurarjunaḥ pratyabhāṣata || 7-117-60||

    MHB 7-117-61

    सैन्धवासक्तदृष्टित्वान्नैनं पश्यामि माधव ।
    एष त्वसुकरं कर्म यादवार्थे करोम्यहम् ॥ ७-११७-६१॥
    saindhavāsaktadṛṣṭitvānnainaṃ paśyāmi mādhava |
    eṣa tvasukaraṃ karma yādavārthe karomyaham || 7-117-61||

    MHB 7-117-62

    इत्युक्त्वा वचनं कुर्वन्वासुदेवस्य पाण्डवः ।
    सखड्गं यज्ञशीलस्य पत्रिणा बाहुमच्छिनत् ॥ ७-११७-६२॥
    ityuktvā vacanaṃ kurvanvāsudevasya pāṇḍavaḥ |
    sakhaḍgaṃ yajñaśīlasya patriṇā bāhumacchinat || 7-117-62||

    Adhyaya: 118/173 (52)

    MHB 7-118-1

    संजय उवाच ।
    स बाहुरपतद्भूमौ सखड्गः सशुभाङ्गदः ।
    आदधज्जीवलोकस्य दुःखमुत्तममुत्तमः ॥ ७-११८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sa bāhurapatadbhūmau sakhaḍgaḥ saśubhāṅgadaḥ |
    ādadhajjīvalokasya duḥkhamuttamamuttamaḥ || 7-118-1||

    MHB 7-118-2

    प्रहरिष्यन्हृतो बाहुरदृश्येन किरीटिना ।
    वेगेनाभ्यपतद्भूमौ पञ्चास्य इव पन्नगः ॥ ७-११८-२॥
    prahariṣyanhṛto bāhuradṛśyena kirīṭinā |
    vegenābhyapatadbhūmau pañcāsya iva pannagaḥ || 7-118-2||

    MHB 7-118-3

    स मोघं कृतमात्मानं दृष्ट्वा पार्थेन कौरवः ।
    उत्सृज्य सात्यकिं क्रोधाद्गर्हयामास पाण्डवम् ॥ ७-११८-३॥
    sa moghaṃ kṛtamātmānaṃ dṛṣṭvā pārthena kauravaḥ |
    utsṛjya sātyakiṃ krodhādgarhayāmāsa pāṇḍavam || 7-118-3||

    MHB 7-118-4

    नृशंसं बत कौन्तेय कर्मेदं कृतवानसि ।
    अपश्यतो विषक्तस्य यन्मे बाहुमचिच्छिदः ॥ ७-११८-४॥
    nṛśaṃsaṃ bata kaunteya karmedaṃ kṛtavānasi |
    apaśyato viṣaktasya yanme bāhumacicchidaḥ || 7-118-4||

    MHB 7-118-5

    किं नु वक्ष्यसि राजानं धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    किं कुर्वाणो मया संख्ये हतो भूरिश्रवा इति ॥ ७-११८-५॥
    kiṃ nu vakṣyasi rājānaṃ dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram |
    kiṃ kurvāṇo mayā saṃkhye hato bhūriśravā iti || 7-118-5||

    MHB 7-118-6

    इदमिन्द्रेण ते साक्षादुपदिष्टं महात्मना ।
    अस्त्रं रुद्रेण वा पार्थ द्रोणेनाथ कृपेण वा ॥ ७-११८-६॥
    idamindreṇa te sākṣādupadiṣṭaṃ mahātmanā |
    astraṃ rudreṇa vā pārtha droṇenātha kṛpeṇa vā || 7-118-6||

    MHB 7-118-7

    ननु नाम स्वधर्मज्ञस्त्वं लोकेऽभ्यधिकः परैः ।
    अयुध्यमानस्य कथं रणे प्रहृतवानसि ॥ ७-११८-७॥
    nanu nāma svadharmajñastvaṃ loke'bhyadhikaḥ paraiḥ |
    ayudhyamānasya kathaṃ raṇe prahṛtavānasi || 7-118-7||

    MHB 7-118-8

    न प्रमत्ताय भीताय विरथाय प्रयाचते ।
    व्यसने वर्तमानाय प्रहरन्ति मनस्विनः ॥ ७-११८-८॥
    na pramattāya bhītāya virathāya prayācate |
    vyasane vartamānāya praharanti manasvinaḥ || 7-118-8||

    MHB 7-118-9

    इदं तु नीचाचरितमसत्पुरुषसेवितम् ।
    कथमाचरितं पार्थ त्वया कर्म सुदुष्करम् ॥ ७-११८-९॥
    idaṃ tu nīcācaritamasatpuruṣasevitam |
    kathamācaritaṃ pārtha tvayā karma suduṣkaram || 7-118-9||

    MHB 7-118-10

    आर्येण सुकरं ह्याहुरार्यकर्म धनंजय ।
    अनार्यकर्म त्वार्येण सुदुष्करतरं भुवि ॥ ७-११८-१०॥
    āryeṇa sukaraṃ hyāhurāryakarma dhanaṃjaya |
    anāryakarma tvāryeṇa suduṣkarataraṃ bhuvi || 7-118-10||

    MHB 7-118-11

    येषु येषु नरः पार्थ यत्र यत्र च वर्तते ।
    आशु तच्छीलतामेति तदिदं त्वयि दृश्यते ॥ ७-११८-११॥
    yeṣu yeṣu naraḥ pārtha yatra yatra ca vartate |
    āśu tacchīlatāmeti tadidaṃ tvayi dṛśyate || 7-118-11||

    MHB 7-118-12

    कथं हि राजवंश्यस्त्वं कौरवेयो विशेषतः ।
    क्षत्रधर्मादपक्रान्तः सुवृत्तश्चरितव्रतः ॥ ७-११८-१२॥
    kathaṃ hi rājavaṃśyastvaṃ kauraveyo viśeṣataḥ |
    kṣatradharmādapakrāntaḥ suvṛttaścaritavrataḥ || 7-118-12||

    MHB 7-118-13

    इदं तु यदतिक्षुद्रं वार्ष्णेयार्थे कृतं त्वया ।
    वासुदेवमतं नूनं नैतत्त्वय्युपपद्यते ॥ ७-११८-१३॥
    idaṃ tu yadatikṣudraṃ vārṣṇeyārthe kṛtaṃ tvayā |
    vāsudevamataṃ nūnaṃ naitattvayyupapadyate || 7-118-13||

    MHB 7-118-14

    को हि नाम प्रमत्ताय परेण सह युध्यते ।
    ईदृशं व्यसनं दद्याद्यो न कृष्णसखो भवेत् ॥ ७-११८-१४॥
    ko hi nāma pramattāya pareṇa saha yudhyate |
    īdṛśaṃ vyasanaṃ dadyādyo na kṛṣṇasakho bhavet || 7-118-14||

    MHB 7-118-15

    व्रात्याः संश्लिष्टकर्माणः प्रकृत्यैव विगर्हिताः ।
    वृष्ण्यन्धकाः कथं पार्थ प्रमाणं भवता कृताः ॥ ७-११८-१५॥
    vrātyāḥ saṃśliṣṭakarmāṇaḥ prakṛtyaiva vigarhitāḥ |
    vṛṣṇyandhakāḥ kathaṃ pārtha pramāṇaṃ bhavatā kṛtāḥ || 7-118-15||

    MHB 7-118-16

    एवमुक्त्वा महाबाहुर्यूपकेतुर्महायशाः ।
    युयुधानं परित्यज्य रणे प्रायमुपाविशत् ॥ ७-११८-१६॥
    evamuktvā mahābāhuryūpaketurmahāyaśāḥ |
    yuyudhānaṃ parityajya raṇe prāyamupāviśat || 7-118-16||

    MHB 7-118-17

    शरानास्तीर्य सव्येन पाणिना पुण्यलक्षणः ।
    यियासुर्ब्रह्मलोकाय प्राणान्प्राणेष्वथाजुहोत् ॥ ७-११८-१७॥
    śarānāstīrya savyena pāṇinā puṇyalakṣaṇaḥ |
    yiyāsurbrahmalokāya prāṇānprāṇeṣvathājuhot || 7-118-17||

    MHB 7-118-18

    सूर्ये चक्षुः समाधाय प्रसन्नं सलिले मनः ।
    ध्यायन्महोपनिषदं योगयुक्तोऽभवन्मुनिः ॥ ७-११८-१८॥
    sūrye cakṣuḥ samādhāya prasannaṃ salile manaḥ |
    dhyāyanmahopaniṣadaṃ yogayukto'bhavanmuniḥ || 7-118-18||

    MHB 7-118-19

    ततः स सर्वसेनायां जनः कृष्णधनंजयौ ।
    गर्हयामास तं चापि शशंस पुरुषर्षभम् ॥ ७-११८-१९॥
    tataḥ sa sarvasenāyāṃ janaḥ kṛṣṇadhanaṃjayau |
    garhayāmāsa taṃ cāpi śaśaṃsa puruṣarṣabham || 7-118-19||

    MHB 7-118-20

    निन्द्यमानौ तथा कृष्णौ नोचतुः किंचिदप्रियम् ।
    प्रशस्यमानश्च तथा नाहृष्यद्यूपकेतनः ॥ ७-११८-२०॥
    nindyamānau tathā kṛṣṇau nocatuḥ kiṃcidapriyam |
    praśasyamānaśca tathā nāhṛṣyadyūpaketanaḥ || 7-118-20||

    MHB 7-118-21

    तांस्तथा वादिनो राजन्पुत्रांस्तव धनंजयः ।
    अमृष्यमाणो मनसा तेषां तस्य च भाषितम् ॥ ७-११८-२१॥
    tāṃstathā vādino rājanputrāṃstava dhanaṃjayaḥ |
    amṛṣyamāṇo manasā teṣāṃ tasya ca bhāṣitam || 7-118-21||

    MHB 7-118-22

    असंक्रुद्धमना वाचा स्मारयन्निव भारत ।
    उवाच पाण्डुतनयः साक्षेपमिव फल्गुनः ॥ ७-११८-२२॥
    asaṃkruddhamanā vācā smārayanniva bhārata |
    uvāca pāṇḍutanayaḥ sākṣepamiva phalgunaḥ || 7-118-22||

    MHB 7-118-23

    मम सर्वेऽपि राजानो जानन्त्येतन्महाव्रतम् ।
    न शक्यो मामको हन्तुं यो मे स्याद्बाणगोचरे ॥ ७-११८-२३॥
    mama sarve'pi rājāno jānantyetanmahāvratam |
    na śakyo māmako hantuṃ yo me syādbāṇagocare || 7-118-23||

    MHB 7-118-24

    यूपकेतो समीक्ष्य त्वं न मां गर्हितुमर्हसि ।
    न हि धर्ममविज्ञाय युक्तं गर्हयितुं परम् ॥ ७-११८-२४॥
    yūpaketo samīkṣya tvaṃ na māṃ garhitumarhasi |
    na hi dharmamavijñāya yuktaṃ garhayituṃ param || 7-118-24||

    MHB 7-118-25

    आत्तशस्त्रस्य हि रणे वृष्णिवीरं जिघांसतः ।
    यदहं बाहुमच्छैत्सं न स धर्मो विगर्हितः ॥ ७-११८-२५॥
    āttaśastrasya hi raṇe vṛṣṇivīraṃ jighāṃsataḥ |
    yadahaṃ bāhumacchaitsaṃ na sa dharmo vigarhitaḥ || 7-118-25||

    MHB 7-118-26

    न्यस्तशस्त्रस्य बालस्य विरथस्य विवर्मणः ।
    अभिमन्योर्वधं तात धार्मिकः को न पूजयेत् ॥ ७-११८-२६॥
    nyastaśastrasya bālasya virathasya vivarmaṇaḥ |
    abhimanyorvadhaṃ tāta dhārmikaḥ ko na pūjayet || 7-118-26||

    MHB 7-118-27

    एवमुक्तस्तु पार्थेन शिरसा भूमिमस्पृशत् ।
    पाणिना चैव सव्येन प्राहिणोदस्य दक्षिणम् ॥ ७-११८-२७॥
    evamuktastu pārthena śirasā bhūmimaspṛśat |
    pāṇinā caiva savyena prāhiṇodasya dakṣiṇam || 7-118-27||

    MHB 7-118-28

    एतत्पार्थस्य तु वचस्ततः श्रुत्वा महाद्युतिः ।
    यूपकेतुर्महाराज तूष्णीमासीदवाङ्मुखः ॥ ७-११८-२८॥
    etatpārthasya tu vacastataḥ śrutvā mahādyutiḥ |
    yūpaketurmahārāja tūṣṇīmāsīdavāṅmukhaḥ || 7-118-28||

    MHB 7-118-29

    अर्जुन उवाच ।
    या प्रीतिर्धर्मराजे मे भीमे च वदतां वरे ।
    नकुले सहदेवे च सा मे त्वयि शलाग्रज ॥ ७-११८-२९॥
    arjuna uvāca |
    yā prītirdharmarāje me bhīme ca vadatāṃ vare |
    nakule sahadeve ca sā me tvayi śalāgraja || 7-118-29||

    MHB 7-118-30

    मया तु समनुज्ञातः कृष्णेन च महात्मना ।
    गच्छ पुण्यकृताँल्लोकाञ्शिबिरौशीनरो यथा ॥ ७-११८-३०॥
    mayā tu samanujñātaḥ kṛṣṇena ca mahātmanā |
    gaccha puṇyakṛtā~llokāñśibirauśīnaro yathā || 7-118-30||

    MHB 7-118-31

    संजय उवाच ।
    तत उत्थाय शैनेयो विमुक्तः सौमदत्तिना ।
    खड्गमादाय चिच्छित्सुः शिरस्तस्य महात्मनः ॥ ७-११८-३१॥
    saṃjaya uvāca |
    tata utthāya śaineyo vimuktaḥ saumadattinā |
    khaḍgamādāya cicchitsuḥ śirastasya mahātmanaḥ || 7-118-31||

    MHB 7-118-32

    निहतं पाण्डुपुत्रेण प्रमत्तं भूरिदक्षिणम् ।
    इयेष सात्यकिर्हन्तुं शलाग्रजमकल्मषम् ॥ ७-११८-३२॥
    nihataṃ pāṇḍuputreṇa pramattaṃ bhūridakṣiṇam |
    iyeṣa sātyakirhantuṃ śalāgrajamakalmaṣam || 7-118-32||

    MHB 7-118-33

    निकृत्तभुजमासीनं छिन्नहस्तमिव द्विपम् ।
    क्रोशतां सर्वसैन्यानां निन्द्यमानः सुदुर्मनाः ॥ ७-११८-३३॥
    nikṛttabhujamāsīnaṃ chinnahastamiva dvipam |
    krośatāṃ sarvasainyānāṃ nindyamānaḥ sudurmanāḥ || 7-118-33||

    MHB 7-118-34

    वार्यमाणः स कृष्णेन पार्थेन च महात्मना ।
    भीमेन चक्ररक्षाभ्यामश्वत्थाम्ना कृपेण च ॥ ७-११८-३४॥
    vāryamāṇaḥ sa kṛṣṇena pārthena ca mahātmanā |
    bhīmena cakrarakṣābhyāmaśvatthāmnā kṛpeṇa ca || 7-118-34||

    MHB 7-118-35

    कर्णेन वृषसेनेन सैन्धवेन तथैव च ।
    विक्रोशतां च सैन्यानामवधीत्तं यतव्रतम् ॥ ७-११८-३५॥
    karṇena vṛṣasenena saindhavena tathaiva ca |
    vikrośatāṃ ca sainyānāmavadhīttaṃ yatavratam || 7-118-35||

    MHB 7-118-36

    प्रायोपविष्टाय रणे पार्थेन छिन्नबाहवे ।
    सात्यकिः कौरवेन्द्राय खड्गेनापाहरच्छिरः ॥ ७-११८-३६॥
    prāyopaviṣṭāya raṇe pārthena chinnabāhave |
    sātyakiḥ kauravendrāya khaḍgenāpāharacchiraḥ || 7-118-36||

    MHB 7-118-37

    नाभ्यनन्दन्त तत्सैन्याः सात्यकिं तेन कर्मणा ।
    अर्जुनेन हतं पूर्वं यज्जघान कुरूद्वहम् ॥ ७-११८-३७॥
    nābhyanandanta tatsainyāḥ sātyakiṃ tena karmaṇā |
    arjunena hataṃ pūrvaṃ yajjaghāna kurūdvaham || 7-118-37||

    MHB 7-118-38

    सहस्राक्षसमं तत्र सिद्धचारणमानवाः ।
    भूरिश्रवसमालोक्य युद्धे प्रायगतं हतम् ॥ ७-११८-३८॥
    sahasrākṣasamaṃ tatra siddhacāraṇamānavāḥ |
    bhūriśravasamālokya yuddhe prāyagataṃ hatam || 7-118-38||

    MHB 7-118-39

    अपूजयन्त तं देवा विस्मितास्तस्य कर्मभिः ।
    पक्षवादांश्च बहुशः प्रावदंस्तस्य सैनिकाः ॥ ७-११८-३९॥
    apūjayanta taṃ devā vismitāstasya karmabhiḥ |
    pakṣavādāṃśca bahuśaḥ prāvadaṃstasya sainikāḥ || 7-118-39||

    MHB 7-118-40

    न वार्ष्णेयस्यापराधो भवितव्यं हि तत्तथा ।
    तस्मान्मन्युर्न वः कार्यः क्रोधो दुःखकरो नृणाम् ॥ ७-११८-४०॥
    na vārṣṇeyasyāparādho bhavitavyaṃ hi tattathā |
    tasmānmanyurna vaḥ kāryaḥ krodho duḥkhakaro nṛṇām || 7-118-40||

    MHB 7-118-41

    हन्तव्यश्चैष वीरेण नात्र कार्या विचारणा ।
    विहितो ह्यस्य धात्रैव मृत्युः सात्यकिराहवे ॥ ७-११८-४१॥
    hantavyaścaiṣa vīreṇa nātra kāryā vicāraṇā |
    vihito hyasya dhātraiva mṛtyuḥ sātyakirāhave || 7-118-41||

    MHB 7-118-42

    सात्यकिरुवाच ।
    न हन्तव्यो न हन्तव्य इति यन्मां प्रभाषथ ।
    धर्मवादैरधर्मिष्ठा धर्मकञ्चुकमास्थिताः ॥ ७-११८-४२॥
    sātyakiruvāca |
    na hantavyo na hantavya iti yanmāṃ prabhāṣatha |
    dharmavādairadharmiṣṭhā dharmakañcukamāsthitāḥ || 7-118-42||

    MHB 7-118-43

    यदा बालः सुभद्रायाः सुतः शस्त्रविनाकृतः ।
    युष्माभिर्निहतो युद्धे तदा धर्मः क्व वो गतः ॥ ७-११८-४३॥
    yadā bālaḥ subhadrāyāḥ sutaḥ śastravinākṛtaḥ |
    yuṣmābhirnihato yuddhe tadā dharmaḥ kva vo gataḥ || 7-118-43||

    MHB 7-118-44

    मया त्वेतत्प्रतिज्ञातं क्षेपे कस्मिंश्चिदेव हि ।
    यो मां निष्पिष्य संग्रामे जीवन्हन्यात्पदा रुषा ।
    स मे वध्यो भवेच्छत्रुर्यद्यपि स्यान्मुनिव्रतः ॥ ७-११८-४४॥
    mayā tvetatpratijñātaṃ kṣepe kasmiṃścideva hi |
    yo māṃ niṣpiṣya saṃgrāme jīvanhanyātpadā ruṣā |
    sa me vadhyo bhavecchatruryadyapi syānmunivrataḥ || 7-118-44||

    MHB 7-118-45

    चेष्टमानं प्रतीघाते सभुजं मां सचक्षुषः ।
    मन्यध्वं मृतमित्येवमेतद्वो बुद्धिलाघवम् ।
    युक्तो ह्यस्य प्रतीघातः कृतो मे कुरुपुंगवाः ॥ ७-११८-४५॥
    ceṣṭamānaṃ pratīghāte sabhujaṃ māṃ sacakṣuṣaḥ |
    manyadhvaṃ mṛtamityevametadvo buddhilāghavam |
    yukto hyasya pratīghātaḥ kṛto me kurupuṃgavāḥ || 7-118-45||

    MHB 7-118-46

    यत्तु पार्थेन मत्स्नेहात्स्वां प्रतिज्ञां च रक्षता ।
    सखड्गोऽस्य हृतो बाहुरेतेनैवास्मि वञ्चितः ॥ ७-११८-४६॥
    yattu pārthena matsnehātsvāṃ pratijñāṃ ca rakṣatā |
    sakhaḍgo'sya hṛto bāhuretenaivāsmi vañcitaḥ || 7-118-46||

    MHB 7-118-47

    भवितव्यं च यद्भावि दैवं चेष्टयतीव च ।
    सोऽयं हतो विमर्देऽस्मिन्किमत्राधर्मचेष्टितम् ॥ ७-११८-४७॥
    bhavitavyaṃ ca yadbhāvi daivaṃ ceṣṭayatīva ca |
    so'yaṃ hato vimarde'sminkimatrādharmaceṣṭitam || 7-118-47||

    MHB 7-118-48

    अपि चायं पुरा गीतः श्लोको वाल्मीकिना भुवि ।
    पीडाकरममित्राणां यत्स्यात्कर्तव्यमेव तत् ॥ ७-११८-४८॥
    api cāyaṃ purā gītaḥ śloko vālmīkinā bhuvi |
    pīḍākaramamitrāṇāṃ yatsyātkartavyameva tat || 7-118-48||

    MHB 7-118-49

    संजय उवाच ।
    एवमुक्ते महाराज सर्वे कौरवपाण्डवाः ।
    न स्म किंचिदभाषन्त मनसा समपूजयन् ॥ ७-११८-४९॥
    saṃjaya uvāca |
    evamukte mahārāja sarve kauravapāṇḍavāḥ |
    na sma kiṃcidabhāṣanta manasā samapūjayan || 7-118-49||

    MHB 7-118-50

    मन्त्रैर्हि पूतस्य महाध्वरेषु यशस्विनो भूरिसहस्रदस्य ।
    मुनेरिवारण्यगतस्य तस्य न तत्र कश्चिद्वधमभ्यनन्दत् ॥ ७-११८-५०॥
    mantrairhi pūtasya mahādhvareṣu yaśasvino bhūrisahasradasya |
    munerivāraṇyagatasya tasya na tatra kaścidvadhamabhyanandat || 7-118-50||

    MHB 7-118-51

    सुनीलकेशं वरदस्य तस्य शूरस्य पारावतलोहिताक्षम् ।
    अश्वस्य मेध्यस्य शिरो निकृत्तं न्यस्तं हविर्धानमिवोत्तरेण ॥ ७-११८-५१॥
    sunīlakeśaṃ varadasya tasya śūrasya pārāvatalohitākṣam |
    aśvasya medhyasya śiro nikṛttaṃ nyastaṃ havirdhānamivottareṇa || 7-118-51||

    MHB 7-118-52

    स तेजसा शस्त्रहतेन पूतो महाहवे देहवरं विसृज्य ।
    आक्रामदूर्ध्वं वरदो वरार्हो व्यावृत्य धर्मेण परेण रोदसी ॥ ७-११८-५२॥
    sa tejasā śastrahatena pūto mahāhave dehavaraṃ visṛjya |
    ākrāmadūrdhvaṃ varado varārho vyāvṛtya dharmeṇa pareṇa rodasī || 7-118-52||

    Adhyaya: 119/173 (28)

    MHB 7-119-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अजितो द्रोणराधेयविकर्णकृतवर्मभिः ।
    तीर्णः सैन्यार्णवं वीरः प्रतिश्रुत्य युधिष्ठिरे ॥ ७-११९-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    ajito droṇarādheyavikarṇakṛtavarmabhiḥ |
    tīrṇaḥ sainyārṇavaṃ vīraḥ pratiśrutya yudhiṣṭhire || 7-119-1||

    MHB 7-119-2

    स कथं कौरवेयेण समरेष्वनिवारितः ।
    निगृह्य भूरिश्रवसा बलाद्भुवि निपातितः ॥ ७-११९-२॥
    sa kathaṃ kauraveyeṇa samareṣvanivāritaḥ |
    nigṛhya bhūriśravasā balādbhuvi nipātitaḥ || 7-119-2||

    MHB 7-119-3

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्निहोत्पत्तिं शैनेयस्य यथा पुरा ।
    यथा च भूरिश्रवसो यत्र ते संशयो नृप ॥ ७-११९-३॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājannihotpattiṃ śaineyasya yathā purā |
    yathā ca bhūriśravaso yatra te saṃśayo nṛpa || 7-119-3||

    MHB 7-119-4

    अत्रेः पुत्रोऽभवत्सोमः सोमस्य तु बुधः स्मृतः ।
    बुधस्यासीन्महेन्द्राभः पुत्र एकः पुरूरवाः ॥ ७-११९-४॥
    atreḥ putro'bhavatsomaḥ somasya tu budhaḥ smṛtaḥ |
    budhasyāsīnmahendrābhaḥ putra ekaḥ purūravāḥ || 7-119-4||

    MHB 7-119-5

    पुरूरवस आयुस्तु आयुषो नहुषः स्मृतः ।
    नहुषस्य ययातिस्तु राजर्षिर्देवसंमितः ॥ ७-११९-५॥
    purūravasa āyustu āyuṣo nahuṣaḥ smṛtaḥ |
    nahuṣasya yayātistu rājarṣirdevasaṃmitaḥ || 7-119-5||

    MHB 7-119-6

    ययातेर्देवयान्यां तु यदुर्ज्येष्ठोऽभवत्सुतः ।
    यदोरभूदन्ववाये देवमीढ इति श्रुतः ॥ ७-११९-६॥
    yayāterdevayānyāṃ tu yadurjyeṣṭho'bhavatsutaḥ |
    yadorabhūdanvavāye devamīḍha iti śrutaḥ || 7-119-6||

    MHB 7-119-7

    यादवस्तस्य च सुतः शूरस्त्रैलोक्यसंमतः ।
    शूरस्य शौरिर्नृवरो वसुदेवो महायशाः ॥ ७-११९-७॥
    yādavastasya ca sutaḥ śūrastrailokyasaṃmataḥ |
    śūrasya śaurirnṛvaro vasudevo mahāyaśāḥ || 7-119-7||

    MHB 7-119-8

    धनुष्यनवरः शूरः कार्तवीर्यसमो युधि ।
    तद्वीर्यश्चापि तत्रैव कुले शिनिरभून्नृपः ॥ ७-११९-८॥
    dhanuṣyanavaraḥ śūraḥ kārtavīryasamo yudhi |
    tadvīryaścāpi tatraiva kule śinirabhūnnṛpaḥ || 7-119-8||

    MHB 7-119-9

    एतस्मिन्नेव काले तु देवकस्य महात्मनः ।
    दुहितुः स्वयंवरे राजन्सर्वक्षत्रसमागमे ॥ ७-११९-९॥
    etasminneva kāle tu devakasya mahātmanaḥ |
    duhituḥ svayaṃvare rājansarvakṣatrasamāgame || 7-119-9||

    MHB 7-119-10

    तत्र वै देवकीं देवीं वसुदेवार्थमाप्तवान् ।
    निर्जित्य पार्थिवान्सर्वान्रथमारोपयच्छिनिः ॥ ७-११९-१०॥
    tatra vai devakīṃ devīṃ vasudevārthamāptavān |
    nirjitya pārthivānsarvānrathamāropayacchiniḥ || 7-119-10||

    MHB 7-119-11

    तां दृष्ट्वा देवकीं शौरे रथस्थां पुरुषर्षभः ।
    नामृष्यत महातेजाः सोमदत्तः शिनेर्नृप ॥ ७-११९-११॥
    tāṃ dṛṣṭvā devakīṃ śaure rathasthāṃ puruṣarṣabhaḥ |
    nāmṛṣyata mahātejāḥ somadattaḥ śinernṛpa || 7-119-11||

    MHB 7-119-12

    तयोर्युद्धमभूद्राजन्दिनार्धं चित्रमद्भुतम् ।
    बाहुयुद्धं सुबलिनोः शक्रप्रह्रादयोरिव ॥ ७-११९-१२॥
    tayoryuddhamabhūdrājandinārdhaṃ citramadbhutam |
    bāhuyuddhaṃ subalinoḥ śakraprahrādayoriva || 7-119-12||

    MHB 7-119-13

    शिनिना सोमदत्तस्तु प्रसह्य भुवि पातितः ।
    असिमुद्यम्य केशेषु प्रगृह्य च पदा हतः ॥ ७-११९-१३॥
    śininā somadattastu prasahya bhuvi pātitaḥ |
    asimudyamya keśeṣu pragṛhya ca padā hataḥ || 7-119-13||

    MHB 7-119-14

    मध्ये राजसहस्राणां प्रेक्षकाणां समन्ततः ।
    कृपया च पुनस्तेन जीवेति स विसर्जितः ॥ ७-११९-१४॥
    madhye rājasahasrāṇāṃ prekṣakāṇāṃ samantataḥ |
    kṛpayā ca punastena jīveti sa visarjitaḥ || 7-119-14||

    MHB 7-119-15

    तदवस्थः कृतस्तेन सोमदत्तोऽथ मारिष ।
    प्रसादयन्महादेवममर्षवशमास्थितः ॥ ७-११९-१५॥
    tadavasthaḥ kṛtastena somadatto'tha māriṣa |
    prasādayanmahādevamamarṣavaśamāsthitaḥ || 7-119-15||

    MHB 7-119-16

    तस्य तुष्टो महादेवो वराणां वरदः प्रभुः ।
    वरेण छन्दयामास स तु वव्रे वरं नृपः ॥ ७-११९-१६॥
    tasya tuṣṭo mahādevo varāṇāṃ varadaḥ prabhuḥ |
    vareṇa chandayāmāsa sa tu vavre varaṃ nṛpaḥ || 7-119-16||

    MHB 7-119-17

    पुत्रमिच्छामि भगवन्यो निहन्याच्छिनेः सुतम् ।
    मध्ये राजसहस्राणां पदा हन्याच्च संयुगे ॥ ७-११९-१७॥
    putramicchāmi bhagavanyo nihanyācchineḥ sutam |
    madhye rājasahasrāṇāṃ padā hanyācca saṃyuge || 7-119-17||

    MHB 7-119-18

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा सोमदत्तस्य पार्थिव ।
    एवमस्त्विति तत्रोक्त्वा स देवोऽन्तरधीयत ॥ ७-११९-१८॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā somadattasya pārthiva |
    evamastviti tatroktvā sa devo'ntaradhīyata || 7-119-18||

    MHB 7-119-19

    स तेन वरदानेन लब्धवान्भूरिदक्षिणम् ।
    न्यपातयच्च समरे सौमदत्तिः शिनेः सुतम् ॥ ७-११९-१९॥
    sa tena varadānena labdhavānbhūridakṣiṇam |
    nyapātayacca samare saumadattiḥ śineḥ sutam || 7-119-19||

    MHB 7-119-20

    एतत्ते कथितं राजन्यन्मां त्वं परिपृच्छसि ।
    न हि शक्या रणे जेतुं सात्वता मनुजर्षभ ॥ ७-११९-२०॥
    etatte kathitaṃ rājanyanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi |
    na hi śakyā raṇe jetuṃ sātvatā manujarṣabha || 7-119-20||

    MHB 7-119-21

    लब्धलक्ष्याश्च संग्रामे बहवश्चित्रयोधिनः ।
    देवदानवगन्धर्वान्विजेतारो ह्यविस्मिताः ।
    स्ववीर्यविजये युक्ता नैते परपरिग्रहाः ॥ ७-११९-२१॥
    labdhalakṣyāśca saṃgrāme bahavaścitrayodhinaḥ |
    devadānavagandharvānvijetāro hyavismitāḥ |
    svavīryavijaye yuktā naite paraparigrahāḥ || 7-119-21||

    MHB 7-119-22

    न तुल्यं वृष्णिभिरिह दृश्यते किंचन प्रभो ।
    भूतं भव्यं भविष्यच्च बलेन भरतर्षभ ॥ ७-११९-२२॥
    na tulyaṃ vṛṣṇibhiriha dṛśyate kiṃcana prabho |
    bhūtaṃ bhavyaṃ bhaviṣyacca balena bharatarṣabha || 7-119-22||

    MHB 7-119-23

    न ज्ञातिमवमन्यन्ते वृद्धानां शासने रताः ।
    न देवासुरगन्धर्वा न यक्षोरगराक्षसाः ।
    जेतारो वृष्णिवीराणां न पुनर्मानुषा रणे ॥ ७-११९-२३॥
    na jñātimavamanyante vṛddhānāṃ śāsane ratāḥ |
    na devāsuragandharvā na yakṣoragarākṣasāḥ |
    jetāro vṛṣṇivīrāṇāṃ na punarmānuṣā raṇe || 7-119-23||

    MHB 7-119-24

    ब्रह्मद्रव्ये गुरुद्रव्ये ज्ञातिद्रव्येऽप्यहिंसकाः ।
    एतेषां रक्षितारश्च ये स्युः कस्यांचिदापदि ॥ ७-११९-२४॥
    brahmadravye gurudravye jñātidravye'pyahiṃsakāḥ |
    eteṣāṃ rakṣitāraśca ye syuḥ kasyāṃcidāpadi || 7-119-24||

    MHB 7-119-25

    अर्थवन्तो न चोत्सिक्ता ब्रह्मण्याः सत्यवादिनः ।
    समर्थान्नावमन्यन्ते दीनानभ्युद्धरन्ति च ॥ ७-११९-२५॥
    arthavanto na cotsiktā brahmaṇyāḥ satyavādinaḥ |
    samarthānnāvamanyante dīnānabhyuddharanti ca || 7-119-25||

    MHB 7-119-26

    नित्यं देवपरा दान्ता दातारश्चाविकत्थनाः ।
    तेन वृष्णिप्रवीराणां चक्रं न प्रतिहन्यते ॥ ७-११९-२६॥
    nityaṃ devaparā dāntā dātāraścāvikatthanāḥ |
    tena vṛṣṇipravīrāṇāṃ cakraṃ na pratihanyate || 7-119-26||

    MHB 7-119-27

    अपि मेरुं वहेत्कश्चित्तरेद्वा मकरालयम् ।
    न तु वृष्णिप्रवीराणां समेत्यान्तं व्रजेन्नृप ॥ ७-११९-२७॥
    api meruṃ vahetkaścittaredvā makarālayam |
    na tu vṛṣṇipravīrāṇāṃ sametyāntaṃ vrajennṛpa || 7-119-27||

    MHB 7-119-28

    एतत्ते सर्वमाख्यातं यत्र ते संशयो विभो ।
    कुरुराज नरश्रेष्ठ तव ह्यपनयो महान् ॥ ७-११९-२८॥
    etatte sarvamākhyātaṃ yatra te saṃśayo vibho |
    kururāja naraśreṣṭha tava hyapanayo mahān || 7-119-28||

    Adhyaya: 120/173 (89)

    MHB 7-120-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तदवस्थे हते तस्मिन्भूरिश्रवसि कौरवे ।
    यथा भूयोऽभवद्युद्धं तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tadavasthe hate tasminbhūriśravasi kaurave |
    yathā bhūyo'bhavadyuddhaṃ tanmamācakṣva saṃjaya || 7-120-1||

    MHB 7-120-2

    संजय उवाच ।
    भूरिश्रवसि संक्रान्ते परलोकाय भारत ।
    वासुदेवं महाबाहुरर्जुनः समचूचुदत् ॥ ७-१२०-२॥
    saṃjaya uvāca |
    bhūriśravasi saṃkrānte paralokāya bhārata |
    vāsudevaṃ mahābāhurarjunaḥ samacūcudat || 7-120-2||

    MHB 7-120-3

    चोदयाश्वान्भृशं कृष्ण यतो राजा जयद्रथः ।
    अस्तमेति महाबाहो त्वरमाणो दिवाकरः ॥ ७-१२०-३॥
    codayāśvānbhṛśaṃ kṛṣṇa yato rājā jayadrathaḥ |
    astameti mahābāho tvaramāṇo divākaraḥ || 7-120-3||

    MHB 7-120-4

    एतद्धि पुरुषव्याघ्र महदभ्युद्यतं मया ।
    कार्यं संरक्ष्यते चैष कुरुसेनामहारथैः ॥ ७-१२०-४॥
    etaddhi puruṣavyāghra mahadabhyudyataṃ mayā |
    kāryaṃ saṃrakṣyate caiṣa kurusenāmahārathaiḥ || 7-120-4||

    MHB 7-120-5

    नास्तमेति यथा सूर्यो यथा सत्यं भवेद्वचः ।
    चोदयाश्वांस्तथा कृष्ण यथा हन्यां जयद्रथम् ॥ ७-१२०-५॥
    nāstameti yathā sūryo yathā satyaṃ bhavedvacaḥ |
    codayāśvāṃstathā kṛṣṇa yathā hanyāṃ jayadratham || 7-120-5||

    MHB 7-120-6

    ततः कृष्णो महाबाहू रजतप्रतिमान्हयान् ।
    हयज्ञश्चोदयामास जयद्रथरथं प्रति ॥ ७-१२०-६॥
    tataḥ kṛṣṇo mahābāhū rajatapratimānhayān |
    hayajñaścodayāmāsa jayadratharathaṃ prati || 7-120-6||

    MHB 7-120-7

    तं प्रयान्तममोघेषुमुत्पतद्भिरिवाशुगैः ।
    त्वरमाणा महाराज सेनामुख्याः समाव्रजन् ॥ ७-१२०-७॥
    taṃ prayāntamamogheṣumutpatadbhirivāśugaiḥ |
    tvaramāṇā mahārāja senāmukhyāḥ samāvrajan || 7-120-7||

    MHB 7-120-8

    दुर्योधनश्च कर्णश्च वृषसेनोऽथ मद्रराट् ।
    अश्वत्थामा कृपश्चैव स्वयमेव च सैन्धवः ॥ ७-१२०-८॥
    duryodhanaśca karṇaśca vṛṣaseno'tha madrarāṭ |
    aśvatthāmā kṛpaścaiva svayameva ca saindhavaḥ || 7-120-8||

    MHB 7-120-9

    समासाद्य तु बीभत्सुः सैन्धवं प्रमुखे स्थितम् ।
    नेत्राभ्यां क्रोधदीप्ताभ्यां संप्रैक्षन्निर्दहन्निव ॥ ७-१२०-९॥
    samāsādya tu bībhatsuḥ saindhavaṃ pramukhe sthitam |
    netrābhyāṃ krodhadīptābhyāṃ saṃpraikṣannirdahanniva || 7-120-9||

    MHB 7-120-10

    ततो दुर्योधनो राजा राधेयं त्वरितोऽब्रवीत् ।
    अर्जुनं वीक्ष्य संयान्तं जयद्रथरथं प्रति ॥ ७-१२०-१०॥
    tato duryodhano rājā rādheyaṃ tvarito'bravīt |
    arjunaṃ vīkṣya saṃyāntaṃ jayadratharathaṃ prati || 7-120-10||

    MHB 7-120-11

    अयं स वैकर्तन युद्धकालो विदर्शयस्वात्मबलं महात्मन् ।
    यथा न वध्येत रणेऽर्जुनेन जयद्रथः कर्ण तथा कुरुष्व ॥ ७-१२०-११॥
    ayaṃ sa vaikartana yuddhakālo vidarśayasvātmabalaṃ mahātman |
    yathā na vadhyeta raṇe'rjunena jayadrathaḥ karṇa tathā kuruṣva || 7-120-11||

    MHB 7-120-12

    अल्पावशिष्टं दिवसं नृवीर विघातयस्वाद्य रिपुं शरौघैः ।
    दिनक्षयं प्राप्य नरप्रवीर ध्रुवं हि नः कर्ण जयो भविष्यति ॥ ७-१२०-१२॥
    alpāvaśiṣṭaṃ divasaṃ nṛvīra vighātayasvādya ripuṃ śaraughaiḥ |
    dinakṣayaṃ prāpya narapravīra dhruvaṃ hi naḥ karṇa jayo bhaviṣyati || 7-120-12||

    MHB 7-120-13

    सैन्धवे रक्ष्यमाणे तु सूर्यस्यास्तमयं प्रति ।
    मिथ्याप्रतिज्ञः कौन्तेयः प्रवेक्ष्यति हुताशनम् ॥ ७-१२०-१३॥
    saindhave rakṣyamāṇe tu sūryasyāstamayaṃ prati |
    mithyāpratijñaḥ kaunteyaḥ pravekṣyati hutāśanam || 7-120-13||

    MHB 7-120-14

    अनर्जुनायां च भुवि मुहूर्तमपि मानद ।
    जीवितुं नोत्सहेरन्वै भ्रातरोऽस्य सहानुगाः ॥ ७-१२०-१४॥
    anarjunāyāṃ ca bhuvi muhūrtamapi mānada |
    jīvituṃ notsaheranvai bhrātaro'sya sahānugāḥ || 7-120-14||

    MHB 7-120-15

    विनष्टैः पाण्डवेयैश्च सशैलवनकाननाम् ।
    वसुंधरामिमां कर्ण भोक्ष्यामो हतकण्टकाम् ॥ ७-१२०-१५॥
    vinaṣṭaiḥ pāṇḍaveyaiśca saśailavanakānanām |
    vasuṃdharāmimāṃ karṇa bhokṣyāmo hatakaṇṭakām || 7-120-15||

    MHB 7-120-16

    दैवेनोपहतः पार्थो विपरीतश्च मानद ।
    कार्याकार्यमजानन्वै प्रतिज्ञां कृतवान्रणे ॥ ७-१२०-१६॥
    daivenopahataḥ pārtho viparītaśca mānada |
    kāryākāryamajānanvai pratijñāṃ kṛtavānraṇe || 7-120-16||

    MHB 7-120-17

    नूनमात्मविनाशाय पाण्डवेन किरीटिना ।
    प्रतिज्ञेयं कृता कर्ण जयद्रथवधं प्रति ॥ ७-१२०-१७॥
    nūnamātmavināśāya pāṇḍavena kirīṭinā |
    pratijñeyaṃ kṛtā karṇa jayadrathavadhaṃ prati || 7-120-17||

    MHB 7-120-18

    कथं जीवति दुर्धर्षे त्वयि राधेय फल्गुनः ।
    अनस्तंगत आदित्ये हन्यात्सैन्धवकं नृपम् ॥ ७-१२०-१८॥
    kathaṃ jīvati durdharṣe tvayi rādheya phalgunaḥ |
    anastaṃgata āditye hanyātsaindhavakaṃ nṛpam || 7-120-18||

    MHB 7-120-19

    रक्षितं मद्रराजेन कृपेण च महात्मना ।
    जयद्रथं रणमुखे कथं हन्याद्धनंजयः ॥ ७-१२०-१९॥
    rakṣitaṃ madrarājena kṛpeṇa ca mahātmanā |
    jayadrathaṃ raṇamukhe kathaṃ hanyāddhanaṃjayaḥ || 7-120-19||

    MHB 7-120-20

    द्रौणिना रक्ष्यमाणं च मया दुःशासनेन च ।
    कथं प्राप्स्यति बीभत्सुः सैन्धवं कालचोदितः ॥ ७-१२०-२०॥
    drauṇinā rakṣyamāṇaṃ ca mayā duḥśāsanena ca |
    kathaṃ prāpsyati bībhatsuḥ saindhavaṃ kālacoditaḥ || 7-120-20||

    MHB 7-120-21

    युध्यन्ते बहवः शूरा लम्बते च दिवाकरः ।
    शङ्के जयद्रथं पार्थो नैव प्राप्स्यति मानद ॥ ७-१२०-२१॥
    yudhyante bahavaḥ śūrā lambate ca divākaraḥ |
    śaṅke jayadrathaṃ pārtho naiva prāpsyati mānada || 7-120-21||

    MHB 7-120-22

    स त्वं कर्ण मया सार्धं शूरैश्चान्यैर्महारथैः ।
    युध्यस्व यत्नमास्थाय परं पार्थेन संयुगे ॥ ७-१२०-२२॥
    sa tvaṃ karṇa mayā sārdhaṃ śūraiścānyairmahārathaiḥ |
    yudhyasva yatnamāsthāya paraṃ pārthena saṃyuge || 7-120-22||

    MHB 7-120-23

    एवमुक्तस्तु राधेयस्तव पुत्रेण मारिष ।
    दुर्योधनमिदं वाक्यं प्रत्युवाच कुरूत्तमम् ॥ ७-१२०-२३॥
    evamuktastu rādheyastava putreṇa māriṣa |
    duryodhanamidaṃ vākyaṃ pratyuvāca kurūttamam || 7-120-23||

    MHB 7-120-24

    दृढलक्ष्येण शूरेण भीमसेनेन धन्विना ।
    भृशमुद्वेजितः संख्ये शरजालैरनेकशः ॥ ७-१२०-२४॥
    dṛḍhalakṣyeṇa śūreṇa bhīmasenena dhanvinā |
    bhṛśamudvejitaḥ saṃkhye śarajālairanekaśaḥ || 7-120-24||

    MHB 7-120-25

    स्थातव्यमिति तिष्ठामि रणे संप्रति मानद ।
    नैवाङ्गमिङ्गति किंचिन्मे संतप्तस्य रणेषुभिः ॥ ७-१२०-२५॥
    sthātavyamiti tiṣṭhāmi raṇe saṃprati mānada |
    naivāṅgamiṅgati kiṃcinme saṃtaptasya raṇeṣubhiḥ || 7-120-25||

    MHB 7-120-26

    योत्स्यामि तु तथा राजञ्शक्त्याहं परया रणे ।
    यथा पाण्डवमुख्योऽसौ न हनिष्यति सैन्धवम् ॥ ७-१२०-२६॥
    yotsyāmi tu tathā rājañśaktyāhaṃ parayā raṇe |
    yathā pāṇḍavamukhyo'sau na haniṣyati saindhavam || 7-120-26||

    MHB 7-120-27

    न हि मे युध्यमानस्य सायकांश्चास्यतः शितान् ।
    सैन्धवं प्राप्स्यते वीरः सव्यसाची धनंजयः ॥ ७-१२०-२७॥
    na hi me yudhyamānasya sāyakāṃścāsyataḥ śitān |
    saindhavaṃ prāpsyate vīraḥ savyasācī dhanaṃjayaḥ || 7-120-27||

    MHB 7-120-28

    यत्तु शक्तिमता कार्यं सततं हितकारिणा ।
    तत्करिष्यामि कौरव्य जयो दैवे प्रतिष्ठितः ॥ ७-१२०-२८॥
    yattu śaktimatā kāryaṃ satataṃ hitakāriṇā |
    tatkariṣyāmi kauravya jayo daive pratiṣṭhitaḥ || 7-120-28||

    MHB 7-120-29

    अद्य योत्स्येऽर्जुनमहं पौरुषं स्वं व्यपाश्रितः ।
    त्वदर्थं पुरुषव्याघ्र जयो दैवे प्रतिष्ठितः ॥ ७-१२०-२९॥
    adya yotsye'rjunamahaṃ pauruṣaṃ svaṃ vyapāśritaḥ |
    tvadarthaṃ puruṣavyāghra jayo daive pratiṣṭhitaḥ || 7-120-29||

    MHB 7-120-30

    अद्य युद्धं कुरुश्रेष्ठ मम पार्थस्य चोभयोः ।
    पश्यन्तु सर्वभूतानि दारुणं लोमहर्षणम् ॥ ७-१२०-३०॥
    adya yuddhaṃ kuruśreṣṭha mama pārthasya cobhayoḥ |
    paśyantu sarvabhūtāni dāruṇaṃ lomaharṣaṇam || 7-120-30||

    MHB 7-120-31

    कर्णकौरवयोरेवं रणे संभाषमाणयोः ।
    अर्जुनो निशितैर्बाणैर्जघान तव वाहिनीम् ॥ ७-१२०-३१॥
    karṇakauravayorevaṃ raṇe saṃbhāṣamāṇayoḥ |
    arjuno niśitairbāṇairjaghāna tava vāhinīm || 7-120-31||

    MHB 7-120-32

    चिच्छेद तीक्ष्णाग्रमुखैः शूराणामनिवर्तिनाम् ।
    भुजान्परिघसंकाशान्हस्तिहस्तोपमान्रणे ॥ ७-१२०-३२॥
    ciccheda tīkṣṇāgramukhaiḥ śūrāṇāmanivartinām |
    bhujānparighasaṃkāśānhastihastopamānraṇe || 7-120-32||

    MHB 7-120-33

    शिरांसि च महाबाहुश्चिच्छेद निशितैः शरैः ।
    हस्तिहस्तान्हयग्रीवा रथाक्षांश्च समन्ततः ॥ ७-१२०-३३॥
    śirāṃsi ca mahābāhuściccheda niśitaiḥ śaraiḥ |
    hastihastānhayagrīvā rathākṣāṃśca samantataḥ || 7-120-33||

    MHB 7-120-34

    शोणिताक्तान्हयारोहान्गृहीतप्रासतोमरान् ।
    क्षुरैश्चिच्छेद बीभत्सुर्द्विधैकैकं त्रिधैव च ॥ ७-१२०-३४॥
    śoṇitāktānhayārohāngṛhītaprāsatomarān |
    kṣuraiściccheda bībhatsurdvidhaikaikaṃ tridhaiva ca || 7-120-34||

    MHB 7-120-35

    हयवारणमुख्याश्च प्रापतन्त सहस्रशः ।
    ध्वजाश्छत्राणि चापानि चामराणि शिरांसि च ॥ ७-१२०-३५॥
    hayavāraṇamukhyāśca prāpatanta sahasraśaḥ |
    dhvajāśchatrāṇi cāpāni cāmarāṇi śirāṃsi ca || 7-120-35||

    MHB 7-120-36

    कक्षमग्निमिवोद्धूतः प्रदहंस्तव वाहिनीम् ।
    अचिरेण महीं पार्थश्चकार रुधिरोत्तराम् ॥ ७-१२०-३६॥
    kakṣamagnimivoddhūtaḥ pradahaṃstava vāhinīm |
    acireṇa mahīṃ pārthaścakāra rudhirottarām || 7-120-36||

    MHB 7-120-37

    हतभूयिष्ठयोधं तत्कृत्वा तव बलं बली ।
    आससाद दुराधर्षः सैन्धवं सत्यविक्रमः ॥ ७-१२०-३७॥
    hatabhūyiṣṭhayodhaṃ tatkṛtvā tava balaṃ balī |
    āsasāda durādharṣaḥ saindhavaṃ satyavikramaḥ || 7-120-37||

    MHB 7-120-38

    बीभत्सुर्भीमसेनेन सात्वतेन च रक्षितः ।
    स बभौ भरतश्रेष्ठ ज्वलन्निव हुताशनः ॥ ७-१२०-३८॥
    bībhatsurbhīmasenena sātvatena ca rakṣitaḥ |
    sa babhau bharataśreṣṭha jvalanniva hutāśanaḥ || 7-120-38||

    MHB 7-120-39

    तं तथावस्थितं दृष्ट्वा त्वदीया वीर्यसंमताः ।
    नामृष्यन्त महेष्वासाः फल्गुनं पुरुषर्षभाः ॥ ७-१२०-३९॥
    taṃ tathāvasthitaṃ dṛṣṭvā tvadīyā vīryasaṃmatāḥ |
    nāmṛṣyanta maheṣvāsāḥ phalgunaṃ puruṣarṣabhāḥ || 7-120-39||

    MHB 7-120-40

    दुर्योधनश्च कर्णश्च वृषसेनोऽथ मद्रराट् ।
    अश्वत्थामा कृपश्चैव स्वयमेव च सैन्धवः ॥ ७-१२०-४०॥
    duryodhanaśca karṇaśca vṛṣaseno'tha madrarāṭ |
    aśvatthāmā kṛpaścaiva svayameva ca saindhavaḥ || 7-120-40||

    MHB 7-120-41

    संरब्धाः सैन्धवस्यार्थे समावृण्वन्किरीटिनम् ।
    नृत्यन्तं रथमार्गेषु धनुर्ज्यातलनिस्वनैः ॥ ७-१२०-४१॥
    saṃrabdhāḥ saindhavasyārthe samāvṛṇvankirīṭinam |
    nṛtyantaṃ rathamārgeṣu dhanurjyātalanisvanaiḥ || 7-120-41||

    MHB 7-120-42

    संग्रामकोविदं पार्थं सर्वे युद्धविशारदाः ।
    अभीताः पर्यवर्तन्त व्यादितास्यमिवान्तकम् ॥ ७-१२०-४२॥
    saṃgrāmakovidaṃ pārthaṃ sarve yuddhaviśāradāḥ |
    abhītāḥ paryavartanta vyāditāsyamivāntakam || 7-120-42||

    MHB 7-120-43

    सैन्धवं पृष्ठतः कृत्वा जिघांसन्तोऽर्जुनाच्युतौ ।
    सूर्यास्तमयमिच्छन्तो लोहितायति भास्करे ॥ ७-१२०-४३॥
    saindhavaṃ pṛṣṭhataḥ kṛtvā jighāṃsanto'rjunācyutau |
    sūryāstamayamicchanto lohitāyati bhāskare || 7-120-43||

    MHB 7-120-44

    ते भुजैर्भोगिभोगाभैर्धनूंष्यायम्य सायकान् ।
    मुमुचुः सूर्यरश्म्याभाञ्शतशः फल्गुनं प्रति ॥ ७-१२०-४४॥
    te bhujairbhogibhogābhairdhanūṃṣyāyamya sāyakān |
    mumucuḥ sūryaraśmyābhāñśataśaḥ phalgunaṃ prati || 7-120-44||

    MHB 7-120-45

    तानस्तानस्यमानांश्च किरीटी युद्धदुर्मदः ।
    द्विधा त्रिधाष्टधैकैकं छित्त्वा विव्याध तान्रणे ॥ ७-१२०-४५॥
    tānastānasyamānāṃśca kirīṭī yuddhadurmadaḥ |
    dvidhā tridhāṣṭadhaikaikaṃ chittvā vivyādha tānraṇe || 7-120-45||

    MHB 7-120-46

    सिंहलाङ्गूलकेतुस्तु दर्शयञ्शक्तिमात्मनः ।
    शारद्वतीसुतो राजन्नर्जुनं प्रत्यवारयत् ॥ ७-१२०-४६॥
    siṃhalāṅgūlaketustu darśayañśaktimātmanaḥ |
    śāradvatīsuto rājannarjunaṃ pratyavārayat || 7-120-46||

    MHB 7-120-47

    स विद्ध्वा दशभिः पार्थं वासुदेवं च सप्तभिः ।
    अतिष्ठद्रथमार्गेषु सैन्धवं परिपालयन् ॥ ७-१२०-४७॥
    sa viddhvā daśabhiḥ pārthaṃ vāsudevaṃ ca saptabhiḥ |
    atiṣṭhadrathamārgeṣu saindhavaṃ paripālayan || 7-120-47||

    MHB 7-120-48

    अथैनं कौरवश्रेष्ठाः सर्व एव महारथाः ।
    महता रथवंशेन सर्वतः पर्यवारयन् ॥ ७-१२०-४८॥
    athainaṃ kauravaśreṣṭhāḥ sarva eva mahārathāḥ |
    mahatā rathavaṃśena sarvataḥ paryavārayan || 7-120-48||

    MHB 7-120-49

    विस्फारयन्तश्चापानि विसृजन्तश्च सायकान् ।
    सैन्धवं पर्यरक्षन्त शासनात्तनयस्य ते ॥ ७-१२०-४९॥
    visphārayantaścāpāni visṛjantaśca sāyakān |
    saindhavaṃ paryarakṣanta śāsanāttanayasya te || 7-120-49||

    MHB 7-120-50

    तत्र पार्थस्य शूरस्य बाह्वोर्बलमदृश्यत ।
    इषूणामक्षयत्वं च धनुषो गाण्डिवस्य च ॥ ७-१२०-५०॥
    tatra pārthasya śūrasya bāhvorbalamadṛśyata |
    iṣūṇāmakṣayatvaṃ ca dhanuṣo gāṇḍivasya ca || 7-120-50||

    MHB 7-120-51

    अस्त्रैरस्त्राणि संवार्य द्रौणेः शारद्वतस्य च ।
    एकैकं नवभिर्बाणैः सर्वानेव समर्पयत् ॥ ७-१२०-५१॥
    astrairastrāṇi saṃvārya drauṇeḥ śāradvatasya ca |
    ekaikaṃ navabhirbāṇaiḥ sarvāneva samarpayat || 7-120-51||

    MHB 7-120-52

    तं द्रौणिः पञ्चविंशत्या वृषसेनश्च सप्तभिः ।
    दुर्योधनश्च विंशत्या कर्णशल्यौ त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-१२०-५२॥
    taṃ drauṇiḥ pañcaviṃśatyā vṛṣasenaśca saptabhiḥ |
    duryodhanaśca viṃśatyā karṇaśalyau tribhistribhiḥ || 7-120-52||

    MHB 7-120-53

    त एनमभिगर्जन्तो विध्यन्तश्च पुनः पुनः ।
    विधुन्वन्तश्च चापानि सर्वतः पर्यवारयन् ॥ ७-१२०-५३॥
    ta enamabhigarjanto vidhyantaśca punaḥ punaḥ |
    vidhunvantaśca cāpāni sarvataḥ paryavārayan || 7-120-53||

    MHB 7-120-54

    श्लिष्टं तु सर्वतश्चक्रू रथमण्डलमाशु ते ।
    सूर्यास्तमयमिच्छन्तस्त्वरमाणा महारथाः ॥ ७-१२०-५४॥
    śliṣṭaṃ tu sarvataścakrū rathamaṇḍalamāśu te |
    sūryāstamayamicchantastvaramāṇā mahārathāḥ || 7-120-54||

    MHB 7-120-55

    त एनमभिनर्दन्तो विधुन्वाना धनूंषि च ।
    सिषिचुर्मार्गणैर्घोरैर्गिरिं मेघा इवाम्बुभिः ॥ ७-१२०-५५॥
    ta enamabhinardanto vidhunvānā dhanūṃṣi ca |
    siṣicurmārgaṇairghorairgiriṃ meghā ivāmbubhiḥ || 7-120-55||

    MHB 7-120-56

    ते महास्त्राणि दिव्यानि तत्र राजन्व्यदर्शयन् ।
    धनंजयस्य गात्रेषु शूराः परिघबाहवः ॥ ७-१२०-५६॥
    te mahāstrāṇi divyāni tatra rājanvyadarśayan |
    dhanaṃjayasya gātreṣu śūrāḥ parighabāhavaḥ || 7-120-56||

    MHB 7-120-57

    हतभूयिष्ठयोधं तत्कृत्वा तव बलं बली ।
    आससाद दुराधर्षः सैन्धवं सत्यविक्रमः ॥ ७-१२०-५७॥
    hatabhūyiṣṭhayodhaṃ tatkṛtvā tava balaṃ balī |
    āsasāda durādharṣaḥ saindhavaṃ satyavikramaḥ || 7-120-57||

    MHB 7-120-58

    तं कर्णः संयुगे राजन्प्रत्यवारयदाशुगैः ।
    मिषतो भीमसेनस्य सात्वतस्य च भारत ॥ ७-१२०-५८॥
    taṃ karṇaḥ saṃyuge rājanpratyavārayadāśugaiḥ |
    miṣato bhīmasenasya sātvatasya ca bhārata || 7-120-58||

    MHB 7-120-59

    तं पार्थो दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यद्रणाजिरे ।
    सूतपुत्रं महाबाहुः सर्वसैन्यस्य पश्यतः ॥ ७-१२०-५९॥
    taṃ pārtho daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyadraṇājire |
    sūtaputraṃ mahābāhuḥ sarvasainyasya paśyataḥ || 7-120-59||

    MHB 7-120-60

    सात्वतश्च त्रिभिर्बाणैः कर्णं विव्याध मारिष ।
    भीमसेनस्त्रिभिश्चैव पुनः पार्थश्च सप्तभिः ॥ ७-१२०-६०॥
    sātvataśca tribhirbāṇaiḥ karṇaṃ vivyādha māriṣa |
    bhīmasenastribhiścaiva punaḥ pārthaśca saptabhiḥ || 7-120-60||

    MHB 7-120-61

    तान्कर्णः प्रतिविव्याध षष्ट्या षष्ट्या महारथः ।
    तद्युद्धमभवद्राजन्कर्णस्य बहुभिः सह ॥ ७-१२०-६१॥
    tānkarṇaḥ prativivyādha ṣaṣṭyā ṣaṣṭyā mahārathaḥ |
    tadyuddhamabhavadrājankarṇasya bahubhiḥ saha || 7-120-61||

    MHB 7-120-62

    तत्राद्भुतमपश्याम सूतपुत्रस्य मारिष ।
    यदेकः समरे क्रुद्धस्त्रीन्रथान्पर्यवारयत् ॥ ७-१२०-६२॥
    tatrādbhutamapaśyāma sūtaputrasya māriṣa |
    yadekaḥ samare kruddhastrīnrathānparyavārayat || 7-120-62||

    MHB 7-120-63

    फल्गुनस्तु महाबाहुः कर्णं वैकर्तनं रणे ।
    सायकानां शतेनैव सर्वमर्मस्वताडयत् ॥ ७-१२०-६३॥
    phalgunastu mahābāhuḥ karṇaṃ vaikartanaṃ raṇe |
    sāyakānāṃ śatenaiva sarvamarmasvatāḍayat || 7-120-63||

    MHB 7-120-64

    रुधिरोक्षितसर्वाङ्गः सूतपुत्रः प्रतापवान् ।
    शरैः पञ्चाशता वीरः फल्गुनं प्रत्यविध्यत ।
    तस्य तल्लाघवं दृष्ट्वा नामृष्यत रणेऽर्जुनः ॥ ७-१२०-६४॥
    rudhirokṣitasarvāṅgaḥ sūtaputraḥ pratāpavān |
    śaraiḥ pañcāśatā vīraḥ phalgunaṃ pratyavidhyata |
    tasya tallāghavaṃ dṛṣṭvā nāmṛṣyata raṇe'rjunaḥ || 7-120-64||

    MHB 7-120-65

    ततः पार्थो धनुश्छित्त्वा विव्याधैनं स्तनान्तरे ।
    सायकैर्नवभिर्वीरस्त्वरमाणो धनंजयः ॥ ७-१२०-६५॥
    tataḥ pārtho dhanuśchittvā vivyādhainaṃ stanāntare |
    sāyakairnavabhirvīrastvaramāṇo dhanaṃjayaḥ || 7-120-65||

    MHB 7-120-66

    वधार्थं चास्य समरे सायकं सूर्यवर्चसम् ।
    चिक्षेप त्वरया युक्तस्त्वराकाले धनंजयः ॥ ७-१२०-६६॥
    vadhārthaṃ cāsya samare sāyakaṃ sūryavarcasam |
    cikṣepa tvarayā yuktastvarākāle dhanaṃjayaḥ || 7-120-66||

    MHB 7-120-67

    तमापतन्तं वेगेन द्रौणिश्चिच्छेद सायकम् ।
    अर्धचन्द्रेण तीक्ष्णेन स छिन्नः प्रापतद्भुवि ॥ ७-१२०-६७॥
    tamāpatantaṃ vegena drauṇiściccheda sāyakam |
    ardhacandreṇa tīkṣṇena sa chinnaḥ prāpatadbhuvi || 7-120-67||

    MHB 7-120-68

    अथान्यद्धनुरादाय सूतपुत्रः प्रतापवान् ।
    कर्णोऽपि द्विषतां हन्ता छादयामास फल्गुनम् ।
    सायकैर्बहुसाहस्रैः कृतप्रतिकृतेप्सया ॥ ७-१२०-६८॥
    athānyaddhanurādāya sūtaputraḥ pratāpavān |
    karṇo'pi dviṣatāṃ hantā chādayāmāsa phalgunam |
    sāyakairbahusāhasraiḥ kṛtapratikṛtepsayā || 7-120-68||

    MHB 7-120-69

    तौ वृषाविव नर्दन्तौ नरसिंहौ महारथौ ।
    सायकौघप्रतिच्छन्नं चक्रतुः खमजिह्मगैः ।
    अदृश्यौ च शरौघैस्तौ निघ्नतामितरेतरम् ॥ ७-१२०-६९॥
    tau vṛṣāviva nardantau narasiṃhau mahārathau |
    sāyakaughapraticchannaṃ cakratuḥ khamajihmagaiḥ |
    adṛśyau ca śaraughaistau nighnatāmitaretaram || 7-120-69||

    MHB 7-120-70

    पार्थोऽहमस्मि तिष्ठ त्वं कर्णोऽहं तिष्ठ फल्गुन ।
    इत्येवं तर्जयन्तौ तौ वाक्शल्यैस्तुदतां तथा ॥ ७-१२०-७०॥
    pārtho'hamasmi tiṣṭha tvaṃ karṇo'haṃ tiṣṭha phalguna |
    ityevaṃ tarjayantau tau vākśalyaistudatāṃ tathā || 7-120-70||

    MHB 7-120-71

    युध्येतां समरे वीरौ चित्रं लघु च सुष्ठु च ।
    प्रेक्षणीयौ चाभवतां सर्वयोधसमागमे ॥ ७-१२०-७१॥
    yudhyetāṃ samare vīrau citraṃ laghu ca suṣṭhu ca |
    prekṣaṇīyau cābhavatāṃ sarvayodhasamāgame || 7-120-71||

    MHB 7-120-72

    प्रशस्यमानौ समरे सिद्धचारणवातिकैः ।
    अयुध्येतां महाराज परस्परवधैषिणौ ॥ ७-१२०-७२॥
    praśasyamānau samare siddhacāraṇavātikaiḥ |
    ayudhyetāṃ mahārāja parasparavadhaiṣiṇau || 7-120-72||

    MHB 7-120-73

    ततो दुर्योधनो राजंस्तावकानभ्यभाषत ।
    यत्ता रक्षत राधेयं नाहत्वा समरेऽर्जुनम् ।
    निवर्तिष्यति राधेय इति मामुक्तवान्वृषः ॥ ७-१२०-७३॥
    tato duryodhano rājaṃstāvakānabhyabhāṣata |
    yattā rakṣata rādheyaṃ nāhatvā samare'rjunam |
    nivartiṣyati rādheya iti māmuktavānvṛṣaḥ || 7-120-73||

    MHB 7-120-74

    एतस्मिन्नन्तरे राजन्दृष्ट्वा कर्णस्य विक्रमम् ।
    आकर्णमुक्तैरिषुभिः कर्णस्य चतुरो हयान् ।
    अनयन्मृत्युलोकाय चतुर्भिः सायकोत्तमैः ॥ ७-१२०-७४॥
    etasminnantare rājandṛṣṭvā karṇasya vikramam |
    ākarṇamuktairiṣubhiḥ karṇasya caturo hayān |
    anayanmṛtyulokāya caturbhiḥ sāyakottamaiḥ || 7-120-74||

    MHB 7-120-75

    सारथिं चास्य भल्लेन रथनीडादपाहरत् ।
    छादयामास च शरैस्तव पुत्रस्य पश्यतः ॥ ७-१२०-७५॥
    sārathiṃ cāsya bhallena rathanīḍādapāharat |
    chādayāmāsa ca śaraistava putrasya paśyataḥ || 7-120-75||

    MHB 7-120-76

    स छाद्यमानः समरे हताश्वो हतसारथिः ।
    मोहितः शरजालेन कर्तव्यं नाभ्यपद्यत ॥ ७-१२०-७६॥
    sa chādyamānaḥ samare hatāśvo hatasārathiḥ |
    mohitaḥ śarajālena kartavyaṃ nābhyapadyata || 7-120-76||

    MHB 7-120-77

    तं तथा विरथं दृष्ट्वा रथमारोप्य स्वं तदा ।
    अश्वत्थामा महाराज भूयोऽर्जुनमयोधयत् ॥ ७-१२०-७७॥
    taṃ tathā virathaṃ dṛṣṭvā rathamāropya svaṃ tadā |
    aśvatthāmā mahārāja bhūyo'rjunamayodhayat || 7-120-77||

    MHB 7-120-78

    मद्रराजस्तु कौन्तेयमविध्यत्त्रिंशता शरैः ।
    शारद्वतस्तु विंशत्या वासुदेवं समार्पयत् ।
    धनंजयं द्वादशभिराजघान शिलीमुखैः ॥ ७-१२०-७८॥
    madrarājastu kaunteyamavidhyattriṃśatā śaraiḥ |
    śāradvatastu viṃśatyā vāsudevaṃ samārpayat |
    dhanaṃjayaṃ dvādaśabhirājaghāna śilīmukhaiḥ || 7-120-78||

    MHB 7-120-79

    चतुर्भिः सिन्धुराजश्च वृषसेनश्च सप्तभिः ।
    पृथक्पृथङ्महाराज कृष्णपार्थावविध्यताम् ॥ ७-१२०-७९॥
    caturbhiḥ sindhurājaśca vṛṣasenaśca saptabhiḥ |
    pṛthakpṛthaṅmahārāja kṛṣṇapārthāvavidhyatām || 7-120-79||

    MHB 7-120-80

    तथैव तान्प्रत्यविध्यत्कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    द्रोणपुत्रं चतुःषष्ट्या मद्रराजं शतेन च ॥ ७-१२०-८०॥
    tathaiva tānpratyavidhyatkuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    droṇaputraṃ catuḥṣaṣṭyā madrarājaṃ śatena ca || 7-120-80||

    MHB 7-120-81

    सैन्धवं दशभिर्भल्लैर्वृषसेनं त्रिभिः शरैः ।
    शारद्वतं च विंशत्या विद्ध्वा पार्थः समुन्नदत् ॥ ७-१२०-८१॥
    saindhavaṃ daśabhirbhallairvṛṣasenaṃ tribhiḥ śaraiḥ |
    śāradvataṃ ca viṃśatyā viddhvā pārthaḥ samunnadat || 7-120-81||

    MHB 7-120-82

    ते प्रतिज्ञाप्रतीघातमिच्छन्तः सव्यसाचिनः ।
    सहितास्तावकास्तूर्णमभिपेतुर्धनंजयम् ॥ ७-१२०-८२॥
    te pratijñāpratīghātamicchantaḥ savyasācinaḥ |
    sahitāstāvakāstūrṇamabhipeturdhanaṃjayam || 7-120-82||

    MHB 7-120-83

    अथार्जुनः सर्वतोधारमस्त्रं प्रादुश्चक्रे त्रासयन्धार्तराष्ट्रान् ।
    तं प्रत्युदीयुः कुरवः पाण्डुसूनुं रथैर्महार्हैः शरवर्षाण्यवर्षन् ॥ ७-१२०-८३॥
    athārjunaḥ sarvatodhāramastraṃ prāduścakre trāsayandhārtarāṣṭrān |
    taṃ pratyudīyuḥ kuravaḥ pāṇḍusūnuṃ rathairmahārhaiḥ śaravarṣāṇyavarṣan || 7-120-83||

    MHB 7-120-84

    ततस्तु तस्मिंस्तुमुले समुत्थिते सुदारुणे भारत मोहनीये ।
    नामुह्यत प्राप्य स राजपुत्रः किरीटमाली विसृजन्पृषत्कान् ॥ ७-१२०-८४॥
    tatastu tasmiṃstumule samutthite sudāruṇe bhārata mohanīye |
    nāmuhyata prāpya sa rājaputraḥ kirīṭamālī visṛjanpṛṣatkān || 7-120-84||

    MHB 7-120-85

    राज्यप्रेप्सुः सव्यसाची कुरूणां स्मरन्क्लेशान्द्वादशवर्षवृत्तान् ।
    गाण्डीवमुक्तैरिषुभिर्महात्मा सर्वा दिशो व्यावृणोदप्रमेयैः ॥ ७-१२०-८५॥
    rājyaprepsuḥ savyasācī kurūṇāṃ smarankleśāndvādaśavarṣavṛttān |
    gāṇḍīvamuktairiṣubhirmahātmā sarvā diśo vyāvṛṇodaprameyaiḥ || 7-120-85||

    MHB 7-120-86

    प्रदीप्तोल्कमभवच्चान्तरिक्षं देहेषु भूरीण्यपतन्वयांसि ।
    यत्पिङ्गलज्येन किरीटमाली क्रुद्धो रिपूनाजगवेन हन्ति ॥ ७-१२०-८६॥
    pradīptolkamabhavaccāntarikṣaṃ deheṣu bhūrīṇyapatanvayāṃsi |
    yatpiṅgalajyena kirīṭamālī kruddho ripūnājagavena hanti || 7-120-86||

    MHB 7-120-87

    किरीटमाली महता महायशाः शरासनेनास्य शराननीकजित् ।
    हयप्रवेकोत्तमनागधूर्गतान्कुरुप्रवीरानिषुभिर्न्यपातयत् ॥ ७-१२०-८७॥
    kirīṭamālī mahatā mahāyaśāḥ śarāsanenāsya śarānanīkajit |
    hayapravekottamanāgadhūrgatānkurupravīrāniṣubhirnyapātayat || 7-120-87||

    MHB 7-120-88

    गदाश्च गुर्वीः परिघानयस्मयानसींश्च शक्तीश्च रणे नराधिपाः ।
    महान्ति शस्त्राणि च भीमदर्शनाः प्रगृह्य पार्थं सहसाभिदुद्रुवुः ॥ ७-१२०-८८॥
    gadāśca gurvīḥ parighānayasmayānasīṃśca śaktīśca raṇe narādhipāḥ |
    mahānti śastrāṇi ca bhīmadarśanāḥ pragṛhya pārthaṃ sahasābhidudruvuḥ || 7-120-88||

    MHB 7-120-89

    स तानुदीर्णान्सरथाश्ववारणान्पदातिसंघांश्च महाधनुर्धरः ।
    विपन्नसर्वायुधजीवितान्रणे चकार वीरो यमराष्ट्रवर्धनान् ॥ ७-१२०-८९॥
    sa tānudīrṇānsarathāśvavāraṇānpadātisaṃghāṃśca mahādhanurdharaḥ |
    vipannasarvāyudhajīvitānraṇe cakāra vīro yamarāṣṭravardhanān || 7-120-89||

    Adhyaya: 121/173 (49)

    MHB 7-121-1

    संजय उवाच ।
    स रणे व्यचरत्पार्थः प्रेक्षणीयो धनंजयः ।
    युगपद्दिक्षु सर्वासु चित्राण्यस्त्राणि दर्शयन् ॥ ७-१२१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sa raṇe vyacaratpārthaḥ prekṣaṇīyo dhanaṃjayaḥ |
    yugapaddikṣu sarvāsu citrāṇyastrāṇi darśayan || 7-121-1||

    MHB 7-121-2

    मध्यंदिनगतं सूर्यं प्रतपन्तमिवाम्बरे ।
    न शेकुः सर्वभूतानि पाण्डवं प्रतिवीक्षितुम् ॥ ७-१२१-२॥
    madhyaṃdinagataṃ sūryaṃ pratapantamivāmbare |
    na śekuḥ sarvabhūtāni pāṇḍavaṃ prativīkṣitum || 7-121-2||

    MHB 7-121-3

    प्रसृतांस्तस्य गाण्डीवाच्छरव्रातान्महात्मनः ।
    संग्रामे समपश्याम हंसपङ्क्तीरिवाम्बरे ॥ ७-१२१-३॥
    prasṛtāṃstasya gāṇḍīvāccharavrātānmahātmanaḥ |
    saṃgrāme samapaśyāma haṃsapaṅktīrivāmbare || 7-121-3||

    MHB 7-121-4

    विनिवार्य स वीराणामस्त्रैरस्त्राणि सर्वशः ।
    दर्शयन्रौद्रमात्मानमुग्रे कर्मणि धिष्ठितः ॥ ७-१२१-४॥
    vinivārya sa vīrāṇāmastrairastrāṇi sarvaśaḥ |
    darśayanraudramātmānamugre karmaṇi dhiṣṭhitaḥ || 7-121-4||

    MHB 7-121-5

    स तान्रथवरान्राजन्नभ्यतिक्रामदर्जुनः ।
    मोहयन्निव नाराचैर्जयद्रथवधेप्सया ॥ ७-१२१-५॥
    sa tānrathavarānrājannabhyatikrāmadarjunaḥ |
    mohayanniva nārācairjayadrathavadhepsayā || 7-121-5||

    MHB 7-121-6

    विसृजन्दिक्षु सर्वासु शरानसितसारथिः ।
    स रणे व्यचरत्तूर्णं प्रेक्षणीयो धनंजयः ॥ ७-१२१-६॥
    visṛjandikṣu sarvāsu śarānasitasārathiḥ |
    sa raṇe vyacarattūrṇaṃ prekṣaṇīyo dhanaṃjayaḥ || 7-121-6||

    MHB 7-121-7

    भ्रमन्त इव शूरस्य शरव्राता महात्मनः ।
    अदृश्यन्तान्तरिक्षस्थाः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१२१-७॥
    bhramanta iva śūrasya śaravrātā mahātmanaḥ |
    adṛśyantāntarikṣasthāḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-121-7||

    MHB 7-121-8

    आददानं महेष्वासं संदधानं च पाण्डवम् ।
    विसृजन्तं च कौन्तेयं नानुपश्यामहे तदा ॥ ७-१२१-८॥
    ādadānaṃ maheṣvāsaṃ saṃdadhānaṃ ca pāṇḍavam |
    visṛjantaṃ ca kaunteyaṃ nānupaśyāmahe tadā || 7-121-8||

    MHB 7-121-9

    तथा सर्वा दिशो राजन्सर्वांश्च रथिनो रणे ।
    आकुलीकृत्य कौन्तेयो जयद्रथमुपाद्रवत् ।
    विव्याध च चतुःषष्ट्या शराणां नतपर्वणाम् ॥ ७-१२१-९॥
    tathā sarvā diśo rājansarvāṃśca rathino raṇe |
    ākulīkṛtya kaunteyo jayadrathamupādravat |
    vivyādha ca catuḥṣaṣṭyā śarāṇāṃ nataparvaṇām || 7-121-9||

    MHB 7-121-10

    सैन्धवस्तु तथा विद्धः शरैर्गाण्डीवधन्वना ।
    न चक्षमे सुसंक्रुद्धस्तोत्त्रार्दित इव द्विपः ॥ ७-१२१-१०॥
    saindhavastu tathā viddhaḥ śarairgāṇḍīvadhanvanā |
    na cakṣame susaṃkruddhastottrārdita iva dvipaḥ || 7-121-10||

    MHB 7-121-11

    स वराहध्वजस्तूर्णं गार्ध्रपत्रानजिह्मगान् ।
    आशीविषसमप्रख्यान्कर्मारपरिमार्जितान् ।
    मुमोच निशितान्संख्ये सायकान्सव्यसाचिनि ॥ ७-१२१-११॥
    sa varāhadhvajastūrṇaṃ gārdhrapatrānajihmagān |
    āśīviṣasamaprakhyānkarmāraparimārjitān |
    mumoca niśitānsaṃkhye sāyakānsavyasācini || 7-121-11||

    MHB 7-121-12

    त्रिभिस्तु विद्ध्वा गाण्डीवं नाराचैः षड्भिरर्जुनम् ।
    अष्टाभिर्वाजिनोऽविध्यद्ध्वजं चैकेन पत्रिणा ॥ ७-१२१-१२॥
    tribhistu viddhvā gāṇḍīvaṃ nārācaiḥ ṣaḍbhirarjunam |
    aṣṭābhirvājino'vidhyaddhvajaṃ caikena patriṇā || 7-121-12||

    MHB 7-121-13

    स विक्षिप्यार्जुनस्तीक्ष्णान्सैन्धवप्रेषिताञ्शरान् ।
    युगपत्तस्य चिच्छेद शराभ्यां सैन्धवस्य ह ।
    सारथेश्च शिरः कायाद्ध्वजं च समलंकृतम् ॥ ७-१२१-१३॥
    sa vikṣipyārjunastīkṣṇānsaindhavapreṣitāñśarān |
    yugapattasya ciccheda śarābhyāṃ saindhavasya ha |
    sāratheśca śiraḥ kāyāddhvajaṃ ca samalaṃkṛtam || 7-121-13||

    MHB 7-121-14

    स छिन्नयष्टिः सुमहाञ्शीर्यमाणः शराहतः ।
    वराहः सिन्धुराजस्य पपाताग्निशिखोपमः ॥ ७-१२१-१४॥
    sa chinnayaṣṭiḥ sumahāñśīryamāṇaḥ śarāhataḥ |
    varāhaḥ sindhurājasya papātāgniśikhopamaḥ || 7-121-14||

    MHB 7-121-15

    एतस्मिन्नेव काले तु द्रुतं गच्छति भास्करे ।
    अब्रवीत्पाण्डवं तत्र त्वरमाणो जनार्दनः ॥ ७-१२१-१५॥
    etasminneva kāle tu drutaṃ gacchati bhāskare |
    abravītpāṇḍavaṃ tatra tvaramāṇo janārdanaḥ || 7-121-15||

    MHB 7-121-16

    धनंजय शिरश्छिन्धि सैन्धवस्य दुरात्मनः ।
    अस्तं महीधरश्रेष्ठं यियासति दिवाकरः ।
    शृणुष्वैव च मे वाक्यं जयद्रथवधं प्रति ॥ ७-१२१-१६॥
    dhanaṃjaya śiraśchindhi saindhavasya durātmanaḥ |
    astaṃ mahīdharaśreṣṭhaṃ yiyāsati divākaraḥ |
    śṛṇuṣvaiva ca me vākyaṃ jayadrathavadhaṃ prati || 7-121-16||

    MHB 7-121-17

    वृद्धक्षत्रः सैन्धवस्य पिता जगति विश्रुतः ।
    स कालेनेह महता सैन्धवं प्राप्तवान्सुतम् ॥ ७-१२१-१७॥
    vṛddhakṣatraḥ saindhavasya pitā jagati viśrutaḥ |
    sa kāleneha mahatā saindhavaṃ prāptavānsutam || 7-121-17||

    MHB 7-121-18

    जयद्रथममित्रघ्नं तं चोवाच ततो नृपम् ।
    अन्तर्हिता तदा वाणी मेघदुन्दुभिनिस्वना ॥ ७-१२१-१८॥
    jayadrathamamitraghnaṃ taṃ covāca tato nṛpam |
    antarhitā tadā vāṇī meghadundubhinisvanā || 7-121-18||

    MHB 7-121-19

    तवात्मजोऽयं मर्त्येषु कुलशीलदमादिभिः ।
    गुणैर्भविष्यति विभो सदृशो वंशयोर्द्वयोः ।
    क्षत्रियप्रवरो लोके नित्यं शूराभिसत्कृतः ॥ ७-१२१-१९॥
    tavātmajo'yaṃ martyeṣu kulaśīladamādibhiḥ |
    guṇairbhaviṣyati vibho sadṛśo vaṃśayordvayoḥ |
    kṣatriyapravaro loke nityaṃ śūrābhisatkṛtaḥ || 7-121-19||

    MHB 7-121-20

    शत्रुभिर्युध्यमानस्य संग्रामे त्वस्य धन्विनः ।
    शिरश्छेत्स्यति संक्रुद्धः शत्रुर्नालक्षितो भुवि ॥ ७-१२१-२०॥
    śatrubhiryudhyamānasya saṃgrāme tvasya dhanvinaḥ |
    śiraśchetsyati saṃkruddhaḥ śatrurnālakṣito bhuvi || 7-121-20||

    MHB 7-121-21

    एतच्छ्रुत्वा सिन्धुराजो ध्यात्वा चिरमरिंदम ।
    ज्ञातीन्सर्वानुवाचेदं पुत्रस्नेहाभिपीडितः ॥ ७-१२१-२१॥
    etacchrutvā sindhurājo dhyātvā ciramariṃdama |
    jñātīnsarvānuvācedaṃ putrasnehābhipīḍitaḥ || 7-121-21||

    MHB 7-121-22

    संग्रामे युध्यमानस्य वहतो महतीं धुरम् ।
    धरण्यां मम पुत्रस्य पातयिष्यति यः शिरः ।
    तस्यापि शतधा मूर्धा फलिष्यति न संशयः ॥ ७-१२१-२२॥
    saṃgrāme yudhyamānasya vahato mahatīṃ dhuram |
    dharaṇyāṃ mama putrasya pātayiṣyati yaḥ śiraḥ |
    tasyāpi śatadhā mūrdhā phaliṣyati na saṃśayaḥ || 7-121-22||

    MHB 7-121-23

    एवमुक्त्वा ततो राज्ये स्थापयित्वा जयद्रथम् ।
    वृद्धक्षत्रो वनं यातस्तपश्चेष्टं समास्थितः ॥ ७-१२१-२३॥
    evamuktvā tato rājye sthāpayitvā jayadratham |
    vṛddhakṣatro vanaṃ yātastapaśceṣṭaṃ samāsthitaḥ || 7-121-23||

    MHB 7-121-24

    सोऽयं तप्यति तेजस्वी तपो घोरं दुरासदम् ।
    समन्तपञ्चकादस्माद्बहिर्वानरकेतन ॥ ७-१२१-२४॥
    so'yaṃ tapyati tejasvī tapo ghoraṃ durāsadam |
    samantapañcakādasmādbahirvānaraketana || 7-121-24||

    MHB 7-121-25

    तस्माज्जयद्रथस्य त्वं शिरश्छित्त्वा महामृधे ।
    दिव्येनास्त्रेण रिपुहन्घोरेणाद्भुतकर्मणा ॥ ७-१२१-२५॥
    tasmājjayadrathasya tvaṃ śiraśchittvā mahāmṛdhe |
    divyenāstreṇa ripuhanghoreṇādbhutakarmaṇā || 7-121-25||

    MHB 7-121-26

    सकुण्डलं सिन्धुपतेः प्रभञ्जनसुतानुज ।
    उत्सङ्गे पातयस्वाशु वृद्धक्षत्रस्य भारत ॥ ७-१२१-२६॥
    sakuṇḍalaṃ sindhupateḥ prabhañjanasutānuja |
    utsaṅge pātayasvāśu vṛddhakṣatrasya bhārata || 7-121-26||

    MHB 7-121-27

    अथ त्वमस्य मूर्धानं पातयिष्यसि भूतले ।
    तवापि शतधा मूर्धा फलिष्यति न संशयः ॥ ७-१२१-२७॥
    atha tvamasya mūrdhānaṃ pātayiṣyasi bhūtale |
    tavāpi śatadhā mūrdhā phaliṣyati na saṃśayaḥ || 7-121-27||

    MHB 7-121-28

    यथा चैतन्न जानीयात्स राजा पृथिवीपतिः ।
    तथा कुरु कुरुश्रेष्ठ दिव्यमस्त्रमुपाश्रितः ॥ ७-१२१-२८॥
    yathā caitanna jānīyātsa rājā pṛthivīpatiḥ |
    tathā kuru kuruśreṣṭha divyamastramupāśritaḥ || 7-121-28||

    MHB 7-121-29

    न ह्यसाध्यमकार्यं वा विद्यते तव किंचन ।
    समस्तेष्वपि लोकेषु त्रिषु वासवनन्दन ॥ ७-१२१-२९॥
    na hyasādhyamakāryaṃ vā vidyate tava kiṃcana |
    samasteṣvapi lokeṣu triṣu vāsavanandana || 7-121-29||

    MHB 7-121-30

    एतच्छ्रुत्वा तु वचनं सृक्किणी परिसंलिहन् ।
    इन्द्राशनिसमस्पर्शं दिव्यमन्त्राभिमन्त्रितम् ॥ ७-१२१-३०॥
    etacchrutvā tu vacanaṃ sṛkkiṇī parisaṃlihan |
    indrāśanisamasparśaṃ divyamantrābhimantritam || 7-121-30||

    MHB 7-121-31

    सर्वभारसहं शश्वद्गन्धमाल्यार्चितं शरम् ।
    विससर्जार्जुनस्तूर्णं सैन्धवस्य वधे वृतः ॥ ७-१२१-३१॥
    sarvabhārasahaṃ śaśvadgandhamālyārcitaṃ śaram |
    visasarjārjunastūrṇaṃ saindhavasya vadhe vṛtaḥ || 7-121-31||

    MHB 7-121-32

    स तु गाण्डीवनिर्मुक्तः शरः श्येन इवाशुगः ।
    शकुन्तमिव वृक्षाग्रात्सैन्धवस्य शिरोऽहरत् ॥ ७-१२१-३२॥
    sa tu gāṇḍīvanirmuktaḥ śaraḥ śyena ivāśugaḥ |
    śakuntamiva vṛkṣāgrātsaindhavasya śiro'harat || 7-121-32||

    MHB 7-121-33

    अहरत्तत्पुनश्चैव शरैरूर्ध्वं धनंजयः ।
    दुर्हृदामप्रहर्षाय सुहृदां हर्षणाय च ॥ ७-१२१-३३॥
    aharattatpunaścaiva śarairūrdhvaṃ dhanaṃjayaḥ |
    durhṛdāmapraharṣāya suhṛdāṃ harṣaṇāya ca || 7-121-33||

    MHB 7-121-34

    शरैः कदम्बकीकृत्य काले तस्मिंश्च पाण्डवः ।
    समन्तपञ्चकाद्बाह्यं शिरस्तद्व्यहरत्ततः ॥ ७-१२१-३४॥
    śaraiḥ kadambakīkṛtya kāle tasmiṃśca pāṇḍavaḥ |
    samantapañcakādbāhyaṃ śirastadvyaharattataḥ || 7-121-34||

    MHB 7-121-35

    एतस्मिन्नेव काले तु वृद्धक्षत्रो महीपतिः ।
    संध्यामुपास्ते तेजस्वी संबन्धी तव मारिष ॥ ७-१२१-३५॥
    etasminneva kāle tu vṛddhakṣatro mahīpatiḥ |
    saṃdhyāmupāste tejasvī saṃbandhī tava māriṣa || 7-121-35||

    MHB 7-121-36

    उपासीनस्य तस्याथ कृष्णकेशं सकुण्डलम् ।
    सिन्धुराजस्य मूर्धानमुत्सङ्गे समपातयत् ॥ ७-१२१-३६॥
    upāsīnasya tasyātha kṛṣṇakeśaṃ sakuṇḍalam |
    sindhurājasya mūrdhānamutsaṅge samapātayat || 7-121-36||

    MHB 7-121-37

    तस्योत्सङ्गे निपतितं शिरस्तच्चारुकुण्डलम् ।
    वृद्धक्षत्रस्य नृपतेरलक्षितमरिंदम ॥ ७-१२१-३७॥
    tasyotsaṅge nipatitaṃ śirastaccārukuṇḍalam |
    vṛddhakṣatrasya nṛpateralakṣitamariṃdama || 7-121-37||

    MHB 7-121-38

    कृतजप्यस्य तस्याथ वृद्धक्षत्रस्य धीमतः ।
    उत्तिष्ठतस्तत्सहसा शिरोऽगच्छद्धरातलम् ॥ ७-१२१-३८॥
    kṛtajapyasya tasyātha vṛddhakṣatrasya dhīmataḥ |
    uttiṣṭhatastatsahasā śiro'gacchaddharātalam || 7-121-38||

    MHB 7-121-39

    ततस्तस्य नरेन्द्रस्य पुत्रमूर्धनि भूतलम् ।
    गते तस्यापि शतधा मूर्धागच्छदरिंदम ॥ ७-१२१-३९॥
    tatastasya narendrasya putramūrdhani bhūtalam |
    gate tasyāpi śatadhā mūrdhāgacchadariṃdama || 7-121-39||

    MHB 7-121-40

    ततः सर्वाणि भूतानि विस्मयं जग्मुरुत्तमम् ।
    वासुदेवश्च बीभत्सुं प्रशशंस महारथम् ॥ ७-१२१-४०॥
    tataḥ sarvāṇi bhūtāni vismayaṃ jagmuruttamam |
    vāsudevaśca bībhatsuṃ praśaśaṃsa mahāratham || 7-121-40||

    MHB 7-121-41

    ततो दृष्ट्वा विनिहतं सिन्धुराजं जयद्रथम् ।
    पुत्राणां तव नेत्रेभ्यो दुःखाद्बह्वपतज्जलम् ॥ ७-१२१-४१॥
    tato dṛṣṭvā vinihataṃ sindhurājaṃ jayadratham |
    putrāṇāṃ tava netrebhyo duḥkhādbahvapatajjalam || 7-121-41||

    MHB 7-121-42

    भीमसेनोऽपि संग्रामे बोधयन्निव पाण्डवम् ।
    सिंहनादेन महता पूरयामास रोदसी ॥ ७-१२१-४२॥
    bhīmaseno'pi saṃgrāme bodhayanniva pāṇḍavam |
    siṃhanādena mahatā pūrayāmāsa rodasī || 7-121-42||

    MHB 7-121-43

    तं श्रुत्वा तु महानादं धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    सैन्धवं निहतं मेने फल्गुनेन महात्मना ॥ ७-१२१-४३॥
    taṃ śrutvā tu mahānādaṃ dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    saindhavaṃ nihataṃ mene phalgunena mahātmanā || 7-121-43||

    MHB 7-121-44

    ततो वादित्रघोषेण स्वान्योधानभिहर्षयन् ।
    अभ्यवर्तत संग्रामे भारद्वाजं युयुत्सया ॥ ७-१२१-४४॥
    tato vāditraghoṣeṇa svānyodhānabhiharṣayan |
    abhyavartata saṃgrāme bhāradvājaṃ yuyutsayā || 7-121-44||

    MHB 7-121-45

    ततः प्रववृते राजन्नस्तं गच्छति भास्करे ।
    द्रोणस्य सोमकैः सार्धं संग्रामो लोमहर्षणः ॥ ७-१२१-४५॥
    tataḥ pravavṛte rājannastaṃ gacchati bhāskare |
    droṇasya somakaiḥ sārdhaṃ saṃgrāmo lomaharṣaṇaḥ || 7-121-45||

    MHB 7-121-46

    ते तु सर्वप्रयत्नेन भारद्वाजं जिघांसवः ।
    सैन्धवे निहते राजन्नयुध्यन्त महारथाः ॥ ७-१२१-४६॥
    te tu sarvaprayatnena bhāradvājaṃ jighāṃsavaḥ |
    saindhave nihate rājannayudhyanta mahārathāḥ || 7-121-46||

    MHB 7-121-47

    पाण्डवास्तु जयं लब्ध्वा सैन्धवं विनिहत्य च ।
    अयोधयंस्ततो द्रोणं जयोन्मत्तास्ततस्ततः ॥ ७-१२१-४७॥
    pāṇḍavāstu jayaṃ labdhvā saindhavaṃ vinihatya ca |
    ayodhayaṃstato droṇaṃ jayonmattāstatastataḥ || 7-121-47||

    MHB 7-121-48

    अर्जुनोऽपि रणे योधांस्तावकान्रथसत्तमान् ।
    अयोधयन्महाराज हत्वा सैन्धवकं नृपम् ॥ ७-१२१-४८॥
    arjuno'pi raṇe yodhāṃstāvakānrathasattamān |
    ayodhayanmahārāja hatvā saindhavakaṃ nṛpam || 7-121-48||

    MHB 7-121-49

    स देवशत्रूनिव देवराजः किरीटमाली व्यधमत्समन्तात् ।
    यथा तमांस्यभ्युदितस्तमोघ्नः पूर्वां प्रतिज्ञां समवाप्य वीरः ॥ ७-१२१-४९॥
    sa devaśatrūniva devarājaḥ kirīṭamālī vyadhamatsamantāt |
    yathā tamāṃsyabhyuditastamoghnaḥ pūrvāṃ pratijñāṃ samavāpya vīraḥ || 7-121-49||

    Adhyaya: 122/173 (88)

    MHB 7-122-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्विनिहते वीरे सैन्धवे सव्यसाचिना ।
    मामका यदकुर्वन्त तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२२-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminvinihate vīre saindhave savyasācinā |
    māmakā yadakurvanta tanmamācakṣva saṃjaya || 7-122-1||

    MHB 7-122-2

    संजय उवाच ।
    सैन्धवं निहतं दृष्ट्वा रणे पार्थेन मारिष ।
    अमर्षवशमापन्नः कृपः शारद्वतस्तदा ॥ ७-१२२-२॥
    saṃjaya uvāca |
    saindhavaṃ nihataṃ dṛṣṭvā raṇe pārthena māriṣa |
    amarṣavaśamāpannaḥ kṛpaḥ śāradvatastadā || 7-122-2||

    MHB 7-122-3

    महता शरवर्षेण पाण्डवं समवाकिरत् ।
    द्रौणिश्चाभ्यद्रवत्पार्थं रथमास्थाय फल्गुनम् ॥ ७-१२२-३॥
    mahatā śaravarṣeṇa pāṇḍavaṃ samavākirat |
    drauṇiścābhyadravatpārthaṃ rathamāsthāya phalgunam || 7-122-3||

    MHB 7-122-4

    तावेनं रथिनां श्रेष्ठौ रथाभ्यां रथसत्तमम् ।
    उभावुभयतस्तीक्ष्णैर्विशिखैरभ्यवर्षताम् ॥ ७-१२२-४॥
    tāvenaṃ rathināṃ śreṣṭhau rathābhyāṃ rathasattamam |
    ubhāvubhayatastīkṣṇairviśikhairabhyavarṣatām || 7-122-4||

    MHB 7-122-5

    स तथा शरवर्षाभ्यां सुमहद्भ्यां महाभुजः ।
    पीड्यमानः परामार्तिमगमद्रथिनां वरः ॥ ७-१२२-५॥
    sa tathā śaravarṣābhyāṃ sumahadbhyāṃ mahābhujaḥ |
    pīḍyamānaḥ parāmārtimagamadrathināṃ varaḥ || 7-122-5||

    MHB 7-122-6

    सोऽजिघांसुर्गुरुं संख्ये गुरोस्तनयमेव च ।
    चकाराचार्यकं तत्र कुन्तीपुत्रो धनंजयः ॥ ७-१२२-६॥
    so'jighāṃsurguruṃ saṃkhye gurostanayameva ca |
    cakārācāryakaṃ tatra kuntīputro dhanaṃjayaḥ || 7-122-6||

    MHB 7-122-7

    अस्त्रैरस्त्राणि संवार्य द्रौणेः शारद्वतस्य च ।
    मन्दवेगानिषूंस्ताभ्यामजिघांसुरवासृजत् ॥ ७-१२२-७॥
    astrairastrāṇi saṃvārya drauṇeḥ śāradvatasya ca |
    mandavegāniṣūṃstābhyāmajighāṃsuravāsṛjat || 7-122-7||

    MHB 7-122-8

    ते नातिभृशमभ्यघ्नन्विशिखा जयचोदिताः ।
    बहुत्वात्तु परामार्तिं शराणां तावगच्छताम् ॥ ७-१२२-८॥
    te nātibhṛśamabhyaghnanviśikhā jayacoditāḥ |
    bahutvāttu parāmārtiṃ śarāṇāṃ tāvagacchatām || 7-122-8||

    MHB 7-122-9

    अथ शारद्वतो राजन्कौन्तेयशरपीडितः ।
    अवासीदद्रथोपस्थे मूर्च्छामभिजगाम ह ॥ ७-१२२-९॥
    atha śāradvato rājankaunteyaśarapīḍitaḥ |
    avāsīdadrathopasthe mūrcchāmabhijagāma ha || 7-122-9||

    MHB 7-122-10

    विह्वलं तमभिज्ञाय भर्तारं शरपीडितम् ।
    हतोऽयमिति च ज्ञात्वा सारथिस्तमपावहत् ॥ ७-१२२-१०॥
    vihvalaṃ tamabhijñāya bhartāraṃ śarapīḍitam |
    hato'yamiti ca jñātvā sārathistamapāvahat || 7-122-10||

    MHB 7-122-11

    तस्मिन्सन्ने महाराज कृपे शारद्वते युधि ।
    अश्वत्थामाप्यपायासीत्पाण्डवेयाद्रथान्तरम् ॥ ७-१२२-११॥
    tasminsanne mahārāja kṛpe śāradvate yudhi |
    aśvatthāmāpyapāyāsītpāṇḍaveyādrathāntaram || 7-122-11||

    MHB 7-122-12

    दृष्ट्वा शारद्वतं पार्थो मूर्छितं शरपीडितम् ।
    रथ एव महेष्वासः कृपणं पर्यदेवयत् ॥ ७-१२२-१२॥
    dṛṣṭvā śāradvataṃ pārtho mūrchitaṃ śarapīḍitam |
    ratha eva maheṣvāsaḥ kṛpaṇaṃ paryadevayat || 7-122-12||

    MHB 7-122-13

    पश्यन्निदं महाप्राज्ञः क्षत्ता राजानमुक्तवान् ।
    कुलान्तकरणे पापे जातमात्रे सुयोधने ॥ ७-१२२-१३॥
    paśyannidaṃ mahāprājñaḥ kṣattā rājānamuktavān |
    kulāntakaraṇe pāpe jātamātre suyodhane || 7-122-13||

    MHB 7-122-14

    नीयतां परलोकाय साध्वयं कुलपांसनः ।
    अस्माद्धि कुरुमुख्यानां महदुत्पत्स्यते भयम् ॥ ७-१२२-१४॥
    nīyatāṃ paralokāya sādhvayaṃ kulapāṃsanaḥ |
    asmāddhi kurumukhyānāṃ mahadutpatsyate bhayam || 7-122-14||

    MHB 7-122-15

    तदिदं समनुप्राप्तं वचनं सत्यवादिनः ।
    तत्कृते ह्यद्य पश्यामि शरतल्पगतं कृपम् ॥ ७-१२२-१५॥
    tadidaṃ samanuprāptaṃ vacanaṃ satyavādinaḥ |
    tatkṛte hyadya paśyāmi śaratalpagataṃ kṛpam || 7-122-15||

    MHB 7-122-16

    धिगस्तु क्षात्रमाचारं धिगस्तु बलपौरुषम् ।
    को हि ब्राह्मणमाचार्यमभिद्रुह्येत मादृशः ॥ ७-१२२-१६॥
    dhigastu kṣātramācāraṃ dhigastu balapauruṣam |
    ko hi brāhmaṇamācāryamabhidruhyeta mādṛśaḥ || 7-122-16||

    MHB 7-122-17

    ऋषिपुत्रो ममाचार्यो द्रोणस्य दयितः सखा ।
    एष शेते रथोपस्थे मद्बाणैरभिपीडितः ॥ ७-१२२-१७॥
    ṛṣiputro mamācāryo droṇasya dayitaḥ sakhā |
    eṣa śete rathopasthe madbāṇairabhipīḍitaḥ || 7-122-17||

    MHB 7-122-18

    अकामयानेन मया विशिखैरर्दितो भृशम् ।
    अवासीदद्रथोपस्थे प्राणान्पीडयतीव मे ॥ ७-१२२-१८॥
    akāmayānena mayā viśikhairardito bhṛśam |
    avāsīdadrathopasthe prāṇānpīḍayatīva me || 7-122-18||

    MHB 7-122-19

    शरार्दितेन हि मया प्रेक्षणीयो महाद्युतिः ।
    प्रत्यस्तो बहुभिर्बाणैर्दशधर्मगतेन वै ॥ ७-१२२-१९॥
    śarārditena hi mayā prekṣaṇīyo mahādyutiḥ |
    pratyasto bahubhirbāṇairdaśadharmagatena vai || 7-122-19||

    MHB 7-122-20

    शोचयत्येष निपतन्भूयः पुत्रवधाद्धि माम् ।
    कृपणं स्वरथे सन्नं पश्य कृष्ण यथा गतम् ॥ ७-१२२-२०॥
    śocayatyeṣa nipatanbhūyaḥ putravadhāddhi mām |
    kṛpaṇaṃ svarathe sannaṃ paśya kṛṣṇa yathā gatam || 7-122-20||

    MHB 7-122-21

    उपाकृत्य तु वै विद्यामाचार्येभ्यो नरर्षभाः ।
    प्रयच्छन्तीह ये कामान्देवत्वमुपयान्ति ते ॥ ७-१२२-२१॥
    upākṛtya tu vai vidyāmācāryebhyo nararṣabhāḥ |
    prayacchantīha ye kāmāndevatvamupayānti te || 7-122-21||

    MHB 7-122-22

    ये तु विद्यामुपादाय गुरुभ्यः पुरुषाधमाः ।
    घ्नन्ति तानेव दुर्वृत्तास्ते वै निरयगामिनः ॥ ७-१२२-२२॥
    ye tu vidyāmupādāya gurubhyaḥ puruṣādhamāḥ |
    ghnanti tāneva durvṛttāste vai nirayagāminaḥ || 7-122-22||

    MHB 7-122-23

    तदिदं नरकायाद्य कृतं कर्म मया ध्रुवम् ।
    आचार्यं शरवर्षेण रथे सादयता कृपम् ॥ ७-१२२-२३॥
    tadidaṃ narakāyādya kṛtaṃ karma mayā dhruvam |
    ācāryaṃ śaravarṣeṇa rathe sādayatā kṛpam || 7-122-23||

    MHB 7-122-24

    यत्तत्पूर्वमुपाकुर्वन्नस्त्रं मामब्रवीत्कृपः ।
    न कथंचन कौरव्य प्रहर्तव्यं गुराविति ॥ ७-१२२-२४॥
    yattatpūrvamupākurvannastraṃ māmabravītkṛpaḥ |
    na kathaṃcana kauravya prahartavyaṃ gurāviti || 7-122-24||

    MHB 7-122-25

    तदिदं वचनं साधोराचार्यस्य महात्मनः ।
    नानुष्ठितं तमेवाजौ विशिखैरभिवर्षता ॥ ७-१२२-२५॥
    tadidaṃ vacanaṃ sādhorācāryasya mahātmanaḥ |
    nānuṣṭhitaṃ tamevājau viśikhairabhivarṣatā || 7-122-25||

    MHB 7-122-26

    नमस्तस्मै सुपूज्याय गौतमायापलायिने ।
    धिगस्तु मम वार्ष्णेय यो ह्यस्मै प्रहराम्यहम् ॥ ७-१२२-२६॥
    namastasmai supūjyāya gautamāyāpalāyine |
    dhigastu mama vārṣṇeya yo hyasmai praharāmyaham || 7-122-26||

    MHB 7-122-27

    तथा विलपमाने तु सव्यसाचिनि तं प्रति ।
    सैन्धवं निहतं दृष्ट्वा राधेयः समुपाद्रवत् ॥ ७-१२२-२७॥
    tathā vilapamāne tu savyasācini taṃ prati |
    saindhavaṃ nihataṃ dṛṣṭvā rādheyaḥ samupādravat || 7-122-27||

    MHB 7-122-28

    उपायान्तं तु राधेयं दृष्ट्वा पार्थो महारथः ।
    प्रहसन्देवकीपुत्रमिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१२२-२८॥
    upāyāntaṃ tu rādheyaṃ dṛṣṭvā pārtho mahārathaḥ |
    prahasandevakīputramidaṃ vacanamabravīt || 7-122-28||

    MHB 7-122-29

    एष प्रयात्याधिरथिः सात्यकेः स्यन्दनं प्रति ।
    न मृष्यति हतं नूनं भूरिश्रवसमाहवे ॥ ७-१२२-२९॥
    eṣa prayātyādhirathiḥ sātyakeḥ syandanaṃ prati |
    na mṛṣyati hataṃ nūnaṃ bhūriśravasamāhave || 7-122-29||

    MHB 7-122-30

    यत्र यात्येष तत्र त्वं चोदयाश्वाञ्जनार्दन ।
    मा सोमदत्तेः पदवीं गमयेत्सात्यकिं वृषः ॥ ७-१२२-३०॥
    yatra yātyeṣa tatra tvaṃ codayāśvāñjanārdana |
    mā somadatteḥ padavīṃ gamayetsātyakiṃ vṛṣaḥ || 7-122-30||

    MHB 7-122-31

    एवमुक्तो महाबाहुः केशवः सव्यसाचिना ।
    प्रत्युवाच महातेजाः कालयुक्तमिदं वचः ॥ ७-१२२-३१॥
    evamukto mahābāhuḥ keśavaḥ savyasācinā |
    pratyuvāca mahātejāḥ kālayuktamidaṃ vacaḥ || 7-122-31||

    MHB 7-122-32

    अलमेष महाबाहुः कर्णायैको हि पाण्डव ।
    किं पुनर्द्रौपदेयाभ्यां सहितः सात्वतर्षभः ॥ ७-१२२-३२॥
    alameṣa mahābāhuḥ karṇāyaiko hi pāṇḍava |
    kiṃ punardraupadeyābhyāṃ sahitaḥ sātvatarṣabhaḥ || 7-122-32||

    MHB 7-122-33

    न च तावत्क्षमः पार्थ कर्णेन तव संगरः ।
    प्रज्वलन्ती महोल्केव तिष्ठत्यस्य हि वासवी ।
    त्वदर्थं पूज्यमानैषा रक्ष्यते परवीरहन् ॥ ७-१२२-३३॥
    na ca tāvatkṣamaḥ pārtha karṇena tava saṃgaraḥ |
    prajvalantī maholkeva tiṣṭhatyasya hi vāsavī |
    tvadarthaṃ pūjyamānaiṣā rakṣyate paravīrahan || 7-122-33||

    MHB 7-122-34

    अतः कर्णः प्रयात्वत्र सात्वतस्य यथा तथा ।
    अहं ज्ञास्यामि कौरव्य कालमस्य दुरात्मनः ॥ ७-१२२-३४॥
    ataḥ karṇaḥ prayātvatra sātvatasya yathā tathā |
    ahaṃ jñāsyāmi kauravya kālamasya durātmanaḥ || 7-122-34||

    MHB 7-122-35

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    योऽसौ कर्णेन वीरेण वार्ष्णेयस्य समागमः ।
    हते तु भूरिश्रवसि सैन्धवे च निपातिते ॥ ७-१२२-३५॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yo'sau karṇena vīreṇa vārṣṇeyasya samāgamaḥ |
    hate tu bhūriśravasi saindhave ca nipātite || 7-122-35||

    MHB 7-122-36

    सात्यकिश्चापि विरथः कं समारूढवान्रथम् ।
    चक्ररक्षौ च पाञ्चाल्यौ तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२२-३६॥
    sātyakiścāpi virathaḥ kaṃ samārūḍhavānratham |
    cakrarakṣau ca pāñcālyau tanmamācakṣva saṃjaya || 7-122-36||

    MHB 7-122-37

    संजय उवाच ।
    हन्त ते वर्णयिष्यामि यथावृत्तं महारणे ।
    शुश्रूषस्व स्थिरो भूत्वा दुराचरितमात्मनः ॥ ७-१२२-३७॥
    saṃjaya uvāca |
    hanta te varṇayiṣyāmi yathāvṛttaṃ mahāraṇe |
    śuśrūṣasva sthiro bhūtvā durācaritamātmanaḥ || 7-122-37||

    MHB 7-122-38

    पूर्वमेव हि कृष्णस्य मनोगतमिदं प्रभो ।
    विजेतव्यो यथा वीरः सात्यकिर्यूपकेतुना ॥ ७-१२२-३८॥
    pūrvameva hi kṛṣṇasya manogatamidaṃ prabho |
    vijetavyo yathā vīraḥ sātyakiryūpaketunā || 7-122-38||

    MHB 7-122-39

    अतीतानागतं राजन्स हि वेत्ति जनार्दनः ।
    अतः सूतं समाहूय दारुकं संदिदेश ह ।
    रथो मे युज्यतां काल्यमिति राजन्महाबलः ॥ ७-१२२-३९॥
    atītānāgataṃ rājansa hi vetti janārdanaḥ |
    ataḥ sūtaṃ samāhūya dārukaṃ saṃdideśa ha |
    ratho me yujyatāṃ kālyamiti rājanmahābalaḥ || 7-122-39||

    MHB 7-122-40

    न हि देवा न गन्धर्वा न यक्षोरगराक्षसाः ।
    मानवा वा विजेतारः कृष्णयोः सन्ति केचन ॥ ७-१२२-४०॥
    na hi devā na gandharvā na yakṣoragarākṣasāḥ |
    mānavā vā vijetāraḥ kṛṣṇayoḥ santi kecana || 7-122-40||

    MHB 7-122-41

    पितामहपुरोगाश्च देवाः सिद्धाश्च तं विदुः ।
    तयोः प्रभावमतुलं शृणु युद्धं च तद्यथा ॥ ७-१२२-४१॥
    pitāmahapurogāśca devāḥ siddhāśca taṃ viduḥ |
    tayoḥ prabhāvamatulaṃ śṛṇu yuddhaṃ ca tadyathā || 7-122-41||

    MHB 7-122-42

    सात्यकिं विरथं दृष्ट्वा कर्णं चाभ्युद्यतायुधम् ।
    दध्मौ शङ्खं महावेगमार्षभेणाथ माधवः ॥ ७-१२२-४२॥
    sātyakiṃ virathaṃ dṛṣṭvā karṇaṃ cābhyudyatāyudham |
    dadhmau śaṅkhaṃ mahāvegamārṣabheṇātha mādhavaḥ || 7-122-42||

    MHB 7-122-43

    दारुकोऽवेत्य संदेशं श्रुत्वा शङ्खस्य च स्वनम् ।
    रथमन्वानयत्तस्मै सुपर्णोच्छ्रितकेतनम् ॥ ७-१२२-४३॥
    dāruko'vetya saṃdeśaṃ śrutvā śaṅkhasya ca svanam |
    rathamanvānayattasmai suparṇocchritaketanam || 7-122-43||

    MHB 7-122-44

    स केशवस्यानुमते रथं दारुकसंयुतम् ।
    आरुरोह शिनेः पौत्रो ज्वलनादित्यसंनिभम् ॥ ७-१२२-४४॥
    sa keśavasyānumate rathaṃ dārukasaṃyutam |
    āruroha śineḥ pautro jvalanādityasaṃnibham || 7-122-44||

    MHB 7-122-45

    कामगैः सैन्यसुग्रीवमेघपुष्पबलाहकैः ।
    हयोदग्रैर्महावेगैर्हेमभाण्डविभूषितैः ॥ ७-१२२-४५॥
    kāmagaiḥ sainyasugrīvameghapuṣpabalāhakaiḥ |
    hayodagrairmahāvegairhemabhāṇḍavibhūṣitaiḥ || 7-122-45||

    MHB 7-122-46

    युक्तं समारुह्य च तं विमानप्रतिमं रथम् ।
    अभ्यद्रवत राधेयं प्रवपन्सायकान्बहून् ॥ ७-१२२-४६॥
    yuktaṃ samāruhya ca taṃ vimānapratimaṃ ratham |
    abhyadravata rādheyaṃ pravapansāyakānbahūn || 7-122-46||

    MHB 7-122-47

    चक्ररक्षावपि तदा युधामन्यूत्तमौजसौ ।
    धनंजयरथं हित्वा राधेयं प्रत्युदीययुः ॥ ७-१२२-४७॥
    cakrarakṣāvapi tadā yudhāmanyūttamaujasau |
    dhanaṃjayarathaṃ hitvā rādheyaṃ pratyudīyayuḥ || 7-122-47||

    MHB 7-122-48

    राधेयोऽपि महाराज शरवर्षं समुत्सृजन् ।
    अभ्यद्रवत्सुसंक्रुद्धो रणे शैनेयमच्युतम् ॥ ७-१२२-४८॥
    rādheyo'pi mahārāja śaravarṣaṃ samutsṛjan |
    abhyadravatsusaṃkruddho raṇe śaineyamacyutam || 7-122-48||

    MHB 7-122-49

    नैव दैवं न गान्धर्वं नासुरोरगराक्षसम् ।
    तादृशं भुवि वा युद्धं दिवि वा श्रुतमित्युत ॥ ७-१२२-४९॥
    naiva daivaṃ na gāndharvaṃ nāsuroragarākṣasam |
    tādṛśaṃ bhuvi vā yuddhaṃ divi vā śrutamityuta || 7-122-49||

    MHB 7-122-50

    उपारमत तत्सैन्यं सरथाश्वनरद्विपम् ।
    तयोर्दृष्ट्वा महाराज कर्म संमूढचेतनम् ॥ ७-१२२-५०॥
    upāramata tatsainyaṃ sarathāśvanaradvipam |
    tayordṛṣṭvā mahārāja karma saṃmūḍhacetanam || 7-122-50||

    MHB 7-122-51

    सर्वे च समपश्यन्त तद्युद्धमतिमानुषम् ।
    तयोर्नृवरयो राजन्सारथ्यं दारुकस्य च ॥ ७-१२२-५१॥
    sarve ca samapaśyanta tadyuddhamatimānuṣam |
    tayornṛvarayo rājansārathyaṃ dārukasya ca || 7-122-51||

    MHB 7-122-52

    गतप्रत्यागतावृत्तैर्मण्डलैः संनिवर्तनैः ।
    सारथेस्तु रथस्थस्य काश्यपेयस्य विस्मिताः ॥ ७-१२२-५२॥
    gatapratyāgatāvṛttairmaṇḍalaiḥ saṃnivartanaiḥ |
    sārathestu rathasthasya kāśyapeyasya vismitāḥ || 7-122-52||

    MHB 7-122-53

    नभस्तलगताश्चैव देवगन्धर्वदानवाः ।
    अतीवावहिता द्रष्टुं कर्णशैनेययो रणम् ॥ ७-१२२-५३॥
    nabhastalagatāścaiva devagandharvadānavāḥ |
    atīvāvahitā draṣṭuṃ karṇaśaineyayo raṇam || 7-122-53||

    MHB 7-122-54

    मित्रार्थे तौ पराक्रान्तौ स्पर्धिनौ शुष्मिणौ रणे ।
    कर्णश्चामरसंकाशो युयुधानश्च सात्यकिः ॥ ७-१२२-५४॥
    mitrārthe tau parākrāntau spardhinau śuṣmiṇau raṇe |
    karṇaścāmarasaṃkāśo yuyudhānaśca sātyakiḥ || 7-122-54||

    MHB 7-122-55

    अन्योन्यं तौ महाराज शरवर्षैरवर्षताम् ।
    प्रममाथ शिनेः पौत्रं कर्णः सायकवृष्टिभिः ॥ ७-१२२-५५॥
    anyonyaṃ tau mahārāja śaravarṣairavarṣatām |
    pramamātha śineḥ pautraṃ karṇaḥ sāyakavṛṣṭibhiḥ || 7-122-55||

    MHB 7-122-56

    अमृष्यमाणो निधनं कौरव्यजलसंधयोः ।
    कर्णः शोकसमाविष्टो महोरग इव श्वसन् ॥ ७-१२२-५६॥
    amṛṣyamāṇo nidhanaṃ kauravyajalasaṃdhayoḥ |
    karṇaḥ śokasamāviṣṭo mahoraga iva śvasan || 7-122-56||

    MHB 7-122-57

    स शैनेयं रणे क्रुद्धः प्रदहन्निव चक्षुषा ।
    अभ्यद्रवत वेगेन पुनः पुनररिंदमः ॥ ७-१२२-५७॥
    sa śaineyaṃ raṇe kruddhaḥ pradahanniva cakṣuṣā |
    abhyadravata vegena punaḥ punarariṃdamaḥ || 7-122-57||

    MHB 7-122-58

    तं तु संप्रेक्ष्य संक्रुद्धं सात्यकिः प्रत्यविध्यत ।
    महता शरवर्षेण गजः प्रतिगजं यथा ॥ ७-१२२-५८॥
    taṃ tu saṃprekṣya saṃkruddhaṃ sātyakiḥ pratyavidhyata |
    mahatā śaravarṣeṇa gajaḥ pratigajaṃ yathā || 7-122-58||

    MHB 7-122-59

    तौ समेत्य नरव्याघ्रौ व्याघ्राविव तरस्विनौ ।
    अन्योन्यं संततक्षाते रणेऽनुपमविक्रमौ ॥ ७-१२२-५९॥
    tau sametya naravyāghrau vyāghrāviva tarasvinau |
    anyonyaṃ saṃtatakṣāte raṇe'nupamavikramau || 7-122-59||

    MHB 7-122-60

    ततः कर्णं शिनेः पौत्रः सर्वपारशवैः शरैः ।
    बिभेद सर्वगात्रेषु पुनः पुनररिंदमः ॥ ७-१२२-६०॥
    tataḥ karṇaṃ śineḥ pautraḥ sarvapāraśavaiḥ śaraiḥ |
    bibheda sarvagātreṣu punaḥ punarariṃdamaḥ || 7-122-60||

    MHB 7-122-61

    सारथिं चास्य भल्लेन रथनीडादपाहरत् ।
    अश्वांश्च चतुरः श्वेतान्निजघ्ने निशितैः शरैः ॥ ७-१२२-६१॥
    sārathiṃ cāsya bhallena rathanīḍādapāharat |
    aśvāṃśca caturaḥ śvetānnijaghne niśitaiḥ śaraiḥ || 7-122-61||

    MHB 7-122-62

    छित्त्वा ध्वजं शतेनैव शतधा पुरुषर्षभः ।
    चकार विरथं कर्णं तव पुत्रस्य पश्यतः ॥ ७-१२२-६२॥
    chittvā dhvajaṃ śatenaiva śatadhā puruṣarṣabhaḥ |
    cakāra virathaṃ karṇaṃ tava putrasya paśyataḥ || 7-122-62||

    MHB 7-122-63

    ततो विमनसो राजंस्तावकाः पुरुषर्षभाः ।
    वृषसेनः कर्णसुतः शल्यो मद्राधिपस्तथा ॥ ७-१२२-६३॥
    tato vimanaso rājaṃstāvakāḥ puruṣarṣabhāḥ |
    vṛṣasenaḥ karṇasutaḥ śalyo madrādhipastathā || 7-122-63||

    MHB 7-122-64

    द्रोणपुत्रश्च शैनेयं सर्वतः पर्यवारयन् ।
    ततः पर्याकुलं सर्वं न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-१२२-६४॥
    droṇaputraśca śaineyaṃ sarvataḥ paryavārayan |
    tataḥ paryākulaṃ sarvaṃ na prājñāyata kiṃcana || 7-122-64||

    MHB 7-122-65

    तथा सात्यकिना वीरे विरथे सूतजे कृते ।
    हाहाकारस्ततो राजन्सर्वसैन्येषु चाभवत् ॥ ७-१२२-६५॥
    tathā sātyakinā vīre virathe sūtaje kṛte |
    hāhākārastato rājansarvasainyeṣu cābhavat || 7-122-65||

    MHB 7-122-66

    कर्णोऽपि विह्वलो राजन्सात्वतेनार्दितः शरैः ।
    दुर्योधनरथं राजन्नारुरोह विनिःश्वसन् ॥ ७-१२२-६६॥
    karṇo'pi vihvalo rājansātvatenārditaḥ śaraiḥ |
    duryodhanarathaṃ rājannāruroha viniḥśvasan || 7-122-66||

    MHB 7-122-67

    मानयंस्तव पुत्रस्य बाल्यात्प्रभृति सौहृदम् ।
    कृतां राज्यप्रदानेन प्रतिज्ञां परिपालयन् ॥ ७-१२२-६७॥
    mānayaṃstava putrasya bālyātprabhṛti sauhṛdam |
    kṛtāṃ rājyapradānena pratijñāṃ paripālayan || 7-122-67||

    MHB 7-122-68

    तथा तु विरथे कर्णे पुत्रान्वै तव पार्थिव ।
    दुःशासनमुखाञ्शूरान्नावधीत्सात्यकिर्वशी ॥ ७-१२२-६८॥
    tathā tu virathe karṇe putrānvai tava pārthiva |
    duḥśāsanamukhāñśūrānnāvadhītsātyakirvaśī || 7-122-68||

    MHB 7-122-69

    रक्षन्प्रतिज्ञां च पुनर्भीमसेनकृतां पुरा ।
    विरथान्विह्वलांश्चक्रे न तु प्राणैर्व्ययोजयत् ॥ ७-१२२-६९॥
    rakṣanpratijñāṃ ca punarbhīmasenakṛtāṃ purā |
    virathānvihvalāṃścakre na tu prāṇairvyayojayat || 7-122-69||

    MHB 7-122-70

    भीमसेनेन तु वधः पुत्राणां ते प्रतिश्रुतः ।
    पुनर्द्यूते च पार्थेन वधः कर्णस्य संश्रुतः ॥ ७-१२२-७०॥
    bhīmasenena tu vadhaḥ putrāṇāṃ te pratiśrutaḥ |
    punardyūte ca pārthena vadhaḥ karṇasya saṃśrutaḥ || 7-122-70||

    MHB 7-122-71

    वधे त्वकुर्वन्यत्नं ते तस्य कर्णमुखास्तदा ।
    नाशक्नुवंश्च तं हन्तुं सात्यकिं प्रवरा रथाः ॥ ७-१२२-७१॥
    vadhe tvakurvanyatnaṃ te tasya karṇamukhāstadā |
    nāśaknuvaṃśca taṃ hantuṃ sātyakiṃ pravarā rathāḥ || 7-122-71||

    MHB 7-122-72

    द्रौणिश्च कृतवर्मा च तथैवान्ये महारथाः ।
    निर्जिता धनुषैकेन शतशः क्षत्रियर्षभाः ।
    काङ्क्षता परलोकं च धर्मराजस्य च प्रियम् ॥ ७-१२२-७२॥
    drauṇiśca kṛtavarmā ca tathaivānye mahārathāḥ |
    nirjitā dhanuṣaikena śataśaḥ kṣatriyarṣabhāḥ |
    kāṅkṣatā paralokaṃ ca dharmarājasya ca priyam || 7-122-72||

    MHB 7-122-73

    कृष्णयोः सदृशो वीर्ये सात्यकिः शत्रुकर्शनः ।
    कृष्णो वापि भवेल्लोके पार्थो वापि धनुर्धरः ।
    शैनेयो वा नरव्याघ्रश्चतुर्थो नोपलभ्यते ॥ ७-१२२-७३॥
    kṛṣṇayoḥ sadṛśo vīrye sātyakiḥ śatrukarśanaḥ |
    kṛṣṇo vāpi bhavelloke pārtho vāpi dhanurdharaḥ |
    śaineyo vā naravyāghraścaturtho nopalabhyate || 7-122-73||

    MHB 7-122-74

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अजय्यं रथमास्थाय वासुदेवस्य सात्यकिः ।
    विरथं कृतवान्कर्णं वासुदेवसमो युवा ॥ ७-१२२-७४॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    ajayyaṃ rathamāsthāya vāsudevasya sātyakiḥ |
    virathaṃ kṛtavānkarṇaṃ vāsudevasamo yuvā || 7-122-74||

    MHB 7-122-75

    दारुकेण समायुक्तं स्वबाहुबलदर्पितः ।
    कच्चिदन्यं समारूढः स रथं सात्यकिः पुनः ॥ ७-१२२-७५॥
    dārukeṇa samāyuktaṃ svabāhubaladarpitaḥ |
    kaccidanyaṃ samārūḍhaḥ sa rathaṃ sātyakiḥ punaḥ || 7-122-75||

    MHB 7-122-76

    एतदिच्छाम्यहं श्रोतुं कुशलो ह्यसि भाषितुम् ।
    असह्यं तमहं मन्ये तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२२-७६॥
    etadicchāmyahaṃ śrotuṃ kuśalo hyasi bhāṣitum |
    asahyaṃ tamahaṃ manye tanmamācakṣva saṃjaya || 7-122-76||

    MHB 7-122-77

    संजय उवाच ।
    शृणु राजन्यथा तस्य रथमन्यं महामतिः ।
    दारुकस्यानुजस्तूर्णं कल्पनाविधिकल्पितम् ॥ ७-१२२-७७॥
    saṃjaya uvāca |
    śṛṇu rājanyathā tasya rathamanyaṃ mahāmatiḥ |
    dārukasyānujastūrṇaṃ kalpanāvidhikalpitam || 7-122-77||

    MHB 7-122-78

    आयसैः काञ्चनैश्चापि पट्टैर्नद्धं सकूबरम् ।
    तारासहस्रखचितं सिंहध्वजपताकिनम् ॥ ७-१२२-७८॥
    āyasaiḥ kāñcanaiścāpi paṭṭairnaddhaṃ sakūbaram |
    tārāsahasrakhacitaṃ siṃhadhvajapatākinam || 7-122-78||

    MHB 7-122-79

    अश्वैर्वातजवैर्युक्तं हेमभाण्डपरिच्छदैः ।
    पाण्डुरैरिन्दुसंकाशैः सर्वशब्दातिगैर्दृढैः ॥ ७-१२२-७९॥
    aśvairvātajavairyuktaṃ hemabhāṇḍaparicchadaiḥ |
    pāṇḍurairindusaṃkāśaiḥ sarvaśabdātigairdṛḍhaiḥ || 7-122-79||

    MHB 7-122-80

    चित्रकाञ्चनसंनाहैर्वाजिमुख्यैर्विशां पते ।
    घण्टाजालाकुलरवं शक्तितोमरविद्युतम् ॥ ७-१२२-८०॥
    citrakāñcanasaṃnāhairvājimukhyairviśāṃ pate |
    ghaṇṭājālākularavaṃ śaktitomaravidyutam || 7-122-80||

    MHB 7-122-81

    वृतं सांग्रामिकैर्द्रव्यैर्बहुशस्त्रपरिच्छदम् ।
    रथं संपादयामास मेघगम्भीरनिस्वनम् ॥ ७-१२२-८१॥
    vṛtaṃ sāṃgrāmikairdravyairbahuśastraparicchadam |
    rathaṃ saṃpādayāmāsa meghagambhīranisvanam || 7-122-81||

    MHB 7-122-82

    तं समारुह्य शैनेयस्तव सैन्यमुपाद्रवत् ।
    दारुकोऽपि यथाकामं प्रययौ केशवान्तिकम् ॥ ७-१२२-८२॥
    taṃ samāruhya śaineyastava sainyamupādravat |
    dāruko'pi yathākāmaṃ prayayau keśavāntikam || 7-122-82||

    MHB 7-122-83

    कर्णस्यापि महाराज शङ्खगोक्षीरपाण्डुरैः ।
    चित्रकाञ्चनसंनाहैः सदश्वैर्वेगवत्तरैः ॥ ७-१२२-८३॥
    karṇasyāpi mahārāja śaṅkhagokṣīrapāṇḍuraiḥ |
    citrakāñcanasaṃnāhaiḥ sadaśvairvegavattaraiḥ || 7-122-83||

    MHB 7-122-84

    हेमकक्ष्याध्वजोपेतं कॢप्तयन्त्रपताकिनम् ।
    अग्र्यं रथं सुयन्तारं बहुशस्त्रपरिच्छदम् ॥ ७-१२२-८४॥
    hemakakṣyādhvajopetaṃ kḷptayantrapatākinam |
    agryaṃ rathaṃ suyantāraṃ bahuśastraparicchadam || 7-122-84||

    MHB 7-122-85

    उपाजह्रुस्तमास्थाय कर्णोऽप्यभ्यद्रवद्रिपून् ।
    एतत्ते सर्वमाख्यातं यन्मां त्वं परिपृच्छसि ॥ ७-१२२-८५॥
    upājahrustamāsthāya karṇo'pyabhyadravadripūn |
    etatte sarvamākhyātaṃ yanmāṃ tvaṃ paripṛcchasi || 7-122-85||

    MHB 7-122-86

    भूयश्चापि निबोध त्वं तवापनयजं क्षयम् ।
    एकत्रिंशत्तव सुता भीमसेनेन पातिताः ॥ ७-१२२-८६॥
    bhūyaścāpi nibodha tvaṃ tavāpanayajaṃ kṣayam |
    ekatriṃśattava sutā bhīmasenena pātitāḥ || 7-122-86||

    MHB 7-122-87

    दुर्मुखं प्रमुखे कृत्वा सततं चित्रयोधिनम् ।
    शतशो निहताः शूराः सात्वतेनार्जुनेन च ॥ ७-१२२-८७॥
    durmukhaṃ pramukhe kṛtvā satataṃ citrayodhinam |
    śataśo nihatāḥ śūrāḥ sātvatenārjunena ca || 7-122-87||

    MHB 7-122-88

    भीष्मं प्रमुखतः कृत्वा भगदत्तं च मारिष ।
    एवमेष क्षयो वृत्तो राजन्दुर्मन्त्रिते तव ॥ ७-१२२-८८॥
    bhīṣmaṃ pramukhataḥ kṛtvā bhagadattaṃ ca māriṣa |
    evameṣa kṣayo vṛtto rājandurmantrite tava || 7-122-88||

    Adhyaya: 123/173 (41)

    MHB 7-123-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा गतेषु शूरेषु तेषां मम च संजय ।
    किं वै भीमस्तदाकार्षीत्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२३-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā gateṣu śūreṣu teṣāṃ mama ca saṃjaya |
    kiṃ vai bhīmastadākārṣīttanmamācakṣva saṃjaya || 7-123-1||

    MHB 7-123-2

    संजय उवाच ।
    विरथो भीमसेनो वै कर्णवाक्शल्यपीडितः ।
    अमर्षवशमापन्नः फल्गुनं वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१२३-२॥
    saṃjaya uvāca |
    viratho bhīmaseno vai karṇavākśalyapīḍitaḥ |
    amarṣavaśamāpannaḥ phalgunaṃ vākyamabravīt || 7-123-2||

    MHB 7-123-3

    पुनः पुनस्तूबरक मूढ औदरिकेति च ।
    अकृतास्त्रक मा योधीर्बाल संग्रामकातर ॥ ७-१२३-३॥
    punaḥ punastūbaraka mūḍha audariketi ca |
    akṛtāstraka mā yodhīrbāla saṃgrāmakātara || 7-123-3||

    MHB 7-123-4

    इति मामब्रवीत्कर्णः पश्यतस्ते धनंजय ।
    एवं वक्ता च मे वध्यस्तेन चोक्तोऽस्मि भारत ॥ ७-१२३-४॥
    iti māmabravītkarṇaḥ paśyataste dhanaṃjaya |
    evaṃ vaktā ca me vadhyastena cokto'smi bhārata || 7-123-4||

    MHB 7-123-5

    एतद्व्रतं महाबाहो त्वया सह कृतं मया ।
    यथैतन्मम कौन्तेय तथा तव न संशयः ॥ ७-१२३-५॥
    etadvrataṃ mahābāho tvayā saha kṛtaṃ mayā |
    yathaitanmama kaunteya tathā tava na saṃśayaḥ || 7-123-5||

    MHB 7-123-6

    तद्वधाय नरश्रेष्ठ स्मरैतद्वचनं मम ।
    यथा भवति तत्सत्यं तथा कुरु धनंजय ॥ ७-१२३-६॥
    tadvadhāya naraśreṣṭha smaraitadvacanaṃ mama |
    yathā bhavati tatsatyaṃ tathā kuru dhanaṃjaya || 7-123-6||

    MHB 7-123-7

    तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य भीमस्यामितविक्रमः ।
    ततोऽर्जुनोऽब्रवीत्कर्णं किंचिदभ्येत्य संयुगे ॥ ७-१२३-७॥
    tacchrutvā vacanaṃ tasya bhīmasyāmitavikramaḥ |
    tato'rjuno'bravītkarṇaṃ kiṃcidabhyetya saṃyuge || 7-123-7||

    MHB 7-123-8

    कर्ण कर्ण वृथादृष्टे सूतपुत्रात्मसंस्तुत ।
    अधर्मबुद्धे शृणु मे यत्त्वा वक्ष्यामि सांप्रतम् ॥ ७-१२३-८॥
    karṇa karṇa vṛthādṛṣṭe sūtaputrātmasaṃstuta |
    adharmabuddhe śṛṇu me yattvā vakṣyāmi sāṃpratam || 7-123-8||

    MHB 7-123-9

    द्विविधं कर्म शूराणां युद्धे जयपराजयौ ।
    तौ चाप्यनित्यौ राधेय वासवस्यापि युध्यतः ॥ ७-१२३-९॥
    dvividhaṃ karma śūrāṇāṃ yuddhe jayaparājayau |
    tau cāpyanityau rādheya vāsavasyāpi yudhyataḥ || 7-123-9||

    MHB 7-123-10

    मुमूर्षुर्युयुधानेन विरथोऽसि विसर्जितः ।
    यदृच्छया भीमसेनं विरथं कृतवानसि ॥ ७-१२३-१०॥
    mumūrṣuryuyudhānena viratho'si visarjitaḥ |
    yadṛcchayā bhīmasenaṃ virathaṃ kṛtavānasi || 7-123-10||

    MHB 7-123-11

    अधर्मस्त्वेष राधेय यत्त्वं भीममवोचथाः ।
    युद्धधर्मं विजानन्वै युध्यन्तमपलायिनम् ।
    पूरयन्तं यथाशक्ति शूरकर्माहवे तथा ॥ ७-१२३-११॥
    adharmastveṣa rādheya yattvaṃ bhīmamavocathāḥ |
    yuddhadharmaṃ vijānanvai yudhyantamapalāyinam |
    pūrayantaṃ yathāśakti śūrakarmāhave tathā || 7-123-11||

    MHB 7-123-12

    पश्यतां सर्वसैन्यानां केशवस्य ममैव च ।
    विरथो भीमसेनेन कृतोऽसि बहुशो रणे ।
    न च त्वां परुषं किंचिदुक्तवान्पण्डुनन्दनः ॥ ७-१२३-१२॥
    paśyatāṃ sarvasainyānāṃ keśavasya mamaiva ca |
    viratho bhīmasenena kṛto'si bahuśo raṇe |
    na ca tvāṃ paruṣaṃ kiṃciduktavānpaṇḍunandanaḥ || 7-123-12||

    MHB 7-123-13

    यस्मात्तु बहु रूक्षं च श्रावितस्ते वृकोदरः ।
    परोक्षं यच्च सौभद्रो युष्माभिर्निहतो मम ॥ ७-१२३-१३॥
    yasmāttu bahu rūkṣaṃ ca śrāvitaste vṛkodaraḥ |
    parokṣaṃ yacca saubhadro yuṣmābhirnihato mama || 7-123-13||

    MHB 7-123-14

    तस्मादस्यावलेपस्य सद्यः फलमवाप्नुहि ।
    त्वया तस्य धनुश्छिन्नमात्मनाशाय दुर्मते ॥ ७-१२३-१४॥
    tasmādasyāvalepasya sadyaḥ phalamavāpnuhi |
    tvayā tasya dhanuśchinnamātmanāśāya durmate || 7-123-14||

    MHB 7-123-15

    तस्माद्वध्योऽसि मे मूढ सभृत्यबलवाहनः ।
    कुरु त्वं सर्वकृत्यानि महत्ते भयमागतम् ॥ ७-१२३-१५॥
    tasmādvadhyo'si me mūḍha sabhṛtyabalavāhanaḥ |
    kuru tvaṃ sarvakṛtyāni mahatte bhayamāgatam || 7-123-15||

    MHB 7-123-16

    हन्तास्मि वृषसेनं ते प्रेक्षमाणस्य संयुगे ।
    ये चान्येऽप्युपयास्यन्ति बुद्धिमोहेन मां नृपाः ।
    तांश्च सर्वान्हनिष्यामि सत्येनायुधमालभे ॥ ७-१२३-१६॥
    hantāsmi vṛṣasenaṃ te prekṣamāṇasya saṃyuge |
    ye cānye'pyupayāsyanti buddhimohena māṃ nṛpāḥ |
    tāṃśca sarvānhaniṣyāmi satyenāyudhamālabhe || 7-123-16||

    MHB 7-123-17

    त्वां च मूढाकृतप्रज्ञमतिमानिनमाहवे ।
    दृष्ट्वा दुर्योधनो मन्दो भृशं तप्स्यति पातितम् ॥ ७-१२३-१७॥
    tvāṃ ca mūḍhākṛtaprajñamatimāninamāhave |
    dṛṣṭvā duryodhano mando bhṛśaṃ tapsyati pātitam || 7-123-17||

    MHB 7-123-18

    अर्जुनेन प्रतिज्ञाते वधे कर्णसुतस्य तु ।
    महान्सुतुमुलः शब्दो बभूव रथिनां तदा ॥ ७-१२३-१८॥
    arjunena pratijñāte vadhe karṇasutasya tu |
    mahānsutumulaḥ śabdo babhūva rathināṃ tadā || 7-123-18||

    MHB 7-123-19

    तस्मिन्नाकुलसंग्रामे वर्तमाने महाभये ।
    मन्दरश्मिः सहस्रांशुरस्तं गिरिमुपागमत् ॥ ७-१२३-१९॥
    tasminnākulasaṃgrāme vartamāne mahābhaye |
    mandaraśmiḥ sahasrāṃśurastaṃ girimupāgamat || 7-123-19||

    MHB 7-123-20

    ततो राजन्हृषीकेशः संग्रामशिरसि स्थितम् ।
    तीर्णप्रतिज्ञं बीभत्सुं परिष्वज्येदमब्रवीत् ॥ ७-१२३-२०॥
    tato rājanhṛṣīkeśaḥ saṃgrāmaśirasi sthitam |
    tīrṇapratijñaṃ bībhatsuṃ pariṣvajyedamabravīt || 7-123-20||

    MHB 7-123-21

    दिष्ट्या संपादिता जिष्णो प्रतिज्ञा महती त्वया ।
    दिष्ट्या च निहतः पापो वृद्धक्षत्रः सहात्मजः ॥ ७-१२३-२१॥
    diṣṭyā saṃpāditā jiṣṇo pratijñā mahatī tvayā |
    diṣṭyā ca nihataḥ pāpo vṛddhakṣatraḥ sahātmajaḥ || 7-123-21||

    MHB 7-123-22

    धार्तराष्ट्रबलं प्राप्य देवसेनापि भारत ।
    सीदेत समरे जिष्णो नात्र कार्या विचारणा ॥ ७-१२३-२२॥
    dhārtarāṣṭrabalaṃ prāpya devasenāpi bhārata |
    sīdeta samare jiṣṇo nātra kāryā vicāraṇā || 7-123-22||

    MHB 7-123-23

    न तं पश्यामि लोकेषु चिन्तयन्पुरुषं क्वचित् ।
    त्वदृते पुरुषव्याघ्र य एतद्योधयेद्बलम् ॥ ७-१२३-२३॥
    na taṃ paśyāmi lokeṣu cintayanpuruṣaṃ kvacit |
    tvadṛte puruṣavyāghra ya etadyodhayedbalam || 7-123-23||

    MHB 7-123-24

    महाप्रभावा बहवस्त्वया तुल्याधिकापि वा ।
    समेताः पृथिवीपाला धार्तराष्ट्रस्य कारणात् ।
    ते त्वां प्राप्य रणे क्रुद्धं नाभ्यवर्तन्त दंशिताः ॥ ७-१२३-२४॥
    mahāprabhāvā bahavastvayā tulyādhikāpi vā |
    sametāḥ pṛthivīpālā dhārtarāṣṭrasya kāraṇāt |
    te tvāṃ prāpya raṇe kruddhaṃ nābhyavartanta daṃśitāḥ || 7-123-24||

    MHB 7-123-25

    तव वीर्यं बलं चैव रुद्रशक्रान्तकोपमम् ।
    नेदृशं शक्नुयात्कश्चिद्रणे कर्तुं पराक्रमम् ।
    यादृशं कृतवानद्य त्वमेकः शत्रुतापनः ॥ ७-१२३-२५॥
    tava vīryaṃ balaṃ caiva rudraśakrāntakopamam |
    nedṛśaṃ śaknuyātkaścidraṇe kartuṃ parākramam |
    yādṛśaṃ kṛtavānadya tvamekaḥ śatrutāpanaḥ || 7-123-25||

    MHB 7-123-26

    एवमेव हते कर्णे सानुबन्धे दुरात्मनि ।
    वर्धयिष्यामि भूयस्त्वां विजितारिं हतद्विषम् ॥ ७-१२३-२६॥
    evameva hate karṇe sānubandhe durātmani |
    vardhayiṣyāmi bhūyastvāṃ vijitāriṃ hatadviṣam || 7-123-26||

    MHB 7-123-27

    तमर्जुनः प्रत्युवाच प्रसादात्तव माधव ।
    प्रतिज्ञेयं मयोत्तीर्णा विबुधैरपि दुस्तरा ॥ ७-१२३-२७॥
    tamarjunaḥ pratyuvāca prasādāttava mādhava |
    pratijñeyaṃ mayottīrṇā vibudhairapi dustarā || 7-123-27||

    MHB 7-123-28

    अनाश्चर्यो जयस्तेषां येषां नाथोऽसि माधव ।
    त्वत्प्रसादान्महीं कृत्स्नां संप्राप्स्यति युधिष्ठिरः ॥ ७-१२३-२८॥
    anāścaryo jayasteṣāṃ yeṣāṃ nātho'si mādhava |
    tvatprasādānmahīṃ kṛtsnāṃ saṃprāpsyati yudhiṣṭhiraḥ || 7-123-28||

    MHB 7-123-29

    तवैव भारो वार्ष्णेय तवैव विजयः प्रभो ।
    वर्धनीयास्तव वयं प्रेष्याश्च मधुसूदन ॥ ७-१२३-२९॥
    tavaiva bhāro vārṣṇeya tavaiva vijayaḥ prabho |
    vardhanīyāstava vayaṃ preṣyāśca madhusūdana || 7-123-29||

    MHB 7-123-30

    एवमुक्तः स्मयन्कृष्णः शनकैर्वाहयन्हयान् ।
    दर्शयामास पार्थाय क्रूरमायोधनं महत् ॥ ७-१२३-३०॥
    evamuktaḥ smayankṛṣṇaḥ śanakairvāhayanhayān |
    darśayāmāsa pārthāya krūramāyodhanaṃ mahat || 7-123-30||

    MHB 7-123-31

    श्रीकृष्ण उवाच ।
    प्रार्थयन्तो जयं युद्धे प्रथितं च महद्यशः ।
    पृथिव्यां शेरते शूराः पार्थिवास्त्वच्छरैर्हताः ॥ ७-१२३-३१॥
    śrīkṛṣṇa uvāca |
    prārthayanto jayaṃ yuddhe prathitaṃ ca mahadyaśaḥ |
    pṛthivyāṃ śerate śūrāḥ pārthivāstvaccharairhatāḥ || 7-123-31||

    MHB 7-123-32

    विकीर्णशस्त्राभरणा विपन्नाश्वरथद्विपाः ।
    संछिन्नभिन्नवर्माणो वैक्लव्यं परमं गताः ॥ ७-१२३-३२॥
    vikīrṇaśastrābharaṇā vipannāśvarathadvipāḥ |
    saṃchinnabhinnavarmāṇo vaiklavyaṃ paramaṃ gatāḥ || 7-123-32||

    MHB 7-123-33

    ससत्त्वा गतसत्त्वाश्च प्रभया परया युताः ।
    सजीवा इव लक्ष्यन्ते गतसत्त्वा नराधिपाः ॥ ७-१२३-३३॥
    sasattvā gatasattvāśca prabhayā parayā yutāḥ |
    sajīvā iva lakṣyante gatasattvā narādhipāḥ || 7-123-33||

    MHB 7-123-34

    तेषां शरैः स्वर्णपुङ्खैः शस्त्रैश्च विविधैः शितैः ।
    वाहनैरायुधैश्चैव संपूर्णां पश्य मेदिनीम् ॥ ७-१२३-३४॥
    teṣāṃ śaraiḥ svarṇapuṅkhaiḥ śastraiśca vividhaiḥ śitaiḥ |
    vāhanairāyudhaiścaiva saṃpūrṇāṃ paśya medinīm || 7-123-34||

    MHB 7-123-35

    वर्मभिश्चर्मभिर्हारैः शिरोभिश्च सकुण्डलैः ।
    उष्णीषैर्मुकुटैः स्रग्भिश्चूडामणिभिरम्बरैः ॥ ७-१२३-३५॥
    varmabhiścarmabhirhāraiḥ śirobhiśca sakuṇḍalaiḥ |
    uṣṇīṣairmukuṭaiḥ sragbhiścūḍāmaṇibhirambaraiḥ || 7-123-35||

    MHB 7-123-36

    कण्ठसूत्रैरङ्गदैश्च निष्कैरपि च सुप्रभैः ।
    अन्यैश्चाभरणैश्चित्रैर्भाति भारत मेदिनी ॥ ७-१२३-३६॥
    kaṇṭhasūtrairaṅgadaiśca niṣkairapi ca suprabhaiḥ |
    anyaiścābharaṇaiścitrairbhāti bhārata medinī || 7-123-36||

    MHB 7-123-37

    चामरैर्व्यजनैश्चित्रैर्ध्वजैश्चाश्वरथद्विपैः ।
    विविधैश्च परिस्तोमैरश्वानां च प्रकीर्णकैः ॥ ७-१२३-३७॥
    cāmarairvyajanaiścitrairdhvajaiścāśvarathadvipaiḥ |
    vividhaiśca paristomairaśvānāṃ ca prakīrṇakaiḥ || 7-123-37||

    MHB 7-123-38

    कुथाभिश्च विचित्राभिर्वरूथैश्च महाधनैः ।
    संस्तीर्णां वसुधां पश्य चित्रपट्टैरिवावृताम् ॥ ७-१२३-३८॥
    kuthābhiśca vicitrābhirvarūthaiśca mahādhanaiḥ |
    saṃstīrṇāṃ vasudhāṃ paśya citrapaṭṭairivāvṛtām || 7-123-38||

    MHB 7-123-39

    नागेभ्यः पतितानन्यान्कल्पितेभ्यो द्विपैः सह ।
    सिंहान्वज्रप्रणुन्नेभ्यो गिर्यग्रेभ्य इव च्युतान् ॥ ७-१२३-३९॥
    nāgebhyaḥ patitānanyānkalpitebhyo dvipaiḥ saha |
    siṃhānvajrapraṇunnebhyo giryagrebhya iva cyutān || 7-123-39||

    MHB 7-123-40

    संस्यूतान्वाजिभिः सार्धं धरण्यां पश्य चापरान् ।
    पदातिसादिसंघांश्च क्षतजौघपरिप्लुतान् ॥ ७-१२३-४०॥
    saṃsyūtānvājibhiḥ sārdhaṃ dharaṇyāṃ paśya cāparān |
    padātisādisaṃghāṃśca kṣatajaughapariplutān || 7-123-40||

    MHB 7-123-41

    संजय उवाच ।
    एवं संदर्शयन्कृष्णो रणभूमिं किरीटिनः ।
    स्वैः समेतः स मुदितः पाञ्चजन्यं व्यनादयत् ॥ ७-१२३-४१॥
    saṃjaya uvāca |
    evaṃ saṃdarśayankṛṣṇo raṇabhūmiṃ kirīṭinaḥ |
    svaiḥ sametaḥ sa muditaḥ pāñcajanyaṃ vyanādayat || 7-123-41||

    Adhyaya: 124/173 (33)

    MHB 7-124-1

    संजय उवाच ।
    ततो युधिष्ठिरो राजा रथादाप्लुत्य भारत ।
    पर्यष्वजत्तदा कृष्णावानन्दाश्रुपरिप्लुतः ॥ ७-१२४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato yudhiṣṭhiro rājā rathādāplutya bhārata |
    paryaṣvajattadā kṛṣṇāvānandāśrupariplutaḥ || 7-124-1||

    MHB 7-124-2

    प्रमृज्य वदनं शुभ्रं पुण्डरीकसमप्रभम् ।
    अब्रवीद्वासुदेवं च पाण्डवं च धनंजयम् ॥ ७-१२४-२॥
    pramṛjya vadanaṃ śubhraṃ puṇḍarīkasamaprabham |
    abravīdvāsudevaṃ ca pāṇḍavaṃ ca dhanaṃjayam || 7-124-2||

    MHB 7-124-3

    दिष्ट्या पश्यामि संग्रामे तीर्णभारौ महारथौ ।
    दिष्ट्या च निहतः पापः सैन्धवः पुरुषाधमः ॥ ७-१२४-३॥
    diṣṭyā paśyāmi saṃgrāme tīrṇabhārau mahārathau |
    diṣṭyā ca nihataḥ pāpaḥ saindhavaḥ puruṣādhamaḥ || 7-124-3||

    MHB 7-124-4

    कृष्ण दिष्ट्या मम प्रीतिर्महती प्रतिपादिता ।
    दिष्ट्या शत्रुगणाश्चैव निमग्नाः शोकसागरे ॥ ७-१२४-४॥
    kṛṣṇa diṣṭyā mama prītirmahatī pratipāditā |
    diṣṭyā śatrugaṇāścaiva nimagnāḥ śokasāgare || 7-124-4||

    MHB 7-124-5

    न तेषां दुष्करं किंचित्त्रिषु लोकेषु विद्यते ।
    सर्वलोकगुरुर्येषां त्वं नाथो मधुसूदन ॥ ७-१२४-५॥
    na teṣāṃ duṣkaraṃ kiṃcittriṣu lokeṣu vidyate |
    sarvalokagururyeṣāṃ tvaṃ nātho madhusūdana || 7-124-5||

    MHB 7-124-6

    तव प्रसादाद्गोविन्द वयं जेष्यामहे रिपून् ।
    यथा पूर्वं प्रसादात्ते दानवान्पाकशासनः ॥ ७-१२४-६॥
    tava prasādādgovinda vayaṃ jeṣyāmahe ripūn |
    yathā pūrvaṃ prasādātte dānavānpākaśāsanaḥ || 7-124-6||

    MHB 7-124-7

    पृथिवीविजयो वापि त्रैलोक्यविजयोऽपि वा ।
    ध्रुवो हि तेषां वार्ष्णेय येषां तुष्टोऽसि माधव ॥ ७-१२४-७॥
    pṛthivīvijayo vāpi trailokyavijayo'pi vā |
    dhruvo hi teṣāṃ vārṣṇeya yeṣāṃ tuṣṭo'si mādhava || 7-124-7||

    MHB 7-124-8

    न तेषां विद्यते पापं संग्रामे वा पराजयः ।
    त्रिदशेश्वरनाथस्त्वं येषां तुष्टोऽसि माधव ॥ ७-१२४-८॥
    na teṣāṃ vidyate pāpaṃ saṃgrāme vā parājayaḥ |
    tridaśeśvaranāthastvaṃ yeṣāṃ tuṣṭo'si mādhava || 7-124-8||

    MHB 7-124-9

    त्वत्प्रसादाद्धृषीकेश शक्रः सुरगणेश्वरः ।
    त्रैलोक्यविजयं श्रीमान्प्राप्तवान्रणमूर्धनि ॥ ७-१२४-९॥
    tvatprasādāddhṛṣīkeśa śakraḥ suragaṇeśvaraḥ |
    trailokyavijayaṃ śrīmānprāptavānraṇamūrdhani || 7-124-9||

    MHB 7-124-10

    तव चैव प्रसादेन त्रिदशास्त्रिदशेश्वर ।
    अमरत्वं गताः कृष्ण लोकांश्चाश्नुवतेऽक्षयान् ॥ ७-१२४-१०॥
    tava caiva prasādena tridaśāstridaśeśvara |
    amaratvaṃ gatāḥ kṛṣṇa lokāṃścāśnuvate'kṣayān || 7-124-10||

    MHB 7-124-11

    त्वत्प्रसादसमुत्थेन विक्रमेणारिसूदन ।
    सुरेशत्वं गतः शक्रो हत्वा दैत्यान्सहस्रशः ॥ ७-१२४-११॥
    tvatprasādasamutthena vikrameṇārisūdana |
    sureśatvaṃ gataḥ śakro hatvā daityānsahasraśaḥ || 7-124-11||

    MHB 7-124-12

    त्वत्प्रसादाद्धृषीकेश जगत्स्थावरजङ्गमम् ।
    स्ववर्त्मनि स्थितं वीर जपहोमेषु वर्तते ॥ ७-१२४-१२॥
    tvatprasādāddhṛṣīkeśa jagatsthāvarajaṅgamam |
    svavartmani sthitaṃ vīra japahomeṣu vartate || 7-124-12||

    MHB 7-124-13

    एकार्णवमिदं पूर्वं सर्वमासीत्तमोमयम् ।
    त्वत्प्रसादात्प्रकाशत्वं जगत्प्राप्तं नरोत्तम ॥ ७-१२४-१३॥
    ekārṇavamidaṃ pūrvaṃ sarvamāsīttamomayam |
    tvatprasādātprakāśatvaṃ jagatprāptaṃ narottama || 7-124-13||

    MHB 7-124-14

    स्रष्टारं सर्वलोकानां परमात्मानमच्युतम् ।
    ये प्रपन्ना हृषीकेशं न ते मुह्यन्ति कर्हिचित् ॥ ७-१२४-१४॥
    sraṣṭāraṃ sarvalokānāṃ paramātmānamacyutam |
    ye prapannā hṛṣīkeśaṃ na te muhyanti karhicit || 7-124-14||

    MHB 7-124-15

    अनादिनिधनं देवं लोककर्तारमव्ययम् ।
    त्वां भक्ता ये हृषीकेश दुर्गाण्यतितरन्ति ते ॥ ७-१२४-१५॥
    anādinidhanaṃ devaṃ lokakartāramavyayam |
    tvāṃ bhaktā ye hṛṣīkeśa durgāṇyatitaranti te || 7-124-15||

    MHB 7-124-16

    परं पुराणं पुरुषं पुराणानां परं च यत् ।
    प्रपद्यतस्तं परमं परा भूतिर्विधीयते ॥ ७-१२४-१६॥
    paraṃ purāṇaṃ puruṣaṃ purāṇānāṃ paraṃ ca yat |
    prapadyatastaṃ paramaṃ parā bhūtirvidhīyate || 7-124-16||

    MHB 7-124-17

    योऽगात चतुरो वेदान्यश्च वेदेषु गीयते ।
    तं प्रपद्य महात्मानं भूतिमाप्नोत्यनुत्तमाम् ॥ ७-१२४-१७॥
    yo'gāta caturo vedānyaśca vedeṣu gīyate |
    taṃ prapadya mahātmānaṃ bhūtimāpnotyanuttamām || 7-124-17||

    MHB 7-124-18

    धनंजयसखा यश्च धनंजयहितश्च यः ।
    तं धनंजयगोप्तारं प्रपद्य सुखमेधते ॥ ७-१२४-१८॥
    dhanaṃjayasakhā yaśca dhanaṃjayahitaśca yaḥ |
    taṃ dhanaṃjayagoptāraṃ prapadya sukhamedhate || 7-124-18||

    MHB 7-124-19

    इत्युक्तौ तौ महात्मानावुभौ केशवपाण्डवौ ।
    तावब्रूतां तदा हृष्टौ राजानं पृथिवीपतिम् ॥ ७-१२४-१९॥
    ityuktau tau mahātmānāvubhau keśavapāṇḍavau |
    tāvabrūtāṃ tadā hṛṣṭau rājānaṃ pṛthivīpatim || 7-124-19||

    MHB 7-124-20

    तव कोपाग्निना दग्धः पापो राजा जयद्रथः ।
    उदीर्णं चापि सुमहद्धार्तराष्ट्रबलं रणे ॥ ७-१२४-२०॥
    tava kopāgninā dagdhaḥ pāpo rājā jayadrathaḥ |
    udīrṇaṃ cāpi sumahaddhārtarāṣṭrabalaṃ raṇe || 7-124-20||

    MHB 7-124-21

    हन्यते निहतं चैव विनङ्क्ष्यति च भारत ।
    तव क्रोधहता ह्येते कौरवाः शत्रुसूदन ॥ ७-१२४-२१॥
    hanyate nihataṃ caiva vinaṅkṣyati ca bhārata |
    tava krodhahatā hyete kauravāḥ śatrusūdana || 7-124-21||

    MHB 7-124-22

    त्वां हि चक्षुर्हणं वीरं कोपयित्वा सुयोधनः ।
    समित्रबन्धुः समरे प्राणांस्त्यक्ष्यति दुर्मतिः ॥ ७-१२४-२२॥
    tvāṃ hi cakṣurhaṇaṃ vīraṃ kopayitvā suyodhanaḥ |
    samitrabandhuḥ samare prāṇāṃstyakṣyati durmatiḥ || 7-124-22||

    MHB 7-124-23

    तव क्रोधहतः पूर्वं देवैरपि सुदुर्जयः ।
    शरतल्पगतः शेते भीष्मः कुरुपितामहः ॥ ७-१२४-२३॥
    tava krodhahataḥ pūrvaṃ devairapi sudurjayaḥ |
    śaratalpagataḥ śete bhīṣmaḥ kurupitāmahaḥ || 7-124-23||

    MHB 7-124-24

    दुर्लभो हि जयस्तेषां संग्रामे रिपुसूदन ।
    याता मृत्युवशं ते वै येषां क्रुद्धोऽसि पाण्डव ॥ ७-१२४-२४॥
    durlabho hi jayasteṣāṃ saṃgrāme ripusūdana |
    yātā mṛtyuvaśaṃ te vai yeṣāṃ kruddho'si pāṇḍava || 7-124-24||

    MHB 7-124-25

    राज्यं प्राणाः प्रियाः पुत्राः सौख्यानि विविधानि च ।
    अचिरात्तस्य नश्यन्ति येषां क्रुद्धोऽसि मानद ॥ ७-१२४-२५॥
    rājyaṃ prāṇāḥ priyāḥ putrāḥ saukhyāni vividhāni ca |
    acirāttasya naśyanti yeṣāṃ kruddho'si mānada || 7-124-25||

    MHB 7-124-26

    विनष्टान्कौरवान्मन्ये सपुत्रपशुबान्धवान् ।
    राजधर्मपरे नित्यं त्वयि क्रुद्धे युधिष्ठिर ॥ ७-१२४-२६॥
    vinaṣṭānkauravānmanye saputrapaśubāndhavān |
    rājadharmapare nityaṃ tvayi kruddhe yudhiṣṭhira || 7-124-26||

    MHB 7-124-27

    ततो भीमो महाबाहुः सात्यकिश्च महारथः ।
    अभिवाद्य गुरुं ज्येष्ठं मार्गणैः क्षतविक्षतौ ।
    स्थितावास्तां महेष्वासौ पाञ्चाल्यैः परिवारितौ ॥ ७-१२४-२७॥
    tato bhīmo mahābāhuḥ sātyakiśca mahārathaḥ |
    abhivādya guruṃ jyeṣṭhaṃ mārgaṇaiḥ kṣatavikṣatau |
    sthitāvāstāṃ maheṣvāsau pāñcālyaiḥ parivāritau || 7-124-27||

    MHB 7-124-28

    तौ दृष्ट्व मुदितौ वीरौ प्राञ्जली चाग्रतः स्थितौ ।
    अभ्यनन्दत कौन्तेयस्तावुभौ भीमसात्यकी ॥ ७-१२४-२८॥
    tau dṛṣṭva muditau vīrau prāñjalī cāgrataḥ sthitau |
    abhyanandata kaunteyastāvubhau bhīmasātyakī || 7-124-28||

    MHB 7-124-29

    दिष्ट्या पश्यामि वां वीरौ विमुक्तौ सैन्यसागरात् ।
    द्रोणग्राहाद्दुराधर्षाद्धार्दिक्यमकरालयात् ।
    दिष्ट्या च निर्जिताः संख्ये पृथिव्यां सर्वपार्थिवाः ॥ ७-१२४-२९॥
    diṣṭyā paśyāmi vāṃ vīrau vimuktau sainyasāgarāt |
    droṇagrāhāddurādharṣāddhārdikyamakarālayāt |
    diṣṭyā ca nirjitāḥ saṃkhye pṛthivyāṃ sarvapārthivāḥ || 7-124-29||

    MHB 7-124-30

    युवां विजयिनौ चापि दिष्ट्या पश्यामि संयुगे ।
    दिष्ट्या द्रोणो जितः संख्ये हार्दिक्यश्च महाबलः ॥ ७-१२४-३०॥
    yuvāṃ vijayinau cāpi diṣṭyā paśyāmi saṃyuge |
    diṣṭyā droṇo jitaḥ saṃkhye hārdikyaśca mahābalaḥ || 7-124-30||

    MHB 7-124-31

    सैन्यार्णवं समुत्तीर्णौ दिष्ट्या पश्यामि चानघौ ।
    समरश्लाघिनौ वीरौ समरेष्वपलायिनौ ।
    मम प्राणसमौ चैव दिष्ट्या पश्यामि वामहम् ॥ ७-१२४-३१॥
    sainyārṇavaṃ samuttīrṇau diṣṭyā paśyāmi cānaghau |
    samaraślāghinau vīrau samareṣvapalāyinau |
    mama prāṇasamau caiva diṣṭyā paśyāmi vāmaham || 7-124-31||

    MHB 7-124-32

    इत्युक्त्वा पाण्डवो राजा युयुधानवृकोदरौ ।
    सस्वजे पुरुषव्याघ्रौ हर्षाद्बाष्पं मुमोच ह ॥ ७-१२४-३२॥
    ityuktvā pāṇḍavo rājā yuyudhānavṛkodarau |
    sasvaje puruṣavyāghrau harṣādbāṣpaṃ mumoca ha || 7-124-32||

    MHB 7-124-33

    ततः प्रमुदितं सर्वं बलमासीद्विशां पते ।
    पाण्डवानां जयं दृष्ट्वा युद्धाय च मनो दधे ॥ ७-१२४-३३॥
    tataḥ pramuditaṃ sarvaṃ balamāsīdviśāṃ pate |
    pāṇḍavānāṃ jayaṃ dṛṣṭvā yuddhāya ca mano dadhe || 7-124-33||

    Adhyaya: 125/173 (33)

    MHB 7-125-1

    संजय उवाच ।
    सैन्धवे निहते राजन्पुत्रस्तव सुयोधनः ।
    अश्रुक्लिन्नमुखो दीनो निरुत्साहो द्विषज्जये ।
    अमन्यतार्जुनसमो योधो भुवि न विद्यते ॥ ७-१२५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    saindhave nihate rājanputrastava suyodhanaḥ |
    aśruklinnamukho dīno nirutsāho dviṣajjaye |
    amanyatārjunasamo yodho bhuvi na vidyate || 7-125-1||

    MHB 7-125-2

    न द्रोणो न च राधेयो नाश्वत्थामा कृपो न च ।
    क्रुद्धस्य प्रमुखे स्थातुं पर्याप्ता इति मारिष ॥ ७-१२५-२॥
    na droṇo na ca rādheyo nāśvatthāmā kṛpo na ca |
    kruddhasya pramukhe sthātuṃ paryāptā iti māriṣa || 7-125-2||

    MHB 7-125-3

    निर्जित्य हि रणे पार्थः सर्वान्मम महारथान् ।
    अवधीत्सैन्धवं संख्ये नैनं कश्चिदवारयत् ॥ ७-१२५-३॥
    nirjitya hi raṇe pārthaḥ sarvānmama mahārathān |
    avadhītsaindhavaṃ saṃkhye nainaṃ kaścidavārayat || 7-125-3||

    MHB 7-125-4

    सर्वथा हतमेवैतत्कौरवाणां महद्बलम् ।
    न ह्यस्य विद्यते त्राता साक्षादपि पुरंदरः ॥ ७-१२५-४॥
    sarvathā hatamevaitatkauravāṇāṃ mahadbalam |
    na hyasya vidyate trātā sākṣādapi puraṃdaraḥ || 7-125-4||

    MHB 7-125-5

    यमुपाश्रित्य संग्रामे कृतः शस्त्रसमुद्यमः ।
    स कर्णो निर्जितः संख्ये हतश्चैव जयद्रथः ॥ ७-१२५-५॥
    yamupāśritya saṃgrāme kṛtaḥ śastrasamudyamaḥ |
    sa karṇo nirjitaḥ saṃkhye hataścaiva jayadrathaḥ || 7-125-5||

    MHB 7-125-6

    परुषाणि सभामध्ये प्रोक्तवान्यः स्म पाण्डवान् ।
    स कर्णो निर्जितः संख्ये सैन्धवश्च निपातितः ॥ ७-१२५-६॥
    paruṣāṇi sabhāmadhye proktavānyaḥ sma pāṇḍavān |
    sa karṇo nirjitaḥ saṃkhye saindhavaśca nipātitaḥ || 7-125-6||

    MHB 7-125-7

    यस्य वीर्यं समाश्रित्य शमं याचन्तमच्युतम् ।
    तृणवत्तमहं मन्ये स कर्णो निर्जितो युधि ॥ ७-१२५-७॥
    yasya vīryaṃ samāśritya śamaṃ yācantamacyutam |
    tṛṇavattamahaṃ manye sa karṇo nirjito yudhi || 7-125-7||

    MHB 7-125-8

    एवं क्लान्तमना राजन्नुपायाद्द्रोणमीक्षितुम् ।
    आगस्कृत्सर्वलोकस्य पुत्रस्ते भरतर्षभ ॥ ७-१२५-८॥
    evaṃ klāntamanā rājannupāyāddroṇamīkṣitum |
    āgaskṛtsarvalokasya putraste bharatarṣabha || 7-125-8||

    MHB 7-125-9

    ततस्तत्सर्वमाचख्यौ कुरूणां वैशसं महत् ।
    परान्विजयतश्चापि धार्तराष्ट्रान्निमज्जतः ॥ ७-१२५-९॥
    tatastatsarvamācakhyau kurūṇāṃ vaiśasaṃ mahat |
    parānvijayataścāpi dhārtarāṣṭrānnimajjataḥ || 7-125-9||

    MHB 7-125-10

    दुर्योधन उवाच ।
    पश्य मूर्धावसिक्तानामाचार्य कदनं कृतम् ।
    कृत्वा प्रमुखतः शूरं भीष्मं मम पितामहम् ॥ ७-१२५-१०॥
    duryodhana uvāca |
    paśya mūrdhāvasiktānāmācārya kadanaṃ kṛtam |
    kṛtvā pramukhataḥ śūraṃ bhīṣmaṃ mama pitāmaham || 7-125-10||

    MHB 7-125-11

    तं निहत्य प्रलुब्धोऽयं शिखण्डी पूर्णमानसः ।
    पाञ्चालैः सहितः सर्वैः सेनाग्रमभिकर्षति ॥ ७-१२५-११॥
    taṃ nihatya pralubdho'yaṃ śikhaṇḍī pūrṇamānasaḥ |
    pāñcālaiḥ sahitaḥ sarvaiḥ senāgramabhikarṣati || 7-125-11||

    MHB 7-125-12

    अपरश्चापि दुर्धर्षः शिष्यस्ते सव्यसाचिना ।
    अक्षौहिणीः सप्त हत्वा हतो राजा जयद्रथः ॥ ७-१२५-१२॥
    aparaścāpi durdharṣaḥ śiṣyaste savyasācinā |
    akṣauhiṇīḥ sapta hatvā hato rājā jayadrathaḥ || 7-125-12||

    MHB 7-125-13

    अस्मद्विजयकामानां सुहृदामुपकारिणाम् ।
    गन्तास्मि कथमानृण्यं गतानां यमसादनम् ॥ ७-१२५-१३॥
    asmadvijayakāmānāṃ suhṛdāmupakāriṇām |
    gantāsmi kathamānṛṇyaṃ gatānāṃ yamasādanam || 7-125-13||

    MHB 7-125-14

    ये मदर्थं परीप्सन्ति वसुधां वसुधाधिपाः ।
    ते हित्वा वसुधैश्वर्यं वसुधामधिशेरते ॥ ७-१२५-१४॥
    ye madarthaṃ parīpsanti vasudhāṃ vasudhādhipāḥ |
    te hitvā vasudhaiśvaryaṃ vasudhāmadhiśerate || 7-125-14||

    MHB 7-125-15

    सोऽहं कापुरुषः कृत्वा मित्राणां क्षयमीदृशम् ।
    नाश्वमेधसहस्रेण पातुमात्मानमुत्सहे ॥ ७-१२५-१५॥
    so'haṃ kāpuruṣaḥ kṛtvā mitrāṇāṃ kṣayamīdṛśam |
    nāśvamedhasahasreṇa pātumātmānamutsahe || 7-125-15||

    MHB 7-125-16

    मम लुब्धस्य पापस्य तथा धर्मापचायिनः ।
    व्यायच्छन्तो जिगीषन्तः प्राप्ता वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-१२५-१६॥
    mama lubdhasya pāpasya tathā dharmāpacāyinaḥ |
    vyāyacchanto jigīṣantaḥ prāptā vaivasvatakṣayam || 7-125-16||

    MHB 7-125-17

    कथं पतितवृत्तस्य पृथिवी सुहृदां द्रुहः ।
    विवरं नाशकद्दातुं मम पार्थिवसंसदि ॥ ७-१२५-१७॥
    kathaṃ patitavṛttasya pṛthivī suhṛdāṃ druhaḥ |
    vivaraṃ nāśakaddātuṃ mama pārthivasaṃsadi || 7-125-17||

    MHB 7-125-18

    सोऽहं रुधिरसिक्ताङ्गं राज्ञां मध्ये पितामहम् ।
    शयानं नाशकं त्रातुं भीष्ममायोधने हतम् ॥ ७-१२५-१८॥
    so'haṃ rudhirasiktāṅgaṃ rājñāṃ madhye pitāmaham |
    śayānaṃ nāśakaṃ trātuṃ bhīṣmamāyodhane hatam || 7-125-18||

    MHB 7-125-19

    तं मामनार्यपुरुषं मित्रद्रुहमधार्मिकम् ।
    किं स वक्ष्यति दुर्धर्षः समेत्य परलोकजित् ॥ ७-१२५-१९॥
    taṃ māmanāryapuruṣaṃ mitradruhamadhārmikam |
    kiṃ sa vakṣyati durdharṣaḥ sametya paralokajit || 7-125-19||

    MHB 7-125-20

    जलसंधं महेष्वासं पश्य सात्यकिना हतम् ।
    मदर्थमुद्यतं शूरं प्राणांस्त्यक्त्वा महारथम् ॥ ७-१२५-२०॥
    jalasaṃdhaṃ maheṣvāsaṃ paśya sātyakinā hatam |
    madarthamudyataṃ śūraṃ prāṇāṃstyaktvā mahāratham || 7-125-20||

    MHB 7-125-21

    काम्बोजं निहतं दृष्ट्वा तथालम्बुसमेव च ।
    अन्यान्बहूंश्च सुहृदो जीवितार्थोऽद्य को मम ॥ ७-१२५-२१॥
    kāmbojaṃ nihataṃ dṛṣṭvā tathālambusameva ca |
    anyānbahūṃśca suhṛdo jīvitārtho'dya ko mama || 7-125-21||

    MHB 7-125-22

    व्यायच्छन्तो हताः शूरा मदर्थे येऽपराङ्मुखाः ।
    यतमानाः परं शक्त्या विजेतुमहितान्मम ॥ ७-१२५-२२॥
    vyāyacchanto hatāḥ śūrā madarthe ye'parāṅmukhāḥ |
    yatamānāḥ paraṃ śaktyā vijetumahitānmama || 7-125-22||

    MHB 7-125-23

    तेषां गत्वाहमानृण्यमद्य शक्त्या परंतप ।
    तर्पयिष्यामि तानेव जलेन यमुनामनु ॥ ७-१२५-२३॥
    teṣāṃ gatvāhamānṛṇyamadya śaktyā paraṃtapa |
    tarpayiṣyāmi tāneva jalena yamunāmanu || 7-125-23||

    MHB 7-125-24

    सत्यं ते प्रतिजानामि सर्वशस्त्रभृतां वर ।
    इष्टापूर्तेन च शपे वीर्येण च सुतैरपि ॥ ७-१२५-२४॥
    satyaṃ te pratijānāmi sarvaśastrabhṛtāṃ vara |
    iṣṭāpūrtena ca śape vīryeṇa ca sutairapi || 7-125-24||

    MHB 7-125-25

    निहत्य तान्रणे सर्वान्पाञ्चालान्पाण्डवैः सह ।
    शान्तिं लब्धास्मि तेषां वा रणे गन्ता सलोकताम् ॥ ७-१२५-२५॥
    nihatya tānraṇe sarvānpāñcālānpāṇḍavaiḥ saha |
    śāntiṃ labdhāsmi teṣāṃ vā raṇe gantā salokatām || 7-125-25||

    MHB 7-125-26

    न हीदानीं सहाया मे परीप्सन्त्यनुपस्कृताः ।
    श्रेयो हि पाण्डून्मन्यन्ते न तथास्मान्महाभुज ॥ ७-१२५-२६॥
    na hīdānīṃ sahāyā me parīpsantyanupaskṛtāḥ |
    śreyo hi pāṇḍūnmanyante na tathāsmānmahābhuja || 7-125-26||

    MHB 7-125-27

    स्वयं हि मृत्युर्विहितः सत्यसंधेन संयुगे ।
    भवानुपेक्षां कुरुते सुशिष्यत्वाद्धनंजये ॥ ७-१२५-२७॥
    svayaṃ hi mṛtyurvihitaḥ satyasaṃdhena saṃyuge |
    bhavānupekṣāṃ kurute suśiṣyatvāddhanaṃjaye || 7-125-27||

    MHB 7-125-28

    अतो विनिहताः सर्वे येऽस्मज्जयचिकीर्षवः ।
    कर्णमेव तु पश्यामि संप्रत्यस्मज्जयैषिणम् ॥ ७-१२५-२८॥
    ato vinihatāḥ sarve ye'smajjayacikīrṣavaḥ |
    karṇameva tu paśyāmi saṃpratyasmajjayaiṣiṇam || 7-125-28||

    MHB 7-125-29

    यो हि मित्रमविज्ञाय याथातथ्येन मन्दधीः ।
    मित्रार्थे योजयत्येनं तस्य सोऽर्थोऽवसीदति ॥ ७-१२५-२९॥
    yo hi mitramavijñāya yāthātathyena mandadhīḥ |
    mitrārthe yojayatyenaṃ tasya so'rtho'vasīdati || 7-125-29||

    MHB 7-125-30

    तादृग्रूपमिदं कार्यं कृतं मम सुहृद्ब्रुवैः ।
    मोहाल्लुब्धस्य पापस्य जिह्माचारैस्ततस्ततः ॥ ७-१२५-३०॥
    tādṛgrūpamidaṃ kāryaṃ kṛtaṃ mama suhṛdbruvaiḥ |
    mohāllubdhasya pāpasya jihmācāraistatastataḥ || 7-125-30||

    MHB 7-125-31

    हतो जयद्रथश्चैव सौमदत्तिश्च वीर्यवान् ।
    अभीषाहाः शूरसेनाः शिबयोऽथ वसातयः ॥ ७-१२५-३१॥
    hato jayadrathaścaiva saumadattiśca vīryavān |
    abhīṣāhāḥ śūrasenāḥ śibayo'tha vasātayaḥ || 7-125-31||

    MHB 7-125-32

    सोऽहमद्य गमिष्यामि यत्र ते पुरुषर्षभाः ।
    हता मदर्थं संग्रामे युध्यमानाः किरीटिना ॥ ७-१२५-३२॥
    so'hamadya gamiṣyāmi yatra te puruṣarṣabhāḥ |
    hatā madarthaṃ saṃgrāme yudhyamānāḥ kirīṭinā || 7-125-32||

    MHB 7-125-33

    न हि मे जीवितेनार्थस्तानृते पुरुषर्षभान् ।
    आचार्यः पाण्डुपुत्राणामनुजानातु नो भवान् ॥ ७-१२५-३३॥
    na hi me jīvitenārthastānṛte puruṣarṣabhān |
    ācāryaḥ pāṇḍuputrāṇāmanujānātu no bhavān || 7-125-33||

    Adhyaya: 126/173 (39)

    MHB 7-126-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    सिन्धुराजे हते तात समरे सव्यसाचिना ।
    तथैव भूरिश्रवसि किमासीद्वो मनस्तदा ॥ ७-१२६-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    sindhurāje hate tāta samare savyasācinā |
    tathaiva bhūriśravasi kimāsīdvo manastadā || 7-126-1||

    MHB 7-126-2

    दुर्योधनेन च द्रोणस्तथोक्तः कुरुसंसदि ।
    किमुक्तवान्परं तस्मात्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१२६-२॥
    duryodhanena ca droṇastathoktaḥ kurusaṃsadi |
    kimuktavānparaṃ tasmāttanmamācakṣva saṃjaya || 7-126-2||

    MHB 7-126-3

    संजय उवाच ।
    निष्टानको महानासीत्सैन्यानां तव भारत ।
    सैन्धवं निहतं दृष्ट्वा भूरिश्रवसमेव च ॥ ७-१२६-३॥
    saṃjaya uvāca |
    niṣṭānako mahānāsītsainyānāṃ tava bhārata |
    saindhavaṃ nihataṃ dṛṣṭvā bhūriśravasameva ca || 7-126-3||

    MHB 7-126-4

    मन्त्रितं तव पुत्रस्य ते सर्वमवमेनिरे ।
    येन मन्त्रेण निहताः शतशः क्षत्रियर्षभाः ॥ ७-१२६-४॥
    mantritaṃ tava putrasya te sarvamavamenire |
    yena mantreṇa nihatāḥ śataśaḥ kṣatriyarṣabhāḥ || 7-126-4||

    MHB 7-126-5

    द्रोणस्तु तद्वचः श्रुत्वा पुत्रस्य तव दुर्मनाः ।
    मुहूर्तमिव तु ध्यात्वा भृशमार्तोऽभ्यभाषत ॥ ७-१२६-५॥
    droṇastu tadvacaḥ śrutvā putrasya tava durmanāḥ |
    muhūrtamiva tu dhyātvā bhṛśamārto'bhyabhāṣata || 7-126-5||

    MHB 7-126-6

    दुर्योधन किमेवं मां वाक्शरैरभिकृन्तसि ।
    अजय्यं समरे नित्यं ब्रुवाणं सव्यसाचिनम् ॥ ७-१२६-६॥
    duryodhana kimevaṃ māṃ vākśarairabhikṛntasi |
    ajayyaṃ samare nityaṃ bruvāṇaṃ savyasācinam || 7-126-6||

    MHB 7-126-7

    एतेनैवार्जुनं ज्ञातुमलं कौरव संयुगे ।
    यच्छिखण्ड्यवधीद्भीष्मं पाल्यमानः किरीटिना ॥ ७-१२६-७॥
    etenaivārjunaṃ jñātumalaṃ kaurava saṃyuge |
    yacchikhaṇḍyavadhīdbhīṣmaṃ pālyamānaḥ kirīṭinā || 7-126-7||

    MHB 7-126-8

    अवध्यं निहतं दृष्ट्वा संयुगे देवमानुषैः ।
    तदैवाज्ञासिषमहं नेयमस्तीति भारती ॥ ७-१२६-८॥
    avadhyaṃ nihataṃ dṛṣṭvā saṃyuge devamānuṣaiḥ |
    tadaivājñāsiṣamahaṃ neyamastīti bhāratī || 7-126-8||

    MHB 7-126-9

    यं पुंसां त्रिषु लोकेषु सर्वशूरममंस्महि ।
    तस्मिन्विनिहते शूरे किं शेषं पर्युपास्महे ॥ ७-१२६-९॥
    yaṃ puṃsāṃ triṣu lokeṣu sarvaśūramamaṃsmahi |
    tasminvinihate śūre kiṃ śeṣaṃ paryupāsmahe || 7-126-9||

    MHB 7-126-10

    यान्स्म तान्ग्लहते तातः शकुनिः कुरुसंसदि ।
    अक्षान्न तेऽक्षा निशिता बाणास्ते शत्रुतापनाः ॥ ७-१२६-१०॥
    yānsma tānglahate tātaḥ śakuniḥ kurusaṃsadi |
    akṣānna te'kṣā niśitā bāṇāste śatrutāpanāḥ || 7-126-10||

    MHB 7-126-11

    त एते घ्नन्ति नस्तात विशिखा जयचोदिताः ।
    यांस्तदा ख्याप्यमानांस्त्वं विदुरेण न बुध्यसे ॥ ७-१२६-११॥
    ta ete ghnanti nastāta viśikhā jayacoditāḥ |
    yāṃstadā khyāpyamānāṃstvaṃ vidureṇa na budhyase || 7-126-11||

    MHB 7-126-12

    तास्ता विलपतश्चापि विदुरस्य महात्मनः ।
    धीरस्य वाचो नाश्रौषीः क्षेमाय वदतः शिवाः ॥ ७-१२६-१२॥
    tāstā vilapataścāpi vidurasya mahātmanaḥ |
    dhīrasya vāco nāśrauṣīḥ kṣemāya vadataḥ śivāḥ || 7-126-12||

    MHB 7-126-13

    तदिदं वर्तते घोरमागतं वैशसं महत् ।
    तस्यावमानाद्वाक्यस्य दुर्योधन कृते तव ॥ ७-१२६-१३॥
    tadidaṃ vartate ghoramāgataṃ vaiśasaṃ mahat |
    tasyāvamānādvākyasya duryodhana kṛte tava || 7-126-13||

    MHB 7-126-14

    यच्च नः प्रेक्षमाणानां कृष्णामानाययः सभाम् ।
    अनर्हतीं कुले जातां सर्वधर्मानुचारिणीम् ॥ ७-१२६-१४॥
    yacca naḥ prekṣamāṇānāṃ kṛṣṇāmānāyayaḥ sabhām |
    anarhatīṃ kule jātāṃ sarvadharmānucāriṇīm || 7-126-14||

    MHB 7-126-15

    तस्याधर्मस्य गान्धारे फलं प्राप्तमिदं त्वया ।
    नो चेत्पापं परे लोके त्वमर्च्छेथास्ततोऽधिकम् ॥ ७-१२६-१५॥
    tasyādharmasya gāndhāre phalaṃ prāptamidaṃ tvayā |
    no cetpāpaṃ pare loke tvamarcchethāstato'dhikam || 7-126-15||

    MHB 7-126-16

    यच्च तान्पाण्डवान्द्यूते विषमेण विजित्य ह ।
    प्राव्राजयस्तदारण्ये रौरवाजिनवाससः ॥ ७-१२६-१६॥
    yacca tānpāṇḍavāndyūte viṣameṇa vijitya ha |
    prāvrājayastadāraṇye rauravājinavāsasaḥ || 7-126-16||

    MHB 7-126-17

    पुत्राणामिव चैतेषां धर्ममाचरतां सदा ।
    द्रुह्येत्को नु नरो लोके मदन्यो ब्राह्मणब्रुवः ॥ ७-१२६-१७॥
    putrāṇāmiva caiteṣāṃ dharmamācaratāṃ sadā |
    druhyetko nu naro loke madanyo brāhmaṇabruvaḥ || 7-126-17||

    MHB 7-126-18

    पाण्डवानामयं कोपस्त्वया शकुनिना सह ।
    आहृतो धृतराष्ट्रस्य संमते कुरुसंसदि ॥ ७-१२६-१८॥
    pāṇḍavānāmayaṃ kopastvayā śakuninā saha |
    āhṛto dhṛtarāṣṭrasya saṃmate kurusaṃsadi || 7-126-18||

    MHB 7-126-19

    दुःशासनेन संयुक्तः कर्णेन परिवर्धितः ।
    क्षत्तुर्वाक्यमनादृत्य त्वयाभ्यस्तः पुनः पुनः ॥ ७-१२६-१९॥
    duḥśāsanena saṃyuktaḥ karṇena parivardhitaḥ |
    kṣatturvākyamanādṛtya tvayābhyastaḥ punaḥ punaḥ || 7-126-19||

    MHB 7-126-20

    यत्तत्सर्वे पराभूय पर्यवारयतार्जुनिम् ।
    सिन्धुराजानमाश्रित्य स वो मध्ये कथं हतः ॥ ७-१२६-२०॥
    yattatsarve parābhūya paryavārayatārjunim |
    sindhurājānamāśritya sa vo madhye kathaṃ hataḥ || 7-126-20||

    MHB 7-126-21

    कथं त्वयि च कर्णे च कृपे शल्ये च जीवति ।
    अश्वत्थाम्नि च कौरव्य निधनं सैन्धवोऽगमत् ॥ ७-१२६-२१॥
    kathaṃ tvayi ca karṇe ca kṛpe śalye ca jīvati |
    aśvatthāmni ca kauravya nidhanaṃ saindhavo'gamat || 7-126-21||

    MHB 7-126-22

    यद्वस्तत्सर्वराजानस्तेजस्तिग्ममुपासते ।
    सिन्धुराजं परित्रातुं स वो मध्ये कथं हतः ॥ ७-१२६-२२॥
    yadvastatsarvarājānastejastigmamupāsate |
    sindhurājaṃ paritrātuṃ sa vo madhye kathaṃ hataḥ || 7-126-22||

    MHB 7-126-23

    मय्येव हि विशेषेण तथा दुर्योधन त्वयि ।
    आशंसत परित्राणमर्जुनात्स महीपतिः ॥ ७-१२६-२३॥
    mayyeva hi viśeṣeṇa tathā duryodhana tvayi |
    āśaṃsata paritrāṇamarjunātsa mahīpatiḥ || 7-126-23||

    MHB 7-126-24

    ततस्तस्मिन्परित्राणमलब्धवति फल्गुनात् ।
    न किंचिदनुपश्यामि जीवितत्राणमात्मनः ॥ ७-१२६-२४॥
    tatastasminparitrāṇamalabdhavati phalgunāt |
    na kiṃcidanupaśyāmi jīvitatrāṇamātmanaḥ || 7-126-24||

    MHB 7-126-25

    मज्जन्तमिव चात्मानं धृष्टद्युम्नस्य किल्बिषे ।
    पश्याम्यहत्वा पाञ्चालान्सह तेन शिखण्डिना ॥ ७-१२६-२५॥
    majjantamiva cātmānaṃ dhṛṣṭadyumnasya kilbiṣe |
    paśyāmyahatvā pāñcālānsaha tena śikhaṇḍinā || 7-126-25||

    MHB 7-126-26

    तन्मा किमभितप्यन्तं वाक्शरैरभिकृन्तसि ।
    अशक्तः सिन्धुराजस्य भूत्वा त्राणाय भारत ॥ ७-१२६-२६॥
    tanmā kimabhitapyantaṃ vākśarairabhikṛntasi |
    aśaktaḥ sindhurājasya bhūtvā trāṇāya bhārata || 7-126-26||

    MHB 7-126-27

    सौवर्णं सत्यसंधस्य ध्वजमक्लिष्टकर्मणः ।
    अपश्यन्युधि भीष्मस्य कथमाशंससे जयम् ॥ ७-१२६-२७॥
    sauvarṇaṃ satyasaṃdhasya dhvajamakliṣṭakarmaṇaḥ |
    apaśyanyudhi bhīṣmasya kathamāśaṃsase jayam || 7-126-27||

    MHB 7-126-28

    मध्ये महारथानां च यत्राहन्यत सैन्धवः ।
    हतो भूरिश्रवाश्चैव किं शेषं तत्र मन्यसे ॥ ७-१२६-२८॥
    madhye mahārathānāṃ ca yatrāhanyata saindhavaḥ |
    hato bhūriśravāścaiva kiṃ śeṣaṃ tatra manyase || 7-126-28||

    MHB 7-126-29

    कृप एव च दुर्धर्षो यदि जीवति पार्थिव ।
    यो नागात्सिन्धुराजस्य वर्त्म तं पूजयाम्यहम् ॥ ७-१२६-२९॥
    kṛpa eva ca durdharṣo yadi jīvati pārthiva |
    yo nāgātsindhurājasya vartma taṃ pūjayāmyaham || 7-126-29||

    MHB 7-126-30

    यच्चापश्यं हतं भीष्मं पश्यतस्तेऽनुजस्य वै ।
    दुःशासनस्य कौरव्य कुर्वाणं कर्म दुष्करम् ।
    अवध्यकल्पं संग्रामे देवैरपि सवासवैः ॥ ७-१२६-३०॥
    yaccāpaśyaṃ hataṃ bhīṣmaṃ paśyataste'nujasya vai |
    duḥśāsanasya kauravya kurvāṇaṃ karma duṣkaram |
    avadhyakalpaṃ saṃgrāme devairapi savāsavaiḥ || 7-126-30||

    MHB 7-126-31

    न ते वसुंधरास्तीति तदहं चिन्तये नृप ।
    इमानि पाण्डवानां च सृञ्जयानां च भारत ।
    अनीकान्याद्रवन्ते मां सहितान्यद्य मारिष ॥ ७-१२६-३१॥
    na te vasuṃdharāstīti tadahaṃ cintaye nṛpa |
    imāni pāṇḍavānāṃ ca sṛñjayānāṃ ca bhārata |
    anīkānyādravante māṃ sahitānyadya māriṣa || 7-126-31||

    MHB 7-126-32

    नाहत्वा सर्वपाञ्चालान्कवचस्य विमोक्षणम् ।
    कर्तास्मि समरे कर्म धार्तराष्ट्र हितं तव ॥ ७-१२६-३२॥
    nāhatvā sarvapāñcālānkavacasya vimokṣaṇam |
    kartāsmi samare karma dhārtarāṣṭra hitaṃ tava || 7-126-32||

    MHB 7-126-33

    राजन्ब्रूयाः सुतं मे त्वमश्वत्थामानमाहवे ।
    न सोमकाः प्रमोक्तव्या जीवितं परिरक्षता ॥ ७-१२६-३३॥
    rājanbrūyāḥ sutaṃ me tvamaśvatthāmānamāhave |
    na somakāḥ pramoktavyā jīvitaṃ parirakṣatā || 7-126-33||

    MHB 7-126-34

    यच्च पित्रानुशिष्टोऽसि तद्वचः परिपालय ।
    आनृशंस्ये दमे सत्ये आर्जवे च स्थिरो भव ॥ ७-१२६-३४॥
    yacca pitrānuśiṣṭo'si tadvacaḥ paripālaya |
    ānṛśaṃsye dame satye ārjave ca sthiro bhava || 7-126-34||

    MHB 7-126-35

    धर्मार्थकामकुशलो धर्मार्थावप्यपीडयन् ।
    धर्मप्रधानः कार्याणि कुर्याश्चेति पुनः पुनः ॥ ७-१२६-३५॥
    dharmārthakāmakuśalo dharmārthāvapyapīḍayan |
    dharmapradhānaḥ kāryāṇi kuryāśceti punaḥ punaḥ || 7-126-35||

    MHB 7-126-36

    चक्षुर्मनोभ्यां संतोष्या विप्राः सेव्याश्च शक्तितः ।
    न चैषां विप्रियं कार्यं ते हि वह्निशिखोपमाः ॥ ७-१२६-३६॥
    cakṣurmanobhyāṃ saṃtoṣyā viprāḥ sevyāśca śaktitaḥ |
    na caiṣāṃ vipriyaṃ kāryaṃ te hi vahniśikhopamāḥ || 7-126-36||

    MHB 7-126-37

    एष त्वहमनीकानि प्रविशाम्यरिसूदन ।
    रणाय महते राजंस्त्वया वाक्शल्यपीडितः ॥ ७-१२६-३७॥
    eṣa tvahamanīkāni praviśāmyarisūdana |
    raṇāya mahate rājaṃstvayā vākśalyapīḍitaḥ || 7-126-37||

    MHB 7-126-38

    त्वं च दुर्योधन बलं यदि शक्नोषि धारय ।
    रात्रावपि हि योत्स्यन्ते संरब्धाः कुरुसृञ्जयाः ॥ ७-१२६-३८॥
    tvaṃ ca duryodhana balaṃ yadi śaknoṣi dhāraya |
    rātrāvapi hi yotsyante saṃrabdhāḥ kurusṛñjayāḥ || 7-126-38||

    MHB 7-126-39

    एवमुक्त्वा ततः प्रायाद्द्रोणः पाण्डवसृञ्जयान् ।
    मुष्णन्क्षत्रियतेजांसि नक्षत्राणामिवांशुमान् ॥ ७-१२६-३९॥
    evamuktvā tataḥ prāyāddroṇaḥ pāṇḍavasṛñjayān |
    muṣṇankṣatriyatejāṃsi nakṣatrāṇāmivāṃśumān || 7-126-39||

    Adhyaya: 127/173 (26)

    MHB 7-127-1

    संजय उवाच ।
    ततो दुर्योधनो राजा द्रोणेनैवं प्रचोदितः ।
    अमर्षवशमापन्नो युद्धायैव मनो दधे ॥ ७-१२७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato duryodhano rājā droṇenaivaṃ pracoditaḥ |
    amarṣavaśamāpanno yuddhāyaiva mano dadhe || 7-127-1||

    MHB 7-127-2

    अब्रवीच्च तदा कर्णं पुत्रो दुर्योधनस्तव ।
    पश्य कृष्णसहायेन पाण्डवेन किरीटिना ।
    आचार्यविहितं व्यूहं भिन्नं देवैः सुदुर्भिदम् ॥ ७-१२७-२॥
    abravīcca tadā karṇaṃ putro duryodhanastava |
    paśya kṛṣṇasahāyena pāṇḍavena kirīṭinā |
    ācāryavihitaṃ vyūhaṃ bhinnaṃ devaiḥ sudurbhidam || 7-127-2||

    MHB 7-127-3

    तव व्यायच्छमानस्य द्रोणस्य च महात्मनः ।
    मिषतां योधमुख्यानां सैन्धवो विनिपातितः ॥ ७-१२७-३॥
    tava vyāyacchamānasya droṇasya ca mahātmanaḥ |
    miṣatāṃ yodhamukhyānāṃ saindhavo vinipātitaḥ || 7-127-3||

    MHB 7-127-4

    पश्य राधेय राजानः पृथिव्यां प्रवरा युधि ।
    पार्थेनैकेन निहताः सिंहेनेवेतरा मृगाः ॥ ७-१२७-४॥
    paśya rādheya rājānaḥ pṛthivyāṃ pravarā yudhi |
    pārthenaikena nihatāḥ siṃhenevetarā mṛgāḥ || 7-127-4||

    MHB 7-127-5

    मम व्यायच्छमानस्य समरे शत्रुसूदन ।
    अल्पावशेषं सैन्यं मे कृतं शक्रात्मजेन ह ॥ ७-१२७-५॥
    mama vyāyacchamānasya samare śatrusūdana |
    alpāvaśeṣaṃ sainyaṃ me kṛtaṃ śakrātmajena ha || 7-127-5||

    MHB 7-127-6

    कथं ह्यनिच्छमानस्य द्रोणस्य युधि फल्गुनः ।
    भिन्द्यात्सुदुर्भिदं व्यूहं यतमानोऽपि संयुगे ॥ ७-१२७-६॥
    kathaṃ hyanicchamānasya droṇasya yudhi phalgunaḥ |
    bhindyātsudurbhidaṃ vyūhaṃ yatamāno'pi saṃyuge || 7-127-6||

    MHB 7-127-7

    प्रियो हि फल्गुनो नित्यमाचार्यस्य महात्मनः ।
    ततोऽस्य दत्तवान्द्वारं नयुद्धेनारिमर्दन ॥ ७-१२७-७॥
    priyo hi phalguno nityamācāryasya mahātmanaḥ |
    tato'sya dattavāndvāraṃ nayuddhenārimardana || 7-127-7||

    MHB 7-127-8

    अभयं सैन्धवस्याजौ दत्त्वा द्रोणः परंतपः ।
    प्रादात्किरीटिने द्वारं पश्य निर्गुणतां मम ॥ ७-१२७-८॥
    abhayaṃ saindhavasyājau dattvā droṇaḥ paraṃtapaḥ |
    prādātkirīṭine dvāraṃ paśya nirguṇatāṃ mama || 7-127-8||

    MHB 7-127-9

    यद्यदास्यमनुज्ञां वै पूर्वमेव गृहान्प्रति ।
    सिन्धुराजस्य समरे नाभविष्यज्जनक्षयः ॥ ७-१२७-९॥
    yadyadāsyamanujñāṃ vai pūrvameva gṛhānprati |
    sindhurājasya samare nābhaviṣyajjanakṣayaḥ || 7-127-9||

    MHB 7-127-10

    जयद्रथो जीवितार्थी गच्छमानो गृहान्प्रति ।
    मयानार्येण संरुद्धो द्रोणात्प्राप्याभयं रणे ॥ ७-१२७-१०॥
    jayadratho jīvitārthī gacchamāno gṛhānprati |
    mayānāryeṇa saṃruddho droṇātprāpyābhayaṃ raṇe || 7-127-10||

    MHB 7-127-11

    अद्य मे भ्रातरः क्षीणाश्चित्रसेनादयो युधि ।
    भीमसेनं समासाद्य पश्यतां नो दुरात्मनाम् ॥ ७-१२७-११॥
    adya me bhrātaraḥ kṣīṇāścitrasenādayo yudhi |
    bhīmasenaṃ samāsādya paśyatāṃ no durātmanām || 7-127-11||

    MHB 7-127-12

    कर्ण उवाच ।
    आचार्यं मा विगर्हस्व शक्त्या युध्यत्यसौ द्विजः ।
    अजय्यान्पाण्डवान्मन्ये द्रोणेनास्त्रविदा मृधे ॥ ७-१२७-१२॥
    karṇa uvāca |
    ācāryaṃ mā vigarhasva śaktyā yudhyatyasau dvijaḥ |
    ajayyānpāṇḍavānmanye droṇenāstravidā mṛdhe || 7-127-12||

    MHB 7-127-13

    तथा ह्येनमतिक्रम्य प्रविष्टः श्वेतवाहनः ।
    दैवदृष्टोऽन्यथाभावो न मन्ये विद्यते क्वचित् ॥ ७-१२७-१३॥
    tathā hyenamatikramya praviṣṭaḥ śvetavāhanaḥ |
    daivadṛṣṭo'nyathābhāvo na manye vidyate kvacit || 7-127-13||

    MHB 7-127-14

    ततो नो युध्यमानानां परं शक्त्या सुयोधन ।
    सैन्धवो निहतो राजन्दैवमत्र परं स्मृतम् ॥ ७-१२७-१४॥
    tato no yudhyamānānāṃ paraṃ śaktyā suyodhana |
    saindhavo nihato rājandaivamatra paraṃ smṛtam || 7-127-14||

    MHB 7-127-15

    परं यत्नं कुर्वतां च त्वया सार्धं रणाजिरे ।
    हत्वास्माकं पौरुषं हि दैवं पश्चात्करोति नः ।
    सततं चेष्टमानानां निकृत्या विक्रमेण च ॥ ७-१२७-१५॥
    paraṃ yatnaṃ kurvatāṃ ca tvayā sārdhaṃ raṇājire |
    hatvāsmākaṃ pauruṣaṃ hi daivaṃ paścātkaroti naḥ |
    satataṃ ceṣṭamānānāṃ nikṛtyā vikrameṇa ca || 7-127-15||

    MHB 7-127-16

    दैवोपसृष्टः पुरुषो यत्कर्म कुरुते क्वचित् ।
    कृतं कृतं स्म तत्तस्य दैवेन विनिहन्यते ॥ ७-१२७-१६॥
    daivopasṛṣṭaḥ puruṣo yatkarma kurute kvacit |
    kṛtaṃ kṛtaṃ sma tattasya daivena vinihanyate || 7-127-16||

    MHB 7-127-17

    यत्कर्तव्यं मनुष्येण व्यवसायवता सता ।
    तत्कार्यमविशङ्केन सिद्धिर्दैवे प्रतिष्ठिता ॥ ७-१२७-१७॥
    yatkartavyaṃ manuṣyeṇa vyavasāyavatā satā |
    tatkāryamaviśaṅkena siddhirdaive pratiṣṭhitā || 7-127-17||

    MHB 7-127-18

    निकृत्या निकृताः पार्था विषयोगैश्च भारत ।
    दग्धा जतुगृहे चापि द्यूतेन च पराजिताः ॥ ७-१२७-१८॥
    nikṛtyā nikṛtāḥ pārthā viṣayogaiśca bhārata |
    dagdhā jatugṛhe cāpi dyūtena ca parājitāḥ || 7-127-18||

    MHB 7-127-19

    राजनीतिं व्यपाश्रित्य प्रहिताश्चैव काननम् ।
    यत्नेन च कृतं यत्ते दैवेन विनिपातितम् ॥ ७-१२७-१९॥
    rājanītiṃ vyapāśritya prahitāścaiva kānanam |
    yatnena ca kṛtaṃ yatte daivena vinipātitam || 7-127-19||

    MHB 7-127-20

    युध्यस्व यत्नमास्थाय मृत्युं कृत्वा निवर्तनम् ।
    यततस्तव तेषां च दैवं मार्गेण यास्यति ॥ ७-१२७-२०॥
    yudhyasva yatnamāsthāya mṛtyuṃ kṛtvā nivartanam |
    yatatastava teṣāṃ ca daivaṃ mārgeṇa yāsyati || 7-127-20||

    MHB 7-127-21

    न तेषां मतिपूर्वं हि सुकृतं दृश्यते क्वचित् ।
    दुष्कृतं तव वा वीर बुद्ध्या हीनं कुरूद्वह ॥ ७-१२७-२१॥
    na teṣāṃ matipūrvaṃ hi sukṛtaṃ dṛśyate kvacit |
    duṣkṛtaṃ tava vā vīra buddhyā hīnaṃ kurūdvaha || 7-127-21||

    MHB 7-127-22

    दैवं प्रमाणं सर्वस्य सुकृतस्येतरस्य वा ।
    अनन्यकर्म दैवं हि जागर्ति स्वपतामपि ॥ ७-१२७-२२॥
    daivaṃ pramāṇaṃ sarvasya sukṛtasyetarasya vā |
    ananyakarma daivaṃ hi jāgarti svapatāmapi || 7-127-22||

    MHB 7-127-23

    बहूनि तव सैन्यानि योधाश्च बहवस्तथा ।
    न तथा पाण्डुपुत्राणामेवं युद्धमवर्तत ॥ ७-१२७-२३॥
    bahūni tava sainyāni yodhāśca bahavastathā |
    na tathā pāṇḍuputrāṇāmevaṃ yuddhamavartata || 7-127-23||

    MHB 7-127-24

    तैरल्पैर्बहवो यूयं क्षयं नीताः प्रहारिणः ।
    शङ्के दैवस्य तत्कर्म पौरुषं येन नाशितम् ॥ ७-१२७-२४॥
    tairalpairbahavo yūyaṃ kṣayaṃ nītāḥ prahāriṇaḥ |
    śaṅke daivasya tatkarma pauruṣaṃ yena nāśitam || 7-127-24||

    MHB 7-127-25

    संजय उवाच ।
    एवं संभाषमाणानां बहु तत्तज्जनाधिप ।
    पाण्डवानामनीकानि समदृश्यन्त संयुगे ॥ ७-१२७-२५॥
    saṃjaya uvāca |
    evaṃ saṃbhāṣamāṇānāṃ bahu tattajjanādhipa |
    pāṇḍavānāmanīkāni samadṛśyanta saṃyuge || 7-127-25||

    MHB 7-127-26

    ततः प्रववृते युद्धं व्यतिषक्तरथद्विपम् ।
    तावकानां परैः सार्धं राजन्दुर्मन्त्रिते तव ॥ ७-१२७-२६॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ vyatiṣaktarathadvipam |
    tāvakānāṃ paraiḥ sārdhaṃ rājandurmantrite tava || 7-127-26||

    Adhyaya: 128/173 (34)

    MHB 7-128-1

    संजय उवाच ।
    तदुदीर्णगजाश्वौघं बलं तव जनाधिप ।
    पाण्डुसेनामभिद्रुत्य योधयामास सर्वतः ॥ ७-१२८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tadudīrṇagajāśvaughaṃ balaṃ tava janādhipa |
    pāṇḍusenāmabhidrutya yodhayāmāsa sarvataḥ || 7-128-1||

    MHB 7-128-2

    पाञ्चालाः कुरवश्चैव योधयन्तः परस्परम् ।
    यमराष्ट्राय महते परलोकाय दीक्षिताः ॥ ७-१२८-२॥
    pāñcālāḥ kuravaścaiva yodhayantaḥ parasparam |
    yamarāṣṭrāya mahate paralokāya dīkṣitāḥ || 7-128-2||

    MHB 7-128-3

    शूराः शूरैः समागम्य शरतोमरशक्तिभिः ।
    विव्यधुः समरे तूर्णं निन्युश्चैव यमक्षयम् ॥ ७-१२८-३॥
    śūrāḥ śūraiḥ samāgamya śaratomaraśaktibhiḥ |
    vivyadhuḥ samare tūrṇaṃ ninyuścaiva yamakṣayam || 7-128-3||

    MHB 7-128-4

    रथिनां रथिभिः सार्धं रुधिरस्रावि दारुणम् ।
    प्रावर्तत महद्युद्धं निघ्नतामितरेतरम् ॥ ७-१२८-४॥
    rathināṃ rathibhiḥ sārdhaṃ rudhirasrāvi dāruṇam |
    prāvartata mahadyuddhaṃ nighnatāmitaretaram || 7-128-4||

    MHB 7-128-5

    वारणाश्च महाराज समासाद्य परस्परम् ।
    विषाणैर्दारयामासुः संक्रुद्धाश्च मदोत्कटाः ॥ ७-१२८-५॥
    vāraṇāśca mahārāja samāsādya parasparam |
    viṣāṇairdārayāmāsuḥ saṃkruddhāśca madotkaṭāḥ || 7-128-5||

    MHB 7-128-6

    हयारोहान्हयारोहाः प्रासशक्तिपरश्वधैः ।
    बिभिदुस्तुमुले युद्धे प्रार्थयन्तो महद्यशः ॥ ७-१२८-६॥
    hayārohānhayārohāḥ prāsaśaktiparaśvadhaiḥ |
    bibhidustumule yuddhe prārthayanto mahadyaśaḥ || 7-128-6||

    MHB 7-128-7

    पत्तयश्च महाबाहो शतशः शस्त्रपाणयः ।
    अन्योन्यमार्दयन्राजन्नित्ययत्ताः पराक्रमे ॥ ७-१२८-७॥
    pattayaśca mahābāho śataśaḥ śastrapāṇayaḥ |
    anyonyamārdayanrājannityayattāḥ parākrame || 7-128-7||

    MHB 7-128-8

    गोत्राणां नामधेयानां कुलानां चैव मारिष ।
    श्रवणाद्धि विजानीमः पाञ्चालान्कुरुभिः सह ॥ ७-१२८-८॥
    gotrāṇāṃ nāmadheyānāṃ kulānāṃ caiva māriṣa |
    śravaṇāddhi vijānīmaḥ pāñcālānkurubhiḥ saha || 7-128-8||

    MHB 7-128-9

    अन्योन्यं समरे योधाः शरशक्तिपरश्वधैः ।
    प्रेषयन्परलोकाय विचरन्तो ह्यभीतवत् ॥ ७-१२८-९॥
    anyonyaṃ samare yodhāḥ śaraśaktiparaśvadhaiḥ |
    preṣayanparalokāya vicaranto hyabhītavat || 7-128-9||

    MHB 7-128-10

    शरैर्दश दिशो राजंस्तेषां मुक्तैः सहस्रशः ।
    न भ्राजन्त यथापूर्वं भास्करेऽस्तं गतेऽपि च ॥ ७-१२८-१०॥
    śarairdaśa diśo rājaṃsteṣāṃ muktaiḥ sahasraśaḥ |
    na bhrājanta yathāpūrvaṃ bhāskare'staṃ gate'pi ca || 7-128-10||

    MHB 7-128-11

    तथा प्रयुध्यमानेषु पाण्डवेयेषु निर्भयः ।
    दुर्योधनो महाराज व्यवगाहत तद्बलम् ॥ ७-१२८-११॥
    tathā prayudhyamāneṣu pāṇḍaveyeṣu nirbhayaḥ |
    duryodhano mahārāja vyavagāhata tadbalam || 7-128-11||

    MHB 7-128-12

    सैन्धवस्य वधेनैव भृशं दुःखसमन्वितः ।
    मर्तव्यमिति संचिन्त्य प्राविशत्तु द्विषद्बलम् ॥ ७-१२८-१२॥
    saindhavasya vadhenaiva bhṛśaṃ duḥkhasamanvitaḥ |
    martavyamiti saṃcintya prāviśattu dviṣadbalam || 7-128-12||

    MHB 7-128-13

    नादयन्रथघोषेण कम्पयन्निव मेदिनीम् ।
    अभ्यवर्तत पुत्रस्ते पाण्डवानामनीकिनीम् ॥ ७-१२८-१३॥
    nādayanrathaghoṣeṇa kampayanniva medinīm |
    abhyavartata putraste pāṇḍavānāmanīkinīm || 7-128-13||

    MHB 7-128-14

    स संनिपातस्तुमुलस्तस्य तेषां च भारत ।
    अभवत्सर्वसैन्यानामभावकरणो महान् ॥ ७-१२८-१४॥
    sa saṃnipātastumulastasya teṣāṃ ca bhārata |
    abhavatsarvasainyānāmabhāvakaraṇo mahān || 7-128-14||

    MHB 7-128-15

    मध्यंदिनगतं सूर्यं प्रतपन्तं गभस्तिभिः ।
    तथा तव सुतं मध्ये प्रतपन्तं शरोर्मिभिः ॥ ७-१२८-१५॥
    madhyaṃdinagataṃ sūryaṃ pratapantaṃ gabhastibhiḥ |
    tathā tava sutaṃ madhye pratapantaṃ śarormibhiḥ || 7-128-15||

    MHB 7-128-16

    न शेकुर्भारतं युद्धे पाण्डवाः समवेक्षितुम् ।
    पलायने कृतोत्साहा निरुत्साहा द्विषज्जये ॥ ७-१२८-१६॥
    na śekurbhārataṃ yuddhe pāṇḍavāḥ samavekṣitum |
    palāyane kṛtotsāhā nirutsāhā dviṣajjaye || 7-128-16||

    MHB 7-128-17

    पर्यधावन्त पाञ्चाला वध्यमाना महात्मना ।
    रुक्मपुङ्खैः प्रसन्नाग्रैस्तव पुत्रेण धन्विना ।
    अर्द्यमानाः शरैस्तूर्णं न्यपतन्पाण्डुसैनिकाः ॥ ७-१२८-१७॥
    paryadhāvanta pāñcālā vadhyamānā mahātmanā |
    rukmapuṅkhaiḥ prasannāgraistava putreṇa dhanvinā |
    ardyamānāḥ śaraistūrṇaṃ nyapatanpāṇḍusainikāḥ || 7-128-17||

    MHB 7-128-18

    न तादृशं रणे कर्म कृतवन्तस्तु तावकाः ।
    यादृशं कृतवान्राजा पुत्रस्तव विशां पते ॥ ७-१२८-१८॥
    na tādṛśaṃ raṇe karma kṛtavantastu tāvakāḥ |
    yādṛśaṃ kṛtavānrājā putrastava viśāṃ pate || 7-128-18||

    MHB 7-128-19

    पुत्रेण तव सा सेना पाण्डवी मथिता रणे ।
    नलिनी द्विरदेनेव समन्तात्फुल्लपङ्कजा ॥ ७-१२८-१९॥
    putreṇa tava sā senā pāṇḍavī mathitā raṇe |
    nalinī dviradeneva samantātphullapaṅkajā || 7-128-19||

    MHB 7-128-20

    क्षीणतोयानिलार्काभ्यां हतत्विडिव पद्मिनी ।
    बभूव पाण्डवी सेना तव पुत्रस्य तेजसा ॥ ७-१२८-२०॥
    kṣīṇatoyānilārkābhyāṃ hatatviḍiva padminī |
    babhūva pāṇḍavī senā tava putrasya tejasā || 7-128-20||

    MHB 7-128-21

    पाण्डुसेनां हतां दृष्ट्वा तव पुत्रेण भारत ।
    भीमसेनपुरोगास्तु पाञ्चालाः समुपाद्रवन् ॥ ७-१२८-२१॥
    pāṇḍusenāṃ hatāṃ dṛṣṭvā tava putreṇa bhārata |
    bhīmasenapurogāstu pāñcālāḥ samupādravan || 7-128-21||

    MHB 7-128-22

    स भीमसेनं दशभिर्माद्रीपुत्रौ त्रिभिस्त्रिभिः ।
    विराटद्रुपदौ षड्भिः शतेन च शिखण्डिनम् ॥ ७-१२८-२२॥
    sa bhīmasenaṃ daśabhirmādrīputrau tribhistribhiḥ |
    virāṭadrupadau ṣaḍbhiḥ śatena ca śikhaṇḍinam || 7-128-22||

    MHB 7-128-23

    धृष्टद्युम्नं च सप्तत्या धर्मपुत्रं च सप्तभिः ।
    केकयांश्चैव चेदींश्च बहुभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१२८-२३॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca saptatyā dharmaputraṃ ca saptabhiḥ |
    kekayāṃścaiva cedīṃśca bahubhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-128-23||

    MHB 7-128-24

    सात्वतं पञ्चभिर्विद्ध्वा द्रौपदेयांस्त्रिभिस्त्रिभिः ।
    घटोत्कचं च समरे विद्ध्वा सिंह इवानदत् ॥ ७-१२८-२४॥
    sātvataṃ pañcabhirviddhvā draupadeyāṃstribhistribhiḥ |
    ghaṭotkacaṃ ca samare viddhvā siṃha ivānadat || 7-128-24||

    MHB 7-128-25

    शतशश्चापरान्योधान्सद्विपाश्वरथान्रणे ।
    शरैरवचकर्तोग्रैः क्रुद्धोऽन्तक इव प्रजाः ॥ ७-१२८-२५॥
    śataśaścāparānyodhānsadvipāśvarathānraṇe |
    śarairavacakartograiḥ kruddho'ntaka iva prajāḥ || 7-128-25||

    MHB 7-128-26

    तस्य तान्निघ्नतः शत्रून्रुक्मपृष्ठं महद्धनुः ।
    भल्लाभ्यां पाण्डवो ज्येष्ठस्त्रिधा चिच्छेद मारिष ॥ ७-१२८-२६॥
    tasya tānnighnataḥ śatrūnrukmapṛṣṭhaṃ mahaddhanuḥ |
    bhallābhyāṃ pāṇḍavo jyeṣṭhastridhā ciccheda māriṣa || 7-128-26||

    MHB 7-128-27

    विव्याध चैनं दशभिः सम्यगस्तैः शितैः शरैः ।
    मर्माणि भित्त्वा ते सर्वे संभग्नाः क्षितिमाविशन् ॥ ७-१२८-२७॥
    vivyādha cainaṃ daśabhiḥ samyagastaiḥ śitaiḥ śaraiḥ |
    marmāṇi bhittvā te sarve saṃbhagnāḥ kṣitimāviśan || 7-128-27||

    MHB 7-128-28

    ततः प्रमुदिता योधाः परिवव्रुर्युधिष्ठिरम् ।
    वृत्रहत्यै यथा देवाः परिवव्रुः पुरंदरम् ॥ ७-१२८-२८॥
    tataḥ pramuditā yodhāḥ parivavruryudhiṣṭhiram |
    vṛtrahatyai yathā devāḥ parivavruḥ puraṃdaram || 7-128-28||

    MHB 7-128-29

    ततो युधिष्ठिरो राजा तव पुत्रस्य मारिष ।
    शरं परमदुर्वारं प्रेषयामास संयुगे ।
    स तेन भृशसंविद्धो निषसाद रथोत्तमे ॥ ७-१२८-२९॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā tava putrasya māriṣa |
    śaraṃ paramadurvāraṃ preṣayāmāsa saṃyuge |
    sa tena bhṛśasaṃviddho niṣasāda rathottame || 7-128-29||

    MHB 7-128-30

    ततः पाञ्चालसैन्यानां भृशमासीद्रवो महान् ।
    हतो राजेति राजेन्द्र मुदितानां समन्ततः ॥ ७-१२८-३०॥
    tataḥ pāñcālasainyānāṃ bhṛśamāsīdravo mahān |
    hato rājeti rājendra muditānāṃ samantataḥ || 7-128-30||

    MHB 7-128-31

    बाणशब्दरवश्चोग्रः शुश्रुवे तत्र मारिष ।
    अथ द्रोणो द्रुतं तत्र प्रत्यदृश्यत संयुगे ॥ ७-१२८-३१॥
    bāṇaśabdaravaścograḥ śuśruve tatra māriṣa |
    atha droṇo drutaṃ tatra pratyadṛśyata saṃyuge || 7-128-31||

    MHB 7-128-32

    हृष्टो दुर्योधनश्चापि दृढमादाय कार्मुकम् ।
    तिष्ठ तिष्ठेति राजानं ब्रुवन्पाण्डवमभ्ययात् ॥ ७-१२८-३२॥
    hṛṣṭo duryodhanaścāpi dṛḍhamādāya kārmukam |
    tiṣṭha tiṣṭheti rājānaṃ bruvanpāṇḍavamabhyayāt || 7-128-32||

    MHB 7-128-33

    प्रत्युद्ययुस्तं त्वरिताः पाञ्चाला राजगृद्धिनः ।
    तान्द्रोणः प्रतिजग्राह परीप्सन्कुरुसत्तमम् ।
    चण्डवातोद्धतान्मेघान्निघ्नन्रश्मिमुचो यथा ॥ ७-१२८-३३॥
    pratyudyayustaṃ tvaritāḥ pāñcālā rājagṛddhinaḥ |
    tāndroṇaḥ pratijagrāha parīpsankurusattamam |
    caṇḍavātoddhatānmeghānnighnanraśmimuco yathā || 7-128-33||

    MHB 7-128-34

    ततो राजन्महानासीत्संग्रामो भूरिवर्धनः ।
    तावकानां परेषां च समेतानां युयुत्सया ॥ ७-१२८-३४॥
    tato rājanmahānāsītsaṃgrāmo bhūrivardhanaḥ |
    tāvakānāṃ pareṣāṃ ca sametānāṃ yuyutsayā || 7-128-34||

    Adhyaya: 129/173 (35)

    MHB 7-129-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    यत्तदा प्राविशत्पाण्डूनाचार्यः कुपितो वशी ।
    उक्त्वा दुर्योधनं सम्यङ्मम शास्त्रातिगं सुतम् ॥ ७-१२९-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yattadā prāviśatpāṇḍūnācāryaḥ kupito vaśī |
    uktvā duryodhanaṃ samyaṅmama śāstrātigaṃ sutam || 7-129-1||

    MHB 7-129-2

    प्रविश्य विचरन्तं च रणे शूरमवस्थितम् ।
    कथं द्रोणं महेष्वासं पाण्डवाः पर्यवारयन् ॥ ७-१२९-२॥
    praviśya vicarantaṃ ca raṇe śūramavasthitam |
    kathaṃ droṇaṃ maheṣvāsaṃ pāṇḍavāḥ paryavārayan || 7-129-2||

    MHB 7-129-3

    केऽरक्षन्दक्षिणं चक्रमाचार्यस्य महात्मनः ।
    के चोत्तरमरक्षन्त निघ्नतः शात्रवान्रणे ॥ ७-१२९-३॥
    ke'rakṣandakṣiṇaṃ cakramācāryasya mahātmanaḥ |
    ke cottaramarakṣanta nighnataḥ śātravānraṇe || 7-129-3||

    MHB 7-129-4

    नृत्यन्स रथमार्गेषु सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    धूमकेतुरिव क्रुद्धः कथं मृत्युमुपेयिवान् ॥ ७-१२९-४॥
    nṛtyansa rathamārgeṣu sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    dhūmaketuriva kruddhaḥ kathaṃ mṛtyumupeyivān || 7-129-4||

    MHB 7-129-5

    संजय उवाच ।
    सायाह्ने सैन्धवं हत्वा राज्ञा पार्थः समेत्य च ।
    सात्यकिश्च महेष्वासो द्रोणमेवाभ्यधावताम् ॥ ७-१२९-५॥
    saṃjaya uvāca |
    sāyāhne saindhavaṃ hatvā rājñā pārthaḥ sametya ca |
    sātyakiśca maheṣvāso droṇamevābhyadhāvatām || 7-129-5||

    MHB 7-129-6

    तथा युधिष्ठिरस्तूर्णं भीमसेनश्च पाण्डवः ।
    पृथक्चमूभ्यां संसक्तौ द्रोणमेवाभ्यधावताम् ॥ ७-१२९-६॥
    tathā yudhiṣṭhirastūrṇaṃ bhīmasenaśca pāṇḍavaḥ |
    pṛthakcamūbhyāṃ saṃsaktau droṇamevābhyadhāvatām || 7-129-6||

    MHB 7-129-7

    तथैव नकुलो धीमान्सहदेवश्च दुर्जयः ।
    धृष्टद्युम्नः शतानीको विराटश्च सकेकयः ।
    मत्स्याः शाल्वेयसेनाश्च द्रोणमेव ययुर्युधि ॥ ७-१२९-७॥
    tathaiva nakulo dhīmānsahadevaśca durjayaḥ |
    dhṛṣṭadyumnaḥ śatānīko virāṭaśca sakekayaḥ |
    matsyāḥ śālveyasenāśca droṇameva yayuryudhi || 7-129-7||

    MHB 7-129-8

    द्रुपदश्च तथा राजा पाञ्चालैरभिरक्षितः ।
    धृष्टद्युम्नपिता राजन्द्रोणमेवाभ्यवर्तत ॥ ७-१२९-८॥
    drupadaśca tathā rājā pāñcālairabhirakṣitaḥ |
    dhṛṣṭadyumnapitā rājandroṇamevābhyavartata || 7-129-8||

    MHB 7-129-9

    द्रौपदेया महेष्वासा राक्षसश्च घटोत्कचः ।
    ससेनास्तेऽभ्यवर्तन्त द्रोणमेव महाद्युतिम् ॥ ७-१२९-९॥
    draupadeyā maheṣvāsā rākṣasaśca ghaṭotkacaḥ |
    sasenāste'bhyavartanta droṇameva mahādyutim || 7-129-9||

    MHB 7-129-10

    प्रभद्रकाश्च पाञ्चालाः षट्सहस्राः प्रहारिणः ।
    द्रोणमेवाभ्यवर्तन्त पुरस्कृत्य शिखण्डिनम् ॥ ७-१२९-१०॥
    prabhadrakāśca pāñcālāḥ ṣaṭsahasrāḥ prahāriṇaḥ |
    droṇamevābhyavartanta puraskṛtya śikhaṇḍinam || 7-129-10||

    MHB 7-129-11

    तथेतरे नरव्याघ्राः पाण्डवानां महारथाः ।
    सहिताः संन्यवर्तन्त द्रोणमेव द्विजर्षभम् ॥ ७-१२९-११॥
    tathetare naravyāghrāḥ pāṇḍavānāṃ mahārathāḥ |
    sahitāḥ saṃnyavartanta droṇameva dvijarṣabham || 7-129-11||

    MHB 7-129-12

    तेषु शूरेषु युद्धाय गतेषु भरतर्षभ ।
    बभूव रजनी घोरा भीरूणां भयवर्धिनी ॥ ७-१२९-१२॥
    teṣu śūreṣu yuddhāya gateṣu bharatarṣabha |
    babhūva rajanī ghorā bhīrūṇāṃ bhayavardhinī || 7-129-12||

    MHB 7-129-13

    योधानामशिवा रौद्रा राजन्नन्तकगामिनी ।
    कुञ्जराश्वमनुष्याणां प्राणान्तकरणी तदा ॥ ७-१२९-१३॥
    yodhānāmaśivā raudrā rājannantakagāminī |
    kuñjarāśvamanuṣyāṇāṃ prāṇāntakaraṇī tadā || 7-129-13||

    MHB 7-129-14

    तस्यां रजन्यां घोरायां नदन्त्यः सर्वतः शिवाः ।
    न्यवेदयन्भयं घोरं सज्वालकवलैर्मुखैः ॥ ७-१२९-१४॥
    tasyāṃ rajanyāṃ ghorāyāṃ nadantyaḥ sarvataḥ śivāḥ |
    nyavedayanbhayaṃ ghoraṃ sajvālakavalairmukhaiḥ || 7-129-14||

    MHB 7-129-15

    उलूकाश्चाप्यदृश्यन्त शंसन्तो विपुलं भयम् ।
    विशेषतः कौरवाणां ध्वजिन्यामतिदारुणम् ॥ ७-१२९-१५॥
    ulūkāścāpyadṛśyanta śaṃsanto vipulaṃ bhayam |
    viśeṣataḥ kauravāṇāṃ dhvajinyāmatidāruṇam || 7-129-15||

    MHB 7-129-16

    ततः सैन्येषु राजेन्द्र शब्दः समभवन्महान् ।
    भेरीशब्देन महता मृदङ्गानां स्वनेन च ॥ ७-१२९-१६॥
    tataḥ sainyeṣu rājendra śabdaḥ samabhavanmahān |
    bherīśabdena mahatā mṛdaṅgānāṃ svanena ca || 7-129-16||

    MHB 7-129-17

    गजानां गर्जितैश्चापि तुरङ्गाणां च हेषितैः ।
    खुरशब्दनिपातैश्च तुमुलः सर्वतोऽभवत् ॥ ७-१२९-१७॥
    gajānāṃ garjitaiścāpi turaṅgāṇāṃ ca heṣitaiḥ |
    khuraśabdanipātaiśca tumulaḥ sarvato'bhavat || 7-129-17||

    MHB 7-129-18

    ततः समभवद्युद्धं संध्यायामतिदारुणम् ।
    द्रोणस्य च महाराज सृञ्जयानां च सर्वशः ॥ ७-१२९-१८॥
    tataḥ samabhavadyuddhaṃ saṃdhyāyāmatidāruṇam |
    droṇasya ca mahārāja sṛñjayānāṃ ca sarvaśaḥ || 7-129-18||

    MHB 7-129-19

    तमसा चावृते लोके न प्राज्ञायत किंचन ।
    सैन्येन रजसा चैव समन्तादुत्थितेन ह ॥ ७-१२९-१९॥
    tamasā cāvṛte loke na prājñāyata kiṃcana |
    sainyena rajasā caiva samantādutthitena ha || 7-129-19||

    MHB 7-129-20

    नरस्याश्वस्य नागस्य समसज्जत शोणितम् ।
    नापश्याम रजो भौमं कश्मलेनाभिसंवृताः ॥ ७-१२९-२०॥
    narasyāśvasya nāgasya samasajjata śoṇitam |
    nāpaśyāma rajo bhaumaṃ kaśmalenābhisaṃvṛtāḥ || 7-129-20||

    MHB 7-129-21

    रात्रौ वंशवनस्येव दह्यमानस्य पर्वते ।
    घोरश्चटचटाशब्दः शस्त्राणां पततामभूत् ॥ ७-१२९-२१॥
    rātrau vaṃśavanasyeva dahyamānasya parvate |
    ghoraścaṭacaṭāśabdaḥ śastrāṇāṃ patatāmabhūt || 7-129-21||

    MHB 7-129-22

    नैव स्वे न परे राजन्प्राज्ञायन्त तमोवृते ।
    उन्मत्तमिव तत्सर्वं बभूव रजनीमुखे ॥ ७-१२९-२२॥
    naiva sve na pare rājanprājñāyanta tamovṛte |
    unmattamiva tatsarvaṃ babhūva rajanīmukhe || 7-129-22||

    MHB 7-129-23

    भौमं रजोऽथ राजेन्द्र शोणितेन प्रशामितम् ।
    शातकौम्भैश्च कवचैर्भूषणैश्च तमोऽभ्यगात् ॥ ७-१२९-२३॥
    bhaumaṃ rajo'tha rājendra śoṇitena praśāmitam |
    śātakaumbhaiśca kavacairbhūṣaṇaiśca tamo'bhyagāt || 7-129-23||

    MHB 7-129-24

    ततः सा भारती सेना मणिहेमविभूषिता ।
    द्यौरिवासीत्सनक्षत्रा रजन्यां भरतर्षभ ॥ ७-१२९-२४॥
    tataḥ sā bhāratī senā maṇihemavibhūṣitā |
    dyaurivāsītsanakṣatrā rajanyāṃ bharatarṣabha || 7-129-24||

    MHB 7-129-25

    गोमायुबडसंघुष्टा शक्तिध्वजसमाकुला ।
    दारुणाभिरुता घोरा क्ष्वेडितोत्क्रुष्टनादिता ॥ ७-१२९-२५॥
    gomāyubaḍasaṃghuṣṭā śaktidhvajasamākulā |
    dāruṇābhirutā ghorā kṣveḍitotkruṣṭanāditā || 7-129-25||

    MHB 7-129-26

    ततोऽभवन्महाशब्दस्तुमुलो लोमहर्षणः ।
    समावृण्वन्दिशः सर्वा महेन्द्राशनिनिस्वनः ॥ ७-१२९-२६॥
    tato'bhavanmahāśabdastumulo lomaharṣaṇaḥ |
    samāvṛṇvandiśaḥ sarvā mahendrāśaninisvanaḥ || 7-129-26||

    MHB 7-129-27

    सा निशीथे महाराज सेनादृश्यत भारती ।
    अङ्गदैः कुण्डलैर्निष्कैः शस्त्रैश्चैवावभासिता ॥ ७-१२९-२७॥
    sā niśīthe mahārāja senādṛśyata bhāratī |
    aṅgadaiḥ kuṇḍalairniṣkaiḥ śastraiścaivāvabhāsitā || 7-129-27||

    MHB 7-129-28

    तत्र नागा रथाश्चैव जाम्बूनदविभूषिताः ।
    निशायां प्रत्यदृश्यन्त मेघा इव सविद्युतः ॥ ७-१२९-२८॥
    tatra nāgā rathāścaiva jāmbūnadavibhūṣitāḥ |
    niśāyāṃ pratyadṛśyanta meghā iva savidyutaḥ || 7-129-28||

    MHB 7-129-29

    ऋष्टिशक्तिगदाबाणमुसलप्रासपट्टिशाः ।
    संपतन्तो व्यदृश्यन्त भ्राजमाना इवाग्नयः ॥ ७-१२९-२९॥
    ṛṣṭiśaktigadābāṇamusalaprāsapaṭṭiśāḥ |
    saṃpatanto vyadṛśyanta bhrājamānā ivāgnayaḥ || 7-129-29||

    MHB 7-129-30

    दुर्योधनपुरोवातां रथनागबलाहकाम् ।
    वादित्रघोषस्तनितां चापविद्युद्ध्वजैर्वृताम् ॥ ७-१२९-३०॥
    duryodhanapurovātāṃ rathanāgabalāhakām |
    vāditraghoṣastanitāṃ cāpavidyuddhvajairvṛtām || 7-129-30||

    MHB 7-129-31

    द्रोणपाण्डवपर्जन्यां खड्गशक्तिगदाशनिम् ।
    शरधारास्त्रपवनां भृशं शीतोष्णसंकुलाम् ॥ ७-१२९-३१॥
    droṇapāṇḍavaparjanyāṃ khaḍgaśaktigadāśanim |
    śaradhārāstrapavanāṃ bhṛśaṃ śītoṣṇasaṃkulām || 7-129-31||

    MHB 7-129-32

    घोरां विस्मापनीमुग्रां जीवितच्छिदमप्लवाम् ।
    तां प्राविशन्नतिभयां सेनां युद्धचिकीर्षवः ॥ ७-१२९-३२॥
    ghorāṃ vismāpanīmugrāṃ jīvitacchidamaplavām |
    tāṃ prāviśannatibhayāṃ senāṃ yuddhacikīrṣavaḥ || 7-129-32||

    MHB 7-129-33

    तस्मिन्रात्रिमुखे घोरे महाशब्दनिनादिते ।
    भीरूणां त्रासजनने शूराणां हर्षवर्धने ॥ ७-१२९-३३॥
    tasminrātrimukhe ghore mahāśabdaninādite |
    bhīrūṇāṃ trāsajanane śūrāṇāṃ harṣavardhane || 7-129-33||

    MHB 7-129-34

    रात्रियुद्धे तदा घोरे वर्तमाने सुदारुणे ।
    द्रोणमभ्यद्रवन्क्रुद्धाः सहिताः पाण्डुसृञ्जयाः ॥ ७-१२९-३४॥
    rātriyuddhe tadā ghore vartamāne sudāruṇe |
    droṇamabhyadravankruddhāḥ sahitāḥ pāṇḍusṛñjayāḥ || 7-129-34||

    MHB 7-129-35

    ये ये प्रमुखतो राजन्न्यवर्तन्त महात्मनः ।
    तान्सर्वान्विमुखांश्चक्रे कांश्चिन्निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१२९-३५॥
    ye ye pramukhato rājannyavartanta mahātmanaḥ |
    tānsarvānvimukhāṃścakre kāṃścinninye yamakṣayam || 7-129-35||

    Adhyaya: 130/173 (40)

    MHB 7-130-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्प्रविष्टे दुर्धर्षे सृञ्जयानमितौजसि ।
    अमृष्यमाणे संरब्धे का वोऽभूद्वै मतिस्तदा ॥ ७-१३०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminpraviṣṭe durdharṣe sṛñjayānamitaujasi |
    amṛṣyamāṇe saṃrabdhe kā vo'bhūdvai matistadā || 7-130-1||

    MHB 7-130-2

    दुर्योधनं तथा पुत्रमुक्त्वा शास्त्रातिगं मम ।
    यत्प्राविशदमेयात्मा किं पार्थः प्रत्यपद्यत ॥ ७-१३०-२॥
    duryodhanaṃ tathā putramuktvā śāstrātigaṃ mama |
    yatprāviśadameyātmā kiṃ pārthaḥ pratyapadyata || 7-130-2||

    MHB 7-130-3

    निहते सैन्धवे वीरे भूरिश्रवसि चैव हि ।
    यदभ्यगान्महातेजाः पाञ्चालानपराजितः ॥ ७-१३०-३॥
    nihate saindhave vīre bhūriśravasi caiva hi |
    yadabhyagānmahātejāḥ pāñcālānaparājitaḥ || 7-130-3||

    MHB 7-130-4

    किममन्यत दुर्धर्षः प्रविष्टे शत्रुतापने ।
    दुर्योधनश्च किं कृत्यं प्राप्तकालममन्यत ॥ ७-१३०-४॥
    kimamanyata durdharṣaḥ praviṣṭe śatrutāpane |
    duryodhanaśca kiṃ kṛtyaṃ prāptakālamamanyata || 7-130-4||

    MHB 7-130-5

    के च तं वरदं वीरमन्वयुर्द्विजसत्तमम् ।
    के चास्य पृष्ठतोऽगच्छन्वीराः शूरस्य युध्यतः ।
    के पुरस्तादयुध्यन्त निघ्नतः शात्रवान्रणे ॥ ७-१३०-५॥
    ke ca taṃ varadaṃ vīramanvayurdvijasattamam |
    ke cāsya pṛṣṭhato'gacchanvīrāḥ śūrasya yudhyataḥ |
    ke purastādayudhyanta nighnataḥ śātravānraṇe || 7-130-5||

    MHB 7-130-6

    मन्येऽहं पाण्डवान्सर्वान्भारद्वाजशरार्दितान् ।
    शिशिरे कम्पमाना वै कृशा गाव इवाभिभो ॥ ७-१३०-६॥
    manye'haṃ pāṇḍavānsarvānbhāradvājaśarārditān |
    śiśire kampamānā vai kṛśā gāva ivābhibho || 7-130-6||

    MHB 7-130-7

    प्रविश्य स महेष्वासः पाञ्चालानरिमर्दनः ।
    कथं नु पुरुषव्याघ्रः पञ्चत्वमुपजग्मिवान् ॥ ७-१३०-७॥
    praviśya sa maheṣvāsaḥ pāñcālānarimardanaḥ |
    kathaṃ nu puruṣavyāghraḥ pañcatvamupajagmivān || 7-130-7||

    MHB 7-130-8

    सर्वेषु सैन्येषु च संगतेषु रात्रौ समेतेषु महारथेषु ।
    संलोड्यमानेषु पृथग्विधेषु के वस्तदानीं मतिमन्त आसन् ॥ ७-१३०-८॥
    sarveṣu sainyeṣu ca saṃgateṣu rātrau sameteṣu mahāratheṣu |
    saṃloḍyamāneṣu pṛthagvidheṣu ke vastadānīṃ matimanta āsan || 7-130-8||

    MHB 7-130-9

    हतांश्चैव विषक्तांश्च पराभूतांश्च शंससि ।
    रथिनो विरथांश्चैव कृतान्युद्धेषु मामकान् ॥ ७-१३०-९॥
    hatāṃścaiva viṣaktāṃśca parābhūtāṃśca śaṃsasi |
    rathino virathāṃścaiva kṛtānyuddheṣu māmakān || 7-130-9||

    MHB 7-130-10

    कथमेषां तदा तत्र पार्थानामपलायिनाम् ।
    प्रकाशमभवद्रात्रौ कथं कुरुषु संजय ॥ ७-१३०-१०॥
    kathameṣāṃ tadā tatra pārthānāmapalāyinām |
    prakāśamabhavadrātrau kathaṃ kuruṣu saṃjaya || 7-130-10||

    MHB 7-130-11

    संजय उवाच ।
    रात्रियुद्धे तदा राजन्वर्तमाने सुदारुणे ।
    द्रोणमभ्यद्रवन्रात्रौ पाण्डवाः सहसैनिकाः ॥ ७-१३०-११॥
    saṃjaya uvāca |
    rātriyuddhe tadā rājanvartamāne sudāruṇe |
    droṇamabhyadravanrātrau pāṇḍavāḥ sahasainikāḥ || 7-130-11||

    MHB 7-130-12

    ततो द्रोणः केकयांश्च धृष्टद्युम्नस्य चात्मजान् ।
    प्रेषयन्मृत्युलोकाय सर्वानिषुभिराशुगैः ॥ ७-१३०-१२॥
    tato droṇaḥ kekayāṃśca dhṛṣṭadyumnasya cātmajān |
    preṣayanmṛtyulokāya sarvāniṣubhirāśugaiḥ || 7-130-12||

    MHB 7-130-13

    तस्य प्रमुखतो राजन्येऽवर्तन्त महारथाः ।
    तान्सर्वान्प्रेषयामास परलोकाय भारत ॥ ७-१३०-१३॥
    tasya pramukhato rājanye'vartanta mahārathāḥ |
    tānsarvānpreṣayāmāsa paralokāya bhārata || 7-130-13||

    MHB 7-130-14

    प्रमथ्नन्तं तदा वीरं भारद्वाजं महारथम् ।
    अभ्यवर्तत संक्रुद्धः शिबी राजन्प्रतापवान् ॥ ७-१३०-१४॥
    pramathnantaṃ tadā vīraṃ bhāradvājaṃ mahāratham |
    abhyavartata saṃkruddhaḥ śibī rājanpratāpavān || 7-130-14||

    MHB 7-130-15

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य पाण्डवानां महारथम् ।
    विव्याध दशभिर्द्रोणः सर्वपारशवैः शरैः ॥ ७-१३०-१५॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya pāṇḍavānāṃ mahāratham |
    vivyādha daśabhirdroṇaḥ sarvapāraśavaiḥ śaraiḥ || 7-130-15||

    MHB 7-130-16

    तं शिबिः प्रतिविव्याध त्रिंशता निशितैः शरैः ।
    सारथिं चास्य भल्लेन स्मयमानो न्यपातयत् ॥ ७-१३०-१६॥
    taṃ śibiḥ prativivyādha triṃśatā niśitaiḥ śaraiḥ |
    sārathiṃ cāsya bhallena smayamāno nyapātayat || 7-130-16||

    MHB 7-130-17

    तस्य द्रोणो हयान्हत्वा सारथिं च महात्मनः ।
    अथास्य सशिरस्त्राणं शिरः कायादपाहरत् ॥ ७-१३०-१७॥
    tasya droṇo hayānhatvā sārathiṃ ca mahātmanaḥ |
    athāsya saśirastrāṇaṃ śiraḥ kāyādapāharat || 7-130-17||

    MHB 7-130-18

    कलिङ्गानां च सैन्येन कलिङ्गस्य सुतो रणे ।
    पूर्वं पितृवधात्क्रुद्धो भीमसेनमुपाद्रवत् ॥ ७-१३०-१८॥
    kaliṅgānāṃ ca sainyena kaliṅgasya suto raṇe |
    pūrvaṃ pitṛvadhātkruddho bhīmasenamupādravat || 7-130-18||

    MHB 7-130-19

    स भीमं पञ्चभिर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध सप्तभिः ।
    विशोकं त्रिभिराजघ्ने ध्वजमेकेन पत्रिणा ॥ ७-१३०-१९॥
    sa bhīmaṃ pañcabhirviddhvā punarvivyādha saptabhiḥ |
    viśokaṃ tribhirājaghne dhvajamekena patriṇā || 7-130-19||

    MHB 7-130-20

    कलिङ्गानां तु तं शूरं क्रुद्धं क्रुद्धो वृकोदरः ।
    रथाद्रथमभिद्रुत्य मुष्टिनाभिजघान ह ॥ ७-१३०-२०॥
    kaliṅgānāṃ tu taṃ śūraṃ kruddhaṃ kruddho vṛkodaraḥ |
    rathādrathamabhidrutya muṣṭinābhijaghāna ha || 7-130-20||

    MHB 7-130-21

    तस्य मुष्टिहतस्याजौ पाण्डवेन बलीयसा ।
    सर्वाण्यस्थीनि सहसा प्रापतन्वै पृथक्पृथक् ॥ ७-१३०-२१॥
    tasya muṣṭihatasyājau pāṇḍavena balīyasā |
    sarvāṇyasthīni sahasā prāpatanvai pṛthakpṛthak || 7-130-21||

    MHB 7-130-22

    तं कर्णो भ्रातरश्चास्य नामृष्यन्त महारथाः ।
    ते भीमसेनं नाराचैर्जघ्नुराशीविषोपमैः ॥ ७-१३०-२२॥
    taṃ karṇo bhrātaraścāsya nāmṛṣyanta mahārathāḥ |
    te bhīmasenaṃ nārācairjaghnurāśīviṣopamaiḥ || 7-130-22||

    MHB 7-130-23

    ततः शत्रुरथं त्यक्त्वा भीमो ध्रुवरथं गतः ।
    ध्रुवं चास्यन्तमनिशं मुष्टिना समपोथयत् ।
    स तथा पाण्डुपुत्रेण बलिना निहतोऽपतत् ॥ ७-१३०-२३॥
    tataḥ śatrurathaṃ tyaktvā bhīmo dhruvarathaṃ gataḥ |
    dhruvaṃ cāsyantamaniśaṃ muṣṭinā samapothayat |
    sa tathā pāṇḍuputreṇa balinā nihato'patat || 7-130-23||

    MHB 7-130-24

    तं निहत्य महाराज भीमसेनो महाबलः ।
    जयरातरथं प्राप्य मुहुः सिंह इवानदत् ॥ ७-१३०-२४॥
    taṃ nihatya mahārāja bhīmaseno mahābalaḥ |
    jayarātarathaṃ prāpya muhuḥ siṃha ivānadat || 7-130-24||

    MHB 7-130-25

    जयरातमथाक्षिप्य नदन्सव्येन पाणिना ।
    तलेन नाशयामास कर्णस्यैवाग्रतः स्थितम् ॥ ७-१३०-२५॥
    jayarātamathākṣipya nadansavyena pāṇinā |
    talena nāśayāmāsa karṇasyaivāgrataḥ sthitam || 7-130-25||

    MHB 7-130-26

    कर्णस्तु पाण्डवे शक्तिं काञ्चनीं समवासृजत् ।
    ततस्तामेव जग्राह प्रहसन्पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१३०-२६॥
    karṇastu pāṇḍave śaktiṃ kāñcanīṃ samavāsṛjat |
    tatastāmeva jagrāha prahasanpāṇḍunandanaḥ || 7-130-26||

    MHB 7-130-27

    कर्णायैव च दुर्धर्षश्चिक्षेपाजौ वृकोदरः ।
    तामन्तरिक्षे चिच्छेद शकुनिस्तैलपायिना ॥ ७-१३०-२७॥
    karṇāyaiva ca durdharṣaścikṣepājau vṛkodaraḥ |
    tāmantarikṣe ciccheda śakunistailapāyinā || 7-130-27||

    MHB 7-130-28

    ततस्तव सुता राजन्भीमस्य रथमाव्रजन् ।
    महता शरवर्षेण छादयन्तो वृकोदरम् ॥ ७-१३०-२८॥
    tatastava sutā rājanbhīmasya rathamāvrajan |
    mahatā śaravarṣeṇa chādayanto vṛkodaram || 7-130-28||

    MHB 7-130-29

    दुर्मदस्य ततो भीमः प्रहसन्निव संयुगे ।
    सारथिं च हयांश्चैव शरैर्निन्ये यमक्षयम् ।
    दुर्मदस्तु ततो यानं दुष्कर्णस्यावपुप्लुवे ॥ ७-१३०-२९॥
    durmadasya tato bhīmaḥ prahasanniva saṃyuge |
    sārathiṃ ca hayāṃścaiva śarairninye yamakṣayam |
    durmadastu tato yānaṃ duṣkarṇasyāvapupluve || 7-130-29||

    MHB 7-130-30

    तावेकरथमारूढौ भ्रातरौ परतापनौ ।
    संग्रामशिरसो मध्ये भीमं द्वावभ्यधावताम् ।
    यथाम्बुपतिमित्रौ हि तारकं दैत्यसत्तमम् ॥ ७-१३०-३०॥
    tāvekarathamārūḍhau bhrātarau paratāpanau |
    saṃgrāmaśiraso madhye bhīmaṃ dvāvabhyadhāvatām |
    yathāmbupatimitrau hi tārakaṃ daityasattamam || 7-130-30||

    MHB 7-130-31

    ततस्तु दुर्मदश्चैव दुष्कर्णश्च तवात्मजौ ।
    रथमेकं समारुह्य भीमं बाणैरविध्यताम् ॥ ७-१३०-३१॥
    tatastu durmadaścaiva duṣkarṇaśca tavātmajau |
    rathamekaṃ samāruhya bhīmaṃ bāṇairavidhyatām || 7-130-31||

    MHB 7-130-32

    ततः कर्णस्य मिषतो द्रौणेर्दुर्योधनस्य च ।
    कृपस्य सोमदत्तस्य बाह्लीकस्य च पाण्डवः ॥ ७-१३०-३२॥
    tataḥ karṇasya miṣato drauṇerduryodhanasya ca |
    kṛpasya somadattasya bāhlīkasya ca pāṇḍavaḥ || 7-130-32||

    MHB 7-130-33

    दुर्मदस्य च वीरस्य दुष्कर्णस्य च तं रथम् ।
    पादप्रहारेण धरां प्रावेशयदरिंदमः ॥ ७-१३०-३३॥
    durmadasya ca vīrasya duṣkarṇasya ca taṃ ratham |
    pādaprahāreṇa dharāṃ prāveśayadariṃdamaḥ || 7-130-33||

    MHB 7-130-34

    ततः सुतौ ते बलिनौ शूरौ दुष्कर्णदुर्मदौ ।
    मुष्टिनाहत्य संक्रुद्धो ममर्द चरणेन च ॥ ७-१३०-३४॥
    tataḥ sutau te balinau śūrau duṣkarṇadurmadau |
    muṣṭināhatya saṃkruddho mamarda caraṇena ca || 7-130-34||

    MHB 7-130-35

    ततो हाहाकृते सैन्ये दृष्ट्वा भीमं नृपाब्रुवन् ।
    रुद्रोऽयं भीमरूपेण धार्तराष्ट्रेषु गृध्यति ॥ ७-१३०-३५॥
    tato hāhākṛte sainye dṛṣṭvā bhīmaṃ nṛpābruvan |
    rudro'yaṃ bhīmarūpeṇa dhārtarāṣṭreṣu gṛdhyati || 7-130-35||

    MHB 7-130-36

    एवमुक्त्वापलायन्त सर्वे भारत पार्थिवाः ।
    विसंज्ञावाहयन्वाहान्न च द्वौ सह धावतः ॥ ७-१३०-३६॥
    evamuktvāpalāyanta sarve bhārata pārthivāḥ |
    visaṃjñāvāhayanvāhānna ca dvau saha dhāvataḥ || 7-130-36||

    MHB 7-130-37

    ततो बले भृशलुलिते निशामुखे सुपूजितो नृपवृषभैर्वृकोदरः ।
    महाबलः कमलविबुद्धलोचनो युधिष्ठिरं नृपतिमपूजयद्बली ॥ ७-१३०-३७॥
    tato bale bhṛśalulite niśāmukhe supūjito nṛpavṛṣabhairvṛkodaraḥ |
    mahābalaḥ kamalavibuddhalocano yudhiṣṭhiraṃ nṛpatimapūjayadbalī || 7-130-37||

    MHB 7-130-38

    ततो यमौ द्रुपदविराटकेकया युधिष्ठिरश्चापि परां मुदं ययुः ।
    वृकोदरं भृशमभिपूजयंश्च ते यथान्धके प्रतिनिहते हरं सुराः ॥ ७-१३०-३८॥
    tato yamau drupadavirāṭakekayā yudhiṣṭhiraścāpi parāṃ mudaṃ yayuḥ |
    vṛkodaraṃ bhṛśamabhipūjayaṃśca te yathāndhake pratinihate haraṃ surāḥ || 7-130-38||

    MHB 7-130-39

    ततः सुतास्तव वरुणात्मजोपमा रुषान्विताः सह गुरुणा महात्मना ।
    वृकोदरं सरथपदातिकुञ्जरा युयुत्सवो भृशमभिपर्यवारयन् ॥ ७-१३०-३९॥
    tataḥ sutāstava varuṇātmajopamā ruṣānvitāḥ saha guruṇā mahātmanā |
    vṛkodaraṃ sarathapadātikuñjarā yuyutsavo bhṛśamabhiparyavārayan || 7-130-39||

    MHB 7-130-40

    ततोऽभवत्तिमिरघनैरिवावृतं महाभये भयदमतीव दारुणम् ।
    निशामुखे बडवृकगृध्रमोदनं महात्मनां नृपवरयुद्धमद्भुतम् ॥ ७-१३०-४०॥
    tato'bhavattimiraghanairivāvṛtaṃ mahābhaye bhayadamatīva dāruṇam |
    niśāmukhe baḍavṛkagṛdhramodanaṃ mahātmanāṃ nṛpavarayuddhamadbhutam || 7-130-40||

    Adhyaya: 131/173 (135)

    MHB 7-131-1

    संजय उवाच ।
    प्रायोपविष्टे तु हते पुत्रे सात्यकिना ततः ।
    सोमदत्तो भृशं क्रुद्धः सात्यकिं वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१३१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    prāyopaviṣṭe tu hate putre sātyakinā tataḥ |
    somadatto bhṛśaṃ kruddhaḥ sātyakiṃ vākyamabravīt || 7-131-1||

    MHB 7-131-2

    क्षत्रधर्मः पुरा दृष्टो यस्तु देवैर्महात्मभिः ।
    तं त्वं सात्वत संत्यज्य दस्युधर्मे कथं रतः ॥ ७-१३१-२॥
    kṣatradharmaḥ purā dṛṣṭo yastu devairmahātmabhiḥ |
    taṃ tvaṃ sātvata saṃtyajya dasyudharme kathaṃ rataḥ || 7-131-2||

    MHB 7-131-3

    पराङ्मुखाय दीनाय न्यस्तशस्त्राय याचते ।
    क्षत्रधर्मरतः प्राज्ञः कथं नु प्रहरेद्रणे ॥ ७-१३१-३॥
    parāṅmukhāya dīnāya nyastaśastrāya yācate |
    kṣatradharmarataḥ prājñaḥ kathaṃ nu praharedraṇe || 7-131-3||

    MHB 7-131-4

    द्वावेव किल वृष्णीनां तत्र ख्यातौ महारथौ ।
    प्रद्युम्नश्च महाबाहुस्त्वं चैव युधि सात्वत ॥ ७-१३१-४॥
    dvāveva kila vṛṣṇīnāṃ tatra khyātau mahārathau |
    pradyumnaśca mahābāhustvaṃ caiva yudhi sātvata || 7-131-4||

    MHB 7-131-5

    कथं प्रायोपविष्टाय पार्थेन छिन्नबाहवे ।
    नृशंसं पतनीयं च तादृशं कृतवानसि ॥ ७-१३१-५॥
    kathaṃ prāyopaviṣṭāya pārthena chinnabāhave |
    nṛśaṃsaṃ patanīyaṃ ca tādṛśaṃ kṛtavānasi || 7-131-5||

    MHB 7-131-6

    शपे सात्वत पुत्राभ्यामिष्टेन सुकृतेन च ।
    अनतीतामिमां रात्रिं यदि त्वां वीरमानिनम् ॥ ७-१३१-६॥
    śape sātvata putrābhyāmiṣṭena sukṛtena ca |
    anatītāmimāṃ rātriṃ yadi tvāṃ vīramāninam || 7-131-6||

    MHB 7-131-7

    अरक्ष्यमाणं पार्थेन जिष्णुना ससुतानुजम् ।
    न हन्यां निरये घोरे पतेयं वृष्णिपांसन ॥ ७-१३१-७॥
    arakṣyamāṇaṃ pārthena jiṣṇunā sasutānujam |
    na hanyāṃ niraye ghore pateyaṃ vṛṣṇipāṃsana || 7-131-7||

    MHB 7-131-8

    एवमुक्त्वा सुसंक्रुद्धः सोमदत्तो महाबलः ।
    दध्मौ शङ्खं च तारेण सिंहनादं ननाद च ॥ ७-१३१-८॥
    evamuktvā susaṃkruddhaḥ somadatto mahābalaḥ |
    dadhmau śaṅkhaṃ ca tāreṇa siṃhanādaṃ nanāda ca || 7-131-8||

    MHB 7-131-9

    ततः कमलपत्राक्षः सिंहदंष्ट्रो महाबलः ।
    सात्वतो भृशसंक्रुद्धः सोमदत्तमथाब्रवीत् ॥ ७-१३१-९॥
    tataḥ kamalapatrākṣaḥ siṃhadaṃṣṭro mahābalaḥ |
    sātvato bhṛśasaṃkruddhaḥ somadattamathābravīt || 7-131-9||

    MHB 7-131-10

    हतो भूरिश्रवा वीरस्तव पुत्रो महारथः ।
    शलश्चैव तथा राजन्भ्रातृव्यसनकर्शितः ॥ ७-१३१-१०॥
    hato bhūriśravā vīrastava putro mahārathaḥ |
    śalaścaiva tathā rājanbhrātṛvyasanakarśitaḥ || 7-131-10||

    MHB 7-131-11

    त्वां चाप्यद्य वधिष्यामि सपुत्रपशुबान्धवम् ।
    तिष्ठेदानीं रणे यत्तः कौरवोऽसि विशेषतः ॥ ७-१३१-११॥
    tvāṃ cāpyadya vadhiṣyāmi saputrapaśubāndhavam |
    tiṣṭhedānīṃ raṇe yattaḥ kauravo'si viśeṣataḥ || 7-131-11||

    MHB 7-131-12

    यस्मिन्दानं दमः शौचमहिंसा ह्रीर्धृतिः क्षमा ।
    अनपायीनि सर्वाणि नित्यं राज्ञि युधिष्ठिरे ॥ ७-१३१-१२॥
    yasmindānaṃ damaḥ śaucamahiṃsā hrīrdhṛtiḥ kṣamā |
    anapāyīni sarvāṇi nityaṃ rājñi yudhiṣṭhire || 7-131-12||

    MHB 7-131-13

    मृदङ्गकेतोस्तस्य त्वं तेजसा निहतः पुरा ।
    सकर्णसौबलः संख्ये विनाशं समुपेष्यसि ॥ ७-१३१-१३॥
    mṛdaṅgaketostasya tvaṃ tejasā nihataḥ purā |
    sakarṇasaubalaḥ saṃkhye vināśaṃ samupeṣyasi || 7-131-13||

    MHB 7-131-14

    शपेऽहं कृष्णचरणैरिष्टापूर्तेन चैव ह ।
    यदि त्वां ससुतं पापं न हन्यां युधि रोषितः ।
    अपयास्यसि चेत्त्यक्त्वा ततो मुक्तो भविष्यसि ॥ ७-१३१-१४॥
    śape'haṃ kṛṣṇacaraṇairiṣṭāpūrtena caiva ha |
    yadi tvāṃ sasutaṃ pāpaṃ na hanyāṃ yudhi roṣitaḥ |
    apayāsyasi cettyaktvā tato mukto bhaviṣyasi || 7-131-14||

    MHB 7-131-15

    एवमाभाष्य चान्योन्यं क्रोधसंरक्तलोचनौ ।
    प्रवृत्तौ शरसंपातं कर्तुं पुरुषसत्तमौ ॥ ७-१३१-१५॥
    evamābhāṣya cānyonyaṃ krodhasaṃraktalocanau |
    pravṛttau śarasaṃpātaṃ kartuṃ puruṣasattamau || 7-131-15||

    MHB 7-131-16

    ततो गजसहस्रेण रथानामयुतेन च ।
    दुर्योधनः सोमदत्तं परिवार्य व्यवस्थितः ॥ ७-१३१-१६॥
    tato gajasahasreṇa rathānāmayutena ca |
    duryodhanaḥ somadattaṃ parivārya vyavasthitaḥ || 7-131-16||

    MHB 7-131-17

    शकुनिश्च सुसंक्रुद्धः सर्वशस्त्रभृतां वरः ।
    पुत्रपौत्रैः परिवृतो भ्रातृभिश्चेन्द्रविक्रमैः ।
    स्यालस्तव महाबाहुर्वज्रसंहननो युवा ॥ ७-१३१-१७॥
    śakuniśca susaṃkruddhaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ |
    putrapautraiḥ parivṛto bhrātṛbhiścendravikramaiḥ |
    syālastava mahābāhurvajrasaṃhanano yuvā || 7-131-17||

    MHB 7-131-18

    साग्रं शतसहस्रं तु हयानां तस्य धीमतः ।
    सोमदत्तं महेष्वासं समन्तात्पर्यरक्षत ॥ ७-१३१-१८॥
    sāgraṃ śatasahasraṃ tu hayānāṃ tasya dhīmataḥ |
    somadattaṃ maheṣvāsaṃ samantātparyarakṣata || 7-131-18||

    MHB 7-131-19

    रक्ष्यमाणश्च बलिभिश्छादयामास सात्यकिम् ।
    तं छाद्यमानं विशिखैर्दृष्ट्वा संनतपर्वभिः ।
    धृष्टद्युम्नोऽभ्ययात्क्रुद्धः प्रगृह्य महतीं चमूम् ॥ ७-१३१-१९॥
    rakṣyamāṇaśca balibhiśchādayāmāsa sātyakim |
    taṃ chādyamānaṃ viśikhairdṛṣṭvā saṃnataparvabhiḥ |
    dhṛṣṭadyumno'bhyayātkruddhaḥ pragṛhya mahatīṃ camūm || 7-131-19||

    MHB 7-131-20

    चण्डवाताभिसृष्टानामुदधीनामिव स्वनः ।
    आसीद्राजन्बलौघानामन्योन्यमभिनिघ्नताम् ॥ ७-१३१-२०॥
    caṇḍavātābhisṛṣṭānāmudadhīnāmiva svanaḥ |
    āsīdrājanbalaughānāmanyonyamabhinighnatām || 7-131-20||

    MHB 7-131-21

    विव्याध सोमदत्तस्तु सात्वतं नवभिः शरैः ।
    सात्यकिर्दशभिश्चैनमवधीत्कुरुपुंगवम् ॥ ७-१३१-२१॥
    vivyādha somadattastu sātvataṃ navabhiḥ śaraiḥ |
    sātyakirdaśabhiścainamavadhītkurupuṃgavam || 7-131-21||

    MHB 7-131-22

    सोऽतिविद्धो बलवता समरे दृढधन्वना ।
    रथोपस्थं समासाद्य मुमोह गतचेतनः ॥ ७-१३१-२२॥
    so'tividdho balavatā samare dṛḍhadhanvanā |
    rathopasthaṃ samāsādya mumoha gatacetanaḥ || 7-131-22||

    MHB 7-131-23

    तं विमूढं समालक्ष्य सारथिस्त्वरयान्वितः ।
    अपोवाह रणाद्वीरं सोमदत्तं महारथम् ॥ ७-१३१-२३॥
    taṃ vimūḍhaṃ samālakṣya sārathistvarayānvitaḥ |
    apovāha raṇādvīraṃ somadattaṃ mahāratham || 7-131-23||

    MHB 7-131-24

    तं विसंज्ञं समालोक्य युयुधानशरार्दितम् ।
    द्रौणिरभ्यद्रवत्क्रुद्धः सात्वतं रणमूर्धनि ॥ ७-१३१-२४॥
    taṃ visaṃjñaṃ samālokya yuyudhānaśarārditam |
    drauṇirabhyadravatkruddhaḥ sātvataṃ raṇamūrdhani || 7-131-24||

    MHB 7-131-25

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य शैनेयस्य रथं प्रति ।
    भैमसेनिः सुसंक्रुद्धः प्रत्यमित्रमवारयत् ॥ ७-१३१-२५॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya śaineyasya rathaṃ prati |
    bhaimaseniḥ susaṃkruddhaḥ pratyamitramavārayat || 7-131-25||

    MHB 7-131-26

    कार्ष्णायसमयं घोरमृक्षचर्मावृतं महत् ।
    युक्तं गजनिभैर्वाहैर्न हयैर्नापि वा गजैः ॥ ७-१३१-२६॥
    kārṣṇāyasamayaṃ ghoramṛkṣacarmāvṛtaṃ mahat |
    yuktaṃ gajanibhairvāhairna hayairnāpi vā gajaiḥ || 7-131-26||

    MHB 7-131-27

    विक्षिप्तमष्टचक्रेण विवृताक्षेण कूजता ।
    ध्वजेनोच्छ्रिततुण्डेन गृध्रराजेन राजता ॥ ७-१३१-२७॥
    vikṣiptamaṣṭacakreṇa vivṛtākṣeṇa kūjatā |
    dhvajenocchritatuṇḍena gṛdhrarājena rājatā || 7-131-27||

    MHB 7-131-28

    लोहितार्द्रपताकं तमन्त्रमालाविभूषितम् ।
    अष्टचक्रसमायुक्तमास्थाय विपुलं रथम् ॥ ७-१३१-२८॥
    lohitārdrapatākaṃ tamantramālāvibhūṣitam |
    aṣṭacakrasamāyuktamāsthāya vipulaṃ ratham || 7-131-28||

    MHB 7-131-29

    शूलमुद्गरधारिण्या शैलपादपहस्तया ।
    रक्षसां घोररूपाणामक्षौहिण्या समावृतः ॥ ७-१३१-२९॥
    śūlamudgaradhāriṇyā śailapādapahastayā |
    rakṣasāṃ ghorarūpāṇāmakṣauhiṇyā samāvṛtaḥ || 7-131-29||

    MHB 7-131-30

    तमुद्यतमहाचापं निशाम्य व्यथिता नृपाः ।
    युगान्तकालसमये दण्डहस्तमिवान्तकम् ॥ ७-१३१-३०॥
    tamudyatamahācāpaṃ niśāmya vyathitā nṛpāḥ |
    yugāntakālasamaye daṇḍahastamivāntakam || 7-131-30||

    MHB 7-131-31

    भयार्दिता प्रचुक्षोभ पुत्रस्य तव वाहिनी ।
    वायुना क्षोभितावर्ता गङ्गेवोर्ध्वतरङ्गिणी ॥ ७-१३१-३१॥
    bhayārditā pracukṣobha putrasya tava vāhinī |
    vāyunā kṣobhitāvartā gaṅgevordhvataraṅgiṇī || 7-131-31||

    MHB 7-131-32

    घटोत्कचप्रयुक्तेन सिंहनादेन भीषिताः ।
    प्रसुस्रुवुर्गजा मूत्रं विव्यथुश्च नरा भृशम् ॥ ७-१३१-३२॥
    ghaṭotkacaprayuktena siṃhanādena bhīṣitāḥ |
    prasusruvurgajā mūtraṃ vivyathuśca narā bhṛśam || 7-131-32||

    MHB 7-131-33

    ततोऽश्मवृष्टिरत्यर्थमासीत्तत्र समन्ततः ।
    संध्याकालाधिकबलैः प्रमुक्ता राक्षसैः क्षितौ ॥ ७-१३१-३३॥
    tato'śmavṛṣṭiratyarthamāsīttatra samantataḥ |
    saṃdhyākālādhikabalaiḥ pramuktā rākṣasaiḥ kṣitau || 7-131-33||

    MHB 7-131-34

    आयसानि च चक्राणि भुशुण्ड्यः प्रासतोमराः ।
    पतन्त्यविरलाः शूलाः शतघ्न्यः पट्टिशास्तथा ॥ ७-१३१-३४॥
    āyasāni ca cakrāṇi bhuśuṇḍyaḥ prāsatomarāḥ |
    patantyaviralāḥ śūlāḥ śataghnyaḥ paṭṭiśāstathā || 7-131-34||

    MHB 7-131-35

    तदुग्रमतिरौद्रं च दृष्ट्वा युद्धं नराधिपाः ।
    तनयास्तव कर्णश्च व्यथिताः प्राद्रवन्दिशः ॥ ७-१३१-३५॥
    tadugramatiraudraṃ ca dṛṣṭvā yuddhaṃ narādhipāḥ |
    tanayāstava karṇaśca vyathitāḥ prādravandiśaḥ || 7-131-35||

    MHB 7-131-36

    तत्रैकोऽस्त्रबलश्लाघी द्रौणिर्मानी न विव्यथे ।
    व्यधमच्च शरैर्मायां घटोत्कचविनिर्मिताम् ॥ ७-१३१-३६॥
    tatraiko'strabalaślāghī drauṇirmānī na vivyathe |
    vyadhamacca śarairmāyāṃ ghaṭotkacavinirmitām || 7-131-36||

    MHB 7-131-37

    निहतायां तु मायायाममर्षी स घटोत्कचः ।
    विससर्ज शरान्घोरांस्तेऽश्वत्थामानमाविशन् ॥ ७-१३१-३७॥
    nihatāyāṃ tu māyāyāmamarṣī sa ghaṭotkacaḥ |
    visasarja śarānghorāṃste'śvatthāmānamāviśan || 7-131-37||

    MHB 7-131-38

    भुजगा इव वेगेन वल्मीकं क्रोधमूर्छिताः ।
    ते शरा रुधिराभ्यक्ता भित्त्वा शारद्वतीसुतम् ।
    विविशुर्धरणीं शीघ्रा रुक्मपुङ्खाः शिलाशिताः ॥ ७-१३१-३८॥
    bhujagā iva vegena valmīkaṃ krodhamūrchitāḥ |
    te śarā rudhirābhyaktā bhittvā śāradvatīsutam |
    viviśurdharaṇīṃ śīghrā rukmapuṅkhāḥ śilāśitāḥ || 7-131-38||

    MHB 7-131-39

    अश्वत्थामा तु संक्रुद्धो लघुहस्तः प्रतापवान् ।
    घटोत्कचमभिक्रुद्धं बिभेद दशभिः शरैः ॥ ७-१३१-३९॥
    aśvatthāmā tu saṃkruddho laghuhastaḥ pratāpavān |
    ghaṭotkacamabhikruddhaṃ bibheda daśabhiḥ śaraiḥ || 7-131-39||

    MHB 7-131-40

    घटोत्कचोऽतिविद्धस्तु द्रोणपुत्रेण मर्मसु ।
    चक्रं शतसहस्रारमगृह्णाद्व्यथितो भृशम् ॥ ७-१३१-४०॥
    ghaṭotkaco'tividdhastu droṇaputreṇa marmasu |
    cakraṃ śatasahasrāramagṛhṇādvyathito bhṛśam || 7-131-40||

    MHB 7-131-41

    क्षुरान्तं बालसूर्याभं मणिवज्रविभूषितम् ।
    अश्वत्थाम्नस्तु चिक्षेप भैमसेनिर्जिघांसया ॥ ७-१३१-४१॥
    kṣurāntaṃ bālasūryābhaṃ maṇivajravibhūṣitam |
    aśvatthāmnastu cikṣepa bhaimasenirjighāṃsayā || 7-131-41||

    MHB 7-131-42

    वेगेन महता गच्छद्विक्षिप्तं द्रौणिना शरैः ।
    अभाग्यस्येव संकल्पस्तन्मोघं न्यपतद्भुवि ॥ ७-१३१-४२॥
    vegena mahatā gacchadvikṣiptaṃ drauṇinā śaraiḥ |
    abhāgyasyeva saṃkalpastanmoghaṃ nyapatadbhuvi || 7-131-42||

    MHB 7-131-43

    घटोत्कचस्ततस्तूर्णं दृष्ट्वा चक्रं निपातितम् ।
    द्रौणिं प्राच्छादयद्बाणैः स्वर्भानुरिव भास्करम् ॥ ७-१३१-४३॥
    ghaṭotkacastatastūrṇaṃ dṛṣṭvā cakraṃ nipātitam |
    drauṇiṃ prācchādayadbāṇaiḥ svarbhānuriva bhāskaram || 7-131-43||

    MHB 7-131-44

    घटोत्कचसुतः श्रीमान्भिन्नाञ्जनचयोपमः ।
    रुरोध द्रौणिमायान्तं प्रभञ्जनमिवाद्रिराट् ॥ ७-१३१-४४॥
    ghaṭotkacasutaḥ śrīmānbhinnāñjanacayopamaḥ |
    rurodha drauṇimāyāntaṃ prabhañjanamivādrirāṭ || 7-131-44||

    MHB 7-131-45

    पौत्रेण भीमसेनस्य शरैः सोऽञ्जनपर्वणा ।
    बभौ मेघेन धाराभिर्गिरिर्मेरुरिवार्दितः ॥ ७-१३१-४५॥
    pautreṇa bhīmasenasya śaraiḥ so'ñjanaparvaṇā |
    babhau meghena dhārābhirgirirmerurivārditaḥ || 7-131-45||

    MHB 7-131-46

    अश्वत्थामा त्वसंभ्रान्तो रुद्रोपेन्द्रेन्द्रविक्रमः ।
    ध्वजमेकेन बाणेन चिच्छेदाञ्जनपर्वणः ॥ ७-१३१-४६॥
    aśvatthāmā tvasaṃbhrānto rudropendrendravikramaḥ |
    dhvajamekena bāṇena cicchedāñjanaparvaṇaḥ || 7-131-46||

    MHB 7-131-47

    द्वाभ्यां तु रथयन्तारं त्रिभिश्चास्य त्रिवेणुकम् ।
    धनुरेकेन चिच्छेद चतुर्भिश्चतुरो हयान् ॥ ७-१३१-४७॥
    dvābhyāṃ tu rathayantāraṃ tribhiścāsya triveṇukam |
    dhanurekena ciccheda caturbhiścaturo hayān || 7-131-47||

    MHB 7-131-48

    विरथस्योद्यतं हस्ताद्धेमबिन्दुभिराचितम् ।
    विशिखेन सुतीक्ष्णेन खड्गमस्य द्विधाकरोत् ॥ ७-१३१-४८॥
    virathasyodyataṃ hastāddhemabindubhirācitam |
    viśikhena sutīkṣṇena khaḍgamasya dvidhākarot || 7-131-48||

    MHB 7-131-49

    गदा हेमाङ्गदा राजंस्तूर्णं हैडिम्बसूनुना ।
    भ्राम्योत्क्षिप्ता शरैः सापि द्रौणिनाभ्याहतापतत् ॥ ७-१३१-४९॥
    gadā hemāṅgadā rājaṃstūrṇaṃ haiḍimbasūnunā |
    bhrāmyotkṣiptā śaraiḥ sāpi drauṇinābhyāhatāpatat || 7-131-49||

    MHB 7-131-50

    ततोऽन्तरिक्षमुत्पत्य कालमेघ इवोन्नदन् ।
    ववर्षाञ्जनपर्वा स द्रुमवर्षं नभस्तलात् ॥ ७-१३१-५०॥
    tato'ntarikṣamutpatya kālamegha ivonnadan |
    vavarṣāñjanaparvā sa drumavarṣaṃ nabhastalāt || 7-131-50||

    MHB 7-131-51

    ततो मायाधरं द्रौणिर्घटोत्कचसुतं दिवि ।
    मार्गणैरभिविव्याध घनं सूर्य इवांशुभिः ॥ ७-१३१-५१॥
    tato māyādharaṃ drauṇirghaṭotkacasutaṃ divi |
    mārgaṇairabhivivyādha ghanaṃ sūrya ivāṃśubhiḥ || 7-131-51||

    MHB 7-131-52

    सोऽवतीर्य पुनस्तस्थौ रथे हेमपरिष्कृते ।
    महीधर इवात्युच्चः श्रीमानञ्जनपर्वतः ॥ ७-१३१-५२॥
    so'vatīrya punastasthau rathe hemapariṣkṛte |
    mahīdhara ivātyuccaḥ śrīmānañjanaparvataḥ || 7-131-52||

    MHB 7-131-53

    तमयस्मयवर्माणं द्रौणिर्भीमात्मजात्मजम् ।
    जघानाञ्जनपर्वाणं महेश्वर इवान्धकम् ॥ ७-१३१-५३॥
    tamayasmayavarmāṇaṃ drauṇirbhīmātmajātmajam |
    jaghānāñjanaparvāṇaṃ maheśvara ivāndhakam || 7-131-53||

    MHB 7-131-54

    अथ दृष्ट्वा हतं पुत्रमश्वत्थाम्ना महाबलम् ।
    द्रौणेः सकाशमभ्येत्य रोषात्प्रचलिताङ्गदः ॥ ७-१३१-५४॥
    atha dṛṣṭvā hataṃ putramaśvatthāmnā mahābalam |
    drauṇeḥ sakāśamabhyetya roṣātpracalitāṅgadaḥ || 7-131-54||

    MHB 7-131-55

    प्राह वाक्यमसंभ्रान्तो वीरं शारद्वतीसुतम् ।
    दहन्तं पाण्डवानीकं वनमग्निमिवोद्धतम् ॥ ७-१३१-५५॥
    prāha vākyamasaṃbhrānto vīraṃ śāradvatīsutam |
    dahantaṃ pāṇḍavānīkaṃ vanamagnimivoddhatam || 7-131-55||

    MHB 7-131-56

    तिष्ठ तिष्ठ न मे जीवन्द्रोणपुत्र गमिष्यसि ।
    त्वामद्य निहनिष्यामि क्रौञ्चमग्निसुतो यथा ॥ ७-१३१-५६॥
    tiṣṭha tiṣṭha na me jīvandroṇaputra gamiṣyasi |
    tvāmadya nihaniṣyāmi krauñcamagnisuto yathā || 7-131-56||

    MHB 7-131-57

    अश्वत्थामोवाच ।
    गच्छ वत्स सहान्यैस्त्वं युध्यस्वामरविक्रम ।
    न हि पुत्रेण हैडिम्बे पिता न्याय्यं प्रबाधितुम् ॥ ७-१३१-५७॥
    aśvatthāmovāca |
    gaccha vatsa sahānyaistvaṃ yudhyasvāmaravikrama |
    na hi putreṇa haiḍimbe pitā nyāyyaṃ prabādhitum || 7-131-57||

    MHB 7-131-58

    कामं खलु न मे रोषो हैडिम्बे विद्यते त्वयि ।
    किं तु रोषान्वितो जन्तुर्हन्यादात्मानमप्युत ॥ ७-१३१-५८॥
    kāmaṃ khalu na me roṣo haiḍimbe vidyate tvayi |
    kiṃ tu roṣānvito janturhanyādātmānamapyuta || 7-131-58||

    MHB 7-131-59

    संजय उवाच ।
    श्रुत्वैतत्क्रोधताम्राक्षः पुत्रशोकसमन्वितः ।
    अश्वत्थामानमायस्तो भैमसेनिरभाषत ॥ ७-१३१-५९॥
    saṃjaya uvāca |
    śrutvaitatkrodhatāmrākṣaḥ putraśokasamanvitaḥ |
    aśvatthāmānamāyasto bhaimasenirabhāṣata || 7-131-59||

    MHB 7-131-60

    किमहं कातरो द्रौणे पृथग्जन इवाहवे ।
    भीमात्खल्वहमुत्पन्नः कुरूणां विपुले कुले ॥ ७-१३१-६०॥
    kimahaṃ kātaro drauṇe pṛthagjana ivāhave |
    bhīmātkhalvahamutpannaḥ kurūṇāṃ vipule kule || 7-131-60||

    MHB 7-131-61

    पाण्डवानामहं पुत्रः समरेष्वनिवर्तिनाम् ।
    रक्षसामधिराजोऽहं दशग्रीवसमो बले ॥ ७-१३१-६१॥
    pāṇḍavānāmahaṃ putraḥ samareṣvanivartinām |
    rakṣasāmadhirājo'haṃ daśagrīvasamo bale || 7-131-61||

    MHB 7-131-62

    तिष्ठ तिष्ठ न मे जीवन्द्रोणपुत्र गमिष्यसि ।
    युद्धश्रद्धामहं तेऽद्य विनेष्यामि रणाजिरे ॥ ७-१३१-६२॥
    tiṣṭha tiṣṭha na me jīvandroṇaputra gamiṣyasi |
    yuddhaśraddhāmahaṃ te'dya vineṣyāmi raṇājire || 7-131-62||

    MHB 7-131-63

    इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षो राक्षसः सुमहाबलः ।
    द्रौणिमभ्यद्रवत्क्रुद्धो गजेन्द्रमिव केसरी ॥ ७-१३१-६३॥
    ityuktvā roṣatāmrākṣo rākṣasaḥ sumahābalaḥ |
    drauṇimabhyadravatkruddho gajendramiva kesarī || 7-131-63||

    MHB 7-131-64

    रथाक्षमात्रैरिषुभिरभ्यवर्षद्घटोत्कचः ।
    रथिनामृषभं द्रौणिं धाराभिरिव तोयदः ॥ ७-१३१-६४॥
    rathākṣamātrairiṣubhirabhyavarṣadghaṭotkacaḥ |
    rathināmṛṣabhaṃ drauṇiṃ dhārābhiriva toyadaḥ || 7-131-64||

    MHB 7-131-65

    शरवृष्टिं शरैर्द्रौणिरप्राप्तां तां व्यशातयत् ।
    ततोऽन्तरिक्षे बाणानां संग्रामोऽन्य इवाभवत् ॥ ७-१३१-६५॥
    śaravṛṣṭiṃ śarairdrauṇiraprāptāṃ tāṃ vyaśātayat |
    tato'ntarikṣe bāṇānāṃ saṃgrāmo'nya ivābhavat || 7-131-65||

    MHB 7-131-66

    अथास्त्रसंघर्षकृतैर्विस्फुलिङ्गैः समाबभौ ।
    विभावरीमुखे व्योम खद्योतैरिव चित्रितम् ॥ ७-१३१-६६॥
    athāstrasaṃgharṣakṛtairvisphuliṅgaiḥ samābabhau |
    vibhāvarīmukhe vyoma khadyotairiva citritam || 7-131-66||

    MHB 7-131-67

    निशाम्य निहतां मायां द्रौणिना रणमानिना ।
    घटोत्कचस्ततो मायां ससर्जान्तर्हितः पुनः ॥ ७-१३१-६७॥
    niśāmya nihatāṃ māyāṃ drauṇinā raṇamāninā |
    ghaṭotkacastato māyāṃ sasarjāntarhitaḥ punaḥ || 7-131-67||

    MHB 7-131-68

    सोऽभवद्गिरिरत्युच्चः शिखरैस्तरुसंकटैः ।
    शूलप्रासासिमुसलजलप्रस्रवणो महान् ॥ ७-१३१-६८॥
    so'bhavadgiriratyuccaḥ śikharaistarusaṃkaṭaiḥ |
    śūlaprāsāsimusalajalaprasravaṇo mahān || 7-131-68||

    MHB 7-131-69

    तमञ्जनचयप्रख्यं द्रौणिर्दृष्ट्वा महीधरम् ।
    प्रपतद्भिश्च बहुभिः शस्त्रसंघैर्न चुक्षुभे ॥ ७-१३१-६९॥
    tamañjanacayaprakhyaṃ drauṇirdṛṣṭvā mahīdharam |
    prapatadbhiśca bahubhiḥ śastrasaṃghairna cukṣubhe || 7-131-69||

    MHB 7-131-70

    ततः स्मयन्निव द्रौणिर्वज्रमस्त्रमुदीरयत् ।
    स तेनास्त्रेण शैलेन्द्रः क्षिप्तः क्षिप्रमनश्यत ॥ ७-१३१-७०॥
    tataḥ smayanniva drauṇirvajramastramudīrayat |
    sa tenāstreṇa śailendraḥ kṣiptaḥ kṣipramanaśyata || 7-131-70||

    MHB 7-131-71

    ततः स तोयदो भूत्वा नीलः सेन्द्रायुधो दिवि ।
    अश्मवृष्टिभिरत्युग्रो द्रौणिमाच्छादयद्रणे ॥ ७-१३१-७१॥
    tataḥ sa toyado bhūtvā nīlaḥ sendrāyudho divi |
    aśmavṛṣṭibhiratyugro drauṇimācchādayadraṇe || 7-131-71||

    MHB 7-131-72

    अथ संधाय वायव्यमस्त्रमस्त्रविदां वरः ।
    व्यधमद्द्रोणतनयो नीलमेघं समुत्थितम् ॥ ७-१३१-७२॥
    atha saṃdhāya vāyavyamastramastravidāṃ varaḥ |
    vyadhamaddroṇatanayo nīlameghaṃ samutthitam || 7-131-72||

    MHB 7-131-73

    स मार्गणगणैर्द्रौणिर्दिशः प्रच्छाद्य सर्वतः ।
    शतं रथसहस्राणां जघान द्विपदां वरः ॥ ७-१३१-७३॥
    sa mārgaṇagaṇairdrauṇirdiśaḥ pracchādya sarvataḥ |
    śataṃ rathasahasrāṇāṃ jaghāna dvipadāṃ varaḥ || 7-131-73||

    MHB 7-131-74

    स दृष्ट्वा पुनरायान्तं रथेनायतकार्मुकम् ।
    घटोत्कचमसंभ्रान्तं राक्षसैर्बहुभिर्वृतम् ॥ ७-१३१-७४॥
    sa dṛṣṭvā punarāyāntaṃ rathenāyatakārmukam |
    ghaṭotkacamasaṃbhrāntaṃ rākṣasairbahubhirvṛtam || 7-131-74||

    MHB 7-131-75

    सिंहशार्दूलसदृशैर्मत्तद्विरदविक्रमैः ।
    गजस्थैश्च रथस्थैश्च वाजिपृष्ठगतैरपि ॥ ७-१३१-७५॥
    siṃhaśārdūlasadṛśairmattadviradavikramaiḥ |
    gajasthaiśca rathasthaiśca vājipṛṣṭhagatairapi || 7-131-75||

    MHB 7-131-76

    विवृतास्यशिरोग्रीवैर्हैडिम्बानुचरैः सह ।
    पौलस्त्यैर्यातुधानैश्च तामसैश्चोग्रविक्रमैः ॥ ७-१३१-७६॥
    vivṛtāsyaśirogrīvairhaiḍimbānucaraiḥ saha |
    paulastyairyātudhānaiśca tāmasaiścogravikramaiḥ || 7-131-76||

    MHB 7-131-77

    नानाशस्त्रधरैर्वीरैर्नानाकवचभूषणैः ।
    महाबलैर्भीमरवैः संरम्भोद्वृत्तलोचनैः ॥ ७-१३१-७७॥
    nānāśastradharairvīrairnānākavacabhūṣaṇaiḥ |
    mahābalairbhīmaravaiḥ saṃrambhodvṛttalocanaiḥ || 7-131-77||

    MHB 7-131-78

    उपस्थितैस्ततो युद्धे राक्षसैर्युद्धदुर्मदैः ।
    विषण्णमभिसंप्रेक्ष्य पुत्रं ते द्रौणिरब्रवीत् ॥ ७-१३१-७८॥
    upasthitaistato yuddhe rākṣasairyuddhadurmadaiḥ |
    viṣaṇṇamabhisaṃprekṣya putraṃ te drauṇirabravīt || 7-131-78||

    MHB 7-131-79

    तिष्ठ दुर्योधनाद्य त्वं न कार्यः संभ्रमस्त्वया ।
    सहैभिर्भ्रातृभिर्वीरैः पार्थिवैश्चेन्द्रविक्रमैः ॥ ७-१३१-७९॥
    tiṣṭha duryodhanādya tvaṃ na kāryaḥ saṃbhramastvayā |
    sahaibhirbhrātṛbhirvīraiḥ pārthivaiścendravikramaiḥ || 7-131-79||

    MHB 7-131-80

    निहनिष्याम्यमित्रांस्ते न तवास्ति पराजयः ।
    सत्यं ते प्रतिजानामि पर्याश्वासय वाहिनीम् ॥ ७-१३१-८०॥
    nihaniṣyāmyamitrāṃste na tavāsti parājayaḥ |
    satyaṃ te pratijānāmi paryāśvāsaya vāhinīm || 7-131-80||

    MHB 7-131-81

    दुर्योधन उवाच ।
    न त्वेतदद्भुतं मन्ये यत्ते महदिदं मनः ।
    अस्मासु च परा भक्तिस्तव गौतमिनन्दन ॥ ७-१३१-८१॥
    duryodhana uvāca |
    na tvetadadbhutaṃ manye yatte mahadidaṃ manaḥ |
    asmāsu ca parā bhaktistava gautaminandana || 7-131-81||

    MHB 7-131-82

    संजय उवाच ।
    अश्वत्थामानमुक्त्वैवं ततः सौबलमब्रवीत् ।
    वृतः शतसहस्रेण रथानां रणशोभिनाम् ॥ ७-१३१-८२॥
    saṃjaya uvāca |
    aśvatthāmānamuktvaivaṃ tataḥ saubalamabravīt |
    vṛtaḥ śatasahasreṇa rathānāṃ raṇaśobhinām || 7-131-82||

    MHB 7-131-83

    षष्ट्या गजसहस्रैश्च प्रयाहि त्वं धनंजयम् ।
    कर्णश्च वृषसेनश्च कृपो नीलस्तथैव च ॥ ७-१३१-८३॥
    ṣaṣṭyā gajasahasraiśca prayāhi tvaṃ dhanaṃjayam |
    karṇaśca vṛṣasenaśca kṛpo nīlastathaiva ca || 7-131-83||

    MHB 7-131-84

    उदीच्याः कृतवर्मा च पुरुमित्रः श्रुतार्पणः ।
    दुःशासनो निकुम्भश्च कुण्डभेदी उरुक्रमः ॥ ७-१३१-८४॥
    udīcyāḥ kṛtavarmā ca purumitraḥ śrutārpaṇaḥ |
    duḥśāsano nikumbhaśca kuṇḍabhedī urukramaḥ || 7-131-84||

    MHB 7-131-85

    पुरंजयो दृढरथः पताकी हेमपङ्कजः ।
    शल्यारुणीन्द्रसेनाश्च संजयो विजयो जयः ॥ ७-१३१-८५॥
    puraṃjayo dṛḍharathaḥ patākī hemapaṅkajaḥ |
    śalyāruṇīndrasenāśca saṃjayo vijayo jayaḥ || 7-131-85||

    MHB 7-131-86

    कमलाक्षः पुरुः क्राथी जयवर्मा सुदर्शनः ।
    एते त्वामनुयास्यन्ति पत्तीनामयुतानि षट् ॥ ७-१३१-८६॥
    kamalākṣaḥ puruḥ krāthī jayavarmā sudarśanaḥ |
    ete tvāmanuyāsyanti pattīnāmayutāni ṣaṭ || 7-131-86||

    MHB 7-131-87

    जहि भीमं यमौ चोभौ धर्मराजं च मातुल ।
    असुरानिव देवेन्द्रो जयाशा मे त्वयि स्थिता ॥ ७-१३१-८७॥
    jahi bhīmaṃ yamau cobhau dharmarājaṃ ca mātula |
    asurāniva devendro jayāśā me tvayi sthitā || 7-131-87||

    MHB 7-131-88

    दारितान्द्रौणिना बाणैर्भृशं विक्षतविग्रहान् ।
    जहि मातुल कौन्तेयानसुरानिव पावकिः ॥ ७-१३१-८८॥
    dāritāndrauṇinā bāṇairbhṛśaṃ vikṣatavigrahān |
    jahi mātula kaunteyānasurāniva pāvakiḥ || 7-131-88||

    MHB 7-131-89

    एवमुक्तो ययौ शीघ्रं पुत्रेण तव सौबलः ।
    पिप्रीषुस्ते सुतान्राजन्दिधक्षुश्चैव पाण्डवान् ॥ ७-१३१-८९॥
    evamukto yayau śīghraṃ putreṇa tava saubalaḥ |
    piprīṣuste sutānrājandidhakṣuścaiva pāṇḍavān || 7-131-89||

    MHB 7-131-90

    अथ प्रववृते युद्धं द्रौणिराक्षसयोर्मृधे ।
    विभावर्यां सुतुमुलं शक्रप्रह्रादयोरिव ॥ ७-१३१-९०॥
    atha pravavṛte yuddhaṃ drauṇirākṣasayormṛdhe |
    vibhāvaryāṃ sutumulaṃ śakraprahrādayoriva || 7-131-90||

    MHB 7-131-91

    ततो घटोत्कचो बाणैर्दशभिर्गौतमीसुतम् ।
    जघानोरसि संक्रुद्धो विषाग्निप्रतिमैर्दृढैः ॥ ७-१३१-९१॥
    tato ghaṭotkaco bāṇairdaśabhirgautamīsutam |
    jaghānorasi saṃkruddho viṣāgnipratimairdṛḍhaiḥ || 7-131-91||

    MHB 7-131-92

    स तैरभ्याहतो गाढं शरैर्भीमसुतेरितैः ।
    चचाल रथमध्यस्थो वातोद्धूत इव द्रुमः ॥ ७-१३१-९२॥
    sa tairabhyāhato gāḍhaṃ śarairbhīmasuteritaiḥ |
    cacāla rathamadhyastho vātoddhūta iva drumaḥ || 7-131-92||

    MHB 7-131-93

    भूयश्चाञ्जलिकेनास्य मार्गणेन महाप्रभम् ।
    द्रौणिहस्तस्थितं चापं चिच्छेदाशु घटोत्कचः ॥ ७-१३१-९३॥
    bhūyaścāñjalikenāsya mārgaṇena mahāprabham |
    drauṇihastasthitaṃ cāpaṃ cicchedāśu ghaṭotkacaḥ || 7-131-93||

    MHB 7-131-94

    ततोऽन्यद्द्रौणिरादाय धनुर्भारसहं महत् ।
    ववर्ष विशिखांस्तीक्ष्णान्वारिधारा इवाम्बुदः ॥ ७-१३१-९४॥
    tato'nyaddrauṇirādāya dhanurbhārasahaṃ mahat |
    vavarṣa viśikhāṃstīkṣṇānvāridhārā ivāmbudaḥ || 7-131-94||

    MHB 7-131-95

    ततः शारद्वतीपुत्रः प्रेषयामास भारत ।
    सुवर्णपुङ्खाञ्शत्रुघ्नान्खचरान्खचरान्प्रति ॥ ७-१३१-९५॥
    tataḥ śāradvatīputraḥ preṣayāmāsa bhārata |
    suvarṇapuṅkhāñśatrughnānkhacarānkhacarānprati || 7-131-95||

    MHB 7-131-96

    तद्बाणैरर्दितं यूथं रक्षसां पीनवक्षसाम् ।
    सिंहैरिव बभौ मत्तं गजानामाकुलं कुलम् ॥ ७-१३१-९६॥
    tadbāṇairarditaṃ yūthaṃ rakṣasāṃ pīnavakṣasām |
    siṃhairiva babhau mattaṃ gajānāmākulaṃ kulam || 7-131-96||

    MHB 7-131-97

    विधम्य राक्षसान्बाणैः साश्वसूतरथान्विभुः ।
    ददाह भगवान्वह्निर्भूतानीव युगक्षये ॥ ७-१३१-९७॥
    vidhamya rākṣasānbāṇaiḥ sāśvasūtarathānvibhuḥ |
    dadāha bhagavānvahnirbhūtānīva yugakṣaye || 7-131-97||

    MHB 7-131-98

    स दग्ध्वाक्षौहिणीं बाणैर्नैरृतान्रुरुचे भृशम् ।
    पुरेव त्रिपुरं दग्ध्वा दिवि देवो महेश्वरः ॥ ७-१३१-९८॥
    sa dagdhvākṣauhiṇīṃ bāṇairnairṛtānruruce bhṛśam |
    pureva tripuraṃ dagdhvā divi devo maheśvaraḥ || 7-131-98||

    MHB 7-131-99

    युगान्ते सर्वभूतानि दग्ध्वेव वसुरुल्बणः ।
    रराज जयतां श्रेष्ठो द्रोणपुत्रस्तवाहितान् ॥ ७-१३१-९९॥
    yugānte sarvabhūtāni dagdhveva vasurulbaṇaḥ |
    rarāja jayatāṃ śreṣṭho droṇaputrastavāhitān || 7-131-99||

    MHB 7-131-100

    तेषु राजसहस्रेषु पाण्डवेयेषु भारत ।
    नैनं निरीक्षितुं कश्चिच्छक्नोति द्रौणिमाहवे ।
    ऋते घटोत्कचाद्वीराद्राक्षसेन्द्रान्महाबलात् ॥ ७-१३१-१००॥
    teṣu rājasahasreṣu pāṇḍaveyeṣu bhārata |
    nainaṃ nirīkṣituṃ kaścicchaknoti drauṇimāhave |
    ṛte ghaṭotkacādvīrādrākṣasendrānmahābalāt || 7-131-100||

    MHB 7-131-101

    स पुनर्भरतश्रेष्ठ क्रोधाद्रक्तान्तलोचनः ।
    तलं तलेन संहत्य संदश्य दशनच्छदम् ।
    स्वसूतमब्रवीत्क्रुद्धो द्रोणपुत्राय मां वह ॥ ७-१३१-१०१॥
    sa punarbharataśreṣṭha krodhādraktāntalocanaḥ |
    talaṃ talena saṃhatya saṃdaśya daśanacchadam |
    svasūtamabravītkruddho droṇaputrāya māṃ vaha || 7-131-101||

    MHB 7-131-102

    स ययौ घोररूपेण तेन जैत्रपताकिना ।
    द्वैरथं द्रोणपुत्रेण पुनरप्यरिसूदनः ॥ ७-१३१-१०२॥
    sa yayau ghorarūpeṇa tena jaitrapatākinā |
    dvairathaṃ droṇaputreṇa punarapyarisūdanaḥ || 7-131-102||

    MHB 7-131-103

    स चिक्षेप ततः क्रुद्धो द्रोणपुत्राय राक्षसः ।
    अष्टचक्रां महारौद्रामशनीं रुद्रनिर्मिताम् ॥ ७-१३१-१०३॥
    sa cikṣepa tataḥ kruddho droṇaputrāya rākṣasaḥ |
    aṣṭacakrāṃ mahāraudrāmaśanīṃ rudranirmitām || 7-131-103||

    MHB 7-131-104

    तामवप्लुत्य जग्राह द्रौणिर्न्यस्य रथे धनुः ।
    चिक्षेप चैनां तस्यैव स्यन्दनात्सोऽवपुप्लुवे ॥ ७-१३१-१०४॥
    tāmavaplutya jagrāha drauṇirnyasya rathe dhanuḥ |
    cikṣepa caināṃ tasyaiva syandanātso'vapupluve || 7-131-104||

    MHB 7-131-105

    साश्वसूतध्वजं वाहं भस्म कृत्वा महाप्रभा ।
    विवेश वसुधां भित्त्वा साशनिर्भृशदारुणा ॥ ७-१३१-१०५॥
    sāśvasūtadhvajaṃ vāhaṃ bhasma kṛtvā mahāprabhā |
    viveśa vasudhāṃ bhittvā sāśanirbhṛśadāruṇā || 7-131-105||

    MHB 7-131-106

    द्रौणेस्तत्कर्म दृष्ट्वा तु सर्वभूतान्यपूजयन् ।
    यदवप्लुत्य जग्राह घोरां शंकरनिर्मिताम् ॥ ७-१३१-१०६॥
    drauṇestatkarma dṛṣṭvā tu sarvabhūtānyapūjayan |
    yadavaplutya jagrāha ghorāṃ śaṃkaranirmitām || 7-131-106||

    MHB 7-131-107

    धृष्टद्युम्नरथं गत्वा भैमसेनिस्ततो नृप ।
    मुमोच निशितान्बाणान्पुनर्द्रौणेर्महोरसि ॥ ७-१३१-१०७॥
    dhṛṣṭadyumnarathaṃ gatvā bhaimasenistato nṛpa |
    mumoca niśitānbāṇānpunardrauṇermahorasi || 7-131-107||

    MHB 7-131-108

    धृष्टद्युम्नोऽप्यसंभ्रान्तो मुमोचाशीविषोपमान् ।
    सुवर्णपुङ्खान्विशिखान्द्रोणपुत्रस्य वक्षसि ॥ ७-१३१-१०८॥
    dhṛṣṭadyumno'pyasaṃbhrānto mumocāśīviṣopamān |
    suvarṇapuṅkhānviśikhāndroṇaputrasya vakṣasi || 7-131-108||

    MHB 7-131-109

    ततो मुमोच नाराचान्द्रौणिस्ताभ्यां सहस्रशः ।
    तावप्यग्निशिखाप्रख्यैर्जघ्नतुस्तस्य मार्गणान् ॥ ७-१३१-१०९॥
    tato mumoca nārācāndrauṇistābhyāṃ sahasraśaḥ |
    tāvapyagniśikhāprakhyairjaghnatustasya mārgaṇān || 7-131-109||

    MHB 7-131-110

    अतितीव्रमभूद्युद्धं तयोः पुरुषसिंहयोः ।
    योधानां प्रीतिजननं द्रौणेश्च भरतर्षभ ॥ ७-१३१-११०॥
    atitīvramabhūdyuddhaṃ tayoḥ puruṣasiṃhayoḥ |
    yodhānāṃ prītijananaṃ drauṇeśca bharatarṣabha || 7-131-110||

    MHB 7-131-111

    ततो रथसहस्रेण द्विरदानां शतैस्त्रिभिः ।
    षड्भिर्वाजिसहस्रैश्च भीमस्तं देशमाव्रजत् ॥ ७-१३१-१११॥
    tato rathasahasreṇa dviradānāṃ śataistribhiḥ |
    ṣaḍbhirvājisahasraiśca bhīmastaṃ deśamāvrajat || 7-131-111||

    MHB 7-131-112

    ततो भीमात्मजं रक्षो धृष्टद्युम्नं च सानुगम् ।
    अयोधयत धर्मात्मा द्रौणिरक्लिष्टकर्मकृत् ॥ ७-१३१-११२॥
    tato bhīmātmajaṃ rakṣo dhṛṣṭadyumnaṃ ca sānugam |
    ayodhayata dharmātmā drauṇirakliṣṭakarmakṛt || 7-131-112||

    MHB 7-131-113

    तत्राद्भुततमं द्रौणिर्दर्शयामास विक्रमम् ।
    अशक्यं कर्तुमन्येन सर्वभूतेषु भारत ॥ ७-१३१-११३॥
    tatrādbhutatamaṃ drauṇirdarśayāmāsa vikramam |
    aśakyaṃ kartumanyena sarvabhūteṣu bhārata || 7-131-113||

    MHB 7-131-114

    निमेषान्तरमात्रेण साश्वसूतरथद्विपाम् ।
    अक्षौहिणीं राक्षसानां शितैर्बाणैरशातयत् ॥ ७-१३१-११४॥
    nimeṣāntaramātreṇa sāśvasūtarathadvipām |
    akṣauhiṇīṃ rākṣasānāṃ śitairbāṇairaśātayat || 7-131-114||

    MHB 7-131-115

    मिषतो भीमसेनस्य हैडिम्बेः पार्षतस्य च ।
    यमयोर्धर्मपुत्रस्य विजयस्याच्युतस्य च ॥ ७-१३१-११५॥
    miṣato bhīmasenasya haiḍimbeḥ pārṣatasya ca |
    yamayordharmaputrasya vijayasyācyutasya ca || 7-131-115||

    MHB 7-131-116

    प्रगाढमञ्जोगतिभिर्नाराचैरभिताडिताः ।
    निपेतुर्द्विरदा भूमौ द्विशृङ्गा इव पर्वताः ॥ ७-१३१-११६॥
    pragāḍhamañjogatibhirnārācairabhitāḍitāḥ |
    nipeturdviradā bhūmau dviśṛṅgā iva parvatāḥ || 7-131-116||

    MHB 7-131-117

    निकृत्तैर्हस्तिहस्तैश्च विचलद्भिरितस्ततः ।
    रराज वसुधा कीर्णा विसर्पद्भिरिवोरगैः ॥ ७-१३१-११७॥
    nikṛttairhastihastaiśca vicaladbhiritastataḥ |
    rarāja vasudhā kīrṇā visarpadbhirivoragaiḥ || 7-131-117||

    MHB 7-131-118

    क्षिप्तैः काञ्चनदण्डैश्च नृपच्छत्रैः क्षितिर्बभौ ।
    द्यौरिवोदितचन्द्रार्का ग्रहाकीर्णा युगक्षये ॥ ७-१३१-११८॥
    kṣiptaiḥ kāñcanadaṇḍaiśca nṛpacchatraiḥ kṣitirbabhau |
    dyaurivoditacandrārkā grahākīrṇā yugakṣaye || 7-131-118||

    MHB 7-131-119

    प्रवृद्धध्वजमण्डूकां भेरीविस्तीर्णकच्छपाम् ।
    छत्रहंसावलीजुष्टां फेनचामरमालिनीम् ॥ ७-१३१-११९॥
    pravṛddhadhvajamaṇḍūkāṃ bherīvistīrṇakacchapām |
    chatrahaṃsāvalījuṣṭāṃ phenacāmaramālinīm || 7-131-119||

    MHB 7-131-120

    कङ्कगृध्रमहाग्राहां नैकायुधझषाकुलाम् ।
    रथक्षिप्तमहावप्रां पताकारुचिरद्रुमाम् ॥ ७-१३१-१२०॥
    kaṅkagṛdhramahāgrāhāṃ naikāyudhajhaṣākulām |
    rathakṣiptamahāvaprāṃ patākāruciradrumām || 7-131-120||

    MHB 7-131-121

    शरमीनां महारौद्रां प्रासशक्त्युग्रडुण्डुभाम् ।
    मज्जामांसमहापङ्कां कबन्धावर्जितोडुपाम् ॥ ७-१३१-१२१॥
    śaramīnāṃ mahāraudrāṃ prāsaśaktyugraḍuṇḍubhām |
    majjāmāṃsamahāpaṅkāṃ kabandhāvarjitoḍupām || 7-131-121||

    MHB 7-131-122

    केशशैवलकल्माषां भीरूणां कश्मलावहाम् ।
    नागेन्द्रहययोधानां शरीरव्ययसंभवाम् ॥ ७-१३१-१२२॥
    keśaśaivalakalmāṣāṃ bhīrūṇāṃ kaśmalāvahām |
    nāgendrahayayodhānāṃ śarīravyayasaṃbhavām || 7-131-122||

    MHB 7-131-123

    शोणितौघमहावेगां द्रौणिः प्रावर्तयन्नदीम् ।
    योधार्तरवनिर्घोषां क्षतजोर्मिसमाकुलाम् ॥ ७-१३१-१२३॥
    śoṇitaughamahāvegāṃ drauṇiḥ prāvartayannadīm |
    yodhārtaravanirghoṣāṃ kṣatajormisamākulām || 7-131-123||

    MHB 7-131-124

    प्रायादतिमहाघोरं यमक्षयमहोदधिम् ।
    निहत्य राक्षसान्बाणैर्द्रौणिर्हैडिम्बमार्दयत् ॥ ७-१३१-१२४॥
    prāyādatimahāghoraṃ yamakṣayamahodadhim |
    nihatya rākṣasānbāṇairdrauṇirhaiḍimbamārdayat || 7-131-124||

    MHB 7-131-125

    पुनरप्यतिसंक्रुद्धः सवृकोदरपार्षतान् ।
    स नाराचगणैः पार्थान्द्रौणिर्विद्ध्वा महाबलः ॥ ७-१३१-१२५॥
    punarapyatisaṃkruddhaḥ savṛkodarapārṣatān |
    sa nārācagaṇaiḥ pārthāndrauṇirviddhvā mahābalaḥ || 7-131-125||

    MHB 7-131-126

    जघान सुरथं नाम द्रुपदस्य सुतं विभुः ।
    पुनः श्रुतंजयं नाम सुरथस्यानुजं रणे ॥ ७-१३१-१२६॥
    jaghāna surathaṃ nāma drupadasya sutaṃ vibhuḥ |
    punaḥ śrutaṃjayaṃ nāma surathasyānujaṃ raṇe || 7-131-126||

    MHB 7-131-127

    बलानीकं जयानीकं जयाश्वं चाभिजघ्निवान् ।
    श्रुताह्वयं च राजेन्द्र द्रौणिर्निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१३१-१२७॥
    balānīkaṃ jayānīkaṃ jayāśvaṃ cābhijaghnivān |
    śrutāhvayaṃ ca rājendra drauṇirninye yamakṣayam || 7-131-127||

    MHB 7-131-128

    त्रिभिश्चान्यैः शरैस्तीक्ष्णैः सुपुङ्खै रुक्ममालिनम् ।
    शत्रुंजयं च बलिनं शक्रलोकं निनाय ह ॥ ७-१३१-१२८॥
    tribhiścānyaiḥ śaraistīkṣṇaiḥ supuṅkhai rukmamālinam |
    śatruṃjayaṃ ca balinaṃ śakralokaṃ nināya ha || 7-131-128||

    MHB 7-131-129

    जघान स पृषध्रं च चन्द्रदेवं च मानिनम् ।
    कुन्तिभोजसुतांश्चाजौ दशभिर्दश जघ्निवान् ॥ ७-१३१-१२९॥
    jaghāna sa pṛṣadhraṃ ca candradevaṃ ca māninam |
    kuntibhojasutāṃścājau daśabhirdaśa jaghnivān || 7-131-129||

    MHB 7-131-130

    अश्वत्थामा सुसंक्रुद्धः संधायोग्रमजिह्मगम् ।
    मुमोचाकर्णपूर्णेन धनुषा शरमुत्तमम् ।
    यमदण्डोपमं घोरमुद्दिश्याशु घटोत्कचम् ॥ ७-१३१-१३०॥
    aśvatthāmā susaṃkruddhaḥ saṃdhāyogramajihmagam |
    mumocākarṇapūrṇena dhanuṣā śaramuttamam |
    yamadaṇḍopamaṃ ghoramuddiśyāśu ghaṭotkacam || 7-131-130||

    MHB 7-131-131

    स भित्त्वा हृदयं तस्य राक्षसस्य महाशरः ।
    विवेश वसुधां शीघ्रं सपुङ्खः पृथिवीपते ॥ ७-१३१-१३१॥
    sa bhittvā hṛdayaṃ tasya rākṣasasya mahāśaraḥ |
    viveśa vasudhāṃ śīghraṃ sapuṅkhaḥ pṛthivīpate || 7-131-131||

    MHB 7-131-132

    तं हतं पतितं ज्ञात्वा धृष्टद्युम्नो महारथः ।
    द्रौणेः सकाशाद्राजेन्द्र अपनिन्ये रथान्तरम् ॥ ७-१३१-१३२॥
    taṃ hataṃ patitaṃ jñātvā dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ |
    drauṇeḥ sakāśādrājendra apaninye rathāntaram || 7-131-132||

    MHB 7-131-133

    तथा पराङ्मुखरथं सैन्यं यौधिष्ठिरं नृप ।
    पराजित्य रणे वीरो द्रोणपुत्रो ननाद ह ।
    पूजितः सर्वभूतैश्च तव पुत्रैश्च भारत ॥ ७-१३१-१३३॥
    tathā parāṅmukharathaṃ sainyaṃ yaudhiṣṭhiraṃ nṛpa |
    parājitya raṇe vīro droṇaputro nanāda ha |
    pūjitaḥ sarvabhūtaiśca tava putraiśca bhārata || 7-131-133||

    MHB 7-131-134

    अथ शरशतभिन्नकृत्तदेहैर्हतपतितैः क्षणदाचरैः समन्तात् ।
    निधनमुपगतैर्मही कृताभूद्गिरिशिखरैरिव दुर्गमातिरौद्रा ॥ ७-१३१-१३४॥
    atha śaraśatabhinnakṛttadehairhatapatitaiḥ kṣaṇadācaraiḥ samantāt |
    nidhanamupagatairmahī kṛtābhūdgiriśikharairiva durgamātiraudrā || 7-131-134||

    MHB 7-131-135

    तं सिद्धगन्धर्वपिशाचसंघा नागाः सुपर्णाः पितरो वयांसि ।
    रक्षोगणा भूतगणाश्च द्रौणिमपूजयन्नप्सरसः सुराश्च ॥ ७-१३१-१३५॥
    taṃ siddhagandharvapiśācasaṃghā nāgāḥ suparṇāḥ pitaro vayāṃsi |
    rakṣogaṇā bhūtagaṇāśca drauṇimapūjayannapsarasaḥ surāśca || 7-131-135||

    Adhyaya: 132/173 (42)

    MHB 7-132-1

    संजय उवाच ।
    द्रुपदस्यात्मजान्दृष्ट्वा कुन्तिभोजसुतांस्तथा ।
    द्रोणपुत्रेण निहतान्राक्षसांश्च सहस्रशः ॥ ७-१३२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    drupadasyātmajāndṛṣṭvā kuntibhojasutāṃstathā |
    droṇaputreṇa nihatānrākṣasāṃśca sahasraśaḥ || 7-132-1||

    MHB 7-132-2

    युधिष्ठिरो भीमसेनो धृष्टद्युम्नश्च पार्षतः ।
    युयुधानश्च संयत्ता युद्धायैव मनो दधुः ॥ ७-१३२-२॥
    yudhiṣṭhiro bhīmaseno dhṛṣṭadyumnaśca pārṣataḥ |
    yuyudhānaśca saṃyattā yuddhāyaiva mano dadhuḥ || 7-132-2||

    MHB 7-132-3

    सोमदत्तः पुनः कुर्द्धो दृष्ट्वा सात्यकिमाहवे ।
    महता शरवर्षेण छादयामास सर्वतः ॥ ७-१३२-३॥
    somadattaḥ punaḥ kurddho dṛṣṭvā sātyakimāhave |
    mahatā śaravarṣeṇa chādayāmāsa sarvataḥ || 7-132-3||

    MHB 7-132-4

    ततः समभवद्युद्धमतीव भयवर्धनम् ।
    त्वदीयानां परेषां च घोरं विजयकाङ्क्षिणाम् ॥ ७-१३२-४॥
    tataḥ samabhavadyuddhamatīva bhayavardhanam |
    tvadīyānāṃ pareṣāṃ ca ghoraṃ vijayakāṅkṣiṇām || 7-132-4||

    MHB 7-132-5

    दशभिः सात्वतस्यार्थे भीमो विव्याध कौरवम् ।
    सोमदत्तोऽपि तं वीरं शतेन प्रत्यविध्यत ॥ ७-१३२-५॥
    daśabhiḥ sātvatasyārthe bhīmo vivyādha kauravam |
    somadatto'pi taṃ vīraṃ śatena pratyavidhyata || 7-132-5||

    MHB 7-132-6

    सात्वतस्त्वभिसंक्रुद्धः पुत्राधिभिरभिप्लुतम् ।
    वृद्धमृद्धं गुणैः सर्वैर्ययातिमिव नाहुषम् ॥ ७-१३२-६॥
    sātvatastvabhisaṃkruddhaḥ putrādhibhirabhiplutam |
    vṛddhamṛddhaṃ guṇaiḥ sarvairyayātimiva nāhuṣam || 7-132-6||

    MHB 7-132-7

    विव्याध दशभिस्तीक्ष्णैः शरैर्वज्रनिपातिभिः ।
    शक्त्या चैनमथाहत्य पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-१३२-७॥
    vivyādha daśabhistīkṣṇaiḥ śarairvajranipātibhiḥ |
    śaktyā cainamathāhatya punarvivyādha saptabhiḥ || 7-132-7||

    MHB 7-132-8

    ततस्तु सात्यकेरर्थे भीमसेनो नवं दृढम् ।
    मुमोच परिघं घोरं सोमदत्तस्य मूर्धनि ॥ ७-१३२-८॥
    tatastu sātyakerarthe bhīmaseno navaṃ dṛḍham |
    mumoca parighaṃ ghoraṃ somadattasya mūrdhani || 7-132-8||

    MHB 7-132-9

    सात्यकिश्चाग्निसंकाशं मुमोच शरमुत्तमम् ।
    सोमदत्तोरसि क्रुद्धः सुपत्रं निशितं युधि ॥ ७-१३२-९॥
    sātyakiścāgnisaṃkāśaṃ mumoca śaramuttamam |
    somadattorasi kruddhaḥ supatraṃ niśitaṃ yudhi || 7-132-9||

    MHB 7-132-10

    युगपत्पेततुरथ घोरौ परिघमार्गणौ ।
    शरीरे सोमदत्तस्य स पपात महारथः ॥ ७-१३२-१०॥
    yugapatpetaturatha ghorau parighamārgaṇau |
    śarīre somadattasya sa papāta mahārathaḥ || 7-132-10||

    MHB 7-132-11

    व्यामोहिते तु तनये बाह्लीकः समुपाद्रवत् ।
    विसृजञ्शरवर्षाणि कालवर्षीव तोयदः ॥ ७-१३२-११॥
    vyāmohite tu tanaye bāhlīkaḥ samupādravat |
    visṛjañśaravarṣāṇi kālavarṣīva toyadaḥ || 7-132-11||

    MHB 7-132-12

    भीमोऽथ सात्वतस्यार्थे बाह्लीकं नवभिः शरैः ।
    पीडयन्वै महात्मानं विव्याध रणमूर्धनि ॥ ७-१३२-१२॥
    bhīmo'tha sātvatasyārthe bāhlīkaṃ navabhiḥ śaraiḥ |
    pīḍayanvai mahātmānaṃ vivyādha raṇamūrdhani || 7-132-12||

    MHB 7-132-13

    प्रातिपीयस्तु संक्रुद्धः शक्तिं भीमस्य वक्षसि ।
    निचखान महाबाहुः पुरंदर इवाशनिम् ॥ ७-१३२-१३॥
    prātipīyastu saṃkruddhaḥ śaktiṃ bhīmasya vakṣasi |
    nicakhāna mahābāhuḥ puraṃdara ivāśanim || 7-132-13||

    MHB 7-132-14

    स तयाभिहतो भीमश्चकम्पे च मुमोह च ।
    प्राप्य चेतश्च बलवान्गदामस्मै ससर्ज ह ॥ ७-१३२-१४॥
    sa tayābhihato bhīmaścakampe ca mumoha ca |
    prāpya cetaśca balavāngadāmasmai sasarja ha || 7-132-14||

    MHB 7-132-15

    सा पाण्डवेन प्रहिता बाह्लीकस्य शिरोऽहरत् ।
    स पपात हतः पृथ्व्यां वज्राहत इवाद्रिराट् ॥ ७-१३२-१५॥
    sā pāṇḍavena prahitā bāhlīkasya śiro'harat |
    sa papāta hataḥ pṛthvyāṃ vajrāhata ivādrirāṭ || 7-132-15||

    MHB 7-132-16

    तस्मिन्विनिहते वीरे बाह्लीके पुरुषर्षभे ।
    पुत्रास्तेऽभ्यर्दयन्भीमं दश दाशरथेः समाः ॥ ७-१३२-१६॥
    tasminvinihate vīre bāhlīke puruṣarṣabhe |
    putrāste'bhyardayanbhīmaṃ daśa dāśaratheḥ samāḥ || 7-132-16||

    MHB 7-132-17

    नाराचैर्दशभिर्भीमस्तान्निहत्य तवात्मजान् ।
    कर्णस्य दयितं पुत्रं वृषसेनमवाकिरत् ॥ ७-१३२-१७॥
    nārācairdaśabhirbhīmastānnihatya tavātmajān |
    karṇasya dayitaṃ putraṃ vṛṣasenamavākirat || 7-132-17||

    MHB 7-132-18

    ततो वृषरथो नाम भ्राता कर्णस्य विश्रुतः ।
    जघान भीमं नाराचैस्तमप्यभ्यवधीद्बली ॥ ७-१३२-१८॥
    tato vṛṣaratho nāma bhrātā karṇasya viśrutaḥ |
    jaghāna bhīmaṃ nārācaistamapyabhyavadhīdbalī || 7-132-18||

    MHB 7-132-19

    ततः सप्त रथान्वीरः स्यालानां तव भारत ।
    निहत्य भीमो नाराचैः शतचन्द्रमपोथयत् ॥ ७-१३२-१९॥
    tataḥ sapta rathānvīraḥ syālānāṃ tava bhārata |
    nihatya bhīmo nārācaiḥ śatacandramapothayat || 7-132-19||

    MHB 7-132-20

    अमर्षयन्तो निहतं शतचन्द्रं महारथम् ।
    शकुनेर्भ्रातरो वीरा गजाक्षः शरभो विभुः ।
    अभिद्रुत्य शरैस्तीक्ष्णैर्भीमसेनमताडयन् ॥ ७-१३२-२०॥
    amarṣayanto nihataṃ śatacandraṃ mahāratham |
    śakunerbhrātaro vīrā gajākṣaḥ śarabho vibhuḥ |
    abhidrutya śaraistīkṣṇairbhīmasenamatāḍayan || 7-132-20||

    MHB 7-132-21

    स तुद्यमानो नाराचैर्वृष्टिवेगैरिवर्षभः ।
    जघान पञ्चभिर्बाणैः पञ्चैवातिबलो रथान् ।
    तान्दृष्ट्वा निहतान्वीरान्विचेलुर्नृपसत्तमाः ॥ ७-१३२-२१॥
    sa tudyamāno nārācairvṛṣṭivegairivarṣabhaḥ |
    jaghāna pañcabhirbāṇaiḥ pañcaivātibalo rathān |
    tāndṛṣṭvā nihatānvīrānvicelurnṛpasattamāḥ || 7-132-21||

    MHB 7-132-22

    ततो युधिष्ठिरः क्रुद्धस्तवानीकमशातयत् ।
    मिषतः कुम्भयोनेश्च पुत्राणां च तवानघ ॥ ७-१३२-२२॥
    tato yudhiṣṭhiraḥ kruddhastavānīkamaśātayat |
    miṣataḥ kumbhayoneśca putrāṇāṃ ca tavānagha || 7-132-22||

    MHB 7-132-23

    अम्बष्ठान्मालवाञ्शूरांस्त्रिगर्तान्सशिबीनपि ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय गणान्युद्धे युधिष्ठिरः ॥ ७-१३२-२३॥
    ambaṣṭhānmālavāñśūrāṃstrigartānsaśibīnapi |
    prāhiṇonmṛtyulokāya gaṇānyuddhe yudhiṣṭhiraḥ || 7-132-23||

    MHB 7-132-24

    अभीषाहाञ्शूरसेनान्बाह्लीकान्सवसातिकान् ।
    निकृत्य पृथिवीं राजा चक्रे शोणितकर्दमाम् ॥ ७-१३२-२४॥
    abhīṣāhāñśūrasenānbāhlīkānsavasātikān |
    nikṛtya pṛthivīṃ rājā cakre śoṇitakardamām || 7-132-24||

    MHB 7-132-25

    यौधेयारट्टराजन्यमद्रकाणां गणान्युधि ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय शूरान्बाणैर्युधिष्ठिरः ॥ ७-१३२-२५॥
    yaudheyāraṭṭarājanyamadrakāṇāṃ gaṇānyudhi |
    prāhiṇonmṛtyulokāya śūrānbāṇairyudhiṣṭhiraḥ || 7-132-25||

    MHB 7-132-26

    हताहरत गृह्णीत विध्यत व्यवकृन्तत ।
    इत्यासीत्तुमुलः शब्दो युधिष्ठिररथं प्रति ॥ ७-१३२-२६॥
    hatāharata gṛhṇīta vidhyata vyavakṛntata |
    ityāsīttumulaḥ śabdo yudhiṣṭhirarathaṃ prati || 7-132-26||

    MHB 7-132-27

    सैन्यानि द्रावयन्तं तं द्रोणो दृष्ट्वा युधिष्ठिरम् ।
    चोदितस्तव पुत्रेण सायकैरभ्यवाकिरत् ॥ ७-१३२-२७॥
    sainyāni drāvayantaṃ taṃ droṇo dṛṣṭvā yudhiṣṭhiram |
    coditastava putreṇa sāyakairabhyavākirat || 7-132-27||

    MHB 7-132-28

    द्रोणस्तु परमक्रुद्धो वायव्यास्त्रेण पार्थिवम् ।
    विव्याध सोऽस्य तद्दिव्यमस्त्रमस्त्रेण जघ्निवान् ॥ ७-१३२-२८॥
    droṇastu paramakruddho vāyavyāstreṇa pārthivam |
    vivyādha so'sya taddivyamastramastreṇa jaghnivān || 7-132-28||

    MHB 7-132-29

    तस्मिन्विनिहते चास्त्रे भारद्वाजो युधिष्ठिरे ।
    वारुणं याम्यमाग्नेयं त्वाष्ट्रं सावित्रमेव च ।
    चिक्षेप परमक्रुद्धो जिघांसुः पाण्डुनन्दनम् ॥ ७-१३२-२९॥
    tasminvinihate cāstre bhāradvājo yudhiṣṭhire |
    vāruṇaṃ yāmyamāgneyaṃ tvāṣṭraṃ sāvitrameva ca |
    cikṣepa paramakruddho jighāṃsuḥ pāṇḍunandanam || 7-132-29||

    MHB 7-132-30

    क्षिप्तानि क्षिप्यमाणानि तानि चास्त्राणि धर्मजः ।
    जघानास्त्रैर्महाबाहुः कुम्भयोनेरवित्रसन् ॥ ७-१३२-३०॥
    kṣiptāni kṣipyamāṇāni tāni cāstrāṇi dharmajaḥ |
    jaghānāstrairmahābāhuḥ kumbhayoneravitrasan || 7-132-30||

    MHB 7-132-31

    सत्यां चिकीर्षमाणस्तु प्रतिज्ञां कुम्भसंभवः ।
    प्रादुश्चक्रेऽस्त्रमैन्द्रं वै प्राजापत्यं च भारत ।
    जिघांसुर्धर्मतनयं तव पुत्रहिते रतः ॥ ७-१३२-३१॥
    satyāṃ cikīrṣamāṇastu pratijñāṃ kumbhasaṃbhavaḥ |
    prāduścakre'stramaindraṃ vai prājāpatyaṃ ca bhārata |
    jighāṃsurdharmatanayaṃ tava putrahite rataḥ || 7-132-31||

    MHB 7-132-32

    पतिः कुरूणां गजसिंहगामी विशालवक्षाः पृथुलोहिताक्षः ।
    प्रादुश्चकारास्त्रमहीनतेजा माहेन्द्रमन्यत्स जघान तेऽस्त्रे ॥ ७-१३२-३२॥
    patiḥ kurūṇāṃ gajasiṃhagāmī viśālavakṣāḥ pṛthulohitākṣaḥ |
    prāduścakārāstramahīnatejā māhendramanyatsa jaghāna te'stre || 7-132-32||

    MHB 7-132-33

    विहन्यमानेष्वस्त्रेषु द्रोणः क्रोधसमन्वितः ।
    युधिष्ठिरवधप्रेप्सुर्ब्राह्ममस्त्रमुदैरयत् ॥ ७-१३२-३३॥
    vihanyamāneṣvastreṣu droṇaḥ krodhasamanvitaḥ |
    yudhiṣṭhiravadhaprepsurbrāhmamastramudairayat || 7-132-33||

    MHB 7-132-34

    ततो नाज्ञासिषं किंचिद्घोरेण तमसावृते ।
    सर्वभूतानि च परं त्रासं जग्मुर्महीपते ॥ ७-१३२-३४॥
    tato nājñāsiṣaṃ kiṃcidghoreṇa tamasāvṛte |
    sarvabhūtāni ca paraṃ trāsaṃ jagmurmahīpate || 7-132-34||

    MHB 7-132-35

    ब्रह्मास्त्रमुद्यतं दृष्ट्वा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    ब्रह्मास्त्रेणैव राजेन्द्र तदस्त्रं प्रत्यवारयत् ॥ ७-१३२-३५॥
    brahmāstramudyataṃ dṛṣṭvā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ |
    brahmāstreṇaiva rājendra tadastraṃ pratyavārayat || 7-132-35||

    MHB 7-132-36

    ततः सैनिकमुख्यास्ते प्रशशंसुर्नरर्षभौ ।
    द्रोणपार्थौ महेष्वासौ सर्वयुद्धविशारदौ ॥ ७-१३२-३६॥
    tataḥ sainikamukhyāste praśaśaṃsurnararṣabhau |
    droṇapārthau maheṣvāsau sarvayuddhaviśāradau || 7-132-36||

    MHB 7-132-37

    ततः प्रमुच्य कौन्तेयं द्रोणो द्रुपदवाहिनीम् ।
    व्यधमद्रोषताम्राक्षो वायव्यास्त्रेण भारत ॥ ७-१३२-३७॥
    tataḥ pramucya kaunteyaṃ droṇo drupadavāhinīm |
    vyadhamadroṣatāmrākṣo vāyavyāstreṇa bhārata || 7-132-37||

    MHB 7-132-38

    ते हन्यमाना द्रोणेन पाञ्चालाः प्राद्रवन्भयात् ।
    पश्यतो भीमसेनस्य पार्थस्य च महात्मनः ॥ ७-१३२-३८॥
    te hanyamānā droṇena pāñcālāḥ prādravanbhayāt |
    paśyato bhīmasenasya pārthasya ca mahātmanaḥ || 7-132-38||

    MHB 7-132-39

    ततः किरीटी भीमश्च सहसा संन्यवर्तताम् ।
    महद्भ्यां रथवंशाभ्यां परिगृह्य बलं तव ॥ ७-१३२-३९॥
    tataḥ kirīṭī bhīmaśca sahasā saṃnyavartatām |
    mahadbhyāṃ rathavaṃśābhyāṃ parigṛhya balaṃ tava || 7-132-39||

    MHB 7-132-40

    बीभत्सुर्दक्षिणं पार्श्वमुत्तरं तु वृकोदरः ।
    भारद्वाजं शरौघाभ्यां महद्भ्यामभ्यवर्षताम् ॥ ७-१३२-४०॥
    bībhatsurdakṣiṇaṃ pārśvamuttaraṃ tu vṛkodaraḥ |
    bhāradvājaṃ śaraughābhyāṃ mahadbhyāmabhyavarṣatām || 7-132-40||

    MHB 7-132-41

    तौ तदा सृञ्जयाश्चैव पाञ्चालाश्च महौजसः ।
    अन्वगच्छन्महाराज मत्स्याश्च सह सात्वतैः ॥ ७-१३२-४१॥
    tau tadā sṛñjayāścaiva pāñcālāśca mahaujasaḥ |
    anvagacchanmahārāja matsyāśca saha sātvataiḥ || 7-132-41||

    MHB 7-132-42

    ततः सा भारती सेना वध्यमाना किरीटिना ।
    द्रोणेन वार्यमाणास्ते स्वयं तव सुतेन च ।
    नाशक्यन्त महाराज योधा वारयितुं तदा ॥ ७-१३२-४२॥
    tataḥ sā bhāratī senā vadhyamānā kirīṭinā |
    droṇena vāryamāṇāste svayaṃ tava sutena ca |
    nāśakyanta mahārāja yodhā vārayituṃ tadā || 7-132-42||

    Adhyaya: 133/173 (64)

    MHB 7-133-1

    संजय उवाच ।
    उदीर्यमाणं तद्दृष्ट्वा पाण्डवानां महद्बलम् ।
    अविषह्यं च मन्वानः कर्णं दुर्योधनोऽब्रवीत् ॥ ७-१३३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    udīryamāṇaṃ taddṛṣṭvā pāṇḍavānāṃ mahadbalam |
    aviṣahyaṃ ca manvānaḥ karṇaṃ duryodhano'bravīt || 7-133-1||

    MHB 7-133-2

    अयं स कालः संप्राप्तो मित्राणां मित्रवत्सल ।
    त्रायस्व समरे कर्ण सर्वान्योधान्महाबल ॥ ७-१३३-२॥
    ayaṃ sa kālaḥ saṃprāpto mitrāṇāṃ mitravatsala |
    trāyasva samare karṇa sarvānyodhānmahābala || 7-133-2||

    MHB 7-133-3

    पाञ्चालैर्मत्स्यकैकेयैः पाण्डवैश्च महारथैः ।
    वृतान्समन्तात्संक्रुद्धैर्निःश्वसद्भिरिवोरगैः ॥ ७-१३३-३॥
    pāñcālairmatsyakaikeyaiḥ pāṇḍavaiśca mahārathaiḥ |
    vṛtānsamantātsaṃkruddhairniḥśvasadbhirivoragaiḥ || 7-133-3||

    MHB 7-133-4

    एते नदन्ति संहृष्टाः पाण्डवा जितकाशिनः ।
    शक्रोपमाश्च बहवः पाञ्चालानां रथव्रजाः ॥ ७-१३३-४॥
    ete nadanti saṃhṛṣṭāḥ pāṇḍavā jitakāśinaḥ |
    śakropamāśca bahavaḥ pāñcālānāṃ rathavrajāḥ || 7-133-4||

    MHB 7-133-5

    कर्ण उवाच ।
    परित्रातुमिह प्राप्तो यदि पार्थं पुरंदरः ।
    तमप्याशु पराजित्य ततो हन्तास्मि पाण्डवम् ॥ ७-१३३-५॥
    karṇa uvāca |
    paritrātumiha prāpto yadi pārthaṃ puraṃdaraḥ |
    tamapyāśu parājitya tato hantāsmi pāṇḍavam || 7-133-5||

    MHB 7-133-6

    सत्यं ते प्रतिजानामि समाश्वसिहि भारत ।
    हन्तास्मि पाण्डुतनयान्पाञ्चालांश्च समागतान् ॥ ७-१३३-६॥
    satyaṃ te pratijānāmi samāśvasihi bhārata |
    hantāsmi pāṇḍutanayānpāñcālāṃśca samāgatān || 7-133-6||

    MHB 7-133-7

    जयं ते प्रतिजानामि वासवस्येव पावकिः ।
    प्रियं तव मया कार्यमिति जीवामि पार्थिव ॥ ७-१३३-७॥
    jayaṃ te pratijānāmi vāsavasyeva pāvakiḥ |
    priyaṃ tava mayā kāryamiti jīvāmi pārthiva || 7-133-7||

    MHB 7-133-8

    सर्वेषामेव पार्थानां फल्गुनो बलवत्तरः ।
    तस्यामोघां विमोक्ष्यामि शक्तिं शक्रविनिर्मिताम् ॥ ७-१३३-८॥
    sarveṣāmeva pārthānāṃ phalguno balavattaraḥ |
    tasyāmoghāṃ vimokṣyāmi śaktiṃ śakravinirmitām || 7-133-8||

    MHB 7-133-9

    तस्मिन्हते महेष्वासे भ्रातरस्तस्य मानद ।
    तव वश्या भविष्यन्ति वनं यास्यन्ति वा पुनः ॥ ७-१३३-९॥
    tasminhate maheṣvāse bhrātarastasya mānada |
    tava vaśyā bhaviṣyanti vanaṃ yāsyanti vā punaḥ || 7-133-9||

    MHB 7-133-10

    मयि जीवति कौरव्य विषादं मा कृथाः क्वचित् ।
    अहं जेष्यामि समरे सहितान्सर्वपाण्डवान् ॥ ७-१३३-१०॥
    mayi jīvati kauravya viṣādaṃ mā kṛthāḥ kvacit |
    ahaṃ jeṣyāmi samare sahitānsarvapāṇḍavān || 7-133-10||

    MHB 7-133-11

    पाञ्चालान्केकयांश्चैव वृष्णींश्चापि समागतान् ।
    बाणौघैः शकलीकृत्य तव दास्यामि मेदिनीम् ॥ ७-१३३-११॥
    pāñcālānkekayāṃścaiva vṛṣṇīṃścāpi samāgatān |
    bāṇaughaiḥ śakalīkṛtya tava dāsyāmi medinīm || 7-133-11||

    MHB 7-133-12

    संजय उवाच ।
    एवं ब्रुवाणं कर्णं तु कृपः शारद्वतोऽब्रवीत् ।
    स्मयन्निव महाबाहुः सूतपुत्रमिदं वचः ॥ ७-१३३-१२॥
    saṃjaya uvāca |
    evaṃ bruvāṇaṃ karṇaṃ tu kṛpaḥ śāradvato'bravīt |
    smayanniva mahābāhuḥ sūtaputramidaṃ vacaḥ || 7-133-12||

    MHB 7-133-13

    शोभनं शोभनं कर्ण सनाथः कुरुपुंगवः ।
    त्वया नाथेन राधेय वचसा यदि सिध्यति ॥ ७-१३३-१३॥
    śobhanaṃ śobhanaṃ karṇa sanāthaḥ kurupuṃgavaḥ |
    tvayā nāthena rādheya vacasā yadi sidhyati || 7-133-13||

    MHB 7-133-14

    बहुशः कत्थसे कर्ण कौरव्यस्य समीपतः ।
    न तु ते विक्रमः कश्चिद्दृश्यते बलमेव वा ॥ ७-१३३-१४॥
    bahuśaḥ katthase karṇa kauravyasya samīpataḥ |
    na tu te vikramaḥ kaściddṛśyate balameva vā || 7-133-14||

    MHB 7-133-15

    समागमः पाण्डुसुतैर्दृष्टस्ते बहुशो युधि ।
    सर्वत्र निर्जितश्चासि पाण्डवैः सूतनन्दन ॥ ७-१३३-१५॥
    samāgamaḥ pāṇḍusutairdṛṣṭaste bahuśo yudhi |
    sarvatra nirjitaścāsi pāṇḍavaiḥ sūtanandana || 7-133-15||

    MHB 7-133-16

    ह्रियमाणे तदा कर्ण गन्धर्वैर्धृतराष्ट्रजे ।
    तदायुध्यन्त सैन्यानि त्वमेकस्तु पलायथाः ॥ ७-१३३-१६॥
    hriyamāṇe tadā karṇa gandharvairdhṛtarāṣṭraje |
    tadāyudhyanta sainyāni tvamekastu palāyathāḥ || 7-133-16||

    MHB 7-133-17

    विराटनगरे चापि समेताः सर्वकौरवाः ।
    पार्थेन निर्जिता युद्धे त्वं च कर्ण सहानुजः ॥ ७-१३३-१७॥
    virāṭanagare cāpi sametāḥ sarvakauravāḥ |
    pārthena nirjitā yuddhe tvaṃ ca karṇa sahānujaḥ || 7-133-17||

    MHB 7-133-18

    एकस्याप्यसमर्थस्त्वं फल्गुनस्य रणाजिरे ।
    कथमुत्सहसे जेतुं सकृष्णान्सर्वपाण्डवान् ॥ ७-१३३-१८॥
    ekasyāpyasamarthastvaṃ phalgunasya raṇājire |
    kathamutsahase jetuṃ sakṛṣṇānsarvapāṇḍavān || 7-133-18||

    MHB 7-133-19

    अब्रुवन्कर्ण युध्यस्व बहु कत्थसि सूतज ।
    अनुक्त्वा विक्रमेद्यस्तु तद्वै सत्पुरुषव्रतम् ॥ ७-१३३-१९॥
    abruvankarṇa yudhyasva bahu katthasi sūtaja |
    anuktvā vikramedyastu tadvai satpuruṣavratam || 7-133-19||

    MHB 7-133-20

    गर्जित्वा सूतपुत्र त्वं शारदाभ्रमिवाजलम् ।
    निष्फलो दृश्यसे कर्ण तच्च राजा न बुध्यते ॥ ७-१३३-२०॥
    garjitvā sūtaputra tvaṃ śāradābhramivājalam |
    niṣphalo dṛśyase karṇa tacca rājā na budhyate || 7-133-20||

    MHB 7-133-21

    तावद्गर्जसि राधेय यावत्पार्थं न पश्यसि ।
    पुरा पार्थं हि ते दृष्ट्वा दुर्लभं गर्जितं भवेत् ॥ ७-१३३-२१॥
    tāvadgarjasi rādheya yāvatpārthaṃ na paśyasi |
    purā pārthaṃ hi te dṛṣṭvā durlabhaṃ garjitaṃ bhavet || 7-133-21||

    MHB 7-133-22

    त्वमनासाद्य तान्बाणान्फल्गुनस्य विगर्जसि ।
    पार्थसायकविद्धस्य दुर्लभं गर्जितं भवेत् ॥ ७-१३३-२२॥
    tvamanāsādya tānbāṇānphalgunasya vigarjasi |
    pārthasāyakaviddhasya durlabhaṃ garjitaṃ bhavet || 7-133-22||

    MHB 7-133-23

    बाहुभिः क्षत्रियाः शूरा वाग्भिः शूरा द्विजातयः ।
    धनुषा फल्गुनः शूरः कर्णः शूरो मनोरथैः ॥ ७-१३३-२३॥
    bāhubhiḥ kṣatriyāḥ śūrā vāgbhiḥ śūrā dvijātayaḥ |
    dhanuṣā phalgunaḥ śūraḥ karṇaḥ śūro manorathaiḥ || 7-133-23||

    MHB 7-133-24

    एवं परुषितस्तेन तदा शारद्वतेन सः ।
    कर्णः प्रहरतां श्रेष्ठः कृपं वाक्यमथाब्रवीत् ॥ ७-१३३-२४॥
    evaṃ paruṣitastena tadā śāradvatena saḥ |
    karṇaḥ praharatāṃ śreṣṭhaḥ kṛpaṃ vākyamathābravīt || 7-133-24||

    MHB 7-133-25

    शूरा गर्जन्ति सततं प्रावृषीव बलाहकाः ।
    फलं चाशु प्रयच्छन्ति बीजमुप्तमृताविव ॥ ७-१३३-२५॥
    śūrā garjanti satataṃ prāvṛṣīva balāhakāḥ |
    phalaṃ cāśu prayacchanti bījamuptamṛtāviva || 7-133-25||

    MHB 7-133-26

    दोषमत्र न पश्यामि शूराणां रणमूर्धनि ।
    तत्तद्विकत्थमानानां भारं चोद्वहतां मृधे ॥ ७-१३३-२६॥
    doṣamatra na paśyāmi śūrāṇāṃ raṇamūrdhani |
    tattadvikatthamānānāṃ bhāraṃ codvahatāṃ mṛdhe || 7-133-26||

    MHB 7-133-27

    यं भारं पुरुषो वोढुं मनसा हि व्यवस्यति ।
    दैवमस्य ध्रुवं तत्र साहाय्यायोपपद्यते ॥ ७-१३३-२७॥
    yaṃ bhāraṃ puruṣo voḍhuṃ manasā hi vyavasyati |
    daivamasya dhruvaṃ tatra sāhāyyāyopapadyate || 7-133-27||

    MHB 7-133-28

    व्यवसायद्वितीयोऽहं मनसा भारमुद्वहन् ।
    गर्जामि यद्यहं विप्र तव किं तत्र नश्यति ॥ ७-१३३-२८॥
    vyavasāyadvitīyo'haṃ manasā bhāramudvahan |
    garjāmi yadyahaṃ vipra tava kiṃ tatra naśyati || 7-133-28||

    MHB 7-133-29

    वृथा शूरा न गर्जन्ति सजला इव तोयदाः ।
    सामर्थ्यमात्मनो ज्ञात्वा ततो गर्जन्ति पण्डिताः ॥ ७-१३३-२९॥
    vṛthā śūrā na garjanti sajalā iva toyadāḥ |
    sāmarthyamātmano jñātvā tato garjanti paṇḍitāḥ || 7-133-29||

    MHB 7-133-30

    सोऽहमद्य रणे यत्तः सहितौ कृष्णपाण्डवौ ।
    उत्सहे तरसा जेतुं ततो गर्जामि गौतम ॥ ७-१३३-३०॥
    so'hamadya raṇe yattaḥ sahitau kṛṣṇapāṇḍavau |
    utsahe tarasā jetuṃ tato garjāmi gautama || 7-133-30||

    MHB 7-133-31

    पश्य त्वं गर्जितस्यास्य फलं मे विप्र सानुगः ।
    हत्वा पाण्डुसुतानाजौ सहकृष्णान्ससात्वतान् ।
    दुर्योधनाय दास्यामि पृथिवीं हतकण्टकाम् ॥ ७-१३३-३१॥
    paśya tvaṃ garjitasyāsya phalaṃ me vipra sānugaḥ |
    hatvā pāṇḍusutānājau sahakṛṣṇānsasātvatān |
    duryodhanāya dāsyāmi pṛthivīṃ hatakaṇṭakām || 7-133-31||

    MHB 7-133-32

    कृप उवाच ।
    मनोरथप्रलापो मे न ग्राह्यस्तव सूतज ।
    यदा क्षिपसि वै कृष्णौ धर्मराजं च पाण्डवम् ॥ ७-१३३-३२॥
    kṛpa uvāca |
    manorathapralāpo me na grāhyastava sūtaja |
    yadā kṣipasi vai kṛṣṇau dharmarājaṃ ca pāṇḍavam || 7-133-32||

    MHB 7-133-33

    ध्रुवस्तत्र जयः कर्ण यत्र युद्धविशारदौ ।
    देवगन्धर्वयक्षाणां मनुष्योरगरक्षसाम् ।
    दंशितानामपि रणे अजेयौ कृष्णपाण्डवौ ॥ ७-१३३-३३॥
    dhruvastatra jayaḥ karṇa yatra yuddhaviśāradau |
    devagandharvayakṣāṇāṃ manuṣyoragarakṣasām |
    daṃśitānāmapi raṇe ajeyau kṛṣṇapāṇḍavau || 7-133-33||

    MHB 7-133-34

    ब्रह्मण्यः सत्यवाग्दान्तो गुरुदैवतपूजकः ।
    नित्यं धर्मरतश्चैव कृतास्त्रश्च विशेषतः ।
    धृतिमांश्च कृतज्ञश्च धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१३३-३४॥
    brahmaṇyaḥ satyavāgdānto gurudaivatapūjakaḥ |
    nityaṃ dharmarataścaiva kṛtāstraśca viśeṣataḥ |
    dhṛtimāṃśca kṛtajñaśca dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-133-34||

    MHB 7-133-35

    भ्रातरश्चास्य बलिनः सर्वास्त्रेषु कृतश्रमाः ।
    गुरुवृत्तिरताः प्राज्ञा धर्मनित्या यशस्विनः ॥ ७-१३३-३५॥
    bhrātaraścāsya balinaḥ sarvāstreṣu kṛtaśramāḥ |
    guruvṛttiratāḥ prājñā dharmanityā yaśasvinaḥ || 7-133-35||

    MHB 7-133-36

    संबन्धिनश्चेन्द्रवीर्याः स्वनुरक्ताः प्रहारिणः ।
    धृष्टद्युम्नः शिखण्डी च दौर्मुखिर्जनमेजयः ॥ ७-१३३-३६॥
    saṃbandhinaścendravīryāḥ svanuraktāḥ prahāriṇaḥ |
    dhṛṣṭadyumnaḥ śikhaṇḍī ca daurmukhirjanamejayaḥ || 7-133-36||

    MHB 7-133-37

    चन्द्रसेनो भद्रसेनः कीर्तिधर्मा ध्रुवो धरः ।
    वसुचन्द्रो दामचन्द्रः सिंहचन्द्रः सुवेधनः ॥ ७-१३३-३७॥
    candraseno bhadrasenaḥ kīrtidharmā dhruvo dharaḥ |
    vasucandro dāmacandraḥ siṃhacandraḥ suvedhanaḥ || 7-133-37||

    MHB 7-133-38

    द्रुपदस्य तथा पुत्रा द्रुपदश्च महास्त्रवित् ।
    येषामर्थाय संयत्तो मत्स्यराजः सहानुगः ॥ ७-१३३-३८॥
    drupadasya tathā putrā drupadaśca mahāstravit |
    yeṣāmarthāya saṃyatto matsyarājaḥ sahānugaḥ || 7-133-38||

    MHB 7-133-39

    शतानीकः सुदशनः श्रुतानीकः श्रुतध्वजः ।
    बलानीको जयानीको जयाश्वो रथवाहनः ॥ ७-१३३-३९॥
    śatānīkaḥ sudaśanaḥ śrutānīkaḥ śrutadhvajaḥ |
    balānīko jayānīko jayāśvo rathavāhanaḥ || 7-133-39||

    MHB 7-133-40

    चन्द्रोदयः कामरथो विराटभ्रातरः शुभाः ।
    यमौ च द्रौपदेयाश्च राक्षसश्च घटोत्कचः ।
    येषामर्थाय युध्यन्ते न तेषां विद्यते क्षयः ॥ ७-१३३-४०॥
    candrodayaḥ kāmaratho virāṭabhrātaraḥ śubhāḥ |
    yamau ca draupadeyāśca rākṣasaśca ghaṭotkacaḥ |
    yeṣāmarthāya yudhyante na teṣāṃ vidyate kṣayaḥ || 7-133-40||

    MHB 7-133-41

    कामं खलु जगत्सर्वं सदेवासुरमानवम् ।
    सयक्षराक्षसगणं सभूतभुजगद्विपम् ।
    निःशेषमस्त्रवीर्येण कुर्यातां भीमफल्गुनौ ॥ ७-१३३-४१॥
    kāmaṃ khalu jagatsarvaṃ sadevāsuramānavam |
    sayakṣarākṣasagaṇaṃ sabhūtabhujagadvipam |
    niḥśeṣamastravīryeṇa kuryātāṃ bhīmaphalgunau || 7-133-41||

    MHB 7-133-42

    युधिष्ठिरश्च पृथिवीं निर्दहेद्घोरचक्षुषा ।
    अप्रमेयबलः शौरिर्येषामर्थे च दंशितः ।
    कथं तान्संयुगे कर्ण जेतुमुत्सहसे परान् ॥ ७-१३३-४२॥
    yudhiṣṭhiraśca pṛthivīṃ nirdahedghoracakṣuṣā |
    aprameyabalaḥ śauriryeṣāmarthe ca daṃśitaḥ |
    kathaṃ tānsaṃyuge karṇa jetumutsahase parān || 7-133-42||

    MHB 7-133-43

    महानपनयस्त्वेष तव नित्यं हि सूतज ।
    यस्त्वमुत्सहसे योद्धुं समरे शौरिणा सह ॥ ७-१३३-४३॥
    mahānapanayastveṣa tava nityaṃ hi sūtaja |
    yastvamutsahase yoddhuṃ samare śauriṇā saha || 7-133-43||

    MHB 7-133-44

    संजय उवाच ।
    एवमुक्तस्तु राधेयः प्रहसन्भरतर्षभ ।
    अब्रवीच्च तदा कर्णो गुरुं शारद्वतं कृपम् ॥ ७-१३३-४४॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktastu rādheyaḥ prahasanbharatarṣabha |
    abravīcca tadā karṇo guruṃ śāradvataṃ kṛpam || 7-133-44||

    MHB 7-133-45

    सत्यमुक्तं त्वया ब्रह्मन्पाण्डवान्प्रति यद्वचः ।
    एते चान्ये च बहवो गुणाः पाण्डुसुतेषु वै ॥ ७-१३३-४५॥
    satyamuktaṃ tvayā brahmanpāṇḍavānprati yadvacaḥ |
    ete cānye ca bahavo guṇāḥ pāṇḍusuteṣu vai || 7-133-45||

    MHB 7-133-46

    अजय्याश्च रणे पार्था देवैरपि सवासवैः ।
    सदैत्ययक्षगन्धर्वपिशाचोरगराक्षसैः ।
    तथापि पार्थाञ्जेष्यामि शक्त्या वासवदत्तया ॥ ७-१३३-४६॥
    ajayyāśca raṇe pārthā devairapi savāsavaiḥ |
    sadaityayakṣagandharvapiśācoragarākṣasaiḥ |
    tathāpi pārthāñjeṣyāmi śaktyā vāsavadattayā || 7-133-46||

    MHB 7-133-47

    ममाप्यमोघा दत्तेयं शक्तिः शक्रेण वै द्विज ।
    एतया निहनिष्यामि सव्यसाचिनमाहवे ॥ ७-१३३-४७॥
    mamāpyamoghā datteyaṃ śaktiḥ śakreṇa vai dvija |
    etayā nihaniṣyāmi savyasācinamāhave || 7-133-47||

    MHB 7-133-48

    हते तु पाण्डवे कृष्णो भ्रातरश्चास्य सोदराः ।
    अनर्जुना न शक्ष्यन्ति महीं भोक्तुं कथंचन ॥ ७-१३३-४८॥
    hate tu pāṇḍave kṛṣṇo bhrātaraścāsya sodarāḥ |
    anarjunā na śakṣyanti mahīṃ bhoktuṃ kathaṃcana || 7-133-48||

    MHB 7-133-49

    तेषु नष्टेषु सर्वेषु पृथिवीयं ससागरा ।
    अयत्नात्कौरवेयस्य वशे स्थास्यति गौतम ॥ ७-१३३-४९॥
    teṣu naṣṭeṣu sarveṣu pṛthivīyaṃ sasāgarā |
    ayatnātkauraveyasya vaśe sthāsyati gautama || 7-133-49||

    MHB 7-133-50

    सुनीतैरिह सर्वार्थाः सिध्यन्ते नात्र संशयः ।
    एतमर्थमहं ज्ञात्वा ततो गर्जामि गौतम ॥ ७-१३३-५०॥
    sunītairiha sarvārthāḥ sidhyante nātra saṃśayaḥ |
    etamarthamahaṃ jñātvā tato garjāmi gautama || 7-133-50||

    MHB 7-133-51

    त्वं तु वृद्धश्च विप्रश्च अशक्तश्चापि संयुगे ।
    कृतस्नेहश्च पार्थेषु मोहान्मामवमन्यसे ॥ ७-१३३-५१॥
    tvaṃ tu vṛddhaśca vipraśca aśaktaścāpi saṃyuge |
    kṛtasnehaśca pārtheṣu mohānmāmavamanyase || 7-133-51||

    MHB 7-133-52

    यद्येवं वक्ष्यसे भूयो मामप्रियमिह द्विज ।
    ततस्ते खड्गमुद्यम्य जिह्वां छेत्स्यामि दुर्मते ॥ ७-१३३-५२॥
    yadyevaṃ vakṣyase bhūyo māmapriyamiha dvija |
    tataste khaḍgamudyamya jihvāṃ chetsyāmi durmate || 7-133-52||

    MHB 7-133-53

    यच्चापि पाण्डवान्विप्र स्तोतुमिच्छसि संयुगे ।
    भीषयन्सर्वसैन्यानि कौरवेयाणि दुर्मते ।
    अत्रापि शृणु मे वाक्यं यथावद्गदतो द्विज ॥ ७-१३३-५३॥
    yaccāpi pāṇḍavānvipra stotumicchasi saṃyuge |
    bhīṣayansarvasainyāni kauraveyāṇi durmate |
    atrāpi śṛṇu me vākyaṃ yathāvadgadato dvija || 7-133-53||

    MHB 7-133-54

    दुर्योधनश्च द्रोणश्च शकुनिर्दुर्मुखो जयः ।
    दुःशासनो वृषसेनो मद्रराजस्त्वमेव च ।
    सोमदत्तश्च भूरिश्च तथा द्रौणिर्विविंशतिः ॥ ७-१३३-५४॥
    duryodhanaśca droṇaśca śakunirdurmukho jayaḥ |
    duḥśāsano vṛṣaseno madrarājastvameva ca |
    somadattaśca bhūriśca tathā drauṇirviviṃśatiḥ || 7-133-54||

    MHB 7-133-55

    तिष्ठेयुर्दंशिता यत्र सर्वे युद्धविशारदाः ।
    जयेदेतान्रणे को नु शक्रतुल्यबलोऽप्यरिः ॥ ७-१३३-५५॥
    tiṣṭheyurdaṃśitā yatra sarve yuddhaviśāradāḥ |
    jayedetānraṇe ko nu śakratulyabalo'pyariḥ || 7-133-55||

    MHB 7-133-56

    शूराश्च हि कृतास्त्राश्च बलिनः स्वर्गलिप्सवः ।
    धर्मज्ञा युद्धकुशला हन्युर्युद्धे सुरानपि ॥ ७-१३३-५६॥
    śūrāśca hi kṛtāstrāśca balinaḥ svargalipsavaḥ |
    dharmajñā yuddhakuśalā hanyuryuddhe surānapi || 7-133-56||

    MHB 7-133-57

    एते स्थास्यन्ति संग्रामे पाण्डवानां वधार्थिनः ।
    जयमाकाङ्क्षमाणा हि कौरवेयस्य दंशिताः ॥ ७-१३३-५७॥
    ete sthāsyanti saṃgrāme pāṇḍavānāṃ vadhārthinaḥ |
    jayamākāṅkṣamāṇā hi kauraveyasya daṃśitāḥ || 7-133-57||

    MHB 7-133-58

    दैवायत्तमहं मन्ये जयं सुबलिनामपि ।
    यत्र भीष्मो महाबाहुः शेते शरशताचितः ॥ ७-१३३-५८॥
    daivāyattamahaṃ manye jayaṃ subalināmapi |
    yatra bhīṣmo mahābāhuḥ śete śaraśatācitaḥ || 7-133-58||

    MHB 7-133-59

    विकर्णश्चित्रसेनश्च बाह्लीकोऽथ जयद्रथः ।
    भूरिश्रवा जयश्चैव जलसंधः सुदक्षिणः ॥ ७-१३३-५९॥
    vikarṇaścitrasenaśca bāhlīko'tha jayadrathaḥ |
    bhūriśravā jayaścaiva jalasaṃdhaḥ sudakṣiṇaḥ || 7-133-59||

    MHB 7-133-60

    शलश्च रथिनां श्रेष्ठो भगदत्तश्च वीर्यवान् ।
    एते चान्ये च राजानो देवैरपि सुदुर्जयाः ॥ ७-१३३-६०॥
    śalaśca rathināṃ śreṣṭho bhagadattaśca vīryavān |
    ete cānye ca rājāno devairapi sudurjayāḥ || 7-133-60||

    MHB 7-133-61

    निहताः समरे शूराः पाण्डवैर्बलवत्तराः ।
    किमन्यद्दैवसंयोगान्मन्यसे पुरुषाधम ॥ ७-१३३-६१॥
    nihatāḥ samare śūrāḥ pāṇḍavairbalavattarāḥ |
    kimanyaddaivasaṃyogānmanyase puruṣādhama || 7-133-61||

    MHB 7-133-62

    यांश्च तान्स्तौषि सततं दुर्योधनरिपून्द्विज ।
    तेषामपि हताः शूराः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१३३-६२॥
    yāṃśca tānstauṣi satataṃ duryodhanaripūndvija |
    teṣāmapi hatāḥ śūrāḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-133-62||

    MHB 7-133-63

    क्षीयन्ते सर्वसैन्यानि कुरूणां पाण्डवैः सह ।
    प्रभावं नात्र पश्यामि पाण्डवानां कथंचन ॥ ७-१३३-६३॥
    kṣīyante sarvasainyāni kurūṇāṃ pāṇḍavaiḥ saha |
    prabhāvaṃ nātra paśyāmi pāṇḍavānāṃ kathaṃcana || 7-133-63||

    MHB 7-133-64

    यांस्तान्बलवतो नित्यं मन्यसे त्वं द्विजाधम ।
    यतिष्येऽहं यथाशक्ति योद्धुं तैः सह संयुगे ।
    दुर्योधनहितार्थाय जयो दैवे प्रतिष्ठितः ॥ ७-१३३-६४॥
    yāṃstānbalavato nityaṃ manyase tvaṃ dvijādhama |
    yatiṣye'haṃ yathāśakti yoddhuṃ taiḥ saha saṃyuge |
    duryodhanahitārthāya jayo daive pratiṣṭhitaḥ || 7-133-64||

    Adhyaya: 134/173 (81)

    MHB 7-134-1

    संजय उवाच ।
    तथा परुषितं दृष्ट्वा सूतपुत्रेण मातुलम् ।
    खड्गमुद्यम्य वेगेन द्रौणिरभ्यपतद्द्रुतम् ॥ ७-१३४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tathā paruṣitaṃ dṛṣṭvā sūtaputreṇa mātulam |
    khaḍgamudyamya vegena drauṇirabhyapataddrutam || 7-134-1||

    MHB 7-134-2

    अश्वत्थामोवाच ।
    कर्ण पश्य सुदुर्बुद्धे तिष्ठेदानीं नराधम ।
    एष तेऽद्य शिरः कायादुद्धरामि सुदुर्मते ॥ ७-१३४-२॥
    aśvatthāmovāca |
    karṇa paśya sudurbuddhe tiṣṭhedānīṃ narādhama |
    eṣa te'dya śiraḥ kāyāduddharāmi sudurmate || 7-134-2||

    MHB 7-134-3

    संजय उवाच ।
    तमुत्पतन्तं वेगेन राजा दुर्योधनः स्वयम् ।
    न्यवारयन्महाराज कृपश्च द्विपदां वरः ॥ ७-१३४-३॥
    saṃjaya uvāca |
    tamutpatantaṃ vegena rājā duryodhanaḥ svayam |
    nyavārayanmahārāja kṛpaśca dvipadāṃ varaḥ || 7-134-3||

    MHB 7-134-4

    कर्ण उवाच ।
    शूरोऽयं समरश्लाघी दुर्मतिश्च द्विजाधमः ।
    आसादयतु मद्वीर्यं मुञ्चेमं कुरुसत्तम ॥ ७-१३४-४॥
    karṇa uvāca |
    śūro'yaṃ samaraślāghī durmatiśca dvijādhamaḥ |
    āsādayatu madvīryaṃ muñcemaṃ kurusattama || 7-134-4||

    MHB 7-134-5

    अश्वत्थामोवाच ।
    तवैतत्क्षम्यतेऽस्माभिः सूतात्मज सुदुर्मते ।
    दर्पमुत्सिक्तमेतत्ते फल्गुनो नाशयिष्यति ॥ ७-१३४-५॥
    aśvatthāmovāca |
    tavaitatkṣamyate'smābhiḥ sūtātmaja sudurmate |
    darpamutsiktametatte phalguno nāśayiṣyati || 7-134-5||

    MHB 7-134-6

    दुर्योधन उवाच ।
    अश्वत्थामन्प्रसीदस्व क्षन्तुमर्हसि मानद ।
    कोपः खलु न कर्तव्यः सूतपुत्रे कथंचन ॥ ७-१३४-६॥
    duryodhana uvāca |
    aśvatthāmanprasīdasva kṣantumarhasi mānada |
    kopaḥ khalu na kartavyaḥ sūtaputre kathaṃcana || 7-134-6||

    MHB 7-134-7

    त्वयि कर्णे कृपे द्रोणे मद्रराजेऽथ सौबले ।
    महत्कार्यं समायत्तं प्रसीद द्विजसत्तम ॥ ७-१३४-७॥
    tvayi karṇe kṛpe droṇe madrarāje'tha saubale |
    mahatkāryaṃ samāyattaṃ prasīda dvijasattama || 7-134-7||

    MHB 7-134-8

    एते ह्यभिमुखाः सर्वे राधेयेन युयुत्सवः ।
    आयान्ति पाण्डवा ब्रह्मन्नाह्वयन्तः समन्ततः ॥ ७-१३४-८॥
    ete hyabhimukhāḥ sarve rādheyena yuyutsavaḥ |
    āyānti pāṇḍavā brahmannāhvayantaḥ samantataḥ || 7-134-8||

    MHB 7-134-9

    संजय उवाच ।
    कर्णोऽपि रथिनां श्रेष्ठश्चापमुद्यम्य वीर्यवान् ।
    कौरवाग्र्यैः परिवृतः शक्रो देवगणैरिव ।
    पर्यतिष्ठत तेजस्वी स्वबाहुबलमाश्रितः ॥ ७-१३४-९॥
    saṃjaya uvāca |
    karṇo'pi rathināṃ śreṣṭhaścāpamudyamya vīryavān |
    kauravāgryaiḥ parivṛtaḥ śakro devagaṇairiva |
    paryatiṣṭhata tejasvī svabāhubalamāśritaḥ || 7-134-9||

    MHB 7-134-10

    ततः प्रववृते युद्धं कर्णस्य सह पाण्डवैः ।
    संरब्धस्य महाराज सिंहनादविनादितम् ॥ ७-१३४-१०॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ karṇasya saha pāṇḍavaiḥ |
    saṃrabdhasya mahārāja siṃhanādavināditam || 7-134-10||

    MHB 7-134-11

    ततस्ते पाण्डवा राजन्पाञ्चालाश्च यशस्विनः ।
    दृष्ट्वा कर्णं महाबाहुमुच्चैः शब्दमथानदन् ॥ ७-१३४-११॥
    tataste pāṇḍavā rājanpāñcālāśca yaśasvinaḥ |
    dṛṣṭvā karṇaṃ mahābāhumuccaiḥ śabdamathānadan || 7-134-11||

    MHB 7-134-12

    अयं कर्णः कुतः कर्णस्तिष्ठ कर्ण महारणे ।
    युध्यस्व सहितोऽस्माभिर्दुरात्मन्पुरुषाधम ॥ ७-१३४-१२॥
    ayaṃ karṇaḥ kutaḥ karṇastiṣṭha karṇa mahāraṇe |
    yudhyasva sahito'smābhirdurātmanpuruṣādhama || 7-134-12||

    MHB 7-134-13

    अन्ये तु दृष्ट्वा राधेयं क्रोधरक्तेक्षणाब्रुवन् ।
    हन्यतामयमुत्सिक्तः सूतपुत्रोऽल्पचेतनः ॥ ७-१३४-१३॥
    anye tu dṛṣṭvā rādheyaṃ krodharaktekṣaṇābruvan |
    hanyatāmayamutsiktaḥ sūtaputro'lpacetanaḥ || 7-134-13||

    MHB 7-134-14

    सर्वैः पार्थिवशार्दूलैर्नानेनार्थोऽस्ति जीवता ।
    अत्यन्तवैरी पार्थानां सततं पापपूरुषः ॥ ७-१३४-१४॥
    sarvaiḥ pārthivaśārdūlairnānenārtho'sti jīvatā |
    atyantavairī pārthānāṃ satataṃ pāpapūruṣaḥ || 7-134-14||

    MHB 7-134-15

    एष मूलं ह्यनर्थानां दुर्योधनमते स्थितः ।
    हतैनमिति जल्पन्तः क्षत्रियाः समुपाद्रवन् ॥ ७-१३४-१५॥
    eṣa mūlaṃ hyanarthānāṃ duryodhanamate sthitaḥ |
    hatainamiti jalpantaḥ kṣatriyāḥ samupādravan || 7-134-15||

    MHB 7-134-16

    महता शरवर्षेण छादयन्तो महारथाः ।
    वधार्थं सूतपुत्रस्य पाण्डवेयेन चोदिताः ॥ ७-१३४-१६॥
    mahatā śaravarṣeṇa chādayanto mahārathāḥ |
    vadhārthaṃ sūtaputrasya pāṇḍaveyena coditāḥ || 7-134-16||

    MHB 7-134-17

    तांस्तु सर्वांस्तथा दृष्ट्वा धावमानान्महारथान् ।
    न विव्यथे सूतपुत्रो न च त्रासमगच्छत ॥ ७-१३४-१७॥
    tāṃstu sarvāṃstathā dṛṣṭvā dhāvamānānmahārathān |
    na vivyathe sūtaputro na ca trāsamagacchata || 7-134-17||

    MHB 7-134-18

    दृष्ट्वा नगरकल्पं तमुद्धूतं सैन्यसागरम् ।
    पिप्रीषुस्तव पुत्राणां संग्रामेष्वपराजितः ॥ ७-१३४-१८॥
    dṛṣṭvā nagarakalpaṃ tamuddhūtaṃ sainyasāgaram |
    piprīṣustava putrāṇāṃ saṃgrāmeṣvaparājitaḥ || 7-134-18||

    MHB 7-134-19

    सायकौघेन बलवान्क्षिप्रकारी महाबलः ।
    वारयामास तत्सैन्यं समन्ताद्भरतर्षभ ॥ ७-१३४-१९॥
    sāyakaughena balavānkṣiprakārī mahābalaḥ |
    vārayāmāsa tatsainyaṃ samantādbharatarṣabha || 7-134-19||

    MHB 7-134-20

    ततस्तु शरवर्षेण पार्थिवास्तमवारयन् ।
    धनूंषि ते विधुन्वानाः शतशोऽथ सहस्रशः ।
    अयोधयन्त राधेयं शक्रं दैत्यगणा इव ॥ ७-१३४-२०॥
    tatastu śaravarṣeṇa pārthivāstamavārayan |
    dhanūṃṣi te vidhunvānāḥ śataśo'tha sahasraśaḥ |
    ayodhayanta rādheyaṃ śakraṃ daityagaṇā iva || 7-134-20||

    MHB 7-134-21

    शरवर्षं तु तत्कर्णः पार्थिवैः समुदीरितम् ।
    शरवर्षेण महता समन्ताद्व्यकिरत्प्रभो ॥ ७-१३४-२१॥
    śaravarṣaṃ tu tatkarṇaḥ pārthivaiḥ samudīritam |
    śaravarṣeṇa mahatā samantādvyakiratprabho || 7-134-21||

    MHB 7-134-22

    तद्युद्धमभवत्तेषां कृतप्रतिकृतैषिणाम् ।
    यथा देवासुरे युद्धे शक्रस्य सह दानवैः ॥ ७-१३४-२२॥
    tadyuddhamabhavatteṣāṃ kṛtapratikṛtaiṣiṇām |
    yathā devāsure yuddhe śakrasya saha dānavaiḥ || 7-134-22||

    MHB 7-134-23

    तत्राद्भुतमपश्याम सूतपुत्रस्य लाघवम् ।
    यदेनं समरे यत्ता नाप्नुवन्त परे युधि ॥ ७-१३४-२३॥
    tatrādbhutamapaśyāma sūtaputrasya lāghavam |
    yadenaṃ samare yattā nāpnuvanta pare yudhi || 7-134-23||

    MHB 7-134-24

    निवार्य च शरौघांस्तान्पार्थिवानां महारथः ।
    युगेष्वीषासु छत्रेषु ध्वजेषु च हयेषु च ।
    आत्मनामाङ्कितान्बाणान्राधेयः प्राहिणोच्छितान् ॥ ७-१३४-२४॥
    nivārya ca śaraughāṃstānpārthivānāṃ mahārathaḥ |
    yugeṣvīṣāsu chatreṣu dhvajeṣu ca hayeṣu ca |
    ātmanāmāṅkitānbāṇānrādheyaḥ prāhiṇocchitān || 7-134-24||

    MHB 7-134-25

    ततस्ते व्याकुलीभूता राजानः कर्णपीडिताः ।
    बभ्रमुस्तत्र तत्रैव गावः शीतार्दिता इव ॥ ७-१३४-२५॥
    tataste vyākulībhūtā rājānaḥ karṇapīḍitāḥ |
    babhramustatra tatraiva gāvaḥ śītārditā iva || 7-134-25||

    MHB 7-134-26

    हयानां वध्यमानानां गजानां रथिनां तथा ।
    तत्र तत्राभ्यवेक्षामः संघान्कर्णेन पातितान् ॥ ७-१३४-२६॥
    hayānāṃ vadhyamānānāṃ gajānāṃ rathināṃ tathā |
    tatra tatrābhyavekṣāmaḥ saṃghānkarṇena pātitān || 7-134-26||

    MHB 7-134-27

    शिरोभिः पतितै राजन्बाहुभिश्च समन्ततः ।
    आस्तीर्णा वसुधा सर्वा शूराणामनिवर्तिनाम् ॥ ७-१३४-२७॥
    śirobhiḥ patitai rājanbāhubhiśca samantataḥ |
    āstīrṇā vasudhā sarvā śūrāṇāmanivartinām || 7-134-27||

    MHB 7-134-28

    हतैश्च हन्यमानैश्च निष्टनद्भिश्च सर्वशः ।
    बभूवायोधनं रौद्रं वैवस्वतपुरोपमम् ॥ ७-१३४-२८॥
    hataiśca hanyamānaiśca niṣṭanadbhiśca sarvaśaḥ |
    babhūvāyodhanaṃ raudraṃ vaivasvatapuropamam || 7-134-28||

    MHB 7-134-29

    ततो दुर्योधनो राजा दृष्ट्वा कर्णस्य विक्रमम् ।
    अश्वत्थामानमासाद्य तदा वाक्यमुवाच ह ॥ ७-१३४-२९॥
    tato duryodhano rājā dṛṣṭvā karṇasya vikramam |
    aśvatthāmānamāsādya tadā vākyamuvāca ha || 7-134-29||

    MHB 7-134-30

    युध्यतेऽसौ रणे कर्णो दंशितः सर्वपार्थिवैः ।
    पश्यैतां द्रवतीं सेनां कर्णसायकपीडिताम् ।
    कार्त्तिकेयेन विध्वस्तामासुरीं पृतनामिव ॥ ७-१३४-३०॥
    yudhyate'sau raṇe karṇo daṃśitaḥ sarvapārthivaiḥ |
    paśyaitāṃ dravatīṃ senāṃ karṇasāyakapīḍitām |
    kārttikeyena vidhvastāmāsurīṃ pṛtanāmiva || 7-134-30||

    MHB 7-134-31

    दृष्ट्वैतां निर्जितां सेनां रणे कर्णेन धीमता ।
    अभियात्येष बीभत्सुः सूतपुत्रजिघांसया ॥ ७-१३४-३१॥
    dṛṣṭvaitāṃ nirjitāṃ senāṃ raṇe karṇena dhīmatā |
    abhiyātyeṣa bībhatsuḥ sūtaputrajighāṃsayā || 7-134-31||

    MHB 7-134-32

    तद्यथा पश्यमानानां सूतपुत्रं महारथम् ।
    न हन्यात्पाण्डवः संख्ये तथा नीतिर्विधीयताम् ॥ ७-१३४-३२॥
    tadyathā paśyamānānāṃ sūtaputraṃ mahāratham |
    na hanyātpāṇḍavaḥ saṃkhye tathā nītirvidhīyatām || 7-134-32||

    MHB 7-134-33

    ततो द्रौणिः कृपः शल्यो हार्दिक्यश्च महारथः ।
    प्रत्युद्ययुस्तदा पार्थं सूतपुत्रपरीप्सया ॥ ७-१३४-३३॥
    tato drauṇiḥ kṛpaḥ śalyo hārdikyaśca mahārathaḥ |
    pratyudyayustadā pārthaṃ sūtaputraparīpsayā || 7-134-33||

    MHB 7-134-34

    आयान्तं दृश्य कौन्तेयं वृत्रं देवचमूमिव ।
    प्रत्युद्ययौ तदा कर्णो यथा शक्रः प्रतापवान् ॥ ७-१३४-३४॥
    āyāntaṃ dṛśya kaunteyaṃ vṛtraṃ devacamūmiva |
    pratyudyayau tadā karṇo yathā śakraḥ pratāpavān || 7-134-34||

    MHB 7-134-35

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    संरब्धं फल्गुनं दृष्ट्वा कालान्तकयमोपमम् ।
    कर्णो वैकर्तनः सूत प्रत्यपद्यत्किमुत्तरम् ॥ ७-१३४-३५॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    saṃrabdhaṃ phalgunaṃ dṛṣṭvā kālāntakayamopamam |
    karṇo vaikartanaḥ sūta pratyapadyatkimuttaram || 7-134-35||

    MHB 7-134-36

    स ह्यस्पर्धत पार्थेन नित्यमेव महारथः ।
    आशंसते च बीभत्सुं युद्धे जेतुं सुदारुणे ॥ ७-१३४-३६॥
    sa hyaspardhata pārthena nityameva mahārathaḥ |
    āśaṃsate ca bībhatsuṃ yuddhe jetuṃ sudāruṇe || 7-134-36||

    MHB 7-134-37

    स तु तं सहसा प्राप्तं नित्यमत्यन्तवैरिणम् ।
    कर्णो वैकर्तनः सूत किमुत्तरमपद्यत ॥ ७-१३४-३७॥
    sa tu taṃ sahasā prāptaṃ nityamatyantavairiṇam |
    karṇo vaikartanaḥ sūta kimuttaramapadyata || 7-134-37||

    MHB 7-134-38

    संजय उवाच ।
    आयान्तं पाण्डवं दृष्ट्वा गजः प्रतिगजं यथा ।
    असंभ्रान्ततरः कर्णः पर्त्युदीयाद्धनंजयम् ॥ ७-१३४-३८॥
    saṃjaya uvāca |
    āyāntaṃ pāṇḍavaṃ dṛṣṭvā gajaḥ pratigajaṃ yathā |
    asaṃbhrāntataraḥ karṇaḥ partyudīyāddhanaṃjayam || 7-134-38||

    MHB 7-134-39

    तमापतन्तं वेगेन वैकर्तनमजिह्मगैः ।
    वारयामास तेजस्वी पाण्डवः शत्रुतापनः ॥ ७-१३४-३९॥
    tamāpatantaṃ vegena vaikartanamajihmagaiḥ |
    vārayāmāsa tejasvī pāṇḍavaḥ śatrutāpanaḥ || 7-134-39||

    MHB 7-134-40

    तं कर्णः शरजालेन छादयामास मारिष ।
    विव्याध च सुसंक्रुद्धः शरैस्त्रिभिरजिह्मगैः ॥ ७-१३४-४०॥
    taṃ karṇaḥ śarajālena chādayāmāsa māriṣa |
    vivyādha ca susaṃkruddhaḥ śaraistribhirajihmagaiḥ || 7-134-40||

    MHB 7-134-41

    तस्य तल्लाघवं पार्थो नामृष्यत महाबलः ।
    तस्मै बाणाञ्शिलाधौतान्प्रसन्नाग्रानजिह्मगान् ॥ ७-१३४-४१॥
    tasya tallāghavaṃ pārtho nāmṛṣyata mahābalaḥ |
    tasmai bāṇāñśilādhautānprasannāgrānajihmagān || 7-134-41||

    MHB 7-134-42

    प्राहिणोत्सूतपुत्राय त्रिंशतं शत्रुतापनः ।
    विव्याध चैनं संरब्धो बाणेनैकेन वीर्यवान् ॥ ७-१३४-४२॥
    prāhiṇotsūtaputrāya triṃśataṃ śatrutāpanaḥ |
    vivyādha cainaṃ saṃrabdho bāṇenaikena vīryavān || 7-134-42||

    MHB 7-134-43

    सव्ये भुजाग्रे बलवान्नाराचेन हसन्निव ।
    तस्य विद्धस्य वेगेन कराच्चापं पपात ह ॥ ७-१३४-४३॥
    savye bhujāgre balavānnārācena hasanniva |
    tasya viddhasya vegena karāccāpaṃ papāta ha || 7-134-43||

    MHB 7-134-44

    पुनरादाय तच्चापं निमेषार्धान्महाबलः ।
    छादयामास बाणौघैः फल्गुनं कृतहस्तवत् ॥ ७-१३४-४४॥
    punarādāya taccāpaṃ nimeṣārdhānmahābalaḥ |
    chādayāmāsa bāṇaughaiḥ phalgunaṃ kṛtahastavat || 7-134-44||

    MHB 7-134-45

    शरवृष्टिं तु तां मुक्तां सूतपुत्रेण भारत ।
    व्यधमच्छरवर्षेण स्मयन्निव धनंजयः ॥ ७-१३४-४५॥
    śaravṛṣṭiṃ tu tāṃ muktāṃ sūtaputreṇa bhārata |
    vyadhamaccharavarṣeṇa smayanniva dhanaṃjayaḥ || 7-134-45||

    MHB 7-134-46

    तौ परस्परमासाद्य शरवर्षेण पार्थिव ।
    छादयेतां महेष्वासौ कृतप्रतिकृतैषिणौ ॥ ७-१३४-४६॥
    tau parasparamāsādya śaravarṣeṇa pārthiva |
    chādayetāṃ maheṣvāsau kṛtapratikṛtaiṣiṇau || 7-134-46||

    MHB 7-134-47

    तदद्भुतमभूद्युद्धं कर्णपाण्डवयोर्मृधे ।
    क्रुद्धयोर्वाशिताहेतोर्वन्ययोर्गजयोरिव ॥ ७-१३४-४७॥
    tadadbhutamabhūdyuddhaṃ karṇapāṇḍavayormṛdhe |
    kruddhayorvāśitāhetorvanyayorgajayoriva || 7-134-47||

    MHB 7-134-48

    ततः पार्थो महेष्वासो दृष्ट्वा कर्णस्य विक्रमम् ।
    मुष्टिदेशे धनुस्तस्य चिच्छेद त्वरयान्वितः ॥ ७-१३४-४८॥
    tataḥ pārtho maheṣvāso dṛṣṭvā karṇasya vikramam |
    muṣṭideśe dhanustasya ciccheda tvarayānvitaḥ || 7-134-48||

    MHB 7-134-49

    अश्वांश्च चतुरो भल्लैरनयद्यमसादनम् ।
    सारथेश्च शिरः कायादहरच्छत्रुतापनः ॥ ७-१३४-४९॥
    aśvāṃśca caturo bhallairanayadyamasādanam |
    sāratheśca śiraḥ kāyādaharacchatrutāpanaḥ || 7-134-49||

    MHB 7-134-50

    अथैनं छिन्नधन्वानं हताश्वं हतसारथिम् ।
    विव्याध सायकैः पार्थश्चतुर्भिः पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१३४-५०॥
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ hatāśvaṃ hatasārathim |
    vivyādha sāyakaiḥ pārthaścaturbhiḥ pāṇḍunandanaḥ || 7-134-50||

    MHB 7-134-51

    हताश्वात्तु रथात्तूर्णमवप्लुत्य नरर्षभः ।
    आरुरोह रथं तूर्णं कृपस्य शरपीडितः ॥ ७-१३४-५१॥
    hatāśvāttu rathāttūrṇamavaplutya nararṣabhaḥ |
    āruroha rathaṃ tūrṇaṃ kṛpasya śarapīḍitaḥ || 7-134-51||

    MHB 7-134-52

    राधेयं निर्जितं दृष्ट्वा तावका भरतर्षभ ।
    धनंजयशरैर्नुन्नाः प्राद्रवन्त दिशो दश ॥ ७-१३४-५२॥
    rādheyaṃ nirjitaṃ dṛṣṭvā tāvakā bharatarṣabha |
    dhanaṃjayaśarairnunnāḥ prādravanta diśo daśa || 7-134-52||

    MHB 7-134-53

    द्रवतस्तान्समालोक्य राजा दुर्योधनो नृप ।
    निवर्तयामास तदा वाक्यं चेदमुवाच ह ॥ ७-१३४-५३॥
    dravatastānsamālokya rājā duryodhano nṛpa |
    nivartayāmāsa tadā vākyaṃ cedamuvāca ha || 7-134-53||

    MHB 7-134-54

    अलं द्रुतेन वः शूरास्तिष्ठध्वं क्षत्रियर्षभाः ।
    एष पार्थवधायाहं स्वयं गच्छामि संयुगे ।
    अहं पार्थान्हनिष्यामि सपाञ्चालान्ससोमकान् ॥ ७-१३४-५४॥
    alaṃ drutena vaḥ śūrāstiṣṭhadhvaṃ kṣatriyarṣabhāḥ |
    eṣa pārthavadhāyāhaṃ svayaṃ gacchāmi saṃyuge |
    ahaṃ pārthānhaniṣyāmi sapāñcālānsasomakān || 7-134-54||

    MHB 7-134-55

    अद्य मे युध्यमानस्य सह गाण्डीवधन्वना ।
    द्रक्ष्यन्ति विक्रमं पार्थाः कालस्येव युगक्षये ॥ ७-१३४-५५॥
    adya me yudhyamānasya saha gāṇḍīvadhanvanā |
    drakṣyanti vikramaṃ pārthāḥ kālasyeva yugakṣaye || 7-134-55||

    MHB 7-134-56

    अद्य मद्बाणजालानि विमुक्तानि सहस्रशः ।
    द्रक्ष्यन्ति समरे योधाः शलभानामिवायतीः ॥ ७-१३४-५६॥
    adya madbāṇajālāni vimuktāni sahasraśaḥ |
    drakṣyanti samare yodhāḥ śalabhānāmivāyatīḥ || 7-134-56||

    MHB 7-134-57

    अद्य बाणमयं वर्षं सृजतो मम धन्विनः ।
    जीमूतस्येव घर्मान्ते द्रक्ष्यन्ति युधि सैनिकाः ॥ ७-१३४-५७॥
    adya bāṇamayaṃ varṣaṃ sṛjato mama dhanvinaḥ |
    jīmūtasyeva gharmānte drakṣyanti yudhi sainikāḥ || 7-134-57||

    MHB 7-134-58

    जेष्याम्यद्य रणे पार्थं सायकैर्नतपर्वभिः ।
    तिष्ठध्वं समरे शूरा भयं त्यजत फल्गुनात् ॥ ७-१३४-५८॥
    jeṣyāmyadya raṇe pārthaṃ sāyakairnataparvabhiḥ |
    tiṣṭhadhvaṃ samare śūrā bhayaṃ tyajata phalgunāt || 7-134-58||

    MHB 7-134-59

    न हि मद्वीर्यमासाद्य फल्गुनः प्रसहिष्यति ।
    यथा वेलां समासाद्य सागरो मकरालयः ॥ ७-१३४-५९॥
    na hi madvīryamāsādya phalgunaḥ prasahiṣyati |
    yathā velāṃ samāsādya sāgaro makarālayaḥ || 7-134-59||

    MHB 7-134-60

    इत्युक्त्वा प्रययौ राजा सैन्येन महता वृतः ।
    फल्गुनं प्रति दुर्धर्षः क्रोधसंरक्तलोचनः ॥ ७-१३४-६०॥
    ityuktvā prayayau rājā sainyena mahatā vṛtaḥ |
    phalgunaṃ prati durdharṣaḥ krodhasaṃraktalocanaḥ || 7-134-60||

    MHB 7-134-61

    तं प्रयान्तं महाबाहुं दृष्ट्वा शारद्वतस्तदा ।
    अश्वत्थामानमासाद्य वाक्यमेतदुवाच ह ॥ ७-१३४-६१॥
    taṃ prayāntaṃ mahābāhuṃ dṛṣṭvā śāradvatastadā |
    aśvatthāmānamāsādya vākyametaduvāca ha || 7-134-61||

    MHB 7-134-62

    एष राजा महाबाहुरमर्षी क्रोधमूर्छितः ।
    पतंगवृत्तिमास्थाय फल्गुनं योद्धुमिच्छति ॥ ७-१३४-६२॥
    eṣa rājā mahābāhuramarṣī krodhamūrchitaḥ |
    pataṃgavṛttimāsthāya phalgunaṃ yoddhumicchati || 7-134-62||

    MHB 7-134-63

    यावन्नः पश्यमानानां प्राणान्पार्थेन संगतः ।
    न जह्यात्पुरुषव्याघ्रस्तावद्वारय कौरवम् ॥ ७-१३४-६३॥
    yāvannaḥ paśyamānānāṃ prāṇānpārthena saṃgataḥ |
    na jahyātpuruṣavyāghrastāvadvāraya kauravam || 7-134-63||

    MHB 7-134-64

    यावत्फल्गुनबाणानां गोचरं नाधिगच्छति ।
    कौरवः पार्थिवो वीरस्तावद्वारय तं द्रुतम् ॥ ७-१३४-६४॥
    yāvatphalgunabāṇānāṃ gocaraṃ nādhigacchati |
    kauravaḥ pārthivo vīrastāvadvāraya taṃ drutam || 7-134-64||

    MHB 7-134-65

    यावत्पार्थशरैर्घोरैर्निर्मुक्तोरगसंनिभैः ।
    न भस्मीक्रियते राजा तावद्युद्धान्निवार्यताम् ॥ ७-१३४-६५॥
    yāvatpārthaśarairghorairnirmuktoragasaṃnibhaiḥ |
    na bhasmīkriyate rājā tāvadyuddhānnivāryatām || 7-134-65||

    MHB 7-134-66

    अयुक्तमिव पश्यामि तिष्ठत्स्वस्मासु मानद ।
    स्वयं युद्धाय यद्राजा पार्थं यात्यसहायवान् ॥ ७-१३४-६६॥
    ayuktamiva paśyāmi tiṣṭhatsvasmāsu mānada |
    svayaṃ yuddhāya yadrājā pārthaṃ yātyasahāyavān || 7-134-66||

    MHB 7-134-67

    दुर्लभं जीवितं मन्ये कौरव्यस्य किरीटिना ।
    युध्यमानस्य पार्थेन शार्दूलेनेव हस्तिनः ॥ ७-१३४-६७॥
    durlabhaṃ jīvitaṃ manye kauravyasya kirīṭinā |
    yudhyamānasya pārthena śārdūleneva hastinaḥ || 7-134-67||

    MHB 7-134-68

    मातुलेनैवमुक्तस्तु द्रौणिः शस्त्रभृतां वरः ।
    दुर्योधनमिदं वाक्यं त्वरितं समभाषत ॥ ७-१३४-६८॥
    mātulenaivamuktastu drauṇiḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ |
    duryodhanamidaṃ vākyaṃ tvaritaṃ samabhāṣata || 7-134-68||

    MHB 7-134-69

    मयि जीवति गान्धारे न युद्धं गन्तुमर्हसि ।
    मामनादृत्य कौरव्य तव नित्यं हितैषिणम् ॥ ७-१३४-६९॥
    mayi jīvati gāndhāre na yuddhaṃ gantumarhasi |
    māmanādṛtya kauravya tava nityaṃ hitaiṣiṇam || 7-134-69||

    MHB 7-134-70

    न हि ते संभ्रमः कार्यः पार्थस्य विजयं प्रति ।
    अहमावारयिष्यामि पार्थं तिष्ठ सुयोधन ॥ ७-१३४-७०॥
    na hi te saṃbhramaḥ kāryaḥ pārthasya vijayaṃ prati |
    ahamāvārayiṣyāmi pārthaṃ tiṣṭha suyodhana || 7-134-70||

    MHB 7-134-71

    दुर्योधन उवाच ।
    आचार्यः पाण्डुपुत्रान्वै पुत्रवत्परिरक्षति ।
    त्वमप्युपेक्षां कुरुषे तेषु नित्यं द्विजोत्तम ॥ ७-१३४-७१॥
    duryodhana uvāca |
    ācāryaḥ pāṇḍuputrānvai putravatparirakṣati |
    tvamapyupekṣāṃ kuruṣe teṣu nityaṃ dvijottama || 7-134-71||

    MHB 7-134-72

    मम वा मन्दभाग्यत्वान्मन्दस्ते विक्रमो युधि ।
    धर्मराजप्रियार्थं वा द्रौपद्या वा न विद्म तत् ॥ ७-१३४-७२॥
    mama vā mandabhāgyatvānmandaste vikramo yudhi |
    dharmarājapriyārthaṃ vā draupadyā vā na vidma tat || 7-134-72||

    MHB 7-134-73

    धिगस्तु मम लुब्धस्य यत्कृते सर्वबान्धवाः ।
    सुखार्हाः परमं दुःखं प्राप्नुवन्त्यपराजिताः ॥ ७-१३४-७३॥
    dhigastu mama lubdhasya yatkṛte sarvabāndhavāḥ |
    sukhārhāḥ paramaṃ duḥkhaṃ prāpnuvantyaparājitāḥ || 7-134-73||

    MHB 7-134-74

    को हि शस्त्रभृतां मुख्यो महेश्वरसमो युधि ।
    शत्रून्न क्षपयेच्छक्तो यो न स्याद्गौतमीसुतः ॥ ७-१३४-७४॥
    ko hi śastrabhṛtāṃ mukhyo maheśvarasamo yudhi |
    śatrūnna kṣapayecchakto yo na syādgautamīsutaḥ || 7-134-74||

    MHB 7-134-75

    अश्वत्थामन्प्रसीदस्व नाशयैतान्ममाहितान् ।
    तवास्त्रगोचरे शक्ताः स्थातुं देवापि नानघ ॥ ७-१३४-७५॥
    aśvatthāmanprasīdasva nāśayaitānmamāhitān |
    tavāstragocare śaktāḥ sthātuṃ devāpi nānagha || 7-134-75||

    MHB 7-134-76

    पाञ्चालान्सोमकांश्चैव जहि द्रौणे सहानुगान् ।
    वयं शेषान्हनिष्यामस्त्वयैव परिरक्षिताः ॥ ७-१३४-७६॥
    pāñcālānsomakāṃścaiva jahi drauṇe sahānugān |
    vayaṃ śeṣānhaniṣyāmastvayaiva parirakṣitāḥ || 7-134-76||

    MHB 7-134-77

    एते हि सोमका विप्र पाञ्चालाश्च यशस्विनः ।
    मम सैन्येषु संरब्धा विचरन्ति दवाग्निवत् ॥ ७-१३४-७७॥
    ete hi somakā vipra pāñcālāśca yaśasvinaḥ |
    mama sainyeṣu saṃrabdhā vicaranti davāgnivat || 7-134-77||

    MHB 7-134-78

    तान्वारय महाबाहो केकयांश्च नरोत्तम ।
    पुरा कुर्वन्ति निःशेषं रक्ष्यमाणाः किरीटिना ॥ ७-१३४-७८॥
    tānvāraya mahābāho kekayāṃśca narottama |
    purā kurvanti niḥśeṣaṃ rakṣyamāṇāḥ kirīṭinā || 7-134-78||

    MHB 7-134-79

    आदौ वा यदि वा पश्चात्तवेदं कर्म मारिष ।
    त्वमुत्पन्नो महाबाहो पाञ्चालानां वधं प्रति ॥ ७-१३४-७९॥
    ādau vā yadi vā paścāttavedaṃ karma māriṣa |
    tvamutpanno mahābāho pāñcālānāṃ vadhaṃ prati || 7-134-79||

    MHB 7-134-80

    करिष्यसि जगत्सर्वमपाञ्चालं किलाच्युत ।
    एवं सिद्धाब्रुवन्वाचो भविष्यति च तत्तथा ॥ ७-१३४-८०॥
    kariṣyasi jagatsarvamapāñcālaṃ kilācyuta |
    evaṃ siddhābruvanvāco bhaviṣyati ca tattathā || 7-134-80||

    MHB 7-134-81

    न तेऽस्त्रगोचरे शक्ताः स्थातुं देवाः सवासवाः ।
    किमु पार्थाः सपाञ्चालाः सत्यमेतद्वचो मम ॥ ७-१३४-८१॥
    na te'stragocare śaktāḥ sthātuṃ devāḥ savāsavāḥ |
    kimu pārthāḥ sapāñcālāḥ satyametadvaco mama || 7-134-81||

    Adhyaya: 135/173 (54)

    MHB 7-135-1

    संजय उवाच ।
    दुर्योधनेनैवमुक्तो द्रौणिराहवदुर्मदः ।
    प्रत्युवाच महाबाहो यथा वदसि कौरव ॥ ७-१३५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    duryodhanenaivamukto drauṇirāhavadurmadaḥ |
    pratyuvāca mahābāho yathā vadasi kaurava || 7-135-1||

    MHB 7-135-2

    प्रिया हि पाण्डवा नित्यं मम चापि पितुश्च मे ।
    तथैवावां प्रियौ तेषां न तु युद्धे कुरूद्वह ।
    शक्तितस्तात युध्यामस्त्यक्त्वा प्राणानभीतवत् ॥ ७-१३५-२॥
    priyā hi pāṇḍavā nityaṃ mama cāpi pituśca me |
    tathaivāvāṃ priyau teṣāṃ na tu yuddhe kurūdvaha |
    śaktitastāta yudhyāmastyaktvā prāṇānabhītavat || 7-135-2||

    MHB 7-135-3

    अहं कर्णश्च शल्यश्च कृपो हार्दिक्य एव च ।
    निमेषात्पाण्डवीं सेनां क्षपयेम नृपोत्तम ॥ ७-१३५-३॥
    ahaṃ karṇaśca śalyaśca kṛpo hārdikya eva ca |
    nimeṣātpāṇḍavīṃ senāṃ kṣapayema nṛpottama || 7-135-3||

    MHB 7-135-4

    ते चापि कौरवीं सेनां निमेषार्धात्कुरूद्वह ।
    क्षपयेयुर्महाबाहो न स्याम यदि संयुगे ॥ ७-१३५-४॥
    te cāpi kauravīṃ senāṃ nimeṣārdhātkurūdvaha |
    kṣapayeyurmahābāho na syāma yadi saṃyuge || 7-135-4||

    MHB 7-135-5

    युध्यतां पाण्डवाञ्शक्त्या तेषां चास्मान्युयुत्सताम् ।
    तेजस्तु तेज आसाद्य प्रशमं याति भारत ॥ ७-१३५-५॥
    yudhyatāṃ pāṇḍavāñśaktyā teṣāṃ cāsmānyuyutsatām |
    tejastu teja āsādya praśamaṃ yāti bhārata || 7-135-5||

    MHB 7-135-6

    अशक्या तरसा जेतुं पाण्डवानामनीकिनी ।
    जीवत्सु पाण्डुपुत्रेषु तद्धि सत्यं ब्रवीमि ते ॥ ७-१३५-६॥
    aśakyā tarasā jetuṃ pāṇḍavānāmanīkinī |
    jīvatsu pāṇḍuputreṣu taddhi satyaṃ bravīmi te || 7-135-6||

    MHB 7-135-7

    आत्मार्थं युध्यमानास्ते समर्थाः पाण्डुनन्दनाः ।
    किमर्थं तव सैन्यानि न हनिष्यन्ति भारत ॥ ७-१३५-७॥
    ātmārthaṃ yudhyamānāste samarthāḥ pāṇḍunandanāḥ |
    kimarthaṃ tava sainyāni na haniṣyanti bhārata || 7-135-7||

    MHB 7-135-8

    त्वं हि लुब्धतमो राजन्निकृतिज्ञश्च कौरव ।
    सर्वातिशङ्की मानी च ततोऽस्मानतिशङ्कसे ॥ ७-१३५-८॥
    tvaṃ hi lubdhatamo rājannikṛtijñaśca kaurava |
    sarvātiśaṅkī mānī ca tato'smānatiśaṅkase || 7-135-8||

    MHB 7-135-9

    अहं तु यत्नमास्थाय त्वदर्थे त्यक्तजीवितः ।
    एष गच्छामि संग्रामं त्वत्कृते कुरुनन्दन ॥ ७-१३५-९॥
    ahaṃ tu yatnamāsthāya tvadarthe tyaktajīvitaḥ |
    eṣa gacchāmi saṃgrāmaṃ tvatkṛte kurunandana || 7-135-9||

    MHB 7-135-10

    योत्स्येऽहं शत्रुभिः सार्धं जेष्यामि च वरान्वरान् ।
    पाञ्चालैः सह योत्स्यामि सोमकैः केकयैस्तथा ।
    पाण्डवेयैश्च संग्रामे त्वत्प्रियार्थमरिंदम ॥ ७-१३५-१०॥
    yotsye'haṃ śatrubhiḥ sārdhaṃ jeṣyāmi ca varānvarān |
    pāñcālaiḥ saha yotsyāmi somakaiḥ kekayaistathā |
    pāṇḍaveyaiśca saṃgrāme tvatpriyārthamariṃdama || 7-135-10||

    MHB 7-135-11

    अद्य मद्बाणनिर्दग्धाः पाञ्चालाः सोमकास्तथा ।
    सिंहेनेवार्दिता गावो विद्रविष्यन्ति सर्वतः ॥ ७-१३५-११॥
    adya madbāṇanirdagdhāḥ pāñcālāḥ somakāstathā |
    siṃhenevārditā gāvo vidraviṣyanti sarvataḥ || 7-135-11||

    MHB 7-135-12

    अद्य धर्मसुतो राजा दृष्ट्वा मम पराक्रमम् ।
    अश्वत्थाममयं लोकं मंस्यते सह सोमकैः ॥ ७-१३५-१२॥
    adya dharmasuto rājā dṛṣṭvā mama parākramam |
    aśvatthāmamayaṃ lokaṃ maṃsyate saha somakaiḥ || 7-135-12||

    MHB 7-135-13

    आगमिष्यति निर्वेदं धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    दृष्ट्वा विनिहतान्संख्ये पाञ्चालान्सोमकैः सह ॥ ७-१३५-१३॥
    āgamiṣyati nirvedaṃ dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    dṛṣṭvā vinihatānsaṃkhye pāñcālānsomakaiḥ saha || 7-135-13||

    MHB 7-135-14

    ये मां युद्धेऽभियोत्स्यन्ति तान्हनिष्यामि भारत ।
    न हि ते वीर मुच्येरन्मद्बाह्वन्तरमागताः ॥ ७-१३५-१४॥
    ye māṃ yuddhe'bhiyotsyanti tānhaniṣyāmi bhārata |
    na hi te vīra mucyeranmadbāhvantaramāgatāḥ || 7-135-14||

    MHB 7-135-15

    एवमुक्त्वा महाबाहुः पुत्रं दुर्योधनं तव ।
    अभ्यवर्तत युद्धाय द्रावयन्सर्वधन्विनः ।
    चिकीर्षुस्तव पुत्राणां प्रियं प्राणभृतां वरः ॥ ७-१३५-१५॥
    evamuktvā mahābāhuḥ putraṃ duryodhanaṃ tava |
    abhyavartata yuddhāya drāvayansarvadhanvinaḥ |
    cikīrṣustava putrāṇāṃ priyaṃ prāṇabhṛtāṃ varaḥ || 7-135-15||

    MHB 7-135-16

    ततोऽब्रवीत्सकैकेयान्पाञ्चालान्गौतमीसुतः ।
    प्रहरध्वमितः सर्वे मम गात्रे महारथाः ।
    स्थिरीभूताश्च युध्यध्वं दर्शयन्तोऽस्त्रलाघवम् ॥ ७-१३५-१६॥
    tato'bravītsakaikeyānpāñcālāngautamīsutaḥ |
    praharadhvamitaḥ sarve mama gātre mahārathāḥ |
    sthirībhūtāśca yudhyadhvaṃ darśayanto'stralāghavam || 7-135-16||

    MHB 7-135-17

    एवमुक्तास्तु ते सर्वे शस्त्रवृष्टिमपातयन् ।
    द्रौणिं प्रति महाराज जलं जलधरा इव ॥ ७-१३५-१७॥
    evamuktāstu te sarve śastravṛṣṭimapātayan |
    drauṇiṃ prati mahārāja jalaṃ jaladharā iva || 7-135-17||

    MHB 7-135-18

    तान्निहत्य शरान्द्रौणिर्दश वीरानपोथयत् ।
    प्रमुखे पाण्डुपुत्राणां धृष्टद्युम्नस्य चाभिभो ॥ ७-१३५-१८॥
    tānnihatya śarāndrauṇirdaśa vīrānapothayat |
    pramukhe pāṇḍuputrāṇāṃ dhṛṣṭadyumnasya cābhibho || 7-135-18||

    MHB 7-135-19

    ते हन्यमानाः समरे पाञ्चालाः सृञ्जयास्तथा ।
    परित्यज्य रणे द्रौणिं व्यद्रवन्त दिशो दश ॥ ७-१३५-१९॥
    te hanyamānāḥ samare pāñcālāḥ sṛñjayāstathā |
    parityajya raṇe drauṇiṃ vyadravanta diśo daśa || 7-135-19||

    MHB 7-135-20

    तान्दृष्ट्वा द्रवतः शूरान्पाञ्चालान्सहसोमकान् ।
    धृष्टद्युम्नो महाराज द्रौणिमभ्यद्रवद्युधि ॥ ७-१३५-२०॥
    tāndṛṣṭvā dravataḥ śūrānpāñcālānsahasomakān |
    dhṛṣṭadyumno mahārāja drauṇimabhyadravadyudhi || 7-135-20||

    MHB 7-135-21

    ततः काञ्चनचित्राणां सजलाम्बुदनादिनाम् ।
    वृतः शतेन शूराणां रथानामनिवर्तिनाम् ॥ ७-१३५-२१॥
    tataḥ kāñcanacitrāṇāṃ sajalāmbudanādinām |
    vṛtaḥ śatena śūrāṇāṃ rathānāmanivartinām || 7-135-21||

    MHB 7-135-22

    पुत्रः पाञ्चालराजस्य धृष्टद्युम्नो महारथः ।
    द्रौणिमित्यब्रवीद्वाक्यं दृष्ट्वा योधान्निपातितान् ॥ ७-१३५-२२॥
    putraḥ pāñcālarājasya dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ |
    drauṇimityabravīdvākyaṃ dṛṣṭvā yodhānnipātitān || 7-135-22||

    MHB 7-135-23

    आचार्यपुत्र दुर्बुद्धे किमन्यैर्निहतैस्तव ।
    समागच्छ मया सार्धं यदि शूरोऽसि संयुगे ।
    अहं त्वां निहनिष्यामि तिष्ठेदानीं ममाग्रतः ॥ ७-१३५-२३॥
    ācāryaputra durbuddhe kimanyairnihataistava |
    samāgaccha mayā sārdhaṃ yadi śūro'si saṃyuge |
    ahaṃ tvāṃ nihaniṣyāmi tiṣṭhedānīṃ mamāgrataḥ || 7-135-23||

    MHB 7-135-24

    ततस्तमाचार्यसुतं धृष्टद्युम्नः प्रतापवान् ।
    मर्मभिद्भिः शरैस्तीक्ष्णैर्जघान भरतर्षभ ॥ ७-१३५-२४॥
    tatastamācāryasutaṃ dhṛṣṭadyumnaḥ pratāpavān |
    marmabhidbhiḥ śaraistīkṣṇairjaghāna bharatarṣabha || 7-135-24||

    MHB 7-135-25

    ते तु पङ्क्तीकृता द्रौणिं शरा विविशुराशुगाः ।
    रुक्मपुङ्खाः प्रसन्नाग्राः सर्वकायावदारणाः ।
    मध्वर्थिन इवोद्दामा भ्रमराः पुष्पितं द्रुमम् ॥ ७-१३५-२५॥
    te tu paṅktīkṛtā drauṇiṃ śarā viviśurāśugāḥ |
    rukmapuṅkhāḥ prasannāgrāḥ sarvakāyāvadāraṇāḥ |
    madhvarthina ivoddāmā bhramarāḥ puṣpitaṃ drumam || 7-135-25||

    MHB 7-135-26

    सोऽतिविद्धो भृशं क्रुद्धः पदाक्रान्त इवोरगः ।
    मानी द्रौणिरसंभ्रान्तो बाणपाणिरभाषत ॥ ७-१३५-२६॥
    so'tividdho bhṛśaṃ kruddhaḥ padākrānta ivoragaḥ |
    mānī drauṇirasaṃbhrānto bāṇapāṇirabhāṣata || 7-135-26||

    MHB 7-135-27

    धृष्टद्युम्न स्थिरो भूत्वा मुहूर्तं प्रतिपालय ।
    यावत्त्वां निशितैर्बाणैः प्रेषयामि यमक्षयम् ॥ ७-१३५-२७॥
    dhṛṣṭadyumna sthiro bhūtvā muhūrtaṃ pratipālaya |
    yāvattvāṃ niśitairbāṇaiḥ preṣayāmi yamakṣayam || 7-135-27||

    MHB 7-135-28

    द्रौणिरेवमथाभाष्य पार्षतं परवीरहा ।
    छादयामास बाणौघैः समन्ताल्लघुहस्तवत् ॥ ७-१३५-२८॥
    drauṇirevamathābhāṣya pārṣataṃ paravīrahā |
    chādayāmāsa bāṇaughaiḥ samantāllaghuhastavat || 7-135-28||

    MHB 7-135-29

    स छाद्यमानः समरे द्रौणिना युद्धदुर्मदः ।
    द्रौणिं पाञ्चालतनयो वाग्भिरातर्जयत्तदा ॥ ७-१३५-२९॥
    sa chādyamānaḥ samare drauṇinā yuddhadurmadaḥ |
    drauṇiṃ pāñcālatanayo vāgbhirātarjayattadā || 7-135-29||

    MHB 7-135-30

    न जानीषे प्रतिज्ञां मे विप्रोत्पत्तिं तथैव च ।
    द्रोणं हत्वा किल मया हन्तव्यस्त्वं सुदुर्मते ।
    ततस्त्वाहं न हन्म्यद्य द्रोणे जीवति संयुगे ॥ ७-१३५-३०॥
    na jānīṣe pratijñāṃ me viprotpattiṃ tathaiva ca |
    droṇaṃ hatvā kila mayā hantavyastvaṃ sudurmate |
    tatastvāhaṃ na hanmyadya droṇe jīvati saṃyuge || 7-135-30||

    MHB 7-135-31

    इमां तु रजनीं प्राप्तामप्रभातां सुदुर्मते ।
    निहत्य पितरं तेऽद्य ततस्त्वामपि संयुगे ।
    नेष्यामि मृत्युलोकायेत्येवं मे मनसि स्थितम् ॥ ७-१३५-३१॥
    imāṃ tu rajanīṃ prāptāmaprabhātāṃ sudurmate |
    nihatya pitaraṃ te'dya tatastvāmapi saṃyuge |
    neṣyāmi mṛtyulokāyetyevaṃ me manasi sthitam || 7-135-31||

    MHB 7-135-32

    यस्ते पार्थेषु विद्वेषो या भक्तिः कौरवेषु च ।
    तां दर्शय स्थिरो भूत्वा न मे जीवन्विमोक्ष्यसे ॥ ७-१३५-३२॥
    yaste pārtheṣu vidveṣo yā bhaktiḥ kauraveṣu ca |
    tāṃ darśaya sthiro bhūtvā na me jīvanvimokṣyase || 7-135-32||

    MHB 7-135-33

    यो हि ब्राह्मण्यमुत्सृज्य क्षत्रधर्मरतो द्विजः ।
    स वध्यः सर्वलोकस्य यथा त्वं पुरुषाधम ॥ ७-१३५-३३॥
    yo hi brāhmaṇyamutsṛjya kṣatradharmarato dvijaḥ |
    sa vadhyaḥ sarvalokasya yathā tvaṃ puruṣādhama || 7-135-33||

    MHB 7-135-34

    इत्युक्तः परुषं वाक्यं पार्षतेन द्विजोत्तमः ।
    क्रोधमाहारयत्तीव्रं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१३५-३४॥
    ityuktaḥ paruṣaṃ vākyaṃ pārṣatena dvijottamaḥ |
    krodhamāhārayattīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-135-34||

    MHB 7-135-35

    निर्दहन्निव चक्षुर्भ्यां पार्षतं सोऽभ्यवैक्षत ।
    छादयामास च शरैर्निःश्वसन्पन्नगो यथा ॥ ७-१३५-३५॥
    nirdahanniva cakṣurbhyāṃ pārṣataṃ so'bhyavaikṣata |
    chādayāmāsa ca śarairniḥśvasanpannago yathā || 7-135-35||

    MHB 7-135-36

    स छाद्यमानः समरे द्रौणिना राजसत्तम ।
    सर्वपाञ्चालसेनाभिः संवृतो रथसत्तमः ॥ ७-१३५-३६॥
    sa chādyamānaḥ samare drauṇinā rājasattama |
    sarvapāñcālasenābhiḥ saṃvṛto rathasattamaḥ || 7-135-36||

    MHB 7-135-37

    नाकम्पत महाबाहुः स्वधैर्यं समुपाश्रितः ।
    सायकांश्चैव विविधानश्वत्थाम्नि मुमोच ह ॥ ७-१३५-३७॥
    nākampata mahābāhuḥ svadhairyaṃ samupāśritaḥ |
    sāyakāṃścaiva vividhānaśvatthāmni mumoca ha || 7-135-37||

    MHB 7-135-38

    तौ पुनः संन्यवर्तेतां प्राणद्यूतपरे रणे ।
    निवारयन्तौ बाणौघैः परस्परममर्षिणौ ।
    उत्सृजन्तौ महेष्वासौ शरवृष्टीः समन्ततः ॥ ७-१३५-३८॥
    tau punaḥ saṃnyavartetāṃ prāṇadyūtapare raṇe |
    nivārayantau bāṇaughaiḥ parasparamamarṣiṇau |
    utsṛjantau maheṣvāsau śaravṛṣṭīḥ samantataḥ || 7-135-38||

    MHB 7-135-39

    द्रौणिपार्षतयोर्युद्धं घोररूपं भयानकम् ।
    दृष्ट्वा संपूजयामासुः सिद्धचारणवातिकाः ॥ ७-१३५-३९॥
    drauṇipārṣatayoryuddhaṃ ghorarūpaṃ bhayānakam |
    dṛṣṭvā saṃpūjayāmāsuḥ siddhacāraṇavātikāḥ || 7-135-39||

    MHB 7-135-40

    शरौघैः पूरयन्तौ तावाकाशं प्रदिशस्तथा ।
    अलक्ष्यौ समयुध्येतां महत्कृत्वा शरैस्तमः ॥ ७-१३५-४०॥
    śaraughaiḥ pūrayantau tāvākāśaṃ pradiśastathā |
    alakṣyau samayudhyetāṃ mahatkṛtvā śaraistamaḥ || 7-135-40||

    MHB 7-135-41

    नृत्यमानाविव रणे मण्डलीकृतकार्मुकौ ।
    परस्परवधे यत्तौ परस्परजयैषिणौ ॥ ७-१३५-४१॥
    nṛtyamānāviva raṇe maṇḍalīkṛtakārmukau |
    parasparavadhe yattau parasparajayaiṣiṇau || 7-135-41||

    MHB 7-135-42

    अयुध्येतां महाबाहू चित्रं लघु च सुष्ठु च ।
    संपूज्यमानौ समरे योधमुख्यैः सहस्रशः ॥ ७-१३५-४२॥
    ayudhyetāṃ mahābāhū citraṃ laghu ca suṣṭhu ca |
    saṃpūjyamānau samare yodhamukhyaiḥ sahasraśaḥ || 7-135-42||

    MHB 7-135-43

    तौ प्रयुद्धौ रणे दृष्ट्वा वने वन्यौ गजाविव ।
    उभयोः सेनयोर्हर्षस्तुमुलः समपद्यत ॥ ७-१३५-४३॥
    tau prayuddhau raṇe dṛṣṭvā vane vanyau gajāviva |
    ubhayoḥ senayorharṣastumulaḥ samapadyata || 7-135-43||

    MHB 7-135-44

    सिंहनादरवाश्चासन्दध्मुः शङ्खांश्च मारिष ।
    वादित्राण्यभ्यवाद्यन्त शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१३५-४४॥
    siṃhanādaravāścāsandadhmuḥ śaṅkhāṃśca māriṣa |
    vāditrāṇyabhyavādyanta śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-135-44||

    MHB 7-135-45

    तस्मिंस्तु तुमुले युद्धे भीरूणां भयवर्धने ।
    मुहूर्तमिव तद्युद्धं समरूपं तदाभवत् ॥ ७-१३५-४५॥
    tasmiṃstu tumule yuddhe bhīrūṇāṃ bhayavardhane |
    muhūrtamiva tadyuddhaṃ samarūpaṃ tadābhavat || 7-135-45||

    MHB 7-135-46

    ततो द्रौणिर्महाराज पार्षतस्य महात्मनः ।
    ध्वजं धनुस्तथा छत्रमुभौ च पार्ष्णिसारथी ।
    सूतमश्वांश्च चतुरो निहत्याभ्यद्रवद्रणे ॥ ७-१३५-४६॥
    tato drauṇirmahārāja pārṣatasya mahātmanaḥ |
    dhvajaṃ dhanustathā chatramubhau ca pārṣṇisārathī |
    sūtamaśvāṃśca caturo nihatyābhyadravadraṇe || 7-135-46||

    MHB 7-135-47

    पाञ्चालांश्चैव तान्सर्वान्बाणैः संनतपर्वभिः ।
    व्यद्रावयदमेयात्मा शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१३५-४७॥
    pāñcālāṃścaiva tānsarvānbāṇaiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    vyadrāvayadameyātmā śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-135-47||

    MHB 7-135-48

    ततः प्रविव्यथे सेना पाण्डवी भरतर्षभ ।
    दृष्ट्वा द्रौणेर्महत्कर्म वासवस्येव संयुगे ॥ ७-१३५-४८॥
    tataḥ pravivyathe senā pāṇḍavī bharatarṣabha |
    dṛṣṭvā drauṇermahatkarma vāsavasyeva saṃyuge || 7-135-48||

    MHB 7-135-49

    शतेन च शतं हत्वा पाञ्चालानां महारथः ।
    त्रिभिश्च निशितैर्बाणैर्हत्वा त्रीन्वै महारथान् ॥ ७-१३५-४९॥
    śatena ca śataṃ hatvā pāñcālānāṃ mahārathaḥ |
    tribhiśca niśitairbāṇairhatvā trīnvai mahārathān || 7-135-49||

    MHB 7-135-50

    द्रौणिर्द्रुपदपुत्रस्य फल्गुनस्य च पश्यतः ।
    नाशयामास पाञ्चालान्भूयिष्ठं ये व्यवस्थिताः ॥ ७-१३५-५०॥
    drauṇirdrupadaputrasya phalgunasya ca paśyataḥ |
    nāśayāmāsa pāñcālānbhūyiṣṭhaṃ ye vyavasthitāḥ || 7-135-50||

    MHB 7-135-51

    ते वध्यमानाः पाञ्चालाः समरे सह सृञ्जयैः ।
    अगच्छन्द्रौणिमुत्सृज्य विप्रकीर्णरथध्वजाः ॥ ७-१३५-५१॥
    te vadhyamānāḥ pāñcālāḥ samare saha sṛñjayaiḥ |
    agacchandrauṇimutsṛjya viprakīrṇarathadhvajāḥ || 7-135-51||

    MHB 7-135-52

    स जित्वा समरे शत्रून्द्रोणपुत्रो महारथः ।
    ननाद सुमहानादं तपान्ते जलदो यथा ॥ ७-१३५-५२॥
    sa jitvā samare śatrūndroṇaputro mahārathaḥ |
    nanāda sumahānādaṃ tapānte jalado yathā || 7-135-52||

    MHB 7-135-53

    स निहत्य बहूञ्शूरानश्वत्थामा व्यरोचत ।
    युगान्ते सर्वभूतानि भस्म कृत्वेव पावकः ॥ ७-१३५-५३॥
    sa nihatya bahūñśūrānaśvatthāmā vyarocata |
    yugānte sarvabhūtāni bhasma kṛtveva pāvakaḥ || 7-135-53||

    MHB 7-135-54

    संपूज्यमानो युधि कौरवेयैर्विजित्य संख्येऽरिगणान्सहस्रशः ।
    व्यरोचत द्रोणसुतः प्रतापवान्यथा सुरेन्द्रोऽरिगणान्निहत्य ॥ ७-१३५-५४॥
    saṃpūjyamāno yudhi kauraveyairvijitya saṃkhye'rigaṇānsahasraśaḥ |
    vyarocata droṇasutaḥ pratāpavānyathā surendro'rigaṇānnihatya || 7-135-54||

    Adhyaya: 136/173 (19)

    MHB 7-136-1

    संजय उवाच ।
    ततो युधिष्ठिरश्चैव भीमसेनश्च पाण्डवः ।
    द्रोणपुत्रं महाराज समन्तात्पर्यवारयन् ॥ ७-१३६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato yudhiṣṭhiraścaiva bhīmasenaśca pāṇḍavaḥ |
    droṇaputraṃ mahārāja samantātparyavārayan || 7-136-1||

    MHB 7-136-2

    ततो दुर्योधनो राजा भारद्वाजेन संवृतः ।
    अभ्ययात्पाण्डवान्संख्ये ततो युद्धमवर्तत ।
    घोररूपं महाराज भीरूणां भयवर्धनम् ॥ ७-१३६-२॥
    tato duryodhano rājā bhāradvājena saṃvṛtaḥ |
    abhyayātpāṇḍavānsaṃkhye tato yuddhamavartata |
    ghorarūpaṃ mahārāja bhīrūṇāṃ bhayavardhanam || 7-136-2||

    MHB 7-136-3

    अम्बष्ठान्मालवान्वङ्गाञ्शिबींस्त्रैगर्तकानपि ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय गणान्क्रुद्धो युधिष्ठिरः ॥ ७-१३६-३॥
    ambaṣṭhānmālavānvaṅgāñśibīṃstraigartakānapi |
    prāhiṇonmṛtyulokāya gaṇānkruddho yudhiṣṭhiraḥ || 7-136-3||

    MHB 7-136-4

    अभीषाहाञ्शूरसेनान्क्षत्रियान्युद्धदुर्मदान् ।
    निकृत्य पृथिवीं चक्रे भीमः शोणितकर्दमाम् ॥ ७-१३६-४॥
    abhīṣāhāñśūrasenānkṣatriyānyuddhadurmadān |
    nikṛtya pṛthivīṃ cakre bhīmaḥ śoṇitakardamām || 7-136-4||

    MHB 7-136-5

    यौधेयारट्टराजन्यान्मद्रकांश्च गणान्युधि ।
    प्राहिणोन्मृत्युलोकाय किरीटी निशितैः शरैः ॥ ७-१३६-५॥
    yaudheyāraṭṭarājanyānmadrakāṃśca gaṇānyudhi |
    prāhiṇonmṛtyulokāya kirīṭī niśitaiḥ śaraiḥ || 7-136-5||

    MHB 7-136-6

    प्रगाढमञ्जोगतिभिर्नाराचैरभिपीडिताः ।
    निपेतुर्द्विरदा भूमौ द्विशृङ्गा इव पर्वताः ॥ ७-१३६-६॥
    pragāḍhamañjogatibhirnārācairabhipīḍitāḥ |
    nipeturdviradā bhūmau dviśṛṅgā iva parvatāḥ || 7-136-6||

    MHB 7-136-7

    निकृत्तैर्हस्तिहस्तैश्च लुठमानैस्ततस्ततः ।
    रराज वसुधा कीर्णा विसर्पद्भिरिवोरगैः ॥ ७-१३६-७॥
    nikṛttairhastihastaiśca luṭhamānaistatastataḥ |
    rarāja vasudhā kīrṇā visarpadbhirivoragaiḥ || 7-136-7||

    MHB 7-136-8

    क्षिप्तैः कनकचित्रैश्च नृपच्छत्रैः क्षितिर्बभौ ।
    द्यौरिवादित्यचन्द्राद्यैर्ग्रहैः कीर्णा युगक्षये ॥ ७-१३६-८॥
    kṣiptaiḥ kanakacitraiśca nṛpacchatraiḥ kṣitirbabhau |
    dyaurivādityacandrādyairgrahaiḥ kīrṇā yugakṣaye || 7-136-8||

    MHB 7-136-9

    हत प्रहरताभीता विध्यत व्यवकृन्तत ।
    इत्यासीत्तुमुलः शब्दः शोणाश्वस्य रथं प्रति ॥ ७-१३६-९॥
    hata praharatābhītā vidhyata vyavakṛntata |
    ityāsīttumulaḥ śabdaḥ śoṇāśvasya rathaṃ prati || 7-136-9||

    MHB 7-136-10

    द्रोणस्तु परमक्रुद्धो वायव्यास्त्रेण संयुगे ।
    व्यधमत्तान्यथा वायुर्मेघानिव दुरत्ययः ॥ ७-१३६-१०॥
    droṇastu paramakruddho vāyavyāstreṇa saṃyuge |
    vyadhamattānyathā vāyurmeghāniva duratyayaḥ || 7-136-10||

    MHB 7-136-11

    ते हन्यमाना द्रोणेन पाञ्चालाः प्राद्रवन्भयात् ।
    पश्यतो भीमसेनस्य पार्थस्य च महात्मनः ॥ ७-१३६-११॥
    te hanyamānā droṇena pāñcālāḥ prādravanbhayāt |
    paśyato bhīmasenasya pārthasya ca mahātmanaḥ || 7-136-11||

    MHB 7-136-12

    ततः किरीटी भीमश्च सहसा संन्यवर्तताम् ।
    महता रथवंशेन परिगृह्य बलं तव ॥ ७-१३६-१२॥
    tataḥ kirīṭī bhīmaśca sahasā saṃnyavartatām |
    mahatā rathavaṃśena parigṛhya balaṃ tava || 7-136-12||

    MHB 7-136-13

    बीभत्सुर्दक्षिणं पार्श्वमुत्तरं तु वृकोदरः ।
    भारद्वाजं शरौघाभ्यां महद्भ्यामभ्यवर्षताम् ॥ ७-१३६-१३॥
    bībhatsurdakṣiṇaṃ pārśvamuttaraṃ tu vṛkodaraḥ |
    bhāradvājaṃ śaraughābhyāṃ mahadbhyāmabhyavarṣatām || 7-136-13||

    MHB 7-136-14

    तौ तदा सृञ्जयाश्चैव पाञ्चालाश्च महारथाः ।
    अन्वगच्छन्महाराज मत्स्याश्च सह सोमकैः ॥ ७-१३६-१४॥
    tau tadā sṛñjayāścaiva pāñcālāśca mahārathāḥ |
    anvagacchanmahārāja matsyāśca saha somakaiḥ || 7-136-14||

    MHB 7-136-15

    तथैव तव पुत्रस्य रथोदाराः प्रहारिणः ।
    महत्या सेनया सार्धं जग्मुर्द्रोणरथं प्रति ॥ ७-१३६-१५॥
    tathaiva tava putrasya rathodārāḥ prahāriṇaḥ |
    mahatyā senayā sārdhaṃ jagmurdroṇarathaṃ prati || 7-136-15||

    MHB 7-136-16

    ततः सा भारती सेना वध्यमाना किरीटिना ।
    तमसा निद्रया चैव पुनरेव व्यदीर्यत ॥ ७-१३६-१६॥
    tataḥ sā bhāratī senā vadhyamānā kirīṭinā |
    tamasā nidrayā caiva punareva vyadīryata || 7-136-16||

    MHB 7-136-17

    द्रोणेन वार्यमाणास्ते स्वयं तव सुतेन च ।
    न शक्यन्ते महाराज योधा वारयितुं तदा ॥ ७-१३६-१७॥
    droṇena vāryamāṇāste svayaṃ tava sutena ca |
    na śakyante mahārāja yodhā vārayituṃ tadā || 7-136-17||

    MHB 7-136-18

    सा पाण्डुपुत्रस्य शरैर्दार्यमाणा महाचमूः ।
    तमसा संवृते लोके व्यद्रवत्सर्वतोमुखी ॥ ७-१३६-१८॥
    sā pāṇḍuputrasya śarairdāryamāṇā mahācamūḥ |
    tamasā saṃvṛte loke vyadravatsarvatomukhī || 7-136-18||

    MHB 7-136-19

    उत्सृज्य शतशो वाहांस्तत्र केचिन्नराधिपाः ।
    प्राद्रवन्त महाराज भयाविष्टाः समन्ततः ॥ ७-१३६-१९॥
    utsṛjya śataśo vāhāṃstatra kecinnarādhipāḥ |
    prādravanta mahārāja bhayāviṣṭāḥ samantataḥ || 7-136-19||

    Adhyaya: 137/173 (51)

    MHB 7-137-1

    संजय उवाच ।
    सोमदत्तं तु संप्रेक्ष्य विधुन्वानं महद्धनुः ।
    सात्यकिः प्राह यन्तारं सोमदत्ताय मां वह ॥ ७-१३७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    somadattaṃ tu saṃprekṣya vidhunvānaṃ mahaddhanuḥ |
    sātyakiḥ prāha yantāraṃ somadattāya māṃ vaha || 7-137-1||

    MHB 7-137-2

    न ह्यहत्वा रणे शत्रुं बाह्लीकं कौरवाधमम् ।
    निवर्तिष्ये रणात्सूत सत्यमेतद्वचो मम ॥ ७-१३७-२॥
    na hyahatvā raṇe śatruṃ bāhlīkaṃ kauravādhamam |
    nivartiṣye raṇātsūta satyametadvaco mama || 7-137-2||

    MHB 7-137-3

    ततः संप्रेषयद्यन्ता सैन्धवांस्तान्महाजवान् ।
    तुरङ्गमाञ्शङ्खवर्णान्सर्वशब्दातिगान्रणे ॥ ७-१३७-३॥
    tataḥ saṃpreṣayadyantā saindhavāṃstānmahājavān |
    turaṅgamāñśaṅkhavarṇānsarvaśabdātigānraṇe || 7-137-3||

    MHB 7-137-4

    तेऽवहन्युयुधानं तु मनोमारुतरंहसः ।
    यथेन्द्रं हरयो राजन्पुरा दैत्यवधोद्यतम् ॥ ७-१३७-४॥
    te'vahanyuyudhānaṃ tu manomārutaraṃhasaḥ |
    yathendraṃ harayo rājanpurā daityavadhodyatam || 7-137-4||

    MHB 7-137-5

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य सात्वतं रभसं रणे ।
    सोमदत्तो महाबाहुरसंभ्रान्तोऽभ्यवर्तत ॥ ७-१३७-५॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya sātvataṃ rabhasaṃ raṇe |
    somadatto mahābāhurasaṃbhrānto'bhyavartata || 7-137-5||

    MHB 7-137-6

    विमुञ्चञ्शरवर्षाणि पर्जन्य इव वृष्टिमान् ।
    छादयामास शैनेयं जलदो भास्करं यथा ॥ ७-१३७-६॥
    vimuñcañśaravarṣāṇi parjanya iva vṛṣṭimān |
    chādayāmāsa śaineyaṃ jalado bhāskaraṃ yathā || 7-137-6||

    MHB 7-137-7

    असंभ्रान्तश्च समरे सात्यकिः कुरुपुंगवम् ।
    छादयामास बाणौघैः समन्ताद्भरतर्षभ ॥ ७-१३७-७॥
    asaṃbhrāntaśca samare sātyakiḥ kurupuṃgavam |
    chādayāmāsa bāṇaughaiḥ samantādbharatarṣabha || 7-137-7||

    MHB 7-137-8

    सोमदत्तस्तु तं षष्ट्या विव्याधोरसि माधवम् ।
    सात्यकिश्चापि तं राजन्नविध्यत्सायकैः शितैः ॥ ७-१३७-८॥
    somadattastu taṃ ṣaṣṭyā vivyādhorasi mādhavam |
    sātyakiścāpi taṃ rājannavidhyatsāyakaiḥ śitaiḥ || 7-137-8||

    MHB 7-137-9

    तावन्योन्यं शरैः कृत्तौ व्यराजेतां नरर्षभौ ।
    सुपुष्पौ पुष्पसमये पुष्पिताविव किंशुकौ ॥ ७-१३७-९॥
    tāvanyonyaṃ śaraiḥ kṛttau vyarājetāṃ nararṣabhau |
    supuṣpau puṣpasamaye puṣpitāviva kiṃśukau || 7-137-9||

    MHB 7-137-10

    रुधिरोक्षितसर्वाङ्गौ कुरुवृष्णियशस्करौ ।
    परस्परमवेक्षेतां दहन्ताविव लोचनैः ॥ ७-१३७-१०॥
    rudhirokṣitasarvāṅgau kuruvṛṣṇiyaśaskarau |
    parasparamavekṣetāṃ dahantāviva locanaiḥ || 7-137-10||

    MHB 7-137-11

    रथमण्डलमार्गेषु चरन्तावरिमर्दनौ ।
    घोररूपौ हि तावास्तां वृष्टिमन्ताविवाम्बुदौ ॥ ७-१३७-११॥
    rathamaṇḍalamārgeṣu carantāvarimardanau |
    ghorarūpau hi tāvāstāṃ vṛṣṭimantāvivāmbudau || 7-137-11||

    MHB 7-137-12

    शरसंभिन्नगात्रौ तौ सर्वतः शकलीकृतौ ।
    श्वाविधाविव राजेन्द्र व्यदृश्येतां शरक्षतौ ॥ ७-१३७-१२॥
    śarasaṃbhinnagātrau tau sarvataḥ śakalīkṛtau |
    śvāvidhāviva rājendra vyadṛśyetāṃ śarakṣatau || 7-137-12||

    MHB 7-137-13

    सुवर्णपुङ्खैरिषुभिराचितौ तौ व्यरोचताम् ।
    खद्योतैरावृतौ राजन्प्रावृषीव वनस्पती ॥ ७-१३७-१३॥
    suvarṇapuṅkhairiṣubhirācitau tau vyarocatām |
    khadyotairāvṛtau rājanprāvṛṣīva vanaspatī || 7-137-13||

    MHB 7-137-14

    संप्रदीपितसर्वाङ्गौ सायकैस्तौ महारथौ ।
    अदृश्येतां रणे क्रुद्धावुल्काभिरिव कुञ्जरौ ॥ ७-१३७-१४॥
    saṃpradīpitasarvāṅgau sāyakaistau mahārathau |
    adṛśyetāṃ raṇe kruddhāvulkābhiriva kuñjarau || 7-137-14||

    MHB 7-137-15

    ततो युधि महाराज सोमदत्तो महारथः ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद माधवस्य महद्धनुः ॥ ७-१३७-१५॥
    tato yudhi mahārāja somadatto mahārathaḥ |
    ardhacandreṇa ciccheda mādhavasya mahaddhanuḥ || 7-137-15||

    MHB 7-137-16

    अथैनं पञ्चविंशत्या सायकानां समार्पयत् ।
    त्वरमाणस्त्वराकाले पुनश्च दशभिः शरैः ॥ ७-१३७-१६॥
    athainaṃ pañcaviṃśatyā sāyakānāṃ samārpayat |
    tvaramāṇastvarākāle punaśca daśabhiḥ śaraiḥ || 7-137-16||

    MHB 7-137-17

    अथान्यद्धनुरादाय सात्यकिर्वेगवत्तरम् ।
    पञ्चभिः सायकैस्तूर्णं सोमदत्तमविध्यत ॥ ७-१३७-१७॥
    athānyaddhanurādāya sātyakirvegavattaram |
    pañcabhiḥ sāyakaistūrṇaṃ somadattamavidhyata || 7-137-17||

    MHB 7-137-18

    ततोऽपरेण भल्लेन ध्वजं चिच्छेद काञ्चनम् ।
    बाह्लीकस्य रणे राजन्सात्यकिः प्रहसन्निव ॥ ७-१३७-१८॥
    tato'pareṇa bhallena dhvajaṃ ciccheda kāñcanam |
    bāhlīkasya raṇe rājansātyakiḥ prahasanniva || 7-137-18||

    MHB 7-137-19

    सोमदत्तस्त्वसंभ्रान्तो दृष्ट्वा केतुं निपातितम् ।
    शैनेयं पञ्चविंशत्या सायकानां समाचिनोत् ॥ ७-१३७-१९॥
    somadattastvasaṃbhrānto dṛṣṭvā ketuṃ nipātitam |
    śaineyaṃ pañcaviṃśatyā sāyakānāṃ samācinot || 7-137-19||

    MHB 7-137-20

    सात्वतोऽपि रणे क्रुद्धः सोमदत्तस्य धन्विनः ।
    धनुश्चिच्छेद समरे क्षुरप्रेण शितेन ह ॥ ७-१३७-२०॥
    sātvato'pi raṇe kruddhaḥ somadattasya dhanvinaḥ |
    dhanuściccheda samare kṣurapreṇa śitena ha || 7-137-20||

    MHB 7-137-21

    अथैनं रुक्मपुङ्खानां शतेन नतपर्वणाम् ।
    आचिनोद्बहुधा राजन्भग्नदंष्ट्रमिव द्विपम् ॥ ७-१३७-२१॥
    athainaṃ rukmapuṅkhānāṃ śatena nataparvaṇām |
    ācinodbahudhā rājanbhagnadaṃṣṭramiva dvipam || 7-137-21||

    MHB 7-137-22

    अथान्यद्धनुरादाय सोमदत्तो महारथः ।
    सात्यकिं छादयामास शरवृष्ट्या महाबलः ॥ ७-१३७-२२॥
    athānyaddhanurādāya somadatto mahārathaḥ |
    sātyakiṃ chādayāmāsa śaravṛṣṭyā mahābalaḥ || 7-137-22||

    MHB 7-137-23

    सोमदत्तं तु संक्रुद्धो रणे विव्याध सात्यकिः ।
    सात्यकिं चेषुजालेन सोमदत्तो अपीडयत् ॥ ७-१३७-२३॥
    somadattaṃ tu saṃkruddho raṇe vivyādha sātyakiḥ |
    sātyakiṃ ceṣujālena somadatto apīḍayat || 7-137-23||

    MHB 7-137-24

    दशभिः सात्वतस्यार्थे भीमोऽहन्बाह्लिकात्मजम् ।
    सोमदत्तोऽप्यसंभ्रान्तः शैनेयमवधीच्छरैः ॥ ७-१३७-२४॥
    daśabhiḥ sātvatasyārthe bhīmo'hanbāhlikātmajam |
    somadatto'pyasaṃbhrāntaḥ śaineyamavadhīccharaiḥ || 7-137-24||

    MHB 7-137-25

    ततस्तु सात्वतस्यार्थे भैमसेनिर्नवं दृढम् ।
    मुमोच परिघं घोरं सोमदत्तस्य वक्षसि ॥ ७-१३७-२५॥
    tatastu sātvatasyārthe bhaimasenirnavaṃ dṛḍham |
    mumoca parighaṃ ghoraṃ somadattasya vakṣasi || 7-137-25||

    MHB 7-137-26

    तमापतन्तं वेगेन परिघं घोरदर्शनम् ।
    द्विधा चिच्छेद समरे प्रहसन्निव कौरवः ॥ ७-१३७-२६॥
    tamāpatantaṃ vegena parighaṃ ghoradarśanam |
    dvidhā ciccheda samare prahasanniva kauravaḥ || 7-137-26||

    MHB 7-137-27

    स पपात द्विधा छिन्न आयसः परिघो महान् ।
    महीधरस्येव महच्छिखरं वज्रदारितम् ॥ ७-१३७-२७॥
    sa papāta dvidhā chinna āyasaḥ parigho mahān |
    mahīdharasyeva mahacchikharaṃ vajradāritam || 7-137-27||

    MHB 7-137-28

    ततस्तु सात्यकी राजन्सोमदत्तस्य संयुगे ।
    धनुश्चिच्छेद भल्लेन हस्तावापं च पञ्चभिः ॥ ७-१३७-२८॥
    tatastu sātyakī rājansomadattasya saṃyuge |
    dhanuściccheda bhallena hastāvāpaṃ ca pañcabhiḥ || 7-137-28||

    MHB 7-137-29

    चतुर्भिस्तु शरैस्तूर्णं चतुरस्तुरगोत्तमान् ।
    समीपं प्रेषयामास प्रेतराजस्य भारत ॥ ७-१३७-२९॥
    caturbhistu śaraistūrṇaṃ caturasturagottamān |
    samīpaṃ preṣayāmāsa pretarājasya bhārata || 7-137-29||

    MHB 7-137-30

    सारथेश्च शिरः कायाद्भल्लेन नतपर्वणा ।
    जहार रथशार्दूलः प्रहसञ्शिनिपुंगवः ॥ ७-१३७-३०॥
    sāratheśca śiraḥ kāyādbhallena nataparvaṇā |
    jahāra rathaśārdūlaḥ prahasañśinipuṃgavaḥ || 7-137-30||

    MHB 7-137-31

    ततः शरं महाघोरं ज्वलन्तमिव पावकम् ।
    मुमोच सात्वतो राजन्स्वर्णपुङ्खं शिलाशितम् ॥ ७-१३७-३१॥
    tataḥ śaraṃ mahāghoraṃ jvalantamiva pāvakam |
    mumoca sātvato rājansvarṇapuṅkhaṃ śilāśitam || 7-137-31||

    MHB 7-137-32

    स विमुक्तो बलवता शैनेयेन शरोत्तमः ।
    घोरस्तस्योरसि विभो निपपाताशु भारत ॥ ७-१३७-३२॥
    sa vimukto balavatā śaineyena śarottamaḥ |
    ghorastasyorasi vibho nipapātāśu bhārata || 7-137-32||

    MHB 7-137-33

    सोऽतिविद्धो बलवता सात्वतेन महारथः ।
    सोमदत्तो महाबाहुर्निपपात ममार च ॥ ७-१३७-३३॥
    so'tividdho balavatā sātvatena mahārathaḥ |
    somadatto mahābāhurnipapāta mamāra ca || 7-137-33||

    MHB 7-137-34

    तं दृष्ट्वा निहतं तत्र सोमदत्तं महारथाः ।
    महता शरवर्षेण युयुधानमुपाद्रवन् ॥ ७-१३७-३४॥
    taṃ dṛṣṭvā nihataṃ tatra somadattaṃ mahārathāḥ |
    mahatā śaravarṣeṇa yuyudhānamupādravan || 7-137-34||

    MHB 7-137-35

    छाद्यमानं शरैर्दृष्ट्वा युयुधानं युधिष्ठिरः ।
    महत्या सेनया सार्धं द्रोणानीकमुपाद्रवत् ॥ ७-१३७-३५॥
    chādyamānaṃ śarairdṛṣṭvā yuyudhānaṃ yudhiṣṭhiraḥ |
    mahatyā senayā sārdhaṃ droṇānīkamupādravat || 7-137-35||

    MHB 7-137-36

    ततो युधिष्ठिरः क्रुद्धस्तावकानां महाबलम् ।
    शरैर्विद्रावयामास भारद्वाजस्य पश्यतः ॥ ७-१३७-३६॥
    tato yudhiṣṭhiraḥ kruddhastāvakānāṃ mahābalam |
    śarairvidrāvayāmāsa bhāradvājasya paśyataḥ || 7-137-36||

    MHB 7-137-37

    सैन्यानि द्रावयन्तं तु द्रोणो दृष्ट्वा युधिष्ठिरम् ।
    अभिदुद्राव वेगेन क्रोधसंरक्तलोचनः ॥ ७-१३७-३७॥
    sainyāni drāvayantaṃ tu droṇo dṛṣṭvā yudhiṣṭhiram |
    abhidudrāva vegena krodhasaṃraktalocanaḥ || 7-137-37||

    MHB 7-137-38

    ततः सुनिशितैर्बाणैः पार्थं विव्याध सप्तभिः ।
    सोऽतिविद्धो महाबाहुः सृक्किणी परिसंलिहन् ।
    युधिष्ठिरस्य चिच्छेद ध्वजं कार्मुकमेव च ॥ ७-१३७-३८॥
    tataḥ suniśitairbāṇaiḥ pārthaṃ vivyādha saptabhiḥ |
    so'tividdho mahābāhuḥ sṛkkiṇī parisaṃlihan |
    yudhiṣṭhirasya ciccheda dhvajaṃ kārmukameva ca || 7-137-38||

    MHB 7-137-39

    स छिन्नधन्वा त्वरितस्त्वराकाले नृपोत्तमः ।
    अन्यदादत्त वेगेन कार्मुकं समरे दृढम् ॥ ७-१३७-३९॥
    sa chinnadhanvā tvaritastvarākāle nṛpottamaḥ |
    anyadādatta vegena kārmukaṃ samare dṛḍham || 7-137-39||

    MHB 7-137-40

    ततः शरसहस्रेण द्रोणं विव्याध पार्थिवः ।
    साश्वसूतध्वजरथं तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१३७-४०॥
    tataḥ śarasahasreṇa droṇaṃ vivyādha pārthivaḥ |
    sāśvasūtadhvajarathaṃ tadadbhutamivābhavat || 7-137-40||

    MHB 7-137-41

    ततो मुहूर्तं व्यथितः शरघातप्रपीडितः ।
    निषसाद रथोपस्थे द्रोणो भरतसत्तम ॥ ७-१३७-४१॥
    tato muhūrtaṃ vyathitaḥ śaraghātaprapīḍitaḥ |
    niṣasāda rathopasthe droṇo bharatasattama || 7-137-41||

    MHB 7-137-42

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञां मुहूर्ताद्द्विजसत्तमः ।
    क्रोधेन महताविष्टो वायव्यास्त्रमवासृजत् ॥ ७-१३७-४२॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāṃ muhūrtāddvijasattamaḥ |
    krodhena mahatāviṣṭo vāyavyāstramavāsṛjat || 7-137-42||

    MHB 7-137-43

    असंभ्रान्तस्ततः पार्थो धनुराकृष्य वीर्यवान् ।
    तदस्त्रमस्त्रेण रणे स्तम्भयामास भारत ॥ ७-१३७-४३॥
    asaṃbhrāntastataḥ pārtho dhanurākṛṣya vīryavān |
    tadastramastreṇa raṇe stambhayāmāsa bhārata || 7-137-43||

    MHB 7-137-44

    ततोऽब्रवीद्वासुदेवः कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    युधिष्ठिर महाबाहो यत्त्वा वक्ष्यामि तच्छृणु ॥ ७-१३७-४४॥
    tato'bravīdvāsudevaḥ kuntīputraṃ yudhiṣṭhiram |
    yudhiṣṭhira mahābāho yattvā vakṣyāmi tacchṛṇu || 7-137-44||

    MHB 7-137-45

    उपारमस्व युद्धाय द्रोणाद्भरतसत्तम ।
    गृध्यते हि सदा द्रोणो ग्रहणे तव संयुगे ॥ ७-१३७-४५॥
    upāramasva yuddhāya droṇādbharatasattama |
    gṛdhyate hi sadā droṇo grahaṇe tava saṃyuge || 7-137-45||

    MHB 7-137-46

    नानुरूपमहं मन्ये युद्धमस्य त्वया सह ।
    योऽस्य सृष्टो विनाशाय स एनं श्वो हनिष्यति ॥ ७-१३७-४६॥
    nānurūpamahaṃ manye yuddhamasya tvayā saha |
    yo'sya sṛṣṭo vināśāya sa enaṃ śvo haniṣyati || 7-137-46||

    MHB 7-137-47

    परिवर्ज्य गुरुं याहि यत्र राजा सुयोधनः ।
    भीमश्च रथशार्दूलो युध्यते कौरवैः सह ॥ ७-१३७-४७॥
    parivarjya guruṃ yāhi yatra rājā suyodhanaḥ |
    bhīmaśca rathaśārdūlo yudhyate kauravaiḥ saha || 7-137-47||

    MHB 7-137-48

    वासुदेववचः श्रुत्वा धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    मुहूर्तं चिन्तयित्वा तु ततो दारुणमाहवम् ॥ ७-१३७-४८॥
    vāsudevavacaḥ śrutvā dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    muhūrtaṃ cintayitvā tu tato dāruṇamāhavam || 7-137-48||

    MHB 7-137-49

    प्रायाद्द्रुतममित्रघ्नो यत्र भीमो व्यवस्थितः ।
    विनिघ्नंस्तावकान्योधान्व्यादितास्य इवान्तकः ॥ ७-१३७-४९॥
    prāyāddrutamamitraghno yatra bhīmo vyavasthitaḥ |
    vinighnaṃstāvakānyodhānvyāditāsya ivāntakaḥ || 7-137-49||

    MHB 7-137-50

    रथघोषेण महता नादयन्वसुधातलम् ।
    पर्जन्य इव घर्मान्ते नादयन्वै दिशो दश ॥ ७-१३७-५०॥
    rathaghoṣeṇa mahatā nādayanvasudhātalam |
    parjanya iva gharmānte nādayanvai diśo daśa || 7-137-50||

    MHB 7-137-51

    भीमस्य निघ्नतः शत्रून्पार्ष्णिं जग्राह पाण्डवः ।
    द्रोणोऽपि पाण्डुपाञ्चालान्व्यधमद्रजनीमुखे ॥ ७-१३७-५१॥
    bhīmasya nighnataḥ śatrūnpārṣṇiṃ jagrāha pāṇḍavaḥ |
    droṇo'pi pāṇḍupāñcālānvyadhamadrajanīmukhe || 7-137-51||

    Adhyaya: 138/173 (34)

    MHB 7-138-1

    संजय उवाच ।
    वर्तमाने तथा युद्धे घोररूपे भयावहे ।
    तमसा संवृते लोके रजसा च महीपते ।
    नापश्यन्त रणे योधाः परस्परमवस्थिताः ॥ ७-१३८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    vartamāne tathā yuddhe ghorarūpe bhayāvahe |
    tamasā saṃvṛte loke rajasā ca mahīpate |
    nāpaśyanta raṇe yodhāḥ parasparamavasthitāḥ || 7-138-1||

    MHB 7-138-2

    अनुमानेन संज्ञाभिर्युद्धं तद्ववृते महत् ।
    नरनागाश्वमथनं परमं लोमहर्षणम् ॥ ७-१३८-२॥
    anumānena saṃjñābhiryuddhaṃ tadvavṛte mahat |
    naranāgāśvamathanaṃ paramaṃ lomaharṣaṇam || 7-138-2||

    MHB 7-138-3

    द्रोणकर्णकृपा वीरा भीमपार्षतसात्यकाः ।
    अन्योन्यं क्षोभयामासुः सैन्यानि नृपसत्तम ॥ ७-१३८-३॥
    droṇakarṇakṛpā vīrā bhīmapārṣatasātyakāḥ |
    anyonyaṃ kṣobhayāmāsuḥ sainyāni nṛpasattama || 7-138-3||

    MHB 7-138-4

    वध्यमानानि सैन्यानि समन्तात्तैर्महारथैः ।
    तमसा रजसा चैव समन्ताद्विप्रदुद्रुवुः ॥ ७-१३८-४॥
    vadhyamānāni sainyāni samantāttairmahārathaiḥ |
    tamasā rajasā caiva samantādvipradudruvuḥ || 7-138-4||

    MHB 7-138-5

    ते सर्वतो विद्रवन्तो योधा वित्रस्तचेतसः ।
    अहन्यन्त महाराज धावमानाश्च संयुगे ॥ ७-१३८-५॥
    te sarvato vidravanto yodhā vitrastacetasaḥ |
    ahanyanta mahārāja dhāvamānāśca saṃyuge || 7-138-5||

    MHB 7-138-6

    महारथसहस्राणि जघ्नुरन्योन्यमाहवे ।
    अन्धे तमसि मूढानि पुत्रस्य तव मन्त्रिते ॥ ७-१३८-६॥
    mahārathasahasrāṇi jaghnuranyonyamāhave |
    andhe tamasi mūḍhāni putrasya tava mantrite || 7-138-6||

    MHB 7-138-7

    ततः सर्वाणि सैन्यानि सेनागोपाश्च भारत ।
    व्यमुह्यन्त रणे तत्र तमसा संवृते सति ॥ ७-१३८-७॥
    tataḥ sarvāṇi sainyāni senāgopāśca bhārata |
    vyamuhyanta raṇe tatra tamasā saṃvṛte sati || 7-138-7||

    MHB 7-138-8

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तेषां संलोड्यमानानां पाण्डवैर्निहतौजसाम् ।
    अन्धे तमसि मग्नानामासीत्का वो मतिस्तदा ॥ ७-१३८-८॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    teṣāṃ saṃloḍyamānānāṃ pāṇḍavairnihataujasām |
    andhe tamasi magnānāmāsītkā vo matistadā || 7-138-8||

    MHB 7-138-9

    कथं प्रकाशस्तेषां वा मम सैन्येषु वा पुनः ।
    बभूव लोके तमसा तथा संजय संवृते ॥ ७-१३८-९॥
    kathaṃ prakāśasteṣāṃ vā mama sainyeṣu vā punaḥ |
    babhūva loke tamasā tathā saṃjaya saṃvṛte || 7-138-9||

    MHB 7-138-10

    संजय उवाच ।
    ततः सर्वाणि सैन्यानि हतशिष्टानि यानि वै ।
    सेनागोप्तॄनथादिश्य पुनर्व्यूहमकल्पयत् ॥ ७-१३८-१०॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ sarvāṇi sainyāni hataśiṣṭāni yāni vai |
    senāgoptṝnathādiśya punarvyūhamakalpayat || 7-138-10||

    MHB 7-138-11

    द्रोणः पुरस्ताज्जघने तु शल्यस्तथा द्रौणिः पार्श्वतः सौबलश्च ।
    स्वयं तु सर्वाणि बलानि राजन्राजाभ्ययाद्गोपयन्वै निशायाम् ॥ ७-१३८-११॥
    droṇaḥ purastājjaghane tu śalyastathā drauṇiḥ pārśvataḥ saubalaśca |
    svayaṃ tu sarvāṇi balāni rājanrājābhyayādgopayanvai niśāyām || 7-138-11||

    MHB 7-138-12

    उवाच सर्वांश्च पदातिसंघान्दुर्योधनः पार्थिव सान्त्वपूर्वम् ।
    उत्सृज्य सर्वे परमायुधानि गृह्णीत हस्तैर्ज्वलितान्प्रदीपान् ॥ ७-१३८-१२॥
    uvāca sarvāṃśca padātisaṃghānduryodhanaḥ pārthiva sāntvapūrvam |
    utsṛjya sarve paramāyudhāni gṛhṇīta hastairjvalitānpradīpān || 7-138-12||

    MHB 7-138-13

    ते चोदिताः पार्थिवसत्तमेन ततः प्रहृष्टा जगृहुः प्रदीपान् ।
    सा भूय एव ध्वजिनी विभक्ता व्यरोचताग्निप्रभया निशायाम् ॥ ७-१३८-१३॥
    te coditāḥ pārthivasattamena tataḥ prahṛṣṭā jagṛhuḥ pradīpān |
    sā bhūya eva dhvajinī vibhaktā vyarocatāgniprabhayā niśāyām || 7-138-13||

    MHB 7-138-14

    महाधनैराभरणैश्च दिव्यैः शस्त्रैः प्रदीप्तैरभिसंपतद्भिः ।
    क्षणेन सर्वे विहिताः प्रदीपा व्यदीपयंश्च ध्वजिनीं तदाशु ॥ ७-१३८-१४॥
    mahādhanairābharaṇaiśca divyaiḥ śastraiḥ pradīptairabhisaṃpatadbhiḥ |
    kṣaṇena sarve vihitāḥ pradīpā vyadīpayaṃśca dhvajinīṃ tadāśu || 7-138-14||

    MHB 7-138-15

    सर्वास्तु सेना व्यतिसेव्यमानाः पदातिभिः पावकतैलहस्तैः ।
    प्रकाश्यमाना ददृशुर्निशायां यथान्तरिक्षे जलदास्तडिद्भिः ॥ ७-१३८-१५॥
    sarvāstu senā vyatisevyamānāḥ padātibhiḥ pāvakatailahastaiḥ |
    prakāśyamānā dadṛśurniśāyāṃ yathāntarikṣe jaladāstaḍidbhiḥ || 7-138-15||

    MHB 7-138-16

    प्रकाशितायां तु तथा ध्वजिन्यां द्रोणोऽग्निकल्पः प्रतपन्समन्तात् ।
    रराज राजेन्द्र सुवर्णवर्मा मध्यं गतः सूर्य इवांशुमाली ॥ ७-१३८-१६॥
    prakāśitāyāṃ tu tathā dhvajinyāṃ droṇo'gnikalpaḥ pratapansamantāt |
    rarāja rājendra suvarṇavarmā madhyaṃ gataḥ sūrya ivāṃśumālī || 7-138-16||

    MHB 7-138-17

    जाम्बूनदेष्वाभरणेषु चैव निष्केषु शुद्धेषु शरावरेषु ।
    पीतेषु शस्त्रेषु च पावकस्य प्रतिप्रभास्तत्र ततो बभूवुः ॥ ७-१३८-१७॥
    jāmbūnadeṣvābharaṇeṣu caiva niṣkeṣu śuddheṣu śarāvareṣu |
    pīteṣu śastreṣu ca pāvakasya pratiprabhāstatra tato babhūvuḥ || 7-138-17||

    MHB 7-138-18

    गदाश्च शैक्याः परिघाश्च शुभ्रा रथेषु शक्त्यश्च विवर्तमानाः ।
    प्रतिप्रभा रश्मिभिराजमीढ पुनः पुनः संजनयन्ति दीप्ताः ॥ ७-१३८-१८॥
    gadāśca śaikyāḥ parighāśca śubhrā ratheṣu śaktyaśca vivartamānāḥ |
    pratiprabhā raśmibhirājamīḍha punaḥ punaḥ saṃjanayanti dīptāḥ || 7-138-18||

    MHB 7-138-19

    छत्राणि बालव्यजनानुषङ्गा दीप्ता महोल्काश्च तथैव राजन् ।
    व्याघूर्णमानाश्च सुवर्णमाला व्यायच्छतां तत्र तदा विरेजुः ॥ ७-१३८-१९॥
    chatrāṇi bālavyajanānuṣaṅgā dīptā maholkāśca tathaiva rājan |
    vyāghūrṇamānāśca suvarṇamālā vyāyacchatāṃ tatra tadā virejuḥ || 7-138-19||

    MHB 7-138-20

    शस्त्रप्रभाभिश्च विराजमानं दीपप्रभाभिश्च तदा बलं तत् ।
    प्रकाशितं चाभरणप्रभाभिर्भृशं प्रकाशं नृपते बभूव ॥ ७-१३८-२०॥
    śastraprabhābhiśca virājamānaṃ dīpaprabhābhiśca tadā balaṃ tat |
    prakāśitaṃ cābharaṇaprabhābhirbhṛśaṃ prakāśaṃ nṛpate babhūva || 7-138-20||

    MHB 7-138-21

    पीतानि शस्त्राण्यसृगुक्षितानि वीरावधूतानि तनुद्रुहाणि ।
    दीप्तां प्रभां प्राजनयन्त तत्र तपात्यये विद्युदिवान्तरिक्षे ॥ ७-१३८-२१॥
    pītāni śastrāṇyasṛgukṣitāni vīrāvadhūtāni tanudruhāṇi |
    dīptāṃ prabhāṃ prājanayanta tatra tapātyaye vidyudivāntarikṣe || 7-138-21||

    MHB 7-138-22

    प्रकम्पितानामभिघातवेगैरभिघ्नतां चापततां जवेन ।
    वक्त्राण्यशोभन्त तदा नराणां वाय्वीरितानीव महाम्बुजानि ॥ ७-१३८-२२॥
    prakampitānāmabhighātavegairabhighnatāṃ cāpatatāṃ javena |
    vaktrāṇyaśobhanta tadā narāṇāṃ vāyvīritānīva mahāmbujāni || 7-138-22||

    MHB 7-138-23

    महावने दाव इव प्रदीप्ते यथा प्रभा भास्करस्यापि नश्येत् ।
    तथा तवासीद्ध्वजिनी प्रदीप्ता महाभये भारत भीमरूपा ॥ ७-१३८-२३॥
    mahāvane dāva iva pradīpte yathā prabhā bhāskarasyāpi naśyet |
    tathā tavāsīddhvajinī pradīptā mahābhaye bhārata bhīmarūpā || 7-138-23||

    MHB 7-138-24

    तत्संप्रदीप्तं बलमस्मदीयं निशाम्य पार्थास्त्वरितास्तथैव ।
    सर्वेषु सैन्येषु पदातिसंघानचोदयंस्तेऽथ चक्रुः प्रदीपान् ॥ ७-१३८-२४॥
    tatsaṃpradīptaṃ balamasmadīyaṃ niśāmya pārthāstvaritāstathaiva |
    sarveṣu sainyeṣu padātisaṃghānacodayaṃste'tha cakruḥ pradīpān || 7-138-24||

    MHB 7-138-25

    गजे गजे सप्त कृताः प्रदीपा रथे रथे चैव दश प्रदीपाः ।
    द्वावश्वपृष्ठे परिपार्श्वतोऽन्ये ध्वजेषु चान्ये जघनेषु चान्ये ॥ ७-१३८-२५॥
    gaje gaje sapta kṛtāḥ pradīpā rathe rathe caiva daśa pradīpāḥ |
    dvāvaśvapṛṣṭhe paripārśvato'nye dhvajeṣu cānye jaghaneṣu cānye || 7-138-25||

    MHB 7-138-26

    सेनासु सर्वासु च पार्श्वतोऽन्ये पश्चात्पुरस्ताच्च समन्ततश्च ।
    मध्ये तथान्ये ज्वलिताग्निहस्ताः सेनाद्वयेऽपि स्म नरा विचेरुः ॥ ७-१३८-२६॥
    senāsu sarvāsu ca pārśvato'nye paścātpurastācca samantataśca |
    madhye tathānye jvalitāgnihastāḥ senādvaye'pi sma narā viceruḥ || 7-138-26||

    MHB 7-138-27

    सर्वेषु सैन्येषु पदातिसंघा व्यामिश्रिता हस्तिरथाश्ववृन्दैः ।
    मध्ये तथान्ये ज्वलिताग्निहस्ता व्यदीपयन्पाण्डुसुतस्य सेनाम् ॥ ७-१३८-२७॥
    sarveṣu sainyeṣu padātisaṃghā vyāmiśritā hastirathāśvavṛndaiḥ |
    madhye tathānye jvalitāgnihastā vyadīpayanpāṇḍusutasya senām || 7-138-27||

    MHB 7-138-28

    तेन प्रदीप्तेन तथा प्रदीप्तं बलं तदासीद्बलवद्बलेन ।
    भाः कुर्वता भानुमता ग्रहेण दिवाकरेणाग्निरिवाभितप्तः ॥ ७-१३८-२८॥
    tena pradīptena tathā pradīptaṃ balaṃ tadāsīdbalavadbalena |
    bhāḥ kurvatā bhānumatā graheṇa divākareṇāgnirivābhitaptaḥ || 7-138-28||

    MHB 7-138-29

    तयोः प्रभाः पृथिवीमन्तरिक्षं सर्वा व्यतिक्रम्य दिशश्च वृद्धाः ।
    तेन प्रकाशेन भृशं प्रकाशं बभूव तेषां तव चैव सैन्यम् ॥ ७-१३८-२९॥
    tayoḥ prabhāḥ pṛthivīmantarikṣaṃ sarvā vyatikramya diśaśca vṛddhāḥ |
    tena prakāśena bhṛśaṃ prakāśaṃ babhūva teṣāṃ tava caiva sainyam || 7-138-29||

    MHB 7-138-30

    तेन प्रकाशेन दिवंगमेन संबोधिता देवगणाश्च राजन् ।
    गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसंघाः समागमन्नप्सरसश्च सर्वाः ॥ ७-१३८-३०॥
    tena prakāśena divaṃgamena saṃbodhitā devagaṇāśca rājan |
    gandharvayakṣāsurasiddhasaṃghāḥ samāgamannapsarasaśca sarvāḥ || 7-138-30||

    MHB 7-138-31

    तद्देवगन्धर्वसमाकुलं च यक्षासुरेन्द्राप्सरसां गणैश्च ।
    हतैश्च वीरैर्दिवमारुहद्भिरायोधनं दिव्यकल्पं बभूव ॥ ७-१३८-३१॥
    taddevagandharvasamākulaṃ ca yakṣāsurendrāpsarasāṃ gaṇaiśca |
    hataiśca vīrairdivamāruhadbhirāyodhanaṃ divyakalpaṃ babhūva || 7-138-31||

    MHB 7-138-32

    रथाश्वनागाकुलदीपदीप्तं संरब्धयोधाहतविद्रुताश्वम् ।
    महद्बलं व्यूढरथाश्वनागं सुरासुरव्यूहसमं बभूव ॥ ७-१३८-३२॥
    rathāśvanāgākuladīpadīptaṃ saṃrabdhayodhāhatavidrutāśvam |
    mahadbalaṃ vyūḍharathāśvanāgaṃ surāsuravyūhasamaṃ babhūva || 7-138-32||

    MHB 7-138-33

    तच्छक्तिसंघाकुलचण्डवातं महारथाभ्रं रथवाजिघोषम् ।
    शस्त्रौघवर्षं रुधिराम्बुधारं निशि प्रवृत्तं नरदेवयुद्धम् ॥ ७-१३८-३३॥
    tacchaktisaṃghākulacaṇḍavātaṃ mahārathābhraṃ rathavājighoṣam |
    śastraughavarṣaṃ rudhirāmbudhāraṃ niśi pravṛttaṃ naradevayuddham || 7-138-33||

    MHB 7-138-34

    तस्मिन्महाग्निप्रतिमो महात्मा संतापयन्पाण्डवान्विप्रमुख्यः ।
    गभस्तिभिर्मध्यगतो यथार्को वर्षात्यये तद्वदभून्नरेन्द्र ॥ ७-१३८-३४॥
    tasminmahāgnipratimo mahātmā saṃtāpayanpāṇḍavānvipramukhyaḥ |
    gabhastibhirmadhyagato yathārko varṣātyaye tadvadabhūnnarendra || 7-138-34||

    Adhyaya: 139/173 (33)

    MHB 7-139-1

    संजय उवाच ।
    प्रकाशिते तथा लोके रजसा च तमोवृते ।
    समाजग्मुरथो वीराः परस्परवधैषिणः ॥ ७-१३९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    prakāśite tathā loke rajasā ca tamovṛte |
    samājagmuratho vīrāḥ parasparavadhaiṣiṇaḥ || 7-139-1||

    MHB 7-139-2

    ते समेत्य रणे राजञ्शस्त्रप्रासासिधारिणः ।
    परस्परमुदैक्षन्त परस्परकृतागसः ॥ ७-१३९-२॥
    te sametya raṇe rājañśastraprāsāsidhāriṇaḥ |
    parasparamudaikṣanta parasparakṛtāgasaḥ || 7-139-2||

    MHB 7-139-3

    प्रदीपानां सहस्रैश्च दीप्यमानैः समन्ततः ।
    विरराज तदा भूमिर्द्यौर्ग्रहैरिव भारत ॥ ७-१३९-३॥
    pradīpānāṃ sahasraiśca dīpyamānaiḥ samantataḥ |
    virarāja tadā bhūmirdyaurgrahairiva bhārata || 7-139-3||

    MHB 7-139-4

    उल्काशतैः प्रज्वलितै रणभूमिर्व्यराजत ।
    दह्यमानेव लोकानामभावे वै वसुंधरा ॥ ७-१३९-४॥
    ulkāśataiḥ prajvalitai raṇabhūmirvyarājata |
    dahyamāneva lokānāmabhāve vai vasuṃdharā || 7-139-4||

    MHB 7-139-5

    प्रादीप्यन्त दिशः सर्वाः प्रदीपैस्तैः समन्ततः ।
    वर्षाप्रदोषे खद्योतैर्वृता वृक्षा इवाबभुः ॥ ७-१३९-५॥
    prādīpyanta diśaḥ sarvāḥ pradīpaistaiḥ samantataḥ |
    varṣāpradoṣe khadyotairvṛtā vṛkṣā ivābabhuḥ || 7-139-5||

    MHB 7-139-6

    असज्जन्त ततो वीरा वीरेष्वेव पृथक्पृथक् ।
    नागा नागैः समाजग्मुस्तुरगाः सह वाजिभिः ॥ ७-१३९-६॥
    asajjanta tato vīrā vīreṣveva pṛthakpṛthak |
    nāgā nāgaiḥ samājagmusturagāḥ saha vājibhiḥ || 7-139-6||

    MHB 7-139-7

    रथा रथवरैरेव समाजग्मुर्मुदान्विताः ।
    तस्मिन्रात्रिमुखे घोरे पुत्रस्य तव शासनात् ॥ ७-१३९-७॥
    rathā rathavaraireva samājagmurmudānvitāḥ |
    tasminrātrimukhe ghore putrasya tava śāsanāt || 7-139-7||

    MHB 7-139-8

    ततोऽर्जुनो महाराज कौरवाणामनीकिनीम् ।
    व्यधमत्त्वरया युक्तः क्षपयन्सर्वपार्थिवान् ॥ ७-१३९-८॥
    tato'rjuno mahārāja kauravāṇāmanīkinīm |
    vyadhamattvarayā yuktaḥ kṣapayansarvapārthivān || 7-139-8||

    MHB 7-139-9

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्प्रविष्टे संरब्धे मम पुत्रस्य वाहिनीम् ।
    अमृष्यमाणे दुर्धर्षे किं व आसीन्मनस्तदा ॥ ७-१३९-९॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminpraviṣṭe saṃrabdhe mama putrasya vāhinīm |
    amṛṣyamāṇe durdharṣe kiṃ va āsīnmanastadā || 7-139-9||

    MHB 7-139-10

    किममन्यन्त सैन्यानि प्रविष्टे शत्रुतापने ।
    दुर्योधनश्च किं कृत्यं प्राप्तकालममन्यत ॥ ७-१३९-१०॥
    kimamanyanta sainyāni praviṣṭe śatrutāpane |
    duryodhanaśca kiṃ kṛtyaṃ prāptakālamamanyata || 7-139-10||

    MHB 7-139-11

    के चैनं समरे वीरं प्रत्युद्ययुररिंदमम् ।
    केऽरक्षन्दक्षिणं चक्रं के च द्रोणस्य सव्यतः ॥ ७-१३९-११॥
    ke cainaṃ samare vīraṃ pratyudyayurariṃdamam |
    ke'rakṣandakṣiṇaṃ cakraṃ ke ca droṇasya savyataḥ || 7-139-11||

    MHB 7-139-12

    के पृष्ठतोऽस्य ह्यभवन्वीरा वीरस्य युध्यतः ।
    के पुरस्तादगच्छन्त निघ्नतः शात्रवान्रणे ॥ ७-१३९-१२॥
    ke pṛṣṭhato'sya hyabhavanvīrā vīrasya yudhyataḥ |
    ke purastādagacchanta nighnataḥ śātravānraṇe || 7-139-12||

    MHB 7-139-13

    यत्प्राविशन्महेष्वासः पाञ्चालानपराजितः ।
    नृत्यन्निव नरव्याघ्रो रथमार्गेषु वीर्यवान् ॥ ७-१३९-१३॥
    yatprāviśanmaheṣvāsaḥ pāñcālānaparājitaḥ |
    nṛtyanniva naravyāghro rathamārgeṣu vīryavān || 7-139-13||

    MHB 7-139-14

    ददाह च शरैर्द्रोणः पाञ्चालानां रथव्रजान् ।
    धूमकेतुरिव क्रुद्धः स कथं मृत्युमीयिवान् ॥ ७-१३९-१४॥
    dadāha ca śarairdroṇaḥ pāñcālānāṃ rathavrajān |
    dhūmaketuriva kruddhaḥ sa kathaṃ mṛtyumīyivān || 7-139-14||

    MHB 7-139-15

    अव्यग्रानेव हि परान्कथयस्यपराजितान् ।
    हतांश्चैव विषण्णांश्च विप्रकीर्णांश्च शंससि ।
    रथिनो विरथांश्चैव कृतान्युद्धेषु मामकान् ॥ ७-१३९-१५॥
    avyagrāneva hi parānkathayasyaparājitān |
    hatāṃścaiva viṣaṇṇāṃśca viprakīrṇāṃśca śaṃsasi |
    rathino virathāṃścaiva kṛtānyuddheṣu māmakān || 7-139-15||

    MHB 7-139-16

    संजय उवाच ।
    द्रोणस्य मतमाज्ञाय योद्धुकामस्य तां निशाम् ।
    दुर्योधनो महाराज वश्यान्भ्रातॄनभाषत ॥ ७-१३९-१६॥
    saṃjaya uvāca |
    droṇasya matamājñāya yoddhukāmasya tāṃ niśām |
    duryodhano mahārāja vaśyānbhrātṝnabhāṣata || 7-139-16||

    MHB 7-139-17

    विकर्णं चित्रसेनं च महाबाहुं च कौरवम् ।
    दुर्धर्षं दीर्घबाहुं च ये च तेषां पदानुगाः ॥ ७-१३९-१७॥
    vikarṇaṃ citrasenaṃ ca mahābāhuṃ ca kauravam |
    durdharṣaṃ dīrghabāhuṃ ca ye ca teṣāṃ padānugāḥ || 7-139-17||

    MHB 7-139-18

    द्रोणं यत्ताः पराक्रान्ताः सर्वे रक्षत पृष्ठतः ।
    हार्दिक्यो दक्षिणं चक्रं शल्यश्चैवोत्तरं तथा ॥ ७-१३९-१८॥
    droṇaṃ yattāḥ parākrāntāḥ sarve rakṣata pṛṣṭhataḥ |
    hārdikyo dakṣiṇaṃ cakraṃ śalyaścaivottaraṃ tathā || 7-139-18||

    MHB 7-139-19

    त्रिगर्तानां च ये शूरा हतशिष्टा महारथाः ।
    तांश्चैव सर्वान्पुत्रस्ते समचोदयदग्रतः ॥ ७-१३९-१९॥
    trigartānāṃ ca ye śūrā hataśiṣṭā mahārathāḥ |
    tāṃścaiva sarvānputraste samacodayadagrataḥ || 7-139-19||

    MHB 7-139-20

    आचार्यो हि सुसंयत्तो भृशं यत्ताश्च पाण्डवाः ।
    तं रक्षत सुसंयत्ता निघ्नन्तं शात्रवान्रणे ॥ ७-१३९-२०॥
    ācāryo hi susaṃyatto bhṛśaṃ yattāśca pāṇḍavāḥ |
    taṃ rakṣata susaṃyattā nighnantaṃ śātravānraṇe || 7-139-20||

    MHB 7-139-21

    द्रोणो हि बलवान्युद्धे क्षिप्रहस्तः पराक्रमी ।
    निर्जयेत्त्रिदशान्युद्धे किमु पार्थान्ससोमकान् ॥ ७-१३९-२१॥
    droṇo hi balavānyuddhe kṣiprahastaḥ parākramī |
    nirjayettridaśānyuddhe kimu pārthānsasomakān || 7-139-21||

    MHB 7-139-22

    ते यूयं सहिताः सर्वे भृशं यत्ता महारथाः ।
    द्रोणं रक्षत पाञ्चाल्याद्धृष्टद्युम्नान्महारथात् ॥ ७-१३९-२२॥
    te yūyaṃ sahitāḥ sarve bhṛśaṃ yattā mahārathāḥ |
    droṇaṃ rakṣata pāñcālyāddhṛṣṭadyumnānmahārathāt || 7-139-22||

    MHB 7-139-23

    पाण्डवेयेषु सैन्येषु योधं पश्याम्यहं न तम् ।
    यो जयेत रणे द्रोणं धृष्टद्युम्नादृते नृपाः ॥ ७-१३९-२३॥
    pāṇḍaveyeṣu sainyeṣu yodhaṃ paśyāmyahaṃ na tam |
    yo jayeta raṇe droṇaṃ dhṛṣṭadyumnādṛte nṛpāḥ || 7-139-23||

    MHB 7-139-24

    तस्य सर्वात्मना मन्ये भारद्वाजस्य रक्षणम् ।
    स गुप्तः सोमकान्हन्यात्सृञ्जयांश्च सराजकान् ॥ ७-१३९-२४॥
    tasya sarvātmanā manye bhāradvājasya rakṣaṇam |
    sa guptaḥ somakānhanyātsṛñjayāṃśca sarājakān || 7-139-24||

    MHB 7-139-25

    सृञ्जयेष्वथ सर्वेषु निहतेषु चमूमुखे ।
    धृष्टद्युम्नं रणे द्रौणिर्नाशयिष्यत्यसंशयम् ॥ ७-१३९-२५॥
    sṛñjayeṣvatha sarveṣu nihateṣu camūmukhe |
    dhṛṣṭadyumnaṃ raṇe drauṇirnāśayiṣyatyasaṃśayam || 7-139-25||

    MHB 7-139-26

    तथार्जुनं रणे कर्णो विजेष्यति महारथः ।
    भीमसेनमहं चापि युद्धे जेष्यामि दंशितः ॥ ७-१३९-२६॥
    tathārjunaṃ raṇe karṇo vijeṣyati mahārathaḥ |
    bhīmasenamahaṃ cāpi yuddhe jeṣyāmi daṃśitaḥ || 7-139-26||

    MHB 7-139-27

    सोऽयं मम जयो व्यक्तं दीर्घकालं भविष्यति ।
    तस्माद्रक्षत संग्रामे द्रोणमेव महारथाः ॥ ७-१३९-२७॥
    so'yaṃ mama jayo vyaktaṃ dīrghakālaṃ bhaviṣyati |
    tasmādrakṣata saṃgrāme droṇameva mahārathāḥ || 7-139-27||

    MHB 7-139-28

    इत्युक्त्वा भरतश्रेष्ठ पुत्रो दुर्योधनस्तव ।
    व्यादिदेश ततः सैन्यं तस्मिंस्तमसि दारुणे ॥ ७-१३९-२८॥
    ityuktvā bharataśreṣṭha putro duryodhanastava |
    vyādideśa tataḥ sainyaṃ tasmiṃstamasi dāruṇe || 7-139-28||

    MHB 7-139-29

    ततः प्रववृते युद्धं रात्रौ तद्भरतर्षभ ।
    उभयोः सेनयोर्घोरं विजयं प्रति काङ्क्षिणोः ॥ ७-१३९-२९॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ rātrau tadbharatarṣabha |
    ubhayoḥ senayorghoraṃ vijayaṃ prati kāṅkṣiṇoḥ || 7-139-29||

    MHB 7-139-30

    अर्जुनः कौरवं सैन्यमर्जुनं चापि कौरवाः ।
    नानाशस्त्रसमावापैरन्योन्यं पर्यपीडयन् ॥ ७-१३९-३०॥
    arjunaḥ kauravaṃ sainyamarjunaṃ cāpi kauravāḥ |
    nānāśastrasamāvāpairanyonyaṃ paryapīḍayan || 7-139-30||

    MHB 7-139-31

    द्रौणिः पाञ्चालराजानं भारद्वाजश्च सृञ्जयान् ।
    छादयामासतुः संख्ये शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१३९-३१॥
    drauṇiḥ pāñcālarājānaṃ bhāradvājaśca sṛñjayān |
    chādayāmāsatuḥ saṃkhye śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-139-31||

    MHB 7-139-32

    पाण्डुपाञ्चालसेनानां कौरवाणां च मारिष ।
    आसीन्निष्टानको घोरो निघ्नतामितरेतरम् ॥ ७-१३९-३२॥
    pāṇḍupāñcālasenānāṃ kauravāṇāṃ ca māriṣa |
    āsīnniṣṭānako ghoro nighnatāmitaretaram || 7-139-32||

    MHB 7-139-33

    नैवास्माभिर्न पूर्वैर्नो दृष्टं पूर्वं तथाविधम् ।
    युद्धं यादृशमेवासीत्तां रात्रिं सुमहाभयम् ॥ ७-१३९-३३॥
    naivāsmābhirna pūrvairno dṛṣṭaṃ pūrvaṃ tathāvidham |
    yuddhaṃ yādṛśamevāsīttāṃ rātriṃ sumahābhayam || 7-139-33||

    Adhyaya: 140/173 (41)

    MHB 7-140-1

    संजय उवाच ।
    वर्तमाने तथा रौद्रे रात्रियुद्धे विशां पते ।
    सर्वभूतक्षयकरे धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१४०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    vartamāne tathā raudre rātriyuddhe viśāṃ pate |
    sarvabhūtakṣayakare dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-140-1||

    MHB 7-140-2

    अब्रवीत्पाण्डवांश्चैव पाञ्चालांश्च ससोमकान् ।
    अभ्यद्रवत गच्छध्वं द्रोणमेव जिघांसया ॥ ७-१४०-२॥
    abravītpāṇḍavāṃścaiva pāñcālāṃśca sasomakān |
    abhyadravata gacchadhvaṃ droṇameva jighāṃsayā || 7-140-2||

    MHB 7-140-3

    राज्ञस्ते वचनाद्राजन्पाञ्चालाः सोमकास्तथा ।
    द्रोणमेवाभ्यवर्तन्त नदन्तो भैरवान्रवान् ॥ ७-१४०-३॥
    rājñaste vacanādrājanpāñcālāḥ somakāstathā |
    droṇamevābhyavartanta nadanto bhairavānravān || 7-140-3||

    MHB 7-140-4

    तान्वयं प्रतिगर्जन्तः प्रत्युद्यातास्त्वमर्षिताः ।
    यथाशक्ति यथोत्साहं यथासत्त्वं च संयुगे ॥ ७-१४०-४॥
    tānvayaṃ pratigarjantaḥ pratyudyātāstvamarṣitāḥ |
    yathāśakti yathotsāhaṃ yathāsattvaṃ ca saṃyuge || 7-140-4||

    MHB 7-140-5

    कृतवर्मा च हार्दिक्यो युधिष्ठिरमुपाद्रवत् ।
    द्रोणं प्रति जिघांसन्तं मत्तो मत्तमिव द्विपम् ॥ ७-१४०-५॥
    kṛtavarmā ca hārdikyo yudhiṣṭhiramupādravat |
    droṇaṃ prati jighāṃsantaṃ matto mattamiva dvipam || 7-140-5||

    MHB 7-140-6

    शैनेयं शरवर्षाणि विकिरन्तं समन्ततः ।
    अभ्ययात्कौरवो राजन्भूरिः संग्राममूर्धनि ॥ ७-१४०-६॥
    śaineyaṃ śaravarṣāṇi vikirantaṃ samantataḥ |
    abhyayātkauravo rājanbhūriḥ saṃgrāmamūrdhani || 7-140-6||

    MHB 7-140-7

    सहदेवमथायान्तं द्रोणप्रेप्सुं महारथम् ।
    कर्णो वैकर्तनो राजन्वारयामास पाण्डवम् ॥ ७-१४०-७॥
    sahadevamathāyāntaṃ droṇaprepsuṃ mahāratham |
    karṇo vaikartano rājanvārayāmāsa pāṇḍavam || 7-140-7||

    MHB 7-140-8

    भीमसेनमथायान्तं व्यादितास्यमिवान्तकम् ।
    स्वयं दुर्योधनो युद्धे प्रतीपं मृत्युमाव्रजत् ॥ ७-१४०-८॥
    bhīmasenamathāyāntaṃ vyāditāsyamivāntakam |
    svayaṃ duryodhano yuddhe pratīpaṃ mṛtyumāvrajat || 7-140-8||

    MHB 7-140-9

    नकुलं च युधां श्रेष्ठं सर्वयुद्धविशारदम् ।
    शकुनिः सौबलो राजन्वारयामास सत्वरः ॥ ७-१४०-९॥
    nakulaṃ ca yudhāṃ śreṣṭhaṃ sarvayuddhaviśāradam |
    śakuniḥ saubalo rājanvārayāmāsa satvaraḥ || 7-140-9||

    MHB 7-140-10

    शिखण्डिनमथायान्तं रथेन रथिनां वरम् ।
    कृपो शारद्वतो राजन्वारयामास संयुगे ॥ ७-१४०-१०॥
    śikhaṇḍinamathāyāntaṃ rathena rathināṃ varam |
    kṛpo śāradvato rājanvārayāmāsa saṃyuge || 7-140-10||

    MHB 7-140-11

    प्रतिविन्ध्यमथायान्तं मयूरसदृशैर्हयैः ।
    दुःशासनो महाराज यत्तो यत्तमवारयत् ॥ ७-१४०-११॥
    prativindhyamathāyāntaṃ mayūrasadṛśairhayaiḥ |
    duḥśāsano mahārāja yatto yattamavārayat || 7-140-11||

    MHB 7-140-12

    भैमसेनिमथायान्तं मायाशतविशारदम् ।
    अश्वत्थामा पितुर्मानं कुर्वाणः प्रत्यषेधयत् ॥ ७-१४०-१२॥
    bhaimasenimathāyāntaṃ māyāśataviśāradam |
    aśvatthāmā piturmānaṃ kurvāṇaḥ pratyaṣedhayat || 7-140-12||

    MHB 7-140-13

    द्रुपदं वृषसेनस्तु ससैन्यं सपदानुगम् ।
    वारयामास समरे द्रोणप्रेप्सुं महारथम् ॥ ७-१४०-१३॥
    drupadaṃ vṛṣasenastu sasainyaṃ sapadānugam |
    vārayāmāsa samare droṇaprepsuṃ mahāratham || 7-140-13||

    MHB 7-140-14

    विराटं द्रुतमायान्तं द्रोणस्य निधनं प्रति ।
    मद्रराजः सुसंक्रुद्धो वारयामास भारत ॥ ७-१४०-१४॥
    virāṭaṃ drutamāyāntaṃ droṇasya nidhanaṃ prati |
    madrarājaḥ susaṃkruddho vārayāmāsa bhārata || 7-140-14||

    MHB 7-140-15

    शतानीकमथायान्तं नाकुलिं रभसं रणे ।
    चित्रसेनो रुरोधाशु शरैर्द्रोणवधेप्सया ॥ ७-१४०-१५॥
    śatānīkamathāyāntaṃ nākuliṃ rabhasaṃ raṇe |
    citraseno rurodhāśu śarairdroṇavadhepsayā || 7-140-15||

    MHB 7-140-16

    अर्जुनं च युधां श्रेष्ठं प्राद्रवन्तं महारथम् ।
    अलम्बुसो महाराज राक्षसेन्द्रो न्यवारयत् ॥ ७-१४०-१६॥
    arjunaṃ ca yudhāṃ śreṣṭhaṃ prādravantaṃ mahāratham |
    alambuso mahārāja rākṣasendro nyavārayat || 7-140-16||

    MHB 7-140-17

    तथा द्रोणं महेष्वासं निघ्नन्तं शात्रवान्रणे ।
    धृष्टद्युम्नोऽथ पाञ्चाल्यो हृष्टरूपमवारयत् ॥ ७-१४०-१७॥
    tathā droṇaṃ maheṣvāsaṃ nighnantaṃ śātravānraṇe |
    dhṛṣṭadyumno'tha pāñcālyo hṛṣṭarūpamavārayat || 7-140-17||

    MHB 7-140-18

    तथान्यान्पाण्डुपुत्राणां समायातान्महारथान् ।
    तावका रथिनो राजन्वारयामासुरोजसा ॥ ७-१४०-१८॥
    tathānyānpāṇḍuputrāṇāṃ samāyātānmahārathān |
    tāvakā rathino rājanvārayāmāsurojasā || 7-140-18||

    MHB 7-140-19

    गजारोहा गजैस्तूर्णं संनिपत्य महामृधे ।
    योधयन्तः स्म दृश्यन्ते शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१४०-१९॥
    gajārohā gajaistūrṇaṃ saṃnipatya mahāmṛdhe |
    yodhayantaḥ sma dṛśyante śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-140-19||

    MHB 7-140-20

    निशीथे तुरगा राजन्नाद्रवन्तः परस्परम् ।
    समदृश्यन्त वेगेन पक्षवन्त इवाद्रयः ॥ ७-१४०-२०॥
    niśīthe turagā rājannādravantaḥ parasparam |
    samadṛśyanta vegena pakṣavanta ivādrayaḥ || 7-140-20||

    MHB 7-140-21

    सादिनः सादिभिः सार्धं प्रासशक्त्यृष्टिपाणयः ।
    समागच्छन्महाराज विनदन्तः पृथक्पृथक् ॥ ७-१४०-२१॥
    sādinaḥ sādibhiḥ sārdhaṃ prāsaśaktyṛṣṭipāṇayaḥ |
    samāgacchanmahārāja vinadantaḥ pṛthakpṛthak || 7-140-21||

    MHB 7-140-22

    नरास्तु बहवस्तत्र समाजग्मुः परस्परम् ।
    गदाभिर्मुसलैश्चैव नानाशस्त्रैश्च संघशः ॥ ७-१४०-२२॥
    narāstu bahavastatra samājagmuḥ parasparam |
    gadābhirmusalaiścaiva nānāśastraiśca saṃghaśaḥ || 7-140-22||

    MHB 7-140-23

    कृतवर्मा तु हार्दिक्यो धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    वारयामास संक्रुद्धो वेलेवोद्वृत्तमर्णवम् ॥ ७-१४०-२३॥
    kṛtavarmā tu hārdikyo dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram |
    vārayāmāsa saṃkruddho velevodvṛttamarṇavam || 7-140-23||

    MHB 7-140-24

    युधिष्ठिरस्तु हार्दिक्यं विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    पुनर्विव्याध विंशत्या तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४०-२४॥
    yudhiṣṭhirastu hārdikyaṃ viddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    punarvivyādha viṃśatyā tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-140-24||

    MHB 7-140-25

    कृतवर्मा तु संक्रुद्धो धर्मपुत्रस्य मारिष ।
    धनुश्चिच्छेद भल्लेन तं च विव्याध सप्तभिः ॥ ७-१४०-२५॥
    kṛtavarmā tu saṃkruddho dharmaputrasya māriṣa |
    dhanuściccheda bhallena taṃ ca vivyādha saptabhiḥ || 7-140-25||

    MHB 7-140-26

    अथान्यद्धनुरादाय धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ।
    हार्दिक्यं दशभिर्बाणैर्बाह्वोरुरसि चार्पयत् ॥ ७-१४०-२६॥
    athānyaddhanurādāya dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ |
    hārdikyaṃ daśabhirbāṇairbāhvorurasi cārpayat || 7-140-26||

    MHB 7-140-27

    माधवस्तु रणे विद्धो धर्मपुत्रेण मारिष ।
    प्राकम्पत च रोषेण सप्तभिश्चार्दयच्छरैः ॥ ७-१४०-२७॥
    mādhavastu raṇe viddho dharmaputreṇa māriṣa |
    prākampata ca roṣeṇa saptabhiścārdayaccharaiḥ || 7-140-27||

    MHB 7-140-28

    तस्य पार्थो धनुश्छित्त्वा हस्तावापं निकृत्य च ।
    प्राहिणोन्निशितान्बाणान्पञ्च राजञ्शिलाशितान् ॥ ७-१४०-२८॥
    tasya pārtho dhanuśchittvā hastāvāpaṃ nikṛtya ca |
    prāhiṇonniśitānbāṇānpañca rājañśilāśitān || 7-140-28||

    MHB 7-140-29

    ते तस्य कवचं भित्त्वा हेमचित्रं महाधनम् ।
    प्राविशन्धरणीमुग्रा वल्मीकमिव पन्नगाः ॥ ७-१४०-२९॥
    te tasya kavacaṃ bhittvā hemacitraṃ mahādhanam |
    prāviśandharaṇīmugrā valmīkamiva pannagāḥ || 7-140-29||

    MHB 7-140-30

    अक्ष्णोर्निमेषमात्रेण सोऽन्यदादाय कार्मुकम् ।
    विव्याध पाण्डवं षष्ट्या सूतं च नवभिः शरैः ॥ ७-१४०-३०॥
    akṣṇornimeṣamātreṇa so'nyadādāya kārmukam |
    vivyādha pāṇḍavaṃ ṣaṣṭyā sūtaṃ ca navabhiḥ śaraiḥ || 7-140-30||

    MHB 7-140-31

    तस्य शक्तिममेयात्मा पाण्डवो भुजगोपमाम् ।
    चिक्षेप भरतश्रेष्ठ रथे न्यस्य महद्धनुः ॥ ७-१४०-३१॥
    tasya śaktimameyātmā pāṇḍavo bhujagopamām |
    cikṣepa bharataśreṣṭha rathe nyasya mahaddhanuḥ || 7-140-31||

    MHB 7-140-32

    सा हेमचित्रा महती पाण्डवेन प्रवेरिता ।
    निर्भिद्य दक्षिणं बाहुं प्राविशद्धरणीतलम् ॥ ७-१४०-३२॥
    sā hemacitrā mahatī pāṇḍavena praveritā |
    nirbhidya dakṣiṇaṃ bāhuṃ prāviśaddharaṇītalam || 7-140-32||

    MHB 7-140-33

    एतस्मिन्नेव काले तु गृह्य पार्थः पुनर्धनुः ।
    हार्दिक्यं छादयामास शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१४०-३३॥
    etasminneva kāle tu gṛhya pārthaḥ punardhanuḥ |
    hārdikyaṃ chādayāmāsa śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-140-33||

    MHB 7-140-34

    ततस्तु समरे शूरो वृष्णीनां प्रवरो रथी ।
    व्यश्वसूतरथं चक्रे निमेषार्धाद्युधिष्ठिरम् ॥ ७-१४०-३४॥
    tatastu samare śūro vṛṣṇīnāṃ pravaro rathī |
    vyaśvasūtarathaṃ cakre nimeṣārdhādyudhiṣṭhiram || 7-140-34||

    MHB 7-140-35

    ततस्तु पाण्डवो ज्येष्ठः खड्गचर्म समाददे ।
    तदस्य निशितैर्बाणैर्व्यधमन्माधवो रणे ॥ ७-१४०-३५॥
    tatastu pāṇḍavo jyeṣṭhaḥ khaḍgacarma samādade |
    tadasya niśitairbāṇairvyadhamanmādhavo raṇe || 7-140-35||

    MHB 7-140-36

    तोमरं तु ततो गृह्य स्वर्णदण्डं दुरासदम् ।
    प्रेषयत्समरे तूर्णं हार्दिक्यस्य युधिष्ठिरः ॥ ७-१४०-३६॥
    tomaraṃ tu tato gṛhya svarṇadaṇḍaṃ durāsadam |
    preṣayatsamare tūrṇaṃ hārdikyasya yudhiṣṭhiraḥ || 7-140-36||

    MHB 7-140-37

    तमापतन्तं सहसा धर्मराजभुजच्युतम् ।
    द्विधा चिच्छेद हार्दिक्यः कृतहस्तः स्मयन्निव ॥ ७-१४०-३७॥
    tamāpatantaṃ sahasā dharmarājabhujacyutam |
    dvidhā ciccheda hārdikyaḥ kṛtahastaḥ smayanniva || 7-140-37||

    MHB 7-140-38

    ततः शरशतेनाजौ धर्मपुत्रमवाकिरत् ।
    कवचं चास्य संक्रुद्धः शरैस्तीक्ष्णैरदारयत् ॥ ७-१४०-३८॥
    tataḥ śaraśatenājau dharmaputramavākirat |
    kavacaṃ cāsya saṃkruddhaḥ śaraistīkṣṇairadārayat || 7-140-38||

    MHB 7-140-39

    हार्दिक्यशरसंछिन्नं कवचं तन्महात्मनः ।
    व्यशीर्यत रणे राजंस्ताराजालमिवाम्बरात् ॥ ७-१४०-३९॥
    hārdikyaśarasaṃchinnaṃ kavacaṃ tanmahātmanaḥ |
    vyaśīryata raṇe rājaṃstārājālamivāmbarāt || 7-140-39||

    MHB 7-140-40

    स छिन्नधन्वा विरथः शीर्णवर्मा शरार्दितः ।
    अपायासीद्रणात्तूर्णं धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१४०-४०॥
    sa chinnadhanvā virathaḥ śīrṇavarmā śarārditaḥ |
    apāyāsīdraṇāttūrṇaṃ dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-140-40||

    MHB 7-140-41

    कृतवर्मा तु निर्जित्य धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    पुनर्द्रोणस्य जुगुपे चक्रमेव महाबलः ॥ ७-१४०-४१॥
    kṛtavarmā tu nirjitya dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram |
    punardroṇasya jugupe cakrameva mahābalaḥ || 7-140-41||

    Adhyaya: 141/173 (61)

    MHB 7-141-1

    संजय उवाच ।
    भूरिस्तु समरे राजञ्शैनेयं रथिनां वरम् ।
    आपतन्तमपासेधत्प्रपानादिव कुञ्जरम् ॥ ७-१४१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    bhūristu samare rājañśaineyaṃ rathināṃ varam |
    āpatantamapāsedhatprapānādiva kuñjaram || 7-141-1||

    MHB 7-141-2

    अथैनं सात्यकिः क्रुद्धः पञ्चभिर्निशितैः शरैः ।
    विव्याध हृदये तूर्णं प्रास्रवत्तस्य शोणितम् ॥ ७-१४१-२॥
    athainaṃ sātyakiḥ kruddhaḥ pañcabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    vivyādha hṛdaye tūrṇaṃ prāsravattasya śoṇitam || 7-141-2||

    MHB 7-141-3

    तथैव कौरवो युद्धे शैनेयं युद्धदुर्मदम् ।
    दशभिर्विशिखैस्तीक्ष्णैरविध्यत भुजान्तरे ॥ ७-१४१-३॥
    tathaiva kauravo yuddhe śaineyaṃ yuddhadurmadam |
    daśabhirviśikhaistīkṣṇairavidhyata bhujāntare || 7-141-3||

    MHB 7-141-4

    तावन्योन्यं महाराज ततक्षाते शरैर्भृशम् ।
    क्रोधसंरक्तनयनौ क्रोधाद्विस्फार्य कार्मुके ॥ ७-१४१-४॥
    tāvanyonyaṃ mahārāja tatakṣāte śarairbhṛśam |
    krodhasaṃraktanayanau krodhādvisphārya kārmuke || 7-141-4||

    MHB 7-141-5

    तयोरासीन्महाराज शस्त्रवृष्टिः सुदारुणा ।
    क्रुद्धयोः सायकमुचोर्यमान्तकनिकाशयोः ॥ ७-१४१-५॥
    tayorāsīnmahārāja śastravṛṣṭiḥ sudāruṇā |
    kruddhayoḥ sāyakamucoryamāntakanikāśayoḥ || 7-141-5||

    MHB 7-141-6

    तावन्योन्यं शरै राजन्प्रच्छाद्य समरे स्थितौ ।
    मुहूर्तं चैव तद्युद्धं समरूपमिवाभवत् ॥ ७-१४१-६॥
    tāvanyonyaṃ śarai rājanpracchādya samare sthitau |
    muhūrtaṃ caiva tadyuddhaṃ samarūpamivābhavat || 7-141-6||

    MHB 7-141-7

    ततः क्रुद्धो महाराज शैनेयः प्रहसन्निव ।
    धनुश्चिच्छेद समरे कौरव्यस्य महात्मनः ॥ ७-१४१-७॥
    tataḥ kruddho mahārāja śaineyaḥ prahasanniva |
    dhanuściccheda samare kauravyasya mahātmanaḥ || 7-141-7||

    MHB 7-141-8

    अथैनं छिन्नधन्वानं नवभिर्निशितैः शरैः ।
    विव्याध हृदये तूर्णं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४१-८॥
    athainaṃ chinnadhanvānaṃ navabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    vivyādha hṛdaye tūrṇaṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-141-8||

    MHB 7-141-9

    सोऽतिविद्धो बलवता शत्रुणा शत्रुतापनः ।
    धनुरन्यत्समादाय सात्वतं प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४१-९॥
    so'tividdho balavatā śatruṇā śatrutāpanaḥ |
    dhanuranyatsamādāya sātvataṃ pratyavidhyata || 7-141-9||

    MHB 7-141-10

    स विद्ध्वा सात्वतं बाणैस्त्रिभिरेव विशां पते ।
    धनुश्चिच्छेद भल्लेन सुतीक्ष्णेन हसन्निव ॥ ७-१४१-१०॥
    sa viddhvā sātvataṃ bāṇaistribhireva viśāṃ pate |
    dhanuściccheda bhallena sutīkṣṇena hasanniva || 7-141-10||

    MHB 7-141-11

    छिन्नधन्वा महाराज सात्यकिः क्रोधमूर्छितः ।
    प्रजहार महावेगां शक्तिं तस्य महोरसि ॥ ७-१४१-११॥
    chinnadhanvā mahārāja sātyakiḥ krodhamūrchitaḥ |
    prajahāra mahāvegāṃ śaktiṃ tasya mahorasi || 7-141-11||

    MHB 7-141-12

    स तु शक्त्या विभिन्नाङ्गो निपपात रथोत्तमात् ।
    लोहिताङ्ग इवाकाशाद्दीप्तरश्मिर्यदृच्छया ॥ ७-१४१-१२॥
    sa tu śaktyā vibhinnāṅgo nipapāta rathottamāt |
    lohitāṅga ivākāśāddīptaraśmiryadṛcchayā || 7-141-12||

    MHB 7-141-13

    तं तु दृष्ट्वा हतं शूरमश्वत्थामा महारथः ।
    अभ्यधावत वेगेन शैनेयं प्रति संयुगे ।
    अभ्यवर्षच्छरौघेण मेरुं वृष्ट्या यथाम्बुदः ॥ ७-१४१-१३॥
    taṃ tu dṛṣṭvā hataṃ śūramaśvatthāmā mahārathaḥ |
    abhyadhāvata vegena śaineyaṃ prati saṃyuge |
    abhyavarṣaccharaugheṇa meruṃ vṛṣṭyā yathāmbudaḥ || 7-141-13||

    MHB 7-141-14

    तमापतन्तं संरब्धं शैनेयस्य रथं प्रति ।
    घटोत्कचोऽब्रवीद्राजन्नादं मुक्त्वा महारथः ॥ ७-१४१-१४॥
    tamāpatantaṃ saṃrabdhaṃ śaineyasya rathaṃ prati |
    ghaṭotkaco'bravīdrājannādaṃ muktvā mahārathaḥ || 7-141-14||

    MHB 7-141-15

    तिष्ठ तिष्ठ न मे जीवन्द्रोणपुत्र गमिष्यसि ।
    एष त्वाद्य हनिष्यामि महिषं स्कन्दराडिव ।
    युद्धश्रद्धामहं तेऽद्य विनेष्यामि रणाजिरे ॥ ७-१४१-१५॥
    tiṣṭha tiṣṭha na me jīvandroṇaputra gamiṣyasi |
    eṣa tvādya haniṣyāmi mahiṣaṃ skandarāḍiva |
    yuddhaśraddhāmahaṃ te'dya vineṣyāmi raṇājire || 7-141-15||

    MHB 7-141-16

    इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षो राक्षसः परवीरहा ।
    द्रौणिमभ्यद्रवत्क्रुद्धो गजेन्द्रमिव केसरी ॥ ७-१४१-१६॥
    ityuktvā roṣatāmrākṣo rākṣasaḥ paravīrahā |
    drauṇimabhyadravatkruddho gajendramiva kesarī || 7-141-16||

    MHB 7-141-17

    रथाक्षमात्रैरिषुभिरभ्यवर्षद्घटोत्कचः ।
    रथिनामृषभं द्रौणिं धाराभिरिव तोयदः ॥ ७-१४१-१७॥
    rathākṣamātrairiṣubhirabhyavarṣadghaṭotkacaḥ |
    rathināmṛṣabhaṃ drauṇiṃ dhārābhiriva toyadaḥ || 7-141-17||

    MHB 7-141-18

    शरवृष्टिं तु तां प्राप्तां शरैराशीविषोपमैः ।
    शातयामास समरे तरसा द्रौणिरुत्स्मयन् ॥ ७-१४१-१८॥
    śaravṛṣṭiṃ tu tāṃ prāptāṃ śarairāśīviṣopamaiḥ |
    śātayāmāsa samare tarasā drauṇirutsmayan || 7-141-18||

    MHB 7-141-19

    ततः शरशतैस्तीक्ष्णैर्मर्मभेदिभिराशुगैः ।
    समाचिनोद्राक्षसेन्द्रं घटोत्कचमरिंदम ॥ ७-१४१-१९॥
    tataḥ śaraśataistīkṣṇairmarmabhedibhirāśugaiḥ |
    samācinodrākṣasendraṃ ghaṭotkacamariṃdama || 7-141-19||

    MHB 7-141-20

    स शरैराचितस्तेन राक्षसो रणमूर्धनि ।
    व्यकाशत महाराज श्वाविच्छललितो यथा ॥ ७-१४१-२०॥
    sa śarairācitastena rākṣaso raṇamūrdhani |
    vyakāśata mahārāja śvāvicchalalito yathā || 7-141-20||

    MHB 7-141-21

    ततः क्रोधसमाविष्टो भैमसेनिः प्रतापवान् ।
    शरैरवचकर्तोग्रैर्द्रौणिं वज्राशनिस्वनैः ॥ ७-१४१-२१॥
    tataḥ krodhasamāviṣṭo bhaimaseniḥ pratāpavān |
    śarairavacakartograirdrauṇiṃ vajrāśanisvanaiḥ || 7-141-21||

    MHB 7-141-22

    क्षुरप्रैरर्धचन्द्रैश्च नाराचैः सशिलीमुखैः ।
    वराहकर्णैर्नालीकैस्तीक्ष्णैश्चापि विकर्णिभिः ॥ ७-१४१-२२॥
    kṣuraprairardhacandraiśca nārācaiḥ saśilīmukhaiḥ |
    varāhakarṇairnālīkaistīkṣṇaiścāpi vikarṇibhiḥ || 7-141-22||

    MHB 7-141-23

    तां शस्त्रवृष्टिमतुलां वज्राशनिसमस्वनाम् ।
    पतन्तीमुपरि क्रुद्धो द्रौणिरव्यथितेन्द्रियः ॥ ७-१४१-२३॥
    tāṃ śastravṛṣṭimatulāṃ vajrāśanisamasvanām |
    patantīmupari kruddho drauṇiravyathitendriyaḥ || 7-141-23||

    MHB 7-141-24

    सुदुःसहां शरैर्घोरैर्दिव्यास्त्रप्रतिमन्त्रितैः ।
    व्यधमत्स महातेजा महाभ्राणीव मारुतः ॥ ७-१४१-२४॥
    suduḥsahāṃ śarairghorairdivyāstrapratimantritaiḥ |
    vyadhamatsa mahātejā mahābhrāṇīva mārutaḥ || 7-141-24||

    MHB 7-141-25

    ततोऽन्तरिक्षे बाणानां संग्रामोऽन्य इवाभवत् ।
    घोररूपो महाराज योधानां हर्षवर्धनः ॥ ७-१४१-२५॥
    tato'ntarikṣe bāṇānāṃ saṃgrāmo'nya ivābhavat |
    ghorarūpo mahārāja yodhānāṃ harṣavardhanaḥ || 7-141-25||

    MHB 7-141-26

    ततोऽस्त्रसंघर्षकृतैर्विस्फुलिङ्गैः समन्ततः ।
    बभौ निशामुखे व्योम खद्योतैरिव संवृतम् ॥ ७-१४१-२६॥
    tato'strasaṃgharṣakṛtairvisphuliṅgaiḥ samantataḥ |
    babhau niśāmukhe vyoma khadyotairiva saṃvṛtam || 7-141-26||

    MHB 7-141-27

    स मार्गणगणैर्द्रौणिर्दिशः प्रच्छाद्य सर्वतः ।
    प्रियार्थं तव पुत्राणां राक्षसं समवाकिरत् ॥ ७-१४१-२७॥
    sa mārgaṇagaṇairdrauṇirdiśaḥ pracchādya sarvataḥ |
    priyārthaṃ tava putrāṇāṃ rākṣasaṃ samavākirat || 7-141-27||

    MHB 7-141-28

    ततः प्रववृते युद्धं द्रौणिराक्षसयोर्मृधे ।
    विगाढे रजनीमध्ये शक्रप्रह्रादयोरिव ॥ ७-१४१-२८॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ drauṇirākṣasayormṛdhe |
    vigāḍhe rajanīmadhye śakraprahrādayoriva || 7-141-28||

    MHB 7-141-29

    ततो घटोत्कचो बाणैर्दशभिर्द्रौणिमाहवे ।
    जघानोरसि संक्रुद्धः कालज्वलनसंनिभैः ॥ ७-१४१-२९॥
    tato ghaṭotkaco bāṇairdaśabhirdrauṇimāhave |
    jaghānorasi saṃkruddhaḥ kālajvalanasaṃnibhaiḥ || 7-141-29||

    MHB 7-141-30

    स तैरभ्यायतैर्विद्धो राक्षसेन महाबलः ।
    चचाल समरे द्रौणिर्वातनुन्न इव द्रुमः ।
    स मोहमनुसंप्राप्तो ध्वजयष्टिं समाश्रितः ॥ ७-१४१-३०॥
    sa tairabhyāyatairviddho rākṣasena mahābalaḥ |
    cacāla samare drauṇirvātanunna iva drumaḥ |
    sa mohamanusaṃprāpto dhvajayaṣṭiṃ samāśritaḥ || 7-141-30||

    MHB 7-141-31

    ततो हाहाकृतं सैन्यं तव सर्वं जनाधिप ।
    हतं स्म मेनिरे सर्वे तावकास्तं विशां पते ॥ ७-१४१-३१॥
    tato hāhākṛtaṃ sainyaṃ tava sarvaṃ janādhipa |
    hataṃ sma menire sarve tāvakāstaṃ viśāṃ pate || 7-141-31||

    MHB 7-141-32

    तं तु दृष्ट्वा तथावस्थमश्वत्थामानमाहवे ।
    पाञ्चालाः सृञ्जयाश्चैव सिंहनादं प्रचक्रिरे ॥ ७-१४१-३२॥
    taṃ tu dṛṣṭvā tathāvasthamaśvatthāmānamāhave |
    pāñcālāḥ sṛñjayāścaiva siṃhanādaṃ pracakrire || 7-141-32||

    MHB 7-141-33

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञामश्वत्थामा महाबलः ।
    धनुः प्रपीड्य वामेन करेणामित्रकर्शनः ॥ ७-१४१-३३॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāmaśvatthāmā mahābalaḥ |
    dhanuḥ prapīḍya vāmena kareṇāmitrakarśanaḥ || 7-141-33||

    MHB 7-141-34

    मुमोचाकर्णपूर्णेन धनुषा शरमुत्तमम् ।
    यमदण्डोपमं घोरमुद्दिश्याशु घटोत्कचम् ॥ ७-१४१-३४॥
    mumocākarṇapūrṇena dhanuṣā śaramuttamam |
    yamadaṇḍopamaṃ ghoramuddiśyāśu ghaṭotkacam || 7-141-34||

    MHB 7-141-35

    स भित्त्वा हृदयं तस्य राक्षसस्य शरोत्तमः ।
    विवेश वसुधामुग्रः सुपुङ्खः पृथिवीपते ॥ ७-१४१-३५॥
    sa bhittvā hṛdayaṃ tasya rākṣasasya śarottamaḥ |
    viveśa vasudhāmugraḥ supuṅkhaḥ pṛthivīpate || 7-141-35||

    MHB 7-141-36

    सोऽतिविद्धो महाराज रथोपस्थ उपाविशत् ।
    राक्षसेन्द्रः सुबलवान्द्रौणिना रणमानिना ॥ ७-१४१-३६॥
    so'tividdho mahārāja rathopastha upāviśat |
    rākṣasendraḥ subalavāndrauṇinā raṇamāninā || 7-141-36||

    MHB 7-141-37

    दृष्ट्वा विमूढं हैडिम्बं सारथिस्तं रणाजिरात् ।
    द्रौणेः सकाशात्संभ्रान्तस्त्वपनिन्ये त्वरान्वितः ॥ ७-१४१-३७॥
    dṛṣṭvā vimūḍhaṃ haiḍimbaṃ sārathistaṃ raṇājirāt |
    drauṇeḥ sakāśātsaṃbhrāntastvapaninye tvarānvitaḥ || 7-141-37||

    MHB 7-141-38

    तथा तु समरे विद्ध्वा राक्षसेन्द्रं घटोत्कचम् ।
    ननाद सुमहानादं द्रोणपुत्रो महाबलः ॥ ७-१४१-३८॥
    tathā tu samare viddhvā rākṣasendraṃ ghaṭotkacam |
    nanāda sumahānādaṃ droṇaputro mahābalaḥ || 7-141-38||

    MHB 7-141-39

    पूजितस्तव पुत्रैश्च सर्वयोधैश्च भारत ।
    वपुषा प्रतिजज्वाल मध्याह्न इव भास्करः ॥ ७-१४१-३९॥
    pūjitastava putraiśca sarvayodhaiśca bhārata |
    vapuṣā pratijajvāla madhyāhna iva bhāskaraḥ || 7-141-39||

    MHB 7-141-40

    भीमसेनं तु युध्यन्तं भारद्वाजरथं प्रति ।
    स्वयं दुर्योधनो राजा प्रत्यविध्यच्छितैः शरैः ॥ ७-१४१-४०॥
    bhīmasenaṃ tu yudhyantaṃ bhāradvājarathaṃ prati |
    svayaṃ duryodhano rājā pratyavidhyacchitaiḥ śaraiḥ || 7-141-40||

    MHB 7-141-41

    तं भीमसेनो नवभिः शरैर्विव्याध मारिष ।
    दुर्योधनोऽपि विंशत्या शराणां प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४१-४१॥
    taṃ bhīmaseno navabhiḥ śarairvivyādha māriṣa |
    duryodhano'pi viṃśatyā śarāṇāṃ pratyavidhyata || 7-141-41||

    MHB 7-141-42

    तौ सायकैरवच्छन्नावदृश्येतां रणाजिरे ।
    मेघजालसमाच्छन्नौ नभसीवेन्दुभास्करौ ॥ ७-१४१-४२॥
    tau sāyakairavacchannāvadṛśyetāṃ raṇājire |
    meghajālasamācchannau nabhasīvendubhāskarau || 7-141-42||

    MHB 7-141-43

    अथ दुर्योधनो राजा भीमं विव्याध पत्रिभिः ।
    पञ्चभिर्भरतश्रेष्ठ तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४१-४३॥
    atha duryodhano rājā bhīmaṃ vivyādha patribhiḥ |
    pañcabhirbharataśreṣṭha tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-141-43||

    MHB 7-141-44

    तस्य भीमो धनुश्छित्त्वा ध्वजं च नवभिः शरैः ।
    विव्याध कौरवश्रेष्ठं नवत्या नतपर्वणाम् ॥ ७-१४१-४४॥
    tasya bhīmo dhanuśchittvā dhvajaṃ ca navabhiḥ śaraiḥ |
    vivyādha kauravaśreṣṭhaṃ navatyā nataparvaṇām || 7-141-44||

    MHB 7-141-45

    ततो दुर्योधनः क्रुद्धो भीमसेनस्य मारिष ।
    चिक्षेप स शरान्राजन्पश्यतां सर्वधन्विनाम् ॥ ७-१४१-४५॥
    tato duryodhanaḥ kruddho bhīmasenasya māriṣa |
    cikṣepa sa śarānrājanpaśyatāṃ sarvadhanvinām || 7-141-45||

    MHB 7-141-46

    तान्निहत्य शरान्भीमो दुर्योधनधनुश्च्युतान् ।
    कौरवं पञ्चविंशत्या क्षुद्रकाणां समार्पयत् ॥ ७-१४१-४६॥
    tānnihatya śarānbhīmo duryodhanadhanuścyutān |
    kauravaṃ pañcaviṃśatyā kṣudrakāṇāṃ samārpayat || 7-141-46||

    MHB 7-141-47

    दुर्योधनस्तु संक्रुद्धो भीमसेनस्य मारिष ।
    क्षुरप्रेण धनुश्छित्त्वा दशभिः प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४१-४७॥
    duryodhanastu saṃkruddho bhīmasenasya māriṣa |
    kṣurapreṇa dhanuśchittvā daśabhiḥ pratyavidhyata || 7-141-47||

    MHB 7-141-48

    अथान्यद्धनुरादाय भीमसेनो महाबलः ।
    विव्याध नृपतिं तूर्णं सप्तभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१४१-४८॥
    athānyaddhanurādāya bhīmaseno mahābalaḥ |
    vivyādha nṛpatiṃ tūrṇaṃ saptabhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-141-48||

    MHB 7-141-49

    तदप्यस्य धनुः क्षिप्रं चिच्छेद लघुहस्तवत् ।
    द्वितीयं च तृतीयं च चतुर्थं पञ्चमं तथा ॥ ७-१४१-४९॥
    tadapyasya dhanuḥ kṣipraṃ ciccheda laghuhastavat |
    dvitīyaṃ ca tṛtīyaṃ ca caturthaṃ pañcamaṃ tathā || 7-141-49||

    MHB 7-141-50

    आत्तमात्तं महाराज भीमस्य धनुराच्छिनत् ।
    तव पुत्रो महाराज जितकाशी मदोत्कटः ॥ ७-१४१-५०॥
    āttamāttaṃ mahārāja bhīmasya dhanurācchinat |
    tava putro mahārāja jitakāśī madotkaṭaḥ || 7-141-50||

    MHB 7-141-51

    स तदा छिद्यमानेषु कार्मुकेषु पुनः पुनः ।
    शक्तिं चिक्षेप समरे सर्वपारशवीं शुभाम् ॥ ७-१४१-५१॥
    sa tadā chidyamāneṣu kārmukeṣu punaḥ punaḥ |
    śaktiṃ cikṣepa samare sarvapāraśavīṃ śubhām || 7-141-51||

    MHB 7-141-52

    अप्राप्तामेव तां शक्तिं त्रिधा चिच्छेद कौरवः ।
    पश्यतः सर्वलोकस्य भीमस्य च महात्मनः ॥ ७-१४१-५२॥
    aprāptāmeva tāṃ śaktiṃ tridhā ciccheda kauravaḥ |
    paśyataḥ sarvalokasya bhīmasya ca mahātmanaḥ || 7-141-52||

    MHB 7-141-53

    ततो भीमो महाराज गदां गुर्वीं महाप्रभाम् ।
    चिक्षेपाविध्य वेगेन दुर्योधनरथं प्रति ॥ ७-१४१-५३॥
    tato bhīmo mahārāja gadāṃ gurvīṃ mahāprabhām |
    cikṣepāvidhya vegena duryodhanarathaṃ prati || 7-141-53||

    MHB 7-141-54

    ततः सा सहसा वाहांस्तव पुत्रस्य संयुगे ।
    सारथिं च गदा गुर्वी ममर्द भरतर्षभ ॥ ७-१४१-५४॥
    tataḥ sā sahasā vāhāṃstava putrasya saṃyuge |
    sārathiṃ ca gadā gurvī mamarda bharatarṣabha || 7-141-54||

    MHB 7-141-55

    पुत्रस्तु तव राजेन्द्र रथाद्धेमपरिष्कृतात् ।
    आप्लुतः सहसा यानं नन्दकस्य महात्मनः ॥ ७-१४१-५५॥
    putrastu tava rājendra rathāddhemapariṣkṛtāt |
    āplutaḥ sahasā yānaṃ nandakasya mahātmanaḥ || 7-141-55||

    MHB 7-141-56

    ततो भीमो हतं मत्वा तव पुत्रं महारथम् ।
    सिंहनादं महच्चक्रे तर्जयन्निव कौरवान् ॥ ७-१४१-५६॥
    tato bhīmo hataṃ matvā tava putraṃ mahāratham |
    siṃhanādaṃ mahaccakre tarjayanniva kauravān || 7-141-56||

    MHB 7-141-57

    तावकाः सैनिकाश्चापि मेनिरे निहतं नृपम् ।
    ततो विचुक्रुशुः सर्वे हा हेति च समन्ततः ॥ ७-१४१-५७॥
    tāvakāḥ sainikāścāpi menire nihataṃ nṛpam |
    tato vicukruśuḥ sarve hā heti ca samantataḥ || 7-141-57||

    MHB 7-141-58

    तेषां तु निनदं श्रुत्वा त्रस्तानां सर्वयोधिनाम् ।
    भीमसेनस्य नादं च श्रुत्वा राजन्महात्मनः ॥ ७-१४१-५८॥
    teṣāṃ tu ninadaṃ śrutvā trastānāṃ sarvayodhinām |
    bhīmasenasya nādaṃ ca śrutvā rājanmahātmanaḥ || 7-141-58||

    MHB 7-141-59

    ततो युधिष्ठिरो राजा हतं मत्वा सुयोधनम् ।
    अभ्यवर्तत वेगेन यत्र पार्थो वृकोदरः ॥ ७-१४१-५९॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā hataṃ matvā suyodhanam |
    abhyavartata vegena yatra pārtho vṛkodaraḥ || 7-141-59||

    MHB 7-141-60

    पाञ्चालाः केकया मत्स्याः सृञ्जयाश्च विशां पते ।
    सर्वोद्योगेनाभिजग्मुर्द्रोणमेव युयुत्सया ॥ ७-१४१-६०॥
    pāñcālāḥ kekayā matsyāḥ sṛñjayāśca viśāṃ pate |
    sarvodyogenābhijagmurdroṇameva yuyutsayā || 7-141-60||

    MHB 7-141-61

    तत्रासीत्सुमहद्युद्धं द्रोणस्याथ परैः सह ।
    घोरे तमसि मग्नानां निघ्नतामितरेतरम् ॥ ७-१४१-६१॥
    tatrāsītsumahadyuddhaṃ droṇasyātha paraiḥ saha |
    ghore tamasi magnānāṃ nighnatāmitaretaram || 7-141-61||

    Adhyaya: 142/173 (44)

    MHB 7-142-1

    संजय उवाच ।
    सहदेवमथायान्तं द्रोणप्रेप्सुं विशां पते ।
    कर्णो वैकर्तनो युद्धे वारयामास भारत ॥ ७-१४२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    sahadevamathāyāntaṃ droṇaprepsuṃ viśāṃ pate |
    karṇo vaikartano yuddhe vārayāmāsa bhārata || 7-142-1||

    MHB 7-142-2

    सहदेवस्तु राधेयं विद्ध्वा नवभिराशुगैः ।
    पुनर्विव्याध दशभिर्निशितैर्नतपर्वभिः ॥ ७-१४२-२॥
    sahadevastu rādheyaṃ viddhvā navabhirāśugaiḥ |
    punarvivyādha daśabhirniśitairnataparvabhiḥ || 7-142-2||

    MHB 7-142-3

    तं कर्णः प्रतिविव्याध शतेन नतपर्वणाम् ।
    सज्यं चास्य धनुः शीघ्रं चिच्छेद लघुहस्तवत् ॥ ७-१४२-३॥
    taṃ karṇaḥ prativivyādha śatena nataparvaṇām |
    sajyaṃ cāsya dhanuḥ śīghraṃ ciccheda laghuhastavat || 7-142-3||

    MHB 7-142-4

    ततोऽन्यद्धनुरादाय माद्रीपुत्रः प्रतापवान् ।
    कर्णं विव्याध विंशत्या तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१४२-४॥
    tato'nyaddhanurādāya mādrīputraḥ pratāpavān |
    karṇaṃ vivyādha viṃśatyā tadadbhutamivābhavat || 7-142-4||

    MHB 7-142-5

    तस्य कर्णो हयान्हत्वा शरैः संनतपर्वभिः ।
    सारथिं चास्य भल्लेन द्रुतं निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१४२-५॥
    tasya karṇo hayānhatvā śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    sārathiṃ cāsya bhallena drutaṃ ninye yamakṣayam || 7-142-5||

    MHB 7-142-6

    विरथः सहदेवस्तु खड्गं चर्म समाददे ।
    तदप्यस्य शरैः कर्णो व्यधमत्प्रहसन्निव ॥ ७-१४२-६॥
    virathaḥ sahadevastu khaḍgaṃ carma samādade |
    tadapyasya śaraiḥ karṇo vyadhamatprahasanniva || 7-142-6||

    MHB 7-142-7

    ततो गुर्वीं महाघोरां हेमचित्रां महागदाम् ।
    प्रेषयामास समरे वैकर्तनरथं प्रति ॥ ७-१४२-७॥
    tato gurvīṃ mahāghorāṃ hemacitrāṃ mahāgadām |
    preṣayāmāsa samare vaikartanarathaṃ prati || 7-142-7||

    MHB 7-142-8

    तामापतन्तीं सहसा सहदेवप्रवेरिताम् ।
    व्यष्टम्भयच्छरैः कर्णो भूमौ चैनामपातयत् ॥ ७-१४२-८॥
    tāmāpatantīṃ sahasā sahadevapraveritām |
    vyaṣṭambhayaccharaiḥ karṇo bhūmau caināmapātayat || 7-142-8||

    MHB 7-142-9

    गदां विनिहतां दृष्ट्वा सहदेवस्त्वरान्वितः ।
    शक्तिं चिक्षेप कर्णाय तामप्यस्याच्छिनच्छरैः ॥ ७-१४२-९॥
    gadāṃ vinihatāṃ dṛṣṭvā sahadevastvarānvitaḥ |
    śaktiṃ cikṣepa karṇāya tāmapyasyācchinaccharaiḥ || 7-142-9||

    MHB 7-142-10

    ससंभ्रमस्ततस्तूर्णमवप्लुत्य रथोत्तमात् ।
    सहदेवो महाराज दृष्ट्वा कर्णं व्यवस्थितम् ।
    रथचक्रं ततो गृह्य मुमोचाधिरथिं प्रति ॥ ७-१४२-१०॥
    sasaṃbhramastatastūrṇamavaplutya rathottamāt |
    sahadevo mahārāja dṛṣṭvā karṇaṃ vyavasthitam |
    rathacakraṃ tato gṛhya mumocādhirathiṃ prati || 7-142-10||

    MHB 7-142-11

    तमापतन्तं सहसा कालचक्रमिवोद्यतम् ।
    शरैरनेकसाहस्रैरच्छिनत्सूतनन्दनः ॥ ७-१४२-११॥
    tamāpatantaṃ sahasā kālacakramivodyatam |
    śarairanekasāhasrairacchinatsūtanandanaḥ || 7-142-11||

    MHB 7-142-12

    तस्मिंस्तु वितथे चक्रे कृते तेन महात्मना ।
    वार्यमाणश्च विशिखैः सहदेवो रणं जहौ ॥ ७-१४२-१२॥
    tasmiṃstu vitathe cakre kṛte tena mahātmanā |
    vāryamāṇaśca viśikhaiḥ sahadevo raṇaṃ jahau || 7-142-12||

    MHB 7-142-13

    तमभिद्रुत्य राधेयो मुहूर्ताद्भरतर्षभ ।
    अब्रवीत्प्रहसन्वाक्यं सहदेवं विशां पते ॥ ७-१४२-१३॥
    tamabhidrutya rādheyo muhūrtādbharatarṣabha |
    abravītprahasanvākyaṃ sahadevaṃ viśāṃ pate || 7-142-13||

    MHB 7-142-14

    मा युध्यस्व रणे वीर विशिष्टै रथिभिः सह ।
    सदृशैर्युध्य माद्रेय वचो मे मा विशङ्किथाः ॥ ७-१४२-१४॥
    mā yudhyasva raṇe vīra viśiṣṭai rathibhiḥ saha |
    sadṛśairyudhya mādreya vaco me mā viśaṅkithāḥ || 7-142-14||

    MHB 7-142-15

    अथैनं धनुषोऽग्रेण तुदन्भूयोऽब्रवीद्वचः ।
    एषोऽर्जुनो रणे यत्तो युध्यते कुरुभिः सह ।
    तत्र गच्छस्व माद्रेय गृहं वा यदि मन्यसे ॥ ७-१४२-१५॥
    athainaṃ dhanuṣo'greṇa tudanbhūyo'bravīdvacaḥ |
    eṣo'rjuno raṇe yatto yudhyate kurubhiḥ saha |
    tatra gacchasva mādreya gṛhaṃ vā yadi manyase || 7-142-15||

    MHB 7-142-16

    एवमुक्त्वा तु तं कर्णो रथेन रथिनां वरः ।
    प्रायात्पाञ्चालपाण्डूनां सैन्यानि प्रहसन्निव ॥ ७-१४२-१६॥
    evamuktvā tu taṃ karṇo rathena rathināṃ varaḥ |
    prāyātpāñcālapāṇḍūnāṃ sainyāni prahasanniva || 7-142-16||

    MHB 7-142-17

    वधप्राप्तं तु माद्रेयं नावधीत्समरेऽरिहा ।
    कुन्त्याः स्मृत्वा वचो राजन्सत्यसंधो महारथः ॥ ७-१४२-१७॥
    vadhaprāptaṃ tu mādreyaṃ nāvadhītsamare'rihā |
    kuntyāḥ smṛtvā vaco rājansatyasaṃdho mahārathaḥ || 7-142-17||

    MHB 7-142-18

    सहदेवस्ततो राजन्विमनाः शरपीडितः ।
    कर्णवाक्शल्यतप्तश्च जीवितान्निरविद्यत ॥ ७-१४२-१८॥
    sahadevastato rājanvimanāḥ śarapīḍitaḥ |
    karṇavākśalyataptaśca jīvitānniravidyata || 7-142-18||

    MHB 7-142-19

    आरुरोह रथं चापि पाञ्चाल्यस्य महात्मनः ।
    जनमेजयस्य समरे त्वरायुक्तो महारथः ॥ ७-१४२-१९॥
    āruroha rathaṃ cāpi pāñcālyasya mahātmanaḥ |
    janamejayasya samare tvarāyukto mahārathaḥ || 7-142-19||

    MHB 7-142-20

    विराटं सहसेनं तु द्रोणार्थे द्रुतमागतम् ।
    मद्रराजः शरौघेण छादयामास धन्विनम् ॥ ७-१४२-२०॥
    virāṭaṃ sahasenaṃ tu droṇārthe drutamāgatam |
    madrarājaḥ śaraugheṇa chādayāmāsa dhanvinam || 7-142-20||

    MHB 7-142-21

    तयोः समभवद्युद्धं समरे दृढधन्विनोः ।
    यादृशं ह्यभवद्राजञ्जम्भवासवयोः पुरा ॥ ७-१४२-२१॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ samare dṛḍhadhanvinoḥ |
    yādṛśaṃ hyabhavadrājañjambhavāsavayoḥ purā || 7-142-21||

    MHB 7-142-22

    मद्रराजो महाराज विराटं वाहिनीपतिम् ।
    आजघ्ने त्वरितं तीक्ष्णैः शतेन नतपर्वणाम् ॥ ७-१४२-२२॥
    madrarājo mahārāja virāṭaṃ vāhinīpatim |
    ājaghne tvaritaṃ tīkṣṇaiḥ śatena nataparvaṇām || 7-142-22||

    MHB 7-142-23

    प्रतिविव्याध तं राजा नवभिर्निशितैः शरैः ।
    पुनश्चैव त्रिसप्तत्या भूयश्चैव शतेन ह ॥ ७-१४२-२३॥
    prativivyādha taṃ rājā navabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    punaścaiva trisaptatyā bhūyaścaiva śatena ha || 7-142-23||

    MHB 7-142-24

    तस्य मद्राधिपो हत्वा चतुरो रथवाजिनः ।
    सूतं ध्वजं च समरे रथोपस्थादपातयत् ॥ ७-१४२-२४॥
    tasya madrādhipo hatvā caturo rathavājinaḥ |
    sūtaṃ dhvajaṃ ca samare rathopasthādapātayat || 7-142-24||

    MHB 7-142-25

    हताश्वात्तु रथात्तूर्णमवप्लुत्य महारथः ।
    तस्थौ विस्फारयंश्चापं विमुञ्चंश्च शिताञ्शरान् ॥ ७-१४२-२५॥
    hatāśvāttu rathāttūrṇamavaplutya mahārathaḥ |
    tasthau visphārayaṃścāpaṃ vimuñcaṃśca śitāñśarān || 7-142-25||

    MHB 7-142-26

    शतानीकस्ततो दृष्ट्वा भ्रातरं हतवाहनम् ।
    रथेनाभ्यपतत्तूर्णं सर्वलोकस्य पश्यतः ॥ ७-१४२-२६॥
    śatānīkastato dṛṣṭvā bhrātaraṃ hatavāhanam |
    rathenābhyapatattūrṇaṃ sarvalokasya paśyataḥ || 7-142-26||

    MHB 7-142-27

    शतानीकमथायान्तं मद्रराजो महामृधे ।
    विशिखैर्बहुभिर्विद्ध्वा ततो निन्ये यमक्षयम् ॥ ७-१४२-२७॥
    śatānīkamathāyāntaṃ madrarājo mahāmṛdhe |
    viśikhairbahubhirviddhvā tato ninye yamakṣayam || 7-142-27||

    MHB 7-142-28

    तस्मिंस्तु निहते वीरे विराटो रथसत्तमः ।
    आरुरोह रथं तूर्णं तमेव ध्वजमालिनम् ॥ ७-१४२-२८॥
    tasmiṃstu nihate vīre virāṭo rathasattamaḥ |
    āruroha rathaṃ tūrṇaṃ tameva dhvajamālinam || 7-142-28||

    MHB 7-142-29

    ततो विस्फार्य नयने क्रोधाद्द्विगुणविक्रमः ।
    मद्रराजरथं तूर्णं छादयामास पत्रिभिः ॥ ७-१४२-२९॥
    tato visphārya nayane krodhāddviguṇavikramaḥ |
    madrarājarathaṃ tūrṇaṃ chādayāmāsa patribhiḥ || 7-142-29||

    MHB 7-142-30

    ततो मद्राधिपः क्रुद्धः शतेन नतपर्वणाम् ।
    आजघानोरसि दृढं विराटं वाहिनीपतिम् ॥ ७-१४२-३०॥
    tato madrādhipaḥ kruddhaḥ śatena nataparvaṇām |
    ājaghānorasi dṛḍhaṃ virāṭaṃ vāhinīpatim || 7-142-30||

    MHB 7-142-31

    सोऽतिविद्धो महाराज रथोपस्थ उपाविशत् ।
    कश्मलं चाविशत्तीव्रं विराटो भरतर्षभ ।
    सारथिस्तमपोवाह समरे शरविक्षतम् ॥ ७-१४२-३१॥
    so'tividdho mahārāja rathopastha upāviśat |
    kaśmalaṃ cāviśattīvraṃ virāṭo bharatarṣabha |
    sārathistamapovāha samare śaravikṣatam || 7-142-31||

    MHB 7-142-32

    ततः सा महती सेना प्राद्रवन्निशि भारत ।
    वध्यमाना शरशतैः शल्येनाहवशोभिना ॥ ७-१४२-३२॥
    tataḥ sā mahatī senā prādravanniśi bhārata |
    vadhyamānā śaraśataiḥ śalyenāhavaśobhinā || 7-142-32||

    MHB 7-142-33

    तां दृष्ट्वा विद्रुतां सेनां वासुदेवधनंजयौ ।
    प्रायातां तत्र राजेन्द्र यत्र शल्यो व्यवस्थितः ॥ ७-१४२-३३॥
    tāṃ dṛṣṭvā vidrutāṃ senāṃ vāsudevadhanaṃjayau |
    prāyātāṃ tatra rājendra yatra śalyo vyavasthitaḥ || 7-142-33||

    MHB 7-142-34

    तौ तु प्रत्युद्ययौ राजन्राक्षसेन्द्रो ह्यलम्बुसः ।
    अष्टचक्रसमायुक्तमास्थाय प्रवरं रथम् ॥ ७-१४२-३४॥
    tau tu pratyudyayau rājanrākṣasendro hyalambusaḥ |
    aṣṭacakrasamāyuktamāsthāya pravaraṃ ratham || 7-142-34||

    MHB 7-142-35

    तुरंगममुखैर्युक्तं पिशाचैर्घोरदर्शनैः ।
    लोहितार्द्रपताकं तं रक्तमाल्यविभूषितम् ।
    कार्ष्णायसमयं घोरमृक्षचर्मावृतं महत् ॥ ७-१४२-३५॥
    turaṃgamamukhairyuktaṃ piśācairghoradarśanaiḥ |
    lohitārdrapatākaṃ taṃ raktamālyavibhūṣitam |
    kārṣṇāyasamayaṃ ghoramṛkṣacarmāvṛtaṃ mahat || 7-142-35||

    MHB 7-142-36

    रौद्रेण चित्रपक्षेण विवृताक्षेण कूजता ।
    ध्वजेनोच्छ्रिततुण्डेन गृध्रराजेन राजता ॥ ७-१४२-३६॥
    raudreṇa citrapakṣeṇa vivṛtākṣeṇa kūjatā |
    dhvajenocchritatuṇḍena gṛdhrarājena rājatā || 7-142-36||

    MHB 7-142-37

    स बभौ राक्षसो राजन्भिन्नाञ्जनचयोपमः ।
    रुरोधार्जुनमायान्तं प्रभञ्जनमिवाद्रिराट् ।
    किरन्बाणगणान्राजञ्शतशोऽर्जुनमूर्धनि ॥ ७-१४२-३७॥
    sa babhau rākṣaso rājanbhinnāñjanacayopamaḥ |
    rurodhārjunamāyāntaṃ prabhañjanamivādrirāṭ |
    kiranbāṇagaṇānrājañśataśo'rjunamūrdhani || 7-142-37||

    MHB 7-142-38

    अतितीव्रमभूद्युद्धं नरराक्षसयोर्मृधे ।
    द्रष्टॄणां प्रीतिजननं सर्वेषां भरतर्षभ ॥ ७-१४२-३८॥
    atitīvramabhūdyuddhaṃ nararākṣasayormṛdhe |
    draṣṭṝṇāṃ prītijananaṃ sarveṣāṃ bharatarṣabha || 7-142-38||

    MHB 7-142-39

    तमर्जुनः शतेनैव पत्रिणामभ्यताडयत् ।
    नवभिश्च शितैर्बाणैश्चिच्छेद ध्वजमुच्छ्रितम् ॥ ७-१४२-३९॥
    tamarjunaḥ śatenaiva patriṇāmabhyatāḍayat |
    navabhiśca śitairbāṇaiściccheda dhvajamucchritam || 7-142-39||

    MHB 7-142-40

    सारथिं च त्रिभिर्बाणैस्त्रिभिरेव त्रिवेणुकम् ।
    धनुरेकेन चिच्छेद चतुर्भिश्चतुरो हयान् ।
    विरथस्योद्यतं खड्गं शरेणास्य द्विधाच्छिनत् ॥ ७-१४२-४०॥
    sārathiṃ ca tribhirbāṇaistribhireva triveṇukam |
    dhanurekena ciccheda caturbhiścaturo hayān |
    virathasyodyataṃ khaḍgaṃ śareṇāsya dvidhācchinat || 7-142-40||

    MHB 7-142-41

    अथैनं निशितैर्बाणैश्चतुर्भिर्भरतर्षभ ।
    पार्थोऽर्दयद्राक्षसेन्द्रं स विद्धः प्राद्रवद्भयात् ॥ ७-१४२-४१॥
    athainaṃ niśitairbāṇaiścaturbhirbharatarṣabha |
    pārtho'rdayadrākṣasendraṃ sa viddhaḥ prādravadbhayāt || 7-142-41||

    MHB 7-142-42

    तं विजित्यार्जुनस्तूर्णं द्रोणान्तिकमुपाययौ ।
    किरञ्शरगणान्राजन्नरवारणवाजिषु ॥ ७-१४२-४२॥
    taṃ vijityārjunastūrṇaṃ droṇāntikamupāyayau |
    kirañśaragaṇānrājannaravāraṇavājiṣu || 7-142-42||

    MHB 7-142-43

    वध्यमाना महाराज पाण्डवेन यशस्विना ।
    सैनिका न्यपतन्नुर्व्यां वातनुन्ना इव द्रुमाः ॥ ७-१४२-४३॥
    vadhyamānā mahārāja pāṇḍavena yaśasvinā |
    sainikā nyapatannurvyāṃ vātanunnā iva drumāḥ || 7-142-43||

    MHB 7-142-44

    तेषु तूत्साद्यमानेषु फल्गुनेन महात्मना ।
    संप्राद्रवद्बलं सर्वं पुत्राणां ते विशां पते ॥ ७-१४२-४४॥
    teṣu tūtsādyamāneṣu phalgunena mahātmanā |
    saṃprādravadbalaṃ sarvaṃ putrāṇāṃ te viśāṃ pate || 7-142-44||

    Adhyaya: 143/173 (42)

    MHB 7-143-1

    संजय उवाच ।
    शतानीकं शरैस्तूर्णं निर्दहन्तं चमूं तव ।
    चित्रसेनस्तव सुतो वारयामास भारत ॥ ७-१४३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    śatānīkaṃ śaraistūrṇaṃ nirdahantaṃ camūṃ tava |
    citrasenastava suto vārayāmāsa bhārata || 7-143-1||

    MHB 7-143-2

    नाकुलिश्चित्रसेनं तु नाराचेनार्दयद्भृशम् ।
    स च तं प्रतिविव्याध दशभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१४३-२॥
    nākuliścitrasenaṃ tu nārācenārdayadbhṛśam |
    sa ca taṃ prativivyādha daśabhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-143-2||

    MHB 7-143-3

    चित्रसेनो महाराज शतानीकं पुनर्युधि ।
    नवभिर्निशितैर्बाणैराजघान स्तनान्तरे ॥ ७-१४३-३॥
    citraseno mahārāja śatānīkaṃ punaryudhi |
    navabhirniśitairbāṇairājaghāna stanāntare || 7-143-3||

    MHB 7-143-4

    नाकुलिस्तस्य विशिखैर्वर्म संनतपर्वभिः ।
    गात्रात्संच्यावयामास तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१४३-४॥
    nākulistasya viśikhairvarma saṃnataparvabhiḥ |
    gātrātsaṃcyāvayāmāsa tadadbhutamivābhavat || 7-143-4||

    MHB 7-143-5

    सोऽपेतवर्मा पुत्रस्ते विरराज भृशं नृप ।
    उत्सृज्य काले राजेन्द्र निर्मोकमिव पन्नगः ॥ ७-१४३-५॥
    so'petavarmā putraste virarāja bhṛśaṃ nṛpa |
    utsṛjya kāle rājendra nirmokamiva pannagaḥ || 7-143-5||

    MHB 7-143-6

    ततोऽस्य निशितैर्बाणैर्ध्वजं चिच्छेद नाकुलिः ।
    धनुश्चैव महाराज यतमानस्य संयुगे ॥ ७-१४३-६॥
    tato'sya niśitairbāṇairdhvajaṃ ciccheda nākuliḥ |
    dhanuścaiva mahārāja yatamānasya saṃyuge || 7-143-6||

    MHB 7-143-7

    स छिन्नधन्वा समरे विवर्मा च महारथः ।
    धनुरन्यन्महाराज जग्राहारिविदारणम् ॥ ७-१४३-७॥
    sa chinnadhanvā samare vivarmā ca mahārathaḥ |
    dhanuranyanmahārāja jagrāhārividāraṇam || 7-143-7||

    MHB 7-143-8

    ततस्तूर्णं चित्रसेनो नाकुलिं नवभिः शरैः ।
    विव्याध समरे क्रुद्धो भरतानां महारथः ॥ ७-१४३-८॥
    tatastūrṇaṃ citraseno nākuliṃ navabhiḥ śaraiḥ |
    vivyādha samare kruddho bharatānāṃ mahārathaḥ || 7-143-8||

    MHB 7-143-9

    शतानीकोऽथ संक्रुद्धश्चित्रसेनस्य मारिष ।
    जघान चतुरो वाहान्सारथिं च नरोत्तमः ॥ ७-१४३-९॥
    śatānīko'tha saṃkruddhaścitrasenasya māriṣa |
    jaghāna caturo vāhānsārathiṃ ca narottamaḥ || 7-143-9||

    MHB 7-143-10

    अवप्लुत्य रथात्तस्माच्चित्रसेनो महारथः ।
    नाकुलिं पञ्चविंशत्या शराणामार्दयद्बली ॥ ७-१४३-१०॥
    avaplutya rathāttasmāccitraseno mahārathaḥ |
    nākuliṃ pañcaviṃśatyā śarāṇāmārdayadbalī || 7-143-10||

    MHB 7-143-11

    तस्य तत्कुर्वतः कर्म नकुलस्य सुतो रणे ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद चापं रत्नविभूषितम् ॥ ७-१४३-११॥
    tasya tatkurvataḥ karma nakulasya suto raṇe |
    ardhacandreṇa ciccheda cāpaṃ ratnavibhūṣitam || 7-143-11||

    MHB 7-143-12

    स छिन्नधन्वा विरथो हताश्वो हतसारथिः ।
    आरुरोह रथं तूर्णं हार्दिक्यस्य महात्मनः ॥ ७-१४३-१२॥
    sa chinnadhanvā viratho hatāśvo hatasārathiḥ |
    āruroha rathaṃ tūrṇaṃ hārdikyasya mahātmanaḥ || 7-143-12||

    MHB 7-143-13

    द्रुपदं तु सहानीकं द्रोणप्रेप्सुं महारथम् ।
    वृषसेनोऽभ्ययात्तूर्णं किरञ्शरशतैस्तदा ॥ ७-१४३-१३॥
    drupadaṃ tu sahānīkaṃ droṇaprepsuṃ mahāratham |
    vṛṣaseno'bhyayāttūrṇaṃ kirañśaraśataistadā || 7-143-13||

    MHB 7-143-14

    यज्ञसेनस्तु समरे कर्णपुत्रं महारथम् ।
    षष्ट्या शराणां विव्याध बाह्वोरुरसि चानघ ॥ ७-१४३-१४॥
    yajñasenastu samare karṇaputraṃ mahāratham |
    ṣaṣṭyā śarāṇāṃ vivyādha bāhvorurasi cānagha || 7-143-14||

    MHB 7-143-15

    वृषसेनस्तु संक्रुद्धो यज्ञसेनं रथे स्थितम् ।
    बहुभिः सायकैस्तीक्ष्णैराजघान स्तनान्तरे ॥ ७-१४३-१५॥
    vṛṣasenastu saṃkruddho yajñasenaṃ rathe sthitam |
    bahubhiḥ sāyakaistīkṣṇairājaghāna stanāntare || 7-143-15||

    MHB 7-143-16

    तावुभौ शरनुन्नाङ्गौ शरकण्टकिनौ रणे ।
    व्यभ्राजेतां महाराज श्वाविधौ शललैरिव ॥ ७-१४३-१६॥
    tāvubhau śaranunnāṅgau śarakaṇṭakinau raṇe |
    vyabhrājetāṃ mahārāja śvāvidhau śalalairiva || 7-143-16||

    MHB 7-143-17

    रुक्मपुङ्खैरजिह्माग्रैः शरैश्छिन्नतनुच्छदौ ।
    रुधिरौघपरिक्लिन्नौ व्यभ्राजेतां महामृधे ॥ ७-१४३-१७॥
    rukmapuṅkhairajihmāgraiḥ śaraiśchinnatanucchadau |
    rudhiraughapariklinnau vyabhrājetāṃ mahāmṛdhe || 7-143-17||

    MHB 7-143-18

    तपनीयनिभौ चित्रौ कल्पवृक्षाविवाद्भुतौ ।
    किंशुकाविव चोत्फुल्लौ व्यकाशेतां रणाजिरे ॥ ७-१४३-१८॥
    tapanīyanibhau citrau kalpavṛkṣāvivādbhutau |
    kiṃśukāviva cotphullau vyakāśetāṃ raṇājire || 7-143-18||

    MHB 7-143-19

    वृषसेनस्ततो राजन्नवभिर्द्रुपदं शरैः ।
    विद्ध्वा विव्याध सप्तत्या पुनश्चान्यैस्त्रिभिः शरैः ॥ ७-१४३-१९॥
    vṛṣasenastato rājannavabhirdrupadaṃ śaraiḥ |
    viddhvā vivyādha saptatyā punaścānyaistribhiḥ śaraiḥ || 7-143-19||

    MHB 7-143-20

    ततः शरसहस्राणि विमुञ्चन्विबभौ तदा ।
    कर्णपुत्रो महाराज वर्षमाण इवाम्बुदः ॥ ७-१४३-२०॥
    tataḥ śarasahasrāṇi vimuñcanvibabhau tadā |
    karṇaputro mahārāja varṣamāṇa ivāmbudaḥ || 7-143-20||

    MHB 7-143-21

    ततस्तु द्रुपदानीकं शरैश्छिन्नतनुच्छदम् ।
    संप्राद्रवद्रणे राजन्निशीथे भैरवे सति ॥ ७-१४३-२१॥
    tatastu drupadānīkaṃ śaraiśchinnatanucchadam |
    saṃprādravadraṇe rājanniśīthe bhairave sati || 7-143-21||

    MHB 7-143-22

    प्रदीपैर्हि परित्यक्तैर्ज्वलद्भिस्तैः समन्ततः ।
    व्यराजत मही राजन्वीताभ्रा द्यौरिव ग्रहैः ॥ ७-१४३-२२॥
    pradīpairhi parityaktairjvaladbhistaiḥ samantataḥ |
    vyarājata mahī rājanvītābhrā dyauriva grahaiḥ || 7-143-22||

    MHB 7-143-23

    तथाङ्गदैर्निपतितैर्व्यराजत वसुंधरा ।
    प्रावृट्काले महाराज विद्युद्भिरिव तोयदः ॥ ७-१४३-२३॥
    tathāṅgadairnipatitairvyarājata vasuṃdharā |
    prāvṛṭkāle mahārāja vidyudbhiriva toyadaḥ || 7-143-23||

    MHB 7-143-24

    ततः कर्णसुतत्रस्ताः सोमका विप्रदुद्रुवुः ।
    यथेन्द्रभयवित्रस्ता दानवास्तारकामये ॥ ७-१४३-२४॥
    tataḥ karṇasutatrastāḥ somakā vipradudruvuḥ |
    yathendrabhayavitrastā dānavāstārakāmaye || 7-143-24||

    MHB 7-143-25

    तेनार्द्यमानाः समरे द्रवमाणाश्च सोमकाः ।
    व्यराजन्त महाराज प्रदीपैरवभासिताः ॥ ७-१४३-२५॥
    tenārdyamānāḥ samare dravamāṇāśca somakāḥ |
    vyarājanta mahārāja pradīpairavabhāsitāḥ || 7-143-25||

    MHB 7-143-26

    तांस्तु निर्जित्य समरे कर्णपुत्रो व्यरोचत ।
    मध्यंदिनमनुप्राप्तो घर्मांशुरिव भारत ॥ ७-१४३-२६॥
    tāṃstu nirjitya samare karṇaputro vyarocata |
    madhyaṃdinamanuprāpto gharmāṃśuriva bhārata || 7-143-26||

    MHB 7-143-27

    तेषु राजसहस्रेषु तावकेषु परेषु च ।
    एक एव ज्वलंस्तस्थौ वृषसेनः प्रतापवान् ॥ ७-१४३-२७॥
    teṣu rājasahasreṣu tāvakeṣu pareṣu ca |
    eka eva jvalaṃstasthau vṛṣasenaḥ pratāpavān || 7-143-27||

    MHB 7-143-28

    स विजित्य रणे शूरान्सोमकानां महारथान् ।
    जगाम त्वरितस्तत्र यत्र राजा युधिष्ठिरः ॥ ७-१४३-२८॥
    sa vijitya raṇe śūrānsomakānāṃ mahārathān |
    jagāma tvaritastatra yatra rājā yudhiṣṭhiraḥ || 7-143-28||

    MHB 7-143-29

    प्रतिविन्ध्यमथ क्रुद्धं प्रदहन्तं रणे रिपून् ।
    दुःशासनस्तव सुतः प्रत्युद्गच्छन्महारथः ॥ ७-१४३-२९॥
    prativindhyamatha kruddhaṃ pradahantaṃ raṇe ripūn |
    duḥśāsanastava sutaḥ pratyudgacchanmahārathaḥ || 7-143-29||

    MHB 7-143-30

    तयोः समागमो राजंश्चित्ररूपो बभूव ह ।
    व्यपेतजलदे व्योम्नि बुधभार्गवयोरिव ॥ ७-१४३-३०॥
    tayoḥ samāgamo rājaṃścitrarūpo babhūva ha |
    vyapetajalade vyomni budhabhārgavayoriva || 7-143-30||

    MHB 7-143-31

    प्रतिविन्ध्यं तु समरे कुर्वाणं कर्म दुष्करम् ।
    दुःशासनस्त्रिभिर्बाणैर्ललाटे समविध्यत ॥ ७-१४३-३१॥
    prativindhyaṃ tu samare kurvāṇaṃ karma duṣkaram |
    duḥśāsanastribhirbāṇairlalāṭe samavidhyata || 7-143-31||

    MHB 7-143-32

    सोऽतिविद्धो बलवता पुत्रेण तव धन्विना ।
    विरराज महाबाहुः सशृङ्ग इव पर्वतः ॥ ७-१४३-३२॥
    so'tividdho balavatā putreṇa tava dhanvinā |
    virarāja mahābāhuḥ saśṛṅga iva parvataḥ || 7-143-32||

    MHB 7-143-33

    दुःशासनं तु समरे प्रतिविन्ध्यो महारथः ।
    नवभिः सायकैर्विद्ध्वा पुनर्विव्याध सप्तभिः ॥ ७-१४३-३३॥
    duḥśāsanaṃ tu samare prativindhyo mahārathaḥ |
    navabhiḥ sāyakairviddhvā punarvivyādha saptabhiḥ || 7-143-33||

    MHB 7-143-34

    तत्र भारत पुत्रस्ते कृतवान्कर्म दुष्करम् ।
    प्रतिविन्ध्यहयानुग्रैः पातयामास यच्छरैः ॥ ७-१४३-३४॥
    tatra bhārata putraste kṛtavānkarma duṣkaram |
    prativindhyahayānugraiḥ pātayāmāsa yaccharaiḥ || 7-143-34||

    MHB 7-143-35

    सारथिं चास्य भल्लेन ध्वजं च समपातयत् ।
    रथं च शतशो राजन्व्यधमत्तस्य धन्विनः ॥ ७-१४३-३५॥
    sārathiṃ cāsya bhallena dhvajaṃ ca samapātayat |
    rathaṃ ca śataśo rājanvyadhamattasya dhanvinaḥ || 7-143-35||

    MHB 7-143-36

    पताकाश्च स तूणीरान्रश्मीन्योक्त्राणि चाभिभो ।
    चिच्छेद तिलशः क्रुद्धः शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१४३-३६॥
    patākāśca sa tūṇīrānraśmīnyoktrāṇi cābhibho |
    ciccheda tilaśaḥ kruddhaḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-143-36||

    MHB 7-143-37

    विरथः स तु धर्मात्मा धनुष्पाणिरवस्थितः ।
    अयोधयत्तव सुतं किरञ्शरशतान्बहून् ॥ ७-१४३-३७॥
    virathaḥ sa tu dharmātmā dhanuṣpāṇiravasthitaḥ |
    ayodhayattava sutaṃ kirañśaraśatānbahūn || 7-143-37||

    MHB 7-143-38

    क्षुरप्रेण धनुस्तस्य चिच्छेद कृतहस्तवत् ।
    अथैनं दशभिर्भल्लैश्छिन्नधन्वानमार्दयत् ॥ ७-१४३-३८॥
    kṣurapreṇa dhanustasya ciccheda kṛtahastavat |
    athainaṃ daśabhirbhallaiśchinnadhanvānamārdayat || 7-143-38||

    MHB 7-143-39

    तं दृष्ट्वा विरथं तत्र भ्रातरोऽस्य महारथाः ।
    अन्ववर्तन्त वेगेन महत्या सेनया सह ॥ ७-१४३-३९॥
    taṃ dṛṣṭvā virathaṃ tatra bhrātaro'sya mahārathāḥ |
    anvavartanta vegena mahatyā senayā saha || 7-143-39||

    MHB 7-143-40

    आप्लुतः स ततो यानं सुतसोमस्य भास्वरम् ।
    धनुर्गृह्य महाराज विव्याध तनयं तव ॥ ७-१४३-४०॥
    āplutaḥ sa tato yānaṃ sutasomasya bhāsvaram |
    dhanurgṛhya mahārāja vivyādha tanayaṃ tava || 7-143-40||

    MHB 7-143-41

    ततस्तु तावकाः सर्वे परिवार्य सुतं तव ।
    अभ्यवर्तन्त संग्रामे महत्या सेनया वृताः ॥ ७-१४३-४१॥
    tatastu tāvakāḥ sarve parivārya sutaṃ tava |
    abhyavartanta saṃgrāme mahatyā senayā vṛtāḥ || 7-143-41||

    MHB 7-143-42

    ततः प्रववृते युद्धं तव तेषां च भारत ।
    निशीथे दारुणे काले यमराष्ट्रविवर्धनम् ॥ ७-१४३-४२॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tava teṣāṃ ca bhārata |
    niśīthe dāruṇe kāle yamarāṣṭravivardhanam || 7-143-42||

    Adhyaya: 144/173 (42)

    MHB 7-144-1

    संजय उवाच ।
    नकुलं रभसं युद्धे निघ्नन्तं वाहिनीं तव ।
    अभ्ययात्सौबलः क्रुद्धस्तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    nakulaṃ rabhasaṃ yuddhe nighnantaṃ vāhinīṃ tava |
    abhyayātsaubalaḥ kruddhastiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-144-1||

    MHB 7-144-2

    कृतवैरौ तु तौ वीरावन्योन्यवधकाङ्क्षिणौ ।
    शरैः पूर्णायतोत्सृष्टैरन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१४४-२॥
    kṛtavairau tu tau vīrāvanyonyavadhakāṅkṣiṇau |
    śaraiḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-144-2||

    MHB 7-144-3

    यथैव सौबलः क्षिप्रं शरवर्षाणि मुञ्चति ।
    तथैव नकुलो राजञ्शिक्षां संदर्शयन्युधि ॥ ७-१४४-३॥
    yathaiva saubalaḥ kṣipraṃ śaravarṣāṇi muñcati |
    tathaiva nakulo rājañśikṣāṃ saṃdarśayanyudhi || 7-144-3||

    MHB 7-144-4

    तावुभौ समरे शूरौ शरकण्टकिनौ तदा ।
    व्यराजेतां महाराज कण्टकैरिव शाल्मली ॥ ७-१४४-४॥
    tāvubhau samare śūrau śarakaṇṭakinau tadā |
    vyarājetāṃ mahārāja kaṇṭakairiva śālmalī || 7-144-4||

    MHB 7-144-5

    सुजिह्मं प्रेक्षमाणौ च राजन्विवृतलोचनौ ।
    क्रोधसंरक्तनयनौ निर्दहन्तौ परस्परम् ॥ ७-१४४-५॥
    sujihmaṃ prekṣamāṇau ca rājanvivṛtalocanau |
    krodhasaṃraktanayanau nirdahantau parasparam || 7-144-5||

    MHB 7-144-6

    स्यालस्तु तव संक्रुद्धो माद्रीपुत्रं हसन्निव ।
    कर्णिनैकेन विव्याध हृदये निशितेन ह ॥ ७-१४४-६॥
    syālastu tava saṃkruddho mādrīputraṃ hasanniva |
    karṇinaikena vivyādha hṛdaye niśitena ha || 7-144-6||

    MHB 7-144-7

    नकुलस्तु भृशं विद्धः स्यालेन तव धन्विना ।
    निषसाद रथोपस्थे कश्मलं चैनमाविशत् ॥ ७-१४४-७॥
    nakulastu bhṛśaṃ viddhaḥ syālena tava dhanvinā |
    niṣasāda rathopasthe kaśmalaṃ cainamāviśat || 7-144-7||

    MHB 7-144-8

    अत्यन्तवैरिणं दृप्तं दृष्ट्वा शत्रुं तथागतम् ।
    ननाद शकुनी राजंस्तपान्ते जलदो यथा ॥ ७-१४४-८॥
    atyantavairiṇaṃ dṛptaṃ dṛṣṭvā śatruṃ tathāgatam |
    nanāda śakunī rājaṃstapānte jalado yathā || 7-144-8||

    MHB 7-144-9

    प्रतिलभ्य ततः संज्ञां नकुलः पाण्डुनन्दनः ।
    अभ्ययात्सौबलं भूयो व्यात्तानन इवान्तकः ॥ ७-१४४-९॥
    pratilabhya tataḥ saṃjñāṃ nakulaḥ pāṇḍunandanaḥ |
    abhyayātsaubalaṃ bhūyo vyāttānana ivāntakaḥ || 7-144-9||

    MHB 7-144-10

    संक्रुद्धः शकुनिं षष्ट्या विव्याध भरतर्षभ ।
    पुनश्चैव शतेनैव नाराचानां स्तनान्तरे ॥ ७-१४४-१०॥
    saṃkruddhaḥ śakuniṃ ṣaṣṭyā vivyādha bharatarṣabha |
    punaścaiva śatenaiva nārācānāṃ stanāntare || 7-144-10||

    MHB 7-144-11

    ततोऽस्य सशरं चापं मुष्टिदेशे स चिच्छिदे ।
    ध्वजं च त्वरितं छित्त्वा रथाद्भूमावपातयत् ॥ ७-१४४-११॥
    tato'sya saśaraṃ cāpaṃ muṣṭideśe sa cicchide |
    dhvajaṃ ca tvaritaṃ chittvā rathādbhūmāvapātayat || 7-144-11||

    MHB 7-144-12

    सोऽतिविद्धो महाराज रथोपस्थ उपाविशत् ।
    तं विसंज्ञं निपतितं दृष्ट्वा स्यालं तवानघ ।
    अपोवाह रथेनाशु सारथिर्ध्वजिनीमुखात् ॥ ७-१४४-१२॥
    so'tividdho mahārāja rathopastha upāviśat |
    taṃ visaṃjñaṃ nipatitaṃ dṛṣṭvā syālaṃ tavānagha |
    apovāha rathenāśu sārathirdhvajinīmukhāt || 7-144-12||

    MHB 7-144-13

    ततः संचुक्रुशुः पार्था ये च तेषां पदानुगाः ।
    निर्जित्य च रणे शत्रून्नकुलः शत्रुतापनः ।
    अब्रवीत्सारथिं क्रुद्धो द्रोणानीकाय मां वह ॥ ७-१४४-१३॥
    tataḥ saṃcukruśuḥ pārthā ye ca teṣāṃ padānugāḥ |
    nirjitya ca raṇe śatrūnnakulaḥ śatrutāpanaḥ |
    abravītsārathiṃ kruddho droṇānīkāya māṃ vaha || 7-144-13||

    MHB 7-144-14

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा माद्रीपुत्रस्य धीमतः ।
    प्रायात्तेन रणे राजन्येन द्रोणोऽन्वयुध्यत ॥ ७-१४४-१४॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā mādrīputrasya dhīmataḥ |
    prāyāttena raṇe rājanyena droṇo'nvayudhyata || 7-144-14||

    MHB 7-144-15

    शिखण्डिनं तु समरे द्रोणप्रेप्सुं विशां पते ।
    कृपः शारद्वतो यत्तः प्रत्युद्गच्छत्सुवेगितः ॥ ७-१४४-१५॥
    śikhaṇḍinaṃ tu samare droṇaprepsuṃ viśāṃ pate |
    kṛpaḥ śāradvato yattaḥ pratyudgacchatsuvegitaḥ || 7-144-15||

    MHB 7-144-16

    गौतमं द्रुतमायान्तं द्रोणान्तिकमरिंदमम् ।
    विव्याध नवभिर्भल्लैः शिखण्डी प्रहसन्निव ॥ ७-१४४-१६॥
    gautamaṃ drutamāyāntaṃ droṇāntikamariṃdamam |
    vivyādha navabhirbhallaiḥ śikhaṇḍī prahasanniva || 7-144-16||

    MHB 7-144-17

    तमाचार्यो महाराज विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    पुनर्विव्याध विंशत्या पुत्राणां प्रियकृत्तव ॥ ७-१४४-१७॥
    tamācāryo mahārāja viddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    punarvivyādha viṃśatyā putrāṇāṃ priyakṛttava || 7-144-17||

    MHB 7-144-18

    महद्युद्धं तयोरासीद्घोररूपं विशां पते ।
    यथा देवासुरे युद्धे शम्बरामरराजयोः ॥ ७-१४४-१८॥
    mahadyuddhaṃ tayorāsīdghorarūpaṃ viśāṃ pate |
    yathā devāsure yuddhe śambarāmararājayoḥ || 7-144-18||

    MHB 7-144-19

    शरजालावृतं व्योम चक्रतुस्तौ महारथौ ।
    प्रकृत्या घोररूपं तदासीद्घोरतरं पुनः ॥ ७-१४४-१९॥
    śarajālāvṛtaṃ vyoma cakratustau mahārathau |
    prakṛtyā ghorarūpaṃ tadāsīdghorataraṃ punaḥ || 7-144-19||

    MHB 7-144-20

    रात्रिश्च भरतश्रेष्ठ योधानां युद्धशालिनाम् ।
    कालरात्रिनिभा ह्यासीद्घोररूपा भयावहा ॥ ७-१४४-२०॥
    rātriśca bharataśreṣṭha yodhānāṃ yuddhaśālinām |
    kālarātrinibhā hyāsīdghorarūpā bhayāvahā || 7-144-20||

    MHB 7-144-21

    शिखण्डी तु महाराज गौतमस्य महद्धनुः ।
    अर्धचन्द्रेण चिच्छेद सज्यं सविशिखं तदा ॥ ७-१४४-२१॥
    śikhaṇḍī tu mahārāja gautamasya mahaddhanuḥ |
    ardhacandreṇa ciccheda sajyaṃ saviśikhaṃ tadā || 7-144-21||

    MHB 7-144-22

    तस्य क्रुद्धः कृपो राजञ्शक्तिं चिक्षेप दारुणाम् ।
    स्वर्णदण्डामकुण्ठाग्रां कर्मारपरिमार्जिताम् ॥ ७-१४४-२२॥
    tasya kruddhaḥ kṛpo rājañśaktiṃ cikṣepa dāruṇām |
    svarṇadaṇḍāmakuṇṭhāgrāṃ karmāraparimārjitām || 7-144-22||

    MHB 7-144-23

    तामापतन्तीं चिच्छेद शिखण्डी बहुभिः शरैः ।
    सापतन्मेदिनीं दीप्ता भासयन्ती महाप्रभा ॥ ७-१४४-२३॥
    tāmāpatantīṃ ciccheda śikhaṇḍī bahubhiḥ śaraiḥ |
    sāpatanmedinīṃ dīptā bhāsayantī mahāprabhā || 7-144-23||

    MHB 7-144-24

    अथान्यद्धनुरादाय गौतमो रथिनां वरः ।
    प्राच्छादयच्छितैर्बाणैर्महाराज शिखण्डिनम् ॥ ७-१४४-२४॥
    athānyaddhanurādāya gautamo rathināṃ varaḥ |
    prācchādayacchitairbāṇairmahārāja śikhaṇḍinam || 7-144-24||

    MHB 7-144-25

    स छाद्यमानः समरे गौतमेन यशस्विना ।
    व्यषीदत रथोपस्थे शिखण्डी रथिनां वरः ॥ ७-१४४-२५॥
    sa chādyamānaḥ samare gautamena yaśasvinā |
    vyaṣīdata rathopasthe śikhaṇḍī rathināṃ varaḥ || 7-144-25||

    MHB 7-144-26

    सीदन्तं चैनमालोक्य कृपः शारद्वतो युधि ।
    आजघ्ने बहुभिर्बाणैर्जिघांसन्निव भारत ॥ ७-१४४-२६॥
    sīdantaṃ cainamālokya kṛpaḥ śāradvato yudhi |
    ājaghne bahubhirbāṇairjighāṃsanniva bhārata || 7-144-26||

    MHB 7-144-27

    विमुखं तं रणे दृष्ट्वा याज्ञसेनिं महारथम् ।
    पाञ्चालाः सोमकाश्चैव परिवव्रुः समन्ततः ॥ ७-१४४-२७॥
    vimukhaṃ taṃ raṇe dṛṣṭvā yājñaseniṃ mahāratham |
    pāñcālāḥ somakāścaiva parivavruḥ samantataḥ || 7-144-27||

    MHB 7-144-28

    तथैव तव पुत्राश्च परिवव्रुर्द्विजोत्तमम् ।
    महत्या सेनया सार्धं ततो युद्धमभूत्पुनः ॥ ७-१४४-२८॥
    tathaiva tava putrāśca parivavrurdvijottamam |
    mahatyā senayā sārdhaṃ tato yuddhamabhūtpunaḥ || 7-144-28||

    MHB 7-144-29

    रथानां च रणे राजन्नन्योन्यमभिधावताम् ।
    बभूव तुमुलः शब्दो मेघानां नदतामिव ॥ ७-१४४-२९॥
    rathānāṃ ca raṇe rājannanyonyamabhidhāvatām |
    babhūva tumulaḥ śabdo meghānāṃ nadatāmiva || 7-144-29||

    MHB 7-144-30

    द्रवतां सादिनां चैव गजानां च विशां पते ।
    अन्योन्यमभितो राजन्क्रूरमायोधनं बभौ ॥ ७-१४४-३०॥
    dravatāṃ sādināṃ caiva gajānāṃ ca viśāṃ pate |
    anyonyamabhito rājankrūramāyodhanaṃ babhau || 7-144-30||

    MHB 7-144-31

    पत्तीनां द्रवतां चैव पदशब्देन मेदिनी ।
    अकम्पत महाराज भयत्रस्तेव चाङ्गना ॥ ७-१४४-३१॥
    pattīnāṃ dravatāṃ caiva padaśabdena medinī |
    akampata mahārāja bhayatrasteva cāṅganā || 7-144-31||

    MHB 7-144-32

    रथा रथान्समासाद्य प्रद्रुता वेगवत्तरम् ।
    न्यगृह्णन्बहवो राजञ्शलभान्वायसा इव ॥ ७-१४४-३२॥
    rathā rathānsamāsādya pradrutā vegavattaram |
    nyagṛhṇanbahavo rājañśalabhānvāyasā iva || 7-144-32||

    MHB 7-144-33

    तथा गजान्प्रभिन्नांश्च सुप्रभिन्ना महागजाः ।
    तस्मिन्नेव पदे यत्ता निगृह्णन्ति स्म भारत ॥ ७-१४४-३३॥
    tathā gajānprabhinnāṃśca suprabhinnā mahāgajāḥ |
    tasminneva pade yattā nigṛhṇanti sma bhārata || 7-144-33||

    MHB 7-144-34

    सादी सादिनमासाद्य पदाती च पदातिनम् ।
    समासाद्य रणेऽन्योन्यं संरब्धा नातिचक्रमुः ॥ ७-१४४-३४॥
    sādī sādinamāsādya padātī ca padātinam |
    samāsādya raṇe'nyonyaṃ saṃrabdhā nāticakramuḥ || 7-144-34||

    MHB 7-144-35

    धावतां द्रवतां चैव पुनरावर्ततामपि ।
    बभूव तत्र सैन्यानां शब्दः सुतुमुलो निशि ॥ ७-१४४-३५॥
    dhāvatāṃ dravatāṃ caiva punarāvartatāmapi |
    babhūva tatra sainyānāṃ śabdaḥ sutumulo niśi || 7-144-35||

    MHB 7-144-36

    दीप्यमानाः प्रदीपाश्च रथवारणवाजिषु ।
    अदृश्यन्त महाराज महोल्का इव खाच्च्युताः ॥ ७-१४४-३६॥
    dīpyamānāḥ pradīpāśca rathavāraṇavājiṣu |
    adṛśyanta mahārāja maholkā iva khāccyutāḥ || 7-144-36||

    MHB 7-144-37

    सा निशा भरतश्रेष्ठ प्रदीपैरवभासिता ।
    दिवसप्रतिमा राजन्बभूव रणमूर्धनि ॥ ७-१४४-३७॥
    sā niśā bharataśreṣṭha pradīpairavabhāsitā |
    divasapratimā rājanbabhūva raṇamūrdhani || 7-144-37||

    MHB 7-144-38

    आदित्येन यथा व्याप्तं तमो लोके प्रणश्यति ।
    तथा नष्टं तमो घोरं दीपैर्दीप्तैरलंकृतम् ॥ ७-१४४-३८॥
    ādityena yathā vyāptaṃ tamo loke praṇaśyati |
    tathā naṣṭaṃ tamo ghoraṃ dīpairdīptairalaṃkṛtam || 7-144-38||

    MHB 7-144-39

    शस्त्राणां कवचानां च मणीनां च महात्मनाम् ।
    अन्तर्दधुः प्रभाः सर्वा दीपैस्तैरवभासिताः ॥ ७-१४४-३९॥
    śastrāṇāṃ kavacānāṃ ca maṇīnāṃ ca mahātmanām |
    antardadhuḥ prabhāḥ sarvā dīpaistairavabhāsitāḥ || 7-144-39||

    MHB 7-144-40

    तस्मिन्कोलाहले युद्धे वर्तमाने निशामुखे ।
    अवधीत्समरे पुत्रं पिता भरतसत्तम ॥ ७-१४४-४०॥
    tasminkolāhale yuddhe vartamāne niśāmukhe |
    avadhītsamare putraṃ pitā bharatasattama || 7-144-40||

    MHB 7-144-41

    पुत्रश्च पितरं मोहात्सखायं च सखा तथा ।
    संबन्धिनं च संबन्धी स्वस्रीयं चापि मातुलः ॥ ७-१४४-४१॥
    putraśca pitaraṃ mohātsakhāyaṃ ca sakhā tathā |
    saṃbandhinaṃ ca saṃbandhī svasrīyaṃ cāpi mātulaḥ || 7-144-41||

    MHB 7-144-42

    स्वे स्वान्परे परांश्चापि निजघ्नुरितरेतरम् ।
    निर्मर्यादमभूद्युद्धं रात्रौ घोरं भयावहम् ॥ ७-१४४-४२॥
    sve svānpare parāṃścāpi nijaghnuritaretaram |
    nirmaryādamabhūdyuddhaṃ rātrau ghoraṃ bhayāvaham || 7-144-42||

    Adhyaya: 145/173 (68)

    MHB 7-145-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिन्सुतुमुले युद्धे वर्तमाने भयावहे ।
    धृष्टद्युम्नो महाराज द्रोणमेवाभ्यवर्तत ॥ ७-१४५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasminsutumule yuddhe vartamāne bhayāvahe |
    dhṛṣṭadyumno mahārāja droṇamevābhyavartata || 7-145-1||

    MHB 7-145-2

    संमृजानो धनुः श्रेष्ठं ज्यां विकर्षन्पुनः पुनः ।
    अभ्यवर्तत द्रोणस्य रथं रुक्मविभूषितम् ॥ ७-१४५-२॥
    saṃmṛjāno dhanuḥ śreṣṭhaṃ jyāṃ vikarṣanpunaḥ punaḥ |
    abhyavartata droṇasya rathaṃ rukmavibhūṣitam || 7-145-2||

    MHB 7-145-3

    धृष्टद्युम्नं तदायान्तं द्रोणस्यान्तचिकीर्षया ।
    परिवव्रुर्महाराज पाञ्चालाः पाण्डवैः सह ॥ ७-१४५-३॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ tadāyāntaṃ droṇasyāntacikīrṣayā |
    parivavrurmahārāja pāñcālāḥ pāṇḍavaiḥ saha || 7-145-3||

    MHB 7-145-4

    तथा परिवृतं दृष्ट्वा द्रोणमाचार्यसत्तमम् ।
    पुत्रास्ते सर्वतो यत्ता ररक्षुर्द्रोणमाहवे ॥ ७-१४५-४॥
    tathā parivṛtaṃ dṛṣṭvā droṇamācāryasattamam |
    putrāste sarvato yattā rarakṣurdroṇamāhave || 7-145-4||

    MHB 7-145-5

    बलार्णवौ ततस्तौ तु समेयातां निशामुखे ।
    वातोद्धूतौ क्षुब्धसत्त्वौ भैरवौ सागराविव ॥ ७-१४५-५॥
    balārṇavau tatastau tu sameyātāṃ niśāmukhe |
    vātoddhūtau kṣubdhasattvau bhairavau sāgarāviva || 7-145-5||

    MHB 7-145-6

    ततो द्रोणं महाराज पाञ्चाल्यः पञ्चभिः शरैः ।
    विव्याध हृदये तूर्णं सिंहनादं ननाद च ॥ ७-१४५-६॥
    tato droṇaṃ mahārāja pāñcālyaḥ pañcabhiḥ śaraiḥ |
    vivyādha hṛdaye tūrṇaṃ siṃhanādaṃ nanāda ca || 7-145-6||

    MHB 7-145-7

    तं द्रोणः पञ्चविंशत्या विद्ध्वा भारत संयुगे ।
    चिच्छेदान्येन भल्लेन धनुरस्य महाप्रभम् ॥ ७-१४५-७॥
    taṃ droṇaḥ pañcaviṃśatyā viddhvā bhārata saṃyuge |
    cicchedānyena bhallena dhanurasya mahāprabham || 7-145-7||

    MHB 7-145-8

    धृष्टद्युम्नस्तु निर्विद्धो द्रोणेन भरतर्षभ ।
    उत्ससर्ज धनुस्तूर्णं संदश्य दशनच्छदम् ॥ ७-१४५-८॥
    dhṛṣṭadyumnastu nirviddho droṇena bharatarṣabha |
    utsasarja dhanustūrṇaṃ saṃdaśya daśanacchadam || 7-145-8||

    MHB 7-145-9

    ततः क्रुद्धो महाराज धृष्टद्युम्नः प्रतापवान् ।
    आददेऽन्यद्धनुः श्रेष्ठं द्रोणस्यान्तचिकीर्षया ॥ ७-१४५-९॥
    tataḥ kruddho mahārāja dhṛṣṭadyumnaḥ pratāpavān |
    ādade'nyaddhanuḥ śreṣṭhaṃ droṇasyāntacikīrṣayā || 7-145-9||

    MHB 7-145-10

    विकृष्य च धनुश्चित्रमाकर्णात्परवीरहा ।
    द्रोणस्यान्तकरं घोरं व्यसृजत्सायकं ततः ॥ ७-१४५-१०॥
    vikṛṣya ca dhanuścitramākarṇātparavīrahā |
    droṇasyāntakaraṃ ghoraṃ vyasṛjatsāyakaṃ tataḥ || 7-145-10||

    MHB 7-145-11

    स विसृष्टो बलवता शरो घोरो महामृधे ।
    भासयामास तत्सैन्यं दिवाकर इवोदितः ॥ ७-१४५-११॥
    sa visṛṣṭo balavatā śaro ghoro mahāmṛdhe |
    bhāsayāmāsa tatsainyaṃ divākara ivoditaḥ || 7-145-11||

    MHB 7-145-12

    तं दृष्ट्वा तु शरं घोरं देवगन्धर्वमानवाः ।
    स्वस्त्यस्तु समरे राजन्द्रोणायेत्यब्रुवन्वचः ॥ ७-१४५-१२॥
    taṃ dṛṣṭvā tu śaraṃ ghoraṃ devagandharvamānavāḥ |
    svastyastu samare rājandroṇāyetyabruvanvacaḥ || 7-145-12||

    MHB 7-145-13

    तं तु सायकमप्राप्तमाचार्यस्य रथं प्रति ।
    कर्णो द्वादशधा राजंश्चिच्छेद कृतहस्तवत् ॥ ७-१४५-१३॥
    taṃ tu sāyakamaprāptamācāryasya rathaṃ prati |
    karṇo dvādaśadhā rājaṃściccheda kṛtahastavat || 7-145-13||

    MHB 7-145-14

    स छिन्नो बहुधा राजन्सूतपुत्रेण मारिष ।
    निपपात शरस्तूर्णं निकृत्तः कर्णसायकैः ॥ ७-१४५-१४॥
    sa chinno bahudhā rājansūtaputreṇa māriṣa |
    nipapāta śarastūrṇaṃ nikṛttaḥ karṇasāyakaiḥ || 7-145-14||

    MHB 7-145-15

    छित्त्वा तु समरे बाणं शरैः संनतपर्वभिः ।
    धृष्टद्युम्नं रणे कर्णो विव्याध दशभिः शरैः ॥ ७-१४५-१५॥
    chittvā tu samare bāṇaṃ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    dhṛṣṭadyumnaṃ raṇe karṇo vivyādha daśabhiḥ śaraiḥ || 7-145-15||

    MHB 7-145-16

    पञ्चभिर्द्रोणपुत्रस्तु स्वयं द्रोणश्च सप्तभिः ।
    शल्यश्च नवभिर्बाणैस्त्रिभिर्दुःशासनस्तथा ॥ ७-१४५-१६॥
    pañcabhirdroṇaputrastu svayaṃ droṇaśca saptabhiḥ |
    śalyaśca navabhirbāṇaistribhirduḥśāsanastathā || 7-145-16||

    MHB 7-145-17

    दुर्योधनश्च विंशत्या शकुनिश्चापि पञ्चभिः ।
    पाञ्चाल्यं त्वरिताविध्यन्सर्व एव महारथाः ॥ ७-१४५-१७॥
    duryodhanaśca viṃśatyā śakuniścāpi pañcabhiḥ |
    pāñcālyaṃ tvaritāvidhyansarva eva mahārathāḥ || 7-145-17||

    MHB 7-145-18

    स विद्धः सप्तभिर्वीरैर्द्रोणत्राणार्थमाहवे ।
    सर्वानसंभ्रमाद्राजन्प्रत्यविध्यत्त्रिभिस्त्रिभिः ।
    द्रोणं द्रौणिं च कर्णं च विव्याध तव चात्मजम् ॥ ७-१४५-१८॥
    sa viddhaḥ saptabhirvīrairdroṇatrāṇārthamāhave |
    sarvānasaṃbhramādrājanpratyavidhyattribhistribhiḥ |
    droṇaṃ drauṇiṃ ca karṇaṃ ca vivyādha tava cātmajam || 7-145-18||

    MHB 7-145-19

    ते विद्ध्वा धन्विना तेन धृष्टद्युम्नं पुनर्मृधे ।
    विव्यधुः पञ्चभिस्तूर्णमेकैको रथिनां वरः ॥ ७-१४५-१९॥
    te viddhvā dhanvinā tena dhṛṣṭadyumnaṃ punarmṛdhe |
    vivyadhuḥ pañcabhistūrṇamekaiko rathināṃ varaḥ || 7-145-19||

    MHB 7-145-20

    द्रुमसेनस्तु संक्रुद्धो राजन्विव्याध पत्रिणा ।
    त्रिभिश्चान्यैः शरैस्तूर्णं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४५-२०॥
    drumasenastu saṃkruddho rājanvivyādha patriṇā |
    tribhiścānyaiḥ śaraistūrṇaṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-145-20||

    MHB 7-145-21

    स तु तं प्रतिविव्याध त्रिभिस्तीक्ष्णैरजिह्मगैः ।
    स्वर्णपुङ्खैः शिलाधौतैः प्राणान्तकरणैर्युधि ॥ ७-१४५-२१॥
    sa tu taṃ prativivyādha tribhistīkṣṇairajihmagaiḥ |
    svarṇapuṅkhaiḥ śilādhautaiḥ prāṇāntakaraṇairyudhi || 7-145-21||

    MHB 7-145-22

    भल्लेनान्येन तु पुनः सुवर्णोज्ज्वलकुण्डलम् ।
    उन्ममाथ शिरः कायाद्द्रुमसेनस्य वीर्यवान् ॥ ७-१४५-२२॥
    bhallenānyena tu punaḥ suvarṇojjvalakuṇḍalam |
    unmamātha śiraḥ kāyāddrumasenasya vīryavān || 7-145-22||

    MHB 7-145-23

    तच्छिरो न्यपतद्भूमौ संदष्टौष्ठपुटं रणे ।
    महावातसमुद्धूतं पक्वं तालफलं यथा ॥ ७-१४५-२३॥
    tacchiro nyapatadbhūmau saṃdaṣṭauṣṭhapuṭaṃ raṇe |
    mahāvātasamuddhūtaṃ pakvaṃ tālaphalaṃ yathā || 7-145-23||

    MHB 7-145-24

    तांश्च विद्ध्वा पुनर्वीरान्वीरः सुनिशितैः शरैः ।
    राधेयस्याच्छिनद्भल्लैः कार्मुकं चित्रयोधिनः ॥ ७-१४५-२४॥
    tāṃśca viddhvā punarvīrānvīraḥ suniśitaiḥ śaraiḥ |
    rādheyasyācchinadbhallaiḥ kārmukaṃ citrayodhinaḥ || 7-145-24||

    MHB 7-145-25

    न तु तन्ममृषे कर्णो धनुषश्छेदनं तथा ।
    निकर्तनमिवात्युग्रो लाङ्गूलस्य यथा हरिः ॥ ७-१४५-२५॥
    na tu tanmamṛṣe karṇo dhanuṣaśchedanaṃ tathā |
    nikartanamivātyugro lāṅgūlasya yathā hariḥ || 7-145-25||

    MHB 7-145-26

    सोऽन्यद्धनुः समादाय क्रोधरक्तेक्षणः श्वसन् ।
    अभ्यवर्षच्छरौघैस्तं धृष्टद्युम्नं महाबलम् ॥ ७-१४५-२६॥
    so'nyaddhanuḥ samādāya krodharaktekṣaṇaḥ śvasan |
    abhyavarṣaccharaughaistaṃ dhṛṣṭadyumnaṃ mahābalam || 7-145-26||

    MHB 7-145-27

    दृष्ट्वा तु कर्णं संरब्धं ते वीराः षड्रथर्षभाः ।
    पाञ्चाल्यपुत्रं त्वरिताः परिवव्रुर्जिघांसया ॥ ७-१४५-२७॥
    dṛṣṭvā tu karṇaṃ saṃrabdhaṃ te vīrāḥ ṣaḍratharṣabhāḥ |
    pāñcālyaputraṃ tvaritāḥ parivavrurjighāṃsayā || 7-145-27||

    MHB 7-145-28

    षण्णां योधप्रवीराणां तावकानां पुरस्कृतम् ।
    मृत्योरास्यमनुप्राप्तं धृष्टद्युम्नममंस्महि ॥ ७-१४५-२८॥
    ṣaṇṇāṃ yodhapravīrāṇāṃ tāvakānāṃ puraskṛtam |
    mṛtyorāsyamanuprāptaṃ dhṛṣṭadyumnamamaṃsmahi || 7-145-28||

    MHB 7-145-29

    एतस्मिन्नेव काले तु दाशार्हो विकिरञ्शरान् ।
    धृष्टद्युम्नं पराक्रान्तं सात्यकिः प्रत्यपद्यत ॥ ७-१४५-२९॥
    etasminneva kāle tu dāśārho vikirañśarān |
    dhṛṣṭadyumnaṃ parākrāntaṃ sātyakiḥ pratyapadyata || 7-145-29||

    MHB 7-145-30

    तमायान्तं महेष्वासं सात्यकिं युद्धदुर्मदम् ।
    राधेयो दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यदजिह्मगैः ॥ ७-१४५-३०॥
    tamāyāntaṃ maheṣvāsaṃ sātyakiṃ yuddhadurmadam |
    rādheyo daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyadajihmagaiḥ || 7-145-30||

    MHB 7-145-31

    तं सात्यकिर्महाराज विव्याध दशभिः शरैः ।
    पश्यतां सर्ववीराणां मा गास्तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४५-३१॥
    taṃ sātyakirmahārāja vivyādha daśabhiḥ śaraiḥ |
    paśyatāṃ sarvavīrāṇāṃ mā gāstiṣṭheti cābravīt || 7-145-31||

    MHB 7-145-32

    स सात्यकेस्तु बलिनः कर्णस्य च महात्मनः ।
    आसीत्समागमो घोरो बलिवासवयोरिव ॥ ७-१४५-३२॥
    sa sātyakestu balinaḥ karṇasya ca mahātmanaḥ |
    āsītsamāgamo ghoro balivāsavayoriva || 7-145-32||

    MHB 7-145-33

    त्रासयंस्तलघोषेण क्षत्रियान्क्षत्रियर्षभः ।
    राजीवलोचनं कर्णं सात्यकिः प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४५-३३॥
    trāsayaṃstalaghoṣeṇa kṣatriyānkṣatriyarṣabhaḥ |
    rājīvalocanaṃ karṇaṃ sātyakiḥ pratyavidhyata || 7-145-33||

    MHB 7-145-34

    कम्पयन्निव घोषेण धनुषो वसुधां बली ।
    सूतपुत्रो महाराज सात्यकिं प्रत्ययोधयत् ॥ ७-१४५-३४॥
    kampayanniva ghoṣeṇa dhanuṣo vasudhāṃ balī |
    sūtaputro mahārāja sātyakiṃ pratyayodhayat || 7-145-34||

    MHB 7-145-35

    विपाठकर्णिनाराचैर्वत्सदन्तैः क्षुरैरपि ।
    कर्णः शरशतैश्चापि शैनेयं प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४५-३५॥
    vipāṭhakarṇinārācairvatsadantaiḥ kṣurairapi |
    karṇaḥ śaraśataiścāpi śaineyaṃ pratyavidhyata || 7-145-35||

    MHB 7-145-36

    तथैव युयुधानोऽपि वृष्णीनां प्रवरो रथः ।
    अभ्यवर्षच्छरैः कर्णं तद्युद्धमभवत्समम् ॥ ७-१४५-३६॥
    tathaiva yuyudhāno'pi vṛṣṇīnāṃ pravaro rathaḥ |
    abhyavarṣaccharaiḥ karṇaṃ tadyuddhamabhavatsamam || 7-145-36||

    MHB 7-145-37

    तावकाश्च महाराज कर्णपुत्रश्च दंशितः ।
    सात्यकिं विव्यधुस्तूर्णं समन्तान्निशितैः शरैः ॥ ७-१४५-३७॥
    tāvakāśca mahārāja karṇaputraśca daṃśitaḥ |
    sātyakiṃ vivyadhustūrṇaṃ samantānniśitaiḥ śaraiḥ || 7-145-37||

    MHB 7-145-38

    अस्त्रैरस्त्राणि संवार्य तेषां कर्णस्य चाभिभो ।
    अविध्यत्सात्यकिः क्रुद्धो वृषसेनं स्तनान्तरे ॥ ७-१४५-३८॥
    astrairastrāṇi saṃvārya teṣāṃ karṇasya cābhibho |
    avidhyatsātyakiḥ kruddho vṛṣasenaṃ stanāntare || 7-145-38||

    MHB 7-145-39

    तेन बाणेन निर्विद्धो वृषसेनो विशां पते ।
    न्यपतत्स रथे मूढो धनुरुत्सृज्य वीर्यवान् ॥ ७-१४५-३९॥
    tena bāṇena nirviddho vṛṣaseno viśāṃ pate |
    nyapatatsa rathe mūḍho dhanurutsṛjya vīryavān || 7-145-39||

    MHB 7-145-40

    ततः कर्णो हतं मत्वा वृषसेनं महारथः ।
    पुत्रशोकाभिसंतप्तः सात्यकिं प्रत्यपीडयत् ॥ ७-१४५-४०॥
    tataḥ karṇo hataṃ matvā vṛṣasenaṃ mahārathaḥ |
    putraśokābhisaṃtaptaḥ sātyakiṃ pratyapīḍayat || 7-145-40||

    MHB 7-145-41

    पीड्यमानस्तु कर्णेन युयुधानो महारथः ।
    विव्याध बहुभिः कर्णं त्वरमाणः पुनः पुनः ॥ ७-१४५-४१॥
    pīḍyamānastu karṇena yuyudhāno mahārathaḥ |
    vivyādha bahubhiḥ karṇaṃ tvaramāṇaḥ punaḥ punaḥ || 7-145-41||

    MHB 7-145-42

    स कर्णं दशभिर्विद्ध्वा वृषसेनं च सप्तभिः ।
    सहस्तावापधनुषी तयोश्चिच्छेद सात्वतः ॥ ७-१४५-४२॥
    sa karṇaṃ daśabhirviddhvā vṛṣasenaṃ ca saptabhiḥ |
    sahastāvāpadhanuṣī tayościccheda sātvataḥ || 7-145-42||

    MHB 7-145-43

    तावन्ये धनुषी सज्ये कृत्वा शत्रुभयंकरे ।
    युयुधानमविध्येतां समन्तान्निशितैः शरैः ॥ ७-१४५-४३॥
    tāvanye dhanuṣī sajye kṛtvā śatrubhayaṃkare |
    yuyudhānamavidhyetāṃ samantānniśitaiḥ śaraiḥ || 7-145-43||

    MHB 7-145-44

    वर्तमाने तु संग्रामे तस्मिन्वीरवरक्षये ।
    अतीव शुश्रुवे राजन्गाण्डीवस्य महास्वनः ॥ ७-१४५-४४॥
    vartamāne tu saṃgrāme tasminvīravarakṣaye |
    atīva śuśruve rājangāṇḍīvasya mahāsvanaḥ || 7-145-44||

    MHB 7-145-45

    श्रुत्वा तु रथनिर्घोषं गाण्डीवस्य च निस्वनम् ।
    सूतपुत्रोऽब्रवीद्राजन्दुर्योधनमिदं वचः ॥ ७-१४५-४५॥
    śrutvā tu rathanirghoṣaṃ gāṇḍīvasya ca nisvanam |
    sūtaputro'bravīdrājanduryodhanamidaṃ vacaḥ || 7-145-45||

    MHB 7-145-46

    एष सर्वाञ्शिबीन्हत्वा मुख्यशश्च नरर्षभान् ।
    पौरवांश्च महेष्वासान्गाण्डीवनिनदो महान् ॥ ७-१४५-४६॥
    eṣa sarvāñśibīnhatvā mukhyaśaśca nararṣabhān |
    pauravāṃśca maheṣvāsāngāṇḍīvaninado mahān || 7-145-46||

    MHB 7-145-47

    श्रूयते रथघोषश्च वासवस्येव नर्दतः ।
    करोति पाण्डवो व्यक्तं कर्मौपयिकमात्मनः ॥ ७-१४५-४७॥
    śrūyate rathaghoṣaśca vāsavasyeva nardataḥ |
    karoti pāṇḍavo vyaktaṃ karmaupayikamātmanaḥ || 7-145-47||

    MHB 7-145-48

    एषा विदीर्यते राजन्बहुधा भारती चमूः ।
    विप्रकीर्णान्यनीकानि नावतिष्ठन्ति कर्हिचित् ॥ ७-१४५-४८॥
    eṣā vidīryate rājanbahudhā bhāratī camūḥ |
    viprakīrṇānyanīkāni nāvatiṣṭhanti karhicit || 7-145-48||

    MHB 7-145-49

    वातेनेव समुद्धूतमभ्रजालं विदीर्यते ।
    सव्यसाचिनमासाद्य भिन्ना नौरिव सागरे ॥ ७-१४५-४९॥
    vāteneva samuddhūtamabhrajālaṃ vidīryate |
    savyasācinamāsādya bhinnā nauriva sāgare || 7-145-49||

    MHB 7-145-50

    द्रवतां योधमुख्यानां गाण्डीवप्रेषितैः शरैः ।
    विद्धानां शतशो राजञ्श्रूयते निनदो महान् ।
    निशीथे राजशार्दूल स्तनयित्नोरिवाम्बरे ॥ ७-१४५-५०॥
    dravatāṃ yodhamukhyānāṃ gāṇḍīvapreṣitaiḥ śaraiḥ |
    viddhānāṃ śataśo rājañśrūyate ninado mahān |
    niśīthe rājaśārdūla stanayitnorivāmbare || 7-145-50||

    MHB 7-145-51

    हाहाकाररवांश्चैव सिंहनादांश्च पुष्कलान् ।
    शृणु शब्दान्बहुविधानर्जुनस्य रथं प्रति ॥ ७-१४५-५१॥
    hāhākāraravāṃścaiva siṃhanādāṃśca puṣkalān |
    śṛṇu śabdānbahuvidhānarjunasya rathaṃ prati || 7-145-51||

    MHB 7-145-52

    अयं मध्ये स्थितोऽस्माकं सात्यकिः सात्वताधमः ।
    इह चेल्लभ्यते लक्ष्यं कृत्स्नाञ्जेष्यामहे परान् ॥ ७-१४५-५२॥
    ayaṃ madhye sthito'smākaṃ sātyakiḥ sātvatādhamaḥ |
    iha cellabhyate lakṣyaṃ kṛtsnāñjeṣyāmahe parān || 7-145-52||

    MHB 7-145-53

    एष पाञ्चालराजस्य पुत्रो द्रोणेन संगतः ।
    सर्वतः संवृतो योधै राजन्पुरुषसत्तमैः ॥ ७-१४५-५३॥
    eṣa pāñcālarājasya putro droṇena saṃgataḥ |
    sarvataḥ saṃvṛto yodhai rājanpuruṣasattamaiḥ || 7-145-53||

    MHB 7-145-54

    सात्यकिं यदि हन्यामो धृष्टद्युम्नं च पार्षतम् ।
    असंशयं महाराज ध्रुवो नो विजयो भवेत् ॥ ७-१४५-५४॥
    sātyakiṃ yadi hanyāmo dhṛṣṭadyumnaṃ ca pārṣatam |
    asaṃśayaṃ mahārāja dhruvo no vijayo bhavet || 7-145-54||

    MHB 7-145-55

    सौभद्रवदिमौ वीरौ परिवार्य महारथौ ।
    प्रयतामो महाराज निहन्तुं वृष्णिपार्षतौ ॥ ७-१४५-५५॥
    saubhadravadimau vīrau parivārya mahārathau |
    prayatāmo mahārāja nihantuṃ vṛṣṇipārṣatau || 7-145-55||

    MHB 7-145-56

    सव्यसाची पुरोऽभ्येति द्रोणानीकाय भारत ।
    संसक्तं सात्यकिं ज्ञात्वा बहुभिः कुरुपुंगवैः ॥ ७-१४५-५६॥
    savyasācī puro'bhyeti droṇānīkāya bhārata |
    saṃsaktaṃ sātyakiṃ jñātvā bahubhiḥ kurupuṃgavaiḥ || 7-145-56||

    MHB 7-145-57

    तत्र गच्छन्तु बहवः प्रवरा रथसत्तमाः ।
    यावत्पार्थो न जानाति सात्यकिं बहुभिर्वृतम् ॥ ७-१४५-५७॥
    tatra gacchantu bahavaḥ pravarā rathasattamāḥ |
    yāvatpārtho na jānāti sātyakiṃ bahubhirvṛtam || 7-145-57||

    MHB 7-145-58

    ते त्वरध्वं यथा शूराः शराणां मोक्षणे भृशम् ।
    यथा तूर्णं व्रजत्येष परलोकाय माधवः ॥ ७-१४५-५८॥
    te tvaradhvaṃ yathā śūrāḥ śarāṇāṃ mokṣaṇe bhṛśam |
    yathā tūrṇaṃ vrajatyeṣa paralokāya mādhavaḥ || 7-145-58||

    MHB 7-145-59

    कर्णस्य मतमाज्ञाय पुत्रस्ते प्राह सौबलम् ।
    यथेन्द्रः समरे राजन्प्राह विष्णुं यशस्विनम् ॥ ७-१४५-५९॥
    karṇasya matamājñāya putraste prāha saubalam |
    yathendraḥ samare rājanprāha viṣṇuṃ yaśasvinam || 7-145-59||

    MHB 7-145-60

    वृतः सहस्रैर्दशभिर्गजानामनिवर्तिनाम् ।
    रथैश्च दशसाहस्रैर्वृतो याहि धनंजयम् ॥ ७-१४५-६०॥
    vṛtaḥ sahasrairdaśabhirgajānāmanivartinām |
    rathaiśca daśasāhasrairvṛto yāhi dhanaṃjayam || 7-145-60||

    MHB 7-145-61

    दुःशासनो दुर्विषहः सुबाहुर्दुष्प्रधर्षणः ।
    एते त्वामनुयास्यन्ति पत्तिभिर्बहुभिर्वृताः ॥ ७-१४५-६१॥
    duḥśāsano durviṣahaḥ subāhurduṣpradharṣaṇaḥ |
    ete tvāmanuyāsyanti pattibhirbahubhirvṛtāḥ || 7-145-61||

    MHB 7-145-62

    जहि कृष्णौ महाबाहो धर्मराजं च मातुल ।
    नकुलं सहदेवं च भीमसेनं च भारत ॥ ७-१४५-६२॥
    jahi kṛṣṇau mahābāho dharmarājaṃ ca mātula |
    nakulaṃ sahadevaṃ ca bhīmasenaṃ ca bhārata || 7-145-62||

    MHB 7-145-63

    देवानामिव देवेन्द्रे जयाशा मे त्वयि स्थिता ।
    जहि मातुल कौन्तेयानसुरानिव पावकिः ॥ ७-१४५-६३॥
    devānāmiva devendre jayāśā me tvayi sthitā |
    jahi mātula kaunteyānasurāniva pāvakiḥ || 7-145-63||

    MHB 7-145-64

    एवमुक्तो ययौ पार्थान्पुत्रेण तव सौबलः ।
    महत्या सेनया सार्धं तव पुत्रैस्तथा विभो ॥ ७-१४५-६४॥
    evamukto yayau pārthānputreṇa tava saubalaḥ |
    mahatyā senayā sārdhaṃ tava putraistathā vibho || 7-145-64||

    MHB 7-145-65

    प्रियार्थं तव पुत्राणां दिधक्षुः पाण्डुनन्दनान् ।
    ततः प्रववृते युद्धं तावकानां परैः सह ॥ ७-१४५-६५॥
    priyārthaṃ tava putrāṇāṃ didhakṣuḥ pāṇḍunandanān |
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ tāvakānāṃ paraiḥ saha || 7-145-65||

    MHB 7-145-66

    प्रयाते सौबले राजन्पाण्डवानामनीकिनीम् ।
    बलेन महता युक्तः सूतपुत्रस्तु सात्वतम् ॥ ७-१४५-६६॥
    prayāte saubale rājanpāṇḍavānāmanīkinīm |
    balena mahatā yuktaḥ sūtaputrastu sātvatam || 7-145-66||

    MHB 7-145-67

    अभ्ययात्त्वरितं युद्धे किरञ्शरशतान्बहून् ।
    तथैव पाण्डवाः सर्वे सात्यकिं पर्यवारयन् ॥ ७-१४५-६७॥
    abhyayāttvaritaṃ yuddhe kirañśaraśatānbahūn |
    tathaiva pāṇḍavāḥ sarve sātyakiṃ paryavārayan || 7-145-67||

    MHB 7-145-68

    महद्युद्धं तदासीत्तु द्रोणस्य निशि भारत ।
    धृष्टद्युम्नेन शूरेण पाञ्चालैश्च महात्मनः ॥ ७-१४५-६८॥
    mahadyuddhaṃ tadāsīttu droṇasya niśi bhārata |
    dhṛṣṭadyumnena śūreṇa pāñcālaiśca mahātmanaḥ || 7-145-68||

    Adhyaya: 146/173 (51)

    MHB 7-146-1

    संजय उवाच ।
    ततस्ते प्राद्रवन्सर्वे त्वरिता युद्धदुर्मदाः ।
    अमृष्यमाणाः संरब्धा युयुधानरथं प्रति ॥ ७-१४६-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataste prādravansarve tvaritā yuddhadurmadāḥ |
    amṛṣyamāṇāḥ saṃrabdhā yuyudhānarathaṃ prati || 7-146-1||

    MHB 7-146-2

    ते रथैः कल्पितै राजन्हेमरूप्यविभूषितैः ।
    सादिभिश्च गजैश्चैव परिवव्रुः स्म सात्वतम् ॥ ७-१४६-२॥
    te rathaiḥ kalpitai rājanhemarūpyavibhūṣitaiḥ |
    sādibhiśca gajaiścaiva parivavruḥ sma sātvatam || 7-146-2||

    MHB 7-146-3

    अथैनं कोष्ठकीकृत्य सर्वतस्ते महारथाः ।
    सिंहनादांस्तदा चक्रुस्तर्जयन्तः स्म सात्यकिम् ॥ ७-१४६-३॥
    athainaṃ koṣṭhakīkṛtya sarvataste mahārathāḥ |
    siṃhanādāṃstadā cakrustarjayantaḥ sma sātyakim || 7-146-3||

    MHB 7-146-4

    तेऽभ्यवर्षञ्शरैस्तीक्ष्णैः सात्यकिं सत्यविक्रमम् ।
    त्वरमाणा महावीर्या माधवस्य वधैषिणः ॥ ७-१४६-४॥
    te'bhyavarṣañśaraistīkṣṇaiḥ sātyakiṃ satyavikramam |
    tvaramāṇā mahāvīryā mādhavasya vadhaiṣiṇaḥ || 7-146-4||

    MHB 7-146-5

    तान्दृष्ट्वा पततस्तूर्णं शैनेयः परवीरहा ।
    प्रत्यगृह्णान्महाबाहुः प्रमुञ्चन्विशिखान्बहून् ॥ ७-१४६-५॥
    tāndṛṣṭvā patatastūrṇaṃ śaineyaḥ paravīrahā |
    pratyagṛhṇānmahābāhuḥ pramuñcanviśikhānbahūn || 7-146-5||

    MHB 7-146-6

    तत्र वीरो महेष्वासः सात्यकिर्युद्धदुर्मदः ।
    निचकर्त शिरांस्युग्रैः शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१४६-६॥
    tatra vīro maheṣvāsaḥ sātyakiryuddhadurmadaḥ |
    nicakarta śirāṃsyugraiḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-146-6||

    MHB 7-146-7

    हस्तिहस्तान्हयग्रीवान्बाहूनपि च सायुधान् ।
    क्षुरप्रैः पातयामास तावकानां स माधवः ॥ ७-१४६-७॥
    hastihastānhayagrīvānbāhūnapi ca sāyudhān |
    kṣurapraiḥ pātayāmāsa tāvakānāṃ sa mādhavaḥ || 7-146-7||

    MHB 7-146-8

    पतितैश्चामरैश्चैव श्वेतच्छत्रैश्च भारत ।
    बभूव धरणी पूर्णा नक्षत्रैर्द्यौरिव प्रभो ॥ ७-१४६-८॥
    patitaiścāmaraiścaiva śvetacchatraiśca bhārata |
    babhūva dharaṇī pūrṇā nakṣatrairdyauriva prabho || 7-146-8||

    MHB 7-146-9

    तेषां तु युयुधानेन युध्यतां युधि भारत ।
    बभूव तुमुलः शब्दः प्रेतानामिव क्रन्दताम् ॥ ७-१४६-९॥
    teṣāṃ tu yuyudhānena yudhyatāṃ yudhi bhārata |
    babhūva tumulaḥ śabdaḥ pretānāmiva krandatām || 7-146-9||

    MHB 7-146-10

    तेन शब्देन महता पूरितासीद्वसुंधरा ।
    रात्रिः समभवच्चैव तीव्ररूपा भयावहा ॥ ७-१४६-१०॥
    tena śabdena mahatā pūritāsīdvasuṃdharā |
    rātriḥ samabhavaccaiva tīvrarūpā bhayāvahā || 7-146-10||

    MHB 7-146-11

    दीर्यमाणं बलं दृष्ट्वा युयुधानशराहतम् ।
    श्रुत्वा च विपुलं नादं निशीथे लोमहर्षणम् ॥ ७-१४६-११॥
    dīryamāṇaṃ balaṃ dṛṣṭvā yuyudhānaśarāhatam |
    śrutvā ca vipulaṃ nādaṃ niśīthe lomaharṣaṇam || 7-146-11||

    MHB 7-146-12

    सुतस्तवाब्रवीद्राजन्सारथिं रथिनां वरः ।
    यत्रैष शब्दस्तत्राश्वांश्चोदयेति पुनः पुनः ॥ ७-१४६-१२॥
    sutastavābravīdrājansārathiṃ rathināṃ varaḥ |
    yatraiṣa śabdastatrāśvāṃścodayeti punaḥ punaḥ || 7-146-12||

    MHB 7-146-13

    तेन संचोद्यमानस्तु ततस्तांस्तुरगोत्तमान् ।
    सूतः संचोदयामास युयुधानरथं प्रति ॥ ७-१४६-१३॥
    tena saṃcodyamānastu tatastāṃsturagottamān |
    sūtaḥ saṃcodayāmāsa yuyudhānarathaṃ prati || 7-146-13||

    MHB 7-146-14

    ततो दुर्योधनः क्रुद्धो दृढधन्वा जितक्लमः ।
    शीघ्रहस्तश्चित्रयोधी युयुधानमुपाद्रवत् ॥ ७-१४६-१४॥
    tato duryodhanaḥ kruddho dṛḍhadhanvā jitaklamaḥ |
    śīghrahastaścitrayodhī yuyudhānamupādravat || 7-146-14||

    MHB 7-146-15

    ततः पूर्णायतोत्सृष्टैर्मांसशोणितभोजनैः ।
    दुर्योधनं द्वादशभिर्माधवः प्रत्यविध्यत ॥ ७-१४६-१५॥
    tataḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairmāṃsaśoṇitabhojanaiḥ |
    duryodhanaṃ dvādaśabhirmādhavaḥ pratyavidhyata || 7-146-15||

    MHB 7-146-16

    दुर्योधनस्तेन तथा पूर्वमेवार्दितः शरैः ।
    शैनेयं दशभिर्बाणैः प्रत्यविध्यदमर्षितः ॥ ७-१४६-१६॥
    duryodhanastena tathā pūrvamevārditaḥ śaraiḥ |
    śaineyaṃ daśabhirbāṇaiḥ pratyavidhyadamarṣitaḥ || 7-146-16||

    MHB 7-146-17

    ततः समभवद्युद्धमाकुलं भरतर्षभ ।
    पाञ्चालानां च सर्वेषां भारतानां च दारुणम् ॥ ७-१४६-१७॥
    tataḥ samabhavadyuddhamākulaṃ bharatarṣabha |
    pāñcālānāṃ ca sarveṣāṃ bhāratānāṃ ca dāruṇam || 7-146-17||

    MHB 7-146-18

    शैनेयस्तु रणे क्रुद्धस्तव पुत्रं महारथम् ।
    सायकानामशीत्या तु विव्याधोरसि भारत ॥ ७-१४६-१८॥
    śaineyastu raṇe kruddhastava putraṃ mahāratham |
    sāyakānāmaśītyā tu vivyādhorasi bhārata || 7-146-18||

    MHB 7-146-19

    ततोऽस्य वाहान्समरे शरैर्निन्ये यमक्षयम् ।
    सारथिं च रथात्तूर्णं पातयामास पत्रिणा ॥ ७-१४६-१९॥
    tato'sya vāhānsamare śarairninye yamakṣayam |
    sārathiṃ ca rathāttūrṇaṃ pātayāmāsa patriṇā || 7-146-19||

    MHB 7-146-20

    हताश्वे तु रथे तिष्ठन्पुत्रस्तव विशां पते ।
    मुमोच निशितान्बाणाञ्शैनेयस्य रथं प्रति ॥ ७-१४६-२०॥
    hatāśve tu rathe tiṣṭhanputrastava viśāṃ pate |
    mumoca niśitānbāṇāñśaineyasya rathaṃ prati || 7-146-20||

    MHB 7-146-21

    शरान्पञ्चाशतस्तांस्तु शैनेयः कृतहस्तवत् ।
    चिच्छेद समरे राजन्प्रेषितांस्तनयेन ते ॥ ७-१४६-२१॥
    śarānpañcāśatastāṃstu śaineyaḥ kṛtahastavat |
    ciccheda samare rājanpreṣitāṃstanayena te || 7-146-21||

    MHB 7-146-22

    अथापरेण भल्लेन मुष्टिदेशे महद्धनुः ।
    चिच्छेद रभसो युद्धे तव पुत्रस्य मारिष ॥ ७-१४६-२२॥
    athāpareṇa bhallena muṣṭideśe mahaddhanuḥ |
    ciccheda rabhaso yuddhe tava putrasya māriṣa || 7-146-22||

    MHB 7-146-23

    विरथो विधनुष्कश्च सर्वलोकेश्वरः प्रभुः ।
    आरुरोह रथं तूर्णं भास्वरं कृतवर्मणः ॥ ७-१४६-२३॥
    viratho vidhanuṣkaśca sarvalokeśvaraḥ prabhuḥ |
    āruroha rathaṃ tūrṇaṃ bhāsvaraṃ kṛtavarmaṇaḥ || 7-146-23||

    MHB 7-146-24

    दुर्योधने परावृत्ते शैनेयस्तव वाहिनीम् ।
    द्रावयामास विशिखैर्निशामध्ये विशां पते ॥ ७-१४६-२४॥
    duryodhane parāvṛtte śaineyastava vāhinīm |
    drāvayāmāsa viśikhairniśāmadhye viśāṃ pate || 7-146-24||

    MHB 7-146-25

    शकुनिश्चार्जुनं राजन्परिवार्य समन्ततः ।
    रथैरनेकसाहस्रैर्गजैश्चैव सहस्रशः ।
    तथा हयसहस्रैश्च तुमुलं सर्वतोऽकरोत् ॥ ७-१४६-२५॥
    śakuniścārjunaṃ rājanparivārya samantataḥ |
    rathairanekasāhasrairgajaiścaiva sahasraśaḥ |
    tathā hayasahasraiśca tumulaṃ sarvato'karot || 7-146-25||

    MHB 7-146-26

    ते महास्त्राणि दिव्यानि विकिरन्तोऽर्जुनं प्रति ।
    अर्जुनं योधयन्ति स्म क्षत्रियाः कालचोदिताः ॥ ७-१४६-२६॥
    te mahāstrāṇi divyāni vikiranto'rjunaṃ prati |
    arjunaṃ yodhayanti sma kṣatriyāḥ kālacoditāḥ || 7-146-26||

    MHB 7-146-27

    तान्यर्जुनः सहस्राणि रथवारणवाजिनाम् ।
    प्रत्यवारयदायस्तः प्रकुर्वन्विपुलं क्षयम् ॥ ७-१४६-२७॥
    tānyarjunaḥ sahasrāṇi rathavāraṇavājinām |
    pratyavārayadāyastaḥ prakurvanvipulaṃ kṣayam || 7-146-27||

    MHB 7-146-28

    ततस्तु समरे शूरः शकुनिः सौबलस्तदा ।
    विव्याध निशितैर्बाणैरर्जुनं प्रहसन्निव ॥ ७-१४६-२८॥
    tatastu samare śūraḥ śakuniḥ saubalastadā |
    vivyādha niśitairbāṇairarjunaṃ prahasanniva || 7-146-28||

    MHB 7-146-29

    पुनश्चैव शतेनास्य संरुरोध महारथम् ।
    तमर्जुनस्तु विंशत्या विव्याध युधि भारत ॥ ७-१४६-२९॥
    punaścaiva śatenāsya saṃrurodha mahāratham |
    tamarjunastu viṃśatyā vivyādha yudhi bhārata || 7-146-29||

    MHB 7-146-30

    अथेतरान्महेष्वासांस्त्रिभिस्त्रिभिरविध्यत ।
    संवार्य तान्बाणगणैर्युधि राजन्धनंजयः ।
    अवधीत्तावकान्योधान्वज्रपाणिरिवासुरान् ॥ ७-१४६-३०॥
    athetarānmaheṣvāsāṃstribhistribhiravidhyata |
    saṃvārya tānbāṇagaṇairyudhi rājandhanaṃjayaḥ |
    avadhīttāvakānyodhānvajrapāṇirivāsurān || 7-146-30||

    MHB 7-146-31

    भुजैश्छिन्नैर्महाराज शरीरैश्च सहस्रशः ।
    समास्तीर्णा धरा तत्र बभौ पुष्पैरिवाचिता ॥ ७-१४६-३१॥
    bhujaiśchinnairmahārāja śarīraiśca sahasraśaḥ |
    samāstīrṇā dharā tatra babhau puṣpairivācitā || 7-146-31||

    MHB 7-146-32

    स विद्ध्वा शकुनिं भूयः पञ्चभिर्नतपर्वभिः ।
    उलूकं त्रिभिराजघ्ने त्रिभिरेव महायसैः ॥ ७-१४६-३२॥
    sa viddhvā śakuniṃ bhūyaḥ pañcabhirnataparvabhiḥ |
    ulūkaṃ tribhirājaghne tribhireva mahāyasaiḥ || 7-146-32||

    MHB 7-146-33

    तमुलूकस्तथा विद्ध्वा वासुदेवमताडयत् ।
    ननाद च महानादं पूरयन्वसुधातलम् ॥ ७-१४६-३३॥
    tamulūkastathā viddhvā vāsudevamatāḍayat |
    nanāda ca mahānādaṃ pūrayanvasudhātalam || 7-146-33||

    MHB 7-146-34

    अर्जुनस्तु द्रुतं गत्वा शकुनेर्धनुराच्छिनत् ।
    निन्ये च चतुरो वाहान्यमस्य सदनं प्रति ॥ ७-१४६-३४॥
    arjunastu drutaṃ gatvā śakunerdhanurācchinat |
    ninye ca caturo vāhānyamasya sadanaṃ prati || 7-146-34||

    MHB 7-146-35

    ततो रथादवप्लुत्य सौबलो भरतर्षभ ।
    उलूकस्य रथं तूर्णमारुरोह विशां पते ॥ ७-१४६-३५॥
    tato rathādavaplutya saubalo bharatarṣabha |
    ulūkasya rathaṃ tūrṇamāruroha viśāṃ pate || 7-146-35||

    MHB 7-146-36

    तावेकरथमारूढौ पितापुत्रौ महारथौ ।
    पार्थं सिषिचतुर्बाणैर्गिरिं मेघाविवोत्थितौ ॥ ७-१४६-३६॥
    tāvekarathamārūḍhau pitāputrau mahārathau |
    pārthaṃ siṣicaturbāṇairgiriṃ meghāvivotthitau || 7-146-36||

    MHB 7-146-37

    तौ तु विद्ध्वा महाराज पाण्डवो निशितैः शरैः ।
    विद्रावयंस्तव चमूं शतशो व्यधमच्छरैः ॥ ७-१४६-३७॥
    tau tu viddhvā mahārāja pāṇḍavo niśitaiḥ śaraiḥ |
    vidrāvayaṃstava camūṃ śataśo vyadhamaccharaiḥ || 7-146-37||

    MHB 7-146-38

    अनिलेन यथाभ्राणि विच्छिन्नानि समन्ततः ।
    विच्छिन्नानि तथा राजन्बलान्यासन्विशां पते ॥ ७-१४६-३८॥
    anilena yathābhrāṇi vicchinnāni samantataḥ |
    vicchinnāni tathā rājanbalānyāsanviśāṃ pate || 7-146-38||

    MHB 7-146-39

    तद्बलं भरतश्रेष्ठ वध्यमानं तथा निशि ।
    प्रदुद्राव दिशः सर्वा वीक्षमाणं भयार्दितम् ॥ ७-१४६-३९॥
    tadbalaṃ bharataśreṣṭha vadhyamānaṃ tathā niśi |
    pradudrāva diśaḥ sarvā vīkṣamāṇaṃ bhayārditam || 7-146-39||

    MHB 7-146-40

    उत्सृज्य वाहान्समरे चोदयन्तस्तथापरे ।
    संभ्रान्ताः पर्यधावन्त तस्मिंस्तमसि दारुणे ॥ ७-१४६-४०॥
    utsṛjya vāhānsamare codayantastathāpare |
    saṃbhrāntāḥ paryadhāvanta tasmiṃstamasi dāruṇe || 7-146-40||

    MHB 7-146-41

    विजित्य समरे योधांस्तावकान्भरतर्षभ ।
    दध्मतुर्मुदितौ शङ्खौ वासुदेवधनंजयौ ॥ ७-१४६-४१॥
    vijitya samare yodhāṃstāvakānbharatarṣabha |
    dadhmaturmuditau śaṅkhau vāsudevadhanaṃjayau || 7-146-41||

    MHB 7-146-42

    धृष्टद्युम्नो महाराज द्रोणं विद्ध्वा त्रिभिः शरैः ।
    चिच्छेद धनुषस्तूर्णं ज्यां शरेण शितेन ह ॥ ७-१४६-४२॥
    dhṛṣṭadyumno mahārāja droṇaṃ viddhvā tribhiḥ śaraiḥ |
    ciccheda dhanuṣastūrṇaṃ jyāṃ śareṇa śitena ha || 7-146-42||

    MHB 7-146-43

    तन्निधाय धनुर्नीडे द्रोणः क्षत्रियमर्दनः ।
    आददेऽन्यद्धनुः शूरो वेगवत्सारवत्तरम् ॥ ७-१४६-४३॥
    tannidhāya dhanurnīḍe droṇaḥ kṣatriyamardanaḥ |
    ādade'nyaddhanuḥ śūro vegavatsāravattaram || 7-146-43||

    MHB 7-146-44

    धृष्टद्युम्नं ततो द्रोणो विद्ध्वा सप्तभिराशुगैः ।
    सारथिं पञ्चभिर्बाणै राजन्विव्याध संयुगे ॥ ७-१४६-४४॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ tato droṇo viddhvā saptabhirāśugaiḥ |
    sārathiṃ pañcabhirbāṇai rājanvivyādha saṃyuge || 7-146-44||

    MHB 7-146-45

    तं निवार्य शरैस्तूर्णं धृष्टद्युम्नो महारथः ।
    व्यधमत्कौरवीं सेनां शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१४६-४५॥
    taṃ nivārya śaraistūrṇaṃ dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ |
    vyadhamatkauravīṃ senāṃ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-146-45||

    MHB 7-146-46

    वध्यमाने बले तस्मिंस्तव पुत्रस्य मारिष ।
    प्रावर्तत नदी घोरा शोणितौघतरङ्गिणी ॥ ७-१४६-४६॥
    vadhyamāne bale tasmiṃstava putrasya māriṣa |
    prāvartata nadī ghorā śoṇitaughataraṅgiṇī || 7-146-46||

    MHB 7-146-47

    उभयोः सेनयोर्मध्ये नराश्वद्विपवाहिनी ।
    यथा वैतरणी राजन्यमराष्ट्रपुरं प्रति ॥ ७-१४६-४७॥
    ubhayoḥ senayormadhye narāśvadvipavāhinī |
    yathā vaitaraṇī rājanyamarāṣṭrapuraṃ prati || 7-146-47||

    MHB 7-146-48

    द्रावयित्वा तु तत्सैन्यं धृष्टद्युम्नः प्रतापवान् ।
    अत्यराजत तेजस्वी शक्रो देवगणेष्विव ॥ ७-१४६-४८॥
    drāvayitvā tu tatsainyaṃ dhṛṣṭadyumnaḥ pratāpavān |
    atyarājata tejasvī śakro devagaṇeṣviva || 7-146-48||

    MHB 7-146-49

    अथ दध्मुर्महाशङ्खान्धृष्टद्युम्नशिखण्डिनौ ।
    यमौ च युयुधानश्च पाण्डवश्च वृकोदरः ॥ ७-१४६-४९॥
    atha dadhmurmahāśaṅkhāndhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinau |
    yamau ca yuyudhānaśca pāṇḍavaśca vṛkodaraḥ || 7-146-49||

    MHB 7-146-50

    जित्वा रथसहस्राणि तावकानां महारथाः ।
    सिंहनादरवांश्चक्रुः पाण्डवा जितकाशिनः ॥ ७-१४६-५०॥
    jitvā rathasahasrāṇi tāvakānāṃ mahārathāḥ |
    siṃhanādaravāṃścakruḥ pāṇḍavā jitakāśinaḥ || 7-146-50||

    MHB 7-146-51

    पश्यतस्तव पुत्रस्य कर्णस्य च मदोत्कटाः ।
    तथा द्रोणस्य शूरस्य द्रौणेश्चैव विशां पते ॥ ७-१४६-५१॥
    paśyatastava putrasya karṇasya ca madotkaṭāḥ |
    tathā droṇasya śūrasya drauṇeścaiva viśāṃ pate || 7-146-51||

    Adhyaya: 147/173 (38)

    MHB 7-147-1

    संजय उवाच ।
    विद्रुतं स्वबलं दृष्ट्वा वध्यमानं महात्मभिः ।
    क्रोधेन महताविष्टः पुत्रस्तव विशां पते ॥ ७-१४७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    vidrutaṃ svabalaṃ dṛṣṭvā vadhyamānaṃ mahātmabhiḥ |
    krodhena mahatāviṣṭaḥ putrastava viśāṃ pate || 7-147-1||

    MHB 7-147-2

    अभ्येत्य सहसा कर्णं द्रोणं च जयतां वरम् ।
    अमर्षवशमापन्नो वाक्यज्ञो वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१४७-२॥
    abhyetya sahasā karṇaṃ droṇaṃ ca jayatāṃ varam |
    amarṣavaśamāpanno vākyajño vākyamabravīt || 7-147-2||

    MHB 7-147-3

    भवद्भ्यामिह संग्रामो क्रुद्धाभ्यां संप्रवर्तितः ।
    आहवे निहतं दृष्ट्वा सैन्धवं सव्यसाचिना ॥ ७-१४७-३॥
    bhavadbhyāmiha saṃgrāmo kruddhābhyāṃ saṃpravartitaḥ |
    āhave nihataṃ dṛṣṭvā saindhavaṃ savyasācinā || 7-147-3||

    MHB 7-147-4

    निहन्यमानां पाण्डूनां बलेन मम वाहिनीम् ।
    भूत्वा तद्विजये शक्तावशक्ताविव पश्यतः ॥ ७-१४७-४॥
    nihanyamānāṃ pāṇḍūnāṃ balena mama vāhinīm |
    bhūtvā tadvijaye śaktāvaśaktāviva paśyataḥ || 7-147-4||

    MHB 7-147-5

    यद्यहं भवतोस्त्याज्यो न वाच्योऽस्मि तदैव हि ।
    आवां पाण्डुसुतान्संख्ये जेष्याव इति मानदौ ॥ ७-१४७-५॥
    yadyahaṃ bhavatostyājyo na vācyo'smi tadaiva hi |
    āvāṃ pāṇḍusutānsaṃkhye jeṣyāva iti mānadau || 7-147-5||

    MHB 7-147-6

    तदैवाहं वचः श्रुत्वा भवद्भ्यामनुसंमतम् ।
    कृतवान्पाण्डवैः सार्धं वैरं योधविनाशनम् ॥ ७-१४७-६॥
    tadaivāhaṃ vacaḥ śrutvā bhavadbhyāmanusaṃmatam |
    kṛtavānpāṇḍavaiḥ sārdhaṃ vairaṃ yodhavināśanam || 7-147-6||

    MHB 7-147-7

    यदि नाहं परित्याज्यो भवद्भ्यां पुरुषर्षभौ ।
    युध्येतामनुरूपेण विक्रमेण सुविक्रमौ ॥ ७-१४७-७॥
    yadi nāhaṃ parityājyo bhavadbhyāṃ puruṣarṣabhau |
    yudhyetāmanurūpeṇa vikrameṇa suvikramau || 7-147-7||

    MHB 7-147-8

    वाक्प्रतोदेन तौ वीरौ प्रणुन्नौ तनयेन ते ।
    प्रावर्तयेतां तौ युद्धं घट्टिताविव पन्नगौ ॥ ७-१४७-८॥
    vākpratodena tau vīrau praṇunnau tanayena te |
    prāvartayetāṃ tau yuddhaṃ ghaṭṭitāviva pannagau || 7-147-8||

    MHB 7-147-9

    ततस्तौ रथिनां श्रेष्ठौ सर्वलोकधनुर्धरौ ।
    शैनेयप्रमुखान्पार्थानभिदुद्रुवतू रणे ॥ ७-१४७-९॥
    tatastau rathināṃ śreṣṭhau sarvalokadhanurdharau |
    śaineyapramukhānpārthānabhidudruvatū raṇe || 7-147-9||

    MHB 7-147-10

    तथैव सहिताः पार्थाः स्वेन सैन्येन संवृताः ।
    अभ्यवर्तन्त तौ वीरौ नर्दमानौ मुहुर्मुहुः ॥ ७-१४७-१०॥
    tathaiva sahitāḥ pārthāḥ svena sainyena saṃvṛtāḥ |
    abhyavartanta tau vīrau nardamānau muhurmuhuḥ || 7-147-10||

    MHB 7-147-11

    अथ द्रोणो महेष्वासो दशभिः शिनिपुंगवम् ।
    अविध्यत्त्वरितं क्रुद्धः सर्वशस्त्रभृतां वरः ॥ ७-१४७-११॥
    atha droṇo maheṣvāso daśabhiḥ śinipuṃgavam |
    avidhyattvaritaṃ kruddhaḥ sarvaśastrabhṛtāṃ varaḥ || 7-147-11||

    MHB 7-147-12

    कर्णश्च दशभिर्बाणैः पुत्रश्च तव सप्तभिः ।
    दशभिर्वृषसेनश्च सौबलश्चापि सप्तभिः ।
    एते कौरव संक्रन्दे शैनेयं पर्यवारयन् ॥ ७-१४७-१२॥
    karṇaśca daśabhirbāṇaiḥ putraśca tava saptabhiḥ |
    daśabhirvṛṣasenaśca saubalaścāpi saptabhiḥ |
    ete kaurava saṃkrande śaineyaṃ paryavārayan || 7-147-12||

    MHB 7-147-13

    दृष्ट्वा च समरे द्रोणं निघ्नन्तं पाण्डवीं चमूम् ।
    विव्यधुः सोमकास्तूर्णं समन्ताच्छरवृष्टिभिः ॥ ७-१४७-१३॥
    dṛṣṭvā ca samare droṇaṃ nighnantaṃ pāṇḍavīṃ camūm |
    vivyadhuḥ somakāstūrṇaṃ samantāccharavṛṣṭibhiḥ || 7-147-13||

    MHB 7-147-14

    ततो द्रोणोऽहरत्प्राणान्क्षत्रियाणां विशां पते ।
    रश्मिभिर्भास्करो राजंस्तमसामिव भारत ॥ ७-१४७-१४॥
    tato droṇo'haratprāṇānkṣatriyāṇāṃ viśāṃ pate |
    raśmibhirbhāskaro rājaṃstamasāmiva bhārata || 7-147-14||

    MHB 7-147-15

    द्रोणेन वध्यमानानां पाञ्चालानां विशां पते ।
    शुश्रुवे तुमुलः शब्दः क्रोशतामितरेतरम् ॥ ७-१४७-१५॥
    droṇena vadhyamānānāṃ pāñcālānāṃ viśāṃ pate |
    śuśruve tumulaḥ śabdaḥ krośatāmitaretaram || 7-147-15||

    MHB 7-147-16

    पुत्रानन्ये पितॄनन्ये भ्रातॄनन्ये च मातुलान् ।
    भागिनेयान्वयस्यांश्च तथा संबन्धिबान्धवान् ।
    उत्सृज्योत्सृज्य गच्छन्ति त्वरिता जीवितेप्सवः ॥ ७-१४७-१६॥
    putrānanye pitṝnanye bhrātṝnanye ca mātulān |
    bhāgineyānvayasyāṃśca tathā saṃbandhibāndhavān |
    utsṛjyotsṛjya gacchanti tvaritā jīvitepsavaḥ || 7-147-16||

    MHB 7-147-17

    अपरे मोहिता मोहात्तमेवाभिमुखा ययुः ।
    पाण्डवानां रणे योधाः परलोकं तथापरे ॥ ७-१४७-१७॥
    apare mohitā mohāttamevābhimukhā yayuḥ |
    pāṇḍavānāṃ raṇe yodhāḥ paralokaṃ tathāpare || 7-147-17||

    MHB 7-147-18

    सा तथा पाण्डवी सेना वध्यमाना महात्मभिः ।
    निशि संप्राद्रवद्राजन्नुत्सृज्योल्काः सहस्रशः ॥ ७-१४७-१८॥
    sā tathā pāṇḍavī senā vadhyamānā mahātmabhiḥ |
    niśi saṃprādravadrājannutsṛjyolkāḥ sahasraśaḥ || 7-147-18||

    MHB 7-147-19

    पश्यतो भीमसेनस्य विजयस्याच्युतस्य च ।
    यमयोर्धर्मपुत्रस्य पार्षतस्य च पश्यतः ॥ ७-१४७-१९॥
    paśyato bhīmasenasya vijayasyācyutasya ca |
    yamayordharmaputrasya pārṣatasya ca paśyataḥ || 7-147-19||

    MHB 7-147-20

    तमसा संवृते लोके न प्राज्ञायत किंचन ।
    कौरवाणां प्रकाशेन दृश्यन्ते तु द्रुताः परे ॥ ७-१४७-२०॥
    tamasā saṃvṛte loke na prājñāyata kiṃcana |
    kauravāṇāṃ prakāśena dṛśyante tu drutāḥ pare || 7-147-20||

    MHB 7-147-21

    द्रवमाणं तु तत्सैन्यं द्रोणकर्णौ महारथौ ।
    जघ्नतुः पृष्ठतो राजन्किरन्तौ सायकान्बहून् ॥ ७-१४७-२१॥
    dravamāṇaṃ tu tatsainyaṃ droṇakarṇau mahārathau |
    jaghnatuḥ pṛṣṭhato rājankirantau sāyakānbahūn || 7-147-21||

    MHB 7-147-22

    पाञ्चालेषु प्रभग्नेषु दीर्यमाणेषु सर्वशः ।
    जनार्दनो दीनमनाः प्रत्यभाषत फल्गुनम् ॥ ७-१४७-२२॥
    pāñcāleṣu prabhagneṣu dīryamāṇeṣu sarvaśaḥ |
    janārdano dīnamanāḥ pratyabhāṣata phalgunam || 7-147-22||

    MHB 7-147-23

    द्रोणकर्णौ महेष्वासावेतौ पार्षतसात्यकी ।
    पाञ्चालांश्चैव सहितौ जघ्नतुः सायकैर्भृशम् ॥ ७-१४७-२३॥
    droṇakarṇau maheṣvāsāvetau pārṣatasātyakī |
    pāñcālāṃścaiva sahitau jaghnatuḥ sāyakairbhṛśam || 7-147-23||

    MHB 7-147-24

    एतयोः शरवर्षेण प्रभग्ना नो महारथाः ।
    वार्यमाणापि कौन्तेय पृतना नावतिष्ठते ॥ ७-१४७-२४॥
    etayoḥ śaravarṣeṇa prabhagnā no mahārathāḥ |
    vāryamāṇāpi kaunteya pṛtanā nāvatiṣṭhate || 7-147-24||

    MHB 7-147-25

    एतावावां सर्वसैन्यैर्व्यूढैः सम्यगुदायुधैः ।
    द्रोणं च सूतपुत्रं च प्रयतावः प्रबाधितुम् ॥ ७-१४७-२५॥
    etāvāvāṃ sarvasainyairvyūḍhaiḥ samyagudāyudhaiḥ |
    droṇaṃ ca sūtaputraṃ ca prayatāvaḥ prabādhitum || 7-147-25||

    MHB 7-147-26

    एतौ हि बलिनौ शूरौ कृतास्त्रौ जितकाशिनौ ।
    उपेक्षितौ बलं क्रुद्धौ नाशयेतां निशामिमाम् ।
    एष भीमोऽभियात्युग्रः पुनरावर्त्य वाहिनीम् ॥ ७-१४७-२६॥
    etau hi balinau śūrau kṛtāstrau jitakāśinau |
    upekṣitau balaṃ kruddhau nāśayetāṃ niśāmimām |
    eṣa bhīmo'bhiyātyugraḥ punarāvartya vāhinīm || 7-147-26||

    MHB 7-147-27

    वृकोदरं तथायान्तं दृष्ट्वा तत्र जनार्दनः ।
    पुनरेवाब्रवीद्राजन्हर्षयन्निव पाण्डवम् ॥ ७-१४७-२७॥
    vṛkodaraṃ tathāyāntaṃ dṛṣṭvā tatra janārdanaḥ |
    punarevābravīdrājanharṣayanniva pāṇḍavam || 7-147-27||

    MHB 7-147-28

    एष भीमो रणश्लाघी वृतः सोमकपाण्डवैः ।
    रुषितोऽभ्येति वेगेन द्रोणकर्णौ महाबलौ ॥ ७-१४७-२८॥
    eṣa bhīmo raṇaślāghī vṛtaḥ somakapāṇḍavaiḥ |
    ruṣito'bhyeti vegena droṇakarṇau mahābalau || 7-147-28||

    MHB 7-147-29

    एतेन सहितो युध्य पाञ्चालैश्च महारथैः ।
    आश्वासनार्थं सर्वेषां सैन्यानां पाण्डुनन्दन ॥ ७-१४७-२९॥
    etena sahito yudhya pāñcālaiśca mahārathaiḥ |
    āśvāsanārthaṃ sarveṣāṃ sainyānāṃ pāṇḍunandana || 7-147-29||

    MHB 7-147-30

    ततस्तौ पुरुषव्याघ्रावुभौ माधवपाण्डवौ ।
    द्रोणकर्णौ समासाद्य धिष्ठितौ रणमूर्धनि ॥ ७-१४७-३०॥
    tatastau puruṣavyāghrāvubhau mādhavapāṇḍavau |
    droṇakarṇau samāsādya dhiṣṭhitau raṇamūrdhani || 7-147-30||

    MHB 7-147-31

    ततस्तत्पुनरावृत्तं युधिष्ठिरबलं महत् ।
    ततो द्रोणश्च कर्णश्च परान्ममृदतुर्युधि ॥ ७-१४७-३१॥
    tatastatpunarāvṛttaṃ yudhiṣṭhirabalaṃ mahat |
    tato droṇaśca karṇaśca parānmamṛdaturyudhi || 7-147-31||

    MHB 7-147-32

    स संप्रहारस्तुमुलो निशि प्रत्यभवन्महान् ।
    यथा सागरयो राजंश्चन्द्रोदयविवृद्धयोः ॥ ७-१४७-३२॥
    sa saṃprahārastumulo niśi pratyabhavanmahān |
    yathā sāgarayo rājaṃścandrodayavivṛddhayoḥ || 7-147-32||

    MHB 7-147-33

    तत उत्सृज्य पाणिभ्यः प्रदीपांस्तव वाहिनी ।
    युयुधे पाण्डवैः सार्धमुन्मत्तवदहःक्षये ॥ ७-१४७-३३॥
    tata utsṛjya pāṇibhyaḥ pradīpāṃstava vāhinī |
    yuyudhe pāṇḍavaiḥ sārdhamunmattavadahaḥkṣaye || 7-147-33||

    MHB 7-147-34

    रजसा तमसा चैव संवृते भृशदारुणे ।
    केवलं नामगोत्रेण प्रायुध्यन्त जयैषिणः ॥ ७-१४७-३४॥
    rajasā tamasā caiva saṃvṛte bhṛśadāruṇe |
    kevalaṃ nāmagotreṇa prāyudhyanta jayaiṣiṇaḥ || 7-147-34||

    MHB 7-147-35

    अश्रूयन्त हि नामानि श्राव्यमाणानि पार्थिवैः ।
    प्रहरद्भिर्महाराज स्वयंवर इवाहवे ॥ ७-१४७-३५॥
    aśrūyanta hi nāmāni śrāvyamāṇāni pārthivaiḥ |
    praharadbhirmahārāja svayaṃvara ivāhave || 7-147-35||

    MHB 7-147-36

    निःशब्दमासीत्सहसा पुनः शब्दो महानभूत् ।
    क्रुद्धानां युध्यमानानां जयतां जीयतामपि ॥ ७-१४७-३६॥
    niḥśabdamāsītsahasā punaḥ śabdo mahānabhūt |
    kruddhānāṃ yudhyamānānāṃ jayatāṃ jīyatāmapi || 7-147-36||

    MHB 7-147-37

    यत्र यत्र स्म दृश्यन्ते प्रदीपाः कुरुसत्तम ।
    तत्र तत्र स्म ते शूरा निपतन्ति पतंगवत् ॥ ७-१४७-३७॥
    yatra yatra sma dṛśyante pradīpāḥ kurusattama |
    tatra tatra sma te śūrā nipatanti pataṃgavat || 7-147-37||

    MHB 7-147-38

    तथा संयुध्यमानानां विगाढाभून्महानिशा ।
    पाण्डवानां च राजेन्द्र कौरवाणां च सर्वशः ॥ ७-१४७-३८॥
    tathā saṃyudhyamānānāṃ vigāḍhābhūnmahāniśā |
    pāṇḍavānāṃ ca rājendra kauravāṇāṃ ca sarvaśaḥ || 7-147-38||

    Adhyaya: 148/173 (62)

    MHB 7-148-1

    संजय उवाच ।
    ततः कर्णो रणे दृष्ट्वा पार्षतं परवीरहा ।
    आजघानोरसि शरैर्दशभिर्मर्मभेदिभिः ॥ ७-१४८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ karṇo raṇe dṛṣṭvā pārṣataṃ paravīrahā |
    ājaghānorasi śarairdaśabhirmarmabhedibhiḥ || 7-148-1||

    MHB 7-148-2

    प्रतिविव्याध तं तूर्णं धृष्टद्युम्नोऽपि मारिष ।
    पञ्चभिः सायकैर्हृष्टस्तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ॥ ७-१४८-२॥
    prativivyādha taṃ tūrṇaṃ dhṛṣṭadyumno'pi māriṣa |
    pañcabhiḥ sāyakairhṛṣṭastiṣṭha tiṣṭheti cābravīt || 7-148-2||

    MHB 7-148-3

    तावन्योन्यं शरैः संख्ये संछाद्य सुमहारथौ ।
    पुनः पूर्णायतोत्सृष्टैर्विव्यधाते परस्परम् ॥ ७-१४८-३॥
    tāvanyonyaṃ śaraiḥ saṃkhye saṃchādya sumahārathau |
    punaḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairvivyadhāte parasparam || 7-148-3||

    MHB 7-148-4

    ततः पाञ्चालमुख्यस्य धृष्टद्युम्नस्य संयुगे ।
    सारथिं चतुरश्चाश्वान्कर्णो विव्याध सायकैः ॥ ७-१४८-४॥
    tataḥ pāñcālamukhyasya dhṛṣṭadyumnasya saṃyuge |
    sārathiṃ caturaścāśvānkarṇo vivyādha sāyakaiḥ || 7-148-4||

    MHB 7-148-5

    कार्मुकप्रवरं चास्य प्रचिच्छेद शितैः शरैः ।
    सारथिं चास्य भल्लेन रथनीडादपातयत् ॥ ७-१४८-५॥
    kārmukapravaraṃ cāsya praciccheda śitaiḥ śaraiḥ |
    sārathiṃ cāsya bhallena rathanīḍādapātayat || 7-148-5||

    MHB 7-148-6

    धृष्टद्युम्नस्तु विरथो हताश्वो हतसारथिः ।
    गृहीत्वा परिघं घोरं कर्णस्याश्वानपीपिषत् ॥ ७-१४८-६॥
    dhṛṣṭadyumnastu viratho hatāśvo hatasārathiḥ |
    gṛhītvā parighaṃ ghoraṃ karṇasyāśvānapīpiṣat || 7-148-6||

    MHB 7-148-7

    विद्धश्च बहुभिस्तेन शरैराशीविषोपमैः ।
    ततो युधिष्ठिरानीकं पद्भ्यामेवान्ववर्तत ।
    आरुरोह रथं चापि सहदेवस्य मारिष ॥ ७-१४८-७॥
    viddhaśca bahubhistena śarairāśīviṣopamaiḥ |
    tato yudhiṣṭhirānīkaṃ padbhyāmevānvavartata |
    āruroha rathaṃ cāpi sahadevasya māriṣa || 7-148-7||

    MHB 7-148-8

    कर्णस्यापि रथे वाहानन्यान्सूतो न्ययोजयत् ।
    शङ्खवर्णान्महावेगान्सैन्धवान्साधुवाहिनः ॥ ७-१४८-८॥
    karṇasyāpi rathe vāhānanyānsūto nyayojayat |
    śaṅkhavarṇānmahāvegānsaindhavānsādhuvāhinaḥ || 7-148-8||

    MHB 7-148-9

    लब्धलक्ष्यस्तु राधेयः पाञ्चालानां महारथान् ।
    अभ्यपीडयदायस्तः शरैर्मेघ इवाचलान् ॥ ७-१४८-९॥
    labdhalakṣyastu rādheyaḥ pāñcālānāṃ mahārathān |
    abhyapīḍayadāyastaḥ śarairmegha ivācalān || 7-148-9||

    MHB 7-148-10

    सा पीड्यमाना कर्णेन पाञ्चालानां महाचमूः ।
    संप्राद्रवत्सुसंत्रस्ता सिंहेनेवार्दिता मृगी ॥ ७-१४८-१०॥
    sā pīḍyamānā karṇena pāñcālānāṃ mahācamūḥ |
    saṃprādravatsusaṃtrastā siṃhenevārditā mṛgī || 7-148-10||

    MHB 7-148-11

    पतितास्तुरगेभ्यश्च गजेभ्यश्च महीतले ।
    रथेभ्यश्च नरास्तूर्णमदृश्यन्त ततस्ततः ॥ ७-१४८-११॥
    patitāsturagebhyaśca gajebhyaśca mahītale |
    rathebhyaśca narāstūrṇamadṛśyanta tatastataḥ || 7-148-11||

    MHB 7-148-12

    धावमानस्य योधस्य क्षुरप्रैः स महामृधे ।
    बाहू चिच्छेद वै कर्णः शिरश्चैव सकुण्डलम् ॥ ७-१४८-१२॥
    dhāvamānasya yodhasya kṣurapraiḥ sa mahāmṛdhe |
    bāhū ciccheda vai karṇaḥ śiraścaiva sakuṇḍalam || 7-148-12||

    MHB 7-148-13

    ऊरू चिच्छेद चान्यस्य गजस्थस्य विशां पते ।
    वाजिपृष्ठगतस्यापि भूमिष्ठस्य च मारिष ॥ ७-१४८-१३॥
    ūrū ciccheda cānyasya gajasthasya viśāṃ pate |
    vājipṛṣṭhagatasyāpi bhūmiṣṭhasya ca māriṣa || 7-148-13||

    MHB 7-148-14

    नाज्ञासिषुर्धावमाना बहवश्च महारथाः ।
    संछिन्नान्यात्मगात्राणि वाहनानि च संयुगे ॥ ७-१४८-१४॥
    nājñāsiṣurdhāvamānā bahavaśca mahārathāḥ |
    saṃchinnānyātmagātrāṇi vāhanāni ca saṃyuge || 7-148-14||

    MHB 7-148-15

    ते वध्यमानाः समरे पाञ्चालाः सृञ्जयैः सह ।
    तृणप्रस्पन्दनाच्चापि सूतपुत्रं स्म मेनिरे ॥ ७-१४८-१५॥
    te vadhyamānāḥ samare pāñcālāḥ sṛñjayaiḥ saha |
    tṛṇapraspandanāccāpi sūtaputraṃ sma menire || 7-148-15||

    MHB 7-148-16

    अपि स्वं समरे योधं धावमानं विचेतसः ।
    कर्णमेवाभ्यमन्यन्त ततो भीता द्रवन्ति ते ॥ ७-१४८-१६॥
    api svaṃ samare yodhaṃ dhāvamānaṃ vicetasaḥ |
    karṇamevābhyamanyanta tato bhītā dravanti te || 7-148-16||

    MHB 7-148-17

    तान्यनीकानि भग्नानि द्रवमाणानि भारत ।
    अभ्यद्रवद्द्रुतं कर्णः पृष्ठतो विकिरञ्शरान् ॥ ७-१४८-१७॥
    tānyanīkāni bhagnāni dravamāṇāni bhārata |
    abhyadravaddrutaṃ karṇaḥ pṛṣṭhato vikirañśarān || 7-148-17||

    MHB 7-148-18

    अवेक्षमाणास्तेऽन्योन्यं सुसंमूढा विचेतसः ।
    नाशक्नुवन्नवस्थातुं काल्यमाना महात्मना ॥ ७-१४८-१८॥
    avekṣamāṇāste'nyonyaṃ susaṃmūḍhā vicetasaḥ |
    nāśaknuvannavasthātuṃ kālyamānā mahātmanā || 7-148-18||

    MHB 7-148-19

    कर्णेनाभ्याहता राजन्पाञ्चालाः परमेषुभिः ।
    द्रोणेन च दिशः सर्वा वीक्षमाणाः प्रदुद्रुवुः ॥ ७-१४८-१९॥
    karṇenābhyāhatā rājanpāñcālāḥ parameṣubhiḥ |
    droṇena ca diśaḥ sarvā vīkṣamāṇāḥ pradudruvuḥ || 7-148-19||

    MHB 7-148-20

    ततो युधिष्ठिरो राजा स्वसैन्यं प्रेक्ष्य विद्रुतम् ।
    अपयाने मतिं कृत्वा फल्गुनं वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१४८-२०॥
    tato yudhiṣṭhiro rājā svasainyaṃ prekṣya vidrutam |
    apayāne matiṃ kṛtvā phalgunaṃ vākyamabravīt || 7-148-20||

    MHB 7-148-21

    पश्य कर्णं महेष्वासं धनुष्पाणिमवस्थितम् ।
    निशीथे दारुणे काले तपन्तमिव भास्करम् ॥ ७-१४८-२१॥
    paśya karṇaṃ maheṣvāsaṃ dhanuṣpāṇimavasthitam |
    niśīthe dāruṇe kāle tapantamiva bhāskaram || 7-148-21||

    MHB 7-148-22

    कर्णसायकनुन्नानां क्रोशतामेष निस्वनः ।
    अनिशं श्रूयते पार्थ त्वद्बन्धूनामनाथवत् ॥ ७-१४८-२२॥
    karṇasāyakanunnānāṃ krośatāmeṣa nisvanaḥ |
    aniśaṃ śrūyate pārtha tvadbandhūnāmanāthavat || 7-148-22||

    MHB 7-148-23

    यथा विसृजतश्चास्य संदधानस्य चाशुगान् ।
    पश्यामि जयविक्रान्तं क्षपयिष्यति नो ध्रुवम् ॥ ७-१४८-२३॥
    yathā visṛjataścāsya saṃdadhānasya cāśugān |
    paśyāmi jayavikrāntaṃ kṣapayiṣyati no dhruvam || 7-148-23||

    MHB 7-148-24

    यदत्रानन्तरं कार्यं प्राप्तकालं प्रपश्यसि ।
    कर्णस्य वधसंयुक्तं तत्कुरुष्व धनंजय ॥ ७-१४८-२४॥
    yadatrānantaraṃ kāryaṃ prāptakālaṃ prapaśyasi |
    karṇasya vadhasaṃyuktaṃ tatkuruṣva dhanaṃjaya || 7-148-24||

    MHB 7-148-25

    एवमुक्तो महाबाहुः पार्थः कृष्णमथाब्रवीत् ।
    भीतः कुन्तीसुतो राजा राधेयस्यातिविक्रमात् ॥ ७-१४८-२५॥
    evamukto mahābāhuḥ pārthaḥ kṛṣṇamathābravīt |
    bhītaḥ kuntīsuto rājā rādheyasyātivikramāt || 7-148-25||

    MHB 7-148-26

    एवं गते प्राप्तकालं कर्णानीके पुनः पुनः ।
    भवान्व्यवस्यतां क्षिप्रं द्रवते हि वरूथिनी ॥ ७-१४८-२६॥
    evaṃ gate prāptakālaṃ karṇānīke punaḥ punaḥ |
    bhavānvyavasyatāṃ kṣipraṃ dravate hi varūthinī || 7-148-26||

    MHB 7-148-27

    द्रोणसायकनुन्नानां भग्नानां मधुसूदन ।
    कर्णेन त्रास्यमानानामवस्थानं न विद्यते ॥ ७-१४८-२७॥
    droṇasāyakanunnānāṃ bhagnānāṃ madhusūdana |
    karṇena trāsyamānānāmavasthānaṃ na vidyate || 7-148-27||

    MHB 7-148-28

    पश्यामि च तथा कर्णं विचरन्तमभीतवत् ।
    द्रवमाणान्रथोदारान्किरन्तं विशिखैः शितैः ॥ ७-१४८-२८॥
    paśyāmi ca tathā karṇaṃ vicarantamabhītavat |
    dravamāṇānrathodārānkirantaṃ viśikhaiḥ śitaiḥ || 7-148-28||

    MHB 7-148-29

    नैतदस्योत्सहे सोढुं चरितं रणमूर्धनि ।
    प्रत्यक्षं वृष्णिशार्दूल पादस्पर्शमिवोरगः ॥ ७-१४८-२९॥
    naitadasyotsahe soḍhuṃ caritaṃ raṇamūrdhani |
    pratyakṣaṃ vṛṣṇiśārdūla pādasparśamivoragaḥ || 7-148-29||

    MHB 7-148-30

    स भवानत्र यात्वाशु यत्र कर्णो महारथः ।
    अहमेनं वधिष्यामि मां वैष मधुसूदन ॥ ७-१४८-३०॥
    sa bhavānatra yātvāśu yatra karṇo mahārathaḥ |
    ahamenaṃ vadhiṣyāmi māṃ vaiṣa madhusūdana || 7-148-30||

    MHB 7-148-31

    वासुदेव उवाच ।
    पश्यामि कर्णं कौन्तेय देवराजमिवाहवे ।
    विचरन्तं नरव्याघ्रमतिमानुषविक्रमम् ॥ ७-१४८-३१॥
    vāsudeva uvāca |
    paśyāmi karṇaṃ kaunteya devarājamivāhave |
    vicarantaṃ naravyāghramatimānuṣavikramam || 7-148-31||

    MHB 7-148-32

    नैतस्यान्योऽस्ति समरे प्रत्युद्याता धनंजय ।
    ऋते त्वां पुरुषव्याघ्र राक्षसाद्वा घटोत्कचात् ॥ ७-१४८-३२॥
    naitasyānyo'sti samare pratyudyātā dhanaṃjaya |
    ṛte tvāṃ puruṣavyāghra rākṣasādvā ghaṭotkacāt || 7-148-32||

    MHB 7-148-33

    न तु तावदहं मन्ये प्राप्तकालं तवानघ ।
    समागमं महाबाहो सूतपुत्रेण संयुगे ॥ ७-१४८-३३॥
    na tu tāvadahaṃ manye prāptakālaṃ tavānagha |
    samāgamaṃ mahābāho sūtaputreṇa saṃyuge || 7-148-33||

    MHB 7-148-34

    दीप्यमाना महोल्केव तिष्ठत्यस्य हि वासवी ।
    त्वदर्थं हि महाबाहो रौद्ररूपं बिभर्ति च ॥ ७-१४८-३४॥
    dīpyamānā maholkeva tiṣṭhatyasya hi vāsavī |
    tvadarthaṃ hi mahābāho raudrarūpaṃ bibharti ca || 7-148-34||

    MHB 7-148-35

    घटोत्कचस्तु राधेयं प्रत्युद्यातु महाबलः ।
    स हि भीमेन बलिना जातः सुरपराक्रमः ॥ ७-१४८-३५॥
    ghaṭotkacastu rādheyaṃ pratyudyātu mahābalaḥ |
    sa hi bhīmena balinā jātaḥ suraparākramaḥ || 7-148-35||

    MHB 7-148-36

    तस्मिन्नस्त्राणि दिव्यानि राक्षसान्यासुराणि च ।
    सततं चानुरक्तो वो हितैषी च घटोत्कचः ।
    विजेष्यति रणे कर्णमिति मे नात्र संशयः ॥ ७-१४८-३६॥
    tasminnastrāṇi divyāni rākṣasānyāsurāṇi ca |
    satataṃ cānurakto vo hitaiṣī ca ghaṭotkacaḥ |
    vijeṣyati raṇe karṇamiti me nātra saṃśayaḥ || 7-148-36||

    MHB 7-148-37

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा महाबाहुः पार्थं पुष्करलोचनः ।
    आजुहावाथ तद्रक्षः तच्चासीत्प्रादुरग्रतः ॥ ७-१४८-३७॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā mahābāhuḥ pārthaṃ puṣkaralocanaḥ |
    ājuhāvātha tadrakṣaḥ taccāsītprāduragrataḥ || 7-148-37||

    MHB 7-148-38

    कवची स शरी खड्गी सधन्वा च विशां पते ।
    अभिवाद्य ततः कृष्णं पाण्डवं च धनंजयम् ।
    अब्रवीत्तं तदा हृष्टस्त्वयमस्म्यनुशाधि माम् ॥ ७-१४८-३८॥
    kavacī sa śarī khaḍgī sadhanvā ca viśāṃ pate |
    abhivādya tataḥ kṛṣṇaṃ pāṇḍavaṃ ca dhanaṃjayam |
    abravīttaṃ tadā hṛṣṭastvayamasmyanuśādhi mām || 7-148-38||

    MHB 7-148-39

    ततस्तं मेघसंकाशं दीप्तास्यं दीप्तकुण्डलम् ।
    अभ्यभाषत हैडिम्बं दाशार्हः प्रहसन्निव ॥ ७-१४८-३९॥
    tatastaṃ meghasaṃkāśaṃ dīptāsyaṃ dīptakuṇḍalam |
    abhyabhāṣata haiḍimbaṃ dāśārhaḥ prahasanniva || 7-148-39||

    MHB 7-148-40

    घटोत्कच विजानीहि यत्त्वां वक्ष्यामि पुत्रक ।
    प्राप्तो विक्रमकालोऽयं तव नान्यस्य कस्यचित् ॥ ७-१४८-४०॥
    ghaṭotkaca vijānīhi yattvāṃ vakṣyāmi putraka |
    prāpto vikramakālo'yaṃ tava nānyasya kasyacit || 7-148-40||

    MHB 7-148-41

    स भवान्मज्जमानानां बन्धूनां त्वं प्लवो यथा ।
    विविधानि तवास्त्राणि सन्ति माया च राक्षसी ॥ ७-१४८-४१॥
    sa bhavānmajjamānānāṃ bandhūnāṃ tvaṃ plavo yathā |
    vividhāni tavāstrāṇi santi māyā ca rākṣasī || 7-148-41||

    MHB 7-148-42

    पश्य कर्णेन हैडिम्ब पाण्डवानामनीकिनी ।
    काल्यमाना यथा गावः पालेन रणमूर्धनि ॥ ७-१४८-४२॥
    paśya karṇena haiḍimba pāṇḍavānāmanīkinī |
    kālyamānā yathā gāvaḥ pālena raṇamūrdhani || 7-148-42||

    MHB 7-148-43

    एष कर्णो महेष्वासो मतिमान्दृढविक्रमः ।
    पाण्डवानामनीकेषु निहन्ति क्षत्रियर्षभान् ॥ ७-१४८-४३॥
    eṣa karṇo maheṣvāso matimāndṛḍhavikramaḥ |
    pāṇḍavānāmanīkeṣu nihanti kṣatriyarṣabhān || 7-148-43||

    MHB 7-148-44

    किरन्तः शरवर्षाणि महान्ति दृढधन्विनः ।
    न शक्नुवन्त्यवस्थातुं पीड्यमानाः शरार्चिषा ॥ ७-१४८-४४॥
    kirantaḥ śaravarṣāṇi mahānti dṛḍhadhanvinaḥ |
    na śaknuvantyavasthātuṃ pīḍyamānāḥ śarārciṣā || 7-148-44||

    MHB 7-148-45

    निशीथे सूतपुत्रेण शरवर्षेण पीडिताः ।
    एते द्रवन्ति पाञ्चालाः सिंहस्येव भयान्मृगाः ॥ ७-१४८-४५॥
    niśīthe sūtaputreṇa śaravarṣeṇa pīḍitāḥ |
    ete dravanti pāñcālāḥ siṃhasyeva bhayānmṛgāḥ || 7-148-45||

    MHB 7-148-46

    एतस्यैवं प्रवृद्धस्य सूतपुत्रस्य संयुगे ।
    निषेद्धा विद्यते नान्यस्त्वदृते भीमविक्रम ॥ ७-१४८-४६॥
    etasyaivaṃ pravṛddhasya sūtaputrasya saṃyuge |
    niṣeddhā vidyate nānyastvadṛte bhīmavikrama || 7-148-46||

    MHB 7-148-47

    स त्वं कुरु महाबाहो कर्म युक्तमिहात्मनः ।
    मातुलानां पितॄणां च तेजसोऽस्त्रबलस्य च ॥ ७-१४८-४७॥
    sa tvaṃ kuru mahābāho karma yuktamihātmanaḥ |
    mātulānāṃ pitṝṇāṃ ca tejaso'strabalasya ca || 7-148-47||

    MHB 7-148-48

    एतदर्थं हि हैडिम्ब पुत्रानिच्छन्ति मानवाः ।
    कथं नस्तारयेद्दुःखात्स त्वं तारय बान्धवान् ॥ ७-१४८-४८॥
    etadarthaṃ hi haiḍimba putrānicchanti mānavāḥ |
    kathaṃ nastārayedduḥkhātsa tvaṃ tāraya bāndhavān || 7-148-48||

    MHB 7-148-49

    तव ह्यस्त्रबलं भीमं मायाश्च तव दुस्तराः ।
    संग्रामे युध्यमानस्य सततं भीमनन्दन ॥ ७-१४८-४९॥
    tava hyastrabalaṃ bhīmaṃ māyāśca tava dustarāḥ |
    saṃgrāme yudhyamānasya satataṃ bhīmanandana || 7-148-49||

    MHB 7-148-50

    पाण्डवानां प्रभग्नानां कर्णेन शितसायकैः ।
    मज्जतां धार्तराष्ट्रेषु भव पारं परंतप ॥ ७-१४८-५०॥
    pāṇḍavānāṃ prabhagnānāṃ karṇena śitasāyakaiḥ |
    majjatāṃ dhārtarāṣṭreṣu bhava pāraṃ paraṃtapa || 7-148-50||

    MHB 7-148-51

    रात्रौ हि राक्षसा भूयो भवन्त्यमितविक्रमाः ।
    बलवन्तः सुदुर्धर्षाः शूरा विक्रान्तचारिणः ॥ ७-१४८-५१॥
    rātrau hi rākṣasā bhūyo bhavantyamitavikramāḥ |
    balavantaḥ sudurdharṣāḥ śūrā vikrāntacāriṇaḥ || 7-148-51||

    MHB 7-148-52

    जहि कर्णं महेष्वासं निशीथे मायया रणे ।
    पार्था द्रोणं वधिष्यन्ति धृष्टद्युम्नपुरोगमाः ॥ ७-१४८-५२॥
    jahi karṇaṃ maheṣvāsaṃ niśīthe māyayā raṇe |
    pārthā droṇaṃ vadhiṣyanti dhṛṣṭadyumnapurogamāḥ || 7-148-52||

    MHB 7-148-53

    केशवस्य वचः श्रुत्वा बीभत्सुरपि राक्षसम् ।
    अभ्यभाषत कौरव्य घटोत्कचमरिंदमम् ॥ ७-१४८-५३॥
    keśavasya vacaḥ śrutvā bībhatsurapi rākṣasam |
    abhyabhāṣata kauravya ghaṭotkacamariṃdamam || 7-148-53||

    MHB 7-148-54

    घटोत्कच भवांश्चैव दीर्घबाहुश्च सात्यकिः ।
    मतौ मे सर्वसैन्येषु भीमसेनश्च पाण्डवः ॥ ७-१४८-५४॥
    ghaṭotkaca bhavāṃścaiva dīrghabāhuśca sātyakiḥ |
    matau me sarvasainyeṣu bhīmasenaśca pāṇḍavaḥ || 7-148-54||

    MHB 7-148-55

    स भवान्यातु कर्णेन द्वैरथं युध्यतां निशि ।
    सात्यकिः पृष्ठगोपस्ते भविष्यति महारथः ॥ ७-१४८-५५॥
    sa bhavānyātu karṇena dvairathaṃ yudhyatāṃ niśi |
    sātyakiḥ pṛṣṭhagopaste bhaviṣyati mahārathaḥ || 7-148-55||

    MHB 7-148-56

    जहि कर्णं रणे शूरं सात्वतेन सहायवान् ।
    यथेन्द्रस्तारकं पूर्वं स्कन्देन सह जघ्निवान् ॥ ७-१४८-५६॥
    jahi karṇaṃ raṇe śūraṃ sātvatena sahāyavān |
    yathendrastārakaṃ pūrvaṃ skandena saha jaghnivān || 7-148-56||

    MHB 7-148-57

    घटोत्कच उवाच ।
    अलमेवास्मि कर्णाय द्रोणायालं च सत्तम ।
    अन्येषां क्षत्रियाणां च कृतास्त्राणां महात्मनाम् ॥ ७-१४८-५७॥
    ghaṭotkaca uvāca |
    alamevāsmi karṇāya droṇāyālaṃ ca sattama |
    anyeṣāṃ kṣatriyāṇāṃ ca kṛtāstrāṇāṃ mahātmanām || 7-148-57||

    MHB 7-148-58

    अद्य दास्यामि संग्रामं सूतपुत्राय तं निशि ।
    यं जनाः संप्रवक्ष्यन्ति यावद्भूमिर्धरिष्यति ॥ ७-१४८-५८॥
    adya dāsyāmi saṃgrāmaṃ sūtaputrāya taṃ niśi |
    yaṃ janāḥ saṃpravakṣyanti yāvadbhūmirdhariṣyati || 7-148-58||

    MHB 7-148-59

    न चात्र शूरान्मोक्ष्यामि न भीतान्न कृताञ्जलीन् ।
    सर्वानेव वधिष्यामि राक्षसं धर्ममास्थितः ॥ ७-१४८-५९॥
    na cātra śūrānmokṣyāmi na bhītānna kṛtāñjalīn |
    sarvāneva vadhiṣyāmi rākṣasaṃ dharmamāsthitaḥ || 7-148-59||

    MHB 7-148-60

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वा महाबाहुर्हैडिम्बः परवीरहा ।
    अभ्ययात्तुमुले कर्णं तव सैन्यं विभीषयन् ॥ ७-१४८-६०॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvā mahābāhurhaiḍimbaḥ paravīrahā |
    abhyayāttumule karṇaṃ tava sainyaṃ vibhīṣayan || 7-148-60||

    MHB 7-148-61

    तमापतन्तं संक्रुद्धं दीप्तास्यमिव पन्नगम् ।
    अभ्यस्यन्परमेष्वासः प्रतिजग्राह सूतजः ॥ ७-१४८-६१॥
    tamāpatantaṃ saṃkruddhaṃ dīptāsyamiva pannagam |
    abhyasyanparameṣvāsaḥ pratijagrāha sūtajaḥ || 7-148-61||

    MHB 7-148-62

    तयोः समभवद्युद्धं कर्णराक्षसयोर्निशि ।
    गर्जतो राजशार्दूल शक्रप्रह्रादयोरिव ॥ ७-१४८-६२॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ karṇarākṣasayorniśi |
    garjato rājaśārdūla śakraprahrādayoriva || 7-148-62||

    Adhyaya: 149/173 (37)

    MHB 7-149-1

    संजय उवाच ।
    दृष्ट्वा घटोत्कचं राजन्सूतपुत्ररथं प्रति ।
    प्रयान्तं त्वरया युक्तं जिघांसुं कर्णमाहवे ॥ ७-१४९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    dṛṣṭvā ghaṭotkacaṃ rājansūtaputrarathaṃ prati |
    prayāntaṃ tvarayā yuktaṃ jighāṃsuṃ karṇamāhave || 7-149-1||

    MHB 7-149-2

    अब्रवीत्तव पुत्रस्तु दुःशासनमिदं वचः ।
    एतद्रक्षो रणे तूर्णं दृष्ट्वा कर्णस्य विक्रमम् ॥ ७-१४९-२॥
    abravīttava putrastu duḥśāsanamidaṃ vacaḥ |
    etadrakṣo raṇe tūrṇaṃ dṛṣṭvā karṇasya vikramam || 7-149-2||

    MHB 7-149-3

    अभियाति द्रुतं कर्णं तद्वारय महारथम् ।
    वृतः सैन्येन महता याहि यत्र महाबलः ॥ ७-१४९-३॥
    abhiyāti drutaṃ karṇaṃ tadvāraya mahāratham |
    vṛtaḥ sainyena mahatā yāhi yatra mahābalaḥ || 7-149-3||

    MHB 7-149-4

    कर्णो वैकर्तनो युद्धे राक्षसेन युयुत्सति ।
    रक्ष कर्णं रणे यत्तो वृतः सैन्येन मानद ॥ ७-१४९-४॥
    karṇo vaikartano yuddhe rākṣasena yuyutsati |
    rakṣa karṇaṃ raṇe yatto vṛtaḥ sainyena mānada || 7-149-4||

    MHB 7-149-5

    एतस्मिन्नन्तरे राजञ्जटासुरसुतो बली ।
    दुर्योधनमुपागम्य प्राह प्रहरतां वरः ॥ ७-१४९-५॥
    etasminnantare rājañjaṭāsurasuto balī |
    duryodhanamupāgamya prāha praharatāṃ varaḥ || 7-149-5||

    MHB 7-149-6

    दुर्योधन तवामित्रान्प्रख्यातान्युद्धदुर्मदान् ।
    पाण्डवान्हन्तुमिच्छामि त्वयाज्ञप्तः सहानुगान् ॥ ७-१४९-६॥
    duryodhana tavāmitrānprakhyātānyuddhadurmadān |
    pāṇḍavānhantumicchāmi tvayājñaptaḥ sahānugān || 7-149-6||

    MHB 7-149-7

    जटासुरो मम पिता रक्षसामग्रणीः पुरा ।
    प्रयुज्य कर्म रक्षोघ्नं क्षुद्रैः पार्थैर्निपातितः ।
    तस्यापचितिमिच्छामि त्वद्दिष्टो गन्तुमीश्वर ॥ ७-१४९-७॥
    jaṭāsuro mama pitā rakṣasāmagraṇīḥ purā |
    prayujya karma rakṣoghnaṃ kṣudraiḥ pārthairnipātitaḥ |
    tasyāpacitimicchāmi tvaddiṣṭo gantumīśvara || 7-149-7||

    MHB 7-149-8

    तमब्रवीत्ततो राजा प्रीयमाणः पुनः पुनः ।
    द्रोणकर्णादिभिः सार्धं पर्याप्तोऽहं द्विषद्वधे ।
    त्वं तु गच्छ मयाज्ञप्तो जहि युद्धं घटोत्कचम् ॥ ७-१४९-८॥
    tamabravīttato rājā prīyamāṇaḥ punaḥ punaḥ |
    droṇakarṇādibhiḥ sārdhaṃ paryāpto'haṃ dviṣadvadhe |
    tvaṃ tu gaccha mayājñapto jahi yuddhaṃ ghaṭotkacam || 7-149-8||

    MHB 7-149-9

    तथेत्युक्त्वा महाकायः समाहूय घटोत्कचम् ।
    जटासुरिर्भैमसेनिं नानाशस्त्रैरवाकिरत् ॥ ७-१४९-९॥
    tathetyuktvā mahākāyaḥ samāhūya ghaṭotkacam |
    jaṭāsurirbhaimaseniṃ nānāśastrairavākirat || 7-149-9||

    MHB 7-149-10

    अलंबलं च कर्णं च कुरुसैन्यं च दुस्तरम् ।
    हैडिम्बः प्रममाथैको महावातोऽम्बुदानिव ॥ ७-१४९-१०॥
    alaṃbalaṃ ca karṇaṃ ca kurusainyaṃ ca dustaram |
    haiḍimbaḥ pramamāthaiko mahāvāto'mbudāniva || 7-149-10||

    MHB 7-149-11

    ततो मायामयं दृष्ट्वा रथं तूर्णमलंबलः ।
    घटोत्कचं शरव्रातैर्नानालिङ्गैः समार्दयत् ॥ ७-१४९-११॥
    tato māyāmayaṃ dṛṣṭvā rathaṃ tūrṇamalaṃbalaḥ |
    ghaṭotkacaṃ śaravrātairnānāliṅgaiḥ samārdayat || 7-149-11||

    MHB 7-149-12

    विद्ध्वा च बहुभिर्बाणैर्भैमसेनिमलंबलः ।
    व्यद्रावयच्छरव्रातैः पाण्डवानामनीकिनीम् ॥ ७-१४९-१२॥
    viddhvā ca bahubhirbāṇairbhaimasenimalaṃbalaḥ |
    vyadrāvayaccharavrātaiḥ pāṇḍavānāmanīkinīm || 7-149-12||

    MHB 7-149-13

    तेन विद्राव्यमाणानि पाण्डुसैन्यानि मारिष ।
    निशीथे विप्रकीर्यन्त वातनुन्ना घना इव ॥ ७-१४९-१३॥
    tena vidrāvyamāṇāni pāṇḍusainyāni māriṣa |
    niśīthe viprakīryanta vātanunnā ghanā iva || 7-149-13||

    MHB 7-149-14

    घटोत्कचशरैर्नुन्ना तथैव कुरुवाहिनी ।
    निशीथे प्राद्रवद्राजन्नुत्सृज्योल्काः सहस्रशः ॥ ७-१४९-१४॥
    ghaṭotkacaśarairnunnā tathaiva kuruvāhinī |
    niśīthe prādravadrājannutsṛjyolkāḥ sahasraśaḥ || 7-149-14||

    MHB 7-149-15

    अलंबलस्ततः क्रुद्धो भैमसेनिं महामृधे ।
    आजघ्ने निशितैर्बाणैस्तोत्त्रैरिव महाद्विपम् ॥ ७-१४९-१५॥
    alaṃbalastataḥ kruddho bhaimaseniṃ mahāmṛdhe |
    ājaghne niśitairbāṇaistottrairiva mahādvipam || 7-149-15||

    MHB 7-149-16

    तिलशस्तस्य तद्यानं सूतं सर्वायुधानि च ।
    घटोत्कचः प्रचिच्छेद प्राणदच्चातिदारुणम् ॥ ७-१४९-१६॥
    tilaśastasya tadyānaṃ sūtaṃ sarvāyudhāni ca |
    ghaṭotkacaḥ praciccheda prāṇadaccātidāruṇam || 7-149-16||

    MHB 7-149-17

    ततः कर्णं शरव्रातैः कुरूनन्यान्सहस्रशः ।
    अलंबलं चाभ्यवर्षन्मेघो मेरुमिवाचलम् ॥ ७-१४९-१७॥
    tataḥ karṇaṃ śaravrātaiḥ kurūnanyānsahasraśaḥ |
    alaṃbalaṃ cābhyavarṣanmegho merumivācalam || 7-149-17||

    MHB 7-149-18

    ततः संचुक्षुभे सैन्यं कुरूणां राक्षसार्दितम् ।
    उपर्युपरि चान्योन्यं चतुरङ्गं ममर्द ह ॥ ७-१४९-१८॥
    tataḥ saṃcukṣubhe sainyaṃ kurūṇāṃ rākṣasārditam |
    uparyupari cānyonyaṃ caturaṅgaṃ mamarda ha || 7-149-18||

    MHB 7-149-19

    जटासुरिर्महाराज विरथो हतसारथिः ।
    घटोत्कचं रणे क्रुद्धो मुष्टिनाभ्यहनद्दृढम् ॥ ७-१४९-१९॥
    jaṭāsurirmahārāja viratho hatasārathiḥ |
    ghaṭotkacaṃ raṇe kruddho muṣṭinābhyahanaddṛḍham || 7-149-19||

    MHB 7-149-20

    मुष्टिनाभिहतस्तेन प्रचचाल घटोत्कचः ।
    क्षितिकम्पे यथा शैलः सवृक्षगणगुल्मवान् ॥ ७-१४९-२०॥
    muṣṭinābhihatastena pracacāla ghaṭotkacaḥ |
    kṣitikampe yathā śailaḥ savṛkṣagaṇagulmavān || 7-149-20||

    MHB 7-149-21

    ततः स परिघाभेन द्विट्संघघ्नेन बाहुना ।
    जटासुरिं भैमसेनिरवधीन्मुष्टिना भृशम् ॥ ७-१४९-२१॥
    tataḥ sa parighābhena dviṭsaṃghaghnena bāhunā |
    jaṭāsuriṃ bhaimaseniravadhīnmuṣṭinā bhṛśam || 7-149-21||

    MHB 7-149-22

    तं प्रमथ्य ततः क्रुद्धस्तूर्णं हैडिम्बिराक्षिपत् ।
    दोर्भ्यामिन्द्रध्वजाभाभ्यां निष्पिपेष महीतले ॥ ७-१४९-२२॥
    taṃ pramathya tataḥ kruddhastūrṇaṃ haiḍimbirākṣipat |
    dorbhyāmindradhvajābhābhyāṃ niṣpipeṣa mahītale || 7-149-22||

    MHB 7-149-23

    अलंबलोऽपि विक्षिप्य समुत्क्षिप्य च राक्षसम् ।
    घटोत्कचं रणे रोषान्निष्पिपेष महीतले ॥ ७-१४९-२३॥
    alaṃbalo'pi vikṣipya samutkṣipya ca rākṣasam |
    ghaṭotkacaṃ raṇe roṣānniṣpipeṣa mahītale || 7-149-23||

    MHB 7-149-24

    तयोः समभवद्युद्धं गर्जतोरतिकाययोः ।
    घटोत्कचालंबलयोस्तुमुलं लोमहर्षणम् ॥ ७-१४९-२४॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ garjatoratikāyayoḥ |
    ghaṭotkacālaṃbalayostumulaṃ lomaharṣaṇam || 7-149-24||

    MHB 7-149-25

    विशेषयन्तावन्योन्यं मायाभिरतिमायिनौ ।
    युयुधाते महावीर्याविन्द्रवैरोचनाविव ॥ ७-१४९-२५॥
    viśeṣayantāvanyonyaṃ māyābhiratimāyinau |
    yuyudhāte mahāvīryāvindravairocanāviva || 7-149-25||

    MHB 7-149-26

    पावकाम्बुनिधी भूत्वा पुनर्गरुडतक्षकौ ।
    पुनर्मेघमहावातौ पुनर्वज्रमहाचलौ ।
    पुनः कुञ्जरशार्दूलौ पुनः स्वर्भानुभास्करौ ॥ ७-१४९-२६॥
    pāvakāmbunidhī bhūtvā punargaruḍatakṣakau |
    punarmeghamahāvātau punarvajramahācalau |
    punaḥ kuñjaraśārdūlau punaḥ svarbhānubhāskarau || 7-149-26||

    MHB 7-149-27

    एवं मायाशतसृजावन्योन्यवधकाङ्क्षिणौ ।
    भृशं चित्रमयुध्येतामलंबलघटोत्कचौ ॥ ७-१४९-२७॥
    evaṃ māyāśatasṛjāvanyonyavadhakāṅkṣiṇau |
    bhṛśaṃ citramayudhyetāmalaṃbalaghaṭotkacau || 7-149-27||

    MHB 7-149-28

    परिघैश्च गदाभिश्च प्रासमुद्गरपट्टिशैः ।
    मुसलैः पर्वताग्रैश्च तावन्योन्यं निजघ्नतुः ॥ ७-१४९-२८॥
    parighaiśca gadābhiśca prāsamudgarapaṭṭiśaiḥ |
    musalaiḥ parvatāgraiśca tāvanyonyaṃ nijaghnatuḥ || 7-149-28||

    MHB 7-149-29

    हयाभ्यां च गजाभ्यां च पदातिरथिनौ पुनः ।
    युयुधाते महामायौ राक्षसप्रवरौ युधि ॥ ७-१४९-२९॥
    hayābhyāṃ ca gajābhyāṃ ca padātirathinau punaḥ |
    yuyudhāte mahāmāyau rākṣasapravarau yudhi || 7-149-29||

    MHB 7-149-30

    ततो घटोत्कचो राजन्नलंबलवधेप्सया ।
    उत्पपात भृशं क्रुद्धः श्येनवन्निपपात ह ॥ ७-१४९-३०॥
    tato ghaṭotkaco rājannalaṃbalavadhepsayā |
    utpapāta bhṛśaṃ kruddhaḥ śyenavannipapāta ha || 7-149-30||

    MHB 7-149-31

    गृहीत्वा च महाकायं राक्षसेन्द्रमलंबलम् ।
    उद्यम्य न्यवधीद्भूमौ मयं विष्णुरिवाहवे ॥ ७-१४९-३१॥
    gṛhītvā ca mahākāyaṃ rākṣasendramalaṃbalam |
    udyamya nyavadhīdbhūmau mayaṃ viṣṇurivāhave || 7-149-31||

    MHB 7-149-32

    ततो घटोत्कचः खड्गमुद्गृह्याद्भुतदर्शनम् ।
    चकर्त कायाद्धि शिरो भीमं विकृतदर्शनम् ॥ ७-१४९-३२॥
    tato ghaṭotkacaḥ khaḍgamudgṛhyādbhutadarśanam |
    cakarta kāyāddhi śiro bhīmaṃ vikṛtadarśanam || 7-149-32||

    MHB 7-149-33

    तच्छिरो रुधिराभ्यक्तं गृह्य केशेषु राक्षसः ।
    घटोत्कचो ययावाशु दुर्योधनरथं प्रति ॥ ७-१४९-३३॥
    tacchiro rudhirābhyaktaṃ gṛhya keśeṣu rākṣasaḥ |
    ghaṭotkaco yayāvāśu duryodhanarathaṃ prati || 7-149-33||

    MHB 7-149-34

    अभ्येत्य च महाबाहुः स्मयमानः स राक्षसः ।
    रथेऽस्य निक्षिप्य शिरो विकृताननमूर्धजम् ।
    प्राणदद्भैरवं नादं प्रावृषीव बलाहकः ॥ ७-१४९-३४॥
    abhyetya ca mahābāhuḥ smayamānaḥ sa rākṣasaḥ |
    rathe'sya nikṣipya śiro vikṛtānanamūrdhajam |
    prāṇadadbhairavaṃ nādaṃ prāvṛṣīva balāhakaḥ || 7-149-34||

    MHB 7-149-35

    अब्रवीच्च ततो राजन्दुर्योधनमिदं वचः ।
    एष ते निहतो बन्धुस्त्वया दृष्टोऽस्य विक्रमः ।
    पुनर्द्रष्टासि कर्णस्य निष्ठामेतां तथात्मनः ॥ ७-१४९-३५॥
    abravīcca tato rājanduryodhanamidaṃ vacaḥ |
    eṣa te nihato bandhustvayā dṛṣṭo'sya vikramaḥ |
    punardraṣṭāsi karṇasya niṣṭhāmetāṃ tathātmanaḥ || 7-149-35||

    MHB 7-149-36

    एवमुक्त्वा ततः प्रायात्कर्णं प्रति जनेश्वर ।
    किरञ्शरशतांस्तीक्ष्णान्विमुञ्चन्कर्णमूर्धनि ॥ ७-१४९-३६॥
    evamuktvā tataḥ prāyātkarṇaṃ prati janeśvara |
    kirañśaraśatāṃstīkṣṇānvimuñcankarṇamūrdhani || 7-149-36||

    MHB 7-149-37

    ततः समभवद्युद्धं घोररूपं भयानकम् ।
    विस्मापनं महाराज नरराक्षसयोर्मृधे ॥ ७-१४९-३७॥
    tataḥ samabhavadyuddhaṃ ghorarūpaṃ bhayānakam |
    vismāpanaṃ mahārāja nararākṣasayormṛdhe || 7-149-37||

    Adhyaya: 150/173 (106)

    MHB 7-150-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    यत्र वैकर्तनः कर्णो राक्षसश्च घटोत्कचः ।
    निशीथे समसज्जेतां तद्युद्धमभवत्कथम् ॥ ७-१५०-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    yatra vaikartanaḥ karṇo rākṣasaśca ghaṭotkacaḥ |
    niśīthe samasajjetāṃ tadyuddhamabhavatkatham || 7-150-1||

    MHB 7-150-2

    कीदृशं चाभवद्युद्धं तस्य घोरस्य रक्षसः ।
    रथश्च कीदृशस्तस्य मायाः सर्वायुधानि च ॥ ७-१५०-२॥
    kīdṛśaṃ cābhavadyuddhaṃ tasya ghorasya rakṣasaḥ |
    rathaśca kīdṛśastasya māyāḥ sarvāyudhāni ca || 7-150-2||

    MHB 7-150-3

    किंप्रमाणा हयास्तस्य रथकेतुर्धनुस्तथा ।
    कीदृशं वर्म चैवास्य कण्ठत्राणं च कीदृशम् ।
    पृष्टस्त्वमेतदाचक्ष्व कुशलो ह्यसि संजय ॥ ७-१५०-३॥
    kiṃpramāṇā hayāstasya rathaketurdhanustathā |
    kīdṛśaṃ varma caivāsya kaṇṭhatrāṇaṃ ca kīdṛśam |
    pṛṣṭastvametadācakṣva kuśalo hyasi saṃjaya || 7-150-3||

    MHB 7-150-4

    संजय उवाच ।
    लोहिताक्षो महाकायस्ताम्रास्यो निम्नितोदरः ।
    ऊर्ध्वरोमा हरिश्मश्रुः शङ्कुकर्णो महाहनुः ॥ ७-१५०-४॥
    saṃjaya uvāca |
    lohitākṣo mahākāyastāmrāsyo nimnitodaraḥ |
    ūrdhvaromā hariśmaśruḥ śaṅkukarṇo mahāhanuḥ || 7-150-4||

    MHB 7-150-5

    आकर्णाद्दारितास्यश्च तीक्ष्णदंष्ट्रः करालवान् ।
    सुदीर्घताम्रजिह्वोष्ठो लम्बभ्रूः स्थूलनासिकः ॥ ७-१५०-५॥
    ākarṇāddāritāsyaśca tīkṣṇadaṃṣṭraḥ karālavān |
    sudīrghatāmrajihvoṣṭho lambabhrūḥ sthūlanāsikaḥ || 7-150-5||

    MHB 7-150-6

    नीलाङ्गो लोहितग्रीवो गिरिवर्ष्मा भयंकरः ।
    महाकायो महाबाहुर्महाशीर्षो महाबलः ॥ ७-१५०-६॥
    nīlāṅgo lohitagrīvo girivarṣmā bhayaṃkaraḥ |
    mahākāyo mahābāhurmahāśīrṣo mahābalaḥ || 7-150-6||

    MHB 7-150-7

    विकचः परुषस्पर्शो विकटोद्बद्धपिण्डिकः ।
    स्थूलस्फिग्गूढनाभिश्च शिथिलोपचयो महान् ॥ ७-१५०-७॥
    vikacaḥ paruṣasparśo vikaṭodbaddhapiṇḍikaḥ |
    sthūlasphiggūḍhanābhiśca śithilopacayo mahān || 7-150-7||

    MHB 7-150-8

    तथैव हस्ताभरणी महामायोऽङ्गदी तथा ।
    उरसा धारयन्निष्कमग्निमालां यथाचलः ॥ ७-१५०-८॥
    tathaiva hastābharaṇī mahāmāyo'ṅgadī tathā |
    urasā dhārayanniṣkamagnimālāṃ yathācalaḥ || 7-150-8||

    MHB 7-150-9

    तस्य हेममयं चित्रं बहुरूपाङ्गशोभितम् ।
    तोरणप्रतिमं शुभ्रं किरीटं मूर्ध्न्यशोभत ॥ ७-१५०-९॥
    tasya hemamayaṃ citraṃ bahurūpāṅgaśobhitam |
    toraṇapratimaṃ śubhraṃ kirīṭaṃ mūrdhnyaśobhata || 7-150-9||

    MHB 7-150-10

    कुण्डले बालसूर्याभे मालां हेममयीं शुभाम् ।
    धारयन्विपुलं कांस्यं कवचं च महाप्रभम् ॥ ७-१५०-१०॥
    kuṇḍale bālasūryābhe mālāṃ hemamayīṃ śubhām |
    dhārayanvipulaṃ kāṃsyaṃ kavacaṃ ca mahāprabham || 7-150-10||

    MHB 7-150-11

    किङ्किणीशतनिर्घोषं रक्तध्वजपताकिनम् ।
    ऋक्षचर्मावनद्धाङ्गं नल्वमात्रं महारथम् ॥ ७-१५०-११॥
    kiṅkiṇīśatanirghoṣaṃ raktadhvajapatākinam |
    ṛkṣacarmāvanaddhāṅgaṃ nalvamātraṃ mahāratham || 7-150-11||

    MHB 7-150-12

    सर्वायुधवरोपेतमास्थितो ध्वजमालिनम् ।
    अष्टचक्रसमायुक्तं मेघगम्भीरनिस्वनम् ॥ ७-१५०-१२॥
    sarvāyudhavaropetamāsthito dhvajamālinam |
    aṣṭacakrasamāyuktaṃ meghagambhīranisvanam || 7-150-12||

    MHB 7-150-13

    तत्र मातङ्गसंकाशा लोहिताक्षा विभीषणाः ।
    कामवर्णजवा युक्ता बलवन्तोऽवहन्हयाः ॥ ७-१५०-१३॥
    tatra mātaṅgasaṃkāśā lohitākṣā vibhīṣaṇāḥ |
    kāmavarṇajavā yuktā balavanto'vahanhayāḥ || 7-150-13||

    MHB 7-150-14

    राक्षसोऽस्य विरूपाक्षः सूतो दीप्तास्यकुण्डलः ।
    रश्मिभिः सूर्यरश्म्याभैः संजग्राह हयान्रणे ।
    स तेन सहितस्तस्थावरुणेन यथा रविः ॥ ७-१५०-१४॥
    rākṣaso'sya virūpākṣaḥ sūto dīptāsyakuṇḍalaḥ |
    raśmibhiḥ sūryaraśmyābhaiḥ saṃjagrāha hayānraṇe |
    sa tena sahitastasthāvaruṇena yathā raviḥ || 7-150-14||

    MHB 7-150-15

    संसक्त इव चाभ्रेण यथाद्रिर्महता महान् ।
    दिवस्पृक्सुमहान्केतुः स्यन्दनेऽस्य समुच्छ्रितः ।
    रक्तोत्तमाङ्गः क्रव्यादो गृध्रः परमभीषणः ॥ ७-१५०-१५॥
    saṃsakta iva cābhreṇa yathādrirmahatā mahān |
    divaspṛksumahānketuḥ syandane'sya samucchritaḥ |
    raktottamāṅgaḥ kravyādo gṛdhraḥ paramabhīṣaṇaḥ || 7-150-15||

    MHB 7-150-16

    वासवाशनिनिर्घोषं दृढज्यमभिविक्षिपन् ।
    व्यक्तं किष्कुपरीणाहं द्वादशारत्नि कार्मुकम् ॥ ७-१५०-१६॥
    vāsavāśaninirghoṣaṃ dṛḍhajyamabhivikṣipan |
    vyaktaṃ kiṣkuparīṇāhaṃ dvādaśāratni kārmukam || 7-150-16||

    MHB 7-150-17

    रथाक्षमात्रैरिषुभिः सर्वाः प्रच्छादयन्दिशः ।
    तस्यां वीरापहारिण्यां निशायां कर्णमभ्ययात् ॥ ७-१५०-१७॥
    rathākṣamātrairiṣubhiḥ sarvāḥ pracchādayandiśaḥ |
    tasyāṃ vīrāpahāriṇyāṃ niśāyāṃ karṇamabhyayāt || 7-150-17||

    MHB 7-150-18

    तस्य विक्षिपतश्चापं रथे विष्टभ्य तिष्ठतः ।
    अश्रूयत धनुर्घोषो विस्फूर्जितमिवाशनेः ॥ ७-१५०-१८॥
    tasya vikṣipataścāpaṃ rathe viṣṭabhya tiṣṭhataḥ |
    aśrūyata dhanurghoṣo visphūrjitamivāśaneḥ || 7-150-18||

    MHB 7-150-19

    तेन वित्रास्यमानानि तव सैन्यानि भारत ।
    समकम्पन्त सर्वाणि सिन्धोरिव महोर्मयः ॥ ७-१५०-१९॥
    tena vitrāsyamānāni tava sainyāni bhārata |
    samakampanta sarvāṇi sindhoriva mahormayaḥ || 7-150-19||

    MHB 7-150-20

    तमापतन्तं संप्रेक्ष्य विरूपाक्षं विभीषणम् ।
    उत्स्मयन्निव राधेयस्त्वरमाणोऽभ्यवारयत् ॥ ७-१५०-२०॥
    tamāpatantaṃ saṃprekṣya virūpākṣaṃ vibhīṣaṇam |
    utsmayanniva rādheyastvaramāṇo'bhyavārayat || 7-150-20||

    MHB 7-150-21

    ततः कर्णोऽभ्ययादेनमस्यन्नस्यन्तमन्तिकात् ।
    मातङ्ग इव मातङ्गं यूथर्षभ इवर्षभम् ॥ ७-१५०-२१॥
    tataḥ karṇo'bhyayādenamasyannasyantamantikāt |
    mātaṅga iva mātaṅgaṃ yūtharṣabha ivarṣabham || 7-150-21||

    MHB 7-150-22

    स संनिपातस्तुमुलस्तयोरासीद्विशां पते ।
    कर्णराक्षसयो राजन्निन्द्रशम्बरयोरिव ॥ ७-१५०-२२॥
    sa saṃnipātastumulastayorāsīdviśāṃ pate |
    karṇarākṣasayo rājannindraśambarayoriva || 7-150-22||

    MHB 7-150-23

    तौ प्रगृह्य महावेगे धनुषी भीमनिस्वने ।
    प्राच्छादयेतामन्योन्यं तक्षमाणौ महेषुभिः ॥ ७-१५०-२३॥
    tau pragṛhya mahāvege dhanuṣī bhīmanisvane |
    prācchādayetāmanyonyaṃ takṣamāṇau maheṣubhiḥ || 7-150-23||

    MHB 7-150-24

    ततः पूर्णायतोत्सृष्टैः शरैः संनतपर्वभिः ।
    न्यवारयेतामन्योन्यं कांस्ये निर्भिद्य वर्मणी ॥ ७-१५०-२४॥
    tataḥ pūrṇāyatotsṛṣṭaiḥ śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ |
    nyavārayetāmanyonyaṃ kāṃsye nirbhidya varmaṇī || 7-150-24||

    MHB 7-150-25

    तौ नखैरिव शार्दूलौ दन्तैरिव महाद्विपौ ।
    रथशक्तिभिरन्योन्यं विशिखैश्च ततक्षतुः ॥ ७-१५०-२५॥
    tau nakhairiva śārdūlau dantairiva mahādvipau |
    rathaśaktibhiranyonyaṃ viśikhaiśca tatakṣatuḥ || 7-150-25||

    MHB 7-150-26

    संछिन्दन्तौ हि गात्राणि संदधानौ च सायकान् ।
    धक्ष्यमाणौ शरव्रातैर्नोदीक्षितुमशक्नुताम् ॥ ७-१५०-२६॥
    saṃchindantau hi gātrāṇi saṃdadhānau ca sāyakān |
    dhakṣyamāṇau śaravrātairnodīkṣitumaśaknutām || 7-150-26||

    MHB 7-150-27

    तौ तु विक्षतसर्वाङ्गौ रुधिरौघपरिप्लुतौ ।
    व्यभ्राजेतां यथा वारिप्रस्रुतौ गैरिकाचलौ ॥ ७-१५०-२७॥
    tau tu vikṣatasarvāṅgau rudhiraughapariplutau |
    vyabhrājetāṃ yathā vāriprasrutau gairikācalau || 7-150-27||

    MHB 7-150-28

    तौ शराग्रविभिन्नाङ्गौ निर्भिन्दन्तौ परस्परम् ।
    नाकम्पयेतामन्योन्यं यतमानौ महाद्युती ॥ ७-१५०-२८॥
    tau śarāgravibhinnāṅgau nirbhindantau parasparam |
    nākampayetāmanyonyaṃ yatamānau mahādyutī || 7-150-28||

    MHB 7-150-29

    तत्प्रवृत्तं निशायुद्धं चिरं सममिवाभवत् ।
    प्राणयोर्दीव्यतो राजन्कर्णराक्षसयोर्मृधे ॥ ७-१५०-२९॥
    tatpravṛttaṃ niśāyuddhaṃ ciraṃ samamivābhavat |
    prāṇayordīvyato rājankarṇarākṣasayormṛdhe || 7-150-29||

    MHB 7-150-30

    तस्य संदधतस्तीक्ष्णाञ्शरांश्चासक्तमस्यतः ।
    धनुर्घोषेण वित्रस्ताः स्वे परे च तदाभवन् ।
    घटोत्कचं यदा कर्णो विशेषयति नो नृप ॥ ७-१५०-३०॥
    tasya saṃdadhatastīkṣṇāñśarāṃścāsaktamasyataḥ |
    dhanurghoṣeṇa vitrastāḥ sve pare ca tadābhavan |
    ghaṭotkacaṃ yadā karṇo viśeṣayati no nṛpa || 7-150-30||

    MHB 7-150-31

    ततः प्रादुष्करोद्दिव्यमस्त्रमस्त्रविदां वरः ।
    कर्णेन विहितं दृष्ट्वा दिव्यमस्त्रं घटोत्कचः ।
    प्रादुश्चक्रे महामायां राक्षसः पाण्डुनन्दनः ॥ ७-१५०-३१॥
    tataḥ prāduṣkaroddivyamastramastravidāṃ varaḥ |
    karṇena vihitaṃ dṛṣṭvā divyamastraṃ ghaṭotkacaḥ |
    prāduścakre mahāmāyāṃ rākṣasaḥ pāṇḍunandanaḥ || 7-150-31||

    MHB 7-150-32

    शूलमुद्गरधारिण्या शैलपादपहस्तया ।
    रक्षसां घोररूपाणां महत्या सेनया वृतः ॥ ७-१५०-३२॥
    śūlamudgaradhāriṇyā śailapādapahastayā |
    rakṣasāṃ ghorarūpāṇāṃ mahatyā senayā vṛtaḥ || 7-150-32||

    MHB 7-150-33

    तमुद्यतमहाचापं दृष्ट्वा ते व्यथिता नृपाः ।
    भूतान्तकमिवायान्तं कालदण्डोग्रधारिणम् ॥ ७-१५०-३३॥
    tamudyatamahācāpaṃ dṛṣṭvā te vyathitā nṛpāḥ |
    bhūtāntakamivāyāntaṃ kāladaṇḍogradhāriṇam || 7-150-33||

    MHB 7-150-34

    घटोत्कचप्रमुक्तेन सिंहनादेन भीषिताः ।
    प्रसुस्रुवुर्गजा मूत्रं विव्यथुश्च नरा भृशम् ॥ ७-१५०-३४॥
    ghaṭotkacapramuktena siṃhanādena bhīṣitāḥ |
    prasusruvurgajā mūtraṃ vivyathuśca narā bhṛśam || 7-150-34||

    MHB 7-150-35

    ततोऽश्मवृष्टिरत्युग्रा महत्यासीत्समन्ततः ।
    अर्धरात्रेऽधिकबलैर्विमुक्ता रक्षसां बलैः ॥ ७-१५०-३५॥
    tato'śmavṛṣṭiratyugrā mahatyāsītsamantataḥ |
    ardharātre'dhikabalairvimuktā rakṣasāṃ balaiḥ || 7-150-35||

    MHB 7-150-36

    आयसानि च चक्राणि भुशुण्ड्यः शक्तितोमराः ।
    पतन्त्यविरलाः शूलाः शतघ्न्यः पट्टिशास्तथा ॥ ७-१५०-३६॥
    āyasāni ca cakrāṇi bhuśuṇḍyaḥ śaktitomarāḥ |
    patantyaviralāḥ śūlāḥ śataghnyaḥ paṭṭiśāstathā || 7-150-36||

    MHB 7-150-37

    तदुग्रमतिरौद्रं च दृष्ट्वा युद्धं नराधिपाः ।
    पुत्राश्च तव योधाश्च व्यथिता विप्रदुद्रुवुः ॥ ७-१५०-३७॥
    tadugramatiraudraṃ ca dṛṣṭvā yuddhaṃ narādhipāḥ |
    putrāśca tava yodhāśca vyathitā vipradudruvuḥ || 7-150-37||

    MHB 7-150-38

    तत्रैकोऽस्त्रबलश्लाघी कर्णो मानी न विव्यथे ।
    व्यधमच्च शरैर्मायां घटोत्कचविनिर्मिताम् ॥ ७-१५०-३८॥
    tatraiko'strabalaślāghī karṇo mānī na vivyathe |
    vyadhamacca śarairmāyāṃ ghaṭotkacavinirmitām || 7-150-38||

    MHB 7-150-39

    मायायां तु प्रहीणायाममर्षात्स घटोत्कचः ।
    विससर्ज शरान्घोरान्सूतपुत्रं त आविशन् ॥ ७-१५०-३९॥
    māyāyāṃ tu prahīṇāyāmamarṣātsa ghaṭotkacaḥ |
    visasarja śarānghorānsūtaputraṃ ta āviśan || 7-150-39||

    MHB 7-150-40

    ततस्ते रुधिराभ्यक्ता भित्त्वा कर्णं महाहवे ।
    विविशुर्धरणीं बाणाः संक्रुद्धा इव पन्नगाः ॥ ७-१५०-४०॥
    tataste rudhirābhyaktā bhittvā karṇaṃ mahāhave |
    viviśurdharaṇīṃ bāṇāḥ saṃkruddhā iva pannagāḥ || 7-150-40||

    MHB 7-150-41

    सूतपुत्रस्तु संक्रुद्धो लघुहस्तः प्रतापवान् ।
    घटोत्कचमतिक्रम्य बिभेद दशभिः शरैः ॥ ७-१५०-४१॥
    sūtaputrastu saṃkruddho laghuhastaḥ pratāpavān |
    ghaṭotkacamatikramya bibheda daśabhiḥ śaraiḥ || 7-150-41||

    MHB 7-150-42

    घटोत्कचो विनिर्भिन्नः सूतपुत्रेण मर्मसु ।
    चक्रं दिव्यं सहस्रारमगृह्णाद्व्यथितो भृशम् ॥ ७-१५०-४२॥
    ghaṭotkaco vinirbhinnaḥ sūtaputreṇa marmasu |
    cakraṃ divyaṃ sahasrāramagṛhṇādvyathito bhṛśam || 7-150-42||

    MHB 7-150-43

    क्षुरान्तं बालसूर्याभं मणिरत्नविभूषितम् ।
    चिक्षेपाधिरथेः क्रुद्धो भैमसेनिर्जिघांसया ॥ ७-१५०-४३॥
    kṣurāntaṃ bālasūryābhaṃ maṇiratnavibhūṣitam |
    cikṣepādhiratheḥ kruddho bhaimasenirjighāṃsayā || 7-150-43||

    MHB 7-150-44

    प्रविद्धमतिवेगेन विक्षिप्तं कर्णसायकैः ।
    अभाग्यस्येव संकल्पस्तन्मोघमपतद्भुवि ॥ ७-१५०-४४॥
    praviddhamativegena vikṣiptaṃ karṇasāyakaiḥ |
    abhāgyasyeva saṃkalpastanmoghamapatadbhuvi || 7-150-44||

    MHB 7-150-45

    घटोत्कचस्तु संक्रुद्धो दृष्ट्वा चक्रं निपातितम् ।
    कर्णं प्राच्छादयद्बाणैः स्वर्भानुरिव भास्करम् ॥ ७-१५०-४५॥
    ghaṭotkacastu saṃkruddho dṛṣṭvā cakraṃ nipātitam |
    karṇaṃ prācchādayadbāṇaiḥ svarbhānuriva bhāskaram || 7-150-45||

    MHB 7-150-46

    सूतपुत्रस्त्वसंभ्रान्तो रुद्रोपेन्द्रेन्द्रविक्रमः ।
    घटोत्कचरथं तूर्णं छादयामास पत्रिभिः ॥ ७-१५०-४६॥
    sūtaputrastvasaṃbhrānto rudropendrendravikramaḥ |
    ghaṭotkacarathaṃ tūrṇaṃ chādayāmāsa patribhiḥ || 7-150-46||

    MHB 7-150-47

    घटोत्कचेन क्रुद्धेन गदा हेमाङ्गदा तदा ।
    क्षिप्ता भ्राम्य शरैः सापि कर्णेनाभ्याहतापतत् ॥ ७-१५०-४७॥
    ghaṭotkacena kruddhena gadā hemāṅgadā tadā |
    kṣiptā bhrāmya śaraiḥ sāpi karṇenābhyāhatāpatat || 7-150-47||

    MHB 7-150-48

    ततोऽन्तरिक्षमुत्पत्य कालमेघ इवोन्नदन् ।
    प्रववर्ष महाकायो द्रुमवर्षं नभस्तलात् ॥ ७-१५०-४८॥
    tato'ntarikṣamutpatya kālamegha ivonnadan |
    pravavarṣa mahākāyo drumavarṣaṃ nabhastalāt || 7-150-48||

    MHB 7-150-49

    ततो मायाविनं कर्णो भीमसेनसुतं दिवि ।
    मार्गणैरभिविव्याध घनं सूर्य इवांशुभिः ॥ ७-१५०-४९॥
    tato māyāvinaṃ karṇo bhīmasenasutaṃ divi |
    mārgaṇairabhivivyādha ghanaṃ sūrya ivāṃśubhiḥ || 7-150-49||

    MHB 7-150-50

    तस्य सर्वान्हयान्हत्वा संछिद्य शतधा रथम् ।
    अभ्यवर्षच्छरैः कर्णः पर्जन्य इव वृष्टिमान् ॥ ७-१५०-५०॥
    tasya sarvānhayānhatvā saṃchidya śatadhā ratham |
    abhyavarṣaccharaiḥ karṇaḥ parjanya iva vṛṣṭimān || 7-150-50||

    MHB 7-150-51

    न चास्यासीदनिर्भिन्नं गात्रे द्व्यङ्गुलमन्तरम् ।
    सोऽदृश्यत मुहूर्तेन श्वाविच्छललितो यथा ॥ ७-१५०-५१॥
    na cāsyāsīdanirbhinnaṃ gātre dvyaṅgulamantaram |
    so'dṛśyata muhūrtena śvāvicchalalito yathā || 7-150-51||

    MHB 7-150-52

    न हयान्न रथं तस्य न ध्वजं न घटोत्कचम् ।
    दृष्टवन्तः स्म समरे शरौघैरभिसंवृतम् ॥ ७-१५०-५२॥
    na hayānna rathaṃ tasya na dhvajaṃ na ghaṭotkacam |
    dṛṣṭavantaḥ sma samare śaraughairabhisaṃvṛtam || 7-150-52||

    MHB 7-150-53

    स तु कर्णस्य तद्दिव्यमस्त्रमस्त्रेण शातयन् ।
    मायायुद्धेन मायावी सूतपुत्रमयोधयत् ॥ ७-१५०-५३॥
    sa tu karṇasya taddivyamastramastreṇa śātayan |
    māyāyuddhena māyāvī sūtaputramayodhayat || 7-150-53||

    MHB 7-150-54

    सोऽयोधयत्तदा कर्णं मायया लाघवेन च ।
    अलक्ष्यमाणोऽथ दिवि शरजालेषु संपतन् ॥ ७-१५०-५४॥
    so'yodhayattadā karṇaṃ māyayā lāghavena ca |
    alakṣyamāṇo'tha divi śarajāleṣu saṃpatan || 7-150-54||

    MHB 7-150-55

    भैमसेनिर्महामायो मायया कुरुसत्तम ।
    प्रचकार महामायां मोहयन्निव भारत ॥ ७-१५०-५५॥
    bhaimasenirmahāmāyo māyayā kurusattama |
    pracakāra mahāmāyāṃ mohayanniva bhārata || 7-150-55||

    MHB 7-150-56

    स स्म कृत्वा विरूपाणि वदनान्यशुभाननः ।
    अग्रसत्सूतपुत्रस्य दिव्यान्यस्त्राणि मायया ॥ ७-१५०-५६॥
    sa sma kṛtvā virūpāṇi vadanānyaśubhānanaḥ |
    agrasatsūtaputrasya divyānyastrāṇi māyayā || 7-150-56||

    MHB 7-150-57

    पुनश्चापि महाकायः संछिन्नः शतधा रणे ।
    गतसत्त्वो निरुत्साहः पतितः खाद्व्यदृश्यत ।
    हतं तं मन्यमानाः स्म प्राणदन्कुरुपुंगवाः ॥ ७-१५०-५७॥
    punaścāpi mahākāyaḥ saṃchinnaḥ śatadhā raṇe |
    gatasattvo nirutsāhaḥ patitaḥ khādvyadṛśyata |
    hataṃ taṃ manyamānāḥ sma prāṇadankurupuṃgavāḥ || 7-150-57||

    MHB 7-150-58

    अथ देहैर्नवैरन्यैर्दिक्षु सर्वास्वदृश्यत ।
    पुनश्चापि महाकायः शतशीर्षः शतोदरः ॥ ७-१५०-५८॥
    atha dehairnavairanyairdikṣu sarvāsvadṛśyata |
    punaścāpi mahākāyaḥ śataśīrṣaḥ śatodaraḥ || 7-150-58||

    MHB 7-150-59

    व्यदृश्यत महाबाहुर्मैनाक इव पर्वतः ।
    अङ्गुष्ठमात्रो भूत्वा च पुनरेव स राक्षसः ।
    सागरोर्मिरिवोद्धूतस्तिर्यगूर्ध्वमवर्तत ॥ ७-१५०-५९॥
    vyadṛśyata mahābāhurmaināka iva parvataḥ |
    aṅguṣṭhamātro bhūtvā ca punareva sa rākṣasaḥ |
    sāgarormirivoddhūtastiryagūrdhvamavartata || 7-150-59||

    MHB 7-150-60

    वसुधां दारयित्वा च पुनरप्सु न्यमज्जत ।
    अदृश्यत तदा तत्र पुनरुन्मज्जितोऽन्यतः ॥ ७-१५०-६०॥
    vasudhāṃ dārayitvā ca punarapsu nyamajjata |
    adṛśyata tadā tatra punarunmajjito'nyataḥ || 7-150-60||

    MHB 7-150-61

    सोऽवतीर्य पुनस्तस्थौ रथे हेमपरिष्कृते ।
    क्षितिं द्यां च दिशश्चैव माययावृत्य दंशितः ॥ ७-१५०-६१॥
    so'vatīrya punastasthau rathe hemapariṣkṛte |
    kṣitiṃ dyāṃ ca diśaścaiva māyayāvṛtya daṃśitaḥ || 7-150-61||

    MHB 7-150-62

    गत्वा कर्णरथाभ्याशं विचलत्कुण्डलाननः ।
    प्राह वाक्यमसंभ्रान्तः सूतपुत्रं विशां पते ॥ ७-१५०-६२॥
    gatvā karṇarathābhyāśaṃ vicalatkuṇḍalānanaḥ |
    prāha vākyamasaṃbhrāntaḥ sūtaputraṃ viśāṃ pate || 7-150-62||

    MHB 7-150-63

    तिष्ठेदानीं न मे जीवन्सूतपुत्र गमिष्यसि ।
    युद्धश्रद्धामहं तेऽद्य विनेष्यामि रणाजिरे ॥ ७-१५०-६३॥
    tiṣṭhedānīṃ na me jīvansūtaputra gamiṣyasi |
    yuddhaśraddhāmahaṃ te'dya vineṣyāmi raṇājire || 7-150-63||

    MHB 7-150-64

    इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षं रक्षः क्रूरपराक्रमम् ।
    उत्पपातान्तरिक्षं च जहास च सुविस्वरम् ।
    कर्णमभ्याहनच्चैव गजेन्द्रमिव केसरी ॥ ७-१५०-६४॥
    ityuktvā roṣatāmrākṣaṃ rakṣaḥ krūraparākramam |
    utpapātāntarikṣaṃ ca jahāsa ca suvisvaram |
    karṇamabhyāhanaccaiva gajendramiva kesarī || 7-150-64||

    MHB 7-150-65

    रथाक्षमात्रैरिषुभिरभ्यवर्षद्घटोत्कचः ।
    रथिनामृषभं कर्णं धाराभिरिव तोयदः ।
    शरवृष्टिं च तां कर्णो दूरप्राप्तामशातयत् ॥ ७-१५०-६५॥
    rathākṣamātrairiṣubhirabhyavarṣadghaṭotkacaḥ |
    rathināmṛṣabhaṃ karṇaṃ dhārābhiriva toyadaḥ |
    śaravṛṣṭiṃ ca tāṃ karṇo dūraprāptāmaśātayat || 7-150-65||

    MHB 7-150-66

    दृष्ट्वा च विहतां मायां कर्णेन भरतर्षभ ।
    घटोत्कचस्ततो मायां ससर्जान्तर्हितः पुनः ॥ ७-१५०-६६॥
    dṛṣṭvā ca vihatāṃ māyāṃ karṇena bharatarṣabha |
    ghaṭotkacastato māyāṃ sasarjāntarhitaḥ punaḥ || 7-150-66||

    MHB 7-150-67

    सोऽभवद्गिरिरित्युच्चः शिखरैस्तरुसंकटैः ।
    शूलप्रासासिमुसलजलप्रस्रवणो महान् ॥ ७-१५०-६७॥
    so'bhavadgirirityuccaḥ śikharaistarusaṃkaṭaiḥ |
    śūlaprāsāsimusalajalaprasravaṇo mahān || 7-150-67||

    MHB 7-150-68

    तमञ्जनचयप्रख्यं कर्णो दृष्ट्वा महीधरम् ।
    प्रपातैरायुधान्युग्राण्युद्वहन्तं न चुक्षुभे ॥ ७-१५०-६८॥
    tamañjanacayaprakhyaṃ karṇo dṛṣṭvā mahīdharam |
    prapātairāyudhānyugrāṇyudvahantaṃ na cukṣubhe || 7-150-68||

    MHB 7-150-69

    स्मयन्निव ततः कर्णो दिव्यमस्त्रमुदीरयत् ।
    ततः सोऽस्त्रेण शैलेन्द्रो विक्षिप्तो वै व्यनश्यत ॥ ७-१५०-६९॥
    smayanniva tataḥ karṇo divyamastramudīrayat |
    tataḥ so'streṇa śailendro vikṣipto vai vyanaśyata || 7-150-69||

    MHB 7-150-70

    ततः स तोयदो भूत्वा नीलः सेन्द्रायुधो दिवि ।
    अश्मवृष्टिभिरत्युग्रः सूतपुत्रमवाकिरत् ॥ ७-१५०-७०॥
    tataḥ sa toyado bhūtvā nīlaḥ sendrāyudho divi |
    aśmavṛṣṭibhiratyugraḥ sūtaputramavākirat || 7-150-70||

    MHB 7-150-71

    अथ संधाय वायव्यमस्त्रमस्त्रविदां वरः ।
    व्यधमत्कालमेघं तं कर्णो वैकर्तनो वृषा ॥ ७-१५०-७१॥
    atha saṃdhāya vāyavyamastramastravidāṃ varaḥ |
    vyadhamatkālameghaṃ taṃ karṇo vaikartano vṛṣā || 7-150-71||

    MHB 7-150-72

    स मार्गणगणैः कर्णो दिशः प्रच्छाद्य सर्वशः ।
    जघानास्त्रं महाराज घटोत्कचसमीरितम् ॥ ७-१५०-७२॥
    sa mārgaṇagaṇaiḥ karṇo diśaḥ pracchādya sarvaśaḥ |
    jaghānāstraṃ mahārāja ghaṭotkacasamīritam || 7-150-72||

    MHB 7-150-73

    ततः प्रहस्य समरे भैमसेनिर्महाबलः ।
    प्रादुश्चक्रे महामायां कर्णं प्रति महारथम् ॥ ७-१५०-७३॥
    tataḥ prahasya samare bhaimasenirmahābalaḥ |
    prāduścakre mahāmāyāṃ karṇaṃ prati mahāratham || 7-150-73||

    MHB 7-150-74

    स दृष्ट्वा पुनरायान्तं रथेन रथिनां वरम् ।
    घटोत्कचमसंभ्रान्तं राक्षसैर्बहुभिर्वृतम् ॥ ७-१५०-७४॥
    sa dṛṣṭvā punarāyāntaṃ rathena rathināṃ varam |
    ghaṭotkacamasaṃbhrāntaṃ rākṣasairbahubhirvṛtam || 7-150-74||

    MHB 7-150-75

    सिंहशार्दूलसदृशैर्मत्तद्विरदविक्रमैः ।
    गजस्थैश्च रथस्थैश्च वाजिपृष्ठगतैस्तथा ॥ ७-१५०-७५॥
    siṃhaśārdūlasadṛśairmattadviradavikramaiḥ |
    gajasthaiśca rathasthaiśca vājipṛṣṭhagataistathā || 7-150-75||

    MHB 7-150-76

    नानाशस्त्रधरैर्घोरैर्नानाकवचभूषणैः ।
    वृतं घटोत्कचं क्रूरैर्मरुद्भिरिव वासवम् ।
    दृष्ट्वा कर्णो महेष्वासो योधयामास राक्षसम् ॥ ७-१५०-७६॥
    nānāśastradharairghorairnānākavacabhūṣaṇaiḥ |
    vṛtaṃ ghaṭotkacaṃ krūrairmarudbhiriva vāsavam |
    dṛṣṭvā karṇo maheṣvāso yodhayāmāsa rākṣasam || 7-150-76||

    MHB 7-150-77

    घटोत्कचस्ततः कर्णं विद्ध्वा पञ्चभिराशुगैः ।
    ननाद भैरवं नादं भीषयन्सर्वपार्थिवान् ॥ ७-१५०-७७॥
    ghaṭotkacastataḥ karṇaṃ viddhvā pañcabhirāśugaiḥ |
    nanāda bhairavaṃ nādaṃ bhīṣayansarvapārthivān || 7-150-77||

    MHB 7-150-78

    भूयश्चाञ्जलिकेनाथ समार्गणगणं महत् ।
    कर्णहस्तस्थितं चापं चिच्छेदाशु घटोत्कचः ॥ ७-१५०-७८॥
    bhūyaścāñjalikenātha samārgaṇagaṇaṃ mahat |
    karṇahastasthitaṃ cāpaṃ cicchedāśu ghaṭotkacaḥ || 7-150-78||

    MHB 7-150-79

    अथान्यद्धनुरादाय दृढं भारसहं महत् ।
    व्यकर्षत बलात्कर्ण इन्द्रायुधमिवोच्छ्रितम् ॥ ७-१५०-७९॥
    athānyaddhanurādāya dṛḍhaṃ bhārasahaṃ mahat |
    vyakarṣata balātkarṇa indrāyudhamivocchritam || 7-150-79||

    MHB 7-150-80

    ततः कर्णो महाराज प्रेषयामास सायकान् ।
    सुवर्णपुङ्खाञ्शत्रुघ्नान्खचरान्राक्षसान्प्रति ॥ ७-१५०-८०॥
    tataḥ karṇo mahārāja preṣayāmāsa sāyakān |
    suvarṇapuṅkhāñśatrughnānkhacarānrākṣasānprati || 7-150-80||

    MHB 7-150-81

    तद्बाणैरर्दितं यूथं रक्षसां पीनवक्षसाम् ।
    सिंहेनेवार्दितं वन्यं गजानामाकुलं कुलम् ॥ ७-१५०-८१॥
    tadbāṇairarditaṃ yūthaṃ rakṣasāṃ pīnavakṣasām |
    siṃhenevārditaṃ vanyaṃ gajānāmākulaṃ kulam || 7-150-81||

    MHB 7-150-82

    विधम्य राक्षसान्बाणैः साश्वसूतगजान्विभुः ।
    ददाह भगवान्वह्निर्भूतानीव युगक्षये ॥ ७-१५०-८२॥
    vidhamya rākṣasānbāṇaiḥ sāśvasūtagajānvibhuḥ |
    dadāha bhagavānvahnirbhūtānīva yugakṣaye || 7-150-82||

    MHB 7-150-83

    स हत्वा राक्षसीं सेनां शुशुभे सूतनन्दनः ।
    पुरेव त्रिपुरं दग्ध्वा दिवि देवो महेश्वरः ॥ ७-१५०-८३॥
    sa hatvā rākṣasīṃ senāṃ śuśubhe sūtanandanaḥ |
    pureva tripuraṃ dagdhvā divi devo maheśvaraḥ || 7-150-83||

    MHB 7-150-84

    तेषु राजसहस्रेषु पाण्डवेयेषु मारिष ।
    नैनं निरीक्षितुमपि कश्चिच्छक्नोति पार्थिव ॥ ७-१५०-८४॥
    teṣu rājasahasreṣu pāṇḍaveyeṣu māriṣa |
    nainaṃ nirīkṣitumapi kaścicchaknoti pārthiva || 7-150-84||

    MHB 7-150-85

    ऋते घटोत्कचाद्राजन्राक्षसेन्द्रान्महाबलात् ।
    भीमवीर्यबलोपेतात्क्रुद्धाद्वैवस्वतादिव ॥ ७-१५०-८५॥
    ṛte ghaṭotkacādrājanrākṣasendrānmahābalāt |
    bhīmavīryabalopetātkruddhādvaivasvatādiva || 7-150-85||

    MHB 7-150-86

    तस्य क्रुद्धस्य नेत्राभ्यां पावकः समजायत ।
    महोल्काभ्यां यथा राजन्सार्चिषः स्नेहबिन्दवः ॥ ७-१५०-८६॥
    tasya kruddhasya netrābhyāṃ pāvakaḥ samajāyata |
    maholkābhyāṃ yathā rājansārciṣaḥ snehabindavaḥ || 7-150-86||

    MHB 7-150-87

    तलं तलेन संहत्य संदश्य दशनच्छदम् ।
    रथमास्थाय च पुनर्मायया निर्मितं पुनः ॥ ७-१५०-८७॥
    talaṃ talena saṃhatya saṃdaśya daśanacchadam |
    rathamāsthāya ca punarmāyayā nirmitaṃ punaḥ || 7-150-87||

    MHB 7-150-88

    युक्तं गजनिभैर्वाहैः पिशाचवदनैः खरैः ।
    स सूतमब्रवीत्क्रुद्धः सूतपुत्राय मा वह ॥ ७-१५०-८८॥
    yuktaṃ gajanibhairvāhaiḥ piśācavadanaiḥ kharaiḥ |
    sa sūtamabravītkruddhaḥ sūtaputrāya mā vaha || 7-150-88||

    MHB 7-150-89

    स ययौ घोररूपेण रथेन रथिनां वरः ।
    द्वैरथं सूतपुत्रेण पुनरेव विशां पते ॥ ७-१५०-८९॥
    sa yayau ghorarūpeṇa rathena rathināṃ varaḥ |
    dvairathaṃ sūtaputreṇa punareva viśāṃ pate || 7-150-89||

    MHB 7-150-90

    स चिक्षेप पुनः क्रुद्धः सूतपुत्राय राक्षसः ।
    अष्टचक्रां महाघोरामशनिं रुद्रनिर्मिताम् ॥ ७-१५०-९०॥
    sa cikṣepa punaḥ kruddhaḥ sūtaputrāya rākṣasaḥ |
    aṣṭacakrāṃ mahāghorāmaśaniṃ rudranirmitām || 7-150-90||

    MHB 7-150-91

    तामवप्लुत्य जग्राह कर्णो न्यस्य रथे धनुः ।
    चिक्षेप चैनां तस्यैव स्यन्दनात्सोऽवपुप्लुवे ॥ ७-१५०-९१॥
    tāmavaplutya jagrāha karṇo nyasya rathe dhanuḥ |
    cikṣepa caināṃ tasyaiva syandanātso'vapupluve || 7-150-91||

    MHB 7-150-92

    साश्वसूतध्वजं यानं भस्म कृत्वा महाप्रभा ।
    विवेश वसुधां भित्त्वा सुरास्तत्र विसिस्मियुः ॥ ७-१५०-९२॥
    sāśvasūtadhvajaṃ yānaṃ bhasma kṛtvā mahāprabhā |
    viveśa vasudhāṃ bhittvā surāstatra visismiyuḥ || 7-150-92||

    MHB 7-150-93

    कर्णं तु सर्वभूतानि पूजयामासुरञ्जसा ।
    यदवप्लुत्य जग्राह देवसृष्टां महाशनिम् ॥ ७-१५०-९३॥
    karṇaṃ tu sarvabhūtāni pūjayāmāsurañjasā |
    yadavaplutya jagrāha devasṛṣṭāṃ mahāśanim || 7-150-93||

    MHB 7-150-94

    एवं कृत्वा रणे कर्ण आरुरोह रथं पुनः ।
    ततो मुमोच नाराचान्सूतपुत्रः परंतपः ॥ ७-१५०-९४॥
    evaṃ kṛtvā raṇe karṇa āruroha rathaṃ punaḥ |
    tato mumoca nārācānsūtaputraḥ paraṃtapaḥ || 7-150-94||

    MHB 7-150-95

    अशक्यं कर्तुमन्येन सर्वभूतेषु मानद ।
    यदकार्षीत्तदा कर्णः संग्रामे भीमदर्शने ॥ ७-१५०-९५॥
    aśakyaṃ kartumanyena sarvabhūteṣu mānada |
    yadakārṣīttadā karṇaḥ saṃgrāme bhīmadarśane || 7-150-95||

    MHB 7-150-96

    स हन्यमानो नाराचैर्धाराभिरिव पर्वतः ।
    गन्धर्वनगराकारः पुनरन्तरधीयत ॥ ७-१५०-९६॥
    sa hanyamāno nārācairdhārābhiriva parvataḥ |
    gandharvanagarākāraḥ punarantaradhīyata || 7-150-96||

    MHB 7-150-97

    एवं स वै महामायो मायया लाघवेन च ।
    अस्त्राणि तानि दिव्यानि जघान रिपुसूदनः ॥ ७-१५०-९७॥
    evaṃ sa vai mahāmāyo māyayā lāghavena ca |
    astrāṇi tāni divyāni jaghāna ripusūdanaḥ || 7-150-97||

    MHB 7-150-98

    निहन्यमानेष्वस्त्रेषु मायया तेन रक्षसा ।
    असंभ्रान्तस्ततः कर्णस्तद्रक्षः प्रत्ययुध्यत ॥ ७-१५०-९८॥
    nihanyamāneṣvastreṣu māyayā tena rakṣasā |
    asaṃbhrāntastataḥ karṇastadrakṣaḥ pratyayudhyata || 7-150-98||

    MHB 7-150-99

    ततः क्रुद्धो महाराज भैमसेनिर्महाबलः ।
    चकार बहुधात्मानं भीषयाणो नराधिपान् ॥ ७-१५०-९९॥
    tataḥ kruddho mahārāja bhaimasenirmahābalaḥ |
    cakāra bahudhātmānaṃ bhīṣayāṇo narādhipān || 7-150-99||

    MHB 7-150-100

    ततो दिग्भ्यः समापेतुः सिंहव्याघ्रतरक्षवः ।
    अग्निजिह्वाश्च भुजगा विहगाश्चाप्ययोमुखाः ॥ ७-१५०-१००॥
    tato digbhyaḥ samāpetuḥ siṃhavyāghratarakṣavaḥ |
    agnijihvāśca bhujagā vihagāścāpyayomukhāḥ || 7-150-100||

    MHB 7-150-101

    स कीर्यमाणो निशितैः कर्णचापच्युतैः शरैः ।
    नगराद्रिवनप्रख्यस्तत्रैवान्तरधीयत ॥ ७-१५०-१०१॥
    sa kīryamāṇo niśitaiḥ karṇacāpacyutaiḥ śaraiḥ |
    nagarādrivanaprakhyastatraivāntaradhīyata || 7-150-101||

    MHB 7-150-102

    राक्षसाश्च पिशाचाश्च यातुधानाः शलावृकाः ।
    ते कर्णं भक्षयिष्यन्तः सर्वतः समुपाद्रवन् ।
    अथैनं वाग्भिरुग्राभिस्त्रासयां चक्रिरे तदा ॥ ७-१५०-१०२॥
    rākṣasāśca piśācāśca yātudhānāḥ śalāvṛkāḥ |
    te karṇaṃ bhakṣayiṣyantaḥ sarvataḥ samupādravan |
    athainaṃ vāgbhirugrābhistrāsayāṃ cakrire tadā || 7-150-102||

    MHB 7-150-103

    उद्यतैर्बहुभिर्घोरैरायुधैः शोणितोक्षितैः ।
    तेषामनेकैरेकैकं कर्णो विव्याध चाशुगैः ॥ ७-१५०-१०३॥
    udyatairbahubhirghorairāyudhaiḥ śoṇitokṣitaiḥ |
    teṣāmanekairekaikaṃ karṇo vivyādha cāśugaiḥ || 7-150-103||

    MHB 7-150-104

    प्रतिहत्य तु तां मायां दिव्येनास्त्रेण राक्षसीम् ।
    आजघान हयानस्य शरैः संनतपर्वभिः ॥ ७-१५०-१०४॥
    pratihatya tu tāṃ māyāṃ divyenāstreṇa rākṣasīm |
    ājaghāna hayānasya śaraiḥ saṃnataparvabhiḥ || 7-150-104||

    MHB 7-150-105

    ते भग्ना विकृताङ्गाश्च छिन्नपृष्ठाश्च सायकैः ।
    वसुधामन्वपद्यन्त पश्यतस्तस्य रक्षसः ॥ ७-१५०-१०५॥
    te bhagnā vikṛtāṅgāśca chinnapṛṣṭhāśca sāyakaiḥ |
    vasudhāmanvapadyanta paśyatastasya rakṣasaḥ || 7-150-105||

    MHB 7-150-106

    स भग्नमायो हैडिम्बः कर्णं वैकर्तनं ततः ।
    एष ते विदधे मृत्युमित्युक्त्वान्तरधीयत ॥ ७-१५०-१०६॥
    sa bhagnamāyo haiḍimbaḥ karṇaṃ vaikartanaṃ tataḥ |
    eṣa te vidadhe mṛtyumityuktvāntaradhīyata || 7-150-106||

    Adhyaya: 151/173 (21)

    MHB 7-151-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिंस्तथा वर्तमाने कर्णराक्षसयोर्मृधे ।
    अलायुधो राक्षसेन्द्रो वीर्यवानभ्यवर्तत ॥ ७-१५१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasmiṃstathā vartamāne karṇarākṣasayormṛdhe |
    alāyudho rākṣasendro vīryavānabhyavartata || 7-151-1||

    MHB 7-151-2

    महत्या सेनया युक्तः सुयोधनमुपागमत् ।
    राक्षसानां विरूपाणां सहस्रैः परिवारितः ।
    नानारूपधरैर्वीरैः पूर्ववैरमनुस्मरन् ॥ ७-१५१-२॥
    mahatyā senayā yuktaḥ suyodhanamupāgamat |
    rākṣasānāṃ virūpāṇāṃ sahasraiḥ parivāritaḥ |
    nānārūpadharairvīraiḥ pūrvavairamanusmaran || 7-151-2||

    MHB 7-151-3

    तस्य ज्ञातिर्हि विक्रान्तो ब्राह्मणादो बको हतः ।
    किर्मीरश्च महातेजा हिडिम्बश्च सखा तथा ॥ ७-१५१-३॥
    tasya jñātirhi vikrānto brāhmaṇādo bako hataḥ |
    kirmīraśca mahātejā hiḍimbaśca sakhā tathā || 7-151-3||

    MHB 7-151-4

    स दीर्घकालाध्युषितं पूर्ववैरमनुस्मरन् ।
    विज्ञायैतन्निशायुद्धं जिघांसुर्भीममाहवे ॥ ७-१५१-४॥
    sa dīrghakālādhyuṣitaṃ pūrvavairamanusmaran |
    vijñāyaitanniśāyuddhaṃ jighāṃsurbhīmamāhave || 7-151-4||

    MHB 7-151-5

    स मत्त इव मातङ्गः संक्रुद्ध इव चोरगः ।
    दुर्योधनमिदं वाक्यमब्रवीद्युद्धलालसः ॥ ७-१५१-५॥
    sa matta iva mātaṅgaḥ saṃkruddha iva coragaḥ |
    duryodhanamidaṃ vākyamabravīdyuddhalālasaḥ || 7-151-5||

    MHB 7-151-6

    विदितं ते महाराज यथा भीमेन राक्षसाः ।
    हिडिम्बबककिर्मीरा निहता मम बान्धवाः ॥ ७-१५१-६॥
    viditaṃ te mahārāja yathā bhīmena rākṣasāḥ |
    hiḍimbabakakirmīrā nihatā mama bāndhavāḥ || 7-151-6||

    MHB 7-151-7

    परामर्शश्च कन्याया हिडिम्बायाः कृतः पुरा ।
    किमन्यद्राक्षसानन्यानस्मांश्च परिभूय ह ॥ ७-१५१-७॥
    parāmarśaśca kanyāyā hiḍimbāyāḥ kṛtaḥ purā |
    kimanyadrākṣasānanyānasmāṃśca paribhūya ha || 7-151-7||

    MHB 7-151-8

    तमहं सगणं राजन्सवाजिरथकुञ्जरम् ।
    हैडिम्बं च सहामात्यं हन्तुमभ्यागतः स्वयम् ॥ ७-१५१-८॥
    tamahaṃ sagaṇaṃ rājansavājirathakuñjaram |
    haiḍimbaṃ ca sahāmātyaṃ hantumabhyāgataḥ svayam || 7-151-8||

    MHB 7-151-9

    अद्य कुन्तीसुतान्सर्वान्वासुदेवपुरोगमान् ।
    हत्वा संभक्षयिष्यामि सर्वैरनुचरैः सह ।
    निवारय बलं सर्वं वयं योत्स्याम पाण्डवान् ॥ ७-१५१-९॥
    adya kuntīsutānsarvānvāsudevapurogamān |
    hatvā saṃbhakṣayiṣyāmi sarvairanucaraiḥ saha |
    nivāraya balaṃ sarvaṃ vayaṃ yotsyāma pāṇḍavān || 7-151-9||

    MHB 7-151-10

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा हृष्टो दुर्योधनस्तदा ।
    प्रतिपूज्याब्रवीद्वाक्यं भ्रातृभिः परिवारितः ॥ ७-१५१-१०॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā hṛṣṭo duryodhanastadā |
    pratipūjyābravīdvākyaṃ bhrātṛbhiḥ parivāritaḥ || 7-151-10||

    MHB 7-151-11

    त्वां पुरस्कृत्य सगणं वयं योत्स्यामहे परान् ।
    न हि वैरान्तमनसः स्थास्यन्ति मम सैनिकाः ॥ ७-१५१-११॥
    tvāṃ puraskṛtya sagaṇaṃ vayaṃ yotsyāmahe parān |
    na hi vairāntamanasaḥ sthāsyanti mama sainikāḥ || 7-151-11||

    MHB 7-151-12

    एवमस्त्विति राजानमुक्त्वा राक्षसपुंगवः ।
    अभ्ययात्त्वरितो भीमं सहितः पुरुषाशनैः ॥ ७-१५१-१२॥
    evamastviti rājānamuktvā rākṣasapuṃgavaḥ |
    abhyayāttvarito bhīmaṃ sahitaḥ puruṣāśanaiḥ || 7-151-12||

    MHB 7-151-13

    दीप्यमानेन वपुषा रथेनादित्यवर्चसा ।
    तादृशेनैव राजेन्द्र यादृशेन घटोत्कचः ॥ ७-१५१-१३॥
    dīpyamānena vapuṣā rathenādityavarcasā |
    tādṛśenaiva rājendra yādṛśena ghaṭotkacaḥ || 7-151-13||

    MHB 7-151-14

    तस्याप्यतुलनिर्घोषो बहुतोरणचित्रितः ।
    ऋक्षचर्मावनद्धाङ्गो नल्वमात्रो महारथः ॥ ७-१५१-१४॥
    tasyāpyatulanirghoṣo bahutoraṇacitritaḥ |
    ṛkṣacarmāvanaddhāṅgo nalvamātro mahārathaḥ || 7-151-14||

    MHB 7-151-15

    तस्यापि तुरगाः शीघ्रा हस्तिकायाः खरस्वनाः ।
    शतं युक्ता महाकाया मांसशोणितभोजनाः ॥ ७-१५१-१५॥
    tasyāpi turagāḥ śīghrā hastikāyāḥ kharasvanāḥ |
    śataṃ yuktā mahākāyā māṃsaśoṇitabhojanāḥ || 7-151-15||

    MHB 7-151-16

    तस्यापि रथनिर्घोषो महामेघरवोपमः ।
    तस्यापि सुमहच्चापं दृढज्यं बलवत्तरम् ॥ ७-१५१-१६॥
    tasyāpi rathanirghoṣo mahāmegharavopamaḥ |
    tasyāpi sumahaccāpaṃ dṛḍhajyaṃ balavattaram || 7-151-16||

    MHB 7-151-17

    तस्याप्यक्षसमा बाणा रुक्मपुङ्खाः शिलाशिताः ।
    सोऽपि वीरो महाबाहुर्यथैव स घटोत्कचः ॥ ७-१५१-१७॥
    tasyāpyakṣasamā bāṇā rukmapuṅkhāḥ śilāśitāḥ |
    so'pi vīro mahābāhuryathaiva sa ghaṭotkacaḥ || 7-151-17||

    MHB 7-151-18

    तस्यापि गोमायुबडाभिगुप्तो बभूव केतुर्ज्वलनार्कतुल्यः ।
    स चापि रूपेण घटोत्कचस्य श्रीमत्तमो व्याकुलदीपितास्यः ॥ ७-१५१-१८॥
    tasyāpi gomāyubaḍābhigupto babhūva keturjvalanārkatulyaḥ |
    sa cāpi rūpeṇa ghaṭotkacasya śrīmattamo vyākuladīpitāsyaḥ || 7-151-18||

    MHB 7-151-19

    दीप्ताङ्गदो दीप्तकिरीटमाली बद्धस्रगुष्णीषनिबद्धखड्गः ।
    गदी भुशुण्डी मुसली हली च शरासनी वारणतुल्यवर्ष्मा ॥ ७-१५१-१९॥
    dīptāṅgado dīptakirīṭamālī baddhasraguṣṇīṣanibaddhakhaḍgaḥ |
    gadī bhuśuṇḍī musalī halī ca śarāsanī vāraṇatulyavarṣmā || 7-151-19||

    MHB 7-151-20

    रथेन तेनानलवर्चसा च विद्रावयन्पाण्डववाहिनीं ताम् ।
    रराज संख्ये परिवर्तमानो विद्युन्माली मेघ इवान्तरिक्षे ॥ ७-१५१-२०॥
    rathena tenānalavarcasā ca vidrāvayanpāṇḍavavāhinīṃ tām |
    rarāja saṃkhye parivartamāno vidyunmālī megha ivāntarikṣe || 7-151-20||

    MHB 7-151-21

    ते चापि सर्वे प्रवरा नरेन्द्रा महाबला वर्मिणश्चर्मिणश्च ।
    हर्षान्विता युयुधुस्तत्र राजन्समन्ततः पाण्डवयोधवीराः ॥ ७-१५१-२१॥
    te cāpi sarve pravarā narendrā mahābalā varmiṇaścarmiṇaśca |
    harṣānvitā yuyudhustatra rājansamantataḥ pāṇḍavayodhavīrāḥ || 7-151-21||

    Adhyaya: 152/173 (47)

    MHB 7-152-1

    संजय उवाच ।
    तमागतमभिप्रेक्ष्य भीमकर्माणमाहवे ।
    हर्षमाहारयां चक्रुः कुरवः सर्व एव ते ॥ ७-१५२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tamāgatamabhiprekṣya bhīmakarmāṇamāhave |
    harṣamāhārayāṃ cakruḥ kuravaḥ sarva eva te || 7-152-1||

    MHB 7-152-2

    तथैव तव पुत्रास्ते दुर्योधनपुरोगमाः ।
    अप्लवाः प्लवमासाद्य तर्तुकामा इवार्णवम् ॥ ७-१५२-२॥
    tathaiva tava putrāste duryodhanapurogamāḥ |
    aplavāḥ plavamāsādya tartukāmā ivārṇavam || 7-152-2||

    MHB 7-152-3

    पुनर्जातमिवात्मानं मन्वानाः पार्थिवास्तदा ।
    अलायुधं राक्षसेन्द्रं स्वागतेनाभ्यपूजयन् ॥ ७-१५२-३॥
    punarjātamivātmānaṃ manvānāḥ pārthivāstadā |
    alāyudhaṃ rākṣasendraṃ svāgatenābhyapūjayan || 7-152-3||

    MHB 7-152-4

    तस्मिंस्त्वमानुषे युद्धे वर्तमाने भयावहे ।
    कर्णराक्षसयोर्नक्तं दारुणप्रतिदर्शने ॥ ७-१५२-४॥
    tasmiṃstvamānuṣe yuddhe vartamāne bhayāvahe |
    karṇarākṣasayornaktaṃ dāruṇapratidarśane || 7-152-4||

    MHB 7-152-5

    उपप्रैक्षन्त पाञ्चालाः स्मयमानाः सराजकाः ।
    तथैव तावका राजन्घूर्णमानास्ततस्ततः ॥ ७-१५२-५॥
    upapraikṣanta pāñcālāḥ smayamānāḥ sarājakāḥ |
    tathaiva tāvakā rājanghūrṇamānāstatastataḥ || 7-152-5||

    MHB 7-152-6

    चुक्रुशुर्नेदमस्तीति द्रोणद्रौणिकृपादयः ।
    तत्कर्म दृष्ट्वा संभ्रान्ता हैडिम्बस्य रणाजिरे ॥ ७-१५२-६॥
    cukruśurnedamastīti droṇadrauṇikṛpādayaḥ |
    tatkarma dṛṣṭvā saṃbhrāntā haiḍimbasya raṇājire || 7-152-6||

    MHB 7-152-7

    सर्वमाविग्नमभवद्धाहाभूतमचेतनम् ।
    तव सैन्यं महाराज निराशं कर्णजीविते ॥ ७-१५२-७॥
    sarvamāvignamabhavaddhāhābhūtamacetanam |
    tava sainyaṃ mahārāja nirāśaṃ karṇajīvite || 7-152-7||

    MHB 7-152-8

    दुर्योधनस्तु संप्रेक्ष्य कर्णमार्तिं परां गतम् ।
    अलायुधं राक्षसेन्द्रमाहूयेदमथाब्रवीत् ॥ ७-१५२-८॥
    duryodhanastu saṃprekṣya karṇamārtiṃ parāṃ gatam |
    alāyudhaṃ rākṣasendramāhūyedamathābravīt || 7-152-8||

    MHB 7-152-9

    एष वैकर्तनः कर्णो हैडिम्बेन समागतः ।
    कुरुते कर्म सुमहद्यदस्यौपयिकं मृधे ॥ ७-१५२-९॥
    eṣa vaikartanaḥ karṇo haiḍimbena samāgataḥ |
    kurute karma sumahadyadasyaupayikaṃ mṛdhe || 7-152-9||

    MHB 7-152-10

    पश्यैतान्पार्थिवाञ्शूरान्निहतान्भैमसेनिना ।
    नानाशस्त्रैरभिहतान्पादपानिव दन्तिना ॥ ७-१५२-१०॥
    paśyaitānpārthivāñśūrānnihatānbhaimaseninā |
    nānāśastrairabhihatānpādapāniva dantinā || 7-152-10||

    MHB 7-152-11

    तवैष भागः समरे राजमध्ये मया कृतः ।
    तवैवानुमते वीर तं विक्रम्य निबर्हय ॥ ७-१५२-११॥
    tavaiṣa bhāgaḥ samare rājamadhye mayā kṛtaḥ |
    tavaivānumate vīra taṃ vikramya nibarhaya || 7-152-11||

    MHB 7-152-12

    पुरा वैकर्तनं कर्णमेष पापो घटोत्कचः ।
    मायाबलमुपाश्रित्य कर्शयत्यरिकर्शनः ॥ ७-१५२-१२॥
    purā vaikartanaṃ karṇameṣa pāpo ghaṭotkacaḥ |
    māyābalamupāśritya karśayatyarikarśanaḥ || 7-152-12||

    MHB 7-152-13

    एवमुक्तः स राज्ञा तु राक्षसस्तीव्रविक्रमः ।
    तथेत्युक्त्वा महाबाहुर्घटोत्कचमुपाद्रवत् ॥ ७-१५२-१३॥
    evamuktaḥ sa rājñā tu rākṣasastīvravikramaḥ |
    tathetyuktvā mahābāhurghaṭotkacamupādravat || 7-152-13||

    MHB 7-152-14

    ततः कर्णं समुत्सृज्य भैमसेनिरपि प्रभो ।
    प्रत्यमित्रमुपायान्तं मर्दयामास मार्गणैः ॥ ७-१५२-१४॥
    tataḥ karṇaṃ samutsṛjya bhaimasenirapi prabho |
    pratyamitramupāyāntaṃ mardayāmāsa mārgaṇaiḥ || 7-152-14||

    MHB 7-152-15

    तयोः समभवद्युद्धं क्रुद्धयो राक्षसेन्द्रयोः ।
    मत्तयोर्वाशिताहेतोर्द्विपयोरिव कानने ॥ ७-१५२-१५॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ kruddhayo rākṣasendrayoḥ |
    mattayorvāśitāhetordvipayoriva kānane || 7-152-15||

    MHB 7-152-16

    रक्षसा विप्रमुक्तस्तु कर्णोऽपि रथिनां वरः ।
    अभ्यद्रवद्भीमसेनं रथेनादित्यवर्चसा ॥ ७-१५२-१६॥
    rakṣasā vipramuktastu karṇo'pi rathināṃ varaḥ |
    abhyadravadbhīmasenaṃ rathenādityavarcasā || 7-152-16||

    MHB 7-152-17

    तमायान्तमनादृत्य दृष्ट्वा ग्रस्तं घटोत्कचम् ।
    अलायुधेन समरे सिंहेनेव गवां पतिम् ॥ ७-१५२-१७॥
    tamāyāntamanādṛtya dṛṣṭvā grastaṃ ghaṭotkacam |
    alāyudhena samare siṃheneva gavāṃ patim || 7-152-17||

    MHB 7-152-18

    रथेनादित्यवपुषा भीमः प्रहरतां वरः ।
    किरञ्शरौघान्प्रययावलायुधरथं प्रति ॥ ७-१५२-१८॥
    rathenādityavapuṣā bhīmaḥ praharatāṃ varaḥ |
    kirañśaraughānprayayāvalāyudharathaṃ prati || 7-152-18||

    MHB 7-152-19

    तमायान्तमभिप्रेक्ष्य स तदालायुधः प्रभो ।
    घटोत्कचं समुत्सृज्य भीमसेनं समाह्वयत् ॥ ७-१५२-१९॥
    tamāyāntamabhiprekṣya sa tadālāyudhaḥ prabho |
    ghaṭotkacaṃ samutsṛjya bhīmasenaṃ samāhvayat || 7-152-19||

    MHB 7-152-20

    तं भीमः सहसाभ्येत्य राक्षसान्तकरः प्रभो ।
    सगणं राक्षसेन्द्रं तं शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१५२-२०॥
    taṃ bhīmaḥ sahasābhyetya rākṣasāntakaraḥ prabho |
    sagaṇaṃ rākṣasendraṃ taṃ śaravarṣairavākirat || 7-152-20||

    MHB 7-152-21

    तथैवालायुधो राजञ्शिलाधौतैरजिह्मगैः ।
    अभ्यवर्षत कौन्तेयं पुनः पुनररिंदमः ॥ ७-१५२-२१॥
    tathaivālāyudho rājañśilādhautairajihmagaiḥ |
    abhyavarṣata kaunteyaṃ punaḥ punarariṃdamaḥ || 7-152-21||

    MHB 7-152-22

    तथा ते राक्षसाः सर्वे भीमसेनमुपाद्रवन् ।
    नानाप्रहरणा भीमास्त्वत्सुतानां जयैषिणः ॥ ७-१५२-२२॥
    tathā te rākṣasāḥ sarve bhīmasenamupādravan |
    nānāpraharaṇā bhīmāstvatsutānāṃ jayaiṣiṇaḥ || 7-152-22||

    MHB 7-152-23

    स ताड्यमानो बलिभिर्भीमसेनो महाबलः ।
    पञ्चभिः पञ्चभिः सर्वांस्तानविध्यच्छितैः शरैः ॥ ७-१५२-२३॥
    sa tāḍyamāno balibhirbhīmaseno mahābalaḥ |
    pañcabhiḥ pañcabhiḥ sarvāṃstānavidhyacchitaiḥ śaraiḥ || 7-152-23||

    MHB 7-152-24

    ते वध्यमाना भीमेन राक्षसाः खरयोनयः ।
    विनेदुस्तुमुलान्नादान्दुद्रुवुश्च दिशो दश ॥ ७-१५२-२४॥
    te vadhyamānā bhīmena rākṣasāḥ kharayonayaḥ |
    vinedustumulānnādāndudruvuśca diśo daśa || 7-152-24||

    MHB 7-152-25

    तांस्त्रास्यमानान्भीमेन दृष्ट्वा रक्षो महाबलम् ।
    अभिदुद्राव वेगेन शरैश्चैनमवाकिरत् ॥ ७-१५२-२५॥
    tāṃstrāsyamānānbhīmena dṛṣṭvā rakṣo mahābalam |
    abhidudrāva vegena śaraiścainamavākirat || 7-152-25||

    MHB 7-152-26

    तं भीमसेनः समरे तीक्ष्णाग्रैरक्षिणोच्छरैः ।
    अलायुधस्तु तानस्तान्भीमेन विशिखान्रणे ।
    चिच्छेद कांश्चित्समरे त्वरया कांश्चिदग्रहीत् ॥ ७-१५२-२६॥
    taṃ bhīmasenaḥ samare tīkṣṇāgrairakṣiṇoccharaiḥ |
    alāyudhastu tānastānbhīmena viśikhānraṇe |
    ciccheda kāṃścitsamare tvarayā kāṃścidagrahīt || 7-152-26||

    MHB 7-152-27

    स तं दृष्ट्वा राक्षसेन्द्रं भीमो भीमपराक्रमः ।
    गदां चिक्षेप वेगेन वज्रपातोपमां तदा ॥ ७-१५२-२७॥
    sa taṃ dṛṣṭvā rākṣasendraṃ bhīmo bhīmaparākramaḥ |
    gadāṃ cikṣepa vegena vajrapātopamāṃ tadā || 7-152-27||

    MHB 7-152-28

    तामापतन्तीं वेगेन गदां ज्वालाकुलां ततः ।
    गदया ताडयामास सा गदा भीममाव्रजत् ॥ ७-१५२-२८॥
    tāmāpatantīṃ vegena gadāṃ jvālākulāṃ tataḥ |
    gadayā tāḍayāmāsa sā gadā bhīmamāvrajat || 7-152-28||

    MHB 7-152-29

    स राक्षसेन्द्रं कौन्तेयः शरवर्षैरवाकिरत् ।
    तानप्यस्याकरोन्मोघान्राक्षसो निशितैः शरैः ॥ ७-१५२-२९॥
    sa rākṣasendraṃ kaunteyaḥ śaravarṣairavākirat |
    tānapyasyākaronmoghānrākṣaso niśitaiḥ śaraiḥ || 7-152-29||

    MHB 7-152-30

    ते चापि राक्षसाः सर्वे सैनिका भीमरूपिणः ।
    शासनाद्राक्षसेन्द्रस्य निजघ्नू रथकुञ्जरान् ॥ ७-१५२-३०॥
    te cāpi rākṣasāḥ sarve sainikā bhīmarūpiṇaḥ |
    śāsanādrākṣasendrasya nijaghnū rathakuñjarān || 7-152-30||

    MHB 7-152-31

    पाञ्चालाः सृञ्जयाश्चैव वाजिनः परमद्विपाः ।
    न शान्तिं लेभिरे तत्र रक्षसैर्भृशपीडिताः ॥ ७-१५२-३१॥
    pāñcālāḥ sṛñjayāścaiva vājinaḥ paramadvipāḥ |
    na śāntiṃ lebhire tatra rakṣasairbhṛśapīḍitāḥ || 7-152-31||

    MHB 7-152-32

    तं तु दृष्ट्वा महाघोरं वर्तमानं महाहवे ।
    अब्रवीत्पुरुषश्रेष्ठो धनंजयमिदं वचः ॥ ७-१५२-३२॥
    taṃ tu dṛṣṭvā mahāghoraṃ vartamānaṃ mahāhave |
    abravītpuruṣaśreṣṭho dhanaṃjayamidaṃ vacaḥ || 7-152-32||

    MHB 7-152-33

    पश्य भीमं महाबाहो राक्षसेन्द्रवशं गतम् ।
    पदवीमस्य गच्छ त्वं मा विचारय पाण्डव ॥ ७-१५२-३३॥
    paśya bhīmaṃ mahābāho rākṣasendravaśaṃ gatam |
    padavīmasya gaccha tvaṃ mā vicāraya pāṇḍava || 7-152-33||

    MHB 7-152-34

    धृष्टद्युम्नः शिखण्डी च युधामन्यूत्तमौजसौ ।
    सहिता द्रौपदेयाश्च कर्णं यान्तु महारथाः ॥ ७-१५२-३४॥
    dhṛṣṭadyumnaḥ śikhaṇḍī ca yudhāmanyūttamaujasau |
    sahitā draupadeyāśca karṇaṃ yāntu mahārathāḥ || 7-152-34||

    MHB 7-152-35

    नकुलः सहदेवश्च युयुधानश्च वीर्यवान् ।
    इतरान्राक्षसान्घ्नन्तु शासनात्तव पाण्डव ॥ ७-१५२-३५॥
    nakulaḥ sahadevaśca yuyudhānaśca vīryavān |
    itarānrākṣasānghnantu śāsanāttava pāṇḍava || 7-152-35||

    MHB 7-152-36

    त्वमपीमां महाबाहो चमूं द्रोणपुरस्कृताम् ।
    वारयस्व नरव्याघ्र महद्धि भयमागतम् ॥ ७-१५२-३६॥
    tvamapīmāṃ mahābāho camūṃ droṇapuraskṛtām |
    vārayasva naravyāghra mahaddhi bhayamāgatam || 7-152-36||

    MHB 7-152-37

    एवमुक्ते तु कृष्णेन यथोद्दिष्टा महारथाः ।
    जग्मुर्वैकर्तनं कर्णं राक्षसांश्चेतरान्रणे ॥ ७-१५२-३७॥
    evamukte tu kṛṣṇena yathoddiṣṭā mahārathāḥ |
    jagmurvaikartanaṃ karṇaṃ rākṣasāṃścetarānraṇe || 7-152-37||

    MHB 7-152-38

    अथ पूर्णायतोत्सृष्टैः शरैराशीविषोपमैः ।
    धनुश्चिच्छेद भीमस्य राक्षसेन्द्रः प्रतापवान् ॥ ७-१५२-३८॥
    atha pūrṇāyatotsṛṣṭaiḥ śarairāśīviṣopamaiḥ |
    dhanuściccheda bhīmasya rākṣasendraḥ pratāpavān || 7-152-38||

    MHB 7-152-39

    हयांश्चास्य शितैर्बाणैः सारथिं च महाबलः ।
    जघान मिषतः संख्ये भीमसेनस्य भारत ॥ ७-१५२-३९॥
    hayāṃścāsya śitairbāṇaiḥ sārathiṃ ca mahābalaḥ |
    jaghāna miṣataḥ saṃkhye bhīmasenasya bhārata || 7-152-39||

    MHB 7-152-40

    सोऽवतीर्य रथोपस्थाद्धताश्वो हतसारथिः ।
    तस्मै गुर्वीं गदां घोरां स विनद्योत्ससर्ज ह ॥ ७-१५२-४०॥
    so'vatīrya rathopasthāddhatāśvo hatasārathiḥ |
    tasmai gurvīṃ gadāṃ ghorāṃ sa vinadyotsasarja ha || 7-152-40||

    MHB 7-152-41

    ततस्तां भीमनिर्घोषामापतन्तीं महागदाम् ।
    गदया राक्षसो घोरो निजघान ननाद च ॥ ७-१५२-४१॥
    tatastāṃ bhīmanirghoṣāmāpatantīṃ mahāgadām |
    gadayā rākṣaso ghoro nijaghāna nanāda ca || 7-152-41||

    MHB 7-152-42

    तद्दृष्ट्वा राक्षसेन्द्रस्य घोरं कर्म भयावहम् ।
    भीमसेनः प्रहृष्टात्मा गदामाशु परामृशत् ॥ ७-१५२-४२॥
    taddṛṣṭvā rākṣasendrasya ghoraṃ karma bhayāvaham |
    bhīmasenaḥ prahṛṣṭātmā gadāmāśu parāmṛśat || 7-152-42||

    MHB 7-152-43

    तयोः समभवद्युद्धं तुमुलं नररक्षसोः ।
    गदानिपातसंह्रादैर्भुवं कम्पयतोर्भृशम् ॥ ७-१५२-४३॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ tumulaṃ nararakṣasoḥ |
    gadānipātasaṃhrādairbhuvaṃ kampayatorbhṛśam || 7-152-43||

    MHB 7-152-44

    गदाविमुक्तौ तौ भूयः समासाद्येतरेतरम् ।
    मुष्टिभिर्वज्रसंह्रादैरन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१५२-४४॥
    gadāvimuktau tau bhūyaḥ samāsādyetaretaram |
    muṣṭibhirvajrasaṃhrādairanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-152-44||

    MHB 7-152-45

    रथचक्रैर्युगैरक्षैरधिष्ठानैरुपस्करैः ।
    यथासन्नमुपादाय निजघ्नतुरमर्षणौ ॥ ७-१५२-४५॥
    rathacakrairyugairakṣairadhiṣṭhānairupaskaraiḥ |
    yathāsannamupādāya nijaghnaturamarṣaṇau || 7-152-45||

    MHB 7-152-46

    तौ विक्षरन्तौ रुधिरं समासाद्येतरेतरम् ।
    मत्ताविव महानागावकृष्येतां पुनः पुनः ॥ ७-१५२-४६॥
    tau vikṣarantau rudhiraṃ samāsādyetaretaram |
    mattāviva mahānāgāvakṛṣyetāṃ punaḥ punaḥ || 7-152-46||

    MHB 7-152-47

    तमपश्यद्धृषीकेशः पाण्डवानां हिते रतः ।
    स भीमसेनरक्षार्थं हैडिम्बं प्रत्यचोदयत् ॥ ७-१५२-४७॥
    tamapaśyaddhṛṣīkeśaḥ pāṇḍavānāṃ hite rataḥ |
    sa bhīmasenarakṣārthaṃ haiḍimbaṃ pratyacodayat || 7-152-47||

    Adhyaya: 153/173 (40)

    MHB 7-153-1

    संजय उवाच ।
    संप्रेक्ष्य समरे भीमं रक्षसा ग्रस्तमन्तिकात् ।
    वासुदेवोऽब्रवीद्वाक्यं घटोत्कचमिदं तदा ॥ ७-१५३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    saṃprekṣya samare bhīmaṃ rakṣasā grastamantikāt |
    vāsudevo'bravīdvākyaṃ ghaṭotkacamidaṃ tadā || 7-153-1||

    MHB 7-153-2

    पश्य भीमं महाबाहो रक्षसा ग्रस्तमन्तिकात् ।
    पश्यतां सर्वसैन्यानां तव चैव महाद्युते ॥ ७-१५३-२॥
    paśya bhīmaṃ mahābāho rakṣasā grastamantikāt |
    paśyatāṃ sarvasainyānāṃ tava caiva mahādyute || 7-153-2||

    MHB 7-153-3

    स कर्णं त्वं समुत्सृज्य राक्षसेन्द्रमलायुधम् ।
    जहि क्षिप्रं महाबाहो पश्चात्कर्णं वधिष्यसि ॥ ७-१५३-३॥
    sa karṇaṃ tvaṃ samutsṛjya rākṣasendramalāyudham |
    jahi kṣipraṃ mahābāho paścātkarṇaṃ vadhiṣyasi || 7-153-3||

    MHB 7-153-4

    स वार्ष्णेयवचः श्रुत्वा कर्णमुत्सृज्य वीर्यवान् ।
    युयुधे राक्षसेन्द्रेण बकभ्रात्रा घटोत्कचः ।
    तयोः सुतुमुलं युद्धं बभूव निशि रक्षसोः ॥ ७-१५३-४॥
    sa vārṣṇeyavacaḥ śrutvā karṇamutsṛjya vīryavān |
    yuyudhe rākṣasendreṇa bakabhrātrā ghaṭotkacaḥ |
    tayoḥ sutumulaṃ yuddhaṃ babhūva niśi rakṣasoḥ || 7-153-4||

    MHB 7-153-5

    अलायुधस्य योधांस्तु राक्षसान्भीमदर्शनान् ।
    वेगेनापततः शूरान्प्रगृहीतशरासनान् ॥ ७-१५३-५॥
    alāyudhasya yodhāṃstu rākṣasānbhīmadarśanān |
    vegenāpatataḥ śūrānpragṛhītaśarāsanān || 7-153-5||

    MHB 7-153-6

    आत्तायुधः सुसंक्रुद्धो युयुधानो महारथः ।
    नकुलः सहदेवश्च चिच्छिदुर्निशितैः शरैः ॥ ७-१५३-६॥
    āttāyudhaḥ susaṃkruddho yuyudhāno mahārathaḥ |
    nakulaḥ sahadevaśca cicchidurniśitaiḥ śaraiḥ || 7-153-6||

    MHB 7-153-7

    सर्वांश्च समरे राजन्किरीटी क्षत्रियर्षभान् ।
    परिचिक्षेप बीभत्सुः सर्वतः प्रक्षिपञ्शरान् ॥ ७-१५३-७॥
    sarvāṃśca samare rājankirīṭī kṣatriyarṣabhān |
    paricikṣepa bībhatsuḥ sarvataḥ prakṣipañśarān || 7-153-7||

    MHB 7-153-8

    कर्णश्च समरे राजन्व्यद्रावयत पार्थिवान् ।
    धृष्टद्युम्नशिखण्ड्यादीन्पाञ्चालानां महारथान् ॥ ७-१५३-८॥
    karṇaśca samare rājanvyadrāvayata pārthivān |
    dhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍyādīnpāñcālānāṃ mahārathān || 7-153-8||

    MHB 7-153-9

    तान्वध्यमानान्दृष्ट्वा तु भीमो भीमपराक्रमः ।
    अभ्ययात्त्वरितः कर्णं विशिखान्विकिरन्रणे ॥ ७-१५३-९॥
    tānvadhyamānāndṛṣṭvā tu bhīmo bhīmaparākramaḥ |
    abhyayāttvaritaḥ karṇaṃ viśikhānvikiranraṇe || 7-153-9||

    MHB 7-153-10

    ततस्तेऽप्याययुर्हत्वा राक्षसान्यत्र सूतजः ।
    नकुलः सहदेवश्च सात्यकिश्च महारथः ।
    ते कर्णं योधयामासुः पाञ्चाला द्रोणमेव च ॥ ७-१५३-१०॥
    tataste'pyāyayurhatvā rākṣasānyatra sūtajaḥ |
    nakulaḥ sahadevaśca sātyakiśca mahārathaḥ |
    te karṇaṃ yodhayāmāsuḥ pāñcālā droṇameva ca || 7-153-10||

    MHB 7-153-11

    अलायुधस्तु संक्रुद्धो घटोत्कचमरिंदमम् ।
    परिघेणातिकायेन ताडयामास मूर्धनि ॥ ७-१५३-११॥
    alāyudhastu saṃkruddho ghaṭotkacamariṃdamam |
    parigheṇātikāyena tāḍayāmāsa mūrdhani || 7-153-11||

    MHB 7-153-12

    स तु तेन प्रहारेण भैमसेनिर्महाबलः ।
    ईषन्मूर्छान्वितोऽऽत्मानं संस्तम्भयत वीर्यवान् ॥ ७-१५३-१२॥
    sa tu tena prahāreṇa bhaimasenirmahābalaḥ |
    īṣanmūrchānvito''tmānaṃ saṃstambhayata vīryavān || 7-153-12||

    MHB 7-153-13

    ततो दीप्ताग्निसंकाशां शतघण्टामलंकृताम् ।
    चिक्षेप समरे तस्मै गदां काञ्चनभूषणाम् ॥ ७-१५३-१३॥
    tato dīptāgnisaṃkāśāṃ śataghaṇṭāmalaṃkṛtām |
    cikṣepa samare tasmai gadāṃ kāñcanabhūṣaṇām || 7-153-13||

    MHB 7-153-14

    सा हयान्सारथिं चैव रथं चास्य महास्वना ।
    चूर्णयामास वेगेन विसृष्टा भीमकर्मणा ॥ ७-१५३-१४॥
    sā hayānsārathiṃ caiva rathaṃ cāsya mahāsvanā |
    cūrṇayāmāsa vegena visṛṣṭā bhīmakarmaṇā || 7-153-14||

    MHB 7-153-15

    स भग्नहयचक्राक्षो विशीर्णध्वजकूबरः ।
    उत्पपात रथात्तूर्णं मायामास्थाय राक्षसीम् ॥ ७-१५३-१५॥
    sa bhagnahayacakrākṣo viśīrṇadhvajakūbaraḥ |
    utpapāta rathāttūrṇaṃ māyāmāsthāya rākṣasīm || 7-153-15||

    MHB 7-153-16

    स समास्थाय मायां तु ववर्ष रुधिरं बहु ।
    विद्युद्विभ्राजितं चासीत्तिमिराभ्राकुलं नभः ॥ ७-१५३-१६॥
    sa samāsthāya māyāṃ tu vavarṣa rudhiraṃ bahu |
    vidyudvibhrājitaṃ cāsīttimirābhrākulaṃ nabhaḥ || 7-153-16||

    MHB 7-153-17

    ततो वज्रनिपाताश्च साशनिस्तनयित्नवः ।
    महांश्चटचटाशब्दस्तत्रासीद्धि महाहवे ॥ ७-१५३-१७॥
    tato vajranipātāśca sāśanistanayitnavaḥ |
    mahāṃścaṭacaṭāśabdastatrāsīddhi mahāhave || 7-153-17||

    MHB 7-153-18

    तां प्रेक्ष्य विहितां मायां राक्षसो राक्षसेन तु ।
    ऊर्ध्वमुत्पत्य हैडिम्बस्तां मायां माययावधीत् ॥ ७-१५३-१८॥
    tāṃ prekṣya vihitāṃ māyāṃ rākṣaso rākṣasena tu |
    ūrdhvamutpatya haiḍimbastāṃ māyāṃ māyayāvadhīt || 7-153-18||

    MHB 7-153-19

    सोऽभिवीक्ष्य हतां मायां मायावी माययैव हि ।
    अश्मवर्षं सुतुमुलं विससर्ज घटोत्कचे ॥ ७-१५३-१९॥
    so'bhivīkṣya hatāṃ māyāṃ māyāvī māyayaiva hi |
    aśmavarṣaṃ sutumulaṃ visasarja ghaṭotkace || 7-153-19||

    MHB 7-153-20

    अश्मवर्षं स तद्घोरं शरवर्षेण वीर्यवान् ।
    दिशो विध्वंसयामास तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१५३-२०॥
    aśmavarṣaṃ sa tadghoraṃ śaravarṣeṇa vīryavān |
    diśo vidhvaṃsayāmāsa tadadbhutamivābhavat || 7-153-20||

    MHB 7-153-21

    ततो नानाप्रहरणैरन्योन्यमभिवर्षताम् ।
    आयसैः परिघैः शूलैर्गदामुसलमुद्गरैः ॥ ७-१५३-२१॥
    tato nānāpraharaṇairanyonyamabhivarṣatām |
    āyasaiḥ parighaiḥ śūlairgadāmusalamudgaraiḥ || 7-153-21||

    MHB 7-153-22

    पिनाकैः करवालैश्च तोमरप्रासकम्पनैः ।
    नाराचैर्निशितैर्भल्लैः शरैश्चक्रैः परश्वधैः ॥ ७-१५३-२२॥
    pinākaiḥ karavālaiśca tomaraprāsakampanaiḥ |
    nārācairniśitairbhallaiḥ śaraiścakraiḥ paraśvadhaiḥ || 7-153-22||

    MHB 7-153-23

    अयोगुडैर्भिण्डिपालैर्गोशीर्षोलूखलैरपि ।
    उत्पाट्य च महाशाखैर्विविधैर्जगतीरुहैः ॥ ७-१५३-२३॥
    ayoguḍairbhiṇḍipālairgośīrṣolūkhalairapi |
    utpāṭya ca mahāśākhairvividhairjagatīruhaiḥ || 7-153-23||

    MHB 7-153-24

    शमीपीलुकरीरैश्च शम्याकैश्चैव भारत ।
    इङ्गुदैर्बदरीभिश्च कोविदारैश्च पुष्पितैः ॥ ७-१५३-२४॥
    śamīpīlukarīraiśca śamyākaiścaiva bhārata |
    iṅgudairbadarībhiśca kovidāraiśca puṣpitaiḥ || 7-153-24||

    MHB 7-153-25

    पलाशैररिमेदैश्च प्लक्षन्यग्रोधपिप्पलैः ।
    महद्भिः समरे तस्मिन्नन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१५३-२५॥
    palāśairarimedaiśca plakṣanyagrodhapippalaiḥ |
    mahadbhiḥ samare tasminnanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-153-25||

    MHB 7-153-26

    विविधैः पर्वताग्रैश्च नानाधातुभिराचितैः ।
    तेषां शब्दो महानासीद्वज्राणां भिद्यतामिव ॥ ७-१५३-२६॥
    vividhaiḥ parvatāgraiśca nānādhātubhirācitaiḥ |
    teṣāṃ śabdo mahānāsīdvajrāṇāṃ bhidyatāmiva || 7-153-26||

    MHB 7-153-27

    युद्धं तदभवद्घोरं भैम्यलायुधयोर्नृप ।
    हरीन्द्रयोर्यथा राजन्वालिसुग्रीवयोः पुरा ॥ ७-१५३-२७॥
    yuddhaṃ tadabhavadghoraṃ bhaimyalāyudhayornṛpa |
    harīndrayoryathā rājanvālisugrīvayoḥ purā || 7-153-27||

    MHB 7-153-28

    तौ युद्ध्वा विविधैर्घोरैरायुधैर्विशिखैस्तथा ।
    प्रगृह्य निशितौ खड्गावन्योन्यमभिजघ्नतुः ॥ ७-१५३-२८॥
    tau yuddhvā vividhairghorairāyudhairviśikhaistathā |
    pragṛhya niśitau khaḍgāvanyonyamabhijaghnatuḥ || 7-153-28||

    MHB 7-153-29

    तावन्योन्यमभिद्रुत्य केशेषु सुमहाबलौ ।
    भुजाभ्यां पर्यगृह्णीतां महाकायौ महाबलौ ॥ ७-१५३-२९॥
    tāvanyonyamabhidrutya keśeṣu sumahābalau |
    bhujābhyāṃ paryagṛhṇītāṃ mahākāyau mahābalau || 7-153-29||

    MHB 7-153-30

    तौ भिन्नगात्रौ प्रस्वेदं सुस्रुवाते जनाधिप ।
    रुधिरं च महाकायावभिवृष्टाविवाचलौ ॥ ७-१५३-३०॥
    tau bhinnagātrau prasvedaṃ susruvāte janādhipa |
    rudhiraṃ ca mahākāyāvabhivṛṣṭāvivācalau || 7-153-30||

    MHB 7-153-31

    अथाभिपत्य वेगेन समुद्भ्राम्य च राक्षसम् ।
    बलेनाक्षिप्य हैडिम्बश्चकर्तास्य शिरो महत् ॥ ७-१५३-३१॥
    athābhipatya vegena samudbhrāmya ca rākṣasam |
    balenākṣipya haiḍimbaścakartāsya śiro mahat || 7-153-31||

    MHB 7-153-32

    सोऽपहृत्य शिरस्तस्य कुण्डलाभ्यां विभूषितम् ।
    तदा सुतुमुलं नादं ननाद सुमहाबलः ॥ ७-१५३-३२॥
    so'pahṛtya śirastasya kuṇḍalābhyāṃ vibhūṣitam |
    tadā sutumulaṃ nādaṃ nanāda sumahābalaḥ || 7-153-32||

    MHB 7-153-33

    हतं दृष्ट्वा महाकायं बकज्ञातिमरिंदमम् ।
    पाञ्चालाः पाण्डवाश्चैव सिंहनादान्विनेदिरे ॥ ७-१५३-३३॥
    hataṃ dṛṣṭvā mahākāyaṃ bakajñātimariṃdamam |
    pāñcālāḥ pāṇḍavāścaiva siṃhanādānvinedire || 7-153-33||

    MHB 7-153-34

    ततो भेरीसहस्राणि शङ्खानामयुतानि च ।
    अवादयन्पाण्डवेयास्तस्मिन्रक्षसि पातिते ॥ ७-१५३-३४॥
    tato bherīsahasrāṇi śaṅkhānāmayutāni ca |
    avādayanpāṇḍaveyāstasminrakṣasi pātite || 7-153-34||

    MHB 7-153-35

    अतीव सा निशा तेषां बभूव विजयावहा ।
    विद्योतमाना विबभौ समन्ताद्दीपमालिनी ॥ ७-१५३-३५॥
    atīva sā niśā teṣāṃ babhūva vijayāvahā |
    vidyotamānā vibabhau samantāddīpamālinī || 7-153-35||

    MHB 7-153-36

    अलायुधस्य तु शिरो भैमसेनिर्महाबलः ।
    दुर्योधनस्य प्रमुखे चिक्षेप गतचेतनम् ॥ ७-१५३-३६॥
    alāyudhasya tu śiro bhaimasenirmahābalaḥ |
    duryodhanasya pramukhe cikṣepa gatacetanam || 7-153-36||

    MHB 7-153-37

    अथ दुर्योधनो राजा दृष्ट्वा हतमलायुधम् ।
    बभूव परमोद्विग्नः सह सैन्येन भारत ॥ ७-१५३-३७॥
    atha duryodhano rājā dṛṣṭvā hatamalāyudham |
    babhūva paramodvignaḥ saha sainyena bhārata || 7-153-37||

    MHB 7-153-38

    तेन ह्यस्य प्रतिज्ञातं भीमसेनमहं युधि ।
    हन्तेति स्वयमागम्य स्मरता वैरमुत्तमम् ॥ ७-१५३-३८॥
    tena hyasya pratijñātaṃ bhīmasenamahaṃ yudhi |
    hanteti svayamāgamya smaratā vairamuttamam || 7-153-38||

    MHB 7-153-39

    ध्रुवं स तेन हन्तव्य इत्यमन्यत पार्थिवः ।
    जीवितं चिरकालाय भ्रातॄणां चाप्यमन्यत ॥ ७-१५३-३९॥
    dhruvaṃ sa tena hantavya ityamanyata pārthivaḥ |
    jīvitaṃ cirakālāya bhrātṝṇāṃ cāpyamanyata || 7-153-39||

    MHB 7-153-40

    स तं दृष्ट्वा विनिहतं भीमसेनात्मजेन वै ।
    प्रतिज्ञां भीमसेनस्य पूर्णामेवाभ्यमन्यत ॥ ७-१५३-४०॥
    sa taṃ dṛṣṭvā vinihataṃ bhīmasenātmajena vai |
    pratijñāṃ bhīmasenasya pūrṇāmevābhyamanyata || 7-153-40||

    Adhyaya: 154/173 (63)

    MHB 7-154-1

    संजय उवाच ।
    निहत्यालायुधं रक्षः प्रहृष्टात्मा घटोत्कचः ।
    ननाद विविधान्नादान्वाहिन्याः प्रमुखे स्थितः ॥ ७-१५४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    nihatyālāyudhaṃ rakṣaḥ prahṛṣṭātmā ghaṭotkacaḥ |
    nanāda vividhānnādānvāhinyāḥ pramukhe sthitaḥ || 7-154-1||

    MHB 7-154-2

    तस्य तं तुमुलं शब्दं श्रुत्वा कुञ्जरकम्पनम् ।
    तावकानां महाराज भयमासीत्सुदारुणम् ॥ ७-१५४-२॥
    tasya taṃ tumulaṃ śabdaṃ śrutvā kuñjarakampanam |
    tāvakānāṃ mahārāja bhayamāsītsudāruṇam || 7-154-2||

    MHB 7-154-3

    अलायुधविषक्तं तु भैमसेनिं महाबलम् ।
    दृष्ट्वा कर्णो महाबाहुः पाञ्चालान्समुपाद्रवत् ॥ ७-१५४-३॥
    alāyudhaviṣaktaṃ tu bhaimaseniṃ mahābalam |
    dṛṣṭvā karṇo mahābāhuḥ pāñcālānsamupādravat || 7-154-3||

    MHB 7-154-4

    दशभिर्दशभिर्बाणैर्धृष्टद्युम्नशिखण्डिनौ ।
    दृढैः पूर्णायतोत्सृष्टैर्बिभेद नतपर्वभिः ॥ ७-१५४-४॥
    daśabhirdaśabhirbāṇairdhṛṣṭadyumnaśikhaṇḍinau |
    dṛḍhaiḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairbibheda nataparvabhiḥ || 7-154-4||

    MHB 7-154-5

    ततः परमनाराचैर्युधामन्यूत्तमौजसौ ।
    सात्यकिं च रथोदारं कम्पयामास मार्गणैः ॥ ७-१५४-५॥
    tataḥ paramanārācairyudhāmanyūttamaujasau |
    sātyakiṃ ca rathodāraṃ kampayāmāsa mārgaṇaiḥ || 7-154-5||

    MHB 7-154-6

    तेषामभ्यस्यतां तत्र सर्वेषां सव्यदक्षिणम् ।
    मण्डलान्येव चापानि व्यदृश्यन्त जनाधिप ॥ ७-१५४-६॥
    teṣāmabhyasyatāṃ tatra sarveṣāṃ savyadakṣiṇam |
    maṇḍalānyeva cāpāni vyadṛśyanta janādhipa || 7-154-6||

    MHB 7-154-7

    तेषां ज्यातलनिर्घोषो रथनेमिस्वनश्च ह ।
    मेघानामिव घर्मान्ते बभूव तुमुलो निशि ॥ ७-१५४-७॥
    teṣāṃ jyātalanirghoṣo rathanemisvanaśca ha |
    meghānāmiva gharmānte babhūva tumulo niśi || 7-154-7||

    MHB 7-154-8

    ज्यानेमिघोषस्तनयित्नुमान्वै धनुस्तडिन्मण्डलकेतुशृङ्गः ।
    शरौघवर्षाकुलवृष्टिमांश्च संग्राममेघः स बभूव राजन् ॥ ७-१५४-८॥
    jyānemighoṣastanayitnumānvai dhanustaḍinmaṇḍalaketuśṛṅgaḥ |
    śaraughavarṣākulavṛṣṭimāṃśca saṃgrāmameghaḥ sa babhūva rājan || 7-154-8||

    MHB 7-154-9

    तदुद्धतं शैल इवाप्रकम्प्यो वर्षं महच्छैलसमानसारः ।
    विध्वंसयामास रणे नरेन्द्र वैकर्तनः शत्रुगणावमर्दी ॥ ७-१५४-९॥
    taduddhataṃ śaila ivāprakampyo varṣaṃ mahacchailasamānasāraḥ |
    vidhvaṃsayāmāsa raṇe narendra vaikartanaḥ śatrugaṇāvamardī || 7-154-9||

    MHB 7-154-10

    ततोऽतुलैर्वज्रनिपातकल्पैः शितैः शरैः काञ्चनचित्रपुङ्खैः ।
    शत्रून्व्यपोहत्समरे महात्मा वैकर्तनः पुत्रहिते रतस्ते ॥ ७-१५४-१०॥
    tato'tulairvajranipātakalpaiḥ śitaiḥ śaraiḥ kāñcanacitrapuṅkhaiḥ |
    śatrūnvyapohatsamare mahātmā vaikartanaḥ putrahite rataste || 7-154-10||

    MHB 7-154-11

    संछिन्नभिन्नध्वजिनश्च केचित्केचिच्छरैरर्दितभिन्नदेहाः ।
    केचिद्विसूता विहयाश्च केचिद्वैकर्तनेनाशु कृता बभूवुः ॥ ७-१५४-११॥
    saṃchinnabhinnadhvajinaśca kecitkeciccharairarditabhinnadehāḥ |
    kecidvisūtā vihayāśca kecidvaikartanenāśu kṛtā babhūvuḥ || 7-154-11||

    MHB 7-154-12

    अविन्दमानास्त्वथ शर्म संख्ये यौधिष्ठिरं ते बलमन्वपद्यन् ।
    तान्प्रेक्ष्य भग्नान्विमुखीकृतांश्च घटोत्कचो रोषमतीव चक्रे ॥ ७-१५४-१२॥
    avindamānāstvatha śarma saṃkhye yaudhiṣṭhiraṃ te balamanvapadyan |
    tānprekṣya bhagnānvimukhīkṛtāṃśca ghaṭotkaco roṣamatīva cakre || 7-154-12||

    MHB 7-154-13

    आस्थाय तं काञ्चनरत्नचित्रं रथोत्तमं सिंह इवोन्ननाद ।
    वैकर्तनं कर्णमुपेत्य चापि विव्याध वज्रप्रतिमैः पृषत्कैः ॥ ७-१५४-१३॥
    āsthāya taṃ kāñcanaratnacitraṃ rathottamaṃ siṃha ivonnanāda |
    vaikartanaṃ karṇamupetya cāpi vivyādha vajrapratimaiḥ pṛṣatkaiḥ || 7-154-13||

    MHB 7-154-14

    तौ कर्णिनाराचशिलीमुखैश्च नालीकदण्डैश्च सवत्सदन्तैः ।
    वराहकर्णैः सविषाणशृङ्गैः क्षुरप्रवर्षैश्च विनेदतुः खम् ॥ ७-१५४-१४॥
    tau karṇinārācaśilīmukhaiśca nālīkadaṇḍaiśca savatsadantaiḥ |
    varāhakarṇaiḥ saviṣāṇaśṛṅgaiḥ kṣurapravarṣaiśca vinedatuḥ kham || 7-154-14||

    MHB 7-154-15

    तद्बाणधारावृतमन्तरिक्षं तिर्यग्गताभिः समरे रराज ।
    सुवर्णपुङ्खज्वलितप्रभाभिर्विचित्रपुष्पाभिरिव स्रजाभिः ॥ ७-१५४-१५॥
    tadbāṇadhārāvṛtamantarikṣaṃ tiryaggatābhiḥ samare rarāja |
    suvarṇapuṅkhajvalitaprabhābhirvicitrapuṣpābhiriva srajābhiḥ || 7-154-15||

    MHB 7-154-16

    समं हि तावप्रतिमप्रभावावन्योन्यमाजघ्नतुरुत्तमास्त्रैः ।
    तयोर्हि वीरोत्तमयोर्न कश्चिद्ददर्श तस्मिन्समरे विशेषम् ॥ ७-१५४-१६॥
    samaṃ hi tāvapratimaprabhāvāvanyonyamājaghnaturuttamāstraiḥ |
    tayorhi vīrottamayorna kaściddadarśa tasminsamare viśeṣam || 7-154-16||

    MHB 7-154-17

    अतीव तच्चित्रमतीव रूपं बभूव युद्धं रविभीमसून्वोः ।
    समाकुलं शस्त्रनिपातघोरं दिवीव राह्वंशुमतोः प्रतप्तम् ॥ ७-१५४-१७॥
    atīva taccitramatīva rūpaṃ babhūva yuddhaṃ ravibhīmasūnvoḥ |
    samākulaṃ śastranipātaghoraṃ divīva rāhvaṃśumatoḥ prataptam || 7-154-17||

    MHB 7-154-18

    घटोत्कचो यदा कर्णं न विशेषयते नृप ।
    तदा प्रादुश्चकारोग्रमस्त्रमस्त्रविदां वरः ॥ ७-१५४-१८॥
    ghaṭotkaco yadā karṇaṃ na viśeṣayate nṛpa |
    tadā prāduścakārogramastramastravidāṃ varaḥ || 7-154-18||

    MHB 7-154-19

    तेनास्त्रेण हयान्पूर्वं हत्वा कर्णस्य राक्षसः ।
    सारथिं चैव हैडिम्बः क्षिप्रमन्तरधीयत ॥ ७-१५४-१९॥
    tenāstreṇa hayānpūrvaṃ hatvā karṇasya rākṣasaḥ |
    sārathiṃ caiva haiḍimbaḥ kṣipramantaradhīyata || 7-154-19||

    MHB 7-154-20

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तथा ह्यन्तर्हिते तस्मिन्कूटयोधिनि राक्षसे ।
    मामकैः प्रतिपन्नं यत्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१५४-२०॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tathā hyantarhite tasminkūṭayodhini rākṣase |
    māmakaiḥ pratipannaṃ yattanmamācakṣva saṃjaya || 7-154-20||

    MHB 7-154-21

    संजय उवाच ।
    अन्तर्हितं राक्षसं तं विदित्वा संप्राक्रोशन्कुरवः सर्व एव ।
    कथं नायं राक्षसः कूटयोधी हन्यात्कर्णं समरेऽदृश्यमानः ॥ ७-१५४-२१॥
    saṃjaya uvāca |
    antarhitaṃ rākṣasaṃ taṃ viditvā saṃprākrośankuravaḥ sarva eva |
    kathaṃ nāyaṃ rākṣasaḥ kūṭayodhī hanyātkarṇaṃ samare'dṛśyamānaḥ || 7-154-21||

    MHB 7-154-22

    ततः कर्णो लघुचित्रास्त्रयोधी सर्वा दिशो व्यावृणोद्बाणजालैः ।
    न वै किंचिद्व्यापतत्तत्र भूतं तमोभूते सायकैरन्तरिक्षे ॥ ७-१५४-२२॥
    tataḥ karṇo laghucitrāstrayodhī sarvā diśo vyāvṛṇodbāṇajālaiḥ |
    na vai kiṃcidvyāpatattatra bhūtaṃ tamobhūte sāyakairantarikṣe || 7-154-22||

    MHB 7-154-23

    न चाददानो न च संदधानो न चेषुधी स्पृशमानः कराग्रैः ।
    अदृश्यद्वै लाघवात्सूतपुत्रः सर्वं बाणैश्छादयानोऽन्तरिक्षम् ॥ ७-१५४-२३॥
    na cādadāno na ca saṃdadhāno na ceṣudhī spṛśamānaḥ karāgraiḥ |
    adṛśyadvai lāghavātsūtaputraḥ sarvaṃ bāṇaiśchādayāno'ntarikṣam || 7-154-23||

    MHB 7-154-24

    ततो मायां विहितामन्तरिक्षे घोरां भीमां दारुणां राक्षसेन ।
    संपश्यामो लोहिताभ्रप्रकाशां देदीप्यन्तीमग्निशिखामिवोग्राम् ॥ ७-१५४-२४॥
    tato māyāṃ vihitāmantarikṣe ghorāṃ bhīmāṃ dāruṇāṃ rākṣasena |
    saṃpaśyāmo lohitābhraprakāśāṃ dedīpyantīmagniśikhāmivogrām || 7-154-24||

    MHB 7-154-25

    ततस्तस्या विद्युतः प्रादुरासन्नुल्काश्चापि ज्वलिताः कौरवेन्द्र ।
    घोषश्चान्यः प्रादुरासीत्सुघोरः सहस्रशो नदतां दुन्दुभीनाम् ॥ ७-१५४-२५॥
    tatastasyā vidyutaḥ prādurāsannulkāścāpi jvalitāḥ kauravendra |
    ghoṣaścānyaḥ prādurāsītsughoraḥ sahasraśo nadatāṃ dundubhīnām || 7-154-25||

    MHB 7-154-26

    ततः शराः प्रापतन्रुक्मपुङ्खाः शक्त्यः प्रासा मुसलान्यायुधानि ।
    परश्वधास्तैलधौताश्च खड्गाः प्रदीप्ताग्राः पट्टिशास्तोमराश्च ॥ ७-१५४-२६॥
    tataḥ śarāḥ prāpatanrukmapuṅkhāḥ śaktyaḥ prāsā musalānyāyudhāni |
    paraśvadhāstailadhautāśca khaḍgāḥ pradīptāgrāḥ paṭṭiśāstomarāśca || 7-154-26||

    MHB 7-154-27

    मयूखिनः परिघा लोहबद्धा गदाश्चित्राः शितधाराश्च शूलाः ।
    गुर्व्यो गदा हेमपट्टावनद्धाः शतघ्न्यश्च प्रादुरासन्समन्तात् ॥ ७-१५४-२७॥
    mayūkhinaḥ parighā lohabaddhā gadāścitrāḥ śitadhārāśca śūlāḥ |
    gurvyo gadā hemapaṭṭāvanaddhāḥ śataghnyaśca prādurāsansamantāt || 7-154-27||

    MHB 7-154-28

    महाशिलाश्चापतंस्तत्र तत्र सहस्रशः साशनयः सवज्राः ।
    चक्राणि चानेकशतक्षुराणि प्रादुर्बभूवुर्ज्वलनप्रभाणि ॥ ७-१५४-२८॥
    mahāśilāścāpataṃstatra tatra sahasraśaḥ sāśanayaḥ savajrāḥ |
    cakrāṇi cānekaśatakṣurāṇi prādurbabhūvurjvalanaprabhāṇi || 7-154-28||

    MHB 7-154-29

    तां शक्तिपाषाणपरश्वधानां प्रासासिवज्राशनिमुद्गराणाम् ।
    वृष्टिं विशालां ज्वलितां पतन्तीं कर्णः शरौघैर्न शशाक हन्तुम् ॥ ७-१५४-२९॥
    tāṃ śaktipāṣāṇaparaśvadhānāṃ prāsāsivajrāśanimudgarāṇām |
    vṛṣṭiṃ viśālāṃ jvalitāṃ patantīṃ karṇaḥ śaraughairna śaśāka hantum || 7-154-29||

    MHB 7-154-30

    शराहतानां पततां हयानां वज्राहतानां पततां गजानाम् ।
    शिलाहतानां च महारथानां महान्निनादः पततां बभूव ॥ ७-१५४-३०॥
    śarāhatānāṃ patatāṃ hayānāṃ vajrāhatānāṃ patatāṃ gajānām |
    śilāhatānāṃ ca mahārathānāṃ mahānninādaḥ patatāṃ babhūva || 7-154-30||

    MHB 7-154-31

    सुभीमनानाविधशस्त्रपातैर्घटोत्कचेनाभिहतं समन्तात् ।
    दौर्योधनं तद्बलमार्तरूपमावर्तमानं ददृशे भ्रमन्तम् ॥ ७-१५४-३१॥
    subhīmanānāvidhaśastrapātairghaṭotkacenābhihataṃ samantāt |
    dauryodhanaṃ tadbalamārtarūpamāvartamānaṃ dadṛśe bhramantam || 7-154-31||

    MHB 7-154-32

    हाहाकृतं संपरिवर्तमानं संलीयमानं च विषण्णरूपम् ।
    ते त्वार्यभावात्पुरुषप्रवीराः पराङ्मुखा न बभूवुस्तदानीम् ॥ ७-१५४-३२॥
    hāhākṛtaṃ saṃparivartamānaṃ saṃlīyamānaṃ ca viṣaṇṇarūpam |
    te tvāryabhāvātpuruṣapravīrāḥ parāṅmukhā na babhūvustadānīm || 7-154-32||

    MHB 7-154-33

    तां राक्षसीं घोरतरां सुभीमां वृष्टिं महाशस्त्रमयीं पतन्तीम् ।
    दृष्ट्वा बलौघांश्च निपात्यमानान्महद्भयं तव पुत्रान्विवेश ॥ ७-१५४-३३॥
    tāṃ rākṣasīṃ ghoratarāṃ subhīmāṃ vṛṣṭiṃ mahāśastramayīṃ patantīm |
    dṛṣṭvā balaughāṃśca nipātyamānānmahadbhayaṃ tava putrānviveśa || 7-154-33||

    MHB 7-154-34

    शिवाश्च वैश्वानरदीप्तजिह्वाः सुभीमनादाः शतशो नदन्त्यः ।
    रक्षोगणान्नर्दतश्चाभिवीक्ष्य नरेन्द्रयोधा व्यथिता बभूवुः ॥ ७-१५४-३४॥
    śivāśca vaiśvānaradīptajihvāḥ subhīmanādāḥ śataśo nadantyaḥ |
    rakṣogaṇānnardataścābhivīkṣya narendrayodhā vyathitā babhūvuḥ || 7-154-34||

    MHB 7-154-35

    ते दीप्तजिह्वाननतीक्ष्णदंष्ट्रा विभीषणाः शैलनिकाशकायाः ।
    नभोगताः शक्तिविषक्तहस्ता मेघा व्यमुञ्चन्निव वृष्टिमार्गम् ॥ ७-१५४-३५॥
    te dīptajihvānanatīkṣṇadaṃṣṭrā vibhīṣaṇāḥ śailanikāśakāyāḥ |
    nabhogatāḥ śaktiviṣaktahastā meghā vyamuñcanniva vṛṣṭimārgam || 7-154-35||

    MHB 7-154-36

    तैराहतास्ते शरशक्तिशूलैर्गदाभिरुग्रैः परिघैश्च दीप्तैः ।
    वज्रैः पिनाकैरशनिप्रहारैश्चक्रैः शतघ्न्युन्मथिताश्च पेतुः ॥ ७-१५४-३६॥
    tairāhatāste śaraśaktiśūlairgadābhirugraiḥ parighaiśca dīptaiḥ |
    vajraiḥ pinākairaśaniprahāraiścakraiḥ śataghnyunmathitāśca petuḥ || 7-154-36||

    MHB 7-154-37

    हुडा भुशुण्ड्योऽश्मगुडाः शतघ्न्यः स्थूणाश्च कार्ष्णायसपट्टनद्धाः ।
    अवाकिरंस्तव पुत्रस्य सैन्यं तथा रौद्रं कश्मलं प्रादुरासीत् ॥ ७-१५४-३७॥
    huḍā bhuśuṇḍyo'śmaguḍāḥ śataghnyaḥ sthūṇāśca kārṣṇāyasapaṭṭanaddhāḥ |
    avākiraṃstava putrasya sainyaṃ tathā raudraṃ kaśmalaṃ prādurāsīt || 7-154-37||

    MHB 7-154-38

    निष्कीर्णान्त्रा विहतैरुत्तमाङ्गैः संभग्नाङ्गाः शेरते तत्र शूराः ।
    भिन्ना हयाः कुञ्जराश्चावभग्नाः संचूर्णिताश्चैव रथाः शिलाभिः ॥ ७-१५४-३८॥
    niṣkīrṇāntrā vihatairuttamāṅgaiḥ saṃbhagnāṅgāḥ śerate tatra śūrāḥ |
    bhinnā hayāḥ kuñjarāścāvabhagnāḥ saṃcūrṇitāścaiva rathāḥ śilābhiḥ || 7-154-38||

    MHB 7-154-39

    एवं महच्छस्त्रवर्षं सृजन्तस्ते यातुधाना भुवि घोररूपाः ।
    मायाः सृष्टास्तत्र घटोत्कचेन नामुञ्चन्वै याचमानं न भीतम् ॥ ७-१५४-३९॥
    evaṃ mahacchastravarṣaṃ sṛjantaste yātudhānā bhuvi ghorarūpāḥ |
    māyāḥ sṛṣṭāstatra ghaṭotkacena nāmuñcanvai yācamānaṃ na bhītam || 7-154-39||

    MHB 7-154-40

    तस्मिन्घोरे कुरुवीरावमर्दे कालोत्सृष्टे क्षत्रियाणामभावे ।
    ते वै भग्नाः सहसा व्यद्रवन्त प्राक्रोशन्तः कौरवाः सर्व एव ॥ ७-१५४-४०॥
    tasminghore kuruvīrāvamarde kālotsṛṣṭe kṣatriyāṇāmabhāve |
    te vai bhagnāḥ sahasā vyadravanta prākrośantaḥ kauravāḥ sarva eva || 7-154-40||

    MHB 7-154-41

    पलायध्वं कुरवो नैतदस्ति सेन्द्रा देवा घ्नन्ति नः पाण्डवार्थे ।
    तथा तेषां मज्जतां भारतानां न स्म द्वीपस्तत्र कश्चिद्बभूव ॥ ७-१५४-४१॥
    palāyadhvaṃ kuravo naitadasti sendrā devā ghnanti naḥ pāṇḍavārthe |
    tathā teṣāṃ majjatāṃ bhāratānāṃ na sma dvīpastatra kaścidbabhūva || 7-154-41||

    MHB 7-154-42

    तस्मिन्संक्रन्दे तुमुले वर्तमाने सैन्ये भग्ने लीयमाने कुरूणाम् ।
    अनीकानां प्रविभागेऽप्रकाशे न ज्ञायन्ते कुरवो नेतरे वा ॥ ७-१५४-४२॥
    tasminsaṃkrande tumule vartamāne sainye bhagne līyamāne kurūṇām |
    anīkānāṃ pravibhāge'prakāśe na jñāyante kuravo netare vā || 7-154-42||

    MHB 7-154-43

    निर्मर्यादे विद्रवे घोररूपे सर्वा दिशः प्रेक्षमाणाः स्म शून्याः ।
    तां शस्त्रवृष्टिमुरसा गाहमानं कर्णं चैकं तत्र राजन्नपश्यम् ॥ ७-१५४-४३॥
    nirmaryāde vidrave ghorarūpe sarvā diśaḥ prekṣamāṇāḥ sma śūnyāḥ |
    tāṃ śastravṛṣṭimurasā gāhamānaṃ karṇaṃ caikaṃ tatra rājannapaśyam || 7-154-43||

    MHB 7-154-44

    ततो बाणैरावृणोदन्तरिक्षं दिव्यां मायां योधयन्राक्षसस्य ।
    ह्रीमान्कुर्वन्दुष्करमार्यकर्म नैवामुह्यत्संयुगे सूतपुत्रः ॥ ७-१५४-४४॥
    tato bāṇairāvṛṇodantarikṣaṃ divyāṃ māyāṃ yodhayanrākṣasasya |
    hrīmānkurvanduṣkaramāryakarma naivāmuhyatsaṃyuge sūtaputraḥ || 7-154-44||

    MHB 7-154-45

    ततो भीताः समुदैक्षन्त कर्णं राजन्सर्वे सैन्धवा बाह्लिकाश्च ।
    असंमोहं पूजयन्तोऽस्य संख्ये संपश्यन्तो विजयं राक्षसस्य ॥ ७-१५४-४५॥
    tato bhītāḥ samudaikṣanta karṇaṃ rājansarve saindhavā bāhlikāśca |
    asaṃmohaṃ pūjayanto'sya saṃkhye saṃpaśyanto vijayaṃ rākṣasasya || 7-154-45||

    MHB 7-154-46

    तेनोत्सृष्टा चक्रयुक्ता शतघ्नी समं सर्वांश्चतुरोऽश्वाञ्जघान ।
    ते जानुभिर्जगतीमन्वपद्यन्गतासवो निर्दशनाक्षिजिह्वाः ॥ ७-१५४-४६॥
    tenotsṛṣṭā cakrayuktā śataghnī samaṃ sarvāṃścaturo'śvāñjaghāna |
    te jānubhirjagatīmanvapadyangatāsavo nirdaśanākṣijihvāḥ || 7-154-46||

    MHB 7-154-47

    ततो हताश्वादवरुह्य वाहादन्तर्मनाः कुरुषु प्राद्रवत्सु ।
    दिव्ये चास्त्रे मायया वध्यमाने नैवामुह्यच्चिन्तयन्प्राप्तकालम् ॥ ७-१५४-४७॥
    tato hatāśvādavaruhya vāhādantarmanāḥ kuruṣu prādravatsu |
    divye cāstre māyayā vadhyamāne naivāmuhyaccintayanprāptakālam || 7-154-47||

    MHB 7-154-48

    ततोऽब्रुवन्कुरवः सर्व एव कर्णं दृष्ट्वा घोररूपां च मायाम् ।
    शक्त्या रक्षो जहि कर्णाद्य तूर्णं नश्यन्त्येते कुरवो धार्तराष्ट्राः ॥ ७-१५४-४८॥
    tato'bruvankuravaḥ sarva eva karṇaṃ dṛṣṭvā ghorarūpāṃ ca māyām |
    śaktyā rakṣo jahi karṇādya tūrṇaṃ naśyantyete kuravo dhārtarāṣṭrāḥ || 7-154-48||

    MHB 7-154-49

    करिष्यतः किं च नो भीमपार्थौ तपन्तमेनं जहि रक्षो निशीथे ।
    यो नः संग्रामाद्घोररूपाद्विमुच्येत्स नः पार्थान्समरे योधयेत ॥ ७-१५४-४९॥
    kariṣyataḥ kiṃ ca no bhīmapārthau tapantamenaṃ jahi rakṣo niśīthe |
    yo naḥ saṃgrāmādghorarūpādvimucyetsa naḥ pārthānsamare yodhayeta || 7-154-49||

    MHB 7-154-50

    तस्मादेनं राक्षसं घोररूपं जहि शक्त्या दत्तया वासवेन ।
    मा कौरवाः सर्व एवेन्द्रकल्पा रात्रीमुखे कर्ण नेशुः सयोधाः ॥ ७-१५४-५०॥
    tasmādenaṃ rākṣasaṃ ghorarūpaṃ jahi śaktyā dattayā vāsavena |
    mā kauravāḥ sarva evendrakalpā rātrīmukhe karṇa neśuḥ sayodhāḥ || 7-154-50||

    MHB 7-154-51

    स वध्यमानो रक्षसा वै निशीथे दृष्ट्वा राजन्नश्यमानं बलं च ।
    महच्च श्रुत्वा निनदं कौरवाणां मतिं दध्रे शक्तिमोक्षाय कर्णः ॥ ७-१५४-५१॥
    sa vadhyamāno rakṣasā vai niśīthe dṛṣṭvā rājannaśyamānaṃ balaṃ ca |
    mahacca śrutvā ninadaṃ kauravāṇāṃ matiṃ dadhre śaktimokṣāya karṇaḥ || 7-154-51||

    MHB 7-154-52

    स वै क्रुद्धः सिंह इवात्यमर्षी नामर्षयत्प्रतिघातं रणे तम् ।
    शक्तिं श्रेष्ठां वैजयन्तीमसह्यां समाददे तस्य वधं चिकीर्षन् ॥ ७-१५४-५२॥
    sa vai kruddhaḥ siṃha ivātyamarṣī nāmarṣayatpratighātaṃ raṇe tam |
    śaktiṃ śreṣṭhāṃ vaijayantīmasahyāṃ samādade tasya vadhaṃ cikīrṣan || 7-154-52||

    MHB 7-154-53

    यासौ राजन्निहिता वर्षपूगान्वधायाजौ सत्कृता फल्गुनस्य ।
    यां वै प्रादात्सूतपुत्राय शक्रः शक्तिं श्रेष्ठां कुण्डलाभ्यां निमाय ॥ ७-१५४-५३॥
    yāsau rājannihitā varṣapūgānvadhāyājau satkṛtā phalgunasya |
    yāṃ vai prādātsūtaputrāya śakraḥ śaktiṃ śreṣṭhāṃ kuṇḍalābhyāṃ nimāya || 7-154-53||

    MHB 7-154-54

    तां वै शक्तिं लेलिहानां प्रदीप्तां पाशैर्युक्तामन्तकस्येव रात्रिम् ।
    मृत्योः स्वसारं ज्वलितामिवोल्कां वैकर्तनः प्राहिणोद्राक्षसाय ॥ ७-१५४-५४॥
    tāṃ vai śaktiṃ lelihānāṃ pradīptāṃ pāśairyuktāmantakasyeva rātrim |
    mṛtyoḥ svasāraṃ jvalitāmivolkāṃ vaikartanaḥ prāhiṇodrākṣasāya || 7-154-54||

    MHB 7-154-55

    तामुत्तमां परकायापहन्त्रीं दृष्ट्वा सौतेर्बाहुसंस्थां ज्वलन्तीम् ।
    भीतं रक्षो विप्रदुद्राव राजन्कृत्वात्मानं विन्ध्यपादप्रमाणम् ॥ ७-१५४-५५॥
    tāmuttamāṃ parakāyāpahantrīṃ dṛṣṭvā sauterbāhusaṃsthāṃ jvalantīm |
    bhītaṃ rakṣo vipradudrāva rājankṛtvātmānaṃ vindhyapādapramāṇam || 7-154-55||

    MHB 7-154-56

    दृष्ट्वा शक्तिं कर्णबाह्वन्तरस्थां नेदुर्भूतान्यन्तरिक्षे नरेन्द्र ।
    ववुर्वातास्तुमुलाश्चापि राजन्सनिर्घाता चाशनिर्गां जगाम ॥ ७-१५४-५६॥
    dṛṣṭvā śaktiṃ karṇabāhvantarasthāṃ nedurbhūtānyantarikṣe narendra |
    vavurvātāstumulāścāpi rājansanirghātā cāśanirgāṃ jagāma || 7-154-56||

    MHB 7-154-57

    सा तां मायां भस्म कृत्वा ज्वलन्ती भित्त्वा गाढं हृदयं राक्षसस्य ।
    ऊर्ध्वं ययौ दीप्यमाना निशायां नक्षत्राणामन्तराण्याविशन्ती ॥ ७-१५४-५७॥
    sā tāṃ māyāṃ bhasma kṛtvā jvalantī bhittvā gāḍhaṃ hṛdayaṃ rākṣasasya |
    ūrdhvaṃ yayau dīpyamānā niśāyāṃ nakṣatrāṇāmantarāṇyāviśantī || 7-154-57||

    MHB 7-154-58

    युद्ध्वा चित्रैर्विविधैः शस्त्रपूगैर्दिव्यैर्वीरो मानुषै राक्षसैश्च ।
    नदन्नादान्विविधान्भैरवांश्च प्राणानिष्टांस्त्याजितः शक्रशक्त्या ॥ ७-१५४-५८॥
    yuddhvā citrairvividhaiḥ śastrapūgairdivyairvīro mānuṣai rākṣasaiśca |
    nadannādānvividhānbhairavāṃśca prāṇāniṣṭāṃstyājitaḥ śakraśaktyā || 7-154-58||

    MHB 7-154-59

    इदं चान्यच्चित्रमाश्चर्यरूपं चकारासौ कर्म शत्रुक्षयाय ।
    तस्मिन्काले शक्तिनिर्भिन्नमर्मा बभौ राजन्मेघशैलप्रकाशः ॥ ७-१५४-५९॥
    idaṃ cānyaccitramāścaryarūpaṃ cakārāsau karma śatrukṣayāya |
    tasminkāle śaktinirbhinnamarmā babhau rājanmeghaśailaprakāśaḥ || 7-154-59||

    MHB 7-154-60

    ततोऽन्तरिक्षादपतद्गतासुः स राक्षसेन्द्रो भुवि भिन्नदेहः ।
    अवाक्शिराः स्तब्धगात्रो विजिह्वो घटोत्कचो महदास्थाय रूपम् ॥ ७-१५४-६०॥
    tato'ntarikṣādapatadgatāsuḥ sa rākṣasendro bhuvi bhinnadehaḥ |
    avākśirāḥ stabdhagātro vijihvo ghaṭotkaco mahadāsthāya rūpam || 7-154-60||

    MHB 7-154-61

    स तद्रूपं भैरवं भीमकर्मा भीमं कृत्वा भैमसेनिः पपात ।
    हतोऽप्येवं तव सैन्येकदेशमपोथयत्कौरवान्भीषयाणः ॥ ७-१५४-६१॥
    sa tadrūpaṃ bhairavaṃ bhīmakarmā bhīmaṃ kṛtvā bhaimaseniḥ papāta |
    hato'pyevaṃ tava sainyekadeśamapothayatkauravānbhīṣayāṇaḥ || 7-154-61||

    MHB 7-154-62

    ततो मिश्राः प्राणदन्सिंहनादैर्भेर्यः शङ्खा मुरजाश्चानकाश्च ।
    दग्धां मायां निहतं राक्षसं च दृष्ट्वा हृष्टाः प्राणदन्कौरवेयाः ॥ ७-१५४-६२॥
    tato miśrāḥ prāṇadansiṃhanādairbheryaḥ śaṅkhā murajāścānakāśca |
    dagdhāṃ māyāṃ nihataṃ rākṣasaṃ ca dṛṣṭvā hṛṣṭāḥ prāṇadankauraveyāḥ || 7-154-62||

    MHB 7-154-63

    ततः कर्णः कुरुभिः पूज्यमानो यथा शक्रो वृत्रवधे मरुद्भिः ।
    अन्वारूढस्तव पुत्रं रथस्थं हृष्टश्चापि प्राविशत्स्वं स सैन्यम् ॥ ७-१५४-६३॥
    tataḥ karṇaḥ kurubhiḥ pūjyamāno yathā śakro vṛtravadhe marudbhiḥ |
    anvārūḍhastava putraṃ rathasthaṃ hṛṣṭaścāpi prāviśatsvaṃ sa sainyam || 7-154-63||

    Adhyaya: 155/173 (30)

    MHB 7-155-1

    संजय उवाच ।
    हैडिम्बं निहतं दृष्ट्वा विकीर्णमिव पर्वतम् ।
    पाण्डवा दीनमनसः सर्वे बाष्पाकुलेक्षणाः ॥ ७-१५५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    haiḍimbaṃ nihataṃ dṛṣṭvā vikīrṇamiva parvatam |
    pāṇḍavā dīnamanasaḥ sarve bāṣpākulekṣaṇāḥ || 7-155-1||

    MHB 7-155-2

    वासुदेवस्तु हर्षेण महताभिपरिप्लुतः ।
    ननाद सिंहवन्नादं व्यथयन्निव भारत ।
    विनद्य च महानादं पर्यष्वजत फल्गुनम् ॥ ७-१५५-२॥
    vāsudevastu harṣeṇa mahatābhipariplutaḥ |
    nanāda siṃhavannādaṃ vyathayanniva bhārata |
    vinadya ca mahānādaṃ paryaṣvajata phalgunam || 7-155-2||

    MHB 7-155-3

    स विनद्य महानादमभीशून्संनियम्य च ।
    ननर्त हर्षसंवीतो वातोद्धूत इव द्रुमः ॥ ७-१५५-३॥
    sa vinadya mahānādamabhīśūnsaṃniyamya ca |
    nanarta harṣasaṃvīto vātoddhūta iva drumaḥ || 7-155-3||

    MHB 7-155-4

    ततो विनिर्भ्राम्य पुनः पार्थमास्फोट्य चासकृत् ।
    रथोपस्थगतो भीमं प्राणदत्पुनरच्युतः ॥ ७-१५५-४॥
    tato vinirbhrāmya punaḥ pārthamāsphoṭya cāsakṛt |
    rathopasthagato bhīmaṃ prāṇadatpunaracyutaḥ || 7-155-4||

    MHB 7-155-5

    प्रहृष्टमनसं ज्ञात्वा वासुदेवं महाबलम् ।
    अब्रवीदर्जुनो राजन्नातिहृष्टमना इव ॥ ७-१५५-५॥
    prahṛṣṭamanasaṃ jñātvā vāsudevaṃ mahābalam |
    abravīdarjuno rājannātihṛṣṭamanā iva || 7-155-5||

    MHB 7-155-6

    अतिहर्षोऽयमस्थाने तवाद्य मधुसूदन ।
    शोकस्थाने परे प्राप्ते हैडिम्बस्य वधेन वै ॥ ७-१५५-६॥
    atiharṣo'yamasthāne tavādya madhusūdana |
    śokasthāne pare prāpte haiḍimbasya vadhena vai || 7-155-6||

    MHB 7-155-7

    विमुखानि च सैन्यानि हतं दृष्ट्वा घटोत्कचम् ।
    वयं च भृशमाविग्ना हैडिम्बस्य निपातनात् ॥ ७-१५५-७॥
    vimukhāni ca sainyāni hataṃ dṛṣṭvā ghaṭotkacam |
    vayaṃ ca bhṛśamāvignā haiḍimbasya nipātanāt || 7-155-7||

    MHB 7-155-8

    नैतत्कारणमल्पं हि भविष्यति जनार्दन ।
    तदद्य शंस मे पृष्टः सत्यं सत्यवतां वर ॥ ७-१५५-८॥
    naitatkāraṇamalpaṃ hi bhaviṣyati janārdana |
    tadadya śaṃsa me pṛṣṭaḥ satyaṃ satyavatāṃ vara || 7-155-8||

    MHB 7-155-9

    यद्येतन्न रहस्यं ते वक्तुमर्हस्यरिंदम ।
    धैर्यस्य वैकृतं ब्रूहि त्वमद्य मधुसूदन ॥ ७-१५५-९॥
    yadyetanna rahasyaṃ te vaktumarhasyariṃdama |
    dhairyasya vaikṛtaṃ brūhi tvamadya madhusūdana || 7-155-9||

    MHB 7-155-10

    समुद्रस्येव संक्षोभो मेरोरिव विसर्पणम् ।
    तथैतल्लाघवं मन्ये तव कर्म जनार्दन ॥ ७-१५५-१०॥
    samudrasyeva saṃkṣobho meroriva visarpaṇam |
    tathaitallāghavaṃ manye tava karma janārdana || 7-155-10||

    MHB 7-155-11

    वासुदेव उवाच ।
    अतिहर्षमिमं प्राप्तं शृणु मे त्वं धनंजय ।
    अतीव मनसः सद्यः प्रसादकरमुत्तमम् ॥ ७-१५५-११॥
    vāsudeva uvāca |
    atiharṣamimaṃ prāptaṃ śṛṇu me tvaṃ dhanaṃjaya |
    atīva manasaḥ sadyaḥ prasādakaramuttamam || 7-155-11||

    MHB 7-155-12

    शक्तिं घटोत्कचेनेमां व्यंसयित्वा महाद्युते ।
    कर्णं निहतमेवाजौ विद्धि सद्यो धनंजय ॥ ७-१५५-१२॥
    śaktiṃ ghaṭotkacenemāṃ vyaṃsayitvā mahādyute |
    karṇaṃ nihatamevājau viddhi sadyo dhanaṃjaya || 7-155-12||

    MHB 7-155-13

    शक्तिहस्तं पुनः कर्णं को लोकेऽस्ति पुमानिह ।
    य एनमभितस्तिष्ठेत्कार्त्तिकेयमिवाहवे ॥ ७-१५५-१३॥
    śaktihastaṃ punaḥ karṇaṃ ko loke'sti pumāniha |
    ya enamabhitastiṣṭhetkārttikeyamivāhave || 7-155-13||

    MHB 7-155-14

    दिष्ट्यापनीतकवचो दिष्ट्यापहृतकुण्डलः ।
    दिष्ट्या च व्यंसिता शक्तिरमोघास्य घटोत्कचे ॥ ७-१५५-१४॥
    diṣṭyāpanītakavaco diṣṭyāpahṛtakuṇḍalaḥ |
    diṣṭyā ca vyaṃsitā śaktiramoghāsya ghaṭotkace || 7-155-14||

    MHB 7-155-15

    यदि हि स्यात्सकवचस्तथैव च सकुण्डलः ।
    सामरानपि लोकांस्त्रीनेकः कर्णो जयेद्बली ॥ ७-१५५-१५॥
    yadi hi syātsakavacastathaiva ca sakuṇḍalaḥ |
    sāmarānapi lokāṃstrīnekaḥ karṇo jayedbalī || 7-155-15||

    MHB 7-155-16

    वासवो वा कुबेरो वा वरुणो वा जलेश्वरः ।
    यमो वा नोत्सहेत्कर्णं रणे प्रतिसमासितुम् ॥ ७-१५५-१६॥
    vāsavo vā kubero vā varuṇo vā jaleśvaraḥ |
    yamo vā notsahetkarṇaṃ raṇe pratisamāsitum || 7-155-16||

    MHB 7-155-17

    गाण्डीवमायम्य भवांश्चक्रं वाहं सुदर्शनम् ।
    न शक्तौ स्वो रणे जेतुं तथायुक्तं नरर्षभम् ॥ ७-१५५-१७॥
    gāṇḍīvamāyamya bhavāṃścakraṃ vāhaṃ sudarśanam |
    na śaktau svo raṇe jetuṃ tathāyuktaṃ nararṣabham || 7-155-17||

    MHB 7-155-18

    त्वद्धितार्थं तु शक्रेण मायया हृतकुण्डलः ।
    विहीनकवचश्चायं कृतः परपुरंजयः ॥ ७-१५५-१८॥
    tvaddhitārthaṃ tu śakreṇa māyayā hṛtakuṇḍalaḥ |
    vihīnakavacaścāyaṃ kṛtaḥ parapuraṃjayaḥ || 7-155-18||

    MHB 7-155-19

    उत्कृत्य कवचं यस्मात्कुण्डले विमले च ते ।
    प्रादाच्छक्राय कर्णो वै तेन वैकर्तनः स्मृतः ॥ ७-१५५-१९॥
    utkṛtya kavacaṃ yasmātkuṇḍale vimale ca te |
    prādācchakrāya karṇo vai tena vaikartanaḥ smṛtaḥ || 7-155-19||

    MHB 7-155-20

    आशीविष इव क्रुद्धः स्तम्भितो मन्त्रतेजसा ।
    तथाद्य भाति कर्णो मे शान्तज्वाल इवानलः ॥ ७-१५५-२०॥
    āśīviṣa iva kruddhaḥ stambhito mantratejasā |
    tathādya bhāti karṇo me śāntajvāla ivānalaḥ || 7-155-20||

    MHB 7-155-21

    यदा प्रभृति कर्णाय शक्तिर्दत्ता महात्मना ।
    वासवेन महाबाहो प्राप्ता यासौ घटोत्कचे ॥ ७-१५५-२१॥
    yadā prabhṛti karṇāya śaktirdattā mahātmanā |
    vāsavena mahābāho prāptā yāsau ghaṭotkace || 7-155-21||

    MHB 7-155-22

    कुण्डलाभ्यां निमायाथ दिव्येन कवचेन च ।
    तां प्राप्यामन्यत वृषा सततं त्वां हतं रणे ॥ ७-१५५-२२॥
    kuṇḍalābhyāṃ nimāyātha divyena kavacena ca |
    tāṃ prāpyāmanyata vṛṣā satataṃ tvāṃ hataṃ raṇe || 7-155-22||

    MHB 7-155-23

    एवं गतेऽपि शक्योऽयं हन्तुं नान्येन केनचित् ।
    ऋते त्वा पुरुषव्याघ्र शपे सत्येन चानघ ॥ ७-१५५-२३॥
    evaṃ gate'pi śakyo'yaṃ hantuṃ nānyena kenacit |
    ṛte tvā puruṣavyāghra śape satyena cānagha || 7-155-23||

    MHB 7-155-24

    ब्रह्मण्यः सत्यवादी च तपस्वी नियतव्रतः ।
    रिपुष्वपि दयावांश्च तस्मात्कर्णो वृषा स्मृतः ॥ ७-१५५-२४॥
    brahmaṇyaḥ satyavādī ca tapasvī niyatavrataḥ |
    ripuṣvapi dayāvāṃśca tasmātkarṇo vṛṣā smṛtaḥ || 7-155-24||

    MHB 7-155-25

    युद्धशौण्डो महाबाहुर्नित्योद्यतशरासनः ।
    केसरीव वने मर्दन्मत्तमातङ्गयूथपान् ।
    विमदान्रथशार्दूलान्कुरुते रणमूर्धनि ॥ ७-१५५-२५॥
    yuddhaśauṇḍo mahābāhurnityodyataśarāsanaḥ |
    kesarīva vane mardanmattamātaṅgayūthapān |
    vimadānrathaśārdūlānkurute raṇamūrdhani || 7-155-25||

    MHB 7-155-26

    मध्यंगत इवादित्यो यो न शक्यो निरीक्षितुम् ।
    त्वदीयैः पुरुषव्याघ्र योधमुख्यैर्महात्मभिः ।
    शरजालसहस्रांशुः शरदीव दिवाकरः ॥ ७-१५५-२६॥
    madhyaṃgata ivādityo yo na śakyo nirīkṣitum |
    tvadīyaiḥ puruṣavyāghra yodhamukhyairmahātmabhiḥ |
    śarajālasahasrāṃśuḥ śaradīva divākaraḥ || 7-155-26||

    MHB 7-155-27

    तपान्ते तोयदो यद्वच्छरधाराः क्षरत्यसौ ।
    दिव्यास्त्रजलदः कर्णः पर्जन्य इव वृष्टिमान् ।
    सोऽद्य मानुषतां प्राप्तो विमुक्तः शक्रदत्तया ॥ ७-१५५-२७॥
    tapānte toyado yadvaccharadhārāḥ kṣaratyasau |
    divyāstrajaladaḥ karṇaḥ parjanya iva vṛṣṭimān |
    so'dya mānuṣatāṃ prāpto vimuktaḥ śakradattayā || 7-155-27||

    MHB 7-155-28

    एको हि योगोऽस्य भवेद्वधाय छिद्रे ह्येनं स्वप्रमत्तः प्रमत्तम् ।
    कृच्छ्रप्राप्तं रथचक्रे निमग्ने हन्याः पूर्वं त्वं तु संज्ञां विचार्य ॥ ७-१५५-२८॥
    eko hi yogo'sya bhavedvadhāya chidre hyenaṃ svapramattaḥ pramattam |
    kṛcchraprāptaṃ rathacakre nimagne hanyāḥ pūrvaṃ tvaṃ tu saṃjñāṃ vicārya || 7-155-28||

    MHB 7-155-29

    जरासंधश्चेदिराजो महात्मा महाबलश्चैकलव्यो निषादः ।
    एकैकशो निहताः सर्व एव योगैस्तैस्तैस्त्वद्धितार्थं मयैव ॥ ७-१५५-२९॥
    jarāsaṃdhaścedirājo mahātmā mahābalaścaikalavyo niṣādaḥ |
    ekaikaśo nihatāḥ sarva eva yogaistaistaistvaddhitārthaṃ mayaiva || 7-155-29||

    MHB 7-155-30

    अथापरे निहता राक्षसेन्द्रा हिडिम्बकिर्मीरबकप्रधानाः ।
    अलायुधः परसैन्यावमर्दी घटोत्कचश्चोग्रकर्मा तरस्वी ॥ ७-१५५-३०॥
    athāpare nihatā rākṣasendrā hiḍimbakirmīrabakapradhānāḥ |
    alāyudhaḥ parasainyāvamardī ghaṭotkacaścograkarmā tarasvī || 7-155-30||

    Adhyaya: 156/173 (33)

    MHB 7-156-1

    अर्जुन उवाच ।
    कथमस्मद्धितार्थं ते कैश्च योगैर्जनार्दन ।
    जरासंधप्रभृतयो घातिताः पृथिवीष्वराः ॥ ७-१५६-१॥
    arjuna uvāca |
    kathamasmaddhitārthaṃ te kaiśca yogairjanārdana |
    jarāsaṃdhaprabhṛtayo ghātitāḥ pṛthivīṣvarāḥ || 7-156-1||

    MHB 7-156-2

    वासुदेव उवाच ।
    जरासंधश्चेदिराजो नैषादिश्च महाबलः ।
    यदि स्युर्न हताः पूर्वमिदानीं स्युर्भयंकराः ॥ ७-१५६-२॥
    vāsudeva uvāca |
    jarāsaṃdhaścedirājo naiṣādiśca mahābalaḥ |
    yadi syurna hatāḥ pūrvamidānīṃ syurbhayaṃkarāḥ || 7-156-2||

    MHB 7-156-3

    सुयोधनस्तानवश्यं वृणुयाद्रथसत्तमान् ।
    तेऽस्माभिर्नित्यसंदुष्टाः संश्रयेयुश्च कौरवान् ॥ ७-१५६-३॥
    suyodhanastānavaśyaṃ vṛṇuyādrathasattamān |
    te'smābhirnityasaṃduṣṭāḥ saṃśrayeyuśca kauravān || 7-156-3||

    MHB 7-156-4

    ते हि वीरा महात्मानः कृतास्त्रा दृढयोधिनः ।
    धार्तराष्ट्रीं चमूं कृत्स्नां रक्षेयुरमरा इव ॥ ७-१५६-४॥
    te hi vīrā mahātmānaḥ kṛtāstrā dṛḍhayodhinaḥ |
    dhārtarāṣṭrīṃ camūṃ kṛtsnāṃ rakṣeyuramarā iva || 7-156-4||

    MHB 7-156-5

    सूतपुत्रो जरासंधश्चेदिराजो निषादजः ।
    सुयोधनं समाश्रित्य तपेरन्पृथिवीमिमाम् ॥ ७-१५६-५॥
    sūtaputro jarāsaṃdhaścedirājo niṣādajaḥ |
    suyodhanaṃ samāśritya taperanpṛthivīmimām || 7-156-5||

    MHB 7-156-6

    योगैरपि हता यैस्ते तान्मे शृणु धनंजय ।
    अजय्या हि विना योगैर्मृधे ते दैवतैरपि ॥ ७-१५६-६॥
    yogairapi hatā yaiste tānme śṛṇu dhanaṃjaya |
    ajayyā hi vinā yogairmṛdhe te daivatairapi || 7-156-6||

    MHB 7-156-7

    एकैको हि पृथक्तेषां समस्तां सुरवाहिनीम् ।
    योधयेत्समरे पार्थ लोकपालाभिरक्षिताम् ॥ ७-१५६-७॥
    ekaiko hi pṛthakteṣāṃ samastāṃ suravāhinīm |
    yodhayetsamare pārtha lokapālābhirakṣitām || 7-156-7||

    MHB 7-156-8

    जरासंधो हि रुषितो रौहिणेयप्रधर्षितः ।
    अस्मद्वधार्थं चिक्षेप गदां वै लोहितामुखीम् ॥ ७-१५६-८॥
    jarāsaṃdho hi ruṣito rauhiṇeyapradharṣitaḥ |
    asmadvadhārthaṃ cikṣepa gadāṃ vai lohitāmukhīm || 7-156-8||

    MHB 7-156-9

    सीमन्तमिव कुर्वाणां नभसः पावकप्रभाम् ।
    व्यदृश्यतापतन्ती सा शक्रमुक्ता यथाशनिः ॥ ७-१५६-९॥
    sīmantamiva kurvāṇāṃ nabhasaḥ pāvakaprabhām |
    vyadṛśyatāpatantī sā śakramuktā yathāśaniḥ || 7-156-9||

    MHB 7-156-10

    तामापतन्तीं दृष्ट्वैव गदां रोहिणिनन्दनः ।
    प्रतिघातार्थमस्त्रं वै स्थूणाकर्णमवासृजत् ॥ ७-१५६-१०॥
    tāmāpatantīṃ dṛṣṭvaiva gadāṃ rohiṇinandanaḥ |
    pratighātārthamastraṃ vai sthūṇākarṇamavāsṛjat || 7-156-10||

    MHB 7-156-11

    अस्त्रवेगप्रतिहता सा गदा प्रापतद्भुवि ।
    दारयन्ती धरां देवीं कम्पयन्तीव पर्वतान् ॥ ७-१५६-११॥
    astravegapratihatā sā gadā prāpatadbhuvi |
    dārayantī dharāṃ devīṃ kampayantīva parvatān || 7-156-11||

    MHB 7-156-12

    तत्र स्म राक्षसी घोरा जरा नामाशुविक्रमा ।
    संधयामास तं जातं जरासंधमरिंदमम् ॥ ७-१५६-१२॥
    tatra sma rākṣasī ghorā jarā nāmāśuvikramā |
    saṃdhayāmāsa taṃ jātaṃ jarāsaṃdhamariṃdamam || 7-156-12||

    MHB 7-156-13

    द्वाभ्यां जातो हि मातृभ्यामर्धदेहः पृथक्पृथक् ।
    तया स संधितो यस्माज्जरासंधस्ततः स्मृतः ॥ ७-१५६-१३॥
    dvābhyāṃ jāto hi mātṛbhyāmardhadehaḥ pṛthakpṛthak |
    tayā sa saṃdhito yasmājjarāsaṃdhastataḥ smṛtaḥ || 7-156-13||

    MHB 7-156-14

    सा तु भूमिगता पार्थ हता ससुतबान्धवा ।
    गदया तेन चास्त्रेण स्थूणाकर्णेन राक्षसी ॥ ७-१५६-१४॥
    sā tu bhūmigatā pārtha hatā sasutabāndhavā |
    gadayā tena cāstreṇa sthūṇākarṇena rākṣasī || 7-156-14||

    MHB 7-156-15

    विनाभूतः स गदया जरासंधो महामृधे ।
    निहतो भीमसेनेन पश्यतस्ते धनंजय ॥ ७-१५६-१५॥
    vinābhūtaḥ sa gadayā jarāsaṃdho mahāmṛdhe |
    nihato bhīmasenena paśyataste dhanaṃjaya || 7-156-15||

    MHB 7-156-16

    यदि हि स्याद्गदापाणिर्जरासंधः प्रतापवान् ।
    सेन्द्रा देवा न तं हन्तुं रणे शक्ता नरोत्तम ॥ ७-१५६-१६॥
    yadi hi syādgadāpāṇirjarāsaṃdhaḥ pratāpavān |
    sendrā devā na taṃ hantuṃ raṇe śaktā narottama || 7-156-16||

    MHB 7-156-17

    त्वद्धितार्थं हि नैषादिरङ्गुष्ठेन वियोजितः ।
    द्रोणेनाचार्यकं कृत्वा छद्मना सत्यविक्रमः ॥ ७-१५६-१७॥
    tvaddhitārthaṃ hi naiṣādiraṅguṣṭhena viyojitaḥ |
    droṇenācāryakaṃ kṛtvā chadmanā satyavikramaḥ || 7-156-17||

    MHB 7-156-18

    स तु बद्धाङ्गुलित्राणो नैषादिर्दृढविक्रमः ।
    अस्यन्नेको वनचरो बभौ राम इवापरः ॥ ७-१५६-१८॥
    sa tu baddhāṅgulitrāṇo naiṣādirdṛḍhavikramaḥ |
    asyanneko vanacaro babhau rāma ivāparaḥ || 7-156-18||

    MHB 7-156-19

    एकलव्यं हि साङ्गुष्ठमशक्ता देवदानवाः ।
    सराक्षसोरगाः पार्थ विजेतुं युधि कर्हिचित् ॥ ७-१५६-१९॥
    ekalavyaṃ hi sāṅguṣṭhamaśaktā devadānavāḥ |
    sarākṣasoragāḥ pārtha vijetuṃ yudhi karhicit || 7-156-19||

    MHB 7-156-20

    किमु मानुषमात्रेण शक्यः स्यात्प्रतिवीक्षितुम् ।
    दृढमुष्टिः कृती नित्यमस्यमानो दिवानिशम् ॥ ७-१५६-२०॥
    kimu mānuṣamātreṇa śakyaḥ syātprativīkṣitum |
    dṛḍhamuṣṭiḥ kṛtī nityamasyamāno divāniśam || 7-156-20||

    MHB 7-156-21

    त्वद्धितार्थं तु स मया हतः संग्राममूर्धनि ।
    चेदिराजश्च विक्रान्तः प्रत्यक्षं निहतस्तव ॥ ७-१५६-२१॥
    tvaddhitārthaṃ tu sa mayā hataḥ saṃgrāmamūrdhani |
    cedirājaśca vikrāntaḥ pratyakṣaṃ nihatastava || 7-156-21||

    MHB 7-156-22

    स चाप्यशक्यः संग्रामे जेतुं सर्वैः सुरासुरैः ।
    वधार्थं तस्य जातोऽहमन्येषां च सुरद्विषाम् ॥ ७-१५६-२२॥
    sa cāpyaśakyaḥ saṃgrāme jetuṃ sarvaiḥ surāsuraiḥ |
    vadhārthaṃ tasya jāto'hamanyeṣāṃ ca suradviṣām || 7-156-22||

    MHB 7-156-23

    त्वत्सहायो नरव्याघ्र लोकानां हितकाम्यया ।
    हिडिम्बबककिर्मीरा भीमसेनेन पातिताः ।
    रावणेन समप्राणा ब्रह्मयज्ञविनाशनाः ॥ ७-१५६-२३॥
    tvatsahāyo naravyāghra lokānāṃ hitakāmyayā |
    hiḍimbabakakirmīrā bhīmasenena pātitāḥ |
    rāvaṇena samaprāṇā brahmayajñavināśanāḥ || 7-156-23||

    MHB 7-156-24

    हतस्तथैव मायावी हैडिम्बेनाप्यलायुधः ।
    हैडिम्बश्चाप्युपायेन शक्त्या कर्णेन घातितः ॥ ७-१५६-२४॥
    hatastathaiva māyāvī haiḍimbenāpyalāyudhaḥ |
    haiḍimbaścāpyupāyena śaktyā karṇena ghātitaḥ || 7-156-24||

    MHB 7-156-25

    यदि ह्येनं नाहनिष्यत्कर्णः शक्त्या महामृधे ।
    मया वध्योऽभविष्यत्स भैमसेनिर्घटोत्कचः ॥ ७-१५६-२५॥
    yadi hyenaṃ nāhaniṣyatkarṇaḥ śaktyā mahāmṛdhe |
    mayā vadhyo'bhaviṣyatsa bhaimasenirghaṭotkacaḥ || 7-156-25||

    MHB 7-156-26

    मया न निहतः पूर्वमेष युष्मत्प्रियेप्सया ।
    एष हि ब्राह्मणद्वेषी यज्ञद्वेषी च राक्षसः ॥ ७-१५६-२६॥
    mayā na nihataḥ pūrvameṣa yuṣmatpriyepsayā |
    eṣa hi brāhmaṇadveṣī yajñadveṣī ca rākṣasaḥ || 7-156-26||

    MHB 7-156-27

    धर्मस्य लोप्ता पापात्मा तस्मादेष निपातितः ।
    व्यंसिता चाप्युपायेन शक्रदत्ता मयानघ ॥ ७-१५६-२७॥
    dharmasya loptā pāpātmā tasmādeṣa nipātitaḥ |
    vyaṃsitā cāpyupāyena śakradattā mayānagha || 7-156-27||

    MHB 7-156-28

    ये हि धर्मस्य लोप्तारो वध्यास्ते मम पाण्डव ।
    धर्मसंस्थापनार्थं हि प्रतिज्ञैषा ममाव्यया ॥ ७-१५६-२८॥
    ye hi dharmasya loptāro vadhyāste mama pāṇḍava |
    dharmasaṃsthāpanārthaṃ hi pratijñaiṣā mamāvyayā || 7-156-28||

    MHB 7-156-29

    ब्रह्म सत्यं दमः शौचं धर्मो ह्रीः श्रीर्धृतिः क्षमा ।
    यत्र तत्र रमे नित्यमहं सत्येन ते शपे ॥ ७-१५६-२९॥
    brahma satyaṃ damaḥ śaucaṃ dharmo hrīḥ śrīrdhṛtiḥ kṣamā |
    yatra tatra rame nityamahaṃ satyena te śape || 7-156-29||

    MHB 7-156-30

    न विषादस्त्वया कार्यः कर्णं वैकर्तनं प्रति ।
    उपदेक्ष्याम्युपायं ते येन तं प्रसहिष्यसि ॥ ७-१५६-३०॥
    na viṣādastvayā kāryaḥ karṇaṃ vaikartanaṃ prati |
    upadekṣyāmyupāyaṃ te yena taṃ prasahiṣyasi || 7-156-30||

    MHB 7-156-31

    सुयोधनं चापि रणे हनिष्यति वृकोदरः ।
    तस्य चापि वधोपायं वक्ष्यामि तव पाण्डव ॥ ७-१५६-३१॥
    suyodhanaṃ cāpi raṇe haniṣyati vṛkodaraḥ |
    tasya cāpi vadhopāyaṃ vakṣyāmi tava pāṇḍava || 7-156-31||

    MHB 7-156-32

    वर्धते तुमुलस्त्वेष शब्दः परचमूं प्रति ।
    विद्रवन्ति च सैन्यानि त्वदीयानि दिशो दश ॥ ७-१५६-३२॥
    vardhate tumulastveṣa śabdaḥ paracamūṃ prati |
    vidravanti ca sainyāni tvadīyāni diśo daśa || 7-156-32||

    MHB 7-156-33

    लब्धलक्ष्या हि कौरव्या विधमन्ति चमूं तव ।
    दहत्येष च वः सैन्यं द्रोणः प्रहरतां वरः ॥ ७-१५६-३३॥
    labdhalakṣyā hi kauravyā vidhamanti camūṃ tava |
    dahatyeṣa ca vaḥ sainyaṃ droṇaḥ praharatāṃ varaḥ || 7-156-33||

    Adhyaya: 157/173 (44)

    MHB 7-157-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    एकवीरवधे मोघा शक्तिः सूतात्मजे यदा ।
    कस्मात्सर्वान्समुत्सृज्य स तां पार्थे न मुक्तवान् ॥ ७-१५७-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    ekavīravadhe moghā śaktiḥ sūtātmaje yadā |
    kasmātsarvānsamutsṛjya sa tāṃ pārthe na muktavān || 7-157-1||

    MHB 7-157-2

    तस्मिन्हते हता हि स्युः सर्वे पाण्डवसृञ्जयाः ।
    एकवीरवधे कस्मान्न युद्धे जयमादधत् ॥ ७-१५७-२॥
    tasminhate hatā hi syuḥ sarve pāṇḍavasṛñjayāḥ |
    ekavīravadhe kasmānna yuddhe jayamādadhat || 7-157-2||

    MHB 7-157-3

    आहूतो न निवर्तेयमिति तस्य महाव्रतम् ।
    स्वयमाह्वयितव्यः स सूतपुत्रेण फल्गुनः ॥ ७-१५७-३॥
    āhūto na nivarteyamiti tasya mahāvratam |
    svayamāhvayitavyaḥ sa sūtaputreṇa phalgunaḥ || 7-157-3||

    MHB 7-157-4

    ततो द्वैरथमानीय फल्गुनं शक्रदत्तया ।
    न जघान वृषा कस्मात्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१५७-४॥
    tato dvairathamānīya phalgunaṃ śakradattayā |
    na jaghāna vṛṣā kasmāttanmamācakṣva saṃjaya || 7-157-4||

    MHB 7-157-5

    नूनं बुद्धिविहीनश्चाप्यसहायश्च मे सुतः ।
    शत्रुभिर्व्यंसितोपायः कथं नु स जयेदरीन् ॥ ७-१५७-५॥
    nūnaṃ buddhivihīnaścāpyasahāyaśca me sutaḥ |
    śatrubhirvyaṃsitopāyaḥ kathaṃ nu sa jayedarīn || 7-157-5||

    MHB 7-157-6

    या ह्यस्य परमा शक्तिर्जयस्य च परायणम् ।
    सा शक्तिर्वासुदेवेन व्यंसितास्य घटोत्कचे ॥ ७-१५७-६॥
    yā hyasya paramā śaktirjayasya ca parāyaṇam |
    sā śaktirvāsudevena vyaṃsitāsya ghaṭotkace || 7-157-6||

    MHB 7-157-7

    कुणेर्यथा हस्तगतं ह्रियेद्बिल्वं बलीयसा ।
    तथा शक्तिरमोघा सा मोघीभूता घटोत्कचे ॥ ७-१५७-७॥
    kuṇeryathā hastagataṃ hriyedbilvaṃ balīyasā |
    tathā śaktiramoghā sā moghībhūtā ghaṭotkace || 7-157-7||

    MHB 7-157-8

    यथा वराहस्य शुनश्च युध्यतोस्तयोरभावे श्वपचस्य लाभः ।
    मन्ये विद्वन्वासुदेवस्य तद्वद्युद्धे लाभः कर्णहैडिम्बयोर्वै ॥ ७-१५७-८॥
    yathā varāhasya śunaśca yudhyatostayorabhāve śvapacasya lābhaḥ |
    manye vidvanvāsudevasya tadvadyuddhe lābhaḥ karṇahaiḍimbayorvai || 7-157-8||

    MHB 7-157-9

    घटोत्कचो यदि हन्याद्धि कर्णं परो लाभः स भवेत्पाण्डवानाम् ।
    वैकर्तनो वा यदि तं निहन्यात्तथापि कृत्यं शक्तिनाशात्कृतं स्यात् ॥ ७-१५७-९॥
    ghaṭotkaco yadi hanyāddhi karṇaṃ paro lābhaḥ sa bhavetpāṇḍavānām |
    vaikartano vā yadi taṃ nihanyāttathāpi kṛtyaṃ śaktināśātkṛtaṃ syāt || 7-157-9||

    MHB 7-157-10

    इति प्राज्ञः प्रज्ञयैतद्विचार्य घटोत्कचं सूतपुत्रेण युद्धे ।
    अयोधयद्वासुदेवो नृसिंहः प्रियं कुर्वन्पाण्डवानां हितं च ॥ ७-१५७-१०॥
    iti prājñaḥ prajñayaitadvicārya ghaṭotkacaṃ sūtaputreṇa yuddhe |
    ayodhayadvāsudevo nṛsiṃhaḥ priyaṃ kurvanpāṇḍavānāṃ hitaṃ ca || 7-157-10||

    MHB 7-157-11

    संजय उवाच ।
    एतच्चिकीर्षितं ज्ञात्वा कर्णे मधुनिहा नृप ।
    नियोजयामास तदा द्वैरथे राक्षसेश्वरम् ॥ ७-१५७-११॥
    saṃjaya uvāca |
    etaccikīrṣitaṃ jñātvā karṇe madhunihā nṛpa |
    niyojayāmāsa tadā dvairathe rākṣaseśvaram || 7-157-11||

    MHB 7-157-12

    घटोत्कचं महावीर्यं महाबुद्धिर्जनार्दनः ।
    अमोघाया विघातार्थं राजन्दुर्मन्त्रिते तव ॥ ७-१५७-१२॥
    ghaṭotkacaṃ mahāvīryaṃ mahābuddhirjanārdanaḥ |
    amoghāyā vighātārthaṃ rājandurmantrite tava || 7-157-12||

    MHB 7-157-13

    तदैव कृतकार्या हि वयं स्याम कुरूद्वह ।
    न रक्षेद्यदि कृष्णस्तं पार्थं कर्णान्महारथात् ॥ ७-१५७-१३॥
    tadaiva kṛtakāryā hi vayaṃ syāma kurūdvaha |
    na rakṣedyadi kṛṣṇastaṃ pārthaṃ karṇānmahārathāt || 7-157-13||

    MHB 7-157-14

    साश्वध्वजरथः संख्ये धृतराष्ट्र पतेद्भुवि ।
    विना जनार्दनं पार्थो योगानामीश्वरं प्रभुम् ॥ ७-१५७-१४॥
    sāśvadhvajarathaḥ saṃkhye dhṛtarāṣṭra patedbhuvi |
    vinā janārdanaṃ pārtho yogānāmīśvaraṃ prabhum || 7-157-14||

    MHB 7-157-15

    तैस्तैरुपायैर्बहुभी रक्ष्यमाणः स पार्थिव ।
    जयत्यभिमुखः शत्रून्पार्थः कृष्णेन पालितः ॥ ७-१५७-१५॥
    taistairupāyairbahubhī rakṣyamāṇaḥ sa pārthiva |
    jayatyabhimukhaḥ śatrūnpārthaḥ kṛṣṇena pālitaḥ || 7-157-15||

    MHB 7-157-16

    सविशेषं त्वमोघायाः कृष्णोऽरक्षत पाण्डवम् ।
    हन्यात्क्षिप्ता हि कौन्तेयं शक्तिर्वृक्षमिवाशनिः ॥ ७-१५७-१६॥
    saviśeṣaṃ tvamoghāyāḥ kṛṣṇo'rakṣata pāṇḍavam |
    hanyātkṣiptā hi kaunteyaṃ śaktirvṛkṣamivāśaniḥ || 7-157-16||

    MHB 7-157-17

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    विरोधी च कुमन्त्री च प्राज्ञमानी ममात्मजः ।
    यस्यैष समतिक्रान्तो वधोपायो जयं प्रति ॥ ७-१५७-१७॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    virodhī ca kumantrī ca prājñamānī mamātmajaḥ |
    yasyaiṣa samatikrānto vadhopāyo jayaṃ prati || 7-157-17||

    MHB 7-157-18

    तवापि समतिक्रान्तमेतद्गावल्गणे कथम् ।
    एतमर्थं महाबुद्धे यत्त्वया नावबोधितः ॥ ७-१५७-१८॥
    tavāpi samatikrāntametadgāvalgaṇe katham |
    etamarthaṃ mahābuddhe yattvayā nāvabodhitaḥ || 7-157-18||

    MHB 7-157-19

    संजय उवाच ।
    दुर्योधनस्य शकुनेर्मम दुःशासनस्य च ।
    रात्रौ रात्रौ भवत्येषा नित्यमेव समर्थना ॥ ७-१५७-१९॥
    saṃjaya uvāca |
    duryodhanasya śakunermama duḥśāsanasya ca |
    rātrau rātrau bhavatyeṣā nityameva samarthanā || 7-157-19||

    MHB 7-157-20

    श्वः सर्वसैन्यानुत्सृज्य जहि कर्ण धनंजयम् ।
    प्रेष्यवत्पाण्डुपाञ्चालानुपभोक्ष्यामहे ततः ॥ ७-१५७-२०॥
    śvaḥ sarvasainyānutsṛjya jahi karṇa dhanaṃjayam |
    preṣyavatpāṇḍupāñcālānupabhokṣyāmahe tataḥ || 7-157-20||

    MHB 7-157-21

    अथ वा निहते पार्थे पाण्डुष्वन्यतमं ततः ।
    स्थापयेद्युधि वार्ष्णेयस्तस्मात्कृष्णो निपात्यताम् ॥ ७-१५७-२१॥
    atha vā nihate pārthe pāṇḍuṣvanyatamaṃ tataḥ |
    sthāpayedyudhi vārṣṇeyastasmātkṛṣṇo nipātyatām || 7-157-21||

    MHB 7-157-22

    कृष्णो हि मूलं पाण्डूनां पार्थः स्कन्ध इवोद्गतः ।
    शाखा इवेतरे पार्थाः पाञ्चालाः पत्रसंज्ञिताः ॥ ७-१५७-२२॥
    kṛṣṇo hi mūlaṃ pāṇḍūnāṃ pārthaḥ skandha ivodgataḥ |
    śākhā ivetare pārthāḥ pāñcālāḥ patrasaṃjñitāḥ || 7-157-22||

    MHB 7-157-23

    कृष्णाश्रयाः कृष्णबलाः कृष्णनाथाश्च पाण्डवाः ।
    कृष्णः परायणं चैषां ज्योतिषामिव चन्द्रमाः ॥ ७-१५७-२३॥
    kṛṣṇāśrayāḥ kṛṣṇabalāḥ kṛṣṇanāthāśca pāṇḍavāḥ |
    kṛṣṇaḥ parāyaṇaṃ caiṣāṃ jyotiṣāmiva candramāḥ || 7-157-23||

    MHB 7-157-24

    तस्मात्पर्णानि शाखाश्च स्कन्धं चोत्सृज्य सूतज ।
    कृष्णं निकृन्धि पाण्डूनां मूलं सर्वत्र सर्वदा ॥ ७-१५७-२४॥
    tasmātparṇāni śākhāśca skandhaṃ cotsṛjya sūtaja |
    kṛṣṇaṃ nikṛndhi pāṇḍūnāṃ mūlaṃ sarvatra sarvadā || 7-157-24||

    MHB 7-157-25

    हन्याद्यदि हि दाशार्हं कर्णो यादवनन्दनम् ।
    कृत्स्ना वसुमती राजन्वशे ते स्यान्न संशयः ॥ ७-१५७-२५॥
    hanyādyadi hi dāśārhaṃ karṇo yādavanandanam |
    kṛtsnā vasumatī rājanvaśe te syānna saṃśayaḥ || 7-157-25||

    MHB 7-157-26

    यदि हि स निहतः शयीत भूमौ यदुकुलपाण्डवनन्दनो महात्मा ।
    ननु तव वसुधा नरेन्द्र सर्वा सगिरिसमुद्रवना वशं व्रजेत ॥ ७-१५७-२६॥
    yadi hi sa nihataḥ śayīta bhūmau yadukulapāṇḍavanandano mahātmā |
    nanu tava vasudhā narendra sarvā sagirisamudravanā vaśaṃ vrajeta || 7-157-26||

    MHB 7-157-27

    सा तु बुद्धिः कृताप्येवं जाग्रति त्रिदशेश्वरे ।
    अप्रमेये हृषीकेशे युद्धकाले व्यमुह्यत ॥ ७-१५७-२७॥
    sā tu buddhiḥ kṛtāpyevaṃ jāgrati tridaśeśvare |
    aprameye hṛṣīkeśe yuddhakāle vyamuhyata || 7-157-27||

    MHB 7-157-28

    अर्जुनं चापि कौन्तेयं सदा रक्षति केशवः ।
    न ह्येनमैच्छत्प्रमुखे सौतेः स्थापयितुं रणे ॥ ७-१५७-२८॥
    arjunaṃ cāpi kaunteyaṃ sadā rakṣati keśavaḥ |
    na hyenamaicchatpramukhe sauteḥ sthāpayituṃ raṇe || 7-157-28||

    MHB 7-157-29

    अन्यांश्चास्मै रथोदारानुपस्थापयदच्युतः ।
    अमोघां तां कथं शक्तिं मोघां कुर्यामिति प्रभो ॥ ७-१५७-२९॥
    anyāṃścāsmai rathodārānupasthāpayadacyutaḥ |
    amoghāṃ tāṃ kathaṃ śaktiṃ moghāṃ kuryāmiti prabho || 7-157-29||

    MHB 7-157-30

    ततः कृष्णं महाबाहुः सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    पप्रच्छ रथशार्दूल कर्णं प्रति महारथम् ॥ ७-१५७-३०॥
    tataḥ kṛṣṇaṃ mahābāhuḥ sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    papraccha rathaśārdūla karṇaṃ prati mahāratham || 7-157-30||

    MHB 7-157-31

    अयं च प्रत्ययः कर्णे शक्त्या चामितविक्रम ।
    किमर्थं सूतपुत्रेण न मुक्ता फल्गुने तु सा ॥ ७-१५७-३१॥
    ayaṃ ca pratyayaḥ karṇe śaktyā cāmitavikrama |
    kimarthaṃ sūtaputreṇa na muktā phalgune tu sā || 7-157-31||

    MHB 7-157-32

    वासुदेव उवाच ।
    दुःशासनश्च कर्णश्च शकुनिश्च ससैन्धवः ।
    सततं मन्त्रयन्ति स्म दुर्योधनपुरोगमाः ॥ ७-१५७-३२॥
    vāsudeva uvāca |
    duḥśāsanaśca karṇaśca śakuniśca sasaindhavaḥ |
    satataṃ mantrayanti sma duryodhanapurogamāḥ || 7-157-32||

    MHB 7-157-33

    कर्ण कर्ण महेष्वास रणेऽमितपराक्रम ।
    नान्यस्य शक्तिरेषा ते मोक्तव्या जयतां वर ॥ ७-१५७-३३॥
    karṇa karṇa maheṣvāsa raṇe'mitaparākrama |
    nānyasya śaktireṣā te moktavyā jayatāṃ vara || 7-157-33||

    MHB 7-157-34

    ऋते महारथात्पार्थात्कुन्तीपुत्राद्धनंजयात् ।
    स हि तेषामतियशा देवानामिव वासवः ॥ ७-१५७-३४॥
    ṛte mahārathātpārthātkuntīputrāddhanaṃjayāt |
    sa hi teṣāmatiyaśā devānāmiva vāsavaḥ || 7-157-34||

    MHB 7-157-35

    तस्मिन्विनिहते सर्वे पाण्डवाः सृञ्जयैः सह ।
    भविष्यन्ति गतात्मानः सुरा इव निरग्नयः ॥ ७-१५७-३५॥
    tasminvinihate sarve pāṇḍavāḥ sṛñjayaiḥ saha |
    bhaviṣyanti gatātmānaḥ surā iva niragnayaḥ || 7-157-35||

    MHB 7-157-36

    तथेति च प्रतिज्ञातं कर्णेन शिनिपुंगव ।
    हृदि नित्यं तु कर्णस्य वधो गाण्डीवधन्वनः ॥ ७-१५७-३६॥
    tatheti ca pratijñātaṃ karṇena śinipuṃgava |
    hṛdi nityaṃ tu karṇasya vadho gāṇḍīvadhanvanaḥ || 7-157-36||

    MHB 7-157-37

    अहमेव तु राधेयं मोहयामि युधां वर ।
    यतो नावसृजच्छक्तिं पाण्डवे श्वेतवाहने ॥ ७-१५७-३७॥
    ahameva tu rādheyaṃ mohayāmi yudhāṃ vara |
    yato nāvasṛjacchaktiṃ pāṇḍave śvetavāhane || 7-157-37||

    MHB 7-157-38

    फल्गुनस्य हि तां मृत्युमवगम्य युयुत्सतः ।
    न निद्रा न च मे हर्षो मनसोऽस्ति युधां वर ॥ ७-१५७-३८॥
    phalgunasya hi tāṃ mṛtyumavagamya yuyutsataḥ |
    na nidrā na ca me harṣo manaso'sti yudhāṃ vara || 7-157-38||

    MHB 7-157-39

    घटोत्कचे व्यंसितां तु दृष्ट्वा तां शिनिपुंगव ।
    मृत्योरास्यान्तरान्मुक्तं पश्याम्यद्य धनंजयम् ॥ ७-१५७-३९॥
    ghaṭotkace vyaṃsitāṃ tu dṛṣṭvā tāṃ śinipuṃgava |
    mṛtyorāsyāntarānmuktaṃ paśyāmyadya dhanaṃjayam || 7-157-39||

    MHB 7-157-40

    न पिता न च मे माता न यूयं भ्रातरस्तथा ।
    न च प्राणास्तथा रक्ष्या यथा बीभत्सुराहवे ॥ ७-१५७-४०॥
    na pitā na ca me mātā na yūyaṃ bhrātarastathā |
    na ca prāṇāstathā rakṣyā yathā bībhatsurāhave || 7-157-40||

    MHB 7-157-41

    त्रैलोक्यराज्याद्यत्किंचिद्भवेदन्यत्सुदुर्लभम् ।
    नेच्छेयं सात्वताहं तद्विना पार्थं धनंजयम् ॥ ७-१५७-४१॥
    trailokyarājyādyatkiṃcidbhavedanyatsudurlabham |
    neccheyaṃ sātvatāhaṃ tadvinā pārthaṃ dhanaṃjayam || 7-157-41||

    MHB 7-157-42

    अतः प्रहर्षः सुमहान्युयुधानाद्य मेऽभवत् ।
    मृतं प्रत्यागतमिव दृष्ट्वा पार्थं धनंजयम् ॥ ७-१५७-४२॥
    ataḥ praharṣaḥ sumahānyuyudhānādya me'bhavat |
    mṛtaṃ pratyāgatamiva dṛṣṭvā pārthaṃ dhanaṃjayam || 7-157-42||

    MHB 7-157-43

    अतश्च प्रहितो युद्धे मया कर्णाय राक्षसः ।
    न ह्यन्यः समरे रात्रौ शक्तः कर्णं प्रबाधितुम् ॥ ७-१५७-४३॥
    ataśca prahito yuddhe mayā karṇāya rākṣasaḥ |
    na hyanyaḥ samare rātrau śaktaḥ karṇaṃ prabādhitum || 7-157-43||

    MHB 7-157-44

    संजय उवाच ।
    इति सात्यकये प्राह तदा देवकिनन्दनः ।
    धनंजयहिते युक्तस्तत्प्रिये सततं रतः ॥ ७-१५७-४४॥
    saṃjaya uvāca |
    iti sātyakaye prāha tadā devakinandanaḥ |
    dhanaṃjayahite yuktastatpriye satataṃ rataḥ || 7-157-44||

    Adhyaya: 158/173 (62)

    MHB 7-158-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    कर्णदुर्योधनादीनां शकुनेः सौबलस्य च ।
    अपनीतं महत्तात तव चैव विशेषतः ॥ ७-१५८-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    karṇaduryodhanādīnāṃ śakuneḥ saubalasya ca |
    apanītaṃ mahattāta tava caiva viśeṣataḥ || 7-158-1||

    MHB 7-158-2

    यदाजानीत तां शक्तिमेकघ्नीं सततं रणे ।
    अनिवार्यामसह्यां च देवैरपि सवासवैः ॥ ७-१५८-२॥
    yadājānīta tāṃ śaktimekaghnīṃ satataṃ raṇe |
    anivāryāmasahyāṃ ca devairapi savāsavaiḥ || 7-158-2||

    MHB 7-158-3

    सा किमर्थं न कर्णेन प्रवृत्ते समरे पुरा ।
    न देवकीसुते मुक्ता फल्गुने वापि संजय ॥ ७-१५८-३॥
    sā kimarthaṃ na karṇena pravṛtte samare purā |
    na devakīsute muktā phalgune vāpi saṃjaya || 7-158-3||

    MHB 7-158-4

    संजय उवाच ।
    संग्रामाद्विनिवृत्तानां सर्वेषां नो विशां पते ।
    रात्रौ कुरुकुलश्रेष्ठ मन्त्रोऽयं समजायत ॥ ७-१५८-४॥
    saṃjaya uvāca |
    saṃgrāmādvinivṛttānāṃ sarveṣāṃ no viśāṃ pate |
    rātrau kurukulaśreṣṭha mantro'yaṃ samajāyata || 7-158-4||

    MHB 7-158-5

    प्रभातमात्रे श्वोभूते केशवायार्जुनाय वा ।
    शक्तिरेषा विमोक्तव्या कर्ण कर्णेति नित्यशः ॥ ७-१५८-५॥
    prabhātamātre śvobhūte keśavāyārjunāya vā |
    śaktireṣā vimoktavyā karṇa karṇeti nityaśaḥ || 7-158-5||

    MHB 7-158-6

    ततः प्रभातसमये राजन्कर्णस्य दैवतैः ।
    अन्येषां चैव योधानां सा बुद्धिर्नश्यते पुनः ॥ ७-१५८-६॥
    tataḥ prabhātasamaye rājankarṇasya daivataiḥ |
    anyeṣāṃ caiva yodhānāṃ sā buddhirnaśyate punaḥ || 7-158-6||

    MHB 7-158-7

    दैवमेव परं मन्ये यत्कर्णो हस्तसंस्थया ।
    न जघान रणे पार्थं कृष्णं वा देवकीसुतम् ॥ ७-१५८-७॥
    daivameva paraṃ manye yatkarṇo hastasaṃsthayā |
    na jaghāna raṇe pārthaṃ kṛṣṇaṃ vā devakīsutam || 7-158-7||

    MHB 7-158-8

    तस्य हस्तस्थिता शक्तिः कालरात्रिरिवोद्यता ।
    दैवोपहतबुद्धित्वान्न तां कर्णो विमुक्तवान् ॥ ७-१५८-८॥
    tasya hastasthitā śaktiḥ kālarātririvodyatā |
    daivopahatabuddhitvānna tāṃ karṇo vimuktavān || 7-158-8||

    MHB 7-158-9

    कृष्णे वा देवकीपुत्रे मोहितो देवमायया ।
    पार्थे वा शक्रकल्पे वै वधार्थं वासवीं प्रभो ॥ ७-१५८-९॥
    kṛṣṇe vā devakīputre mohito devamāyayā |
    pārthe vā śakrakalpe vai vadhārthaṃ vāsavīṃ prabho || 7-158-9||

    MHB 7-158-10

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    दैवेनैव हता यूयं स्वबुद्ध्या केशवस्य च ।
    गता हि वासवी हत्वा तृणभूतं घटोत्कचम् ॥ ७-१५८-१०॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    daivenaiva hatā yūyaṃ svabuddhyā keśavasya ca |
    gatā hi vāsavī hatvā tṛṇabhūtaṃ ghaṭotkacam || 7-158-10||

    MHB 7-158-11

    कर्णश्च मम पुत्राश्च सर्वे चान्ये च पार्थिवाः ।
    अनेन दुष्प्रणीतेन गता वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-१५८-११॥
    karṇaśca mama putrāśca sarve cānye ca pārthivāḥ |
    anena duṣpraṇītena gatā vaivasvatakṣayam || 7-158-11||

    MHB 7-158-12

    भूय एव तु मे शंस यथा युद्धमवर्तत ।
    कुरूणां पाण्डवानां च हैडिम्बे निहते तदा ॥ ७-१५८-१२॥
    bhūya eva tu me śaṃsa yathā yuddhamavartata |
    kurūṇāṃ pāṇḍavānāṃ ca haiḍimbe nihate tadā || 7-158-12||

    MHB 7-158-13

    ये च तेऽभ्यद्रवन्द्रोणं व्यूढानीकाः प्रहारिणः ।
    सृञ्जयाः सह पाञ्चालैस्तेऽप्यकुर्वन्कथं रणम् ॥ ७-१५८-१३॥
    ye ca te'bhyadravandroṇaṃ vyūḍhānīkāḥ prahāriṇaḥ |
    sṛñjayāḥ saha pāñcālaiste'pyakurvankathaṃ raṇam || 7-158-13||

    MHB 7-158-14

    सौमदत्तेर्वधाद्द्रोणमायस्तं सैन्धवस्य च ।
    अमर्षाज्जीवितं त्यक्त्वा गाहमानं वरूथिनीम् ॥ ७-१५८-१४॥
    saumadattervadhāddroṇamāyastaṃ saindhavasya ca |
    amarṣājjīvitaṃ tyaktvā gāhamānaṃ varūthinīm || 7-158-14||

    MHB 7-158-15

    जृम्भमाणमिव व्याघ्रं व्यात्ताननमिवान्तकम् ।
    कथं प्रत्युद्ययुर्द्रोणमस्यन्तं पाण्डुसृञ्जयाः ॥ ७-१५८-१५॥
    jṛmbhamāṇamiva vyāghraṃ vyāttānanamivāntakam |
    kathaṃ pratyudyayurdroṇamasyantaṃ pāṇḍusṛñjayāḥ || 7-158-15||

    MHB 7-158-16

    आचार्यं ये च तेऽरक्षन्दुर्योधनपुरोगमाः ।
    द्रौणिकर्णकृपास्तात तेऽप्यकुर्वन्किमाहवे ॥ ७-१५८-१६॥
    ācāryaṃ ye ca te'rakṣanduryodhanapurogamāḥ |
    drauṇikarṇakṛpāstāta te'pyakurvankimāhave || 7-158-16||

    MHB 7-158-17

    भारद्वाजं जिघांसन्तौ सव्यसाचिवृकोदरौ ।
    समार्छन्मामका युद्धे कथं संजय शंस मे ॥ ७-१५८-१७॥
    bhāradvājaṃ jighāṃsantau savyasācivṛkodarau |
    samārchanmāmakā yuddhe kathaṃ saṃjaya śaṃsa me || 7-158-17||

    MHB 7-158-18

    सिन्धुराजवधेनेमे घटोत्कचवधेन ते ।
    अमर्षिताः सुसंक्रुद्धा रणं चक्रुः कथं निशि ॥ ७-१५८-१८॥
    sindhurājavadheneme ghaṭotkacavadhena te |
    amarṣitāḥ susaṃkruddhā raṇaṃ cakruḥ kathaṃ niśi || 7-158-18||

    MHB 7-158-19

    संजय उवाच ।
    हते घटोत्कचे राजन्कर्णेन निशि राक्षसे ।
    प्रणदत्सु च हृष्टेषु तावकेषु युयुत्सुषु ॥ ७-१५८-१९॥
    saṃjaya uvāca |
    hate ghaṭotkace rājankarṇena niśi rākṣase |
    praṇadatsu ca hṛṣṭeṣu tāvakeṣu yuyutsuṣu || 7-158-19||

    MHB 7-158-20

    आपतत्सु च वेगेन वध्यमाने बलेऽपि च ।
    विगाढायां रजन्यां च राजा दैन्यं परं गतः ॥ ७-१५८-२०॥
    āpatatsu ca vegena vadhyamāne bale'pi ca |
    vigāḍhāyāṃ rajanyāṃ ca rājā dainyaṃ paraṃ gataḥ || 7-158-20||

    MHB 7-158-21

    अब्रवीच्च महाबाहुर्भीमसेनं परंतपः ।
    आवारय महाबाहो धार्तराष्ट्रस्य वाहिनीम् ।
    हैडिम्बस्याभिघातेन मोहो मामाविशन्महान् ॥ ७-१५८-२१॥
    abravīcca mahābāhurbhīmasenaṃ paraṃtapaḥ |
    āvāraya mahābāho dhārtarāṣṭrasya vāhinīm |
    haiḍimbasyābhighātena moho māmāviśanmahān || 7-158-21||

    MHB 7-158-22

    एवं भीमं समादिश्य स्वरथे समुपाविशत् ।
    अश्रुपूर्णमुखो राजा निःश्वसंश्च पुनः पुनः ।
    कश्मलं प्राविशद्घोरं दृष्ट्वा कर्णस्य विक्रमम् ॥ ७-१५८-२२॥
    evaṃ bhīmaṃ samādiśya svarathe samupāviśat |
    aśrupūrṇamukho rājā niḥśvasaṃśca punaḥ punaḥ |
    kaśmalaṃ prāviśadghoraṃ dṛṣṭvā karṇasya vikramam || 7-158-22||

    MHB 7-158-23

    तं तथा व्यथितं दृष्ट्वा कृष्णो वचनमब्रवीत् ।
    मा व्यथां कुरु कौन्तेय नैतत्त्वय्युपपद्यते ।
    वैक्लव्यं भरतश्रेष्ठ यथा प्राकृतपूरुषे ॥ ७-१५८-२३॥
    taṃ tathā vyathitaṃ dṛṣṭvā kṛṣṇo vacanamabravīt |
    mā vyathāṃ kuru kaunteya naitattvayyupapadyate |
    vaiklavyaṃ bharataśreṣṭha yathā prākṛtapūruṣe || 7-158-23||

    MHB 7-158-24

    उत्तिष्ठ राजन्युध्यस्व वह गुर्वीं धुरं विभो ।
    त्वयि वैक्लव्यमापन्ने संशयो विजये भवेत् ॥ ७-१५८-२४॥
    uttiṣṭha rājanyudhyasva vaha gurvīṃ dhuraṃ vibho |
    tvayi vaiklavyamāpanne saṃśayo vijaye bhavet || 7-158-24||

    MHB 7-158-25

    श्रुत्वा कृष्णस्य वचनं धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    विमृज्य नेत्रे पाणिभ्यां कृष्णं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१५८-२५॥
    śrutvā kṛṣṇasya vacanaṃ dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    vimṛjya netre pāṇibhyāṃ kṛṣṇaṃ vacanamabravīt || 7-158-25||

    MHB 7-158-26

    विदिता ते महाबाहो धर्माणां परमा गतिः ।
    ब्रह्महत्याफलं तस्य यः कृतं नावबुध्यते ॥ ७-१५८-२६॥
    viditā te mahābāho dharmāṇāṃ paramā gatiḥ |
    brahmahatyāphalaṃ tasya yaḥ kṛtaṃ nāvabudhyate || 7-158-26||

    MHB 7-158-27

    अस्माकं हि वनस्थानां हैडिम्बेन महात्मना ।
    बालेनापि सता तेन कृतं साह्यं जनार्दन ॥ ७-१५८-२७॥
    asmākaṃ hi vanasthānāṃ haiḍimbena mahātmanā |
    bālenāpi satā tena kṛtaṃ sāhyaṃ janārdana || 7-158-27||

    MHB 7-158-28

    अस्त्रहेतोर्गतं ज्ञात्वा पाण्डवं श्वेतवाहनम् ।
    असौ कृष्ण महेष्वासः काम्यके मामुपस्थितः ।
    उषितश्च सहास्माभिर्यावन्नासीद्धनंजयः ॥ ७-१५८-२८॥
    astrahetorgataṃ jñātvā pāṇḍavaṃ śvetavāhanam |
    asau kṛṣṇa maheṣvāsaḥ kāmyake māmupasthitaḥ |
    uṣitaśca sahāsmābhiryāvannāsīddhanaṃjayaḥ || 7-158-28||

    MHB 7-158-29

    गन्धमादनयात्रायां दुर्गेभ्यश्च स्म तारिताः ।
    पाञ्चाली च परिश्रान्ता पृष्ठेनोढा महात्मना ॥ ७-१५८-२९॥
    gandhamādanayātrāyāṃ durgebhyaśca sma tāritāḥ |
    pāñcālī ca pariśrāntā pṛṣṭhenoḍhā mahātmanā || 7-158-29||

    MHB 7-158-30

    आरम्भाच्चैव युद्धानां यदेष कृतवान्प्रभो ।
    मदर्थं दुष्करं कर्म कृतं तेन महात्मना ॥ ७-१५८-३०॥
    ārambhāccaiva yuddhānāṃ yadeṣa kṛtavānprabho |
    madarthaṃ duṣkaraṃ karma kṛtaṃ tena mahātmanā || 7-158-30||

    MHB 7-158-31

    स्वभावाद्या च मे प्रीतिः सहदेवे जनार्दन ।
    सैव मे द्विगुणा प्रीती राक्षसेन्द्रे घटोत्कचे ॥ ७-१५८-३१॥
    svabhāvādyā ca me prītiḥ sahadeve janārdana |
    saiva me dviguṇā prītī rākṣasendre ghaṭotkace || 7-158-31||

    MHB 7-158-32

    भक्तश्च मे महाबाहुः प्रियोऽस्याहं प्रियश्च मे ।
    येन विन्दामि वार्ष्णेय कश्मलं शोकतापितः ॥ ७-१५८-३२॥
    bhaktaśca me mahābāhuḥ priyo'syāhaṃ priyaśca me |
    yena vindāmi vārṣṇeya kaśmalaṃ śokatāpitaḥ || 7-158-32||

    MHB 7-158-33

    पश्य सैन्यानि वार्ष्णेय द्राव्यमाणानि कौरवैः ।
    द्रोणकर्णौ च संयत्तौ पश्य युद्धे महारथौ ॥ ७-१५८-३३॥
    paśya sainyāni vārṣṇeya drāvyamāṇāni kauravaiḥ |
    droṇakarṇau ca saṃyattau paśya yuddhe mahārathau || 7-158-33||

    MHB 7-158-34

    निशीथे पाण्डवं सैन्यमाभ्यां पश्य प्रमर्दितम् ।
    गजाभ्यामिव मत्ताभ्यां यथा नडवनं महत् ॥ ७-१५८-३४॥
    niśīthe pāṇḍavaṃ sainyamābhyāṃ paśya pramarditam |
    gajābhyāmiva mattābhyāṃ yathā naḍavanaṃ mahat || 7-158-34||

    MHB 7-158-35

    अनादृत्य बलं बाह्वोर्भीमसेनस्य माधव ।
    चित्रास्त्रतां च पार्थस्य विक्रमन्ते स्म कौरवाः ॥ ७-१५८-३५॥
    anādṛtya balaṃ bāhvorbhīmasenasya mādhava |
    citrāstratāṃ ca pārthasya vikramante sma kauravāḥ || 7-158-35||

    MHB 7-158-36

    एष द्रोणश्च कर्णश्च राजा चैव सुयोधनः ।
    निहत्य राक्षसं युद्धे हृष्टा नर्दन्ति संयुगे ॥ ७-१५८-३६॥
    eṣa droṇaśca karṇaśca rājā caiva suyodhanaḥ |
    nihatya rākṣasaṃ yuddhe hṛṣṭā nardanti saṃyuge || 7-158-36||

    MHB 7-158-37

    कथमस्मासु जीवत्सु त्वयि चैव जनार्दन ।
    हैडिम्बः प्राप्तवान्मृत्युं सूतपुत्रेण संगतः ॥ ७-१५८-३७॥
    kathamasmāsu jīvatsu tvayi caiva janārdana |
    haiḍimbaḥ prāptavānmṛtyuṃ sūtaputreṇa saṃgataḥ || 7-158-37||

    MHB 7-158-38

    कदर्थीकृत्य नः सर्वान्पश्यतः सव्यसाचिनः ।
    निहतो राक्षसः कृष्ण भैमसेनिर्महाबलः ॥ ७-१५८-३८॥
    kadarthīkṛtya naḥ sarvānpaśyataḥ savyasācinaḥ |
    nihato rākṣasaḥ kṛṣṇa bhaimasenirmahābalaḥ || 7-158-38||

    MHB 7-158-39

    यदाभिमन्युर्निहतो धार्तराष्ट्रैर्दुरात्मभिः ।
    नासीत्तत्र रणे कृष्ण सव्यसाची महारथः ॥ ७-१५८-३९॥
    yadābhimanyurnihato dhārtarāṣṭrairdurātmabhiḥ |
    nāsīttatra raṇe kṛṣṇa savyasācī mahārathaḥ || 7-158-39||

    MHB 7-158-40

    निरुद्धाश्च वयं सर्वे सैन्धवेन दुरात्मना ।
    निमित्तमभवद्द्रोणः सपुत्रस्तत्र कर्मणि ॥ ७-१५८-४०॥
    niruddhāśca vayaṃ sarve saindhavena durātmanā |
    nimittamabhavaddroṇaḥ saputrastatra karmaṇi || 7-158-40||

    MHB 7-158-41

    उपदिष्टो वधोपायः कर्णस्य गुरुणा स्वयम् ।
    व्यायच्छतश्च खड्गेन द्विधा खड्गं चकार ह ॥ ७-१५८-४१॥
    upadiṣṭo vadhopāyaḥ karṇasya guruṇā svayam |
    vyāyacchataśca khaḍgena dvidhā khaḍgaṃ cakāra ha || 7-158-41||

    MHB 7-158-42

    व्यसने वर्तमानस्य कृतवर्मा नृशंसवत् ।
    अश्वाञ्जघान सहसा तथोभौ पार्ष्णिसारथी ।
    तथेतरे महेष्वासाः सौभद्रं युध्यपातयन् ॥ ७-१५८-४२॥
    vyasane vartamānasya kṛtavarmā nṛśaṃsavat |
    aśvāñjaghāna sahasā tathobhau pārṣṇisārathī |
    tathetare maheṣvāsāḥ saubhadraṃ yudhyapātayan || 7-158-42||

    MHB 7-158-43

    अल्पे च कारणे कृष्ण हतो गाण्डीवधन्वना ।
    सैन्धवो यादवश्रेष्ठ तच्च नातिप्रियं मम ॥ ७-१५८-४३॥
    alpe ca kāraṇe kṛṣṇa hato gāṇḍīvadhanvanā |
    saindhavo yādavaśreṣṭha tacca nātipriyaṃ mama || 7-158-43||

    MHB 7-158-44

    यदि शत्रुवधे न्याय्यो भवेत्कर्तुं च पाण्डवैः ।
    द्रोणकर्णौ रणे पूर्वं हन्तव्याविति मे मतिः ॥ ७-१५८-४४॥
    yadi śatruvadhe nyāyyo bhavetkartuṃ ca pāṇḍavaiḥ |
    droṇakarṇau raṇe pūrvaṃ hantavyāviti me matiḥ || 7-158-44||

    MHB 7-158-45

    एतौ मूलं हि दुःखानामस्माकं पुरुषर्षभ ।
    एतौ रणे समासाद्य पराश्वस्तः सुयोधनः ॥ ७-१५८-४५॥
    etau mūlaṃ hi duḥkhānāmasmākaṃ puruṣarṣabha |
    etau raṇe samāsādya parāśvastaḥ suyodhanaḥ || 7-158-45||

    MHB 7-158-46

    यत्र वध्यो भवेद्द्रोणः सूतपुत्रश्च सानुगः ।
    तत्रावधीन्महाबाहुः सैन्धवं दूरवासिनम् ॥ ७-१५८-४६॥
    yatra vadhyo bhaveddroṇaḥ sūtaputraśca sānugaḥ |
    tatrāvadhīnmahābāhuḥ saindhavaṃ dūravāsinam || 7-158-46||

    MHB 7-158-47

    अवश्यं तु मया कार्यः सूतपुत्रस्य निग्रहः ।
    ततो यास्याम्यहं वीर स्वयं कर्णजिघांसया ।
    भीमसेनो महाबाहुर्द्रोणानीकेन संगतः ॥ ७-१५८-४७॥
    avaśyaṃ tu mayā kāryaḥ sūtaputrasya nigrahaḥ |
    tato yāsyāmyahaṃ vīra svayaṃ karṇajighāṃsayā |
    bhīmaseno mahābāhurdroṇānīkena saṃgataḥ || 7-158-47||

    MHB 7-158-48

    एवमुक्त्वा ययौ तूर्णं त्वरमाणो युधिष्ठिरः ।
    स विस्फार्य महच्चापं शङ्खं प्रध्माप्य भैरवम् ॥ ७-१५८-४८॥
    evamuktvā yayau tūrṇaṃ tvaramāṇo yudhiṣṭhiraḥ |
    sa visphārya mahaccāpaṃ śaṅkhaṃ pradhmāpya bhairavam || 7-158-48||

    MHB 7-158-49

    ततो रथसहस्रेण गजानां च शतैस्त्रिभिः ।
    वाजिभिः पञ्चसाहस्रैस्त्रिसाहस्रैः प्रभद्रकैः ।
    वृतः शिखण्डी त्वरितो राजानं पृष्ठतोऽन्वयात् ॥ ७-१५८-४९॥
    tato rathasahasreṇa gajānāṃ ca śataistribhiḥ |
    vājibhiḥ pañcasāhasraistrisāhasraiḥ prabhadrakaiḥ |
    vṛtaḥ śikhaṇḍī tvarito rājānaṃ pṛṣṭhato'nvayāt || 7-158-49||

    MHB 7-158-50

    ततो भेरीः समाजघ्नुः शङ्खान्दध्मुश्च दंशिताः ।
    पाञ्चालाः पाण्डवाश्चैव युधिष्ठिरपुरोगमाः ॥ ७-१५८-५०॥
    tato bherīḥ samājaghnuḥ śaṅkhāndadhmuśca daṃśitāḥ |
    pāñcālāḥ pāṇḍavāścaiva yudhiṣṭhirapurogamāḥ || 7-158-50||

    MHB 7-158-51

    ततोऽब्रवीन्महाबाहुर्वासुदेवो धनंजयम् ।
    एष प्रयाति त्वरितो क्रोधाविष्टो युधिष्ठिरः ।
    जिघांसुः सूतपुत्रस्य तस्योपेक्षा न युज्यते ॥ ७-१५८-५१॥
    tato'bravīnmahābāhurvāsudevo dhanaṃjayam |
    eṣa prayāti tvarito krodhāviṣṭo yudhiṣṭhiraḥ |
    jighāṃsuḥ sūtaputrasya tasyopekṣā na yujyate || 7-158-51||

    MHB 7-158-52

    एवमुक्त्वा हृषीकेशः शीघ्रमश्वानचोदयत् ।
    दूरं च यातं राजानमन्वगच्छज्जनार्दनः ॥ ७-१५८-५२॥
    evamuktvā hṛṣīkeśaḥ śīghramaśvānacodayat |
    dūraṃ ca yātaṃ rājānamanvagacchajjanārdanaḥ || 7-158-52||

    MHB 7-158-53

    तं दृष्ट्वा सहसा यान्तं सूतपुत्रजिघांसया ।
    शोकोपहतसंकल्पं दह्यमानमिवाग्निना ।
    अभिगम्याब्रवीद्व्यासो धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम् ॥ ७-१५८-५३॥
    taṃ dṛṣṭvā sahasā yāntaṃ sūtaputrajighāṃsayā |
    śokopahatasaṃkalpaṃ dahyamānamivāgninā |
    abhigamyābravīdvyāso dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram || 7-158-53||

    MHB 7-158-54

    कर्णमासाद्य संग्रामे दिष्ट्या जीवति फल्गुनः ।
    सव्यसाचिवधाकाङ्क्षी शक्तिं रक्षितवान्हि सः ॥ ७-१५८-५४॥
    karṇamāsādya saṃgrāme diṣṭyā jīvati phalgunaḥ |
    savyasācivadhākāṅkṣī śaktiṃ rakṣitavānhi saḥ || 7-158-54||

    MHB 7-158-55

    न चागाद्द्वैरथं जिष्णुर्दिष्ट्या तं भरतर्षभ ।
    सृजेतां स्पर्धिनावेतौ दिव्यान्यस्त्राणि सर्वशः ॥ ७-१५८-५५॥
    na cāgāddvairathaṃ jiṣṇurdiṣṭyā taṃ bharatarṣabha |
    sṛjetāṃ spardhināvetau divyānyastrāṇi sarvaśaḥ || 7-158-55||

    MHB 7-158-56

    वध्यमानेषु चास्त्रेषु पीडितः सूतनन्दनः ।
    वासवीं समरे शक्तिं ध्रुवं मुञ्चेद्युधिष्ठिर ॥ ७-१५८-५६॥
    vadhyamāneṣu cāstreṣu pīḍitaḥ sūtanandanaḥ |
    vāsavīṃ samare śaktiṃ dhruvaṃ muñcedyudhiṣṭhira || 7-158-56||

    MHB 7-158-57

    ततो भवेत्ते व्यसनं घोरं भरतसत्तम ।
    दिष्ट्या रक्षो हतं युद्धे सूतपुत्रेण मानद ॥ ७-१५८-५७॥
    tato bhavette vyasanaṃ ghoraṃ bharatasattama |
    diṣṭyā rakṣo hataṃ yuddhe sūtaputreṇa mānada || 7-158-57||

    MHB 7-158-58

    वासवीं कारणं कृत्वा कालेनापहतो ह्यसौ ।
    तवैव कारणाद्रक्षो निहतं तात संयुगे ॥ ७-१५८-५८॥
    vāsavīṃ kāraṇaṃ kṛtvā kālenāpahato hyasau |
    tavaiva kāraṇādrakṣo nihataṃ tāta saṃyuge || 7-158-58||

    MHB 7-158-59

    मा क्रुधो भरतश्रेष्ठ मा च शोके मनः कृथाः ।
    प्राणिनामिह सर्वेषामेषा निष्ठा युधिष्ठिर ॥ ७-१५८-५९॥
    mā krudho bharataśreṣṭha mā ca śoke manaḥ kṛthāḥ |
    prāṇināmiha sarveṣāmeṣā niṣṭhā yudhiṣṭhira || 7-158-59||

    MHB 7-158-60

    भ्रातृभिः सहितः सर्वैः पार्थिवैश्च महात्मभिः ।
    कौरवान्समरे राजन्नभियुध्यस्व भारत ।
    पञ्चमे दिवसे चैव पृथिवी ते भविष्यति ॥ ७-१५८-६०॥
    bhrātṛbhiḥ sahitaḥ sarvaiḥ pārthivaiśca mahātmabhiḥ |
    kauravānsamare rājannabhiyudhyasva bhārata |
    pañcame divase caiva pṛthivī te bhaviṣyati || 7-158-60||

    MHB 7-158-61

    नित्यं च पुरुषव्याघ्र धर्ममेव विचिन्तय ।
    आनृशंस्यं तपो दानं क्षमां सत्यं च पाण्डव ॥ ७-१५८-६१॥
    nityaṃ ca puruṣavyāghra dharmameva vicintaya |
    ānṛśaṃsyaṃ tapo dānaṃ kṣamāṃ satyaṃ ca pāṇḍava || 7-158-61||

    MHB 7-158-62

    सेवेथाः परमप्रीतो यतो धर्मस्ततो जयः ।
    इत्युक्त्वा पाण्डवं व्यासस्तत्रैवान्तरधीयत ॥ ७-१५८-६२॥
    sevethāḥ paramaprīto yato dharmastato jayaḥ |
    ityuktvā pāṇḍavaṃ vyāsastatraivāntaradhīyata || 7-158-62||

    Adhyaya: 159/173 (50)

    MHB 7-159-1

    संजय उवाच ।
    घटोत्कचे तु निहते सूतपुत्रेण तां निशाम् ।
    दुःखामर्षवशं प्राप्तो धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१५९-१॥
    saṃjaya uvāca |
    ghaṭotkace tu nihate sūtaputreṇa tāṃ niśām |
    duḥkhāmarṣavaśaṃ prāpto dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-159-1||

    MHB 7-159-2

    दृष्ट्व भीमेन महतीं वार्यमाणां चमूं तव ।
    धृष्टद्युम्नमुवाचेदं कुम्भयोनिं निवारय ॥ ७-१५९-२॥
    dṛṣṭva bhīmena mahatīṃ vāryamāṇāṃ camūṃ tava |
    dhṛṣṭadyumnamuvācedaṃ kumbhayoniṃ nivāraya || 7-159-2||

    MHB 7-159-3

    त्वं हि द्रोणविनाशाय समुत्पन्नो हुताशनात् ।
    सशरः कवची खड्गी धन्वी च परतापनः ।
    अभिद्रव रणे हृष्टो न च ते भीः कथंचन ॥ ७-१५९-३॥
    tvaṃ hi droṇavināśāya samutpanno hutāśanāt |
    saśaraḥ kavacī khaḍgī dhanvī ca paratāpanaḥ |
    abhidrava raṇe hṛṣṭo na ca te bhīḥ kathaṃcana || 7-159-3||

    MHB 7-159-4

    जनमेजयः शिखण्डी च दौर्मुखिश्च यशोधनः ।
    अभिद्रवन्तु संहृष्टाः कुम्भयोनिं समन्ततः ॥ ७-१५९-४॥
    janamejayaḥ śikhaṇḍī ca daurmukhiśca yaśodhanaḥ |
    abhidravantu saṃhṛṣṭāḥ kumbhayoniṃ samantataḥ || 7-159-4||

    MHB 7-159-5

    नकुलः सहदेवश्च द्रौपदेयाः प्रभद्रकाः ।
    द्रुपदश्च विराटश्च पुत्रभ्रातृसमन्वितौ ॥ ७-१५९-५॥
    nakulaḥ sahadevaśca draupadeyāḥ prabhadrakāḥ |
    drupadaśca virāṭaśca putrabhrātṛsamanvitau || 7-159-5||

    MHB 7-159-6

    सात्यकिः केकयाश्चैव पाण्डवश्च धनंजयः ।
    अभिद्रवन्तु वेगेन भारद्वाजवधेप्सया ॥ ७-१५९-६॥
    sātyakiḥ kekayāścaiva pāṇḍavaśca dhanaṃjayaḥ |
    abhidravantu vegena bhāradvājavadhepsayā || 7-159-6||

    MHB 7-159-7

    तथैव रथिनः सर्वे हस्त्यश्वं यच्च किंचन ।
    पादाताश्च रणे द्रोणं प्रापयन्तु महारथम् ॥ ७-१५९-७॥
    tathaiva rathinaḥ sarve hastyaśvaṃ yacca kiṃcana |
    pādātāśca raṇe droṇaṃ prāpayantu mahāratham || 7-159-7||

    MHB 7-159-8

    तथाज्ञप्तास्तु ते सर्वे पाण्डवेन महात्मना ।
    अभ्यद्रवन्त वेगेन कुम्भयोनिं युयुत्सया ॥ ७-१५९-८॥
    tathājñaptāstu te sarve pāṇḍavena mahātmanā |
    abhyadravanta vegena kumbhayoniṃ yuyutsayā || 7-159-8||

    MHB 7-159-9

    आगच्छतस्तान्सहसा सर्वोद्योगेन पाण्डवान् ।
    प्रतिजग्राह समरे द्रोणः शस्त्रभृतां वरः ॥ ७-१५९-९॥
    āgacchatastānsahasā sarvodyogena pāṇḍavān |
    pratijagrāha samare droṇaḥ śastrabhṛtāṃ varaḥ || 7-159-9||

    MHB 7-159-10

    ततो दुर्योधनो राजा सर्वोद्योगेन पाण्डवान् ।
    अभ्यद्रवत्सुसंक्रुद्ध इच्छन्द्रोणस्य जीवितम् ॥ ७-१५९-१०॥
    tato duryodhano rājā sarvodyogena pāṇḍavān |
    abhyadravatsusaṃkruddha icchandroṇasya jīvitam || 7-159-10||

    MHB 7-159-11

    ततः प्रववृते युद्धं श्रान्तवाहनसैनिकम् ।
    पाण्डवानां कुरूणां च गर्जतामितरेतरम् ॥ ७-१५९-११॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ śrāntavāhanasainikam |
    pāṇḍavānāṃ kurūṇāṃ ca garjatāmitaretaram || 7-159-11||

    MHB 7-159-12

    निद्रान्धास्ते महाराज परिश्रान्ताश्च संयुगे ।
    नाभ्यपद्यन्त समरे कांचिच्चेष्टां महारथाः ॥ ७-१५९-१२॥
    nidrāndhāste mahārāja pariśrāntāśca saṃyuge |
    nābhyapadyanta samare kāṃcicceṣṭāṃ mahārathāḥ || 7-159-12||

    MHB 7-159-13

    त्रियामा रजनी चैषा घोररूपा भयानका ।
    सहस्रयामप्रतिमा बभूव प्राणहारिणी ।
    वध्यतां च तथा तेषां क्षतानां च विशेषतः ॥ ७-१५९-१३॥
    triyāmā rajanī caiṣā ghorarūpā bhayānakā |
    sahasrayāmapratimā babhūva prāṇahāriṇī |
    vadhyatāṃ ca tathā teṣāṃ kṣatānāṃ ca viśeṣataḥ || 7-159-13||

    MHB 7-159-14

    अहो रात्रिः समाजज्ञे निद्रान्धानां विशेषतः ।
    सर्वे ह्यासन्निरुत्साहाः क्षत्रिया दीनचेतसः ।
    तव चैव परेषां च गतास्त्रा विगतेषवः ॥ ७-१५९-१४॥
    aho rātriḥ samājajñe nidrāndhānāṃ viśeṣataḥ |
    sarve hyāsannirutsāhāḥ kṣatriyā dīnacetasaḥ |
    tava caiva pareṣāṃ ca gatāstrā vigateṣavaḥ || 7-159-14||

    MHB 7-159-15

    ते तथा पारयन्तश्च ह्रीमन्तश्च विशेषतः ।
    स्वधर्ममनुपश्यन्तो न जहुः स्वामनीकिनीम् ॥ ७-१५९-१५॥
    te tathā pārayantaśca hrīmantaśca viśeṣataḥ |
    svadharmamanupaśyanto na jahuḥ svāmanīkinīm || 7-159-15||

    MHB 7-159-16

    शस्त्राण्यन्ये समुत्सृज्य निद्रान्धाः शेरते जनाः ।
    गजेष्वन्ये रथेष्वन्ये हयेष्वन्ये च भारत ॥ ७-१५९-१६॥
    śastrāṇyanye samutsṛjya nidrāndhāḥ śerate janāḥ |
    gajeṣvanye ratheṣvanye hayeṣvanye ca bhārata || 7-159-16||

    MHB 7-159-17

    निद्रान्धा नो बुबुधिरे कांचिच्चेष्टां नराधिपाः ।
    तेऽन्योन्यं समरे योधाः प्रेषयन्त यमक्षयम् ॥ ७-१५९-१७॥
    nidrāndhā no bubudhire kāṃcicceṣṭāṃ narādhipāḥ |
    te'nyonyaṃ samare yodhāḥ preṣayanta yamakṣayam || 7-159-17||

    MHB 7-159-18

    स्वप्नायमानास्त्वपरे परानिति विचेतसः ।
    आत्मानं समरे जघ्नुः स्वानेव च परानपि ॥ ७-१५९-१८॥
    svapnāyamānāstvapare parāniti vicetasaḥ |
    ātmānaṃ samare jaghnuḥ svāneva ca parānapi || 7-159-18||

    MHB 7-159-19

    नानावाचो विमुञ्चन्तो निद्रान्धास्ते महारणे ।
    योद्धव्यमिति तिष्ठन्तो निद्रासंसक्तलोचनाः ॥ ७-१५९-१९॥
    nānāvāco vimuñcanto nidrāndhāste mahāraṇe |
    yoddhavyamiti tiṣṭhanto nidrāsaṃsaktalocanāḥ || 7-159-19||

    MHB 7-159-20

    संमर्द्यान्ये रणे केचिन्निद्रान्धाश्च परस्परम् ।
    जघ्नुः शूरा रणे राजंस्तस्मिंस्तमसि दारुणे ॥ ७-१५९-२०॥
    saṃmardyānye raṇe kecinnidrāndhāśca parasparam |
    jaghnuḥ śūrā raṇe rājaṃstasmiṃstamasi dāruṇe || 7-159-20||

    MHB 7-159-21

    हन्यमानं तथात्मानं परेभ्यो बहवो जनाः ।
    नाभ्यजानन्त समरे निद्रया मोहिता भृशम् ॥ ७-१५९-२१॥
    hanyamānaṃ tathātmānaṃ parebhyo bahavo janāḥ |
    nābhyajānanta samare nidrayā mohitā bhṛśam || 7-159-21||

    MHB 7-159-22

    तेषामेतादृशीं चेष्टां विज्ञाय पुरुषर्षभः ।
    उवाच वाक्यं बीभत्सुरुच्चैः संनादयन्दिशः ॥ ७-१५९-२२॥
    teṣāmetādṛśīṃ ceṣṭāṃ vijñāya puruṣarṣabhaḥ |
    uvāca vākyaṃ bībhatsuruccaiḥ saṃnādayandiśaḥ || 7-159-22||

    MHB 7-159-23

    श्रान्ता भवन्तो निद्रान्धाः सर्व एव सवाहनाः ।
    तमसा चावृते सैन्ये रजसा बहुलेन च ॥ ७-१५९-२३॥
    śrāntā bhavanto nidrāndhāḥ sarva eva savāhanāḥ |
    tamasā cāvṛte sainye rajasā bahulena ca || 7-159-23||

    MHB 7-159-24

    ते यूयं यदि मन्यध्वमुपारमत सैनिकाः ।
    निमीलयत चात्रैव रणभूमौ मुहूर्तकम् ॥ ७-१५९-२४॥
    te yūyaṃ yadi manyadhvamupāramata sainikāḥ |
    nimīlayata cātraiva raṇabhūmau muhūrtakam || 7-159-24||

    MHB 7-159-25

    ततो विनिद्रा विश्रान्ताश्चन्द्रमस्युदिते पुनः ।
    संसाधयिष्यथान्योन्यं स्वर्गाय कुरुपाण्डवाः ॥ ७-१५९-२५॥
    tato vinidrā viśrāntāścandramasyudite punaḥ |
    saṃsādhayiṣyathānyonyaṃ svargāya kurupāṇḍavāḥ || 7-159-25||

    MHB 7-159-26

    तद्वचः सर्वधर्मज्ञा धार्मिकस्य निशम्य ते ।
    अरोचयन्त सैन्यानि तथा चान्योन्यमब्रुवन् ॥ ७-१५९-२६॥
    tadvacaḥ sarvadharmajñā dhārmikasya niśamya te |
    arocayanta sainyāni tathā cānyonyamabruvan || 7-159-26||

    MHB 7-159-27

    चुक्रुशुः कर्ण कर्णेति राजन्दुर्योधनेति च ।
    उपारमत पाण्डूनां विरता हि वरूथिनी ॥ ७-१५९-२७॥
    cukruśuḥ karṇa karṇeti rājanduryodhaneti ca |
    upāramata pāṇḍūnāṃ viratā hi varūthinī || 7-159-27||

    MHB 7-159-28

    तथा विक्रोशमानस्य फल्गुनस्य ततस्ततः ।
    उपारमत पाण्डूनां सेना तव च भारत ॥ ७-१५९-२८॥
    tathā vikrośamānasya phalgunasya tatastataḥ |
    upāramata pāṇḍūnāṃ senā tava ca bhārata || 7-159-28||

    MHB 7-159-29

    तामस्य वाचं देवाश्च ऋषयश्च महात्मनः ।
    सर्वसैन्यानि चाक्षुद्राः प्रहृष्टाः प्रत्यपूजयन् ॥ ७-१५९-२९॥
    tāmasya vācaṃ devāśca ṛṣayaśca mahātmanaḥ |
    sarvasainyāni cākṣudrāḥ prahṛṣṭāḥ pratyapūjayan || 7-159-29||

    MHB 7-159-30

    तत्संपूज्य वचोऽक्रूरं सर्वसैन्यानि भारत ।
    मुहूर्तमस्वपन्राजञ्श्रान्तानि भरतर्षभ ॥ ७-१५९-३०॥
    tatsaṃpūjya vaco'krūraṃ sarvasainyāni bhārata |
    muhūrtamasvapanrājañśrāntāni bharatarṣabha || 7-159-30||

    MHB 7-159-31

    सा तु संप्राप्य विश्रामं ध्वजिनी तव भारत ।
    सुखमाप्तवती वीरमर्जुनं प्रत्यपूजयत् ॥ ७-१५९-३१॥
    sā tu saṃprāpya viśrāmaṃ dhvajinī tava bhārata |
    sukhamāptavatī vīramarjunaṃ pratyapūjayat || 7-159-31||

    MHB 7-159-32

    त्वयि वेदास्तथास्त्राणि त्वयि बुद्धिपराक्रमौ ।
    धर्मस्त्वयि महाबाहो दया भूतेषु चानघ ॥ ७-१५९-३२॥
    tvayi vedāstathāstrāṇi tvayi buddhiparākramau |
    dharmastvayi mahābāho dayā bhūteṣu cānagha || 7-159-32||

    MHB 7-159-33

    यच्चाश्वस्तास्तवेच्छामः शर्म पार्थ तदस्तु ते ।
    मनसश्च प्रियानर्थान्वीर क्षिप्रमवाप्नुहि ॥ ७-१५९-३३॥
    yaccāśvastāstavecchāmaḥ śarma pārtha tadastu te |
    manasaśca priyānarthānvīra kṣipramavāpnuhi || 7-159-33||

    MHB 7-159-34

    इति ते तं नरव्याघ्रं प्रशंसन्तो महारथाः ।
    निद्रया समवाक्षिप्तास्तूष्णीमासन्विशां पते ॥ ७-१५९-३४॥
    iti te taṃ naravyāghraṃ praśaṃsanto mahārathāḥ |
    nidrayā samavākṣiptāstūṣṇīmāsanviśāṃ pate || 7-159-34||

    MHB 7-159-35

    अश्वपृष्ठेषु चाप्यन्ये रथनीडेषु चापरे ।
    गजस्कन्धगताश्चान्ये शेरते चापरे क्षितौ ॥ ७-१५९-३५॥
    aśvapṛṣṭheṣu cāpyanye rathanīḍeṣu cāpare |
    gajaskandhagatāścānye śerate cāpare kṣitau || 7-159-35||

    MHB 7-159-36

    सायुधाः सगदाश्चैव सखड्गाः सपरश्वधाः ।
    सप्रासकवचाश्चान्ये नराः सुप्ताः पृथक्पृथक् ॥ ७-१५९-३६॥
    sāyudhāḥ sagadāścaiva sakhaḍgāḥ saparaśvadhāḥ |
    saprāsakavacāścānye narāḥ suptāḥ pṛthakpṛthak || 7-159-36||

    MHB 7-159-37

    गजास्ते पन्नगाभोगैर्हस्तैर्भूरेणुरूषितैः ।
    निद्रान्धा वसुधां चक्रुर्घ्राणनिःश्वासशीतलाम् ॥ ७-१५९-३७॥
    gajāste pannagābhogairhastairbhūreṇurūṣitaiḥ |
    nidrāndhā vasudhāṃ cakrurghrāṇaniḥśvāsaśītalām || 7-159-37||

    MHB 7-159-38

    गजाः शुशुभिरे तत्र निःश्वसन्तो महीतले ।
    विशीर्णा गिरयो यद्वन्निःश्वसद्भिर्महोरगैः ॥ ७-१५९-३८॥
    gajāḥ śuśubhire tatra niḥśvasanto mahītale |
    viśīrṇā girayo yadvanniḥśvasadbhirmahoragaiḥ || 7-159-38||

    MHB 7-159-39

    समां च विषमां चक्रुः खुराग्रैर्विक्षतां महीम् ।
    हयाः काञ्चनयोक्त्राश्च केसरालम्बिभिर्युगैः ।
    सुषुपुस्तत्र राजेन्द्र युक्ता वाहेषु सर्वशः ॥ ७-१५९-३९॥
    samāṃ ca viṣamāṃ cakruḥ khurāgrairvikṣatāṃ mahīm |
    hayāḥ kāñcanayoktrāśca kesarālambibhiryugaiḥ |
    suṣupustatra rājendra yuktā vāheṣu sarvaśaḥ || 7-159-39||

    MHB 7-159-40

    तत्तथा निद्रया भग्नमवाचमस्वपद्बलम् ।
    कुशलैरिव विन्यस्तं पटे चित्रमिवाद्भुतम् ॥ ७-१५९-४०॥
    tattathā nidrayā bhagnamavācamasvapadbalam |
    kuśalairiva vinyastaṃ paṭe citramivādbhutam || 7-159-40||

    MHB 7-159-41

    ते क्षत्रियाः कुण्डलिनो युवानः परस्परं सायकविक्षताङ्गाः ।
    कुम्भेषु लीनाः सुषुपुर्गजानां कुचेषु लग्ना इव कामिनीनाम् ॥ ७-१५९-४१॥
    te kṣatriyāḥ kuṇḍalino yuvānaḥ parasparaṃ sāyakavikṣatāṅgāḥ |
    kumbheṣu līnāḥ suṣupurgajānāṃ kuceṣu lagnā iva kāminīnām || 7-159-41||

    MHB 7-159-42

    ततः कुमुदनाथेन कामिनीगण्डपाण्डुना ।
    नेत्रानन्देन चन्द्रेण माहेन्द्री दिगलंकृता ॥ ७-१५९-४२॥
    tataḥ kumudanāthena kāminīgaṇḍapāṇḍunā |
    netrānandena candreṇa māhendrī digalaṃkṛtā || 7-159-42||

    MHB 7-159-43

    ततो मुहूर्ताद्भगवान्पुरस्ताच्छशलक्षणः ।
    अरुणं दर्शयामास ग्रसञ्ज्योतिःप्रभं प्रभुः ॥ ७-१५९-४३॥
    tato muhūrtādbhagavānpurastācchaśalakṣaṇaḥ |
    aruṇaṃ darśayāmāsa grasañjyotiḥprabhaṃ prabhuḥ || 7-159-43||

    MHB 7-159-44

    अरुणस्य तु तस्यानु जातरूपसमप्रभम् ।
    रश्मिजालं महच्चन्द्रो मन्दं मन्दमवासृजत् ॥ ७-१५९-४४॥
    aruṇasya tu tasyānu jātarūpasamaprabham |
    raśmijālaṃ mahaccandro mandaṃ mandamavāsṛjat || 7-159-44||

    MHB 7-159-45

    उत्सारयन्तः प्रभया तमस्ते चन्द्ररश्मयः ।
    पर्यगच्छञ्शनैः सर्वा दिशः खं च क्षितिं तथा ॥ ७-१५९-४५॥
    utsārayantaḥ prabhayā tamaste candraraśmayaḥ |
    paryagacchañśanaiḥ sarvā diśaḥ khaṃ ca kṣitiṃ tathā || 7-159-45||

    MHB 7-159-46

    ततो मुहूर्ताद्भुवनं ज्योतिर्भूतमिवाभवत् ।
    अप्रख्यमप्रकाशं च जगामाशु तमस्तथा ॥ ७-१५९-४६॥
    tato muhūrtādbhuvanaṃ jyotirbhūtamivābhavat |
    aprakhyamaprakāśaṃ ca jagāmāśu tamastathā || 7-159-46||

    MHB 7-159-47

    प्रतिप्रकाशिते लोके दिवाभूते निशाकरे ।
    विचेरुर्न विचेरुश्च राजन्नक्तंचरास्ततः ॥ ७-१५९-४७॥
    pratiprakāśite loke divābhūte niśākare |
    vicerurna viceruśca rājannaktaṃcarāstataḥ || 7-159-47||

    MHB 7-159-48

    बोध्यमानं तु तत्सैन्यं राजंश्चन्द्रस्य रश्मिभिः ।
    बुबुधे शतपत्राणां वनं महदिवाम्भसि ॥ ७-१५९-४८॥
    bodhyamānaṃ tu tatsainyaṃ rājaṃścandrasya raśmibhiḥ |
    bubudhe śatapatrāṇāṃ vanaṃ mahadivāmbhasi || 7-159-48||

    MHB 7-159-49

    यथा चन्द्रोदयोद्धूतः क्षुभितः सागरो भवेत् ।
    तथा चन्द्रोदयोद्धूतः स बभूव बलार्णवः ॥ ७-१५९-४९॥
    yathā candrodayoddhūtaḥ kṣubhitaḥ sāgaro bhavet |
    tathā candrodayoddhūtaḥ sa babhūva balārṇavaḥ || 7-159-49||

    MHB 7-159-50

    ततः प्रववृते युद्धं पुनरेव विशां पते ।
    लोके लोकविनाशाय परं लोकमभीप्सताम् ॥ ७-१५९-५०॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ punareva viśāṃ pate |
    loke lokavināśāya paraṃ lokamabhīpsatām || 7-159-50||

    Adhyaya: 160/173 (37)

    MHB 7-160-1

    संजय उवाच ।
    ततो दुर्योधनो द्रोणमभिगम्येदमब्रवीत् ।
    अमर्षवशमापन्नो जनयन्हर्षतेजसी ॥ ७-१६०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato duryodhano droṇamabhigamyedamabravīt |
    amarṣavaśamāpanno janayanharṣatejasī || 7-160-1||

    MHB 7-160-2

    न मर्षणीयाः संग्रामे विश्रमन्तः श्रमान्विताः ।
    सपत्ना ग्लानमनसो लब्धलक्ष्या विशेषतः ॥ ७-१६०-२॥
    na marṣaṇīyāḥ saṃgrāme viśramantaḥ śramānvitāḥ |
    sapatnā glānamanaso labdhalakṣyā viśeṣataḥ || 7-160-2||

    MHB 7-160-3

    तत्तु मर्षितमस्माभिर्भवतः प्रियकाम्यया ।
    त एते परिविश्रान्ताः पाण्डवा बलवत्तराः ॥ ७-१६०-३॥
    tattu marṣitamasmābhirbhavataḥ priyakāmyayā |
    ta ete pariviśrāntāḥ pāṇḍavā balavattarāḥ || 7-160-3||

    MHB 7-160-4

    सर्वथा परिहीनाः स्म तेजसा च बलेन च ।
    भवता पाल्यमानास्ते विवर्धन्ते पुनः पुनः ॥ ७-१६०-४॥
    sarvathā parihīnāḥ sma tejasā ca balena ca |
    bhavatā pālyamānāste vivardhante punaḥ punaḥ || 7-160-4||

    MHB 7-160-5

    दिव्यान्यस्त्राणि सर्वाणि ब्रह्मास्त्रादीनि यान्यपि ।
    तानि सर्वाणि तिष्ठन्ति भवत्येव विशेषतः ॥ ७-१६०-५॥
    divyānyastrāṇi sarvāṇi brahmāstrādīni yānyapi |
    tāni sarvāṇi tiṣṭhanti bhavatyeva viśeṣataḥ || 7-160-5||

    MHB 7-160-6

    न पाण्डवेया न वयं नान्ये लोके धनुर्धराः ।
    युध्यमानस्य ते तुल्याः सत्यमेतद्ब्रवीमि ते ॥ ७-१६०-६॥
    na pāṇḍaveyā na vayaṃ nānye loke dhanurdharāḥ |
    yudhyamānasya te tulyāḥ satyametadbravīmi te || 7-160-6||

    MHB 7-160-7

    ससुरासुरगन्धर्वानिमाँल्लोकान्द्विजोत्तम ।
    सर्वास्त्रविद्भवान्हन्याद्दिव्यैरस्त्रैर्न संशयः ॥ ७-१६०-७॥
    sasurāsuragandharvānimā~llokāndvijottama |
    sarvāstravidbhavānhanyāddivyairastrairna saṃśayaḥ || 7-160-7||

    MHB 7-160-8

    स भवान्मर्षयत्येनांस्त्वत्तो भीतान्विशेषतः ।
    शिष्यत्वं वा पुरस्कृत्य मम वा मन्दभाग्यताम् ॥ ७-१६०-८॥
    sa bhavānmarṣayatyenāṃstvatto bhītānviśeṣataḥ |
    śiṣyatvaṃ vā puraskṛtya mama vā mandabhāgyatām || 7-160-8||

    MHB 7-160-9

    एवमुद्धर्षितो द्रोणः कोपितश्चात्मजेन ते ।
    समन्युरब्रवीद्राजन्दुर्योधनमिदं वचः ॥ ७-१६०-९॥
    evamuddharṣito droṇaḥ kopitaścātmajena te |
    samanyurabravīdrājanduryodhanamidaṃ vacaḥ || 7-160-9||

    MHB 7-160-10

    स्थविरः सन्परं शक्त्या घटे दुर्योधनाहवे ।
    अतः परं मया कार्यं क्षुद्रं विजयगृद्धिना ।
    अनस्त्रविदयं सर्वो हन्तव्योऽस्त्रविदा जनः ॥ ७-१६०-१०॥
    sthaviraḥ sanparaṃ śaktyā ghaṭe duryodhanāhave |
    ataḥ paraṃ mayā kāryaṃ kṣudraṃ vijayagṛddhinā |
    anastravidayaṃ sarvo hantavyo'stravidā janaḥ || 7-160-10||

    MHB 7-160-11

    यद्भवान्मन्यते चापि शुभं वा यदि वाशुभम् ।
    तद्वै कर्तास्मि कौरव्य वचनात्तव नान्यथा ॥ ७-१६०-११॥
    yadbhavānmanyate cāpi śubhaṃ vā yadi vāśubham |
    tadvai kartāsmi kauravya vacanāttava nānyathā || 7-160-11||

    MHB 7-160-12

    निहत्य सर्वपाञ्चालान्युद्धे कृत्वा पराक्रमम् ।
    विमोक्ष्ये कवचं राजन्सत्येनायुधमालभे ॥ ७-१६०-१२॥
    nihatya sarvapāñcālānyuddhe kṛtvā parākramam |
    vimokṣye kavacaṃ rājansatyenāyudhamālabhe || 7-160-12||

    MHB 7-160-13

    मन्यसे यच्च कौन्तेयमर्जुनं श्रान्तमाहवे ।
    तस्य वीर्यं महाबाहो शृणु सत्येन कौरव ॥ ७-१६०-१३॥
    manyase yacca kaunteyamarjunaṃ śrāntamāhave |
    tasya vīryaṃ mahābāho śṛṇu satyena kaurava || 7-160-13||

    MHB 7-160-14

    तं न देवा न गन्धर्वा न यक्षा न च राक्षसाः ।
    उत्सहन्ते रणे सोढुं कुपितं सव्यसाचिनम् ॥ ७-१६०-१४॥
    taṃ na devā na gandharvā na yakṣā na ca rākṣasāḥ |
    utsahante raṇe soḍhuṃ kupitaṃ savyasācinam || 7-160-14||

    MHB 7-160-15

    खाण्डवे येन भगवान्प्रत्युद्यातः सुरेश्वरः ।
    सायकैर्वारितश्चापि वर्षमाणो महात्मना ॥ ७-१६०-१५॥
    khāṇḍave yena bhagavānpratyudyātaḥ sureśvaraḥ |
    sāyakairvāritaścāpi varṣamāṇo mahātmanā || 7-160-15||

    MHB 7-160-16

    यक्षा नागास्तथा दैत्या ये चान्ये बलगर्विताः ।
    निहताः पुरुषेन्द्रेण तच्चापि विदितं तव ॥ ७-१६०-१६॥
    yakṣā nāgāstathā daityā ye cānye balagarvitāḥ |
    nihatāḥ puruṣendreṇa taccāpi viditaṃ tava || 7-160-16||

    MHB 7-160-17

    गन्धर्वा घोषयात्रायां चित्रसेनादयो जिताः ।
    यूयं तैर्ह्रियमाणाश्च मोक्षिता दृढधन्वना ॥ ७-१६०-१७॥
    gandharvā ghoṣayātrāyāṃ citrasenādayo jitāḥ |
    yūyaṃ tairhriyamāṇāśca mokṣitā dṛḍhadhanvanā || 7-160-17||

    MHB 7-160-18

    निवातकवचाश्चापि देवानां शत्रवस्तथा ।
    सुरैरवध्याः संग्रामे तेन वीरेण निर्जिताः ॥ ७-१६०-१८॥
    nivātakavacāścāpi devānāṃ śatravastathā |
    surairavadhyāḥ saṃgrāme tena vīreṇa nirjitāḥ || 7-160-18||

    MHB 7-160-19

    दानवानां सहस्राणि हिरण्यपुरवासिनाम् ।
    विजिग्ये पुरुषव्याघ्रः स शक्यो मानुषैः कथम् ॥ ७-१६०-१९॥
    dānavānāṃ sahasrāṇi hiraṇyapuravāsinām |
    vijigye puruṣavyāghraḥ sa śakyo mānuṣaiḥ katham || 7-160-19||

    MHB 7-160-20

    प्रत्यक्षं चैव ते सर्वं यथा बलमिदं तव ।
    क्षपितं पाण्डुपुत्रेण चेष्टतां नो विशां पते ॥ ७-१६०-२०॥
    pratyakṣaṃ caiva te sarvaṃ yathā balamidaṃ tava |
    kṣapitaṃ pāṇḍuputreṇa ceṣṭatāṃ no viśāṃ pate || 7-160-20||

    MHB 7-160-21

    तं तथाभिप्रशंसन्तमर्जुनं कुपितस्तदा ।
    द्रोणं तव सुतो राजन्पुनरेवेदमब्रवीत् ॥ ७-१६०-२१॥
    taṃ tathābhipraśaṃsantamarjunaṃ kupitastadā |
    droṇaṃ tava suto rājanpunarevedamabravīt || 7-160-21||

    MHB 7-160-22

    अहं दुःशासनः कर्णः शकुनिर्मातुलश्च मे ।
    हनिष्यामोऽर्जुनं संख्ये द्वैधीकृत्याद्य भारतीम् ॥ ७-१६०-२२॥
    ahaṃ duḥśāsanaḥ karṇaḥ śakunirmātulaśca me |
    haniṣyāmo'rjunaṃ saṃkhye dvaidhīkṛtyādya bhāratīm || 7-160-22||

    MHB 7-160-23

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा भारद्वाजो हसन्निव ।
    अन्ववर्तत राजानं स्वस्ति तेऽस्त्विति चाब्रवीत् ॥ ७-१६०-२३॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā bhāradvājo hasanniva |
    anvavartata rājānaṃ svasti te'stviti cābravīt || 7-160-23||

    MHB 7-160-24

    को हि गाण्डीवधन्वानं ज्वलन्तमिव तेजसा ।
    अक्षयं क्षपयेत्कश्चित्क्षत्रियः क्षत्रियर्षभम् ॥ ७-१६०-२४॥
    ko hi gāṇḍīvadhanvānaṃ jvalantamiva tejasā |
    akṣayaṃ kṣapayetkaścitkṣatriyaḥ kṣatriyarṣabham || 7-160-24||

    MHB 7-160-25

    तं न वित्तपतिर्नेन्द्रो न यमो न जलेश्वरः ।
    नासुरोरगरक्षांसि क्षपयेयुः सहायुधम् ॥ ७-१६०-२५॥
    taṃ na vittapatirnendro na yamo na jaleśvaraḥ |
    nāsuroragarakṣāṃsi kṣapayeyuḥ sahāyudham || 7-160-25||

    MHB 7-160-26

    मूढास्त्वेतानि भाषन्ते यानीमान्यात्थ भारत ।
    युद्धे ह्यर्जुनमासाद्य स्वस्तिमान्को व्रजेद्गृहान् ॥ ७-१६०-२६॥
    mūḍhāstvetāni bhāṣante yānīmānyāttha bhārata |
    yuddhe hyarjunamāsādya svastimānko vrajedgṛhān || 7-160-26||

    MHB 7-160-27

    त्वं तु सर्वातिशङ्कित्वान्निष्ठुरः पापनिश्चयः ।
    श्रेयसस्त्वद्धिते युक्तांस्तत्तद्वक्तुमिहेच्छसि ॥ ७-१६०-२७॥
    tvaṃ tu sarvātiśaṅkitvānniṣṭhuraḥ pāpaniścayaḥ |
    śreyasastvaddhite yuktāṃstattadvaktumihecchasi || 7-160-27||

    MHB 7-160-28

    गच्छ त्वमपि कौन्तेयमात्मार्थेभ्यो हि माचिरम् ।
    त्वमप्याशंससे योद्धुं कुलजः क्षत्रियो ह्यसि ॥ ७-१६०-२८॥
    gaccha tvamapi kaunteyamātmārthebhyo hi māciram |
    tvamapyāśaṃsase yoddhuṃ kulajaḥ kṣatriyo hyasi || 7-160-28||

    MHB 7-160-29

    इमान्किं पार्थिवान्सर्वान्घातयिष्यस्यनागसः ।
    त्वमस्य मूलं वैरस्य तस्मादासादयार्जुनम् ॥ ७-१६०-२९॥
    imānkiṃ pārthivānsarvānghātayiṣyasyanāgasaḥ |
    tvamasya mūlaṃ vairasya tasmādāsādayārjunam || 7-160-29||

    MHB 7-160-30

    एष ते मातुलः प्राज्ञः क्षत्रधर्ममनुव्रतः ।
    दूर्द्यूतदेवी गान्धारिः प्रयात्वर्जुनमाहवे ॥ ७-१६०-३०॥
    eṣa te mātulaḥ prājñaḥ kṣatradharmamanuvrataḥ |
    dūrdyūtadevī gāndhāriḥ prayātvarjunamāhave || 7-160-30||

    MHB 7-160-31

    एषोऽक्षकुशलो जिह्मो द्यूतकृत्कितवः शठः ।
    देविता निकृतिप्रज्ञो युधि जेष्यति पाण्डवान् ॥ ७-१६०-३१॥
    eṣo'kṣakuśalo jihmo dyūtakṛtkitavaḥ śaṭhaḥ |
    devitā nikṛtiprajño yudhi jeṣyati pāṇḍavān || 7-160-31||

    MHB 7-160-32

    त्वया कथितमत्यन्तं कर्णेन सह हृष्टवत् ।
    असकृच्छून्यवन्मोहाद्धृतराष्ट्रस्य शृण्वतः ॥ ७-१६०-३२॥
    tvayā kathitamatyantaṃ karṇena saha hṛṣṭavat |
    asakṛcchūnyavanmohāddhṛtarāṣṭrasya śṛṇvataḥ || 7-160-32||

    MHB 7-160-33

    अहं च तात कर्णश्च भ्राता दुःशासनश्च मे ।
    पाण्डुपुत्रान्हनिष्यामः सहिताः समरे त्रयः ॥ ७-१६०-३३॥
    ahaṃ ca tāta karṇaśca bhrātā duḥśāsanaśca me |
    pāṇḍuputrānhaniṣyāmaḥ sahitāḥ samare trayaḥ || 7-160-33||

    MHB 7-160-34

    इति ते कत्थमानस्य श्रुतं संसदि संसदि ।
    अनुतिष्ठ प्रतिज्ञां तां सत्यवाग्भव तैः सह ॥ ७-१६०-३४॥
    iti te katthamānasya śrutaṃ saṃsadi saṃsadi |
    anutiṣṭha pratijñāṃ tāṃ satyavāgbhava taiḥ saha || 7-160-34||

    MHB 7-160-35

    एष ते पाण्डवः शत्रुरविषह्योऽग्रतः स्थितः ।
    क्षत्रधर्ममवेक्षस्व श्लाघ्यस्तव वधो जयात् ॥ ७-१६०-३५॥
    eṣa te pāṇḍavaḥ śatruraviṣahyo'grataḥ sthitaḥ |
    kṣatradharmamavekṣasva ślāghyastava vadho jayāt || 7-160-35||

    MHB 7-160-36

    दत्तं भुक्तमधीतं च प्राप्तमैश्वर्यमीप्सितम् ।
    कृतकृत्योऽनृणश्चासि मा भैर्युध्यस्व पाण्डवम् ॥ ७-१६०-३६॥
    dattaṃ bhuktamadhītaṃ ca prāptamaiśvaryamīpsitam |
    kṛtakṛtyo'nṛṇaścāsi mā bhairyudhyasva pāṇḍavam || 7-160-36||

    MHB 7-160-37

    इत्युक्त्वा समरे द्रोणो न्यवर्तत यतः परे ।
    द्वैधीकृत्य ततः सेनां युद्धं समभवत्तदा ॥ ७-१६०-३७॥
    ityuktvā samare droṇo nyavartata yataḥ pare |
    dvaidhīkṛtya tataḥ senāṃ yuddhaṃ samabhavattadā || 7-160-37||

    Adhyaya: 161/173 (51)

    MHB 7-161-1

    संजय उवाच ।
    त्रिभागमात्रशेषायां रात्र्यां युद्धमवर्तत ।
    कुरूणां पाण्डवानां च संहृष्टानां विशां पते ॥ ७-१६१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tribhāgamātraśeṣāyāṃ rātryāṃ yuddhamavartata |
    kurūṇāṃ pāṇḍavānāṃ ca saṃhṛṣṭānāṃ viśāṃ pate || 7-161-1||

    MHB 7-161-2

    अथ चन्द्रप्रभां मुष्णन्नादित्यस्य पुरःसरः ।
    अरुणोऽभ्युदयां चक्रे ताम्रीकुर्वन्निवाम्बरम् ॥ ७-१६१-२॥
    atha candraprabhāṃ muṣṇannādityasya puraḥsaraḥ |
    aruṇo'bhyudayāṃ cakre tāmrīkurvannivāmbaram || 7-161-2||

    MHB 7-161-3

    ततो द्वैधीकृते सैन्ये द्रोणः सोमकपाण्डवान् ।
    अभ्यद्रवत्सपाञ्चालान्दुर्योधनपुरोगमः ॥ ७-१६१-३॥
    tato dvaidhīkṛte sainye droṇaḥ somakapāṇḍavān |
    abhyadravatsapāñcālānduryodhanapurogamaḥ || 7-161-3||

    MHB 7-161-4

    द्वैधीभूतान्कुरून्दृष्ट्वा माधवोऽर्जुनमब्रवीत् ।
    सपत्नान्सव्यतः कुर्मि सव्यसाचिन्निमान्कुरून् ॥ ७-१६१-४॥
    dvaidhībhūtānkurūndṛṣṭvā mādhavo'rjunamabravīt |
    sapatnānsavyataḥ kurmi savyasācinnimānkurūn || 7-161-4||

    MHB 7-161-5

    स माधवमनुज्ञाय कुरुष्वेति धनंजयः ।
    द्रोणकर्णौ महेष्वासौ सव्यतः पर्यवर्तत ॥ ७-१६१-५॥
    sa mādhavamanujñāya kuruṣveti dhanaṃjayaḥ |
    droṇakarṇau maheṣvāsau savyataḥ paryavartata || 7-161-5||

    MHB 7-161-6

    अभिप्रायं तु कृष्णस्य ज्ञात्वा परपुरंजयः ।
    आजिशीर्षगतं दृष्ट्वा भीमसेनं समासदत् ॥ ७-१६१-६॥
    abhiprāyaṃ tu kṛṣṇasya jñātvā parapuraṃjayaḥ |
    ājiśīrṣagataṃ dṛṣṭvā bhīmasenaṃ samāsadat || 7-161-6||

    MHB 7-161-7

    भीम उवाच ।
    अर्जुनार्जुन बीभत्सो शृणु मे तत्त्वतो वचः ।
    यदर्थं क्षत्रिया सूते तस्य कालोऽयमागतः ॥ ७-१६१-७॥
    bhīma uvāca |
    arjunārjuna bībhatso śṛṇu me tattvato vacaḥ |
    yadarthaṃ kṣatriyā sūte tasya kālo'yamāgataḥ || 7-161-7||

    MHB 7-161-8

    अस्मिंश्चेदागते काले श्रेयो न प्रतिपत्स्यसे ।
    असंभावितरूपः सन्नानृशंस्यं करिष्यसि ॥ ७-१६१-८॥
    asmiṃścedāgate kāle śreyo na pratipatsyase |
    asaṃbhāvitarūpaḥ sannānṛśaṃsyaṃ kariṣyasi || 7-161-8||

    MHB 7-161-9

    सत्यश्रीधर्मयशसां वीर्येणानृण्यमाप्नुहि ।
    भिन्ध्यनीकं युधां श्रेष्ठ सव्यसाचिन्निमान्कुरु ॥ ७-१६१-९॥
    satyaśrīdharmayaśasāṃ vīryeṇānṛṇyamāpnuhi |
    bhindhyanīkaṃ yudhāṃ śreṣṭha savyasācinnimānkuru || 7-161-9||

    MHB 7-161-10

    संजय उवाच ।
    स सव्यसाची भीमेन चोदितः केशवेन च ।
    कर्णद्रोणावतिक्रम्य समन्तात्पर्यवारयत् ॥ ७-१६१-१०॥
    saṃjaya uvāca |
    sa savyasācī bhīmena coditaḥ keśavena ca |
    karṇadroṇāvatikramya samantātparyavārayat || 7-161-10||

    MHB 7-161-11

    तमाजिशीर्षमायान्तं दहन्तं क्षत्रियर्षभान् ।
    पराक्रान्तं पराक्रम्य यतन्तः क्षत्रियर्षभाः ।
    नाशक्नुवन्वारयितुं वर्धमानमिवानलम् ॥ ७-१६१-११॥
    tamājiśīrṣamāyāntaṃ dahantaṃ kṣatriyarṣabhān |
    parākrāntaṃ parākramya yatantaḥ kṣatriyarṣabhāḥ |
    nāśaknuvanvārayituṃ vardhamānamivānalam || 7-161-11||

    MHB 7-161-12

    अथ दुर्योधनः कर्णः शकुनिश्चापि सौबलः ।
    अभ्यवर्षञ्शरव्रातैः कुन्तीपुत्रं धनंजयम् ॥ ७-१६१-१२॥
    atha duryodhanaḥ karṇaḥ śakuniścāpi saubalaḥ |
    abhyavarṣañśaravrātaiḥ kuntīputraṃ dhanaṃjayam || 7-161-12||

    MHB 7-161-13

    तेषामस्त्राणि सर्वेषामुत्तमास्त्रविदां वरः ।
    कदर्थीकृत्य राजेन्द्र शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१६१-१३॥
    teṣāmastrāṇi sarveṣāmuttamāstravidāṃ varaḥ |
    kadarthīkṛtya rājendra śaravarṣairavākirat || 7-161-13||

    MHB 7-161-14

    अस्त्रैरस्त्राणि संवार्य लघुहस्तो धनंजयः ।
    सर्वानविध्यन्निशितैर्दशभिर्दशभिः शरैः ॥ ७-१६१-१४॥
    astrairastrāṇi saṃvārya laghuhasto dhanaṃjayaḥ |
    sarvānavidhyanniśitairdaśabhirdaśabhiḥ śaraiḥ || 7-161-14||

    MHB 7-161-15

    उद्धूता रजसो वृष्टिः शरवृष्टिस्तथैव च ।
    तमश्च घोरं शब्दश्च तदा समभवन्महान् ॥ ७-१६१-१५॥
    uddhūtā rajaso vṛṣṭiḥ śaravṛṣṭistathaiva ca |
    tamaśca ghoraṃ śabdaśca tadā samabhavanmahān || 7-161-15||

    MHB 7-161-16

    न द्यौर्न भूमिर्न दिशः प्राज्ञायन्त तथा गते ।
    सैन्येन रजसा मूढं सर्वमन्धमिवाभवत् ॥ ७-१६१-१६॥
    na dyaurna bhūmirna diśaḥ prājñāyanta tathā gate |
    sainyena rajasā mūḍhaṃ sarvamandhamivābhavat || 7-161-16||

    MHB 7-161-17

    नैव ते न वयं राजन्प्रज्ञासिष्म परस्परम् ।
    उद्देशेन हि तेन स्म समयुध्यन्त पार्थिवाः ॥ ७-१६१-१७॥
    naiva te na vayaṃ rājanprajñāsiṣma parasparam |
    uddeśena hi tena sma samayudhyanta pārthivāḥ || 7-161-17||

    MHB 7-161-18

    विरथा रथिनो राजन्समासाद्य परस्परम् ।
    केशेषु समसज्जन्त कवचेषु भुजेषु च ॥ ७-१६१-१८॥
    virathā rathino rājansamāsādya parasparam |
    keśeṣu samasajjanta kavaceṣu bhujeṣu ca || 7-161-18||

    MHB 7-161-19

    हताश्वा हतसूताश्च निश्चेष्टा रथिनस्तदा ।
    जीवन्त इव तत्र स्म व्यदृश्यन्त भयार्दिताः ॥ ७-१६१-१९॥
    hatāśvā hatasūtāśca niśceṣṭā rathinastadā |
    jīvanta iva tatra sma vyadṛśyanta bhayārditāḥ || 7-161-19||

    MHB 7-161-20

    हतान्गजान्समाश्लिष्य पर्वतानिव वाजिनः ।
    गतसत्त्वा व्यदृश्यन्त तथैव सह सादिभिः ॥ ७-१६१-२०॥
    hatāngajānsamāśliṣya parvatāniva vājinaḥ |
    gatasattvā vyadṛśyanta tathaiva saha sādibhiḥ || 7-161-20||

    MHB 7-161-21

    ततस्त्वभ्यवसृत्यैव संग्रामादुत्तरां दिशम् ।
    अतिष्ठदाहवे द्रोणो विधूम इव पावकः ॥ ७-१६१-२१॥
    tatastvabhyavasṛtyaiva saṃgrāmāduttarāṃ diśam |
    atiṣṭhadāhave droṇo vidhūma iva pāvakaḥ || 7-161-21||

    MHB 7-161-22

    तमाजिशीर्षादेकान्तमपक्रान्तं निशाम्य तु ।
    समकम्पन्त सैन्यानि पाण्डवानां विशां पते ॥ ७-१६१-२२॥
    tamājiśīrṣādekāntamapakrāntaṃ niśāmya tu |
    samakampanta sainyāni pāṇḍavānāṃ viśāṃ pate || 7-161-22||

    MHB 7-161-23

    भ्राजमानं श्रिया युक्तं ज्वलन्तमिव तेजसा ।
    द्रोणं दृष्ट्वारयस्त्रेसुश्चेलुर्मम्लुश्च मारिष ॥ ७-१६१-२३॥
    bhrājamānaṃ śriyā yuktaṃ jvalantamiva tejasā |
    droṇaṃ dṛṣṭvārayastresuścelurmamluśca māriṣa || 7-161-23||

    MHB 7-161-24

    आह्वयन्तं परानीकं प्रभिन्नमिव वारणम् ।
    नैनं शशंसिरे जेतुं दानवा वासवं यथा ॥ ७-१६१-२४॥
    āhvayantaṃ parānīkaṃ prabhinnamiva vāraṇam |
    nainaṃ śaśaṃsire jetuṃ dānavā vāsavaṃ yathā || 7-161-24||

    MHB 7-161-25

    केचिदासन्निरुत्साहाः केचित्क्रुद्धा मनस्विनः ।
    विस्मिताश्चाभवन्केचित्केचिदासन्नमर्षिताः ॥ ७-१६१-२५॥
    kecidāsannirutsāhāḥ kecitkruddhā manasvinaḥ |
    vismitāścābhavankecitkecidāsannamarṣitāḥ || 7-161-25||

    MHB 7-161-26

    हस्तैर्हस्ताग्रमपरे प्रत्यपिंषन्नराधिपाः ।
    अपरे दशनैरोष्ठानदशन्क्रोधमूर्छिताः ॥ ७-१६१-२६॥
    hastairhastāgramapare pratyapiṃṣannarādhipāḥ |
    apare daśanairoṣṭhānadaśankrodhamūrchitāḥ || 7-161-26||

    MHB 7-161-27

    व्याक्षिपन्नायुधानन्ये ममृदुश्चापरे भुजान् ।
    अन्ये चान्वपतन्द्रोणं त्यक्तात्मानो महौजसः ॥ ७-१६१-२७॥
    vyākṣipannāyudhānanye mamṛduścāpare bhujān |
    anye cānvapatandroṇaṃ tyaktātmāno mahaujasaḥ || 7-161-27||

    MHB 7-161-28

    पाञ्चालास्तु विशेषेण द्रोणसायकपीडिताः ।
    समसज्जन्त राजेन्द्र समरे भृशवेदनाः ॥ ७-१६१-२८॥
    pāñcālāstu viśeṣeṇa droṇasāyakapīḍitāḥ |
    samasajjanta rājendra samare bhṛśavedanāḥ || 7-161-28||

    MHB 7-161-29

    ततो विराटद्रुपदौ द्रोणं प्रतिययू रणे ।
    तथा चरन्तं संग्रामे भृशं समरदुर्जयम् ॥ ७-१६१-२९॥
    tato virāṭadrupadau droṇaṃ pratiyayū raṇe |
    tathā carantaṃ saṃgrāme bhṛśaṃ samaradurjayam || 7-161-29||

    MHB 7-161-30

    द्रुपदस्य ततः पौत्रास्त्रय एव विशां पते ।
    चेदयश्च महेष्वासा द्रोणमेवाभ्ययुर्युधि ॥ ७-१६१-३०॥
    drupadasya tataḥ pautrāstraya eva viśāṃ pate |
    cedayaśca maheṣvāsā droṇamevābhyayuryudhi || 7-161-30||

    MHB 7-161-31

    तेषां द्रुपदपौत्राणां त्रयाणां निशितैः शरैः ।
    त्रिभिर्द्रोणोऽहरत्प्राणांस्ते हता न्यपतन्भुवि ॥ ७-१६१-३१॥
    teṣāṃ drupadapautrāṇāṃ trayāṇāṃ niśitaiḥ śaraiḥ |
    tribhirdroṇo'haratprāṇāṃste hatā nyapatanbhuvi || 7-161-31||

    MHB 7-161-32

    ततो द्रोणोऽजयद्युद्धे चेदिकेकयसृञ्जयान् ।
    मत्स्यांश्चैवाजयत्सर्वान्भारद्वाजो महारथः ॥ ७-१६१-३२॥
    tato droṇo'jayadyuddhe cedikekayasṛñjayān |
    matsyāṃścaivājayatsarvānbhāradvājo mahārathaḥ || 7-161-32||

    MHB 7-161-33

    ततस्तु द्रुपदः क्रोधाच्छरवर्षमवाकिरत् ।
    द्रोणं प्रति महाराज विराटश्चैव संयुगे ॥ ७-१६१-३३॥
    tatastu drupadaḥ krodhāccharavarṣamavākirat |
    droṇaṃ prati mahārāja virāṭaścaiva saṃyuge || 7-161-33||

    MHB 7-161-34

    ततो द्रोणः सुपीताभ्यां भल्लाभ्यामरिमर्दनः ।
    द्रुपदं च विराटं च प्रैषीद्वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-१६१-३४॥
    tato droṇaḥ supītābhyāṃ bhallābhyāmarimardanaḥ |
    drupadaṃ ca virāṭaṃ ca praiṣīdvaivasvatakṣayam || 7-161-34||

    MHB 7-161-35

    हते विराटे द्रुपदे केकयेषु तथैव च ।
    तथैव चेदिमत्स्येषु पाञ्चालेषु तथैव च ।
    हतेषु त्रिषु वीरेषु द्रुपदस्य च नप्तृषु ॥ ७-१६१-३५॥
    hate virāṭe drupade kekayeṣu tathaiva ca |
    tathaiva cedimatsyeṣu pāñcāleṣu tathaiva ca |
    hateṣu triṣu vīreṣu drupadasya ca naptṛṣu || 7-161-35||

    MHB 7-161-36

    द्रोणस्य कर्म तद्दृष्ट्वा कोपदुःखसमन्वितः ।
    शशाप रथिनां मध्ये धृष्टद्युम्नो महामनाः ॥ ७-१६१-३६॥
    droṇasya karma taddṛṣṭvā kopaduḥkhasamanvitaḥ |
    śaśāpa rathināṃ madhye dhṛṣṭadyumno mahāmanāḥ || 7-161-36||

    MHB 7-161-37

    इष्टापूर्तात्तथा क्षात्राद्ब्राह्मण्याच्च स नश्यतु ।
    द्रोणो यस्याद्य मुच्येत यो वा द्रोणात्पराङ्मुखः ॥ ७-१६१-३७॥
    iṣṭāpūrtāttathā kṣātrādbrāhmaṇyācca sa naśyatu |
    droṇo yasyādya mucyeta yo vā droṇātparāṅmukhaḥ || 7-161-37||

    MHB 7-161-38

    इति तेषां प्रतिश्रुत्य मध्ये सर्वधनुष्मताम् ।
    आयाद्द्रोणं सहानीकः पाञ्चाल्यः परवीरहा ।
    पाञ्चालास्त्वेकतो द्रोणमभ्यघ्नन्पाण्डवान्यतः ॥ ७-१६१-३८॥
    iti teṣāṃ pratiśrutya madhye sarvadhanuṣmatām |
    āyāddroṇaṃ sahānīkaḥ pāñcālyaḥ paravīrahā |
    pāñcālāstvekato droṇamabhyaghnanpāṇḍavānyataḥ || 7-161-38||

    MHB 7-161-39

    दुर्योधनश्च कर्णश्च शकुनिश्चापि सौबलः ।
    सोदर्याश्च यथा मुख्यास्तेऽरक्षन्द्रोणमाहवे ॥ ७-१६१-३९॥
    duryodhanaśca karṇaśca śakuniścāpi saubalaḥ |
    sodaryāśca yathā mukhyāste'rakṣandroṇamāhave || 7-161-39||

    MHB 7-161-40

    रक्ष्यमाणं तथा द्रोणं समरे तैर्महात्मभिः ।
    यतमानापि पाञ्चाला न शेकुः प्रतिवीक्षितुम् ॥ ७-१६१-४०॥
    rakṣyamāṇaṃ tathā droṇaṃ samare tairmahātmabhiḥ |
    yatamānāpi pāñcālā na śekuḥ prativīkṣitum || 7-161-40||

    MHB 7-161-41

    तत्राक्रुध्यद्भीमसेनो धृष्टद्युम्नस्य मारिष ।
    स एनं वाग्भिरुग्राभिस्ततक्ष पुरुषर्षभ ॥ ७-१६१-४१॥
    tatrākrudhyadbhīmaseno dhṛṣṭadyumnasya māriṣa |
    sa enaṃ vāgbhirugrābhistatakṣa puruṣarṣabha || 7-161-41||

    MHB 7-161-42

    द्रुपदस्य कुले जातः सर्वास्त्रेष्वस्त्रवित्तमः ।
    कः क्षत्रियो मन्यमानः प्रेक्षेतारिमवस्थितम् ॥ ७-१६१-४२॥
    drupadasya kule jātaḥ sarvāstreṣvastravittamaḥ |
    kaḥ kṣatriyo manyamānaḥ prekṣetārimavasthitam || 7-161-42||

    MHB 7-161-43

    पितृपुत्रवधं प्राप्य पुमान्कः परिहापयेत् ।
    विशेषतस्तु शपथं शपित्वा राजसंसदि ॥ ७-१६१-४३॥
    pitṛputravadhaṃ prāpya pumānkaḥ parihāpayet |
    viśeṣatastu śapathaṃ śapitvā rājasaṃsadi || 7-161-43||

    MHB 7-161-44

    एष वैश्वानर इव समिद्धः स्वेन तेजसा ।
    शरचापेन्धनो द्रोणः क्षत्रं दहति तेजसा ॥ ७-१६१-४४॥
    eṣa vaiśvānara iva samiddhaḥ svena tejasā |
    śaracāpendhano droṇaḥ kṣatraṃ dahati tejasā || 7-161-44||

    MHB 7-161-45

    पुरा करोति निःशेषां पाण्डवानामनीकिनीम् ।
    स्थिताः पश्यत मे कर्म द्रोणमेव व्रजाम्यहम् ॥ ७-१६१-४५॥
    purā karoti niḥśeṣāṃ pāṇḍavānāmanīkinīm |
    sthitāḥ paśyata me karma droṇameva vrajāmyaham || 7-161-45||

    MHB 7-161-46

    इत्युक्त्वा प्राविशत्क्रुद्धो द्रोणानीकं वृकोदरः ।
    दृढैः पूर्णायतोत्सृष्टैर्द्रावयंस्तव वाहिनीम् ॥ ७-१६१-४६॥
    ityuktvā prāviśatkruddho droṇānīkaṃ vṛkodaraḥ |
    dṛḍhaiḥ pūrṇāyatotsṛṣṭairdrāvayaṃstava vāhinīm || 7-161-46||

    MHB 7-161-47

    धृष्टद्युम्नोऽपि पाञ्चाल्यः प्रविश्य महतीं चमूम् ।
    आससाद रणे द्रोणं तदासीत्तुमुलं महत् ॥ ७-१६१-४७॥
    dhṛṣṭadyumno'pi pāñcālyaḥ praviśya mahatīṃ camūm |
    āsasāda raṇe droṇaṃ tadāsīttumulaṃ mahat || 7-161-47||

    MHB 7-161-48

    नैव नस्तादृशं युद्धं दृष्टपूर्वं न च श्रुतम् ।
    यथा सूर्योदये राजन्समुत्पिञ्जोऽभवन्महान् ॥ ७-१६१-४८॥
    naiva nastādṛśaṃ yuddhaṃ dṛṣṭapūrvaṃ na ca śrutam |
    yathā sūryodaye rājansamutpiñjo'bhavanmahān || 7-161-48||

    MHB 7-161-49

    संसक्तानि व्यदृश्यन्त रथवृन्दानि मारिष ।
    हतानि च विकीर्णानि शरीराणि शरीरिणाम् ॥ ७-१६१-४९॥
    saṃsaktāni vyadṛśyanta rathavṛndāni māriṣa |
    hatāni ca vikīrṇāni śarīrāṇi śarīriṇām || 7-161-49||

    MHB 7-161-50

    केचिदन्यत्र गच्छन्तः पथि चान्यैरुपद्रुताः ।
    विमुखाः पृष्ठतश्चान्ये ताड्यन्ते पार्श्वतोऽपरे ॥ ७-१६१-५०॥
    kecidanyatra gacchantaḥ pathi cānyairupadrutāḥ |
    vimukhāḥ pṛṣṭhataścānye tāḍyante pārśvato'pare || 7-161-50||

    MHB 7-161-51

    तथा संसक्तयुद्धं तदभवद्भृशदारुणम् ।
    अथ संध्यागतः सूर्यः क्षणेन समपद्यत ॥ ७-१६१-५१॥
    tathā saṃsaktayuddhaṃ tadabhavadbhṛśadāruṇam |
    atha saṃdhyāgataḥ sūryaḥ kṣaṇena samapadyata || 7-161-51||

    Adhyaya: 162/173 (52)

    MHB 7-162-1

    संजय उवाच ।
    ते तथैव महाराज दंशिता रणमूर्धनि ।
    संध्यागतं सहस्रांशुमादित्यमुपतस्थिरे ॥ ७-१६२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    te tathaiva mahārāja daṃśitā raṇamūrdhani |
    saṃdhyāgataṃ sahasrāṃśumādityamupatasthire || 7-162-1||

    MHB 7-162-2

    उदिते तु सहस्रांशौ तप्तकाञ्चनसप्रभे ।
    प्रकाशितेषु लोकेषु पुनर्युद्धमवर्तत ॥ ७-१६२-२॥
    udite tu sahasrāṃśau taptakāñcanasaprabhe |
    prakāśiteṣu lokeṣu punaryuddhamavartata || 7-162-2||

    MHB 7-162-3

    द्वंद्वानि यानि तत्रासन्संसक्तानि पुरोदयात् ।
    तान्येवाभ्युदिते सूर्ये समसज्जन्त भारत ॥ ७-१६२-३॥
    dvaṃdvāni yāni tatrāsansaṃsaktāni purodayāt |
    tānyevābhyudite sūrye samasajjanta bhārata || 7-162-3||

    MHB 7-162-4

    रथैर्हया हयैर्नागाः पादाताश्चापि कुञ्जरैः ।
    हया हयैः समाजग्मुः पादाताश्च पदातिभिः ।
    संसक्ताश्च वियुक्ताश्च योधाः संन्यपतन्रणे ॥ ७-१६२-४॥
    rathairhayā hayairnāgāḥ pādātāścāpi kuñjaraiḥ |
    hayā hayaiḥ samājagmuḥ pādātāśca padātibhiḥ |
    saṃsaktāśca viyuktāśca yodhāḥ saṃnyapatanraṇe || 7-162-4||

    MHB 7-162-5

    ते रात्रौ कृतकर्माणः श्रान्ताः सूर्यस्य तेजसा ।
    क्षुत्पिपासापरीताङ्गा विसंज्ञा बहवोऽभवन् ॥ ७-१६२-५॥
    te rātrau kṛtakarmāṇaḥ śrāntāḥ sūryasya tejasā |
    kṣutpipāsāparītāṅgā visaṃjñā bahavo'bhavan || 7-162-5||

    MHB 7-162-6

    शङ्खभेरीमृदङ्गानां कुञ्जराणां च गर्जताम् ।
    विस्फारितविकृष्टानां कार्मुकाणां च कूजताम् ॥ ७-१६२-६॥
    śaṅkhabherīmṛdaṅgānāṃ kuñjarāṇāṃ ca garjatām |
    visphāritavikṛṣṭānāṃ kārmukāṇāṃ ca kūjatām || 7-162-6||

    MHB 7-162-7

    शब्दः समभवद्राजन्दिविस्पृग्भरतर्षभ ।
    द्रवतां च पदातीनां शस्त्राणां विनिपात्यताम् ॥ ७-१६२-७॥
    śabdaḥ samabhavadrājandivispṛgbharatarṣabha |
    dravatāṃ ca padātīnāṃ śastrāṇāṃ vinipātyatām || 7-162-7||

    MHB 7-162-8

    हयानां हेषतां चैव रथानां च निवर्तताम् ।
    क्रोशतां गर्जतां चैव तदासीत्तुमुलं महत् ॥ ७-१६२-८॥
    hayānāṃ heṣatāṃ caiva rathānāṃ ca nivartatām |
    krośatāṃ garjatāṃ caiva tadāsīttumulaṃ mahat || 7-162-8||

    MHB 7-162-9

    विवृद्धस्तुमुलः शब्दो द्यामगच्छन्महास्वनः ।
    नानायुधनिकृत्तानां चेष्टतामातुरः स्वनः ॥ ७-१६२-९॥
    vivṛddhastumulaḥ śabdo dyāmagacchanmahāsvanaḥ |
    nānāyudhanikṛttānāṃ ceṣṭatāmāturaḥ svanaḥ || 7-162-9||

    MHB 7-162-10

    भूमावश्रूयत महांस्तदासीत्कृपणं महत् ।
    पततां पतितानां च पत्त्यश्वरथहस्तिनाम् ॥ ७-१६२-१०॥
    bhūmāvaśrūyata mahāṃstadāsītkṛpaṇaṃ mahat |
    patatāṃ patitānāṃ ca pattyaśvarathahastinām || 7-162-10||

    MHB 7-162-11

    तेषु सर्वेष्वनीकेषु व्यतिषक्तेष्वनेकशः ।
    स्वे स्वाञ्जघ्नुः परे स्वांश्च स्वे परांश्च परान्परे ॥ ७-१६२-११॥
    teṣu sarveṣvanīkeṣu vyatiṣakteṣvanekaśaḥ |
    sve svāñjaghnuḥ pare svāṃśca sve parāṃśca parānpare || 7-162-11||

    MHB 7-162-12

    वीरबाहुविसृष्टाश्च योधेषु च गजेषु च ।
    असयः प्रत्यदृश्यन्त वाससां नेजनेष्विव ॥ ७-१६२-१२॥
    vīrabāhuvisṛṣṭāśca yodheṣu ca gajeṣu ca |
    asayaḥ pratyadṛśyanta vāsasāṃ nejaneṣviva || 7-162-12||

    MHB 7-162-13

    उद्यतप्रतिपिष्टानां खड्गानां वीरबाहुभिः ।
    स एव शब्दस्तद्रूपो वाससां निज्यतामिव ॥ ७-१६२-१३॥
    udyatapratipiṣṭānāṃ khaḍgānāṃ vīrabāhubhiḥ |
    sa eva śabdastadrūpo vāsasāṃ nijyatāmiva || 7-162-13||

    MHB 7-162-14

    अर्धासिभिस्तथा खड्गैस्तोमरैः सपरश्वधैः ।
    निकृष्टयुद्धं संसक्तं महदासीत्सुदारुणम् ॥ ७-१६२-१४॥
    ardhāsibhistathā khaḍgaistomaraiḥ saparaśvadhaiḥ |
    nikṛṣṭayuddhaṃ saṃsaktaṃ mahadāsītsudāruṇam || 7-162-14||

    MHB 7-162-15

    गजाश्वकायप्रभवां नरदेहप्रवाहिनीम् ।
    शस्त्रमत्स्यसुसंपूर्णां मांसशोणितकर्दमाम् ॥ ७-१६२-१५॥
    gajāśvakāyaprabhavāṃ naradehapravāhinīm |
    śastramatsyasusaṃpūrṇāṃ māṃsaśoṇitakardamām || 7-162-15||

    MHB 7-162-16

    आर्तनादस्वनवतीं पताकावस्त्रफेनिलाम् ।
    नदीं प्रावर्तयन्वीराः परलोकप्रवाहिनीम् ॥ ७-१६२-१६॥
    ārtanādasvanavatīṃ patākāvastraphenilām |
    nadīṃ prāvartayanvīrāḥ paralokapravāhinīm || 7-162-16||

    MHB 7-162-17

    शरशक्त्यर्दिताः क्लान्ता रात्रिमूढाल्पचेतसः ।
    विष्टभ्य सर्वगात्राणि व्यतिष्ठन्गजवाजिनः ।
    संशुष्कवदना वीराः शिरोभिश्चारुकुण्डलैः ॥ ७-१६२-१७॥
    śaraśaktyarditāḥ klāntā rātrimūḍhālpacetasaḥ |
    viṣṭabhya sarvagātrāṇi vyatiṣṭhangajavājinaḥ |
    saṃśuṣkavadanā vīrāḥ śirobhiścārukuṇḍalaiḥ || 7-162-17||

    MHB 7-162-18

    युद्धोपकरणैश्चान्यैस्तत्र तत्र प्रकाशितैः ।
    क्रव्यादसंघैराकीर्णं मृतैरर्धमृतैरपि ।
    नासीद्रथपथस्तत्र सर्वमायोधनं प्रति ॥ ७-१६२-१८॥
    yuddhopakaraṇaiścānyaistatra tatra prakāśitaiḥ |
    kravyādasaṃghairākīrṇaṃ mṛtairardhamṛtairapi |
    nāsīdrathapathastatra sarvamāyodhanaṃ prati || 7-162-18||

    MHB 7-162-19

    मज्जत्सु चक्रेषु रथान्सत्त्वमास्थाय वाजिनः ।
    कथंचिदवहञ्श्रान्ता वेपमानाः शरार्दिताः ।
    कुलसत्त्वबलोपेता वाजिनो वारणोपमाः ॥ ७-१६२-१९॥
    majjatsu cakreṣu rathānsattvamāsthāya vājinaḥ |
    kathaṃcidavahañśrāntā vepamānāḥ śarārditāḥ |
    kulasattvabalopetā vājino vāraṇopamāḥ || 7-162-19||

    MHB 7-162-20

    विह्वलं तत्समुद्भ्रान्तं सभयं भारतातुरम् ।
    बलमासीत्तदा सर्वमृते द्रोणार्जुनावुभौ ॥ ७-१६२-२०॥
    vihvalaṃ tatsamudbhrāntaṃ sabhayaṃ bhāratāturam |
    balamāsīttadā sarvamṛte droṇārjunāvubhau || 7-162-20||

    MHB 7-162-21

    तावेवास्तां निलयनं तावार्तायनमेव च ।
    तावेवान्ये समासाद्य जग्मुर्वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-१६२-२१॥
    tāvevāstāṃ nilayanaṃ tāvārtāyanameva ca |
    tāvevānye samāsādya jagmurvaivasvatakṣayam || 7-162-21||

    MHB 7-162-22

    आविग्नमभवत्सर्वं कौरवाणां महद्बलम् ।
    पाञ्चालानां च संसक्तं न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-१६२-२२॥
    āvignamabhavatsarvaṃ kauravāṇāṃ mahadbalam |
    pāñcālānāṃ ca saṃsaktaṃ na prājñāyata kiṃcana || 7-162-22||

    MHB 7-162-23

    अन्तकाक्रीडसदृशे भीरूणां भयवर्धने ।
    पृथिव्यां राजवंशानामुत्थिते महति क्षये ॥ ७-१६२-२३॥
    antakākrīḍasadṛśe bhīrūṇāṃ bhayavardhane |
    pṛthivyāṃ rājavaṃśānāmutthite mahati kṣaye || 7-162-23||

    MHB 7-162-24

    न तत्र कर्णं न द्रोणं नार्जुनं न युधिष्ठिरम् ।
    न भीमसेनं न यमौ न पाञ्चाल्यं न सात्यकिम् ॥ ७-१६२-२४॥
    na tatra karṇaṃ na droṇaṃ nārjunaṃ na yudhiṣṭhiram |
    na bhīmasenaṃ na yamau na pāñcālyaṃ na sātyakim || 7-162-24||

    MHB 7-162-25

    न च दुःशासनं द्रौणिं न दुर्योधनसौबलौ ।
    न कृपं मद्रराजं वा कृतवर्माणमेव च ॥ ७-१६२-२५॥
    na ca duḥśāsanaṃ drauṇiṃ na duryodhanasaubalau |
    na kṛpaṃ madrarājaṃ vā kṛtavarmāṇameva ca || 7-162-25||

    MHB 7-162-26

    न चान्यान्नैव चात्मानं न क्षितिं न दिशस्तथा ।
    पश्याम राजन्संसक्तान्सैन्येन रजसावृतान् ॥ ७-१६२-२६॥
    na cānyānnaiva cātmānaṃ na kṣitiṃ na diśastathā |
    paśyāma rājansaṃsaktānsainyena rajasāvṛtān || 7-162-26||

    MHB 7-162-27

    संभ्रान्ते तुमुले घोरे रजोमेघे समुत्थिते ।
    द्वितीयामिव संप्राप्ताममन्यन्त निशां तदा ॥ ७-१६२-२७॥
    saṃbhrānte tumule ghore rajomeghe samutthite |
    dvitīyāmiva saṃprāptāmamanyanta niśāṃ tadā || 7-162-27||

    MHB 7-162-28

    न ज्ञायन्ते कौरवेया न पाञ्चाला न पाण्डवाः ।
    न दिशो न दिवं नोर्वीं न समं विषमं तथा ॥ ७-१६२-२८॥
    na jñāyante kauraveyā na pāñcālā na pāṇḍavāḥ |
    na diśo na divaṃ norvīṃ na samaṃ viṣamaṃ tathā || 7-162-28||

    MHB 7-162-29

    हस्तसंस्पर्शमापन्नान्परान्वाप्यथ वा स्वकान् ।
    न्यपातयंस्तदा युद्धे नराः स्म विजयैषिणः ॥ ७-१६२-२९॥
    hastasaṃsparśamāpannānparānvāpyatha vā svakān |
    nyapātayaṃstadā yuddhe narāḥ sma vijayaiṣiṇaḥ || 7-162-29||

    MHB 7-162-30

    उद्धूतत्वात्तु रजसः प्रसेकाच्छोणितस्य च ।
    प्रशशाम रजो भौमं शीघ्रत्वादनिलस्य च ॥ ७-१६२-३०॥
    uddhūtatvāttu rajasaḥ prasekācchoṇitasya ca |
    praśaśāma rajo bhaumaṃ śīghratvādanilasya ca || 7-162-30||

    MHB 7-162-31

    तत्र नागा हया योधा रथिनोऽथ पदातयः ।
    पारिजातवनानीव व्यरोचन्रुधिरोक्षिताः ॥ ७-१६२-३१॥
    tatra nāgā hayā yodhā rathino'tha padātayaḥ |
    pārijātavanānīva vyarocanrudhirokṣitāḥ || 7-162-31||

    MHB 7-162-32

    ततो दुर्योधनः कर्णो द्रोणो दुःशासनस्तथा ।
    पाण्डवैः समसज्जन्त चतुर्भिश्चतुरो रथाः ॥ ७-१६२-३२॥
    tato duryodhanaḥ karṇo droṇo duḥśāsanastathā |
    pāṇḍavaiḥ samasajjanta caturbhiścaturo rathāḥ || 7-162-32||

    MHB 7-162-33

    दुर्योधनः सह भ्रात्रा यमाभ्यां समसज्जत ।
    वृकोदरेण राधेयो भारद्वाजेन चार्जुनः ॥ ७-१६२-३३॥
    duryodhanaḥ saha bhrātrā yamābhyāṃ samasajjata |
    vṛkodareṇa rādheyo bhāradvājena cārjunaḥ || 7-162-33||

    MHB 7-162-34

    तद्घोरं महदाश्चर्यं सर्वे प्रैक्षन्समन्ततः ।
    रथर्षभाणामुग्राणां संनिपातममानुषम् ॥ ७-१६२-३४॥
    tadghoraṃ mahadāścaryaṃ sarve praikṣansamantataḥ |
    ratharṣabhāṇāmugrāṇāṃ saṃnipātamamānuṣam || 7-162-34||

    MHB 7-162-35

    रथमार्गैर्विचित्रैश्च विचित्ररथसंकुलम् ।
    अपश्यन्रथिनो युद्धं विचित्रं चित्रयोधिनाम् ॥ ७-१६२-३५॥
    rathamārgairvicitraiśca vicitrarathasaṃkulam |
    apaśyanrathino yuddhaṃ vicitraṃ citrayodhinām || 7-162-35||

    MHB 7-162-36

    यतमानाः पराक्रान्ताः परस्परजिगीषवः ।
    जीमूता इव घर्मान्ते शरवर्षैरवाकिरन् ॥ ७-१६२-३६॥
    yatamānāḥ parākrāntāḥ parasparajigīṣavaḥ |
    jīmūtā iva gharmānte śaravarṣairavākiran || 7-162-36||

    MHB 7-162-37

    ते रथान्सूर्यसंकाशानास्थिताः पुरुषर्षभाः ।
    अशोभन्त यथा मेघाः शारदाः समुपस्थिताः ॥ ७-१६२-३७॥
    te rathānsūryasaṃkāśānāsthitāḥ puruṣarṣabhāḥ |
    aśobhanta yathā meghāḥ śāradāḥ samupasthitāḥ || 7-162-37||

    MHB 7-162-38

    स्पर्धिनस्ते महेष्वासाः कृतयत्ना धनुर्धराः ।
    अभ्यगच्छंस्तथान्योन्यं मत्ता गजवृषा इव ॥ ७-१६२-३८॥
    spardhinaste maheṣvāsāḥ kṛtayatnā dhanurdharāḥ |
    abhyagacchaṃstathānyonyaṃ mattā gajavṛṣā iva || 7-162-38||

    MHB 7-162-39

    न नूनं देहभेदोऽस्ति काले तस्मिन्समागते ।
    यत्र सर्वे न युगपद्व्यशीर्यन्त महारथाः ॥ ७-१६२-३९॥
    na nūnaṃ dehabhedo'sti kāle tasminsamāgate |
    yatra sarve na yugapadvyaśīryanta mahārathāḥ || 7-162-39||

    MHB 7-162-40

    बाहुभिश्चरणैश्छिन्नैः शिरोभिश्चारुकुण्डलैः ।
    कार्मुकैर्विशिखैः प्रासैः खड्गैः परशुपट्टिशैः ॥ ७-१६२-४०॥
    bāhubhiścaraṇaiśchinnaiḥ śirobhiścārukuṇḍalaiḥ |
    kārmukairviśikhaiḥ prāsaiḥ khaḍgaiḥ paraśupaṭṭiśaiḥ || 7-162-40||

    MHB 7-162-41

    नालीकक्षुरनाराचैर्नखरैः शक्तितोमरैः ।
    अन्यैश्च विविधाकारैर्धौतैः प्रहरणोत्तमैः ॥ ७-१६२-४१॥
    nālīkakṣuranārācairnakharaiḥ śaktitomaraiḥ |
    anyaiśca vividhākārairdhautaiḥ praharaṇottamaiḥ || 7-162-41||

    MHB 7-162-42

    चित्रैश्च विविधाकारैः शरीरावरणैरपि ।
    विचित्रैश्च रथैर्भग्नैर्हतैश्च गजवाजिभिः ॥ ७-१६२-४२॥
    citraiśca vividhākāraiḥ śarīrāvaraṇairapi |
    vicitraiśca rathairbhagnairhataiśca gajavājibhiḥ || 7-162-42||

    MHB 7-162-43

    शून्यैश्च नगराकारैर्हतयोधध्वजै रथैः ।
    अमनुष्यैर्हयैस्त्रस्तैः कृष्यमाणैस्ततस्ततः ॥ ७-१६२-४३॥
    śūnyaiśca nagarākārairhatayodhadhvajai rathaiḥ |
    amanuṣyairhayaistrastaiḥ kṛṣyamāṇaistatastataḥ || 7-162-43||

    MHB 7-162-44

    वातायमानैरसकृद्धतवीरैरलंकृतैः ।
    व्यजनैः कङ्कटैश्चैव ध्वजैश्च विनिपातितैः ॥ ७-१६२-४४॥
    vātāyamānairasakṛddhatavīrairalaṃkṛtaiḥ |
    vyajanaiḥ kaṅkaṭaiścaiva dhvajaiśca vinipātitaiḥ || 7-162-44||

    MHB 7-162-45

    छत्रैराभरणैर्वस्त्रैर्माल्यैश्च सुसुगन्धिभिः ।
    हारैः किरीटैर्मुकुटैरुष्णीषैः किङ्किणीगणैः ॥ ७-१६२-४५॥
    chatrairābharaṇairvastrairmālyaiśca susugandhibhiḥ |
    hāraiḥ kirīṭairmukuṭairuṣṇīṣaiḥ kiṅkiṇīgaṇaiḥ || 7-162-45||

    MHB 7-162-46

    उरस्यैर्मणिभिर्निष्कैश्चूडामणिभिरेव च ।
    आसीदायोधनं तत्र नभस्तारागणैरिव ॥ ७-१६२-४६॥
    urasyairmaṇibhirniṣkaiścūḍāmaṇibhireva ca |
    āsīdāyodhanaṃ tatra nabhastārāgaṇairiva || 7-162-46||

    MHB 7-162-47

    ततो दुर्योधनस्यासीन्नकुलेन समागमः ।
    अमर्षितेन क्रुद्धस्य क्रुद्धेनामर्षितस्य च ॥ ७-१६२-४७॥
    tato duryodhanasyāsīnnakulena samāgamaḥ |
    amarṣitena kruddhasya kruddhenāmarṣitasya ca || 7-162-47||

    MHB 7-162-48

    अपसव्यं चकाराथ माद्रीपुत्रस्तवात्मजम् ।
    किरञ्शरशतैर्हृष्टस्तत्र नादो महानभूत् ॥ ७-१६२-४८॥
    apasavyaṃ cakārātha mādrīputrastavātmajam |
    kirañśaraśatairhṛṣṭastatra nādo mahānabhūt || 7-162-48||

    MHB 7-162-49

    अपसव्यं कृतः संख्ये भ्रातृव्येनात्यमर्षिणा ।
    सोऽमर्षितस्तमप्याजौ प्रतिचक्रेऽपसव्यतः ॥ ७-१६२-४९॥
    apasavyaṃ kṛtaḥ saṃkhye bhrātṛvyenātyamarṣiṇā |
    so'marṣitastamapyājau praticakre'pasavyataḥ || 7-162-49||

    MHB 7-162-50

    ततः प्रतिचिकीर्षन्तमपसव्यं तु ते सुतम् ।
    न्यवारयत तेजस्वी नकुलश्चित्रमार्गवित् ॥ ७-१६२-५०॥
    tataḥ praticikīrṣantamapasavyaṃ tu te sutam |
    nyavārayata tejasvī nakulaścitramārgavit || 7-162-50||

    MHB 7-162-51

    सर्वतो विनिवार्यैनं शरजालेन पीडयन् ।
    विमुखं नकुलश्चक्रे तत्सैन्याः समपूजयन् ॥ ७-१६२-५१॥
    sarvato vinivāryainaṃ śarajālena pīḍayan |
    vimukhaṃ nakulaścakre tatsainyāḥ samapūjayan || 7-162-51||

    MHB 7-162-52

    तिष्ठ तिष्ठेति नकुलो बभाषे तनयं तव ।
    संस्मृत्य सर्वदुःखानि तव दुर्मन्त्रितेन च ॥ ७-१६२-५२॥
    tiṣṭha tiṣṭheti nakulo babhāṣe tanayaṃ tava |
    saṃsmṛtya sarvaduḥkhāni tava durmantritena ca || 7-162-52||

    Adhyaya: 163/173 (49)

    MHB 7-163-1

    संजय उवाच ।
    ततो दुःशासनः क्रुद्धः सहदेवमुपाद्रवत् ।
    रथवेगेन तीव्रेण कम्पयन्निव मेदिनीम् ॥ ७-१६३-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tato duḥśāsanaḥ kruddhaḥ sahadevamupādravat |
    rathavegena tīvreṇa kampayanniva medinīm || 7-163-1||

    MHB 7-163-2

    तस्यापतत एवाशु भल्लेनामित्रकर्शनः ।
    माद्रीसुतः शिरो यन्तुः सशिरस्त्राणमच्छिनत् ॥ ७-१६३-२॥
    tasyāpatata evāśu bhallenāmitrakarśanaḥ |
    mādrīsutaḥ śiro yantuḥ saśirastrāṇamacchinat || 7-163-2||

    MHB 7-163-3

    नैनं दुःशासनः सूतं नापि कश्चन सैनिकः ।
    हृतोत्तमाङ्गमाशुत्वात्सहदेवेन बुद्धवान् ॥ ७-१६३-३॥
    nainaṃ duḥśāsanaḥ sūtaṃ nāpi kaścana sainikaḥ |
    hṛtottamāṅgamāśutvātsahadevena buddhavān || 7-163-3||

    MHB 7-163-4

    यदा त्वसंगृहीतत्वात्प्रयान्त्यश्वा यथासुखम् ।
    ततो दुःशासनः सूतं बुद्धवान्गतचेतसम् ॥ ७-१६३-४॥
    yadā tvasaṃgṛhītatvātprayāntyaśvā yathāsukham |
    tato duḥśāsanaḥ sūtaṃ buddhavāngatacetasam || 7-163-4||

    MHB 7-163-5

    स हयान्संनिगृह्याजौ स्वयं हयविशारदः ।
    युयुधे रथिनां श्रेष्ठश्चित्रं लघु च सुष्ठु च ॥ ७-१६३-५॥
    sa hayānsaṃnigṛhyājau svayaṃ hayaviśāradaḥ |
    yuyudhe rathināṃ śreṣṭhaścitraṃ laghu ca suṣṭhu ca || 7-163-5||

    MHB 7-163-6

    तदस्यापूजयन्कर्म स्वे परे चैव संयुगे ।
    हतसूतरथेनाजौ व्यचरद्यदभीतवत् ॥ ७-१६३-६॥
    tadasyāpūjayankarma sve pare caiva saṃyuge |
    hatasūtarathenājau vyacaradyadabhītavat || 7-163-6||

    MHB 7-163-7

    सहदेवस्तु तानश्वांस्तीक्ष्णैर्बाणैरवाकिरत् ।
    पीड्यमानाः शरैश्चाशु प्राद्रवंस्ते ततस्ततः ॥ ७-१६३-७॥
    sahadevastu tānaśvāṃstīkṣṇairbāṇairavākirat |
    pīḍyamānāḥ śaraiścāśu prādravaṃste tatastataḥ || 7-163-7||

    MHB 7-163-8

    स रश्मिषु विषक्तत्वादुत्ससर्ज शरासनम् ।
    धनुषा कर्म कुर्वंस्तु रश्मीन्स पुनरुत्सृजत् ॥ ७-१६३-८॥
    sa raśmiṣu viṣaktatvādutsasarja śarāsanam |
    dhanuṣā karma kurvaṃstu raśmīnsa punarutsṛjat || 7-163-8||

    MHB 7-163-9

    छिद्रेषु तेषु तं बाणैर्माद्रीपुत्रोऽभ्यवाकिरत् ।
    परीप्संस्त्वत्सुतं कर्णस्तदन्तरमवापतत् ॥ ७-१६३-९॥
    chidreṣu teṣu taṃ bāṇairmādrīputro'bhyavākirat |
    parīpsaṃstvatsutaṃ karṇastadantaramavāpatat || 7-163-9||

    MHB 7-163-10

    वृकोदरस्ततः कर्णं त्रिभिर्भल्लैः समाहितैः ।
    आकर्णपूर्णैरभ्यघ्नन्बाह्वोरुरसि चानदत् ॥ ७-१६३-१०॥
    vṛkodarastataḥ karṇaṃ tribhirbhallaiḥ samāhitaiḥ |
    ākarṇapūrṇairabhyaghnanbāhvorurasi cānadat || 7-163-10||

    MHB 7-163-11

    संन्यवर्तत तं कर्णः संघट्टित इवोरगः ।
    तदभूत्तुमुलं युद्धं भीमराधेययोस्तदा ॥ ७-१६३-११॥
    saṃnyavartata taṃ karṇaḥ saṃghaṭṭita ivoragaḥ |
    tadabhūttumulaṃ yuddhaṃ bhīmarādheyayostadā || 7-163-11||

    MHB 7-163-12

    तौ वृषाविव संक्रुद्धौ विवृत्तनयनावुभौ ।
    वेगेन महतान्योन्यं संरब्धावभिपेततुः ॥ ७-१६३-१२॥
    tau vṛṣāviva saṃkruddhau vivṛttanayanāvubhau |
    vegena mahatānyonyaṃ saṃrabdhāvabhipetatuḥ || 7-163-12||

    MHB 7-163-13

    अभिसंश्लिष्टयोस्तत्र तयोराहवशौण्डयोः ।
    अभिन्नशरपातत्वाद्गदायुद्धमवर्तत ॥ ७-१६३-१३॥
    abhisaṃśliṣṭayostatra tayorāhavaśauṇḍayoḥ |
    abhinnaśarapātatvādgadāyuddhamavartata || 7-163-13||

    MHB 7-163-14

    गदया भीमसेनस्तु कर्णस्य रथकूबरम् ।
    बिभेदाशु तदा राजंस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१६३-१४॥
    gadayā bhīmasenastu karṇasya rathakūbaram |
    bibhedāśu tadā rājaṃstadadbhutamivābhavat || 7-163-14||

    MHB 7-163-15

    ततो भीमस्य राधेयो गदामादाय वीर्यवान् ।
    अवासृजद्रथे तां तु बिभेद गदया गदाम् ॥ ७-१६३-१५॥
    tato bhīmasya rādheyo gadāmādāya vīryavān |
    avāsṛjadrathe tāṃ tu bibheda gadayā gadām || 7-163-15||

    MHB 7-163-16

    ततो भीमः पुनर्गुर्वीं चिक्षेपाधिरथेर्गदाम् ।
    तां शरैर्दशभिः कर्णः सुपुङ्खैः सुसमाहितैः ।
    प्रत्यविध्यत्पुनश्चान्यैः सा भीमं पुनराव्रजत् ॥ ७-१६३-१६॥
    tato bhīmaḥ punargurvīṃ cikṣepādhirathergadām |
    tāṃ śarairdaśabhiḥ karṇaḥ supuṅkhaiḥ susamāhitaiḥ |
    pratyavidhyatpunaścānyaiḥ sā bhīmaṃ punarāvrajat || 7-163-16||

    MHB 7-163-17

    तस्याः प्रतिनिपातेन भीमस्य विपुलो ध्वजः ।
    पपात सारथिश्चास्य मुमोह गदया हतः ॥ ७-१६३-१७॥
    tasyāḥ pratinipātena bhīmasya vipulo dhvajaḥ |
    papāta sārathiścāsya mumoha gadayā hataḥ || 7-163-17||

    MHB 7-163-18

    स कर्णे सायकानष्टौ व्यसृजत्क्रोधमूर्छितः ।
    ध्वजे शरासने चैव शरावापे च भारत ॥ ७-१६३-१८॥
    sa karṇe sāyakānaṣṭau vyasṛjatkrodhamūrchitaḥ |
    dhvaje śarāsane caiva śarāvāpe ca bhārata || 7-163-18||

    MHB 7-163-19

    ततः पुनस्तु राधेयो हयानस्य रथेषुभिः ।
    ऋष्यवर्णाञ्जघानाशु तथोभौ पार्ष्णिसारथी ॥ ७-१६३-१९॥
    tataḥ punastu rādheyo hayānasya ratheṣubhiḥ |
    ṛṣyavarṇāñjaghānāśu tathobhau pārṣṇisārathī || 7-163-19||

    MHB 7-163-20

    स विपन्नरथो भीमो नकुलस्याप्लुतो रथम् ।
    हरिर्यथा गिरेः शृङ्गं समाक्रामदरिंदमः ॥ ७-१६३-२०॥
    sa vipannaratho bhīmo nakulasyāpluto ratham |
    hariryathā gireḥ śṛṅgaṃ samākrāmadariṃdamaḥ || 7-163-20||

    MHB 7-163-21

    तथा द्रोणार्जुनौ चित्रमयुध्येतां महारथौ ।
    आचार्यशिष्यौ राजेन्द्र कृतप्रहरणौ युधि ॥ ७-१६३-२१॥
    tathā droṇārjunau citramayudhyetāṃ mahārathau |
    ācāryaśiṣyau rājendra kṛtapraharaṇau yudhi || 7-163-21||

    MHB 7-163-22

    लघुसंधानयोगाभ्यां रथयोश्च रणेन च ।
    मोहयन्तौ मनुष्याणां चक्षूंषि च मनांसि च ॥ ७-१६३-२२॥
    laghusaṃdhānayogābhyāṃ rathayośca raṇena ca |
    mohayantau manuṣyāṇāṃ cakṣūṃṣi ca manāṃsi ca || 7-163-22||

    MHB 7-163-23

    उपारमन्त ते सर्वे योधास्माकं परे तथा ।
    अदृष्टपूर्वं पश्यन्तस्तद्युद्धं गुरुशिष्ययोः ॥ ७-१६३-२३॥
    upāramanta te sarve yodhāsmākaṃ pare tathā |
    adṛṣṭapūrvaṃ paśyantastadyuddhaṃ guruśiṣyayoḥ || 7-163-23||

    MHB 7-163-24

    विचित्रान्पृतनामध्ये रथमार्गानुदीर्यतः ।
    अन्योन्यमपसव्यं च कर्तुं वीरौ तदैषतुः ।
    पराक्रमं तयोर्योधा ददृशुस्तं सुविस्मिताः ॥ ७-१६३-२४॥
    vicitrānpṛtanāmadhye rathamārgānudīryataḥ |
    anyonyamapasavyaṃ ca kartuṃ vīrau tadaiṣatuḥ |
    parākramaṃ tayoryodhā dadṛśustaṃ suvismitāḥ || 7-163-24||

    MHB 7-163-25

    तयोः समभवद्युद्धं द्रोणपाण्डवयोर्महत् ।
    आमिषार्थं महाराज गगने श्येनयोरिव ॥ ७-१६३-२५॥
    tayoḥ samabhavadyuddhaṃ droṇapāṇḍavayormahat |
    āmiṣārthaṃ mahārāja gagane śyenayoriva || 7-163-25||

    MHB 7-163-26

    यद्यच्चकार द्रोणस्तु कुन्तीपुत्रजिगीषया ।
    तत्तत्प्रतिजघानाशु प्रहसंस्तस्य पाण्डवः ॥ ७-१६३-२६॥
    yadyaccakāra droṇastu kuntīputrajigīṣayā |
    tattatpratijaghānāśu prahasaṃstasya pāṇḍavaḥ || 7-163-26||

    MHB 7-163-27

    यदा द्रोणो न शक्नोति पाण्डवस्य विशेषणे ।
    ततः प्रादुश्चकारास्त्रमस्त्रमार्गविशारदः ॥ ७-१६३-२७॥
    yadā droṇo na śaknoti pāṇḍavasya viśeṣaṇe |
    tataḥ prāduścakārāstramastramārgaviśāradaḥ || 7-163-27||

    MHB 7-163-28

    ऐन्द्रं पाशुपतं त्वाष्ट्रं वायव्यमथ वारुणम् ।
    मुक्तं मुक्तं द्रोणचापात्तज्जघान धनंजयः ॥ ७-१६३-२८॥
    aindraṃ pāśupataṃ tvāṣṭraṃ vāyavyamatha vāruṇam |
    muktaṃ muktaṃ droṇacāpāttajjaghāna dhanaṃjayaḥ || 7-163-28||

    MHB 7-163-29

    अस्त्राण्यस्त्रैर्यदा तस्य विधिवद्धन्ति पाण्डवः ।
    ततोऽस्त्रैः परमैर्दिव्यैर्द्रोणः पार्थमवाकिरत् ॥ ७-१६३-२९॥
    astrāṇyastrairyadā tasya vidhivaddhanti pāṇḍavaḥ |
    tato'straiḥ paramairdivyairdroṇaḥ pārthamavākirat || 7-163-29||

    MHB 7-163-30

    यद्यदस्त्रं स पार्थाय प्रयुङ्क्ते विजिगीषया ।
    तस्यास्त्रस्य विघातार्थं तत्तत्स कुरुतेऽर्जुनः ॥ ७-१६३-३०॥
    yadyadastraṃ sa pārthāya prayuṅkte vijigīṣayā |
    tasyāstrasya vighātārthaṃ tattatsa kurute'rjunaḥ || 7-163-30||

    MHB 7-163-31

    स वध्यमानेष्वस्त्रेषु दिव्येष्वपि यथाविधि ।
    अर्जुनेनार्जुनं द्रोणो मनसैवाभ्यपूजयत् ॥ ७-१६३-३१॥
    sa vadhyamāneṣvastreṣu divyeṣvapi yathāvidhi |
    arjunenārjunaṃ droṇo manasaivābhyapūjayat || 7-163-31||

    MHB 7-163-32

    मेने चात्मानमधिकं पृथिव्यामपि भारत ।
    तेन शिष्येण सर्वेभ्यः शस्त्रविद्भ्यः समन्ततः ॥ ७-१६३-३२॥
    mene cātmānamadhikaṃ pṛthivyāmapi bhārata |
    tena śiṣyeṇa sarvebhyaḥ śastravidbhyaḥ samantataḥ || 7-163-32||

    MHB 7-163-33

    वार्यमाणस्तु पार्थेन तथा मध्ये महात्मनाम् ।
    यतमानोऽर्जुनं प्रीत्या प्रत्यवारयदुत्स्मयन् ॥ ७-१६३-३३॥
    vāryamāṇastu pārthena tathā madhye mahātmanām |
    yatamāno'rjunaṃ prītyā pratyavārayadutsmayan || 7-163-33||

    MHB 7-163-34

    ततोऽन्तरिक्षे देवाश्च गन्धर्वाश्च सहस्रशः ।
    ऋषयः सिद्धसंघाश्च व्यतिष्ठन्त दिदृक्षया ॥ ७-१६३-३४॥
    tato'ntarikṣe devāśca gandharvāśca sahasraśaḥ |
    ṛṣayaḥ siddhasaṃghāśca vyatiṣṭhanta didṛkṣayā || 7-163-34||

    MHB 7-163-35

    तदप्सरोभिराकीर्णं यक्षराक्षससंकुलम् ।
    श्रीमदाकाशमभवद्भूयो मेघाकुलं यथा ॥ ७-१६३-३५॥
    tadapsarobhirākīrṇaṃ yakṣarākṣasasaṃkulam |
    śrīmadākāśamabhavadbhūyo meghākulaṃ yathā || 7-163-35||

    MHB 7-163-36

    तत्र स्मान्तर्हिता वाचो व्यचरन्त पुनः पुनः ।
    द्रोणस्य स्तवसंयुक्ताः पार्थस्य च महात्मनः ।
    विसृज्यमानेष्वस्त्रेषु ज्वालयत्सु दिशो दश ॥ ७-१६३-३६॥
    tatra smāntarhitā vāco vyacaranta punaḥ punaḥ |
    droṇasya stavasaṃyuktāḥ pārthasya ca mahātmanaḥ |
    visṛjyamāneṣvastreṣu jvālayatsu diśo daśa || 7-163-36||

    MHB 7-163-37

    नैवेदं मानुषं युद्धं नासुरं न च राक्षसम् ।
    न दैवं न च गान्धर्वं ब्राह्मं ध्रुवमिदं परम् ।
    विचित्रमिदमाश्चर्यं न नो दृष्टं न च श्रुतम् ॥ ७-१६३-३७॥
    naivedaṃ mānuṣaṃ yuddhaṃ nāsuraṃ na ca rākṣasam |
    na daivaṃ na ca gāndharvaṃ brāhmaṃ dhruvamidaṃ param |
    vicitramidamāścaryaṃ na no dṛṣṭaṃ na ca śrutam || 7-163-37||

    MHB 7-163-38

    अति पाण्डवमाचार्यो द्रोणं चाप्यति पाण्डवः ।
    नानयोरन्तरं द्रष्टुं शक्यमस्त्रेण केनचित् ॥ ७-१६३-३८॥
    ati pāṇḍavamācāryo droṇaṃ cāpyati pāṇḍavaḥ |
    nānayorantaraṃ draṣṭuṃ śakyamastreṇa kenacit || 7-163-38||

    MHB 7-163-39

    यदि रुद्रो द्विधाकृत्य युध्येतात्मानमात्मना ।
    तत्र शक्योपमा कर्तुमन्यत्र तु न विद्यते ॥ ७-१६३-३९॥
    yadi rudro dvidhākṛtya yudhyetātmānamātmanā |
    tatra śakyopamā kartumanyatra tu na vidyate || 7-163-39||

    MHB 7-163-40

    ज्ञानमेकस्थमाचार्ये ज्ञानं योगश्च पाण्डवे ।
    शौर्यमेकस्थमाचार्ये बलं शौर्यं च पाण्डवे ॥ ७-१६३-४०॥
    jñānamekasthamācārye jñānaṃ yogaśca pāṇḍave |
    śauryamekasthamācārye balaṃ śauryaṃ ca pāṇḍave || 7-163-40||

    MHB 7-163-41

    नेमौ शक्यौ महेष्वासौ रणे क्षेपयितुं परैः ।
    इच्छमानौ पुनरिमौ हन्येतां सामरं जगत् ॥ ७-१६३-४१॥
    nemau śakyau maheṣvāsau raṇe kṣepayituṃ paraiḥ |
    icchamānau punarimau hanyetāṃ sāmaraṃ jagat || 7-163-41||

    MHB 7-163-42

    इत्यब्रुवन्महाराज दृष्ट्वा तौ पुरुषर्षभौ ।
    अन्तर्हितानि भूतानि प्रकाशानि च संघशः ॥ ७-१६३-४२॥
    ityabruvanmahārāja dṛṣṭvā tau puruṣarṣabhau |
    antarhitāni bhūtāni prakāśāni ca saṃghaśaḥ || 7-163-42||

    MHB 7-163-43

    ततो द्रोणो ब्राह्ममस्त्रं प्रादुश्चक्रे महामतिः ।
    संतापयन्रणे पार्थं भूतान्यन्तर्हितानि च ॥ ७-१६३-४३॥
    tato droṇo brāhmamastraṃ prāduścakre mahāmatiḥ |
    saṃtāpayanraṇe pārthaṃ bhūtānyantarhitāni ca || 7-163-43||

    MHB 7-163-44

    ततश्चचाल पृथिवी सपर्वतवनद्रुमा ।
    ववौ च विषमो वायुः सागराश्चापि चुक्षुभुः ॥ ७-१६३-४४॥
    tataścacāla pṛthivī saparvatavanadrumā |
    vavau ca viṣamo vāyuḥ sāgarāścāpi cukṣubhuḥ || 7-163-44||

    MHB 7-163-45

    ततस्त्रासो महानासीत्कुरुपाण्डवसेनयोः ।
    सर्वेषां चैव भूतानामुद्यतेऽस्त्रे महात्मना ॥ ७-१६३-४५॥
    tatastrāso mahānāsītkurupāṇḍavasenayoḥ |
    sarveṣāṃ caiva bhūtānāmudyate'stre mahātmanā || 7-163-45||

    MHB 7-163-46

    ततः पार्थोऽप्यसंभ्रान्तस्तदस्त्रं प्रतिजघ्निवान् ।
    ब्रह्मास्त्रेणैव राजेन्द्र ततः सर्वमशीशमत् ॥ ७-१६३-४६॥
    tataḥ pārtho'pyasaṃbhrāntastadastraṃ pratijaghnivān |
    brahmāstreṇaiva rājendra tataḥ sarvamaśīśamat || 7-163-46||

    MHB 7-163-47

    यदा न गम्यते पारं तयोरन्यतरस्य वा ।
    ततः संकुलयुद्धेन तद्युद्धं व्यकुलीकृतम् ॥ ७-१६३-४७॥
    yadā na gamyate pāraṃ tayoranyatarasya vā |
    tataḥ saṃkulayuddhena tadyuddhaṃ vyakulīkṛtam || 7-163-47||

    MHB 7-163-48

    नाज्ञायत ततः किंचित्पुनरेव विशां पते ।
    प्रवृत्ते तुमुले युद्धे द्रोणपाण्डवयोर्मृधे ॥ ७-१६३-४८॥
    nājñāyata tataḥ kiṃcitpunareva viśāṃ pate |
    pravṛtte tumule yuddhe droṇapāṇḍavayormṛdhe || 7-163-48||

    MHB 7-163-49

    शरजालैः समाकीर्णे मेघजालैरिवाम्बरे ।
    न स्म संपतते कश्चिदन्तरिक्षचरस्तदा ॥ ७-१६३-४९॥
    śarajālaiḥ samākīrṇe meghajālairivāmbare |
    na sma saṃpatate kaścidantarikṣacarastadā || 7-163-49||

    Adhyaya: 164/173 (159)

    MHB 7-164-1

    संजय उवाच ।
    तस्मिंस्तथा वर्तमाने नराश्वगजसंक्षये ।
    दुःशासनो महाराज धृष्टद्युम्नमयोधयत् ॥ ७-१६४-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasmiṃstathā vartamāne narāśvagajasaṃkṣaye |
    duḥśāsano mahārāja dhṛṣṭadyumnamayodhayat || 7-164-1||

    MHB 7-164-2

    स तु रुक्मरथासक्तो दुःशासनशरार्दितः ।
    अमर्षात्तव पुत्रस्य शरैर्वाहानवाकिरत् ॥ ७-१६४-२॥
    sa tu rukmarathāsakto duḥśāsanaśarārditaḥ |
    amarṣāttava putrasya śarairvāhānavākirat || 7-164-2||

    MHB 7-164-3

    क्षणेन स रथस्तस्य सध्वजः सहसारथिः ।
    नादृश्यत महाराज पार्षतस्य शरैश्चितः ॥ ७-१६४-३॥
    kṣaṇena sa rathastasya sadhvajaḥ sahasārathiḥ |
    nādṛśyata mahārāja pārṣatasya śaraiścitaḥ || 7-164-3||

    MHB 7-164-4

    दुःशासनस्तु राजेन्द्र पाञ्चाल्यस्य महात्मनः ।
    नाशकत्प्रमुखे स्थातुं शरजालप्रपीडितः ॥ ७-१६४-४॥
    duḥśāsanastu rājendra pāñcālyasya mahātmanaḥ |
    nāśakatpramukhe sthātuṃ śarajālaprapīḍitaḥ || 7-164-4||

    MHB 7-164-5

    स तु दुःशासनं बाणैर्विमुखीकृत्य पार्षतः ।
    किरञ्शरसहस्राणि द्रोणमेवाभ्ययाद्रणे ॥ ७-१६४-५॥
    sa tu duḥśāsanaṃ bāṇairvimukhīkṛtya pārṣataḥ |
    kirañśarasahasrāṇi droṇamevābhyayādraṇe || 7-164-5||

    MHB 7-164-6

    प्रत्यपद्यत हार्दिक्यः कृतवर्मा तदन्तरम् ।
    सोदर्याणां त्रयश्चैव त एनं पर्यवारयन् ॥ ७-१६४-६॥
    pratyapadyata hārdikyaḥ kṛtavarmā tadantaram |
    sodaryāṇāṃ trayaścaiva ta enaṃ paryavārayan || 7-164-6||

    MHB 7-164-7

    तं यमौ पृष्ठतोऽन्वैतां रक्षन्तौ पुरुषर्षभौ ।
    द्रोणायाभिमुखं यान्तं दीप्यमानमिवानलम् ॥ ७-१६४-७॥
    taṃ yamau pṛṣṭhato'nvaitāṃ rakṣantau puruṣarṣabhau |
    droṇāyābhimukhaṃ yāntaṃ dīpyamānamivānalam || 7-164-7||

    MHB 7-164-8

    संप्रहारमकुर्वंस्ते सर्वे सप्त महारथाः ।
    अमर्षिताः सत्त्ववन्तः कृत्वा मरणमग्रतः ॥ ७-१६४-८॥
    saṃprahāramakurvaṃste sarve sapta mahārathāḥ |
    amarṣitāḥ sattvavantaḥ kṛtvā maraṇamagrataḥ || 7-164-8||

    MHB 7-164-9

    शुद्धात्मानः शुद्धवृत्ता राजन्स्वर्गपुरस्कृताः ।
    आर्यं युद्धमकुर्वन्त परस्परजिगीषवः ॥ ७-१६४-९॥
    śuddhātmānaḥ śuddhavṛttā rājansvargapuraskṛtāḥ |
    āryaṃ yuddhamakurvanta parasparajigīṣavaḥ || 7-164-9||

    MHB 7-164-10

    शुक्लाभिजनकर्माणो मतिमन्तो जनाधिपाः ।
    धर्मयुद्धमयुध्यन्त प्रेक्षन्तो गतिमुत्तमाम् ॥ ७-१६४-१०॥
    śuklābhijanakarmāṇo matimanto janādhipāḥ |
    dharmayuddhamayudhyanta prekṣanto gatimuttamām || 7-164-10||

    MHB 7-164-11

    न तत्रासीदधर्मिष्ठमशस्त्रं युद्धमेव च ।
    नात्र कर्णी न नालीको न लिप्तो न च वस्तकः ॥ ७-१६४-११॥
    na tatrāsīdadharmiṣṭhamaśastraṃ yuddhameva ca |
    nātra karṇī na nālīko na lipto na ca vastakaḥ || 7-164-11||

    MHB 7-164-12

    न सूची कपिशो नात्र न गवास्थिर्गजास्थिकः ।
    इषुरासीन्न संश्लिष्टो न पूतिर्न च जिह्मगः ॥ ७-१६४-१२॥
    na sūcī kapiśo nātra na gavāsthirgajāsthikaḥ |
    iṣurāsīnna saṃśliṣṭo na pūtirna ca jihmagaḥ || 7-164-12||

    MHB 7-164-13

    ऋजून्येव विशुद्धानि सर्वे शस्त्राण्यधारयन् ।
    सुयुद्धेन पराँल्लोकानीप्सन्तः कीर्तिमेव च ॥ ७-१६४-१३॥
    ṛjūnyeva viśuddhāni sarve śastrāṇyadhārayan |
    suyuddhena parā~llokānīpsantaḥ kīrtimeva ca || 7-164-13||

    MHB 7-164-14

    तदासीत्तुमुलं युद्धं सर्वदोषविवर्जितम् ।
    चतुर्णां तव योधानां तैस्त्रिभिः पाण्डवैः सह ॥ ७-१६४-१४॥
    tadāsīttumulaṃ yuddhaṃ sarvadoṣavivarjitam |
    caturṇāṃ tava yodhānāṃ taistribhiḥ pāṇḍavaiḥ saha || 7-164-14||

    MHB 7-164-15

    धृष्टद्युम्नस्तु तान्हित्वा तव राजन्रथर्षभान् ।
    यमाभ्यां वारितान्दृष्ट्वा शीघ्रास्त्रो द्रोणमभ्ययात् ॥ ७-१६४-१५॥
    dhṛṣṭadyumnastu tānhitvā tava rājanratharṣabhān |
    yamābhyāṃ vāritāndṛṣṭvā śīghrāstro droṇamabhyayāt || 7-164-15||

    MHB 7-164-16

    निवारितास्तु ते वीरास्तयोः पुरुषसिंहयोः ।
    समसज्जन्त चत्वारो वाताः पर्वतयोरिव ॥ ७-१६४-१६॥
    nivāritāstu te vīrāstayoḥ puruṣasiṃhayoḥ |
    samasajjanta catvāro vātāḥ parvatayoriva || 7-164-16||

    MHB 7-164-17

    द्वाभ्यां द्वाभ्यां यमौ सार्धं रथाभ्यां रथपुंगवौ ।
    समासक्तौ ततो द्रोणं धृष्टद्युम्नोऽभ्यवर्तत ॥ ७-१६४-१७॥
    dvābhyāṃ dvābhyāṃ yamau sārdhaṃ rathābhyāṃ rathapuṃgavau |
    samāsaktau tato droṇaṃ dhṛṣṭadyumno'bhyavartata || 7-164-17||

    MHB 7-164-18

    दृष्ट्वा द्रोणाय पाञ्चाल्यं व्रजन्तं युद्धदुर्मदम् ।
    यमाभ्यां तांश्च संसक्तांस्तदन्तरमुपाद्रवत् ॥ ७-१६४-१८॥
    dṛṣṭvā droṇāya pāñcālyaṃ vrajantaṃ yuddhadurmadam |
    yamābhyāṃ tāṃśca saṃsaktāṃstadantaramupādravat || 7-164-18||

    MHB 7-164-19

    दुर्योधनो महाराज किरञ्शोणितभोजनान् ।
    तं सात्यकिः शीघ्रतरं पुनरेवाभ्यवर्तत ॥ ७-१६४-१९॥
    duryodhano mahārāja kirañśoṇitabhojanān |
    taṃ sātyakiḥ śīghrataraṃ punarevābhyavartata || 7-164-19||

    MHB 7-164-20

    तौ परस्परमासाद्य समीपे कुरुमाधवौ ।
    हसमानौ नृशार्दूलावभीतौ समगच्छताम् ॥ ७-१६४-२०॥
    tau parasparamāsādya samīpe kurumādhavau |
    hasamānau nṛśārdūlāvabhītau samagacchatām || 7-164-20||

    MHB 7-164-21

    बाल्ये वृत्तानि सर्वाणि प्रीयमाणौ विचिन्त्य तौ ।
    अन्योन्यं प्रेक्षमाणौ च हसमानौ पुनः पुनः ॥ ७-१६४-२१॥
    bālye vṛttāni sarvāṇi prīyamāṇau vicintya tau |
    anyonyaṃ prekṣamāṇau ca hasamānau punaḥ punaḥ || 7-164-21||

    MHB 7-164-22

    अथ दुर्योधनो राजा सात्यकिं प्रत्यभाषत ।
    प्रियं सखायं सततं गर्हयन्वृत्तमात्मनः ॥ ७-१६४-२२॥
    atha duryodhano rājā sātyakiṃ pratyabhāṣata |
    priyaṃ sakhāyaṃ satataṃ garhayanvṛttamātmanaḥ || 7-164-22||

    MHB 7-164-23

    धिक्क्रोधं धिक्सखे लोभं धिङ्मोहं धिगमर्षितम् ।
    धिगस्तु क्षात्रमाचारं धिगस्तु बलमौरसम् ॥ ७-१६४-२३॥
    dhikkrodhaṃ dhiksakhe lobhaṃ dhiṅmohaṃ dhigamarṣitam |
    dhigastu kṣātramācāraṃ dhigastu balamaurasam || 7-164-23||

    MHB 7-164-24

    यत्त्वं मामभिसंधत्से त्वां चाहं शिनिपुंगव ।
    त्वं हि प्राणैः प्रियतरो ममाहं च सदा तव ॥ ७-१६४-२४॥
    yattvaṃ māmabhisaṃdhatse tvāṃ cāhaṃ śinipuṃgava |
    tvaṃ hi prāṇaiḥ priyataro mamāhaṃ ca sadā tava || 7-164-24||

    MHB 7-164-25

    स्मरामि तानि सर्वाणि बाल्ये वृत्तानि यानि नौ ।
    तानि सर्वाणि जीर्णानि सांप्रतं नौ रणाजिरे ।
    किमन्यत्क्रोधलोभाभ्यां युध्यामि त्वाद्य सात्वत ॥ ७-१६४-२५॥
    smarāmi tāni sarvāṇi bālye vṛttāni yāni nau |
    tāni sarvāṇi jīrṇāni sāṃprataṃ nau raṇājire |
    kimanyatkrodhalobhābhyāṃ yudhyāmi tvādya sātvata || 7-164-25||

    MHB 7-164-26

    तं तथावादिनं राजन्सात्यकिः प्रत्यभाषत ।
    प्रहसन्विशिखांस्तीक्ष्णानुद्यम्य परमास्त्रवित् ॥ ७-१६४-२६॥
    taṃ tathāvādinaṃ rājansātyakiḥ pratyabhāṣata |
    prahasanviśikhāṃstīkṣṇānudyamya paramāstravit || 7-164-26||

    MHB 7-164-27

    नेयं सभा राजपुत्र न चाचार्यनिवेशनम् ।
    यत्र क्रीडितमस्माभिस्तदा राजन्समागतैः ॥ ७-१६४-२७॥
    neyaṃ sabhā rājaputra na cācāryaniveśanam |
    yatra krīḍitamasmābhistadā rājansamāgataiḥ || 7-164-27||

    MHB 7-164-28

    दुर्योधन उवाच ।
    क्व सा क्रीडा गतास्माकं बाल्ये वै शिनिपुंगव ।
    क्व च युद्धमिदं भूयः कालो हि दुरतिक्रमः ॥ ७-१६४-२८॥
    duryodhana uvāca |
    kva sā krīḍā gatāsmākaṃ bālye vai śinipuṃgava |
    kva ca yuddhamidaṃ bhūyaḥ kālo hi duratikramaḥ || 7-164-28||

    MHB 7-164-29

    किं नु नो विद्यते कृत्यं धनेन धनलिप्सया ।
    यत्र युध्यामहे सर्वे धनलोभात्समागताः ॥ ७-१६४-२९॥
    kiṃ nu no vidyate kṛtyaṃ dhanena dhanalipsayā |
    yatra yudhyāmahe sarve dhanalobhātsamāgatāḥ || 7-164-29||

    MHB 7-164-30

    संजय उवाच ।
    तं तथावादिनं तत्र राजानं माधवोऽब्रवीत् ।
    एवंवृत्तं सदा क्षत्रं यद्धन्तीह गुरूनपि ॥ ७-१६४-३०॥
    saṃjaya uvāca |
    taṃ tathāvādinaṃ tatra rājānaṃ mādhavo'bravīt |
    evaṃvṛttaṃ sadā kṣatraṃ yaddhantīha gurūnapi || 7-164-30||

    MHB 7-164-31

    यदि तेऽहं प्रियो राजञ्जहि मां मा चिरं कृथाः ।
    त्वत्कृते सुकृताँल्लोकान्गच्छेयं भरतर्षभ ॥ ७-१६४-३१॥
    yadi te'haṃ priyo rājañjahi māṃ mā ciraṃ kṛthāḥ |
    tvatkṛte sukṛtā~llokāngaccheyaṃ bharatarṣabha || 7-164-31||

    MHB 7-164-32

    या ते शक्तिर्बलं चैव तत्क्षिप्रं मयि दर्शय ।
    नेच्छाम्येतदहं द्रष्टुं मित्राणां व्यसनं महत् ॥ ७-१६४-३२॥
    yā te śaktirbalaṃ caiva tatkṣipraṃ mayi darśaya |
    necchāmyetadahaṃ draṣṭuṃ mitrāṇāṃ vyasanaṃ mahat || 7-164-32||

    MHB 7-164-33

    इत्येवं व्यक्तमाभाष्य प्रतिभाष्य च सात्यकिः ।
    अभ्ययात्तूर्णमव्यग्रो निरपेक्षो विशां पते ॥ ७-१६४-३३॥
    ityevaṃ vyaktamābhāṣya pratibhāṣya ca sātyakiḥ |
    abhyayāttūrṇamavyagro nirapekṣo viśāṃ pate || 7-164-33||

    MHB 7-164-34

    तमायान्तमभिप्रेक्ष्य प्रत्यगृह्णात्तवात्मजः ।
    शरैश्चावाकिरद्राजञ्शैनेयं तनयस्तव ॥ ७-१६४-३४॥
    tamāyāntamabhiprekṣya pratyagṛhṇāttavātmajaḥ |
    śaraiścāvākiradrājañśaineyaṃ tanayastava || 7-164-34||

    MHB 7-164-35

    ततः प्रववृते युद्धं कुरुमाधवसिंहयोः ।
    अन्योन्यं क्रुद्धयोर्घोरं यथा द्विरदसिंहयोः ॥ ७-१६४-३५॥
    tataḥ pravavṛte yuddhaṃ kurumādhavasiṃhayoḥ |
    anyonyaṃ kruddhayorghoraṃ yathā dviradasiṃhayoḥ || 7-164-35||

    MHB 7-164-36

    ततः पूर्णायतोत्सृष्टैः सात्वतं युद्धदुर्मदम् ।
    दुर्योधनः प्रत्यविध्यद्दशभिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१६४-३६॥
    tataḥ pūrṇāyatotsṛṣṭaiḥ sātvataṃ yuddhadurmadam |
    duryodhanaḥ pratyavidhyaddaśabhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-164-36||

    MHB 7-164-37

    तं सात्यकिः प्रत्यविध्यत्तथैव दशभिः शरैः ।
    पञ्चाशता पुनश्चाजौ त्रिंशता दशभिश्च ह ॥ ७-१६४-३७॥
    taṃ sātyakiḥ pratyavidhyattathaiva daśabhiḥ śaraiḥ |
    pañcāśatā punaścājau triṃśatā daśabhiśca ha || 7-164-37||

    MHB 7-164-38

    तस्य संदधतश्चेषून्संहितेषुं च कार्मुकम् ।
    अच्छिनत्सात्यकिस्तूर्णं शरैश्चैवाभ्यवीवृषत् ॥ ७-१६४-३८॥
    tasya saṃdadhataśceṣūnsaṃhiteṣuṃ ca kārmukam |
    acchinatsātyakistūrṇaṃ śaraiścaivābhyavīvṛṣat || 7-164-38||

    MHB 7-164-39

    स गाढविद्धो व्यथितः प्रत्यपायाद्रथान्तरम् ।
    दुर्योधनो महाराज दाशार्हशरपीडितः ॥ ७-१६४-३९॥
    sa gāḍhaviddho vyathitaḥ pratyapāyādrathāntaram |
    duryodhano mahārāja dāśārhaśarapīḍitaḥ || 7-164-39||

    MHB 7-164-40

    समाश्वस्य तु पुत्रस्ते सात्यकिं पुनरभ्ययात् ।
    विसृजन्निषुजालानि युयुधानरथं प्रति ॥ ७-१६४-४०॥
    samāśvasya tu putraste sātyakiṃ punarabhyayāt |
    visṛjanniṣujālāni yuyudhānarathaṃ prati || 7-164-40||

    MHB 7-164-41

    तथैव सात्यकिर्बाणान्दुर्योधनरथं प्रति ।
    प्रततं व्यसृजद्राजंस्तत्संकुलमवर्तत ॥ ७-१६४-४१॥
    tathaiva sātyakirbāṇānduryodhanarathaṃ prati |
    pratataṃ vyasṛjadrājaṃstatsaṃkulamavartata || 7-164-41||

    MHB 7-164-42

    तत्रेषुभिः क्षिप्यमाणैः पतद्भिश्च समन्ततः ।
    अग्नेरिव महाकक्षे शब्दः समभवन्महान् ॥ ७-१६४-४२॥
    tatreṣubhiḥ kṣipyamāṇaiḥ patadbhiśca samantataḥ |
    agneriva mahākakṣe śabdaḥ samabhavanmahān || 7-164-42||

    MHB 7-164-43

    तत्राभ्यधिकमालक्ष्य माधवं रथसत्तमम् ।
    क्षिप्रमभ्यपतत्कर्णः परीप्संस्तनयं तव ॥ ७-१६४-४३॥
    tatrābhyadhikamālakṣya mādhavaṃ rathasattamam |
    kṣipramabhyapatatkarṇaḥ parīpsaṃstanayaṃ tava || 7-164-43||

    MHB 7-164-44

    न तु तं मर्षयामास भीमसेनो महाबलः ।
    अभ्ययात्त्वरितः कर्णं विसृजन्सायकान्बहून् ॥ ७-१६४-४४॥
    na tu taṃ marṣayāmāsa bhīmaseno mahābalaḥ |
    abhyayāttvaritaḥ karṇaṃ visṛjansāyakānbahūn || 7-164-44||

    MHB 7-164-45

    तस्य कर्णः शितान्बाणान्प्रतिहन्य हसन्निव ।
    धनुः शरांश्च चिच्छेद सूतं चाभ्यहनच्छरैः ॥ ७-१६४-४५॥
    tasya karṇaḥ śitānbāṇānpratihanya hasanniva |
    dhanuḥ śarāṃśca ciccheda sūtaṃ cābhyahanaccharaiḥ || 7-164-45||

    MHB 7-164-46

    भीमसेनस्तु संक्रुद्धो गदामादाय पाण्डवः ।
    ध्वजं धनुश्च सूतं च संममर्दाहवे रिपोः ॥ ७-१६४-४६॥
    bhīmasenastu saṃkruddho gadāmādāya pāṇḍavaḥ |
    dhvajaṃ dhanuśca sūtaṃ ca saṃmamardāhave ripoḥ || 7-164-46||

    MHB 7-164-47

    अमृष्यमाणः कर्णस्तु भीमसेनमयुध्यत ।
    विविधैरिषुजालैश्च नानाशस्त्रैश्च संयुगे ॥ ७-१६४-४७॥
    amṛṣyamāṇaḥ karṇastu bhīmasenamayudhyata |
    vividhairiṣujālaiśca nānāśastraiśca saṃyuge || 7-164-47||

    MHB 7-164-48

    संकुले वर्तमाने तु राजा धर्मसुतोऽब्रवीत् ।
    पाञ्चालानां नरव्याघ्रान्मत्स्यानां च नरर्षभान् ॥ ७-१६४-४८॥
    saṃkule vartamāne tu rājā dharmasuto'bravīt |
    pāñcālānāṃ naravyāghrānmatsyānāṃ ca nararṣabhān || 7-164-48||

    MHB 7-164-49

    ये नः प्राणाः शिरो ये नो ये नो योधा महाबलाः ।
    त एते धार्तराष्ट्रेषु विषक्ताः पुरुषर्षभाः ॥ ७-१६४-४९॥
    ye naḥ prāṇāḥ śiro ye no ye no yodhā mahābalāḥ |
    ta ete dhārtarāṣṭreṣu viṣaktāḥ puruṣarṣabhāḥ || 7-164-49||

    MHB 7-164-50

    किं तिष्ठत यथा मूढाः सर्वे विगतचेतसः ।
    तत्र गच्छत यत्रैते युध्यन्ते मामका रथाः ॥ ७-१६४-५०॥
    kiṃ tiṣṭhata yathā mūḍhāḥ sarve vigatacetasaḥ |
    tatra gacchata yatraite yudhyante māmakā rathāḥ || 7-164-50||

    MHB 7-164-51

    क्षत्रधर्मं पुरस्कृत्य सर्व एव गतज्वराः ।
    जयन्तो वध्यमाना वा गतिमिष्टां गमिष्यथ ॥ ७-१६४-५१॥
    kṣatradharmaṃ puraskṛtya sarva eva gatajvarāḥ |
    jayanto vadhyamānā vā gatimiṣṭāṃ gamiṣyatha || 7-164-51||

    MHB 7-164-52

    जित्वा च बहुभिर्यज्ञैर्यक्ष्यध्वं भूरिदक्षिणैः ।
    हता वा देवसाद्भूत्वा लोकान्प्राप्स्यथ पुष्कलान् ॥ ७-१६४-५२॥
    jitvā ca bahubhiryajñairyakṣyadhvaṃ bhūridakṣiṇaiḥ |
    hatā vā devasādbhūtvā lokānprāpsyatha puṣkalān || 7-164-52||

    MHB 7-164-53

    ते राज्ञा चोदिता वीरा योत्स्यमाना महारथाः ।
    चतुर्धा वहिनीं कृत्वा त्वरिता द्रोणमभ्ययुः ॥ ७-१६४-५३॥
    te rājñā coditā vīrā yotsyamānā mahārathāḥ |
    caturdhā vahinīṃ kṛtvā tvaritā droṇamabhyayuḥ || 7-164-53||

    MHB 7-164-54

    पाञ्चालास्त्वेकतो द्रोणमभ्यघ्नन्बहुभिः शरैः ।
    भीमसेनपुरोगाश्च एकतः पर्यवारयन् ॥ ७-१६४-५४॥
    pāñcālāstvekato droṇamabhyaghnanbahubhiḥ śaraiḥ |
    bhīmasenapurogāśca ekataḥ paryavārayan || 7-164-54||

    MHB 7-164-55

    आसंस्तु पाण्डुपुत्राणां त्रयोऽजिह्मा महारथाः ।
    यमौ च भीमसेनश्च प्राक्रोशन्त धनंजयम् ॥ ७-१६४-५५॥
    āsaṃstu pāṇḍuputrāṇāṃ trayo'jihmā mahārathāḥ |
    yamau ca bhīmasenaśca prākrośanta dhanaṃjayam || 7-164-55||

    MHB 7-164-56

    अभिद्रवार्जुन क्षिप्रं कुरून्द्रोणादपानुद ।
    तत एनं हनिष्यन्ति पाञ्चाला हतरक्षिणम् ॥ ७-१६४-५६॥
    abhidravārjuna kṣipraṃ kurūndroṇādapānuda |
    tata enaṃ haniṣyanti pāñcālā hatarakṣiṇam || 7-164-56||

    MHB 7-164-57

    कौरवेयांस्ततः पार्थः सहसा समुपाद्रवत् ।
    पाञ्चालानेव तु द्रोणो धृष्टद्युम्नपुरोगमान् ॥ ७-१६४-५७॥
    kauraveyāṃstataḥ pārthaḥ sahasā samupādravat |
    pāñcālāneva tu droṇo dhṛṣṭadyumnapurogamān || 7-164-57||

    MHB 7-164-58

    पाञ्चालानां ततो द्रोणोऽप्यकरोत्कदनं महत् ।
    यथा क्रुद्धो रणे शक्रो दानवानां क्षयं पुरा ॥ ७-१६४-५८॥
    pāñcālānāṃ tato droṇo'pyakarotkadanaṃ mahat |
    yathā kruddho raṇe śakro dānavānāṃ kṣayaṃ purā || 7-164-58||

    MHB 7-164-59

    द्रोणास्त्रेण महाराज वध्यमानाः परे युधि ।
    नात्रसन्त रणे द्रोणात्सत्त्ववन्तो महारथाः ॥ ७-१६४-५९॥
    droṇāstreṇa mahārāja vadhyamānāḥ pare yudhi |
    nātrasanta raṇe droṇātsattvavanto mahārathāḥ || 7-164-59||

    MHB 7-164-60

    वध्यमाना महाराज पाञ्चालाः सृञ्जयास्तथा ।
    द्रोणमेवाभ्ययुर्युद्धे मोहयन्तो महारथम् ॥ ७-१६४-६०॥
    vadhyamānā mahārāja pāñcālāḥ sṛñjayāstathā |
    droṇamevābhyayuryuddhe mohayanto mahāratham || 7-164-60||

    MHB 7-164-61

    तेषां तूत्साद्यमानानां पाञ्चालानां समन्ततः ।
    अभवद्भैरवो नादो वध्यतां शरशक्तिभिः ॥ ७-१६४-६१॥
    teṣāṃ tūtsādyamānānāṃ pāñcālānāṃ samantataḥ |
    abhavadbhairavo nādo vadhyatāṃ śaraśaktibhiḥ || 7-164-61||

    MHB 7-164-62

    वध्यमानेषु संग्रामे पाञ्चालेषु महात्मना ।
    उदीर्यमाणे द्रोणास्त्रे पाण्डवान्भयमाविशत् ॥ ७-१६४-६२॥
    vadhyamāneṣu saṃgrāme pāñcāleṣu mahātmanā |
    udīryamāṇe droṇāstre pāṇḍavānbhayamāviśat || 7-164-62||

    MHB 7-164-63

    दृष्ट्वाश्वनरसंघानां विपुलं च क्षयं युधि ।
    पाण्डवेया महाराज नाशंसुर्विजयं तदा ॥ ७-१६४-६३॥
    dṛṣṭvāśvanarasaṃghānāṃ vipulaṃ ca kṣayaṃ yudhi |
    pāṇḍaveyā mahārāja nāśaṃsurvijayaṃ tadā || 7-164-63||

    MHB 7-164-64

    कच्चिद्द्रोणो न नः सर्वान्क्षपयेत्परमास्त्रवित् ।
    समिद्धः शिशिरापाये दहन्कक्षमिवानलः ॥ ७-१६४-६४॥
    kacciddroṇo na naḥ sarvānkṣapayetparamāstravit |
    samiddhaḥ śiśirāpāye dahankakṣamivānalaḥ || 7-164-64||

    MHB 7-164-65

    न चैनं संयुगे कश्चित्समर्थः प्रतिवीक्षितुम् ।
    न चैनमर्जुनो जातु प्रतियुध्येत धर्मवित् ॥ ७-१६४-६५॥
    na cainaṃ saṃyuge kaścitsamarthaḥ prativīkṣitum |
    na cainamarjuno jātu pratiyudhyeta dharmavit || 7-164-65||

    MHB 7-164-66

    त्रस्तान्कुन्तीसुतान्दृष्ट्वा द्रोणसायकपीडितान् ।
    मतिमाञ्श्रेयसे युक्तः केशवोऽर्जुनमब्रवीत् ॥ ७-१६४-६६॥
    trastānkuntīsutāndṛṣṭvā droṇasāyakapīḍitān |
    matimāñśreyase yuktaḥ keśavo'rjunamabravīt || 7-164-66||

    MHB 7-164-67

    नैष युद्धेन संग्रामे जेतुं शक्यः कथंचन ।
    अपि वृत्रहणा युद्धे रथयूथपयूथपः ॥ ७-१६४-६७॥
    naiṣa yuddhena saṃgrāme jetuṃ śakyaḥ kathaṃcana |
    api vṛtrahaṇā yuddhe rathayūthapayūthapaḥ || 7-164-67||

    MHB 7-164-68

    आस्थीयतां जये योगो धर्ममुत्सृज्य पाण्डव ।
    यथा वः संयुगे सर्वान्न हन्याद्रुक्मवाहनः ॥ ७-१६४-६८॥
    āsthīyatāṃ jaye yogo dharmamutsṛjya pāṇḍava |
    yathā vaḥ saṃyuge sarvānna hanyādrukmavāhanaḥ || 7-164-68||

    MHB 7-164-69

    अश्वत्थाम्नि हते नैष युध्येदिति मतिर्मम ।
    तं हतं संयुगे कश्चिदस्मै शंसतु मानवः ॥ ७-१६४-६९॥
    aśvatthāmni hate naiṣa yudhyediti matirmama |
    taṃ hataṃ saṃyuge kaścidasmai śaṃsatu mānavaḥ || 7-164-69||

    MHB 7-164-70

    एतन्नारोचयद्राजन्कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    अन्ये त्वरोचयन्सर्वे कृच्छ्रेण तु युधिष्ठिरः ॥ ७-१६४-७०॥
    etannārocayadrājankuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    anye tvarocayansarve kṛcchreṇa tu yudhiṣṭhiraḥ || 7-164-70||

    MHB 7-164-71

    ततो भीमो महाबाहुरनीके स्वे महागजम् ।
    जघान गदया राजन्नश्वत्थामानमित्युत ॥ ७-१६४-७१॥
    tato bhīmo mahābāhuranīke sve mahāgajam |
    jaghāna gadayā rājannaśvatthāmānamityuta || 7-164-71||

    MHB 7-164-72

    भीमसेनस्तु सव्रीडमुपेत्य द्रोणमाहवे ।
    अश्वत्थामा हत इति शब्दमुच्चैश्चकार ह ॥ ७-१६४-७२॥
    bhīmasenastu savrīḍamupetya droṇamāhave |
    aśvatthāmā hata iti śabdamuccaiścakāra ha || 7-164-72||

    MHB 7-164-73

    अश्वत्थामेति हि गजः ख्यातो नाम्ना हतोऽभवत् ।
    कृत्वा मनसि तं भीमो मिथ्या व्याहृतवांस्तदा ॥ ७-१६४-७३॥
    aśvatthāmeti hi gajaḥ khyāto nāmnā hato'bhavat |
    kṛtvā manasi taṃ bhīmo mithyā vyāhṛtavāṃstadā || 7-164-73||

    MHB 7-164-74

    भीमसेनवचः श्रुत्वा द्रोणस्तत्परमप्रियम् ।
    मनसा सन्नगात्रोऽभूद्यथा सैकतमम्भसि ॥ ७-१६४-७४॥
    bhīmasenavacaḥ śrutvā droṇastatparamapriyam |
    manasā sannagātro'bhūdyathā saikatamambhasi || 7-164-74||

    MHB 7-164-75

    शङ्कमानः स तन्मिथ्या वीर्यज्ञः स्वसुतस्य वै ।
    हतः स इति च श्रुत्वा नैव धैर्यादकम्पत ॥ ७-१६४-७५॥
    śaṅkamānaḥ sa tanmithyā vīryajñaḥ svasutasya vai |
    hataḥ sa iti ca śrutvā naiva dhairyādakampata || 7-164-75||

    MHB 7-164-76

    स लब्ध्वा चेतनां द्रोणः क्षणेनैव समाश्वसत् ।
    अनुचिन्त्यात्मनः पुत्रमविषह्यमरातिभिः ॥ ७-१६४-७६॥
    sa labdhvā cetanāṃ droṇaḥ kṣaṇenaiva samāśvasat |
    anucintyātmanaḥ putramaviṣahyamarātibhiḥ || 7-164-76||

    MHB 7-164-77

    स पार्षतमभिद्रुत्य जिघांसुर्मृत्युमात्मनः ।
    अवाकिरत्सहस्रेण तीक्ष्णानां कङ्कपत्रिणाम् ॥ ७-१६४-७७॥
    sa pārṣatamabhidrutya jighāṃsurmṛtyumātmanaḥ |
    avākiratsahasreṇa tīkṣṇānāṃ kaṅkapatriṇām || 7-164-77||

    MHB 7-164-78

    तं वै विंशतिसाहस्राः पाञ्चालानां नरर्षभाः ।
    तथा चरन्तं संग्रामे सर्वतो व्यकिरञ्शरैः ॥ ७-१६४-७८॥
    taṃ vai viṃśatisāhasrāḥ pāñcālānāṃ nararṣabhāḥ |
    tathā carantaṃ saṃgrāme sarvato vyakirañśaraiḥ || 7-164-78||

    MHB 7-164-79

    ततः प्रादुष्करोद्द्रोणो ब्राह्ममस्त्रं परंतपः ।
    वधाय तेषां शूराणां पाञ्चालानाममर्षितः ॥ ७-१६४-७९॥
    tataḥ prāduṣkaroddroṇo brāhmamastraṃ paraṃtapaḥ |
    vadhāya teṣāṃ śūrāṇāṃ pāñcālānāmamarṣitaḥ || 7-164-79||

    MHB 7-164-80

    ततो व्यरोचत द्रोणो विनिघ्नन्सर्वसोमकान् ।
    शिरांस्यपातयच्चापि पाञ्चालानां महामृधे ।
    तथैव परिघाकारान्बाहून्कनकभूषणान् ॥ ७-१६४-८०॥
    tato vyarocata droṇo vinighnansarvasomakān |
    śirāṃsyapātayaccāpi pāñcālānāṃ mahāmṛdhe |
    tathaiva parighākārānbāhūnkanakabhūṣaṇān || 7-164-80||

    MHB 7-164-81

    ते वध्यमानाः समरे भारद्वाजेन पार्थिवाः ।
    मेदिन्यामन्वकीर्यन्त वातनुन्ना इव द्रुमाः ॥ ७-१६४-८१॥
    te vadhyamānāḥ samare bhāradvājena pārthivāḥ |
    medinyāmanvakīryanta vātanunnā iva drumāḥ || 7-164-81||

    MHB 7-164-82

    कुञ्जराणां च पततां हयौघानां च भारत ।
    अगम्यरूपा पृथिवी मांसशोणितकर्दमा ॥ ७-१६४-८२॥
    kuñjarāṇāṃ ca patatāṃ hayaughānāṃ ca bhārata |
    agamyarūpā pṛthivī māṃsaśoṇitakardamā || 7-164-82||

    MHB 7-164-83

    हत्वा विंशतिसाहस्रान्पाञ्चालानां रथव्रजान् ।
    अतिष्ठदाहवे द्रोणो विधूमोऽग्निरिव ज्वलन् ॥ ७-१६४-८३॥
    hatvā viṃśatisāhasrānpāñcālānāṃ rathavrajān |
    atiṣṭhadāhave droṇo vidhūmo'gniriva jvalan || 7-164-83||

    MHB 7-164-84

    तथैव च पुनः क्रुद्धो भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    वसुदानस्य भल्लेन शिरः कायादपाहरत् ॥ ७-१६४-८४॥
    tathaiva ca punaḥ kruddho bhāradvājaḥ pratāpavān |
    vasudānasya bhallena śiraḥ kāyādapāharat || 7-164-84||

    MHB 7-164-85

    पुनः पञ्चशतान्मत्स्यान्षट्सहस्रांश्च सृञ्जयान् ।
    हस्तिनामयुतं हत्वा जघानाश्वायुतं पुनः ॥ ७-१६४-८५॥
    punaḥ pañcaśatānmatsyānṣaṭsahasrāṃśca sṛñjayān |
    hastināmayutaṃ hatvā jaghānāśvāyutaṃ punaḥ || 7-164-85||

    MHB 7-164-86

    क्षत्रियाणामभावाय दृष्ट्वा द्रोणमवस्थितम् ।
    ऋषयोऽभ्यागमंस्तूर्णं हव्यवाहपुरोगमाः ॥ ७-१६४-८६॥
    kṣatriyāṇāmabhāvāya dṛṣṭvā droṇamavasthitam |
    ṛṣayo'bhyāgamaṃstūrṇaṃ havyavāhapurogamāḥ || 7-164-86||

    MHB 7-164-87

    विश्वामित्रो जमदग्निर्भारद्वाजोऽथ गौतमः ।
    वसिष्ठः कश्यपोऽत्रिश्च ब्रह्मलोकं निनीषवः ॥ ७-१६४-८७॥
    viśvāmitro jamadagnirbhāradvājo'tha gautamaḥ |
    vasiṣṭhaḥ kaśyapo'triśca brahmalokaṃ ninīṣavaḥ || 7-164-87||

    MHB 7-164-88

    सिकताः पृश्नयो गर्गा बालखिल्या मरीचिपाः ।
    भृगवोऽङ्गिरसश्चैव सूक्ष्माश्चान्ये महर्षयः ॥ ७-१६४-८८॥
    sikatāḥ pṛśnayo gargā bālakhilyā marīcipāḥ |
    bhṛgavo'ṅgirasaścaiva sūkṣmāścānye maharṣayaḥ || 7-164-88||

    MHB 7-164-89

    त एनमब्रुवन्सर्वे द्रोणमाहवशोभिनम् ।
    अधर्मतः कृतं युद्धं समयो निधनस्य ते ॥ ७-१६४-८९॥
    ta enamabruvansarve droṇamāhavaśobhinam |
    adharmataḥ kṛtaṃ yuddhaṃ samayo nidhanasya te || 7-164-89||

    MHB 7-164-90

    न्यस्यायुधं रणे द्रोण समेत्यास्मानवस्थितान् ।
    नातः क्रूरतरं कर्म पुनः कर्तुं त्वमर्हसि ॥ ७-१६४-९०॥
    nyasyāyudhaṃ raṇe droṇa sametyāsmānavasthitān |
    nātaḥ krūrataraṃ karma punaḥ kartuṃ tvamarhasi || 7-164-90||

    MHB 7-164-91

    वेदवेदाङ्गविदुषः सत्यधर्मपरस्य च ।
    ब्राह्मणस्य विशेषेण तवैतन्नोपपद्यते ॥ ७-१६४-९१॥
    vedavedāṅgaviduṣaḥ satyadharmaparasya ca |
    brāhmaṇasya viśeṣeṇa tavaitannopapadyate || 7-164-91||

    MHB 7-164-92

    न्यस्यायुधममोघेषो तिष्ठ वर्त्मनि शाश्वते ।
    परिपूर्णश्च कालस्ते वस्तुं लोकेऽद्य मानुषे ॥ ७-१६४-९२॥
    nyasyāyudhamamogheṣo tiṣṭha vartmani śāśvate |
    paripūrṇaśca kālaste vastuṃ loke'dya mānuṣe || 7-164-92||

    MHB 7-164-93

    इति तेषां वचः श्रुत्वा भीमसेनवचश्च तत् ।
    धृष्टद्युम्नं च संप्रेक्ष्य रणे स विमनाभवत् ॥ ७-१६४-९३॥
    iti teṣāṃ vacaḥ śrutvā bhīmasenavacaśca tat |
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca saṃprekṣya raṇe sa vimanābhavat || 7-164-93||

    MHB 7-164-94

    स दह्यमानो व्यथितः कुन्तीपुत्रं युधिष्ठिरम् ।
    अहतं वा हतं वेति पप्रच्छ सुतमात्मनः ॥ ७-१६४-९४॥
    sa dahyamāno vyathitaḥ kuntīputraṃ yudhiṣṭhiram |
    ahataṃ vā hataṃ veti papraccha sutamātmanaḥ || 7-164-94||

    MHB 7-164-95

    स्थिरा बुद्धिर्हि द्रोणस्य न पार्थो वक्ष्यतेऽनृतम् ।
    त्रयाणामपि लोकानामैश्वर्यार्थे कथंचन ॥ ७-१६४-९५॥
    sthirā buddhirhi droṇasya na pārtho vakṣyate'nṛtam |
    trayāṇāmapi lokānāmaiśvaryārthe kathaṃcana || 7-164-95||

    MHB 7-164-96

    तस्मात्तं परिपप्रच्छ नान्यं कंचिद्विशेषतः ।
    तस्मिंस्तस्य हि सत्याशा बाल्यात्प्रभृति पाण्डवे ॥ ७-१६४-९६॥
    tasmāttaṃ paripapraccha nānyaṃ kaṃcidviśeṣataḥ |
    tasmiṃstasya hi satyāśā bālyātprabhṛti pāṇḍave || 7-164-96||

    MHB 7-164-97

    ततो निष्पाण्डवामुर्वीं करिष्यन्तं युधां पतिम् ।
    द्रोणं ज्ञात्वा धर्मराजं गोविन्दो व्यथितोऽब्रवीत् ॥ ७-१६४-९७॥
    tato niṣpāṇḍavāmurvīṃ kariṣyantaṃ yudhāṃ patim |
    droṇaṃ jñātvā dharmarājaṃ govindo vyathito'bravīt || 7-164-97||

    MHB 7-164-98

    यद्यर्धदिवसं द्रोणो युध्यते मन्युमास्थितः ।
    सत्यं ब्रवीमि ते सेना विनाशं समुपैष्यति ॥ ७-१६४-९८॥
    yadyardhadivasaṃ droṇo yudhyate manyumāsthitaḥ |
    satyaṃ bravīmi te senā vināśaṃ samupaiṣyati || 7-164-98||

    MHB 7-164-99

    स भवांस्त्रातु नो द्रोणात्सत्याज्ज्यायोऽनृतं भवेत् ।
    अनृतं जीवितस्यार्थे वदन्न स्पृश्यतेऽनृतैः ॥ ७-१६४-९९॥
    sa bhavāṃstrātu no droṇātsatyājjyāyo'nṛtaṃ bhavet |
    anṛtaṃ jīvitasyārthe vadanna spṛśyate'nṛtaiḥ || 7-164-99||

    MHB 7-164-100

    तयोः संवदतोरेवं भीमसेनोऽब्रवीदिदम् ।
    श्रुत्वैव तं महाराज वधोपायं महात्मनः ॥ ७-१६४-१००॥
    tayoḥ saṃvadatorevaṃ bhīmaseno'bravīdidam |
    śrutvaiva taṃ mahārāja vadhopāyaṃ mahātmanaḥ || 7-164-100||

    MHB 7-164-101

    गाहमानस्य ते सेनां मालवस्येन्द्रवर्मणः ।
    अश्वत्थामेति विख्यातो गजः शक्रगजोपमः ॥ ७-१६४-१०१॥
    gāhamānasya te senāṃ mālavasyendravarmaṇaḥ |
    aśvatthāmeti vikhyāto gajaḥ śakragajopamaḥ || 7-164-101||

    MHB 7-164-102

    निहतो युधि विक्रम्य ततोऽहं द्रोणमब्रुवम् ।
    अश्वत्थामा हतो ब्रह्मन्निवर्तस्वाहवादिति ॥ ७-१६४-१०२॥
    nihato yudhi vikramya tato'haṃ droṇamabruvam |
    aśvatthāmā hato brahmannivartasvāhavāditi || 7-164-102||

    MHB 7-164-103

    नूनं नाश्रद्दधद्वाक्यमेष मे पुरुषर्षभः ।
    स त्वं गोविन्दवाक्यानि मानयस्व जयैषिणः ॥ ७-१६४-१०३॥
    nūnaṃ nāśraddadhadvākyameṣa me puruṣarṣabhaḥ |
    sa tvaṃ govindavākyāni mānayasva jayaiṣiṇaḥ || 7-164-103||

    MHB 7-164-104

    द्रोणाय निहतं शंस राजञ्शारद्वतीसुतम् ।
    त्वयोक्तो नैष युध्येत जातु राजन्द्विजर्षभः ।
    सत्यवान्हि नृलोकेऽस्मिन्भवान्ख्यातो जनाधिप ॥ ७-१६४-१०४॥
    droṇāya nihataṃ śaṃsa rājañśāradvatīsutam |
    tvayokto naiṣa yudhyeta jātu rājandvijarṣabhaḥ |
    satyavānhi nṛloke'sminbhavānkhyāto janādhipa || 7-164-104||

    MHB 7-164-105

    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा कृष्णवाक्यप्रचोदितः ।
    भावित्वाच्च महाराज वक्तुं समुपचक्रमे ॥ ७-१६४-१०५॥
    tasya tadvacanaṃ śrutvā kṛṣṇavākyapracoditaḥ |
    bhāvitvācca mahārāja vaktuṃ samupacakrame || 7-164-105||

    MHB 7-164-106

    तमतथ्यभये मग्नो जये सक्तो युधिष्ठिरः ।
    अव्यक्तमब्रवीद्राजन्हतः कुञ्जर इत्युत ॥ ७-१६४-१०६॥
    tamatathyabhaye magno jaye sakto yudhiṣṭhiraḥ |
    avyaktamabravīdrājanhataḥ kuñjara ityuta || 7-164-106||

    MHB 7-164-107

    तस्य पूर्वं रथः पृथ्व्याश्चतुरङ्गुल उत्तरः ।
    बभूवैवं तु तेनोक्ते तस्य वाहास्पृशन्महीम् ॥ ७-१६४-१०७॥
    tasya pūrvaṃ rathaḥ pṛthvyāścaturaṅgula uttaraḥ |
    babhūvaivaṃ tu tenokte tasya vāhāspṛśanmahīm || 7-164-107||

    MHB 7-164-108

    युधिष्ठिरात्तु तद्वाक्यं श्रुत्वा द्रोणो महारथः ।
    पुत्रव्यसनसंतप्तो निराशो जीवितेऽभवत् ॥ ७-१६४-१०८॥
    yudhiṣṭhirāttu tadvākyaṃ śrutvā droṇo mahārathaḥ |
    putravyasanasaṃtapto nirāśo jīvite'bhavat || 7-164-108||

    MHB 7-164-109

    आगस्कृतमिवात्मानं पाण्डवानां महात्मनाम् ।
    ऋषिवाक्यं च मन्वानः श्रुत्वा च निहतं सुतम् ॥ ७-१६४-१०९॥
    āgaskṛtamivātmānaṃ pāṇḍavānāṃ mahātmanām |
    ṛṣivākyaṃ ca manvānaḥ śrutvā ca nihataṃ sutam || 7-164-109||

    MHB 7-164-110

    विचेताः परमोद्विग्नो धृष्टद्युम्नमवेक्ष्य च ।
    योद्धुं नाशक्नुवद्राजन्यथापूर्वमरिंदम ॥ ७-१६४-११०॥
    vicetāḥ paramodvigno dhṛṣṭadyumnamavekṣya ca |
    yoddhuṃ nāśaknuvadrājanyathāpūrvamariṃdama || 7-164-110||

    MHB 7-164-111

    तं दृष्ट्वा परमोद्विग्नं शोकोपहतचेतसम् ।
    पाञ्चालराजस्य सुतो धृष्टद्युम्नः समाद्रवत् ॥ ७-१६४-१११॥
    taṃ dṛṣṭvā paramodvignaṃ śokopahatacetasam |
    pāñcālarājasya suto dhṛṣṭadyumnaḥ samādravat || 7-164-111||

    MHB 7-164-112

    य इष्ट्वा मनुजेन्द्रेण द्रुपदेन महामखे ।
    लब्धो द्रोणविनाशाय समिद्धाद्धव्यवाहनात् ॥ ७-१६४-११२॥
    ya iṣṭvā manujendreṇa drupadena mahāmakhe |
    labdho droṇavināśāya samiddhāddhavyavāhanāt || 7-164-112||

    MHB 7-164-113

    स धनुर्जैत्रमादाय घोरं जलदनिस्वनम् ।
    दृढज्यमजरं दिव्यं शरांश्चाशीविषोपमान् ॥ ७-१६४-११३॥
    sa dhanurjaitramādāya ghoraṃ jaladanisvanam |
    dṛḍhajyamajaraṃ divyaṃ śarāṃścāśīviṣopamān || 7-164-113||

    MHB 7-164-114

    संदधे कार्मुके तस्मिञ्शरमाशीविषोपमम् ।
    द्रोणं जिघांसुः पाञ्चाल्यो महाज्वालमिवानलम् ॥ ७-१६४-११४॥
    saṃdadhe kārmuke tasmiñśaramāśīviṣopamam |
    droṇaṃ jighāṃsuḥ pāñcālyo mahājvālamivānalam || 7-164-114||

    MHB 7-164-115

    तस्य रूपं शरस्यासीद्धनुर्ज्यामण्डलान्तरे ।
    द्योततो भास्करस्येव घनान्ते परिवेशिनः ॥ ७-१६४-११५॥
    tasya rūpaṃ śarasyāsīddhanurjyāmaṇḍalāntare |
    dyotato bhāskarasyeva ghanānte pariveśinaḥ || 7-164-115||

    MHB 7-164-116

    पार्षतेन परामृष्टं ज्वलन्तमिव तद्धनुः ।
    अन्तकालमिव प्राप्तं मेनिरे वीक्ष्य सैनिकाः ॥ ७-१६४-११६॥
    pārṣatena parāmṛṣṭaṃ jvalantamiva taddhanuḥ |
    antakālamiva prāptaṃ menire vīkṣya sainikāḥ || 7-164-116||

    MHB 7-164-117

    तमिषुं संहितं तेन भारद्वाजः प्रतापवान् ।
    दृष्ट्वामन्यत देहस्य कालपर्यायमागतम् ॥ ७-१६४-११७॥
    tamiṣuṃ saṃhitaṃ tena bhāradvājaḥ pratāpavān |
    dṛṣṭvāmanyata dehasya kālaparyāyamāgatam || 7-164-117||

    MHB 7-164-118

    ततः स यत्नमातिष्ठदाचार्यस्तस्य वारणे ।
    न चास्यास्त्राणि राजेन्द्र प्रादुरासन्महात्मनः ॥ ७-१६४-११८॥
    tataḥ sa yatnamātiṣṭhadācāryastasya vāraṇe |
    na cāsyāstrāṇi rājendra prādurāsanmahātmanaḥ || 7-164-118||

    MHB 7-164-119

    तस्य त्वहानि चत्वारि क्षपा चैकास्यतो गता ।
    तस्य चाह्नस्त्रिभागेन क्षयं जग्मुः पतत्रिणः ॥ ७-१६४-११९॥
    tasya tvahāni catvāri kṣapā caikāsyato gatā |
    tasya cāhnastribhāgena kṣayaṃ jagmuḥ patatriṇaḥ || 7-164-119||

    MHB 7-164-120

    स शरक्षयमासाद्य पुत्रशोकेन चार्दितः ।
    विविधानां च दिव्यानामस्त्राणामप्रसन्नताम् ॥ ७-१६४-१२०॥
    sa śarakṣayamāsādya putraśokena cārditaḥ |
    vividhānāṃ ca divyānāmastrāṇāmaprasannatām || 7-164-120||

    MHB 7-164-121

    उत्स्रष्टुकामः शस्त्राणि विप्रवाक्याभिचोदितः ।
    तेजसा प्रेर्यमाणश्च युयुधे सोऽतिमानुषम् ॥ ७-१६४-१२१॥
    utsraṣṭukāmaḥ śastrāṇi vipravākyābhicoditaḥ |
    tejasā preryamāṇaśca yuyudhe so'timānuṣam || 7-164-121||

    MHB 7-164-122

    अथान्यत्स समादाय दिव्यमाङ्गिरसं धनुः ।
    शरांश्च ब्रह्मदण्डाभान्धृष्टद्युम्नमयोधयत् ॥ ७-१६४-१२२॥
    athānyatsa samādāya divyamāṅgirasaṃ dhanuḥ |
    śarāṃśca brahmadaṇḍābhāndhṛṣṭadyumnamayodhayat || 7-164-122||

    MHB 7-164-123

    ततस्तं शरवर्षेण महता समवाकिरत् ।
    व्यशातयच्च संक्रुद्धो धृष्टद्युम्नममर्षणः ॥ ७-१६४-१२३॥
    tatastaṃ śaravarṣeṇa mahatā samavākirat |
    vyaśātayacca saṃkruddho dhṛṣṭadyumnamamarṣaṇaḥ || 7-164-123||

    MHB 7-164-124

    तं शरं शतधा चास्य द्रोणश्चिच्छेद सायकैः ।
    ध्वजं धनुश्च निशितैः सारथिं चाप्यपातयत् ॥ ७-१६४-१२४॥
    taṃ śaraṃ śatadhā cāsya droṇaściccheda sāyakaiḥ |
    dhvajaṃ dhanuśca niśitaiḥ sārathiṃ cāpyapātayat || 7-164-124||

    MHB 7-164-125

    धृष्टद्युम्नः प्रहस्यान्यत्पुनरादाय कार्मुकम् ।
    शितेन चैनं बाणेन प्रत्यविध्यत्स्तनान्तरे ॥ ७-१६४-१२५॥
    dhṛṣṭadyumnaḥ prahasyānyatpunarādāya kārmukam |
    śitena cainaṃ bāṇena pratyavidhyatstanāntare || 7-164-125||

    MHB 7-164-126

    सोऽतिविद्धो महेष्वासः संभ्रान्त इव संयुगे ।
    भल्लेन शितधारेण चिच्छेदास्य महद्धनुः ॥ ७-१६४-१२६॥
    so'tividdho maheṣvāsaḥ saṃbhrānta iva saṃyuge |
    bhallena śitadhāreṇa cicchedāsya mahaddhanuḥ || 7-164-126||

    MHB 7-164-127

    यच्चास्य बाणं विकृतं धनूंषि च विशां पते ।
    सर्वं संछिद्य दुर्धर्षो गदां खड्गमथापि च ॥ ७-१६४-१२७॥
    yaccāsya bāṇaṃ vikṛtaṃ dhanūṃṣi ca viśāṃ pate |
    sarvaṃ saṃchidya durdharṣo gadāṃ khaḍgamathāpi ca || 7-164-127||

    MHB 7-164-128

    धृष्टद्युम्नं ततोऽविध्यन्नवभिर्निशितैः शरैः ।
    जीवितान्तकरैः क्रुद्धः क्रुद्धरूपं परंतपः ॥ ७-१६४-१२८॥
    dhṛṣṭadyumnaṃ tato'vidhyannavabhirniśitaiḥ śaraiḥ |
    jīvitāntakaraiḥ kruddhaḥ kruddharūpaṃ paraṃtapaḥ || 7-164-128||

    MHB 7-164-129

    धृष्टद्युम्नरथस्याश्वान्स्वरथाश्वैर्महारथः ।
    अमिश्रयदमेयात्मा ब्राह्ममस्त्रमुदीरयन् ॥ ७-१६४-१२९॥
    dhṛṣṭadyumnarathasyāśvānsvarathāśvairmahārathaḥ |
    amiśrayadameyātmā brāhmamastramudīrayan || 7-164-129||

    MHB 7-164-130

    ते मिश्रा बह्वशोभन्त जवना वातरंहसः ।
    पारावतसवर्णाश्च शोणाश्च भरतर्षभ ॥ ७-१६४-१३०॥
    te miśrā bahvaśobhanta javanā vātaraṃhasaḥ |
    pārāvatasavarṇāśca śoṇāśca bharatarṣabha || 7-164-130||

    MHB 7-164-131

    यथा सविद्युतो मेघा नदन्तो जलदागमे ।
    तथा रेजुर्महाराज मिश्रिता रणमूर्धनि ॥ ७-१६४-१३१॥
    yathā savidyuto meghā nadanto jaladāgame |
    tathā rejurmahārāja miśritā raṇamūrdhani || 7-164-131||

    MHB 7-164-132

    ईषाबन्धं चक्रबन्धं रथबन्धं तथैव च ।
    प्रणाशयदमेयात्मा धृष्टद्युम्नस्य स द्विजः ॥ ७-१६४-१३२॥
    īṣābandhaṃ cakrabandhaṃ rathabandhaṃ tathaiva ca |
    praṇāśayadameyātmā dhṛṣṭadyumnasya sa dvijaḥ || 7-164-132||

    MHB 7-164-133

    स छिन्नधन्वा विरथो हताश्वो हतसारथिः ।
    उत्तमामापदं प्राप्य गदां वीरः परामृशत् ॥ ७-१६४-१३३॥
    sa chinnadhanvā viratho hatāśvo hatasārathiḥ |
    uttamāmāpadaṃ prāpya gadāṃ vīraḥ parāmṛśat || 7-164-133||

    MHB 7-164-134

    तामस्य विशिखैस्तीक्ष्णैः क्षिप्यमाणां महारथः ।
    निजघान शरैर्द्रोणः क्रुद्धः सत्यपराक्रमः ॥ ७-१६४-१३४॥
    tāmasya viśikhaistīkṣṇaiḥ kṣipyamāṇāṃ mahārathaḥ |
    nijaghāna śarairdroṇaḥ kruddhaḥ satyaparākramaḥ || 7-164-134||

    MHB 7-164-135

    तां दृष्ट्वा तु नरव्याघ्रो द्रोणेन निहतां शरैः ।
    विमलं खड्गमादत्त शतचन्द्रं च भानुमत् ॥ ७-१६४-१३५॥
    tāṃ dṛṣṭvā tu naravyāghro droṇena nihatāṃ śaraiḥ |
    vimalaṃ khaḍgamādatta śatacandraṃ ca bhānumat || 7-164-135||

    MHB 7-164-136

    असंशयं तथाभूते पाञ्चाल्यः साध्वमन्यत ।
    वधमाचार्यमुख्यस्य प्राप्तकालं महात्मनः ॥ ७-१६४-१३६॥
    asaṃśayaṃ tathābhūte pāñcālyaḥ sādhvamanyata |
    vadhamācāryamukhyasya prāptakālaṃ mahātmanaḥ || 7-164-136||

    MHB 7-164-137

    ततः स्वरथनीडस्थः स्वरथस्य रथेषया ।
    अगच्छदसिमुद्यम्य शतचन्द्रं च भानुमत् ॥ ७-१६४-१३७॥
    tataḥ svarathanīḍasthaḥ svarathasya ratheṣayā |
    agacchadasimudyamya śatacandraṃ ca bhānumat || 7-164-137||

    MHB 7-164-138

    चिकीर्षुर्दुष्करं कर्म धृष्टद्युम्नो महारथः ।
    इयेष वक्षो भेत्तुं च भारद्वाजस्य संयुगे ॥ ७-१६४-१३८॥
    cikīrṣurduṣkaraṃ karma dhṛṣṭadyumno mahārathaḥ |
    iyeṣa vakṣo bhettuṃ ca bhāradvājasya saṃyuge || 7-164-138||

    MHB 7-164-139

    सोऽतिष्ठद्युगमध्ये वै युगसंनहनेषु च ।
    शोणानां जघनार्धेषु तत्सैन्याः समपूजयन् ॥ ७-१६४-१३९॥
    so'tiṣṭhadyugamadhye vai yugasaṃnahaneṣu ca |
    śoṇānāṃ jaghanārdheṣu tatsainyāḥ samapūjayan || 7-164-139||

    MHB 7-164-140

    तिष्ठतो युगपालीषु शोणानप्यधितिष्ठतः ।
    नापश्यदन्तरं द्रोणस्तदद्भुतमिवाभवत् ॥ ७-१६४-१४०॥
    tiṣṭhato yugapālīṣu śoṇānapyadhitiṣṭhataḥ |
    nāpaśyadantaraṃ droṇastadadbhutamivābhavat || 7-164-140||

    MHB 7-164-141

    क्षिप्रं श्येनस्य चरतो यथैवामिषगृद्धिनः ।
    तद्वदासीदभीसारो द्रोणं प्रार्थयतो रणे ॥ ७-१६४-१४१॥
    kṣipraṃ śyenasya carato yathaivāmiṣagṛddhinaḥ |
    tadvadāsīdabhīsāro droṇaṃ prārthayato raṇe || 7-164-141||

    MHB 7-164-142

    तस्याश्वान्रथशक्त्यासौ तदा क्रुद्धः पराक्रमी ।
    सर्वानेकैकशो द्रोणः कपोताभानजीघनत् ॥ ७-१६४-१४२॥
    tasyāśvānrathaśaktyāsau tadā kruddhaḥ parākramī |
    sarvānekaikaśo droṇaḥ kapotābhānajīghanat || 7-164-142||

    MHB 7-164-143

    ते हता न्यपतन्भूमौ धृष्टद्युम्नस्य वाजिनः ।
    शोणाश्च पर्यमुच्यन्त रथबन्धाद्विशां पते ॥ ७-१६४-१४३॥
    te hatā nyapatanbhūmau dhṛṣṭadyumnasya vājinaḥ |
    śoṇāśca paryamucyanta rathabandhādviśāṃ pate || 7-164-143||

    MHB 7-164-144

    तान्हयान्निहतान्दृष्ट्वा द्विजाग्र्येण स पार्षतः ।
    नामृष्यत युधां श्रेष्ठो याज्ञसेनिर्महारथः ॥ ७-१६४-१४४॥
    tānhayānnihatāndṛṣṭvā dvijāgryeṇa sa pārṣataḥ |
    nāmṛṣyata yudhāṃ śreṣṭho yājñasenirmahārathaḥ || 7-164-144||

    MHB 7-164-145

    विरथः स गृहीत्वा तु खड्गं खड्गभृतां वरः ।
    द्रोणमभ्यपतद्राजन्वैनतेय इवोरगम् ॥ ७-१६४-१४५॥
    virathaḥ sa gṛhītvā tu khaḍgaṃ khaḍgabhṛtāṃ varaḥ |
    droṇamabhyapatadrājanvainateya ivoragam || 7-164-145||

    MHB 7-164-146

    तस्य रूपं बभौ राजन्भारद्वाजं जिघांसतः ।
    यथा रूपं परं विष्णोर्हिरण्यकशिपोर्वधे ॥ ७-१६४-१४६॥
    tasya rūpaṃ babhau rājanbhāradvājaṃ jighāṃsataḥ |
    yathā rūpaṃ paraṃ viṣṇorhiraṇyakaśiporvadhe || 7-164-146||

    MHB 7-164-147

    सोऽचरद्विविधान्मार्गान्प्रकारानेकविंशतिम् ।
    भ्रान्तमुद्भ्रान्तमाविद्धमाप्लुतं प्रसृतं सृतम् ॥ ७-१६४-१४७॥
    so'caradvividhānmārgānprakārānekaviṃśatim |
    bhrāntamudbhrāntamāviddhamāplutaṃ prasṛtaṃ sṛtam || 7-164-147||

    MHB 7-164-148

    परिवृत्तं निवृत्तं च खड्गं चर्म च धारयन् ।
    संपातं समुदीर्णं च दर्शयामास पार्षतः ॥ ७-१६४-१४८॥
    parivṛttaṃ nivṛttaṃ ca khaḍgaṃ carma ca dhārayan |
    saṃpātaṃ samudīrṇaṃ ca darśayāmāsa pārṣataḥ || 7-164-148||

    MHB 7-164-149

    ततः शरसहस्रेण शतचन्द्रमपातयत् ।
    खड्गं चर्म च संबाधे धृष्टद्युम्नस्य स द्विजः ॥ ७-१६४-१४९॥
    tataḥ śarasahasreṇa śatacandramapātayat |
    khaḍgaṃ carma ca saṃbādhe dhṛṣṭadyumnasya sa dvijaḥ || 7-164-149||

    MHB 7-164-150

    ते तु वैतस्तिका नाम शरा ह्यासन्नघातिनः ।
    निकृष्टयुद्धे द्रोणस्य नान्येषां सन्ति ते शराः ॥ ७-१६४-१५०॥
    te tu vaitastikā nāma śarā hyāsannaghātinaḥ |
    nikṛṣṭayuddhe droṇasya nānyeṣāṃ santi te śarāḥ || 7-164-150||

    MHB 7-164-151

    शारद्वतस्य पार्थस्य द्रौणेर्वैकर्तनस्य च ।
    प्रद्युम्नयुयुधानाभ्यामभिमन्योश्च ते शराः ॥ ७-१६४-१५१॥
    śāradvatasya pārthasya drauṇervaikartanasya ca |
    pradyumnayuyudhānābhyāmabhimanyośca te śarāḥ || 7-164-151||

    MHB 7-164-152

    अथास्येषुं समाधत्त दृढं परमसंशितम् ।
    अन्तेवासिनमाचार्यो जिघांसुः पुत्रसंमितम् ॥ ७-१६४-१५२॥
    athāsyeṣuṃ samādhatta dṛḍhaṃ paramasaṃśitam |
    antevāsinamācāryo jighāṃsuḥ putrasaṃmitam || 7-164-152||

    MHB 7-164-153

    तं शरैर्दशभिस्तीक्ष्णैश्चिच्छेद शिनिपुंगवः ।
    पश्यतस्तव पुत्रस्य कर्णस्य च महात्मनः ।
    ग्रस्तमाचार्यमुख्येन धृष्टद्युम्नममोचयत् ॥ ७-१६४-१५३॥
    taṃ śarairdaśabhistīkṣṇaiściccheda śinipuṃgavaḥ |
    paśyatastava putrasya karṇasya ca mahātmanaḥ |
    grastamācāryamukhyena dhṛṣṭadyumnamamocayat || 7-164-153||

    MHB 7-164-154

    चरन्तं रथमार्गेषु सात्यकिं सत्यविक्रमम् ।
    द्रोणकर्णान्तरगतं कृपस्यापि च भारत ।
    अपश्येतां महात्मानौ विष्वक्सेनधनंजयौ ॥ ७-१६४-१५४॥
    carantaṃ rathamārgeṣu sātyakiṃ satyavikramam |
    droṇakarṇāntaragataṃ kṛpasyāpi ca bhārata |
    apaśyetāṃ mahātmānau viṣvaksenadhanaṃjayau || 7-164-154||

    MHB 7-164-155

    अपूजयेतां वार्ष्णेयं ब्रुवाणौ साधु साध्विति ।
    दिव्यान्यस्त्राणि सर्वेषां युधि निघ्नन्तमच्युतम् ।
    अभिपत्य ततः सेनां विष्वक्सेनधनंजयौ ॥ ७-१६४-१५५॥
    apūjayetāṃ vārṣṇeyaṃ bruvāṇau sādhu sādhviti |
    divyānyastrāṇi sarveṣāṃ yudhi nighnantamacyutam |
    abhipatya tataḥ senāṃ viṣvaksenadhanaṃjayau || 7-164-155||

    MHB 7-164-156

    धनंजयस्ततः कृष्णमब्रवीत्पश्य केशव ।
    आचार्यवरमुख्यानां मध्ये क्रीडन्मधूद्वहः ॥ ७-१६४-१५६॥
    dhanaṃjayastataḥ kṛṣṇamabravītpaśya keśava |
    ācāryavaramukhyānāṃ madhye krīḍanmadhūdvahaḥ || 7-164-156||

    MHB 7-164-157

    आनन्दयति मां भूयः सात्यकिः सत्यविक्रमः ।
    माद्रीपुत्रौ च भीमं च राजानं च युधिष्ठिरम् ॥ ७-१६४-१५७॥
    ānandayati māṃ bhūyaḥ sātyakiḥ satyavikramaḥ |
    mādrīputrau ca bhīmaṃ ca rājānaṃ ca yudhiṣṭhiram || 7-164-157||

    MHB 7-164-158

    यच्छिक्षयानुद्धतः सन्रणे चरति सात्यकिः ।
    महारथानुपक्रीडन्वृष्णीनां कीर्तिवर्धनः ॥ ७-१६४-१५८॥
    yacchikṣayānuddhataḥ sanraṇe carati sātyakiḥ |
    mahārathānupakrīḍanvṛṣṇīnāṃ kīrtivardhanaḥ || 7-164-158||

    MHB 7-164-159

    तमेते प्रतिनन्दन्ति सिद्धाः सैन्याश्च विस्मिताः ।
    अजय्यं समरे दृष्ट्वा साधु साध्विति सात्वतम् ।
    योधाश्चोभयतः सर्वे कर्मभिः समपूजयन् ॥ ७-१६४-१५९॥
    tamete pratinandanti siddhāḥ sainyāśca vismitāḥ |
    ajayyaṃ samare dṛṣṭvā sādhu sādhviti sātvatam |
    yodhāścobhayataḥ sarve karmabhiḥ samapūjayan || 7-164-159||

    Adhyaya: 165/173 (125)

    MHB 7-165-1

    संजय उवाच ।
    क्रूरमायोधनं जज्ञे तस्मिन्राजसमागमे ।
    रुद्रस्येव हि क्रुद्धस्य निघ्नतस्तु पशून्यथा ॥ ७-१६५-१॥
    saṃjaya uvāca |
    krūramāyodhanaṃ jajñe tasminrājasamāgame |
    rudrasyeva hi kruddhasya nighnatastu paśūnyathā || 7-165-1||

    MHB 7-165-2

    हस्तानामुत्तमाङ्गानां कार्मुकाणां च भारत ।
    छत्राणां चापविद्धानां चामराणां च संयुगे ॥ ७-१६५-२॥
    hastānāmuttamāṅgānāṃ kārmukāṇāṃ ca bhārata |
    chatrāṇāṃ cāpaviddhānāṃ cāmarāṇāṃ ca saṃyuge || 7-165-2||

    MHB 7-165-3

    भग्नचक्रै रथैश्चापि पातितैश्च महाध्वजैः ।
    सादिभिश्च हतैः शूरैः संकीर्णा वसुधाभवत् ॥ ७-१६५-३॥
    bhagnacakrai rathaiścāpi pātitaiśca mahādhvajaiḥ |
    sādibhiśca hataiḥ śūraiḥ saṃkīrṇā vasudhābhavat || 7-165-3||

    MHB 7-165-4

    बाणपातनिकृत्तास्तु योधास्ते कुरुसत्तम ।
    चेष्टन्तो विविधाश्चेष्टा व्यदृश्यन्त महाहवे ॥ ७-१६५-४॥
    bāṇapātanikṛttāstu yodhāste kurusattama |
    ceṣṭanto vividhāśceṣṭā vyadṛśyanta mahāhave || 7-165-4||

    MHB 7-165-5

    वर्तमाने तथा युद्धे घोरे देवासुरोपमे ।
    अब्रवीत्क्षत्रियांस्तत्र धर्मराजो युधिष्ठिरः ।
    अभिद्रवत संयत्ताः कुम्भयोनिं महारथाः ॥ ७-१६५-५॥
    vartamāne tathā yuddhe ghore devāsuropame |
    abravītkṣatriyāṃstatra dharmarājo yudhiṣṭhiraḥ |
    abhidravata saṃyattāḥ kumbhayoniṃ mahārathāḥ || 7-165-5||

    MHB 7-165-6

    एष वै पार्षतो वीरो भारद्वाजेन संगतः ।
    घटते च यथाशक्ति भारद्वाजस्य नाशने ॥ ७-१६५-६॥
    eṣa vai pārṣato vīro bhāradvājena saṃgataḥ |
    ghaṭate ca yathāśakti bhāradvājasya nāśane || 7-165-6||

    MHB 7-165-7

    यादृशानि हि रूपाणि दृश्यन्ते नो महारणे ।
    अद्य द्रोणं रणे क्रुद्धः पातयिष्यति पार्षतः ।
    ते यूयं सहिता भूत्वा कुम्भयोनिं परीप्सत ॥ ७-१६५-७॥
    yādṛśāni hi rūpāṇi dṛśyante no mahāraṇe |
    adya droṇaṃ raṇe kruddhaḥ pātayiṣyati pārṣataḥ |
    te yūyaṃ sahitā bhūtvā kumbhayoniṃ parīpsata || 7-165-7||

    MHB 7-165-8

    युधिष्ठिरसमाज्ञप्ताः सृञ्जयानां महारथाः ।
    अभ्यद्रवन्त संयत्ता भारद्वाजं जिघांसवः ॥ ७-१६५-८॥
    yudhiṣṭhirasamājñaptāḥ sṛñjayānāṃ mahārathāḥ |
    abhyadravanta saṃyattā bhāradvājaṃ jighāṃsavaḥ || 7-165-8||

    MHB 7-165-9

    तान्समापततः सर्वान्भारद्वाजो महारथः ।
    अभ्यद्रवत वेगेन मर्तव्यमिति निश्चितः ॥ ७-१६५-९॥
    tānsamāpatataḥ sarvānbhāradvājo mahārathaḥ |
    abhyadravata vegena martavyamiti niścitaḥ || 7-165-9||

    MHB 7-165-10

    प्रयाते सत्यसंधे तु समकम्पत मेदिनी ।
    ववुर्वाताः सनिर्घातास्त्रासयन्तो वरूथिनीम् ॥ ७-१६५-१०॥
    prayāte satyasaṃdhe tu samakampata medinī |
    vavurvātāḥ sanirghātāstrāsayanto varūthinīm || 7-165-10||

    MHB 7-165-11

    पपात महती चोल्का आदित्यान्निर्गतेव ह ।
    दीपयन्तीव तापेन शंसन्तीव महद्भयम् ॥ ७-१६५-११॥
    papāta mahatī colkā ādityānnirgateva ha |
    dīpayantīva tāpena śaṃsantīva mahadbhayam || 7-165-11||

    MHB 7-165-12

    जज्वलुश्चैव शस्त्राणि भारद्वाजस्य मारिष ।
    रथाः स्वनन्ति चात्यर्थं हयाश्चाश्रूण्यवासृजन् ॥ ७-१६५-१२॥
    jajvaluścaiva śastrāṇi bhāradvājasya māriṣa |
    rathāḥ svananti cātyarthaṃ hayāścāśrūṇyavāsṛjan || 7-165-12||

    MHB 7-165-13

    हतौजा इव चाप्यासीद्भारद्वाजो महारथः ।
    ऋषीणां ब्रह्मवादानां स्वर्गस्य गमनं प्रति ।
    सुयुद्धेन ततः प्राणानुत्स्रष्टुमुपचक्रमे ॥ ७-१६५-१३॥
    hataujā iva cāpyāsīdbhāradvājo mahārathaḥ |
    ṛṣīṇāṃ brahmavādānāṃ svargasya gamanaṃ prati |
    suyuddhena tataḥ prāṇānutsraṣṭumupacakrame || 7-165-13||

    MHB 7-165-14

    ततश्चतुर्दिशं सैन्यैर्द्रुपदस्याभिसंवृतः ।
    निर्दहन्क्षत्रियव्रातान्द्रोणः पर्यचरद्रणे ॥ ७-१६५-१४॥
    tataścaturdiśaṃ sainyairdrupadasyābhisaṃvṛtaḥ |
    nirdahankṣatriyavrātāndroṇaḥ paryacaradraṇe || 7-165-14||

    MHB 7-165-15

    हत्वा विंशतिसाहस्रान्क्षत्रियानरिमर्दनः ।
    दशायुतानि तीक्ष्णाग्रैरवधीद्विशिखैः शितैः ॥ ७-१६५-१५॥
    hatvā viṃśatisāhasrānkṣatriyānarimardanaḥ |
    daśāyutāni tīkṣṇāgrairavadhīdviśikhaiḥ śitaiḥ || 7-165-15||

    MHB 7-165-16

    सोऽतिष्ठदाहवे यत्तो विधूम इव पावकः ।
    क्षत्रियाणामभावाय ब्राह्ममात्मानमास्थितः ॥ ७-१६५-१६॥
    so'tiṣṭhadāhave yatto vidhūma iva pāvakaḥ |
    kṣatriyāṇāmabhāvāya brāhmamātmānamāsthitaḥ || 7-165-16||

    MHB 7-165-17

    पाञ्चाल्यं विरथं भीमो हतसर्वायुधं वशी ।
    अविषण्णं महात्मानं त्वरमाणः समभ्ययात् ॥ ७-१६५-१७॥
    pāñcālyaṃ virathaṃ bhīmo hatasarvāyudhaṃ vaśī |
    aviṣaṇṇaṃ mahātmānaṃ tvaramāṇaḥ samabhyayāt || 7-165-17||

    MHB 7-165-18

    ततः स्वरथमारोप्य पाञ्चाल्यमरिमर्दनः ।
    अब्रवीदभिसंप्रेक्ष्य द्रोणमस्यन्तमन्तिकात् ॥ ७-१६५-१८॥
    tataḥ svarathamāropya pāñcālyamarimardanaḥ |
    abravīdabhisaṃprekṣya droṇamasyantamantikāt || 7-165-18||

    MHB 7-165-19

    न त्वदन्य इहाचार्यं योद्धुमुत्सहते पुमान् ।
    त्वरस्व प्राग्वधायैव त्वयि भारः समाहितः ॥ ७-१६५-१९॥
    na tvadanya ihācāryaṃ yoddhumutsahate pumān |
    tvarasva prāgvadhāyaiva tvayi bhāraḥ samāhitaḥ || 7-165-19||

    MHB 7-165-20

    स तथोक्तो महाबाहुः सर्वभारसहं नवम् ।
    अभिपत्याददे क्षिप्रमायुधप्रवरं दृढम् ॥ ७-१६५-२०॥
    sa tathokto mahābāhuḥ sarvabhārasahaṃ navam |
    abhipatyādade kṣipramāyudhapravaraṃ dṛḍham || 7-165-20||

    MHB 7-165-21

    संरब्धश्च शरानस्यन्द्रोणं दुर्वारणं रणे ।
    विवारयिषुराचार्यं शरवर्षैरवाकिरत् ॥ ७-१६५-२१॥
    saṃrabdhaśca śarānasyandroṇaṃ durvāraṇaṃ raṇe |
    vivārayiṣurācāryaṃ śaravarṣairavākirat || 7-165-21||

    MHB 7-165-22

    तौ न्यवारयतां श्रेष्ठौ संरब्धौ रणशोभिनौ ।
    उदीरयेतां ब्राह्माणि दिव्यान्यस्त्राण्यनेकशः ॥ ७-१६५-२२॥
    tau nyavārayatāṃ śreṣṭhau saṃrabdhau raṇaśobhinau |
    udīrayetāṃ brāhmāṇi divyānyastrāṇyanekaśaḥ || 7-165-22||

    MHB 7-165-23

    स महास्त्रैर्महाराज द्रोणमाच्छादयद्रणे ।
    निहत्य सर्वाण्यस्त्राणि भारद्वाजस्य पार्षतः ॥ ७-१६५-२३॥
    sa mahāstrairmahārāja droṇamācchādayadraṇe |
    nihatya sarvāṇyastrāṇi bhāradvājasya pārṣataḥ || 7-165-23||

    MHB 7-165-24

    स वसातीञ्शिबींश्चैव बाह्लीकान्कौरवानपि ।
    रक्षिष्यमाणान्संग्रामे द्रोणं व्यधमदच्युतः ॥ ७-१६५-२४॥
    sa vasātīñśibīṃścaiva bāhlīkānkauravānapi |
    rakṣiṣyamāṇānsaṃgrāme droṇaṃ vyadhamadacyutaḥ || 7-165-24||

    MHB 7-165-25

    धृष्टद्युम्नस्तदा राजन्गभस्तिभिरिवांशुमान् ।
    बभौ प्रच्छादयन्नाशाः शरजालैः समन्ततः ॥ ७-१६५-२५॥
    dhṛṣṭadyumnastadā rājangabhastibhirivāṃśumān |
    babhau pracchādayannāśāḥ śarajālaiḥ samantataḥ || 7-165-25||

    MHB 7-165-26

    तस्य द्रोणो धनुश्छित्त्वा विद्ध्वा चैनं शिलीमुखैः ।
    मर्माण्यभ्यहनद्भूयः स व्यथां परमामगात् ॥ ७-१६५-२६॥
    tasya droṇo dhanuśchittvā viddhvā cainaṃ śilīmukhaiḥ |
    marmāṇyabhyahanadbhūyaḥ sa vyathāṃ paramāmagāt || 7-165-26||

    MHB 7-165-27

    ततो भीमो दृढक्रोधो द्रोणस्याश्लिष्य तं रथम् ।
    शनकैरिव राजेन्द्र द्रोणं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१६५-२७॥
    tato bhīmo dṛḍhakrodho droṇasyāśliṣya taṃ ratham |
    śanakairiva rājendra droṇaṃ vacanamabravīt || 7-165-27||

    MHB 7-165-28

    यदि नाम न युध्येरञ्शिक्षिता ब्रह्मबन्धवः ।
    स्वकर्मभिरसंतुष्टा न स्म क्षत्रं क्षयं व्रजेत् ॥ ७-१६५-२८॥
    yadi nāma na yudhyerañśikṣitā brahmabandhavaḥ |
    svakarmabhirasaṃtuṣṭā na sma kṣatraṃ kṣayaṃ vrajet || 7-165-28||

    MHB 7-165-29

    अहिंसा सर्वभूतेषु धर्मं ज्यायस्तरं विदुः ।
    तस्य च ब्राह्मणो मूलं भवांश्च ब्रह्मवित्तमः ॥ ७-१६५-२९॥
    ahiṃsā sarvabhūteṣu dharmaṃ jyāyastaraṃ viduḥ |
    tasya ca brāhmaṇo mūlaṃ bhavāṃśca brahmavittamaḥ || 7-165-29||

    MHB 7-165-30

    श्वपाकवन्म्लेच्छगणान्हत्वा चान्यान्पृथग्विधान् ।
    अज्ञानान्मूढवद्ब्रह्मन्पुत्रदारधनेप्सया ॥ ७-१६५-३०॥
    śvapākavanmlecchagaṇānhatvā cānyānpṛthagvidhān |
    ajñānānmūḍhavadbrahmanputradāradhanepsayā || 7-165-30||

    MHB 7-165-31

    एकस्यार्थे बहून्हत्वा पुत्रस्याधर्मविद्यथा ।
    स्वकर्मस्थान्विकर्मस्थो न व्यपत्रपसे कथम् ॥ ७-१६५-३१॥
    ekasyārthe bahūnhatvā putrasyādharmavidyathā |
    svakarmasthānvikarmastho na vyapatrapase katham || 7-165-31||

    MHB 7-165-32

    स चाद्य पतितः शेते पृष्टेनावेदितस्तव ।
    धर्मराजेन तद्वाक्यं नातिशङ्कितुमर्हसि ॥ ७-१६५-३२॥
    sa cādya patitaḥ śete pṛṣṭenāveditastava |
    dharmarājena tadvākyaṃ nātiśaṅkitumarhasi || 7-165-32||

    MHB 7-165-33

    एवमुक्तस्ततो द्रोणो भीमेनोत्सृज्य तद्धनुः ।
    सर्वाण्यस्त्राणि धर्मात्मा हातुकामोऽभ्यभाषत ।
    कर्ण कर्ण महेष्वास कृप दुर्योधनेति च ॥ ७-१६५-३३॥
    evamuktastato droṇo bhīmenotsṛjya taddhanuḥ |
    sarvāṇyastrāṇi dharmātmā hātukāmo'bhyabhāṣata |
    karṇa karṇa maheṣvāsa kṛpa duryodhaneti ca || 7-165-33||

    MHB 7-165-34

    संग्रामे क्रियतां यत्नो ब्रवीम्येष पुनः पुनः ।
    पाण्डवेभ्यः शिवं वोऽस्तु शस्त्रमभ्युत्सृजाम्यहम् ॥ ७-१६५-३४॥
    saṃgrāme kriyatāṃ yatno bravīmyeṣa punaḥ punaḥ |
    pāṇḍavebhyaḥ śivaṃ vo'stu śastramabhyutsṛjāmyaham || 7-165-34||

    MHB 7-165-35

    इति तत्र महाराज प्राक्रोशद्द्रौणिमेव च ।
    उत्सृज्य च रणे शस्त्रं रथोपस्थे निवेश्य च ।
    अभयं सर्वभूतानां प्रददौ योगयुक्तवान् ॥ ७-१६५-३५॥
    iti tatra mahārāja prākrośaddrauṇimeva ca |
    utsṛjya ca raṇe śastraṃ rathopasthe niveśya ca |
    abhayaṃ sarvabhūtānāṃ pradadau yogayuktavān || 7-165-35||

    MHB 7-165-36

    तस्य तच्छिद्रमाज्ञाय धृष्टद्युम्नः समुत्थितः ।
    खड्गी रथादवप्लुत्य सहसा द्रोणमभ्ययात् ॥ ७-१६५-३६॥
    tasya tacchidramājñāya dhṛṣṭadyumnaḥ samutthitaḥ |
    khaḍgī rathādavaplutya sahasā droṇamabhyayāt || 7-165-36||

    MHB 7-165-37

    हाहाकृतानि भूतानि मानुषाणीतराणि च ।
    द्रोणं तथागतं दृष्ट्वा धृष्टद्युम्नवशं गतम् ॥ ७-१६५-३७॥
    hāhākṛtāni bhūtāni mānuṣāṇītarāṇi ca |
    droṇaṃ tathāgataṃ dṛṣṭvā dhṛṣṭadyumnavaśaṃ gatam || 7-165-37||

    MHB 7-165-38

    हाहाकारं भृशं चक्रुरहो धिगिति चाब्रुवन् ।
    द्रोणोऽपि शस्त्राण्युत्सृज्य परमं साम्यमास्थितः ॥ ७-१६५-३८॥
    hāhākāraṃ bhṛśaṃ cakruraho dhigiti cābruvan |
    droṇo'pi śastrāṇyutsṛjya paramaṃ sāmyamāsthitaḥ || 7-165-38||

    MHB 7-165-39

    तथोक्त्वा योगमास्थाय ज्योतिर्भूतो महातपाः ।
    दिवमाक्रामदाचार्यः सद्भिः सह दुराक्रमम् ॥ ७-१६५-३९॥
    tathoktvā yogamāsthāya jyotirbhūto mahātapāḥ |
    divamākrāmadācāryaḥ sadbhiḥ saha durākramam || 7-165-39||

    MHB 7-165-40

    द्वौ सूर्याविति नो बुद्धिरासीत्तस्मिंस्तथा गते ।
    एकाग्रमिव चासीद्धि ज्योतिर्भिः पूरितं नभः ।
    समपद्यत चार्काभे भारद्वाजनिशाकरे ॥ ७-१६५-४०॥
    dvau sūryāviti no buddhirāsīttasmiṃstathā gate |
    ekāgramiva cāsīddhi jyotirbhiḥ pūritaṃ nabhaḥ |
    samapadyata cārkābhe bhāradvājaniśākare || 7-165-40||

    MHB 7-165-41

    निमेषमात्रेण च तज्ज्योतिरन्तरधीयत ।
    आसीत्किलकिलाशब्दः प्रहृष्टानां दिवौकसाम् ।
    ब्रह्मलोकं गते द्रोणे धृष्टद्युम्ने च मोहिते ॥ ७-१६५-४१॥
    nimeṣamātreṇa ca tajjyotirantaradhīyata |
    āsītkilakilāśabdaḥ prahṛṣṭānāṃ divaukasām |
    brahmalokaṃ gate droṇe dhṛṣṭadyumne ca mohite || 7-165-41||

    MHB 7-165-42

    वयमेव तदाद्राक्ष्म पञ्च मानुषयोनयः ।
    योगयुक्तं महात्मानं गच्छन्तं परमां गतिम् ॥ ७-१६५-४२॥
    vayameva tadādrākṣma pañca mānuṣayonayaḥ |
    yogayuktaṃ mahātmānaṃ gacchantaṃ paramāṃ gatim || 7-165-42||

    MHB 7-165-43

    अहं धनंजयः पार्थः कृपः शारद्वतो द्विजः ।
    वासुदेवश्च वार्ष्णेयो धर्मराजश्च पाण्डवः ॥ ७-१६५-४३॥
    ahaṃ dhanaṃjayaḥ pārthaḥ kṛpaḥ śāradvato dvijaḥ |
    vāsudevaśca vārṣṇeyo dharmarājaśca pāṇḍavaḥ || 7-165-43||

    MHB 7-165-44

    अन्ये तु सर्वे नापश्यन्भारद्वाजस्य धीमतः ।
    महिमानं महाराज योगयुक्तस्य गच्छतः ॥ ७-१६५-४४॥
    anye tu sarve nāpaśyanbhāradvājasya dhīmataḥ |
    mahimānaṃ mahārāja yogayuktasya gacchataḥ || 7-165-44||

    MHB 7-165-45

    गतिं परमिकां प्राप्तमजानन्तो नृयोनयः ।
    नापश्यन्गच्छमानं हि तं सार्धमृषिपुंगवैः ।
    आचार्यं योगमास्थाय ब्रह्मलोकमरिंदमम् ॥ ७-१६५-४५॥
    gatiṃ paramikāṃ prāptamajānanto nṛyonayaḥ |
    nāpaśyangacchamānaṃ hi taṃ sārdhamṛṣipuṃgavaiḥ |
    ācāryaṃ yogamāsthāya brahmalokamariṃdamam || 7-165-45||

    MHB 7-165-46

    वितुन्नाङ्गं शरशतैर्न्यस्तायुधमसृक्क्षरम् ।
    धिक्कृतः पार्षतस्तं तु सर्वभूतैः परामृशत् ॥ ७-१६५-४६॥
    vitunnāṅgaṃ śaraśatairnyastāyudhamasṛkkṣaram |
    dhikkṛtaḥ pārṣatastaṃ tu sarvabhūtaiḥ parāmṛśat || 7-165-46||

    MHB 7-165-47

    तस्य मूर्धानमालम्ब्य गतसत्त्वस्य देहिनः ।
    किंचिदब्रुवतः कायाद्विचकर्तासिना शिरः ॥ ७-१६५-४७॥
    tasya mūrdhānamālambya gatasattvasya dehinaḥ |
    kiṃcidabruvataḥ kāyādvicakartāsinā śiraḥ || 7-165-47||

    MHB 7-165-48

    हर्षेण महता युक्तो भारद्वाजे निपातिते ।
    सिंहनादरवं चक्रे भ्रामयन्खड्गमाहवे ॥ ७-१६५-४८॥
    harṣeṇa mahatā yukto bhāradvāje nipātite |
    siṃhanādaravaṃ cakre bhrāmayankhaḍgamāhave || 7-165-48||

    MHB 7-165-49

    आकर्णपलितः श्यामो वयसाशीतिपञ्चकः ।
    त्वत्कृते व्यचरत्संख्ये स तु षोडशवर्षवत् ॥ ७-१६५-४९॥
    ākarṇapalitaḥ śyāmo vayasāśītipañcakaḥ |
    tvatkṛte vyacaratsaṃkhye sa tu ṣoḍaśavarṣavat || 7-165-49||

    MHB 7-165-50

    उक्तवांश्च महाबाहुः कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    जीवन्तमानयाचार्यं मा वधीर्द्रुपदात्मज ॥ ७-१६५-५०॥
    uktavāṃśca mahābāhuḥ kuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    jīvantamānayācāryaṃ mā vadhīrdrupadātmaja || 7-165-50||

    MHB 7-165-51

    न हन्तव्यो न हन्तव्य इति ते सैनिकाश्च ह ।
    उत्क्रोशन्नर्जुनश्चैव सानुक्रोशस्तमाद्रवत् ॥ ७-१६५-५१॥
    na hantavyo na hantavya iti te sainikāśca ha |
    utkrośannarjunaścaiva sānukrośastamādravat || 7-165-51||

    MHB 7-165-52

    क्रोशमानेऽर्जुने चैव पार्थिवेषु च सर्वशः ।
    धृष्टद्युम्नोऽवधीद्द्रोणं रथतल्पे नरर्षभम् ॥ ७-१६५-५२॥
    krośamāne'rjune caiva pārthiveṣu ca sarvaśaḥ |
    dhṛṣṭadyumno'vadhīddroṇaṃ rathatalpe nararṣabham || 7-165-52||

    MHB 7-165-53

    शोणितेन परिक्लिन्नो रथाद्भूमिमरिंदमः ।
    लोहिताङ्ग इवादित्यो दुर्दर्शः समपद्यत ।
    एवं तं निहतं संख्ये ददृशे सैनिको जनः ॥ ७-१६५-५३॥
    śoṇitena pariklinno rathādbhūmimariṃdamaḥ |
    lohitāṅga ivādityo durdarśaḥ samapadyata |
    evaṃ taṃ nihataṃ saṃkhye dadṛśe sainiko janaḥ || 7-165-53||

    MHB 7-165-54

    धृष्टद्युम्नस्तु तद्राजन्भारद्वाजशिरो महत् ।
    तावकानां महेष्वासः प्रमुखे तत्समाक्षिपत् ॥ ७-१६५-५४॥
    dhṛṣṭadyumnastu tadrājanbhāradvājaśiro mahat |
    tāvakānāṃ maheṣvāsaḥ pramukhe tatsamākṣipat || 7-165-54||

    MHB 7-165-55

    ते तु दृष्ट्वा शिरो राजन्भारद्वाजस्य तावकाः ।
    पलायनकृतोत्साहा दुद्रुवुः सर्वतोदिशम् ॥ ७-१६५-५५॥
    te tu dṛṣṭvā śiro rājanbhāradvājasya tāvakāḥ |
    palāyanakṛtotsāhā dudruvuḥ sarvatodiśam || 7-165-55||

    MHB 7-165-56

    द्रोणस्तु दिवमास्थाय नक्षत्रपथमाविशत् ।
    अहमेव तदाद्राक्षं द्रोणस्य निधनं नृप ॥ ७-१६५-५६॥
    droṇastu divamāsthāya nakṣatrapathamāviśat |
    ahameva tadādrākṣaṃ droṇasya nidhanaṃ nṛpa || 7-165-56||

    MHB 7-165-57

    ऋषेः प्रसादात्कृष्णस्य सत्यवत्याः सुतस्य च ।
    विधूमामिव संयान्तीमुल्कां प्रज्वलितामिव ।
    अपश्याम दिवं स्तब्ध्वा गच्छन्तं तं महाद्युतिम् ॥ ७-१६५-५७॥
    ṛṣeḥ prasādātkṛṣṇasya satyavatyāḥ sutasya ca |
    vidhūmāmiva saṃyāntīmulkāṃ prajvalitāmiva |
    apaśyāma divaṃ stabdhvā gacchantaṃ taṃ mahādyutim || 7-165-57||

    MHB 7-165-58

    हते द्रोणे निरुत्साहान्कुरून्पाण्डवसृञ्जयाः ।
    अभ्यद्रवन्महावेगास्ततः सैन्यं व्यदीर्यत ॥ ७-१६५-५८॥
    hate droṇe nirutsāhānkurūnpāṇḍavasṛñjayāḥ |
    abhyadravanmahāvegāstataḥ sainyaṃ vyadīryata || 7-165-58||

    MHB 7-165-59

    निहता हयभूयिष्ठाः संग्रामे निशितैः शरैः ।
    तावका निहते द्रोणे गतासव इवाभवन् ॥ ७-१६५-५९॥
    nihatā hayabhūyiṣṭhāḥ saṃgrāme niśitaiḥ śaraiḥ |
    tāvakā nihate droṇe gatāsava ivābhavan || 7-165-59||

    MHB 7-165-60

    पराजयमथावाप्य परत्र च महद्भयम् ।
    उभयेनैव ते हीना नाविन्दन्धृतिमात्मनः ॥ ७-१६५-६०॥
    parājayamathāvāpya paratra ca mahadbhayam |
    ubhayenaiva te hīnā nāvindandhṛtimātmanaḥ || 7-165-60||

    MHB 7-165-61

    अन्विच्छन्तः शरीरं तु भारद्वाजस्य पार्थिवाः ।
    नाध्यगच्छंस्तदा राजन्कबन्धायुतसंकुले ॥ ७-१६५-६१॥
    anvicchantaḥ śarīraṃ tu bhāradvājasya pārthivāḥ |
    nādhyagacchaṃstadā rājankabandhāyutasaṃkule || 7-165-61||

    MHB 7-165-62

    पाण्डवास्तु जयं लब्ध्वा परत्र च महद्यशः ।
    बाणशब्दरवांश्चक्रुः सिंहनादांश्च पुष्कलान् ॥ ७-१६५-६२॥
    pāṇḍavāstu jayaṃ labdhvā paratra ca mahadyaśaḥ |
    bāṇaśabdaravāṃścakruḥ siṃhanādāṃśca puṣkalān || 7-165-62||

    MHB 7-165-63

    भीमसेनस्ततो राजन्धृष्टद्युम्नश्च पार्षतः ।
    वरूथिन्यामनृत्येतां परिष्वज्य परस्परम् ॥ ७-१६५-६३॥
    bhīmasenastato rājandhṛṣṭadyumnaśca pārṣataḥ |
    varūthinyāmanṛtyetāṃ pariṣvajya parasparam || 7-165-63||

    MHB 7-165-64

    अब्रवीच्च तदा भीमः पार्षतं शत्रुतापनम् ।
    भूयोऽहं त्वां विजयिनं परिष्वक्ष्यामि पार्षत ।
    सूतपुत्रे हते पापे धार्तराष्ट्रे च संयुगे ॥ ७-१६५-६४॥
    abravīcca tadā bhīmaḥ pārṣataṃ śatrutāpanam |
    bhūyo'haṃ tvāṃ vijayinaṃ pariṣvakṣyāmi pārṣata |
    sūtaputre hate pāpe dhārtarāṣṭre ca saṃyuge || 7-165-64||

    MHB 7-165-65

    एतावदुक्त्वा भीमस्तु हर्षेण महता युतः ।
    बाहुशब्देन पृथिवीं कम्पयामास पाण्डवः ॥ ७-१६५-६५॥
    etāvaduktvā bhīmastu harṣeṇa mahatā yutaḥ |
    bāhuśabdena pṛthivīṃ kampayāmāsa pāṇḍavaḥ || 7-165-65||

    MHB 7-165-66

    तस्य शब्देन वित्रस्ताः प्राद्रवंस्तावका युधि ।
    क्षत्रधर्मं समुत्सृज्य पलायनपरायणाः ॥ ७-१६५-६६॥
    tasya śabdena vitrastāḥ prādravaṃstāvakā yudhi |
    kṣatradharmaṃ samutsṛjya palāyanaparāyaṇāḥ || 7-165-66||

    MHB 7-165-67

    पाण्डवास्तु जयं लब्ध्वा हृष्टा ह्यासन्विशां पते ।
    अरिक्षयं च संग्रामे तेन ते सुखमाप्नुवन् ॥ ७-१६५-६७॥
    pāṇḍavāstu jayaṃ labdhvā hṛṣṭā hyāsanviśāṃ pate |
    arikṣayaṃ ca saṃgrāme tena te sukhamāpnuvan || 7-165-67||

    MHB 7-165-68

    ततो द्रोणे हते राजन्कुरवः शस्त्रपीडिताः ।
    हतप्रवीरा विध्वस्ता भृशं शोकपरायणाः ॥ ७-१६५-६८॥
    tato droṇe hate rājankuravaḥ śastrapīḍitāḥ |
    hatapravīrā vidhvastā bhṛśaṃ śokaparāyaṇāḥ || 7-165-68||

    MHB 7-165-69

    विचेतसो हतोत्साहाः कश्मलाभिहतौजसः ।
    आर्तस्वरेण महता पुत्रं ते पर्यवारयन् ॥ ७-१६५-६९॥
    vicetaso hatotsāhāḥ kaśmalābhihataujasaḥ |
    ārtasvareṇa mahatā putraṃ te paryavārayan || 7-165-69||

    MHB 7-165-70

    रजस्वला वेपमाना वीक्षमाणा दिशो दश ।
    अश्रुकण्ठा यथा दैत्या हिरण्याक्षे पुरा हते ॥ ७-१६५-७०॥
    rajasvalā vepamānā vīkṣamāṇā diśo daśa |
    aśrukaṇṭhā yathā daityā hiraṇyākṣe purā hate || 7-165-70||

    MHB 7-165-71

    स तैः परिवृतो राजा त्रस्तैः क्षुद्रमृगैरिव ।
    अशक्नुवन्नवस्थातुमपायात्तनयस्तव ॥ ७-१६५-७१॥
    sa taiḥ parivṛto rājā trastaiḥ kṣudramṛgairiva |
    aśaknuvannavasthātumapāyāttanayastava || 7-165-71||

    MHB 7-165-72

    क्षुत्पिपासापरिश्रान्तास्ते योधास्तव भारत ।
    आदित्येन च संतप्ता भृशं विमनसोऽभवन् ॥ ७-१६५-७२॥
    kṣutpipāsāpariśrāntāste yodhāstava bhārata |
    ādityena ca saṃtaptā bhṛśaṃ vimanaso'bhavan || 7-165-72||

    MHB 7-165-73

    भास्करस्येव पतनं समुद्रस्येव शोषणम् ।
    विपर्यासं यथा मेरोर्वासवस्येव निर्जयम् ॥ ७-१६५-७३॥
    bhāskarasyeva patanaṃ samudrasyeva śoṣaṇam |
    viparyāsaṃ yathā merorvāsavasyeva nirjayam || 7-165-73||

    MHB 7-165-74

    अमर्षणीयं तद्दृष्ट्वा भारद्वाजस्य पातनम् ।
    त्रस्तरूपतरा राजन्कौरवाः प्राद्रवन्भयात् ॥ ७-१६५-७४॥
    amarṣaṇīyaṃ taddṛṣṭvā bhāradvājasya pātanam |
    trastarūpatarā rājankauravāḥ prādravanbhayāt || 7-165-74||

    MHB 7-165-75

    गान्धारराजः शकुनिस्त्रस्तस्त्रस्ततरैः सह ।
    हतं रुक्मरथं दृष्ट्वा प्राद्रवत्सहितो रथैः ॥ ७-१६५-७५॥
    gāndhārarājaḥ śakunistrastastrastataraiḥ saha |
    hataṃ rukmarathaṃ dṛṣṭvā prādravatsahito rathaiḥ || 7-165-75||

    MHB 7-165-76

    वरूथिनीं वेगवतीं विद्रुतां सपताकिनीम् ।
    परिगृह्य महासेनां सूतपुत्रोऽपयाद्भयात् ॥ ७-१६५-७६॥
    varūthinīṃ vegavatīṃ vidrutāṃ sapatākinīm |
    parigṛhya mahāsenāṃ sūtaputro'payādbhayāt || 7-165-76||

    MHB 7-165-77

    रथनागाश्वकलिलां पुरस्कृत्य तु वाहिनीम् ।
    मद्राणामीश्वरः शल्यो वीक्षमाणोऽपयाद्भयात् ॥ ७-१६५-७७॥
    rathanāgāśvakalilāṃ puraskṛtya tu vāhinīm |
    madrāṇāmīśvaraḥ śalyo vīkṣamāṇo'payādbhayāt || 7-165-77||

    MHB 7-165-78

    हतप्रवीरैर्भूयिष्ठं द्विपैर्बहुपदातिभिः ।
    वृतः शारद्वतोऽगच्छत्कष्टं कष्टमिति ब्रुवन् ॥ ७-१६५-७८॥
    hatapravīrairbhūyiṣṭhaṃ dvipairbahupadātibhiḥ |
    vṛtaḥ śāradvato'gacchatkaṣṭaṃ kaṣṭamiti bruvan || 7-165-78||

    MHB 7-165-79

    भोजानीकेन शिष्टेन कलिङ्गारट्टबाह्लिकैः ।
    कृतवर्मा वृतो राजन्प्रायात्सुजवनैर्हयैः ॥ ७-१६५-७९॥
    bhojānīkena śiṣṭena kaliṅgāraṭṭabāhlikaiḥ |
    kṛtavarmā vṛto rājanprāyātsujavanairhayaiḥ || 7-165-79||

    MHB 7-165-80

    पदातिगणसंयुक्तस्त्रस्तो राजन्भयार्दितः ।
    उलूकः प्राद्रवत्तत्र दृष्ट्वा द्रोणं निपातितम् ॥ ७-१६५-८०॥
    padātigaṇasaṃyuktastrasto rājanbhayārditaḥ |
    ulūkaḥ prādravattatra dṛṣṭvā droṇaṃ nipātitam || 7-165-80||

    MHB 7-165-81

    दर्शनीयो युवा चैव शौर्ये च कृतलक्षणः ।
    दुःशासनो भृशोद्विग्नः प्राद्रवद्गजसंवृतः ॥ ७-१६५-८१॥
    darśanīyo yuvā caiva śaurye ca kṛtalakṣaṇaḥ |
    duḥśāsano bhṛśodvignaḥ prādravadgajasaṃvṛtaḥ || 7-165-81||

    MHB 7-165-82

    गजाश्वरथसंयुक्तो वृतश्चैव पदातिभिः ।
    दुर्योधनो महाराज प्रायात्तत्र महारथः ॥ ७-१६५-८२॥
    gajāśvarathasaṃyukto vṛtaścaiva padātibhiḥ |
    duryodhano mahārāja prāyāttatra mahārathaḥ || 7-165-82||

    MHB 7-165-83

    गजान्रथान्समारुह्य परस्यापि हयाञ्जनाः ।
    प्रकीर्णकेशा विध्वस्ता न द्वावेकत्र धावतः ॥ ७-१६५-८३॥
    gajānrathānsamāruhya parasyāpi hayāñjanāḥ |
    prakīrṇakeśā vidhvastā na dvāvekatra dhāvataḥ || 7-165-83||

    MHB 7-165-84

    नेदमस्तीति पुरुषा हतोत्साहा हतौजसः ।
    उत्सृज्य कवचानन्ये प्राद्रवंस्तावका विभो ॥ ७-१६५-८४॥
    nedamastīti puruṣā hatotsāhā hataujasaḥ |
    utsṛjya kavacānanye prādravaṃstāvakā vibho || 7-165-84||

    MHB 7-165-85

    अन्योन्यं ते समाक्रोशन्सैनिका भरतर्षभ ।
    तिष्ठ तिष्ठेति न च ते स्वयं तत्रावतस्थिरे ॥ ७-१६५-८५॥
    anyonyaṃ te samākrośansainikā bharatarṣabha |
    tiṣṭha tiṣṭheti na ca te svayaṃ tatrāvatasthire || 7-165-85||

    MHB 7-165-86

    धुर्यान्प्रमुच्य तु रथाद्धतसूतान्स्वलंकृतान् ।
    अधिरुह्य हयान्योधाः क्षिप्रं पद्भिरचोदयन् ॥ ७-१६५-८६॥
    dhuryānpramucya tu rathāddhatasūtānsvalaṃkṛtān |
    adhiruhya hayānyodhāḥ kṣipraṃ padbhiracodayan || 7-165-86||

    MHB 7-165-87

    द्रवमाणे तथा सैन्ये त्रस्तरूपे हतौजसि ।
    प्रतिस्रोत इव ग्राहो द्रोणपुत्रः परानियात् ॥ ७-१६५-८७॥
    dravamāṇe tathā sainye trastarūpe hataujasi |
    pratisrota iva grāho droṇaputraḥ parāniyāt || 7-165-87||

    MHB 7-165-88

    हत्वा बहुविधां सेनां पाण्डूनां युद्धदुर्मदः ।
    कथंचित्संकटान्मुक्तो मत्तद्विरदविक्रमः ॥ ७-१६५-८८॥
    hatvā bahuvidhāṃ senāṃ pāṇḍūnāṃ yuddhadurmadaḥ |
    kathaṃcitsaṃkaṭānmukto mattadviradavikramaḥ || 7-165-88||

    MHB 7-165-89

    द्रवमाणं बलं दृष्ट्वा पलायनकृतक्षणम् ।
    दुर्योधनं समासाद्य द्रोणपुत्रोऽब्रवीदिदम् ॥ ७-१६५-८९॥
    dravamāṇaṃ balaṃ dṛṣṭvā palāyanakṛtakṣaṇam |
    duryodhanaṃ samāsādya droṇaputro'bravīdidam || 7-165-89||

    MHB 7-165-90

    किमियं द्रवते सेना त्रस्तरूपेव भारत ।
    द्रवमाणां च राजेन्द्र नावस्थापयसे रणे ॥ ७-१६५-९०॥
    kimiyaṃ dravate senā trastarūpeva bhārata |
    dravamāṇāṃ ca rājendra nāvasthāpayase raṇe || 7-165-90||

    MHB 7-165-91

    त्वं चापि न यथापूर्वं प्रकृतिस्थो नराधिप ।
    कर्णप्रभृतयश्चेमे नावतिष्ठन्ति पार्थिवाः ॥ ७-१६५-९१॥
    tvaṃ cāpi na yathāpūrvaṃ prakṛtistho narādhipa |
    karṇaprabhṛtayaśceme nāvatiṣṭhanti pārthivāḥ || 7-165-91||

    MHB 7-165-92

    अन्येष्वपि च युद्धेषु नैव सेनाद्रवत्तदा ।
    कच्चित्क्षेमं महाबाहो तव सैन्यस्य भारत ॥ ७-१६५-९२॥
    anyeṣvapi ca yuddheṣu naiva senādravattadā |
    kaccitkṣemaṃ mahābāho tava sainyasya bhārata || 7-165-92||

    MHB 7-165-93

    कस्मिन्निदं हते राजन्रथसिंहे बलं तव ।
    एतामवस्थां संप्राप्तं तन्ममाचक्ष्व कौरव ॥ ७-१६५-९३॥
    kasminnidaṃ hate rājanrathasiṃhe balaṃ tava |
    etāmavasthāṃ saṃprāptaṃ tanmamācakṣva kaurava || 7-165-93||

    MHB 7-165-94

    तत्तु दुर्योधनः श्रुत्वा द्रोणपुत्रस्य भाषितम् ।
    घोरमप्रियमाख्यातुं नाशकत्पार्थिवर्षभः ॥ ७-१६५-९४॥
    tattu duryodhanaḥ śrutvā droṇaputrasya bhāṣitam |
    ghoramapriyamākhyātuṃ nāśakatpārthivarṣabhaḥ || 7-165-94||

    MHB 7-165-95

    भिन्ना नौरिव ते पुत्रो निमग्नः शोकसागरे ।
    बाष्पेण पिहितो दृष्ट्वा द्रोणपुत्रं रथे स्थितम् ॥ ७-१६५-९५॥
    bhinnā nauriva te putro nimagnaḥ śokasāgare |
    bāṣpeṇa pihito dṛṣṭvā droṇaputraṃ rathe sthitam || 7-165-95||

    MHB 7-165-96

    ततः शारद्वतं राजा सव्रीडमिदमब्रवीत् ।
    शंसेह सर्वं भद्रं ते यथा सैन्यमिदं द्रुतम् ॥ ७-१६५-९६॥
    tataḥ śāradvataṃ rājā savrīḍamidamabravīt |
    śaṃseha sarvaṃ bhadraṃ te yathā sainyamidaṃ drutam || 7-165-96||

    MHB 7-165-97

    अथ शारद्वतो राजन्नार्तिं गच्छन्पुनः पुनः ।
    शशंस द्रोणपुत्राय यथा द्रोणो निपातितः ॥ ७-१६५-९७॥
    atha śāradvato rājannārtiṃ gacchanpunaḥ punaḥ |
    śaśaṃsa droṇaputrāya yathā droṇo nipātitaḥ || 7-165-97||

    MHB 7-165-98

    कृप उवाच ।
    वयं द्रोणं पुरस्कृत्य पृथिव्यां प्रवरं रथम् ।
    प्रावर्तयाम संग्रामं पाञ्चालैरेव केवलैः ॥ ७-१६५-९८॥
    kṛpa uvāca |
    vayaṃ droṇaṃ puraskṛtya pṛthivyāṃ pravaraṃ ratham |
    prāvartayāma saṃgrāmaṃ pāñcālaireva kevalaiḥ || 7-165-98||

    MHB 7-165-99

    ततः प्रवृत्ते संग्रामे विमिश्राः कुरुसोमकाः ।
    अन्योन्यमभिगर्जन्तः शस्त्रैर्देहानपातयन् ॥ ७-१६५-९९॥
    tataḥ pravṛtte saṃgrāme vimiśrāḥ kurusomakāḥ |
    anyonyamabhigarjantaḥ śastrairdehānapātayan || 7-165-99||

    MHB 7-165-100

    ततो द्रोणो ब्राह्ममस्त्रं विकुर्वाणो नरर्षभः ।
    अहनच्छात्रवान्भल्लैः शतशोऽथ सहस्रशः ॥ ७-१६५-१००॥
    tato droṇo brāhmamastraṃ vikurvāṇo nararṣabhaḥ |
    ahanacchātravānbhallaiḥ śataśo'tha sahasraśaḥ || 7-165-100||

    MHB 7-165-101

    पाण्डवाः केकया मत्स्याः पाञ्चालाश्च विशेषतः ।
    संख्ये द्रोणरथं प्राप्य व्यनशन्कालचोदिताः ॥ ७-१६५-१०१॥
    pāṇḍavāḥ kekayā matsyāḥ pāñcālāśca viśeṣataḥ |
    saṃkhye droṇarathaṃ prāpya vyanaśankālacoditāḥ || 7-165-101||

    MHB 7-165-102

    सहस्रं रथसिंहानां द्विसाहस्रं च दन्तिनाम् ।
    द्रोणो ब्रह्मास्त्रनिर्दग्धं प्रेषयामास मृत्यवे ॥ ७-१६५-१०२॥
    sahasraṃ rathasiṃhānāṃ dvisāhasraṃ ca dantinām |
    droṇo brahmāstranirdagdhaṃ preṣayāmāsa mṛtyave || 7-165-102||

    MHB 7-165-103

    आकर्णपलितः श्यामो वयसाशीतिपञ्चकः ।
    रणे पर्यचरद्द्रोणो वृद्धः षोडशवर्षवत् ॥ ७-१६५-१०३॥
    ākarṇapalitaḥ śyāmo vayasāśītipañcakaḥ |
    raṇe paryacaraddroṇo vṛddhaḥ ṣoḍaśavarṣavat || 7-165-103||

    MHB 7-165-104

    क्लिश्यमानेषु सैन्येषु वध्यमानेषु राजसु ।
    अमर्षवशमापन्नाः पाञ्चाला विमुखाभवन् ॥ ७-१६५-१०४॥
    kliśyamāneṣu sainyeṣu vadhyamāneṣu rājasu |
    amarṣavaśamāpannāḥ pāñcālā vimukhābhavan || 7-165-104||

    MHB 7-165-105

    तेषु किंचित्प्रभग्नेषु विमुखेषु सपत्नजित् ।
    दिव्यमस्त्रं विकुर्वाणो बभूवार्क इवोदितः ॥ ७-१६५-१०५॥
    teṣu kiṃcitprabhagneṣu vimukheṣu sapatnajit |
    divyamastraṃ vikurvāṇo babhūvārka ivoditaḥ || 7-165-105||

    MHB 7-165-106

    स मध्यं प्राप्य पाण्डूनां शररश्मिः प्रतापवान् ।
    मध्यंगत इवादित्यो दुष्प्रेक्ष्यस्ते पिताभवत् ॥ ७-१६५-१०६॥
    sa madhyaṃ prāpya pāṇḍūnāṃ śararaśmiḥ pratāpavān |
    madhyaṃgata ivādityo duṣprekṣyaste pitābhavat || 7-165-106||

    MHB 7-165-107

    ते दह्यमाना द्रोणेन सूर्येणेव विराजता ।
    दग्धवीर्या निरुत्साहा बभूवुर्गतचेतसः ॥ ७-१६५-१०७॥
    te dahyamānā droṇena sūryeṇeva virājatā |
    dagdhavīryā nirutsāhā babhūvurgatacetasaḥ || 7-165-107||

    MHB 7-165-108

    तान्दृष्ट्वा पीडितान्बाणैर्द्रोणेन मधुसूदनः ।
    जयैषी पाण्डुपुत्राणामिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१६५-१०८॥
    tāndṛṣṭvā pīḍitānbāṇairdroṇena madhusūdanaḥ |
    jayaiṣī pāṇḍuputrāṇāmidaṃ vacanamabravīt || 7-165-108||

    MHB 7-165-109

    नैष जातु परैः शक्यो जेतुं शस्त्रभृतां वरः ।
    अपि वृत्रहणा संख्ये रथयूथपयूथपः ॥ ७-१६५-१०९॥
    naiṣa jātu paraiḥ śakyo jetuṃ śastrabhṛtāṃ varaḥ |
    api vṛtrahaṇā saṃkhye rathayūthapayūthapaḥ || 7-165-109||

    MHB 7-165-110

    ते यूयं धर्ममुत्सृज्य जयं रक्षत पाण्डवाः ।
    यथा वः संयुगे सर्वान्न हन्याद्रुक्मवाहनः ॥ ७-१६५-११०॥
    te yūyaṃ dharmamutsṛjya jayaṃ rakṣata pāṇḍavāḥ |
    yathā vaḥ saṃyuge sarvānna hanyādrukmavāhanaḥ || 7-165-110||

    MHB 7-165-111

    अश्वत्थाम्नि हते नैष युध्येदिति मतिर्मम ।
    हतं तं संयुगे कश्चिदाख्यात्वस्मै मृषा नरः ॥ ७-१६५-१११॥
    aśvatthāmni hate naiṣa yudhyediti matirmama |
    hataṃ taṃ saṃyuge kaścidākhyātvasmai mṛṣā naraḥ || 7-165-111||

    MHB 7-165-112

    एतन्नारोचयद्वाक्यं कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    अरोचयंस्तु सर्वेऽन्ये कृच्छ्रेण तु युधिष्ठिरः ॥ ७-१६५-११२॥
    etannārocayadvākyaṃ kuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    arocayaṃstu sarve'nye kṛcchreṇa tu yudhiṣṭhiraḥ || 7-165-112||

    MHB 7-165-113

    भीमसेनस्तु सव्रीडमब्रवीत्पितरं तव ।
    अश्वत्थामा हत इति तच्चाबुध्यत ते पिता ॥ ७-१६५-११३॥
    bhīmasenastu savrīḍamabravītpitaraṃ tava |
    aśvatthāmā hata iti taccābudhyata te pitā || 7-165-113||

    MHB 7-165-114

    स शङ्कमानस्तन्मिथ्या धर्मराजमपृच्छत ।
    हतं वाप्यहतं वाजौ त्वां पिता पुत्रवत्सलः ॥ ७-१६५-११४॥
    sa śaṅkamānastanmithyā dharmarājamapṛcchata |
    hataṃ vāpyahataṃ vājau tvāṃ pitā putravatsalaḥ || 7-165-114||

    MHB 7-165-115

    तदतथ्यभये मग्नो जये सक्तो युधिष्ठिरः ।
    अश्वत्थामानमाहेदं हतः कुञ्जर इत्युत ।
    भीमेन गिरिवर्ष्माणं मालवस्येन्द्रवर्मणः ॥ ७-१६५-११५॥
    tadatathyabhaye magno jaye sakto yudhiṣṭhiraḥ |
    aśvatthāmānamāhedaṃ hataḥ kuñjara ityuta |
    bhīmena girivarṣmāṇaṃ mālavasyendravarmaṇaḥ || 7-165-115||

    MHB 7-165-116

    उपसृत्य तदा द्रोणमुच्चैरिदमभाषत ।
    यस्यार्थे शस्त्रमाधत्से यमवेक्ष्य च जीवसि ।
    पुत्रस्ते दयितो नित्यं सोऽश्वत्थामा निपातितः ॥ ७-१६५-११६॥
    upasṛtya tadā droṇamuccairidamabhāṣata |
    yasyārthe śastramādhatse yamavekṣya ca jīvasi |
    putraste dayito nityaṃ so'śvatthāmā nipātitaḥ || 7-165-116||

    MHB 7-165-117

    तच्छ्रुत्वा विमनास्तत्र आचार्यो महदप्रियम् ।
    नियम्य दिव्यान्यस्त्राणि नायुध्यत यथा पुरा ॥ ७-१६५-११७॥
    tacchrutvā vimanāstatra ācāryo mahadapriyam |
    niyamya divyānyastrāṇi nāyudhyata yathā purā || 7-165-117||

    MHB 7-165-118

    तं दृष्ट्वा परमोद्विग्नं शोकोपहतचेतसम् ।
    पाञ्चालराजस्य सुतः क्रूरकर्मा समाद्रवत् ॥ ७-१६५-११८॥
    taṃ dṛṣṭvā paramodvignaṃ śokopahatacetasam |
    pāñcālarājasya sutaḥ krūrakarmā samādravat || 7-165-118||

    MHB 7-165-119

    तं दृष्ट्वा विहितं मृत्युं लोकतत्त्वविचक्षणः ।
    दिव्यान्यस्त्राण्यथोत्सृज्य रणे प्राय उपाविशत् ॥ ७-१६५-११९॥
    taṃ dṛṣṭvā vihitaṃ mṛtyuṃ lokatattvavicakṣaṇaḥ |
    divyānyastrāṇyathotsṛjya raṇe prāya upāviśat || 7-165-119||

    MHB 7-165-120

    ततोऽस्य केशान्सव्येन गृहीत्वा पाणिना तदा ।
    पार्षतः क्रोशमानानां वीराणामच्छिनच्छिरः ॥ ७-१६५-१२०॥
    tato'sya keśānsavyena gṛhītvā pāṇinā tadā |
    pārṣataḥ krośamānānāṃ vīrāṇāmacchinacchiraḥ || 7-165-120||

    MHB 7-165-121

    न हन्तव्यो न हन्तव्य इति ते सर्वतोऽब्रुवन् ।
    तथैव चार्जुनो वाहादवरुह्यैनमाद्रवत् ॥ ७-१६५-१२१॥
    na hantavyo na hantavya iti te sarvato'bruvan |
    tathaiva cārjuno vāhādavaruhyainamādravat || 7-165-121||

    MHB 7-165-122

    उद्यम्य बाहू त्वरितो ब्रुवाणश्च पुनः पुनः ।
    जीवन्तमानयाचार्यं मा वधीरिति धर्मवित् ॥ ७-१६५-१२२॥
    udyamya bāhū tvarito bruvāṇaśca punaḥ punaḥ |
    jīvantamānayācāryaṃ mā vadhīriti dharmavit || 7-165-122||

    MHB 7-165-123

    तथापि वार्यमाणेन कौरवैरर्जुनेन च ।
    हत एव नृशंसेन पिता तव नरर्षभ ॥ ७-१६५-१२३॥
    tathāpi vāryamāṇena kauravairarjunena ca |
    hata eva nṛśaṃsena pitā tava nararṣabha || 7-165-123||

    MHB 7-165-124

    सैनिकाश्च ततः सर्वे प्राद्रवन्त भयार्दिताः ।
    वयं चापि निरुत्साहा हते पितरि तेऽनघ ॥ ७-१६५-१२४॥
    sainikāśca tataḥ sarve prādravanta bhayārditāḥ |
    vayaṃ cāpi nirutsāhā hate pitari te'nagha || 7-165-124||

    MHB 7-165-125

    संजय उवाच ।
    तच्छ्रुत्वा द्रोणपुत्रस्तु निधनं पितुराहवे ।
    क्रोधमाहारयत्तीव्रं पदाहत इवोरगः ॥ ७-१६५-१२५॥
    saṃjaya uvāca |
    tacchrutvā droṇaputrastu nidhanaṃ piturāhave |
    krodhamāhārayattīvraṃ padāhata ivoragaḥ || 7-165-125||

    Adhyaya: 166/173 (60)

    MHB 7-166-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    अधर्मेण हतं श्रुत्वा धृष्टद्युम्नेन संजय ।
    ब्राह्मणं पितरं वृद्धमश्वत्थामा किमब्रवीत् ॥ ७-१६६-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    adharmeṇa hataṃ śrutvā dhṛṣṭadyumnena saṃjaya |
    brāhmaṇaṃ pitaraṃ vṛddhamaśvatthāmā kimabravīt || 7-166-1||

    MHB 7-166-2

    मानुषं वारुणाग्नेयं ब्राह्ममस्त्रं च वीर्यवान् ।
    ऐन्द्रं नारायणं चैव यस्मिन्नित्यं प्रतिष्ठितम् ॥ ७-१६६-२॥
    mānuṣaṃ vāruṇāgneyaṃ brāhmamastraṃ ca vīryavān |
    aindraṃ nārāyaṇaṃ caiva yasminnityaṃ pratiṣṭhitam || 7-166-2||

    MHB 7-166-3

    तमधर्मेण धर्मिष्ठं धृष्टद्युम्नेन संजय ।
    श्रुत्वा निहतमाचार्यमश्वत्थामा किमब्रवीत् ॥ ७-१६६-३॥
    tamadharmeṇa dharmiṣṭhaṃ dhṛṣṭadyumnena saṃjaya |
    śrutvā nihatamācāryamaśvatthāmā kimabravīt || 7-166-3||

    MHB 7-166-4

    येन रामादवाप्येह धनुर्वेदं महात्मना ।
    प्रोक्तान्यस्त्राणि दिव्यानि पुत्राय गुरुकाङ्क्षिणे ॥ ७-१६६-४॥
    yena rāmādavāpyeha dhanurvedaṃ mahātmanā |
    proktānyastrāṇi divyāni putrāya gurukāṅkṣiṇe || 7-166-4||

    MHB 7-166-5

    एकमेव हि लोकेऽस्मिन्नात्मनो गुणवत्तरम् ।
    इच्छन्ति पुत्रं पुरुषा लोके नान्यं कथंचन ॥ ७-१६६-५॥
    ekameva hi loke'sminnātmano guṇavattaram |
    icchanti putraṃ puruṣā loke nānyaṃ kathaṃcana || 7-166-5||

    MHB 7-166-6

    आचार्याणां भवन्त्येव रहस्यानि महात्मनाम् ।
    तानि पुत्राय वा दद्युः शिष्यायानुगताय वा ॥ ७-१६६-६॥
    ācāryāṇāṃ bhavantyeva rahasyāni mahātmanām |
    tāni putrāya vā dadyuḥ śiṣyāyānugatāya vā || 7-166-6||

    MHB 7-166-7

    स शिल्पं प्राप्य तत्सर्वं सविशेषं च संजय ।
    शूरः शारद्वतीपुत्रः संख्ये द्रोणादनन्तरः ॥ ७-१६६-७॥
    sa śilpaṃ prāpya tatsarvaṃ saviśeṣaṃ ca saṃjaya |
    śūraḥ śāradvatīputraḥ saṃkhye droṇādanantaraḥ || 7-166-7||

    MHB 7-166-8

    रामस्यानुमतः शास्त्रे पुरंदरसमो युधि ।
    कार्तवीर्यसमो वीर्ये बृहस्पतिसमो मतौ ॥ ७-१६६-८॥
    rāmasyānumataḥ śāstre puraṃdarasamo yudhi |
    kārtavīryasamo vīrye bṛhaspatisamo matau || 7-166-8||

    MHB 7-166-9

    महीधरसमो धृत्या तेजसाग्निसमो युवा ।
    समुद्र इव गाम्भीर्ये क्रोधे सर्पविषोपमः ॥ ७-१६६-९॥
    mahīdharasamo dhṛtyā tejasāgnisamo yuvā |
    samudra iva gāmbhīrye krodhe sarpaviṣopamaḥ || 7-166-9||

    MHB 7-166-10

    स रथी प्रथमो लोके दृढधन्वा जितक्लमः ।
    शीघ्रोऽनिल इवाक्रन्दे चरन्क्रुद्ध इवान्तकः ॥ ७-१६६-१०॥
    sa rathī prathamo loke dṛḍhadhanvā jitaklamaḥ |
    śīghro'nila ivākrande carankruddha ivāntakaḥ || 7-166-10||

    MHB 7-166-11

    अस्यता येन संग्रामे धरण्यभिनिपीडिता ।
    यो न व्यथति संग्रामे वीरः सत्यपराक्रमः ॥ ७-१६६-११॥
    asyatā yena saṃgrāme dharaṇyabhinipīḍitā |
    yo na vyathati saṃgrāme vīraḥ satyaparākramaḥ || 7-166-11||

    MHB 7-166-12

    वेदस्नातो व्रतस्नातो धनुर्वेदे च पारगः ।
    महोदधिरिवाक्षोभ्यो रामो दाशरथिर्यथा ॥ ७-१६६-१२॥
    vedasnāto vratasnāto dhanurvede ca pāragaḥ |
    mahodadhirivākṣobhyo rāmo dāśarathiryathā || 7-166-12||

    MHB 7-166-13

    तमधर्मेण धर्मिष्ठं धृष्टद्युम्नेन संयुगे ।
    श्रुत्वा निहतमाचार्यमश्वत्थामा किमब्रवीत् ॥ ७-१६६-१३॥
    tamadharmeṇa dharmiṣṭhaṃ dhṛṣṭadyumnena saṃyuge |
    śrutvā nihatamācāryamaśvatthāmā kimabravīt || 7-166-13||

    MHB 7-166-14

    धृष्टद्युम्नस्य यो मृत्युः सृष्टस्तेन महात्मना ।
    यथा द्रोणस्य पाञ्चाल्यो यज्ञसेनसुतोऽभवत् ॥ ७-१६६-१४॥
    dhṛṣṭadyumnasya yo mṛtyuḥ sṛṣṭastena mahātmanā |
    yathā droṇasya pāñcālyo yajñasenasuto'bhavat || 7-166-14||

    MHB 7-166-15

    तं नृशंसेन पापेन क्रूरेणात्यल्पदर्शिना ।
    श्रुत्वा निहतमाचार्यमश्वत्थामा किमब्रवीत् ॥ ७-१६६-१५॥
    taṃ nṛśaṃsena pāpena krūreṇātyalpadarśinā |
    śrutvā nihatamācāryamaśvatthāmā kimabravīt || 7-166-15||

    MHB 7-166-16

    संजय उवाच ।
    छद्मना निहतं श्रुत्वा पितरं पापकर्मणा ।
    बाष्पेणापूर्यत द्रौणी रोषेण च नरर्षभ ॥ ७-१६६-१६॥
    saṃjaya uvāca |
    chadmanā nihataṃ śrutvā pitaraṃ pāpakarmaṇā |
    bāṣpeṇāpūryata drauṇī roṣeṇa ca nararṣabha || 7-166-16||

    MHB 7-166-17

    तस्य क्रुद्धस्य राजेन्द्र वपुर्दिव्यमदृश्यत ।
    अन्तकस्येव भूतानि जिहीर्षोः कालपर्यये ॥ ७-१६६-१७॥
    tasya kruddhasya rājendra vapurdivyamadṛśyata |
    antakasyeva bhūtāni jihīrṣoḥ kālaparyaye || 7-166-17||

    MHB 7-166-18

    अश्रुपूर्णे ततो नेत्रे अपमृज्य पुनः पुनः ।
    उवाच कोपान्निःश्वस्य दुर्योधनमिदं वचः ॥ ७-१६६-१८॥
    aśrupūrṇe tato netre apamṛjya punaḥ punaḥ |
    uvāca kopānniḥśvasya duryodhanamidaṃ vacaḥ || 7-166-18||

    MHB 7-166-19

    पिता मम यथा क्षुद्रैर्न्यस्तशस्त्रो निपातितः ।
    धर्मध्वजवता पापं कृतं तद्विदितं मम ।
    अनार्यं सुनृशंसस्य धर्मपुत्रस्य मे श्रुतम् ॥ ७-१६६-१९॥
    pitā mama yathā kṣudrairnyastaśastro nipātitaḥ |
    dharmadhvajavatā pāpaṃ kṛtaṃ tadviditaṃ mama |
    anāryaṃ sunṛśaṃsasya dharmaputrasya me śrutam || 7-166-19||

    MHB 7-166-20

    युद्धेष्वपि प्रवृत्तानां ध्रुवौ जयपराजयौ ।
    द्वयमेतद्भवेद्राजन्वधस्तत्र प्रशस्यते ॥ ७-१६६-२०॥
    yuddheṣvapi pravṛttānāṃ dhruvau jayaparājayau |
    dvayametadbhavedrājanvadhastatra praśasyate || 7-166-20||

    MHB 7-166-21

    न्यायवृत्तो वधो यस्तु संग्रामे युध्यतो भवेत् ।
    न स दुःखाय भवति तथा दृष्टो हि स द्विजः ॥ ७-१६६-२१॥
    nyāyavṛtto vadho yastu saṃgrāme yudhyato bhavet |
    na sa duḥkhāya bhavati tathā dṛṣṭo hi sa dvijaḥ || 7-166-21||

    MHB 7-166-22

    गतः स वीरलोकाय पिता मम न संशयः ।
    न शोच्यः पुरुषव्याघ्रस्तथा स निधनं गतः ॥ ७-१६६-२२॥
    gataḥ sa vīralokāya pitā mama na saṃśayaḥ |
    na śocyaḥ puruṣavyāghrastathā sa nidhanaṃ gataḥ || 7-166-22||

    MHB 7-166-23

    यत्तु धर्मप्रवृत्तः सन्केशग्रहणमाप्तवान् ।
    पश्यतां सर्वसैन्यानां तन्मे मर्माणि कृन्तति ॥ ७-१६६-२३॥
    yattu dharmapravṛttaḥ sankeśagrahaṇamāptavān |
    paśyatāṃ sarvasainyānāṃ tanme marmāṇi kṛntati || 7-166-23||

    MHB 7-166-24

    कामात्क्रोधादवज्ञानाद्दर्पाद्बाल्येन वा पुनः ।
    वैधर्मिकानि कुर्वन्ति तथा परिभवेन च ॥ ७-१६६-२४॥
    kāmātkrodhādavajñānāddarpādbālyena vā punaḥ |
    vaidharmikāni kurvanti tathā paribhavena ca || 7-166-24||

    MHB 7-166-25

    तदिदं पार्षतेनेह महदाधर्मिकं कृतम् ।
    अवज्ञाय च मां नूनं नृशंसेन दुरात्मना ॥ ७-१६६-२५॥
    tadidaṃ pārṣateneha mahadādharmikaṃ kṛtam |
    avajñāya ca māṃ nūnaṃ nṛśaṃsena durātmanā || 7-166-25||

    MHB 7-166-26

    तस्यानुबन्धं स द्रष्टा धृष्टद्युम्नः सुदारुणम् ।
    अनार्यं परमं कृत्वा मिथ्यावादी च पाण्डवः ॥ ७-१६६-२६॥
    tasyānubandhaṃ sa draṣṭā dhṛṣṭadyumnaḥ sudāruṇam |
    anāryaṃ paramaṃ kṛtvā mithyāvādī ca pāṇḍavaḥ || 7-166-26||

    MHB 7-166-27

    यो ह्यसौ छद्मनाचार्यं शस्त्रं संन्यासयत्तदा ।
    तस्याद्य धर्मराजस्य भूमिः पास्यति शोणितम् ॥ ७-१६६-२७॥
    yo hyasau chadmanācāryaṃ śastraṃ saṃnyāsayattadā |
    tasyādya dharmarājasya bhūmiḥ pāsyati śoṇitam || 7-166-27||

    MHB 7-166-28

    सर्वोपायैर्यतिष्यामि पाञ्चालानामहं वधे ।
    धृष्टद्युम्नं च समरे हन्ताहं पापकारिणम् ॥ ७-१६६-२८॥
    sarvopāyairyatiṣyāmi pāñcālānāmahaṃ vadhe |
    dhṛṣṭadyumnaṃ ca samare hantāhaṃ pāpakāriṇam || 7-166-28||

    MHB 7-166-29

    कर्मणा येन तेनेह मृदुना दारुणेन वा ।
    पाञ्चालानां वधं कृत्वा शान्तिं लब्धास्मि कौरव ॥ ७-१६६-२९॥
    karmaṇā yena teneha mṛdunā dāruṇena vā |
    pāñcālānāṃ vadhaṃ kṛtvā śāntiṃ labdhāsmi kaurava || 7-166-29||

    MHB 7-166-30

    यदर्थं पुरुषव्याघ्र पुत्रमिच्छन्ति मानवाः ।
    प्रेत्य चेह च संप्राप्तं त्राणाय महतो भयात् ॥ ७-१६६-३०॥
    yadarthaṃ puruṣavyāghra putramicchanti mānavāḥ |
    pretya ceha ca saṃprāptaṃ trāṇāya mahato bhayāt || 7-166-30||

    MHB 7-166-31

    पित्रा तु मम सावस्था प्राप्ता निर्बन्धुना यथा ।
    मयि शैलप्रतीकाशे पुत्रे शिष्ये च जीवति ॥ ७-१६६-३१॥
    pitrā tu mama sāvasthā prāptā nirbandhunā yathā |
    mayi śailapratīkāśe putre śiṣye ca jīvati || 7-166-31||

    MHB 7-166-32

    धिङ्ममास्त्राणि दिव्यानि धिग्बाहू धिक्पराक्रमम् ।
    यन्मां द्रोणः सुतं प्राप्य केशग्रहणमाप्तवान् ॥ ७-१६६-३२॥
    dhiṅmamāstrāṇi divyāni dhigbāhū dhikparākramam |
    yanmāṃ droṇaḥ sutaṃ prāpya keśagrahaṇamāptavān || 7-166-32||

    MHB 7-166-33

    स तथाहं करिष्यामि यथा भरतसत्तम ।
    परलोकगतस्यापि गमिष्याम्यनृणः पितुः ॥ ७-१६६-३३॥
    sa tathāhaṃ kariṣyāmi yathā bharatasattama |
    paralokagatasyāpi gamiṣyāmyanṛṇaḥ pituḥ || 7-166-33||

    MHB 7-166-34

    आर्येण तु न वक्तव्या कदाचित्स्तुतिरात्मनः ।
    पितुर्वधममृष्यंस्तु वक्ष्याम्यद्येह पौरुषम् ॥ ७-१६६-३४॥
    āryeṇa tu na vaktavyā kadācitstutirātmanaḥ |
    piturvadhamamṛṣyaṃstu vakṣyāmyadyeha pauruṣam || 7-166-34||

    MHB 7-166-35

    अद्य पश्यन्तु मे वीर्यं पाण्डवाः सजनार्दनाः ।
    मृद्नतः सर्वसैन्यानि युगान्तमिव कुर्वतः ॥ ७-१६६-३५॥
    adya paśyantu me vīryaṃ pāṇḍavāḥ sajanārdanāḥ |
    mṛdnataḥ sarvasainyāni yugāntamiva kurvataḥ || 7-166-35||

    MHB 7-166-36

    न हि देवा न गन्धर्वा नासुरा न च राक्षसाः ।
    अद्य शक्ता रणे जेतुं रथस्थं मां नरर्षभ ॥ ७-१६६-३६॥
    na hi devā na gandharvā nāsurā na ca rākṣasāḥ |
    adya śaktā raṇe jetuṃ rathasthaṃ māṃ nararṣabha || 7-166-36||

    MHB 7-166-37

    मदन्यो नास्ति लोकेऽस्मिन्नर्जुनाद्वास्त्रवित्तमः ।
    अहं हि ज्वलतां मध्ये मयूखानामिवांशुमान् ।
    प्रयोक्ता देवसृष्टानामस्त्राणां पृतनागतः ॥ ७-१६६-३७॥
    madanyo nāsti loke'sminnarjunādvāstravittamaḥ |
    ahaṃ hi jvalatāṃ madhye mayūkhānāmivāṃśumān |
    prayoktā devasṛṣṭānāmastrāṇāṃ pṛtanāgataḥ || 7-166-37||

    MHB 7-166-38

    कृशाश्वतनया ह्यद्य मत्प्रयुक्ता महामृधे ।
    दर्शयन्तोऽऽत्मनो वीर्यं प्रमथिष्यन्ति पाण्डवान् ॥ ७-१६६-३८॥
    kṛśāśvatanayā hyadya matprayuktā mahāmṛdhe |
    darśayanto''tmano vīryaṃ pramathiṣyanti pāṇḍavān || 7-166-38||

    MHB 7-166-39

    अद्य सर्वा दिशो राजन्धाराभिरिव संकुलाः ।
    आवृताः पत्रिभिस्तीक्ष्णैर्द्रष्टारो मामकैरिह ॥ ७-१६६-३९॥
    adya sarvā diśo rājandhārābhiriva saṃkulāḥ |
    āvṛtāḥ patribhistīkṣṇairdraṣṭāro māmakairiha || 7-166-39||

    MHB 7-166-40

    किरन्हि शरजालानि सर्वतो भैरवस्वरम् ।
    शत्रून्निपातयिष्यामि महावात इव द्रुमान् ॥ ७-१६६-४०॥
    kiranhi śarajālāni sarvato bhairavasvaram |
    śatrūnnipātayiṣyāmi mahāvāta iva drumān || 7-166-40||

    MHB 7-166-41

    न च जानाति बीभत्सुस्तदस्त्रं न जनार्दनः ।
    न भीमसेनो न यमौ न च राजा युधिष्ठिरः ॥ ७-१६६-४१॥
    na ca jānāti bībhatsustadastraṃ na janārdanaḥ |
    na bhīmaseno na yamau na ca rājā yudhiṣṭhiraḥ || 7-166-41||

    MHB 7-166-42

    न पार्षतो दुरात्मासौ न शिखण्डी न सात्यकिः ।
    यदिदं मयि कौरव्य सकल्यं सनिवर्तनम् ॥ ७-१६६-४२॥
    na pārṣato durātmāsau na śikhaṇḍī na sātyakiḥ |
    yadidaṃ mayi kauravya sakalyaṃ sanivartanam || 7-166-42||

    MHB 7-166-43

    नारायणाय मे पित्रा प्रणम्य विधिपूर्वकम् ।
    उपहारः पुरा दत्तो ब्रह्मरूप उपस्थिते ॥ ७-१६६-४३॥
    nārāyaṇāya me pitrā praṇamya vidhipūrvakam |
    upahāraḥ purā datto brahmarūpa upasthite || 7-166-43||

    MHB 7-166-44

    तं स्वयं प्रतिगृह्याथ भगवान्स वरं ददौ ।
    वव्रे पिता मे परममस्त्रं नारायणं ततः ॥ ७-१६६-४४॥
    taṃ svayaṃ pratigṛhyātha bhagavānsa varaṃ dadau |
    vavre pitā me paramamastraṃ nārāyaṇaṃ tataḥ || 7-166-44||

    MHB 7-166-45

    अथैनमब्रवीद्राजन्भगवान्देवसत्तमः ।
    भविता त्वत्समो नान्यः कश्चिद्युधि नरः क्वचित् ॥ ७-१६६-४५॥
    athainamabravīdrājanbhagavāndevasattamaḥ |
    bhavitā tvatsamo nānyaḥ kaścidyudhi naraḥ kvacit || 7-166-45||

    MHB 7-166-46

    न त्विदं सहसा ब्रह्मन्प्रयोक्तव्यं कथंचन ।
    न ह्येतदस्त्रमन्यत्र वधाच्छत्रोर्निवर्तते ॥ ७-१६६-४६॥
    na tvidaṃ sahasā brahmanprayoktavyaṃ kathaṃcana |
    na hyetadastramanyatra vadhācchatrornivartate || 7-166-46||

    MHB 7-166-47

    न चैतच्छक्यते ज्ञातुं को न वध्येदिति प्रभो ।
    अवध्यमपि हन्याद्धि तस्मान्नैतत्प्रयोजयेत् ॥ ७-१६६-४७॥
    na caitacchakyate jñātuṃ ko na vadhyediti prabho |
    avadhyamapi hanyāddhi tasmānnaitatprayojayet || 7-166-47||

    MHB 7-166-48

    वधः संख्ये द्रवश्चैव शस्त्राणां च विसर्जनम् ।
    प्रयाचनं च शत्रूणां गमनं शरणस्य च ॥ ७-१६६-४८॥
    vadhaḥ saṃkhye dravaścaiva śastrāṇāṃ ca visarjanam |
    prayācanaṃ ca śatrūṇāṃ gamanaṃ śaraṇasya ca || 7-166-48||

    MHB 7-166-49

    एते प्रशमने योगा महास्त्रस्य परंतप ।
    सर्वथा पीडितो हि स्यादवध्यान्पीडयन्रणे ॥ ७-१६६-४९॥
    ete praśamane yogā mahāstrasya paraṃtapa |
    sarvathā pīḍito hi syādavadhyānpīḍayanraṇe || 7-166-49||

    MHB 7-166-50

    तज्जग्राह पिता मह्यमब्रवीच्चैव स प्रभुः ।
    त्वं वर्षिष्यसि दिव्यानि शस्त्रवर्षाण्यनेकशः ।
    अनेनास्त्रेण संग्रामे तेजसा च ज्वलिष्यसि ॥ ७-१६६-५०॥
    tajjagrāha pitā mahyamabravīccaiva sa prabhuḥ |
    tvaṃ varṣiṣyasi divyāni śastravarṣāṇyanekaśaḥ |
    anenāstreṇa saṃgrāme tejasā ca jvaliṣyasi || 7-166-50||

    MHB 7-166-51

    एवमुक्त्वा स भगवान्दिवमाचक्रमे प्रभुः ।
    एतन्नारायणादस्त्रं तत्प्राप्तं मम बन्धुना ॥ ७-१६६-५१॥
    evamuktvā sa bhagavāndivamācakrame prabhuḥ |
    etannārāyaṇādastraṃ tatprāptaṃ mama bandhunā || 7-166-51||

    MHB 7-166-52

    तेनाहं पाण्डवांश्चैव पाञ्चालान्मत्स्यकेकयान् ।
    विद्रावयिष्यामि रणे शचीपतिरिवासुरान् ॥ ७-१६६-५२॥
    tenāhaṃ pāṇḍavāṃścaiva pāñcālānmatsyakekayān |
    vidrāvayiṣyāmi raṇe śacīpatirivāsurān || 7-166-52||

    MHB 7-166-53

    यथा यथाहमिच्छेयं तथा भूत्वा शरा मम ।
    निपतेयुः सपत्नेषु विक्रमत्स्वपि भारत ॥ ७-१६६-५३॥
    yathā yathāhamiccheyaṃ tathā bhūtvā śarā mama |
    nipateyuḥ sapatneṣu vikramatsvapi bhārata || 7-166-53||

    MHB 7-166-54

    यथेष्टमश्मवर्षेण प्रवर्षिष्ये रणे स्थितः ।
    अयोमुखैश्च विहगैर्द्रावयिष्ये महारथान् ।
    परश्वधांश्च विविधान्प्रसक्ष्येऽहमसंशयम् ॥ ७-१६६-५४॥
    yatheṣṭamaśmavarṣeṇa pravarṣiṣye raṇe sthitaḥ |
    ayomukhaiśca vihagairdrāvayiṣye mahārathān |
    paraśvadhāṃśca vividhānprasakṣye'hamasaṃśayam || 7-166-54||

    MHB 7-166-55

    सोऽहं नारायणास्त्रेण महता शत्रुतापन ।
    शत्रून्विध्वंसयिष्यामि कदर्थीकृत्य पाण्डवान् ॥ ७-१६६-५५॥
    so'haṃ nārāyaṇāstreṇa mahatā śatrutāpana |
    śatrūnvidhvaṃsayiṣyāmi kadarthīkṛtya pāṇḍavān || 7-166-55||

    MHB 7-166-56

    मित्रब्रह्मगुरुद्वेषी जाल्मकः सुविगर्हितः ।
    पाञ्चालापसदश्चाद्य न मे जीवन्विमोक्ष्यते ॥ ७-१६६-५६॥
    mitrabrahmagurudveṣī jālmakaḥ suvigarhitaḥ |
    pāñcālāpasadaścādya na me jīvanvimokṣyate || 7-166-56||

    MHB 7-166-57

    तच्छ्रुत्वा द्रोणपुत्रस्य पर्यवर्तत वाहिनी ।
    ततः सर्वे महाशङ्खान्दध्मुः पुरुषसत्तमाः ॥ ७-१६६-५७॥
    tacchrutvā droṇaputrasya paryavartata vāhinī |
    tataḥ sarve mahāśaṅkhāndadhmuḥ puruṣasattamāḥ || 7-166-57||

    MHB 7-166-58

    भेरीश्चाभ्यहनन्हृष्टा डिण्डिमांश्च सहस्रशः ।
    तथा ननाद वसुधा खुरनेमिप्रपीडिता ।
    स शब्दस्तुमुलः खं द्यां पृथिवीं च व्यनादयत् ॥ ७-१६६-५८॥
    bherīścābhyahananhṛṣṭā ḍiṇḍimāṃśca sahasraśaḥ |
    tathā nanāda vasudhā khuranemiprapīḍitā |
    sa śabdastumulaḥ khaṃ dyāṃ pṛthivīṃ ca vyanādayat || 7-166-58||

    MHB 7-166-59

    तं शब्दं पाण्डवाः श्रुत्वा पर्जन्यनिनदोपमम् ।
    समेत्य रथिनां श्रेष्ठाः सहिताः संन्यमन्त्रयन् ॥ ७-१६६-५९॥
    taṃ śabdaṃ pāṇḍavāḥ śrutvā parjanyaninadopamam |
    sametya rathināṃ śreṣṭhāḥ sahitāḥ saṃnyamantrayan || 7-166-59||

    MHB 7-166-60

    तथोक्त्वा द्रोणपुत्रोऽपि तदोपस्पृश्य भारत ।
    प्रादुश्चकार तद्दिव्यमस्त्रं नारायणं तदा ॥ ७-१६६-६०॥
    tathoktvā droṇaputro'pi tadopaspṛśya bhārata |
    prāduścakāra taddivyamastraṃ nārāyaṇaṃ tadā || 7-166-60||

    Adhyaya: 167/173 (50)

    MHB 7-167-1

    संजय उवाच ।
    प्रादुर्भूते ततस्तस्मिन्नस्त्रे नारायणे तदा ।
    प्रावात्सपृषतो वायुरनभ्रे स्तनयित्नुमान् ॥ ७-१६७-१॥
    saṃjaya uvāca |
    prādurbhūte tatastasminnastre nārāyaṇe tadā |
    prāvātsapṛṣato vāyuranabhre stanayitnumān || 7-167-1||

    MHB 7-167-2

    चचाल पृथिवी चापि चुक्षुभे च महोदधिः ।
    प्रतिस्रोतः प्रवृत्ताश्च गन्तुं तत्र समुद्रगाः ॥ ७-१६७-२॥
    cacāla pṛthivī cāpi cukṣubhe ca mahodadhiḥ |
    pratisrotaḥ pravṛttāśca gantuṃ tatra samudragāḥ || 7-167-2||

    MHB 7-167-3

    शिखराणि व्यदीर्यन्त गिरीणां तत्र भारत ।
    अपसव्यं मृगाश्चैव पाण्डुपुत्रान्प्रचक्रिरे ॥ ७-१६७-३॥
    śikharāṇi vyadīryanta girīṇāṃ tatra bhārata |
    apasavyaṃ mṛgāścaiva pāṇḍuputrānpracakrire || 7-167-3||

    MHB 7-167-4

    तमसा चावकीर्यन्त सूर्यश्च कलुषोऽभवत् ।
    संपतन्ति च भूतानि क्रव्यादानि प्रहृष्टवत् ॥ ७-१६७-४॥
    tamasā cāvakīryanta sūryaśca kaluṣo'bhavat |
    saṃpatanti ca bhūtāni kravyādāni prahṛṣṭavat || 7-167-4||

    MHB 7-167-5

    देवदानवगन्धर्वास्त्रस्ता आसन्विशां पते ।
    कथं कथाभवत्तीव्रा दृष्ट्वा तद्व्याकुलं महत् ॥ ७-१६७-५॥
    devadānavagandharvāstrastā āsanviśāṃ pate |
    kathaṃ kathābhavattīvrā dṛṣṭvā tadvyākulaṃ mahat || 7-167-5||

    MHB 7-167-6

    व्यथिताः सर्वराजानस्तदा ह्यासन्विचेतसः ।
    तद्दृष्ट्वा घोररूपं तु द्रौणेरस्त्रं भयावहम् ॥ ७-१६७-६॥
    vyathitāḥ sarvarājānastadā hyāsanvicetasaḥ |
    taddṛṣṭvā ghorarūpaṃ tu drauṇerastraṃ bhayāvaham || 7-167-6||

    MHB 7-167-7

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    निवर्तितेषु सैन्येषु द्रोणपुत्रेण संयुगे ।
    भृशं शोकाभितप्तेन पितुर्वधममृष्यता ॥ ७-१६७-७॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    nivartiteṣu sainyeṣu droṇaputreṇa saṃyuge |
    bhṛśaṃ śokābhitaptena piturvadhamamṛṣyatā || 7-167-7||

    MHB 7-167-8

    कुरूनापततो दृष्ट्वा धृष्टद्युम्नस्य रक्षणे ।
    को मन्त्रः पाण्डवेष्वासीत्तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१६७-८॥
    kurūnāpatato dṛṣṭvā dhṛṣṭadyumnasya rakṣaṇe |
    ko mantraḥ pāṇḍaveṣvāsīttanmamācakṣva saṃjaya || 7-167-8||

    MHB 7-167-9

    संजय उवाच ।
    प्रागेव विद्रुतान्दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान्युधिष्ठिरः ।
    पुनश्च तुमुलं शब्दं श्रुत्वार्जुनमभाषत ॥ ७-१६७-९॥
    saṃjaya uvāca |
    prāgeva vidrutāndṛṣṭvā dhārtarāṣṭrānyudhiṣṭhiraḥ |
    punaśca tumulaṃ śabdaṃ śrutvārjunamabhāṣata || 7-167-9||

    MHB 7-167-10

    आचार्ये निहते द्रोणे धृष्टद्युम्नेन संयुगे ।
    निहते वज्रहस्तेन यथा वृत्रे महासुरे ॥ ७-१६७-१०॥
    ācārye nihate droṇe dhṛṣṭadyumnena saṃyuge |
    nihate vajrahastena yathā vṛtre mahāsure || 7-167-10||

    MHB 7-167-11

    नाशंसन्त जयं युद्धे दीनात्मानो धनंजय ।
    आत्मत्राणे मतिं कृत्वा प्राद्रवन्कुरवो यथा ॥ ७-१६७-११॥
    nāśaṃsanta jayaṃ yuddhe dīnātmāno dhanaṃjaya |
    ātmatrāṇe matiṃ kṛtvā prādravankuravo yathā || 7-167-11||

    MHB 7-167-12

    केचिद्भ्रान्तै रथैस्तूर्णं निहतपार्ष्णियन्तृभिः ।
    विपताकध्वजच्छत्रैः पार्थिवाः शीर्णकूबरैः ॥ ७-१६७-१२॥
    kecidbhrāntai rathaistūrṇaṃ nihatapārṣṇiyantṛbhiḥ |
    vipatākadhvajacchatraiḥ pārthivāḥ śīrṇakūbaraiḥ || 7-167-12||

    MHB 7-167-13

    भग्ननीडैराकुलाश्वैरारुह्यान्ये विचेतसः ।
    भीताः पादैर्हयान्केचित्त्वरयन्तः स्वयं रथैः ।
    युगचक्राक्षभग्नैश्च द्रुताः केचिद्भयातुराः ॥ ७-१६७-१३॥
    bhagnanīḍairākulāśvairāruhyānye vicetasaḥ |
    bhītāḥ pādairhayānkecittvarayantaḥ svayaṃ rathaiḥ |
    yugacakrākṣabhagnaiśca drutāḥ kecidbhayāturāḥ || 7-167-13||

    MHB 7-167-14

    गजस्कन्धेषु संस्यूता नाराचैश्चलितासनाः ।
    शरार्तैर्विद्रुतैर्नागैर्हृताः केचिद्दिशो दश ॥ ७-१६७-१४॥
    gajaskandheṣu saṃsyūtā nārācaiścalitāsanāḥ |
    śarārtairvidrutairnāgairhṛtāḥ keciddiśo daśa || 7-167-14||

    MHB 7-167-15

    विशस्त्रकवचाश्चान्ये वाहनेभ्यः क्षितिं गताः ।
    संछिन्ना नेमिषु गता मृदिताश्च हयद्विपैः ॥ ७-१६७-१५॥
    viśastrakavacāścānye vāhanebhyaḥ kṣitiṃ gatāḥ |
    saṃchinnā nemiṣu gatā mṛditāśca hayadvipaiḥ || 7-167-15||

    MHB 7-167-16

    क्रोशन्तस्तात पुत्रेति पलायन्तोऽपरे भयात् ।
    नाभिजानन्ति चान्योन्यं कश्मलाभिहतौजसः ॥ ७-१६७-१६॥
    krośantastāta putreti palāyanto'pare bhayāt |
    nābhijānanti cānyonyaṃ kaśmalābhihataujasaḥ || 7-167-16||

    MHB 7-167-17

    पुत्रान्पितॄन्सखीन्भ्रातॄन्समारोप्य दृढक्षतान् ।
    जलेन क्लेदयन्त्यन्ये विमुच्य कवचान्यपि ॥ ७-१६७-१७॥
    putrānpitṝnsakhīnbhrātṝnsamāropya dṛḍhakṣatān |
    jalena kledayantyanye vimucya kavacānyapi || 7-167-17||

    MHB 7-167-18

    अवस्थां तादृशीं प्राप्य हते द्रोणे द्रुतं बलम् ।
    पुनरावर्तितं केन यदि जानासि शंस मे ॥ ७-१६७-१८॥
    avasthāṃ tādṛśīṃ prāpya hate droṇe drutaṃ balam |
    punarāvartitaṃ kena yadi jānāsi śaṃsa me || 7-167-18||

    MHB 7-167-19

    हयानां हेषतां शब्दः कुञ्जराणां च बृंहताम् ।
    रथनेमिस्वनश्चात्र विमिश्रः श्रूयते महान् ॥ ७-१६७-१९॥
    hayānāṃ heṣatāṃ śabdaḥ kuñjarāṇāṃ ca bṛṃhatām |
    rathanemisvanaścātra vimiśraḥ śrūyate mahān || 7-167-19||

    MHB 7-167-20

    एते शब्दा भृशं तीव्राः प्रवृत्ताः कुरुसागरे ।
    मुहुर्मुहुरुदीर्यन्तः कम्पयन्ति हि मामकान् ॥ ७-१६७-२०॥
    ete śabdā bhṛśaṃ tīvrāḥ pravṛttāḥ kurusāgare |
    muhurmuhurudīryantaḥ kampayanti hi māmakān || 7-167-20||

    MHB 7-167-21

    य एष तुमुलः शब्दः श्रूयते लोमहर्षणः ।
    सेन्द्रानप्येष लोकांस्त्रीन्भञ्ज्यादिति मतिर्मम ॥ ७-१६७-२१॥
    ya eṣa tumulaḥ śabdaḥ śrūyate lomaharṣaṇaḥ |
    sendrānapyeṣa lokāṃstrīnbhañjyāditi matirmama || 7-167-21||

    MHB 7-167-22

    मन्ये वज्रधरस्यैष निनादो भैरवस्वनः ।
    द्रोणे हते कौरवार्थं व्यक्तमभ्येति वासवः ॥ ७-१६७-२२॥
    manye vajradharasyaiṣa ninādo bhairavasvanaḥ |
    droṇe hate kauravārthaṃ vyaktamabhyeti vāsavaḥ || 7-167-22||

    MHB 7-167-23

    प्रहृष्टलोमकूपाः स्म संविग्नरथकुञ्जराः ।
    धनंजय गुरुं श्रुत्वा तत्र नादं सुभीषणम् ॥ ७-१६७-२३॥
    prahṛṣṭalomakūpāḥ sma saṃvignarathakuñjarāḥ |
    dhanaṃjaya guruṃ śrutvā tatra nādaṃ subhīṣaṇam || 7-167-23||

    MHB 7-167-24

    क एष कौरवान्दीर्णानवस्थाप्य महारथः ।
    निवर्तयति युद्धार्थं मृधे देवेश्वरो यथा ॥ ७-१६७-२४॥
    ka eṣa kauravāndīrṇānavasthāpya mahārathaḥ |
    nivartayati yuddhārthaṃ mṛdhe deveśvaro yathā || 7-167-24||

    MHB 7-167-25

    अर्जुन उवाच ।
    उद्यम्यात्मानमुग्राय कर्मणे धैर्यमास्थिताः ।
    धमन्ति कौरवाः शङ्खान्यस्य वीर्यमुपाश्रिताः ॥ ७-१६७-२५॥
    arjuna uvāca |
    udyamyātmānamugrāya karmaṇe dhairyamāsthitāḥ |
    dhamanti kauravāḥ śaṅkhānyasya vīryamupāśritāḥ || 7-167-25||

    MHB 7-167-26

    यत्र ते संशयो राजन्न्यस्तशस्त्रे गुरौ हते ।
    धार्तराष्ट्रानवस्थाप्य क एष नदतीति ह ॥ ७-१६७-२६॥
    yatra te saṃśayo rājannyastaśastre gurau hate |
    dhārtarāṣṭrānavasthāpya ka eṣa nadatīti ha || 7-167-26||

    MHB 7-167-27

    ह्रीमन्तं तं महाबाहुं मत्तद्विरदगामिनम् ।
    व्याख्यास्याम्युग्रकर्माणं कुरूणामभयंकरम् ॥ ७-१६७-२७॥
    hrīmantaṃ taṃ mahābāhuṃ mattadviradagāminam |
    vyākhyāsyāmyugrakarmāṇaṃ kurūṇāmabhayaṃkaram || 7-167-27||

    MHB 7-167-28

    यस्मिञ्जाते ददौ द्रोणो गवां दशशतं धनम् ।
    ब्राह्मणेभ्यो महार्हेभ्यः सोऽश्वत्थामैष गर्जति ॥ ७-१६७-२८॥
    yasmiñjāte dadau droṇo gavāṃ daśaśataṃ dhanam |
    brāhmaṇebhyo mahārhebhyaḥ so'śvatthāmaiṣa garjati || 7-167-28||

    MHB 7-167-29

    जातमात्रेण वीरेण येनोच्चैःश्रवसा इव ।
    हेषता कम्पिता भूमिर्लोकाश्च सकलास्त्रयः ॥ ७-१६७-२९॥
    jātamātreṇa vīreṇa yenoccaiḥśravasā iva |
    heṣatā kampitā bhūmirlokāśca sakalāstrayaḥ || 7-167-29||

    MHB 7-167-30

    तच्छ्रुत्वान्तर्हितं भूतं नाम चास्याकरोत्तदा ।
    अश्वत्थामेति सोऽद्यैष शूरो नदति पाण्डव ॥ ७-१६७-३०॥
    tacchrutvāntarhitaṃ bhūtaṃ nāma cāsyākarottadā |
    aśvatthāmeti so'dyaiṣa śūro nadati pāṇḍava || 7-167-30||

    MHB 7-167-31

    योऽद्यानाथ इवाक्रम्य पार्षतेन हतस्तथा ।
    कर्मणा सुनृशंसेन तस्य नाथो व्यवस्थितः ॥ ७-१६७-३१॥
    yo'dyānātha ivākramya pārṣatena hatastathā |
    karmaṇā sunṛśaṃsena tasya nātho vyavasthitaḥ || 7-167-31||

    MHB 7-167-32

    गुरुं मे यत्र पाञ्चाल्यः केशपक्षे परामृशत् ।
    तन्न जातु क्षमेद्द्रौणिर्जानन्पौरुषमात्मनः ॥ ७-१६७-३२॥
    guruṃ me yatra pāñcālyaḥ keśapakṣe parāmṛśat |
    tanna jātu kṣameddrauṇirjānanpauruṣamātmanaḥ || 7-167-32||

    MHB 7-167-33

    उपचीर्णो गुरुर्मिथ्या भवता राज्यकारणात् ।
    धर्मज्ञेन सता नाम सोऽधर्मः सुमहान्कृतः ॥ ७-१६७-३३॥
    upacīrṇo gururmithyā bhavatā rājyakāraṇāt |
    dharmajñena satā nāma so'dharmaḥ sumahānkṛtaḥ || 7-167-33||

    MHB 7-167-34

    सर्वधर्मोपपन्नोऽयं मम शिष्यश्च पाण्डवः ।
    नायं वक्ष्यति मिथ्येति प्रत्ययं कृतवांस्त्वयि ॥ ७-१६७-३४॥
    sarvadharmopapanno'yaṃ mama śiṣyaśca pāṇḍavaḥ |
    nāyaṃ vakṣyati mithyeti pratyayaṃ kṛtavāṃstvayi || 7-167-34||

    MHB 7-167-35

    स सत्यकञ्चुकं नाम प्रविष्टेन ततोऽनृतम् ।
    आचार्य उक्तो भवता हतः कुञ्जर इत्युत ॥ ७-१६७-३५॥
    sa satyakañcukaṃ nāma praviṣṭena tato'nṛtam |
    ācārya ukto bhavatā hataḥ kuñjara ityuta || 7-167-35||

    MHB 7-167-36

    ततः शस्त्रं समुत्सृज्य निर्ममो गतचेतनः ।
    आसीत्स विह्वलो राजन्यथा दृष्टस्त्वया विभुः ॥ ७-१६७-३६॥
    tataḥ śastraṃ samutsṛjya nirmamo gatacetanaḥ |
    āsītsa vihvalo rājanyathā dṛṣṭastvayā vibhuḥ || 7-167-36||

    MHB 7-167-37

    स तु शोकेन चाविष्टो विमुखः पुत्रवत्सलः ।
    शाश्वतं धर्ममुत्सृज्य गुरुः शिष्येण घातितः ॥ ७-१६७-३७॥
    sa tu śokena cāviṣṭo vimukhaḥ putravatsalaḥ |
    śāśvataṃ dharmamutsṛjya guruḥ śiṣyeṇa ghātitaḥ || 7-167-37||

    MHB 7-167-38

    न्यस्तशस्त्रमधर्मेण घातयित्वा गुरुं भवान् ।
    रक्षत्विदानीं सामात्यो यदि शक्नोषि पार्षतम् ॥ ७-१६७-३८॥
    nyastaśastramadharmeṇa ghātayitvā guruṃ bhavān |
    rakṣatvidānīṃ sāmātyo yadi śaknoṣi pārṣatam || 7-167-38||

    MHB 7-167-39

    ग्रस्तमाचार्यपुत्रेण क्रुद्धेन हतबन्धुना ।
    सर्वे वयं परित्रातुं न शक्ष्यामोऽद्य पार्षतम् ॥ ७-१६७-३९॥
    grastamācāryaputreṇa kruddhena hatabandhunā |
    sarve vayaṃ paritrātuṃ na śakṣyāmo'dya pārṣatam || 7-167-39||

    MHB 7-167-40

    सौहार्दं सर्वभूतेषु यः करोत्यतिमात्रशः ।
    सोऽद्य केशग्रहं श्रुत्वा पितुर्धक्ष्यति नो रणे ॥ ७-१६७-४०॥
    sauhārdaṃ sarvabhūteṣu yaḥ karotyatimātraśaḥ |
    so'dya keśagrahaṃ śrutvā piturdhakṣyati no raṇe || 7-167-40||

    MHB 7-167-41

    विक्रोशमाने हि मयि भृशमाचार्यगृद्धिनि ।
    अवकीर्य स्वधर्मं हि शिष्येण निहतो गुरुः ॥ ७-१६७-४१॥
    vikrośamāne hi mayi bhṛśamācāryagṛddhini |
    avakīrya svadharmaṃ hi śiṣyeṇa nihato guruḥ || 7-167-41||

    MHB 7-167-42

    यदा गतं वयो भूयः शिष्टमल्पतरं च नः ।
    तस्येदानीं विकारोऽयमधर्मो यत्कृतो महान् ॥ ७-१६७-४२॥
    yadā gataṃ vayo bhūyaḥ śiṣṭamalpataraṃ ca naḥ |
    tasyedānīṃ vikāro'yamadharmo yatkṛto mahān || 7-167-42||

    MHB 7-167-43

    पितेव नित्यं सौहार्दात्पितेव स हि धर्मतः ।
    सोऽल्पकालस्य राज्यस्य कारणान्निहतो गुरुः ॥ ७-१६७-४३॥
    piteva nityaṃ sauhārdātpiteva sa hi dharmataḥ |
    so'lpakālasya rājyasya kāraṇānnihato guruḥ || 7-167-43||

    MHB 7-167-44

    धृतराष्ट्रेण भीष्माय द्रोणाय च विशां पते ।
    विसृष्टा पृथिवी सर्वा सह पुत्रैश्च तत्परैः ॥ ७-१६७-४४॥
    dhṛtarāṣṭreṇa bhīṣmāya droṇāya ca viśāṃ pate |
    visṛṣṭā pṛthivī sarvā saha putraiśca tatparaiḥ || 7-167-44||

    MHB 7-167-45

    स प्राप्य तादृशीं वृत्तिं सत्कृतः सततं परैः ।
    अवृणीत सदा पुत्रान्मामेवाभ्यधिकं गुरुः ॥ ७-१६७-४५॥
    sa prāpya tādṛśīṃ vṛttiṃ satkṛtaḥ satataṃ paraiḥ |
    avṛṇīta sadā putrānmāmevābhyadhikaṃ guruḥ || 7-167-45||

    MHB 7-167-46

    अक्षीयमाणो न्यस्तास्त्रस्त्वद्वाक्येनाहवे हतः ।
    न त्वेनं युध्यमानं वै हन्यादपि शतक्रतुः ॥ ७-१६७-४६॥
    akṣīyamāṇo nyastāstrastvadvākyenāhave hataḥ |
    na tvenaṃ yudhyamānaṃ vai hanyādapi śatakratuḥ || 7-167-46||

    MHB 7-167-47

    तस्याचार्यस्य वृद्धस्य द्रोहो नित्योपकारिणः ।
    कृतो ह्यनार्यैरस्माभी राज्यार्थे लघुबुद्धिभिः ॥ ७-१६७-४७॥
    tasyācāryasya vṛddhasya droho nityopakāriṇaḥ |
    kṛto hyanāryairasmābhī rājyārthe laghubuddhibhiḥ || 7-167-47||

    MHB 7-167-48

    पुत्रान्भ्रातॄन्पितॄन्दाराञ्जीवितं चैव वासविः ।
    त्यजेत्सर्वं मम प्रेम्णा जानात्येतद्धि मे गुरुः ॥ ७-१६७-४८॥
    putrānbhrātṝnpitṝndārāñjīvitaṃ caiva vāsaviḥ |
    tyajetsarvaṃ mama premṇā jānātyetaddhi me guruḥ || 7-167-48||

    MHB 7-167-49

    स मया राज्यकामेन हन्यमानोऽप्युपेक्षितः ।
    तस्मादवाक्शिरा राजन्प्राप्तोऽस्मि नरकं विभो ॥ ७-१६७-४९॥
    sa mayā rājyakāmena hanyamāno'pyupekṣitaḥ |
    tasmādavākśirā rājanprāpto'smi narakaṃ vibho || 7-167-49||

    MHB 7-167-50

    ब्राह्मणं वृद्धमाचार्यं न्यस्तशस्त्रं यथा मुनिम् ।
    घातयित्वाद्य राज्यार्थे मृतं श्रेयो न जीवितम् ॥ ७-१६७-५०॥
    brāhmaṇaṃ vṛddhamācāryaṃ nyastaśastraṃ yathā munim |
    ghātayitvādya rājyārthe mṛtaṃ śreyo na jīvitam || 7-167-50||

    Adhyaya: 168/173 (39)

    MHB 7-168-1

    संजय उवाच ।
    अर्जुनस्य वचः श्रुत्वा नोचुस्तत्र महारथाः ।
    अप्रियं वा प्रियं वापि महाराज धनंजयम् ॥ ७-१६८-१॥
    saṃjaya uvāca |
    arjunasya vacaḥ śrutvā nocustatra mahārathāḥ |
    apriyaṃ vā priyaṃ vāpi mahārāja dhanaṃjayam || 7-168-1||

    MHB 7-168-2

    ततः क्रुद्धो महाबाहुर्भीमसेनोऽभ्यभाषत ।
    उत्स्मयन्निव कौन्तेयमर्जुनं भरतर्षभ ॥ ७-१६८-२॥
    tataḥ kruddho mahābāhurbhīmaseno'bhyabhāṣata |
    utsmayanniva kaunteyamarjunaṃ bharatarṣabha || 7-168-2||

    MHB 7-168-3

    मुनिर्यथारण्यगतो भाषसे धर्मसंहितम् ।
    न्यस्तदण्डो यथा पार्थ ब्राह्मणः संशितव्रतः ॥ ७-१६८-३॥
    muniryathāraṇyagato bhāṣase dharmasaṃhitam |
    nyastadaṇḍo yathā pārtha brāhmaṇaḥ saṃśitavrataḥ || 7-168-3||

    MHB 7-168-4

    क्षतात्त्राता क्षताज्जीवन्क्षान्तस्त्रिष्वपि साधुषु ।
    क्षत्रियः क्षितिमाप्नोति क्षिप्रं धर्मं यशः श्रियम् ॥ ७-१६८-४॥
    kṣatāttrātā kṣatājjīvankṣāntastriṣvapi sādhuṣu |
    kṣatriyaḥ kṣitimāpnoti kṣipraṃ dharmaṃ yaśaḥ śriyam || 7-168-4||

    MHB 7-168-5

    स भवान्क्षत्रियगुणैर्युक्तः सर्वैः कुलोद्वहः ।
    अविपश्चिद्यथा वाक्यं व्याहरन्नाद्य शोभसे ॥ ७-१६८-५॥
    sa bhavānkṣatriyaguṇairyuktaḥ sarvaiḥ kulodvahaḥ |
    avipaścidyathā vākyaṃ vyāharannādya śobhase || 7-168-5||

    MHB 7-168-6

    पराक्रमस्ते कौन्तेय शक्रस्येव शचीपतेः ।
    न चातिवर्तसे धर्मं वेलामिव महोदधिः ॥ ७-१६८-६॥
    parākramaste kaunteya śakrasyeva śacīpateḥ |
    na cātivartase dharmaṃ velāmiva mahodadhiḥ || 7-168-6||

    MHB 7-168-7

    न पूजयेत्त्वा कोऽन्वद्य यत्त्रयोदशवार्षिकम् ।
    अमर्षं पृष्ठतः कृत्वा धर्ममेवाभिकाङ्क्षसे ॥ ७-१६८-७॥
    na pūjayettvā ko'nvadya yattrayodaśavārṣikam |
    amarṣaṃ pṛṣṭhataḥ kṛtvā dharmamevābhikāṅkṣase || 7-168-7||

    MHB 7-168-8

    दिष्ट्या तात मनस्तेऽद्य स्वधर्ममनुवर्तते ।
    आनृशंस्ये च ते दिष्ट्या बुद्धिः सततमच्युत ॥ ७-१६८-८॥
    diṣṭyā tāta manaste'dya svadharmamanuvartate |
    ānṛśaṃsye ca te diṣṭyā buddhiḥ satatamacyuta || 7-168-8||

    MHB 7-168-9

    यत्तु धर्मप्रवृत्तस्य हृतं राज्यमधर्मतः ।
    द्रौपदी च परामृष्टा सभामानीय शत्रुभिः ॥ ७-१६८-९॥
    yattu dharmapravṛttasya hṛtaṃ rājyamadharmataḥ |
    draupadī ca parāmṛṣṭā sabhāmānīya śatrubhiḥ || 7-168-9||

    MHB 7-168-10

    वनं प्रव्राजिताश्चास्म वल्कलाजिनवाससः ।
    अनर्हमाणास्तं भावं त्रयोदश समाः परैः ॥ ७-१६८-१०॥
    vanaṃ pravrājitāścāsma valkalājinavāsasaḥ |
    anarhamāṇāstaṃ bhāvaṃ trayodaśa samāḥ paraiḥ || 7-168-10||

    MHB 7-168-11

    एतान्यमर्षस्थानानि मर्षितानि त्वयानघ ।
    क्षत्रधर्मप्रसक्तेन सर्वमेतदनुष्ठितम् ॥ ७-१६८-११॥
    etānyamarṣasthānāni marṣitāni tvayānagha |
    kṣatradharmaprasaktena sarvametadanuṣṭhitam || 7-168-11||

    MHB 7-168-12

    तमधर्ममपाक्रष्टुमारब्धः सहितस्त्वया ।
    सानुबन्धान्हनिष्यामि क्षुद्रान्राज्यहरानहम् ॥ ७-१६८-१२॥
    tamadharmamapākraṣṭumārabdhaḥ sahitastvayā |
    sānubandhānhaniṣyāmi kṣudrānrājyaharānaham || 7-168-12||

    MHB 7-168-13

    त्वया तु कथितं पूर्वं युद्धायाभ्यागता वयम् ।
    घटामश्च यथाशक्ति त्वं तु नोऽद्य जुगुप्ससे ॥ ७-१६८-१३॥
    tvayā tu kathitaṃ pūrvaṃ yuddhāyābhyāgatā vayam |
    ghaṭāmaśca yathāśakti tvaṃ tu no'dya jugupsase || 7-168-13||

    MHB 7-168-14

    स्वधर्मं नेच्छसे ज्ञातुं मिथ्या वचनमेव ते ।
    भयार्दितानामस्माकं वाचा मर्माणि कृन्तसि ॥ ७-१६८-१४॥
    svadharmaṃ necchase jñātuṃ mithyā vacanameva te |
    bhayārditānāmasmākaṃ vācā marmāṇi kṛntasi || 7-168-14||

    MHB 7-168-15

    वपन्व्रणे क्षारमिव क्षतानां शत्रुकर्शन ।
    विदीर्यते मे हृदयं त्वया वाक्शल्यपीडितम् ॥ ७-१६८-१५॥
    vapanvraṇe kṣāramiva kṣatānāṃ śatrukarśana |
    vidīryate me hṛdayaṃ tvayā vākśalyapīḍitam || 7-168-15||

    MHB 7-168-16

    अधर्ममेतद्विपुलं धार्मिकः सन्न बुध्यसे ।
    यत्त्वमात्मानमस्मांश्च प्रशंस्यान्न प्रशंससि ।
    यः कलां षोडशीं त्वत्तो नार्हते तं प्रशंससि ॥ ७-१६८-१६॥
    adharmametadvipulaṃ dhārmikaḥ sanna budhyase |
    yattvamātmānamasmāṃśca praśaṃsyānna praśaṃsasi |
    yaḥ kalāṃ ṣoḍaśīṃ tvatto nārhate taṃ praśaṃsasi || 7-168-16||

    MHB 7-168-17

    स्वयमेवात्मनो वक्तुं न युक्तं गुणसंस्तवम् ।
    दारयेयं महीं क्रोधाद्विकिरेयं च पर्वतान् ॥ ७-१६८-१७॥
    svayamevātmano vaktuṃ na yuktaṃ guṇasaṃstavam |
    dārayeyaṃ mahīṃ krodhādvikireyaṃ ca parvatān || 7-168-17||

    MHB 7-168-18

    आविध्य च गदां गुर्वीं भीमां काञ्चनमालिनीम् ।
    गिरिप्रकाशान्क्षितिजान्भञ्जेयमनिलो यथा ॥ ७-१६८-१८॥
    āvidhya ca gadāṃ gurvīṃ bhīmāṃ kāñcanamālinīm |
    giriprakāśānkṣitijānbhañjeyamanilo yathā || 7-168-18||

    MHB 7-168-19

    स त्वमेवंविधं जानन्भ्रातरं मां नरर्षभ ।
    द्रोणपुत्राद्भयं कर्तुं नार्हस्यमितविक्रम ॥ ७-१६८-१९॥
    sa tvamevaṃvidhaṃ jānanbhrātaraṃ māṃ nararṣabha |
    droṇaputrādbhayaṃ kartuṃ nārhasyamitavikrama || 7-168-19||

    MHB 7-168-20

    अथ वा तिष्ठ बीभत्सो सह सर्वैर्नरर्षभैः ।
    अहमेनं गदापाणिर्जेष्याम्येको महाहवे ॥ ७-१६८-२०॥
    atha vā tiṣṭha bībhatso saha sarvairnararṣabhaiḥ |
    ahamenaṃ gadāpāṇirjeṣyāmyeko mahāhave || 7-168-20||

    MHB 7-168-21

    ततः पाञ्चालराजस्य पुत्रः पार्थमथाब्रवीत् ।
    संक्रुद्धमिव नर्दन्तं हिरण्यकशिपुं हरिः ॥ ७-१६८-२१॥
    tataḥ pāñcālarājasya putraḥ pārthamathābravīt |
    saṃkruddhamiva nardantaṃ hiraṇyakaśipuṃ hariḥ || 7-168-21||

    MHB 7-168-22

    बीभत्सो विप्रकर्माणि विदितानि मनीषिणाम् ।
    याजनाध्यापने दानं तथा यज्ञप्रतिग्रहौ ॥ ७-१६८-२२॥
    bībhatso viprakarmāṇi viditāni manīṣiṇām |
    yājanādhyāpane dānaṃ tathā yajñapratigrahau || 7-168-22||

    MHB 7-168-23

    षष्ठमध्ययनं नाम तेषां कस्मिन्प्रतिष्ठितः ।
    हतो द्रोणो मया यत्तत्किं मां पार्थ विगर्हसे ॥ ७-१६८-२३॥
    ṣaṣṭhamadhyayanaṃ nāma teṣāṃ kasminpratiṣṭhitaḥ |
    hato droṇo mayā yattatkiṃ māṃ pārtha vigarhase || 7-168-23||

    MHB 7-168-24

    अपक्रान्तः स्वधर्माच्च क्षत्रधर्ममुपाश्रितः ।
    अमानुषेण हन्त्यस्मानस्त्रेण क्षुद्रकर्मकृत् ॥ ७-१६८-२४॥
    apakrāntaḥ svadharmācca kṣatradharmamupāśritaḥ |
    amānuṣeṇa hantyasmānastreṇa kṣudrakarmakṛt || 7-168-24||

    MHB 7-168-25

    तथा मायां प्रयुञ्जानमसह्यं ब्राह्मणब्रुवम् ।
    माययैव निहन्याद्यो न युक्तं पार्थ तत्र किम् ॥ ७-१६८-२५॥
    tathā māyāṃ prayuñjānamasahyaṃ brāhmaṇabruvam |
    māyayaiva nihanyādyo na yuktaṃ pārtha tatra kim || 7-168-25||

    MHB 7-168-26

    तस्मिंस्तथा मया शस्ते यदि द्रौणायनी रुषा ।
    कुरुते भैरवं नादं तत्र किं मम हीयते ॥ ७-१६८-२६॥
    tasmiṃstathā mayā śaste yadi drauṇāyanī ruṣā |
    kurute bhairavaṃ nādaṃ tatra kiṃ mama hīyate || 7-168-26||

    MHB 7-168-27

    न चाद्भुतमिदं मन्ये यद्द्रौणिः शुद्धगर्जया ।
    घातयिष्यति कौरव्यान्परित्रातुमशक्नुवन् ॥ ७-१६८-२७॥
    na cādbhutamidaṃ manye yaddrauṇiḥ śuddhagarjayā |
    ghātayiṣyati kauravyānparitrātumaśaknuvan || 7-168-27||

    MHB 7-168-28

    यच्च मां धार्मिको भूत्वा ब्रवीषि गुरुघातिनम् ।
    तदर्थमहमुत्पन्नः पाञ्चाल्यस्य सुतोऽनलात् ॥ ७-१६८-२८॥
    yacca māṃ dhārmiko bhūtvā bravīṣi gurughātinam |
    tadarthamahamutpannaḥ pāñcālyasya suto'nalāt || 7-168-28||

    MHB 7-168-29

    यस्य कार्यमकार्यं वा युध्यतः स्यात्समं रणे ।
    तं कथं ब्राह्मणं ब्रूयाः क्षत्रियं वा धनंजय ॥ ७-१६८-२९॥
    yasya kāryamakāryaṃ vā yudhyataḥ syātsamaṃ raṇe |
    taṃ kathaṃ brāhmaṇaṃ brūyāḥ kṣatriyaṃ vā dhanaṃjaya || 7-168-29||

    MHB 7-168-30

    यो ह्यनस्त्रविदो हन्याद्ब्रह्मास्त्रैः क्रोधमूर्छितः ।
    सर्वोपायैर्न स कथं वध्यः पुरुषसत्तम ॥ ७-१६८-३०॥
    yo hyanastravido hanyādbrahmāstraiḥ krodhamūrchitaḥ |
    sarvopāyairna sa kathaṃ vadhyaḥ puruṣasattama || 7-168-30||

    MHB 7-168-31

    विधर्मिणं धर्मविद्भिः प्रोक्तं तेषां विषोपमम् ।
    जानन्धर्मार्थतत्त्वज्ञः किमर्जुन विगर्हसे ॥ ७-१६८-३१॥
    vidharmiṇaṃ dharmavidbhiḥ proktaṃ teṣāṃ viṣopamam |
    jānandharmārthatattvajñaḥ kimarjuna vigarhase || 7-168-31||

    MHB 7-168-32

    नृशंसः स मयाक्रम्य रथ एव निपातितः ।
    तन्माभिनन्द्यं बीभत्सो किमर्थं नाभिनन्दसे ॥ ७-१६८-३२॥
    nṛśaṃsaḥ sa mayākramya ratha eva nipātitaḥ |
    tanmābhinandyaṃ bībhatso kimarthaṃ nābhinandase || 7-168-32||

    MHB 7-168-33

    कृते रणे कथं पार्थ ज्वलनार्कविषोपमम् ।
    भीमं द्रोणशिरश्छेदे प्रशस्यं न प्रशंससि ॥ ७-१६८-३३॥
    kṛte raṇe kathaṃ pārtha jvalanārkaviṣopamam |
    bhīmaṃ droṇaśiraśchede praśasyaṃ na praśaṃsasi || 7-168-33||

    MHB 7-168-34

    योऽसौ ममैव नान्यस्य बान्धवान्युधि जघ्निवान् ।
    छित्त्वापि तस्य मूर्धानं नैवास्मि विगतज्वरः ॥ ७-१६८-३४॥
    yo'sau mamaiva nānyasya bāndhavānyudhi jaghnivān |
    chittvāpi tasya mūrdhānaṃ naivāsmi vigatajvaraḥ || 7-168-34||

    MHB 7-168-35

    तच्च मे कृन्तते मर्म यन्न तस्य शिरो मया ।
    निषादविषये क्षिप्तं जयद्रथशिरो यथा ॥ ७-१६८-३५॥
    tacca me kṛntate marma yanna tasya śiro mayā |
    niṣādaviṣaye kṣiptaṃ jayadrathaśiro yathā || 7-168-35||

    MHB 7-168-36

    अवधश्चापि शत्रूणामधर्मः शिष्यतेऽर्जुन ।
    क्षत्रियस्य ह्ययं धर्मो हन्याद्धन्येत वा पुनः ॥ ७-१६८-३६॥
    avadhaścāpi śatrūṇāmadharmaḥ śiṣyate'rjuna |
    kṣatriyasya hyayaṃ dharmo hanyāddhanyeta vā punaḥ || 7-168-36||

    MHB 7-168-37

    स शत्रुर्निहतः संख्ये मया धर्मेण पाण्डव ।
    यथा त्वया हतः शूरो भगदत्तः पितुः सखा ॥ ७-१६८-३७॥
    sa śatrurnihataḥ saṃkhye mayā dharmeṇa pāṇḍava |
    yathā tvayā hataḥ śūro bhagadattaḥ pituḥ sakhā || 7-168-37||

    MHB 7-168-38

    पितामहं रणे हत्वा मन्यसे धर्ममात्मनः ।
    मया शत्रौ हते कस्मात्पापे धर्मं न मन्यसे ॥ ७-१६८-३८॥
    pitāmahaṃ raṇe hatvā manyase dharmamātmanaḥ |
    mayā śatrau hate kasmātpāpe dharmaṃ na manyase || 7-168-38||

    MHB 7-168-39

    नानृतः पाण्डवो ज्येष्ठो नाहं वाधार्मिकोऽर्जुन ।
    शिष्यध्रुङ्निहतः पापो युध्यस्व विजयस्तव ॥ ७-१६८-३९॥
    nānṛtaḥ pāṇḍavo jyeṣṭho nāhaṃ vādhārmiko'rjuna |
    śiṣyadhruṅnihataḥ pāpo yudhyasva vijayastava || 7-168-39||

    Adhyaya: 169/173 (62)

    MHB 7-169-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    साङ्गा वेदा यथान्यायं येनाधीता महात्मना ।
    यस्मिन्साक्षाद्धनुर्वेदो ह्रीनिषेधे प्रतिष्ठितः ॥ ७-१६९-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    sāṅgā vedā yathānyāyaṃ yenādhītā mahātmanā |
    yasminsākṣāddhanurvedo hrīniṣedhe pratiṣṭhitaḥ || 7-169-1||

    MHB 7-169-2

    तस्मिन्नाक्रुश्यति द्रोणे महर्षितनये तदा ।
    नीचात्मना नृशंसेन क्षुद्रेण गुरुघातिना ॥ ७-१६९-२॥
    tasminnākruśyati droṇe maharṣitanaye tadā |
    nīcātmanā nṛśaṃsena kṣudreṇa gurughātinā || 7-169-2||

    MHB 7-169-3

    यस्य प्रसादात्कर्माणि कुर्वन्ति पुरुषर्षभाः ।
    अमानुषाणि संग्रामे देवैरसुकराणि च ॥ ७-१६९-३॥
    yasya prasādātkarmāṇi kurvanti puruṣarṣabhāḥ |
    amānuṣāṇi saṃgrāme devairasukarāṇi ca || 7-169-3||

    MHB 7-169-4

    तस्मिन्नाक्रुश्यति द्रोणे समक्षं पापकर्मिणः ।
    नामर्षं तत्र कुर्वन्ति धिक्क्षत्रं धिगमर्षितम् ॥ ७-१६९-४॥
    tasminnākruśyati droṇe samakṣaṃ pāpakarmiṇaḥ |
    nāmarṣaṃ tatra kurvanti dhikkṣatraṃ dhigamarṣitam || 7-169-4||

    MHB 7-169-5

    पार्थाः सर्वे च राजानः पृथिव्यां ये धनुर्धराः ।
    श्रुत्वा किमाहुः पाञ्चाल्यं तन्ममाचक्ष्व संजय ॥ ७-१६९-५॥
    pārthāḥ sarve ca rājānaḥ pṛthivyāṃ ye dhanurdharāḥ |
    śrutvā kimāhuḥ pāñcālyaṃ tanmamācakṣva saṃjaya || 7-169-5||

    MHB 7-169-6

    संजय उवाच ।
    श्रुत्वा द्रुपदपुत्रस्य ता वाचः क्रूरकर्मणः ।
    तूष्णीं बभूवू राजानः सर्व एव विशां पते ॥ ७-१६९-६॥
    saṃjaya uvāca |
    śrutvā drupadaputrasya tā vācaḥ krūrakarmaṇaḥ |
    tūṣṇīṃ babhūvū rājānaḥ sarva eva viśāṃ pate || 7-169-6||

    MHB 7-169-7

    अर्जुनस्तु कटाक्षेण जिह्मं प्रेक्ष्य च पार्षतम् ।
    सबाष्पमभिनिःश्वस्य धिग्धिग्धिगिति चाब्रवीत् ॥ ७-१६९-७॥
    arjunastu kaṭākṣeṇa jihmaṃ prekṣya ca pārṣatam |
    sabāṣpamabhiniḥśvasya dhigdhigdhigiti cābravīt || 7-169-7||

    MHB 7-169-8

    युधिष्ठिरश्च भीमश्च यमौ कृष्णस्तथापरे ।
    आसन्सुव्रीडिता राजन्सात्यकिरिदमब्रवीत् ॥ ७-१६९-८॥
    yudhiṣṭhiraśca bhīmaśca yamau kṛṣṇastathāpare |
    āsansuvrīḍitā rājansātyakiridamabravīt || 7-169-8||

    MHB 7-169-9

    नेहास्ति पुरुषः कश्चिद्य इमं पापपूरुषम् ।
    भाषमाणमकल्याणं शीघ्रं हन्यान्नराधमम् ॥ ७-१६९-९॥
    nehāsti puruṣaḥ kaścidya imaṃ pāpapūruṣam |
    bhāṣamāṇamakalyāṇaṃ śīghraṃ hanyānnarādhamam || 7-169-9||

    MHB 7-169-10

    कथं च शतधा जिह्वा न ते मूर्धा च दीर्यते ।
    गुरुमाक्रोशतः क्षुद्र न चाधर्मेण पात्यसे ॥ ७-१६९-१०॥
    kathaṃ ca śatadhā jihvā na te mūrdhā ca dīryate |
    gurumākrośataḥ kṣudra na cādharmeṇa pātyase || 7-169-10||

    MHB 7-169-11

    याप्यस्त्वमसि पार्थैश्च सर्वैश्चान्धकवृष्णिभिः ।
    यत्कर्म कलुषं कृत्वा श्लाघसे जनसंसदि ॥ ७-१६९-११॥
    yāpyastvamasi pārthaiśca sarvaiścāndhakavṛṣṇibhiḥ |
    yatkarma kaluṣaṃ kṛtvā ślāghase janasaṃsadi || 7-169-11||

    MHB 7-169-12

    अकार्यं तादृशं कृत्वा पुनरेव गुरुं क्षिपन् ।
    वध्यस्त्वं न त्वयार्थोऽस्ति मुहूर्तमपि जीवता ॥ ७-१६९-१२॥
    akāryaṃ tādṛśaṃ kṛtvā punareva guruṃ kṣipan |
    vadhyastvaṃ na tvayārtho'sti muhūrtamapi jīvatā || 7-169-12||

    MHB 7-169-13

    कस्त्वेतद्व्यवसेदार्यस्त्वदन्यः पुरुषाधमः ।
    निगृह्य केशेषु वधं गुरोर्धर्मात्मनः सतः ॥ ७-१६९-१३॥
    kastvetadvyavasedāryastvadanyaḥ puruṣādhamaḥ |
    nigṛhya keśeṣu vadhaṃ gurordharmātmanaḥ sataḥ || 7-169-13||

    MHB 7-169-14

    सप्तावरे तथा पूर्वे बान्धवास्ते निपातिताः ।
    यशसा च परित्यक्तास्त्वां प्राप्य कुलपांसनम् ॥ ७-१६९-१४॥
    saptāvare tathā pūrve bāndhavāste nipātitāḥ |
    yaśasā ca parityaktāstvāṃ prāpya kulapāṃsanam || 7-169-14||

    MHB 7-169-15

    उक्तवांश्चापि यत्पार्थं भीष्मं प्रति नरर्षभम् ।
    तथान्तो विहितस्तेन स्वयमेव महात्मना ॥ ७-१६९-१५॥
    uktavāṃścāpi yatpārthaṃ bhīṣmaṃ prati nararṣabham |
    tathānto vihitastena svayameva mahātmanā || 7-169-15||

    MHB 7-169-16

    तस्यापि तव सोदर्यो निहन्ता पापकृत्तमः ।
    नान्यः पाञ्चालपुत्रेभ्यो विद्यते भुवि पापकृत् ॥ ७-१६९-१६॥
    tasyāpi tava sodaryo nihantā pāpakṛttamaḥ |
    nānyaḥ pāñcālaputrebhyo vidyate bhuvi pāpakṛt || 7-169-16||

    MHB 7-169-17

    स चापि सृष्टः पित्रा ते भीष्मस्यान्तकरः किल ।
    शिखण्डी रक्षितस्तेन स च मृत्युर्महात्मनः ॥ ७-१६९-१७॥
    sa cāpi sṛṣṭaḥ pitrā te bhīṣmasyāntakaraḥ kila |
    śikhaṇḍī rakṣitastena sa ca mṛtyurmahātmanaḥ || 7-169-17||

    MHB 7-169-18

    पाञ्चालाश्चलिता धर्मात्क्षुद्रा मित्रगुरुद्रुहः ।
    त्वां प्राप्य सहसोदर्यं धिक्कृतं सर्वसाधुभिः ॥ ७-१६९-१८॥
    pāñcālāścalitā dharmātkṣudrā mitragurudruhaḥ |
    tvāṃ prāpya sahasodaryaṃ dhikkṛtaṃ sarvasādhubhiḥ || 7-169-18||

    MHB 7-169-19

    पुनश्चेदीदृशीं वाचं मत्समीपे वदिष्यसि ।
    शिरस्ते पातयिष्यामि गदया वज्रकल्पया ॥ ७-१६९-१९॥
    punaścedīdṛśīṃ vācaṃ matsamīpe vadiṣyasi |
    śiraste pātayiṣyāmi gadayā vajrakalpayā || 7-169-19||

    MHB 7-169-20

    सात्वतेनैवमाक्षिप्तः पार्षतः परुषाक्षरम् ।
    संरब्धः सात्यकिं प्राह संक्रुद्धः प्रहसन्निव ॥ ७-१६९-२०॥
    sātvatenaivamākṣiptaḥ pārṣataḥ paruṣākṣaram |
    saṃrabdhaḥ sātyakiṃ prāha saṃkruddhaḥ prahasanniva || 7-169-20||

    MHB 7-169-21

    श्रूयते श्रूयते चेति क्षम्यते चेति माधव ।
    न चानार्य शुभं साधुं पुरुषं क्षेप्तुमर्हसि ॥ ७-१६९-२१॥
    śrūyate śrūyate ceti kṣamyate ceti mādhava |
    na cānārya śubhaṃ sādhuṃ puruṣaṃ kṣeptumarhasi || 7-169-21||

    MHB 7-169-22

    क्षमा प्रशस्यते लोके न तु पापोऽर्हति क्षमाम् ।
    क्षमावन्तं हि पापात्मा जितोऽयमिति मन्यते ॥ ७-१६९-२२॥
    kṣamā praśasyate loke na tu pāpo'rhati kṣamām |
    kṣamāvantaṃ hi pāpātmā jito'yamiti manyate || 7-169-22||

    MHB 7-169-23

    स त्वं क्षुद्रसमाचारो नीचात्मा पापनिश्चयः ।
    आ केशाग्रान्नखाग्राच्च वक्तव्यो वक्तुमिच्छसि ॥ ७-१६९-२३॥
    sa tvaṃ kṣudrasamācāro nīcātmā pāpaniścayaḥ |
    ā keśāgrānnakhāgrācca vaktavyo vaktumicchasi || 7-169-23||

    MHB 7-169-24

    यः स भूरिश्रवाश्छिन्ने भुजे प्रायगतस्त्वया ।
    वार्यमाणेन निहतस्ततः पापतरं नु किम् ॥ ७-१६९-२४॥
    yaḥ sa bhūriśravāśchinne bhuje prāyagatastvayā |
    vāryamāṇena nihatastataḥ pāpataraṃ nu kim || 7-169-24||

    MHB 7-169-25

    व्यूहमानो मया द्रोणो दिव्येनास्त्रेण संयुगे ।
    विसृष्टशस्त्रो निहतः किं तत्र क्रूर दुष्कृतम् ॥ ७-१६९-२५॥
    vyūhamāno mayā droṇo divyenāstreṇa saṃyuge |
    visṛṣṭaśastro nihataḥ kiṃ tatra krūra duṣkṛtam || 7-169-25||

    MHB 7-169-26

    अयुध्यमानं यस्त्वाजौ तथा प्रायगतं मुनिम् ।
    छिन्नबाहुं परैर्हन्यात्सात्यके स कथं भवेत् ॥ ७-१६९-२६॥
    ayudhyamānaṃ yastvājau tathā prāyagataṃ munim |
    chinnabāhuṃ parairhanyātsātyake sa kathaṃ bhavet || 7-169-26||

    MHB 7-169-27

    निहत्य त्वां यदा भूमौ स विक्रामति वीर्यवान् ।
    किं तदा न निहंस्येनं भूत्वा पुरुषसत्तमः ॥ ७-१६९-२७॥
    nihatya tvāṃ yadā bhūmau sa vikrāmati vīryavān |
    kiṃ tadā na nihaṃsyenaṃ bhūtvā puruṣasattamaḥ || 7-169-27||

    MHB 7-169-28

    त्वया पुनरनार्येण पूर्वं पार्थेन निर्जितः ।
    यदा तदा हतः शूरः सौमदत्तिः प्रतापवान् ॥ ७-१६९-२८॥
    tvayā punaranāryeṇa pūrvaṃ pārthena nirjitaḥ |
    yadā tadā hataḥ śūraḥ saumadattiḥ pratāpavān || 7-169-28||

    MHB 7-169-29

    यत्र यत्र तु पाण्डूनां द्रोणो द्रावयते चमूम् ।
    किरञ्शरसहस्राणि तत्र तत्र प्रयाम्यहम् ॥ ७-१६९-२९॥
    yatra yatra tu pāṇḍūnāṃ droṇo drāvayate camūm |
    kirañśarasahasrāṇi tatra tatra prayāmyaham || 7-169-29||

    MHB 7-169-30

    स त्वमेवंविधं कृत्वा कर्म चाण्डालवत्स्वयम् ।
    वक्तुमिच्छसि वक्तव्यः कस्मान्मां परुषाण्यथ ॥ ७-१६९-३०॥
    sa tvamevaṃvidhaṃ kṛtvā karma cāṇḍālavatsvayam |
    vaktumicchasi vaktavyaḥ kasmānmāṃ paruṣāṇyatha || 7-169-30||

    MHB 7-169-31

    कर्ता त्वं कर्मणोग्रस्य नाहं वृष्णिकुलाधम ।
    पापानां च त्वमावासः कर्मणां मा पुनर्वद ॥ ७-१६९-३१॥
    kartā tvaṃ karmaṇograsya nāhaṃ vṛṣṇikulādhama |
    pāpānāṃ ca tvamāvāsaḥ karmaṇāṃ mā punarvada || 7-169-31||

    MHB 7-169-32

    जोषमास्स्व न मां भूयो वक्तुमर्हस्यतः परम् ।
    अधरोत्तरमेतद्धि यन्मा त्वं वक्तुमिच्छसि ॥ ७-१६९-३२॥
    joṣamāssva na māṃ bhūyo vaktumarhasyataḥ param |
    adharottarametaddhi yanmā tvaṃ vaktumicchasi || 7-169-32||

    MHB 7-169-33

    अथ वक्ष्यसि मां मौर्ख्याद्भूयः परुषमीदृशम् ।
    गमयिष्यामि बाणैस्त्वां युधि वैवस्वतक्षयम् ॥ ७-१६९-३३॥
    atha vakṣyasi māṃ maurkhyādbhūyaḥ paruṣamīdṛśam |
    gamayiṣyāmi bāṇaistvāṃ yudhi vaivasvatakṣayam || 7-169-33||

    MHB 7-169-34

    न चैव मूर्ख धर्मेण केवलेनैव शक्यते ।
    तेषामपि ह्यधर्मेण चेष्टितं शृणु यादृशम् ॥ ७-१६९-३४॥
    na caiva mūrkha dharmeṇa kevalenaiva śakyate |
    teṣāmapi hyadharmeṇa ceṣṭitaṃ śṛṇu yādṛśam || 7-169-34||

    MHB 7-169-35

    वञ्चितः पाण्डवः पूर्वमधर्मेण युधिष्ठिरः ।
    द्रौपदी च परिक्लिष्टा तथाधर्मेण सात्यके ॥ ७-१६९-३५॥
    vañcitaḥ pāṇḍavaḥ pūrvamadharmeṇa yudhiṣṭhiraḥ |
    draupadī ca parikliṣṭā tathādharmeṇa sātyake || 7-169-35||

    MHB 7-169-36

    प्रव्राजिता वनं सर्वे पाण्डवाः सह कृष्णया ।
    सर्वस्वमपकृष्टं च तथाधर्मेण बालिश ॥ ७-१६९-३६॥
    pravrājitā vanaṃ sarve pāṇḍavāḥ saha kṛṣṇayā |
    sarvasvamapakṛṣṭaṃ ca tathādharmeṇa bāliśa || 7-169-36||

    MHB 7-169-37

    अधर्मेणापकृष्टश्च मद्रराजः परैरितः ।
    इतोऽप्यधर्मेण हतो भीष्मः कुरुपितामहः ।
    भूरिश्रवा ह्यधर्मेण त्वया धर्मविदा हतः ॥ ७-१६९-३७॥
    adharmeṇāpakṛṣṭaśca madrarājaḥ parairitaḥ |
    ito'pyadharmeṇa hato bhīṣmaḥ kurupitāmahaḥ |
    bhūriśravā hyadharmeṇa tvayā dharmavidā hataḥ || 7-169-37||

    MHB 7-169-38

    एवं परैराचरितं पाण्डवेयैश्च संयुगे ।
    रक्षमाणैर्जयं वीरैर्धर्मज्ञैरपि सात्वत ॥ ७-१६९-३८॥
    evaṃ parairācaritaṃ pāṇḍaveyaiśca saṃyuge |
    rakṣamāṇairjayaṃ vīrairdharmajñairapi sātvata || 7-169-38||

    MHB 7-169-39

    दुर्ज्ञेयः परमो धर्मस्तथाधर्मः सुदुर्विदः ।
    युध्यस्व कौरवैः सार्धं मा गाः पितृनिवेशनम् ॥ ७-१६९-३९॥
    durjñeyaḥ paramo dharmastathādharmaḥ sudurvidaḥ |
    yudhyasva kauravaiḥ sārdhaṃ mā gāḥ pitṛniveśanam || 7-169-39||

    MHB 7-169-40

    एवमादीनि वाक्यानि क्रूराणि परुषाणि च ।
    श्रावितः सात्यकिः श्रीमानाकम्पित इवाभवत् ॥ ७-१६९-४०॥
    evamādīni vākyāni krūrāṇi paruṣāṇi ca |
    śrāvitaḥ sātyakiḥ śrīmānākampita ivābhavat || 7-169-40||

    MHB 7-169-41

    तच्छ्रुत्वा क्रोधताम्राक्षः सात्यकिस्त्वाददे गदाम् ।
    विनिःश्वस्य यथा सर्पः प्रणिधाय रथे धनुः ॥ ७-१६९-४१॥
    tacchrutvā krodhatāmrākṣaḥ sātyakistvādade gadām |
    viniḥśvasya yathā sarpaḥ praṇidhāya rathe dhanuḥ || 7-169-41||

    MHB 7-169-42

    ततोऽभिपत्य पाञ्चाल्यं संरम्भेणेदमब्रवीत् ।
    न त्वां वक्ष्यामि परुषं हनिष्ये त्वां वधक्षमम् ॥ ७-१६९-४२॥
    tato'bhipatya pāñcālyaṃ saṃrambheṇedamabravīt |
    na tvāṃ vakṣyāmi paruṣaṃ haniṣye tvāṃ vadhakṣamam || 7-169-42||

    MHB 7-169-43

    तमापतन्तं सहसा महाबलममर्षणम् ।
    पाञ्चाल्यायाभिसंक्रुद्धमन्तकायान्तकोपमम् ॥ ७-१६९-४३॥
    tamāpatantaṃ sahasā mahābalamamarṣaṇam |
    pāñcālyāyābhisaṃkruddhamantakāyāntakopamam || 7-169-43||

    MHB 7-169-44

    चोदितो वासुदेवेन भीमसेनो महाबलः ।
    अवप्लुत्य रथात्तूर्णं बाहुभ्यां समवारयत् ॥ ७-१६९-४४॥
    codito vāsudevena bhīmaseno mahābalaḥ |
    avaplutya rathāttūrṇaṃ bāhubhyāṃ samavārayat || 7-169-44||

    MHB 7-169-45

    द्रवमाणं तथा क्रुद्धं सात्यकिं पाण्डवो बली ।
    प्रस्कन्दमानमादाय जगाम बलिनं बलात् ॥ ७-१६९-४५॥
    dravamāṇaṃ tathā kruddhaṃ sātyakiṃ pāṇḍavo balī |
    praskandamānamādāya jagāma balinaṃ balāt || 7-169-45||

    MHB 7-169-46

    स्थित्वा विष्टभ्य चरणौ भीमेन शिनिपुंगवः ।
    निगृहीतः पदे षष्ठे बलेन बलिनां वरः ॥ ७-१६९-४६॥
    sthitvā viṣṭabhya caraṇau bhīmena śinipuṃgavaḥ |
    nigṛhītaḥ pade ṣaṣṭhe balena balināṃ varaḥ || 7-169-46||

    MHB 7-169-47

    अवरुह्य रथात्तं तु ह्रियमाणं बलीयसा ।
    उवाच श्लक्ष्णया वाचा सहदेवो विशां पते ॥ ७-१६९-४७॥
    avaruhya rathāttaṃ tu hriyamāṇaṃ balīyasā |
    uvāca ślakṣṇayā vācā sahadevo viśāṃ pate || 7-169-47||

    MHB 7-169-48

    अस्माकं पुरुषव्याघ्र मित्रमन्यन्न विद्यते ।
    परमन्धकवृष्णिभ्यः पाञ्चालेभ्यश्च माधव ॥ ७-१६९-४८॥
    asmākaṃ puruṣavyāghra mitramanyanna vidyate |
    paramandhakavṛṣṇibhyaḥ pāñcālebhyaśca mādhava || 7-169-48||

    MHB 7-169-49

    तथैवान्धकवृष्णीनां तव चैव विशेषतः ।
    कृष्णस्य च तथास्मत्तो मित्रमन्यन्न विद्यते ॥ ७-१६९-४९॥
    tathaivāndhakavṛṣṇīnāṃ tava caiva viśeṣataḥ |
    kṛṣṇasya ca tathāsmatto mitramanyanna vidyate || 7-169-49||

    MHB 7-169-50

    पाञ्चालानां च वार्ष्णेय समुद्रान्तां विचिन्वताम् ।
    नान्यदस्ति परं मित्रं यथा पाण्डववृष्णयः ॥ ७-१६९-५०॥
    pāñcālānāṃ ca vārṣṇeya samudrāntāṃ vicinvatām |
    nānyadasti paraṃ mitraṃ yathā pāṇḍavavṛṣṇayaḥ || 7-169-50||

    MHB 7-169-51

    स भवानीदृशं मित्रं मन्यते च यथा भवान् ।
    भवन्तश्च यथास्माकं भवतां च तथा वयम् ॥ ७-१६९-५१॥
    sa bhavānīdṛśaṃ mitraṃ manyate ca yathā bhavān |
    bhavantaśca yathāsmākaṃ bhavatāṃ ca tathā vayam || 7-169-51||

    MHB 7-169-52

    स एवं सर्वधर्मज्ञो मित्रधर्ममनुस्मरन् ।
    नियच्छ मन्युं पाञ्चाल्यात्प्रशाम्य शिनिपुंगव ॥ ७-१६९-५२॥
    sa evaṃ sarvadharmajño mitradharmamanusmaran |
    niyaccha manyuṃ pāñcālyātpraśāmya śinipuṃgava || 7-169-52||

    MHB 7-169-53

    पार्षतस्य क्षम त्वं वै क्षमतां तव पार्षतः ।
    वयं क्षमयितारश्च किमन्यत्र शमाद्भवेत् ॥ ७-१६९-५३॥
    pārṣatasya kṣama tvaṃ vai kṣamatāṃ tava pārṣataḥ |
    vayaṃ kṣamayitāraśca kimanyatra śamādbhavet || 7-169-53||

    MHB 7-169-54

    प्रशाम्यमाने शैनेये सहदेवेन मारिष ।
    पाञ्चालराजस्य सुतः प्रहसन्निदमब्रवीत् ॥ ७-१६९-५४॥
    praśāmyamāne śaineye sahadevena māriṣa |
    pāñcālarājasya sutaḥ prahasannidamabravīt || 7-169-54||

    MHB 7-169-55

    मुञ्च मुञ्च शिनेः पौत्रं भीम युद्धमदान्वितम् ।
    आसादयतु मामेष धराधरमिवानिलः ॥ ७-१६९-५५॥
    muñca muñca śineḥ pautraṃ bhīma yuddhamadānvitam |
    āsādayatu māmeṣa dharādharamivānilaḥ || 7-169-55||

    MHB 7-169-56

    यावदस्य शितैर्बाणैः संरम्भं विनयाम्यहम् ।
    युद्धश्रद्धां च कौन्तेय जीवितस्य च संयुगे ॥ ७-१६९-५६॥
    yāvadasya śitairbāṇaiḥ saṃrambhaṃ vinayāmyaham |
    yuddhaśraddhāṃ ca kaunteya jīvitasya ca saṃyuge || 7-169-56||

    MHB 7-169-57

    किं नु शक्यं मया कर्तुं कार्यं यदिदमुद्यतम् ।
    सुमहत्पाण्डुपुत्राणामायान्त्येते हि कौरवाः ॥ ७-१६९-५७॥
    kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ kāryaṃ yadidamudyatam |
    sumahatpāṇḍuputrāṇāmāyāntyete hi kauravāḥ || 7-169-57||

    MHB 7-169-58

    अथ वा फल्गुनः सर्वान्वारयिष्यति संयुगे ।
    अहमप्यस्य मूर्धानं पातयिष्यामि सायकैः ॥ ७-१६९-५८॥
    atha vā phalgunaḥ sarvānvārayiṣyati saṃyuge |
    ahamapyasya mūrdhānaṃ pātayiṣyāmi sāyakaiḥ || 7-169-58||

    MHB 7-169-59

    मन्यते छिन्नबाहुं मां भूरिश्रवसमाहवे ।
    उत्सृजैनमहं वैनमेष मां वा हनिष्यति ॥ ७-१६९-५९॥
    manyate chinnabāhuṃ māṃ bhūriśravasamāhave |
    utsṛjainamahaṃ vainameṣa māṃ vā haniṣyati || 7-169-59||

    MHB 7-169-60

    शृण्वन्पाञ्चालवाक्यानि सात्यकिः सर्पवच्छ्वसन् ।
    भीमबाह्वन्तरे सक्तो विस्फुरत्यनिशं बली ॥ ७-१६९-६०॥
    śṛṇvanpāñcālavākyāni sātyakiḥ sarpavacchvasan |
    bhīmabāhvantare sakto visphuratyaniśaṃ balī || 7-169-60||

    MHB 7-169-61

    त्वरया वासुदेवश्च धर्मराजश्च मारिष ।
    यत्नेन महता वीरौ वारयामासतुस्ततः ॥ ७-१६९-६१॥
    tvarayā vāsudevaśca dharmarājaśca māriṣa |
    yatnena mahatā vīrau vārayāmāsatustataḥ || 7-169-61||

    MHB 7-169-62

    निवार्य परमेष्वासौ क्रोधसंरक्तलोचनौ ।
    युयुत्सवः परान्संख्ये प्रतीयुः क्षत्रियर्षभाः ॥ ७-१६९-६२॥
    nivārya parameṣvāsau krodhasaṃraktalocanau |
    yuyutsavaḥ parānsaṃkhye pratīyuḥ kṣatriyarṣabhāḥ || 7-169-62||

    Adhyaya: 170/173 (61)

    MHB 7-170-1

    संजय उवाच ।
    ततः स कदनं चक्रे रिपूणां द्रोणनन्दनः ।
    युगान्ते सर्वभूतानां कालसृष्ट इवान्तकः ॥ ७-१७०-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tataḥ sa kadanaṃ cakre ripūṇāṃ droṇanandanaḥ |
    yugānte sarvabhūtānāṃ kālasṛṣṭa ivāntakaḥ || 7-170-1||

    MHB 7-170-2

    ध्वजद्रुमं शस्त्रशृङ्गं हतनागमहाशिलम् ।
    अश्वकिंपुरुषाकीर्णं शरासनलतावृतम् ॥ ७-१७०-२॥
    dhvajadrumaṃ śastraśṛṅgaṃ hatanāgamahāśilam |
    aśvakiṃpuruṣākīrṇaṃ śarāsanalatāvṛtam || 7-170-2||

    MHB 7-170-3

    शूलक्रव्यादसंघुष्टं भूतयक्षगणाकुलम् ।
    निहत्य शात्रवान्भल्लैः सोऽचिनोद्देहपर्वतम् ॥ ७-१७०-३॥
    śūlakravyādasaṃghuṣṭaṃ bhūtayakṣagaṇākulam |
    nihatya śātravānbhallaiḥ so'cinoddehaparvatam || 7-170-3||

    MHB 7-170-4

    ततो वेगेन महता विनद्य स नरर्षभः ।
    प्रतिज्ञां श्रावयामास पुनरेव तवात्मजम् ॥ ७-१७०-४॥
    tato vegena mahatā vinadya sa nararṣabhaḥ |
    pratijñāṃ śrāvayāmāsa punareva tavātmajam || 7-170-4||

    MHB 7-170-5

    यस्माद्युध्यन्तमाचार्यं धर्मकञ्चुकमास्थितः ।
    मुञ्च शस्त्रमिति प्राह कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१७०-५॥
    yasmādyudhyantamācāryaṃ dharmakañcukamāsthitaḥ |
    muñca śastramiti prāha kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-170-5||

    MHB 7-170-6

    तस्मात्संपश्यतस्तस्य द्रावयिष्यामि वाहिनीम् ।
    विद्राव्य सत्यं हन्तास्मि पापं पाञ्चाल्यमेव तु ॥ ७-१७०-६॥
    tasmātsaṃpaśyatastasya drāvayiṣyāmi vāhinīm |
    vidrāvya satyaṃ hantāsmi pāpaṃ pāñcālyameva tu || 7-170-6||

    MHB 7-170-7

    सर्वानेतान्हनिष्यामि यदि योत्स्यन्ति मां रणे ।
    सत्यं ते प्रतिजानामि परावर्तय वाहिनीम् ॥ ७-१७०-७॥
    sarvānetānhaniṣyāmi yadi yotsyanti māṃ raṇe |
    satyaṃ te pratijānāmi parāvartaya vāhinīm || 7-170-7||

    MHB 7-170-8

    तच्छ्रुत्वा तव पुत्रस्तु वाहिनीं पर्यवर्तयत् ।
    सिंहनादेन महता व्यपोह्य सुमहद्भयम् ॥ ७-१७०-८॥
    tacchrutvā tava putrastu vāhinīṃ paryavartayat |
    siṃhanādena mahatā vyapohya sumahadbhayam || 7-170-8||

    MHB 7-170-9

    ततः समागमो राजन्कुरुपाण्डवसेनयोः ।
    पुनरेवाभवत्तीव्रः पूर्णसागरयोरिव ॥ ७-१७०-९॥
    tataḥ samāgamo rājankurupāṇḍavasenayoḥ |
    punarevābhavattīvraḥ pūrṇasāgarayoriva || 7-170-9||

    MHB 7-170-10

    संरब्धा हि स्थिरीभूता द्रोणपुत्रेण कौरवाः ।
    उदग्राः पाण्डुपाञ्चाला द्रोणस्य निधनेन च ॥ ७-१७०-१०॥
    saṃrabdhā hi sthirībhūtā droṇaputreṇa kauravāḥ |
    udagrāḥ pāṇḍupāñcālā droṇasya nidhanena ca || 7-170-10||

    MHB 7-170-11

    तेषां परमहृष्टानां जयमात्मनि पश्यताम् ।
    संरब्धानां महावेगः प्रादुरासीद्रणाजिरे ॥ ७-१७०-११॥
    teṣāṃ paramahṛṣṭānāṃ jayamātmani paśyatām |
    saṃrabdhānāṃ mahāvegaḥ prādurāsīdraṇājire || 7-170-11||

    MHB 7-170-12

    यथा शिलोच्चये शैलः सागरे सागरो यथा ।
    प्रतिहन्येत राजेन्द्र तथासन्कुरुपाण्डवाः ॥ ७-१७०-१२॥
    yathā śiloccaye śailaḥ sāgare sāgaro yathā |
    pratihanyeta rājendra tathāsankurupāṇḍavāḥ || 7-170-12||

    MHB 7-170-13

    ततः शङ्खसहस्राणि भेरीणामयुतानि च ।
    अवादयन्त संहृष्टाः कुरुपाण्डवसैनिकाः ॥ ७-१७०-१३॥
    tataḥ śaṅkhasahasrāṇi bherīṇāmayutāni ca |
    avādayanta saṃhṛṣṭāḥ kurupāṇḍavasainikāḥ || 7-170-13||

    MHB 7-170-14

    ततो निर्मथ्यमानस्य सागरस्येव निस्वनः ।
    अभवत्तस्य सैन्यस्य सुमहानद्भुतोपमः ॥ ७-१७०-१४॥
    tato nirmathyamānasya sāgarasyeva nisvanaḥ |
    abhavattasya sainyasya sumahānadbhutopamaḥ || 7-170-14||

    MHB 7-170-15

    प्रादुश्चक्रे ततो द्रौणिरस्त्रं नारायणं तदा ।
    अभिसंधाय पाण्डूनां पाञ्चालानां च वाहिनीम् ॥ ७-१७०-१५॥
    prāduścakre tato drauṇirastraṃ nārāyaṇaṃ tadā |
    abhisaṃdhāya pāṇḍūnāṃ pāñcālānāṃ ca vāhinīm || 7-170-15||

    MHB 7-170-16

    प्रादुरासंस्ततो बाणा दीप्ताग्राः खे सहस्रशः ।
    पाण्डवान्भक्षयिष्यन्तो दीप्तास्या इव पन्नगाः ॥ ७-१७०-१६॥
    prādurāsaṃstato bāṇā dīptāgrāḥ khe sahasraśaḥ |
    pāṇḍavānbhakṣayiṣyanto dīptāsyā iva pannagāḥ || 7-170-16||

    MHB 7-170-17

    ते दिशः खं च सैन्यं च समावृण्वन्महाहवे ।
    मुहूर्ताद्भास्करस्येव राजँल्लोकं गभस्तयः ॥ ७-१७०-१७॥
    te diśaḥ khaṃ ca sainyaṃ ca samāvṛṇvanmahāhave |
    muhūrtādbhāskarasyeva rāja~llokaṃ gabhastayaḥ || 7-170-17||

    MHB 7-170-18

    तथापरे द्योतमाना ज्योतींषीवाम्बरेऽमले ।
    प्रादुरासन्महीपाल कार्ष्णायसमया गुडाः ॥ ७-१७०-१८॥
    tathāpare dyotamānā jyotīṃṣīvāmbare'male |
    prādurāsanmahīpāla kārṣṇāyasamayā guḍāḥ || 7-170-18||

    MHB 7-170-19

    चतुर्दिशं विचित्राश्च शतघ्न्योऽथ हुताशदाः ।
    चक्राणि च क्षुरान्तानि मण्डलानीव भास्वतः ॥ ७-१७०-१९॥
    caturdiśaṃ vicitrāśca śataghnyo'tha hutāśadāḥ |
    cakrāṇi ca kṣurāntāni maṇḍalānīva bhāsvataḥ || 7-170-19||

    MHB 7-170-20

    शस्त्राकृतिभिराकीर्णमतीव भरतर्षभ ।
    दृष्ट्वान्तरिक्षमाविग्नाः पाण्डुपाञ्चालसृञ्जयाः ॥ ७-१७०-२०॥
    śastrākṛtibhirākīrṇamatīva bharatarṣabha |
    dṛṣṭvāntarikṣamāvignāḥ pāṇḍupāñcālasṛñjayāḥ || 7-170-20||

    MHB 7-170-21

    यथा यथा ह्ययुध्यन्त पाण्डवानां महारथाः ।
    तथा तथा तदस्त्रं वै व्यवर्धत जनाधिप ॥ ७-१७०-२१॥
    yathā yathā hyayudhyanta pāṇḍavānāṃ mahārathāḥ |
    tathā tathā tadastraṃ vai vyavardhata janādhipa || 7-170-21||

    MHB 7-170-22

    वध्यमानास्तथास्त्रेण तेन नारायणेन वै ।
    दह्यमानानलेनेव सर्वतोऽभ्यर्दिता रणे ॥ ७-१७०-२२॥
    vadhyamānāstathāstreṇa tena nārāyaṇena vai |
    dahyamānānaleneva sarvato'bhyarditā raṇe || 7-170-22||

    MHB 7-170-23

    यथा हि शिशिरापाये दहेत्कक्षं हुताशनः ।
    तथा तदस्त्रं पाण्डूनां ददाह ध्वजिनीं प्रभो ॥ ७-१७०-२३॥
    yathā hi śiśirāpāye dahetkakṣaṃ hutāśanaḥ |
    tathā tadastraṃ pāṇḍūnāṃ dadāha dhvajinīṃ prabho || 7-170-23||

    MHB 7-170-24

    आपूर्यमाणेनास्त्रेण सैन्ये क्षीयति चाभिभो ।
    जगाम परमं त्रासं धर्मपुत्रो युधिष्ठिरः ॥ ७-१७०-२४॥
    āpūryamāṇenāstreṇa sainye kṣīyati cābhibho |
    jagāma paramaṃ trāsaṃ dharmaputro yudhiṣṭhiraḥ || 7-170-24||

    MHB 7-170-25

    द्रवमाणं तु तत्सैन्यं दृष्ट्वा विगतचेतनम् ।
    मध्यस्थतां च पार्थस्य धर्मपुत्रोऽब्रवीदिदम् ॥ ७-१७०-२५॥
    dravamāṇaṃ tu tatsainyaṃ dṛṣṭvā vigatacetanam |
    madhyasthatāṃ ca pārthasya dharmaputro'bravīdidam || 7-170-25||

    MHB 7-170-26

    धृष्टद्युम्न पलायस्व सह पाञ्चालसेनया ।
    सात्यके त्वं च गच्छस्व वृष्ण्यन्धकवृतो गृहान् ॥ ७-१७०-२६॥
    dhṛṣṭadyumna palāyasva saha pāñcālasenayā |
    sātyake tvaṃ ca gacchasva vṛṣṇyandhakavṛto gṛhān || 7-170-26||

    MHB 7-170-27

    वासुदेवोऽपि धर्मात्मा करिष्यत्यात्मनः क्षमम् ।
    उपदेष्टुं समर्थोऽयं लोकस्य किमुतात्मनः ॥ ७-१७०-२७॥
    vāsudevo'pi dharmātmā kariṣyatyātmanaḥ kṣamam |
    upadeṣṭuṃ samartho'yaṃ lokasya kimutātmanaḥ || 7-170-27||

    MHB 7-170-28

    संग्रामस्तु न कर्तव्यः सर्वसैन्यान्ब्रवीमि वः ।
    अहं हि सह सोदर्यैः प्रवेक्ष्ये हव्यवाहनम् ॥ ७-१७०-२८॥
    saṃgrāmastu na kartavyaḥ sarvasainyānbravīmi vaḥ |
    ahaṃ hi saha sodaryaiḥ pravekṣye havyavāhanam || 7-170-28||

    MHB 7-170-29

    भीष्मद्रोणार्णवं तीर्त्वा संग्रामं भीरुदुस्तरम् ।
    अवसत्स्याम्यसलिले सगणो द्रौणिगोष्पदे ॥ ७-१७०-२९॥
    bhīṣmadroṇārṇavaṃ tīrtvā saṃgrāmaṃ bhīrudustaram |
    avasatsyāmyasalile sagaṇo drauṇigoṣpade || 7-170-29||

    MHB 7-170-30

    कामः संपद्यतामस्य बीभत्सोराशु मां प्रति ।
    कल्याणवृत्त आचार्यो मया युधि निपातितः ॥ ७-१७०-३०॥
    kāmaḥ saṃpadyatāmasya bībhatsorāśu māṃ prati |
    kalyāṇavṛtta ācāryo mayā yudhi nipātitaḥ || 7-170-30||

    MHB 7-170-31

    येन बालः स सौभद्रो युद्धानामविशारदः ।
    समर्थैर्बहुभिः क्रूरैर्घातितो नाभिपालितः ॥ ७-१७०-३१॥
    yena bālaḥ sa saubhadro yuddhānāmaviśāradaḥ |
    samarthairbahubhiḥ krūrairghātito nābhipālitaḥ || 7-170-31||

    MHB 7-170-32

    येनाविब्रुवता प्रश्नं तथा कृष्णा सभां गता ।
    उपेक्षिता सपुत्रेण दासभावं नियच्छती ॥ ७-१७०-३२॥
    yenāvibruvatā praśnaṃ tathā kṛṣṇā sabhāṃ gatā |
    upekṣitā saputreṇa dāsabhāvaṃ niyacchatī || 7-170-32||

    MHB 7-170-33

    जिघांसुर्धार्तराष्ट्रश्च श्रान्तेष्वश्वेषु फल्गुनम् ।
    कवचेन तथा युक्तो रक्षार्थं सैन्धवस्य च ॥ ७-१७०-३३॥
    jighāṃsurdhārtarāṣṭraśca śrānteṣvaśveṣu phalgunam |
    kavacena tathā yukto rakṣārthaṃ saindhavasya ca || 7-170-33||

    MHB 7-170-34

    येन ब्रह्मास्त्रविदुषा पाञ्चालाः सत्यजिन्मुखाः ।
    कुर्वाणा मज्जये यत्नं समूला विनिपातिताः ॥ ७-१७०-३४॥
    yena brahmāstraviduṣā pāñcālāḥ satyajinmukhāḥ |
    kurvāṇā majjaye yatnaṃ samūlā vinipātitāḥ || 7-170-34||

    MHB 7-170-35

    येन प्रव्राज्यमानाश्च राज्याद्वयमधर्मतः ।
    निवार्यमाणेनास्माभिरनुगन्तुं तदेषिताः ॥ ७-१७०-३५॥
    yena pravrājyamānāśca rājyādvayamadharmataḥ |
    nivāryamāṇenāsmābhiranugantuṃ tadeṣitāḥ || 7-170-35||

    MHB 7-170-36

    योऽसावत्यन्तमस्मासु कुर्वाणः सौहृदं परम् ।
    हतस्तदर्थे मरणं गमिष्यामि सबान्धवः ॥ ७-१७०-३६॥
    yo'sāvatyantamasmāsu kurvāṇaḥ sauhṛdaṃ param |
    hatastadarthe maraṇaṃ gamiṣyāmi sabāndhavaḥ || 7-170-36||

    MHB 7-170-37

    एवं ब्रुवति कौन्तेये दाशार्हस्त्वरितस्ततः ।
    निवार्य सैन्यं बाहुभ्यामिदं वचनमब्रवीत् ॥ ७-१७०-३७॥
    evaṃ bruvati kaunteye dāśārhastvaritastataḥ |
    nivārya sainyaṃ bāhubhyāmidaṃ vacanamabravīt || 7-170-37||

    MHB 7-170-38

    शीघ्रं न्यस्यत शस्त्राणि वाहेभ्यश्चावरोहत ।
    एष योगोऽत्र विहितः प्रतिघातो महात्मना ॥ ७-१७०-३८॥
    śīghraṃ nyasyata śastrāṇi vāhebhyaścāvarohata |
    eṣa yogo'tra vihitaḥ pratighāto mahātmanā || 7-170-38||

    MHB 7-170-39

    द्विपाश्वस्यन्दनेभ्यश्च क्षितिं सर्वेऽवरोहत ।
    एवमेतन्न वो हन्यादस्त्रं भूमौ निरायुधान् ॥ ७-१७०-३९॥
    dvipāśvasyandanebhyaśca kṣitiṃ sarve'varohata |
    evametanna vo hanyādastraṃ bhūmau nirāyudhān || 7-170-39||

    MHB 7-170-40

    यथा यथा हि युध्यन्ते योधा ह्यस्त्रबलं प्रति ।
    तथा तथा भवन्त्येते कौरवा बलवत्तराः ॥ ७-१७०-४०॥
    yathā yathā hi yudhyante yodhā hyastrabalaṃ prati |
    tathā tathā bhavantyete kauravā balavattarāḥ || 7-170-40||

    MHB 7-170-41

    निक्षेप्स्यन्ति च शस्त्राणि वाहनेभ्योऽवरुह्य ये ।
    तान्नैतदस्त्रं संग्रामे निहनिष्यति मानवान् ॥ ७-१७०-४१॥
    nikṣepsyanti ca śastrāṇi vāhanebhyo'varuhya ye |
    tānnaitadastraṃ saṃgrāme nihaniṣyati mānavān || 7-170-41||

    MHB 7-170-42

    ये त्वेतत्प्रतियोत्स्यन्ति मनसापीह केचन ।
    निहनिष्यति तान्सर्वान्रसातलगतानपि ॥ ७-१७०-४२॥
    ye tvetatpratiyotsyanti manasāpīha kecana |
    nihaniṣyati tānsarvānrasātalagatānapi || 7-170-42||

    MHB 7-170-43

    ते वचस्तस्य तच्छ्रुत्वा वासुदेवस्य भारत ।
    ईषुः सर्वेऽस्त्रमुत्स्रष्टुं मनोभिः करणेन च ॥ ७-१७०-४३॥
    te vacastasya tacchrutvā vāsudevasya bhārata |
    īṣuḥ sarve'stramutsraṣṭuṃ manobhiḥ karaṇena ca || 7-170-43||

    MHB 7-170-44

    तत उत्स्रष्टुकामांस्तानस्त्राण्यालक्ष्य पाण्डवः ।
    भीमसेनोऽब्रवीद्राजन्निदं संहर्षयन्वचः ॥ ७-१७०-४४॥
    tata utsraṣṭukāmāṃstānastrāṇyālakṣya pāṇḍavaḥ |
    bhīmaseno'bravīdrājannidaṃ saṃharṣayanvacaḥ || 7-170-44||

    MHB 7-170-45

    न कथंचन शस्त्राणि मोक्तव्यानीह केनचित् ।
    अहमावारयिष्यामि द्रोणपुत्रास्त्रमाशुगैः ॥ ७-१७०-४५॥
    na kathaṃcana śastrāṇi moktavyānīha kenacit |
    ahamāvārayiṣyāmi droṇaputrāstramāśugaiḥ || 7-170-45||

    MHB 7-170-46

    अथ वाप्यनया गुर्व्या हेमविग्रहया रणे ।
    कालवद्विचरिष्यामि द्रौणेरस्त्रं विशातयन् ॥ ७-१७०-४६॥
    atha vāpyanayā gurvyā hemavigrahayā raṇe |
    kālavadvicariṣyāmi drauṇerastraṃ viśātayan || 7-170-46||

    MHB 7-170-47

    न हि मे विक्रमे तुल्यः कश्चिदस्ति पुमानिह ।
    यथैव सवितुस्तुल्यं ज्योतिरन्यन्न विद्यते ॥ ७-१७०-४७॥
    na hi me vikrame tulyaḥ kaścidasti pumāniha |
    yathaiva savitustulyaṃ jyotiranyanna vidyate || 7-170-47||

    MHB 7-170-48

    पश्यध्वं मे दृढौ बाहू नागराजकरोपमा ।
    समर्थौ पर्वतस्यापि शैशिरस्य निपातने ॥ ७-१७०-४८॥
    paśyadhvaṃ me dṛḍhau bāhū nāgarājakaropamā |
    samarthau parvatasyāpi śaiśirasya nipātane || 7-170-48||

    MHB 7-170-49

    नागायुतसमप्राणो ह्यहमेको नरेष्विह ।
    शक्रो यथा प्रतिद्वंद्वो दिवि देवेषु विश्रुतः ॥ ७-१७०-४९॥
    nāgāyutasamaprāṇo hyahameko nareṣviha |
    śakro yathā pratidvaṃdvo divi deveṣu viśrutaḥ || 7-170-49||

    MHB 7-170-50

    अद्य पश्यत मे वीर्यं बाह्वोः पीनांसयोर्युधि ।
    ज्वलमानस्य दीप्तस्य द्रौणेरस्त्रस्य वारणे ॥ ७-१७०-५०॥
    adya paśyata me vīryaṃ bāhvoḥ pīnāṃsayoryudhi |
    jvalamānasya dīptasya drauṇerastrasya vāraṇe || 7-170-50||

    MHB 7-170-51

    यदि नारायणास्त्रस्य प्रतियोद्धा न विद्यते ।
    अद्यैनं प्रतियोत्स्यामि पश्यत्सु कुरुपाण्डुषु ॥ ७-१७०-५१॥
    yadi nārāyaṇāstrasya pratiyoddhā na vidyate |
    adyainaṃ pratiyotsyāmi paśyatsu kurupāṇḍuṣu || 7-170-51||

    MHB 7-170-52

    एवमुक्त्वा ततो भीमो द्रोणपुत्रमरिंदमः ।
    अभ्ययान्मेघघोषेण रथेनादित्यवर्चसा ॥ ७-१७०-५२॥
    evamuktvā tato bhīmo droṇaputramariṃdamaḥ |
    abhyayānmeghaghoṣeṇa rathenādityavarcasā || 7-170-52||

    MHB 7-170-53

    स एनमिषुजालेन लघुत्वाच्छीघ्रविक्रमः ।
    निमेषमात्रेणासाद्य कुन्तीपुत्रोऽभ्यवाकिरत् ॥ ७-१७०-५३॥
    sa enamiṣujālena laghutvācchīghravikramaḥ |
    nimeṣamātreṇāsādya kuntīputro'bhyavākirat || 7-170-53||

    MHB 7-170-54

    ततो द्रौणिः प्रहस्यैनमुदासमभिभाष्य च ।
    अवाकिरत्प्रदीप्ताग्रैः शरैस्तैरभिमन्त्रितैः ॥ ७-१७०-५४॥
    tato drauṇiḥ prahasyainamudāsamabhibhāṣya ca |
    avākiratpradīptāgraiḥ śaraistairabhimantritaiḥ || 7-170-54||

    MHB 7-170-55

    पन्नगैरिव दीप्तास्यैर्वमद्भिरनलं रणे ।
    अवकीर्णोऽभवत्पार्थः स्फुलिङ्गैरिव काञ्चनैः ॥ ७-१७०-५५॥
    pannagairiva dīptāsyairvamadbhiranalaṃ raṇe |
    avakīrṇo'bhavatpārthaḥ sphuliṅgairiva kāñcanaiḥ || 7-170-55||

    MHB 7-170-56

    तस्य रूपमभूद्राजन्भीमसेनस्य संयुगे ।
    खद्योतैरावृतस्येव पर्वतस्य दिनक्षये ॥ ७-१७०-५६॥
    tasya rūpamabhūdrājanbhīmasenasya saṃyuge |
    khadyotairāvṛtasyeva parvatasya dinakṣaye || 7-170-56||

    MHB 7-170-57

    तदस्त्रं द्रोणपुत्रस्य तस्मिन्प्रतिसमस्यति ।
    अवर्धत महाराज यथाग्निरनिलोद्धतः ॥ ७-१७०-५७॥
    tadastraṃ droṇaputrasya tasminpratisamasyati |
    avardhata mahārāja yathāgniraniloddhataḥ || 7-170-57||

    MHB 7-170-58

    विवर्धमानमालक्ष्य तदस्त्रं भीमविक्रमम् ।
    पाण्डुसैन्यमृते भीमं सुमहद्भयमाविशत् ॥ ७-१७०-५८॥
    vivardhamānamālakṣya tadastraṃ bhīmavikramam |
    pāṇḍusainyamṛte bhīmaṃ sumahadbhayamāviśat || 7-170-58||

    MHB 7-170-59

    ततः शस्त्राणि ते सर्वे समुत्सृज्य महीतले ।
    अवारोहन्रथेभ्यश्च हस्त्यश्वेभ्यश्च सर्वशः ॥ ७-१७०-५९॥
    tataḥ śastrāṇi te sarve samutsṛjya mahītale |
    avārohanrathebhyaśca hastyaśvebhyaśca sarvaśaḥ || 7-170-59||

    MHB 7-170-60

    तेषु निक्षिप्तशस्त्रेषु वाहनेभ्यश्च्युतेषु च ।
    तदस्त्रवीर्यं विपुलं भीममूर्धन्यथापतत् ॥ ७-१७०-६०॥
    teṣu nikṣiptaśastreṣu vāhanebhyaścyuteṣu ca |
    tadastravīryaṃ vipulaṃ bhīmamūrdhanyathāpatat || 7-170-60||

    MHB 7-170-61

    हाहाकृतानि भूतानि पाण्डवाश्च विशेषतः ।
    भीमसेनमपश्यन्त तेजसा संवृतं तदा ॥ ७-१७०-६१॥
    hāhākṛtāni bhūtāni pāṇḍavāśca viśeṣataḥ |
    bhīmasenamapaśyanta tejasā saṃvṛtaṃ tadā || 7-170-61||

    Adhyaya: 171/173 (69)

    MHB 7-171-1

    संजय उवाच ।
    भीमसेनं समाकीर्णं दृष्ट्वास्त्रेण धनंजयः ।
    तेजसः प्रतिघातार्थं वारुणेन समावृणोत् ॥ ७-१७१-१॥
    saṃjaya uvāca |
    bhīmasenaṃ samākīrṇaṃ dṛṣṭvāstreṇa dhanaṃjayaḥ |
    tejasaḥ pratighātārthaṃ vāruṇena samāvṛṇot || 7-171-1||

    MHB 7-171-2

    नालक्षयत तं कश्चिद्वारुणास्त्रेण संवृतम् ।
    अर्जुनस्य लघुत्वाच्च संवृतत्वाच्च तेजसः ॥ ७-१७१-२॥
    nālakṣayata taṃ kaścidvāruṇāstreṇa saṃvṛtam |
    arjunasya laghutvācca saṃvṛtatvācca tejasaḥ || 7-171-2||

    MHB 7-171-3

    साश्वसूतरथो भीमो द्रोणपुत्रास्त्रसंवृतः ।
    अग्नावग्निरिव न्यस्तो ज्वालामाली सुदुर्दृशः ॥ ७-१७१-३॥
    sāśvasūtaratho bhīmo droṇaputrāstrasaṃvṛtaḥ |
    agnāvagniriva nyasto jvālāmālī sudurdṛśaḥ || 7-171-3||

    MHB 7-171-4

    यथा रात्रिक्षये राजञ्ज्योतींष्यस्तगिरिं प्रति ।
    समापेतुस्तथा बाणा भीमसेनरथं प्रति ॥ ७-१७१-४॥
    yathā rātrikṣaye rājañjyotīṃṣyastagiriṃ prati |
    samāpetustathā bāṇā bhīmasenarathaṃ prati || 7-171-4||

    MHB 7-171-5

    स हि भीमो रथश्चास्य हयाः सूतश्च मारिष ।
    संवृता द्रोणपुत्रेण पावकान्तर्गताभवन् ॥ ७-१७१-५॥
    sa hi bhīmo rathaścāsya hayāḥ sūtaśca māriṣa |
    saṃvṛtā droṇaputreṇa pāvakāntargatābhavan || 7-171-5||

    MHB 7-171-6

    यथा दग्ध्वा जगत्कृत्स्नं समये सचराचरम् ।
    गच्छेदग्निर्विभोरास्यं तथास्त्रं भीममावृणोत् ॥ ७-१७१-६॥
    yathā dagdhvā jagatkṛtsnaṃ samaye sacarācaram |
    gacchedagnirvibhorāsyaṃ tathāstraṃ bhīmamāvṛṇot || 7-171-6||

    MHB 7-171-7

    सूर्यमग्निः प्रविष्टः स्याद्यथा चाग्निं दिवाकरः ।
    तथा प्रविष्टं तत्तेजो न प्राज्ञायत किंचन ॥ ७-१७१-७॥
    sūryamagniḥ praviṣṭaḥ syādyathā cāgniṃ divākaraḥ |
    tathā praviṣṭaṃ tattejo na prājñāyata kiṃcana || 7-171-7||

    MHB 7-171-8

    विकीर्णमस्त्रं तद्दृष्ट्वा तथा भीमरथं प्रति ।
    उदीर्यमाणं द्रौणिं च निष्प्रतिद्वंद्वमाहवे ॥ ७-१७१-८॥
    vikīrṇamastraṃ taddṛṣṭvā tathā bhīmarathaṃ prati |
    udīryamāṇaṃ drauṇiṃ ca niṣpratidvaṃdvamāhave || 7-171-8||

    MHB 7-171-9

    सर्वसैन्यानि पाण्डूनां न्यस्तशस्त्राण्यचेतसः ।
    युधिष्ठिरपुरोगांश्च विमुखांस्तान्महारथान् ॥ ७-१७१-९॥
    sarvasainyāni pāṇḍūnāṃ nyastaśastrāṇyacetasaḥ |
    yudhiṣṭhirapurogāṃśca vimukhāṃstānmahārathān || 7-171-9||

    MHB 7-171-10

    अर्जुनो वासुदेवश्च त्वरमाणौ महाद्युती ।
    अवप्लुत्य रथाद्वीरौ भीममाद्रवतां ततः ॥ ७-१७१-१०॥
    arjuno vāsudevaśca tvaramāṇau mahādyutī |
    avaplutya rathādvīrau bhīmamādravatāṃ tataḥ || 7-171-10||

    MHB 7-171-11

    ततस्तद्द्रोणपुत्रस्य तेजोऽस्त्रबलसंभवम् ।
    विगाह्य तौ सुबलिनौ माययाविशतां तदा ॥ ७-१७१-११॥
    tatastaddroṇaputrasya tejo'strabalasaṃbhavam |
    vigāhya tau subalinau māyayāviśatāṃ tadā || 7-171-11||

    MHB 7-171-12

    न्यस्तशस्त्रौ ततस्तौ तु नादहदस्त्रजोऽनलः ।
    वारुणास्त्रप्रयोगाच्च वीर्यवत्त्वाच्च कृष्णयोः ॥ ७-१७१-१२॥
    nyastaśastrau tatastau tu nādahadastrajo'nalaḥ |
    vāruṇāstraprayogācca vīryavattvācca kṛṣṇayoḥ || 7-171-12||

    MHB 7-171-13

    ततश्चकृषतुर्भीमं तस्य सर्वायुधानि च ।
    नारायणास्त्रशान्त्यर्थं नरनारायणौ बलात् ॥ ७-१७१-१३॥
    tataścakṛṣaturbhīmaṃ tasya sarvāyudhāni ca |
    nārāyaṇāstraśāntyarthaṃ naranārāyaṇau balāt || 7-171-13||

    MHB 7-171-14

    अपकृष्यमाणः कौन्तेयो नदत्येव महारथः ।
    वर्धते चैव तद्घोरं द्रौणेरस्त्रं सुदुर्जयम् ॥ ७-१७१-१४॥
    apakṛṣyamāṇaḥ kaunteyo nadatyeva mahārathaḥ |
    vardhate caiva tadghoraṃ drauṇerastraṃ sudurjayam || 7-171-14||

    MHB 7-171-15

    तमब्रवीद्वासुदेवः किमिदं पाण्डुनन्दन ।
    वार्यमाणोऽपि कौन्तेय यद्युद्धान्न निवर्तसे ॥ ७-१७१-१५॥
    tamabravīdvāsudevaḥ kimidaṃ pāṇḍunandana |
    vāryamāṇo'pi kaunteya yadyuddhānna nivartase || 7-171-15||

    MHB 7-171-16

    यदि युद्धेन जेयाः स्युरिमे कौरवनन्दनाः ।
    वयमप्यत्र युध्येम तथा चेमे नरर्षभाः ॥ ७-१७१-१६॥
    yadi yuddhena jeyāḥ syurime kauravanandanāḥ |
    vayamapyatra yudhyema tathā ceme nararṣabhāḥ || 7-171-16||

    MHB 7-171-17

    रथेभ्यस्त्ववतीर्णास्तु सर्व एव स्म तावकाः ।
    तस्मात्त्वमपि कौन्तेय रथात्तूर्णमपाक्रम ॥ ७-१७१-१७॥
    rathebhyastvavatīrṇāstu sarva eva sma tāvakāḥ |
    tasmāttvamapi kaunteya rathāttūrṇamapākrama || 7-171-17||

    MHB 7-171-18

    एवमुक्त्वा ततः कृष्णो रथाद्भूमिमपातयत् ।
    निःश्वसन्तं यथा नागं क्रोधसंरक्तलोचनम् ॥ ७-१७१-१८॥
    evamuktvā tataḥ kṛṣṇo rathādbhūmimapātayat |
    niḥśvasantaṃ yathā nāgaṃ krodhasaṃraktalocanam || 7-171-18||

    MHB 7-171-19

    यदापकृष्टः स रथान्न्यासितश्चायुधं भुवि ।
    ततो नारायणास्त्रं तत्प्रशान्तं शत्रुतापनम् ॥ ७-१७१-१९॥
    yadāpakṛṣṭaḥ sa rathānnyāsitaścāyudhaṃ bhuvi |
    tato nārāyaṇāstraṃ tatpraśāntaṃ śatrutāpanam || 7-171-19||

    MHB 7-171-20

    तस्मिन्प्रशान्ते विधिना तदा तेजसि दुःसहे ।
    बभूवुर्विमलाः सर्वा दिशः प्रदिश एव च ॥ ७-१७१-२०॥
    tasminpraśānte vidhinā tadā tejasi duḥsahe |
    babhūvurvimalāḥ sarvā diśaḥ pradiśa eva ca || 7-171-20||

    MHB 7-171-21

    प्रववुश्च शिवा वाताः प्रशान्ता मृगपक्षिणः ।
    वाहनानि च हृष्टानि योधाश्च मनुजेश्वर ॥ ७-१७१-२१॥
    pravavuśca śivā vātāḥ praśāntā mṛgapakṣiṇaḥ |
    vāhanāni ca hṛṣṭāni yodhāśca manujeśvara || 7-171-21||

    MHB 7-171-22

    व्यपोढे च ततो घोरे तस्मिंस्तेजसि भारत ।
    बभौ भीमो निशापाये धीमान्सूर्य इवोदितः ॥ ७-१७१-२२॥
    vyapoḍhe ca tato ghore tasmiṃstejasi bhārata |
    babhau bhīmo niśāpāye dhīmānsūrya ivoditaḥ || 7-171-22||

    MHB 7-171-23

    हतशेषं बलं तत्र पाण्डवानामतिष्ठत ।
    अस्त्रव्युपरमाद्धृष्टं तव पुत्रजिघांसया ॥ ७-१७१-२३॥
    hataśeṣaṃ balaṃ tatra pāṇḍavānāmatiṣṭhata |
    astravyuparamāddhṛṣṭaṃ tava putrajighāṃsayā || 7-171-23||

    MHB 7-171-24

    व्यवस्थिते बले तस्मिन्नस्त्रे प्रतिहते तथा ।
    दुर्योधनो महाराज द्रोणपुत्रमथाब्रवीत् ॥ ७-१७१-२४॥
    vyavasthite bale tasminnastre pratihate tathā |
    duryodhano mahārāja droṇaputramathābravīt || 7-171-24||

    MHB 7-171-25

    अश्वत्थामन्पुनः शीघ्रमस्त्रमेतत्प्रयोजय ।
    व्यवस्थिता हि पाञ्चालाः पुनरेव जयैषिणः ॥ ७-१७१-२५॥
    aśvatthāmanpunaḥ śīghramastrametatprayojaya |
    vyavasthitā hi pāñcālāḥ punareva jayaiṣiṇaḥ || 7-171-25||

    MHB 7-171-26

    अश्वत्थामा तथोक्तस्तु तव पुत्रेण मारिष ।
    सुदीनमभिनिःश्वस्य राजानमिदमब्रवीत् ॥ ७-१७१-२६॥
    aśvatthāmā tathoktastu tava putreṇa māriṣa |
    sudīnamabhiniḥśvasya rājānamidamabravīt || 7-171-26||

    MHB 7-171-27

    नैतदावर्तते राजन्नस्त्रं द्विर्नोपपद्यते ।
    आवर्तयन्निहन्त्येतत्प्रयोक्तारं न संशयः ॥ ७-१७१-२७॥
    naitadāvartate rājannastraṃ dvirnopapadyate |
    āvartayannihantyetatprayoktāraṃ na saṃśayaḥ || 7-171-27||

    MHB 7-171-28

    एष चास्त्रप्रतीघातं वासुदेवः प्रयुक्तवान् ।
    अन्यथा विहितः संख्ये वधः शत्रोर्जनाधिप ॥ ७-१७१-२८॥
    eṣa cāstrapratīghātaṃ vāsudevaḥ prayuktavān |
    anyathā vihitaḥ saṃkhye vadhaḥ śatrorjanādhipa || 7-171-28||

    MHB 7-171-29

    पराजयो वा मृत्युर्वा श्रेयो मृत्युर्न निर्जयः ।
    निर्जिताश्चारयो ह्येते शस्त्रोत्सर्गान्मृतोपमाः ॥ ७-१७१-२९॥
    parājayo vā mṛtyurvā śreyo mṛtyurna nirjayaḥ |
    nirjitāścārayo hyete śastrotsargānmṛtopamāḥ || 7-171-29||

    MHB 7-171-30

    दुर्योधन उवाच ।
    आचार्यपुत्र यद्येतद्द्विरस्त्रं न प्रयुज्यते ।
    अन्यैर्गुरुघ्ना वध्यन्तामस्त्रैरस्त्रविदां वर ॥ ७-१७१-३०॥
    duryodhana uvāca |
    ācāryaputra yadyetaddvirastraṃ na prayujyate |
    anyairgurughnā vadhyantāmastrairastravidāṃ vara || 7-171-30||

    MHB 7-171-31

    त्वयि ह्यस्त्राणि दिव्यानि यथा स्युस्त्र्यम्बके तथा ।
    इच्छतो न हि ते मुच्येत्क्रुद्धस्यापि पुरंदरः ॥ ७-१७१-३१॥
    tvayi hyastrāṇi divyāni yathā syustryambake tathā |
    icchato na hi te mucyetkruddhasyāpi puraṃdaraḥ || 7-171-31||

    MHB 7-171-32

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्नस्त्रे प्रतिहते द्रोणे चोपधिना हते ।
    तथा दुर्योधनेनोक्तो द्रौणिः किमकरोत्पुनः ॥ ७-१७१-३२॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminnastre pratihate droṇe copadhinā hate |
    tathā duryodhanenokto drauṇiḥ kimakarotpunaḥ || 7-171-32||

    MHB 7-171-33

    दृष्ट्वा पार्थांश्च संग्रामे युद्धाय समवस्थितान् ।
    नारायणास्त्रनिर्मुक्तांश्चरतः पृतनामुखे ॥ ७-१७१-३३॥
    dṛṣṭvā pārthāṃśca saṃgrāme yuddhāya samavasthitān |
    nārāyaṇāstranirmuktāṃścarataḥ pṛtanāmukhe || 7-171-33||

    MHB 7-171-34

    संजय उवाच ।
    जानन्पितुः स निधनं सिंहलाङ्गूलकेतनः ।
    सक्रोधो भयमुत्सृज्य अभिदुद्राव पार्षतम् ॥ ७-१७१-३४॥
    saṃjaya uvāca |
    jānanpituḥ sa nidhanaṃ siṃhalāṅgūlaketanaḥ |
    sakrodho bhayamutsṛjya abhidudrāva pārṣatam || 7-171-34||

    MHB 7-171-35

    अभिद्रुत्य च विंशत्या क्षुद्रकाणां नरर्षभः ।
    पञ्चभिश्चातिवेगेन विव्याध पुरुषर्षभम् ॥ ७-१७१-३५॥
    abhidrutya ca viṃśatyā kṣudrakāṇāṃ nararṣabhaḥ |
    pañcabhiścātivegena vivyādha puruṣarṣabham || 7-171-35||

    MHB 7-171-36

    धृष्टद्युम्नस्ततो राजञ्ज्वलन्तमिव पावकम् ।
    द्रोणपुत्रं त्रिषष्ट्या तु राजन्विव्याध पत्रिणाम् ॥ ७-१७१-३६॥
    dhṛṣṭadyumnastato rājañjvalantamiva pāvakam |
    droṇaputraṃ triṣaṣṭyā tu rājanvivyādha patriṇām || 7-171-36||

    MHB 7-171-37

    सारथिं चास्य विंशत्या स्वर्णपुङ्खैः शिलाशितैः ।
    हयांश्च चतुरोऽविध्यच्चतुर्भिर्निशितैः शरैः ॥ ७-१७१-३७॥
    sārathiṃ cāsya viṃśatyā svarṇapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ |
    hayāṃśca caturo'vidhyaccaturbhirniśitaiḥ śaraiḥ || 7-171-37||

    MHB 7-171-38

    विद्ध्वा विद्ध्वानदद्द्रौणिः कम्पयन्निव मेदिनीम् ।
    आददत्सर्वलोकस्य प्राणानिव महारणे ॥ ७-१७१-३८॥
    viddhvā viddhvānadaddrauṇiḥ kampayanniva medinīm |
    ādadatsarvalokasya prāṇāniva mahāraṇe || 7-171-38||

    MHB 7-171-39

    पार्षतस्तु बली राजन्कृतास्त्रः कृतनिश्रमः ।
    द्रौणिमेवाभिदुद्राव कृत्वा मृत्युं निवर्तनम् ॥ ७-१७१-३९॥
    pārṣatastu balī rājankṛtāstraḥ kṛtaniśramaḥ |
    drauṇimevābhidudrāva kṛtvā mṛtyuṃ nivartanam || 7-171-39||

    MHB 7-171-40

    ततो बाणमयं वर्षं द्रोणपुत्रस्य मूर्धनि ।
    अवासृजदमेयात्मा पाञ्चाल्यो रथिनां वरः ॥ ७-१७१-४०॥
    tato bāṇamayaṃ varṣaṃ droṇaputrasya mūrdhani |
    avāsṛjadameyātmā pāñcālyo rathināṃ varaḥ || 7-171-40||

    MHB 7-171-41

    तं द्रौणिः समरे क्रुद्धश्छादयामास पत्रिभिः ।
    विव्याध चैनं दशभिः पितुर्वधमनुस्मरन् ॥ ७-१७१-४१॥
    taṃ drauṇiḥ samare kruddhaśchādayāmāsa patribhiḥ |
    vivyādha cainaṃ daśabhiḥ piturvadhamanusmaran || 7-171-41||

    MHB 7-171-42

    द्वाभ्यां च सुविकृष्टाभ्यां क्षुराभ्यां ध्वजकार्मुके ।
    छित्त्वा पाञ्चालराजस्य द्रौणिरन्यैः समार्दयत् ॥ ७-१७१-४२॥
    dvābhyāṃ ca suvikṛṣṭābhyāṃ kṣurābhyāṃ dhvajakārmuke |
    chittvā pāñcālarājasya drauṇiranyaiḥ samārdayat || 7-171-42||

    MHB 7-171-43

    व्यश्वसूतरथं चैनं द्रौणिश्चक्रे महाहवे ।
    तस्य चानुचरान्सर्वान्क्रुद्धः प्राच्छादयच्छरैः ॥ ७-१७१-४३॥
    vyaśvasūtarathaṃ cainaṃ drauṇiścakre mahāhave |
    tasya cānucarānsarvānkruddhaḥ prācchādayaccharaiḥ || 7-171-43||

    MHB 7-171-44

    प्रद्रुद्राव ततः सैन्यं पाञ्चालानां विशां पते ।
    संभ्रान्तरूपमार्तं च शरवर्षपरिक्षतम् ॥ ७-१७१-४४॥
    pradrudrāva tataḥ sainyaṃ pāñcālānāṃ viśāṃ pate |
    saṃbhrāntarūpamārtaṃ ca śaravarṣaparikṣatam || 7-171-44||

    MHB 7-171-45

    दृष्ट्वा च विमुखान्योधान्धृष्टद्युम्नं च पीडितम् ।
    शैनेयोऽचोदयत्तूर्णं रणं द्रौणिरथं प्रति ॥ ७-१७१-४५॥
    dṛṣṭvā ca vimukhānyodhāndhṛṣṭadyumnaṃ ca pīḍitam |
    śaineyo'codayattūrṇaṃ raṇaṃ drauṇirathaṃ prati || 7-171-45||

    MHB 7-171-46

    अष्टभिर्निशितैश्चैव सोऽश्वत्थामानमार्दयत् ।
    विंशत्या पुनराहत्य नानारूपैरमर्षणम् ।
    विव्याध च तथा सूतं चतुर्भिश्चतुरो हयान् ॥ ७-१७१-४६॥
    aṣṭabhirniśitaiścaiva so'śvatthāmānamārdayat |
    viṃśatyā punarāhatya nānārūpairamarṣaṇam |
    vivyādha ca tathā sūtaṃ caturbhiścaturo hayān || 7-171-46||

    MHB 7-171-47

    सोऽतिविद्धो महेष्वासो नानालिङ्गैरमर्षणः ।
    युयुधानेन वै द्रौणिः प्रहसन्वाक्यमब्रवीत् ॥ ७-१७१-४७॥
    so'tividdho maheṣvāso nānāliṅgairamarṣaṇaḥ |
    yuyudhānena vai drauṇiḥ prahasanvākyamabravīt || 7-171-47||

    MHB 7-171-48

    शैनेयाभ्यवपत्तिं ते जानाम्याचार्यघातिनः ।
    न त्वेनं त्रास्यसि मया ग्रस्तमात्मानमेव च ॥ ७-१७१-४८॥
    śaineyābhyavapattiṃ te jānāmyācāryaghātinaḥ |
    na tvenaṃ trāsyasi mayā grastamātmānameva ca || 7-171-48||

    MHB 7-171-49

    एवमुक्त्वार्करश्म्याभं सुपर्वाणं शरोत्तमम् ।
    व्यसृजत्सात्वते द्रौणिर्वज्रं वृत्रे यथा हरिः ॥ ७-१७१-४९॥
    evamuktvārkaraśmyābhaṃ suparvāṇaṃ śarottamam |
    vyasṛjatsātvate drauṇirvajraṃ vṛtre yathā hariḥ || 7-171-49||

    MHB 7-171-50

    स तं निर्भिद्य तेनास्तः सायकः सशरावरम् ।
    विवेश वसुधां भित्त्वा श्वसन्बिलमिवोरगः ॥ ७-१७१-५०॥
    sa taṃ nirbhidya tenāstaḥ sāyakaḥ saśarāvaram |
    viveśa vasudhāṃ bhittvā śvasanbilamivoragaḥ || 7-171-50||

    MHB 7-171-51

    स भिन्नकवचः शूरस्तोत्त्रार्दित इव द्विपः ।
    विमुच्य सशरं चापं भूरिव्रणपरिस्रवः ॥ ७-१७१-५१॥
    sa bhinnakavacaḥ śūrastottrārdita iva dvipaḥ |
    vimucya saśaraṃ cāpaṃ bhūrivraṇaparisravaḥ || 7-171-51||

    MHB 7-171-52

    सीदन्रुधिरसिक्तश्च रथोपस्थ उपाविशत् ।
    सूतेनापहृतस्तूर्णं द्रोणपुत्राद्रथान्तरम् ॥ ७-१७१-५२॥
    sīdanrudhirasiktaśca rathopastha upāviśat |
    sūtenāpahṛtastūrṇaṃ droṇaputrādrathāntaram || 7-171-52||

    MHB 7-171-53

    अथान्येन सुपुङ्खेन शरेण नतपर्वणा ।
    आजघान भ्रुवोर्मध्ये धृष्टद्युम्नं परंतपः ॥ ७-१७१-५३॥
    athānyena supuṅkhena śareṇa nataparvaṇā |
    ājaghāna bhruvormadhye dhṛṣṭadyumnaṃ paraṃtapaḥ || 7-171-53||

    MHB 7-171-54

    स पूर्वमतिविद्धश्च भृशं पश्चाच्च पीडितः ।
    ससाद युधि पाञ्चाल्यो व्यपाश्रयत च ध्वजम् ॥ ७-१७१-५४॥
    sa pūrvamatividdhaśca bhṛśaṃ paścācca pīḍitaḥ |
    sasāda yudhi pāñcālyo vyapāśrayata ca dhvajam || 7-171-54||

    MHB 7-171-55

    तं मत्तमिव सिंहेन राजन्कुञ्जरमर्दितम् ।
    जवेनाभ्यद्रवञ्शूराः पञ्च पाण्डवतो रथाः ॥ ७-१७१-५५॥
    taṃ mattamiva siṃhena rājankuñjaramarditam |
    javenābhyadravañśūrāḥ pañca pāṇḍavato rathāḥ || 7-171-55||

    MHB 7-171-56

    किरीटी भीमसेनश्च वृद्धक्षत्रश्च पौरवः ।
    युवराजश्च चेदीनां मालवश्च सुदर्शनः ।
    पञ्चभिः पञ्चभिर्बाणैरभ्यघ्नन्सर्वतः समम् ॥ ७-१७१-५६॥
    kirīṭī bhīmasenaśca vṛddhakṣatraśca pauravaḥ |
    yuvarājaśca cedīnāṃ mālavaśca sudarśanaḥ |
    pañcabhiḥ pañcabhirbāṇairabhyaghnansarvataḥ samam || 7-171-56||

    MHB 7-171-57

    आशीविषाभैर्विंशद्भिः पञ्चभिश्चापि ताञ्शरैः ।
    चिच्छेद युगपद्द्रौणिः पञ्चविंशतिसायकान् ॥ ७-१७१-५७॥
    āśīviṣābhairviṃśadbhiḥ pañcabhiścāpi tāñśaraiḥ |
    ciccheda yugapaddrauṇiḥ pañcaviṃśatisāyakān || 7-171-57||

    MHB 7-171-58

    सप्तभिश्च शितैर्बाणैः पौरवं द्रौणिरार्दयत् ।
    मालवं त्रिभिरेकेन पार्थं षड्भिर्वृकोदरम् ॥ ७-१७१-५८॥
    saptabhiśca śitairbāṇaiḥ pauravaṃ drauṇirārdayat |
    mālavaṃ tribhirekena pārthaṃ ṣaḍbhirvṛkodaram || 7-171-58||

    MHB 7-171-59

    ततस्ते विव्यधुः सर्वे द्रौणिं राजन्महारथाः ।
    युगपच्च पृथक्चैव रुक्मपुङ्खैः शिलाशितैः ॥ ७-१७१-५९॥
    tataste vivyadhuḥ sarve drauṇiṃ rājanmahārathāḥ |
    yugapacca pṛthakcaiva rukmapuṅkhaiḥ śilāśitaiḥ || 7-171-59||

    MHB 7-171-60

    युवराजस्तु विंशत्या द्रौणिं विव्याध पत्रिणाम् ।
    पार्थश्च पुनरष्टाभिस्तथा सर्वे त्रिभिस्त्रिभिः ॥ ७-१७१-६०॥
    yuvarājastu viṃśatyā drauṇiṃ vivyādha patriṇām |
    pārthaśca punaraṣṭābhistathā sarve tribhistribhiḥ || 7-171-60||

    MHB 7-171-61

    ततोऽर्जुनं षड्भिरथाजघान द्रौणायनिर्दशभिर्वासुदेवम् ।
    भीमं दशार्धैर्युवराजं चतुर्भिर्द्वाभ्यां छित्त्वा कार्मुकं च ध्वजं च ।
    पुनः पार्थं शरवर्षेण विद्ध्वा द्रौणिर्घोरं सिंहनादं ननाद ॥ ७-१७१-६१॥
    tato'rjunaṃ ṣaḍbhirathājaghāna drauṇāyanirdaśabhirvāsudevam |
    bhīmaṃ daśārdhairyuvarājaṃ caturbhirdvābhyāṃ chittvā kārmukaṃ ca dhvajaṃ ca |
    punaḥ pārthaṃ śaravarṣeṇa viddhvā drauṇirghoraṃ siṃhanādaṃ nanāda || 7-171-61||

    MHB 7-171-62

    तस्यास्यतः सुनिशितान्पीतधारान्द्रौणेः शरान्पृष्ठतश्चाग्रतश्च ।
    धरा वियद्द्यौः प्रदिशो दिशश्च छन्ना बाणैरभवन्घोररूपैः ॥ ७-१७१-६२॥
    tasyāsyataḥ suniśitānpītadhārāndrauṇeḥ śarānpṛṣṭhataścāgrataśca |
    dharā viyaddyauḥ pradiśo diśaśca channā bāṇairabhavanghorarūpaiḥ || 7-171-62||

    MHB 7-171-63

    आसीनस्य स्वरथं तूग्रतेजाः सुदर्शनस्येन्द्रकेतुप्रकाशौ ।
    भुजौ शिरश्चेन्द्रसमानवीर्यस्त्रिभिः शरैर्युगपत्संचकर्त ॥ ७-१७१-६३॥
    āsīnasya svarathaṃ tūgratejāḥ sudarśanasyendraketuprakāśau |
    bhujau śiraścendrasamānavīryastribhiḥ śarairyugapatsaṃcakarta || 7-171-63||

    MHB 7-171-64

    स पौरवं रथशक्त्या निहत्य छित्त्वा रथं तिलशश्चापि बाणैः ।
    छित्त्वास्य बाहू वरचन्दनाक्तौ भल्लेन कायाच्छिर उच्चकर्त ॥ ७-१७१-६४॥
    sa pauravaṃ rathaśaktyā nihatya chittvā rathaṃ tilaśaścāpi bāṇaiḥ |
    chittvāsya bāhū varacandanāktau bhallena kāyācchira uccakarta || 7-171-64||

    MHB 7-171-65

    युवानमिन्दीवरदामवर्णं चेदिप्रियं युवराजं प्रहस्य ।
    बाणैस्त्वरावाञ्ज्वलिताग्निकल्पैर्विद्ध्वा प्रादान्मृत्यवे साश्वसूतम् ॥ ७-१७१-६५॥
    yuvānamindīvaradāmavarṇaṃ cedipriyaṃ yuvarājaṃ prahasya |
    bāṇaistvarāvāñjvalitāgnikalpairviddhvā prādānmṛtyave sāśvasūtam || 7-171-65||

    MHB 7-171-66

    तान्निहत्य रणे वीरो द्रोणपुत्रो युधां पतिः ।
    दध्मौ प्रमुदितः शङ्खं बृहन्तमपराजितः ॥ ७-१७१-६६॥
    tānnihatya raṇe vīro droṇaputro yudhāṃ patiḥ |
    dadhmau pramuditaḥ śaṅkhaṃ bṛhantamaparājitaḥ || 7-171-66||

    MHB 7-171-67

    ततः सर्वे च पाञ्चाला भीमसेनश्च पाण्डवः ।
    धृष्टद्युम्नरथं भीतास्त्यक्त्वा संप्राद्रवन्दिशः ॥ ७-१७१-६७॥
    tataḥ sarve ca pāñcālā bhīmasenaśca pāṇḍavaḥ |
    dhṛṣṭadyumnarathaṃ bhītāstyaktvā saṃprādravandiśaḥ || 7-171-67||

    MHB 7-171-68

    तान्प्रभग्नांस्तथा द्रौणिः पृष्ठतो विकिरञ्शरैः ।
    अभ्यवर्तत वेगेन कालवत्पाण्डुवाहिनीम् ॥ ७-१७१-६८॥
    tānprabhagnāṃstathā drauṇiḥ pṛṣṭhato vikirañśaraiḥ |
    abhyavartata vegena kālavatpāṇḍuvāhinīm || 7-171-68||

    MHB 7-171-69

    ते वध्यमानाः समरे द्रोणपुत्रेण क्षत्रियाः ।
    द्रोणपुत्रं भयाद्राजन्दिक्षु सर्वासु मेनिरे ॥ ७-१७१-६९॥
    te vadhyamānāḥ samare droṇaputreṇa kṣatriyāḥ |
    droṇaputraṃ bhayādrājandikṣu sarvāsu menire || 7-171-69||

    Adhyaya: 172/173 (94)

    MHB 7-172-1

    संजय उवाच ।
    तत्प्रभग्नं बलं दृष्ट्वा कुन्तीपुत्रो धनंजयः ।
    न्यवारयदमेयात्मा द्रोणपुत्रवधेप्सया ॥ ७-१७२-१॥
    saṃjaya uvāca |
    tatprabhagnaṃ balaṃ dṛṣṭvā kuntīputro dhanaṃjayaḥ |
    nyavārayadameyātmā droṇaputravadhepsayā || 7-172-1||

    MHB 7-172-2

    ततस्ते सैनिका राजन्नैव तत्रावतस्थिरे ।
    संस्थाप्यमाना यत्नेन गोविन्देनार्जुनेन च ॥ ७-१७२-२॥
    tataste sainikā rājannaiva tatrāvatasthire |
    saṃsthāpyamānā yatnena govindenārjunena ca || 7-172-2||

    MHB 7-172-3

    एक एव तु बीभत्सुः सोमकावयवैः सह ।
    मत्स्यैरन्यैश्च संधाय कौरवैः संन्यवर्तत ॥ ७-१७२-३॥
    eka eva tu bībhatsuḥ somakāvayavaiḥ saha |
    matsyairanyaiśca saṃdhāya kauravaiḥ saṃnyavartata || 7-172-3||

    MHB 7-172-4

    ततो द्रुतमतिक्रम्य सिंहलाङ्गूलकेतनम् ।
    सव्यसाची महेष्वासमश्वत्थामानमब्रवीत् ॥ ७-१७२-४॥
    tato drutamatikramya siṃhalāṅgūlaketanam |
    savyasācī maheṣvāsamaśvatthāmānamabravīt || 7-172-4||

    MHB 7-172-5

    या शक्तिर्यच्च ते वीर्यं यज्ज्ञानं यच्च पौरुषम् ।
    धार्तराष्ट्रेषु या प्रीतिः प्रद्वेषोऽस्मासु यश्च ते ।
    यच्च भूयोऽस्ति तेजस्तत्परमं मम दर्शय ॥ ७-१७२-५॥
    yā śaktiryacca te vīryaṃ yajjñānaṃ yacca pauruṣam |
    dhārtarāṣṭreṣu yā prītiḥ pradveṣo'smāsu yaśca te |
    yacca bhūyo'sti tejastatparamaṃ mama darśaya || 7-172-5||

    MHB 7-172-6

    स एव द्रोणहन्ता ते दर्पं भेत्स्यति पार्षतः ।
    कालानलसमप्रख्यो द्विषतामन्तको युधि ।
    समासादय पाञ्चाल्यं मां चापि सहकेशवम् ॥ ७-१७२-६॥
    sa eva droṇahantā te darpaṃ bhetsyati pārṣataḥ |
    kālānalasamaprakhyo dviṣatāmantako yudhi |
    samāsādaya pāñcālyaṃ māṃ cāpi sahakeśavam || 7-172-6||

    MHB 7-172-7

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    आचार्यपुत्रो मानार्हो बलवांश्चापि संजय ।
    प्रीतिर्धनंजये चास्य प्रियश्चापि स वासवेः ॥ ७-१७२-७॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    ācāryaputro mānārho balavāṃścāpi saṃjaya |
    prītirdhanaṃjaye cāsya priyaścāpi sa vāsaveḥ || 7-172-7||

    MHB 7-172-8

    न भूतपूर्वं बीभत्सोर्वाक्यं परुषमीदृशम् ।
    अथ कस्मात्स कौन्तेयः सखायं रूक्षमब्रवीत् ॥ ७-१७२-८॥
    na bhūtapūrvaṃ bībhatsorvākyaṃ paruṣamīdṛśam |
    atha kasmātsa kaunteyaḥ sakhāyaṃ rūkṣamabravīt || 7-172-8||

    MHB 7-172-9

    संजय उवाच ।
    युवराजे हते चैव वृद्धक्षत्रे च पौरवे ।
    इष्वस्त्रविधिसंपन्ने मालवे च सुदर्शने ॥ ७-१७२-९॥
    saṃjaya uvāca |
    yuvarāje hate caiva vṛddhakṣatre ca paurave |
    iṣvastravidhisaṃpanne mālave ca sudarśane || 7-172-9||

    MHB 7-172-10

    धृष्टद्युम्ने सात्यकौ च भीमे चापि पराजिते ।
    युधिष्ठिरस्य तैर्वाक्यैर्मर्मण्यपि च घट्टिते ॥ ७-१७२-१०॥
    dhṛṣṭadyumne sātyakau ca bhīme cāpi parājite |
    yudhiṣṭhirasya tairvākyairmarmaṇyapi ca ghaṭṭite || 7-172-10||

    MHB 7-172-11

    अन्तर्भेदे च संजाते दुःखं संस्मृत्य च प्रभो ।
    अभूतपूर्वो बीभत्सोर्दुःखान्मन्युरजायत ॥ ७-१७२-११॥
    antarbhede ca saṃjāte duḥkhaṃ saṃsmṛtya ca prabho |
    abhūtapūrvo bībhatsorduḥkhānmanyurajāyata || 7-172-11||

    MHB 7-172-12

    तस्मादनर्हमश्लीलमप्रियं द्रौणिमुक्तवान् ।
    मान्यमाचार्यतनयं रूक्षं कापुरुषो यथा ॥ ७-१७२-१२॥
    tasmādanarhamaślīlamapriyaṃ drauṇimuktavān |
    mānyamācāryatanayaṃ rūkṣaṃ kāpuruṣo yathā || 7-172-12||

    MHB 7-172-13

    एवमुक्तः श्वसन्क्रोधान्महेष्वासतमो नृप ।
    पार्थेन परुषं वाक्यं सर्वमर्मघ्नया गिरा ।
    द्रौणिश्चुकोप पार्थाय कृष्णाय च विशेषतः ॥ ७-१७२-१३॥
    evamuktaḥ śvasankrodhānmaheṣvāsatamo nṛpa |
    pārthena paruṣaṃ vākyaṃ sarvamarmaghnayā girā |
    drauṇiścukopa pārthāya kṛṣṇāya ca viśeṣataḥ || 7-172-13||

    MHB 7-172-14

    स तु यत्तो रथे स्थित्वा वार्युपस्पृश्य वीर्यवान् ।
    देवैरपि सुदुर्धर्षमस्त्रमाग्नेयमाददे ॥ ७-१७२-१४॥
    sa tu yatto rathe sthitvā vāryupaspṛśya vīryavān |
    devairapi sudurdharṣamastramāgneyamādade || 7-172-14||

    MHB 7-172-15

    दृश्यादृश्यानरिगणानुद्दिश्याचार्यनन्दनः ।
    सोऽभिमन्त्र्य शरं दीप्तं विधूममिव पावकम् ।
    सर्वतः क्रोधमाविश्य चिक्षेप परवीरहा ॥ ७-१७२-१५॥
    dṛśyādṛśyānarigaṇānuddiśyācāryanandanaḥ |
    so'bhimantrya śaraṃ dīptaṃ vidhūmamiva pāvakam |
    sarvataḥ krodhamāviśya cikṣepa paravīrahā || 7-172-15||

    MHB 7-172-16

    ततस्तुमुलमाकाशे शरवर्षमजायत ।
    ववुश्च शिशिरा वाताः सूर्यो नैव तताप च ॥ ७-१७२-१६॥
    tatastumulamākāśe śaravarṣamajāyata |
    vavuśca śiśirā vātāḥ sūryo naiva tatāpa ca || 7-172-16||

    MHB 7-172-17

    चुक्रुशुर्दानवाश्चापि दिक्षु सर्वासु भैरवम् ।
    रुधिरं चापि वर्षन्तो विनेदुस्तोयदाम्बरे ॥ ७-१७२-१७॥
    cukruśurdānavāścāpi dikṣu sarvāsu bhairavam |
    rudhiraṃ cāpi varṣanto vinedustoyadāmbare || 7-172-17||

    MHB 7-172-18

    पक्षिणः पशवो गावो मुनयश्चापि सुव्रताः ।
    परमं प्रयतात्मानो न शान्तिमुपलेभिरे ॥ ७-१७२-१८॥
    pakṣiṇaḥ paśavo gāvo munayaścāpi suvratāḥ |
    paramaṃ prayatātmāno na śāntimupalebhire || 7-172-18||

    MHB 7-172-19

    भ्रान्तसर्वमहाभूतमावर्जितदिवाकरम् ।
    त्रैलोक्यमभिसंतप्तं ज्वराविष्टमिवातुरम् ॥ ७-१७२-१९॥
    bhrāntasarvamahābhūtamāvarjitadivākaram |
    trailokyamabhisaṃtaptaṃ jvarāviṣṭamivāturam || 7-172-19||

    MHB 7-172-20

    शरतेजोऽभिसंतप्ता नागा भूमिशयास्तथा ।
    निःश्वसन्तः समुत्पेतुस्तेजो घोरं मुमुक्षवः ॥ ७-१७२-२०॥
    śaratejo'bhisaṃtaptā nāgā bhūmiśayāstathā |
    niḥśvasantaḥ samutpetustejo ghoraṃ mumukṣavaḥ || 7-172-20||

    MHB 7-172-21

    जलजानि च सत्त्वानि दह्यमानानि भारत ।
    न शान्तिमुपजग्मुर्हि तप्यमानैर्जलाशयैः ॥ ७-१७२-२१॥
    jalajāni ca sattvāni dahyamānāni bhārata |
    na śāntimupajagmurhi tapyamānairjalāśayaiḥ || 7-172-21||

    MHB 7-172-22

    दिशः खं प्रदिशश्चैव भुवं च शरवृष्टयः ।
    उच्चावचा निपेतुर्वै गरुडानिलरंहसः ॥ ७-१७२-२२॥
    diśaḥ khaṃ pradiśaścaiva bhuvaṃ ca śaravṛṣṭayaḥ |
    uccāvacā nipeturvai garuḍānilaraṃhasaḥ || 7-172-22||

    MHB 7-172-23

    तैः शरैर्द्रोणपुत्रस्य वज्रवेगसमाहितैः ।
    प्रदग्धाः शत्रवः पेतुरग्निदग्धा इव द्रुमाः ॥ ७-१७२-२३॥
    taiḥ śarairdroṇaputrasya vajravegasamāhitaiḥ |
    pradagdhāḥ śatravaḥ peturagnidagdhā iva drumāḥ || 7-172-23||

    MHB 7-172-24

    दह्यमाना महानागाः पेतुरुर्व्यां समन्ततः ।
    नदन्तो भैरवान्नादाञ्जलदोपमनिस्वनान् ॥ ७-१७२-२४॥
    dahyamānā mahānāgāḥ petururvyāṃ samantataḥ |
    nadanto bhairavānnādāñjaladopamanisvanān || 7-172-24||

    MHB 7-172-25

    अपरे प्रद्रुतास्तत्र दह्यमाना महागजाः ।
    त्रेसुस्तथापरे घोरे वने दावाग्निसंवृताः ॥ ७-१७२-२५॥
    apare pradrutāstatra dahyamānā mahāgajāḥ |
    tresustathāpare ghore vane dāvāgnisaṃvṛtāḥ || 7-172-25||

    MHB 7-172-26

    द्रुमाणां शिखराणीव दावदग्धानि मारिष ।
    अश्ववृन्दान्यदृश्यन्त रथवृन्दानि चाभिभो ।
    अपतन्त रथौघाश्च तत्र तत्र सहस्रशः ॥ ७-१७२-२६॥
    drumāṇāṃ śikharāṇīva dāvadagdhāni māriṣa |
    aśvavṛndānyadṛśyanta rathavṛndāni cābhibho |
    apatanta rathaughāśca tatra tatra sahasraśaḥ || 7-172-26||

    MHB 7-172-27

    तत्सैन्यं भगवानग्निर्ददाह युधि भारत ।
    युगान्ते सर्वभूतानि संवर्तक इवानलः ॥ ७-१७२-२७॥
    tatsainyaṃ bhagavānagnirdadāha yudhi bhārata |
    yugānte sarvabhūtāni saṃvartaka ivānalaḥ || 7-172-27||

    MHB 7-172-28

    दृष्ट्वा तु पाण्डवीं सेनां दह्यमानां महाहवे ।
    प्रहृष्टास्तावका राजन्सिंहनादान्विनेदिरे ॥ ७-१७२-२८॥
    dṛṣṭvā tu pāṇḍavīṃ senāṃ dahyamānāṃ mahāhave |
    prahṛṣṭāstāvakā rājansiṃhanādānvinedire || 7-172-28||

    MHB 7-172-29

    ततस्तूर्यसहस्राणि नानालिङ्गानि भारत ।
    तूर्णमाजघ्निरे हृष्टास्तावका जितकाशिनः ॥ ७-१७२-२९॥
    tatastūryasahasrāṇi nānāliṅgāni bhārata |
    tūrṇamājaghnire hṛṣṭāstāvakā jitakāśinaḥ || 7-172-29||

    MHB 7-172-30

    कृत्स्ना ह्यक्षौहिणी राजन्सव्यसाची च पाण्डवः ।
    तमसा संवृते लोके नादृश्यत महाहवे ॥ ७-१७२-३०॥
    kṛtsnā hyakṣauhiṇī rājansavyasācī ca pāṇḍavaḥ |
    tamasā saṃvṛte loke nādṛśyata mahāhave || 7-172-30||

    MHB 7-172-31

    नैव नस्तादृशं राजन्दृष्टपूर्वं न च श्रुतम् ।
    यादृशं द्रोणपुत्रेण सृष्टमस्त्रममर्षिणा ॥ ७-१७२-३१॥
    naiva nastādṛśaṃ rājandṛṣṭapūrvaṃ na ca śrutam |
    yādṛśaṃ droṇaputreṇa sṛṣṭamastramamarṣiṇā || 7-172-31||

    MHB 7-172-32

    अर्जुनस्तु महाराज ब्राह्ममस्त्रमुदैरयत् ।
    सर्वास्त्रप्रतिघाताय विहितं पद्मयोनिना ॥ ७-१७२-३२॥
    arjunastu mahārāja brāhmamastramudairayat |
    sarvāstrapratighātāya vihitaṃ padmayoninā || 7-172-32||

    MHB 7-172-33

    ततो मुहूर्तादिव तत्तमो व्युपशशाम ह ।
    प्रववौ चानिलः शीतो दिशश्च विमलाभवन् ॥ ७-१७२-३३॥
    tato muhūrtādiva tattamo vyupaśaśāma ha |
    pravavau cānilaḥ śīto diśaśca vimalābhavan || 7-172-33||

    MHB 7-172-34

    तत्राद्भुतमपश्याम कृत्स्नामक्षौहिणीं हताम् ।
    अनभिज्ञेयरूपां च प्रदग्धामस्त्रमायया ॥ ७-१७२-३४॥
    tatrādbhutamapaśyāma kṛtsnāmakṣauhiṇīṃ hatām |
    anabhijñeyarūpāṃ ca pradagdhāmastramāyayā || 7-172-34||

    MHB 7-172-35

    ततो वीरौ महेष्वासौ विमुक्तौ केशवार्जुनौ ।
    सहितौ संप्रदृश्येतां नभसीव तमोनुदौ ॥ ७-१७२-३५॥
    tato vīrau maheṣvāsau vimuktau keśavārjunau |
    sahitau saṃpradṛśyetāṃ nabhasīva tamonudau || 7-172-35||

    MHB 7-172-36

    सपताकध्वजहयः सानुकर्षवरायुधः ।
    प्रबभौ स रथो मुक्तस्तावकानां भयंकरः ॥ ७-१७२-३६॥
    sapatākadhvajahayaḥ sānukarṣavarāyudhaḥ |
    prababhau sa ratho muktastāvakānāṃ bhayaṃkaraḥ || 7-172-36||

    MHB 7-172-37

    ततः किलकिलाशब्दः शङ्खभेरीरवैः सह ।
    पाण्डवानां प्रहृष्टानां क्षणेन समजायत ॥ ७-१७२-३७॥
    tataḥ kilakilāśabdaḥ śaṅkhabherīravaiḥ saha |
    pāṇḍavānāṃ prahṛṣṭānāṃ kṣaṇena samajāyata || 7-172-37||

    MHB 7-172-38

    हताविति तयोरासीत्सेनयोरुभयोर्मतिः ।
    तरसाभ्यागतौ दृष्ट्वा विमुक्तौ केशवार्जुनौ ॥ ७-१७२-३८॥
    hatāviti tayorāsītsenayorubhayormatiḥ |
    tarasābhyāgatau dṛṣṭvā vimuktau keśavārjunau || 7-172-38||

    MHB 7-172-39

    तावक्षतौ प्रमुदितौ दध्मतुर्वारिजोत्तमौ ।
    दृष्ट्वा प्रमुदितान्पार्थांस्त्वदीया व्यथिताभवन् ॥ ७-१७२-३९॥
    tāvakṣatau pramuditau dadhmaturvārijottamau |
    dṛṣṭvā pramuditānpārthāṃstvadīyā vyathitābhavan || 7-172-39||

    MHB 7-172-40

    विमुक्तौ च महात्मानौ दृष्ट्वा द्रौणिः सुदुःखितः ।
    मुहूर्तं चिन्तयामास किं त्वेतदिति मारिष ॥ ७-१७२-४०॥
    vimuktau ca mahātmānau dṛṣṭvā drauṇiḥ suduḥkhitaḥ |
    muhūrtaṃ cintayāmāsa kiṃ tvetaditi māriṣa || 7-172-40||

    MHB 7-172-41

    चिन्तयित्वा तु राजेन्द्र ध्यानशोकपरायणः ।
    निःश्वसन्दीर्घमुष्णं च विमनाश्चाभवत्तदा ॥ ७-१७२-४१॥
    cintayitvā tu rājendra dhyānaśokaparāyaṇaḥ |
    niḥśvasandīrghamuṣṇaṃ ca vimanāścābhavattadā || 7-172-41||

    MHB 7-172-42

    ततो द्रौणिर्धनुर्न्यस्य रथात्प्रस्कन्द्य वेगितः ।
    धिग्धिक्सर्वमिदं मिथ्येत्युक्त्वा संप्राद्रवद्रणात् ॥ ७-१७२-४२॥
    tato drauṇirdhanurnyasya rathātpraskandya vegitaḥ |
    dhigdhiksarvamidaṃ mithyetyuktvā saṃprādravadraṇāt || 7-172-42||

    MHB 7-172-43

    ततः स्निग्धाम्बुदाभासं वेदव्यासमकल्मषम् ।
    आवासं च सरस्वत्याः स वै व्यासं ददर्श ह ॥ ७-१७२-४३॥
    tataḥ snigdhāmbudābhāsaṃ vedavyāsamakalmaṣam |
    āvāsaṃ ca sarasvatyāḥ sa vai vyāsaṃ dadarśa ha || 7-172-43||

    MHB 7-172-44

    तं द्रौणिरग्रतो दृष्ट्वा स्थितं कुरुकुलोद्वह ।
    सन्नकण्ठोऽब्रवीद्वाक्यमभिवाद्य सुदीनवत् ॥ ७-१७२-४४॥
    taṃ drauṇiragrato dṛṣṭvā sthitaṃ kurukulodvaha |
    sannakaṇṭho'bravīdvākyamabhivādya sudīnavat || 7-172-44||

    MHB 7-172-45

    भो भो माया यदृच्छा वा न विद्मः किमिदं भवेत् ।
    अस्त्रं त्विदं कथं मिथ्या मम कश्च व्यतिक्रमः ॥ ७-१७२-४५॥
    bho bho māyā yadṛcchā vā na vidmaḥ kimidaṃ bhavet |
    astraṃ tvidaṃ kathaṃ mithyā mama kaśca vyatikramaḥ || 7-172-45||

    MHB 7-172-46

    अधरोत्तरमेतद्वा लोकानां वा पराभवः ।
    यदिमौ जीवतः कृष्णौ कालो हि दुरतिक्रमः ॥ ७-१७२-४६॥
    adharottarametadvā lokānāṃ vā parābhavaḥ |
    yadimau jīvataḥ kṛṣṇau kālo hi duratikramaḥ || 7-172-46||

    MHB 7-172-47

    नासुरामरगन्धर्वा न पिशाचा न राक्षसाः ।
    न सर्पयक्षपतगा न मनुष्याः कथंचन ॥ ७-१७२-४७॥
    nāsurāmaragandharvā na piśācā na rākṣasāḥ |
    na sarpayakṣapatagā na manuṣyāḥ kathaṃcana || 7-172-47||

    MHB 7-172-48

    उत्सहन्तेऽन्यथा कर्तुमेतदस्त्रं मयेरितम् ।
    तदिदं केवलं हत्वा युक्तामक्षौहिणीं ज्वलत् ॥ ७-१७२-४८॥
    utsahante'nyathā kartumetadastraṃ mayeritam |
    tadidaṃ kevalaṃ hatvā yuktāmakṣauhiṇīṃ jvalat || 7-172-48||

    MHB 7-172-49

    केनेमौ मर्त्यधर्माणौ नावधीत्केशवार्जुनौ ।
    एतत्प्रब्रूहि भगवन्मया पृष्टो यथातथम् ॥ ७-१७२-४९॥
    kenemau martyadharmāṇau nāvadhītkeśavārjunau |
    etatprabrūhi bhagavanmayā pṛṣṭo yathātatham || 7-172-49||

    MHB 7-172-50

    व्यास उवाच ।
    महान्तमेतमर्थं मां यं त्वं पृच्छसि विस्मयात् ।
    तत्प्रवक्ष्यामि ते सर्वं समाधाय मनः शृणु ॥ ७-१७२-५०॥
    vyāsa uvāca |
    mahāntametamarthaṃ māṃ yaṃ tvaṃ pṛcchasi vismayāt |
    tatpravakṣyāmi te sarvaṃ samādhāya manaḥ śṛṇu || 7-172-50||

    MHB 7-172-51

    योऽसौ नारायणो नाम पूर्वेषामपि पूर्वजः ।
    अजायत च कार्यार्थं पुत्रो धर्मस्य विश्वकृत् ॥ ७-१७२-५१॥
    yo'sau nārāyaṇo nāma pūrveṣāmapi pūrvajaḥ |
    ajāyata ca kāryārthaṃ putro dharmasya viśvakṛt || 7-172-51||

    MHB 7-172-52

    स तपस्तीव्रमातस्थे मैनाकं गिरिमास्थितः ।
    ऊर्ध्वबाहुर्महातेजा ज्वलनादित्यसंनिभः ॥ ७-१७२-५२॥
    sa tapastīvramātasthe mainākaṃ girimāsthitaḥ |
    ūrdhvabāhurmahātejā jvalanādityasaṃnibhaḥ || 7-172-52||

    MHB 7-172-53

    षष्टिं वर्षसहस्राणि तावन्त्येव शतानि च ।
    अशोषयत्तदात्मानं वायुभक्षोऽम्बुजेक्षणः ॥ ७-१७२-५३॥
    ṣaṣṭiṃ varṣasahasrāṇi tāvantyeva śatāni ca |
    aśoṣayattadātmānaṃ vāyubhakṣo'mbujekṣaṇaḥ || 7-172-53||

    MHB 7-172-54

    अथापरं तपस्तप्त्वा द्विस्ततोऽन्यत्पुनर्महत् ।
    द्यावापृथिव्योर्विवरं तेजसा समपूरयत् ॥ ७-१७२-५४॥
    athāparaṃ tapastaptvā dvistato'nyatpunarmahat |
    dyāvāpṛthivyorvivaraṃ tejasā samapūrayat || 7-172-54||

    MHB 7-172-55

    स तेन तपसा तात ब्रह्मभूतो यदाभवत् ।
    ततो विश्वेश्वरं योनिं विश्वस्य जगतः पतिम् ॥ ७-१७२-५५॥
    sa tena tapasā tāta brahmabhūto yadābhavat |
    tato viśveśvaraṃ yoniṃ viśvasya jagataḥ patim || 7-172-55||

    MHB 7-172-56

    ददर्श भृशदुर्दर्शं सर्वदेवैरपीश्वरम् ।
    अणीयसामणीयांसं बृहद्भ्यश्च बृहत्तरम् ॥ ७-१७२-५६॥
    dadarśa bhṛśadurdarśaṃ sarvadevairapīśvaram |
    aṇīyasāmaṇīyāṃsaṃ bṛhadbhyaśca bṛhattaram || 7-172-56||

    MHB 7-172-57

    रुद्रमीशानमृषभं चेकितानमजं परम् ।
    गच्छतस्तिष्ठतो वापि सर्वभूतहृदि स्थितम् ॥ ७-१७२-५७॥
    rudramīśānamṛṣabhaṃ cekitānamajaṃ param |
    gacchatastiṣṭhato vāpi sarvabhūtahṛdi sthitam || 7-172-57||

    MHB 7-172-58

    दुर्वारणं दुर्दृशं तिग्ममन्युं महात्मानं सर्वहरं प्रचेतसम् ।
    दिव्यं चापमिषुधी चाददानं हिरण्यवर्माणमनन्तवीर्यम् ॥ ७-१७२-५८॥
    durvāraṇaṃ durdṛśaṃ tigmamanyuṃ mahātmānaṃ sarvaharaṃ pracetasam |
    divyaṃ cāpamiṣudhī cādadānaṃ hiraṇyavarmāṇamanantavīryam || 7-172-58||

    MHB 7-172-59

    पिनाकिनं वज्रिणं दीप्तशूलं परश्वधिं गदिनं स्वायतासिम् ।
    सुभ्रुं जटामण्डलचन्द्रमौलिं व्याघ्राजिनं परिघं दण्डपाणिम् ॥ ७-१७२-५९॥
    pinākinaṃ vajriṇaṃ dīptaśūlaṃ paraśvadhiṃ gadinaṃ svāyatāsim |
    subhruṃ jaṭāmaṇḍalacandramauliṃ vyāghrājinaṃ parighaṃ daṇḍapāṇim || 7-172-59||

    MHB 7-172-60

    शुभाङ्गदं नागयज्ञोपवीतिं विश्वैर्गणैः शोभितं भूतसंघैः ।
    एकीभूतं तपसां संनिधानं वयोतिगैः सुष्टुतमिष्टवाग्भिः ॥ ७-१७२-६०॥
    śubhāṅgadaṃ nāgayajñopavītiṃ viśvairgaṇaiḥ śobhitaṃ bhūtasaṃghaiḥ |
    ekībhūtaṃ tapasāṃ saṃnidhānaṃ vayotigaiḥ suṣṭutamiṣṭavāgbhiḥ || 7-172-60||

    MHB 7-172-61

    जलं दिवं खं क्षितिं चन्द्रसूर्यौ तथा वाय्वग्नी प्रतिमानं जगच्च ।
    नालं द्रष्टुं यमजं भिन्नवृत्ता ब्रह्मद्विषघ्नममृतस्य योनिम् ॥ ७-१७२-६१॥
    jalaṃ divaṃ khaṃ kṣitiṃ candrasūryau tathā vāyvagnī pratimānaṃ jagacca |
    nālaṃ draṣṭuṃ yamajaṃ bhinnavṛttā brahmadviṣaghnamamṛtasya yonim || 7-172-61||

    MHB 7-172-62

    यं पश्यन्ति ब्राह्मणाः साधुवृत्ताः क्षीणे पापे मनसा ये विशोकाः ।
    स तन्निष्ठस्तपसा धर्ममीड्यं तद्भक्त्या वै विश्वरूपं ददर्श ।
    दृष्ट्वा चैनं वाङ्मनोबुद्धिदेहैः संहृष्टात्मा मुमुदे देवदेवम् ॥ ७-१७२-६२॥
    yaṃ paśyanti brāhmaṇāḥ sādhuvṛttāḥ kṣīṇe pāpe manasā ye viśokāḥ |
    sa tanniṣṭhastapasā dharmamīḍyaṃ tadbhaktyā vai viśvarūpaṃ dadarśa |
    dṛṣṭvā cainaṃ vāṅmanobuddhidehaiḥ saṃhṛṣṭātmā mumude devadevam || 7-172-62||

    MHB 7-172-63

    अक्षमालापरिक्षिप्तं ज्योतिषां परमं निधिम् ।
    ततो नारायणो दृष्ट्वा ववन्दे विश्वसंभवम् ॥ ७-१७२-६३॥
    akṣamālāparikṣiptaṃ jyotiṣāṃ paramaṃ nidhim |
    tato nārāyaṇo dṛṣṭvā vavande viśvasaṃbhavam || 7-172-63||

    MHB 7-172-64

    वरदं पृथुचार्वङ्ग्या पार्वत्या सहितं प्रभुम् ।
    अजमीशानमव्यग्रं कारणात्मानमच्युतम् ॥ ७-१७२-६४॥
    varadaṃ pṛthucārvaṅgyā pārvatyā sahitaṃ prabhum |
    ajamīśānamavyagraṃ kāraṇātmānamacyutam || 7-172-64||

    MHB 7-172-65

    अभिवाद्याथ रुद्राय सद्योऽन्धकनिपातिने ।
    पद्माक्षस्तं विरूपाक्षमभितुष्टाव भक्तिमान् ॥ ७-१७२-६५॥
    abhivādyātha rudrāya sadyo'ndhakanipātine |
    padmākṣastaṃ virūpākṣamabhituṣṭāva bhaktimān || 7-172-65||

    MHB 7-172-66

    त्वत्संभूता भूतकृतो वरेण्य गोप्तारोऽद्य भुवनं पूर्वदेवाः ।
    आविश्येमां धरणीं येऽभ्यरक्षन्पुरा पुराणां तव देव सृष्टिम् ॥ ७-१७२-६६॥
    tvatsaṃbhūtā bhūtakṛto vareṇya goptāro'dya bhuvanaṃ pūrvadevāḥ |
    āviśyemāṃ dharaṇīṃ ye'bhyarakṣanpurā purāṇāṃ tava deva sṛṣṭim || 7-172-66||

    MHB 7-172-67

    सुरासुरान्नागरक्षःपिशाचान्नरान्सुपर्णानथ गन्धर्वयक्षान् ।
    पृथग्विधान्भूतसंघांश्च विश्वांस्त्वत्संभूतान्विद्म सर्वांस्तथैव ।
    ऐन्द्रं याम्यं वारुणं वैत्तपाल्यं मैत्रं त्वाष्ट्रं कर्म सौम्यं च तुभ्यम् ॥ ७-१७२-६७॥
    surāsurānnāgarakṣaḥpiśācānnarānsuparṇānatha gandharvayakṣān |
    pṛthagvidhānbhūtasaṃghāṃśca viśvāṃstvatsaṃbhūtānvidma sarvāṃstathaiva |
    aindraṃ yāmyaṃ vāruṇaṃ vaittapālyaṃ maitraṃ tvāṣṭraṃ karma saumyaṃ ca tubhyam || 7-172-67||

    MHB 7-172-68

    रूपं ज्योतिः शब्द आकाशवायुः स्पर्शः स्वाद्यं सलिलं गन्ध उर्वी ।
    कामो ब्रह्मा ब्रह्म च ब्राह्मणाश्च त्वत्संभूतं स्थास्नु चरिष्णु चेदम् ॥ ७-१७२-६८॥
    rūpaṃ jyotiḥ śabda ākāśavāyuḥ sparśaḥ svādyaṃ salilaṃ gandha urvī |
    kāmo brahmā brahma ca brāhmaṇāśca tvatsaṃbhūtaṃ sthāsnu cariṣṇu cedam || 7-172-68||

    MHB 7-172-69

    अद्भ्यः स्तोका यान्ति यथा पृथक्त्वं ताभिश्चैक्यं संक्षये यान्ति भूयः ।
    एवं विद्वान्प्रभवं चाप्ययं च हित्वा भूतानां तत्र सायुज्यमेति ॥ ७-१७२-६९॥
    adbhyaḥ stokā yānti yathā pṛthaktvaṃ tābhiścaikyaṃ saṃkṣaye yānti bhūyaḥ |
    evaṃ vidvānprabhavaṃ cāpyayaṃ ca hitvā bhūtānāṃ tatra sāyujyameti || 7-172-69||

    MHB 7-172-70

    दिव्यावृतौ मानसौ द्वौ सुपर्णाववाक्शाखः पिप्पलः सप्त गोपाः ।
    दशाप्यन्ये ये पुरं धारयन्ति त्वया सृष्टास्ते हि तेभ्यः परस्त्वम् ।
    भूतं भव्यं भविता चाप्यधृष्यं त्वत्संभूता भुवनानीह विश्वा ॥ ७-१७२-७०॥
    divyāvṛtau mānasau dvau suparṇāvavākśākhaḥ pippalaḥ sapta gopāḥ |
    daśāpyanye ye puraṃ dhārayanti tvayā sṛṣṭāste hi tebhyaḥ parastvam |
    bhūtaṃ bhavyaṃ bhavitā cāpyadhṛṣyaṃ tvatsaṃbhūtā bhuvanānīha viśvā || 7-172-70||

    MHB 7-172-71

    भक्तं च मां भजमानं भजस्व मा रीरिषो मामहिताहितेन ।
    आत्मानं त्वामात्मनोऽनन्यभावो विद्वानेवं गच्छति ब्रह्म शुक्रम् ॥ ७-१७२-७१॥
    bhaktaṃ ca māṃ bhajamānaṃ bhajasva mā rīriṣo māmahitāhitena |
    ātmānaṃ tvāmātmano'nanyabhāvo vidvānevaṃ gacchati brahma śukram || 7-172-71||

    MHB 7-172-72

    अस्तौषं त्वां तव संमानमिच्छन्विचिन्वन्वै सवृषं देववर्य ।
    सुदुर्लभान्देहि वरान्ममेष्टानभिष्टुतः प्रतिकार्षीश्च मा माम् ॥ ७-१७२-७२॥
    astauṣaṃ tvāṃ tava saṃmānamicchanvicinvanvai savṛṣaṃ devavarya |
    sudurlabhāndehi varānmameṣṭānabhiṣṭutaḥ pratikārṣīśca mā mām || 7-172-72||

    MHB 7-172-73

    तस्मै वरानचिन्त्यात्मा नीलकण्ठः पिनाकधृक् ।
    अर्हते देवमुख्याय प्रायच्छदृषिसंस्तुतः ॥ ७-१७२-७३॥
    tasmai varānacintyātmā nīlakaṇṭhaḥ pinākadhṛk |
    arhate devamukhyāya prāyacchadṛṣisaṃstutaḥ || 7-172-73||

    MHB 7-172-74

    नीलकण्ठ उवाच ।
    मत्प्रसादान्मनुष्येषु देवगन्धर्वयोनिषु ।
    अप्रमेयबलात्मा त्वं नारायण भविष्यसि ॥ ७-१७२-७४॥
    nīlakaṇṭha uvāca |
    matprasādānmanuṣyeṣu devagandharvayoniṣu |
    aprameyabalātmā tvaṃ nārāyaṇa bhaviṣyasi || 7-172-74||

    MHB 7-172-75

    न च त्वा प्रसहिष्यन्ति देवासुरमहोरगाः ।
    न पिशाचा न गन्धर्वा न नरा न च राक्षसाः ॥ ७-१७२-७५॥
    na ca tvā prasahiṣyanti devāsuramahoragāḥ |
    na piśācā na gandharvā na narā na ca rākṣasāḥ || 7-172-75||

    MHB 7-172-76

    न सुपर्णास्तथा नागा न च विश्वे वियोनिजाः ।
    न कश्चित्त्वां च देवोऽपि समरेषु विजेष्यति ॥ ७-१७२-७६॥
    na suparṇāstathā nāgā na ca viśve viyonijāḥ |
    na kaścittvāṃ ca devo'pi samareṣu vijeṣyati || 7-172-76||

    MHB 7-172-77

    न शस्त्रेण न वज्रेण नाग्निना न च वायुना ।
    नार्द्रेण न च शुष्केण त्रसेन स्थावरेण वा ॥ ७-१७२-७७॥
    na śastreṇa na vajreṇa nāgninā na ca vāyunā |
    nārdreṇa na ca śuṣkeṇa trasena sthāvareṇa vā || 7-172-77||

    MHB 7-172-78

    कश्चित्तव रुजं कर्ता मत्प्रसादात्कथंचन ।
    अपि चेत्समरं गत्वा भविष्यसि ममाधिकः ॥ ७-१७२-७८॥
    kaścittava rujaṃ kartā matprasādātkathaṃcana |
    api cetsamaraṃ gatvā bhaviṣyasi mamādhikaḥ || 7-172-78||

    MHB 7-172-79

    व्यास उवाच ।
    एवमेते वरा लब्धाः पुरस्ताद्विद्धि शौरिणा ।
    स एष देवश्चरति मायया मोहयञ्जगत् ॥ ७-१७२-७९॥
    vyāsa uvāca |
    evamete varā labdhāḥ purastādviddhi śauriṇā |
    sa eṣa devaścarati māyayā mohayañjagat || 7-172-79||

    MHB 7-172-80

    तस्यैव तपसा जातं नरं नाम महामुनिम् ।
    तुल्यमेतेन देवेन तं जानीह्यर्जुनं सदा ॥ ७-१७२-८०॥
    tasyaiva tapasā jātaṃ naraṃ nāma mahāmunim |
    tulyametena devena taṃ jānīhyarjunaṃ sadā || 7-172-80||

    MHB 7-172-81

    तावेतौ पूर्वदेवानां परमोपचितावृषी ।
    लोकयात्राविधानार्थं संजायेते युगे युगे ॥ ७-१७२-८१॥
    tāvetau pūrvadevānāṃ paramopacitāvṛṣī |
    lokayātrāvidhānārthaṃ saṃjāyete yuge yuge || 7-172-81||

    MHB 7-172-82

    तथैव कर्मणः कृत्स्नं महतस्तपसोऽपि च ।
    तेजोमन्युश्च विद्वंस्त्वं जातो रौद्रो महामते ॥ ७-१७२-८२॥
    tathaiva karmaṇaḥ kṛtsnaṃ mahatastapaso'pi ca |
    tejomanyuśca vidvaṃstvaṃ jāto raudro mahāmate || 7-172-82||

    MHB 7-172-83

    स भवान्देववत्प्राज्ञो ज्ञात्वा भवमयं जगत् ।
    अवाकर्षस्त्वमात्मानं नियमैस्तत्प्रियेप्सया ॥ ७-१७२-८३॥
    sa bhavāndevavatprājño jñātvā bhavamayaṃ jagat |
    avākarṣastvamātmānaṃ niyamaistatpriyepsayā || 7-172-83||

    MHB 7-172-84

    शुभमौर्वं नवं कृत्वा महापुरुषविग्रहम् ।
    ईजिवांस्त्वं जपैर्होमैरुपहारैश्च मानद ॥ ७-१७२-८४॥
    śubhamaurvaṃ navaṃ kṛtvā mahāpuruṣavigraham |
    ījivāṃstvaṃ japairhomairupahāraiśca mānada || 7-172-84||

    MHB 7-172-85

    स तथा पूज्यमानस्ते पूर्वदेवोऽप्यतूतुषत् ।
    पुष्कलांश्च वरान्प्रादात्तव विद्वन्हृदि स्थितान् ॥ ७-१७२-८५॥
    sa tathā pūjyamānaste pūrvadevo'pyatūtuṣat |
    puṣkalāṃśca varānprādāttava vidvanhṛdi sthitān || 7-172-85||

    MHB 7-172-86

    जन्मकर्मतपोयोगास्तयोस्तव च पुष्कलाः ।
    ताभ्यां लिङ्गेऽर्चितो देवस्त्वयार्चायां युगे युगे ॥ ७-१७२-८६॥
    janmakarmatapoyogāstayostava ca puṣkalāḥ |
    tābhyāṃ liṅge'rcito devastvayārcāyāṃ yuge yuge || 7-172-86||

    MHB 7-172-87

    सर्वरूपं भवं ज्ञात्वा लिङ्गे योऽर्चयति प्रभुम् ।
    आत्मयोगाश्च तस्मिन्वै शास्त्रयोगाश्च शाश्वताः ॥ ७-१७२-८७॥
    sarvarūpaṃ bhavaṃ jñātvā liṅge yo'rcayati prabhum |
    ātmayogāśca tasminvai śāstrayogāśca śāśvatāḥ || 7-172-87||

    MHB 7-172-88

    एवं देवा यजन्तो हि सिद्धाश्च परमर्षयः ।
    प्रार्थयन्ति परं लोके स्थानमेव च शाश्वतम् ॥ ७-१७२-८८॥
    evaṃ devā yajanto hi siddhāśca paramarṣayaḥ |
    prārthayanti paraṃ loke sthānameva ca śāśvatam || 7-172-88||

    MHB 7-172-89

    स एष रुद्रभक्तश्च केशवो रुद्रसंभवः ।
    कृष्ण एव हि यष्टव्यो यज्ञैश्चैष सनातनः ॥ ७-१७२-८९॥
    sa eṣa rudrabhaktaśca keśavo rudrasaṃbhavaḥ |
    kṛṣṇa eva hi yaṣṭavyo yajñaiścaiṣa sanātanaḥ || 7-172-89||

    MHB 7-172-90

    सर्वभूतभवं ज्ञात्वा लिङ्गेऽर्चयति यः प्रभुम् ।
    तस्मिन्नभ्यधिकां प्रीतिं करोति वृषभध्वजः ॥ ७-१७२-९०॥
    sarvabhūtabhavaṃ jñātvā liṅge'rcayati yaḥ prabhum |
    tasminnabhyadhikāṃ prītiṃ karoti vṛṣabhadhvajaḥ || 7-172-90||

    MHB 7-172-91

    संजय उवाच ।
    तस्य तद्वचनं श्रुत्वा द्रोणपुत्रो महारथः ।
    नमश्चकार रुद्राय बहु मेने च केशवम् ॥ ७-१७२-९१॥
    saṃjaya uvāca |
    tasya tadvacanaṃ śrutvā droṇaputro mahārathaḥ |
    namaścakāra rudrāya bahu mene ca keśavam || 7-172-91||

    MHB 7-172-92

    हृष्टलोमा च वश्यात्मा नमस्कृत्य महर्षये ।
    वरूथिनीमभिप्रेत्य अवहारमकारयत् ॥ ७-१७२-९२॥
    hṛṣṭalomā ca vaśyātmā namaskṛtya maharṣaye |
    varūthinīmabhipretya avahāramakārayat || 7-172-92||

    MHB 7-172-93

    ततः प्रत्यवहारोऽभूत्पाण्डवानां विशां पते ।
    कौरवाणां च दीनानां द्रोणे युधि निपातिते ॥ ७-१७२-९३॥
    tataḥ pratyavahāro'bhūtpāṇḍavānāṃ viśāṃ pate |
    kauravāṇāṃ ca dīnānāṃ droṇe yudhi nipātite || 7-172-93||

    MHB 7-172-94

    युद्धं कृत्वा दिनान्पञ्च द्रोणो हत्वा वरूथिनीम् ।
    ब्रह्मलोकं गतो राजन्ब्राह्मणो वेदपारगः ॥ ७-१७२-९४॥
    yuddhaṃ kṛtvā dinānpañca droṇo hatvā varūthinīm |
    brahmalokaṃ gato rājanbrāhmaṇo vedapāragaḥ || 7-172-94||

    Adhyaya: 173/173 (107)

    MHB 7-173-1

    धृतराष्ट्र उवाच ।
    तस्मिन्नतिरथे द्रोणे निहते तत्र संजय ।
    मामकाः पाण्डवाश्चैव किमकुर्वन्नतः परम् ॥ ७-१७३-१॥
    dhṛtarāṣṭra uvāca |
    tasminnatirathe droṇe nihate tatra saṃjaya |
    māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvannataḥ param || 7-173-1||

    MHB 7-173-2

    संजय उवाच ।
    तस्मिन्नतिरथे द्रोणे निहते पार्षतेन वै ।
    कौरवेषु च भग्नेषु कुन्तीपुत्रो धनंजयः ॥ ७-१७३-२॥
    saṃjaya uvāca |
    tasminnatirathe droṇe nihate pārṣatena vai |
    kauraveṣu ca bhagneṣu kuntīputro dhanaṃjayaḥ || 7-173-2||

    MHB 7-173-3

    दृष्ट्वा सुमहदाश्चर्यमात्मनो विजयावहम् ।
    यदृच्छयागतं व्यासं पप्रच्छ भरतर्षभ ॥ ७-१७३-३॥
    dṛṣṭvā sumahadāścaryamātmano vijayāvaham |
    yadṛcchayāgataṃ vyāsaṃ papraccha bharatarṣabha || 7-173-3||

    MHB 7-173-4

    संग्रामे निघ्नतः शत्रूञ्शरौघैर्विमलैरहम् ।
    अग्रतो लक्षये यान्तं पुरुषं पावकप्रभम् ॥ ७-१७३-४॥
    saṃgrāme nighnataḥ śatrūñśaraughairvimalairaham |
    agrato lakṣaye yāntaṃ puruṣaṃ pāvakaprabham || 7-173-4||

    MHB 7-173-5

    ज्वलन्तं शूलमुद्यम्य यां दिशं प्रतिपद्यते ।
    तस्यां दिशि विशीर्यन्ते शत्रवो मे महामुने ॥ ७-१७३-५॥
    jvalantaṃ śūlamudyamya yāṃ diśaṃ pratipadyate |
    tasyāṃ diśi viśīryante śatravo me mahāmune || 7-173-5||

    MHB 7-173-6

    न पद्भ्यां स्पृशते भूमिं न च शूलं विमुञ्चति ।
    शूलाच्छूलसहस्राणि निष्पेतुस्तस्य तेजसा ॥ ७-१७३-६॥
    na padbhyāṃ spṛśate bhūmiṃ na ca śūlaṃ vimuñcati |
    śūlācchūlasahasrāṇi niṣpetustasya tejasā || 7-173-6||

    MHB 7-173-7

    तेन भग्नानरीन्सर्वान्मद्भग्नान्मन्यते जनः ।
    तेन दग्धानि सैन्यानि पृष्ठतोऽनुदहाम्यहम् ॥ ७-१७३-७॥
    tena bhagnānarīnsarvānmadbhagnānmanyate janaḥ |
    tena dagdhāni sainyāni pṛṣṭhato'nudahāmyaham || 7-173-7||

    MHB 7-173-8

    भगवंस्तन्ममाचक्ष्व को वै स पुरुषोत्तमः ।
    शूलपाणिर्महान्कृष्ण तेजसा सूर्यसंनिभः ॥ ७-१७३-८॥
    bhagavaṃstanmamācakṣva ko vai sa puruṣottamaḥ |
    śūlapāṇirmahānkṛṣṇa tejasā sūryasaṃnibhaḥ || 7-173-8||

    MHB 7-173-9

    व्यास उवाच ।
    प्रजापतीनां प्रथमं तैजसं पुरुषं विभुम् ।
    भुवनं भूर्भुवं देवं सर्वलोकेश्वरं प्रभुम् ॥ ७-१७३-९॥
    vyāsa uvāca |
    prajāpatīnāṃ prathamaṃ taijasaṃ puruṣaṃ vibhum |
    bhuvanaṃ bhūrbhuvaṃ devaṃ sarvalokeśvaraṃ prabhum || 7-173-9||

    MHB 7-173-10

    ईशानं वरदं पार्थ दृष्टवानसि शंकरम् ।
    तं गच्छ शरणं देवं सर्वादिं भुवनेश्वरम् ॥ ७-१७३-१०॥
    īśānaṃ varadaṃ pārtha dṛṣṭavānasi śaṃkaram |
    taṃ gaccha śaraṇaṃ devaṃ sarvādiṃ bhuvaneśvaram || 7-173-10||

    MHB 7-173-11

    महादेवं महात्मानमीशानं जटिलं शिवम् ।
    त्र्यक्षं महाभुजं रुद्रं शिखिनं चीरवाससम् ।
    दातारं चैव भक्तानां प्रसादविहितान्वरान् ॥ ७-१७३-११॥
    mahādevaṃ mahātmānamīśānaṃ jaṭilaṃ śivam |
    tryakṣaṃ mahābhujaṃ rudraṃ śikhinaṃ cīravāsasam |
    dātāraṃ caiva bhaktānāṃ prasādavihitānvarān || 7-173-11||

    MHB 7-173-12

    तस्य ते पार्षदा दिव्या रूपैर्नानाविधैः विभोः ।
    वामना जटिला मुण्डा ह्रस्वग्रीवा महोदराः ॥ ७-१७३-१२॥
    tasya te pārṣadā divyā rūpairnānāvidhaiḥ vibhoḥ |
    vāmanā jaṭilā muṇḍā hrasvagrīvā mahodarāḥ || 7-173-12||

    MHB 7-173-13

    महाकाया महोत्साहा महाकर्णास्तथापरे ।
    आननैर्विकृतैः पादैः पार्थ वेषैश्च वैकृतैः ॥ ७-१७३-१३॥
    mahākāyā mahotsāhā mahākarṇāstathāpare |
    ānanairvikṛtaiḥ pādaiḥ pārtha veṣaiśca vaikṛtaiḥ || 7-173-13||

    MHB 7-173-14

    ईदृशैः स महादेवः पूज्यमानो महेश्वरः ।
    स शिवस्तात तेजस्वी प्रसादाद्याति तेऽग्रतः ।
    तस्मिन्घोरे तदा पार्थ संग्रामे लोमहर्षणे ॥ ७-१७३-१४॥
    īdṛśaiḥ sa mahādevaḥ pūjyamāno maheśvaraḥ |
    sa śivastāta tejasvī prasādādyāti te'grataḥ |
    tasminghore tadā pārtha saṃgrāme lomaharṣaṇe || 7-173-14||

    MHB 7-173-15

    द्रोणकर्णकृपैर्गुप्तां महेष्वासैः प्रहारिभिः ।
    कस्तां सेनां तदा पार्थ मनसापि प्रधर्षयेत् ।
    ऋते देवान्महेष्वासाद्बहुरूपान्महेश्वरात् ॥ ७-१७३-१५॥
    droṇakarṇakṛpairguptāṃ maheṣvāsaiḥ prahāribhiḥ |
    kastāṃ senāṃ tadā pārtha manasāpi pradharṣayet |
    ṛte devānmaheṣvāsādbahurūpānmaheśvarāt || 7-173-15||

    MHB 7-173-16

    स्थातुमुत्सहते कश्चिन्न तस्मिन्नग्रतः स्थिते ।
    न हि भूतं समं तेन त्रिषु लोकेषु विद्यते ॥ ७-१७३-१६॥
    sthātumutsahate kaścinna tasminnagrataḥ sthite |
    na hi bhūtaṃ samaṃ tena triṣu lokeṣu vidyate || 7-173-16||

    MHB 7-173-17

    गन्धेनापि हि संग्रामे तस्य क्रुद्धस्य शत्रवः ।
    विसंज्ञा हतभूयिष्ठा वेपन्ति च पतन्ति च ॥ ७-१७३-१७॥
    gandhenāpi hi saṃgrāme tasya kruddhasya śatravaḥ |
    visaṃjñā hatabhūyiṣṭhā vepanti ca patanti ca || 7-173-17||

    MHB 7-173-18

    तस्मै नमस्तु कुर्वन्तो देवास्तिष्ठन्ति वै दिवि ।
    ये चान्ये मानवा लोके ये च स्वर्गजितो नराः ॥ ७-१७३-१८॥
    tasmai namastu kurvanto devāstiṣṭhanti vai divi |
    ye cānye mānavā loke ye ca svargajito narāḥ || 7-173-18||

    MHB 7-173-19

    ये भक्ता वरदं देवं शिवं रुद्रमुमापतिम् ।
    इह लोके सुखं प्राप्य ते यान्ति परमां गतिम् ॥ ७-१७३-१९॥
    ye bhaktā varadaṃ devaṃ śivaṃ rudramumāpatim |
    iha loke sukhaṃ prāpya te yānti paramāṃ gatim || 7-173-19||

    MHB 7-173-20

    नमस्कुरुष्व कौन्तेय तस्मै शान्ताय वै सदा ।
    रुद्राय शितिकण्ठाय कनिष्ठाय सुवर्चसे ॥ ७-१७३-२०॥
    namaskuruṣva kaunteya tasmai śāntāya vai sadā |
    rudrāya śitikaṇṭhāya kaniṣṭhāya suvarcase || 7-173-20||

    MHB 7-173-21

    कपर्दिने करालाय हर्यक्ष्णे वरदाय च ।
    याम्यायाव्यक्तकेशाय सद्वृत्ते शंकराय च ॥ ७-१७३-२१॥
    kapardine karālāya haryakṣṇe varadāya ca |
    yāmyāyāvyaktakeśāya sadvṛtte śaṃkarāya ca || 7-173-21||

    MHB 7-173-22

    काम्याय हरिनेत्राय स्थाणवे पुरुषाय च ।
    हरिकेशाय मुण्डाय कृशायोत्तरणाय च ॥ ७-१७३-२२॥
    kāmyāya harinetrāya sthāṇave puruṣāya ca |
    harikeśāya muṇḍāya kṛśāyottaraṇāya ca || 7-173-22||

    MHB 7-173-23

    भास्कराय सुतीर्थाय देवदेवाय रंहसे ।
    बहुरूपाय शर्वाय प्रियाय प्रियवाससे ॥ ७-१७३-२३॥
    bhāskarāya sutīrthāya devadevāya raṃhase |
    bahurūpāya śarvāya priyāya priyavāsase || 7-173-23||

    MHB 7-173-24

    उष्णीषिणे सुवक्त्राय सहस्राक्षाय मीढुषे ।
    गिरिशाय प्रशान्ताय पतये चीरवाससे ॥ ७-१७३-२४॥
    uṣṇīṣiṇe suvaktrāya sahasrākṣāya mīḍhuṣe |
    giriśāya praśāntāya pataye cīravāsase || 7-173-24||

    MHB 7-173-25

    हिरण्यबाहवे चैव उग्राय पतये दिशाम् ।
    पर्जन्यपतये चैव भूतानां पतये नमः ॥ ७-१७३-२५॥
    hiraṇyabāhave caiva ugrāya pataye diśām |
    parjanyapataye caiva bhūtānāṃ pataye namaḥ || 7-173-25||

    MHB 7-173-26

    वृक्षाणां पतये चैव अपां च पतये तथा ।
    वृक्षैरावृतकायाय सेनान्ये मध्यमाय च ॥ ७-१७३-२६॥
    vṛkṣāṇāṃ pataye caiva apāṃ ca pataye tathā |
    vṛkṣairāvṛtakāyāya senānye madhyamāya ca || 7-173-26||

    MHB 7-173-27

    स्रुवहस्ताय देवाय धन्विने भार्गवाय च ।
    बहुरूपाय विश्वस्य पतये चीरवाससे ॥ ७-१७३-२७॥
    sruvahastāya devāya dhanvine bhārgavāya ca |
    bahurūpāya viśvasya pataye cīravāsase || 7-173-27||

    MHB 7-173-28

    सहस्रशिरसे चैव सहस्रनयनाय च ।
    सहस्रबाहवे चैव सहस्रचरणाय च ॥ ७-१७३-२८॥
    sahasraśirase caiva sahasranayanāya ca |
    sahasrabāhave caiva sahasracaraṇāya ca || 7-173-28||

    MHB 7-173-29

    शरणं प्राप्य कौन्तेय वरदं भुवनेश्वरम् ।
    उमापतिं विरूपाक्षं दक्षयज्ञनिबर्हणम् ।
    प्रजानां पतिमव्यग्रं भूतानां पतिमव्ययम् ॥ ७-१७३-२९॥
    śaraṇaṃ prāpya kaunteya varadaṃ bhuvaneśvaram |
    umāpatiṃ virūpākṣaṃ dakṣayajñanibarhaṇam |
    prajānāṃ patimavyagraṃ bhūtānāṃ patimavyayam || 7-173-29||

    MHB 7-173-30

    कपर्दिनं वृषावर्तं वृषनाभं वृषध्वजम् ।
    वृषदर्पं वृषपतिं वृषशृङ्गं वृषर्षभम् ॥ ७-१७३-३०॥
    kapardinaṃ vṛṣāvartaṃ vṛṣanābhaṃ vṛṣadhvajam |
    vṛṣadarpaṃ vṛṣapatiṃ vṛṣaśṛṅgaṃ vṛṣarṣabham || 7-173-30||

    MHB 7-173-31

    वृषाङ्कं वृषभोदारं वृषभं वृषभेक्षणम् ।
    वृषायुधं वृषशरं वृषभूतं महेश्वरम् ॥ ७-१७३-३१॥
    vṛṣāṅkaṃ vṛṣabhodāraṃ vṛṣabhaṃ vṛṣabhekṣaṇam |
    vṛṣāyudhaṃ vṛṣaśaraṃ vṛṣabhūtaṃ maheśvaram || 7-173-31||

    MHB 7-173-32

    महोदरं महाकायं द्वीपिचर्मनिवासिनम् ।
    लोकेशं वरदं मुण्डं ब्रह्मण्यं ब्राह्मणप्रियम् ॥ ७-१७३-३२॥
    mahodaraṃ mahākāyaṃ dvīpicarmanivāsinam |
    lokeśaṃ varadaṃ muṇḍaṃ brahmaṇyaṃ brāhmaṇapriyam || 7-173-32||

    MHB 7-173-33

    त्रिशूलपाणिं वरदं खड्गचर्मधरं प्रभुम् ।
    पिनाकिनं खण्डपरशुं लोकानां पतिमीश्वरम् ।
    प्रपद्ये शरणं देवं शरण्यं चीरवाससम् ॥ ७-१७३-३३॥
    triśūlapāṇiṃ varadaṃ khaḍgacarmadharaṃ prabhum |
    pinākinaṃ khaṇḍaparaśuṃ lokānāṃ patimīśvaram |
    prapadye śaraṇaṃ devaṃ śaraṇyaṃ cīravāsasam || 7-173-33||

    MHB 7-173-34

    नमस्तस्मै सुरेशाय यस्य वैश्रवणः सखा ।
    सुवाससे नमो नित्यं सुव्रताय सुधन्विने ॥ ७-१७३-३४॥
    namastasmai sureśāya yasya vaiśravaṇaḥ sakhā |
    suvāsase namo nityaṃ suvratāya sudhanvine || 7-173-34||

    MHB 7-173-35

    स्रुवहस्ताय देवाय सुखधन्वाय धन्विने ।
    धन्वन्तराय धनुषे धन्वाचार्याय धन्विने ॥ ७-१७३-३५॥
    sruvahastāya devāya sukhadhanvāya dhanvine |
    dhanvantarāya dhanuṣe dhanvācāryāya dhanvine || 7-173-35||

    MHB 7-173-36

    उग्रायुधाय देवाय नमः सुरवराय च ।
    नमोऽस्तु बहुरूपाय नमश्च बहुधन्विने ॥ ७-१७३-३६॥
    ugrāyudhāya devāya namaḥ suravarāya ca |
    namo'stu bahurūpāya namaśca bahudhanvine || 7-173-36||

    MHB 7-173-37

    नमोऽस्तु स्थाणवे नित्यं सुव्रताय सुधन्विने ।
    नमोऽस्तु त्रिपुरघ्नाय भगघ्नाय च वै नमः ॥ ७-१७३-३७॥
    namo'stu sthāṇave nityaṃ suvratāya sudhanvine |
    namo'stu tripuraghnāya bhagaghnāya ca vai namaḥ || 7-173-37||

    MHB 7-173-38

    वनस्पतीनां पतये नराणां पतये नमः ।
    अपां च पतये नित्यं यज्ञानां पतये नमः ॥ ७-१७३-३८॥
    vanaspatīnāṃ pataye narāṇāṃ pataye namaḥ |
    apāṃ ca pataye nityaṃ yajñānāṃ pataye namaḥ || 7-173-38||

    MHB 7-173-39

    पूष्णो दन्तविनाशाय त्र्यक्षाय वरदाय च ।
    नीलकण्ठाय पिङ्गाय स्वर्णकेशाय वै नमः ॥ ७-१७३-३९॥
    pūṣṇo dantavināśāya tryakṣāya varadāya ca |
    nīlakaṇṭhāya piṅgāya svarṇakeśāya vai namaḥ || 7-173-39||

    MHB 7-173-40

    कर्माणि चैव दिव्यानि महादेवस्य धीमतः ।
    तानि ते कीर्तयिष्यामि यथाप्रज्ञं यथाश्रुतम् ॥ ७-१७३-४०॥
    karmāṇi caiva divyāni mahādevasya dhīmataḥ |
    tāni te kīrtayiṣyāmi yathāprajñaṃ yathāśrutam || 7-173-40||

    MHB 7-173-41

    न सुरा नासुरा लोके न गन्धर्वा न राक्षसाः ।
    सुखमेधन्ति कुपिते तस्मिन्नपि गुहागताः ॥ ७-१७३-४१॥
    na surā nāsurā loke na gandharvā na rākṣasāḥ |
    sukhamedhanti kupite tasminnapi guhāgatāḥ || 7-173-41||

    MHB 7-173-42

    विव्याध कुपितो यज्ञं निर्भयस्तु भवस्तदा ।
    धनुषा बाणमुत्सृज्य सघोषं विननाद च ॥ ७-१७३-४२॥
    vivyādha kupito yajñaṃ nirbhayastu bhavastadā |
    dhanuṣā bāṇamutsṛjya saghoṣaṃ vinanāda ca || 7-173-42||

    MHB 7-173-43

    ते न शर्म कुतः शान्तिं लेभिरे स्म सुरास्तदा ।
    विद्रुते सहसा यज्ञे कुपिते च महेश्वरे ॥ ७-१७३-४३॥
    te na śarma kutaḥ śāntiṃ lebhire sma surāstadā |
    vidrute sahasā yajñe kupite ca maheśvare || 7-173-43||

    MHB 7-173-44

    तेन ज्यातलघोषेण सर्वे लोकाः समाकुलाः ।
    बभूवुर्वशगाः पार्थ निपेतुश्च सुरासुराः ॥ ७-१७३-४४॥
    tena jyātalaghoṣeṇa sarve lokāḥ samākulāḥ |
    babhūvurvaśagāḥ pārtha nipetuśca surāsurāḥ || 7-173-44||

    MHB 7-173-45

    आपश्चुक्षुभिरे सर्वाश्चकम्पे च वसुंधरा ।
    पर्वताश्च व्यशीर्यन्त दिशो नागाश्च मोहिताः ॥ ७-१७३-४५॥
    āpaścukṣubhire sarvāścakampe ca vasuṃdharā |
    parvatāśca vyaśīryanta diśo nāgāśca mohitāḥ || 7-173-45||

    MHB 7-173-46

    अन्धाश्च तमसा लोका न प्रकाशन्त संवृताः ।
    जघ्निवान्सह सूर्येण सर्वेषां ज्योतिषां प्रभाः ॥ ७-१७३-४६॥
    andhāśca tamasā lokā na prakāśanta saṃvṛtāḥ |
    jaghnivānsaha sūryeṇa sarveṣāṃ jyotiṣāṃ prabhāḥ || 7-173-46||

    MHB 7-173-47

    चुक्रुशुर्भयभीताश्च शान्तिं चक्रुस्तथैव च ।
    ऋषयः सर्वभूतानामात्मनश्च सुखैषिणः ॥ ७-१७३-४७॥
    cukruśurbhayabhītāśca śāntiṃ cakrustathaiva ca |
    ṛṣayaḥ sarvabhūtānāmātmanaśca sukhaiṣiṇaḥ || 7-173-47||

    MHB 7-173-48

    पूषाणमभ्यद्रवत शंकरः प्रहसन्निव ।
    पुरोडाशं भक्षयतो दशनान्वै व्यशातयत् ॥ ७-१७३-४८॥
    pūṣāṇamabhyadravata śaṃkaraḥ prahasanniva |
    puroḍāśaṃ bhakṣayato daśanānvai vyaśātayat || 7-173-48||

    MHB 7-173-49

    ततो निश्चक्रमुर्देवा वेपमाना नताः स्म तम् ।
    पुनश्च संदधे दीप्तं देवानां निशितं शरम् ॥ ७-१७३-४९॥
    tato niścakramurdevā vepamānā natāḥ sma tam |
    punaśca saṃdadhe dīptaṃ devānāṃ niśitaṃ śaram || 7-173-49||

    MHB 7-173-50

    रुद्रस्य यज्ञभागं च विशिष्टं ते न्वकल्पयन् ।
    भयेन त्रिदशा राजञ्शरणं च प्रपेदिरे ॥ ७-१७३-५०॥
    rudrasya yajñabhāgaṃ ca viśiṣṭaṃ te nvakalpayan |
    bhayena tridaśā rājañśaraṇaṃ ca prapedire || 7-173-50||

    MHB 7-173-51

    तेन चैवातिकोपेन स यज्ञः संधितस्तदा ।
    यत्ताश्चापि सुरा आसन्यत्ताश्चाद्यापि तं प्रति ॥ ७-१७३-५१॥
    tena caivātikopena sa yajñaḥ saṃdhitastadā |
    yattāścāpi surā āsanyattāścādyāpi taṃ prati || 7-173-51||

    MHB 7-173-52

    असुराणां पुराण्यासंस्त्रीणि वीर्यवतां दिवि ।
    आयसं राजतं चैव सौवर्णमपरं महत् ॥ ७-१७३-५२॥
    asurāṇāṃ purāṇyāsaṃstrīṇi vīryavatāṃ divi |
    āyasaṃ rājataṃ caiva sauvarṇamaparaṃ mahat || 7-173-52||

    MHB 7-173-53

    आयसं तारकाक्षस्य कमलाक्षस्य राजतम् ।
    सौवर्णं परमं ह्यासीद्विद्युन्मालिन एव च ॥ ७-१७३-५३॥
    āyasaṃ tārakākṣasya kamalākṣasya rājatam |
    sauvarṇaṃ paramaṃ hyāsīdvidyunmālina eva ca || 7-173-53||

    MHB 7-173-54

    न शक्तस्तानि मघवान्भेत्तुं सर्वायुधैरपि ।
    अथ सर्वेऽमरा रुद्रं जग्मुः शरणमर्दिताः ॥ ७-१७३-५४॥
    na śaktastāni maghavānbhettuṃ sarvāyudhairapi |
    atha sarve'marā rudraṃ jagmuḥ śaraṇamarditāḥ || 7-173-54||

    MHB 7-173-55

    ते तमूचुर्महात्मानं सर्वे देवाः सवासवाः ।
    रुद्र रौद्रा भविष्यन्ति पशवः सर्वकर्मसु ।
    निपातयिष्यसे चैनानसुरान्भुवनेश्वर ॥ ७-१७३-५५॥
    te tamūcurmahātmānaṃ sarve devāḥ savāsavāḥ |
    rudra raudrā bhaviṣyanti paśavaḥ sarvakarmasu |
    nipātayiṣyase cainānasurānbhuvaneśvara || 7-173-55||

    MHB 7-173-56

    स तथोक्तस्तथेत्युक्त्वा देवानां हितकाम्यया ।
    अतिष्ठत्स्थाणुभूतः स सहस्रं परिवत्सरान् ॥ ७-१७३-५६॥
    sa tathoktastathetyuktvā devānāṃ hitakāmyayā |
    atiṣṭhatsthāṇubhūtaḥ sa sahasraṃ parivatsarān || 7-173-56||

    MHB 7-173-57

    यदा त्रीणि समेतानि अन्तरिक्षे पुराणि वै ।
    त्रिपर्वणा त्रिशल्येन तेन तानि बिभेद सः ॥ ७-१७३-५७॥
    yadā trīṇi sametāni antarikṣe purāṇi vai |
    triparvaṇā triśalyena tena tāni bibheda saḥ || 7-173-57||

    MHB 7-173-58

    पुराणि न च तं शेकुर्दानवाः प्रतिवीक्षितुम् ।
    शरं कालाग्निसंयुक्तं विष्णुसोमसमायुतम् ॥ ७-१७३-५८॥
    purāṇi na ca taṃ śekurdānavāḥ prativīkṣitum |
    śaraṃ kālāgnisaṃyuktaṃ viṣṇusomasamāyutam || 7-173-58||

    MHB 7-173-59

    बालमङ्कगतं कृत्वा स्वयं पञ्चशिखं पुनः ।
    उमा जिज्ञासमाना वै कोऽयमित्यब्रवीत्सुरान् ॥ ७-१७३-५९॥
    bālamaṅkagataṃ kṛtvā svayaṃ pañcaśikhaṃ punaḥ |
    umā jijñāsamānā vai ko'yamityabravītsurān || 7-173-59||

    MHB 7-173-60

    बाहुं सवज्रं शक्रस्य क्रुद्धस्यास्तम्भयत्प्रभुः ।
    स एष भगवान्देवः सर्वलोकेश्वरः प्रभुः ॥ ७-१७३-६०॥
    bāhuṃ savajraṃ śakrasya kruddhasyāstambhayatprabhuḥ |
    sa eṣa bhagavāndevaḥ sarvalokeśvaraḥ prabhuḥ || 7-173-60||

    MHB 7-173-61

    न संबुबुधिरे चैनं देवास्तं भुवनेश्वरम् ।
    सप्रजापतयः सर्वे बालार्कसदृशप्रभम् ॥ ७-१७३-६१॥
    na saṃbubudhire cainaṃ devāstaṃ bhuvaneśvaram |
    saprajāpatayaḥ sarve bālārkasadṛśaprabham || 7-173-61||

    MHB 7-173-62

    अथाभ्येत्य ततो ब्रह्मा दृष्ट्वा च स महेश्वरम् ।
    अयं श्रेष्ठ इति ज्ञात्वा ववन्दे तं पितामहः ॥ ७-१७३-६२॥
    athābhyetya tato brahmā dṛṣṭvā ca sa maheśvaram |
    ayaṃ śreṣṭha iti jñātvā vavande taṃ pitāmahaḥ || 7-173-62||

    MHB 7-173-63

    ततः प्रसादयामासुरुमां रुद्रं च ते सुराः ।
    अभवच्च पुनर्बाहुर्यथाप्रकृति वज्रिणः ॥ ७-१७३-६३॥
    tataḥ prasādayāmāsurumāṃ rudraṃ ca te surāḥ |
    abhavacca punarbāhuryathāprakṛti vajriṇaḥ || 7-173-63||

    MHB 7-173-64

    तेषां प्रसन्नो भगवान्सपत्नीको वृषध्वजः ।
    देवानां त्रिदशश्रेष्ठो दक्षयज्ञविनाशनः ॥ ७-१७३-६४॥
    teṣāṃ prasanno bhagavānsapatnīko vṛṣadhvajaḥ |
    devānāṃ tridaśaśreṣṭho dakṣayajñavināśanaḥ || 7-173-64||

    MHB 7-173-65

    स वै रुद्रः स च शिवः सोऽग्निः शर्वः स सर्ववित् ।
    स चेन्द्रश्चैव वायुश्च सोऽश्विनौ स च विद्युतः ॥ ७-१७३-६५॥
    sa vai rudraḥ sa ca śivaḥ so'gniḥ śarvaḥ sa sarvavit |
    sa cendraścaiva vāyuśca so'śvinau sa ca vidyutaḥ || 7-173-65||

    MHB 7-173-66

    स भवः स च पर्जन्यो महादेवः स चानघः ।
    स चन्द्रमाः स चेशानः स सूर्यो वरुणश्च सः ॥ ७-१७३-६६॥
    sa bhavaḥ sa ca parjanyo mahādevaḥ sa cānaghaḥ |
    sa candramāḥ sa ceśānaḥ sa sūryo varuṇaśca saḥ || 7-173-66||

    MHB 7-173-67

    स कालः सोऽन्तको मृत्युः स यमो रात्र्यहानि च ।
    मासार्धमासा ऋतवः संध्ये संवत्सरश्च सः ॥ ७-१७३-६७॥
    sa kālaḥ so'ntako mṛtyuḥ sa yamo rātryahāni ca |
    māsārdhamāsā ṛtavaḥ saṃdhye saṃvatsaraśca saḥ || 7-173-67||

    MHB 7-173-68

    स च धाता विधाता च विश्वात्मा विश्वकर्मकृत् ।
    सर्वासां देवतानां च धारयत्यवपुर्वपुः ॥ ७-१७३-६८॥
    sa ca dhātā vidhātā ca viśvātmā viśvakarmakṛt |
    sarvāsāṃ devatānāṃ ca dhārayatyavapurvapuḥ || 7-173-68||

    MHB 7-173-69

    सर्वैर्देवैः स्तुतो देवः सैकधा बहुधा च सः ।
    शतधा सहस्रधा चैव तथा शतसहस्रधा ॥ ७-१७३-६९॥
    sarvairdevaiḥ stuto devaḥ saikadhā bahudhā ca saḥ |
    śatadhā sahasradhā caiva tathā śatasahasradhā || 7-173-69||

    MHB 7-173-70

    ईदृशः स महादेवो भूयश्च भगवानजः ।
    न हि सर्वे मया शक्या वक्तुं भगवतो गुणाः ॥ ७-१७३-७०॥
    īdṛśaḥ sa mahādevo bhūyaśca bhagavānajaḥ |
    na hi sarve mayā śakyā vaktuṃ bhagavato guṇāḥ || 7-173-70||

    MHB 7-173-71

    सर्वैर्ग्रहैर्गृहीतान्वै सर्वपापसमन्वितान् ।
    स मोचयति सुप्रीतः शरण्यः शरणागतान् ॥ ७-१७३-७१॥
    sarvairgrahairgṛhītānvai sarvapāpasamanvitān |
    sa mocayati suprītaḥ śaraṇyaḥ śaraṇāgatān || 7-173-71||

    MHB 7-173-72

    आयुरारोग्यमैश्वर्यं वित्तं कामांश्च पुष्कलान् ।
    स ददाति मनुष्येभ्यः स चैवाक्षिपते पुनः ॥ ७-१७३-७२॥
    āyurārogyamaiśvaryaṃ vittaṃ kāmāṃśca puṣkalān |
    sa dadāti manuṣyebhyaḥ sa caivākṣipate punaḥ || 7-173-72||

    MHB 7-173-73

    सेन्द्रादिषु च देवेषु तस्य चैश्वर्यमुच्यते ।
    स चैव व्याहृते लोके मनुष्याणां शुभाशुभे ॥ ७-१७३-७३॥
    sendrādiṣu ca deveṣu tasya caiśvaryamucyate |
    sa caiva vyāhṛte loke manuṣyāṇāṃ śubhāśubhe || 7-173-73||

    MHB 7-173-74

    ऐश्वर्याच्चैव कामानामीश्वरः पुनरुच्यते ।
    महेश्वरश्च भूतानां महतामीश्वरश्च सः ॥ ७-१७३-७४॥
    aiśvaryāccaiva kāmānāmīśvaraḥ punarucyate |
    maheśvaraśca bhūtānāṃ mahatāmīśvaraśca saḥ || 7-173-74||

    MHB 7-173-75

    बहुभिर्बहुधा रूपैर्विश्वं व्याप्नोति वै जगत् ।
    अस्य देवस्य यद्वक्त्रं समुद्रे तदतिष्ठत ॥ ७-१७३-७५॥
    bahubhirbahudhā rūpairviśvaṃ vyāpnoti vai jagat |
    asya devasya yadvaktraṃ samudre tadatiṣṭhata || 7-173-75||

    MHB 7-173-76

    एष चैव श्मशानेषु देवो वसति नित्यशः ।
    यजन्त्येनं जनास्तत्र वीरस्थान इतीश्वरम् ॥ ७-१७३-७६॥
    eṣa caiva śmaśāneṣu devo vasati nityaśaḥ |
    yajantyenaṃ janāstatra vīrasthāna itīśvaram || 7-173-76||

    MHB 7-173-77

    अस्य दीप्तानि रूपाणि घोराणि च बहूनि च ।
    लोके यान्यस्य कुर्वन्ति मनुष्याः प्रवदन्ति च ॥ ७-१७३-७७॥
    asya dīptāni rūpāṇi ghorāṇi ca bahūni ca |
    loke yānyasya kurvanti manuṣyāḥ pravadanti ca || 7-173-77||

    MHB 7-173-78

    नामधेयानि लोकेषु बहून्यत्र यथार्थवत् ।
    निरुच्यन्ते महत्त्वाच्च विभुत्वात्कर्मभिस्तथा ॥ ७-१७३-७८॥
    nāmadheyāni lokeṣu bahūnyatra yathārthavat |
    nirucyante mahattvācca vibhutvātkarmabhistathā || 7-173-78||

    MHB 7-173-79

    वेदे चास्य समाम्नातं शतरुद्रीयमुत्तमम् ।
    नाम्ना चानन्तरुद्रेति उपस्थानं महात्मनः ॥ ७-१७३-७९॥
    vede cāsya samāmnātaṃ śatarudrīyamuttamam |
    nāmnā cānantarudreti upasthānaṃ mahātmanaḥ || 7-173-79||

    MHB 7-173-80

    स कामानां प्रभुर्देवो ये दिव्या ये च मानुषाः ।
    स विभुः स प्रभुर्देवो विश्वं व्याप्नुवते महत् ॥ ७-१७३-८०॥
    sa kāmānāṃ prabhurdevo ye divyā ye ca mānuṣāḥ |
    sa vibhuḥ sa prabhurdevo viśvaṃ vyāpnuvate mahat || 7-173-80||

    MHB 7-173-81

    ज्येष्ठं भूतं वदन्त्येनं ब्राह्मणा मुनयस्तथा ।
    प्रथमो ह्येष देवानां मुखादस्यानलोऽभवत् ॥ ७-१७३-८१॥
    jyeṣṭhaṃ bhūtaṃ vadantyenaṃ brāhmaṇā munayastathā |
    prathamo hyeṣa devānāṃ mukhādasyānalo'bhavat || 7-173-81||

    MHB 7-173-82

    सर्वथा यत्पशून्पाति तैश्च यद्रमते पुनः ।
    तेषामधिपतिर्यच्च तस्मात्पशुपतिः स्मृतः ॥ ७-१७३-८२॥
    sarvathā yatpaśūnpāti taiśca yadramate punaḥ |
    teṣāmadhipatiryacca tasmātpaśupatiḥ smṛtaḥ || 7-173-82||

    MHB 7-173-83

    नित्येन ब्रह्मचर्येण लिङ्गमस्य यदा स्थितम् ।
    महयन्ति च लोकाश्च महेश्वर इति स्मृतः ॥ ७-१७३-८३॥
    nityena brahmacaryeṇa liṅgamasya yadā sthitam |
    mahayanti ca lokāśca maheśvara iti smṛtaḥ || 7-173-83||

    MHB 7-173-84

    ऋषयश्चैव देवाश्च गन्धर्वाप्सरसस्तथा ।
    लिङ्गमस्यार्चयन्ति स्म तच्चाप्यूर्ध्वं समास्थितम् ॥ ७-१७३-८४॥
    ṛṣayaścaiva devāśca gandharvāpsarasastathā |
    liṅgamasyārcayanti sma taccāpyūrdhvaṃ samāsthitam || 7-173-84||

    MHB 7-173-85

    पूज्यमाने ततस्तस्मिन्मोदते स महेश्वरः ।
    सुखी प्रीतश्च भवति प्रहृष्टश्चैव शंकरः ॥ ७-१७३-८५॥
    pūjyamāne tatastasminmodate sa maheśvaraḥ |
    sukhī prītaśca bhavati prahṛṣṭaścaiva śaṃkaraḥ || 7-173-85||

    MHB 7-173-86

    यदस्य बहुधा रूपं भूतभव्यभवत्स्थितम् ।
    स्थावरं जङ्गमं चैव बहुरूपस्ततः स्मृतः ॥ ७-१७३-८६॥
    yadasya bahudhā rūpaṃ bhūtabhavyabhavatsthitam |
    sthāvaraṃ jaṅgamaṃ caiva bahurūpastataḥ smṛtaḥ || 7-173-86||

    MHB 7-173-87

    एकाक्षो जाज्वलन्नास्ते सर्वतोक्षिमयोऽपि वा ।
    क्रोधाद्यश्चाविशल्लोकांस्तस्माच्छर्व इति स्मृतः ॥ ७-१७३-८७॥
    ekākṣo jājvalannāste sarvatokṣimayo'pi vā |
    krodhādyaścāviśallokāṃstasmāccharva iti smṛtaḥ || 7-173-87||

    MHB 7-173-88

    धूम्रं रूपं च यत्तस्य धूर्जटिस्तेन उच्यते ।
    विश्वे देवाश्च यत्तस्मिन्विश्वरूपस्ततः स्मृतः ॥ ७-१७३-८८॥
    dhūmraṃ rūpaṃ ca yattasya dhūrjaṭistena ucyate |
    viśve devāśca yattasminviśvarūpastataḥ smṛtaḥ || 7-173-88||

    MHB 7-173-89

    तिस्रो देवीर्यदा चैव भजते भुवनेश्वरः ।
    द्यामपः पृथिवीं चैव त्र्यम्बकश्च ततः स्मृतः ॥ ७-१७३-८९॥
    tisro devīryadā caiva bhajate bhuvaneśvaraḥ |
    dyāmapaḥ pṛthivīṃ caiva tryambakaśca tataḥ smṛtaḥ || 7-173-89||

    MHB 7-173-90

    समेधयति यन्नित्यं सर्वार्थान्सर्वकर्मसु ।
    शिवमिच्छन्मनुष्याणां तस्मादेश शिवः स्मृतः ॥ ७-१७३-९०॥
    samedhayati yannityaṃ sarvārthānsarvakarmasu |
    śivamicchanmanuṣyāṇāṃ tasmādeśa śivaḥ smṛtaḥ || 7-173-90||

    MHB 7-173-91

    सहस्राक्षोऽयुताक्षो वा सर्वतोक्षिमयोऽपि वा ।
    यच्च विश्वं महत्पाति महादेवस्ततः स्मृतः ॥ ७-१७३-९१॥
    sahasrākṣo'yutākṣo vā sarvatokṣimayo'pi vā |
    yacca viśvaṃ mahatpāti mahādevastataḥ smṛtaḥ || 7-173-91||

    MHB 7-173-92

    दहत्यूर्ध्वं स्थितो यच्च प्राणोत्पत्तिस्थितश्च यत् ।
    स्थितलिङ्गश्च यन्नित्यं तस्मात्स्थाणुरिति स्मृतः ॥ ७-१७३-९२॥
    dahatyūrdhvaṃ sthito yacca prāṇotpattisthitaśca yat |
    sthitaliṅgaśca yannityaṃ tasmātsthāṇuriti smṛtaḥ || 7-173-92||

    MHB 7-173-93

    विषमस्थः शरीरेषु समश्च प्राणिनामिह ।
    स वायुर्विषमस्थेषु प्राणापानशरीरिषु ॥ ७-१७३-९३॥
    viṣamasthaḥ śarīreṣu samaśca prāṇināmiha |
    sa vāyurviṣamastheṣu prāṇāpānaśarīriṣu || 7-173-93||

    MHB 7-173-94

    पूजयेद्विग्रहं यस्तु लिङ्गं वापि समर्चयेत् ।
    लिङ्गं पूजयिता नित्यं महतीं श्रियमश्नुते ॥ ७-१७३-९४॥
    pūjayedvigrahaṃ yastu liṅgaṃ vāpi samarcayet |
    liṅgaṃ pūjayitā nityaṃ mahatīṃ śriyamaśnute || 7-173-94||

    MHB 7-173-95

    ऊरुभ्यामर्धमाग्नेयं सोमार्धं च शिवा तनुः ।
    आत्मनोऽर्धं च तस्याग्निः सोमोऽर्धं पुनरुच्यते ॥ ७-१७३-९५॥
    ūrubhyāmardhamāgneyaṃ somārdhaṃ ca śivā tanuḥ |
    ātmano'rdhaṃ ca tasyāgniḥ somo'rdhaṃ punarucyate || 7-173-95||

    MHB 7-173-96

    तैजसी महती दीप्ता देवेभ्यश्च शिवा तनुः ।
    भास्वती मानुषेष्वस्य तनुर्घोराग्निरुच्यते ॥ ७-१७३-९६॥
    taijasī mahatī dīptā devebhyaśca śivā tanuḥ |
    bhāsvatī mānuṣeṣvasya tanurghorāgnirucyate || 7-173-96||

    MHB 7-173-97

    ब्रह्मचर्यं चरत्येष शिवा यास्य तनुस्तया ।
    यास्य घोरतरा मूर्तिः सर्वानत्ति तयेश्वरः ॥ ७-१७३-९७॥
    brahmacaryaṃ caratyeṣa śivā yāsya tanustayā |
    yāsya ghoratarā mūrtiḥ sarvānatti tayeśvaraḥ || 7-173-97||

    MHB 7-173-98

    यन्निर्दहति यत्तीक्ष्णो यदुग्रो यत्प्रतापवान् ।
    मांसशोणितमज्जादो यत्ततो रुद्र उच्यते ॥ ७-१७३-९८॥
    yannirdahati yattīkṣṇo yadugro yatpratāpavān |
    māṃsaśoṇitamajjādo yattato rudra ucyate || 7-173-98||

    MHB 7-173-99

    एष देवो महादेवो योऽसौ पार्थ तवाग्रतः ।
    संग्रामे शात्रवान्निघ्नंस्त्वया दृष्टः पिनाकधृक् ॥ ७-१७३-९९॥
    eṣa devo mahādevo yo'sau pārtha tavāgrataḥ |
    saṃgrāme śātravānnighnaṃstvayā dṛṣṭaḥ pinākadhṛk || 7-173-99||

    MHB 7-173-100

    एष वै भगवान्देवः संग्रामे याति तेऽग्रतः ।
    येन दत्तानि तेऽस्त्राणि यैस्त्वया दानवा हताः ॥ ७-१७३-१००॥
    eṣa vai bhagavāndevaḥ saṃgrāme yāti te'grataḥ |
    yena dattāni te'strāṇi yaistvayā dānavā hatāḥ || 7-173-100||

    MHB 7-173-101

    धन्यं यशस्यमायुष्यं पुण्यं वेदैश्च संज्ञितम् ।
    देवदेवस्य ते पार्थ व्याख्यातं शतरुद्रियम् ॥ ७-१७३-१०१॥
    dhanyaṃ yaśasyamāyuṣyaṃ puṇyaṃ vedaiśca saṃjñitam |
    devadevasya te pārtha vyākhyātaṃ śatarudriyam || 7-173-101||

    MHB 7-173-102

    सर्वार्थसाधकं पुण्यं सर्वकिल्बिषनाशनम् ।
    सर्वपापप्रशमनं सर्वदुःखभयापहम् ॥ ७-१७३-१०२॥
    sarvārthasādhakaṃ puṇyaṃ sarvakilbiṣanāśanam |
    sarvapāpapraśamanaṃ sarvaduḥkhabhayāpaham || 7-173-102||

    MHB 7-173-103

    चतुर्विधमिदं स्तोत्रं यः शृणोति नरः सदा ।
    विजित्य सर्वाञ्शत्रून्स रुद्रलोके महीयते ॥ ७-१७३-१०३॥
    caturvidhamidaṃ stotraṃ yaḥ śṛṇoti naraḥ sadā |
    vijitya sarvāñśatrūnsa rudraloke mahīyate || 7-173-103||

    MHB 7-173-104

    चरितं महात्मनो दिव्यं सांग्रामिकमिदं शुभम् ।
    पठन्वै शतरुद्रीयं शृण्वंश्च सततोत्थितः ॥ ७-१७३-१०४॥
    caritaṃ mahātmano divyaṃ sāṃgrāmikamidaṃ śubham |
    paṭhanvai śatarudrīyaṃ śṛṇvaṃśca satatotthitaḥ || 7-173-104||

    MHB 7-173-105

    भक्तो विश्वेश्वरं देवं मानुषेषु तु यः सदा ।
    वरान्स कामाँल्लभते प्रसन्ने त्र्यम्बके नरः ॥ ७-१७३-१०५॥
    bhakto viśveśvaraṃ devaṃ mānuṣeṣu tu yaḥ sadā |
    varānsa kāmā~llabhate prasanne tryambake naraḥ || 7-173-105||

    MHB 7-173-106

    गच्छ युध्यस्व कौन्तेय न तवास्ति पराजयः ।
    यस्य मन्त्री च गोप्ता च पार्श्वतस्ते जनार्दनः ॥ ७-१७३-१०६॥
    gaccha yudhyasva kaunteya na tavāsti parājayaḥ |
    yasya mantrī ca goptā ca pārśvataste janārdanaḥ || 7-173-106||

    MHB 7-173-107

    संजय उवाच ।
    एवमुक्त्वार्जुनं संख्ये पराशरसुतस्तदा ।
    जगाम भरतश्रेष्ठ यथागतमरिंदम ॥ ७-१७३-१०७॥
    saṃjaya uvāca |
    evamuktvārjunaṃ saṃkhye parāśarasutastadā |
    jagāma bharataśreṣṭha yathāgatamariṃdama || 7-173-107||